KANCELÁRIA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
P A R L A M E N T N Ý I N Š T I T Ú T  
O d d e l e n i e p a r l a m e n t n é h o v ý s k u m u a v z d e l á v a n i a  
INFORMAČNÝ MATERIÁL  
č. 14/2017  
MOBBING A BOSSING NA PRACOVISKU  
A V ŠKOLSTVE,  
INŠTITÚT ŠKOLSKÉHO OMBUDSMANA  
Vypracovala: PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.  
Oddelenie parlamentného výskumu a vzdelávania, Odbor Parlamentný inštitút K NR SR  
Supervízor: RNDr. Katarína Kubišová, vedúca Oddelenia parlamentného výskumu a vzdelávania,  
Odbor Parlamentný inštitút K NR SR  
Schválil: JUDr. Milan Hodás, PhD., riaditeľ Odboru Parlamentný inštitút K NR SR  
September 2017  
Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky,  
Odbor Parlamentný inštitút, Nám. A. Dubčeka 1, 812 80 Bratislava,  
Materiál slúži výlučne pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov  
Kancelárie NR SR a nemôže v plnej miere nahrádzať právne alebo odborné poradenstvo v danej  
oblasti. Údaje použité v materiáli sú aktuálne k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie  
materiálu je možné iba so súhlasom Parlamentného inštitútu a autora.  
Anotácia  
Cieľom predkladaného materiálu bolo zistiť detaily o legislatívnom riešení problematiky  
mobbingu a bossingu, resp. šikanovania, na pracoviskách, s osobitným zreteľom na prostredie škôl,  
a to v štátoch Európskej únie a iných. Zisťovali sme tiež, kde je zavedený inštitút školského  
ombudsmana, resp. ombudsmana pre oblasť vzdelávania, aké je jeho postavenie, kompetencie  
a financovanie.  
Predkladaný materiál vychádza z konkrétnych údajov a prináša súhrnný prehľad o danej  
problematike, ako aj čiastkové zistenia o vybraných štátoch (vrátane situácie v Slovenskej republike).  
Poskytuje tiež relevantné odkazy na webové stránky dostupné v angličtine.  
Kľúčové slová  
Šikanovanie, mobbing, bossing, obťažovanie, diskriminácia, školstvo, učitelia, ombudsman,  
mediátor, zákonník práce, pracovné prostredie, antidiskriminačný zákon  
Obsah  
ÚVOD  
Pokúsili sme sa zodpovedať nasledujúce otázky:  
1. Má daný štát legislatívne definované pojmy mobbing a bossing?  
2. Má daný štát osobitnú legislatívu týkajúcu sa mobbingu a bossingu na pracoviskách?  
3. Ak nie, aké iné zákony sa dotýkajú tejto témy?  
4. Existujú špecifické predpisy v tomto smere v oblasti školstva?  
5. Má daný štát inštitút školského ombudsmana alebo iný orgán, ktorý má na starosti ochranu  
zamestnancov škôl pred mobbingom a bossingom, resp. riešenie ich sťažností?  
6. Aké je postavenie, právomoci a financovanie takéhoto inštitútu?  
Šikanovanie na pracovisku sa stáva dôležitou a čoraz viac rozvíjanou témou. Za uplynulé dve desaťročia sa  
dosiahol nezanedbateľný pokrok aj v legislatíve mnohých štátov, ktorá sa s týmto problémom začala  
vyrovnávať. Šikanovanie nazývame tiež mobbingom, pokiaľ sú šikanovaná a šikanujúca osoba v rámci  
pracovného zaradenia v rovnocennom postavení, alebo pojmom bossing, ak je osoba, ktorá šikanuje,  
nadriadená v rámci pracovného zaradenia šikanovanému. Šikanovanie na pracovisku, kde človek trávi  
veľkú časť svojho času, môže zasiahnuť dôstojnosť a integritu života a spôsobiť mu psychickú a fyzickú  
ujmu.  
V materiáli analyzujeme situáciu v 20 členských štátoch Európskej únie vrátane Slovenska, ďalej  
v Nórsku, Švajčiarsku a Kanade. Tieto štáty nám poskytli relevantné údaje k téme prostredníctvom  
Európskeho centra parlamentného výskumu a dokumentácie.  
Napriek viacnásobným upozorneniam, mnohé štáty reagovali na dané otázky aj s ohľadom na  
problematiku vzájomného šikanovania medzi študentmi. Tejto téme sa však venovali najmä  
v prípade, že nemali samotné ustanovenia alebo postupy proti mobbingu a bossingu v školách medzi  
zamestnancami. Pre obohatenie témy sme nevynechali ani tieto informácie. Na ne nadväzovala  
taktiež informácia o tom, že hoci daný štát nemá školského ombudsmana, má napr. inštitút detského  
ombudsmana, do ktorého kompetencie spadá aj problematika šikanovania žiakov. Vo viacerých  
štátoch sa problematika šikanovania žiakov a mobbingu učiteľov prekrýva (napr. v konkrétnych  
opatreniach, programoch a podobne).  
Ďalším úskalím bola problematika pojmov. Viaceré štáty v úvode vysvetľujú, že ich legislatíva  
nepozná pojem mobbing či bossing, v súvislosti so školským prostredím sa najviac používa termín  
šikanovanie (bullying), vo všeobecnej sfére pracovných vzťahov potom pojem obťažovanie  
(harassment). Obťažovanie (psychologické, sexuálne a iné) sa zväčša považuje za jednu z foriem  
diskriminácie. V našom výslednom materiáli sa usilujeme zachytiť pokiaľ možno čo najväčšiu  
presnosť pôvodných pojmov (ide o preklady z angličtiny, francúzštiny a nemčiny).  
Poznatky o jednotlivých štátoch prinášame podľa relevantnosti ich údajov, v úvode sú takto zoradené  
štáty EÚ, v závere nasleduje prípad Nórska, Švajčiarka a Kanady.  
5
 
SITUÁCIA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE  
V Slovenskej republike neexistuje osobitná legislatíva týkajúca sa mobbingu a bossingu na  
pracoviskách a ani v školách. Tiež nie je zákonne špecifikované ani šikanovanie. Ich rôzne prejavy  
a formy však môžu napĺňať znaky skutkovej podstaty trestných činov (Trestný zákon) alebo  
priestupkov (zákon o priestupkoch). Legislatívny rámec danej problematiky tvoria základné ústavné  
princípy, Zákonník práce a tiež špecifické normy, najmä Antidiskriminačný zákon.  
Ústava Slovenskej republiky  
Čl. 36  
Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje  
najmä  
a) právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň,  
b) ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní,  
c) ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci,  
Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce  
Čl. 2  
... Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými  
mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka  
pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.  
§ 13  
(1) Zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami  
v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych  
vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane  
pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).  
(2) V pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia,  
manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku,  
nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery,  
náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo  
sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného  
postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.  
(3) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade  
s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka  
pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku  
v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to,  
že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie  
trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.  
6
 
Zákon č. 365/2004 Z. z. Zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane  
pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)  
§ 2  
(1) Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu  
pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej  
skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného  
stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho  
pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej  
protispoločenskej činnosti.  
(2) Pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na  
účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou.  
(3) Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva aj v prijímaní opatrení na ochranu pred  
diskrimináciou.  
§ 2a  
(1) Diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie, sexuálne  
obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na  
diskrimináciu.  
(2) Priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej  
priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou  
v porovnateľnej situácii.  
(3) Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré  
znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama  
diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené  
sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.  
(4) Obťažovanie je také správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť k vytváraniu  
zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho  
alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do  
slobody alebo ľudskej dôstojnosti.  
§ 3  
(1) Každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych  
a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti,  
poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.  
Za škodlivé konanie nesie primárne zodpovednosť zamestnávateľ, ktorý je povinný vytvoriť na  
pracovisku také podmienky, aby nedochádzalo k šikane jeho zamestnancov, či už vo forme mobbingu  
alebo bossingu. Podľa skúseností Slovenského národného strediska pre ľudské práva sa občania  
sťažujú najmä na šikanu vo forme bossingu, teda zo strany nadriadeného, a to i v školskej oblasti.  
Dôvodmi v prevažnej miere sú: odborová príslušnosť, zdravotné postihnutie, osobné nesympatie,  
nezhody na pracovisku, strach z ohrozenia riadiacej pozície atď.  
Slovensko nemá rozpracovanú legislatívu ani postupy týkajúce sa šikanovania pedagógov. V roku 2016  
však sformulovala Slovenská komora učiteľov do Programového vyhlásenia vlády svoje požiadavky,  
ktoré vyplývajú z jej dlhodobej agendy. Bod 8. sa týka práve problematiky šikanovania učiteľov:  
7
8. Oblasť mobbingu, bossingu v školskom prostredí  
Zvyšovať právne povedomie pedagogického zboru ako prevenciu mobbingu/bossingu napr.  
prostredníctvom ponuky školení, kontinuálneho vzdelávania, vzdelávať aj ďalších zamestnancov  
v školstve – manažment školy, zamestnancov odborov školstva okresných úradov v sídle kraja, VÚC  
a obcí.  
Transformovať Odbor ochrany práv v regionálnom školstve na Úrad verejného ochrancu práv  
(tzv. školského ombudsmana) s pôsobnosťou podľa Zákona o verejnom ochrancovi práv  
564/2001 rozšíreného o možnosť riešenia špecifických problémov v školstve.  
Doplniť článok o ochrane práv pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov do  
Zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch  
Slovensko momentálne nemá inštitút školského ombudsmana. Avšak v decembri 2015 – máji 2016  
pracoval na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR osobitný odbor ochrany práv  
v regionálnom školstve na čele s riaditeľom (tzv. školským ombudsmanom). Bol financovaný  
z rozpočtu ministerstva školstva. Jeho postavenie špecifikovali vnútorné predpisy ministerstva.  
Medzi kompetencie odboru patrilo prijímanie a spracúvanie podnetov týkajúcich sa šikany na  
pracovisku alebo diskriminácie, a vypracúvanie analýz. V roku 2016 sa odbor a jeho agenda začlenili  
do sekcie regionálneho školstva na ministerstve.  
8
 
PRAKTICKÉ POZNATKY O PROBLEMATIKE V KRAJINÁCH EÚ,  
V NÓRSKU, ŠVAJČIARSKU A KANADE  
ČESKÁ REPUBLIKA  
V českej legislatíve neexistujú žiadne osobitné právne predpisy pokiaľ ide o mobbing a bossing na  
pracovisku. Táto otázka sa však môže riešiť na základe príslušných častí zákonníka práce,  
občianskeho zákonníka alebo antidiskriminačného zákona.  
Problém sa môže riešiť v prvom rade podaním sťažnosti adresovanej vedúcemu manažérovi a / alebo  
zamestnávateľovi. Osobitný návrh sa môže adresovať Štátnej inšpekcii práce.  
Inštitút školského ombudsmana bol zriadený v roku 2014. K tejto téme neexistujú žiadne osobitné  
právne predpisy. Ombudsman je zamestnancom Ministerstva školstva, mládeže a športu a je  
vymenúvaný a kontrolovaný ministrom. Jeho aktivity sú financované z rozpočtu ministerstva.  
Nový školský ombudsman Ladislav Hrzal sa ujal svojej funkcie 15. septembra 2016. Vystriedal  
Citujeme:  
Inštitút školského ombudsmana bol na MŠMT zavedený v polovici septembra 2014. V priemere riešil  
ombudsman 120 podnetov za mesiac. Hojne zastúpenými kauzami boli napríklad prípady súvisiace  
s dopadom novely zákona o pedagogických pracovníkoch v roku 2014, integráciou žiakov, štátnou  
maturitou alebo problémami s umiestňovaním detí do škôl. Objavili sa sťažnosti učiteľov a najmä  
asistentov pedagógov na uzatváranie zmlúv na dobu určitú a tiež na problémy s nedostatočným  
finančným ohodnotením. K najzložitejším patrili prípady šikany žiakov. Aj tejto téme sa bude  
v súvislosti s bezpečnou atmosférou na školách venovať nový školský ombudsman.  
„Školský ombudsman nedisponuje žiadnymi rozhodovacími kompetenciami, jeho úlohou je byť najmä  
mediátorom pri riešení jednotlivých prípadov. Na základe sťažností a spätných indícií od Českej  
školskej inšpekcie mal nový školský ombudsman vytvoriť plán výjazdov do regiónov, organizovať tu  
besedy na dané témy a zovšeobecňovať príklady dobrej praxe zo škôl, ktoré tento problém úspešne  
vyriešili,“ povedala k roli nového školského ombudsmana ministerka školstva, mládeže a telovýchovy  
Kateřina Valachová.  
MAĎARSKO  
Pojmy mobbing, bossing ani šikanovanie nemajú v Maďarsku právny základ. V zákone o rovnakom  
zaobchádzaní a podpore rovnakých príležitostí z roku 2003 však existuje pojem obťažovanie. Zákon  
neobsahuje špecifickú definíciu obťažovania na pracovisku alebo v škole.  
Obťažovanie sa chápe ako forma diskriminácie na základe špecifických charakteristík, porušujúca  
ľudskú dôstojnosť, pri vytvorení zastrašujúceho, ponižujúceho, zneucťujúceho alebo urážlivého  
prostredia okolo určitej osoby. Chránené charakteristicky sú okrem iného: pohlavie, rasa, farba pleti,  
národnosť, jazyk, zdravotné postihnutie, zdravie, náboženské či filozofické presvedčenie, politické  
9
 
 
alebo iné zmýšľanie, rodinný stav, materstvo (tehotenstvo) alebo otcovstvo, sexuálna orientácia,  
pohlavná identita, vek, sociálny pôvod, majetok.  
Mobbing má s obťažovaním spoločné to, že jeho obeť je tiež vystavená správaniu, ktoré narušuje jej  
ľudskú dôstojnosť.  
Šikanovanie v škole  
Zákon o štátnom vzdelávaní z roku 2011 obsahuje relevantné ustanovenia o šikanovaní v školách.  
Týkajú sa však ochrany žiakov a študentov, explicitne nehovoria o učiteľoch.  
Komisár pre vzdelávacie práva  
Komisár pre vzdelávacie práva prispieva k podpore práv občanov týkajúcich sa vzdelávania detí,  
žiakov, študentov, výskumníkov, pedagógov, učiteľov, rodičov a ich združení. Komisár je štátnym  
zamestnancom a má pozíciu na dobu neurčitú (článok 77 ods. 7 zákona o štátnom vzdelávaní).  
Oficiálna internetová stránka Úradu komisára pre vzdelávacie práva opisuje možné postupy takto:  
Každé dieťa, žiak, rodič, pedagóg, študent, výskumný pracovník, učiteľ alebo ich združenia môžu  
v jednotlivých prípadoch podať návrh, ak boli podľa nich porušené ich práva alebo ak existuje priama  
hrozba takéhoto porušenia. Komisár preskúma všetky petície, avšak v určitých prípadoch môže  
zamietnuť petíciu bez vecného vyšetrovania. Ak je petícia dôvodná, komisár začne zmierovacie  
konanie, a to najprv písomne. Ak nie je úspešné, môže využiť osobnú mediáciu. Ak ani toto nie je  
úspešné, pripraví odporúčanie pre danú inštitúciu (školu) alebo pre jej dozorný orgán.  
Komisár môže začať ex-officio konanie, ak zistí, že právny predpis, opatrenie alebo jeho opomenutie  
môže viesť k vážnemu porušovaniu práv väčšej skupiny občanov.  
Ročný rozpočet úradu komisára sa stanovuje oddelene v rámci rozpočtu ministerstva školstva.  
Komisára vymenúva a odvoláva minister školstva. Komisár však nemôže žiadať alebo prijímať  
pokyny na svoju prácu. Príslušné predpisy k danému inštitútu sú obsiahnuté v zákone o štátnom  
FRANCÚZSKO  
Vo francúzskom práve pojmy mobbing, bossing a šikanovanie pokrýva pojem morálne obťažovanie  
v práci. Hoci zákon z roku 2012 je nazvaný ako týkajúci sa sexuálneho obťažovania, obsahuje tiež  
množstvo ustanovení o šikanovaní v práci, na ktoré poskytuje právnu definíciu, a stanovuje tiež  
sankcie. Dané ustanovenia boli kodifikované aj v trestnom zákonníku a v zákonníku práce.  
Trestný zákonník: Obťažovanie druhých opakovanými výrokmi alebo správaním s cieľom alebo  
následkom zhoršenia pracovných podmienok, ktoré môžu ovplyvniť ich práva a dôstojnosť, meniť  
ich fyzické alebo duševné zdravie alebo ohrozovať ich profesionálnu budúcnosť, bude potrestané  
dvomi rokmi odňatia slobody a pokutou vo výške 30 000 eur.  
Ustanovenia týkajúce sa morálneho obťažovania v zákonníku práce sú predmetom článkov  
L1152-1 až L1152 až 1152-6: zakazujú všetky diskriminačné opatrenia voči zamestnancom, ktorí sú  
obeťami psychického obťažovania, za to, že tieto činy zverejnili alebo ohlásili, a vyhlasujú za  
neplatné akékoľvek porušenie zmluvy, ku ktorému došlo v súvislosti s takýmito činmi diskriminácie;  
obsahujú ustanovenia o prevencii pred šikanovaním; stanovujú, že obťažovanie podlieha  
10  
 
disciplinárnym sankciám (okrem sankcií  
sprostredkovania/mediácie.  
v
trestnom zákonníku); stanovujú možnosť  
Obežník k zákonníku, z roku 2012 pre súkromný sektor a z roku 2014 pre verejný sektor, podrobne  
opisuje opatrenia a postupy, ktoré sa majú dodržiavať v prípadoch obťažovania (právne kroky, úloha  
delegátov zamestnancov a výbory pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, povinnosti  
zamestnávateľov, školenia atď.).  
Šikanovanie v škole  
Neexistuje žiadny špecifický trestný rámec pre obťažovanie v školstve. Vyššie spomínané sankcie  
nie je možné uplatňovať v prípadoch žiackeho šikanovania na školách voči neplnoletým páchateľom  
do 13 rokov (od 13 rokov je možné udeliť pokutu).  
Vyhláška č. 98-1082 z 1. decembra 1998 ustanovila funkciu ombudsmana/mediátora pre vzdelávanie,  
ako aj funkcie akademických mediátorov.  
Národný ombudsman pre vzdelávanie je vysokým úradníkom vymenovaným ministrom  
národného vzdelávania na 3 roky. Je príslušný pre sťažnosti týkajúce sa fungovania ústredných  
služieb ministerstva a akademických služieb vo sfére skúšok a konkurzov. Koordinuje činnosť  
akademických mediátorov a vypracováva výročnú správu o stave národného vzdelávania  
a vysokoškolského vzdelávania.  
Akademickí mediátori sú dôchodcovia, ktorí vykonávajú svoje funkcie na dobrovoľnom základe.  
Vymenovaní sú ministrom národného vzdelávania. Prijímajú sťažnosti týkajúce sa zariadení, ktoré  
patria do jurisdikcie ich konkrétnej akadémie (vo Francúzsku existuje 30 akadémií, vrátane štyroch  
v zámorí).  
Mediátori sú nezávislé inštitúcie (nepodliehajú žiadnej administratívnej kontrole). Ich moc je  
poradná, nemôžu robiť záväzné rozhodnutia. Navyše ako správne subjekty nemôžu zasahovať do  
krátkych konaní, a preto sa nemôžu zaoberať jednotlivými prípadmi obťažovania v škole.  
Inštitúcia národného ombudsmana pre vzdelávanie je financovaná z rozpočtu ministerstva národného  
vzdelávania.  
RAKÚSKO  
Fenomén mobbingu, ak by sa vyskytol v školských podmienkach, musí byť posudzovaný v súlade  
s príslušnými ustanoveniami trestného, občianskeho a pracovného práva.  
V školskom kontexte tvoria príslušný právny rámec ustanovenia týkajúce sa školských  
pravidiel (Schulordnung) a tie ustanovenia, ktoré definujú práva a povinnosti žiakov, rodičov,  
učiteľov a riaditeľa školy, ako aj úlohy orgánov školských partnerstiev (Schulpartnerschaft, teda  
spolupráce učiteľov, rodičov a žiakov). Existujúce právne predpisy umožňujú rozvíjať preventívne  
opatrenia proti mobbingu, a na druhej strane, keď sa vyskytne mobbing, umožňujú školským  
subjektom a školským úradom okamžite zasiahnuť a prijať adekvátne opatrenia. V závislosti od  
situácie, sú úlohy poskytovania informácií a poradenstva priradené školskou legislatívou rôznym  
osobám resp. skupinám (napríklad riaditeľ školy, učiteľský zbor, konferencia učiteľov v spolupráci  
s rodičmi a prípadne aj so žiakmi) a inštitúciám (školské úrady, polícia, úrady sociálnej starostlivosti  
o mládež...).  
Práva a povinnosti žiakov, učiteľov a rodičov, ktoré majú podporiť ich prospešnú spoluprácu v rámci  
školskej komunity (Schulgemeinschaft) sú podrobne definované v školskej legislatíve a v  
11  
 
nariadeniach vydaných na jej základe, ako aj vnútornými predpismi školy (ak existujú), vrátane dohôd  
o správaní prijatých orgánmi školského partnerstva. Tieto pravidlá sú povinné, záväzné pre všetkých  
partnerov školy.  
Problematika mobbingu a šikanovania na školách je jedným bodom Národnej stratégie prevencie  
násilia na školách (http://www.schulpsychologie.at/gewaltpraevention/). Komplexný súbor opatrení  
je v súčasnosti vo fáze vývoja. Obsahuje všeobecné informácie o téme, pokyny, ktorými sa riadi  
školská komunita pri riešení situácií, ako aj príslušné právne texty.  
Pokiaľ ide o právny základ pre školského ombudsmana, odkazujeme na § 5 ods. 7 zákona o založení  
riaditeľstva pre vzdelávanie (Bildungsdirektionen-Einrichtungsgesetz), ktorá je súčasťou  
komplexného balíka školskej legislatívy (Bildungsreformgesetz, 2017), predložený ako návrh zákona  
Výslovne stanovuje vytvorenie postu ombudsmana, ktorý má podporovať plnenie úloh  
rakúskych škôl tým, že ponúka poradenstvo a pomoc pre osoby zasiahnuté údajnými krivdami  
v škole alebo v správe školy.  
Už dnes školy ponúkajú celý rad preventívnych alebo intervenčných poradenských služieb na  
podporu psychosociálneho zdravia všetkých zúčastnených osôb, napríklad:  
školskí psychológovia pre učiteľov, rodičov a žiakov; poskytujú podporu vo forme  
poradenstva a školení v prípadoch konfliktu a pri zavádzaní programov na prevenciu násilia.  
pedagógovia poverení poradenskými a podpornými funkciami, poradenstvo pre učiteľov  
a rodičov v nepriaznivej sociálnej situácii, napríklad zmiernením konfliktov v triedach  
s cieľom podporiť sociálne zručnosti,  
školskí sociálni pracovníci poskytujúci podporu napríklad v prípadoch násilia, šikanovania,  
alebo záškoláctva s cieľom prispieť k zlepšeniu atmosféry v triede tým, že ponúkajú služby  
skupinám žiakov, ale aj individuálne poradenstvo.  
supervízori pre tímy učiteľov poskytujúci podporu pri riešení problémových alebo  
konfliktných situácií; môžu byť vyžiadaní prostredníctvom pedagogických fakúlt.  
Viac informácií o psychosociálnych podporných systémoch nájdete v brožúre Beratung an und für  
Schulen: Informationsmaterialien für Schulleitung, Lehrende und Beratende an Schulen.  
ŠVÉDSKO  
V zákone o pracovnom prostredí (1977:1160) existujú predpisy o povinnosti zamestnávateľov  
a ďalších osôb zodpovedných za bezpečnosť predchádzať chorobám a úrazom pri práci.  
Zamestnávateľ, manažéri a vedúci nesú zodpovednosť za to, aby pracovné prostredie bolo zdravé  
a bezpečné, ale aj za to, aby sa zabránilo šikanovaniu a prenasledovaniu a aby bolo postarané o takto  
postihnutých, na čo je potrebné systematické riadenie pracovného prostredia.  
Švédsky zákonný kódex pracovného prostredia (AFS) obsahuje celý rad ustanovení s témou  
organizačných a sociálnych podmienok (AFS 2015:4), pričom sa upravujú požiadavky na znalosti,  
ciele, pracovnú záťaž, pracovnú dobu a prevenciu šikanovania. Majú objasniť, čo by zamestnávatelia  
12  
 
Relevantné orgány  
Švédsko má inštitút zástupcu dieťaťa a študenta. Je súčasťou švédskej školskej inšpekcie, ale  
funguje samostatne. Inšpekcia (inšpektorát) je národný orgán a jej úlohy sú opísané v školskom  
zákone (2010:800). Zástupca dieťaťa a študenta má, spoločne so švédskou školskou inšpekciou,  
dohľad nad časťou školského zákona, ktorá sa zaoberá ponižujúcim zaobchádzaním. Spolupracuje aj  
s Ombudsmanom pre rovnosť v boji proti ponižujúcemu zaobchádzaniu, diskriminácii  
a obťažovaniu.  
Ombudsman pre rovnosť je tiež národný orgán a má svoje povinnosti opísané  
v antidiskriminačnom zákone (2008:567). Snaží sa zabezpečiť, aby sa diskriminácia spojená  
s jedným zo siedmich dôvodov nevyskytovala v žiadnych oblastiach života spoločnosti, ani  
v pracovnom živote. Obťažovanie je jednou z foriem diskriminácie. Súd určí, či k diskriminácii  
došlo, a ak áno, aké vysoké má byť finančné odškodnenie.  
Šikanovanie v škole  
Za zamestnanecké otázky v školstve sú zodpovední najmä zvolení politici v obecných radách a ich  
úrady. Títo politici by teda mali zabezpečiť predpoklady na riadenie pracovného prostredia, a politici  
v školských radách by mali dbať na to, aby sa v školskom pracovnom prostredí dodržiaval zákon  
o pracovnom prostredí.  
V súkromných školách je poskytovateľ vzdelávania zamestnávateľom a má konečnú zodpovednosť  
za pracovné prostredie.  
Švédsky úrad pre pracovné prostredie má povinnosť sledovať, aby sa zákon o pracovnom prostredí  
na pracoviskách, vrátane škôl, dodržiaval. Orgán vykonáva v školách inšpekcie, aby sa včas  
dozvedel, či nie je niekto na škole objektom obťažovania.  
FÍNSKO  
Hlavným legislatívnym aktom s tematikou zákazu šikanovania na pracovisku je zákon o bezpečnosti  
a zdraví pri práci (č. 738/2002). Časť 28 obsahuje ustanovenia o obťažovaní. Ak sa na pracovisku  
vyskytne obťažovanie alebo iné nevhodné zaobchádzanie so zamestnancom a spôsobuje ohrozenie  
zdravia zamestnanca, zamestnávateľ po tom, čo sa dozvie o tejto záležitosti, prijme opatrenia na  
nápravu danej situácie dostupnými prostriedkami. Podľa časti 18 majú zamestnanci povinnosť  
vyhnúť sa obťažovaniu a inému nevhodnému zaobchádzaniu voči ostatným zamestnancom.  
K danej téme obsahuje ustanovenia aj Antidiskriminačný zákon a zákon o rodovej rovnosti. Zakazuje  
sa diskriminácia na základe pohlavia, rasy, etnického pôvodu, náboženského alebo iného  
presvedčenia, veku, zdravotného postihnutia a sexuálnej orientácie  
Šikanovanie v škole  
V oblasti školstva vznikol program KiVa, teda celoštátny výskum dát financovaný ministerstvom  
školstva a kultúry ako nástroj pre pedagógov na zabránenie šikanovaniu resp. jeho riešenie. Cieľom  
je, aby sa všetci dospelí v škole zaviazali pracovať proti mobbingu a bossingu. Program sa zameriava  
na prevenciu, ako aj na efektívne riešenie vzniknutých prípadov.  
13  
 
Fínsko nemá samostatného školského ombudsmana alebo podobný orgán, ktorého povinnosti by  
zahŕňali mobbing a bossing v školách.  
http://www.finlex.fi/fi/laki/kaannokset/1986/en19860609.pdf  
ÍRSKO  
Existujú zákony týkajúce sa šikanovania na pracovisku. To je definované ako obťažovanie  
a viktimizácia podľa zákona o rovnosti v zamestnaní z roku 1998 doplneného zákonom o rovnosti  
Šikanovanie na pracovisku  
Obťažovanie je nechcené správanie, ktoré má za cieľ alebo za následok porušenie osobnej dôstojnosti  
a vytváranie zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho alebo urážlivého prostredia pre danú  
osobu, a to z deviatich diskriminačných dôvodov: pohlavie; občiansky stav; rodinný stav; sexuálna  
orientácia; náboženstvo; vek; postihnutie; rasa; alebo príslušnosť ku komunite Traveller (etnická  
skupina kočovníkov). Takéto správanie môže pozostávať z činov, požiadaviek, hovorených slov, gest  
alebo produkcie, zobrazovania či obehu písaných slov, obrázkov alebo iného materiálu.  
Šikanovanie na pracovisku opakuje nevhodné správanie, priame alebo nepriame, či už verbálne,  
fyzické alebo iné, ktoré vedie jedna alebo viac osôb voči inej alebo iným osobám, na pracovisku a /  
alebo počas zamestnania, považuje sa za narušenie práva jednotlivca na dôstojnosť pri práci. Ako  
jednorazový incident sa nepovažuje za šikanovanie. (Kódex postupov pre zamestnávateľov  
Šikanovanie v školách  
Tieto zákony sa nezaoberajú špecificky šikanovaním na školách, na ktoré sa vzťahuje osobitný zákon  
o vzdelávaní a výchove (Education (Welfare) Act) z roku 2000. Ten vyžaduje, aby mali všetky školy  
zavedený kódex správania a aby bol tento kódex vypracovaný v súlade s pokynmi vydanými  
Národnou radou pre vzdelávanie a výchovu (NEWB). Publikácia tejto rady Zavedenie kódexu  
správania: Pokyny pre školy bola expedovaná do škôl v roku 2008. Od všetkých škôl sa vyžaduje,  
aby v rámci svojho kódexu správania mali politiku boja proti šikanovaniu.  
Minister školstva a kvalifikácie oznámil, že vláda schválila návrh nového zákona, ktorý bude  
vyžadovať, aby každá škola publikovala a prevádzkovala rodičovskú a študentskú chartu.  
V decembri 2016 tiež publikoval Všeobecnú schému zákona o školskej rodičovskej a študentskej  
charte:  
14  
 
VEĽKÁ BRITÁNIA  
Neexistuje žiadny osobitný zákon zameraný na mobbing na pracovisku, relevantné sú však tieto  
oblasti práva: bezpečnosť a ochrana zdravia; pojem nedbanlivosti; trestné právo; práva žien a mužov.  
Oddiel 2 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci z roku 1974 stanovuje, že:  
Je povinnosťou každého zamestnávateľa zabezpečiť zdravie, bezpečnosť a pohodlie pri práci  
všetkých svojich zamestnancov. Zamestnávatelia musia posúdiť riziká pre zamestnancov  
a prijať opatrenia na ich ochranu.  
Rada zdravia a bezpečnosti vydala v roku 2006 rukoväť k uplatňovaniu zákona proti násiliu na  
Zamestnávatelia majú povinnosť prijať primerané kroky na ochranu zamestnancov pred ujmou na ich  
fyzickom a duševnom zdraví. Zamestnávateľ, ktorý z nedbanlivosti poruší túto povinnosť, môže byť  
zodpovedný za prípadné následky.  
Zákon o ochrane pred obťažovaním z roku 1997 hovorí, že zamestnávateľ môže byť sprostredkovane  
zodpovedný za obťažovanie, ak sa ho dopustil zamestnanec v priebehu svojho zamestnania.  
Ak správanie zamestnancov predstavuje obťažovanie podľa zákona o rovnosti z roku 2010,  
zamestnávateľ môže byť tiež sprostredkovane zodpovedný. Paragraf 26 definuje obťažovanie ako  
zapojenie sa do nežiaduceho správania voči ľuďom s „chránenými charakteristikami“, ktoré má za  
následok porušenie dôstojnosti osoby alebo vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce alebo  
Šikanovanie v škole  
Neexistuje žiadny ombudsman pre riešenie záležitostí zamestnancov v školstve (alebo  
všeobecnejších sťažností), tie si riešia školy samy, prípadne príslušný odbor ministerstva školstva,  
ak nebola sťažnosť vybavená.  
Školy musia stanoviť postupy týkajúce sa správania svojich zamestnancov. Ministerstvo školstva  
vydalo vo februári 2017 Odporúčanie pre školy o personálnych otázkach a otázkach zamestnanosti  
Predpis School Staffing (England) Regulations 2009 stanovil postupy, ktoré musia riadiace orgány  
zaviesť na reguláciu správania a disciplíny zamestnancov v škole. Mali by zabezpečiť, aby si  
v
rámci pracovného práva.  
Akadémie sú zodpovedné za stanovenie vlastných personálnych postupov.  
15  
 
ŠPANIELSKO  
Hoci v Španielsku neexistuje konkrétny právny text o mobbingu na pracovisku, španielska legislatíva  
chráni pracovníka pred obťažovaním rôznymi spôsobmi. Sú to tak základné princípy dané ústavou,  
ako aj ustanovenia jednotlivých zákonov.  
Zákon 31/1995 o prevencii pracovných rizík sa snaží rozvíjať rôzne preventívne opatrenia, v súlade  
s rozhodnutiami Európskej únie. Stanovuje právo pracovníkov na ich fyzickú integritu, na  
rešpektovanie ich súkromia, dôstojnosti a na ochranu pred fyzickými alebo verbálnymi  
deliktmi (najmä články 4, 14, 15 a 16, pozri Act on prevention of occupational hazards).  
Podľa tohto zákona musí zamestnávateľ prijať všetky potrebné opatrenia proti obťažovaniu, za čo je  
priamo zodpovedný. Ešte vyššie sankcie mu hrozia, ak priamo on sám je vinný za obťažovanie, a to  
buď vlastným správaním, alebo podnecovaním takéhoto správania, alebo jeho krytím.  
Trestný zákonník hovorí, že šikanovanie alebo mobbing je súčasťou zločinov mučenia a zločinov  
proti morálnej integrite; psychologické alebo nepriateľské obťažovanie ponižujúce človeka, ktorý  
trpí, sa považuje za trestný čin. Obťažovanie ako forma nátlaku, sa potrestá odňatím slobody od  
šiestich mesiacov do dvoch rokov, v súlade s článkom 173 trestného zákonníka. Obete mobbingu  
majú tiež nárok na ochranu na základe článkov 176 a 316 trestného zákonníka v súvislosti s ochranou  
zdravia a fyzickej integrity.  
Pred mobbingom chráni aj Robotnícky štatút (kráľovské nariadenia z roku 2015), ďalej zákon  
o zdravotnej starostlivosti, zákon o sociálnom zabezpečení. Občiansky zákonník stanovuje náhrady  
škody spôsobenej šikanovanej osobe (či už priamo alebo nedbanlivosťou).  
Nariadenie vlády upravujúce obťažovanie v práci vo verejnej správe z roku 2011  
Obťažovaním na pracovisku je:  
Ponechať pracovníka priebežne bez efektívnej činnosti alebo v izolácii, bez oprávneného  
dôvodu.  
Vydávať nesplniteľné príkazy pri prostriedkoch, ktoré má pracovník pridelené.  
Previesť zamestnanca na zbytočné úlohy, ktoré nemajú hodnotu.  
Uskutočniť odvetu proti pracovníkom, ktorí vzniesli sťažnosti, protesty či nároky na  
organizáciu, alebo proti tým, ktorí spolupracovali so sťažovateľmi.  
Urážať alebo opakovane znevažovať pracovníka.  
Opakovane kárať pracovníka pred ostatnými ľuďmi.  
Šíriť nepravdivé správy o pracovnom alebo súkromnom živote pracovníka.  
Šikanovanie a mobbing v školách nie je v španielskom trestnom zákonníku výslovne  
uvedený. Španielsko nepozná inštitút školského ombudsmana. Všeobecný ombudsman dohliada na  
dodržiavanie platných predpisov v oblasti vzdelávania, pričom v prípade ich porušenia môže  
zasiahnuť. Existujú tiež ombudsmani pre menšiny (Minors´ ombudsmen) v každom samosprávnom  
kraji Španielska, medzi ktorých kompetencie patrí aj problematika školstva a šikanovania v školách.  
16  
 
PORTUGALSKO  
V Portugalsku neexistuje žiadny osobitný právny predpis na zabránenie šikanovaniu na pracovisku.  
Ústava priznáva každému právo na osobnú integritu a ochranu súkromia, ako aj na právnu ochranu  
proti akejkoľvek forme diskriminácie.  
Konkrétne prejavy šikanovania môžu byť považované za trestné činy v rámci existujúcich právnych  
predpisov. Zamestnávateľ je pritom zodpovedný za vytvorenie dobrých pracovných podmienok, čo  
vyplýva z rámcovej smernice pre bezpečnosť, hygienu a ochranu zdravia pri práci 89/391/EHS z 12.  
júna 1991).  
Právny rámec na podporu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci stanovil zákon 102/2009, najmä čl.  
15:  
zamestnávatelia musia zaistiť bezpečnosť, hygienu a hygienické podmienky pre  
pracovníkov vo všetkých oblastiach súvisiacich s ich prácou;  
zamestnávatelia musia pri koncipovaní zázemia, pracovného miesta a procesov  
identifikovať predvídateľné riziká, bojovať s nimi hneď pri ich vzniku, pracovať na ich  
odstránení alebo obmedzení ich účinkov, a to zaručením efektívnej úrovne ochrany;  
zamestnávatelia musia mať plán prevencie, ktorý berie do úvahy technické aspekty,  
organizáciu práce, sociálne vzťahy a významné faktory v súvislosti s prácou;  
zamestnávatelia musia dať prednosť kolektívnej ochrane prostredníctvom opatrení na  
ochranu osôb.  
Správanie kvalifikované ako obťažovanie penalizuje tiež nový Zákonník práce, bez toho  
aby sa rozlišovalo medzi rôznymi typmi obťažovania (psychické, sexuálne, rasové, atď.).  
Príslušné články sa vzťahujú na súkromnú sféru, ale rovnako tak na občianske služby, ktoré  
stanovujú štatút úradníka alebo zamestnanca verejnej správy.  
Článok 22 (Právo na rovnaký prístup k zamestnaniu a na rovnaké zaobchádzanie v práci) sa vzťahuje  
o. i. na rovnosť v práci, zabránenie diskriminácie na základe pôvodu, veku, pohlavia, sexuálnej  
orientácie, rodinného stavu, rodinnej situácie, genetického dedičstva, zníženej pracovnej schopnosti,  
zdravotného postihnutia, chronického ochorenia, národnosti, etnického pôvodu, náboženstva,  
politického alebo ideologického presvedčenia a členstvo v odboroch.  
Článok 24:  
1 - Obťažovanie uchádzačov o zamestnanie a pracovníkov predstavuje diskrimináciu.  
2 - Obťažovanie znamená akékoľvek nežiaduce správanie v súvislosti s jedným z faktorov uvedených  
v bode 1 v článku 22, pokiaľ ide o prístup k práci alebo v zamestnaní, pri práci alebo odbornom  
vzdelávaní, s cieľom alebo účinkom ovplyvňujúcim dôstojnosť jednotlivca alebo vytvorením  
zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho, pokorujúceho alebo destabilizujúceho prostredia.  
3 - obťažovanie zahŕňa všetky formy nežiaduceho správania sexuálnej povahy, či už je to verbálne,  
neverbálne alebo fyzické, s cieľom alebo účinkom uvedeným v predchádzajúcom bode.  
Článok 25 otvára možnosť legálne zavádzať opatrenia pozitívnej diskriminácie pre znevýhodnené  
skupiny (ktorá vyplýva z ústavy), a napokon článok 26 dáva diskriminovanému právo na  
kompenzáciu.  
Ochrana proti obťažovaniu zakotvená v zákone je posilnená článkom 120 (Povinnosti  
zamestnávateľa).  
Ochrana proti obťažovaniu zo strany spolupracovníkov či podriadených je tiež posilnená článkom  
121 (1a) (Povinnosti pracovníka), ktorý uvádza, že pracovníci sú povinní správať sa voči  
17  
 
zamestnávateľovi, nadriadeným, kolegom v práci a akýmkoľvek iným zúčastneným osobám  
v medziach slušnosti a poctivosti.  
Šikanovanie v škole  
V oblasti vzdelávania je regulácia vyjadrená prostredníctvom opatrení, ako je napríklad sústavná  
reformulácia študentského štatútu a Školský program bezpečnosti.  
Študentský status a školská etika z roku 2012 formuluje právo študenta na zaistenie bezpečnosti  
v škole a rešpektovanie jeho fyzickej a morálnej integrity, pričom ťaží najmä z osobitnej ochrany  
zakotvenej v trestnom práve pre členov školskej komunity.  
V súlade s článkom 10 by študenti mali rešpektovať fyzickú a psychickú integritu všetkých členov  
vzdelávacej komunity, nevykonávať žiadne úkony, vrátane násilných činov, bez ohľadu na miesto  
alebo použité prostriedky, proti fyzickej, morálnej či patrimoniálnej integrite učiteľov,  
nepedagogických pracovníkov a študentov, a poskytnúť pomoc ostatným členom školskej komunity.  
Portugalsko nemá inštitút školského ombudsmana.  
NEMECKO  
Danej témy sa v spolkovej legislatíve dotýka najmä ústava, zákonník práce, trestný zákon a iné.  
Relevantné je predovšetkým pracovné právo, ktoré opisuje mobbing ako „systematické nepriateľstvo,  
diskrimináciu alebo šikanovanie pracovníkov alebo nadriadených“ alebo špecifickejšie ako  
nepretržité, vzájomne nadväzujúce správanie, obťažovanie alebo diskriminácia, ... ktoré porušuje  
všeobecné osobnostné práva, ako je česť či zdravie dotknutej osoby.  
Povinnosti a opatrenia zamestnávateľa  
Zamestnávateľ je povinný poskytovať svojim zamestnancom starostlivosť v súlade s ustanoveniami  
Občianskeho zákonníka na základe zmluvného pracovného pomeru. Povinnosť zamestnávateľa  
poskytovať pomoc zahŕňa aj rešpektovanie osobnostných práv zamestnancov. To znemená, že sa  
musí jednak vyhnúť vlastným činom, ktoré môžu byť kvalifikované ako šikanovanie; na druhej strane  
jeho povinnosť poskytnúť pomoc zahŕňa aj povinnosť chrániť svojich zamestnancov pred nekalým  
zaobchádzaním zo strany iných pracovníkov alebo nadriadených. Primerane sa používajú aj  
všeobecné predpisy na ochranu práce. Podľa zákona o rovnakom zaobchádzaní je zamestnávateľ tiež  
zodpovedný za predchádzanie alebo odstránenie nevýhod na základe rasového alebo etnického  
pôvodu, pohlavia, náboženstva alebo viery, veku alebo sexuálnej orientácie v pracovnom prostredí.  
Zamestnávateľ musí organizovať prácu tak, aby jeho zamestnanci neboli šikanovaní. Ak sa dozvie  
o šikanovaní zamestnanca, je povinný prijať vhodné, nevyhnutné a primerané opatrenia, aby to  
zastavil. V závislosti od povahy a intenzity šikanovania má možnosť napomenúť, varovať, presunúť  
alebo v najťažších prípadoch prepustiť páchateľa.  
Možnosti zamestnanca  
Dôkazné bremeno je v zásade na strane zamestnanca. Ak dôjde k šikanovaniu, obeť má nárok na  
stretnutie so zamestnávateľom s cieľom zákazu alebo prevencie šikanovania. Môže podať sťažnosť  
i požadovať od zamestnávateľa kompenzáciu a odškodnenie za škodu a utrpenie spôsobené  
šikanovaním.  
Nemecké spolkové krajiny nemajú inštitút školského ombudsmana.  
18  
 
CHORVÁTSKO  
V Chorvátsku neexistujú žiadne osobitné právne predpisy týkajúce sa mobbingu a bossingu, ani  
mobbingu a bossingu na školách. Na druhej strane šikanovaniu na pracovisku bránia ustanovenia  
zákona o práci (č. 93/2014) a Trestného zákona. Osobitné zákony sú antidiskriminačný zákon a zákon  
o rodovej rovnosti.  
Zákon o práci  
Zakazuje sa akákoľvek priama alebo nepriama diskriminácia v oblasti pracovných podmienok.  
Zamestnávateľ je povinný chrániť dôstojnosť pracovníka počas práce. Postup a opatrenia na ochranu  
dôstojnosti pracovníkov pred obťažovaním alebo sexuálnym obťažovaním upravuje osobitná  
legislatíva, kolektívna zmluva, dohoda medzi podnikovou radou a zamestnávateľom alebo pracovné  
predpisy.  
Článok 134  
Ochrana dôstojnosti pracovníkov  
Zamestnávateľ zamestnávajúci najmenej 20 pracovníkov je povinný vymenovať osobu, ktorá by  
okrem neho bola oprávnená prijímať a riešiť sťažnosti týkajúce sa ochrany dôstojnosti pracovníkov.  
Táto osoba najneskôr do ôsmich dní odo dňa podania preskúma sťažnosť a prijme všetky potrebné  
opatrenia vhodné pre konkrétny prípad, aby sa zastavilo obťažovanie alebo sexuálne obťažovanie.  
Ak zamestnávateľ neprijme opatrenia na zabránenie obťažovaniu alebo sexuálnemu obťažovaniu  
v danej lehote alebo ak prijaté opatrenia budú zjavne neprimerané, pracovník, ktorý je obeťou  
obťažovania má právo prestať pracovať dovtedy, kým nebude zabezpečená ochrana, za predpokladu,  
že požiadal o ochranu na príslušnom súde v priebehu nasledujúcich ôsmich dní. Ak existujú okolnosti,  
za ktorých nie je odôvodnené očakávať, že zamestnávateľ bude chrániť dôstojnosť pracovníka, nie je  
pracovník povinný podať sťažnosť zamestnávateľovi a má právo prestať pracovať za predpokladu,  
že požiadal o ochranu na príslušnom súde a oznámi to zamestnávateľovi do ôsmich dní odo dňa  
prerušenia práce. Počas obdobia prerušenia práce má pracovník nárok na odmenu vo výške, ktorú by  
získal, ak by skutočne pracoval. (Ak súd uzná jeho podanie ako nedôvodné, môže ho zamestnávateľ  
požiadať o vrátenie vyplatenej mzdy.)  
Trestný zákon  
Zneužívanie na pracovisku  
Článok 133  
(1) Kto uráža, ponižuje, zneužíva alebo inak narúša iného na pracovisku alebo vo vzťahu k práci  
a tým poškodzuje jeho zdravie alebo porušuje jeho práva, bude potrestaný odňatím slobody  
nepresahujúcim dva roky.  
19  
 
RUMUNSKO  
V Rumunsku neexistujú žiadne osobitné právne predpisy v tejto oblasti. O základných princípoch  
hovorí ústava, Trestný zákonník v článku 208 – Obťažovanie, Zákonník práce, Vyhláška vlády  
č.137/2000 o prevencii a postihovaní všetkých foriem diskriminácie (hlása zásadu rovnosti občanov  
a vylúčenie privilégií a diskriminácie), ako aj zákon č. 202/2002 o rovnosti príležitostí a rovnakom  
zaobchádzaní s mužmi a ženami.  
Zákonník práce  
Čl.5  
(1) V pracovných vzťahoch sa zásada rovnakého zaobchádzania vzťahuje na všetkých  
zamestnancov a zamestnávateľov.  
(2) Každá priama alebo nepriama diskriminácia zamestnanca na základe pohlavia, sexuálnej  
orientácie, genetických charakteristík, veku, národnosti, rasy, farby pleti, etnickej príslušnosti,  
náboženstva, politickej mienky, sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, rodinnej situácie  
alebo rodinnej povinnosti, združovania alebo odborovej činnosti je zakázaná.  
(3) Existujú akty priamej diskriminácie ako prípady vylúčenia, rozdielneho prístupu,  
obmedzovania alebo preferovania na základe jedného alebo viacerých kritérií stanovených  
v odseku 2, ktoré majú za cieľ alebo za následok neudelenie, obmedzenie alebo zrušenie uznania,  
užívania alebo výkonu práv poskytovaných pracovným právom.  
(4) Nepriama diskriminácia predstavuje činy, ktoré sa zjavne zakladajú na iných kritériách ako  
tie, ktoré sú uvedené v odseku 2, ale ktoré spôsobujú účinky priamej diskriminácie.  
Čl.6  
(1) Každá zamestnaná osoba musí mať bez akýchkoľvek diskriminácií vhodné pracovné podmienky  
na vykonávanú prácu, sociálnu ochranu, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ako aj na  
rešpektovanie jej dôstojnosti a svedomia. Za rovnakú prácu alebo za rovnakú protihodnotu je  
akákoľvek diskriminácia na základe pohlavia zakázaná, a to vo vzťahu ku všetkým prvkom  
a podmienkam odmeňovania.  
ESTÓNSKO  
V Estónsku neexistuje osobitná právna úprava týkajúca sa šikanovania na pracovisku, jednotlivé  
prípady môžu spadať pod ustanovenia zákona o rovnakom zaobchádzaní a zákona o rodovej rovnosti.  
Podľa článku 44 zákona o základných a stredných školách školy zabezpečujú duševnú a fyzickú  
bezpečnosť a ochranu zdravia žiakov. Spôsob prevencie situácií, ktoré ohrozujú duševnú alebo  
fyzickú bezpečnosť študentov a zamestnancov školy, reakciu na takéto situácie, oznamovanie  
incidentov, riešenie incidentov a ďalšie postupy majú byť ustanovené vo vnútorných pravidlách školy  
so súhlasom vlastníka školy. Vlastník školy prijíma opatrenia na prevenciu duševného a fyzického  
násilia, pokiaľ ide o študentov a zamestnancov školy  
S cieľom prevencie situácie, ktorá ohrozuje bezpečnosť študentov a zamestnancov školy, a reagujúc  
na vzniknuté situácie, môže škola používať v súlade s bezpečnostným zákonom a zákonom na  
ochranu osobných údajov zariadenia na sledovanie. Postup používania sledovacieho zariadenia  
(surveillance equipment) je stanovený vo vnútorných pravidlách školy.  
20  
 
 
Podľa článku 139 Ústavy sa zriadil post všeobecného ombudsmana – tzv. kancelára spravodlivosti  
ako nezávislého verejného činiteľa vymenúvaného na 7 rokov. Od roku 2007 kancelár tiež plní úlohu  
národného inštitútu na prevenciu zlého zaobchádzania, a od roku 2011 tiež rolu ombudsmana pre  
deti. Školského ombudsmana Estónsko nemá.  
GRÉCKO  
Podľa gréckeho trestného zákonníka sa mobbing a bossing (šikanovanie) považuje za trestný  
čin. V článku 312 sa o. i. uvádza, že kto pretrvávajúcim drsným správaním spôsobí tretej osobe  
fyzické poranenie alebo inú ujmu na fyzickom alebo duševnom zdraví, je potrestaný odňatím  
slobody.  
Existujú aj špeciálne ustanovenia týkajúce sa šikanovania na pracovisku a v školách. Prvé z nich je  
označované ako obťažovanie a považuje sa za formu diskriminácie. Šikanovaním v školách sa  
zaoberá materiál „Rozvoj a funkcie siete na prevenciu a vyrovnávanie sa so školským násilím a javmi  
šikanovania“ vydaný Ministerstvom školstva v roku 2014.  
Inštitút školského ombudsmana doteraz v Grécku zavedený nebol. Od roku 2003 existuje detský  
LUXEMBURSKO  
Podľa zákonníka práce sa mobbing na pracovisku považuje za formu diskriminácie, keď sa prejavuje  
nežiaduce správanie, ktorého cieľom alebo účinkom je porušenie dôstojnosti osoby a vytváranie  
zastrašujúceho, nepriateľského, degradujúceho a ponižujúceho prostredia. Zákonník každý druh  
takéhoto správania zakazuje. V jeho článku 162-12 sa uvádza aj to, že opatrenia proti mobbingu musia  
byť zahrnuté do všetkých kolektívnych zmlúv.  
Bol podaný návrh zákona, ktorý sa osobitne týka mobbingu na pracovisku (návrh zákona č. 4979),  
ale zatiaľ o ňom parlament nehlasoval.  
V Luxembursku neexistujú právne špecifikácie týkajúce sa mobbingu na školách.  
HOLANDSKO  
Mobbing a bossing nie je právnym pojmom. Avšak keď zastrašovanie prekročí určitú hranicu,  
V Holandsku existuje iba inštitút národného ombudsmana, súčasťou jeho úradu je detský  
ombudsman.  
21  
 
 
 
POĽSKO  
Všetky záležitosti súvisiace s mobbingom a bossingom na pracoviskách i v školách sa riešia  
prostredníctvom Pracovného súdu. Neexistuje žiadna inštitúcia ombudsmana v oblasti vzdelávania.  
LITVA  
Neexistujú žiadne osobitné právne predpisy riešiace problematiku mobbingu a šikanovania na  
školách. Avšak existujú všeobecné rady a usmernenia vypracované ministerstvom školstva, aby  
sa zabránilo takémuto správaniu.  
V Litve existuje iba inštitúcia ombudsmana pre deti.  
NÓRSKO  
Požiadavky týkajúce sa psychosociálneho prostredia pre zamestnancov sú regulované v zákone  
o pracovnom prostredí, a pre žiakov a učňov v školskom zákone.  
Oddiel 4-3.Požiadavky týkajúce sa psychosociálneho pracovného prostredia  
Práca sa má usporiadať tak, aby bola zachovaná integrita a dôstojnosť zamestnancov.  
Práca sa má usporiadať tak, aby sa zabezpečil kontakt a komunikácia s ostatnými  
zamestnancami.  
Zamestnanci nesmú byť vystavení obťažovaniu alebo inému nevhodnému správaniu.  
Zamestnanci musia, pokiaľ je to možné, byť chránení pred násilím, hrozbami a nežiaducimi  
deformáciami v dôsledku kontaktu s inými osobami. (...)  
Nórsko nemá národného ombudsmana pre vzdelávanie. Avšak, nórsky parlament sa 22. mája 2017  
rozhodol požiadať vládu, aby predložila návrh na zriadenie inštitútu miestneho školského  
ombudsmana proti šikanovaniu buď v každom kraji, alebo v každom regióne. Minister školstva  
odpovedal, že vláda predloží návrh na zriadenie ombudsmanov na trvalej báze už v súvislosti so  
štátnym rozpočtom na rok 2018 pri zvážení jeho postavenia, kompetencií, statusu, financovania  
a pod.  
Už skôr sa vyskytli miestne iniciatívy a v niektorých okresných mestách a v Oslo už vytvorili pozíciu  
miestneho ombudsmana proti šikanovaniu (Mobbeombud). Od jesene 2014 sa v štyroch krajinách  
uskutočnil dvojročný projekt s takýmito ombudsmanmi. Finančne ho podporovala národná  
vláda. Kompetencie a spôsob organizácie sa odlišovali. Takýto inštitút by sa mal zriadiť v každom  
okrese či regióne Nórska.  
22  
 
 
 
ŠVAJČIARSKO  
Pojem mobbingu na pracovisku nie je predmetom osobitnej legislatívy, berie sa ako forma útoku na  
integritu osoby. Zákon o práci okrem iného vyžaduje od zamestnávateľov, aby prijali opatrenia na  
ochranu osobnej integrity zamestnanca. Súbor právnych základov, ktoré upravujú mnohé aspekty  
mobbingu, resp. obťažovania v práci: zákon o práci v priemysle a obchode, zákon o ochrane zdravia,  
trestný zákon a pod. Nevyskytuje sa v nich nič špecifické pre oblasť školstva. Rovnako neexistuje ani  
inštitút školského ombudsmana. V posledných rokoch vláda realizuje opatrenia na prevenciu násilia  
a šikanovania na školách.  
KANADA  
Neexistujú žiadne osobitné zákony ohľadom mobbingu a bossingu na pracovisku. Boli však zavedené  
niektoré opatrenia proti diskriminácii na pracovisku. Pozri nasledujúce časti Zákonníka práce, ktoré  
sa vzťahujú iba na federálne regulované vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami:  
Trestný zákonník poskytuje taktiež ochranu proti šikanovaniu.  
V Kanade je vzdelávanie v kompetencii krajinských vlád. Neexistujú federálne právne predpisy alebo  
nariadenia o mobbingu a / alebo bossingu v školách. Avšak, niektoré provincie zaviedli zákony v boji  
proti šikanovaniu v školách. V niektorých prípadoch majú školské rady (inštitúcie zodpovedné za  
súbor škôl v určitom regióne) vlastné politiky v oblasti šikanovania.  
Neexistuje žiadna regulácia na federálnej úrovni týkajúca sa školského ombudsmana. Avšak, každá  
provincia, s výnimkou Prince Edward Island, má ombudsmana, ktorý dohliada na mnoho inštitúcií  
a organizácií (vrátane škôl a školských rád) v rámci svojej provincie (napr. New Brunswick, Ontario,  
Alberta).  
23  
 
 
ZÁVER  
Podobne ako v Slovenskej republike, väčšina analyzovaných štátov nemá osobitnú  
legislatívu týkajúcu sa mobbingu a bossingu na pracovisku (v školách) a nepozná ani tieto  
samotné pojmy. Problematika je však viac či menej priamo upravená inými relevantnými  
normami. Základné princípy o bezpečnosti pracovného prostredia a integrite osobnosti sú  
dané už v ústavách ako najvyšších zákonoch štátu. Kľúčový v danej problematike je ďalej  
Zákonník práce (zákon o práci, zákon o pracovnom prostredí...), zákon o ochrane zdravia,  
zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a iné.  
Občianskoprávnu a trestnoprávnu rovinu v danej veci postihujú Občiansky zákon a Trestný  
zákon. V niektorých štátoch sa dokonca stanovuje za takéto nevhodné správanie možnosť  
trestu odňatia slobody, prípadne vysokej pokuty.  
Špecifickú legislatívu zakazujúcu šikanovanie ako formu diskriminácie potom predstavujú  
antidiskriminačný zákon, zákon o rovnosti, zákon o rodovej rovnosti, zákon o rovnakom  
zaobchádzaní, zákon o rovnosti príležitostí a podobne. Dávno sa však za diskrimináciu  
nepovažuje len sexuálne obťažovanie alebo šikanovanie z dôvodu pohlavia či inej farby  
pleti. Tzv. chránené charakteristiky sa kontinuálne rozširovali a dnes vystihujú takmer  
každú potenciálnu situáciu (národnosť, náboženstvo, rasa, politické a ideologické  
presvedčenie, vek, zdravotný stav a zdravotné postihnutie, rodinný stav a rodinné  
povinnosti, materstvo/otcovstvo, sociálna a ekonomická situácia, členstvo v združeniach,  
členstvo v odboroch, odborová aktivita...).  
Zákony a predpisy chránia obeť i tých, ktorí obeti šikanovania pomáhajú (napr. svedkov  
takéhoto konania). Zároveň po novom stanovujú zamestnávateľom, vlastníkom  
a manažérom rozsiahle povinnosti v zabezpečení ochrany duševného a fyzického zdravia  
pracovníkov. Môžu ich trestať nielen za priame šikanovanie, ale aj za nečinnosť alebo za  
krytie takéhoto správania.  
Zaujímavé ustanovenie má napríklad Chorvátsko, ktoré umožňuje obeti šikanovania na  
pracovisku prestať pracovať a obrátiť sa priamo na súd s podaním na ochranu svojich práv.  
Aj v tomto čase mu náleží príslušná mzda. V Luxembursku sa opatrenia proti mobbingu na  
pracovisku zahŕňajú do všetkých kolektívnych zmlúv.  
Inštitút školského ombudsmana v rôznej forme majú najmä Česká republika (ako  
pracovníka ministerstva školstva vo veľmi podobnej situácii, v akej bol v rokoch 2015/2016  
aj na Slovensku); ďalej Maďarsko, Francúzsko a Nórsko, podobný inštitút je prítomný aj  
v legislatíve Rakúska, rozpracovaná je táto oblasť tiež vo Švédsku, Fínsku a Írsku.  
Problematike šikanovania na školách sa venuje najmä školská legislatíva (zákon o školách,  
školský zákon, zákon o vzdelávaní a podobne...), ale tiež vnútorné prepisy školy či kódexy  
správania. Niektoré štáty majú špeciálne programy na zaistenie bezpečnosti v školách a na  
vytvorenie vhodných fyzických aj psychických podmienok pre žiakov i učiteľov. Usilujú sa  
taktiež podporovať partnerstvo a spoluprácu žiakov, rodičov a učiteľov a s ich pomocou  
24  
 
riešiť vzniknuté problémy, respektíve predchádzať im. Nápomocní sú aj školskí  
psychológovia a školení poradcovia, prípadne supervízori s odbornými znalosťami na  
riešenie konfliktných situácií.  
V praxi môžu problém šikanovania žiakov i pedagógov riešiť napr. školy samy, školská  
inšpekcia, dozorné orgány škôl, školské rady, miestne samosprávne orgány (volení politici),  
pracovníci ministerstva školstva a podobne. Obete sa však môžu obracať v niektorých  
prípadoch aj na políciu, súdy, pracovné súdy, inšpektoráty práce. V Estónsku existuje  
dokonca zákonná možnosť nainštalovať sledovacie zariadenia v budove školy, ak je  
podozrenie na nekalé správanie voči žiakom alebo učiteľom.  
V takmer všetkých štátoch existuje inštitút ombudsmana (verejného ochrancu práv),  
ombudsmana pre rovnosť, kancelára spravodlivosti a podobne, do agendy ktorých je zväčša  
zahrnutá aj problematika škôl a pedagógov. Agendou šikanovania žiakov sa v mnohých  
krajinách zaoberá inštitút detského ombudsmana, ktorý je buď samostatným orgánom, alebo  
patrí pod úrad národného ombudsmana.  
25  
ZDROJE  
1.  
2.  
zamestnavatela/zakonnik-prace/  
3.  
4.  
5.  
6.  
7.  
8.  
internetové stránky uvádzaných v prípadových štúdiách jednotlivých štátov  
MARTINKOVIČOVÁ, I.: Mobbing – stigma modernej spoločnosti. Bratislava :  
Vysoká škola sociálnej práce Svätej Alžbety, 2008.  
Bratislava 13. septembra 2017  
26