KANCELÁRIA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
P A R L A M E N T N Ý I N Š T I T Ú T  
O d d e l e n i e p a r l a m e n t n é h o v ý s k u m u  
a v z d e l á v a n i a  
INFORMAČNÝ MATERIÁL  
č. 06/2017  
VOĽBA SUDCOV/KANDIDÁTOV  
NA SUDCOV ÚSTAVNÝCH SÚDOV  
V NÁRODNÝCH PARLAMENTOCH  
Vypracovala: Mgr. Barbora Blašková, Oddelenie parlamentného výskumu a vzdelávania,  
Supervízor: RNDr. Katarína Kubišová, vedúca Oddelenia parlamentného výskumu a vzdelávania  
Schválil: JUDr. Milan Hodás, PhD., riaditeľ Odboru Parlamentný inštitút K NR SR  
Február 2017  
Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky,  
Odbor Parlamentný inštitút, Nám. A. Dubčeka 1, 812 80 Bratislava,  
Materiál slúži výlučne pre poslancov Národnej rady SR a zamestnancov Kancelárie NR SR  
a nemôže v plnej miere nahrádzať právne, alebo odborné poradenstvo v danej oblasti. Údaje,  
použité v materiáli, sú aktuálne k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie materiálu je možné  
iba so súhlasom Parlamentného inštitútu a autora.  
Anotácia  
Cieľom predkladaného materiálu bolo zistiť, ako prebieha proces voľby sudcov resp. kandidátov  
na sudcov ústavných súdoch vo vybraných krajinách. Predovšetkým bolo zámerom zistiť mieru  
zapojenia národných parlamentov do procesu voľby, osobitne, aké kvórum je vyžadované  
v jednotlivých parlamentoch na zvolenie sudcov/kandidátov na sudcov ústavného súdu.  
Prekladaná komparatívna analýza obsahuje súhrnné výsledky porovnania, vrátane stručného  
prehľadu spracovaného vo forme tabuľky.  
Kľúčové slová  
Ústavné súdnictvo, ústavný súd, orgán ochrany ústavnosti, kontrola ústavnosti, koncentrovaný  
model, difúzny model, voľba sudcov, štruktúra ústavného súdu, kvórum na zvolenie sudcu,  
funkčné obdobie, parlament.  
OBSAH  
Úvod  
Ústavné súdnictvo je pomerne mladé, nakoľko je produktom osvietenstva. Vznik ústavných  
súdov sa datuje od konca 18. storočia a najmä do obdobia dvoch revolúcií- americkej  
a francúzskej.  
Základnou a teda aj ústrednou úlohou ústavného súdnictva je predovšetkým zabezpečovať  
inštitucionálne garancie dodržiavania ústavy. Z tohto dôvodu ako aj z dôvodu existencie rôznych  
modelov ústavného súdnictva budeme ústavné súdy označovať v analýze aj všeobecnejším  
a výstižnejším názvom a to ako orgány ochrany ústavnosti.  
Z pohľadu vymedzenia ústavného súdnictva je nepochybne dôležité charakterizovať i jeho  
základné úlohy (aj keď pôjde len o demonštratívny výpočet):  
-
-
-
-
kontrola ústavnosti zákonov a iných podzákonných predpisov s ústavou,  
posudzovanie súladu medzinárodných zmlúv s ústavou,  
výklad ústavy,  
konanie o sťažnostiach fyzických a právnických osôb ohľadom porušovania  
základných ľudských práv,  
-
-
-
-
-
riešenie sporov vo federácii medzi celkom a jednotlivými štátmi,  
rozhodovanie kompetenčných sporov medzi orgánmi verejnej moci,  
konanie a rozhodovanie o obžalobe najvyšších štátnych predstaviteľov,  
volebné súdnictvo,  
ústavnosť politických strán.1  
Inštitucionálne je možné členiť ústavné súdnictvo na difúzne a koncentrované. Difúzny model  
je charakteristický tým, že ústavné súdnictvo vykonávajú všeobecné súdy. V tomto modeli  
neexistuje osobitný orgán kontroly ústavnosti. Tento model uplatňujú napr. USA, Švajčiarsko  
a tiež škandinávske krajiny. V difúznom modeli nemôže súd zrušiť zákon, ak dôjde k názoru, že  
zákon je v rozpore s ústavou. V takom prípade len zákon neaplikuje na daný prípad a vec  
rozhodne v súlade s ústavou. V dôsledku precedentného pôsobenia súdneho rozhodnutia ho  
všetky ostatné súdy ďalej neaplikujú, čím sa rozhodnutie stáva záväzné pro futuro. Záver  
všeobecného súdu o neústavnosti zákona však nevylučuje možnosť podať opravný prostriedok  
proti takému rozhodnutiu všeobecného súdu.  
Koncentrovaný model ústavného súdnictva je naopak typický osobitným orgánom súdneho  
typu, ktorý jediný má právomoc rozhodovať o ústavnosti. Tento model sa uplatňuje napr.  
v Rakúsku, Nemecku, Taliansku, Španielsku, Poľsku či Slovensku. Koncentrovaný model  
1 CIBULKA, Ľ. a kol.: Ústavné právo (štátoveda). Bratislava : PraF UK, 2013, s. 198.  
5
 
charakterizuje aj to, že ústavné súdy nesúladné predpisy zrušia, čo znamená, že aj formálne taký  
predpis prestáva byť súčasťou právneho poriadku.  
V oboch modeloch je potrebné akcentovať myšlienku, že úlohou všetkých orgánov verejnej moci  
je chrániť ústavnosť. Preto napr. viacerí ústavní právnici2 zastávajú myšlienku tzv. inkluzívnej  
kontroly ústavnosti, ktorá šíri, že nielen výslovne splnomocnené orgány majú chrániť  
ústavnosť, ale všetky orgány verejnej moci majú takú povinnosť na úseku svojej pôsobnosti.  
Pri analyzovaní ústavného súdnictva je nepochybne dôležité spomenúť aj vplyv politiky  
na ústavné súdnictvo, ktorý sa prejavuje podľa bývalého predsedu Ústavného tribunálu Poľska  
M. Sajfana3 minimálne v troch rovinách.  
Po prvé ide o samotný proces voľby/menovania ústavných sudcov (resp. sudcov najvyššieho  
súdu tam, kde plnia úlohy ústavného súdnictva) do funkcie, ktorý je v mnohých štátoch výsostne  
politický.  
Po druhé, matéria, s ktorou sa ústavný súd zaoberá, má politický charakter. Ide predovšetkým  
o konania o súlade právnych predpisov, kde ide zjednodušene o výber jedného z dvoch  
politických výkladov ústavy, pričom oponujúca strana napáda politické riešenia na súde.  
A po tretie, dôsledky rozhodnutí ústavného súdu majú politickú povahu, keďže vyžadujú  
reakciu zo strany zákonodarnej či výkonnej moci pri rozhodnutí ústavného súdu o neústavnosti.  
V celosvetovom meradle teda dochádza k politizácii práva (resp. k judicializácii politiky). Aj na  
základe vyššie uvedeného môžeme povedať, že ústavné súdnictvo má kvázi politický  
charakter. Postavenie ústavného súdu je niekde medzi právom a politikou. Ide o súd, avšak  
s výrazne politickou funkciou.4  
2 Pozri bližšie vyššie citovanú učebnicu PraF UK, s. 203.  
3 SAJFAN, M.: Politics and Constitutional Courts. A Judge’s personal Perspective. In EUI Working paper LAW,  
2008, č. 10, s. 11 a nasl.  
4 Pozri bližšie ĽALÍK, T.: Politika a aktivizmus na ústavnom súde. Justičná revue. roč. 63, 2011, č. 5, s. 691 –  
703.  
6
Výsledky analýzy  
Oddelenie parlamentného výskumu a vzdelávania, odbor parlamentný inštitút K NRSR sa v  
záujme získania potrebných informácií obrátil prostredníctvom Európskeho centra pre  
parlamentný výskum a dokumentáciu (ECPRD) na vybrané krajiny Európskej únie. Cieľom  
porovnávacej štúdie bolo zistiť mieru zapojenia národných parlamentov do procesu voľby,  
osobitne, aké kvórum je vyžadované v jednotlivých parlamentoch na zvolenie sudcov/kandidátov  
na sudcov ústavného súdu.  
Okrem systému ECPRD boli pri spracovaní analýzy využité aj domovské stránky parlamentov,  
ústavných a iných súdov, ako aj štúdie voľne dostupné na internete.  
V stanovenom termíne sme dostali odpovede z 21 krajín – z Česka, Dánska, Estónska, Fínska,  
Francúzska, Grécka, Holandska, Chorvátska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Nemecka, Nórska,  
Portugalska, Rakúska, Rumunska, Slovinska, Spojeného kráľovstva, Španielska, Švajčiarska  
a Švédska.  
V analýze je tiež zahrnuté aj Poľsko, ktoré nám zaslalo odpoveď cez ECPRD značne po termíne,  
takže odpoveď sme vypracovali predtým aj na základe dostupných zdrojov na internete.  
Výsledky analýzy sú obsiahnuté v stručnej tabuľke a zhodnotené v závere porovnávacej štúdie.  
7
 
Tabuľka: Prehľad voľby kandidátov/sudcov ústavných súdov vo vybraných krajinách  
Štruktúra orgánu/  
funkčné obdobie  
Názov/typ orgánu ochrany  
ústavnosti  
Subjekt/y podieľajúce sa na voľbe  
Krajina  
Kvórum potrebné na zvolenie sudcu  
sudcov  
sudcu  
Ústavný súd Českej  
republiky  
kandidátov navrhuje prezident  
Senát vyslovuje  
nutná jednoduchá väčšina senátorov  
tajné hlasovanie v Senáte  
Česká  
republika  
15 sudcov volených  
na 10 rokov  
súhlas/nesúhlas s kandidátom  
vymenovanie sudcov  
prezidentom republiky  
neexistuje Ústavný súd  
Najvyšší súd je  
sudcovia Najvyššieho súdu  
menovaní Ministrom  
spravodlivosti  
Dánsko  
najvyššia súdna  
autorita v Dánsku  
a zároveň orgán  
kontroly ústavnosti  
neexistuje Ústavný súd  
Najvyšší súd plní  
funkciu súdu  
parlament sa nepodieľa na  
voľbe sudcov  
predseda Najvyššieho súdu  
menovaný parlamentom na  
základe odporúčania  
jednoduchá väčšina  
Estónsko  
tajné hlasovanie  
prezidenta  
s právomocou na  
kontrolu ústavy  
sudcovia Najvyššieho súdu  
menovaní parlamentom na  
základe odporúčania  
predsedu Najvyššieho súdu  
parlament volí členov  
neexistuje Ústavný súd  
Úlohu čiastočne plní  
Ústavnoprávny výbor  
všeobecné súdy  
Fínsko  
ústavnoprávneho výboru  
8
Štruktúra orgánu/  
funkčné obdobie  
sudcu  
Názov/typ orgánu ochrany  
ústavnosti  
Subjekt/y podieľajúce sa na voľbe  
Krajina  
Kvórum potrebné na zvolenie sudcu  
sudcov  
bývalí prezidenti + 9  
členov na 9 rokov  
funkciu orgánu ochrany  
ústavnosti plní Ústavná  
rada  
3 členovia menovaní prezidentom  
(za predpokladu súhlasného  
stanoviska ústavnoprávnych  
výborov oboch komôr  
členovia Ústavnej rady navrhnutí  
prezidentom republiky, nemôžu byť  
nominovaní, ak súčet negatívnych hlasov  
v každom ústavnoprávnom výbore  
reprezentuje najmenej 3/5 vyjadrených  
hlasov v rámci oboch výborov  
Francúzsko  
3 členovia predsedom Senátu  
3 členovia predsedom Národného  
zhromaždenia  
predseda Ústavnej rady  
menovaný prezidentom republiky  
neexistuje Ústavný súd  
kontrolu ústavnosti  
vykonáva Špeciálny  
najvyšší súd a  
minister spravodlivosti navrhuje  
kandidátov na sudcov najvyšších  
súdov  
Zhromaždenie predsedov parlamentných  
strán (ako poslanecké grémium)  
rozhoduje jednomyseľne, resp. s aspoň  
4/5 väčšinou svojich členov v prípade  
návrhu kandidátov na sudcov  
Grécko  
Zhromaždenie predsedov  
parlamentných strán vypracuje  
stanovisko, navrhuje polovicu  
kandidátov  
všeobecné súdy  
vláda volí sudcov  
neexistuje Ústavný súd  
Holandsko  
Ústavný súd  
Ústavnoprávny výbor parlamentu  
zhromažďuje a selektuje  
kandidátov  
2/3 väčšina všetkých poslancov  
tajné hlasovanie  
Chorvátsko  
13 sudcov volených na  
8 rokov  
Parlament na schôdzi volí sudcov  
9
Štruktúra orgánu/  
funkčné obdobie  
sudcu  
Názov/typ orgánu ochrany  
ústavnosti  
Subjekt/y podieľajúce sa na voľbe  
Krajina  
Litva  
Kvórum potrebné na zvolenie sudcu  
sudcov  
Ústavný súd  
kandidátov navrhuje:  
jednoduchá väčšina  
tajné hlasovanie  
9 sudov volených na 9  
rokov  
Prezident, predseda parlamentu,  
predseda Najvyššieho súdu-  
každý po 3 kandidátoch  
parlament volí a menuje sudcov  
Ústavného súdu  
Ústavný súd  
sudcovia schvaľovaní  
parlamentom  
absolútna väčšina poslancov  
tajné hlasovanie  
Lotyšsko  
7 sudcov volených na  
10 rokov alebo do  
dovŕšenia 70 rokov  
veku  
3 sudcovia schválení na základe  
návrhu aspoň 10 poslancov  
parlamentu  
2 schválení na základe návrhu  
vlády  
2 schválení na základe návrhu  
Najvyššieho súdu  
Ústavný súd  
Ústavný súd  
voľba parlamentom  
2/3 väčšina všetkých poslancov  
tajné hlasovanie  
Maďarsko  
15 sudcov volených na  
12 rokov  
polovicu sudcov volí Bundestag  
(Spolkový snem)  
voľba v Bundestagu – 2/3 väčšina  
odovzdaných hlasov, ktorá predstavuje  
najmenej väčšinu všetkých členov  
Bundestagu, tajné hlasovanie  
Nemecko  
16 sudcov v dvoch  
senátoch volení na  
obdobie 12 rokov alebo  
do dovŕšenia 68 rokov  
veku  
polovicu sudcov volí Bundesrat  
(Spolková rada)  
voľba v Bundesrate – 2/3 všetkých členov  
Bundesratu, verejné hlasovanie  
Neexistuje Ústavný súd  
všeobecné súdy  
Nórsko  
10  
Štruktúra orgánu/  
funkčné obdobie  
sudcu  
Názov/typ orgánu ochrany  
ústavnosti  
Subjekt/y podieľajúce sa na voľbe  
Krajina  
Kvórum potrebné na zvolenie sudcu  
sudcov  
Ústavný súd  
kandidátov navrhujú poslanci  
parlamentu  
na zvolenie sudcu potrebná absolútna  
väčšina platných hlasov  
Poľsko  
15 sudcov volených na  
9 rokov  
voľba v parlamente  
na platnosť voľby je potrebná účasť  
nadpolovičnej väčšiny poslancov  
parlamentu  
sľub v prítomnosti prezidenta  
Ústavný súd  
parlament volí 10 sudcov  
3 sudcovia sú volení takto  
zvolenými 10 sudcami  
prezident prijíma sľub zvolených  
sudcov  
voľba v parlamente 2/3 väčšina hlasov  
prítomných členov parlamentu – počet  
hlasov musí presiahnuť absolútnu väčšinu  
poslancov parlamentu  
Portugalsko  
13 sudcov volených na  
9 rokov  
tajné hlasovanie  
Ústavný súd  
predseda, podpredseda, 6  
členov a 3 náhradníci  
voľby vyžadujú prítomnosť 1/3 poslancov  
a zisk absolútnej väčšiny platných hlasov  
tajné hlasovanie  
Rakúsko  
14  
sudcov  
a 6  
náhradníkov volených  
do dovŕšenia 70 rokov  
veku  
odvolania  
súdom  
menovaní Federálnym  
prezidentom na odporúčanie  
Federálnej vlády  
alebo  
do  
Ústavným  
3 členov a 2 náhradníci  
menovaní Federálnym  
prezidentom na základe  
návrhu Národnej rady (dolná  
komora parlamentu)  
3 členovia a 1 náhradník  
menovaní Federálnou radou  
(horná komora parlamentu)  
zvolená osoba musí byť  
vymenovaná prezidentom  
11  
Štruktúra orgánu/  
funkčné obdobie  
sudcu  
Názov/typ orgánu ochrany  
ústavnosti  
Subjekt/y podieľajúce sa na voľbe  
Krajina  
Kvórum potrebné na zvolenie sudcu  
sudcov  
Ústavný súd  
3 sudcovia menovaní Dolnou  
komorou  
každá komora zvolí sudcu, ktorý dostal  
najviac hlasov, za predpokladu účasti  
nadpolovičnej väčšiny poslancov danej  
komory na hlasovaní  
Rumunsko  
9 sudcov volených na 9  
rokov  
3 sudcovia menovaní  
Senátom  
3 sudcovia menovaní  
prezidentom  
sľub do rúk prezidenta  
a predsedov oboch komôr  
parlamentu  
Ústavný súd  
kandidátov navrhuje prezident  
voľba Národným  
zhromaždením  
potrebná absolútna väčšina hlasov  
poslancov Národného zhromaždenia  
tajné hlasovanie  
Slovinsko  
9 sudcov volených na 9  
rokov  
neexistuje Ústavný súd  
Najvyšší súd je  
najvyšším súdnym  
orgánom  
neexistuje formálna úloha  
parlamentu  
Spojené  
kráľovstvo  
11 sudcov  
Lord Kancelár zvoláva  
výberovú komisiu  
Komisia následne volí sudcov  
Lord Kancelár schvaľuje  
zvolených sudcov a zasiela  
odporúčanie premiérovi  
formálne vymenovanie  
kráľovnou  
12  
Štruktúra orgánu/  
funkčné obdobie  
sudcu  
Názov/typ orgánu ochrany  
ústavnosti  
Subjekt/y podieľajúce sa na voľbe  
Krajina  
Kvórum potrebné na zvolenie sudcu  
sudcov  
Ústavný súd  
sudcovia menovaní kráľom  
4 sudcovia menovaní na  
základe odporúčania  
Poslaneckej snemovne  
(Dolná komora)  
voľba v Poslaneckej snemovni 3/5  
väčšina poslancov  
Španielsko  
12 sudcov volených na  
9 rokov  
voľba v Senáte – 3/5 väčšina poslancov  
tajné hlasovanie  
4 sudcovia menovaní na  
základe odporúčania Senátu  
(Horná komora)  
2 sudcovia menovaní na  
základe odporúčania vlády  
2 sudcovia menovaní na  
základe odporúčania  
Generálnej súdnej rady  
neexistuje Ústavný súd  
kontrolu ústavnosti  
vykonáva Federálny  
najvyšší súd  
kandidátov navrhuje Justičný  
výbor  
nutnosť získať viac ako polovicu platných  
hlasov  
Švajčiarsko  
38 sudcov volených na  
6 rokov aj opakovane  
až do dovŕšenia 68  
rokov veku  
voľba sudcov a náhradných  
sudcov vo Federálnom  
zhromaždení  
tajné hlasovanie  
19 náhradných sudcov  
neexistuje Ústavný súd  
Švédsko  
13  
Česká republika  
Štruktúra Ústavného súdu (orgánu ochrany ústavnosti):  
Ústavný súd Českej republiky má sídlo v Brne, skladá sa z 15 sudcov, ktorí sú volení na 10  
rokov.  
Sudcom Ústavného súdu Českej republiky môže byť občan Českej republiky, ktorý je voliteľný  
do Senátu (tzn. má minimálne 40 rokov), musí mať právnické vzdelanie a byť najmenej 10  
rokov činný v právnickom povolaní (podmienkou nie je povolanie sudca, dôležité je vykonávať  
právnické povolanie).  
Všeobecný rámec činnosti Ústavného súdu Českej republiky definuje Ústava ČR (§ 83- § 89).5  
Detailnejšia právna úprava je obsiahnutá v zákone o Ústavnom súde.6  
Pre voľbu sudcov Ústavného súdu Českej republiky je kľúčový rokovací poriadok Senátu  
(predovšetkým ust. § 140 a tiež § 141) a príloha č. 2 k rokovaciemu poriadku- Volebný  
poriadok pre voľby uskutočnené Senátom a pre nominácie vyžadujúce súhlas Senátu.7  
Proces voľby sudcov a kvórum potrebné na zvolenie:  
Sudcov Ústavného súdu menuje prezident republiky, ale so súhlasom Senátu. Senát má teda v  
tomto ohľade posledné slovo. Voľba členov Ústavného súdu Českej republiky v Senáte je tajná  
(na základe prílohy k rokovaciemu poriadku Senátu).  
Prezident republiky s časovým predstihom pred uprázdnením funkcie sudcu Ústavného súdu  
predkladá Senátu svoje návrhy.  
decembra 2016.  
6 Znenie zákona o Ústavnom súde Českej republiky dostupné na :  
navštívené 14. decembra 2016.  
navštívené 14. decembra 2016.  
14  
 
Žiadosť prezidenta republiky o vyslovenie súhlasu Senátu s menovaním sudcu Ústavného súdu  
postúpi predseda Senátu Organizačnému výboru a rozošle materiál všetkým senátorom a  
senátorským (poslaneckým) klubom.  
Organizačný výbor prikáže žiadosť výboru, poprípade výborom a odporučí predsedovi Senátu,  
aby bola táto žiadosť zaradená na program najbližšej schôdze Senátu. Návrhy prezidenta  
prerokováva Ústavnoprávny výbor, ktorý skúma, či kandidáti spĺňajú podmienky stanovené  
osobitným predpisom. Kandidáti sú pozývaní na rokovanie výboru (neskôr i na schôdzu  
Senátu), kde na verejnej schôdzi výboru odpovedajú na otázky senátorov.  
Žiadosť prezidenta musí byť prerokovaná tak, aby ju Senát mohol ukončiť hlasovaním o  
vyslovení súhlasu s menovaním sudcu Ústavného súdu najneskôr do 60 dní odvtedy, čo si  
prezident republiky súhlas vyžiadal.  
V prípade, ak nie je daný súhlas Senátu do 60 dní odvtedy, odkedy si ho prezident vyžiadal, len  
preto, že Senát v uvedenej lehote v danej veci nehlasoval, platí, že Senát dal súhlas  
s menovaním sudcu.  
Pre vyslovenie súhlasu s menovaním sudcu Ústavného súdu Českej republiky je nutná  
nadpolovičná väčšina prítomných senátorov.  
Poznámky k aplikačnej praxi:  
V priebehu svojej dvadsaťročnej existencie Senát rozhodoval o 43 žiadostiach prezidenta,  
pričom 31 z nich schválil a 12 z nich nezískalo podporu (napr. prípad sudcu Jana Sváčka, ktorý  
bol nominovaný dvakrát, ale Senát v oboch prípadoch hlasoval proti. Podobne tiež v prípade  
ústavného sudcu Miloslava Výborného, koho opätovné zvolenie Senát zamietol rozdielom  
jediného hlasu v roku 2013).  
Dánsko  
Štruktúra a zloženie Ústavného súdu (orgánu ochrany ústavnosti):  
V Dánsku neexistuje Ústavný súd. Najvyšší súd8 je najvyššia súdna autorita v Dánsku. Okrem  
iného má právomoc rozhodovať, či sú zákony prijaté parlamentom v súlade s Ústavou.  
8 Pozri bližšie: http://www.supremecourt.dk/about/staff/Pages/default.aspx, navštívené 8. decembra 2016.  
15  
 
Proces voľby sudcov a kvórum potrebné na zvolenie:  
Sudcovia Najvyššieho súdu sú, ako všetci ostatní sudcovia, menovaní Ministrom spravodlivosti  
na základe odporúčania nezávislej Súdnej menovacej rady. 9  
Dánsky parlament nie je v žiadnom ohľade zahrnutý do procesu menovania sudcov.  
Estónsko  
Štruktúra Ústavného súdu (orgánu ochrany ústavnosti):  
V Estónsku neexistuje Ústavný súd. Estónsko má trojstupňovú súdnu štruktúru. Okresné,  
mestské a správne súdy prejednávajú veci v prvej inštancii. Odvolacie súdy sú súdmi druhej  
inštancie. Najvyšší súd je súdom poslednej inštancie. Najvyšší súd zároveň plní funkciu súdu  
najvyššej inštancie, najvyššieho správneho súdu a súdu s právomocou na kontrolu ústavy.  
Proces voľby sudcov a kvórum potrebné na zvolenie:  
Podľa estónskej ústavy10 je predseda Najvyššieho súdu menovaný parlamentom na základe  
odporúčania prezidenta. Sudcovia Najvyššieho súdu sú menovaní parlamentom na základe  
odporúčania predsedu Najvyššieho súdu.  
V zmysle rokovacieho poriadku11 estónskeho parlamentu sú predseda Najvyššieho súdu a  
sudcovia Najvyššieho súdu volení v tajnom hlasovaní. Na ich zvolenie stačí jednoduchá  
väčšina.  
efault.aspx, navštívené 8. decembra 2016.  
16  
 
Fínsko  
Štruktúra Ústavného súdu (orgánu ochrany ústavnosti):  
Fínsko nemá Ústavný súd. Úlohu ústavného súdu čiastočne plní Ústavnoprávny výbor, ktorý  
prijíma k návrhom zákonov stanovisko ohľadom ústavnosti prijímaného zákona, ak je to  
potrebné. Ústavnoprávny výbor je jeden zo špeciálnych výborov parlamentu. Všetci jeho 17  
členovia sú poslancami parlamentu. Plénum parlamentu volí členov takýchto špeciálnych  
výborov.  
Po prerokovaní a schválení zákona v parlamente, je možné jeho preskúmanie aj súdmi, avšak  
už len v individuálnych prípadoch. Ak by aplikácia zákona bola zjavne v rozpore s Ústavou,  
súd musí dať prednosť ustanoveniam vo fínskej Ústave.  
Francúzsko  
Štruktúra Ústavného súdu (orgánu ochrany ústavnosti):  
Vo Francúzsku plní úlohu orgánu ochrany ústavnosti Ústavná rada (Conseil constitutionnel).  
Podľa článku 56 francúzskej Ústavy, okrem bývalých prezidentov republiky, ktorí sa  
automaticky stávajú členmi Ústavnej rady a majú doživotné právo byť jej členom, sa Ústavná  
rada skladá z deviatich členov vymenovaných na deväť rokov (neobnoviteľná funkcia). Ústavná  
rada sa obnovuje po tretinách každé tri roky, pričom traja držitelia moci majúci menovacie  
právomoci navrhujú každý jedného nového člena (sudcu). Predseda Ústavnej rady je menovaný  
prezidentom republiky.  
Štatút členov Ústavnej rady je z časti definovaný nariadením zo 7. novembra 1958  
vykonávajúcim základný zákon týkajúci sa Ústavnej rady, viackrát modifikovaný, a v  
doplňujúcom dokumente, dekréte z 13. novembra 1959 upravujúcom jej povinnosti. Tie sú  
definované predovšetkým povinnosťou zachovávať mlčanlivosť a prísnym systémom  
inkompatibility funkcií, ktorý je súčasťou týchto povinností.  
Členovia Ústavnej rady nepodliehajú žiadnym podmienkam, čo sa týka veku alebo  
profesionálnej kvalifikácie, avšak v praxi majú sudcovia Ústavnej rady právnu prax, buď preto,  
že sú to bývalí odborníci z praxe alebo sú to profesori práva, atď. Podľa čl. 3 základného zákona  
zo 7. novembra 1958 musia členovia Ústavnej rady pred nástupom do funkcie zložiť prísahu  
pred prezidentom republiky.  
17  
 
 
Proces voľby sudcov a kvórum potrebné na zvolenie:  
Traja členovia sú menovaní prezidentom republiky, traja predsedom Senátu, traja predsedom  
Národného zhromaždenia.  
Od prijatia novely Ústavy v júli roku 2008 a v súlade s procedúrou, ktorá je definovaná  
základným zákonom z 23. júla 2010, pri nomináciách na sudcov Ústavnej rady sa uplatňuje  
procedurálny postup uvedený v poslednom odseku článku 13 francúzskej Ústavy, ktorý  
stanovuje, že „právo na nomináciu sudcov zo strany prezidenta republiky musí byť vykonané  
až po zistení verejného stanoviska zo strany príslušného stáleho výboru z každej komory  
parlamentu. Prezident republiky nemôže pokračovať v nominácii sudcov, ak súčet negatívnych  
hlasov v každom výbore predstavuje najmenej 3/5 odovzdaných hlasov v rámci dvoch výborov“.  
V praxi ide o ústavnoprávne výbory oboch komôr parlamentu, ktoré prijímajú zmienené  
verejné stanovisko. Členovia Ústavnej rady vybraní prezidentom republiky nemôžu byť teda  
nominovaní, ak súčet negatívnych hlasov v každom ústavnoprávnom výbore reprezentuje  
najmenej 3/5 vyjadrených hlasov v rámci oboch výborov. Pokiaľ ide o vymenovania sudcov  
navrhnutých predsedami oboch komôr parlamentu, je požadované len zmienené verejné  
stanovisko ústavnoprávnych výborov. Preto je od roku 2008 možné povedať, že výber 9 členov  
Ústavnej rady podlieha schváleniu zo strany parlamentu.  
Grécko  
Štruktúra Ústavného súdu (orgánu ochrany ústavnosti):  
Grécko nemá osobitný Ústavný súd, pretože všetky grécke súdy môžu vykonávať kontrolu  
ústavnosti. Podľa článku 93 ods. 4 gréckej ústavy sú súdy viazané neaplikovať právny predpis,  
ktorého obsah je v rozpore s Ústavou , to znamená, že ktorýkoľvek sudca môže odmietnuť  
použiť zákon, o ktorom zistí, že je v rozpore s Ústavou.12  
Avšak, niektoré z viacerých konkrétnych kompetencií, zvyčajne prisudzované ústavným súdom  
v ostatných európskych právnych systémoch, vykonáva Špeciálny najvyšší súd (Special  
Highest Court), ktorého zriadenie, fungovanie a právomoci sú upravené v čl. 100 Gréckej  
ústavy13.  
k.pdf, navštívené 19. decembra 2016.  
Politevma/Syntagma/, navštívené 19. decembra 2016.  
18  
 
Špeciálny najvyšší súd sa skladá z predsedu Najvyššieho správneho súdu, predsedu  
Najvyššieho civilného a trestného súdu a predsedu Najvyššieho kontrolného súdu, zo štyroch  
členov rady Najvyššieho správneho súdu a zo štyroch členov Najvyššieho civilného a trestného  
súdu vybraných žrebom na dvojročné funkčné obdobie. Súdu predsedá predseda Najvyššieho  
správneho súdu alebo predseda Najvyššieho civilného a trestného súdu podľa princípu  
seniority. Pri určitých typoch konaní musí byť zloženie súdu rozšírené o dvoch profesorov  
práva pôsobiacich na národných právnických školách, ktorí sú vyberaní žrebom.  
Proces voľby sudcov a kvórum potrebné na zvolenie:  
Voľba do funkcie predsedu Najvyššieho správneho súdu, predsedu a prokurátora Najvyššieho  
civilného a trestného súdu, predsedu a generálneho komisára Kontrolného súdu, sa uskutoční  
na základe prezidentskej vyhlášky, vydanej po predchádzajúcom návrhu vládneho kabinetu. Po  
obdržaní návrhu ministra spravodlivosti a stanoviska Zhromaždenia predsedov parlamentných  
strán (ako poslanecké grémium u nás - pozn. autora)14, vláda vyberie preferovaného spomedzi  
tých, ktorí spĺňajú všetky požiadavky.  
Pred stanoviskom Zhromaždenia predsedov parlamentných strán je požadované, aby kabinet s  
ministerským návrhom, ktorý majú k dispozícii, vopred zvolil šesť sudcov, ktorí majú formálnu  
spôsobilosť (v závislosti na prípade). Následne sa minister obráti na Zhromaždenie predsedov  
parlamentných strán, ktorí po vypočutí kandidátov, navrhnú 3 sudcov, teda polovicu z  
predvolených sudcov. Rozhodnutie musí byť prijaté jednomyseľne, alebo v každom prípade,  
so 4/5-ou väčšinou všetkých členov.  
Holandsko  
Holandsko v odpovedi uviedlo, že nemá Ústavný súd.  
Chorvátsko  
Štruktúra Ústavného súdu (orgánu ochrany ústavnosti):  
Chorvátsky Ústavný súd pozostáva z 13 sudcov, ktorí sú volení parlamentom na obdobie 8  
rokov z právnikov, predovšetkým sudcov, prokurátorov, advokátov a univerzitných profesorov  
práva.  
Proedron/, navštívené 20. decembra 2016.  
19  
 
 
Sudcom chorvátskeho Ústavného súdu môže byť len chorvátsky občan, právnik, majúci 15-  
ročnú prax v právnej profesii a stal sa významnou osobnosťou pre svoju vedeckú, odbornú prax  
alebo verejnú činnosť. Osoba, ktorá má doktorát z práva a spĺňa zmienené požiadavky, môže  
byť zvolená za sudcu Ústavného súdu za predpokladu, že má aspoň 12 rokov praxe v právnej  
profesii. 15  
Právny základ pre činnosť Ústavného súdu je obsiahnutý tak v Ústave Chorvátskej republiky16  
ako aj v ústavnom zákone o Ústavnom súde Chorvátskej republiky17.  
Proces voľby sudcov a kvórum potrebné na zvolenie:  
Procedúra voľby sudcov Ústavného súdu je iniciovaná výborom parlamentu zaoberajúcim sa  
ústavnými otázkami (ústavnoprávny výbor), ktorý zverejní ponuku v Úradnom vestníku. Každý  
jednotlivec môže navrhnúť seba samého ako kandidáta. Zverejnená ponuka musí obsahovať  
podmienky, ktoré musí kandidát spĺňať, termín, do ktorého môže byť kandidatúra zaslaná a tiež  
všetky potrebné prílohy. Po vypršaní času určeného na zaslanie prihlášok, ústavnoprávny výbor  
parlamentu posúdi, či kandidáti spĺňajú predpoklady na to, aby sa uchádzali o funkciu  
ústavného sudcu. Osoby, ktoré nespĺňajú predpoklady, budú vylúčené. Výbor následne pozve  
kandidátov na ústny pohovor, na základe ktorého vypracuje finálny zoznam kandidátov na  
sudcov Ústavného súdu. Pravidlom je, že zoznam pozostáva z väčšieho počtu kandidátov ako  
je uvoľnených pozícii. Potom výbor zašle parlamentu zoznam kandidátov, ktorí vyhovujú  
podmienkam. Zoznam musí obsahovať aj dôvody, ktoré ospravedlňujú prioritu určitých  
kandidátov pred inými. Parlament následne hlasuje o každom kandidátovi samostatne. Ak za  
kandidáta hlasuje nadpolovičná väčšina všetkých poslancov parlamentu, tak kandidát bude  
zvolený.  
Aj keď sa v ústavnom zákone o Ústavnom súde uvádza, že zvolený bude ten kandidát, ktorý  
získa nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých poslancov parlamentu, v praxi sa využíva  
ustanovenie chorvátskej Ústavy, ktoré hovorí o potrebnej 2/3 väčšine hlasov všetkých  
poslancov na to, aby bol kandidát zvolený za sudcu Ústavného súdu.  
Spôsob a proces voľby nie je regulovaný, avšak v článku 6 odseku 4 ústavného zákona o  
Ústavnom súde sa uvádza, že sa predkladá zoznam kandidátov väčšieho počtu ako je voľných  
15 Pozri bližšie webstránku Ústavného súdu Chorvátskej republiky, dostupné na : http://www.usud.hr/en/judges,  
navštívené 14. decembra 2016.  
16 Celé znenie Ústavy Chorvátskej republiky dostupné v anglickom jazyku na:  
http://www.sabor.hr/Default.aspx?art=2405, citované 14. decembra 2016.  
20  
pozícii sudcov. Následne je v Rokovacom poriadku parlamentu uvedené, že tajné hlasovanie sa  
použije v prípade volieb alebo menovaní, keď je počet kandidátov väčší ako počet miest, ktoré  
sa majú obsadiť.  
Litva  
Štruktúra Ústavného súdu (orgánu ochrany ústavnosti):  
Podľa Ústavy Litovskej republiky sa Ústavný súd Litovskej republiky skladá z deviatich sudcov  
menovaných na deväťročné neobnoviteľné funkčné obdobie. Každé tri roky sa Ústavný súd  
obnovuje z 1/3.  
Sudcom litovského Ústavného súdu sa môže stať bezúhonný litovský občan s vyštudovaným  
právnickým vzdelaním, najmenej s 10-ročnou praxou v právnej profesii alebo v inej oblasti  
vzdelávania súvisiacej s jeho/jej kvalifikáciu ako právnik.18  
Proces voľby sudcov a kvórum potrebné na zvolenie:  
Parlament (Seimas) volí a menuje troch sudcov z kandidátov navrhnutých prezidentom  
republiky, troch z kandidátov navrhnutých predsedom parlamentu a troch z kandidátov  
navrhnutých predsedom Najvyššieho súdu. Parlament menuje predsedu Ústavného súdu zo  
sudcov Ústavného súdu na návrh prezidenta republiky.  
V súlade s rokovacím poriadkom parlamentu19 návrhy kandidátov na sudcov Ústavného súdu  
musia byť predložené do parlamentu tri mesiace pred začatím procesu ich voľby. Kandidáti na  
sudcov Ústavného súdu sú predstavení svojimi navrhovateľmi na zasadnutí parlamentu  
(Seimas). Na prezentáciu (predstavenie) jednotlivých kandidátov je pridelených maximálne 10  
minút. Ešte pred prezentáciou jednotlivých kandidátov na zasadnutí parlamentu, sú životopisy  
kandidátov na sudcov distribuované medzi poslancov parlamentu a zverejnené na internetovej  
stránke parlamentu, čo sa musí uskutočniť najmenej dva týždne pred ich prezentáciou v  
parlamente. Kandidáti sa musia zúčastniť zasadania parlamentu, na ktorom sú predstavovaní.  
Po prezentácii zo strany ich navrhovateľov, je im udelené slovo (až na 10 min.). Všetci  
kandidáti musia odpovedať na otázky, ktoré im položia poslanci parlamentu: 15 min. je  
pridelených každému kandidátovi.  
decembra 2016.  
21  
 
Po tom, ako sú kandidáti predstavení na zasadnutí parlamentu, nasleduje prerokovanie  
jednotlivých návrhov kandidátov na sudcov na schôdzi výborov a politických skupín. Politické  
skupiny a výbory majú právo pozvať si kandidátov, v dohodnutom čase, na svoje zasadnutie a  
klásť im otázky. Následne musia výbory a politické skupiny predložiť parlamentu svoje závery  
týkajúce sa kandidátov a to do siedmich dní od prezentácie kandidátov na zasadnutí parlamentu.  
O navrhnutých kandidátoch sa rokuje na zasadnutí parlamentu do desiatich dní od ich  
prezentácie. Zasadnutia sa musia zúčastniť osoby, ktoré navrhli kandidátov ako aj samotní  
kandidáti. Závery politických skupín a výborov sú predložené a prerokované ako prvé.  
Následne sa koná rozprava, na konci ktorej sa udelí slovo kandidátom a ich navrhovateľom (10  
min.). Po ukončení rozpravy parlament hlasuje o kandidátoch na sudcov Ústavného súdu.  
Na zvolenie kandidáta za sudcu Ústavného súdu je potrebná nadpolovičná väčšina prítomných  
poslancov. V prípade voľby sudcov Ústavného súdu sa používa tajné hlasovanie.  
Lotyšsko  
Štruktúra Ústavného súdu (orgánu ochrany ústavnosti):  
Lotyšský ústavný súd tvorí sedem sudcov. Funkčné obdobie sudcu Ústavného súdu je 10 rokov  
alebo dovtedy, kým sudca nedovŕši vek 70 rokov.  
Sudcom Ústavného súdu sa môže stať osoba, ktorá je občanom Lotyšska, je bezúhonná,  
dovŕšila vek 40 rokov, s dosiahnutým vysokoškolským právnickým vzdelaním. Vyžaduje sa  
aspoň 10- ročná prax v právnickom povolaní alebo v akademickom prostredí (pôsobenie na  
právnickej fakulte).  
Proces voľby sudcov a kvórum potrebné na zvolenie:  
Sudcovia Ústavného súdu sú schvaľovaní parlamentom. Traja sudcovia Ústavného súdu sú  
schvaľovaní na základe návrhu podanom aspoň desiatimi poslancami parlamentu, dvaja po  
návrhu vlády a dvaja po návrhu Najvyššieho súdu. Najvyšší súd vyberie kandidátov spomedzi  
všetkých sudcov pôsobiacich v Lotyšsku.  
Kandidáti na sudcov Ústavného súdu sú zverejnení v Úradnom vestníku v lehote nie viac ako  
5 dní odo dňa predloženia kandidatúry do parlamentu. Informácie v Úradnom vestníku  
obsahujú údaje o kandidátoch.  
22  
 
Po uplynutí funkčného obdobia sudcov, parlament schváli sudcov podľa návrhu tých inštitúcii,  
ktoré nominovali sudcov, ktorých funkčné obdobie skončilo. Ústavný súd tiež informuje  
inštitúciu, ktorá by mala menovať nového sudcu. Ak nedôjde k schváleniu nového sudcu  
Ústavného súdu parlamentom, predlžuje sa funkčné obdobie sudcu, ktorému vypršalo funkčné  
obdobie až do času, kým nie je schválený nový sudca. Funkčné obdobie sudcu, ktorému už  
uplynulo, sa predĺži na nevyhnutne potrebný čas v prípade, že tento sudca je sudcom v práve  
prebiehajúcom konaní, až do skončenia takého konania.  
Na zvolenie sudcu Ústavného súdu sa vyžaduje, aby za kandidáta hlasovala nadpolovičná  
väčšina všetkých poslancov parlamentu. Pri voľbe sudcov Ústavného súdu sa využíva tajné  
hlasovanie.  
Maďarsko  
Štruktúra Ústavného súdu (orgánu ochrany ústavnosti):  
Ústavný súd so sídlom v Budapešti pozostáva z 15 členov volených parlamentom na obdobie  
12 rokov bez možnosti znovuzvolenia.20  
Sudcom Ústavného súdu sa môže stať každý bezúhonný maďarský občan, ktorý môže byť  
zvolený v parlamentných voľbách. Kandidát musí mať tiež vysokoškolské právnické vzdelanie,  
aspoň 45 rokov veku, mať nadpriemerné znalosti z oblasti práva (univerzitný profesor, člen  
akadémie vied) alebo aspoň 20 rokov praxe v oblasti práva. Sudcom ústavného súdu sa nemôže  
stať osoba, ktorá v posledných štyroch rokoch pôsobila vo vláde, vo vedúcej pozícii v politickej  
strane alebo vo vedúcej pozícii v štátnom orgáne.  
Kompetencie, organizáciu a fungovanie maďarského Ústavného súdu upravuje zákon  
o Ústavnom súde z roku 2011.  
Proces voľby sudcov a kvórum potrebné na zvolenie:  
Kandidátov na sudcov Ústavného súdu navrhne Nominačný výbor pozostávajúci z najmenej 9  
a najviac z 15 členov, menovaný parlamentnými frakciami zastúpenými v parlamente. Každá  
frakcia môže byť reprezentovaná len jedným členom v Nominačnom výbore.  
23  
 
Kandidáti na sudcov musia v procese výberu predstúpiť pred ústavnoprávny výbor parlamentu.  
Sudcovia Ústavného súdu môžu byť zvolení parlamentom až po obdržaní stanoviska od  
ústavnoprávneho výboru. Ak nedôjde k zvoleniu kandidátov parlamentom, Nominačný výbor  
pripraví nové návrhy na kandidátov v lehote 15 dní.  
Parlament zvolí sudcov Ústavného súdu v lehote do 90 dní pred vypršaním funkčného obdobia  
sudcu pôsobiaceho na Ústavnom súde. Zvolený sudca sa ujme svojej funkcie po vypršaní  
mandátu jeho predchodcu.  
Zatiaľ čo predseda Ústavného súdu je zvolený parlamentom, podpredsedu si zvolia sudcova  
sami spomedzi seba.  
Kandidát na sudcu Ústavného súdu je zvolený parlamentom, ak za neho  
hlasovala kvalifikovaná väčšina, t. j. 2/3 väčšina všetkých poslancov. Uskutočňuje sa tajné  
hlasovanie pomocou hlasovacích lístkov.  
Nemecko  
Štruktúra Ústavného súdu (orgánu ochrany ústavnosti):  
Článok 94 Ústavy Nemeckej spolkovej republiky stanovuje, že polovicu sudcov Ústavného  
súdu volí Bundestag (Spolkový snem) a polovicu Bundesrat (Spolková rada). Zákon  
o Spolkovom ústavnom súde konkretizuje toto ustanovenie ústavy.  
Podľa § 2 Zákona o Spolkovom ústavnom súde pozostáva Spolkový ústavný súd z dvoch  
senátov, z ktorých každý má ôsmich volených sudcov. Z nich sa zvolia vždy traja na každý  
Najvyšší spolkový súdny dvor (Oberste Gerichtshöfe des Bundes). Všetci kandidáti na sudcov  
Ústavného súdu musia dosiahnuť vek 40 rokov, musia byť voliteľní do Bundestagu a mať  
spôsobilosť na vykonávanie funkcie sudcu. Nemôžu byť členmi Bundestagu, Bundesratu,  
Spolkovej vlády ani podobných orgánov Spolkových krajín.  
Sudcovia sa volia na obdobie dvanásť rokov; najvyššia veková hranica je 68 rokov. Opätovné  
zvolenie je z dôvodu zabezpečenia ich nezávislosti vylúčené (§ 4 Zákona o Spolkovom  
ústavnom súde). Spolkové ministerstvo spravodlivosti vedie aktualizovaný zoznam spolkových  
sudcov, vhodných na pozíciu spolkových ústavných sudcov, ako aj zoznam pozostávajúci  
z návrhov poslaneckých klubov, Spolkovej vlády a vlád spolkových krajín. Tieto zoznamy nie  
sú záväzné, avšak doručujú sa volebným orgánom Bundesratu a Bundestagu pred každou  
voľbou.  
24  
 
Proces voľby sudcov a kvórum potrebné na zvolenie:  
V praxi sa delí voľba sudcov Spolkového ústavného súdu medzi Bundestag a Bundesrat  
nasledovne:  
Bundestag zvolí do každého senátu dvoch spolkových sudcov a taktiež dvoch iných členov,  
zatiaľ čo Bundesrat zvolí jedného spolkového sudcu a taktiež troch iných členov. Pri voľbe  
predsedu a podpredsedu sa spolkové orgány vymieňajú podľa § 9 ods. 3 Zákona o Spolkovom  
ústavnom súde.  
Voľba v Bundestagu  
Voľba sudcov, ktorých má zvoliť Bundestag, je upravená v § 6 Zákona o Spolkovom ústavnom  
súde. V zmysle tohto paragrafu sú sudcovia zvolení plénom Bundestagu na návrh tzv.  
Volebného výboru. Volebný výbor sa vytvorí na začiatku každého volebného obdobia  
a pozostáva z 12 členov Bundestagu, ktorí sú zvolení na návrh poslaneckých klubov podľa  
pravidiel volebného systému pomerného zastúpenia. Ak kandidát na ústavného sudcu získa vo  
Volebnom výbore aspoň osem hlasov, tak sa o tomto kandidátovi hlasuje na schôdzi  
Bundestagu.  
Voľby kandidátov na schôdzi Bundestagu sa uskutočňujú bez rozpravy s použitím tajného  
hlasovania. Kandidát je zvolený za sudcu, ak dostal 2/3 odovzdaných hlasov, najmenej však  
musela zaňho hlasovať väčšina všetkých členov Bundestagu.  
Voľba v Bundesrate  
Voľba v Bundesrate sa riadi § 7 Zákona o Spolkovom ústavnom súde. Kandidáti sú volení na  
základe záverečného návrhu Výberovej komisie. Potrebné je získať 2/3 väčšinu všetkých  
poslancov Bundesratu, teda nielen odovzdaných hlasov prítomných poslancov. V ostatných  
aspektoch platia všeobecné rokovacie pravidlá Bundesratu. Z tohto dôvodu je volebný proces,  
vrátene fázy hlasovania, verejnosti prístupný. Volí sa v zásade zdvihnutím ruky.  
25  
Nórsko  
Štruktúra Ústavného súdu (orgánu ochrany ústavnosti):  
Na rozdiel od mnohých európskych krajín, Nórsko nemá samostatný Ústavný súd. Článok 88  
nórskej Ústavy21 hovorí, že Najvyšší súd je súdom poslednej inštancie. Najvyšší súd pozostáva  
z predsedu a aspoň štyroch iných členov.  
Podľa článku 89 Ústavy, majú súdy právo a povinnosť preskúmavať, či sú zákony a iné  
rozhodnutia orgánov štátu v súlade s Ústavou. Jedným z dôležitých znakov súdneho  
preskúmavania v Nórsku je jeho konkrétny charakter a teda, že súdne preskúmanie ústavnosti  
bežnej legislatívy môže byť spojené iba s individuálnymi prípadmi, ktoré budú mať dostatočný  
právny záujem na jeho vyriešení.  
Ak súd vyhlási zákon za protiústavný, bude sa tak diať iba voči danému prípadu použitia  
zákona. Nórske súdy nikdy nemôžu vyhlásiť legislatívne akty za neplatné a zrušiť ich. Podľa  
článku 75 nórskej Ústavy iba parlament môže prijímať a zrušovať zákony.  
Poľsko22  
Štruktúra Ústavného súdu (orgánu ochrany ústavnosti):  
Poľský Ústavný súd pozostáva z 15 sudcov, ktorí sú volení parlamentom na obdobie 9 rokov  
z osôb s potrebnou kvalifikáciou a dostatočnými skúsenosťami v právnej oblasti. Osoba  
nemôže byť zvolená na viac ako jedno funkčné obdobie.23  
Právny základ pre činnosť Ústavného súdu je obsiahnutý tak v Ústave Poľskej republiky, ale aj  
v ústavnom zákone o Ústavnom súde Poľskej republiky.24  
22 Informácie o Ústavnom súde Poľskej republiky sú získané aj zo zdrojov dostupných na internete, nakoľko  
Poľsko odpovedalo na požiadavku zadanú cez systém ECPRD značne po termíne.  
26  
 
 
Proces voľby sudcov a kvórum potrebné na zvolenie:  
Kandidáta na sudcu Ústavného súdu navrhuje aspoň 50 členná skupina poslancov parlamentu  
alebo predsedníctvo parlamentu. Podľa rokovacieho poriadku parlamentu, kandidatúra musí  
byť doložená jej zdôvodnením, musí obsahovať osobné údaje o kandidátovi a jeho/jej súhlas  
s kandidatúrou. Návrhy kandidátov doručí predseda parlamentu príslušnému výboru na zaujatie  
stanoviska. Ostatné výbory môžu vysielať svojich členov na rokovanie príslušného výboru.  
Písomné odporúčanie príslušného výboru sa doručuje predsedovi parlamentu, ktorý ho  
distribuuje v tlačenej podobe všetkým poslancom. O kandidátoch následne prebieha hlasovanie  
v parlamente, nie však skôr ako po uplynutí siedmych dní od doručenia kandidatúry a nie skôr  
ako deň na to, ako bolo písomné stanovisko výboru doručené všetkým poslancom.  
V osobitných prípadoch je možné skrátiť proces voľby a to tak, že návrhy neprerokuje výbor  
a o návrhoch sa hlasuje skôr, ako uplynul aspoň jeden deň od doručenia stanoviska výboru  
všetkým poslancom.  
Na to, aby bola osoba zvolená za ústavného sudcu sa vyžaduje, aby obdržala absolútnu väčšinu  
platných hlasov. Na platnosť voľby postačuje, ak sa jej zúčastní viac ako polovica všetkých  
poslancov parlamentu. Osoba, ktorá bola zvolená za sudcu Ústavného súdu je povinná  
v prítomnosti prezidenta republiky zložiť sľub. Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má  
za následok stratu mandátu.25  
Poznámky k aplikačnej praxi:  
V súčasnosti sa Ústavný súd Poľskej republiky nachádza v kríze, nakoľko niekoľko zvolených  
sudcov sa neujalo funkcie z dôvodu nemožnosti zloženia sľubu do rúk prezidenta. Kríza začala  
v októbri 2015 po tom, ako v tej dobe parlament vedený Občianskou platformu, schválil päť  
nových ústavných sudcov, vrátane dvoch, ktorých funkčné obdobie by začalo až po ďalších  
parlamentných voľbách, v ktorých sa predpokladalo, že Občianska platforma nezvíťazí.  
Prezident Andrzej Duda následne odmietol prijať schválených sudcov za účelom zloženia  
sľubu, čím došlo k znefunkčneniu Ústavného súdu a k nemožnosti sudcov vykonávať funkciu.  
Potom ako vo voľbách zvíťazila politická strana Právo a Spravodlivosť, došlo k schváleniu ich  
vlastných kandidátov s odôvodnením, že predchádzajúci kandidáti boli schválení v rozpore  
s Ústavou. Následne došlo k niekoľkým novelizáciám v otázkach fungovania Ústavného súdu,  
čo vyvolalo vlnu kritiky nielen na domácej pôde, ale aj v Európskej únii. V stanovisku  
Benátskej komisie sa uvádza, že: „Keďže po voľbách dochádza k zmene zloženia parlamentu,  
nový parlament nesmie byť zbavený možnosti prijímať vlastné rozhodnutia, ktoré mu vyplývajú  
25 Článok 6 Zákona o Ústavnom súde z 22. júla 2016.  
27  
z jeho mandátu. Bolo by v rozpore s demokratickými princípmi, ak by parlament mohol voliť  
štátnych úradníkov, vrátane sudcov, vopred. Nový parlament má ale povinnosť rešpektovať  
rozhodnutia svojho predchodcu v otázkach voľby štátnych úradníkov.“26  
Portugalsko  
Štruktúra Ústavného súdu (orgánu ochrany ústavnosti):  
V Portugalsku je Ústavný súd špeciálnym súdom, povahou svojich funkcií, zvláštnosťou  
svojich právomocí a jeho zložením. Zároveň je to jediný súd, ktorého zloženie je zakotvené v  
Ústave. Sudcovia Ústavného súdu sú volení Zhromaždením republiky, demokraticky voleným  
orgánom. Po svojom menovaní sú úplne nezávislí a majú rovnaké záruky a nezlučiteľnosť ako  
ostatní sudcovia. To znamená, že sa nestanú zástupcami orgánov, ktoré ich volili alebo  
menovali.  
Ústavný súd sa skladá z 13 sudcov, z ktorých desiati sudcovia sú menovaní parlamentom  
(Zhromaždením republiky) a traja ďalší sudcovia, ktorí sú vybraní týmito desiatimi sudcami  
(tzv. kooptovaní sudcovia). Šiesti zo sudcov (vymenovaní Zhromaždením republiky alebo  
kooptovaní sudcovia) musia byť vybratí z radov sudcov z ostatných súdov (tzv. kariérni  
sudcovia) a ostatní môžu byť z radov právnikov. Účelom menovania ostatných sudcov súdu  
z radov právnikov je umožniť iným právnikom s právnymi skúsenosťami koexistovať s  
kariérnymi sudcami, a tak posilniť demokratickú pluralitu a nezávislosť, čo je zásadné pre tento  
súd.  
Avšak, tento systém voľby sudcov Ústavného súdu má 3 nedostatky27:  
• neobmedzuje počet kariérnych sudcov, ktorí môžu byť menovaní (zo sudcov iných súdov  
musia byť zvolení šiesti sudcovia na Ústavný súd, avšak môže ich byť viac, prípadne aj všetci);  
• kariérni sudcovia sú volení parlamentom (Zhromaždením republiky), čo môže ohroziť  
politickú nestrannosť absolútne nevyhnutnú pri výkone týchto funkcií;  
• čo je najdôležitejšie, nedáva právo prezidentovi republiky vymenovať sudcu, ktorý nebol  
zvolený v parlamente a teda neumožňuje vstup iných právnych názorov a pohnútok ako tých,  
ktoré boli uplatnené pri voľbe/výbere sudcov v parlamente.28  
26  
navštívené 16. decembra 2016.  
27 Nedostatky voľby sudcov portugalského ústavného súdu pochádzajú z prekladu odpovede Portugalska na  
požiadavku ECPRD č. 3247. Nejde o názor autora analýzy.  
28 Pozn. autora- Prezident republiky sa nepodieľa na výbere sudcov Ústavného súdu, to znamená, že sa nemôže  
vyjadriť alebo akokoľvek ovplyvniť či zmeniť výber/voľbu sudcov. Jeho úloha má výlučne protokolárny  
charakter a spočíva v prijímaní sľubu sudcov pred ich nástupom do funkcie.  
28  
 
Funkčné obdobie sudcov Ústavného súdu je deväť rokov a je neobnoviteľné. V záujme  
zaručenia nezávislosti sudcov Ústavného súdu sa ich funkčné obdobie nezhoduje s funkčným  
obdobím poslancov parlamentu, keďže funkčné obdobie sudcov Ústavného súdu je dlhšie.  
Predseda Ústavného súdu je volený svojimi sudcami. Predseda a tiež podpredseda sú volení na  
dobu rovnajúcu sa polovici funkčného obdobia sudcov Ústavného súdu, t.j. štyri a pol roka, a  
môžu byť opätovne zvolení do tejto funkcie.  
Kandidát na sudcu Ústavného súdu musí (okrem iných podmienok) byť vyštudovaný právnik  
majúci doktorát z práva, magisterský titul z práva alebo vysokoškolský titul prvého stupňa  
(Bc.).  
Proces voľby sudcov a kvórum potrebné na zvolenie:  
Voľba sudcov v parlamente  
Parlament volí svoj podiel sudcov (10 sudcov), 2/3-ou väčšinou hlasov prítomných členov  
parlamentu, za predpokladu, že tento počet hlasov presiahne absolútnu väčšinu členov  
parlamentu.  
Pravidlá týkajúce sa voľby sudcov Ústavného súdu v parlamente upravuje zákon č. 28/82 o  
Ústavnom súde.29  
Nominácie na sudcov, riadne doložené dokladom o spôsobilosti kandidátov spolu s ich  
vyhlásením o súhlase s nomináciou, predkladá minimálne 25 a maximálne 50 poslancov  
parlamentu. Sú predložené ako kompletný zoznam kandidátov predsedovi parlamentu  
(Zhromaždenia republiky) a to do piatich dní pred plánovaným zasadnutím parlamentu ku  
voľbe sudcov Ústavného súdu.  
Predložené nominácie na voľbu kandidátov by mali obsahovať kandidátov rovnakého počtu  
ako je počet uvoľnených miest sudcov, ktoré sa majú obsadiť. Žiaden poslanec sa nemôže  
podpísať (predložiť) pod viac ako jeden zoznam kandidátov.  
http://www.tribunalconstitucional.pt/tc/en/tclaw.html, navštívené dňa 16. decembra 2016.  
29  
Do 2 dní pred plánovaným zasadnutím parlamentu k voľbe sudcov, predseda parlamentu  
zostaví jeden zoznam zo všetkých predložených zoznamov nominácií, ktorý je zverejnený v  
tlačovine Zhromaždenia republiky (Journal of the Assembly of the Republic).  
O kandidátoch sa hlasuje tajne30 a to pomocou hlasovacích lístkov, ktoré obsahujú všetky  
predložené zoznamy kandidátov obsahujúce mená všetkých kandidátov v abecednom poradí,  
identifikujúc tých kandidátov, ktorí sú sudcami z iných súdov. Vedľa každého zoznamu  
kandidátov je prázdny štvorec, kde volič (poslanec) označí svoju voľbu. Každý poslanec označí  
štvorec zodpovedajúci zoznamu kandidátov podľa vlastného výberu a nemôže hlasovať za viac  
ako jeden zoznam kandidátov, inak sa takýto hlasovací lístok zničí.  
Zoznam zvolených sudcov je deň po voľbách publikovaný v úradnom vestníku (Diário da  
República) vo forme uznesenia parlamentu.  
Zvolení sudcovia pred nástupom do funkcie (do 10 dní od ich zvolenia) skladajú sľub do rúk  
prezidenta republiky.31  
Voľba kooptovaných sudcov  
Voľné miesta pre kooptovaných sudcov sú obsadené na základe voľby sudcov Ústavného súdu,  
ktorí boli zvolení parlamentom. Voľba sa musí uskutočniť v lehote do 10 dní od zvolenia  
sudcov Ústavného súdu v parlamente.  
Funkčne najstarší sudca Ústavného súdu určí deň, čas a miesto stretnutia a vedie voľbu  
kooptovaných sudcov a funkčne najmladší sudca pôsobí ako tajomník.  
Po uskutočnení prvotnej diskusie na tému voľby zvyšných kooptovaných sudcov, každý sudca  
Ústavného súdu zvolený parlamentom, označí meno sudcu z iného súdu alebo právnika na  
hlasovacom lístku, ktorý sa potom umiestni do volebnej urny. Po ukončení hlasovania,  
predsedajúci zasadnutia zostaví zoznam kandidátov. Tento zoznam by mal obsahovať rovnaký  
počet mien, koľko je voľných miest sudcov na obsadenie, prípadne viac, vrátane sudcov z  
ostatných súdov v dostatočnom počte tak, aby sa vyplnili kvóty miest vyhradených pre  
kariérnych sudcov (min. potrebný počet obligatórne vyhradených miest pre kariérnych sudcov  
30 Podľa čl. 97 Rokovacieho poriadku parlamentu sa hlasuje tajne okrem iného v prípade volieb a menovaní.  
31 Článok 20 zákona o Ústavnom súde Portugalskej republiky, dostupný v anglickom jazyku na :  
http://www.tribunalconstitucional.pt/tc/en/tclaw.html, navštívené dňa 16. decembra 2016.  
30  
je 6 miest- pozn. autora). Tento proces sa môže opakovať až do získania potrebného počtu  
kandidátov.  
Za zvoleného kooptovaného sudcu sa považuje ten kandidát, ktorý získal od voličov (sudcov  
zvolených parlamentom) minimálne 7 hlasov v jednej voľbe a ktorý akceptuje zvolenie.  
Zoznam zvolených kooptovaných sudcov je publikovaný deň po voľbách v úradnom vestníku  
(Diário da República) vo forme vyhlásenia podpísaného sudcom, ktorý viedol schôdzu, na  
ktorej došlo k zvoleniu chýbajúcich kooptovaných sudcov.  
Rakúsko  
Štruktúra Ústavného súdu (orgánu ochrany ústavnosti):  
Rakúsky Ústavný súd pozostáva zo 14 sudcov ( predsedu a podpredsedu, dvanástich členov)  
a šiestich náhradníkov. Mandát sudcu Ústavného súdu končí dovŕšením 70. roku veku, skôr len  
na základe rozhodnutia samotného Ústavného súdu.32  
Ústavní sudcovia a tiež náhradníci musia mať skončené právnické vzdelanie alebo štúdium  
práva a politických vied a mať 10 rokov profesionálnych skúseností. Nesmú byť členmi  
Federálnej vlády alebo krajinskej vlády, tiež členmi zastupiteľského zboru alebo Európskeho  
parlamentu. Pre členov zastupiteľského zboru a Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na  
fixný počet rokov, platí táto inkompatibilita až do vypršania funkčného obdobia. V  
neposlednom rade aj osoby, ktoré sú zamestnané alebo sú držiteľmi funkcie v politickej strane  
tiež nemôžu byť členmi Ústavného súdu.  
Proces voľby sudcov a kvórum potrebné na zvolenie:  
Predseda, podpredseda, 6 členov a 3 náhradníci sú menovaní Federálnym prezidentom na  
odporúčanie Federálnej vlády. 3 členovia a 2 náhradníci sú menovaní Federálnym prezidentom  
na základe návrhov Národnej rady (dolná komora parlamentu). Zvyšní členovia sú menovaní  
Federálnou radou (horná komora parlamentu) v počte 3 členovia a jeden náhradník.  
w.en.html, navštívené 17. decembra 2016.  
31  
 
Ak sa predpokladá uvoľnenie pozície sudcu alebo náhradníka Ústavného súdu v lehote  
najbližších troch mesiacov alebo ak držiteľ takejto pozície prestane byť schopný vykonávať  
takúto pozíciu, prezident upozorní predsedu/predsedníčku orgánu výkonnej moci, aby  
predstavil/a návrh kandidáta na vymenovanie.  
Predseda/predsedníčka orgánu výkonnej moci musí bez meškania, najneskôr v lehote jedného  
mesiaca od uvoľnenia pozície, publikovať ponuku na uvoľnenú pozíciu generálnou ponukou.  
Ponuka musí byť zverejnená v Úradnom vestníku novín Wiener Zeitung a tiež v oblastných  
novinách určených na verejné oznámenia.  
Ani Federálna ústava ani Rokovací poriadok komôr parlamentu nepredvídajú žiadne  
prerokovanie v parlamente. V praxi Ústavnoprávny výbor Národnej rady vytvorí neformálnu  
komisiu (zvyčajne pozostávajúcu z členov Ústavnoprávneho výboru), ktorá vedie neformálne  
„vypočúvania“ kandidátov (pre riadnych členov, nie pre náhradníkov). Federálna rada  
vykonáva formálne parlamentné „vypočúvania“ kandidátov, ktoré nie sú prístupné verejnosti.  
Voľba nakoniec prebieha počas zasadnutí Národnej alebo Federálnej rady. Voľba prebieha  
pomocou hlasovacích lístkov. Voľby si vyžadujú prítomnosť 1/3 poslancov parlamentu  
a kandidát je schválený, ak je v jeho prospech absolútna väčšina platných hlasov.  
Hlasovanie prebieha v tajnosti a to tak, že hlasujúci poslanci vhodia lístok do hlasovacej  
schránky. Poslanci sú k voľbe vyzývaní menovite, čo slúži zároveň na kontrolu počtu  
poslancov. Tí poslanci, ktorí nie sú prítomní v čase, keď dôjde k vyvolaniu ich mena, nebudú  
môcť pristúpiť k hlasovaniu. Ak o to požiada aspoň päť poslancov parlamentu, voľba prebehne  
za použitia hlasovacej plenty.  
Ak žiaden kandidát nezíska absolútnu väčšinu platných hlasov v prvom kole voľby, prebehne  
druhé kolo. Ak nikto z kandidátov nezíska potrebnú väčšinu ani v druhom kole voľby, prebehne  
tretie kolo so skráteným zoznamom kandidátov. Na skrátený zoznam budú umiestnení tí  
kandidáti, ktorí získali v druhom kole voľby najviac hlasov a počet takýchto kandidátov bude  
dvojnásobný k počtu sudcov, ktorých treba zvoliť. Ak získa viacero kandidátov v druhom kole  
voľby rovnaký počet hlasov, kandidáti, ktorí budú na skrátenom zozname sa určia žrebom. Ak  
by v treťom kole došlo k podobnej situácii, ako v predchádzajúcich dvoch kolách voľby,  
rozhodnutie bude určené žrebom.  
Zvolená osoba následne musí byť vymenovaná Federálnym prezidentom. Prezident nie je  
viazaný hlasovaním parlamentu, avšak doteraz nedošlo k rozdielnemu vymenovaniu, aké bolo  
navrhnuté parlamentom.  
32  
Rumunsko  
Štruktúra Ústavného súdu (orgánu ochrany ústavnosti):  
Ústavný súd pozostáva z 9 sudcov menovaných na funkčné obdobie 9 rokov. Toto funkčné  
obdobie nemôže byť predĺžené ani obnovené. Tretina sudcov Ústavného súdu sa volí každé 3  
roky.  
Sudcovia Ústavného súdu musia mať vysokoškolské vzdelanie v odbore právo, vysokú mieru  
odbornej spôsobilosti a najmenej 18 rokov praxe v právnej oblasti alebo v akademickej činnosti  
v oblasti práva.  
Podrobnosti upravuje zákon č. 47/1992 o organizácii a fungovaní Ústavného súdu, Kapitola II.,  
článok 5.33  
Proces voľby sudcov a kvórum potrebné na zvolenie:  
Traja sudcovia sú menovaní Dolnou komorou, traja Senátom a traja prezidentom. Každá  
komora parlamentu zvolí sudcu, ktorý dostal najviac hlasov a to hlasovaním väčšinou svojich  
členov.34 Voľba prebieha na základe doručeného návrhu Stálej kancelárie a na základe  
odporúčania od Právneho výboru.  
Kandidáti na sudcov môžu byť navrhnutí parlamentnými skupinami, poslancami Dolnej  
komory alebo Senátormi. Následne sa materiály o kandidátoch doručujú Právnemu výboru.  
Každý kandidát musí predložiť životopis a dokumenty potvrdzujúce, že spĺňa náležitosti  
uvedené v Ústave. Kandidáti budú vypočutí výborom a na zasadnutí Dolnej komory. Správa  
od Právneho výboru bude vyhotovená ku všetkým kandidátom.  
Sudcovia Ústavného súdu sú nezávislí pri výkone svojej funkcie a neodvolateľní počas  
funkčného obdobia. Po zvolení, každý zo sudcov zloží sľub do rúk prezidenta Rumunska a  
predsedov oboch komôr parlamentu, čo predstavuje okamih nástupu do funkcie.  
33 Zákon o organizácii a fungovaní rumunského Ústavného súdu dostupný v anglickom jazyku na :  
https://www.ccr.ro/Legea-nr-471992, navštívené 17. decembra 2016.  
34 Odpoveď Rumunska neobsahovala informáciu, či sa pri voľbe sudcov využíva tajné alebo verejné hlasovanie.  
V zmysle rokovacieho poriadku dolnej komory parlamentu sa hlasuje v zásade verejne, tajné hlasovanie sa  
uplatní v prípade, ak tak ustanovuje rokovací poriadok alebo na základe návrhu predsedu komory alebo  
predsedu poslaneckého klubu (čl. 123 ods. 5 rokovacieho poriadku), dostupný na :  
http://www.cdep.ro/pls/dic/site.page?id=244, navštívené 17. decembra 2016.  
33  
 
Slovinsko  
Štruktúra Ústavného súdu (orgánu ochrany ústavnosti):  
Ústavný súd pozostáva z 9 sudcov, ktorí sú volení na obdobie 9 rokov a nemôžu sa uchádzať  
o znovuzvolenie. Predseda Ústavného súdu je volený v tajnom hlasovaní sudcami Ústavného  
súdu z radov sudcov Ústavného súdu na obdobie 3 rokov. Voľba sa musí uskutočniť ešte pred  
vypršaním funkčného obdobia predchádzajúceho predsedu. Podpredseda Ústavného súdu je  
volený na rovnaký čas a rovnakým spôsobom ako predseda.  
Každý obyvateľ Slovinska, ktorý je odborníkom na právo a dosiahol vek aspoň 40 rokov môže  
byť zvolený za sudcu Ústavného súdu.  
Proces voľby sudcov a kvórum potrebné na zvolenie:  
Sudcovia Ústavného súdu sú volení na návrh prezidenta republiky Národným zhromaždením  
podľa spôsobu ustanoveného zákonom.35  
Predseda Ústavného súdu upovedomí prezidenta a Národné zhromaždenie o blížiacom sa konci  
funkčného obdobia ústavného sudcu nie neskôr ako 6 mesiacov pred uplynutím funkčného  
obdobia. V lehote 30 dní od obdržania takéhoto oznámenia, prezident zverejní výzvu pre  
kandidátov na post ústavného sudcu, ktorá sa uverejňuje v Úradnom vestníku Slovinskej  
republiky. Uchádzači musia zaslať kandidatúru v lehote nie kratšej ako 30 dní, v prípade  
predčasného skončenia funkcie 15 dní, odkedy došlo k publikácii výzvy. Žiadosti uchádzačov  
musia obsahovať vyhlásenie s dôvodmi svojej kandidatúry a tiež písomný súhlas s  
kandidatúrou.  
Prezident navrhuje kandidátov na uvoľnené pozície sudcov Ústavného súdu spôsobom  
uvedeným v predchádzajúcom odseku a tiež môže navrhnúť ďalších kandidátov. Prezident  
môže navrhnúť viac kandidátov ako je voľných pozícii.  
Ak prezident navrhne viac kandidátov ako je voľných pozícii, poradie kandidátov na  
hlasovacom lístku je určené žrebom. Ak žiadny z kandidátov nezíska potrebnú väčšinu alebo  
v prípade, že je zvolený nedostatočný počet sudcov, hlasuje sa znovu len o tých kandidátoch,  
ktorí získali najvyšší počet hlasov. Hlasovanie o kandidátoch prebieha dovtedy, pokiaľ nie je  
35 Zákon o Ústavnom súde dostupný v anglickom jazyku na : http://www.us-rs.si/en/about-the-court/legal-  
basis/statutes/, navštívené 17. decembra 2016.  
34  
 
zvolený potrebný počet sudcov. Ak ani po opakovanej voľbe nedôjde k naplneniu potrebného  
počtu sudcov, vykoná sa nová voľba na základe nových žiadostí.  
Zákon o slovinskom Ústavnom súde rieši aj situácie, ak nie je zvolený žiaden sudca. V tomto  
prípade prezident zopakuje procedúru voľby v lehote nie viac ako 14 dní odo dňa voľby  
v Národnom zhromaždení alebo v rovnakej dobe navrhne kandidátov na voľné pozície  
z kandidátov, ktorí sa prihlásili v predchádzajúcom kole volieb alebo z okruhu iných  
kandidátov. Ak ani v tomto prípade nedôjde k zvoleniu sudcov Ústavného súdu, vykonajú sa  
ďalšie voľby na základe procedúry uvedenej v zákone. Prezident zverejní výzvu v lehote nie  
viac ako 8 dní odo dňa hlasovania v Národnom zhromaždení. Lehota na predkladanie žiadostí  
nemôže byť kratšia ako 15 dní od zverejnenia výzvy.  
Národné zhromaždenie volí sudcov Ústavného súdu tajným hlasovaním. Za sudcu je zvolený  
kandidát, za ktorého hlasovala väčšina všetkých poslancov Národného zhromaždenia.  
Spojené kráľovstvo  
Štruktúra Ústavného súdu (orgánu ochrany ústavnosti):  
Veľká Británia nemá Ústavný súd. Najvyšší súd je najvyšším súdnym orgánom vo Veľkej  
Británii. Súd sa však pravidelne zaoberá prípadmi ústavného významu, napríklad v oblasti  
ľudských práv a prevodu práv.36  
Najvyšší súd tvorí 11 sudcov, ktorým vypomáhajú právnici a výkonní zamestnanci.  
Jednou z podmienok pre možnosť stať sa sudcom Najvyššieho súdu je, aby kandidát vykonával  
funkciu sudcu aspoň 2 roky na súdoch vyššej inštancie. Alternatívnou je aspoň 15-ročná prax  
sudcu alebo prax v odbore práva. Kandidát musí spĺňať aj ďalšie kritériá ako napr. nesmie byť  
členom výberovej komisie a mal by mať znalosť práva zo všetkých oblastí spadajúcich pod  
Veľkú Britániu.  
Proces voľby sudcov a kvórum potrebné na zvolenie:  
Britský parlament nemá formálnu úlohu v procese vymenovania.  
36 Bližšie informácie dostupné v anglickom jazyku na oficiálnej stránke Najvyššieho súdu :  
https://www.supremecourt.uk, navštívené 17. decembra 2016.  
35  
 
Je v zodpovednosti Lorda Kancelára zvolať výberovú komisiu. Zvyčajne tak vykoná pomocou  
listu určeného predsedovi Najvyššieho súdu, ktorý zariadi výber členov komisie. Právne  
predpisy určujú rozmanitosť, ktorá musí byť na súdoch dodržiavaná a teda v prípade, že ide  
o dvoch podobných kandidátov, nemôže byť samotný výber uskutočnený len na tomto základe,  
avšak komisia môže túto skutočnosť brať do úvahy.  
Zákon nepredpisuje proces výberu, ktorý by mala komisia dodržiavať, avšak každé poučenia  
Lorda Kancelára ohľadom výberu sa musí brať do úvahy. V skutočnosti si každá komisia upraví  
svoj proces voľby. Právne predpisy určujú osoby, s ktorými musí byť voľba prekonzultovaná.  
Ide napr. o sudcov Najvyššieho súdu. Naviac musí ešte proces výberu komisia konzultovať  
s Lordom Kancelárom, prvým ministrom Škótska a Walesu a s Komisiou Severného Írska pre  
vymenovanie sudcov.  
Výber musí spĺňať aj kritéria opodstatnenosti, osoba nemôže byť členom komisie, musí dôjsť  
k voľbe iba jednej osoby, zvolená osoba musí byť odborníkom na právo v každej časti Veľkej  
Británie. Od roku 2008 bolo ustanovené, že ponuka na voľné miesto sudcu Najvyššieho súdu  
musí byť oficiálne zverejnená.  
Po zvolení kandidáta musí byť správa o takomto kandidátovi predložená Lordovi Kancelárovi.  
Správa musí obsahovať údaje o tom, kto bol zvolený, s kým bola voľba konzultovaná. Lord  
Kancelár môže požiadať aj o ďalšie informácie. Lord Kancelár sa môže rozhodnúť, že  
nevymenuje zvoleného kandidáta, avšak v tom prípade musí predniesť dôvody svojho  
rozhodnutia. Ak je Lord Kancelár spokojný s výsledkom odporúčania komisie (s výberom  
kandidáta), predloží svoje odporúčanie premiérovi, ktorý zašle svoje odporúčanie kráľovnej na  
formálne vymenovanie sudcu.  
Španielsko  
Štruktúra Ústavného súdu (orgánu ochrany ústavnosti):  
Ústavný súd pozostáva z 12 sudcov a bol založený španielskou ústavou z roku 197837 ako  
hlavný orgán garancie základných práv a slobôd a ústavnosti. Tretina sudcov sa obnovuje každé  
3 roky. Funkčné obdobie ústavného sudcu je 9 rokov.  
Sudcom sa môže stať sudca iného súdu, prokurátor, univerzitný profesor, verejný činiteľ alebo  
právnik s minimálnou praxou 15 rokov. Funkcia sudcu je nezlučiteľná s funkciou ombudsmana,  
df navštívené 17. decembra 2016.  
36  
 
člena hornej a dolnej komory parlamentu, s inou administratívnou alebo politickou funkciou  
v štáte, v samospráve, s pôsobením v politickej strane, odborovej organizácii, s vykonávaním  
funkcie sudcu, s vykonávaním obchodných aktivít. Ak by sudca vykonával akúkoľvek z týchto  
funkcií musí ju pred nástupom do funkcie prestať vykonávať v lehote 10 dní od navrhnutia.38  
Proces voľby sudcov a kvórum potrebné na zvolenie:  
Sudcovia Ústavného súdu sú menovaní kráľom (skladajú sľub do rúk kráľa). Štyria sudcovia  
sú menovaní na základe odporúčania Poslaneckej snemovne (dolnej komory parlamentu), jej  
3/5 väčšinou. Štyria sudcovia sú menovaní na základe odporúčania Senátu (hornej komory  
parlamentu), jej 3/5 väčšinou. Dvaja sudcovia sú menovaní na základe odporúčania vlády  
a dvaja na základe Generálnej súdnej rady, jej 3/5 väčšinou.  
Ako už bolo spomínané, 4 kandidáti sú odporúčaní hornou a 4 dolnou komorou. Kandidáti  
musia predstúpiť pred príslušné komisie (výbory) v týchto komorách.  
Voľba v Poslaneckej snemovni:  
Nominácia 4 kandidátov prebehne počas plenárneho zasadnutia Dolnej komory. Každá  
parlamentná strana môže predložiť svojich max. 4 kandidátov a počas limitu 5 minút ich  
obhájiť. Štyria kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov, budú zvolení za podmienky, že  
každý získal požadovanú 3/5 väčšinu hlasov všetkých poslancov snemovne.  
V prípade, ak nedôjde k zvoleniu dostatočného počtu kandidátov, dôjde k ďalším kolám  
hlasovania, v ktorých sa môže počet uchádzajúcich sa kandidátov znižovať až do počtu  
kandidátov, ktorých je potrebné zvoliť.  
Voľba v Senáte:  
Procedúra v hornej komore prebieha podobne a teda všetky parlamentné strany majú možnosť  
písomne navrhnúť taký počet kandidátov, koľko voľných miest je nutné obsadiť. Všetky  
kandidatúry sú preskúmavané a musia splniť prísne podmienky vyplývajúce z ústavy a zákonov  
týkajúcich sa vhodnosti kandidáta. Kandidatúra bude doplnená o stanovisko parlamentnej  
strany, ktorá kandidáta navrhla a ktoré zdôvodní vhodnosť kandidáta na pozíciu. Kandidáti  
môžu byť preskúmaní aj príslušným výborom, ktorý môže vypracovať stanovisko ku  
37  
kandidatúre. V prípade zamietnutia kandidáta je strane, ktorá ho navrhla v dostatočnom  
predstihu oznámené, že môže navrhnúť nového kandidáta. 39  
Po vypršaní lehoty na predkladanie návrhov, sú návrhy predložené Nominačnému výboru.  
Nominačný výbor predloží návrh na plenárnom zasadnutí Senátu, v ktorom uvedie taký počet  
kandidátov, aby boli obsadené všetky voľné pozície. Ak je nedostatok takýchto kandidátov,  
návrh môže byť doplnený o iných kandidátov. Hlasovanie je tajné a prebieha pomocou  
hlasovacích lístkov. Zvolení budú tí kandidáti, ktorí získali väčšinu hlasov ustanovenú podľa  
ústavy a zákonov. Ak v prvom hlasovaní neboli zaplnené všetky miesta z dôvodu, že nikto  
nedosiahol dostatočnú väčšinu, hlasovanie sa zopakuje. V druhom hlasovaní je nutné, aby bol  
dvojnásobný počet kandidátov ako miest, ktoré sa majú obsadiť. Kandidátmi v tomto druhom  
kole budú tí, ktorí nezískali v prvom kole väčšinu, ale získali najväčší počet hlasov. Ak niektorí  
kandidáti získajú rovnaký počet hlasov, hlasovanie s týmito kandidátmi sa zopakuje. V prípade  
nutnosti obsadiť stále neobsadené pozície sa bude hlasovať aj o ďalších kandidátoch. V týchto  
prípadoch budú môcť členovia hornej komory hlasovať toľkokrát, koľko pozícii je nutné  
obsadiť. 40  
Švajčiarsko  
Štruktúra Ústavného súdu (orgánu ochrany ústavnosti):  
Federálny najvyšší súd (Bundesgericht) je najvyššia súdna autorita Švajčiarskej  
Konfederácie.41 Samotný proces a spôsob voľby sudcov je ustanovený v zákone o Federálnom  
najvyššom súde (Bundesgerichtgesetz, BGG) a tiež v zákone o Federálnom zhromaždení.  
Federálny najvyšší súd pozostáva z 38 sudcov. V súčasnosti je zložený z 12 žien a 26 mužov.  
Sudcovia majú zakázané vykonávať iné zamestnanie za účelom zisku, okrem zamestnania  
federálneho sudcu. Sudcovia majú postavenie verejných činiteľov. Funkčné obdobie  
švajčiarskych sudcov Federálneho najvyššieho súdu je 6 rokov. Môžu byť zvolení aj opakovane  
až do dovŕšenia 68 rokov veku.  
navštívené 17. decembra 2016.  
x.html#t3c7, navštívené 17. decembra 2016.  
41 Federálny najvyšší súd je vrcholným súdnym orgánom Švajčiarskej konfederácie v občianskych, trestných,  
správnych a ústavných záležitostiach, ktoré si spravuje sám nezávisle a zodpovedne v súlade so zákonmi. Bližšie  
informácie dostupné v anglickom jazyku na : http://www.bger.ch/bg_broschuere_a4_e.pdf, navštívené  
17.decembra 2016.  
38