Záver
(stručné zhrnutie)
Spomedzi skúmaných 22 krajín má 13 krajín koncentrovaný model ústavného súdnictva
v podobe osobitného orgánu na kontrolu ústavnosti – ústavného súdu (Česká republika,
Francúzsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko,
Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko a Španielsko).
V ostatných 9 krajinách sa uplatňuje difúzny model ústavného súdnictva a teda kontrolu
ústavnosti vykonávajú zväčša všeobecné súdy, resp. Najvyšší súd v krajine (Dánsko, Estónsko,
Fínsko, Grécko, Holandsko, Nórsko, Spojené kráľovstvo, Švajčiarsko a Švédsko).
V ďalšom texte stručného zhrnutia sa budeme zameriavať a analyzovať výlučne krajiny
s koncentrovaným modelom ústavného súdnictva.
Z porovnania procesov voľby/ výberu kandidátov/sudcov ústavných súdov vyplýva, že
v každej krajine sa vo väčšej či menšej miere parlament zapája do procesu voľby sudcov
ústavného súdu.
Vo vzťahu ku kvóru, potrebnému na zvolenie sudcu/kandidáta na sudcu ústavného súdu,
prevláda vo väčšine krajín vyšší počet hlasov poslancov ako jednoduchá väčšina.
Kvalifikovaná väčšina hlasov poslancov (či už 2/3 alebo 3/5) sa spomína v 6 krajinách
(Francúzsko, Chorvátsko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko a Španielsko), absolútna väčšina
sa vyžaduje v 5 krajinách (Lotyšsko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko a Slovinsko) a iba dve
krajiny uviedli, že postačuje jednoduchá väčšina (Česká republika a Litva).
Hlasovanie o kandidátoch prebieha vo väčšine parlamentov tajne, spravidla o každom
kandidátovi jednotlivo. Tajné hlasovanie pri voľbe sudcov uviedlo 10 krajín (Česká republika,
Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko- voľba sudcov v Bundestagu42, Portugalsko,
Rakúsko, Slovinsko a Španielsko). Zvyšné krajiny sa opomenuli vyjadriť k tejto otázke.
K samotnej úlohe a postaveniu parlamentu v procese voľby nie je možné zaujať jednotné
stanovisko, nakoľko úloha parlamentu v procese voľby sudcov ústavného súdu sa
v jednotlivých krajinách líši. Len v 3 krajinách je proces kreácie sudcov ústavného súdu
výlučnou právomocou parlamentu (Chorvátsko, Maďarsko a Nemecko). Vo väčšine krajín
však ide o zdieľanú kreačnú právomoc najčastejšie medzi parlamentom a hlavou štátu
(v 9 krajinách- Česká republika, Francúzsko, Litva, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko,
42 Zatiaľ čo voľba sudcov nemeckého ústavného súdu prebieha v Bundestagu tajne, v Bundesrate je hlasovanie
verejné.
40