PORTUGALSKO
V Portugalsku neexistuje žiadny osobitný právny predpis na zabránenie šikanovaniu na pracovisku.
Ústava priznáva každému právo na osobnú integritu a ochranu súkromia, ako aj na právnu ochranu
proti akejkoľvek forme diskriminácie.
Konkrétne prejavy šikanovania môžu byť považované za trestné činy v rámci existujúcich právnych
predpisov. Zamestnávateľ je pritom zodpovedný za vytvorenie dobrých pracovných podmienok, čo
vyplýva z rámcovej smernice pre bezpečnosť, hygienu a ochranu zdravia pri práci 89/391/EHS z 12.
júna 1991).
Právny rámec na podporu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci stanovil zákon 102/2009, najmä čl.
15:
zamestnávatelia musia zaistiť bezpečnosť, hygienu a hygienické podmienky pre
pracovníkov vo všetkých oblastiach súvisiacich s ich prácou;
zamestnávatelia musia pri koncipovaní zázemia, pracovného miesta a procesov
identifikovať predvídateľné riziká, bojovať s nimi hneď pri ich vzniku, pracovať na ich
odstránení alebo obmedzení ich účinkov, a to zaručením efektívnej úrovne ochrany;
zamestnávatelia musia mať plán prevencie, ktorý berie do úvahy technické aspekty,
organizáciu práce, sociálne vzťahy a významné faktory v súvislosti s prácou;
zamestnávatelia musia dať prednosť kolektívnej ochrane prostredníctvom opatrení na
ochranu osôb.
Správanie kvalifikované ako obťažovanie penalizuje tiež nový Zákonník práce, bez toho
aby sa rozlišovalo medzi rôznymi typmi obťažovania (psychické, sexuálne, rasové, atď.).
Príslušné články sa vzťahujú na súkromnú sféru, ale rovnako tak na občianske služby, ktoré
stanovujú štatút úradníka alebo zamestnanca verejnej správy.
Článok 22 (Právo na rovnaký prístup k zamestnaniu a na rovnaké zaobchádzanie v práci) sa vzťahuje
o. i. na rovnosť v práci, zabránenie diskriminácie na základe pôvodu, veku, pohlavia, sexuálnej
orientácie, rodinného stavu, rodinnej situácie, genetického dedičstva, zníženej pracovnej schopnosti,
zdravotného postihnutia, chronického ochorenia, národnosti, etnického pôvodu, náboženstva,
politického alebo ideologického presvedčenia a členstvo v odboroch.
Článok 24:
1 - Obťažovanie uchádzačov o zamestnanie a pracovníkov predstavuje diskrimináciu.
2 - Obťažovanie znamená akékoľvek nežiaduce správanie v súvislosti s jedným z faktorov uvedených
v bode 1 v článku 22, pokiaľ ide o prístup k práci alebo v zamestnaní, pri práci alebo odbornom
vzdelávaní, s cieľom alebo účinkom ovplyvňujúcim dôstojnosť jednotlivca alebo vytvorením
zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho, pokorujúceho alebo destabilizujúceho prostredia.
3 - obťažovanie zahŕňa všetky formy nežiaduceho správania sexuálnej povahy, či už je to verbálne,
neverbálne alebo fyzické, s cieľom alebo účinkom uvedeným v predchádzajúcom bode.
Článok 25 otvára možnosť legálne zavádzať opatrenia pozitívnej diskriminácie pre znevýhodnené
skupiny (ktorá vyplýva z ústavy), a napokon článok 26 dáva diskriminovanému právo na
kompenzáciu.
Ochrana proti obťažovaniu zakotvená v zákone je posilnená článkom 120 (Povinnosti
zamestnávateľa).
Ochrana proti obťažovaniu zo strany spolupracovníkov či podriadených je tiež posilnená článkom
121 (1a) (Povinnosti pracovníka), ktorý uvádza, že pracovníci sú povinní správať sa voči
17