INFORMAČNÝ MATERIÁL

č. 01/2016

MEDZIPARLAMENTNÁ SPOLUPRÁCA V

EURÓPSKEJ ÚNII A HISTÓRIA

KONFERENCIE PREDSEDOV

PARLAMENTOV ČLENSKÝCH ŠTÁTOV EÚ

Vypracovala: Mgr. Natália Švecová, Oddelenie parlamentného výskumu a vzdelávania,

Odbor Parlamentný inštitút K NR SR

Schválil: JUDr. Ľubomír Fajták, riaditeľ Odboru Parlamentný inštitút K NR SR

September 2016

Materiál slúži výlučne pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov

Kancelárie NR SR a nemôže v plnej miere nahrádzať právne alebo odborné poradenstvo v danej

oblasti. Údaje použité v materiáli sú aktuálne k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie

materiálu je možné iba so súhlasom Parlamentného inštitútu a autorov.

Anotácia

Predkladaný materiál sa skladá zo štyroch častí. Prvá časť stručne popisuje právny

rámec, ciele a formy medziparlamentnej spolupráce v Európskej únii. Druhá časť sa venuje

parlamentnej dimenzii predsedníctva v Rade Európskej únie. Tretia časť prináša základné

informácie o Konferencii predsedov parlamentov členských štátov EÚ a štvrtá časť obsahuje

popis historických míľnikov Konferencie predsedov parlamentov členských štátov EÚ vrátane

prehľadu tém, ktorým sa táto konferencia venovala od roku 2007.

Kľúčové slová

medziparlamentná spolupráca v Európskej únii; parlamentná dimenzia predsedníctva v Rade

Európskej únie; Konferencia predsedov parlamentov členských štátov EÚ

Obsah

1. Medziparlamentná spolupráca v Európskej únii .............................................................. 5

1.1 Parlamentná dimenzia predsedníctva v Rade E Ú ....................................................... 7

1.2 Konferencia predsedov parlamentov členských štátov EÚ ........................................ 9

1.3 História Konferencie predsedov parlamentov členských štátov EÚ ........................ 10

Bibliografia ............................................................................................................................. 17

1. Medziparlamentná spolupráca v Európskej únii

Medziparlamentná spolupráca na úrovni EÚ vychádza z čl. 9 Protokolu (č. 1) o úlohe

národných parlamentov v Európskej únii pripojeného k Lisabonskej zmluve, ktorý dáva

splnomocnenie Európskemu parlamentu (ďalej len „EP“) a národným parlamentom na

vymedzenie spôsobu medziparlamentnej spolupráce v EÚ. Podľa čl. 9 Protokolu (č. 1) o úlohe

národných parlamentov v Európskej únii „Európsky parlament a národné parlamenty spoločne

vymedzia organizáciu a podporu efektívnej a pravidelnej medziparlamentnej spolupráce v

rámci Únie“.¹

Špecifikujúcu úpravu predstavujú dva dokumenty prijaté na pôde Konferencie

predsedov parlamentov členských štátov EÚ:

 Rokovací poriadok Konferencie predsedov parlamentov členských štátov EÚ

prijatý v Ríme v roku 2000 a revidovaný v Štokholme v roku 2010. Tento dokument je

známy ako tzv. Štokholmské smernice pre Konferenciu predsedov parlamentov

členských štátov EÚ.

 Pravidlá medziparlamentnej spolupráce v Európskej únii schválené na Konferencii

predsedov parlamentov členských štátov EÚ v Haagu v roku 2004, zmenené a doplnené

v Lisabone v roku 2008.²

Medzi základné ciele medziparlamentnej spolupráce v EÚ patrí najmä podporovať

výmenu informácií a osvedčených pracovných postupov medzi národnými parlamentmi

a EP s cieľom posilniť parlamentnú kontrolu, vplyv a dohľad na všetkých úrovniach. Okrem

toho je účelom medziparlamentnej spolupráce v EÚ aj zaistenie efektívneho výkonu

kompetencií národných parlamentov v záležitostiach EÚ (najmä v oblasti kontroly

dodržiavania zásady subsidiarity) a podporovať spoluprácu s parlamentmi tretích krajín.³

Medziparlamentná spolupráca je v rámci Európskej únie vykonávaná prostredníctvom

nasledujúcich štruktúr:

 Konferencia predsedov parlamentov členských štátov EÚ (ďalej len „Konferencia

predsedov“) – združuje predsedov parlamentov členských štátov EÚ a predsedu EP.

Kandidátske krajiny disponujú štatútom pozorovateľa. Primárnou úlohou

Konferencie predsedov je dohliadať na medziparlamentnú spoluprácu v EÚ, pričom

jej ciele a procedurálne postupy sú špecifikované vo vyššie uvedených

Štokholmských smerniciach pre Konferenciu predsedov parlamentov členských

štátov EÚ.

¹Čl. 9 Protokolu (č. 1) o úlohe národných parlamentov v Európskej únii

²Rokovací poriadok Konferencie predsedov parlamentov členských štátov EÚ a Pravidlá medziparlamentnej

spolupráce v Európskej únii sú v anglickom jazyku dostupné na: <http://www.ipex.eu/IPEXL-

WEB/euspeakers/getspeakers.do>, overené 14.9.2016

³IPEX. Guidelines for Inter-Parliamentary Cooperation in the European Union. [online]. Dostupné na:

<http://www.ipex.eu/IPEXL-WEB/euspeakers/getspeakers.do>, overené 14.9.2016

5

 Konferencia parlamentných výborov pre záležitosti Únie parlamentov

členských štátov Európskej únie (COSAC) – tvoria ju zástupcovia výborov pre

európske záležitosti parlamentov členských štátov EÚ, poslanci EP a pozorovatelia

z kandidátskych krajín. Toto fórum poskytuje priestor pre výmenu informácií

a osvedčených postupov.

 Spoločné zasadnutia na témy spoločného záujmu – parlament členského štátu,

ktorý aktuálne predsedá v Rade EÚ, môže v spolupráci s EP organizovať spoločné

zasadnutia vo veciach spoločného záujmu napr. spoločné zasadnutia vecných

výborov parlamentov členských štátov EÚ a EP.

 Zasadnutia vecných výborov – stretnutia medzi partnerskými vecnými výbormi

parlamentov členských štátov EÚ a EP slúžia na výmenu názorov v oblastiach

jednotlivých politík EÚ na základe ich vecnej pôsobnosti.

 Stretnutie vedúcich kancelárií parlamentov členských štátov EÚ – vedúci

kancelárií (generálni tajomníci) alebo iní poverení zamestnanci národných

parlamentov sa stretávajú pravidelne za účelom prípravy návrhu programu a

podkladov pre diskusiu pre Konferenciu predsedov parlamentov členských štátov

EÚ. Vedúci kancelárií alebo iní poverení funkcionári parlamentov sa môžu stretávať

aj za účelom inej nevyhnutnej vzájomnej konzultácie.

 Stáli zástupcovia národných parlamentov pri EP – pôsobenie stálych zástupcov

národných parlamentov v Bruseli umožňuje pravidelnú výmenu informácií medzi

národnými parlamentmi a EP a medzi národnými parlamentmi navzájom.⁴

Okrem uvedeného sa v apríli 2012 vo Varšave predsedovia parlamentov uzniesli, že v

súlade s Protokolom č. 1 o úlohe národných parlamentov v EÚ založia novú

Medziparlamentnú konferenciu o Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike a

Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike. Prvé zasadnutie sa uskutočnilo v dňoch 8. – 11.

septembra 2012 v Pafose (Cyperská republika). Na tomto stretnutí bol schválený rokovací

poriadok konferencie, predstavené priority a stratégie EÚ v oblasti spoločnej zahraničnej a

bezpečnostnej politiky a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ a prebehla diskusia na

tému EÚ a Arabská jar. Zdôraznená bola potreba zintenzívniť demokratické pôsobenie v rámci

týchto politík EÚ presadzovaním systematickejšej, pravidelnejšej a včasnej výmeny informácií

o rozličných aspektoch a dôsledkoch týchto politík, a to na národnej a európskej úrovni, ako aj

potreba rozšírenej úlohy parlamentov.

V apríli 2013 sa predsedovia parlamentov rozhodli založiť ďalšiu meziparlamentnú

konferenciu, a to Medziparlamentnú konferenciu o stabilite, hospodárskej koordinácii

a riadení v EÚ. Prvé zasadnutie sa uskutočnilo vo Vilniuse v dňoch 16. až 17. októbra 2013.

Na úvodnom stretnutí bol diskutovaný najmä cieľ, účel a vízia vznikajúcej konferencie a ďalšie

vecné otázky súvisiace s postkrízovým riadením hospodárskych záležitostí, bankovou úniou a

finančnou integráciou v rámci EÚ.

⁴Tamže

6

Medzi nástroje medziparlamentnej spolupráce v EÚ patrí najmä:

 Platforma IPEX (Interparliamentary EU Information Exchange – Medziparlamentná

výmena informácií v EÚ),⁵ktorá predstavuje priestor pre elektronickú výmenu

informácií a dokumentov medzi národnými parlamentmi členských a kandidátskych

krajín EÚ a inštitúciami EÚ. IPEX je zdrojom informácií o aktuálnom stave

posudzovania návrhov právnych aktov EÚ v národných parlamentoch, pričom

umožňuje aktívne sledovať priebeh kontrolných procedúr a nahliadať do súvisiacich

dokumentov národných parlamentov.

 informácie, výskum a dokumentácia⁶– národné parlamenty by si mali navzájom

vymieňať informácie, výskumné materiály a dokumentáciu, a to najmä prostredníctvom

COSAC a Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu (ECPRD).⁷

1.1 Parlamentná dimenzia predsedníctva v Rade EÚ

Predsedníctvo v Rade Európskej únie (ďalej len „Rada“) predstavuje pre členský štát

EÚ jednu z najdôležitejších a najnáročnejších úloh vyplývajúcich z členstva. Podľa článku 16

ods. 9 Zmluvy o Európskej únii predsedníctvo jednotlivých formácií Rady, s výnimkou Rady

pre zahraničné veci, zabezpečujú členské štáty na základe rotačného princípu v súlade s

podmienkami stanovenými v čl. 236 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V praxi je

predsedníctvo vykonávané skupinou troch členských štátov počas obdobia 18 mesiacov (tzv.

predsednícke trio). Predsednícke trio je kreované na základe princípu rotácie medzi členskými

štátmi prihliadajúc na ich rozmanitosť, geografickú polohu či geopolitické hľadisko. Trio

realizuje spoločný program, pričom každý člen tejto trojice v presne stanovenom poradí

predsedá Rade počas obdobia šiestich mesiacov. Ostatní členovia tria sú predsedníckemu štátu

nápomocní vo všetkých funkciách vychádzajúc zo spoločného programu. V období od 1.

januára 2016 do 30. júna 2017 vytvorilo Holandské kráľovstvo predsednícke trio so Slovenskou

republikou a Maltskou republikou. Slovenská republika prevzala predsedníctvo v Rade v

období od 1. júla do 31. decembra 2016.

Každé predsedníctvo v Rade obsahuje okrem podujatí na úrovni exekutívy aj tzv.

parlamentnú dimenziu spočívajúcu v niekoľkých veľkoformátových stretnutiach medzi

predstaviteľmi národných parlamentov členských štátov EÚ (pri dvojkomorových

parlamentoch zástupcovia oboch komôr), kandidátskych a partnerských krajín, ako aj EP či

ďalšími pozvanými hosťami. V rámci parlamentnej dimenzie predsedníctva v Rade je

povinnosťou parlamentu členského štátu, ktorý predsedá v Rade, usporiadať (1) Konferenciu

parlamentných výborov pre záležitosti Únie parlamentov členských štátov Európskej únie tzv.

COSAC (predsednícky a plenárny formát) a (2) Medziparlamentnú konferenciu o Spoločnej

zahraničnej a bezpečnostnej politike a Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike EÚ. V

prípade, ak daná krajina predsedá v Rade v druhom polroku (tak ako Slovenská republika), má

⁵Platforma IPEX je dostupná na: <http://www.ipex.eu>

⁶IPEX. Guidelines for Inter-Parliamentary Cooperation in the European Union. [online]. Dostupné na:

<http://www.ipex.eu/IPEXL-WEB/euspeakers/getspeakers.do>, overené 14.9.2016

⁷Informácie o databáze ECPRD sú dostupné na: <https://ecprd.secure.europarl.europa.eu/ecprd/pub/about.do>

7

jej parlament povinnosť zorganizovať aj (3) Medziparlamentnú konferenciu o stabilite,

hospodárskej koordinácii a riadení v EÚ a v nasledujúcom polroku (4) Stretnutie vedúcich

kancelárií parlamentov členských štátov EÚ a (5) Konferenciu predsedov parlamentov

členských štátov EÚ. Okrem uvedených medziparlamentných konferencií môže parlament

predsedníckeho štátu usporiadať aj ďalšie medziparlamentné stretnutia podľa potreby napr.

zasadnutia vecných výborov.

Parlament členského štátu, ktorý predsedá v Rade, zabezpečuje organizačno-logistickú

a obsahovú stránku všetkých uvedených medziparlamentných konferencií a stretnutí, pričom

týmto konferenciám a stretnutiam predsedajú predsedovia príslušných výborov národného

parlamentu. Rokovacím jazykom je spravidla angličtina a francúzština príp. štátny jazyk

usporiadateľskej krajiny. Výnimkou je plenárny COSAC, ktorý je tlmočený do všetkých

oficiálnych jazykov EÚ.

Okrem vyššie uvedeného prijatím zmien v rámci Smerníc IPEX sa zaviedlo rotujúce

ročné predsedníctvo v správnej rade IPEX. Správnej rade IPEX po novom predsedá

parlament, ktorý predsedal výročnému stretnutiu Konferencie predsedov parlamentov

členských štátov EÚ, t.j. parlament krajiny, ktorá predsedala v Rade v druhom polroku. V

nadväznosti na predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade v druhom polroku 2016 teda

preberie Národná rada Slovenskej republiky predsedníctvo v správnej rade IPEX počas

Konferencie predsedov parlamentov členských štátov EÚ v apríli 2017 v Bratislave. Zloženie

správnej rady ako aj vymenovanie jej predsedu bude odsúhlasené na Stretnutí vedúcich

kancelárií parlamentov členských štátov EÚ vo februári 2017 v Bratislave. Predsedom správnej

rady má byť podľa Smerníc IPEX generálny tajomník predsedajúceho parlamentu (t.j. v prípade

NR SR vedúci Kancelárie NR SR).

V rámci parlamentnej dimenzie slovenského predsedníctva v Rade bude Národná rada

Slovenskej republiky organizovať 7 medziparlamentných konferencií a stretnutí (z tohto 5

v roku 2016 a 2 v roku 2017) s predpokladaným počtom hostí v rozmedzí 150 – 300 na jedno

podujatie. V roku 2016 bude Národná rada Slovenskej republiky organizovať 5 podujatí – (1)

predsednícky a (2) plenárny formát Konferencie parlamentných výborov pre záležitosti Únie

parlamentov členských štátov Európskej únie (COSAC), (3) Medziparlamentnú konferenciu o

Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike a Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike,

(4) Medziparlamentnú konferenciu o stabilite, hospodárskej koordinácii a riadení v EÚ a (5)

stretnutie predsedov parlamentných výborov na tému energetickej únie (v prípade NR SR ide

o Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti). Vzhľadom na to, že Slovenská republika bude

predsedať v Rade v druhej polovici kalendárneho roka, jej podľa aktuálne nastaveného

mechanizmu prináleží tiež ročné predsedníctvo v rámci Konferencie predsedov parlamentov

členských štátov EÚ, z ktorého vyplýva povinnosť zorganizovať ďalšie podujatia aj v roku

2017, a to (6) Stretnutie vedúcich kancelárií (generálnych tajomníkov) parlamentov členských

štátov EÚ a (7) Konferenciu predsedov parlamentov členských štátov EÚ.

8

Okrem uvedeného sa uskutoční aj neformálny samit predsedov parlamentov členských

štátov EÚ, a to v termíne od 6. do 7. októbra 2016 v Bratislave.⁸

1.2 Konferencia predsedov parlamentov členských štátov EÚ

Konferencia predsedov parlamentov členských štátov Európskej únie predstavuje

najvyšší stupeň inštitucionalizovanej medziparlamentnej spolupráce v rámci EÚ. Ide o fórum

umožňujúce vzájomnú výmenu názorov medzi predstaviteľmi národných zákonodarných

zborov (predsedovia resp. podpredsedovia národných parlamentov) a zástupcami Európskeho

parlamentu (predseda Európskeho parlamentu). Predsedovia parlamentov kandidátskych krajín

sa na Konferencii predsedov zúčastňujú ako pozorovatelia. Aktivity Konferencie predsedov

rešpektujú autonómiu a ústavnú pozíciu každého zúčastneného predsedu, pričom stretnutia

Konferencie predsedov sa riadia konsenzom.

Ciele Konferencie predsedov parlamentov členských štátov EÚ:

 Konferencia predsedov má za cieľ chrániť a podporovať úlohu parlamentov a

vykonávať spoločnú činnosť na podporu medziparlamentných aktivít;

 Konferencia predsedov je fórom pre výmenu názorov, informácií a skúseností medzi

predsedami parlamentov v oblastiach súvisiacich s úlohou parlamentov a organizáciou

parlamentných činností, ako aj fórom pre podporu výskumných aktivít a spoločnej

činnosti;

 Konferencia predsedov má dohliadať na koordináciu medziparlamentných aktivít EÚ.

Konferencia predsedov sa stretáva raz ročne na pozvanie predsedu predsedajúceho

parlamentu. Parlament členského štátu, ktorý predsedá v Rade v druhej polovici kalendárneho

roka, predsedá Konferencii predsedov a organizuje zasadnutie Konferencie predsedov v prvej

polovici nasledujúceho kalendárneho roka. Predsedníctvo Konferencie predsedov začína

koncom predchádzajúceho zasadnutia.

Na základe návrhu jedného z predsedov a za podpory dvojtretinovej väčšiny členov

Konferencie predsedov je možné zvolať aj mimoriadne stretnutie.

Termíny a návrhy programov stretnutí je potrebné oznámiť predsedom parlamentov

najneskôr tri mesiace pred riadnymi stretnutiami a jeden mesiac pred mimoriadnymi

stretnutiami. Konečný návrh programu, správy a pracovné dokumenty sú distribuované pokiaľ

možno najneskôr dva týždne pred stretnutiami. Za vypracovanie záverov zo stretnutia

Konferencie predsedov je vždy zodpovedný predsedajúci parlament. Pracovné dokumenty sú

distribuované vo francúzskom a anglickom jazyku. Preklad do iných jazykov môže zabezpečiť

príslušný parlament.

⁸Kancelária NR SR. Kancelária Národnej rady SR pripravuje v dňoch 6. – 7. októbra 2016 mimoriadny

neformálny samit predsedov parlamentov krajín EÚ „Bratislava Parliamentary Summit“ (Bratislavský

parlamentný samit). [online]. Dostupné na:

<https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=54124>, overené 14.9.2016

9

Na základe podnetu jedného z členov môže Konferencia predsedov zriadiť pracovné

skupiny za účelom venovať sa záležitostiam súvisiacim s úlohou parlamentov a organizáciou

medziparlamentnej spolupráce a parlamentných činností.⁹

1.3 História Konferencie predsedov parlamentov členských štátov EÚ

Z historického hľadiska možno pôsobenie Konferencie predsedov rozdeliť na štyri

základné štádiá:

1) Obdobie rokov 1963 – 1974 – v prvých rokoch existencie stretnutí, ktoré možno

považovať za historický základ Konferencie predsedov, sa uskutočnili dve rokovania

predsedov parlamentov členských štátov Európskych spoločenstiev (ďalej len „ES“),

ktoré boli realizované na príležitostnej báze. Prvým bolo stretnutie predsedov

národných parlamentov členských štátov ES a predsedu Parlamentného

zhromaždenia ES (predchodca Európskeho parlamentu) v Ríme v roku 1963 na

základe iniciatívy predsedu Parlamentného zhromaždenia ES Gaetana Martina.

Druhé stretnutie sa konalo v roku 1973 v Štrasburgu na podnet predsedu Európskeho

parlamentu Waltera Behrendta. Špecifikom stretnutia v Štrasburgu bola účasť

predsedu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

2) Obdobie rokov 1975 – 1979 – od roku 1975 sa stretnutia predsedov parlamentov

začali organizovať pravidelne raz za kalendárny rok a zúčastňovali sa ich aj

zástupcovia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (ďalej len „PZ RE“).

Predsedovia národných parlamentov členských štátov Rady Európy, predseda EP

a zástupcovia PZ RE sa v januári 1975 v Paríži a následne v auguste 1975 v Ríme

uzniesli, že stretnutia predsedov parlamentov sa budú realizovať vo forme

každoročnej Výročnej konferencie na základe pozvania niektorého z národných

parlamentov. Rokovania boli striedavo organizované raz parlamentom z členskej

krajiny ES a raz parlamentom z členského štátu Rady Európy (ďalej len „RE“).

V súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím sa uskutočnili Výročné konferencie

predsedov Európskych parlamentných zhromaždení (Annual Conferences of the

Speakers of the European Parliamentary Assemblies) v roku 1976 v Bonne, v roku

1977 vo Viedni a v roku 1978 v Haagu.

3) Obdobie rokov 1980 – 1998 – konferencie predsedov parlamentov ES a Európskych

parlamentných zhromaždení sa uskutočňovali pravidelne raz ročne, avšak

v rozličných formátoch. V Madride v roku 1980 predsedovia parlamentov rozhodli,

že Výročná konferencia sa bude konať v dvoch rozličných formátoch:

⁹IPEX. The Stockholm Guidelines for the Conference of Speakers of EU Parliaments. [online]. Dostupné na:

<http://www.ipex.eu/IPEXL-WEB/euspeakers/getspeakers.do>, overené 14.9.2016

10



jeden rok ako tzv. veľká konferencia za účasti predsedov národných

parlamentov členských štátov RE, predsedu EP a predsedu PZ RE;

nasledujúci rok ako tzv. malá konferencia len za účasti predsedov

parlamentov ES a predsedu EP.

Tabuľka č. 1

Prehľad zasadnutí Konferencie predsedov v období od 1980 do 1998

Rok Miesto a dátum

stretnutia

Formát stretnutia

tzv. veľká konferencia (účasť predsedov národných

parlamentov členských štátov RE, predsedu EP a

predsedu PZ RE)

1980 Madrid

(30. – 31.5.1980)

tzv. malá konferencia (účasť predsedov parlamentov ES

a predsedu EP)

tzv. veľká konferencia (účasť predsedov národných

parlamentov členských štátov RE, predsedu EP a

predsedu PZ RE)

1981 Luxemburg

(3. – 4.7.1981)

1982 Londýn

(4. – 5.6.1982)

tzv. malá konferencia (účasť predsedov parlamentov ES

1983 Rím

(25. – 26.11.1983) a predsedu EP)

tzv. malá konferencia (účasť predsedov parlamentov ES

a predsedu EP)

tzv. malá konferencia (účasť predsedov parlamentov ES

a predsedu EP)

tzv. veľká konferencia (účasť predsedov národných

parlamentov členských štátov RE, predsedu EP a

predsedu PZ RE)

1984 Kodaň

(15. – 16.6.1984)

1985 Paríž

(7. – 8.6.1985)

1986 Lisabon

(6. – 7.6.1986)

tzv. malá konferencia (účasť predsedov parlamentov ES

a predsedu EP)

tzv. veľká konferencia (účasť predsedov národných

parlamentov členských štátov RE, predsedu EP a

predsedu PZ RE)

1987 Luxemburg

(12. – 13.6.1987)

1988 Bern

(24. – 25.6.1988)

tzv. malá konferencia (účasť predsedov parlamentov ES

a predsedu EP)

tzv. veľká konferencia (účasť predsedov národných

parlamentov členských štátov RE, predsedu EP a

predsedu PZ RE)

1989 Madrid

(19. – 20.5.1989)

1990 Brusel

7. – 9.6.1990)

tzv. malá konferencia (účasť predsedov parlamentov ES

a predsedu EP)

tzv. veľká konferencia (účasť predsedov národných

parlamentov členských štátov RE, predsedu EP a

predsedu PZ RE)

1991 Berlín

(9. – 11.5.1991)

1992 Štrasburg

(20. – 22.2.1992)

tzv. malá konferencia (účasť predsedov parlamentov EÚ

a predsedu EP)

tzv. veľká konferencia (účasť predsedov národných

parlamentov členských štátov RE, predsedu EP a

predsedu PZ RE)

1993 Dublin

(28. – 29.5.1993)

1994 Haag

(23. – 24.6.1994)

11

Rok Miesto a dátum

stretnutia

Formát stretnutia

tzv. malá konferencia (účasť predsedov parlamentov EÚ

a predsedu EP)

tzv. veľká konferencia (účasť predsedov národných

parlamentov členských štátov RE, predsedu EP a

predsedu PZ RE)

1995 Londýn

(12. – 13.5.1995)

1996 Budapešť

(7. – 9.6.1996)

tzv. malá konferencia (účasť predsedov parlamentov EÚ

a predsedu EP)

1997 Helsinki

(6. – 7.6.1997)

tzv. veľká konferencia (účasť predsedov národných

parlamentov členských štátov RE, predsedu EP a

predsedu PZ RE)

1998 Štokholm

(12. – 13.6.1998)

Zdroj: IPEX. The History of the EU Speakers Conference. [online]. Dostupné na:

<http://www.ipex.eu/IPEXL-WEB/euspeakers/getspeakers.do>, overené 14.9.2016, preklad a úpravy

autorka

4) Obdobie od 1999 až po súčasnosť – Konferencia predsedov sa stala autonómnym

fórom pre spoluprácu.

 V roku 1999 v Lisabone sa predsedovia parlamentov uzniesli, že stretnutia sa

budú konať minimálne raz za kalendárny rok s cieľom posilnenia

medziparlamentnej kooperácie v EÚ. Rok 1999 možno taktiež považovať za

historický míľnik, kedy došlo k oddeleniu stretnutí predsedov parlamentov

členských štátov EÚ od stretnutí predsedov parlamentov členských štátov

RE.

 V roku 2000 v Ríme boli prijaté procedurálne pravidlá rokovania

Konferencie predsedov (rokovací poriadok) vymedzujúce aj jej ciele

a princípy práce vrátane zmienky o projekte medziparlamentnej výmeny

informácií IPEX. Uvedený rokovací poriadok bol zmenený a doplnený na

Konferencii predsedov v Štokholme 14. – 15. mája 2010.

 V roku 2004 v Haagu predsedovia parlamentov schválili tzv. haagské

pravidlá, ktoré definujú ciele, princípy, inštitucionálny rámec a nástroje

medziparlamentnej spolupráce v EÚ. Tieto pravidlá boli zmenené a doplnené

na Konferencii predsedov v Lisabone v roku 2008.

 V roku 2006 v Kodani bolo spustené webové sídlo IPEX slúžiace na

medziparlamentnú výmenu informácií. Na Konferencii predsedov, ktorá sa

konala v Kodani v dňoch 29. júna až 1. júla 2006, NR SR oficiálne prebrala

predsedníctvo Konferencie predsedov. Delegáciu NR SR viedol poslanec za

ĽS-HZDS Viliam Veteška, podpredseda NR SR. Okrem predsedov a ďalších

zástupcov národných parlamentov sa na stretnutí zúčastnil vtedajší predseda

Európskeho

parlamentu

Joseph

Borrell

Fontelles

a vtedajšia

podpredsedníčka Európskej komisie Margot Wallström.

12

 V apríli 2012 vo Varšave sa predsedovia parlamentov uzniesli, že v súlade s

Protokolom č. 1 o úlohe národných parlamentov v EÚ založia novú

Medziparlamentnú konferenciu o Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej

politike a Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike. Prvé zasadnutie sa

uskutočnilo v dňoch 8. – 11. septembra 2012 v Pafose (Cyperská republika).

Na tomto stretnutí bol schválený rokovací poriadok konferencie, predstavené

priority a stratégie EÚ v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej

politiky a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ a prebehla diskusia

na tému EÚ a Arabská jar. Zdôraznená bola potreba zintenzívniť

demokratické pôsobenie v rámci týchto politík EÚ presadzovaním

systematickejšej, pravidelnejšej a včasnej výmeny informácií o rozličných

aspektoch a dôsledkoch týchto politík, a to na národnej a európskej úrovni,

ako aj potreba rozšírenej úlohy parlamentov.

 V apríli 2013 v Nikózii sa predsedovia parlamentov rozhodli založiť ďalšiu

meziparlamentnú konferenciu, a to Medziparlamentnú konferenciu o

stabilite, hospodárskej koordinácii a riadení v EÚ. Prvé zasadnutie sa

uskutočnilo vo Vilniuse v dňoch 16. až 17. októbra 2013. Na úvodnom

stretnutí bol diskutovaný najmä cieľ, účel a vízia vznikajúcej konferencie a

ďalšie vecné otázky súvisiace s postkrízovým riadením hospodárskych

záležitostí, bankovou úniou a finančnou integráciou v rámci EÚ.

Slovenská republika sa po prvýkrát Konferencie predsedov zúčastnila v roku 2003 v

Aténach. Po Konferencii predsedov parlamentov členských štátov EÚ na prelome júna a júla

2006 v Kodani prevzala predsedníctvo v Konferencii predsedov Národná rada Slovenskej

republiky. Slovenské predsedníctvo trvalo až do zasadnutia Konferencie predsedov

parlamentov EÚ v Bratislave v máji 2007 (NR SR hostila predsedov parlamentov v dňoch 24.

– 27. mája 2007).

Ostatná Konferencia predsedov parlamentov členských štátov EÚ sa uskutočnila

v dňoch 22. až 24. mája 2016 v Luxemburgu.

13

Tabuľka č. 2

Prehľad zasadnutí Konferencie predsedov od Konferencie predsedov v Bratislave

v roku 2007 po súčasnosť

Dátum

Miesto

Témy Konferencie predsedov



Budúcnosť Európy

Medziparlamentná spolupráca

Zvyšovanie európskeho povedomia na národnej úrovni

Zahraničná pomoc parlamentom nových a vznikajúcich

demokracií

24. –

27.5.2007

Bratislava



Ukrajina, východný sused EÚ

Lisabonská zmluva (proces ratifikácie, nové kompetencie

národných parlamentov, nové partnerstvo medzi národnými

parlamentmi a EP)

19. –

21.6.2008



Participácia žien v politike

Lisabon

Medziparlamentná spolupráca (revízia tzv. haagskych pravidiel

medziparlamentnej spolupráce z roku 2004)

Zahraničná pomoc parlamentom nových a vznikajúcich

demokracií

Inštitucionálna budúcnosť EÚ a implementácia klauzulí

zakotvených v Lisabonskej zmluve národnými parlamentmi

Európa a krízový manažment: zapojenie sa národných

parlamentov



26. –

28.2.2009

Paríž



Príprava parlamentnej dimenzie predsedníctva v Rade EÚ

Budúcnosť Európy po roku 2030

Mimoriadna Konferencia predsedov na tému prípravy na

nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy

Diskusia v troch pracovných skupinách na témy zintenzívnenia

medziparlamentnej výmeny informácií, koordinácie

medziparlamentnej spolupráce, budúcnosti Konferencie

predsedov a monitorovania priestoru slobody, bezpečnosti

a spravodlivosti



11. –

12.12.2009

Štokholm



Lisabonská zmluva a medziparlamentná spolupráca – Európska

komisia a národné parlamenty

Lisabonská zmluva a medziparlamentná spolupráca – fóra pre

medziparlamentnú spoluprácu

14. –

15.5.2010

Štokholm



Medziparlamentná spolupráca – výzvy a očakávania

Nové technológie a komunikácia – výzvy pre parlamenty

Príprava na svetovú konferenciu predsedov parlamentov

Finančná kríza a jej následky pre rozpočty parlamentov

Parlamentná kontrola Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej

politiky a Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiku EÚ

Parlament, verejná mienka a médiá

Parlamentná kontrola v oblasti slobody, bezpečnosti a práva

(bezpečnostné služby, spravodajské služby a Europol)

Finančná kríza v Európe a jej dopad na národné rozpočty

stabilitu eura: Úloha národných parlamentov

a medziparlamentnej spolupráce v oblasti ekonomického

riadenia v Európe a v rámci európskeho semestra



4. –

5.4.2011



Brusel

14

Dátum

Miesto

Témy Konferencie predsedov



Kríza európskej jednoty – čo môžeme robiť?

Parlamentná kontrola Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej

politiky a Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiku EÚ

Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a

menovej únii a jej dopad na národné parlamenty

Parlament, verejná mienka a médiá

Úloha národných parlamentov a EP v procese posilňovania

ľudských práv v tretích krajinách s dôrazom na stredomorský

región

19. –

21.4.2012

Varšava



21. –

23.4.2013

Nikózia



Priblíženie EÚ občanom

Sociálna súdržnosť v čase znižovania deficitu verejných

financií – čo môžu robiť národné parlamenty

Úloha národných parlamentov v procese riešenia dôsledkov

hospodárskej a finančnej krízy

5 rokov po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy:

Poučenie z kontroly dodržiavania zásady subsidiarity

v parlamentoch

Medziparlamentná spolupráca s krajinami Východného

partnerstva

Medziparlamentná kooperácia v oblasti slobody, bezpečnosti

a spravodlivosti



6. –

8.4.2014

Vilnius



Európa po kríze: nové cesty pre rast

Kontinent základných práv: Európa slobody, solidarity

a bezpečnosti

Úloha národných parlamentov v procese negociácie

medzinárodných zmlúv

20. –

21.4.2015

Rím



Posilnenie politického dialógu

Manažovanie migračných tokov

Posilňovanie Európskej únie

Úloha národných parlamentov a medziparlamentnej spolupráce

Zaisťovanie bezpečnosti občanov rešpektujúc základné

slobody

22. –

24.5.2016

Luxemburg

Zdroj: Autorka na základe informácií z IPEX. EU Speakers Conference. [online]. Dostupné na:

<http://www.ipex.eu/IPEXL-WEB/euspeakers/getspeakers.do>, overené 14.9.2016

Neformálny samit predsedov parlamentov členských štátov EÚ (Bratislavský

parlamentný samit), ktorý sa uskutoční v termíne od 6. do 7. októbra 2016 v Bratislave, sa

bude venovať súčasným hrozbám európskej jednoty a prekonávaniu odstupu medzi Európskou

úniou a jej občanmi, úlohám národných parlamentov, vnútornej kohézii Európskej únie a

globálne angažovanej Európe. Iniciatíva zorganizovať neformálny samit predsedov

parlamentov bola predsedom Národnej rady Slovenskej republiky Andrejom Dankom prvýkrát

verejne prezentovaná 7. júla 2016 a jej myšlienka nadväzuje na neformálny samit hláv štátov

alebo predsedov vlád členských štátov EÚ, ktorý sa v Bratislave konal 16. septembra 2016.

Bratislavský parlamentný samit nesie motto „Spoznajme sa lepšie“.¹⁰

¹⁰Kancelária NR SR. Kancelária NR SR dňoch 6. – 7. októbra 2016 neformálny samit predsedov parlamentov

krajín EÚ „Bratislava Parliamentary Summit“ (Bratislavský parlamentný samit). [online]. Dostupné na:

<https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=54166>, overené 26.9.2016

15

Keďže Slovenská republika predsedá v Rade Európskej únie v druhom polroku

kalendárneho roka, musí Národná rada Slovenskej republiky zorganizovať Konferenciu

predsedov parlamentov členských štátov Európskej únie v nasledujúcom polroku (t.j. v prvom

polroku 2017). Pri výbere tém, ktorým by sa mohla venovať Konferencia predsedov

v Bratislave v apríli 2017 treba okrem vyššie uvedeného zvážiť aj skutočnosť, že Výbor

Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na svojom zasadnutí dňa 6.

októbra 2015 navrhol tieto hlavné témy parlamentnej dimenzie slovenského predsedníctva v

Rade Európskej únie v roku 2016: energetická únia; sociálna dimenzia EÚ (sociálna únia,

štrukturálne fondy, kohézia); TTIP a jej riziká; globalizácia a jej vplyv na európsky sociálny a

zelený model; výzvy masovej migrácie z ekonomického, bezpečnostného a kultúrneho hľadiska

(kultúrno-etické korene Európy); sociálna a participatívna ekonomika a rozvojová pomoc a

ekonomické pozdvihnutie globálneho „Juhu“.¹¹

¹¹Uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti č. 205 zo 6. októbra 2015

16

Bibliografia

1. IPEX. Guidelines for Inter-Parliamentary Cooperation in the European Union.

[online]. Dostupné na: <http://www.ipex.eu/IPEXL-

WEB/euspeakers/getspeakers.do>, overené 14.9.2016

2. IPEX. The History of the EU Speakers Conference. [online]. Dostupné na:

<http://www.ipex.eu/IPEXL-WEB/euspeakers/getspeakers.do>, overené 14.9.2016

3. IPEX. EU Speakers Conference. [online]. Dostupné na: <http://www.ipex.eu/IPEXL-

WEB/euspeakers/getspeakers.do>, overené 14.9.2016

4. IPEX. The Stockholm Guidelines for the Conference of Speakers of EU Parliaments.

[online]. Dostupné na: <http://www.ipex.eu/IPEXL-

WEB/euspeakers/getspeakers.do>, overené 14.9.2016

5. Kancelária NR SR. Kancelária Národnej rady SR pripravuje v dňoch 6. – 7. októbra

2016 mimoriadny neformálny samit predsedov parlamentov krajín EÚ „Bratislava

Parliamentary Summit“ (Bratislavský parlamentný samit). [online]. Dostupné na:

<https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=54124>,

overené 14.9.2016

6. Kancelária NR SR. Kancelária NR SR dňoch 6. – 7. októbra 2016 neformálny samit

predsedov parlamentov krajín EÚ „Bratislava Parliamentary Summit“ (Bratislavský

parlamentný samit). [online]. Dostupné na:

<https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=54166>,

overené 26.9.2016

Bratislava 26. septembra 2016

17