KANCELÁRIA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

P A R L A M E N T N Ý I N Š T I T Ú T

O d d e l e n i e p a r l a m e n t n é h o v ý s k u m u a v z d e l á v a n i a

INFORMAČNÝ MATERIÁL

č. 5/2017

LEGISLATÍVNE A INŠTITUCIONÁLNE

ZABEZPEČENIE POSTAVENIA

ZNEVÝHODNENÝCH OSÔB

A MENŠINOVÝCH OSÔB

Vypracoval: JUDr. Eva Panenková, JUDr. Peter Vodráška, Oddelenie parlamentného výskumu a

vzdelávania

Supervízor: RNDr. Katarína Kubišová, vedúca Oddelenia parlamentného výskumu a vzdelávania

Schválil: JUDr. Milan Hodás, PhD., riaditeľ Odboru Parlamentný inštitút K NR SR

Jún 2017

____________________________________________________________________________

Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky,

Odbor Parlamentný inštitút, Nám. A. Dubčeka 1, 812 80 Bratislava,

telefón: 02/5972 2850, 5972 2851

e-mail: ivana.martinkovicova@nrsr.sk

Materiál slúži výlučne pre poslancov Národnej rady SR a zamestnancov Kancelárie NR SR

a nemôže v plnej miere nahrádzať právne, alebo odborné poradenstvo v danej oblasti. Údaje,

použité v materiáli, sú aktuálne k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie materiálu je možné

iba so súhlasom Parlamentného inštitútu a autora.

2

Anotácia

Predkladaný informačný materiál uvádza právnu úpravu legislatívneho a inštitucionálneho

zabezpečenia postavenia znevýhodnených osôb a menšinových osôb s dôrazom na funkciu

mandáty, právomoci a operácie subjektov zaoberajúcich sa tvorbou predmetných politík.

Kľúčové slová

Ústava SR, legislatíva, medzinárodné záväzky, národné stratégie, postavenie znevýhodnených

osôb, postavene menšinových osôb, sociálne znevýhodnené prostredie, sociálne

znevýhodňujúce prostredie, sociálna inklúzia, inštitucionálne garancie základných práv a

slobôd

3

Obsah

1. Pojmológia znevýhodnených osôb a menšinových osôb na Slovensku ................................. 5

2. Právna úprava postavenia znevýhodnených osôb ..................................................................... 6

2.1 Ústavná úprava postavenia znevýhodnených osô b ............................................................ 6

2.2 Zákonná úprava postavenia znevýhodnených osô b ............................................................ 6

2 .3 Medzinárodné záväzky týkajúce sa postavenia znevýhodnených osô b ............................. 8

2.4 Akčné plány a stratégie týkajúce sa postavenia znevýhodnených osôb ............................. 9

3. Právna úprava postavenia menšinových osôb ........................................................................ 11

3.1 Ústavná úprava postavenia menšinových osôb ................................................................. 11

3.2 Zákonná úpr ava postavenia menšinových osôb ................................................................ 13

3.3 Medzinárodné záväzky týkajúce sa postavenia menšinových osôb ................................ 17

3.4 Akčné plány a stratégie týkajúce sa postavenia menšinových osô b ................................. 17

4. Inštitucionálny aspekt a garancie znevýhodnených osôb a menšinových osô b ...................... 18

Použité zdroje ............................................................................................................................. 26

4

1. Pojmológia znevýhodnených osôb a menšinových osôb na Slovensku

Na existencii a obsahu právnej úpravy postavenia znevýhodnených subjektov a

menšinových subjektov je možné vyhodnotiť význam, ktorý štát prisudzuje tejto

problematike.

*

Pojem znevýhodnených osôb (zdravotný hendikep, socio-kultúrny hendikep a psycho-

sociálny hendikep) je definovaný zväčša na základe charakteristík prostredia, v ktorom tieto

osoby žijú.¹Je dôležité rozlišovať medzi sociálne znevýhodnenou osobou a sociálne

znevýhodneným prostredím, z ktorého znevýhodnená osoba pochádza. V snahe

o zdôraznenie reparabilného znevýhodnenia sa už začína hovoriť

o

sociálne

znevýhodňujúcom prostredí, čím sa zdôrazňuje prechodnosť tohto stavu v takomto

prostredí.

Dôsledkom znevýhodnenia subjektu býva jeho marginalizácia až exklúzia od majority

a ďalej od piatich základných zdrojov spoločnosti (vzdelania, zamestnania, bývania, sociálnej

ochrany a zdravotnej starostlivosti), ktoré možno riešiť procesmi sociálnej inklúzie, ako

začleňovania sa exkludovaných komunít do spoločnosti, ich aktívne zapájanie sa do

sociálneho, ekonomického, politického a kultúrneho života.

*

Medzi menšinové subjekty na Slovensku radíme:



národnostnú menšinu ako úradne uznanú etnickú menšinu,

etnickú menšinu, obvykle vymedzenú jazykom a kultúrou,

náboženskú menšinu, určená náboženským vyznaním,

jazykovú menšinu, pokiaľ nie je zároveň aj menšinou etnickou.

Ročný výkaz o kultúre národnostných menšín pomenúva 13 národnostných menšín žijúcich na

Slovensku, no zároveň nevylučuje ani príslušnosť občanov k inej národnostnej menšine.²

1

§ 2 odsek písm. p) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov „dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiakom zo sociálne znevýhodneného

prostredia [sa rozumie] dieťa alebo žiak žijúci v prostredí, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a

kultúrne podmienky nedostatočne podnecuje rozvoj mentálnych, vôľových, emocionálnych vlastností dieťaťa alebo

žiaka, nepodporuje jeho socializáciu a neposkytuje mu dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti. Ide o

definovanie dieťaťa na základe charakteristík prostredia, v ktorom dieťa žije“.

²http://www.narodnostnemensiny.gov.sk/data/files/6792.pdf

5

2. Právna úprava postavenia znevýhodnených osôb

2.1 Ústavná úprava postavenia znevýhodnených osôb

DRUHÁ HLAVA

ZÁKLADNÉ PRÁVA A SLOBODY

Piaty oddiel

HOSPODÁRSKE, SOCIÁLNE A KULTÚRNE PRÁVA

Čl. 38

(1) Ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na zvýšenú ochranu zdravia

pri práci a osobitné pracovné podmienky.

(2) Mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na osobitnú ochranu v pracovných

vzťahoch a na pomoc pri príprave na povolanie.

(3) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.

Čl. 39

(1) Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti

na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

(2) Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na

zabezpečenie základných životných podmienok.

(3) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.

Čl. 40

Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo

na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví

zákon.

Čl. 41

(2) Žene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch a

zodpovedajúce pracovné podmienky.

(3) Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva.

2.2 Zákonná úprava postavenia znevýhodnených osôb

 Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o

ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(antidiskriminačný zákon)

o Slovenský antidiskriminačný zákon pozná diskrimináciu na základe deviatich

dôvodov - pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k

6

národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej

orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického

alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu

alebo iného postavenia. Náš zákon teda ide nad rámec smerníc EÚ a poskytuje

ochranu širšieho okruhu dôvodov. Zároveň sa v ňom uvádzajú dôvody ako „iné

postavenie“ a „iné zmýšľanie“. Taxatívny výpočet obsiahnutý v prvej vete čl.

12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa de facto premieňa na demonštratívny,

nakoľko dôvodom zákazu diskriminácie je aj „iné zmýšľanie“ a „iné

postavenie“. Vďaka tomu je možné flexibilne reagovať na nové skutočnosti,

ktoré by nebolo možné zákonodarcom vopred predvídať ako dôvod

diskriminácie a antidiskriminačný zákon poskytuje ochranu širokému okruhu

subjektov za splnenia ostatných podmienok diskriminácie.

 Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce ³

o Ženy a muži majú právo na rovnaké zaobchádzanie, ak ide o prístup k

zamestnaniu, odmeňovanie a pracovný postup, odborné vzdelávanie a o

pracovné podmienky. Tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca

po pôrode a dojčiacim ženám sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré

chránia ich biologický stav v súvislosti s tehotenstvom, narodením dieťaťa,

starostlivosťou o dieťa po pôrode a ich osobitný vzťah s dieťaťom po jeho

narodení. Ženám a mužom sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré im

umožňujú vykonávať spoločenskú funkciu pri výchove detí a pri starostlivosti o

ne.⁴

o Mladiství majú právo na prípravu na povolanie a zabezpečenie pracovných

podmienok umožňujúcich rozvoj ich telesných a duševných schopností.⁵

 Zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným

post ihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov ⁶

o Komisár pre deti sa podieľa na ochrane práv detí podporou a presadzovaním

práv priznaných dieťaťu medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská

republika viazaná.⁷

o Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím sa podieľa na ochrane práv osôb

so zdravotným postihnutím podporou a presadzovaním práv priznaných osobe

so zdravotným postihnutím medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská

republika viazaná.⁸

³https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20170601

⁴Čl.6 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.

⁵Čl.7 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce .

⁶https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/176/20170101

⁷§ 2 ods. 1 zákona č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o

zmene a doplnení niektorých zákonov .

⁸§ 8 ods. 1 zákona č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o

zmene a doplnení niektorých zákonov .

7

 Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého

zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

o Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v tomto zákone je podpora

sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do

spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za

podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.⁹

 Zákon č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a

minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej

pomoci)

o Štátnu pomoc možno poskytnúť za podmienok ustanovených v zákone okrem

iného aj pre znevýhodnených zamestnancov a zamestnancov so zdravotným

postihnutím.¹⁰

 Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých

zákonov

o § 8 predmetného zákona definuje „Znevýhodneného uchádzača o zamestnanie“.

 Zákon č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry

Slovenskej republiky¹¹

o Ministerstvo môže v príslušnom rozpočtovom roku poskytnúť dotáciu zo

štátneho rozpočtu na účely kultúrnej aktivity osôb so zdravotným postihnutím

alebo inak znevýhodnených skupín obyvateľstva.¹²

2.3 Medzinárodné záväzky týkajúce sa postavenia znevýhodnených osôb

 Európska sociálna charta ¹³

 Revidovaná Európska sociálna charta ¹⁴

 Dodatko vý protokol k Európskej sociálnej charte ¹⁵

⁹§ 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a

o zmene a doplnení niektorých zákonov.

¹⁰§ 3 ods. 2 písm. g) zákona č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej

p omoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci).

¹¹https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/434/20160701

¹²§ 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej

republiky.

¹³https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/329/19981103

¹⁴https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/273/20090710

8

 Európsky pakt pre rodovú rovnosť¹⁶

 Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien¹⁷

 Opčný protokol k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien¹⁸

 Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach¹⁹

 Opčný protokol k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych

právach²⁰



Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím ²¹

 Opčný protokol k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím²²

 Dohovor o právach dieťaťa²³

 Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o účasti detí v ozbrojených

konfliktoch²⁴

 Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii

a detskej pornografii²⁵

 Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení²⁶

2.4 Akčné plány a stratégie týkajúce sa postavenia znevýhodnených osôb

 Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike²⁷

¹⁵https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/330/19981103

¹⁶http://www.gender.gov.sk/dokumenty/europska-komisia/europsky-pakt-pre-rodovu-rovnost-2011-

2020/europsky-pakt-pre-rodovu-rovnost-plne-znenie/

¹⁷https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1987/62/19870701

http://www.gender.gov.sk/dokumenty/dokumenty-osn/cedaw/

¹⁸https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/343/20010905

http://www.gender.gov.sk/dokumenty/dokumenty-osn/cedaw/

¹⁹https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/19761013

²⁰https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/68/20130329

²¹https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/317/20100710

²²https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/318/20100710

²³https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/104/20021118

²⁴https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/256/20090627

²⁵https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/424/20040724

²⁶https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/91/20140411

9

(5. Rámce priorít a úloh v oblasti podpory a ochrany ľudských práv v SR)

o Priorita V. – Systémové opatrenia pre predchádzanie a odstraňovanie

prekážok dosahovania skutočnej rovnoprávnosti a dôstojného života pre

všetky skupiny obyvateľstva

ÚLOHA č. V.1.: Posilnenie implementácie existujúcich programových

dokumentov pre zraniteľné a marginalizované skupiny a jednotlivcov

a tvorba nových programových dokumentov

Rámec úlohy č. V.1.:

Účinná implementácia občianskych, politických, hospodárskych,

sociálnych, kultúrnych práv a slobôd súvisí s dôsledným odstraňovaním rozporu

medzi legislatívou a praxou pri uplatňovaní horizontálnej priority rodovej

rovnosti, rovnosti príležitostí, práv menšín a všetkých zraniteľných skupín

obyvateľstva: žien, detí a mládeže, ľudí so zdravotným postihnutím, ľudí

ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením, ľudí z rómskych komunít,

národnostných menšín, LGBTI osôb, senioriek a seniorov, migrantiek a

migrantov, cudziniek a cudzincov, so zvláštnym zreteľom na viacnásobne

znevýhodnené skupiny a jednotlivcov. Nevyhnutné je podporovať prehlbovanie

uplatňovania hľadísk rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na všetkých

úrovniach osobného, rodinného, pracovného a spoločenského života.

 Celoštátna stratégia rodovej rovnosti v Slovenskej republike na roky 2014 – 2019²⁸

 Akčný plán rodovej rovnosti v Slovenskej republike na roky 2014 – 2019²⁹

 Národný akčný plán prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť

v systéme sociálnych služieb na roky 2016 – 2020³⁰

 Národný akčný plán pre deti na roky 2013-2017 ³¹

 Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na

roky 2014 – 2020³²

 Národný program aktívneho starnutia na roky 2014 – 2020³³

²⁷https://lt.justice.gov.sk/Attachment/4_Vlastn%C3%BD%20materi%C3%A1l_docx.pdf?instEID=52&attEID=66

908&docEID=371615&matEID=7384&langEID=1&tStamp=20140606182118567

²⁸http://www.gender.gov.sk/wp-content/uploads/2015/05/Strategia-RR.pdf

²⁹http://www.gender.gov.sk/wp-content/uploads/2014/11/Akcny-plan-RR_final.pdf

³⁰https://www.employment.gov.sk/files/rodina-soc-pomoc/soc-sluzby/narodny-akcny-plan-prechodu-z-

institucionalnej-komunitnu-starostlivost-systeme-socialnych-sluzieb-roky-2016-2020.pdf

³¹https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/ministerstvo/poradne-organy/ludske-prava-narodnostne-

mensiny-rodovu-rovnost-sr/vybor-deti-mladez/narodny-akcny-plan-pre-deti-na-roky-2013-2017.pdf

³²https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/rodina-socialna-pomoc/tazke-zdravotne-postihnutie/narodny-

program-rozvoja-zivotnych-podmienok-osob-so-zdravotnym-postihnutim-roky-2014-2020.pdf

10

 Strateg ický rámec starostlivosti o zdravie pre roky 2014 - 2030 ³⁴

 Stratégia Slovenskej republiky pre mládež na roky 2014 – 2020³⁵

3. Právna úprava postavenia menšinových osôb

3.1 Ústavná úprava postavenia menšinových osôb

ÚSTAVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY:

PREAMBULA

My, národ slovenský,

…vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie,

spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území

Slovenskej republiky,

…uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave:

(2) Používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon.

DRUHÁ HLAVA

ZÁKLADNÉ PRÁVA A SLOBODY

Prvý oddiel

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Čl. 12

(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez

ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné

zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej

³³https://www.employment.gov.sk/files/ministerstvo/konzultacne-organy/rada-vlady-sr-ludske-prava-narodnostne-

mensiny-rodovu-rovnost/narodny-program-aktivneho-starnutia-roky-2014-2020.pdf

³⁴http://www.health.gov.sk/?strategia-v-zdravotnictve

³⁵https://www.employment.gov.sk/files/ministerstvo/konzultacne-organy/rada-vlady-sr-ludske-prava-

narodnostne-mensiny-rodovu-rovnost/navrh-strategie-statnej-politiky-vo-vztahu-k-mladezi-roky-2014-2020.pdf

11

skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov

poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

(3) Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek

ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu.

Štvrtý oddiel

PRÁVA NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN A ETNICKÝCH SKUPÍN

Čl. 33

Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť

nikomu na ujmu.

Čl. 34

(1) Občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické

skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny

alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich

materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať

vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Podrobnosti ustanoví zákon.

(2) Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za

podmienok ustanoveným zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj

a) právo na vzdelanie v ich jazyku,

b) právo používať ich jazyk v úradnom styku,

c) právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a

etnických skupín.

(3) Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám

zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti

Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.

ŠIESTA HLAVA

VÝKONNÁ MOC

Prvý oddiel

PREZIDENT SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Čl.104

(1) Prezident skladá pred Národnou radou Slovenskej republiky do rúk predsedu Ústavného

súdu Slovenskej republiky tento sľub: "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej

republike. Budem dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických

skupín žijúcich v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov

a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony."

12

3.2 Zákonná úprava postavenia menšinových osôb

 Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o

ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(antidiskriminačný zákon)

o Slovenský antidiskriminačný zákon pozná diskrimináciu na základe deviatich

dôvodov - pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k

národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej

orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického

alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu

alebo iného postavenia. Náš zákon teda ide nad rámec smerníc EÚ a poskytuje

ochranu širšieho okruhu dôvodov. Zároveň sa v ňom uvádzajú dôvody ako „iné

postavenia“ a „iné zmýšľanie“. Taxatívny výpočet obsiahnutý v prvej vete čl.

12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa de facto premieňa na demonštratívny,

nakoľko dôvodom zákazu diskriminácie je aj „iné zmýšľanie“ a „iné

postavenie“. Vďaka tomu je možné flexibilne reagovať na nové skutočnosti,

ktoré by nebolo možné zákonodarcom vopred predvídať ako dôvod

diskriminácie a antidiskriminačný zákon poskytuje ochranu širokému okruhu

subjektov za splnenia ostatných podmienok diskriminácie.

 Zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení

neskorších predpisov³⁶

o „Národná rada Slovenskej republiky, vychádzajúc z Ústavy Slovenskej republiky

a medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná, rešpektujúc

ochranu a rozvoj základných práv a slobôd občanov Slovenskej republiky, ktorí

sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, prihliadajúc na doteraz

existujúce platné zákony upravujúce používanie jazykov národnostných menšín,

uznávajúc a oceňujúc význam materinských jazykov občanov Slovenskej

republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, ako prejav

kultúrneho bohatstva štátu, majúc na zreteli vytvorenie demokratickej,

tolerantnej a prosperujúcej spoločnosti v podmienkach integrujúceho sa

Európskeho spoločenstva, uvedomujúc si, že slovenský jazyk je štátnym jazykom

Slovenskej republiky a je želateľné ustanoviť používanie jazykov občanov

Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine,

uzniesla sa na tomto zákone.“

o Ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej

menšine a majú trvalý pobyt v danej obci, tvoria podľa dvoch po sebe

nasledujúcich sčítaniach obyvateľov v obci najmenej 15 % obyvateľov, majú

právo v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny. V takýchto

³⁶https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1999/184/20121001

13

obciach sa popri názve obce v štátnom jazyku uvádza aj označenie obce v

jazyku menšiny, a to na dopravných značkách označujúcich začiatok obce a

koniec obce, budovách orgánov verejnej správy alebo rozhodnutiach vydaných

v jazyku menšiny, ak je takéto označenie uvedené v nariadení vlády. Ktoré

určuje zoznam takýchto obcí, ako aj zoznam označení týchto obcí.³⁷

o Všetky cirkvi pôsobiace na jazykovo zmiešanom území zabezpečujú pre

príslušníkov národnostných menšín pravidelné bohoslužby v ich materinskom

jazyku.³⁸

o Občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej

menšine, majú právo rozširovať a prijímať informácie v jazyku menšiny

prostredníctvom Rozhlasu a televízie Slovenska.³⁹

 Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov⁴⁰

o Deťom a žiakom občanov patriacim k národnostným menšinám a etnickým

skupinám sa zabezpečuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo

na výchovu a vzdelanie v ich jazyku za podmienok ustanovených týmto

zákonom. Súčasťou výchovy a vzdelávania v základných školách a stredných

školách s iným vyučovacím jazykom, ako je štátny jazyk, je aj povinný

vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra v rozsahu vyučovania

potrebného na jeho osvojenie.⁴¹

o Pre deti a žiakov občanov patriacim k národnostným menšinám sa výchova a

vzdelávanie zaručuje

a) v školách a v triedach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie

uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny,

b) v školách a v triedach, v ktorých je jedným z vyučovacích predmetov

jazyk národnostnej menšiny a vyučovacím jazykom ostatných vyučovacích

predmetov je štátny jazyk; v týchto školách a v triedach sa môžu niektoré

predmety vyučovať v jazyku národnostnej menšiny, najmä výtvarná výchova,

hudobná výchova, telesná výchova,

c) v školských zariadeniach, v ktorých sa výchova uskutočňuje v jazyku

národnostnej menšiny.⁴²

³⁷§ 2 ods. 1 a 2 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín.

³⁸§ 3 ods. 4 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín.

³⁹§ 5b zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín.

⁴⁰https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/20160901

⁴¹§ 12 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých

zákonov.

⁴²§ 12 ods. 5 zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých

zákonov.

14

 Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a

doplnení niektorých zákonov

o Škola, kde sa výchovno–vzdelávací proces uskutočňuje v triedach v slovenskom

jazyku a súčasne v jazyku národnostných menšín, má vo svojom názve druh a

typ školy uvedený v slovenskom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej

menšiny.⁴³

o Škola, kde sa výchovno–vzdelávací proces uskutočňuje iba v jazyku

národnostných menšín, má v názve uvedený aj vyučovací jazyk školy a druh a

typ školy sa uvádza v slovenskom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej

menšiny. Sídlo školy sa uvádza v slovenskom jazyku; ak je sídlom školy obec,

v ktorej príslušníci národnostnej menšiny tvoria najmenej 20 % obyvateľstva,

uvedie sa sídlo aj v jazyku národnostnej menšiny.⁴⁴

 Zákon č. 465/2003 Z.z. o zriadení Univerzity J. Selyeho v Komárne a o doplnení

zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.⁴⁵

o Zákonom č. 465/2003 Z. z. bola aj pre príslušníkov maďarskej národnostnej

menšiny zriadená Univerzita J. Selyeho v Komárne.

 Zákon č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o

zmene a doplnení niektorých zákonov⁴⁶

o Fond vykonáva tieto činnosti:

a) poskytuje finančné prostriedky na podporu kultúrnych a vedeckých aktivít v

súlade s účelmi zákona s cieľom

1. vzniku takýchto aktivít a

2. šírenia a prezentácie výsledkov takýchto aktivít v Slovenskej

republike a v zahraničí,

b) monitoruje podporené projekty,

c) vedie evidenciu

1. žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov (ďalej len "žiadosť"),

2. žiadateľov o poskytnutie finančných prostriedkov (ďalej len

"žiadateľ") a

3. prijímateľov finančných prostriedkov (ďalej len "prijímateľ"),

⁴³§ 21 ods. 2 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení

niektorých zákonov.

⁴⁴§ 21 ods. 2 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení

niektorých zákonov .

⁴⁵https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/465/20040101

⁴⁶Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2017 okrem čl. II, III a bodov 6, 13 a 19 čl. V, ktoré nadobúdajú

účinnosť 1. januára 2018 .

https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/138/20170701

15

d) spolupracuje s orgánmi štátnej správy, orgánmi územnej samosprávy,

verejnoprávnymi inštitúciami a inými osobami v záujme vytvárania priaznivých

podmienok na rozvoj aktivít podľa písmena a),

e) spolupracuje s partnerskými organizáciami v zahraničí,

f) kontroluje plnenie zmluvných záväzkov a vymáha pohľadávky vyplývajúce

zo zmlúv uzatvorených s prijímateľmi.

 Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení⁴⁷

o Označenie ulíc a iných verejných priestranstiev v jazyku národnostnej menšiny

upravuje osobitný zákon.⁴⁸

 Zákon NR SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky⁴⁹

o Ak tento zákon neustanovuje inak, na používanie jazykov národnostných

menšín a etnických skupín sa vzťahujú osobitné predpisy.⁵⁰

 Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)⁵¹

o Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine,

a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného

predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred

správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej

vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv.⁵²

 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z.⁵³

o Každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku,

ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti

uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd

tlmočníka. Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v

jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.⁵⁴

o Všeobecne v súdnictve Slovenskej republiky platí, že (t. j. v občiansko-súdnom

konaní, správnom konaní, trestnom konaní a konaní pred ústavným súdom)

príslušníci národnostných menšín majú právo vystupovať pred súdom vo

svojom materinskom jazyku aj vtedy, ak rozumejú štátnemu jazyku. Výdavky

spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine, platí štát.

⁴⁷https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/20161101

⁴⁸§ 2b ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.

⁴⁹https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/270/20160701

⁵⁰§ 1 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.

⁵¹https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/20160701

⁵²§ 3 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

⁵³https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501

⁵⁴§ 155 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z.

16

 Zákon č. 576/2004 Z .z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s

poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov ⁵⁵

o Ministerstvo zdravotníctva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom

b) vzory informovaného súhlasu podľa písmena a) v štátnom jazyku a v

jazykoch národnostných menšín.⁵⁶

 Zákon č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej

o Medzi úlohy zverené Matici slovenskej štátom patrí okrem iného posilňovať

vzťahy kultúr občanov hlásiacich sa k národnostným menšinám a etnickým

skupinám na území Slovenskej republiky so slovenskou národnou kultúrou.⁵⁷

3.3 Medzinárodné záväzky týkajúce sa postavenia menšinových osôb

 Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov⁵⁸

 Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín (1995)⁵⁹

 Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie ⁶⁰

3.4 Akčné plány a stratégie týkajúce sa postavenia menšinových osôb

 Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike⁶¹

(5. Rámce priorít a úloh v oblasti podpory a ochrany ľudských práv v SR)

o Priorita VI. – Prijímanie systematických a komplexných opatrení voči všetkým

formám intolerancie

ÚLOHA č.VI.1.: Prijímanie systematických a komplexných opatrení

zameraných na prevenciu a elimináciu všetkých foriem intolerancie

Rámec úlohy č.VI.1.:

⁵⁵https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576/20170429

⁵⁶§ 40 ods. 6 písm. b) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

⁵⁷§ 2 ods. 1 písm. g) zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej.

⁵⁸https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/588/20011229

⁵⁹https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/160/19980604

⁶⁰https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1974/95/19741018

⁶¹https://lt.justice.gov.sk/Attachment/4_Vlastn%C3%BD%20materi%C3%A1l_docx.pdf?instEID=52&attEID=66

908&docEID=371615&matEID=7384&langEID=1&tStamp=20140606182118567

17

Slovenská republika ako štát, ktorého obyvateľstvo vykazuje vysokú

mieru rozmanitosti národnostného a etnického zloženia, sa plne hlási k

princípom univerzálnosti základných ľudských práv, nediskriminácie a rovnosti

pre všetkých ľudí bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a

náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod,

príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné

postavenie. Od vzniku samostatnej SR sa objavujú snahy o eskaláciu napätia

medzi rôznymi skupinami obyvateľstva. Prejavujú sa vo forme stereotypného

zobrazovania menšín, diskriminácie, nenávistných vyjadrení, násilných

trestných činov a trestných činov motivovaných šovinizmom, rasizmom,

xenofóbiou, anticiganizmom, antisemitizmom, islamofóbiou, homofóbiou,

vrátane transfóbie a obdobnými formami intolerancie. Tieto aktivity v

dlhodobom horizonte predstavujú reálne nebezpečenstvo pre pokojné spolužitie

rôznych skupín obyvateľstva a stabilitu spoločnosti ako takej. Preto je potrebné

realizovať systematické a komplexné opatrenia zamerané na predchádzanie a

elimináciu všetkých foriem intolerancie.

 Východiskový materiál k časti Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv

v Slovenskej republike týkajúcej sa práv osôb patriacich k národnostným menšinám a

etnickým skupinám⁶²

 Akčný plán ochrany práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým

skupinám na roky 2016 – 2020⁶³

 Aktualizované akčné plány stratégie Slovenskej republiky pre integráciu rómov do

roku 2020 na roky 2016 - 2018⁶⁴

 Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020⁶⁵

4. Inštitucionálny aspekt a garancie znevýhodnených osôb a menšinových

osôb

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnosti Národnej rady Slovenskej republiky

Základnou úlohou výboru je posudzovať návrhy zákonov predložených oprávnenými

subjektmi z pohľadu dodržiavania a podpory ľudských práv, práv príslušníkov národnostných

menšín, ostatných zraniteľných skupín, ochrany osobných údajov, rovnoprávnosti žien a

⁶²http://www.narodnostnemensiny.gov.sk/data/files/4807_vychodiskovy-material-k-casti-strategie-k-pravam-

narodnostnych-mensin.pdf

⁶³http://www.narodnostnemensiny.gov.sk/data/files/6765_akcny-plan-ochrany-prav-osob-patriacich-k-

narodnostnym-mensinam-a-etnickym-skupinam-na-roky-2016-%E2%80%93-2020.pd

⁶⁴http://www.minv.sk/?romske-komunity-uvod

⁶⁵http://www.minv.sk/?romske-komunity-uvod

18

mužov s dôrazom na princíp zákazu diskriminácie. Výbor venuje osobitnú pozornosť

zákonom, ktoré upravujú činnosť nezávislých ľudsko-právnych inštitúcií (verejný ochranca

práv, komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím, Slovenské národné

stredisko pre ľudské práva, Úrad na ochranu osobných údajov, Ústav pamäti národa); ako

gestorský výbor prerokúva správy predkladané týmito inštitúciami národnej rade. Pri

vykonávaní svojej kontrolnej činnosti výbor spolupracuje aj s relevantnými mimovládnymi

organizáciami, ako aj so splnomocnencom vlády pre rómske komunity, resp. so

splnomocnencom vlády pre národnostné menšiny.

Výbor sleduje plnenie niektorých vládnych programov, ako napr. Celoštátnu stratégiu

ochrany a podpory ľudských práv, Stratégiu SR pre integráciu Rómov do r. 2020, Národný

akčný plán na elimináciu a prevenciu násilia na ženách na roky 2014 – 2019. Prerokúva

súhrnnú správu o stave rodovej rovnosti za príslušný kalendárny rok. Pripravuje voľby

predsedu Úradu na ochranu osobných údajov, verejného ochrancu práv, predsedu a členov

Správnej rady Ústavu pamäti národa, členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa, voľby

komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Na základe podnetov

členov výboru a verejnosti výbor môže rokovať o aktuálnych spoločenských problémoch, ak sa

domnieva, že boli porušené, resp. hrozí porušovanie ľudských práv konkrétnej skupiny osôb.

Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity (Ábel Ravasz; pri Ministerstve vnútra SR)

Do jeho pôsobnosti patrí príprava, zadávanie, koordinácia, monitoring a vyhodnocovanie

programov zameraných na zlepšenie postavenia príslušníkov rómskych komunít v spoločnosti

s dôrazom na:

- zvyšovanie vzdelanostnej úrovne, prístup ku vzdelaniu a k príprave na povolanie;

- zlepšenie životných podmienok v obciach s rómskymi osadami;

- zvyšovanie právneho vedomia;

-zvyšovanie aktívnej účasti Rómov na verejnom živote a správe vecí verejných;

- využívanie ľudského a pracovného potenciálu;

- vedecké skúmanie problematiky rómskych komunít;

- aktívnu účasť na medzinárodných projektoch zameraných na zlepšenie života rómskych

komunít;

- plnenie úloh vyplývajúcich z revidovaného národného akčného plánu Dekády začleňovania

rómskej populácie 2005 - 2015 na roky 2011 – 2015;

- plnenie úloh vyplývajúcich zo stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku

2020;

- plnenie úloh vyplývajúcich z realizácie pomoci poskytovanej Európskou úniou v rámci

politiky súdržnosti;

- zamestnanosť, zamestnateľnosť a začleňovanie na pracovný trh;

19

- zlepšenie bývania a zdravotnej starostlivosti;

- zvyšovanie bezpečnosti a verejného poriadku.

Splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny (László Bukovszky; pri Úrade vlády SR)

Do jeho pôsobnosti patrí:

- plniť úlohy v oblasti zachovania, rozvoja a podpory práv príslušníkov národnostných menšín

a realizovať systémové opatrenia na zlepšenie postavenia národnostných menšín;

- dbať o presadzovanie a dodržiavanie vnútroštátnych a medzinárodných záväzkov

Slovenskej republiky v oblasti postavenia a práv príslušníkov národnostných menšín;

- pripravovať, navrhovať a realizovať v spolupráci s Úradom vlády Slovenskej republiky,

ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy strednodobé a dlhodobé

opatrenia v oblasti zachovania, rozvoja a podpory práv príslušníkov národnostných menšín;

- podporovať zachovanie, vyjadrenie, ochranu a rozvoj identity a kultúrnych hodnôt

národnostných menšín;

- podporovať participáciu príslušníkov národnostných menšín na riešení vecí verejných;

- dbať o skvalitnenie výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín.

Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť

-predstavuje stály odborný, poradný, koordinačný a konzultatívny orgán vlády Slovenskej

republiky v oblasti ochrany základných ľudských práv a slobôd, politických a občianskych

práv, práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám, hospodárskych,

sociálnych a kultúrnych práv, práv na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva, v

oblasti práv dieťaťa a presadzovania najlepšieho záujmu dieťaťa, v oblasti práv osôb so

zdravotným postihnutím a práv seniorov, práv gejov, lesieb, bisexuálnych, transrodových a

intersexuálnych osôb, pri presadzovaní zásady rovnakého zaobchádzania, rovnosti príležitostí a

rodovej rovnosti;

- zaujíma stanoviská k vnútroštátnemu plneniu medzinárodných záväzkov Slovenskej

republiky v oblasti ochrany ľudských práv, predovšetkým záväzkov vyplývajúcich z

medzinárodných dohovorov vrátane súvisiacich opčných protokolov ratifikovaných

Slovenskou republikou a zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktorých je

Slovenská republika zmluvnou stranou.

V rámci rady pôsobia výbory (ako stále odborné orgány rady, ktoré zriaďuje vláda svojím

uznesením), a to:

a) Výbor pre národnostné menšiny a etnické skupiny,

b) Výbor pre osoby so zdravotným postihnutím,

c) Výbor pre rodovú rovnosť,

d) Výbor pre deti a mládež,

e) Výbor pre výskum, vzdelávanie a výchovu v oblasti ľudských práv a rozvojového

vzdelávania,

f) Výbor pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných

20

foriem intolerancie.

g) Výbor pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb.

Výbory môžu v oblasti svojej vecnej pôsobnosti prijímať zásadné stanoviská formou uznesení,

ktoré sú pre radu záväzné. Zásadné stanoviská výborov adresované vláde predkladá rada na

rokovanie vlády.

Výbory najmä:

a) predkladajú rade podnety na zvýšenie úrovne podpory, ochrany a dodržiavania ľudských

práv,

b) spolupracujú s príslušnými rezortmi na vypracovávaní návrhov správ pre kontrolné

mechanizmy medzinárodných zmlúv o ľudských právach,

c) na základe uznesenia rady alebo z vlastnej iniciatívy spracúvajú pre radu návrhy čiastkových

a systémových opatrení pre zlepšenie dodržiavania stavu ľudských práv v Slovenskej

republike,

d) na zasadnutia rady spracúvajú návrhy stanovísk a uznesení k návrhom zákonov, všeobecne

záväzných a interných právnych predpisov, ako aj vládnych, rezortných a ďalších opatrení

nelegislatívnej povahy, ktoré môžu mať dosahy na ochranu alebo dodržiavanie ľudských práv

alebo súvisia s rozvojom občianskej spoločnosti,

e) v oblasti ľudských práv spolupracujú s ministerstvami a inými ústrednými orgánmi štátnej

správy, obcami, vyššími územnými celkami, orgánmi miestnej štátnej správy, mimovládnymi

neziskovými organizáciami, vedeckými pracoviskami a akademickými inštitúciami.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

- podľa § 13 ods. 9 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii

ústrednej štátnej správy zabezpečuje tvorbu a uskutočňovanie štátnej politiky a koordináciu

plnenia úloh v oblasti ľudských práv;

- podľa zákona č. 302/2016 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 545/2010 Z.z. o

poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a o

zmene a doplnení zákona č. 617/2007 Z.z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení

zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v

znení neskorších predpisov v znení zákona č. 287/2012 Z.z. poskytuje dotáciu z rozpočtovej

kapitoly ministerstva na:

-posilnenie efektívnosti vymáhateľnosti ľudských práv a slobôd,

-podporu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania,

-podporu výchovy a vzdelávania detí a mládeže,

-podporu spolupráce a partnerstva organizácií a inštitúcií vykonávajúcich činnosť v oblasti

ľudských práv a slobôd,

-zaobstaranie publikácií, učebných materiálov a pomôcok v oblasti ľudských práv a slobôd,

21

-výdavky neziskových organizácií a inštitúcií vykonávajúcich činnosť v oblasti ľudských práv

a slobôd a predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a

ostatným prejavom intolerancie,

-podporu kultúrnych aktivít a spoločensko-vedných aktivít v oblasti ľudských práv a slobôd a

predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným

prejavom intolerancie,

-zlepšenie kvality života znevýhodnených skupín obyvateľstva.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

-podľa § 18 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii

ústrednej štátnej správy je ústredným orgánom štátnej správy pre podporu kultúry

národnostných menšín;

- podľa zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva

kultúry Slovenskej republiky ministerstvo môže v príslušnom rozpočtovom roku poskytnúť

dotáciu zo štátneho rozpočtu na kultúrnu aktivitu osôb so zdravotným postihnutím alebo inak

znevýhodnených skupín obyvateľstva.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

-podľa § 15 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii

ústrednej štátnej správy je ústredným orgánom štátnej správy na podporu sociálneho

začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, sociálnoprávnu

ochranu detí, rodovú rovnosť a rovnosť príležitostí a koordináciu štátnej politiky v danej

oblasti;

-podľa zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce,

sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky môže ministerstvo poskytnúť za podmienok

stanovených v zákone dotáciu na:

- podporu výchovy k plneniu školských povinností dieťaťa ohrozeného sociálnym

vylúčením (úhrada školských potrieb potrebných na prípravu na vzdelávanie a vzdelávanie v

materskej škole alebo na prípravu na vyučovanie a na vyučovanie v základnej škole na každé

dieťa, ktoré navštevuje prípravnú triedu materskej školy alebo základnú školu);

- podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením

(zabezpečenie obeda a iného jedla v materskej škole a v základnej škole);

- podporu rodovej rovnosti možno poskytnúť na aktivity alebo činnosti zamerané na

dosiahnutie rodovej rovnosti a podporu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania na

základe pohlavia alebo rodu, a to na vzdelávacie aktivity, poradenskú činnosť, osvetovú

činnosť, edičnú činnosť a analytickú činnosť.

22

Verejný ochranca práv

sa podľa zákona č . 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov

podieľa ako nezávislý orgán podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb a

právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, ak je ich

konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi

demokratického a právneho štátu.

Verejný ochranca práv skladá do rúk predsedu národnej rady tento sľub: "Sľubujem na svoju

česť a svedomie, že budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a

medzinárodné zmluvy vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, že sa budem podieľať na

ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní

alebo nečinnosti orgánov verejnej správy a že základné práva a slobody budem chrániť v

súlade s princípmi demokratického a právneho štátu.".

Na verejného ochrancu práv sa môže obrátiť každý, kto sa domnieva, že pri konaní,

rozhodovaní alebo nečinnosti orgánu verejnej správy boli porušené základné práva a slobody v

rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu. Fyzické

osoby môžu v styku s verejným ochrancom práv používať svoj materinský jazyk. Trovy

tlmočného znáša štát.

Verejný ochranca práv predkladá národnej rade každý rok v prvom štvrťroku správu o

činnosti, v ktorej uvedie svoje poznatky o dodržiavaní základných práv a slobôd fyzických

osôb a právnických osôb orgánmi verejnej správy a jeho návrhy a odporúčania na nápravu

zistených nedostatkov. Verejný ochranca práv správu o činnosti zverejní prostredníctvom

internetu a dá k dispozícii na zverejnenie do periodickej tlače a prípadne aj prostredníctvom

ostatných informačných prostriedkov.

Komisár pre deti

sa podľa zákona č.176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným

postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov

- podieľa sa na ochrane práv detí podporou a presadzovaním práv priznaných dieťaťu

medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (každý má právo obrátiť

sa na komisára pre deti vo veci porušovania práv dieťaťa alebo ohrozovania práv dieťaťa a tiež

dieťa má právo obrátiť sa na komisára pre deti priamo alebo prostredníctvom inej osoby aj bez

vedomia rodičov, poručníka, opatrovníka alebo inej osoby, ktorej bolo dieťa zverené do

starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov);

- posudzuje na základe podnetu alebo z vlastnej iniciatívy dodržiavanie práv dieťaťa;

- monitoruje dodržiavanie práv dieťaťa najmä vykonávaním nezávislého zisťovania

plnenia záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika

viazaná;

23

- presadzuje záujmy detí v spoločnosti, spolupracuje s deťmi priamo alebo

prostredníctvom organizácií pôsobiacich v oblasti práv detí, konzultuje s deťmi veci, ktoré sa

ich týkajú, skúma názory detí a podporuje ich záujem o verejné otázky;

- podporuje zvyšovanie povedomia o právach dieťaťa v spoločnosti;

- spolupracuje so zahraničnými subjektmi a medzinárodnými subjektmi, ktoré sa

podieľajú na výkone práv dieťaťa alebo ochrane práv dieťaťa;

- predkladá Národnej rade Slovenskej republiky každoročne správu o činnosti za

predchádzajúci kalendárny rok. Súčasťou tejto správy sú najmä poznatky a návrhy a

odporúčania na nápravu zistených nedostatkov, resp. mimoriadnu správu, ktorej súčasťou

môže byť aj návrh, aby bola prerokovaná na najbližšej schôdzi národnej rady.

Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím

sa podľa zákona č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so

zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov

- podieľa na ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím podporou a presadzovaním

práv priznaných osobe so zdravotným postihnutím medzinárodnými zmluvami, ktorými je

Slovenská republika viazaná. (Každý má právo obrátiť sa na komisára pre osoby so

zdravotným postihnutím vo veci porušovania práv osoby so zdravotným postihnutím alebo

ohrozovania práv osoby so zdravotným postihnutím);

- posudzuje na základe podnetu alebo z vlastnej iniciatívy dodržiavanie práv osoby so

zdravotným postihnutím;

- monitoruje dodržiavanie práv osoby so zdravotným postihnutím najmä vykonávaním

nezávislého zisťovania plnenia záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je

Slovenská republika viazaná, a uskutočňovaním výskumov a prieskumov na sledovanie stavu a

vývoja v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím;

- presadzuje záujmy osôb so zdravotným postihnutím v spoločnosti, spolupracuje s

osobami so zdravotným postihnutím priamo alebo prostredníctvom organizácií pôsobiacich v

oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím, konzultuje s osobami so zdravotným postihnutím

veci, ktoré sa ich týkajú, skúma názory osôb so zdravotným postihnutím a podporuje ich

záujem o verejné otázky;

- podporuje zvyšovanie povedomia o právach osoby so zdravotným postihnutím

v spoločnosti;

- spolupracuje so zahraničnými subjektmi a medzinárodnými subjektmi, ktoré sa

podieľajú na výkone práv osoby so zdravotným postihnutím alebo ochrane práv osoby so

zdravotným postihnutím;

24

- predkladá národnej rade každoročne do konca marca správu o činnosti za

predchádzajúci kalendárny rok; resp. mimoriadnu správu, ktorej súčasťou môže byť aj návrh,

aby bola prerokovaná na najbližšej schôdzi národnej rady.

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva

podľa zákona č. 308/1993 Z .z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské

práva plní úlohy v oblasti ľudských práv a základných slobôd a na tento účel najmä:

- monitoruje a hodnotí dodržiavanie ľudských práv a dodržiavanie zásady rovnakého

zaobchádzania podľa osobitného zákona;

- zastupuje účastníka v konaní vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého

zaobchádzania;

- na požiadanie získava v určenej lehote informácie o dodržiavaní ľudských práv od

súdov, prokuratúry, iných štátnych orgánov, orgány územnej samosprávy, orgánov záujmovej

samosprávy a iných verejnoprávnych inštitúcií;

- môže o poskytnutie informácií o dodržiavaní ľudských práv požiadať aj mimovládne

organizácie, ktoré pôsobia v oblasti ľudských práv;

-financuje svoju činnosť z dotácií zo štátneho rozpočtu podľa medzinárodnej zmluvy.

Správa rada Slovenského národného strediska pre ľudské práva prerokúva Správu o

stave dodržiavania ľudských práv v Slovenskej republike, ktorú predkladá výkonný riaditeľ

Slovenského národného strediska pre ľudské práva a zodpovedá za jej vypracovanie.

25

Použité zdroje

1. Elektronický systém tvorby právnych predpisov (Slov-Lex) www.slov-lex.sk

6. www.komisarpredeti.sk

7. www.komisarprezdravotnepostihnutych.sk

8. www.gender.gov.sk

9. www.justice.gov.sk

10. www.employment.gov.sk

11. www.health.gov.sk

12. www.narodnostnemensiny.gov.sk

13. www.minv.sk

Bratislava 20. jún 2017

26