KANCELÁRIA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
P A R L A M E N T N Ý I N Š T I T Ú T  
O d d e l e n i e p a r l a m e n t n é h o v ý s k u m u a v z d e l á v a n i a  
INFORMAČNÝ MATERIÁL  
č. 04/2017  
SPÔSOB FINANCOVANIA ŠKOLSTVA V EÚ  
S DÔRAZOM NA DÁNSKO, FÍNSKO,  
HOLANDSKO, ÍRSKO, NEMECKO,  
POĽSKO A RAKÚSKO  
Vypracovala: PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD., Oddelenie parlamentného výskumu  
a vzdelávania  
Spolupráca (Informácia o financovaní školstva na Slovensku): Ing. Anna Kováčiková, Oddelenie  
parlamentného výskumu a vzdelávania  
Supervízor: RNDr. Katarína Kubišová, vedúca Oddelenia parlamentného výskumu a vzdelávania  
Schválil: JUDr. Milan Hodás, PhD., riaditeľ Odboru Parlamentný inštitút K NR SR  
Február 2017  
Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky,  
Odbor Parlamentný inštitút, Nám. A. Dubčeka 1, 812 80 Bratislava,  
Materiál slúži výlučne pre poslancov Národnej rady SR a zamestnancov Kancelárie NR SR  
a nemôže v plnej miere nahrádzať právne, alebo odborné poradenstvo v danej oblasti. Údaje,  
použité v materiáli, sú aktuálne k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie materiálu je možné  
iba so súhlasom Parlamentného inštitútu a autora.  
Anotácia  
Cieľom prekladaného materiálu bolo zistiť detaily o spôsobe financovania škôl v Európskej  
únii a vo vybraných členských krajinách. Prinášame na jednej strane prehľad spôsobu prideľovania  
prostriedkov vyšším vzdelávacím inštitúciám s rôznymi modelmi, na ktorých je založené. Na strane  
druhej sa venujeme financovaniu základných a stredných škôl pri ozrejmení druhov dotácií, kategórií  
výdavkov, finančných tokov medzi jednotlivými úrovňami riadenia, s konečným náčrtom rôznorodých  
modelov prideľovania prostriedkov.  
Prekladaný materiál vychádza z komparatívnych analýz na úrovni EÚ a prináša súhrnný  
prehľad o danej problematike, ako aj čiastkové zistenia o vybraných štátoch (vrátane situácie  
v Slovenskej republike). Poskytuje tiež relevantné grafy, ktoré schematicky načrtávajú zložitú  
a mnohorozmernú problematiku.  
Kľúčové slová  
školstvo, vysoké školstvo, financovanie školstva, normatívne financovanie, projektové financovanie,  
kontraktové financovanie, vstupné kritériá, orientácia na výkon, dotácie, rozpočet, úrovne riadenia,  
pedagogickí zamestnanci, nepedagogickí zamestnanci, prevádzkové náklady, kapitálové výdavky  
Obsah  
ÚVOD  
Pokúsili sme sa zodpovedať nasledujúce otázky zadávateľa:  
1. Aký vzorec prideľovania financií existuje v EÚ a v jej členských štátoch?  
2. Existuje normatívne financovanie, financovanie na žiaka alebo na triedu?  
3. Čo pridelená čiastka pokrýva? Aké náklady?  
4. Odlišuje sa normatívna čiastka pre vyššie školy podľa uplatnenia žiakov v praxi, resp. podľa  
nákladov na výučbu? Existujú iné posudzované parametre?  
5. Menil sa či prehodnocoval systém financovania v minulosti? Aké boli dôvody? Ako sa zmena  
hodnotí?  
V štátoch Európskej únie dlhodobo pretrváva úsilie ochraňovať respektíve podporovať a navyšovať  
dlhodobé investície do vzdelávania, k čomu podniká kroky aj Európska komisia a Rada EÚ. Cieľom  
je vytvoriť efektívny a udržateľný systém financovania. Vzdelávanie má plniť aj sociálne  
a hospodárske výzvy. Je preukázaná súvislosť medzi schopnosťou investovať do ľudského kapitálu  
a znalostným rastom i nárastom sociálnej súdržnosti. V súlade so stratégiou Európa 2020 sa verejné  
investície do vzdelávania a odbornej prípravy považujú za kľúčové. Vedú k zvýšeniu produktivity  
a k hospodárskemu rastu, ich prioritu prízvukuje EK už v Lisabonskej stratégii z roku 2000,  
a následne napríklad v dokumente Prehodnotenie vzdelávania: investovanie do zručností pre lepšie  
sociálno-ekonomické výsledky (2012).1 Nadväzujúcim dokumentom sú Závery Rady o investíciách  
do vzdelávania a odbornej prípravy – reakcia na Prehodnotenie... a Ročný prieskum rastu (2013).2  
Financovanie vysokých škôl má napomôcť dosiahnutiu troch základných cieľov: kvalita, efektívnosť  
a rovnosť. Z tohto hľadiska sa má finančný model stať zároveň aj manažérskym nástrojom na lepšie  
fungovanie škôl. Európska komisia v tomto smere volá po väčšej autonómii škôl, menšej fragmentácii  
a silnejších väzbách medzi univerzitami a súkromným sektorom. Riešiť sa má najmä to, ako  
dosiahnuť adekvátny a udržateľný rozpočet pri čo najefektívnejšom použití dotácií. Má sa  
koncentrovať dostatok zdrojov na excelentnosť, na druhej strane majú univerzity pokrývať aj lokálne  
a regionálne potreby.  
Pri analýze sme vychádzali z komparatívnych štúdií Európskeho centra pre strategický manažment  
univerzít (European Centre for Strategic Management of Universities, ESMU; referenčný rok 2010)  
a Euridyce (referenčný rok 2013/2014), podporených Európskou komisiou. Od času ich vydania sme  
nezaznamenali radikálnejšie zmeny v danej problematike, takže sú pre nás relevantné aj dnes.  
Vychádzajú v prvom prípade z údajov zozbieraných z 27 štátov EÚ (okrem Chorvátska), ďalej zo  
Švajčiarska, Islandu, Lichtenštajnska, Nórska a Turecka. Druhá publikácia zahŕňa 27 z 28 členských  
štátov EÚ (okrem Luxemburska), ako aj na Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Turecko.  
1 Communication from the European Commission to the European Parliament, the Council, the European Economic and  
Social Committee and the Committee of the regions. Rethinking education: Investing in skills for better socio-economic  
2 Council Conclusions on investing in education and training a response to 'Rethinking education: Investing in skills  
5
 
FINANCOVANIE VYSOKÉHO ŠKOLSTVA  
Verejné financovanie vysokých škôl sa v zásade môže diať troma spôsobmi:  
a) normatívne financovanie (formula funding), deliace sa ďalej na  
- fixnú sumu, ktorá sa postupne navyšuje  
- normatív založený na vstupných indikátoroch (počet zapísaných študentov, počet  
zamestnancov...)  
- normatív založený na výstupných indikátoroch, teda na výkone (performance  
orientation), pričom sa môžu brať do úvahy buď skutočné výsledky, alebo plánované  
výsledky (napr. počet udelených diplomov či kreditov nazbieraných študentmi, úroveň  
promócií, víťazstvo v súťažných grantoch, akademické publikácie, vedecká evaluácia)  
b) projektové financovanie (project-based funding), deliace sa na  
- projekty ohodnotené na báze súťaže; podporené sú projekty, ktoré najlepšie spĺňajú  
kritériá  
- projekty ohodnotené na nesúťažnej báze, kde sa fondy delia rovným dielom naprieč  
vzdelávacími inštitúciami alebo vyjednávaním medzi vládou a inštitúciami na podklade  
projektových kritérií  
c) kontraktové financovanie (contract-based funding), deliace sa na  
- zmluvy, kde sú formulované zámery a ciele (mission based), reflektujú napr. národné  
strategické ciele  
- zmluvy, kde sa detailne špecifikujú dohodnuté aktivity a výkony  
Väčšina štátov vo výslednej podobe premiešava tieto modely financovania. Každá ma svoju vlastnú  
kombináciu ako výsledok historického a politického vývoja.  
Veľká väčšina krajín v Európe používa normatívy na kalkuláciu výšky dotácií (predovšetkým na  
vzdelávací proces). Tento spôsob je obľúbený z viacerých dôvodov, najmä pre svoju férovosť  
a transparentnosť. Znižuje tiež administratívne zaťaženie, pretože je vcelku priamočiary. Pre všetky  
vzdelávacie inštitúcie je stanovený jeden súbor pravidiel a odpadáva potreba vyjednávať s nimi  
oddelene.  
Normatív založený na vstupných indikátoroch je pre všetky štáty stále veľmi podstatný. V poslednom  
čase niektoré štáty už znížili váhu počtu študentov v prospech výkonnostných faktorov. Ani v jednej  
krajine však neexistuje systém založený na 100 % na výkone. Jeden z dôvodov, prečo je výkonnostný  
normatív stále v úzadí, je zložitosť dosiahnutia zhody na výstupných indikátoroch, ktoré by adekvátne  
vyjadrili výkon, a to tak kvantitatívne, ako aj kvalitatívne. V porovnaní s 90. rokmi 20. storočia, keď  
len v málo štátoch hrali rolu výkonnostné kritéria (Dánsko, Holandsko, Poľsko, Švédsko, Spojené  
kráľovstvo), v súčasnosti máme už takmer 20 štátov, ktoré v rozpočtovaní využívajú aj prvky výkonu  
(Rakúsko, Belgicko (Flámsko), Dánsko, Nemecko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Island,  
Taliansko, Holandsko, Nórsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko,  
Švédsko, Spojené kráľovstvo). Dokonca v štátoch, ktoré mali kedysi systém centrálneho plánovania,  
sa financovanie rýchlo pretvorilo. Predtým bolo charakteristické extrémnou politizáciou rozhodnutí,  
dnes sa namiesto vyjednávaní používa najmä normatívne financovanie.  
Alokačný mechanizmus na financovanie v blokových grantoch (dotáciách) sa vyvíja. V mnohých  
krajinách obsahuje oddelené vyučovacie a výskumné prvky, kalkulované podľa odlišných kritérií  
(hoci univerzity majú slobodu v tom, ako peniaze použijú). Dotácie na výskum sa menia zo  
základného normatívu na výkonnostný normatív.  
6
 
Popri normatívnom financovaní škôl sa najmä v prípade akademického výskumu častejšie používa  
projektové financovanie, kde vedecké rady škôl a národné akadémie vied (tímy vedcov) stanovujú  
propozície a kritériá z hľadiska kvality, relevancie a ceny. Mnoho štátov má duálny model  
financovania výskumu. Popri paušálnej sume ako základnom financovaní tu existuje druhý, súťažný  
tok na báze propozícií. Trendom je pridávanie nových (dodatočných) dotácií na výskum podľa  
špecifických priorít stanovených zo strany financujúcich autorít. Popri súťažnom dotovaní, kde sa  
podporujú najmä originálne, nevšedné projekty, mnoho vlád stanovuje špecifické podmienky a ciele,  
vznikajú tak napríklad „centrá excelentnosti“. Hoci blokové dotácie sú stále dominantné, vo všetkých  
štátoch je na vzostupe podiel projektového financovania najmä vo výskume.  
Tretím typom je kontraktové financovanie. Patrí k decentralizovanému, na výkon orientovanému  
vnímaniu financovania. Cielené finančné alokácie na základe zmluvy medzi financujúcou autoritou  
a vzdelávacou inštitúciou sa používajú na čiastkové účely a konkrétne ciele (zvyšovanie kvality  
výučby, podporovanie inovácií, zlepšovanie manažérskych praktík, modernizovanie infraštruktúry,  
posilňovanie partnerstva so súkromným sektorom, na podporu konkrétnych odborov). Považuje sa to  
akoby za „kupovanie“ partikulárnych výkonov od univerzity zo strany vlády.  
7
FINANCOVANIE ZÁKLADNÉHO A STREDNÉHO ŠKOLSTVA  
Do financovania škôl (pokiaľ hovoríme najmä o verejných základných a stredných školách3) sú vo  
väčšine štátov zapojené tri úrovne verejných inštitúcií:  
1. najvyššia, centrálna (štátna/národná, krajinská), najmä ministerstvá  
2. stredná (regionálna alebo miestna/lokálna), t. j. sprostredkujúci medzičlánok  
3. školská  
Prostriedky sa poskytujú na štyri základné okruhy:  
1. pedagogickí zamestnanci  
2. nepedagogickí zamestnanci  
3. prevádzkové náklady  
4. kapitálové výdavky  
Prostriedky na pedagogických pracovníkov tvoria zhruba 70 % celkových ročných výdavkov na  
verejné vzdelávanie, teda táto oblasť je pre financovanie školstva kľúčová. Vo všetkých štátoch je preto  
prítomná najvyššia, centrálna úroveň pri prevode zdrojov do nej; v tretine štátov je to zároveň jediná úroveň  
jej financovania. Iný je príklad Fínska, kde prevádza centrálna úroveň paušálne prostriedky na strednú  
úroveň, ktorá je kompetentná vo financovaní celého rozsahu verejných služieb (nielen školstva). V Rakúsku  
prevod prostriedkov na pedagogických zamestnancov zahrňuje centrálne a ich regionálne inštitúcie. Vo  
všeobecnosti sa prevod peňazí na túto oblasť deje prehľadnejšie, zahrňuje najmenej inštitúcií a postupuje  
priamejšou cestou školám či rovno učiteľom (buď priamo z centrálnej úrovne, alebo ministerstvá zdieľajú  
zodpovednosť s inštitúciami strednej úrovne).  
V prípade nepedagogických pracovníkov je situácia rovnaká v tej tretine štátov, ktorá do financovania  
zapája len centrálnu úroveň (o.i. Írsko a Holandsko). Vo všeobecnosti je však u nepedagogických  
pracovníkov bežnejšie zapájať strednú úroveň rozhodovania. Centrálna a súčasne stredná úroveň je  
zapojená do prevodu prostriedkov na pedagogických pracovníkov v Rakúsku, do financovania  
nepedagogických zamestnancoch zapája Rakúsko však iba obce.  
Prevádzkové prostriedky (bežné tovary a služby) prevádzajú zväčša dve až tri úrovne, často je  
rozhodovanie komplikovanejšie ako u predošlých dvoch oblastí. Vo vyššej miere sa využívajú aj vlastné  
(regionálne, miestne) zdroje. Vo väčšine štátov sa do rozhodovania zapájajú centrálna a stredná úroveň.  
Niekoľko štátov, medzi nimi Írsko a Holandsko, zahŕňa do rozhodovania len centrálne inštitúcie. Naopak,  
napr. v Rakúsku sa rozhoduje iba na miestnej úrovni. Pri zapojení viacerých úrovní existujú aj viaceré  
modely distribúcie prostriedkov. Vo väčšine štátov sa hlavné položky (učebnice, učebné pomôcky)  
financujú centrálne a okrajové položky (kancelárske potreby, administrácia) na nižších úrovniach. Tiež  
prevod financií na prevádzku budov zabezpečujú v niektorých prípadoch miestne inštitúcie.  
Aj kapitálové (investičné) prostriedky prevádzajú zväčša dve úrovne. V niektorých štátoch, medzi nimi  
v Rakúsku a Poľsku, prevádzajú prostriedky na kapitálové výdavky až tri úrovne. Naopak inde, napr.  
v Írsku, centrálna úroveň sama zodpovedá za tento presun. Vo všeobecnosti jezákladná investícia (výstavba  
budov, kúpa pozemkov) centralizovanejšia ako kúpa učebníc. Opak je však pravdou v Rakúsku, kde sa na  
kapitálové náklady využívajú regionálne a miestne príjmy, zatiaľ čo učebnice dodávajú centrálne inštitúcie  
priamo školám.  
3 Napríklad v Dánsku spadajú do analyzovaného systému primárne len nižšie stredné školy, vyššie stredné školy  
podliehajú odlišným pravidlám financovania.  
8
 
V niektorých štátoch, medzi nimi v Írsku, je do prevodu prostriedkov na všetky štyri oblasti zapojená  
výlučne centrálna úroveň, v Holandsku je to tak pre všetky náklady okrem kapitálových. V Nemecku sa  
prevod prostriedkov na nepedagogických zamestnancov, prevádzkové a kapitálové náklady zabezpečuje  
prostredníctvom „dotujúceho“ orgánu školy.  
Finančné prostriedky sa poskytujú v zásade tromi spôsobmi, a to vo forme:  
1. blokových grantov/dotácií (množstvo peňazí pre stredné inštitúcie určené na pokrytie minimálne  
dvoch z troch okruhov výdavkov – zamestnanci, prevádzkové a kapitálové náklady)  
2. paušálov (množstvo peňazí alokovaných strednou úrovňou na pokrytie verejných služieb, vrátane  
vzdelávania)  
3. grantov/dotácií na špeciálne určený účel.  
Asi v polovicištátovdostávastrednáúroveňinštitúcií blokovýgrant alebo paušál a rozdeľujehodovšetkých  
oblastí výdavkov. Bežne ho dostáva od centrálnych inštitúcií, ale môže tiež disponovať vlastným príjmom.  
Stredná úroveň má odlišné kompetencie – niekedy môže rozhodovať o sumách alokovaných do rôznych  
oblastí, inokedy je len prevodovým článkom. Môže prípadne poskytnúť pri rozhodovaní autonómiu  
samotným školám. Ak sa blokový grant či paušál poskytuje na všetky oblasti, stredné inštitúcie majú väčšiu  
samostatnosť v ich prideľovaní.  
Napríklad vo Fínsku sa veľká časť financovania škôl stanovuje ako paušálna suma pre obce, ktoré majú  
posledné slovo v tom, či alokujú rozpočet školám a ktoré školymôžu rozhodovať podľa vlastného uváženia.  
9
V niektorých štátoch je pre regionálne alebo obecné/miestne inštitúcie bežné používať na financovanie škôl  
vlastné zdroje (získané najmä z daní). Vo vyše dvoch tretinách štátov prispieva stredná úroveň na  
financovanie škôl z vlastných príjmov. V severských štátoch či napr. v Estónsku sa tieto zdroje používajú  
na všetky oblasti výdavkov, vo väčšine štátov však iba na vybrané. V Poľsku majú plnú moc v alokácii  
vlastných zdrojov, zväčša ich používajú na pedagogických zamestnancov (mzdové príplatky), na kapitálové  
výdavky a na dopravu. Zhruba polovica štátov ich používa výlučne na pedagógov. V Holandsku sa  
používajú na kapitálové výdavky. Takmer všetky štáty nimi pokrývajú aspoň jednu oblasť.  
Dôležitou oblasťou skúmanej témy sú metódy na stanovenie výšky potrebných prostriedkov, teda spôsob,  
ako prideliť školám finančné prostriedky spravodlivo a efektívne. Existujú pritom dva základné modely:  
1. Dohodnutý postup založený na vopred stanovených záväzných kritériách, pravidlách. S týmto  
modelom sa spája tzv. normatívne financovanie (formula funding).  
2. Postup bez vopred stanovených kritérií založený na odhade potrieb školy, prináša väčšiu  
samostatnosť pre orgány školy. S týmto modelom sa spája  
a) buď schvaľovanie rozpočtu, t.j. pridelenie prostriedkov školám na základe rozpočtu, ktorýsamé  
predložili,  
b) alebo ľubovoľné určenie prostriedkov, kde ich výšku určuje zodpovedná inštitúcia bez  
odkazovania na inú inštitúciu a bez akéhokoľvek finančného vzorca.  
Typy financovania potom rozdeľujeme na:  
1. granty/dotácie na konkrétne výdavky,  
2. blokové granty/dotácie (určené na viac ako jednu oblasť výdavkov),  
3. jednorazové sumy (financovanie celého rozsahu verejných služieb).  
V piatich systémoch sa používa na stanovenie výšky prostriedkov iba finančný vzorec. Medzi nimi vo  
Fínsku a Nórsku uplatňujú ministerstvá systematicky finančný vzorec na stanovenie paušálnej sumy  
pridelenej strednej úrovni na financovanie celého rozsahu verejných služieb. Na druhej strane, mnoho obcí  
následne používa normatívne financovanie na vyčlenenie prostriedkov školám z tejto paušálnej sumy.  
Na základe schvaľovania rozpočtu alebo podľa vlastného uváženia sa stanovuje výška prostriedkov v troch  
štátoch (v Grécku, Maďarsku a Portugalsku).  
10  
Až v 28 štátoch využíva centrálna úroveň finančné vzorce na stanovenie výšky prostriedkov pre  
pedagogických zamestnancov. Pritom sú  
a) buď súčasťou paušálnej sumy či blokového grantu,  
b) alebo ministerstvá prideľujú grant/dotácie na príslušné inštitúcie či platia učiteľov priamo.  
Napríklad v Poľsku a Fínsku dostanú miestne inštitúcie paušálnu sumu (nie vysokú) na základe  
normatívneho financovania. Používa sa na nákup alebo prideľovanie potrieb na prevádzku. V Estónsku  
dostáva blokový grant miestna správa na financovanie zamestnancov a na kapitálové výdavky, ako aj na  
časť prevádzkových nákladov. V Holandsku dostáva finančné prostriedky od ministerstva školstva, kultúry  
a vedy Výkonná agentúra pre vzdelávania, a prideľuje blokové granty na zamestnancov a prevádzku.  
V Dánsku poskytuje ministerstvo školským orgánom stredných škôl blokový grant na všetky oblasti;  
u základných a nižších stredných škôl sú prostriedky na pedagogických zamestnancov súčasťou paušálnej  
sumy pridelenej obci.  
Zodpovedné ministerstvo vypláca učiteľov priamo v ôsmich štátoch, v šiestich z nich (okrem Maďarska  
a Portugalska) na to existuje finančný vzorec.  
Vo veľkej väčšine štátov používa centrálna úroveň finančný vzorec na výpočet výšky prostriedkov na  
prevádzkové výdavky. V Nemecku nie sú spolkové krajiny zapojené do určovania výšky týchto  
prostriedkov. V Rakúsku (a Chorvátsku) sa platia prevádzkové náklady len z miestnych príjmov,  
prostriedky na pedagógov určujú centrálne inštitúcie pomocou finančného vzorca.  
Vo väčšine štátov určuje centrálna úroveň výšku prostriedkov na kapitálové výdavky podľa odhadovanej  
potreby. Pri ich určovaní prevláda individuálnejší prístup. Školy alebo inštitúcie obvykle odhadnú potrebu  
a predložia rozpočet na odsúhlasenie centrálnym inštitúciám. Individuálne posúdenie je obzvlášť potrebné,  
pretože nehnuteľný majetok škôl a jeho stav sa môže značne odlišovať. Musí sa zabezpečiť flexibilita, aby  
sa zachovali porovnateľné napr. bezpečnostné a hygienické štandardy. V Dánsku dostávajú obce granty na  
kapitálové výdavky z ministerstva školstva ako dodatok k paušálnej sume, ktorú im alokujú ministerstvá  
hospodárstva a vnútra na kapitálové výdavky v celej verejnej službe.  
Na výstavbu nových škôl sa zväčša používajú špecifické programy financovania, môže ísť napríklad  
o projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP).  
11  
Kritériá na stanovovanie výšky prostriedkov  
Venujeme sa kritériám spravodlivého a efektívneho rozdeľovania zdrojov medzi školy podľa ich  
potrieb, a to kritériám týkajúcim sa vzdelávania, len výnimočne ide o bežné indikátory napr.  
demografického a geografického charakteru. Predmetom analýzy sú situácie, kde zodpovedné  
inštitúcie používajú metódy vychádzajúce zo záväzných kritérií odsúhlasených na centrálnej úrovni.  
Týka sa to vzorcov skladajúcich sa z premenných, ako sú počet žiakov, kde každý žiak je spojený  
s určitou hodnotou (peňažná hodnota alebo referenčná jednotka). Do úvahy sa berú aj iné metódy,  
ktoré majú centrálne stanovené premenné, ale nemajú centrálne vzorce.  
Výška prostriedkov pre zamestnancov vychádza vo väčšine štátov z centrálne stanovených,  
merateľných kritérií. V Nemecku je špecifická situácia v 16 krajinách. V takmer polovici štátov sa  
používa jeden určený súbor kritérií (o.i. v Rakúsku a na Slovensku). V tretine štátov (o.i. Dánsko,  
Fínsko, Estónsko, Poľsko, Spojené kráľovstvo) majú inštitúcie na strednej úrovni voľnosť výberu,  
ktoré kritériá budú používať, preto je ťažké ich analyzovať (prístup je individuálny podľa regiónov).  
Napr. v Anglicku si mohla miestna inštitúcia vybrať z centrálne stanoveného zoznamu 12 kritérií  
prvky na vytvorenie vlastného vzorca. Dva prvky boli povinné – základný nárok na žiaka a prvok  
nedostatku. Od roku 2015 sa zaviedli nové národné normatívy financovania. Vo Walese si mohli  
miestne inštitúcie samé stanoviť vzorce na pridelenie prostriedkov. 70 % sa však rozdeľovalo podľa  
normatívneho kritéria počtu žiakov, zvyšných 30 % si mohli určiť na základe iných faktorov (veľkosť  
a stav budovy a pozemkov, pomery, upratovanie, stravovanie, mliečny program, mzdy a podobne).  
Vo všetkých štátoch sú kritériá stanovovania prostriedkov na učiteľov založené na vstupoch.  
Vychádzajú zo skutočných potrieb škôl a reálnych nákladov. Techniky na výpočet sa odlišujú  
v komplexnosti, čo závisí od počtu indikátorov. V prvom rade sa berie do úvahy určená škála kritérií  
o počte žiakov alebo zamestnancov. V druhej, väčšej kategórii, sa berú do úvahy kritériá založené na  
vstupoch (jednotlivé charakteristiky školy alebo žiakov). Vo väčšine štátov kritériá zahrňujú nielen  
počet žiakov a zamestnancov, ale aj ďalšie prvky umožňujúce diferencovaný prístup k financovaniu.  
Napr. v Dánsku a na Slovensku (ale tiež v Belgicku, Litve, Lotyšsku, Škótsku či Severnom Írsku)  
dostávajú malé školy alebo obce s malými školami dodatočné zdroje na kompenzáciu zvýšených  
nákladov. V Poľsku a na Slovensku sa berú do úvahy aj kritériá odrážajúce vyššie náklady určitých  
vekových skupín alebo špecifických programov (umenie, šport...). Väčšina štátov berie do úvahy tiež  
kritériá, ktoré pomáhajú odstrániť rozdiely medzi školami alebo oblasťami a zabezpečujú rovnosť  
príležitostí žiakom. Sú to kritériá súvisiace s geografickou polohou, sociálno-ekonomickou úrovňou  
a charakteristikami žiakov s nadštandardnými potrebami.  
Zhruba dve tretiny štátov berú do úvahy rozdiely medzi školami alebo oblasťami (demografické  
a geografické rozdiely). Napr. v Estónsku a Fínsku sa berie na najvyššej úrovni do úvahy hustota  
12  
 
zaľudnenia, ako aj mestská či vidiecka poloha školy. V Dánsku, Fínsku a Poľsku centrálne inštitúcie  
prideľujú viac zdrojov na študenta miestnym inštitúciám a školám vo vzdialených oblastiach. Vo viac  
ako polovici štátov sa prihliada aj na ďalšie vzdelávacie potreby. V 17 štátoch sa berie do úvahy  
materinský jazyk žiakov alebo etnický pôvod. V Estónsku, Fínsku, Poľsku i na Slovensku ide skôr o  
zabezpečenie špeciálnych tried s výučbou materinského jazyka alebo o školy s vyučovaním  
v materinskom jazyku než o charakteristiky jednotlivých žiakov. Sociálno-ekonomické zázemie  
žiakov sa berie do úvahy zriedkavejšie (iba Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Slovensko a všetky  
časti Spojeného kráľovstva). V 14 štátoch existujú zvláštne príspevky na žiakov so špeciálnymi  
vzdelávacími potrebami, ktorí navštevujú bežné školy, čím sa podporuje integrácia. V asi tretine  
štátov spoločné kritériá nezahŕňajú charakteristiky žiakov, hoci tie môžu byť podnetom na  
mimoriadne dofinancovanie.  
V Anglicku a Holandsku sa používajú štandardné výkonnostné kritériá na určenie výšky  
prostriedkov. Týkajú sa skutočných alebo plánovaných výkonov škôl počas určitého obdobia, do  
úvahy sa berú rôzne typy výsledkov.  
V Holandsku výkonnostné kritériá zahŕňajú stimuly na zníženie predčasných ukončení školskej  
dochádzky. Dodatočne sa prideľujú prostriedky na každého žiaka, ktorý by potenciálne opustil školu  
a ostane v nej. V Anglicku sa používa systém negatívneho výkonnostného hodnotenia: financovanie  
bude znížené, ak zapísaný študent neostane po skončení povinnej dochádzky v študijnom programe  
do konca akademického roka.  
Ďalšie metódy financovania, ktoré nezávisia od kritérií stanovených na centrálnej úrovni a nie sú  
preto predmetom materiálu, môžu taktiež obsahovať výkonnostné prvky.  
Kritériá na financovanie prevádzkových a kapitálových výdavkov sú menej rozsiahle. Zvyčajne nie  
sú určené jedným centrálnym súborom prvkov. Inštitúcie na strednej úrovni sú do ich financovania  
zapojené častejšie ako v prípade zamestnancov a väčšinou majú autonómiu vo výbere metódy  
financovania a jeho kritérií. Vo vyše dvoch tretinách štátov regionálne či miestne inštitúcie dostávajú  
a prevádzajú prostriedky na tieto výdavky, alebo ich financujú vďaka miestnych daniam (Rakúsko).  
Súbor centrálne stanovených kritérií sa využíva iba na Slovensku, v Česku, Belgicku a Severnom  
Írsku a Turecku. Ak sa používajú centrálne určené spoločné kritéria na prideľovanie prostriedkov na  
zamestnancov aj na prevádzku, zvyčajne sa používa jeden súbor kritérií pre všetky oblasti.  
Odlišný model predstavuje Holandsko. Blokový grant pre školy pridelený Výkonnou vzdelávacou  
agentúrou sa rozdelí na tri časti. Dva rozpočty sú na zamestnancov a jeden na prevádzku. Každý  
rozpočet sa vypočítava podľa špeciálnych kritérií. Rozpočet na prevádzku sa stanovuje podľa  
očakávaných nákladov.  
Štandardné kritéria na prevádzkové náklady sa stanovujú podľa počtu žiakov a podľa infraštruktúry  
(počet metrov2, počet tried, typ školy). Môžu sem vstupovať aj geografické kritériá a špecifické  
potreby žiakov.  
13  
PRAKTICKÉ POZNATKY O FINANCOVANÍ ŠKÔL V JEDNOTLIVÝCH  
ŠTÁTOCH  
V tejto časti prinášame prehľad základných faktov o financovaní vysokých škôl pochádzajúce  
z roku 2010. Tabuľkové zhrnutie za všetky štáty prinášame v prílohe na konci materiálu.  
Schematické poznatky o finančných tokoch na základné a stredné školstvo poskytujú grafy  
a poznámky k nim. Referenčným rokom je školský rok 2013/2014. Vychádza sa z dotazníkov, ktoré  
vyplnili národní experti.  
Legenda ku grafom:  
 
DÁNSKO  
V Dánsku je vysoké školstvo financované blokovou dotáciou, nie je tu zavedené školné. Univerzita si  
môže ponechať prípadný prebytok rozpočtu, môže si požičiavať peniaze a taktiež získavať peniaze na  
finančnom trhu (po istú úroveň), čo poukazuje na jej pomerne širokú autonómiu. Majiteľom budov  
univerzít sú verejné autority. Táto oblasť má oddelené financovanie vyučovania a výskumu. Základné  
prostriedky dostáva na základe „taxametra“ (hodnotí sa počet kreditov nazbieraných študentmi), čo  
prepája prostriedky na vyučovanie s počtom študentov, ktorí urobili skúšky. Výskum dostáva jednak  
priame dotácie od príslušných ministerstiev a jednak alokácie z národných vedeckých rád, strategických  
programov, nadácií a súkromného sektora.  
Od roku 1999 tu je systém kontraktov. Univerzity podpíšu zmluvu s Ministerstvom vedy, technológií  
a inovácií. Nie je to však právne záväzný dokument, je to skôr potvrdenie zámeru, stanovujúci strategické  
oblasti záujmu. Základné vládne financovanie tvorí 70 %, súťažné výskumné granty 19 %, školné 0 %  
a ostatné zdroje cca 11 % rozpočtu škôl.  
Niektoré fakty o základnom a strednom školstve môžeme vidieť z grafov:  
15  
 
ESTÓNSKO  
V Estónsku je vysoké školstvo financované blokovou dotáciou, univerzita si stanovuje aj školné.  
Univerzita si môže ponechať prípadný prebytok rozpočtu, môže si požičiavať peniaze a taktiež získavať  
peniaze na finančnom trhu (po istú úroveň). Univerzity sú majiteľkami budov univerzít, ktoré môžu aj  
predať. To poukazuje na ich širokú autonómiu. V Estónsku je primárne normatívne financovanie  
vysokého školstva. Uzatvárajú sa aj zmluvy podľa preddefinovaného počtu promovaných študentov  
podľa oblastí štúdia. Súťažné financovanie sa používa na výskumné projekty.  
Niektoré fakty o základnom a strednom školstve môžeme vidieť z grafu:  
FÍNSKO  
Vo Fínsku dostávajú vysoké školy blokové dotácie a môžu si ponechať prípadné finančné  
prebytky. Nemajú možnosť zarábať peniaze na finančných trhoch. Ich budovy sú vlastníctvom  
verejných realitných spoločností. Nemajú teda širokú autonómiu pôsobenia. Pri financovaní  
výučby prevažuje normatívny princíp ako základný (až 89 % verejného financovania), kde sa  
berú do úvahy vstupné indikátory (cieľový počet novo zapísaných študentov), výstupné  
indikátory (počet vydaných diplomov) a kritériá užitočnosti (transfer vedomostí, služby pre  
spoločnosť). Po roku 1998 sa univerzity dohodli s ministerstvom na cieľových výstupoch. Tento  
výkonnostný kontrakt zabezpečuje menšiu časť zdrojov (okolo 7 %) cez národné programy  
zdôrazňujúce strategické ciele a centrá excelentnosti.  
16  
 
 
Niektoré fakty o základnom a strednom školstve môžeme vidieť z grafov:  
HOLANDSKO  
V Holandsku dostávajú vysoké školy blokové dotácie a môžu si ponechať prípadné finančné prebytky.  
Vláda stanovuje fixnú výšku školného. Univerzity si môžu požičiavať peniaze, ale nemajú možnosť  
zarábať na finančnom trhu. Na druhej strane sú vlastníkmi univerzitných budov, s ktorými môžu slobodne  
nakladať, aj ich napríklad predať. Základné vládne normatívne financovanie, založené na novo  
zapísaných študentoch a na počte vydaných diplomov, tvorí 68 %; súťažné výskumné granty založené na  
špecifických projektoch 15 %, školné 7 % a ostatné zdroje 10 % rozpočtu škôl.  
17  
 
Niektoré fakty o základnom a strednom školstve môžeme vidieť z grafu:  
ÍRSKO  
V Írsku dostávajú vysoké školy blokové dotácie a môžu si ponechať prípadné finančné prebytky.  
Univerzity si môžu požičiavať peniaze, ale nemajú možnosť zarábať na finančnom trhu. Na druhej strane  
sú vlastníkmi univerzitných budov. Pri zámere predať nehnuteľnosť však potrebujú súhlas verejnej  
autority. Normatívne financovanie sa týka univerzít, zatiaľ čo technologické inštitúty operujú na základe  
rozpočtového vyjednávania. Rozpočet sa vyjednáva s financujúcim orgánom na základe finančného  
odhadu poskytnutého inštitútom. Poskytujú sa aj financie na špecifické vedecké projekty formou súťaže,  
najmä na strategické národné priority. Základné vládne financovanie tvorí 38 %, súťažné výskumné  
granty 18 %, školné 32 % a ostatné zdroje cca 12 % rozpočtu škôl.  
Niektoré fakty o základnom a strednom školstve môžeme vidieť z grafu:  
18  
 
NEMECKO  
V Nemecku je situácia špecifická v tom, že školstvo, ako aj mnohé iné verejné sféry, sa riadi vlastnými  
krajinskými pravidlami a nie je možné ich na tomto priestore konkretizovať. Vo všeobecnosti však platí,  
že verejné financovanie je založené na rozpočte z predchádzajúceho roka, ďalej na počte študentov (na  
počte „stoličiek“ udelených univerzite štátom). Základné vládne financovanie tvorí 73 %, súťažné  
výskumné granty 22 %, školné 1 % a ostatné zdroje cca 4 % rozpočtu škôl. Univerzity nemôžu zarábať  
peniaze na finančných trhoch a vlastníkmi ich nehnuteľností sú verejné realitné spoločnosti.  
Niektoré fakty o základnom a strednom školstve môžeme vidieť z grafu a z poznámky pod ním:  
POĽSKO  
V Poľsku dostávajú vysoké školy blokové dotácie a môžu si ponechať prípadné finančné  
prebytky. Univerzity si sami stanovujú fixnú výšku školného. Univerzity si môžu požičiavať  
peniaze, ale nemajú možnosť zarábať na finančnom trhu. Na druhej strane sú vlastníkmi  
univerzitných budov, ktoré môžu predať iba so súhlasom vládnych autorít. Popri normatívnom  
financovaní škôl s výraznou rolou výkonnostných kritérií sa poskytuje rozpočet zostavený  
financujúcim orgánom na základe minulých výdavkov a podporujú sa súťažné výskumné granty  
založené na špecifických projektoch.  
19  
 
 
Niektoré fakty o základnom a strednom školstve môžeme vidieť z grafu a poznámky:  
RAKÚSKO  
V Rakúsku je vysoké školstvo financované blokovou dotáciou, nevyberá sa školné. Univerzita  
si môže ponechať prípadný prebytok rozpočtu, môže si požičiavať peniaze a taktiež získavať  
peniaze na finančnom trhu (po istú úroveň). To poukazuje na jej širokú autonómiu. Vlastníkmi  
budov univerzít sú verejné realitné spoločnosti. Financovanie prešlo pomerne radikálnymi  
zmenami. V roku 2002 boli prijaté nové zákony o vysokoškolskom vzdelávaní, ktoré menili  
inštitučnú a finančnú autonómiu univerzít a odborných vysokých škôl (Fachhochchulen).  
Predtým boli finančné toky založené na menej prehľadných bilaterálnych vyjednávaniach.  
Od roku 2007 sa financovanie univerzít deje formou paušálnej sumy podľa výkonnostnej dohody  
uzatvorenej na tri roky medzi univerzitou a ministerstvom. Kontrakt je dokumentom verejného  
práva. Až 80 % sumy sa pridelí na základe vyjednávania, 20 % sumy sa spája s normatívom  
(výstupovými indikátormi). Prijímajú sa aj zdroje na špecifické úlohy, najmä na princípe súťaže.  
Fachhochschulen sú zriadené podľa súkromného práva a netýkajú sa ich výkonnostné kontrakty.  
Finančný plán sa rozhoduje na podklade počtu študentských miest. Ich verejné financovanie je  
obmedzené hranicou 90 %, zvyšných 10 % ostáva na lokálnych autoritách a sponzoroch.  
20  
 
Niektoré fakty o základnom a strednom školstve môžeme vidieť z grafu a poznámky:  
21  
Informácia o financovaní školstva na Slovensku  
Normatívne financovanie  
Financovanie základných a stredných škôl je postavené na normatívnom princípe, školy sú  
financované podľa počtu žiakov a personálnej a ekonomickej náročnosti výchovno-  
vzdelávacieho procesu v zmysle zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl,  
stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády SR č.  
630/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho  
rozpočtu pre školy a školské zariadenia v znení neskorších predpisov.  
Princípy financovania škôl  
Financovanie škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, je od  
1. januára 2004 založené na nasledovných princípoch:  
a) normatívne financovanie na základe počtu žiakov školy,  
b) transparentnosť,  
c) rovnosť všetkých zriaďovateľov škôl – štátnych, samosprávnych, neštátnych,  
d) efektívnosť a prehľadnosť rozdeľovania finančných zdrojov,  
e) viaczdrojovosť.  
Pri financovaní škôl sa poskytujú školám v zmysle zákona o financovaní normatívne finančné  
prostriedky a nenormatívne finančné prostriedky.  
Normatívny spôsob financovania sa uplatňuje bez ohľadu na zriaďovateľa pri financovaní týchto  
škôl:  
základné školy,  
stredné školy,  
základné školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (špeciálne  
základné školy),  
stredné školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (špeciálne  
stredné školy),  
odborné učilištia a  
praktické školy.  
Podľa zákona č. 597/2003 Z. z. sa financujú školy, v ktorých sa žiaci pripravujú na povolanie, v  
zriaďovateľskej pôsobnosti:  
a) obcí, vyšších územných celkov a OÚ v sídle kraja (verejné školy),  
b) štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti (cirkevné školy) a  
c) inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby (súkromné školy).  
22  
 
Financovanie škôl upravujú tieto legislatívne predpisy:  
Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene  
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov -spôsob poskytovania  
finančných prostriedkov obcou (§6 ods. 12) a VÚC (§9 ods. 12),  
Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských  
zariadení v znení neskorších predpisov – zber údajov potrebných na rozdeľovanie  
a poukazovanie výnosu dane obciam na školstvo (§7a).  
Zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej  
samospráve v znení neskorších predpisov -spôsob rozdeľovania a poukazovania výnosu  
dane do rozpočtu obcí a VÚC,  
Nariadenie vlády č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej  
samospráve v znení neskorších predpisov- kritéria rozdeľovania výnosu dane do  
rozpočtu obcí a VÚC,  
Nariadenie vlády SR č. 630/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu  
finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v znení  
neskorších predpisov  
Od 1. januára 2013 robí výpočet normatívnych aj nenormatívnych finančných prostriedkov pre  
školy všetkých zriaďovateľov MŠVVaŠ SR, ktoré priamo poskytuje finančné prostriedky  
školám v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC prostredníctvom jednotlivých VÚC.  
Od 1. januára 2013 sú financované zo štátneho rozpočtu:  
a) z rozpočtovej kapitoly MŠVVaŠ SR:  
školy, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie  
v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC,  
b) z rozpočtovej kapitoly MV SR:  
školy, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie v  
zriaďovateľskej pôsobnosti obce, cirkevného zriaďovateľa, súkromného zriaďovateľa  
a okresného úradu v sídle kraja,  
materské školy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v  
zriaďovateľskej pôsobnosti okresného úradu v sídle kraja,  
školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti okresného úradu v sídle kraja.  
Z podielových daní obcí a VÚC sú financované:  
materské školy, základné umelecké školy, jazykové školy a školské zariadenia v  
zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a VÚC od 1. 1. 2005  
materské školy, základné umelecké školy, jazykové školy a školské zariadenia v  
zriaďovateľskej pôsobnosti cirkevných a súkromných zriaďovateľov od 1. 1. 2007  
23  
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR  
Kapitola Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „MŠVVŠ SR“)4  
na rok 2017 má k dispozícii celkové výdavky v sume 1,43 mld. eur, z toho prostriedky štátneho  
rozpočtu v sume 1,24 mld. eur a prostriedky zo štrukturálnych fondov vrátane spolufinancovania  
zo štátneho rozpočtu v sume 191 mil. eur nasledovne:  
v eurách  
2014 S  
2015 S  
2016 R  
2016 OS  
2017 N  
2018 N  
2019 N  
Zdroje príslušnej kapitoly  
z toho:  
1 358 177  
1 654 254  
1 226 750  
1 233 110  
1 433 710  
1 526 994  
1 469 389  
rozpočtové zdroje kapitoly (111 +11H) 994 158 235  
1 035 212  
1 001 823  
16 664 268  
6 909 975  
36 707 573  
1 089 446  
1 061 838  
13 145 140  
4 502 462  
62 941 977  
1 088 927  
1 066 759  
17 743 514  
6 869 167  
1 243 008  
1 176 851  
14 918 963  
5 268 839  
1 252 328  
1 166 436  
14 918 963  
5 268 839  
91 799 777  
1 054 448  
85 892 541  
1 198 288  
1 175 436  
14 918 963  
5 268 839  
91 699 777  
1 063 548  
22 852 541  
v tom: bežné výdavky 600  
610 mzdy  
976 543 444  
14 885 907  
5 872 565  
620 odvody  
630 tovary a služby  
640 bežné transfery  
kapitálové výdavky 700  
36 503 338  
38 784 009 111 465 019  
919 281 634 941 541 503 981 249 017  
17 614 791 33 389 670 27 608 065  
1 003 362  
1 045 198  
22 168 322  
66 156 857  
zdroje EÚ vrátane spolufinancovania: 335 091 420 389 272 825 137 304 284  
23 418 500 190 702 076 274 665 747 271 100 266  
2. programové obdobie EÚ prostriedky  
spolufinancovanie zo ŠR  
287 050 566 357 326 108  
19 313 322  
19 174 307  
4 244 193  
0
0
0
0
0
0
0
48 040 854  
31 946 717  
4 089 600  
3. programové obdobie EÚ prostriedky  
spolufinancovanie zo ŠR  
0
0
0
0
99 099 002  
143 772 042 221 443 167 217 956 080  
14 802 360  
0
46 930 034  
53 222 580  
53 144 186  
presun z minulých rokov § 8  
z toho: štátny rozpočet  
28 927 742 229 768 344  
0
0
0
0
120 764 135  
11 818 892  
85 913 850  
23 031 393  
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
EU prostriedky  
25 421 545 182 605 805  
3 506 197 47 162 539  
spolufinancovanie zo ŠR  
Zdroj: Rozpočet verejnej správy na roky 2017 až 2019  
Výdavky kapitoly na rok 2017 oproti schválenému rozpočtu roku 2016 rastú o 207 mil. eur, t. j.  
o 16,9 %. Na medziročnej zmene celkových výdavkov sa podieľa nárast prostriedkov štátneho  
rozpočtu v sume 154 mil. eur, t. j. o 14,1 %. Prostriedky Európskej únie zo štrukturálnych fondov  
vrátane prostriedkov na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu rastú o 53,4 mil. eur, t. j.  
o 38,9 %.  
Nárast výdavkov štátneho rozpočtu je spôsobený zapracovaním výdavkov na financovanie  
dopočtu valorizácie platov zamestnancov vrátane regionálneho školstva a vysokých škôl z roku  
2016, na 6% zvýšenie platov pedagogických a odborných zamestnancov od 1. 9. 2016, na  
stavovské a profesijné organizácie pre systém duálneho vzdelávania, na zabezpečenie  
nevyhnutných potrieb nenormatívnych výdavkov, na financovanie športu v zmysle zákona č.  
440/2015 Z. z., podľa ktorého v roku 2017 predstavujú prostriedky štátneho rozpočtu 50 % z  
odvodu z prevádzkovania lotériových hier v predchádzajúcom roku, na financovanie športovej  
infraštruktúry.  
24  
Nasledujúca tabuľka zobrazuje výdavky MŠVVŠ SR z rozpočtových prostriedkov kapitoly na  
jednotlivé oblasti:  
v eurách  
2015 S  
2016 R  
2016 OS  
2017 N  
2018 N  
2019 N  
Zdroje príslušnej kapitoly z  
toho:  
1 654 254 158  
457 896 872  
455 382 186  
423 372 833  
38 903 446  
1 226 750 945  
499 252 468  
464 864 033  
92 649 325  
50 972 542  
25 355 352  
93 657 225  
1 233 110 250  
454 631 895  
497 462 699  
97 935 208  
64 454 864  
29 908 900  
88 716 684  
1 433 710 444  
582 700 241  
489 348 020  
103 583 460  
94 613 961  
1 526 994 557 1 469 389 076  
Výdavky na regionálne školstvo  
Výdavky na vysoké školy  
Výdavky na vedu a techniku*  
Výdavky na šport  
562 700 241  
489 273 262  
115 160 282  
123 934 403  
27 342 974  
208 583 395  
562 700 241  
489 273 262  
123 860 282  
69 894 403  
27 342 974  
196 317 914  
Výdavky na administratívu  
Výdavky EÚ a spolufinancovania**  
32 051 700  
27 268 216  
246 647 121  
136 196 546  
* bez vysokoškolskej vedy, výskumu v ostatných štátnych organizáciách, rezortnej vedy ďalších kapitol a SAV  
** bez výdavkov EÚ a spolufinancovania uvedených v oblasti veda a technika  
Zdroj: Rozpočet verejnej správy na roky 2017 až 2019  
Regionálne školstvo  
v eurách  
2015 S  
2016 R  
2016 OS  
2017 N  
2018 N  
2019 N  
Regionálne školstvo MŠVVŠ  
SR a MV SR  
1 534 178  
222  
1 530 016  
890  
1 566 269  
401  
1 693 213  
173  
1 673 213  
173  
1 673 213  
173  
Výdavky kapitoly MŠVVŠ SR  
457 896 872  
499 252 468 454 631 895  
582 700 241  
562 700 241  
562 700 241  
Výdavky kapitoly MV SR  
1 076 281  
1 030 764 1 111 637  
1 110 512  
1 110 512  
1 110 512  
Zdroj: Rozpočet verejnej správy na roky 2017 až 2019  
Výdavky štátneho rozpočtu poskytované prostredníctvom MŠVVŠ SR na regionálne školstvo v  
roku 2017 sú v sume 583 mil. eur. Na zvýšení výdavkov sa podieľa zapracovanie dopočtu  
valorizácie platov zamestnancov regionálneho školstva realizovanej v roku 2016 a dopočtu 6%  
zvýšenia platov pedagogických a odborných zamestnancov od 1. 9. 2016. V celkových  
výdavkoch na regionálne školstvo sú zahrnuté aj výdavky na financovanie škôl v prírode  
a lyžiarskych kurzov, ktoré budú realizované aj prostredníctvom kapitoly MV SR, výdavky na  
zabezpečenie nevyhnutných potrieb nenormatívnych výdavkov, výdavky na stavovské a  
profesijné organizácie pre systém duálneho vzdelávania a na rozšírenie kapacít v materských  
školách.  
Z kapitoly MV SR v roku 2017 budú financované výdavky pre špeciálne školy a špeciálne  
školské zariadenia (štátne školy), školy v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí, cirkví a  
náboženských spoločností a súkromných osôb v sume 1,11 mld. eur vrátane administratívnych  
výdavkov. Výdavky na financovanie regionálneho školstva prostredníctvom MV SR medziročne  
rastú o 79,7 mil. eur (o 7,74 %) z dôvodu zapracovania valorizácie platov zamestnancov  
regionálneho školstva realizovanej v roku 2016 a dopočtu 6% zvýšenia platov pedagogických  
a odborných zamestnancov vrátane asistentov učiteľov od 1. 9. 2016.  
Celkové výdavky na regionálne školstvo (MŠVVŠ SR a MV SR) v roku 2017 predstavujú sumu  
1,69 mld. eur, čo je oproti schválenému rozpočtu roku 2016 viac o 163 mil. eur (o 10,7 %).  
25  
Nárast výdavkov súvisí s vyššie uvedenými dôvodmi. V rozpočte verejnej správy na roky 2017  
až 2019 tieto finančné prostriedky sú zapracované v rozpočte kapitol MŠVVŠ SR a MV SR.  
V limite výdavkov sú zabezpečené normatívne výdavky, nenormatívne výdavky,  
administratívne výdavky pre rozpočtové a príspevkové organizácie rezortov, ktoré vykonávajú  
činnosť súvisiacu s regionálnym školstvom a výdavky na štipendiá.  
Pri financovaní regionálneho školstva sa uplatňuje financovanie prostredníctvom normatívu na  
žiaka.  
Vysoké školstvo vrátane rezortného vysokého školstva  
v eurách  
2015 S  
2016 R  
2016 OS  
2017 N  
2018 N  
2019 N  
Výdavky pre VVŠ spolu cez MŠVVŠ SR  
Verejné vysoké školy cez MŠVVŠ SR  
Štipendiá pre zahraničných študentov cez MŠVVŠ SR  
Oficiálna rozvojová pomoc  
455 382 186 464 864 033 497 462 699 489 348 020 489 273 262 489 273 262  
452 568 321 462 032 666 494 422 082 481 803 593 481 803 593 481 803 593  
947 735  
1 866 130  
0
948 200  
1 883 167  
0
1 113 200  
1 927 417  
0
996 046  
1 883 167  
4 665 214  
996 046  
1 883 167  
4 590 456  
996 046  
1 883 167  
4 590 456  
Informačné technológie vo VŠ  
Rezortné vysokoškolské vzdelávanie*  
Výdavky štátneho rozpočtu na VŠ spolu  
35 302 565 23 112 157 24 302 958 25 189 055 26 104 673 27 113 376  
490 684 751 487 976 190 521 765 657 514 537 075 515 377 935 516 386 638  
* Rezortné vysokoškolské vzdelávanie je zabezpečované cez Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo vnútra SR a Ministerstvo zdravotníctva SR.  
Zdroj: Rozpočet verejnej správy na roky 2017 až 2019  
Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2017 poskytované prostredníctvom kapitoly MŠVVŠ SR  
verejným vysokým školám sa rozpočtujú v sume 489 mil. eur. Výdavky rozpočtované na  
programe Vysokoškolské vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov vysokých škôl rastú  
oproti schválenému rozpočtu roku 2016 o 19,8 mil. eur (o 4,28 %). Dôvodom tohto nárastu je  
zapracovanie dopočtu valorizácie platov zamestnancov verejných vysokých škôl vrátane  
doktorandov a zvýšenie výdavkov na zvýšenie platov vysokoškolských učiteľov o 6 % od 1. 9.  
2016.  
Výdavky na rezortné vysoké školstvo v roku 2017 rastú oproti roku 2016 o 2,08 mil. eur  
(o 8,99 %).  
Rozpis dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám na rok 20175  
Rozpis dotácií verejným vysokým školám zo štátneho rozpočtu na rok 2017 vychádza z  
ustanovení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých  
zákonov v znení neskorších predpisov a metodiky rozpisu dotácií VVŠ na rok 2016.  
30. januára 2017.  
26  
Ministerstvo predložilo návrh rozpisu dotácií orgánom reprezentácie na vyjadrenie do 15. 12.  
2016. Následne sa vypracovalo konečné znenie metodiky a rozpisu a na rok 2017.  
27  
ZÁVER  
Pri vypracúvaní analýzy sa prejavila šírka a komplikovanosť danej témy. Spôsob financovania  
škôl sa odlišuje podľa typu škôl (základné, stredné, vysoké, odborné, verejné, súkromné,  
cirkevné), podľa jednotlivých štátov a vyvíja sa aj v čase. Tiež je závislý od toho, na čo sa dotácie  
prideľujú a kto o ich výške rozhoduje. Samostatnou kapitolou by mohla byť interná alokácia  
poskytnutých zdrojov v rámci danej školskej inštitúcie a miera autonómie každej z nich.  
Zo skúmanej témy je však možné vyvodiť niekoľko záverov. Vo všeobecnosti, vzdelávacie  
inštitúcie prijímajú zväčša paušálne sumy alebo blokové dotácie, ktoré im poskytujú pomerne  
širokú autonómiu pri rozhodovaní o nasmerovaní verejných zdrojov, čiže pri ich internej  
alokácii. Ďalej spôsob, akým sa stanovuje výška týchto grantov, sa vyvíja a mení. V zásade  
možno konštatovať, že väčšina krajín sa dnes spolieha na normatívne financovanie. Objektívne,  
kvantifikovateľné normatívy prinášajú transparentnosť do procesu rozhodovania a zároveň sú  
pre financovanie kľúčové. Projektové a kontraktové financovanie dopĺňa škálu možností,  
využívajú sa najmä v oblasti vysokoškolského výskumu, prípadne pri kapitálových výdavkoch.  
Popri dotáciách zo strany štátu (z centrálnej úrovne), sú školy vo viacerých štátoch  
dofinancovávané z vlastných zdrojov na strednej, regionálnej či lokálnej úrovni.  
Výška pridelených prostriedkov môže odzrkadľovať uplatnenie žiakov v praxi, respektíve  
relevantnosť študijných odborov v danom štáte najmä pri projektovom a kontraktovom  
financovaní, kde si štát od danej školy akoby objednáva konkrétnu službu. Investuje viac zdrojov  
tam, kde chce nejakú oblasť posilniť, prípadne tam, kde sú odôvodnené vyššie náklady na  
výučbu. Štáty majú aj svoje mechanizmy finančnej podpory škôl v znevýhodnených oblastiach  
(okrajové, s nízkou hustotou obyvateľstva, malotriedky a podobne) a škôl so špeciálnymi  
charakteristikami žiakov (žiaci s odlišným materinským jazykom, sociálne slabší žiaci,  
znevýhodnení žiaci, integrovaní hendikepovaní žiaci a podobne). Pri financovaní škôl je  
nevyhnutné brať do úvahy aj nehnuteľnosti spojené s danými inštitúciami, ich veľkosť, stav,  
vybavenie atď.  
V mnohom odlišná situácia na vysokých školách sa týka napríklad existencie vedy a výskumu  
ako úplne špecifickej oblasti financovania. Ďalej sú rozdiely v tom, že vysoké školy môžu  
v mnohých štátoch pôsobiť aj ako „podnikateľské“ subjekty, môžu narábať s kapitálom,  
investovať ho, požičiavať si peniaze, hospodáriť so svojimi nehnuteľnosťami a v neposlednom  
rade vyberať školné.  
Systém financovania škôl sa neustále prehodnocuje tak v európskom kontexte, ako aj  
v konkrétnych štátoch. Badateľný je najmä posun od dôrazu na vstupné indikátory normatívneho  
financovania (ktoré ale ostávajú stále rozhodujúce), k zvýrazňovaniu výstupných,  
výkonnostných indikátorov (tie však v nijakej krajine nie sú jediným kritériom). Cieľom je  
dosiahnuť najmä spravodlivosť a efektivitu, nájsť pritom rovnováhu medzi podporovaním  
kvalitných škôl, aby boli ešte kvalitnejšie, a slabších škôl, aby sa nezhoršovali, ale naopak, aby  
napredovali. Aj preto nemôžu byť výkonnostné kritériá tými jedinými. Do úvahy je potrebné  
brať dostupnosť vzdelania, základnú rovnosť príležitostí a podmienok, a to nielen v danom štáte,  
ale v celoeurópskom kontexte, ktorý je vo vzdelávacej oblasti čoraz otvorenejší a prístupnejší  
pre všetkých.  
28  
 
Príloha (Rozsah autonómie univerzít, Mechanizmus verejného financovania vyššieho  
vzdelania)  
29  
 
30  
ZDROJE  
1. Funding higher education: a view across Europe. ESMU : Brusel 2010. [pdf]. Dostupné  
nding_Report.pdf >, overené 30. januára 2017.  
2. Financovanie škôl v Európe: Mechanizmy, metódy a kritériá vo verejnom financovaní.  
Správa Euridyce. Education, Audiovisual and Culture Executive Agency : Brusel 2014.  
[pdf]. Dostupné na:  
, overené 30. januára 2017.  
3. Communication from the European Commission to the European Parliament, the  
Council, the European Economic and Social Committee and the Committee of the  
regions. Rethinking education: Investing in skills for better socio-economic outcomes.  
januára 2017.  
4. Council Conclusions on investing in education and training a response to 'Rethinking  
education: Investing in skills for better socio-economic outcomes' and the '2013 Annual  
overené 30. januára 2017.  
januára 2017.  
6. Rozpis dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám na rok 2017, MŠVVŠ  
skolam-na-rok-2017/>, overené 30. januára 2017.  
Bratislava 31. januára 2017  
31