KANCELÁRIA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
P A R L A M E N T N Ý I N Š T I T Ú T  
O d d e l e n i e p a r l a m e n t n é h o v ý s k u m u a v z d e l á v a n i a  
INFORMAČNÝ MATERIÁL  
č. 5/2017  
LEGISLATÍVNE A INŠTITUCIONÁLNE  
ZABEZPEČENIE POSTAVENIA  
ZNEVÝHODNENÝCH OSÔB  
A MENŠINOVÝCH OSÔB  
Vypracoval: JUDr. Eva Panenková, JUDr. Peter Vodráška, Oddelenie parlamentného výskumu a  
vzdelávania  
Supervízor: RNDr. Katarína Kubišová, vedúca Oddelenia parlamentného výskumu a vzdelávania  
Schválil: JUDr. Milan Hodás, PhD., riaditeľ Odboru Parlamentný inštitút K NR SR  
Jún 2017  
____________________________________________________________________________  
Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky,  
Odbor Parlamentný inštitút, Nám. A. Dubčeka 1, 812 80 Bratislava,  
telefón: 02/5972 2850, 5972 2851  
Materiál slúži výlučne pre poslancov Národnej rady SR a zamestnancov Kancelárie NR SR  
a nemôže v plnej miere nahrádzať právne, alebo odborné poradenstvo v danej oblasti. Údaje,  
použité v materiáli, sú aktuálne k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie materiálu je možné  
iba so súhlasom Parlamentného inštitútu a autora.  
2
Anotácia  
Predkladaný informačný materiál uvádza právnu úpravu legislatívneho a inštitucionálneho  
zabezpečenia postavenia znevýhodnených osôb a menšinových osôb s dôrazom na funkciu  
mandáty, právomoci a operácie subjektov zaoberajúcich sa tvorbou predmetných politík.  
Kľúčové slová  
Ústava SR, legislatíva, medzinárodné záväzky, národné stratégie, postavenie znevýhodnených  
osôb, postavene menšinových osôb, sociálne znevýhodnené prostredie, sociálne  
znevýhodňujúce prostredie, sociálna inklúzia, inštitucionálne garancie základných práv a  
slobôd  
3
4
1. Pojmológia znevýhodnených osôb a menšinových osôb na Slovensku  
Na existencii a obsahu právnej úpravy postavenia znevýhodnených subjektov a  
menšinových subjektov je možné vyhodnotiť význam, ktorý štát prisudzuje tejto  
problematike.  
*
Pojem znevýhodnených osôb (zdravotný hendikep, socio-kultúrny hendikep a psycho-  
sociálny hendikep) je definovaný zväčša na základe charakteristík prostredia, v ktorom tieto  
osoby žijú.1Je dôležité rozlišovať medzi sociálne znevýhodnenou osobou a sociálne  
znevýhodneným prostredím, z ktorého znevýhodnená osoba pochádza. V snahe  
o zdôraznenie reparabilného znevýhodnenia sa už začína hovoriť  
o
sociálne  
znevýhodňujúcom prostredí, čím sa zdôrazňuje prechodnosť tohto stavu v takomto  
prostredí.  
Dôsledkom znevýhodnenia subjektu býva jeho marginalizácia až exklúzia od majority  
a ďalej od piatich základných zdrojov spoločnosti (vzdelania, zamestnania, bývania, sociálnej  
ochrany a zdravotnej starostlivosti), ktoré možno riešiť procesmi sociálnej inklúzie, ako  
začleňovania sa exkludovaných komunít do spoločnosti, ich aktívne zapájanie sa do  
sociálneho, ekonomického, politického a kultúrneho života.  
*
Medzi menšinové subjekty na Slovensku radíme:  
národnostnú menšinu ako úradne uznanú etnickú menšinu,  
etnickú menšinu, obvykle vymedzenú jazykom a kultúrou,  
náboženskú menšinu, určená náboženským vyznaním,  
jazykovú menšinu, pokiaľ nie je zároveň aj menšinou etnickou.  
Ročný výkaz o kultúre národnostných menšín pomenúva 13 národnostných menšín žijúcich na  
Slovensku, no zároveň nevylučuje ani príslušnosť občanov k inej národnostnej menšine.2  
1
§ 2 odsek písm. p) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení  
niektorých zákonov „dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiakom zo sociálne znevýhodneného  
prostredia [sa rozumie] dieťa alebo žiak žijúci v prostredí, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a  
kultúrne podmienky nedostatočne podnecuje rozvoj mentálnych, vôľových, emocionálnych vlastností dieťaťa alebo  
žiaka, nepodporuje jeho socializáciu a neposkytuje mu dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti. Ide o  
5
 
2. Právna úprava postavenia znevýhodnených osôb  
2.1 Ústavná úprava postavenia znevýhodnených osôb  
DRUHÁ HLAVA  
ZÁKLADNÉ PRÁVA A SLOBODY  
Piaty oddiel  
HOSPODÁRSKE, SOCIÁLNE A KULTÚRNE PRÁVA  
Čl. 38  
(1) Ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na zvýšenú ochranu zdravia  
pri práci a osobitné pracovné podmienky.  
(2) Mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na osobitnú ochranu v pracovných  
vzťahoch a na pomoc pri príprave na povolanie.  
(3) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.  
Čl. 39  
(1) Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti  
na prácu, ako aj pri strate živiteľa.  
(2) Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na  
zabezpečenie základných životných podmienok.  
(3) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.  
Čl. 40  
Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo  
na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví  
zákon.  
Čl. 41  
(2) Žene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch a  
zodpovedajúce pracovné podmienky.  
(3) Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva.  
2.2 Zákonná úprava postavenia znevýhodnených osôb  
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o  
ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov  
(antidiskriminačný zákon)  
o Slovenský antidiskriminačný zákon pozná diskrimináciu na základe deviatich  
dôvodov - pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k  
6
 
 
 
národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej  
orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického  
alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu  
alebo iného postavenia. Náš zákon teda ide nad rámec smerníc EÚ a poskytuje  
ochranu širšieho okruhu dôvodov. Zároveň sa v ňom uvádzajú dôvody ako „iné  
postavenie“ a „iné zmýšľanie“. Taxatívny výpočet obsiahnutý v prvej vete čl.  
12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa de facto premieňa na demonštratívny,  
nakoľko dôvodom zákazu diskriminácie je aj „iné zmýšľanie“ a „iné  
postavenie“. Vďaka tomu je možné flexibilne reagovať na nové skutočnosti,  
ktoré by nebolo možné zákonodarcom vopred predvídať ako dôvod  
diskriminácie a antidiskriminačný zákon poskytuje ochranu širokému okruhu  
subjektov za splnenia ostatných podmienok diskriminácie.  
Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce 3  
o Ženy a muži majú právo na rovnaké zaobchádzanie, ak ide o prístup k  
zamestnaniu, odmeňovanie a pracovný postup, odborné vzdelávanie a o  
pracovné podmienky. Tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca  
po pôrode a dojčiacim ženám sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré  
chránia ich biologický stav v súvislosti s tehotenstvom, narodením dieťaťa,  
starostlivosťou o dieťa po pôrode a ich osobitný vzťah s dieťaťom po jeho  
narodení. Ženám a mužom sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré im  
umožňujú vykonávať spoločenskú funkciu pri výchove detí a pri starostlivosti o  
ne.4  
o Mladiství majú právo na prípravu na povolanie a zabezpečenie pracovných  
podmienok umožňujúcich rozvoj ich telesných a duševných schopností.5  
o Komisár pre deti sa podieľa na ochrane práv detí podporou a presadzovaním  
práv priznaných dieťaťu medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská  
republika viazaná.7  
o Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím sa podieľa na ochrane práv osôb  
so zdravotným postihnutím podporou a presadzovaním práv priznaných osobe  
so zdravotným postihnutím medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská  
republika viazaná.8  
4 Čl.6 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.  
7
Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého  
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov  
o Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v tomto zákone je podpora  
sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do  
spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za  
podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.9  
Zákon č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a  
minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej  
pomoci)  
o Štátnu pomoc možno poskytnúť za podmienok ustanovených v zákone okrem  
iného aj pre znevýhodnených zamestnancov a zamestnancov so zdravotným  
postihnutím.10  
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých  
zákonov  
o § 8 predmetného zákona definuje „Znevýhodneného uchádzača o zamestnanie“.  
Zákon č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry  
Slovenskej republiky11  
o Ministerstvo môže v príslušnom rozpočtovom roku poskytnúť dotáciu zo  
štátneho rozpočtu na účely kultúrnej aktivity osôb so zdravotným postihnutím  
alebo inak znevýhodnených skupín obyvateľstva.12  
2.3 Medzinárodné záväzky týkajúce sa postavenia znevýhodnených osôb  
9 § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a  
o zmene a doplnení niektorých zákonov.  
10 § 3 ods. 2 písm. g) zákona č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej  
12 § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej  
8
 
Európsky pakt pre rodovú rovnosť16  
Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien17  
Opčný protokol k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien18  
Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach19  
Opčný protokol k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych  
právach20  
Opčný protokol k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím22  
Dohovor o právach dieťaťa23  
Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o účasti detí v ozbrojených  
konfliktoch24  
Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii  
a detskej pornografii25  
Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení26  
2.4 Akčné plány a stratégie týkajúce sa postavenia znevýhodnených osôb  
Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike27  
9
 
(5. Rámce priorít a úloh v oblasti podpory a ochrany ľudských práv v SR)  
o Priorita V. – Systémové opatrenia pre predchádzanie a odstraňovanie  
prekážok dosahovania skutočnej rovnoprávnosti a dôstojného života pre  
všetky skupiny obyvateľstva  
ÚLOHA č. V.1.: Posilnenie implementácie existujúcich programových  
dokumentov pre zraniteľné a marginalizované skupiny a jednotlivcov  
a tvorba nových programových dokumentov  
Rámec úlohy č. V.1.:  
Účinná implementácia občianskych, politických, hospodárskych,  
sociálnych, kultúrnych práv a slobôd súvisí s dôsledným odstraňovaním rozporu  
medzi legislatívou a praxou pri uplatňovaní horizontálnej priority rodovej  
rovnosti, rovnosti príležitostí, práv menšín a všetkých zraniteľných skupín  
obyvateľstva: žien, detí a mládeže, ľudí so zdravotným postihnutím, ľudí  
ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením, ľudí z rómskych komunít,  
národnostných menšín, LGBTI osôb, senioriek a seniorov, migrantiek a  
migrantov, cudziniek a cudzincov, so zvláštnym zreteľom na viacnásobne  
znevýhodnené skupiny a jednotlivcov. Nevyhnutné je podporovať prehlbovanie  
uplatňovania hľadísk rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na všetkých  
úrovniach osobného, rodinného, pracovného a spoločenského života.  
Celoštátna stratégia rodovej rovnosti v Slovenskej republike na roky 2014 – 201928  
Akčný plán rodovej rovnosti v Slovenskej republike na roky 2014 201929  
Národný akčný plán prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť  
v systéme sociálnych služieb na roky 2016 202030  
Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na  
roky 2014 202032  
Národný program aktívneho starnutia na roky 2014 – 202033  
10  
Stratégia Slovenskej republiky pre mládež na roky 2014 – 202035  
3. Právna úprava postavenia menšinových osôb  
3.1 Ústavná úprava postavenia menšinových osôb  
ÚSTAVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY:  
PREAMBULA  
My, národ slovenský,  
…vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie,  
spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území  
Slovenskej republiky,  
…uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave:  
PRVÁ HLAVA  
Prvý oddiel  
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA  
Čl. 6  
(2) Používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon.  
DRUHÁ HLAVA  
ZÁKLADNÉ PRÁVA A SLOBODY  
Prvý oddiel  
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA  
Čl. 12  
(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez  
ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné  
zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej  
11  
 
 
skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov  
poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.  
(3) Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek  
ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu.  
Štvrtý oddiel  
PRÁVA NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN A ETNICKÝCH SKUPÍN  
Čl. 33  
Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť  
nikomu na ujmu.  
Čl. 34  
(1) Občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické  
skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny  
alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich  
materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať  
vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Podrobnosti ustanoví zákon.  
(2) Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za  
podmienok ustanoveným zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj  
a) právo na vzdelanie v ich jazyku,  
b) právo používať ich jazyk v úradnom styku,  
c) právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a  
etnických skupín.  
(3) Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám  
zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti  
Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.  
ŠIESTA HLAVA  
VÝKONNÁ MOC  
Prvý oddiel  
PREZIDENT SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
Čl.104  
(1) Prezident skladá pred Národnou radou Slovenskej republiky do rúk predsedu Ústavného  
súdu Slovenskej republiky tento sľub: "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej  
republike. Budem dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických  
skupín žijúcich v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov  
a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony."  
12  
3.2 Zákonná úprava postavenia menšinových osôb  
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o  
ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov  
(antidiskriminačný zákon)  
o Slovenský antidiskriminačný zákon pozná diskrimináciu na základe deviatich  
dôvodov - pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k  
národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej  
orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického  
alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu  
alebo iného postavenia. Náš zákon teda ide nad rámec smerníc EÚ a poskytuje  
ochranu širšieho okruhu dôvodov. Zároveň sa v ňom uvádzajú dôvody ako „iné  
postavenia“ a „iné zmýšľanie“. Taxatívny výpočet obsiahnutý v prvej vete čl.  
12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa de facto premieňa na demonštratívny,  
nakoľko dôvodom zákazu diskriminácie je aj „iné zmýšľanie“ a „iné  
postavenie“. Vďaka tomu je možné flexibilne reagovať na nové skutočnosti,  
ktoré by nebolo možné zákonodarcom vopred predvídať ako dôvod  
diskriminácie a antidiskriminačný zákon poskytuje ochranu širokému okruhu  
subjektov za splnenia ostatných podmienok diskriminácie.  
Zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení  
neskorších predpisov36  
o „Národná rada Slovenskej republiky, vychádzajúc z Ústavy Slovenskej republiky  
a medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná, rešpektujúc  
ochranu a rozvoj základných práv a slobôd občanov Slovenskej republiky, ktorí  
sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, prihliadajúc na doteraz  
existujúce platné zákony upravujúce používanie jazykov národnostných menšín,  
uznávajúc a oceňujúc význam materinských jazykov občanov Slovenskej  
republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, ako prejav  
kultúrneho bohatstva štátu, majúc na zreteli vytvorenie demokratickej,  
tolerantnej a prosperujúcej spoločnosti v podmienkach integrujúceho sa  
Európskeho spoločenstva, uvedomujúc si, že slovenský jazyk je štátnym jazykom  
Slovenskej republiky a je želateľné ustanoviť používanie jazykov občanov  
Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine,  
uzniesla sa na tomto zákone.“  
o Ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej  
menšine a majú trvalý pobyt v danej obci, tvoria podľa dvoch po sebe  
nasledujúcich sčítaniach obyvateľov v obci najmenej 15 % obyvateľov, majú  
právo v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny. V takýchto  
13  
 
obciach sa popri názve obce v štátnom jazyku uvádza aj označenie obce v  
jazyku menšiny, a to na dopravných značkách označujúcich začiatok obce a  
koniec obce, budovách orgánov verejnej správy alebo rozhodnutiach vydaných  
v jazyku menšiny, ak je takéto označenie uvedené v nariadení vlády. Ktoré  
určuje zoznam takýchto obcí, ako aj zoznam označení týchto obcí.37  
o Všetky cirkvi pôsobiace na jazykovo zmiešanom území zabezpečujú pre  
príslušníkov národnostných menšín pravidelné bohoslužby v ich materinskom  
jazyku.38  
o Občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej  
menšine, majú právo rozširovať a prijímať informácie v jazyku menšiny  
prostredníctvom Rozhlasu a televízie Slovenska.39  
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení  
niektorých zákonov40  
o Deťom a žiakom občanov patriacim k národnostným menšinám a etnickým  
skupinám sa zabezpečuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo  
na výchovu a vzdelanie v ich jazyku za podmienok ustanovených týmto  
zákonom. Súčasťou výchovy a vzdelávania v základných školách a stredných  
školách s iným vyučovacím jazykom, ako je štátny jazyk, je aj povinný  
vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra v rozsahu vyučovania  
potrebného na jeho osvojenie.41  
o Pre deti a žiakov občanov patriacim k národnostným menšinám sa výchova a  
vzdelávanie zaručuje  
a) v školách a v triedach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie  
uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny,  
b) v školách a v triedach, v ktorých je jedným z vyučovacích predmetov  
jazyk národnostnej menšiny a vyučovacím jazykom ostatných vyučovacích  
predmetov je štátny jazyk; v týchto školách a v triedach sa môžu niektoré  
predmety vyučovať v jazyku národnostnej menšiny, najmä výtvarná výchova,  
hudobná výchova, telesná výchova,  
c) v školských zariadeniach, v ktorých sa výchova uskutočňuje v jazyku  
národnostnej menšiny.42  
37 § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín.  
38 § 3 ods. 4 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín.  
41 § 12 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých  
zákonov.  
42 § 12 ods. 5 zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých  
zákonov.  
14  
Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a  
doplnení niektorých zákonov  
o Škola, kde sa výchovno–vzdelávací proces uskutočňuje v triedach v slovenskom  
jazyku a súčasne v jazyku národnostných menšín, má vo svojom názve druh a  
typ školy uvedený v slovenskom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej  
menšiny.43  
o Škola, kde sa výchovno–vzdelávací proces uskutočňuje iba v jazyku  
národnostných menšín, má v názve uvedený aj vyučovací jazyk školy a druh a  
typ školy sa uvádza v slovenskom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej  
menšiny. Sídlo školy sa uvádza v slovenskom jazyku; ak je sídlom školy obec,  
v ktorej príslušníci národnostnej menšiny tvoria najmenej 20 % obyvateľstva,  
uvedie sa sídlo aj v jazyku národnostnej menšiny.44  
Zákon č. 465/2003 Z.z. o zriadení Univerzity J. Selyeho v Komárne a o doplnení  
zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých  
zákonov v znení neskorších predpisov.45  
o Zákonom č. 465/2003 Z. z. bola aj pre príslušníkov maďarskej národnostnej  
menšiny zriadená Univerzita J. Selyeho v Komárne.  
Zákon č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o  
zmene a doplnení niektorých zákonov46  
o Fond vykonáva tieto činnosti:  
a) poskytuje finančné prostriedky na podporu kultúrnych a vedeckých aktivít v  
súlade s účelmi zákona s cieľom  
1. vzniku takýchto aktivít a  
2. šírenia a prezentácie výsledkov takýchto aktivít v Slovenskej  
republike a v zahraničí,  
b) monitoruje podporené projekty,  
c) vedie evidenciu  
1. žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov (ďalej len "žiadosť"),  
2. žiadateľov o poskytnutie finančných prostriedkov (ďalej len  
"žiadateľ") a  
3. prijímateľov finančných prostriedkov (ďalej len "prijímateľ"),  
43 § 21 ods. 2 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení  
niektorých zákonov.  
44 § 21 ods. 2 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení  
46 Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2017 okrem čl. II, III a bodov 6, 13 a 19 čl. V, ktoré nadobúdajú  
15  
d) spolupracuje s orgánmi štátnej správy, orgánmi územnej samosprávy,  
verejnoprávnymi inštitúciami a inými osobami v záujme vytvárania priaznivých  
podmienok na rozvoj aktivít podľa písmena a),  
e) spolupracuje s partnerskými organizáciami v zahraničí,  
f) kontroluje plnenie zmluvných záväzkov a vymáha pohľadávky vyplývajúce  
zo zmlúv uzatvorených s prijímateľmi.  
Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení47  
o Označenie ulíc a iných verejných priestranstiev v jazyku národnostnej menšiny  
upravuje osobitný zákon.48  
Zákon NR SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky49  
o Ak tento zákon neustanovuje inak, na používanie jazykov národnostných  
menšín a etnických skupín sa vzťahujú osobitné predpisy.50  
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)51  
o Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine,  
a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného  
predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred  
správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej  
vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv.52  
Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z.53  
o Každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku,  
ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti  
uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd  
tlmočníka. Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v  
jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.54  
o Všeobecne v súdnictve Slovenskej republiky platí, že (t. j. v občiansko-súdnom  
konaní, správnom konaní, trestnom konaní a konaní pred ústavným súdom)  
príslušníci národnostných menšín majú právo vystupovať pred súdom vo  
svojom materinskom jazyku aj vtedy, ak rozumejú štátnemu jazyku. Výdavky  
spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine, platí štát.  
54 § 155 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z.  
16  
Zákon č. 576/2004 Z .z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s  
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 55  
o Ministerstvo zdravotníctva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom  
b) vzory informovaného súhlasu podľa písmena a) v štátnom jazyku a v  
jazykoch národnostných menšín.56  
Zákon č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej  
o Medzi úlohy zverené Matici slovenskej štátom patrí okrem iného posilňovať  
vzťahy kultúr občanov hlásiacich sa k národnostným menšinám a etnickým  
skupinám na území Slovenskej republiky so slovenskou národnou kultúrou.57  
3.3 Medzinárodné záväzky týkajúce sa postavenia menšinových osôb  
Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov58  
3.4 Akčné plány a stratégie týkajúce sa postavenia menšinových osôb  
Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike61  
(5. Rámce priorít a úloh v oblasti podpory a ochrany ľudských práv v SR)  
o Priorita VI. – Prijímanie systematických a komplexných opatrení voči všetkým  
formám intolerancie  
ÚLOHA č.VI.1.: Prijímanie systematických a komplexných opatrení  
zameraných na prevenciu a elimináciu všetkých foriem intolerancie  
Rámec úlohy č.VI.1.:  
56 § 40 ods. 6 písm. b) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním  
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.  
17  
 
 
Slovenská republika ako štát, ktorého obyvateľstvo vykazuje vysokú  
mieru rozmanitosti národnostného a etnického zloženia, sa plne hlási k  
princípom univerzálnosti základných ľudských práv, nediskriminácie a rovnosti  
pre všetkých ľudí bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a  
náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod,  
príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné  
postavenie. Od vzniku samostatnej SR sa objavujú snahy o eskaláciu napätia  
medzi rôznymi skupinami obyvateľstva. Prejavujú sa vo forme stereotypného  
zobrazovania menšín, diskriminácie, nenávistných vyjadrení, násilných  
trestných činov a trestných činov motivovaných šovinizmom, rasizmom,  
xenofóbiou, anticiganizmom, antisemitizmom, islamofóbiou, homofóbiou,  
vrátane transfóbie a obdobnými formami intolerancie. Tieto aktivity v  
dlhodobom horizonte predstavujú reálne nebezpečenstvo pre pokojné spolužitie  
rôznych skupín obyvateľstva a stabilitu spoločnosti ako takej. Preto je potrebné  
realizovať systematické a komplexné opatrenia zamerané na predchádzanie a  
elimináciu všetkých foriem intolerancie.  
Východiskový materiál k časti Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv  
v Slovenskej republike týkajúcej sa práv osôb patriacich k národnostným menšinám a  
etnickým skupinám62  
Akčný plán ochrany práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým  
skupinám na roky 2016 – 202063  
Aktualizované akčné plány stratégie Slovenskej republiky pre integráciu rómov do  
roku 2020 na roky 2016 - 201864  
Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 202065  
4. Inštitucionálny aspekt a garancie znevýhodnených osôb a menšinových  
osôb  
Výbor NR SR pre ľudské práva a národnosti Národnej rady Slovenskej republiky  
Základnou úlohou výboru je posudzovať návrhy zákonov predložených oprávnenými  
subjektmi z pohľadu dodržiavania a podpory ľudských práv, práv príslušníkov národnostných  
menšín, ostatných zraniteľných skupín, ochrany osobných údajov, rovnoprávnosti žien a  
18  
 
mužov s dôrazom na princíp zákazu diskriminácie. Výbor venuje osobitnú pozornosť  
zákonom, ktoré upravujú činnosť nezávislých ľudsko-právnych inštitúcií (verejný ochranca  
práv, komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím, Slovenské národné  
stredisko pre ľudské práva, Úrad na ochranu osobných údajov, Ústav pamäti národa); ako  
gestorský výbor prerokúva správy predkladané týmito inštitúciami národnej rade. Pri  
vykonávaní svojej kontrolnej činnosti výbor spolupracuje aj s relevantnými mimovládnymi  
organizáciami, ako aj so splnomocnencom vlády pre rómske komunity, resp. so  
splnomocnencom vlády pre národnostné menšiny.  
Výbor sleduje plnenie niektorých vládnych programov, ako napr. Celoštátnu stratégiu  
ochrany a podpory ľudských práv, Stratégiu SR pre integráciu Rómov do r. 2020, Národný  
akčný plán na elimináciu a prevenciu násilia na ženách na roky 2014 – 2019. Prerokúva  
súhrnnú správu o stave rodovej rovnosti za príslušný kalendárny rok. Pripravuje voľby  
predsedu Úradu na ochranu osobných údajov, verejného ochrancu práv, predsedu a členov  
Správnej rady Ústavu pamäti národa, členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa, voľby  
komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Na základe podnetov  
členov výboru a verejnosti výbor môže rokovať o aktuálnych spoločenských problémoch, ak sa  
domnieva, že boli porušené, resp. hrozí porušovanie ľudských práv konkrétnej skupiny osôb.  
Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity (Ábel Ravasz; pri Ministerstve vnútra SR)  
Do jeho pôsobnosti patrí príprava, zadávanie, koordinácia, monitoring a vyhodnocovanie  
programov zameraných na zlepšenie postavenia príslušníkov rómskych komunít v spoločnosti  
s dôrazom na:  
- zvyšovanie vzdelanostnej úrovne, prístup ku vzdelaniu a k príprave na povolanie;  
- zlepšenie životných podmienok v obciach s rómskymi osadami;  
- zvyšovanie právneho vedomia;  
-zvyšovanie aktívnej účasti Rómov na verejnom živote a správe vecí verejných;  
- využívanie ľudského a pracovného potenciálu;  
- vedecké skúmanie problematiky rómskych komunít;  
- aktívnu účasť na medzinárodných projektoch zameraných na zlepšenie života rómskych  
komunít;  
- plnenie úloh vyplývajúcich z revidovaného národného akčného plánu Dekády začleňovania  
rómskej populácie 2005 - 2015 na roky 2011 2015;  
- plnenie úloh vyplývajúcich zo stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku  
2020;  
- plnenie úloh vyplývajúcich z realizácie pomoci poskytovanej Európskou úniou v rámci  
politiky súdržnosti;  
- zamestnanosť, zamestnateľnosť a začleňovanie na pracovný trh;  
19  
- zlepšenie bývania a zdravotnej starostlivosti;  
- zvyšovanie bezpečnosti a verejného poriadku.  
Splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny (László Bukovszky; pri Úrade vlády SR)  
Do jeho pôsobnosti patrí:  
- plniť úlohy v oblasti zachovania, rozvoja a podpory práv príslušníkov národnostných menšín  
a realizovať systémové opatrenia na zlepšenie postavenia národnostných menšín;  
- dbať o presadzovanie a dodržiavanie vnútroštátnych a medzinárodných záväzkov  
Slovenskej republiky v oblasti postavenia a práv príslušníkov národnostných menšín;  
- pripravovať, navrhovať a realizovať v spolupráci s Úradom vlády Slovenskej republiky,  
ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy strednodobé a dlhodobé  
opatrenia v oblasti zachovania, rozvoja a podpory práv príslušníkov národnostných menšín;  
- podporovať zachovanie, vyjadrenie, ochranu a rozvoj identity a kultúrnych hodnôt  
národnostných menšín;  
- podporovať participáciu príslušníkov národnostných menšín na riešení vecí verejných;  
- dbať o skvalitnenie výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín.  
Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť  
-predstavuje stály odborný, poradný, koordinačný a konzultatívny orgán vlády Slovenskej  
republiky v oblasti ochrany základných ľudských práv a slobôd, politických a občianskych  
práv, práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám, hospodárskych,  
sociálnych a kultúrnych práv, práv na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva, v  
oblasti práv dieťaťa a presadzovania najlepšieho záujmu dieťaťa, v oblasti práv osôb so  
zdravotným postihnutím a práv seniorov, práv gejov, lesieb, bisexuálnych, transrodových a  
intersexuálnych osôb, pri presadzovaní zásady rovnakého zaobchádzania, rovnosti príležitostí a  
rodovej rovnosti;  
- zaujíma stanoviská k vnútroštátnemu plneniu medzinárodných záväzkov Slovenskej  
republiky v oblasti ochrany ľudských práv, predovšetkým záväzkov vyplývajúcich z  
medzinárodných dohovorov vrátane súvisiacich opčných protokolov ratifikovaných  
Slovenskou republikou a zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktorých je  
Slovenská republika zmluvnou stranou.  
V rámci rady pôsobia výbory (ako stále odborné orgány rady, ktoré zriaďuje vláda svojím  
uznesením), a to:  
a) Výbor pre národnostné menšiny a etnické skupiny,  
b) Výbor pre osoby so zdravotným postihnutím,  
c) Výbor pre rodovú rovnosť,  
d) Výbor pre deti a mládež,  
e) Výbor pre výskum, vzdelávanie a výchovu v oblasti ľudských práv a rozvojového  
vzdelávania,  
f) Výbor pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných  
20  
foriem intolerancie.  
g) Výbor pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb.  
Výbory môžu v oblasti svojej vecnej pôsobnosti prijímať zásadné stanoviská formou uznesení,  
ktoré sú pre radu záväzné. Zásadné stanoviská výborov adresované vláde predkladá rada na  
rokovanie vlády.  
Výbory najmä:  
a) predkladajú rade podnety na zvýšenie úrovne podpory, ochrany a dodržiavania ľudských  
práv,  
b) spolupracujú s príslušnými rezortmi na vypracovávaní návrhov správ pre kontrolné  
mechanizmy medzinárodných zmlúv o ľudských právach,  
c) na základe uznesenia rady alebo z vlastnej iniciatívy spracúvajú pre radu návrhy čiastkových  
a systémových opatrení pre zlepšenie dodržiavania stavu ľudských práv v Slovenskej  
republike,  
d) na zasadnutia rady spracúvajú návrhy stanovísk a uznesení k návrhom zákonov, všeobecne  
záväzných a interných právnych predpisov, ako aj vládnych, rezortných a ďalších opatrení  
nelegislatívnej povahy, ktoré môžu mať dosahy na ochranu alebo dodržiavanie ľudských práv  
alebo súvisia s rozvojom občianskej spoločnosti,  
e) v oblasti ľudských práv spolupracujú s ministerstvami a inými ústrednými orgánmi štátnej  
správy, obcami, vyššími územnými celkami, orgánmi miestnej štátnej správy, mimovládnymi  
neziskovými organizáciami, vedeckými pracoviskami a akademickými inštitúciami.  
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky  
- podľa § 13 ods. 9 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii  
ústrednej štátnej správy zabezpečuje tvorbu a uskutočňovanie štátnej politiky a koordináciu  
plnenia úloh v oblasti ľudských práv;  
- podľa zákona č. 302/2016 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva  
spravodlivosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 545/2010 Z.z. o  
poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a o  
zmene a doplnení zákona č. 617/2007 Z.z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení  
zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v  
znení neskorších predpisov v znení zákona č. 287/2012 Z.z. poskytuje dotáciu z rozpočtovej  
kapitoly ministerstva na:  
-posilnenie efektívnosti vymáhateľnosti ľudských práv a slobôd,  
-podporu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania,  
-podporu výchovy a vzdelávania detí a mládeže,  
-podporu spolupráce a partnerstva organizácií a inštitúcií vykonávajúcich činnosť v oblasti  
ľudských práv a slobôd,  
-zaobstaranie publikácií, učebných materiálov a pomôcok v oblasti ľudských práv a slobôd,  
21  
-výdavky neziskových organizácií a inštitúcií vykonávajúcich činnosť v oblasti ľudských práv  
a slobôd a predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a  
ostatným prejavom intolerancie,  
-podporu kultúrnych aktivít a spoločensko-vedných aktivít v oblasti ľudských práv a slobôd a  
predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným  
prejavom intolerancie,  
-zlepšenie kvality života znevýhodnených skupín obyvateľstva.  
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky  
-podľa § 18 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii  
ústrednej štátnej správy je ústredným orgánom štátnej správy pre podporu kultúry  
národnostných menšín;  
- podľa zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva  
kultúry Slovenskej republiky ministerstvo môže v príslušnom rozpočtovom roku poskytnúť  
dotáciu zo štátneho rozpočtu na kultúrnu aktivitu osôb so zdravotným postihnutím alebo inak  
znevýhodnených skupín obyvateľstva.  
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky  
-podľa § 15 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii  
ústrednej štátnej správy je ústredným orgánom štátnej správy na podporu sociálneho  
začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, sociálnoprávnu  
ochranu detí, rodovú rovnosť a rovnosť príležitostí a koordináciu štátnej politiky v danej  
oblasti;  
-podľa zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce,  
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky môže ministerstvo poskytnúť za podmienok  
stanovených v zákone dotáciu na:  
- podporu výchovy k plneniu školských povinností dieťaťa ohrozeného sociálnym  
vylúčením (úhrada školských potrieb potrebných na prípravu na vzdelávanie a vzdelávanie v  
materskej škole alebo na prípravu na vyučovanie a na vyučovanie v základnej škole na každé  
dieťa, ktoré navštevuje prípravnú triedu materskej školy alebo základnú školu);  
- podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením  
(zabezpečenie obeda a iného jedla v materskej škole a v základnej škole);  
- podporu rodovej rovnosti možno poskytnúť na aktivity alebo činnosti zamerané na  
dosiahnutie rodovej rovnosti a podporu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania na  
základe pohlavia alebo rodu, a to na vzdelávacie aktivity, poradenskú činnosť, osvetovú  
činnosť, edičnú činnosť a analytickú činnosť.  
22  
podieľa ako nezávislý orgán podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb a  
právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, ak je ich  
konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi  
demokratického a právneho štátu.  
Verejný ochranca práv skladá do rúk predsedu národnej rady tento sľub: "Sľubujem na svoju  
česť a svedomie, že budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a  
medzinárodné zmluvy vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, že sa budem podieľať na  
ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní  
alebo nečinnosti orgánov verejnej správy a že základné práva a slobody budem chrániť v  
súlade s princípmi demokratického a právneho štátu.".  
Na verejného ochrancu práv sa môže obrátiť každý, kto sa domnieva, že pri konaní,  
rozhodovaní alebo nečinnosti orgánu verejnej správy boli porušené základné práva a slobody v  
rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu. Fyzické  
osoby môžu v styku s verejným ochrancom práv používať svoj materinský jazyk. Trovy  
tlmočného znáša štát.  
Verejný ochranca práv predkladá národnej rade každý rok v prvom štvrťroku správu o  
činnosti, v ktorej uvedie svoje poznatky o dodržiavaní základných práv a slobôd fyzických  
osôb a právnických osôb orgánmi verejnej správy a jeho návrhy a odporúčania na nápravu  
zistených nedostatkov. Verejný ochranca práv správu o činnosti zverejní prostredníctvom  
internetu a dá k dispozícii na zverejnenie do periodickej tlače a prípadne aj prostredníctvom  
ostatných informačných prostriedkov.  
Komisár pre deti  
sa podľa zákona č.176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným  
postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov  
- podieľa sa na ochrane práv detí podporou a presadzovaním práv priznaných dieťaťu  
medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (každý má právo obrátiť  
sa na komisára pre deti vo veci porušovania práv dieťaťa alebo ohrozovania práv dieťaťa a tiež  
dieťa má právo obrátiť sa na komisára pre deti priamo alebo prostredníctvom inej osoby aj bez  
vedomia rodičov, poručníka, opatrovníka alebo inej osoby, ktorej bolo dieťa zverené do  
starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov);  
- posudzuje na základe podnetu alebo z vlastnej iniciatívy dodržiavanie práv dieťaťa;  
- monitoruje dodržiavanie práv dieťaťa najmä vykonávaním nezávislého zisťovania  
plnenia záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika  
viazaná;  
23  
- presadzuje záujmy detí v spoločnosti, spolupracuje s deťmi priamo alebo  
prostredníctvom organizácií pôsobiacich v oblasti práv detí, konzultuje s deťmi veci, ktoré sa  
ich týkajú, skúma názory detí a podporuje ich záujem o verejné otázky;  
- podporuje zvyšovanie povedomia o právach dieťaťa v spoločnosti;  
- spolupracuje so zahraničnými subjektmi a medzinárodnými subjektmi, ktoré sa  
podieľajú na výkone práv dieťaťa alebo ochrane práv dieťaťa;  
- predkladá Národnej rade Slovenskej republiky každoročne správu o činnosti za  
predchádzajúci kalendárny rok. Súčasťou tejto správy sú najmä poznatky a návrhy a  
odporúčania na nápravu zistených nedostatkov, resp. mimoriadnu správu, ktorej súčasťou  
môže byť aj návrh, aby bola prerokovaná na najbližšej schôdzi národnej rady.  
Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím  
sa podľa zákona č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so  
zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov  
- podieľa na ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím podporou a presadzovaním  
práv priznaných osobe so zdravotným postihnutím medzinárodnými zmluvami, ktorými je  
Slovenská republika viazaná. (Každý má právo obrátiť sa na komisára pre osoby so  
zdravotným postihnutím vo veci porušovania práv osoby so zdravotným postihnutím alebo  
ohrozovania práv osoby so zdravotným postihnutím);  
- posudzuje na základe podnetu alebo z vlastnej iniciatívy dodržiavanie práv osoby so  
zdravotným postihnutím;  
- monitoruje dodržiavanie práv osoby so zdravotným postihnutím najmä vykonávaním  
nezávislého zisťovania plnenia záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je  
Slovenská republika viazaná, a uskutočňovaním výskumov a prieskumov na sledovanie stavu a  
vývoja v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím;  
- presadzuje záujmy osôb so zdravotným postihnutím v spoločnosti, spolupracuje s  
osobami so zdravotným postihnutím priamo alebo prostredníctvom organizácií pôsobiacich v  
oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím, konzultuje s osobami so zdravotným postihnutím  
veci, ktoré sa ich týkajú, skúma názory osôb so zdravotným postihnutím a podporuje ich  
záujem o verejné otázky;  
- podporuje zvyšovanie povedomia o právach osoby so zdravotným postihnutím  
v spoločnosti;  
- spolupracuje so zahraničnými subjektmi a medzinárodnými subjektmi, ktoré sa  
podieľajú na výkone práv osoby so zdravotným postihnutím alebo ochrane práv osoby so  
zdravotným postihnutím;  
24  
- predkladá národnej rade každoročne do konca marca správu o činnosti za  
predchádzajúci kalendárny rok; resp. mimoriadnu správu, ktorej súčasťou môže byť aj návrh,  
aby bola prerokovaná na najbližšej schôdzi národnej rady.  
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva  
podľa zákona č. 308/1993 Z .z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské  
práva plní úlohy v oblasti ľudských práv a základných slobôd a na tento účel najmä:  
- monitoruje a hodnotí dodržiavanie ľudských práv a dodržiavanie zásady rovnakého  
zaobchádzania podľa osobitného zákona;  
- zastupuje účastníka v konaní vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého  
zaobchádzania;  
- na požiadanie získava v určenej lehote informácie o dodržiavaní ľudských práv od  
súdov, prokuratúry, iných štátnych orgánov, orgány územnej samosprávy, orgánov záujmovej  
samosprávy a iných verejnoprávnych inštitúcií;  
- môže o poskytnutie informácií o dodržiavaní ľudských práv požiadať aj mimovládne  
organizácie, ktoré pôsobia v oblasti ľudských práv;  
-financuje svoju činnosť z dotácií zo štátneho rozpočtu podľa medzinárodnej zmluvy.  
Správa rada Slovenského národného strediska pre ľudské práva prerokúva Správu o  
stave dodržiavania ľudských práv v Slovenskej republike, ktorú predkladá výkonný riaditeľ  
Slovenského národného strediska pre ľudské práva a zodpovedá za jej vypracovanie.  
25