KANCELÁRIA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
P A R L A M E N T N Ý I N Š T I T Ú T  
O d d e l e n i e p a r l a m e n t n é h o v ý s k u m u a v z d e l á v a n i a  
Bratislava, 16.10.2017  
AKTUÁLNA EKONOMICKÁ  
A SOCIÁLNA SITUÁCIA  
V SLOVENSKEJ REPUBLIKE  
Vypracovala: Ing. Martina Hogenová, Odbor Parlamentný inštitút K NR SR  
Supervízor: RNDr. Katarína Kubišová, vedúca Oddelenia parlamentného výskumu a  
vzdelávania  
Schválil: JUDr. Milan Hodás, PhD., riaditeľ Odboru Parlamentný inštitút K NR SR  
Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky,  
Odbor Parlamentný inštitút, Nám. A. Dubčeka 1, 812 80 Bratislava,  
Materiál slúži výlučne pre poslancov a zamestnancov Národnej rady SR a Kancelárie NR  
SR a nemôže v plnej miere nahrádzať právne, alebo odborné poradenstvo v danej oblasti.  
Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie materiálu  
je možné iba so súhlasom Parlamentného inštitútu a autora.  
Predkladaný materiál má za úlohu informovať poslancov o aktuálnej úrovni ukazovateľov  
ekonomického vývoja SR. Je založený na prvom publikovaní vybraných ukazovateľov  
sledovaných na Štatistickom úrade SR. Reaguje na prognózy ekonomického vývoja SR  
vypracované na Ministerstve financií SR, polročné prognózy Európskej komisie, štvrťročné  
správy o eurozóne a ďalšie relevantné analytické pramene, medzi ktorými sú na prvom mieste  
informácie o vývoji verejných financií zverejňované Ministerstvom financií SR a štatistické  
prehľady a analýzy Národnej banky Slovenska.  
The aim of the submitted overview is to provide Members of Parliament with data on the  
current development of Slovak economy. It is based on the first release of selected indicators  
followed at the Statistical Office of the Slovak Republic. It responds to prognoses of  
development of Slovak economy prepared by the Ministry of Finance of the Slovak Republic,  
six-month prognoses issued by the European Commission, quarterly reports on the Euro  
area and other relevant analytical sources, most prominent of which being primarily  
information on development of public finance released by the Ministry of Finance of the  
Slovak Republic and statistical overviews and analyses by the National Bank of Slovakia.  
VII. volebné obdobie  
Obsah  
1. Základné ukazovatele vývoja ekonomiky SR (súhrnná tabuľka)  
2. Hrubý domáci produkt  
3. Vývoj cien (Inflácia)  
5
6
6
4. Zamestnanosť  
8
5. Nezamestnanosť  
9
6. Zahraničný obchod  
11  
13  
16  
16  
17  
18  
20  
22  
7. Saldo štátneho rozpočtu  
8. Priemyselná produkcia  
9. Stavebná produkcia  
10. Maloobchod  
11. Vývoj miezd  
12. Hrubý zahraničný dlh  
13. Ďalšie ekonomické informácie  
1. Základné ukazovatele vývoja ekonomiky SR (súhrnná tabuľka)  
Hrubý domáci produkt  
V stálych cenách  
v bežných cenách  
+ 3,3 %  
+4,1 %  
2. štvrťrok 2017 / 2. štvrťrok 2016  
Harmonizovaný index  
spotrebiteľských cien  
(medzimesačný)  
100,0 %  
6,54 %.  
jún 2017  
Miera evidovanej  
nezamestnanosti  
august 2017  
august 2017  
Saldo zahraničného obchodu  
Celkový vývoz tovaru  
1 827 mil. Eur  
5 981 mil. Eur  
k 31. 9. 2017  
k 31. 9. 2016  
-
1 087 841  
tis. Eur  
Saldo štátneho rozpočtu  
-
644 271 tis.  
Eur  
Priemyselná produkcia  
(medziročný rast)  
+ 9,2 %  
júl 2017 / júl 2016  
Stavebná produkcia  
(medziročný rast)  
+ 14,7 %  
+ 6,8  
júl 2017 / júl 2016  
Maloobchodný obrat  
august 2017 / august 2016  
Priemerná nominálna  
mesačná mzda zamestnanca  
hospodárstva SR  
944 €  
+ 4,8%  
2. štvrťrok 2017  
2. štvrťrok 2016  
Hrubý zahraničný dlh  
78, 791  
2. štvrťrok 2017  
mld. USD  
5
2. Hrubý domáci produkt  
Hrubý domáci produkt v 2. štvrťroku 2017  
Objem hrubého domáceho produktu (HDP) sa medziročne zvýšil v bežných cenách o 4,1  
% na 21 066,4 mil. eur. Dynamika jeho rastu sa oproti 2. štvrťroku 2016 spomalila v  
stálych cenách o 0,5 p. b. na 3,3 %. V medzikvartálnom porovnaní (2. štvrťrok 2017  
oproti 1. štvrťroku 2017) po sezónnom očistení tvorba HDP reálne vzrástla o 0,8 %.  
Ekonomický rast v 2. štvrťroku 2017 bol podporený hlavne domácim dopytom, ktorý sa  
medziročne zvýšil o 2,3 %. Jeho zvýšenie ovplyvnil najmä nárast konečnej spotreby  
domácností o 3,6 %. Pokles sme zaznamenali v konečnej spotrebe verejnej správy o 0,1  
% aj v konečnej spotrebe neziskových inštitúcií slúžiacich prevažne domácnostiam o 1,9 %  
(tvorila 0,9 % HDP). Rast dosiahla aj tvorba hrubého kapitálu o 1,3 % (z toho tvorba  
hrubého fixného kapitálu klesla o 6,7 %). Jeho dynamika medziročne vzrástla o 2,7 p. b.  
(z toho tvorba hrubého fixného kapitálu poklesla o 5,6 p. b.). Po dvoch rokoch rastu  
zaznamenal dovoz výrobkov a služieb pokles o 0,2 %, zahraničný dopyt sa zvýšil o 0,2 %.  
Výkonnosť národohospodárskych odvetví meraná hrubou pridanou hodnotou vzrástla v 2.  
štvrťroku 2017 medziročne o 3,2 %. Vývoj ovplyvnil rast vo väčšine odvetví, z toho najmä  
v pôdohospodárstve o 12,1 %, veľkoobchode a maloobchode, oprave motorových vozidiel  
a motocyklov; doprave a skladovaní; ubytovaní a stravovaní o 5,5 %, činnostiach v oblasti  
nehnuteľností o 5,1 % a stavebníctve o 4,5 %. Vyššiu pridanú hodnotu vytvorili aj  
odvetvia informačné a komunikačné činnosti o 3,3 %, odborné, vedecké a technické  
činnosti o 3,1 %, umenie, zábava a rekreácia; ostatné činnosti o 2,4 %, verejná správa;  
vzdelávanie; zdravotníctvo a sociálna pomoc o 1,9 % a priemysel o 1,2 %. Pridaná  
hodnota sa znížila v odvetví finančných a poisťovacích činností o 1,5 %. Rastúci trend sa  
udržal aj pri výbere čistých daní z produktov o 3,5 %.  
Z vytvoreného HDP dôchodkovou metódou 1) tvoril hrubý prevádzkový prebytok a  
zmiešané dôchodky 10 580,2 mil. eur. V porovnaní s 2. štvrťrokom 2016 vzrástol ich  
objem o 2 %. Odmeny zamestnancov 2) v hodnote 8 329,1 mil. eur vzrástli o 7 %. Objem  
vybraných daní z produkcie a dovozu vzrástol o 4,3 % na 2 392,6 mil. eur. Hodnota  
3. Vývoj cien (inflácia)  
a) Vývoj jadrovej a čistej inflácie v auguste 2017  
V auguste 2017 miera medziročnej inflácie v úhrne dosiahla hodnotu 1,5 %. Jadrová  
inflácia dosiahla hodnotu 2,2 % a čistá inflácia hodnotu 1,6 %.  
V auguste 2017 oproti júlu 2017 úhrnnú infláciu jadrová inflácia ovplyvnila -0,01  
percentuálneho bodu (p. b.), regulované ceny  
a nepriame dane úhrnnú infláciu  
neovplyvnili. Ceny potravín jadrovú infláciu ovplyvnili -0,07 p. b., čistá inflácia jadrovú  
b) Harmonizované indexy spotrebiteľských cien v auguste 2017  
Priemerná ročná miera inflácie (vyjadrená zmenou priemerného harmonizovaného indexu  
spotrebiteľských cien za posledných 12 mesiacov oproti priemeru predchá­dzajúcich 12  
mesiacov) dosiahla v auguste 2017 hodnotu 0,7 %.  
6
V
auguste 2017 medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom  
spotrebiteľských cien dosiahla hodnotu 1,6 %.  
Medzimesačný harmonizovaný index spotrebiteľských cien 100,0 % bol ovplyvnený  
najmä zvýšením a znížením cien v nasledovných odboroch klasifikácie COICOP: doprava  
(kladný príspevok 0,06 percentuálneho bodu), rozličné tovary a služby (kladný príspevok  
0,03 p. b.), nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domácností (kladný príspevok 0,01  
p. b.), reštaurácie a hotely (kladný príspevok 0,01 p. b.), rekreácia a kultúra (kladný  
príspevok 0,01 p. b.), alkoholické nápoje a tabak (záporný príspevok -0,01 p. b.), odevy  
a obuv (záporný príspevok -0,03 p. b.), potraviny a nealkoholické nápoje (záporný  
c) Vývoj spotrebiteľských cien v auguste 2017  
Spotrebiteľské ceny sa v auguste v porovnaní s júlom v úhrne nezmenili. Na júlovej úrovni  
ostali ceny za bývanie, vodu, elektrinu, plyn a ostatné palivá; za pošty a spoje;  
vzdelávania. Zvýšili sa ceny v odboroch doprava o 0,6 %; rozličné tovary a služby o 0,3  
%; nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domácnosti; reštaurácie a hotely zhodne o  
0,2 %; zdravotníctvo; rekreácia a kultúra zhodne o 0,1 %. Klesli ceny odevov a obuvi o  
0,7 %; potravín a nealkoholických nápojov o 0,4 %; alkoholických nápojov a tabaku o 0,1  
%.  
Pokles cien potravín o 0,4 % ovplyvnili nižšie ceny zeleniny (vrátane zemiakov) o 8,8 %;  
ovocia o 5,7 %, rýb o 0,8 %. Zvýšili sa ceny olejov a tukov o 4,9 %, cukru, džemu, medu,  
sirupov, čokolády a cukroviniek o 1,1 %, mäsa o 0,6 %, chleba a obilnín o 0,4 %, mlieka,  
syrov a vajec o 0,3 %. Zvýšili sa ceny nealkoholických nápojov o 0,1 % (vzrástli ceny  
minerálnych vôd, nealkoholických nápojov a štiav o 0,7 %, klesli ceny kávy, čaju a kakaa  
o 0,8 %).  
Zníženie cien zeleniny spôsobili nižšie ceny papriky o 32,4 %, karfiolu o 21,2 %, paradajok  
o 16 %, karotky o 13,4 %, cibule o 11,5 %, šalátových uhoriek o 11,1 %, petržlenu o 6  
%, bielej kapusty o 5,2 %, zemiakov o 4,6 %, cesnaku o 3,4 %, zeleru o 1,5 %. Nižšie  
ceny ovocia ovplyvnil pokles cien stolového hrozna o 28,3 %, vodových červených  
melónov o 19,4 %, banánov o 17,4 %, mandarínok o 2,7 %. Zvýšili sa ceny pomarančov o  
8,8 %, kiwi o 3,7 %, citrónov o 2,8 %, jabĺk o 2 %. Rast cien mäsa ovplyvnili vyššie ceny  
hydiny o 2 %, údenín o 0,5 %, hovädzieho mäsa o 0,3 %. Klesli ceny bravčového mäsa o  
0,2 %.  
Nižšie ceny v odbore alkoholické nápoje a tabak ovplyvnil pokles cien alkoholických  
nápojov o 0,2 % (znížili sa ceny destilátov o 1 %, piva o 0,1 %, vzrástli ceny vína o 0,8  
%). Nezmenili sa ceny tabaku.  
Na zníženie cien v odbore odevy a obuv vplývali nižšie ceny obuvi o 1 %; odievania o 0,5  
%.  
V odbore bývanie, voda, elektrina, plyn a ostatné palivá na úrovni minulého mesiaca ostali  
ceny skutočného n ájomného plateného nájomníkmi; materiálov na údržbu a opravu  
obydlia; služieb na údržbu a opravu obydlia; dodávky vody; zberu smetí; odvádzania  
odpadových vôd; elektriny; plynu; tepelnej energie. Zvýšili sa ceny pevných palív o 0,2 %.  
Klesli ceny ostatných služieb týkajúcich sa obydlia o 0,2 %; imputovaného nájomného  
bývajúcich vlastníkov o 0,1 %.  
7
Zvýšenie cien v odbore nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domácnosti ovplyvnil  
rast cien tovarov a služieb na bežnú údržbu domácnosti o 1,3 %. Klesli ceny bytových  
textílií o 0,8 %; výrobkov zo skla, stolového riadu a potrieb pre domácnosť 0,5 %;  
nástrojov a náradia pre dom a záhradu o 0,4 %; nábytku, bytového zariadenia, kobercov a  
iných podlahových krytín o 0,2 %; domácich spotrebičov o 0,1 %.  
Rast cien v odbore zdravotníctvo ovplyvnili vyššie ceny zdravotníckych výrobkov,  
zdravotníckych potrieb a zariadení (ostatných zdravotníckych výrobkov o 0,6 %, nezmenili  
sa ceny farmaceutických výrobkov, terapeutických pomôcok a zariadení); ambulantných  
služieb zhodne  
o 0,1 % (služieb zubných lekárov o 0,2 %, služieb stredného  
zdravotníckeho personálu – kúpeľná liečba o 0,1 %, nezmenili sa ceny lekárskych služieb).  
Nezmenené ostali ceny nemocničných služieb.  
Na zvýšenie cien v doprave pôsobili vyššie ceny prevádzky prostriedkov osobnej dopravy  
(palív a mazadiel pre prostriedky osobnej dopravy o 1,2 %, náhradných dielov a  
príslušenstva, ostatných služieb spojených s prostriedkami osobnej dopravy zhodne o 0,4  
%, údržby a opráv o 0,1 %); dopravných služieb zhodne o 0,8 % (leteckej osobnej  
dopravy o 24,7 %, nezmenili sa ceny cestnej osobnej dopravy, ostatných zakúpených  
dopravných služieb). Nezmenili sa ceny nákupu dopravných prostriedkov (zvýšili sa ceny  
nových motorových vozidiel o 0,1 %, klesli ceny bicyklov o 0,4 %).  
V odbore pošty a spoje na úrovni predchádzajúceho mesiaca zostali ceny poštových;  
telefónnych služieb. Vzrástli ceny mobilných telefónnych zariadení o 0,2 %.  
Vyššie ceny v odbore rekreácia a kultúra ovplyvnilo zvýšenie cien organizovaných  
dovolenkových zájazdov o 0,9 %; audiovizuálnej a fotografickej techniky o 0,1 %. Znížili  
sa ceny ostatných významnejších tovarov dlhodobej spotreby na rekreáciu a kultúru –  
hudobné nástroje o 0,5 %; novín, kníh a kancelárskych potrieb o 0,3 %. Na úrovni  
predchádzajúceho mesiaca zostali ceny ostatných potrieb a zariadení na rekreáciu, do  
záhrady a pre domáce zvieratá; rekreačných služieb a kultúry.  
V odbore vzdelávanie na júlovej úrovni zostali ceny predprimárneho, primárneho;  
sekundárneho; terciárneho vzdelávania a vzdelávania nedefinovateľného podľa úrovne.  
Rast cien v odbore reštaurácie a hotely ovplyvnilo zvýšenie cien stravovacích služieb o 0,2  
% (v reštauráciách, v kaviarňach o 0,3 %, v závodných jedálňach o 0,1 %); ubytovacích  
služieb o 0,1 %.  
Zvýšenie cien v odbore rozličné tovary a služby spôsobili vyššie ceny finančných služieb  
inde neklasifikovaných o 0,5 % (finančné služby poskytované bankami o 0,6 %); osobnej  
starostlivosti o 0,4 %; osobných doplnkov inde neklasifikovaných; sociálnej ochrany  
zhodne o 0,1 % (úhrada za stravu v jedálňach pre dôchodcov o 0,3 %). Na úrovni  
minulého mesiaca zostali ceny poistenia; ostatných služieb inde neklasifikovaných.  
V auguste 2017 v porovnaní s augustom 2016 sa spotrebiteľské ceny v úhrne zvýšili o 1,5  
%. Vzrástli ceny v odboroch potraviny a nealkoholické nápoje o 4,4 %; doprava o 3,5 %;  
zdravotníctvo o 2,7 %; rozličné tovary a služby o 2,6 %; reštaurácie a hotely o 2,1 %;  
alkoholické nápoje a tabak o 2 %; rekreácia a kultúra o 1,8 %; vzdelávanie o 1,4 %;  
odevy a obuv; pošty a spoje zhodne o 0,4 %. Klesli ceny za bývanie, vodu, elektrinu, plyn  
a ostatné palivá o 1,1 %; za nábytok, bytové zariadenie a bežnú údržbu domácnosti o 0,1  
%.  
V priemere za osem mesiacov v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2016 sa  
spotrebiteľské ceny v úhrne zvýšili o 1,1 %.  
8
Index spotrebiteľských cien sa v auguste oproti júlu v domácnostiach zamestnancov, v  
domácnostiach dôchodcov a v nízkopríjmových domácnostiach nezmenil.  
Index spotrebiteľských cien sa v auguste 2017 medziročne zvýšil za domácnosti  
zamestnancov o 1,6 %, za domácnosti dôchodcov o 1,4 % a za nízkopríjmové domácnosti  
o 1,5 %.  
V priemere za osem mesiacov v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2016 sa index  
spotrebiteľských cien zvýšil za domácnosti zamestnancov o 1,1 %, za domácnosti  
dôchodcov o 0,9 % a za nízkopríjmové domácnosti o 1 %.  
4. Zamestnanosť  
Zamestnanosť v 2. štvrťroku 2017  
Zamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) sa v porovnaní s 2.  
štvrťrokom 2016 zvýšila o 1,4 % na 2 526,8 tis. osôb. V absolútnom vyjadrení tak počet  
pracujúcich 2) vzrástol o 36 tis. osôb. Po odpočítaní osôb pracujúcich v zahraničí  
zamestnanosť na území Slovenska sa medziročne zvýšila o 2,2 % na 2 376,9 tis. Sezónne  
očistená celková zamestnanosť oproti 1. štvrťroku 2017 vzrástla o 0,2 %, resp. o 5,4 tis.  
osôb na 2 525,4 tis. osôb.  
Z
hľadiska štruktúry pracujúcich bol vývoj celkovej zamestnanosti ovplyvnený  
predovšetkým rastom počtu zamestnancov o 32,8 tis. osôb (o 1,6 %) na 2 142,3 tis. osôb.  
Zvýšenie počtu podnikateľov 3) o 4,6 tis. osôb (o 1,2 %) na 382,7 tis. osôb spôsobil rast  
počtu podnikateľov so zamestnancami o 5,6 tis. osôb (o 7,4 %) na 81,5 tis. osôb. Počet  
podnikateľov bez zamestnancov klesol o 1,1 tis. osôb (o 0,4 %) na 301,1 tis. osôb.  
Podľa odvetvovej klasifikácie rast zamestnanosti bol ovplyvnený najmä nárastom počtu  
pracujúcich v stavebníctve o 26,9 tis. osôb a v priemysle o 12,5 tis. osôb. V sektore  
služieb sa počet pracujúcich zvýšil najmä v odvetví odborné, vedecké a technické činnosti  
(o 15,9 tis.) Pokles zamestnanosti pokračoval v pôdohospodárstve (o 1,9 tis.).  
Miera zamestnanosti osôb vo veku 20 - 64 rokov 4) v porovnaní s 2. štvrťrokom 2016  
vzrástla o 1,2 p. b. na 71,1 %. Miera zamestnanosti mužov sa zvýšila o 0,3 p. b. na 77,5  
% a žien o 2,1 p. b. na 64,6 %.  
Z hľadiska vzdelanostnej úrovne na trhu práce pribudlo najviac osôb s vysokoškolským  
vzdelaním (o 32,2 tis.) a úplným stredným odborným (učňovským) vzdelaním s maturitou  
(o 26,1 tis. osôb). Naopak, najvýraznejší pokles zaznamenali pracujúci s úplným stredným  
odborným vzdelaním s maturitou o 24,6 tis.  
Podľa vekového zloženia sa zamestnanosť zvýšila vo väčšine vekových kategórií. Najviac  
vzrástol počet pracujúcich vo vekovej skupine 60 a viac - ročných o 28,1 tis. osôb a vo  
vekovej skupine 15-24 ročných o 10,8 tis. osôb. Počet pracujúcich sa znížil najvýraznejšie  
vo vekovej kategórii 25 - 34 rokov o 16,6 tis. osôb.  
Počet pracujúcich osôb sa medziročne zvýšil vo všetkých krajoch, relatívne najviac v  
Nitrianskom (o 2,8 %) a Žilinskom kraji (o 2,4 %). Najvyššia miera zamestnanosti bola  
dosiahnutá v Bratislavskom kraji (79,8 %), najrýchlejší rast v Trenčianskom a Nitrianskom  
kraji (zhodne o 2,1 p. b.).  
9
V priemere za 1. polrok 2017 vzrástla celková zamestnanosť o 1,8 % na 2 519,8 tis. osôb.  
Pokles počtu pracujúcich v zahraničí do 1 roka podľa VZPS 5) pokračoval aj v 2. štvrťroku  
2017, medziročne sa ich počet znížil o 15,2 tis. (o 9,2 %) na 149,9 tis. osôb. Medzi  
migrantmi prevládali pracujúci v stavebníctve (46,1 tis. osôb), zdravotníctve a sociálnej  
pomoci (38,1 tis. osôb) a v priemysle (28,8 tis. osôb). Z európskych krajín najviac  
slovenských občanov pracovalo v Rakúsku (55,5 tis. osôb) a v Českej republike (37,7 tis.  
osôb). Z regionálneho hľadiska najviac osôb, ktoré si našli prácu v zahraničí, bolo z  
Prešovského kraja (38,8 tis.).  
Počet voľných pracovných miest 6) sa v 2. štvrťroku medziročne znížil v priemere o 203 (o  
1 %) na 20 117 miest. Absolútne najviac sa znížil v administratívnych službách (o 489  
miest) a vo finančných a poisťovacích činnostiach (o 488). Ponuka voľných pracovných  
miest sa medziročne zvýšila najmä v priemyselnej výrobe (o 509) a v doprave a  
5. Nezamestnanosť  
Nezamestnanosť v 2. štvrťroku 2017  
V 2. štvrťroku 2017 pokračoval klesajúci trend nezamestnanosti, počet nezamestnaných  
podľa VZPS sa medziročne znížil o 41,6 tis. (o 15,7 %) na 223,2 tis. osôb. Miera  
nezamestnanosti oproti 2. štvrťroku 2016 klesla o 1,5 p. b. na 8,1 %. U mužov klesla o  
0,5 p. b. na 8 % a u žien o 2,6 p. b. na 8,3 %. V medzikvartálnom porovnaní (2. štvrťrok  
2017 oproti 1. štvrťroku 2017) klesla sezónne očistená nezamestnanosť o 4,6 tis. (o 1,9  
%) na 231,9 tis. osôb.  
Z hľadiska vekovej štruktúry tvorili najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných osoby vo veku  
35 - 49 rokov s počtom 76,4 tis. osôb a podielom 34,2 % na celkovej nezamestnanosti.  
Počet nezamestnaných sa znížil vo všetkých vekových kategóriách, najvýraznejšie vo  
vekovej skupine 25 – 34 ročných (o 12,3 tis. osôb).  
Nezamestnaní, ktorí ešte nikdy nemali zamestnanie, tvorili 22,6  
%
z
celkovej  
nezamestnanosti. Z hľadiska ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa najviac  
osôb naposledy pracovalo v priemysle (18,9 %). V tomto odvetví sa nezamestnanosť  
znížila najvýraznejšie, a to o 11,9 tis. osôb. Najviac vzrástla nezamestnanosť  
v
ubytovacích a stravovacích službách o 1,9 tis. osôb.  
Najvyšší počet nezamestnaných bol v Prešovskom (50,5 tis.) a Banskobystrickom kraji (43  
tis.). Nezamestnanosť klesla vo všetkých krajoch, relatívne najviac v Trnavskom (o 33,9  
%) a Nitrianskom kraji (o 30,1 %). Najvyššia regionálna miera nezamestnanosti (12,9 %)  
bola v Banskobystrickom kraji. Miera nezamestnanosti sa znížila vo všetkých krajoch,  
najvýraznejšie v Trnavskom kraji (o 2,9 p. b.).  
V 1. polroku 2017 nezamestnanosť medziročne klesla o 15,7 % na 231,5 tis. osôb. Miera  
Evidovaná nezamestnanosť v auguste 2017  
Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla v auguste tohto roka úroveň  
6,54 %. V porovnaní s júlom 2017, keď bola na úrovni 6,70 %, klesla o 0,16  
percentuálneho bodu (p. b.). Medziročne sa znížila o 2,89 p. b.  
10  
Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie dosiahol v ôsmom mesiaci tohto roka  
178.253 osôb. Medzimesačne klesol stav o 4501 osôb. Medziročne sa znížil o 78.018, čo je  
o 30,44 % osôb menej.  
Miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná  
z
celkového počtu uchádzačov  
o
zamestnanie dosiahla v ôsmom mesiaci 7,70 %. Medzimesačne klesla o 0,21 p. b.,  
medziročne sa znížila o 3,15 p. b.  
Stav celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahol v auguste 209.918 osôb.  
Medzimesačne sa znížil o 5577 osôb. Medziročne klesol stav o 84.803.  
V ôsmom mesiaci bol pokles miery evidovanej nezamestnanosti zaznamenaný vo  
všetkých krajoch, najvýraznejší bol v Prešovskom samosprávnom kraji.  
Na okresnej úrovni sa nezamestnanosť znížila v 72 okresoch, v šiestich okresoch bol  
zaznamenaný nárast.  
Ku koncu augusta tohto roka bolo na úradoch práce voľných 69.104 pracovných miest.  
Medzimesačne počet voľných miest vzrástol o 8045. Najviac voľných miest bolo v  
Bratislavskom kraji, najmenej ich bolo v Košickom kraji.  
Tabuľka č. 1  
Miera evidovanej nezamestnanosti SR 2017  
mesiac  
Evidovaná  
Nezamest.  
%
1
8,64  
2
8,39  
3
8,04  
4
7,74  
5
7,35  
6
6,90  
7
6,70  
8
6,54  
9
10  
11  
12  
Miera evidovanej nezamestnanosti SR 2016  
mesiac  
Evidovaná  
Nezamest.  
%
1
2
3
9,98  
4
9,64  
5
9,45  
6
9,45  
7
9,44  
8
9,43  
9
9,42  
10  
9,08  
11  
8,78  
12  
8,76  
10,39  
10,09  
6. Vývoj zahraničného obchodu v auguste 2017 a za osem mesiacov roku 2017  
V auguste dosiahol celkový vývoz tovaru hodnotu 5 981,7 mil. eur, pri medziročnom  
náraste o 5,9 %. Celkový dovoz tovaru sa zvýšil o 10,5 % na 6 032,4 mil. eur. Saldo  
zahraničného obchodu bolo pasívne v objeme 50,7 mil. eur.  
Za osem mesiacov sa v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku zvýšil celkový  
vývoz tovaru o 7 % na 48 270 mil. eur a celkový dovoz sa zvýšil o 8,9 % na 46 443 mil.  
eur. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 1 827 mil. eur (o 655,2 mil. eur  
nižšie ako za rovnaké obdobie minulého roku).  
11  
Podrobné údaje zahraničného obchodu v júli a za sedem mesiacov roku 2017  
V júli sa v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku zvýšil celkový vývoz tovaru o  
11,5 % na 5 251,2 mil. eur a celkový dovoz o 11,7 % na 5 184,3 mil. eur.  
Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 66,9 mil. eur (o 0,9 mil. eur nižšie  
ako v júli 2016).  
Saldo zahraničného obchodu za január až júl 2017 bolo aktívne v objeme 1 877,7 mil. eur  
(o 417,8 mil. eur nižšie ako za rovnaké obdobie minulého roku).  
Najvyššie aktívne saldo mala Slovenská republika s Nemeckom (2 008,4 mil. eur),  
Spojeným kráľovstvom (1 616,5 mil. eur), Francúzskom (1 522,5 mil. eur), Rakúskom (1  
389,2 mil. eur), Poľskom (1 158 mil. eur), Talianskom (1 070,5 mil. eur), Českou  
republikou (766,4 mil. eur), Spojenými štátmi americkými (693,9 mil. eur) a Španielskom  
(657,9 mil. eur).  
Najväčšie pasívne saldo bolo s Čínou (2 282,9 mil. eur), Kórejskou republikou (2 155,9  
mil. eur), Ruskou federáciou (1 079,3 mil. eur), Japonskom (258,9 mil. eur), Taiwanom  
(257,2 mil. eur), Malajziou (233,3 mil. eur), Indiou (139,2 mil. eur) a Ukrajinou (122,6  
mil. eur).  
Zo Slovenskej republiky sa vyviezol tovar v hodnote 42 288,3 mil. eur. V porovnaní s  
rovnakým obdobím roku 2016 sa zvýšil celkový vývoz o 7,1 %.  
Z tovarového hľadiska vzrástol vývoz osobných automobilov a iných motorových vozidiel  
konštruovaných hlavne na prepravu osôb o 603 mil. eur, telefónnych súprav, vrátane  
telefónov pre celulárnu sieť o 341,4 mil. eur, ropných olejov a olejov získaných z  
bitúmenových nerastov, iných ako surových o 232,4 mil. eur a plochých valcovaných  
výrobkov zo železa alebo nelegovanej ocele, valcovaných za tepla o 142,9 mil. eur.  
Najviac klesol vývoz karosérií motorových vozidiel o 663 mil. eur, monitorov a projektorov,  
televíznych prijímačov o 115,5 mil. eur, liekov o 111,6 mil. eur a strojov na automatické  
spracovanie údajov a ich jednotiek o 41,1 mil. eur.  
V rámci najvýznamnejších obchodných partnerov vzrástol vývoz do Českej republiky o 3,6  
%, Poľska o 2,9 %, Francúzska o 16,6 %, Spojeného kráľovstva o 13,9 %, Maďarska o  
19,3 %, Rakúska o 14,4 %, Talianska o 22,2 %, Španielska o 4 %, Spojených štátov  
amerických o 32,2 %, Holandska o 10,6 %, Rumunska o 17 % a Ruskej federácie o 29,4  
%. Znížil sa vývoz do Nemecka o 2,7 %.  
Z pohľadu hlavných ekonomických zoskupení sa zvýšil vývoz do krajín EÚ o 6,9 % (tvoril  
85,3 % celkového vývozu SR) a do krajín OECD o 6,6 % (na celkovom vývoze SR sa  
podieľal 88,8 %).  
Do Slovenskej republiky sa doviezol tovar v hodnote 40 410,6 mil. eur pri medziročnom  
raste o 8,7 %.  
Z tovarového hľadiska vzrástol dovoz osobných automobilov a iných motorových vozidiel  
konštruovaných hlavne na prepravu osôb o 247,4 mil. eur, častí a súčastí vhodných pre  
vysielacie prístroje pre rádiotelefóniu, rozhlasové a televízne vysielanie o 234,2 mil. eur,  
telefónnych súprav, vrátane telefónov pre celulárnu sieť o 222,6 mil. eur, ropných olejov a  
olejov získaných z bitúmenových nerastov, surových o 218,2 mil. eur a monitorov a  
projektorov, televíznych prijímačov o 187,1 mil. eur.  
Významne klesol dovoz strojov na automatické spracovanie údajov a ich jednotiek o 131,6  
mil. eur, výrobkov s tekutými kryštálmi o 119,5 mil. eur, častí, súčastí a príslušenstva  
motorových vozidiel o 99,7 mil. eur a prúdových motorov s kompresorom o 61,7 mil. eur.  
12  
Vo vzťahu k najvýznamnejším obchodným partnerom vzrástol dovoz z Nemecka o 6,8 %,  
Poľska o 0,9 %, Ruskej federácie o 33,1 %, Maďarska o 10,7 %, Francúzska o 9,2 % a  
Spojeného kráľovstva o 57,9 %. Poklesol dovoz z Českej republiky o 2,1 %, Číny o 5,5 %,  
Kórejskej republiky o 2,2 %, Talianska a Rakúska rovnako o 0,7 %.  
Z hľadiska hlavných ekonomických zoskupení sa oproti rovnakému obdobiu roku 2016  
zvýšil dovoz z krajín EÚ o 9 % (tvoril 67,6 % z celkového dovozu) a z krajín OECD o 4,7 %  
(na celkovom dovoze SR sa podieľal 65,5 %).  
7. Saldo štátneho rozpočtu  
a) Stav na účtoch štátneho rozpočtu  
Schodok štátneho rozpočtu, ktorý k 30.9.2017 dosiahol výšku 1 087 841 tis. eur je  
o 443 570 tis. eur vyšší ako saldo v septembri roku 2016 (- 644 271 tis. eur) a dosiahlo  
úroveň 54,577 % salda rozpočtovaného na rok 2017, kým príjmy resp. výdavky sú na  
úrovni 59,632 % resp. 59,052 % rozpočtovaného objemu.  
Príjmy štátneho rozpočtu boli k 30.9.2017 (9 177 436 tis. Eur) o 616 867 tis. Eur nižšie  
ako v septembri minulého roku (9 794 303 tis. eur), kým septembrové výdavky (10 265  
277 tis. Eur) sú v porovnaní s vlaňajšími septembrovými výdavkami (10 438 574 tis. eur)  
Tabuľka č. 2  
Vývoj príjmov, výdavkov a salda štátneho rozpočtu v roku 2017 (kumulatívne údaje)  
2017  
Príjmy  
%
plnenia  
Výdavky  
%
plnenia  
Schodok/Prebytok  
tis. eur % plnenia  
Ukazovateľ  
tis. eur  
tis. eur  
31. 1.  
1 077 808  
7,0032  
11,6865  
19,5208  
25,4716  
31,5836  
39,5417  
47,0816  
53,2287  
59,6318  
985 477  
5,6690  
12,6918  
19,2210  
26,2045  
33,0905  
39,7187  
46,0883  
52,8377  
59,0522  
92 331  
-
4,6322  
20,4540  
16,9057  
31,8641  
44,7254  
41,0852  
38,4185  
49,8187  
54,5771  
-
-
-
-
-
-
-
407 694  
28. 2.  
31.3.  
30.4.  
31.5.  
30.6.  
31.7.  
31.8.  
30.9.  
1 798 576  
3 004 293  
3 920 118  
4 860 770  
6 085 541  
7 245 932  
8 191 987  
9 177 436  
2 206 270  
3 341 262  
4 555 241  
5 752 246  
6 904 461  
8 011 698  
9 184 983  
10 265 277  
336 969  
635 123  
891 476  
818 920  
765 766  
992 996  
1 087 841  
-
31.10.  
30.11.  
31.12.  
Štátny  
rozpočet 15 390 147  
17 383 366  
-1 993 219  
roku 2017  
13  
Tabuľka č. 3  
Vývoj príjmov, výdavkov a salda štátneho rozpočtu v roku 2017 (kumulatívne údaje)  
2016  
Príjmy  
Výdavky  
Schodok/Prebytok  
Ukazovateľ  
tis. eur % plnenia  
tis. eur % plnenia  
tis. eur  
% plnenia  
31. 1.  
910 530  
1 560877  
2 655 846  
4 026 440  
5 094 364  
6 564 081  
7 744 569  
8 859 626  
9 794 303  
6,37768  
10,93295  
18,60252  
28,2026  
35,6827  
45,9772  
54,2458  
62,0560  
68,6029  
901 949  
2 394 947  
3 534 729  
4 672 536  
6 205 875  
7 300 462  
8 368 772  
9 470 693  
10 438 574  
5,55141  
14,74067  
21,75592  
28,75902  
38,1965  
44,9336  
51,5090  
58,2912  
64,2484  
8 851  
-0,43549  
-
-
-
834 070  
28. 2.  
31.3.  
30.4.  
31.5.  
30.6.  
31.7.  
31.8.  
30.9.  
42,33009  
44,60440  
32,79017  
56,4105  
37,3722  
31,6790  
31,0124  
32,6975  
878 883  
646 096  
1 111 511  
736 381  
624 203  
611 067  
644 271  
420 550  
-
-
-
-
-
-
31.10.  
30.11.  
11 131 180  
12 327 298  
77,9668  
86,3449  
11 551 730  
12 949 455  
71,0989  
79,7026  
21,3434  
31,5752  
- 622 157  
980 255  
-
31.12.  
Štátny  
rozpočet  
roku 2016  
14 275 917  
14 276 806  
99,9937  
15 256 172  
16 247 201  
93,9003  
49,7491  
-1 970 395  
Poznámka: Údaje o plnení rozpočtu sú prevzaté zo štátneho výkazníctva Ministerstva financií SR a sú priebežné,  
spracvané na základe bankových účtov k poslednému dňu príslušného mesiaca  
.
Graf č.1  
Príjmy štátneho rozpočtu august 2017  
14  
Graf č.2  
Výdavky štátneho rozpočtu august 2017  
Graf č.3  
Schodok štátneho rozpočtu august 2017  
15  
8. Priemyselná produkcia v júli 2017  
Priemyselná produkcia (PP) v júli medziročne vzrástla o 9,2 %. Vývoj podľa sekcií SK  
NACE Rev. 2 ovplyvnil rast v priemyselnej výrobe o 10,2 % a v dodávke elektriny, plynu,  
pary a studeného vzduchu o 4,1 % a pokles v ťažbe a dobývaní o 6,1 %.  
Zo špeciálnych zoskupení priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom  
raste produkcie, najvýznamnejšie zvýšenie zaznamenali výroba dopravných prostriedkov  
o 23,3 %, výroba kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení o 18,7 %,  
výroba výrobkov z gumy a plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov o 11,5  
%, výroba elektrických zariadení o 12,1 % a dodávka elektriny, plynu, pary a studeného  
vzduchu o 4,1 %. Celkovú produkciu ovplyvnil pokles hlavne vo výrobe potravín, nápojov  
a tabakových výrobkov o 13,8 %, výrobe počítačových, elektronických a optických  
výrobkov o 16,4 %, výrobe koksu a rafinovaných ropných produktov o 7,1 %, ťažbe a  
dobývaní o 6,1 % a vo výrobe chemikálií a chemických produktov o 4,4 %.  
Podľa hlavných priemyselných zoskupení sa v porovnaní s júlom 2016 zvýšila produkcia  
investičných prostriedkov o 17 %, výroba pre medzispotrebu o 12,4 % a produkcia  
súvisiaca s energetikou o 2,3 %. Nižšia bola výroba predmetov dlhodobej spotreby o 13,3  
% a produkcia predmetov krátkodobej spotreby o 11,6 %.  
Po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia v júli 2017 oproti júnu 2017  
znížila o 3,3 %.  
Od začiatku roka 2017 vzrástla PP medziročne o 5,2 %, v tom v dodávke elektriny, plynu,  
pary a studeného vzduchu o 7,7 %, priemyselnej výrobe o 5 % a v ťažbe a dobývaní o 0,2  
%.  
Zo špeciálnych zoskupení priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom  
raste produkcie, bolo najvýznamnejšie zvýšenie vo výrobe kovov a kovových konštrukcií  
okrem strojov a zariadení o 15,6 %, dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o  
7,7 %, výrobe výrobkov z gumy a plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov o  
8,6 %, výrobe dopravných prostriedkov o 2,2 % a vo výrobe potravín, nápojov a  
tabakových výrobkov o 7,8 %. Produkcia klesla vo výrobe počítačových, elektronických a  
optických výrobkov o 5,9 %, výrobe chemikálií a chemických produktov o 2 % a vo výrobe  
textilu, odevov, kože a kožených výrobkov o 0,4 %.  
Podľa hlavných priemyselných zoskupení sa zvýšila výroba pre medzispotrebu o 9,6 %,  
produkcia súvisiaca s energetikou o 6,5 %, výroba predmetov krátkodobej spotreby o 4 %  
a produkcia investičných prostriedkov o 2,7 %. Nižšia bola výroba predmetov dlhodobej  
9. Stavebná produkcia v júli 2017  
Stavebná produkcia sa v júli 2017 oproti júlu 2016 zvýšila o 14,7 % na 471,6 mil. eur. Po  
zohľadnení sezónnych vplyvov bola o 2,9 % vyššia ako v júni 2017.  
Produkcia realizovaná stavebnými firmami v tuzemsku sa v júli 2017 oproti júlu 2016  
zvýšila o 17 % na 452 mil. eur. Jej podiel sa na celkovej stavebnej produkcii medziročne  
zvýšil o 1,9 p. b. na 95,8 %. Vývoj tuzemskej produkcie ovplyvnilo zvýšenie stavebných  
prác na novej výstavbe vrátane modernizácií a rekonštrukcií o 21,5 % a na opravách a  
údržbe o 7,7 %. V štruktúre tuzemskej produkcie nová výstavba vrátane modernizácií a  
rekonštrukcií tvorila 71,4 % (o 2,6 p. b. viac ako v júli 2016). Podiel prác na opravách a  
údržbe tvoril 27 %. Z hľadiska výrobného zamerania objem prác na budovách vzrástol o  
14,9 %, na inžinierskych stavbách o 21,7 %. V rámci tuzemska tvorili práce na budovách  
66,9 %, inžinierske stavby sa podieľali 33,1 %.  
16  
Produkcia realizovaná stavebnými firmami v zahraničí medziročne klesla o 21,3 %. Jej  
podiel na celkovom objeme produkcie tvoril 4,2 %.  
V priemere za sedem mesiacov roku 2017 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2016 sa  
stavebná produkcia zvýšila o 0,2 % a dosiahla objem 2 599,8 mil. eur. Produkcia  
realizovaná v tuzemsku vzrástla o 1,1 % na 2 475,5 mil. eur. Objem prác na novej  
výstavbe vrátane modernizácií a rekonštrukcií sa zvýšil o 0,3 % na 1 758,7 mil. eur.  
Stavebné práce na opravách a údržbe sa zvýšili o 3,3 % a dosiahli 678,8 mil. eur. V  
štruktúre tuzemskej produkcie klesol podiel novej výstavby vrátane modernizácií a  
rekonštrukcií o 0,6 p. b. na 71 %, podiel prác na opravách a údržbe tvoril 27,4 %.  
10. Tržby za vlastné výkony a tovar vo vnútornom obchode v auguste 2017  
Vývoj v auguste 2017 v porovnaní s júlom 2017 1)  
Tržby za vlastné výkony a tovar (ďalej len tržby) medzimesačne vzrástli vo veľkoobchode  
o 3,8 %, maloobchode o 1,5 % a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 0,6 %. Znížili  
sa v predaji a oprave motorových vozidiel a motocyklov a v ubytovaní zhodne o 0,4 %.  
Vývoj v auguste 2017 v porovnaní s augustom 2016  
Tržby v predaji a oprave motorových vozidiel a motocyklov medziročne vzrástli o 9,6 % v  
dôsledku vyšších tržieb v oprave a údržbe motorových vozidiel o 43,7 %, predaji dielov a  
príslušenstva motorových vozidiel o 27,1 % a v predaji motorových vozidiel o 2,9 %.  
Tržby vo veľkoobchode v porovnaní s augustom 2016 vzrástli v úhrne o 11,4 %. Vývoj  
najviac ovplyvnil rast tržieb v ostatnom špecializovanom veľkoobchode o 23,7 %,  
veľkoobchode s potravinami, nápojmi a tabakom o 8,7 %, veľkoobchode so strojmi,  
zariadeniami a príslušenstvom o 24,4 %, veľkoobchode s tovarom pre domácnosť o 7,4 %  
a vo veľkoobchode so zariadeniami pre IKT o 18,5 %. Tržby klesli len v sprostredkovaní  
veľkoobchodu o 0,7 %.  
V maloobchode sa tržby zvýšili o 6,8 %. Rast bol takmer vo všetkých činnostiach, z toho  
najvýznamnejší v maloobchode mimo predajní, stánkov a trhov o 26,2 % a v maloobchode  
v nešpecializovaných predajniach o 3,4 %. Pokles tržieb bol len v maloobchode v stánkoch  
a na trhoch o 5,3 %.  
Tržby v ubytovaní sa znížili o 4,6 %.  
Tržby v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev vzrástli o 6,8 %.  
Vývoj za osem mesiacov roku 2017 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2016  
Tržby v predaji a oprave motorových vozidiel a motocyklov sa zvýšili o 9,4 % vplyvom  
rastu tržieb v predaji motorových vozidiel o 6,5 %, oprave a údržbe motorových vozidiel o  
25,4 % a v predaji dielov a príslušenstva motorových vozidiel o 14,4 %.  
Celkové tržby vo veľkoobchode vzrástli o 5,9 % v dôsledku vyšších tržieb najmä v  
ostatnom špecializovanom veľkoobchode o 16,8 %, veľkoobchode s potravinami, nápojmi  
a tabakom o 6,3 %, veľkoobchode s poľnohospodárskymi surovinami a živými zvieratami o  
18,4 % a vo veľkoobchode so strojmi, zariadeniami a príslušenstvom o 12,4 %. Pokles  
tržieb bol v sprostredkovaní veľkoobchodu o 4,8 % a vo veľkoobchode so zariadeniami pre  
IKT o 4,6 %.  
17  
V maloobchode sa tržby zvýšili o 6,4 %. Zvýšenie súviselo s rastom tržieb najmä v  
maloobchode mimo predajní, stánkov a trhov o 25,4 %, maloobchode ostatného tovaru v  
špecializovaných predajniach o 9,5 % a v maloobchode so zariadeniami pre IKT v  
špecializovaných predajniach o 30,5 %. Tržby klesli v maloobchode s tovarom pre kultúru  
a rekreáciu o 4,1 % a v maloobchode v stánkoch a na trhoch o 5,3 %.  
Tržby v ubytovaní sa zvýšili o 2,9 %.  
11. Zamestnanosť a priemerná mesačná mzda vo vybraných odvetviach v júli  
2017  
Zamestnanosť  
V júli 2017 v porovnaní s júlom 2016 vzrástla zamestnanosť v predaji a oprave  
motorových vozidiel o 9,6 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 8 %, ubytovaní o  
6,7 %, stavebníctve o 3,6 %, priemysle o 3,3 %, maloobchode o 3,2 %, informačných a  
komunikačných činnostiach o 3 %, veľkoobchode o 2,8 %, doprave a skladovaní o 2,6 %  
a vo vybraných trhových službách o 0,6 %.  
V priemere za sedem mesiacov roku 2017 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2016  
vzrástla zamestnanosť v ubytovaní o 8,8 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 8,4 %,  
činnostiach reštaurácií  
a
pohostinstiev  
o
8,3 %, informačných  
a
komunikačných  
činnostiach o 4,5 %, doprave a skladovaní o 3,9 %, maloobchode o 3,6 %, vybraných  
trhových službách o 3,3 %, priemysle o 2,9 %, veľkoobchode o 2,7 % a v stavebníctve o  
1,5 %.  
Priemerná mesačná mzda  
Priemerná nominálna mesačná mzda sa zvýšila v júli 2017 oproti júlu 2016 v činnostiach  
reštaurácií a pohostinstiev o 10,7 % (dosiahla 433 eur), maloobchode o 7,4 % (683 eur),  
doprave a skladovaní o 6,6 % (909 eur), veľkoobchode o 4,9 % (907 eur), priemysle o 4,7  
% (1 015 eur), vybraných trhových službách o 3,8 % (884 eur), ubytovaní o 3 % (687  
eur), stavebníctve o 2,3 % (679 eur) a v predaji a oprave motorových vozidiel o 2,2 %  
(966 eur). Znížila sa v informačných a komunikačných činnostiach o 2,6 % (1 619 eur).  
Priemerná reálna mesačná mzda v júli 2017 medziročne vzrástla v činnostiach reštaurácií  
a pohostinstiev o 9,3 %, maloobchode o 6 %, doprave a skladovaní o 5,1 %,  
veľkoobchode o 3,5 %, priemysle o 3,3 %, vybraných trhových službách o 2,4 %,  
ubytovaní o 1,6 %, stavebníctve o 0,9 % a v predaji a oprave motorových vozidiel o 0,8  
%. Nižšia bola len v informačných a komunikačných činnostiach o 3,9 %.  
V priemere za sedem mesiacov roku 2017 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2016 sa  
mzda zvýšila v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 9,2 % (dosiahla 428 eur),  
maloobchode o 7,6 % (667 eur), doprave a skladovaní o 7,2 % (891 eur), priemysle o 4,6  
% (1 017 eur), veľkoobchode o 4,3 % (890 eur), vybraných trhových službách o 4,3 %  
(883 eur), predaji a oprave motorových vozidiel o 4 % (957 eur) a v stavebníctve o 2,8 %  
(653 eur). Znížila sa len v informačných a komunikačných činnostiach o 3,6 % (1 673  
eur). V ubytovaní ostala nezmenená (657 eur).  
Reálna mesačná mzda vzrástla medziročne v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 8,2  
%, maloobchode o 6,6 %, doprave a skladovaní o 6,1 %, priemysle o 3,6 %,  
veľkoobchode a vybraných trhových službách zhodne o 3,3 %, predaji a oprave  
18  
motorových vozidiel o 3 % a v stavebníctve o 1,8 %. Klesla v informačných a  
komunikačných činnostiach o 4,6 % a v ubytovaní o 1 %.  
Priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva v 2. štvrťroku 2017  
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR dosiahla 944 eur a  
v porovnaní s 2. štvrťrokom minulého roka sa zvýšila o 4,8 %. Nižší prírastok  
spotrebiteľských cien v porovnaní s rastom nominálnej mzdy ovplyvnil vývoj reálnej mzdy,  
ktorá sa medziročne zvýšila o 3,8 %. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 1.  
štvrťroku 2017 vzrástla o 1,4 %.  
Najvyššia úroveň priemernej mesačnej mzdy bola v odvetví finančné a poisťovacie činnosti  
(1 874 eur), dodávka elektriny, plynu a pary (1 763 eur), informácie a komunikácia (1 642  
eur). V jedenástich odvetviach bola mzda nižšia ako v priemere za hospodárstvo SR.  
Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích  
službách (558 eur), ostatných činnostiach (592 eur) a v stavebníctve (668 eur).  
Oproti rovnakému obdobiu vlaňajška priemerná nominálna mzda relatívne najrýchlejšie  
rástla v odvetví doprava a skladovanie (o 7,7 %), ubytovacie a stravovacie služby (o 7,3  
%) a v priemyselnej výrobe (o 6,4 %). Mierne klesla v činnostiach v oblasti nehnuteľností  
(o 0,6 %) a v informáciách a komunikácii (o 0,3 %).  
Z pohľadu právnej formy subjektov priemerná nominálna mesačná mzda vzrástla v  
porovnaní s 2. štvrťrokom 2016 v príspevkových organizáciách o 6,4 % na 1 043 eur, vo  
veľkých podnikoch s 20 a viac zamestnancami o 5,8 % na 1 134 eur, v rozpočtových  
organizáciách o 5,2 % na 973 eur a v malých podnikoch do 19 zamestnancov o 1,6 % na  
696 eur.  
Z územného hľadiska vyššia ako v priemere za celé hospodárstvo SR bola priemerná  
nominálna mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji (1 195 eur). V ostatných krajoch sa  
pohybovala od 721 eur v Prešovskom kraji do 880 eur v Trnavskom kraji. Vo všetkých  
krajoch bola priemerná mzda vyššia ako v 2. štvrťroku 2016 s najvyšším prírastkom o 8,2  
% v Trenčianskom kraji a o 6,2 % v Košickom kraji.  
V 1. polroku 2017 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v  
hospodárstve hodnotu 921 eur. Medziročne sa zvýšila o 4,2 %, reálna mzda vzrástla o 3,3  
%. Rast nominálnej mzdy bol o 1,2 p. b. rýchlejší ako v rovnakom období minulého roka.  
12. Hrubý zahraničný dlh Slovenskej republiky v 2. štvrťroku 2017  
19  
Celkový hrubý zahraničný dlh v druhom štvrťroku 2017 dosiahol úroveň 78 791,8 mil.  
USD (tab. č. 3), čo v porovnaní s 2. štvrťrokom 2016 predstavuje nárast o 8 634,8 mil.  
USD (70 157,0 mil. USD ).  
Tabuľka č. 3  
Hrubý zahraničný dlh SR v mil. EUR  
1Q17  
2Q17  
I. Vláda:  
27 380,0  
826,3  
758,6  
1,7  
26 774,0  
920,8  
758,8  
1,0  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
52,0  
13,9  
119,8  
41,3  
26 553,7  
22 241,0  
4 311,4  
0,0  
25 853,2  
21 552,6  
4 299,5  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
1,3  
1,1  
II. Centrálna banka (NBS):  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
13 898,1  
13 465,7  
0,0  
4 400,6  
9 065,1  
0,0  
432,4  
0,0  
0,0  
14 444,6  
14 029,4  
0,0  
4 044,6  
9 984,8  
0,0  
415,2  
0,0  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
SDR  
0,0  
0,0  
432,4  
0,0  
0,0  
415,2  
III. Banky:  
8 171,2  
3 599,4  
86,5  
8 465,9  
3 358,5  
87,0  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
57,5  
86,1  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
3 346,2  
109,1  
3 155,0  
30,4  
4 571,8  
2 058,8  
1 304,7  
1 013,0  
195,3  
5 107,4  
2 462,5  
1 352,4  
1 091,7  
200,8  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
IV. Ostatné sektory:  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Obchodné úvery  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
10 532,0  
4 630,6  
17,8  
738,4  
0,0  
10 386,3  
4 382,7  
20,4  
678,3  
0,0  
3 867,0  
7,4  
3 656,7  
27,3  
5 901,4  
3 221,3  
2 630,8  
0,0  
6 003,6  
3 419,9  
2 536,2  
0,0  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Obchodné úvery  
45,3  
45,7  
20  
Ostatné pasíva  
4,0  
1,9  
V. Priame investície: medzipodnikové pôžičky  
z toho: krátkodobý dlh  
17 904,6  
9 780,8  
8 123,8  
87,9  
18 721,0  
10 226,8  
8 494,2  
97,4  
dlhodobý dlh  
Pasíva voči podnikom priamej investície v zahraničí  
Pasíva voči priamym zahraničným investorom  
17 816,8  
18 623,6  
HRUBÁ ZAHRANIČNÁ ZADLŽENOSŤ  
77 885,9  
78 791,8  
21  
Hrubý zahraničný dlh SR v mil. EUR  
1Q16  
2Q16  
3Q16  
4Q16  
I. Vláda:  
26 184,6 26 643,8 26 833,6 26 654,3  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
55,8  
0,0  
55,0  
0,0  
116,1  
0,0  
338,0  
206,5  
1,7  
1,5  
0,9  
0,6  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
47,1  
7,3  
50,1  
4,0  
111,8  
3,6  
118,9  
10,9  
26 128,8 26 588,8 26 717,5 26 316,3  
21 965,6 22 416,0 22 551,7 22 051,7  
4 160,0  
0,0  
4 170,3  
0,0  
4 163,8  
0,0  
4 263,0  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
3,2  
2,5  
2,0  
1,6  
II. Centrálna banka (NBS):  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
8 804,7  
8 272,6  
0,0  
10 567,3 12 139,9 12 253,5  
10 025,0 11 714,2 11 819,3  
0,0  
5 776,8  
4 248,2  
0,0  
0,0  
5 921,9  
5 792,3  
0,0  
0,0  
5 213,1  
6 606,2  
0,0  
6 147,4  
2 125,2  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
532,1  
0,0  
542,3  
0,0  
425,7  
0,0  
434,2  
0,0  
110,7  
0,0  
114,0  
0,0  
0,0  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
SDR  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
421,4  
428,3  
425,7  
434,2  
III. Banky:  
7 230,7  
3 306,1  
99,5  
7 014,9  
3 089,8  
119,8  
7 412,6  
3 380,7  
121,0  
8 006,5  
3 794,3  
55,9  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
2,6  
19,7  
55,0  
40,1  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
3 066,0  
138,0  
2 917,1  
33,2  
3 162,4  
42,3  
3 659,7  
38,6  
3 924,5  
1 718,7  
1 371,7  
821,5  
12,7  
3 925,1  
1 716,1  
1 355,8  
839,1  
4 031,9  
1 707,7  
1 298,6  
1 011,4  
14,3  
4 212,2  
1 849,3  
1 207,5  
962,7  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
14,1  
192,6  
IV. Ostatné sektory:  
Krátkodobý dlh  
10 330,2 10 648,5 10 475,5 10 574,9  
4 406,0  
4 468,9  
4 271,4  
4 501,2  
Nástroje peňažného trhu  
40,3  
46,4  
104,6  
94,7  
22  
Pôžičky  
949,4  
0,0  
812,6  
0,0  
670,7  
0,0  
795,6  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Obchodné úvery  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
3 406,7  
9,6  
3 588,0  
21,9  
3 483,9  
12,2  
3 605,5  
5,4  
5 924,1  
3 066,4  
2 828,1  
0,0  
6 179,6  
3 262,9  
2 871,0  
0,0  
6 204,1  
3 282,5  
2 875,4  
0,0  
6 073,7  
3 294,4  
2 732,5  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Obchodné úvery  
27,6  
43,8  
44,3  
44,7  
Ostatné pasíva  
2,0  
1,9  
1,9  
2,1  
V. Priame investície: medzipodnikové  
pôžičky  
15 091,2 15 282,5 15 477,0 16 261,1  
z toho: krátkodobý dlh  
7 115,1  
7 976,1  
7 301,1  
7 981,4  
7 653,6  
7 823,4  
8 195,1  
8 066,0  
dlhodobý dlh  
Pasíva voči podnikom priamej investície  
v zahraničí  
81,8  
86,3  
88,0  
89,9  
Pasíva voči priamym zahraničným  
investorom  
15 009,4 15 196,2 15 389,0 16 171,2  
HRUBÁ ZAHRANIČNÁ ZADLŽENOSŤ  
67 641,3 70 157,0 72 338,7 73 750,4  
13. Ďalšie ekonomické informácie  
Bratislava 16. október 2017  
23