KANCELÁRIA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
P A R L A M E N T N Ý I N Š T I T Ú T  
O d d e l e n i e p a r l a m e n t n é h o v ý s k u m u  
a v z d e l á v a n i a  
INFORMAČNÝ MATERIÁL  
č. 11/2017  
VYBRANÉ ASPEKTY FUNGOVANIA  
POLITICKÝCH STRÁN  
VO FRANCÚZSKU A V NEMECKU  
Vypracovali: Mgr. Barbora Blašková a Mgr. Natália Švecová, Oddelenie parlamentného  
výskumu a vzdelávania, Odbor Parlamentný inštitút K NR SR  
Supervízor: RNDr. Katarína Kubišová, vedúca Oddelenia parlamentného výskumu  
a vzdelávania, Odbor Parlamentný inštitút K NR SR  
Schválil: JUDr. Milan Hodás, PhD., riaditeľ Odboru Parlamentný inštitút K NR SR  
Február 2017  
Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky,  
Odbor Parlamentný inštitút, Nám. A. Dubčeka 1, 812 80 Bratislava,  
Materiál slúži výlučne pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov  
Kancelárie NR SR a nemôže v plnej miere nahrádzať právne alebo odborné poradenstvo v danej  
oblasti. Údaje použité v materiáli sú aktuálne k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie  
materiálu je možné iba so súhlasom Parlamentného inštitútu a autora.  
Anotácia  
Predkladaný materiál prináša základné informácie o podmienkach založenia a  
registrácie politických strán vo Francúzsku a v Nemecku, a to najmä s ohľadom na minimálny  
počet členov strany potrebných na registráciu a minimálnu dĺžku registrácie politickej strany  
pred voľbami. Popri tom analýza prináša aj rozbor vybraných aspektov právnej subjektivity  
politických strán a financovania politických strán v týchto krajinách.  
Kľúčové slová  
politické strany; právna subjektivita politických strán; registrácia politických strán;  
financovanie politických strán  
Úvod  
Oddelenie parlamentného výskumu a vzdelávania Odboru Parlamentný inštitút K NR SR sa  
v záujme získania potrebných informácií e-mailom obrátilo na výskumné centrá kancelárií  
parlamentov vybraných krajín (Francúzsko, Nemecko) s cieľom získať informácie o podmienkach  
založenia a registrácie politických strán, a to najmä s ohľadom na minimálny počet členov strany  
potrebných na registráciu a minimálnu dĺžku registrácie politickej strany pred voľbami. Popri tom  
sme sa sústredili aj na vybrané aspekty právnej subjektivity politických strán a financovania  
politických strán.  
Keďže predkladaný rozbor je založený na informáciách získaných prostredníctvom  
e-mailovej komunikácie s výskumnými centrami francúzskeho a nemeckého parlamentu, môže sa  
rozsah a obsah odpovedí za jednotlivé krajiny líšiť.  
Súhrnné výsledky analýzy  
Tabuľka č. 1  
Vybrané aspekty fungovania politických strán vo Francúzsku a v Nemecku  
Krajina  
Minimálny počet  
členov strany  
potrebných  
Minimálna dĺžka registrácie  
strany pred voľbami  
Možnosť  
kúpy/predaja strany  
po registrácii  
na registráciu  
nie je stanovený  
nie je stanovená, avšak treba  
zohľadňovať čas potrebný na  
vytvorenie/registráciu strany  
predaj alebo kúpa  
politickej strany nie je  
podľa francúzskeho  
práva možná  
Francúzsko  
Nemecko  
nie je stanovený  
novozaložené politické strany  
predaj alebo kúpa  
musia najneskôr do 18.00 hod. 97. politickej strany ako  
deň pred voľbami predložiť  
oznámenie o účasti vo voľbách  
celku nie je podľa  
nemeckého práva  
možná  
5
 
 
Fungovanie politických strán vo Francúzsku  
Právna úprava fungovania politických strán  
Postavenie politických strán upravuje najmä:  
ústava  
zákon z 11. marca 1988 o financovaní politických strán1  
zákon z 15. januára 1990  
zákon z 29. januára 1993  
zákon z 19. januára 1995  
zákon zo 6. júna 2000 o rovnosti  
zákon z 11. apríla 2003  
Vo Francúzsku neexistuje komplexná právna úprava, ktorá by upravovala vytvorenie  
a fungovanie politických strán.  
Popri článku 4 Ústavy Francúzskej republiky2 je len málo ustanovení v právnych predpisoch,  
ktoré by regulovali politické strany. Predovšetkým sú to však tie zákony, ktoré upravujú financovanie  
politických strán.  
Existujúca právna úprava dotýkajúca sa politických strán sa teda venuje najmä ich  
financovaniu:  
zákon z 11. marca 1988 o financovaní politických strán  
Zavedenie princípu verejného financovania.  
zákon z 15. januára 1990  
Základné opatrenia: vytvorenie Národnej komisie pre účty za kampaň a politické financovanie  
prostriedkov (CNCCFP)3 s cieľom dbať na pravidlá financovania politických strán a vymedzenie  
hranice volebných výdavkov pre všetky typy volieb.  
2 Článok 4 Ústavy ustanovuje, že „Politické strany a politické zoskupenia prispievajú k výkonu volebného práva. Formujú  
sa a vykonávajú svoju činnosť slobodne. Musia dodržiavať zásady národnej suverenity a demokracie.“  
3 Webové sídlo Národnej komisie pre účty za kampaň a politické financovanie prostriedkov (CNCCFP) je vo francúzskom  
jazyku dostupné on-line On: http://www.cnccfp.fr/index.php?art=586, overené 17.1.2017  
6
 
zákon z 29. januára 1993  
Politické strany sú povinné uverejňovať zoznam právnických osôb, ktoré jej venovali dary, rovnako  
ako aj ich množstvo.  
zákon z 19 januára 1995  
Akýkoľvek finančný vzťah medzi spoločnosťou a stranami zainteresovanými v politike  
je zakázaný: spoločnosti, združenia, nadácie, odbory a miestne orgány nemôžu už viac udeliť  
podporu stranám či kandidátom. Politické strany majú povolené darovať si dary iba medzi sebou.  
Na druhej strane, zákon z roku 1995 zvýšil výšku úhrady nákladov na kampaň zo strany štátu.  
Aktuálne štát uhrádza výdavky až do výšky 50% z hornej hranice výdavkov. Zákon tiež zaviedol  
politiku daňových stimulov na financovanie politického života jednotlivcov.  
zákon zo 6. júna 2000 o rovnosti  
Peňažný trest pre politické strany, ktoré nemajú rovnaký počet mužských a ženských  
kandidátov v parlamentných voľbách (do 2%): nižšie verejné financovanie strán.  
zákon z 11. apríla 2003  
Zaviedol prísnejšie pravidlá pre strany čo sa týka financovania z verejných zdrojov: pravidlo  
1% odovzdaných hlasov aspoň v päťdesiatich volebných obvodoch v parlamentných voľbách.  
Podľa zákona z roku 1998 stačí predložiť aspoň päťdesiat kandidátov vo viac ako tridsiatich  
departementoch Francúzska (územných celkoch).  
Postavenie politických strán (definícia politickej strany, minimálny počet členov politickej  
strany)  
Politické strany vo Francúzsku sú upravené v Ústave Francúzskej republiky zo 4. októbra  
1958. Článok 4 Ústavy ustanovuje, že „Politické strany a politické zoskupenia prispievajú k výkonu  
volebného práva. Formujú sa a vykonávajú svoju činnosť slobodne. Musia dodržiavať zásady  
národnej suverenity a demokracie.“  
Politická strana vzniká podľa zákona z 1. júla 1901 na základe zmluvy o združení.4  
Registrovaná politická strana (= združenie) je právnickou osobou súkromného práva, ktorá môže  
hájiť záujmy obsiahnuté vo svojich stanovách a má samostatnú právnu existenciu od svojich členov  
(môže poberať členské príspevky od svojich členov, ako aj byť verejne financovaná). Konkrétne,  
budúci členovia nahlásia danú politickú stranu v sídlach útvarov ministerstva vnútra na regionálnej  
4 Zákon o zmluve o združení je vo francúzskom jazyku dostupný on-line On:  
7
úrovni (vyhlásenie na prefektúre alebo podprefektúre), ktoré preveria, či nie jej stanovy v rozpore  
s verejným poriadkom (napr. podpora rasistických myšlienok alebo teroristických organizácií).Toto  
vyhlásenie musí byť uverejnené v Úradnom vestníku združení a firemných nadácií (JOAFE).  
Vyhlásenie obsahuje nasledujúce informácie: názov združenia, jeho účel, adresu jeho sídla, mená,  
povolania, bydlisko a štátnu príslušnosť osôb poverených jej spravovaním, jeden exemplár stanov  
združenia podpísaný najmenej dvomi osobami poverenými jej spravovaním, zápisnica z  
ustanovujúceho zasadnutia. Na oplátku, príslušná správa vydá potvrdenie prijatia do piatich dní od  
doručenia kompletného spisu o vytvorení združenia. Upresní číslo v národnom zozname združení  
(RNA), ktoré tomuto združeniu bude pridelené. Príslušná správa potom odošle požiadavku na  
zverejnenie združenia v Úradnom vestníku JOAFE.  
Od prijatia právnych predpisov upravujúcich financovanie politických strán z 11. marca 1988,  
politická strana je definovaná ako právnická osoba súkromného práva, ktorá:  
podlieha legislatíve upravujúcej financovanie politických strán (určenie finančného zástupcu,  
ktorý prijíma členské príspevky a verejné financie a aj každoročné vklady do Národnej  
komisie pre účty za kampaň a politické financovanie )  
podporu verejnosti.  
Pre vstup strany do politického života je nevyhnutné, v zmysle zákona o financovaní  
politických strán, tiež vytvorenie združenia pre financovanie, ktorého jediným cieľom je  
zhromaždiť finančné prostriedky na financovanie politických aktivít strany alebo musí vymenovať  
finančného zástupcu ( je to fyzická osoba deklarovaná na príslušnej prefektúre).  
Nie je určený minimálny počet členov potrebných na vytvorenie politickej strany, avšak  
článok 1 zákona z roku 1901 ustanovuje, že združenie je zložené minimálne z dvoch členov.  
Právna subjektivita politických strán  
Registrovaná politická strana (= združenie) je právnickou osobou súkromného práva, ktorá  
môže hájiť záujmy obsiahnuté vo svojich stanovách a má samostatnú právnu existenciu od svojich  
členov (môže poberať členské príspevky od svojich členov ako aj byť verejne financovaná).  
Politická strana nie je obchodná spoločnosť, ale neziskové združenie, ako je definované v  
zákone z 1. júla 1901 o slobode združovania. Na druhej strane, politická strana môže vykonávať isté  
obchodné aktivity, ktoré sú vymedzené a limitované v jej stanovách.  
Predaj alebo kúpa politickej strany nie je podľa francúzskeho práva možná.  
Časový interval medzi založením politickej strany a jej účasťou vo voľbách  
Nie je žiaden limit, ako dlho má existovať politická strana pred voľbami. Avšak, je potrebné  
brať do úvahy čas potrebný na jej vytvorenie.  
8
Financovanie politických strán z verejných zdrojov  
Štátna pomoc je poskytovaná politickým stranám, ktoré sú zastúpené v Senáte a v Národnom  
zhromaždení, a to proporcionálne v pomere k počtu ich poslancov.  
V období volieb, štát okrem oficiálnych nákladov na kampaň, paušálne prepláca výdavky  
kandidátov. Volebné výdavky sa preplácajú len kandidátom v parlamentných a prezidentských  
voľbách.  
Mimoparlamentné politické strany môžu profitovať z verejného financovania v pomere k  
počtu získaných hlasov v prvom kole ostatných volieb do Národného zhromaždenia, za predpokladu,  
že vymenovali kandidátov v niekoľkých volebných obvodoch v zmysle ustanovení príslušných  
predpisov.  
V kontexte financovania politických strán je počet voličov danej politickej strany, ktorí  
nemusia byť nevyhnutne členmi politickej strany, rozhodujúci pre výšku úhrady volebných nákladov  
(kandidáti, ktorí dosiahli určitú hraničnú hodnotu 5% odovzdaných hlasov) a pre financovanie  
strany (politické strany s navrhnutými kandidátmi, ktorí získali minimálne 1% odovzdaných hlasov  
aspoň v 50 volebných obvodoch a počet zvolených poslancov).  
Zákon z roku 1995 zvýšil výšku úhrady nákladov na kampaň zo strany štátu. Aktuálne štát  
uhrádza výdavky až do výšky 50% z hornej hranice výdavkov.  
Financovanie politických strán zo súkromných zdrojov  
Súkromné financovanie politických strán je prípustné, ale obmedzené. Politické strany môžu  
prijímať dary od jednotlivcov. Poberanie darov od právnických osôb nie je možné (výnimkou sú dary  
medzi politickými stranami ako právnickými osobami navzájom). Politické strany majú povinnosť  
predkladať účty za kampaň. Kasína, kluby a herne nie sú oprávnené poskytovať dary pre politické  
strany.  
Akýkoľvek finančný vzťah medzi spoločnosťou a stranami zainteresovanými v politike  
je zakázaný: spoločnosti, združenia, nadácie, odbory a miestne orgány už nemôžu viac udeliť  
podporu stranám či kandidátom. Politické strany majú povolené darovať si dary iba medzi sebou.  
Politické strany sú povinné uverejňovať zoznam právnických osôb, ktoré jej venovali dary, rovnako  
ako aj ich množstvo. Zákon z roku 1995 zaviedol politiku daňových stimulov na financovanie  
politického života jednotlivcov.  
Kontrola financovania politických strán  
Od prijatia právnych predpisov upravujúcich financovanie politických strán z 11. marca 1988,  
politická strana je definovaná ako právnická osoba súkromného práva, ktorá:  
9
podlieha legislatíve upravujúcej financovanie politických strán (určenie finančného zástupcu,  
ktorý prijíma členské príspevky a verejné financie a aj každoročné vklady do Národnej  
komisie pre účty za kampaň a politické financovanie)  
podporu verejnosti.  
Pre vstup strany do politického života je nevyhnutné, v zmysle zákona o financovaní  
politických strán, tiež vytvorenie združenia pre financovanie, ktorého jediným cieľom je  
zhromaždiť finančné prostriedky na financovanie politických aktivít strany alebo musí vymenovať  
finančného zástupcu ( je to fyzická osoba deklarovaná na príslušnej prefektúre).  
Zákonom z 15. januára 1990 bola vytvorená Národná komisia pre účty za kampaň a  
politické financovanie prostriedkov (CNCCFP)5 s cieľom dbať na pravidlá financovania  
politických strán.  
Politické strany sú povinné uverejňovať zoznam právnických osôb (pozn. aut. oprávnenie  
poberať dary od právnických osôb bolo zrušené zákonom z roku 1995; politické strany majú povolené  
darovať si dary iba medzi sebou), ktoré jej venovali dary, rovnako ako aj ich množstvo. 6  
Fungovanie politických strán v Nemecku  
Právna úprava fungovania politických strán  
Postavenie politických strán upravuje najmä:  
ústava  
zákon o politických stranách z roku 1967 v znení neskorších predpisov7  
Občiansky zákonník  
Postavenie politických strán (definícia politickej strany, minimálny počet členov politickej  
strany)  
Podľa § 2 ods. 1 zákona o politických stranách sú politické strany združenia občanov, ktorí sa  
na kontinuálnej báze alebo počas dlhšej doby snažia ovplyvňovať vývoj politickej vôle na  
celonárodnej úrovni alebo na úrovni spolkových krajín a majú záujem zúčastňovať sa na zastupovaní  
občanov v nemeckom Spolkovom sneme alebo v zastupiteľstvách spolkových krajín za podmienky,  
5 Webové sídlo Národnej komisie pre účty za kampaň a politické financovanie prostriedkov (CNCCFP) je vo francúzskom  
jazyku dostupné on-line On: http://www.cnccfp.fr/index.php?art=586, overené 17.1.2017  
6 E-mailová komunikácia s výskumnými službami Národného zhromaždenia a Senátu Francúzskej republiky, 11.1.2017  
a 12.1.2017  
10  
 
že ponúkajú dostatočnú záruku čestného úmyslu pri napĺňaní týchto cieľov, čo je zrejmé na základe  
ich aktuálnej situácie a pomerov, najmä vzhľadom na veľkosť a silu ich organizácie, počet ich členov  
a vzhľadom na ich viditeľnosť na verejnosti. Článok 21 ods. 1 ústavy stanovuje, že politické strany  
sú zakladané slobodne. Povolenie zo strany štátu nie je potrebné. Formálna registrácia nie je  
predpokladom pre nadobudnutie statusu politickej strany. Politické strany sú zvyčajne organizované  
ako združenia bez spôsobilosti na právne úkony, avšak zápisom do registra združení môžu právnu  
subjektivitu nadobudnúť (§ 21 Občianskeho zákonníka).8  
Politická strana stráca svoje právne postavenie, ak sa po dobu šesť rokov nezúčastnila  
s vlastnou kandidátnou listinou volieb do Spolkového snemu, ani volieb do zastupiteľstiev  
spolkových krajín. Toto ustanovenie sa uplatňuje aj v prípade, ak politická strana po dobu šesť rokov  
koná v rozpore s povinnosťou vedenia otvoreného účtovníctva a podávania správ o hospodárení.  
Politické zoskupenia sa nepovažujú za politické strany ak:  
1. väčšina ich členov alebo väčšina členov ich predsedníctva sú cudzinci;  
2. ak sa ich sídlo alebo ich vedenie nachádza mimo teritoriálnu oblasť pôsobnosti zákona  
o politických stranách.  
Pri založení politickej strany musia byť dodržané nasledujúce podmienky:  
predloženie zakladajúcej zmluvy – zúčastnení musia mať vôľu založiť politickú stranu;  
rozhodnutie o programe politickej strany;  
rozhodnutie o stanovách politickej strany;  
(tajná) voľba predsedníctva politickej strany podľa stanov;  
vypracovanie zakladajúcich protokolov, ktoré detailne dokumentujú všetky dohody,  
rozhodnutia a voľby politickej strany.9  
Názov politickej strany sa musí jednoznačne odlišovať od názvu inej už existujúcej politickej  
strany, pričom toto ustanovenie sa vzťahuje aj na skratky. Vo volebnej kampani a vo voľbách sa môže  
použiť iba registrovaný názov politickej strany a jeho skratka; ostatné (dodatočné) označenia môžu  
byť vynechané.  
Vnútorné predpisy politickej strany musia byť v súlade s demokratickými princípmi (čl. 21  
ods. 1 ústavy). Politická strana musí mať písané stanovy a program (§ 6 ods. 1 zákona o politických  
stranách). Stanovy musia obsahovať ustanovenia o:  
názve politickej strany a jeho skratke (ak je použitá);  
sídle a oblasti pôsobnosti politickej strany;  
prijímaní a vylúčení členov;  
právach a povinnostiach členov;  
prípustných disciplinárnych opatreniach voči členom a spôsobe ich vylúčenia;  
prípustných opatreniach proti teritoriálnym organizačným jednotkám;  
8 E-mailová komunikácia s výskumnými službami Spolkového snemu Spolkovej republiky Nemecko, 12.1.2017 a  
17.1.2017  
9 Tamže  
11  
všeobecnom členení politickej strany;  
zložení a právomociach predsedníctva a ostatných orgánov;  
záležitostiach vyhradených pre rozhodnutie členov alebo pre zhromaždenie  
delegátov;  
podmienkach, forme a časovom rámci pre zvolávanie zhromaždení členov alebo  
delegátov a spôsobe prijímania rozhodnutí;  
teritoriálnych organizačných jednotkách a orgánoch politickej strany, ktoré sú  
oprávnené podať (podpísať) nominácie pre voľby do zastupiteľských zborov;  
základnej hlasovacej politike pre členov a spôsobe, ako je možné stranu rozpustiť  
alebo zlúčiť s inou politickou stranou;  
forme a spôsobe financovania politickej strany v súlade s piatou časťou zákona  
o politických stranách.10  
Minimálny počet zakladajúcich členov nie je zákonom výslovne stanovený. Na druhej  
strane, § 11 ods. 1 zákona o politických stranách stanovuje, že predsedníctvo politickej strany zvolené  
pri jej založení musí mať aspoň troch členov. Z toho logicky vyplýva, že politická strana teda musí  
mať minimálne troch členov. Podľa § 2 ods. 1 zákona o politických stranách musí politická strana  
prostredníctvom počtu svojich členov zabezpečiť vážnosť svojej účasti na tvorbe politickej vôle.  
Kedy možno predpokladať takúto závažnosť je otázka individuálneho prípadu – záleží na celkovom  
obraze skutočných okolností. Indikátorom je viditeľná vôľa politickej strany rozširovať okruh svojich  
členov nad rámec počtu zakladajúcich členov. Potrebný počet členov závisí na zvolenom type  
činnosti strany. Čím väčší je rozsah tejto činnosti, tým väčší počet členov potrebuje politická strana  
na to, aby mohla zodpovedne napĺňať svoje ciele.11  
Členmi politických strán môžu byť len fyzické osoby. Najmenej polovica členov politickej  
strany musí mať nemeckú štátnu príslušnosť. Politická strana nesmie mať svoje sídlo v zahraničí  
a nesmie zo zahraničia vykonávať svoje aktivity.12  
Politické strany sú členené do teritoriálnych organizačných jednotiek, pričom veľkosť  
a rozsah ich pôsobnosti určujú stanovy politickej strany (§ 7 ods. 1 zákona o politických stranách).  
Teritoriálne členenie politickej strany musí byť vytvorené v takom rozsahu, aby umožnilo  
jednotlivým členom primeranú účasť na tvorbe politickej vôle danej politickej strany.  
Z hľadiska organizačného členenia politických strán § 8 ods. 1 zákona o politických stranách  
ďalej stanovuje, že nevyhnutnými orgánmi politickej strany a jej teritoriálnych organizačných  
jednotiek sú členská schôdza a predsedníctvo. Stanovy politickej strany môžu zriadiť aj ďalšie  
11 E-mailová komunikácia s výskumnými službami Spolkového snemu Spolkovej republiky Nemecko, 12.1.2017 a  
17.1.2017  
12 Tamže  
12  
orgány. Členská schôdza sa uskutočňuje minimálne raz za dva kalendárne roky. Predsedníctvo je  
volené minimálne raz za dva kalendárne roky a musí pozostávať najmenej z troch členov.13  
Právna subjektivita politických strán  
Podľa § 2 ods. 1 zákona o politických stranách sú politické strany združenia občanov,  
ktorých cieľom je získať si vplyv prostredníctvom budovania politickej vôle. Politická strana v zásade  
môže popri tomto hlavnom cieli vykonávať aj obchodné aktivity alebo zakladať za účelom výkonu  
obchodných aktivít dcérske spoločnosti. Zákon o politických stranách (§ 24 ods. 4 a 5) stanovuje, že  
príjmy a výdavky politickej strany súvisiace s podnikateľskou činnosťou musia byť vykázané  
samostatne. Podľa § 5 ods. 1 zákona o dani z príjmov právnických osôb sú politické strany v zmysle  
§ 2 zákona o politických stranách v zásade oslobodené od dane z príjmu právnických osôb. Ak však  
politická strana vykonáva obchodné aktivity, je oslobodenie od tejto dane vylúčené.  
Politické strany sú zvyčajne organizované ako združenia bez spôsobilosti na právne úkony,  
avšak zápisom do registra združení môžu právnu subjektivitu nadobudnúť (§ 21 Občianskeho  
zákonníka).14  
Z hľadiska aktívnej a pasívnej legitimácie § 3 zákona o politických stranách stanovuje, že  
politická strana môže vo svojom mene žalovať a byť žalovaná. To sa vzťahuje aj na jej oblastné zväzy  
na najvyššej úrovni, ak štatút politickej strany neustanovuje inak.15  
Predaj alebo kúpa politickej strany ako celku nie je podľa nemeckého práva možná. Predané  
alebo kúpené môžu byť len jednotlivé majetkové práva.16  
Časový interval medzi založením politickej strany a jej účasťou vo voľbách  
Novozaložená politická strana sa môže zúčastniť vo voľbách len vtedy, ak načas zostaví  
kandidátnu listinu. Nové politické strany musia najneskôr do 18.00 hod. 97. deň pred voľbami  
predložiť oznámenie o účasti vo voľbách (§ 18 spolkového volebného zákona). Rovnako aj  
v spolkových krajinách existujú analogické ustanovenia, avšak lehoty sa môžu líšiť.  
Kandidátne listiny musia byť predložené najneskôr do 18.00 hod. 69. deň pred voľbami (§ 19  
spolkového volebného zákona).17  
14 E-mailová komunikácia s výskumnými službami Spolkového snemu Spolkovej republiky Nemecko, 12.1.2017 a  
17.1.2017  
16 E-mailová komunikácia s výskumnými službami Spolkového snemu Spolkovej republiky Nemecko, 12.1.2017 a  
17.1.2017  
17 Tamže  
13  
Financovanie politických strán  
Spolková republika Nemecko uplatňuje zmiešaný model financovania politických strán,  
pričom príjmy politických strán môžu zo zákona tvoriť najmä príspevky štátu, členské príspevky,  
príspevky od poslancov zvolených za danú politickú stranu a od ďalších funkcionárov patriacich k  
príslušnej politickej strane (tzv. „stranícka daň“), príjem z majetku, dary, príjem z podujatí  
organizovaných politickou stranou.  
Financovanie politických strán z verejných zdrojov  
V zmysle § 18 ods. 1 zákona o politických stranách sú základnými kritériami pre alokáciu  
verejných financií pre politické strany: po prvé, pomer hlasov, ktorý získali vo voľbách do  
Európskeho parlamentu, Spolkového snemu a vo voľbách do krajinských snemov a po druhé, celková  
výška členských príspevkov, príspevkov od poslancov zvolených za danú politickú stranu a od  
ďalších funkcionárov patriacich k príslušnej politickej strane (tzv. „stranícka daň“) a darov.  
Celkový objem verejných financií určených pre politické strany je stanovený absolútne. To  
znamená, že štátne príspevky pre všetky politické strany nesmú ročne v súčte presiahnuť zákonom  
stanovenú hranicu. Uvedená hranica bola pre rok 2012 určená na 150,8 miliónov EUR. Od roku  
2013 sa toto absolútne maximum každoročne zvyšuje, a to v závislosti od vývoja indexu  
spotrebiteľských cien a od vývoja tarifných mesačných miezd zamestnancov územných združení.  
Predseda Spolkového štatistického úradu je povinný každoročne do 30. apríla predložiť Spolkovému  
snemu prehľad vývoja uvedených parametrov za prechádzajúci kalendárny rok. Predseda Spolkového  
snemu je následne povinný do 31. mája upraviť výšku maximálneho limitu pre financovanie  
politických strán. V prípade, že nárok politických strán zákonom stanovené maximum prevýši, sú  
príspevky pomerným spôsobom politickým stranám znižované. Nemecká ústava stanovuje, že strany  
nesmú byť z väčšiny financované zo štátnych zdrojov. §18 ods. 5 zákona o politických stranách  
preto zavádza relatívny limit štátneho príspevku pre politickú stranu stanovujúc, že dotácie štátu  
nesmú byť vyššie ako zdroje, ktoré je politická strana schopná získať zo súkromných zdrojov.  
V prípade, ak by nárok na štátny príspevok prevyšoval vlastné zdroje strany, je dotácia z verejných  
zdrojov znížená na úroveň súkromného financovania politickej strany.  
Nárok na finančný príspevok z verejných zdrojov má každá politická strana, ktorá získala  
aspoň 0,5% platných odovzdaných hlasov v posledných voľbách do Spolkového snemu alebo do  
Európskeho parlamentu. Vo vzťahu k voľbám do krajinských snemov je kritérium stanovené na zisk  
minimálne 1% platných odovzdaných hlasov. Nárok na štátny príspevok má rovnako aj politická  
strana, ktorej kandidát získal vo voľbách do Spolkového snemu aspoň 10% platných hlasov vo  
volebnom obvode.  
Výška príspevku je stanovená na 1 EUR za každý platný odovzdaný hlas, a to až do 4  
miliónov hlasov. Za každý ďalší hlas nad hranicu 4 miliónov hlasov sa vypláca 0,83 EUR. Okrem  
štátneho príspevku odvodeného v pomere k úspešnosti politickej strany vo voľbách, majú politické  
strany podľa § 18 ods. 3 bod 3. nárok na štátnu dotáciu odvodenú od príspevkov fyzických osôb  
14  
(členské príspevky, „stranícka daň“ a dary). Tento príspevok predstavuje 0,45 EUR za každé  
priznané euro a to až do výšky príspevku fyzickej osoby 3 300 EUR.  
Žiadosť o vyplatenie štátnych dotácií podávajú politické strany predsedovi Spolkového snemu  
do 30. septembra v roku, v ktorom nárok vznikol. Predseda Spolkového snemu je povinný do 15.  
februára stanoviť výšku štátnych dotácií za predchádzajúci rok pre každú oprávnenú politickú stranu.  
Štátny príspevok sa každý rok vypláca v 4 splátkach (vždy 15. februára; 15. mája; 15. augusta  
a 15. novembra), pričom objem týchto splátok je stanovený predsedom Spolkového snemu na základe  
zdrojov alokovaných pre politickú stranu v predchádzajúcom roku. Žiadna zo splátok nesmie  
presiahnuť 25% z celkovej štátnej dotácie vyplatenej danej politickej strane v predchádzajúcom  
kalendárnom roku.  
Financovanie politických strán zo súkromných zdrojov  
Podľa § 25 zákona sú politické strany oprávnené prijímať dary. Dary, ktorých hodnota je do  
výšky 1 000 EUR, môžu byť darované aj v hotovosti.  
Politické strany nesmú prijímať dary najmä od:  
1. orgánov verejnej moci, parlamentných frakcií a klubov a od frakcií v lokálnych  
zastupiteľstvách;  
2. politických nadácií, korporácií, združení osôb a fondov, ktoré majú priamo vo svojich  
stanovách uvedené, alebo ktoré priamo vykonávajú charitatívne, neziskové alebo  
náboženské aktivity;  
3. profesijných združení, ktoré boli vytvorené za účelom prevodu finančných prostriedkov  
pre politické strany;  
4. podnikov s čiastkovou alebo úplnou majetkovou účasťou štátu alebo od podnikov, ktoré sú  
riadené verejnými agentúrami, ak priama účasť štátu prevyšuje 25%;  
5. anonymných darcov, pokiaľ darovaná čiastka prevyšuje 500 EUR alebo pokiaľ je  
evidentné, že uvedený darca je len sprostredkovateľom platby;  
6. dary, pri ktorých je zrejmé, že darca za ne očakáva určitú ekonomickú alebo politickú  
výhodu;  
7. cudzincov, ak ich dar prevyšuje čiastku 1 000 EUR.  
Kontrola financovania politických strán  
Značná časť zákona o politických stranách sa venuje problematike kontroly financovania  
politických strán (§ 23 až § 31). Strany sú povinné viesť si štandardné účtovníctvo s ohľadom na  
svoje príjmy, výdavky a majetok. Ku koncu každého kalendárneho roka politické strany  
vypracovávajú účtovnú správu, ktorá je verejná a podlieha kontrole nezávislého audítora. Audítor  
vyhotovuje vlastnú správu potvrdzujúcu alebo odmietajúcu uvedenú účtovnú správu. Audítorom  
15  
potvrdená účtovná správa musí byť do 30. septembra roku, ktorý nasleduje po príslušnom účtovnom  
roku (t.j. po predchádzajúcom kalendárnom roku), predložená predsedovi Spolkového snemu.18  
Bibliografia  
1. E-mailová komunikácia s výskumnými službami Spolkového snemu a Spolkovej rady  
Spolkovej republiky Nemecko a Národného zhromaždenia a Senátu Francúzskej republiky,  
11.1.2017, 12.1.2017 a 17.1.2017  
Francúzsko  
17.1.2017  
3. Zákon o transparentnom financovaní verejného života je vo francúzskom jazyku dostupný  
overené 17.1.2017  
4. Zákon o zmluve o združení je vo francúzskom jazyku dostupný on-line On:  
overené 17.1.2017  
6. Webové sídlo Národnej komisie pre účty za kampaň a politické financovanie prostriedkov  
Nemecko  
Bratislava 18. januára 2017  
16