KANCELÁRIA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
P A R L A M E N T N Ý I N Š T I T Ú T  
O d d e l e n i e p a r l a m e n t n é h o v ý s k u m u a v z d e l á v a n i a  
AKTUÁLNA EKONOMICKÁ  
A SOCIÁLNA SITUÁCIA  
V SLOVENSKEJ REPUBLIKE  
Vypracovala: Ing. Martina Hogenová, Odbor Parlamentný inštitút K NR SR  
Supervízor: RNDr. Katarína Kubišová, vedúca Oddelenia parlamentného výskumu a  
vzdelávania  
Schválil: JUDr. Milan Hodás, PhD., riaditeľ Odboru Parlamentný inštitút K NR SR  
Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky,  
Odbor Parlamentný inštitút, Nám. A. Dubčeka 1, 812 80 Bratislava,  
Materiál slúži výlučne pre poslancov a zamestnancov Národnej rady SR a Kancelárie NR  
SR a nemôže v plnej miere nahrádzať právne, alebo odborné poradenstvo v danej oblasti.  
Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie materiálu  
je možné iba so súhlasom Parlamentného inštitútu a autora.  
Predkladaný materiál má za úlohu informovať poslancov o aktuálnej úrovni ukazovateľov  
ekonomického vývoja SR. Je založený na prvom publikovaní vybraných ukazovateľov  
sledovaných na Štatistickom úrade SR. Reaguje na prognózy ekonomického vývoja SR  
vypracované na Ministerstve financií SR, polročné prognózy Európskej komisie, štvrťročné  
správy o eurozóne a ďalšie relevantné analytické pramene, medzi ktorými sú na prvom mieste  
informácie o vývoji verejných financií zverejňované Ministerstvom financií SR a štatistické  
prehľady a analýzy Národnej banky Slovenska.  
The aim of the submitted overview is to provide Members of Parliament with data on the  
current development of Slovak economy. It is based on the first release of selected indicators  
followed at the Statistical Office of the Slovak Republic. It responds to prognoses of  
development of Slovak economy prepared by the Ministry of Finance of the Slovak Republic,  
six-month prognoses issued by the European Commission, quarterly reports on the Euro  
area and other relevant analytical sources, most prominent of which being primarily  
information on development of public finance released by the Ministry of Finance of the  
Slovak Republic and statistical overviews and analyses by the National Bank of Slovakia.  
VII. volebné obdobie  
Obsah  
1. Základné ukazovatele vývoja ekonomiky SR (súhrnná tabuľka)  
2. Hrubý domáci produkt  
3. Vývoj cien (Inflácia)  
5
6
6
4. Zamestnanosť  
9
5. Nezamestnanosť  
10  
12  
14  
17  
17  
18  
19  
21  
24  
6. Zahraničný obchod  
7. Saldo štátneho rozpočtu  
8. Priemyselná produkcia  
9. Stavebná produkcia  
10. Maloobchod  
11. Vývoj miezd  
12. Hrubý zahraničný dlh  
13. Ďalšie ekonomické informácie  
1. Základné ukazovatele vývoja ekonomiky SR (súhrnná tabuľka)  
Hrubý domáci produkt  
V stálych cenách  
v bežných cenách  
+ 3,3 %  
+4,1 %  
2. štvrťrok 2017 / 2. štvrťrok 2016  
Harmonizovaný index  
spotrebiteľských cien  
(medzimesačný)  
100,0 %  
jún 2017  
júl 2017  
Miera evidovanej  
nezamestnanosti  
6,90 %.  
Saldo zahraničného obchodu  
Celkový vývoz tovaru  
449 mil. Eur  
jún 2017  
k 31. 8. 2017  
k 31. 8. 2016  
-
992 996 tis.  
Eur  
Saldo štátneho rozpočtu  
-
611 067 tis.  
Eur  
Priemyselná produkcia  
(medziročný rast)  
+ 1,8 %  
jún 2017 / jún 2016  
Stavebná produkcia  
(medziročný rast)  
- 0,5 %  
+ 6,3  
jún 2017 / jún 2016  
júl 2017 / júl 2016  
Maloobchodný obrat  
Priemerná nominálna  
mesačná mzda zamestnanca  
hospodárstva SR  
944 €  
+ 4,8%  
2. štvrťrok 2017  
2. štvrťrok 2016  
Hrubý zahraničný dlh  
77, 666  
1. štvrťrok 2017  
mld. USD  
5
2. Hrubý domáci produkt  
Hrubý domáci produkt v 2. štvrťroku 2017  
Objem hrubého domáceho produktu (HDP) sa medziročne zvýšil v bežných cenách o 4,1  
% na 21 066,4 mil. eur. Dynamika jeho rastu sa oproti 2. štvrťroku 2016 spomalila v  
stálych cenách o 0,5 p. b. na 3,3 %. V medzikvartálnom porovnaní (2. štvrťrok 2017  
oproti 1. štvrťroku 2017) po sezónnom očistení tvorba HDP reálne vzrástla o 0,8 %.  
Ekonomický rast v 2. štvrťroku 2017 bol podporený hlavne domácim dopytom, ktorý sa  
medziročne zvýšil o 2,3 %. Jeho zvýšenie ovplyvnil najmä nárast konečnej spotreby  
domácností o 3,6 %. Pokles sme zaznamenali v konečnej spotrebe verejnej správy o 0,1  
% aj v konečnej spotrebe neziskových inštitúcií slúžiacich prevažne domácnostiam o 1,9 %  
(tvorila 0,9 % HDP). Rast dosiahla aj tvorba hrubého kapitálu o 1,3 % (z toho tvorba  
hrubého fixného kapitálu klesla o 6,7 %). Jeho dynamika medziročne vzrástla o 2,7 p. b.  
(z toho tvorba hrubého fixného kapitálu poklesla o 5,6 p. b.). Po dvoch rokoch rastu  
zaznamenal dovoz výrobkov a služieb pokles o 0,2 %, zahraničný dopyt sa zvýšil o 0,2 %.  
Výkonnosť národohospodárskych odvetví meraná hrubou pridanou hodnotou vzrástla v 2.  
štvrťroku 2017 medziročne o 3,2 %. Vývoj ovplyvnil rast vo väčšine odvetví, z toho najmä  
v pôdohospodárstve o 12,1 %, veľkoobchode a maloobchode, oprave motorových vozidiel  
a motocyklov; doprave a skladovaní; ubytovaní a stravovaní o 5,5 %, činnostiach v oblasti  
nehnuteľností o 5,1 % a stavebníctve o 4,5 %. Vyššiu pridanú hodnotu vytvorili aj  
odvetvia informačné a komunikačné činnosti o 3,3 %, odborné, vedecké a technické  
činnosti o 3,1 %, umenie, zábava a rekreácia; ostatné činnosti o 2,4 %, verejná správa;  
vzdelávanie; zdravotníctvo a sociálna pomoc o 1,9 % a priemysel o 1,2 %. Pridaná  
hodnota sa znížila v odvetví finančných a poisťovacích činností o 1,5 %. Rastúci trend sa  
udržal aj pri výbere čistých daní z produktov o 3,5 %.  
Z vytvoreného HDP dôchodkovou metódou 1) tvoril hrubý prevádzkový prebytok a  
zmiešané dôchodky 10 580,2 mil. eur. V porovnaní s 2. štvrťrokom 2016 vzrástol ich  
objem o 2 %. Odmeny zamestnancov 2) v hodnote 8 329,1 mil. eur vzrástli o 7 %. Objem  
vybraných daní z produkcie a dovozu vzrástol o 4,3 % na 2 392,6 mil. eur. Hodnota  
3. Vývoj cien (inflácia)  
a) Vývoj jadrovej a čistej inflácie v júni 2017  
V júni 2017 miera medziročnej inflácie v úhrne dosiahla hodnotu 1 %. Jadrová inflácia  
dosiahla hodnotu 1,7 % a čistá inflácia hodnotu 1,2 %.  
V júni 2017 oproti máju 2017 úhrnnú infláciu jadrová inflácia ovplyvnila -0,01  
percentuálneho bodu (p. b.), regulované ceny a nepriame dane úhrnnú infláciu  
neovplyvnili. Ceny potravín jadrovú infláciu ovplyvnili 0,06 p. b., čistá inflácia jadrovú  
infláciu ovplyvnila -0,07 p. b.  
b) Harmonizované indexy spotrebiteľských cien v júni 2017  
Priemerná ročná miera inflácie (vyjadrená zmenou priemerného harmonizovaného indexu  
spotrebiteľských cien za posledných 12 mesiacov oproti priemeru predchá­dzajúcich 12  
mesiacov) dosiahla v júli 2017 hodnotu 0,5 %.  
6
V júli 2017 medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských  
cien dosiahla hodnotu 1,5 %.  
Medzimesačný harmonizovaný index spotrebiteľských cien 100,0 % bol ovplyvnený  
najmä zvýšením a znížením cien v nasledovných odboroch klasifikácie COICOP: rekreácia  
a kultúra (kladný príspevok 0,10 percentuálneho bodu), potraviny a nealkoholické nápoje  
(kladný príspevok 0,01 p. b.), rozličné tovary a služby (kladný príspevok 0,01 p. b.),  
bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá (kladný príspevok 0,01 p. b.), reštaurácie a  
hotely (kladný príspevok 0,01 p. b.), alkoholické nápoje a tabak (kladný príspevok 0,01 p.  
b.), zdravie (kladný príspevok 0,01 p. b.), nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba  
domácností (záporný príspevok -0,03 p. b.), doprava (záporný príspevok -0,03 p. b.),  
c) Vývoj spotrebiteľských cien v júni 2017  
Spotrebiteľské ceny sa v júli v porovnaní s júnom v úhrne zvýšili o 0,1 %. Vzrástli ceny v  
odboroch rekreácia a kultúra o 1 %; zdravotníctvo o 0,3 %; alkoholické nápoje a tabak;  
reštaurácie a hotely zhodne o 0,2 %; potraviny a nealkoholické nápoje; bývanie, voda,  
elektrina, plyn a ostatné palivá; rozličné tovary a služby zhodne o 0,1 %. Klesli ceny  
odevov a obuvi o 0,9 %; za ná­by­tok, bytové zariadenie a bežnú údržbu domácnosti o 0,5  
%; v doprave o 0,4 %. Na úrovni minulého mesiaca zostali ceny za pošty a spoje;  
vzdelávania.  
Na zvýšenie cien potravín o 0,1 % vplývali vyššie ceny olejov a tukov o 3,2 %, cukru,  
džemu, medu, sirupov, čokolády a cukroviniek o 1,9 %, mlieka, syrov a vajec o 1,5 %,  
mäsa o 0,6 %, rýb o 0,4 %, chleba a obilnín o 0,2 %. Znížili sa ceny ovocia o 5,2 %,  
zeleniny (vrátane zemiakov) o 4,7 %. Klesli ceny nealkoholických nápojov o 0,2 % (znížili  
sa ceny minerálnych vôd, nealkoholických ná­po­jov a štiav o 0,6 %, vzrástli ceny kávy,  
čaju a kakaa o 0,4 %).  
Vyššie ceny mäsa ovplyvnil rast cien údenín o 1,8 %, bravčového mäsa o 1,1 %. Klesli  
ceny hydiny o 1,1 %, hovädzieho mäsa o 0,1 %. Pokles cien ovocia ovplyvnili nižšie ceny  
vodových červených melónov o 39,2 %, stolového hrozna o 19,9 %, banánov o 11,6 %,  
citrónov o 4,9 %, man­darínok o 0,2 %. Vzrástli ceny kiwi, jabĺk zhodne o 11,2 %,  
pomarančov o 10,4 %. Na zníženie cien zeleniny vplývali nižšie ceny papriky o 22,5 %,  
zemiakov o 12,2 %, šalátových uhoriek o 7,6 %, bielej kapusty o 7,3 %, karfiolu o 6,9 %,  
paradajok o 6,3 %, cesnaku o 5,5 %. Zvýšili sa ceny karotky o 11,2 %, ci­bu­le o 4,3 %,  
zeleru o 4,2 %, petržlenu o 1,3 %.  
Rast cien v odbore alkoholické nápoje a tabak ovplyvnili vyššie ceny alko­ho­lických  
nápojov o 0,3 % (zvýšili sa ceny destilátov o 1,3 %, klesli ceny piva o 0,7 %, vína o 0,1  
%). Nezmenili sa ceny tabaku.  
Zníženie cien v odbore odevy a obuv ovplyvnil pokles cien odievania o 1 % a obuvi o 0,6  
%.  
Zvýšenie cien v odbore bývanie, voda, elektrina, plyn a ostatné palivá ovplyvnil rast cien  
odvádzania odpadových vôd o 0,9 %; služieb na údržbu a opravu obydlia o 0,4 %;  
pevných palív o 0,3 %; skutočného n ájomného plateného nájomníkmi; dodávky vody  
zhodne o 0,2 %; im­pu­to­vaného nájomného bývajúcich vlastníkov; ostatných služieb  
týkajúcich sa obydlia zhodne o 0,1 %. Klesli ceny materiálov na údržbu a opravu obydlia  
o 0,1 %. Na júnovej úrovni zostali ceny zberu smetí; elektriny; plynu; tepelnej energie.  
7
Nižšie ceny v odbore nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domácnosti ovplyvnilo  
zníženie cien tovarov a služieb na bežnú údržbu domácnosti o 1,4 %; nábytku, bytového  
zariadenia, kobercov a iných podlahových krytín; bytových textílií zhodne o 0,2 %;  
výrobkov zo skla, stolového riadu a potrieb pre domácnosť; nástro­jov a náradia pre dom  
a záhradu zhodne o 0,1 %. Zvýšili sa ceny domácich spo­tre­bi­čov o 0,2 %.  
Na rast cien v odbore zdravotníctvo vplývali vyššie ceny ne­moc­ničných služieb o 0,8 %;  
zdravotníckych výrobkov, zdravotníckych potrieb a zariadení o 0,3 % (far­ma­ceutických  
výrobkov o 0,3 %, terapeutických pomôcok a zariadení o 0,2 %, nezmenili sa ceny  
ostatných zdra­votníckych výrobkov). Nezmenili sa ceny ambulantných služieb (zvýšili sa  
ceny služieb stredného zdravotníckeho personálu – kúpeľná liečba o 0,3 %, nezmenili sa  
ceny lekárskych služieb, služieb zubných lekárov).  
Pokles cien v doprave spôsobili nižšie ceny nákupu dopravných prostriedkov o 1,4 %  
(ojazdených motorových vozidiel o 2,2 %, nových motorových vozidiel o 0,1 %);  
prevádzky prostriedkov osobnej dopravy (klesli ceny palív a mazadiel pre prostriedky  
osobnej dopravy o 0,2 %, zvýšili sa ceny ostatných služieb spojených s prostriedkami  
osobnej dopravy o 0,4 %, údržby a opráv o 0,1 %, nezmenili sa ceny náhradných dielov a  
príslušenstva); dopravných slu­žieb zhodne o 0,1 % (leteckej osobnej dopravy o 1,7 %,  
nezmenili sa ceny cestnej osobnej dopravy, ostatných zakúpených dopravných služieb).  
V odbore pošty a spoje na úrovni predchádzajúceho mesiaca zostali ceny poštových;  
telefónnych slu­žieb. Klesli ceny mobilných telefónnych zariadení o 0,3 %.  
Zvýšenie cien v odbore rekreácia a kultúra ovplyvnili vyššie ceny organizovaných  
dovo­le­nkových zájazdov o 6,8 %; audio­vi­zuál­nej a fotogra­fickej techniky;  
rek­reačných služieb a kultúry; novín, kníh a kan­ce­lár­skych potrieb zhodne o 0,1 %.  
Znížili sa ceny ostatných významnejších tovarov dlhodobej spotreby na rekreáciu a kultúru  
– hudobné nástroje o 0,2 %; ostatných potrieb a zariadení na rekreáciu, do záhrady a pre  
domáce zvieratá o 0,1 %.  
V odbore vzdelávanie na júnovej úrovni zostali ceny predprimárneho, primárneho;  
sekundárneho; terciárneho vzdelávania a vzdelávania nedefinovateľného podľa úrovne.  
Vyššie ceny v odbore reštaurácie a hotely ovplyvnilo zvýšenie cien stravovacích služieb o  
0,2 % (v reštauráciách, v kaviarňach o 0,3 %, nezmenili sa ceny v závodných jedálňach);  
ubytovacích služieb o 0,1 %.  
Rast cien v odbore rozličné tovary a služby ovplyvnili vyššie ceny finančných služieb inde  
neklasifikovaných o 1,5 % (finančné služby poskytované bankami o 1,6 %); osobných  
doplnkov inde neklasifikovaných o 0,1 %. Na úrovni minulého mesiaca zostali ceny  
osobnej starostlivosti; sociálnej ochrany (zvýšila sa úhrada v zariadení sociálnych služieb o  
0,1 %); poistenia (klesli ceny havarijného poistenia motorového vozidla o 0,3 %,  
povinného zmluvného poistenia motorového vozidla o 0,1 %); ostatných služieb inde  
ne­kla­si­fi­kovaných.  
V júli 2017 v porovnaní s júlom 2016 sa spotrebiteľské ceny v úhr­ne zvýšili o 1,4 %.  
Vzrástli ceny v odboroch potraviny a nealkoholické nápoje o 4,2 %; doprava o 3 %;  
zdravotníctvo o 2,7 %; reštaurácie a hotely o 2,3 %; rozličné to­vary a služby o 2,2 %;  
alkoholické nápoje a tabak o 2,1 %; rek­reá­cia a kultúra o 1,6 %; vzde­lávanie o 1,4 %;  
pošty a spoje o 0,4 %. Klesli ceny za bývanie, vodu, elektrinu, plyn a ostatné palivá o 1,1  
%; za ná­byt­ok, bytové zariadenie a bežnú údržbu domácnosti o 0,3 %. Nezmenili sa  
ceny odevov a obuvi.  
8
V priemere za sedem mesiacov v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2016 sa  
spotrebiteľské ceny v úhrne zvýšili o 1 %.  
Index spotrebiteľských cien sa v júli oproti júnu zvýšil v do­mácnostiach za­mestnancov, v  
domácnostiach dôchodcov a v nízkopríjmových domácnostiach zhodne o 0,1 %.  
Index spotrebiteľských cien sa v júli 2017 medziročne zvýšil za domácnosti  
zamest­nancov, za domácnosti dôchodcov a za nízkopríjmové domácnosti zhodne o 1,4 %.  
V priemere za sedem mesiacov v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2016 sa index  
spotrebiteľských cien zvýšil za domácnosti zamestnancov o 1,1 %, za domácnosti  
dôchodcov o 0,8 % a za nízkopríjmové domácnosti o 0,9 %..  
4. Zamestnanosť  
Zamestnanosť v 2. štvrťroku 2017  
Zamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) sa v porovnaní s 2.  
štvrťrokom 2016 zvýšila o 1,4 % na 2 526,8 tis. osôb. V absolútnom vyjadrení tak počet  
pracujúcich 2) vzrástol o 36 tis. osôb. Po odpočítaní osôb pracujúcich v zahraničí  
zamestnanosť na území Slovenska sa medziročne zvýšila o 2,2 % na 2 376,9 tis. Sezónne  
očistená celková zamestnanosť oproti 1. štvrťroku 2017 vzrástla o 0,2 %, resp. o 5,4 tis.  
osôb na 2 525,4 tis. osôb.  
Z hľadiska štruktúry pracujúcich bol vývoj celkovej zamestnanosti ovplyvnený  
predovšetkým rastom počtu zamestnancov o 32,8 tis. osôb (o 1,6 %) na 2 142,3 tis. osôb.  
Zvýšenie počtu podnikateľov 3) o 4,6 tis. osôb (o 1,2 %) na 382,7 tis. osôb spôsobil rast  
počtu podnikateľov so zamestnancami o 5,6 tis. osôb (o 7,4 %) na 81,5 tis. osôb. Počet  
podnikateľov bez zamestnancov klesol o 1,1 tis. osôb (o 0,4 %) na 301,1 tis. osôb.  
Podľa odvetvovej klasifikácie rast zamestnanosti bol ovplyvnený najmä nárastom počtu  
pracujúcich v stavebníctve o 26,9 tis. osôb a v priemysle o 12,5 tis. osôb. V sektore  
služieb sa počet pracujúcich zvýšil najmä v odvetví odborné, vedecké a technické činnosti  
(o 15,9 tis.) Pokles zamestnanosti pokračoval v pôdohospodárstve (o 1,9 tis.).  
Miera zamestnanosti osôb vo veku 20 - 64 rokov 4) v porovnaní s 2. štvrťrokom 2016  
vzrástla o 1,2 p. b. na 71,1 %. Miera zamestnanosti mužov sa zvýšila o 0,3 p. b. na 77,5  
% a žien o 2,1 p. b. na 64,6 %.  
Z hľadiska vzdelanostnej úrovne na trhu práce pribudlo najviac osôb s vysokoškolským  
vzdelaním (o 32,2 tis.) a úplným stredným odborným (učňovským) vzdelaním s maturitou  
(o 26,1 tis. osôb). Naopak, najvýraznejší pokles zaznamenali pracujúci s úplným stredným  
odborným vzdelaním s maturitou o 24,6 tis.  
Podľa vekového zloženia sa zamestnanosť zvýšila vo väčšine vekových kategórií. Najviac  
vzrástol počet pracujúcich vo vekovej skupine 60 a viac - ročných o 28,1 tis. osôb a vo  
vekovej skupine 15-24 ročných o 10,8 tis. osôb. Počet pracujúcich sa znížil najvýraznejšie  
vo vekovej kategórii 25 - 34 rokov o 16,6 tis. osôb.  
Počet pracujúcich osôb sa medziročne zvýšil vo všetkých krajoch, relatívne najviac v  
Nitrianskom (o 2,8 %) a Žilinskom kraji (o 2,4 %). Najvyššia miera zamestnanosti bola  
dosiahnutá v Bratislavskom kraji (79,8 %), najrýchlejší rast v Trenčianskom a Nitrianskom  
kraji (zhodne o 2,1 p. b.).  
9
V priemere za 1. polrok 2017 vzrástla celková zamestnanosť o 1,8 % na 2 519,8 tis. osôb.  
Pokles počtu pracujúcich v zahraničí do 1 roka podľa VZPS 5) pokračoval aj v 2. štvrťroku  
2017, medziročne sa ich počet znížil o 15,2 tis. (o 9,2 %) na 149,9 tis. osôb. Medzi  
migrantmi prevládali pracujúci v stavebníctve (46,1 tis. osôb), zdravotníctve a sociálnej  
pomoci (38,1 tis. osôb) a v priemysle (28,8 tis. osôb). Z európskych krajín najviac  
slovenských občanov pracovalo v Rakúsku (55,5 tis. osôb) a v Českej republike (37,7 tis.  
osôb). Z regionálneho hľadiska najviac osôb, ktoré si našli prácu v zahraničí, bolo z  
Prešovského kraja (38,8 tis.).  
Počet voľných pracovných miest 6) sa v 2. štvrťroku medziročne znížil v priemere o 203 (o  
1 %) na 20 117 miest. Absolútne najviac sa znížil v administratívnych službách (o 489  
miest) a vo finančných a poisťovacích činnostiach (o 488). Ponuka voľných pracovných  
miest sa medziročne zvýšila najmä v priemyselnej výrobe (o 509) a v doprave a  
5. Nezamestnanosť  
Nezamestnanosť v 2. štvrťroku 2017  
V 2. štvrťroku 2017 pokračoval klesajúci trend nezamestnanosti, počet nezamestnaných  
podľa VZPS sa medziročne znížil o 41,6 tis. (o 15,7 %) na 223,2 tis. osôb. Miera  
nezamestnanosti oproti 2. štvrťroku 2016 klesla o 1,5 p. b. na 8,1 %. U mužov klesla o  
0,5 p. b. na 8 % a u žien o 2,6 p. b. na 8,3 %. V medzikvartálnom porovnaní (2. štvrťrok  
2017 oproti 1. štvrťroku 2017) klesla sezónne očistená nezamestnanosť o 4,6 tis. (o 1,9  
%) na 231,9 tis. osôb.  
Z hľadiska vekovej štruktúry tvorili najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných osoby vo veku  
35 - 49 rokov s počtom 76,4 tis. osôb a podielom 34,2 % na celkovej nezamestnanosti.  
Počet nezamestnaných sa znížil vo všetkých vekových kategóriách, najvýraznejšie vo  
vekovej skupine 25 – 34 ročných (o 12,3 tis. osôb).  
Nezamestnaní, ktorí ešte nikdy nemali zamestnanie, tvorili 22,6 % z celkovej  
nezamestnanosti. Z hľadiska ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa najviac  
osôb naposledy pracovalo v priemysle (18,9 %). V tomto odvetví sa nezamestnanosť  
znížila najvýraznejšie, a to o 11,9 tis. osôb. Najviac vzrástla nezamestnanosť v  
ubytovacích a stravovacích službách o 1,9 tis. osôb.  
Najvyšší počet nezamestnaných bol v Prešovskom (50,5 tis.) a Banskobystrickom kraji (43  
tis.). Nezamestnanosť klesla vo všetkých krajoch, relatívne najviac v Trnavskom (o 33,9  
%) a Nitrianskom kraji (o 30,1 %). Najvyššia regionálna miera nezamestnanosti (12,9 %)  
bola v Banskobystrickom kraji. Miera nezamestnanosti sa znížila vo všetkých krajoch,  
najvýraznejšie v Trnavskom kraji (o 2,9 p. b.).  
V 1. polroku 2017 nezamestnanosť medziročne klesla o 15,7 % na 231,5 tis. osôb. Miera  
Evidovaná nezamestnanosť v júni 2017  
V júni 2017 miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla hodnotu 6,90 %. Medzimesačne,  
v porovnaní s májom 2017 (7,35 %) poklesla o 0,45 percentuálneho bodu (p. b.).  
Medziročne poklesla o 2,55 p. b. (v júni 2016 9,45 %).  
10  
Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie (UoZ) v júni 2017 dosiahol 187 997 osôb.  
Medzimesačne, v porovnaní s májom 2017 (200 391 osôb), poklesol o 12 394 osôb (o  
6,18 %). Medziročne poklesol o 68 618 osôb, čo je o 26,74 % menej (v júni 2016 – 256  
615 osôb).  
Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu UoZ dosiahla v júni 2017 8,14 %.  
Medzimesačne, v porovnaní s májom 2017 (8,69 %) poklesla o 0,55 p. b.. Medziročne  
poklesla o 2,88 p. b. (v júni 2016 11,02 %).  
Stav celkového počtu UoZ v júni 2017 dosiahol 221 933 osôb. Medzimesačne, v porovnaní  
s májom 2017 (236 934 osôb), poklesol o 15 001 osôb (o 6,33 %). Medziročne poklesol o  
77 494 osôb, čo je o 25,88 % menej (v júni 2016 stav 299 427 osôb).  
V júni 2017 bol vo všetkých krajoch dosiahnutý pokles miery evidovanej nezamestnanosti  
(MEN). Najvýraznejší pokles (o 0,93 p. b.) bol dosiahnutý v Banskobystrickom kraji.  
Z
regionálneho pohľadu  
v
sledovanom mesiaci najvyššiu mieru evidovanej  
nezamestnanosti zaznamenal Prešovský kraj (11,31 %). Úroveň miery evidovanej  
nezamestnanosti nad slovenský priemer (6,90 %) zaznamenal ešte Banskobystrický kraj s  
10,07 % a Košický kraj s 11,08 %.  
Na okresnej úrovni bol v júni 2017 v 73 okresoch dosiahnutý pokles miery evidovanej  
nezamestnanosti, v piatich okresoch bol nárast miery evidovanej nezamestnanosti a v  
jednom okrese nebola zmena.  
V sledovanom mesiaci najvyššia miera evidovanej nezamestnanosti bola zaznamenaná v  
okrese Rimavská Sobota (21,68 %). Najnižšiu mieru evidovanej nezamestnanosti (2,37  
%) dosiahol okres Galanta.  
Ku koncu júna 2017 úrady práce evidovali 61 995 voľných pracovných miest (VPM). V  
medzimesačnom porovnaní to predstavovalo nárast o 2 069 VPM. Najviac VPM bolo v  
Bratislavskom kraji, a to 14 157 miest (podiel 22,8 %), najmenej voľných pracovných  
miest bolo v Košickom kraji 3 784 (podiel 6,1 %).  
VPM z hľadiska ich štruktúry:  
•operátori a montéri strojov a zariadení – 22 967 miest (v Trnavskom kraji 7 665 miest)  
•kvalifikovaní pracovníci a remeselníci – 12 159 miest (v Prešovskom kraji 2 284 miest)  
•pomocní a nekvalifikovaní pracovníci – 7 950 miest (v Bratislavskom kraji 2 224 miest).  
11  
Tabuľka č. 1  
Miera evidovanej nezamestnanosti SR 2017  
mesiac  
Evidovaná  
Nezamest.  
%
1
8,64  
2
8,39  
3
8,04  
4
7,74  
5
7,35  
6
6,90  
7
6,70  
8
9
10  
11  
12  
Miera evidovanej nezamestnanosti SR 2016  
mesiac  
Evidovaná  
Nezamest.  
%
1
2
3
9,98  
4
9,64  
5
9,45  
6
9,45  
7
9,44  
8
9,43  
9
9,42  
10  
9,08  
11  
8,78  
12  
8,76  
10,39  
10,09  
6. Vývoj zahraničného obchodu v júni 2017 a za šesť mesiacov roku 2017  
V júni dosiahol celkový vývoz tovaru hodnotu 6 225,8 mil. eur, pri medziročnom náraste o  
0,9 %. Celkový dovoz tovaru sa zvýšil o 0,9 % na 5 776,8 mil. eur. Saldo zahraničného  
obchodu bolo aktívne v objeme 449 mil. eur (o 0,6 mil. eur vyššie ako za jún 2016).  
Za 1. polrok sa v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku zvýšil celkový vývoz  
tovaru o 6,2 % na 36 943,7 mil. eur a celkový dovoz o 7,8 % na 35 073,3 mil. eur. Saldo  
zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 1 870,4 mil. eur (o 363,6 mil. eur nižšie ako  
za rovnaké obdobie minulého roku).  
Podrobné údaje zahraničného obchodu v máji a za päť mesiacov roku 2017  
Za máj sa v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku zvýšil celkový vývoz tovaru o  
5,3 % na 6 342,5 mil. eur a celkový dovoz sa zvýšil o 8,2 % na 6 060,6 mil. eur.  
Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 281,9 mil. eur (o 142 mil. eur nižšie  
ako za máj minulého roku).  
Saldo zahraničného obchodu za január až máj 2017 bolo aktívne v objeme 1 421,4 mil.  
eur (o 364,2 mil. eur nižšie ako za rovnaké obdobie minulého roku).  
Najvyššie aktívne saldo mala Slovenská republika s Nemeckom (1 489,3 mil. eur),  
Spojeným kráľovstvom (1 210,8 mil. eur), Francúzskom (1 178,2 mil. eur), Rakúskom  
(987,7 mil. eur),  
Poľskom (865,2 mil. eur), Talianskom (742,8 mil. eur), Českou  
republikou (609,1 mil. eur), Spojenými štátmi americkými (566,6 mil. eur), Španielskom  
(483,6 mil. eur) a Holandskom (457,7 mil. eur).  
Najväčšie pasívne saldo bolo s Čínou (1 689 mil. eur), Kórejskou republikou (1 600,6 mil.  
eur), Ruskou federáciou (848,2 mil. eur), Taiwanom (207,2 mil. eur), Japonskom (192,8  
mil. eur), Malajziou (159,6 mil. eur), Indiou (99,1 mil. eur) a Ukrajinou (91,7 mil. eur).  
Zo Slovenskej republiky sa za január až máj 2017 vyviezol tovar v hodnote 30 717,9 mil.  
eur. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2016 sa zvýšil celkový vývoz o 7,4 %.  
Vývoz  
Z tovarového hľadiska vzrástol vývoz osobných automobilov a iných motorových vozidiel  
konštruovaných hlavne na prepravu osôb o 322,2 mil. eur, telefónnych súprav, vrátane  
12  
telefónov pre celulárnu sieť o 238,4 mil. eur, ropných olejov a olejov získaných z  
bitúmenových nerastov, iných ako surových o 229,7 mil. eur a plochých valcovaných  
výrobkov zo železa alebo nelegovanej ocele, valcovaných za tepla o 148,2 mil. eur.  
Najviac klesol vývoz karosérií motorových vozidiel o 531,3 mil. eur, liekov o 102,6 mil.  
eur, strojov na automatické spracovanie údajov a ich jednotiek o 42,9 mil. eur a plochých  
valcovaných výrobkov zo železa alebo z nelegovanej ocele, plátovaných o 36,6 mil. eur.  
V rámci najvýznamnejších obchodných partnerov vzrástol vývoz do Českej republiky o 4,9  
%, Poľska o 3,7 %, Francúzska o 14,8 %, Spojeného kráľovstva o 14,5 %, Maďarska o  
19,9 %, Rakúska o 15,4 %, Talianska o 17,7 %, Španielska o 0,4 %, Spojených štátov  
amerických o 35,9 %, Holandska o 16,9 %, Rumunska o 16,4 % a Ruskej federácie o  
35,4 %. Znížil sa vývoz do Nemecka o 3,1 %.  
Z pohľadu hlavných ekonomických zoskupení sa zvýšil vývoz do krajín EÚ o 6,8 % (tvoril  
85,1 % celkového vývozu SR) a do krajín OECD o 6,9 % (na celkovom vývoze SR sa  
podieľal 88,9 %).  
Dovoz  
Do Slovenskej republiky sa za január až máj 2017 doviezol tovar v hodnote 29 296,5 mil.  
eur, pri medziročnom náraste o 9,2 %.  
Z tovarového hľadiska vzrástol dovoz ropných olejov a olejov získaných z bitúmenových  
nerastov, surových o 291,4 mil. eur, monitorov a projektorov, televíznych prijímačov o  
181,6 mil. eur, osobných automobilov a iných motorových vozidiel konštruovaných hlavne  
na prepravu osôb o 179,4 mil. eur a častí a súčastí vhodných pre vysielacie prístroje pre  
rádiotelefóniu, rozhlasové a televízne vysielanie o 174,6 mil. eur.  
Významne klesol dovoz strojov na automatické spracovanie údajov a ich jednotiek o 88,9  
mil. eur, častí, súčastí a príslušenstva motorových vozidiel o 87,5 mil. eur, prúdových  
motorov s kompresorom o 69,7 mil. eur a kávy, praženej alebo nepraženej alebo  
dekofeínovanej o 35,2 mil. eur.  
Vo vzťahu k najvýznamnejším obchodným partnerom vzrástol dovoz z Nemecka o 5,3 %,  
Maďarska o 16,6 %, Ruskej federácie o 48 %, Poľska o 0,4 %, Francúzska o 6,2 %,  
Talianska o 0,3 % a Spojeného kráľovstva o 70,7 %. Poklesol dovoz najmä z Českej  
republiky o 3,5 %, Číny o 3,6 % a Kórejskej republiky o 0,5 %.  
Z hľadiska hlavných ekonomických zoskupení sa oproti rovnakému obdobiu roku 2016  
zvýšil dovoz z krajín EÚ o 9,5 % (tvoril 67,9 % z celkového dovozu) a z krajín OECD o 4,5  
% (na celkovom dovoze SR sa podieľal 65,2 %).  
13  
7. Saldo štátneho rozpočtu  
a) Stav na účtoch štátneho rozpočtu  
Schodok štátneho rozpočtu, ktorý k 31.8.2017 dosiahol výšku 992 996 tis. eur je  
o 381929 tis. eur vyšší ako saldo v auguste roku 2016 (- 611 067 tis. eur) a dosiahlo  
úroveň 49,818 % salda rozpočtovaného na rok 2017, kým príjmy resp. výdavky sú na  
úrovni 53,228 % resp. 52,8377 % rozpočtovaného objemu.  
Príjmy štátneho rozpočtu boli 31.8.2017 (8 191 987 tis. Eur) o 667 639 tis. Eur nižšie  
ako v auguste minulého roku (8 859 626 tis. eur), kým augustové výdavky (9 184 983  
tis. Eur) sú v porovnaní s vlaňajšími augustovými výdavkami  
(9 470 693 tis. eur)  
Tabuľka č. 2  
Vývoj príjmov, výdavkov a salda štátneho rozpočtu v roku 2017 (kumulatívne údaje)  
2017  
Príjmy  
%
plnenia  
Výdavky  
%
plnenia  
Schodok/Prebytok  
tis. eur % plnenia  
Ukazovateľ  
tis. eur  
tis. eur  
31. 1.  
1 077 808  
7,0032  
11,6865  
19,5208  
25,4716  
31,5836  
39,5417  
47,0816  
53,2287  
985 477  
5,6690  
12,6918  
19,2210  
26,2045  
33,0905  
39,7187  
46,0883  
52,8377  
92 331  
-
4,6322  
20,4540  
16,9057  
31,8641  
44,7254  
41,0852  
38,4185  
49,8187  
-
-
-
-
-
-
-
407 694  
28. 2.  
31.3.  
30.4.  
31.5.  
30.6.  
31.7.  
31.8.  
30.9.  
1 798 576  
3 004 293  
3 920 118  
4 860 770  
6 085 541  
7 245 932  
8 191 987  
2 206 270  
3 341 262  
4 555 241  
5 752 246  
6 904 461  
8 011 698  
9 184 983  
336 969  
635 123  
891 476  
818 920  
765 766  
992 996  
31.10.  
30.11.  
31.12.  
Štátny  
rozpočet 15 390 147  
17 383 366  
-1 993 219  
roku 2017  
14  
Tabuľka č. 3  
Vývoj príjmov, výdavkov a salda štátneho rozpočtu v roku 2017 (kumulatívne údaje)  
2016  
Príjmy  
Výdavky  
Schodok/Prebytok  
Ukazovateľ  
tis. eur % plnenia  
tis. eur % plnenia  
tis. eur  
% plnenia  
31. 1.  
910 530  
1 560877  
2 655 846  
4 026 440  
5 094 364  
6 564 081  
7 744 569  
8 859 626  
9 794 303  
6,37768  
10,93295  
18,60252  
28,2026  
35,6827  
45,9772  
54,2458  
62,0560  
68,6029  
901 949  
2 394 947  
3 534 729  
4 672 536  
6 205 875  
7 300 462  
8 368 772  
9 470 693  
10 438 574  
5,55141  
14,74067  
21,75592  
28,75902  
38,1965  
44,9336  
51,5090  
58,2912  
64,2484  
8 851  
-0,43549  
-
-
-
834 070  
28. 2.  
31.3.  
30.4.  
31.5.  
30.6.  
31.7.  
31.8.  
30.9.  
42,33009  
44,60440  
32,79017  
56,4105  
37,3722  
31,6790  
31,0124  
32,6975  
878 883  
646 096  
1 111 511  
736 381  
624 203  
611 067  
644 271  
420 550  
-
-
-
-
-
-
31.10.  
30.11.  
11 131 180  
12 327 298  
77,9668  
86,3449  
11 551 730  
12 949 455  
71,0989  
79,7026  
21,3434  
31,5752  
- 622 157  
980 255  
-
31.12.  
Štátny  
rozpočet  
roku 2016  
14 275 917  
14 276 806  
99,9937  
15 256 172  
16 247 201  
93,9003  
49,7491  
-1 970 395  
Poznámka: Údaje o plnení rozpočtu sú prevzaté zo štátneho výkazníctva Ministerstva financií SR a sú priebežné,  
spracvané na základe bankových účtov k poslednému dňu príslušného mesiaca  
.
Graf č.1  
Príjmy štátneho rozpočtu august 2017  
15  
Graf č.2  
Výdavky štátneho rozpočtu august 2017  
Graf č.3  
Schodok štátneho rozpočtu august 2017  
16  
8. Priemyselná produkcia v júni 2017  
Priemyselná produkcia (PP) v júni medziročne vzrástla o 1,8 %. Vývoj podľa sekcií SK  
NACE Rev. 2 ovplyvnil rast v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 6,9 %  
a v priemyselnej výrobe o 1,5 % a pokles v ťažbe a dobývaní o 3,5 %.  
Zo špeciálnych zoskupení priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom  
raste produkcie,  
najvýznamnejšie zvýšenie zaznamenali výroba kovov a kovových  
konštrukcií okrem strojov a zariadení o 12,1 %, ostatná výroba, oprava a inštalácia strojov  
a zariadení o 14,1 %, výroba výrobkov z gumy a plastu a ostatných nekovových  
minerálnych výrobkov o 6,7 %, dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 6,9  
% a výroba drevených a papierových výrobkov, tlač o 5,7 %. Celkovú produkciu ovplyvnil  
pokles vo výrobe dopravných prostriedkov o 2,9 %, výrobe potravín, nápojov a  
tabakových výrobkov o 9,1 %, výrobe počítačových, elektronických a optických výrobkov  
o 13,1 %, výrobe koksu a rafinovaných ropných produktov o 17,1 % a vo výrobe  
chemikálií a chemických produktov o 14,2 %.  
Podľa hlavných priemyselných zoskupení sa v porovnaní s júnom 2016 zvýšila výroba pre  
medzispotrebu o 6,9 % a produkcia súvisiaca s energetikou o 3,3 %. Nižšia bola produkcia  
predmetov krátkodobej spotreby o 6,3 %, výroba predmetov dlhodobej spotreby o 3,1 %  
a produkcia investičných prostriedkov o 0,1 %.  
Po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia v júni 2017 oproti máju 2017  
znížila o 1,1 %  
Od začiatku roka vzrástla PP medziročne o 4,4 %, v tom v dodávke elektriny, plynu, pary  
a studeného vzduchu o 8,2 %, priemyselnej výrobe o 4 % a v ťažbe a dobývaní o 1,4 %.  
Zo špeciálnych zoskupení priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom  
raste produkcie, bolo najvýznamnejšie zvýšenie vo výrobe kovov a kovových konštrukcií  
okrem strojov a zariadení o 13,5 %, dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o  
8,2 %, výrobe výrobkov z gumy a plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov o  
8,3 %, výrobe potravín, nápojov a tabakových výrobkov o 12,1 % a vo výrobe  
elektrických zariadení o 7,3 %. Produkcia klesla vo výrobe počítačových, elektronických a  
optických výrobkov o 4,7 %, výrobe drevených a papierových výrobkov, tlače o 0,6 %,  
výrobe chemikálií a chemických produktov o 1,7 % a v ostatnej výrobe, oprave a inštalácií  
strojov a zariadení o 0,3 %.  
Podľa hlavných priemyselných zoskupení sa zvýšila výroba pre medzispotrebu o 8,5 %,  
produkcia súvisiaca s energetikou o 7,2 %, výroba predmetov krátkodobej spotreby o 6,8  
% a produkcia investičných prostriedkov o 1,2 %. Nižšia bola výroba predmetov dlhodobej  
9. Stavebná produkcia v júni 2017  
Stavebná produkcia sa v júni 2017 oproti júnu 2016 znížila o 0,5 % na 487,1 mil. eur. Po  
zohľadnení sezónnych vplyvov bola o 2,2 % vyššia ako v máji 2017.  
Produkcia realizovaná stavebnými firmami v tuzemsku v júni 2017 oproti júnu 2016  
zvýšila o 0,5 % na 465,1 mil. eur. Jej podiel sa na celkovej stavebnej produkcii  
medziročne zvýšil o 0,9 p. b. na 95,5 %. Vývoj tuzemskej produk­cie ovplyvnilo zvýšenie  
opráv a údržby o 4,5 % a zníženie stavebných prác na novej výstavbe vrátane  
modernizácií a rekonštrukcií o 0,8 %. V štruktúre tuzemskej produkcie nová výstavba  
vrátane modernizácií a rekonštrukcií tvorila 71,3 % (o 1 p. b. menej ako v júni 2016).  
Podiel prác na opravách a údržbe tvoril 27,1 %. Z hľadiska výrobného zamerania objem  
prác na budovách vzrástol o 4,3 %, na inžinierskych stavbách klesol o 5,5 %. V rámci  
tuzemska tvorili práce na bu­do­vách 63,1 %, inžinierske stavby sa podieľali 36,9 %.  
17  
Produkcia realizovaná stavebnými firmami v zahraničí medziročne klesla o 17,6 %. Jej  
podiel na celkovom objeme produkcie tvoril 4,5 %.  
V priemere za šesť mesiacov roku 2017 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2016 sa  
stavebná produkcia znížila o 2,6 % a dosiahla objem 2 128,1 mil. eur. Produkcia  
realizovaná v tuzemsku klesla o 1,9 % na 2 023,5 mil. eur. Objem prác na novej výstavbe  
vrátane modernizácií a rekonštrukcií sa znížil o 3,5 % na 1 435,9 mil. eur. Stavebné práce  
na opravách a údržbe sa zvýšili o 2,4 % a dosiahli 556,9 mil. eur. V štruktúre tuzemskej  
produkcie klesol podiel novej výstavby vrátane modernizácií a rekonštrukcií o 1,3 p. b. na  
71 %, podiel prác na opravách a údržbe tvoril 27,5 %. Produkcia v zahraničí bola nižšia o  
14,5 %.  
10. Tržby za vlastné výkony a tovar vo vnútornom obchode v júli 2017  
Vývoj v júli 2017 v porovnaní s júnom 2017  
Tržby za vlastné výkony a tovar (ďalej len tržby) sa medzimesačne znížili vo všetkých  
činnostiach vnútorného obchodu. V predaji a oprave motorových vozidiel a motocyklov  
klesli o 2,1 %, ubytovaní o 1,6 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 1,4 %,  
veľkoobchode o 1 % a v maloobchode o 0,5 %.  
Vývoj v júli 2017 v porovnaní s júlom 2016  
Tržby v predaji a oprave motorových vozidiel a motocyklov medziročne vzrástli o 10,6 % v  
dôsledku vyšších tržieb v predaji motorových vozidiel o 5,4 %, oprave a údržbe  
motorových vozidiel o 39,1 % a v predaji dielov a príslušenstva motorových vozidiel o 18,2  
%.  
Tržby vo veľkoobchode v porovnaní s júlom 2016 vzrástli v úhrne o 5,5 %. Vývoj najviac  
ovplyvnil rast tržieb v ostatnom špecializovanom veľkoobchode o 13,5 %, veľkoobchode s  
tovarom pre domácnosť o 5,1 %, veľkoobchode s potravinami, nápojmi a tabakom o 4,8  
% a vo veľkoobchode so strojmi, zariadeniami a príslušenstvom o 11,6 %. Tržby klesli vo  
veľkoobchode s poľnohospodárskymi surovinami a živými zvieratami o 8,5 % a v  
sprostredkovaní veľkoobchodu o 1,9 %.  
V maloobchode sa tržby zvýšili o 4,9 %. Rast bol vo väčšine činností, z toho  
najvýznamnejší v maloobchode mimo predajní, stánkov a trhov o 22,5 % a v maloobchode  
v nešpecializovaných predajniach o 2,7 %. Pokles tržieb bol v maloobchode s tovarom pre  
kultúru a rekreáciu o 6,4 % a v maloobchode v stánkoch a na trhoch o 5,4 %.  
Tržby v ubytovaní sa znížili o 2,4 %.  
Tržby v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev vzrástli o 8,1 %.  
Vývoj za sedem mesiacov roku 2017 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2016  
Tržby v predaji a oprave motorových vozidiel a motocyklov sa zvýšili o 9,3 % vplyvom  
rastu tržieb v predaji motorových vozidiel o 7 %, oprave a údržbe motorových vozidiel o  
22,9 % a v predaji dielov a príslušenstva motorových vozidiel o 12,7 %.  
Celkové tržby vo veľkoobchode vzrástli o 5,1 % v dôsledku vyšších tržieb najmä v  
ostatnom špecializovanom veľkoobchode o 15,7 %, veľkoobchode s potravinami, nápojmi  
a tabakom o 5,9 % a vo veľkoobchode s poľnohospodárskymi surovinami a živými  
18  
zvieratami o 20,8 %. Pokles tržieb bol v sprostredkovaní veľkoobchodu o 5,3 % a vo  
veľkoobchode so zariadeniami pre IKT o 7,6 %.  
V maloobchode sa tržby zvýšili o 6,3 %. Zvýšenie súviselo s rastom tržieb najmä v  
maloobchode mimo predajní, stánkov a trhov o 25,2 %, maloobchode ostatného tovaru v  
špecializovaných predajniach o 10,1 % a v maloobchode so zariadeniami pre IKT v  
špecializovaných predajniach o 31,8 %. Tržby klesli hlavne v maloobchode s tovarom pre  
kultúru a rekreáciu o 4,8 %.  
Tržby v ubytovaní sa zvýšili o 4,3 %.  
11. Zamestnanosť a priemerná mesačná mzda vo vybraných odvetviach  
v júni 2017  
Zamestnanosť  
V júni 2017 v porovnaní s júnom 2016 vzrástla zamestnanosť v predaji a oprave  
motorových vozidiel o 9,2 %, ubytovaní o 9 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o  
7,7 %, informačných a komunikačných činnostiach o 5,1 %, stavebníctve o 3,4 %,  
maloobchode o 3,1 %, priemysle a v doprave a skladovaní zhodne o 2,8 %, veľkoobchode  
o 2,7 % a vo vybraných trhových službách o 1,5 %.  
V priemere za šesť mesiacov roku 2017 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2016  
vzrástla zamestnanosť v ubytovaní o 9,1 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 8,4  
%, predaji a oprave motorových vozidiel o 8,1 %, informačných a komunikačných  
činnostiach o 4,7 %, doprave a skladovaní o 4,2 %, vybraných trhových službách o 3,7 %,  
maloobchode o 3,6 %, veľkoobchode o 2,6 %, priemysle o 2,5 % a v stavebníctve o 1,2  
%.  
Priemerná mesačná mzda  
Priemerná nominálna mesačná mzda sa zvýšila v júni 2017 oproti júnu 2016 v doprave a  
skladovaní o 11 % (dosiahla 947 eur), maloobchode o 10,3 % (687 eur), predaji a oprave  
motorových vozidiel o 9,1 % (1 000 eur), priemysle o 8,1 % (1 081 eur), činnostiach  
reštaurácií a pohostinstiev o 6,2 % (427 eur), vybraných trhových službách o 5,1 % (913  
eur), ubytovaní o 4,5 % (673 eur), veľkoobchode o 4,4 % (907 eur) a v stavebníctve o 0,7  
% (680 eur). Znížila sa v informačných a komunikačných činnostiach o 4,7 % (1 628 eur).  
Priemerná reálna mesačná mzda v júni 2017 medziročne vzrástla v doprave a skladovaní o  
9,9 %, maloobchode o 9,3 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 8,1 %, priemysle o  
7 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,2 %, vybraných trhových službách o 4,1  
%, ubytovaní o 3,5 % a vo veľkoobchode o 3,4 %. Klesla v informačných a  
komunikačných činnostiach o 5,6 % a v stavebníctve o 0,3 %.  
V priemere za šesť mesiacov roku 2017 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2016 sa  
mzda zvýšila v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 8,9 % (dosiahla 427 eur),  
maloobchode o 7,6 % (664 eur), doprave a skladovaní o 7,4 % (888 eur), priemysle o 4,5  
% (1 017 eur), predaji a oprave motorových vozidiel o 4,4 % (955 eur), vybraných  
trhových službách o 4,4 % (882 eur), veľkoobchode o 4,2 % (887 eur) a v stavebníctve o  
2,9 % (648 eur). Znížila sa v informačných a komunikačných činnostiach o 3,7 % (1 682  
eur) a v ubytovaní o 0,6 % (652 eur).  
19  
Reálna mesačná mzda vzrástla medziročne v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 8 %,  
maloobchode o 6,7 %, doprave a skladovaní o 6,4 %, priemysle o 3,6 %, predaji a oprave  
motorových vozidiel a vo vybraných trhových službách zhodne o 3,5 %, veľkoobchode o  
3,3 %, stavebníctve o 2 %. Klesla v informačných a komunikačných činnostiach o 4,6 % a  
v ubytovaní o 1,5 %.  
Priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva v 2. štvrťroku 2017  
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR dosiahla 944 eur a  
v porovnaní s 2. štvrťrokom minulého roka sa zvýšila o 4,8 %. Nižší prírastok  
spotrebiteľských cien v porovnaní s rastom nominálnej mzdy ovplyvnil vývoj reálnej mzdy,  
ktorá sa medziročne zvýšila o 3,8 %. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 1.  
štvrťroku 2017 vzrástla o 1,4 %.  
Najvyššia úroveň priemernej mesačnej mzdy bola v odvetví finančné a poisťovacie činnosti  
(1 874 eur), dodávka elektriny, plynu a pary (1 763 eur), informácie a komunikácia (1 642  
eur). V jedenástich odvetviach bola mzda nižšia ako v priemere za hospodárstvo SR.  
Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích  
službách (558 eur), ostatných činnostiach (592 eur) a v stavebníctve (668 eur).  
Oproti rovnakému obdobiu vlaňajška priemerná nominálna mzda relatívne najrýchlejšie  
rástla v odvetví doprava a skladovanie (o 7,7 %), ubytovacie a stravovacie služby (o 7,3  
%) a v priemyselnej výrobe (o 6,4 %). Mierne klesla v činnostiach v oblasti nehnuteľností  
(o 0,6 %) a v informáciách a komunikácii (o 0,3 %).  
Z pohľadu právnej formy subjektov priemerná nominálna mesačná mzda vzrástla v  
porovnaní s 2. štvrťrokom 2016 v príspevkových organizáciách o 6,4 % na 1 043 eur, vo  
veľkých podnikoch s 20 a viac zamestnancami o 5,8 % na 1 134 eur, v rozpočtových  
organizáciách o 5,2 % na 973 eur a v malých podnikoch do 19 zamestnancov o 1,6 % na  
696 eur.  
Z územného hľadiska vyššia ako v priemere za celé hospodárstvo SR bola priemerná  
nominálna mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji (1 195 eur). V ostatných krajoch sa  
pohybovala od 721 eur v Prešovskom kraji do 880 eur v Trnavskom kraji. Vo všetkých  
krajoch bola priemerná mzda vyššia ako v 2. štvrťroku 2016 s najvyšším prírastkom o 8,2  
% v Trenčianskom kraji a o 6,2 % v Košickom kraji.  
V 1. polroku 2017 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v  
hospodárstve hodnotu 921 eur. Medziročne sa zvýšila o 4,2 %, reálna mzda vzrástla o 3,3  
%. Rast nominálnej mzdy bol o 1,2 p. b. rýchlejší ako v rovnakom období minulého roka.  
20  
12. Hrubý zahraničný dlh Slovenskej republiky v 1. štvrťroku 2017  
Celkový hrubý zahraničný dlh v prvom štvrťroku 2017 dosiahol úroveň 77 666,7 mil. USD  
(tab. č. 3), čo v porovnaní s 1. štvrťrokom 2016 predstavuje nárast o 10 025,4 mil. USD  
(mil. 67 641,3USD ).  
Tabuľka č. 3  
Hrubý zahraničný dlh SR v  
mil. EUR  
1Q17  
I. Vláda:  
27 380,0  
826,3  
758,6  
1,7  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
52,0  
13,9  
26 553,7  
22 241,0  
4 311,4  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
1,3  
II. Centrálna banka (NBS):  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
13 898,1  
13 465,7  
0,0  
4 400,6  
9 065,1  
0,0  
432,4  
0,0  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
SDR  
0,0  
0,0  
432,4  
III. Banky:  
8 171,2  
3 599,4  
86,5  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
57,5  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
3 346,2  
109,1  
4 571,8  
2 058,8  
1 304,7  
1 013,0  
195,3  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
IV. Ostatné sektory:  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
10 532,0  
4 630,6  
17,8  
738,4  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Obchodné úvery  
Ostatné pasíva  
3 867,0  
7,4  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
5 901,4  
3 221,3  
21  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Obchodné úvery  
2 630,8  
0,0  
45,3  
4,0  
Ostatné pasíva  
V. Priame investície:  
medzipodnikové pôžičky  
17 685,4  
9 736,0  
7 949,4  
z toho: krátkodobý dlh  
dlhodobý dlh  
Pasíva voči podnikom priamej  
investície v zahraničí  
Pasíva voči priamym  
zahraničným investorom  
HRUBÁ ZAHRANIČNÁ  
ZADLŽENOSŤ  
87,9  
17 597,5  
77 666,7  
22  
Hrubý zahraničný dlh SR v mil. EUR  
1Q16  
2Q16  
3Q16  
4Q16  
I. Vláda:  
26 184,6 26 643,8 26 833,6 26 654,3  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
55,8  
0,0  
55,0  
0,0  
116,1  
0,0  
338,0  
206,5  
1,7  
1,5  
0,9  
0,6  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
47,1  
7,3  
50,1  
4,0  
111,8  
3,6  
118,9  
10,9  
26 128,8 26 588,8 26 717,5 26 316,3  
21 965,6 22 416,0 22 551,7 22 051,7  
4 160,0  
0,0  
4 170,3  
0,0  
4 163,8  
0,0  
4 263,0  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
3,2  
2,5  
2,0  
1,6  
II. Centrálna banka (NBS):  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
8 804,7  
8 272,6  
0,0  
10 567,3 12 139,9 12 253,5  
10 025,0 11 714,2 11 819,3  
0,0  
5 776,8  
4 248,2  
0,0  
0,0  
5 921,9  
5 792,3  
0,0  
0,0  
5 213,1  
6 606,2  
0,0  
6 147,4  
2 125,2  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
532,1  
0,0  
542,3  
0,0  
425,7  
0,0  
434,2  
0,0  
110,7  
0,0  
114,0  
0,0  
0,0  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
SDR  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
421,4  
428,3  
425,7  
434,2  
III. Banky:  
7 230,7  
3 306,1  
99,5  
7 014,9  
3 089,8  
119,8  
7 412,6  
3 380,7  
121,0  
8 006,5  
3 794,3  
55,9  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
2,6  
19,7  
55,0  
40,1  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
3 066,0  
138,0  
2 917,1  
33,2  
3 162,4  
42,3  
3 659,7  
38,6  
3 924,5  
1 718,7  
1 371,7  
821,5  
3 925,1  
1 716,1  
1 355,8  
839,1  
4 031,9  
1 707,7  
1 298,6  
1 011,4  
14,3  
4 212,2  
1 849,3  
1 207,5  
962,7  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
12,7  
14,1  
192,6  
IV. Ostatné sektory:  
Krátkodobý dlh  
10 330,2 10 648,5 10 475,5 10 574,9  
4 406,0  
4 468,9  
4 271,4  
4 501,2  
Nástroje peňažného trhu  
40,3  
46,4  
104,6  
94,7  
23  
Pôžičky  
949,4  
0,0  
812,6  
0,0  
670,7  
0,0  
795,6  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Obchodné úvery  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
3 406,7  
9,6  
3 588,0  
21,9  
3 483,9  
12,2  
3 605,5  
5,4  
5 924,1  
3 066,4  
2 828,1  
0,0  
6 179,6  
3 262,9  
2 871,0  
0,0  
6 204,1  
3 282,5  
2 875,4  
0,0  
6 073,7  
3 294,4  
2 732,5  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Obchodné úvery  
27,6  
43,8  
44,3  
44,7  
Ostatné pasíva  
2,0  
1,9  
1,9  
2,1  
V. Priame investície: medzipodnikové  
pôžičky  
15 091,2 15 282,5 15 477,0 16 261,1  
z toho: krátkodobý dlh  
7 115,1  
7 976,1  
7 301,1  
7 981,4  
7 653,6  
7 823,4  
8 195,1  
8 066,0  
dlhodobý dlh  
Pasíva voči podnikom priamej investície  
v zahraničí  
81,8  
86,3  
88,0  
89,9  
Pasíva voči priamym zahraničným  
investorom  
15 009,4 15 196,2 15 389,0 16 171,2  
HRUBÁ ZAHRANIČNÁ ZADLŽENOSŤ  
67 641,3 70 157,0 72 338,7 73 750,4  
13. Ďalšie ekonomické informácie  
Bratislava 10. september 2017  
24