KANCELÁRIA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
P A R L A M E N T N Ý I N Š T I T Ú T  
O d d e l e n i e p a r l a m e n t n é h o v ý s k u m u a v z d e l á v a n i a  
AKTUÁLNA EKONOMICKÁ  
A SOCIÁLNA SITUÁCIA  
V SLOVENSKEJ REPUBLIKE  
Vypracoval: Ing. Martina Hogenová, Odbor Parlamentný inštitút K NR SR  
Supervízor: RNDr. Katarína Kubišová, vedúca Oddelenia parlamentného výskumu a  
vzdelávania  
Schválil: JUDr. Milan Hodás, PhD., riaditeľ Odboru Parlamentný inštitút K NR SR  
Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky,  
Odbor Parlamentný inštitút, Nám. A. Dubčeka 1, 812 80 Bratislava,  
Materiál slúži výlučne pre poslancov a zamestnancov Národnej rady SR a Kancelárie NR  
SR a nemôže v plnej miere nahrádzať právne, alebo odborné poradenstvo v danej oblasti.  
Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie materiálu  
je možné iba so súhlasom Parlamentného inštitútu a autora.  
2
Predkladaný materiál má za úlohu informovať poslancov o aktuálnej úrovni ukazovateľov  
ekonomického vývoja SR. Je založený na prvom publikovaní vybraných ukazovateľov  
sledovaných na Štatistickom úrade SR. Reaguje na prognózy ekonomického vývoja SR  
vypracované na Ministerstve financií SR, polročné prognózy Európskej komisie, štvrťročné  
správy o eurozóne a ďalšie relevantné analytické pramene, medzi ktorými sú na prvom mieste  
informácie o vývoji verejných financií zverejňované Ministerstvom financií SR a štatistické  
prehľady a analýzy Národnej banky Slovenska.  
The aim of the submitted overview is to provide Members of Parliament with data on the  
current development of Slovak economy. It is based on the first release of selected indicators  
followed at the Statistical Office of the Slovak Republic. It responds to prognoses of  
development of Slovak economy prepared by the Ministry of Finance of the Slovak Republic,  
six-month prognoses issued by the European Commission, quarterly reports on the Euro  
area and other relevant analytical sources, most prominent of which being primarily  
information on development of public finance released by the Ministry of Finance of the  
Slovak Republic and statistical overviews and analyses by the National Bank of Slovakia.  
3
VII. volebné obdobie  
Obsah  
1. Základné ukazovatele vývoja ekonomiky SR (súhrnná tabuľka)  
2. Hrubý domáci produkt  
3. Vývoj cien (Inflácia)  
5
6
6
4. Zamestnanosť  
9
5. Nezamestnanosť  
10  
12  
13  
16  
20  
21  
22  
23  
26  
6. Zahraničný obchod  
7. Saldo štátneho rozpočtu  
8. Priemyselná produkcia  
9. Stavebná produkcia  
10. Maloobchod  
11. Vývoj miezd  
12. Hrubý zahraničný dlh  
13. Ďalšie ekonomické informácie  
4
1. Základné ukazovatele vývoja ekonomiky SR (súhrnná tabuľka)  
Hrubý domáci produkt  
V stálych cenách  
v bežných cenách  
+ 3,0 %  
+2,9 %  
4. štvrťrok 2016 / 4. štvrťrok 2015  
Harmonizovaný index  
spotrebiteľských cien  
(medzimesačný)  
99,9 %  
marec 2017  
Miera evidovanej  
nezamestnanosti  
8,04 %.  
marec 2017  
Saldo zahraničného obchodu  
Celkový vývoz tovaru  
343,5mil. Eur  
február 2017  
k 30. 3. 2017  
k 30. 3. 2017  
-
635 123 tis.  
Eur  
Saldo štátneho rozpočtu  
-
646 096 tis.  
Eur  
Priemyselná produkcia  
(medziročný rast)  
+ 2,6 %  
február 2017 / február 2016  
február 2017 / február 2016  
január 2017 / január 2016  
Stavebná produkcia  
(medziročný rast)  
- 10,7 %  
+ 2,7 %  
Maloobchodný obrat  
+ 7,4  
Priemerná nominálna  
mesačná mzda zamestnanca  
hospodárstva SR  
990 €  
+ 3,6%  
4. štvrťrok 2016  
4. štvrťrok 2015  
Hrubý zahraničný dlh  
73, 750  
4. štvrťrok 2016  
mld. USD  
5
2. Hrubý domáci produkt  
Hrubý domáci produkt v 4. štvrťroku 2016  
Slovenská ekonomika pokračovala v medziročnom raste aj vo 4. štvrťroku 2016. Tempo  
rastu hrubého domáceho produktu (HDP) sa však oproti 4. štvrťroku predchádzajúceho  
roka spomalilo v stálych cenách o 1,6 p. b. na 3 %. V medzikvartálnom porovnaní (4.  
štvrťrok 2016 oproti 3. štvrťroku 2016) sa objem HDP po sezónnom očistení zvýšil reálne  
o 0,8 %. V bežných cenách objem HDP medziročne vzrástol o 2,9 % na 20 936,1 mil. Eur.  
K posilneniu ekonomického rastu prispel vo 4. štvrťroku zahraničný dopyt, vývoz výrobkov  
a služieb sa medziročne zvýšil o 6,3 %. Domáci dopyt klesol o 0,1 %. Rozhodujúcim  
faktorom zníženia domáceho dopytu bola nižšia tvorba hrubého kapitálu o 7,3 % (z toho  
tvorba hrubého fixného kapitálu o 15 %). Výdaje na konečnú spotrebu vzrástli medziročne  
v úhrne o 2 %, v tom na konečnú spotrebu domácností o 3,3 % a na konečnú spotrebu  
neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 2,6 %. Konečná spotreba verejnej správy  
klesla o 1 %.  
Produkčná výkonnosť ekonomiky, meraná objemom pridanej hodnoty, vzrástla vo väčšine  
odvetví. V pôdohospodárstve sa zvýšila o 21,4 %, informačných a komunikačných  
činnostiach o 14,9 %, činnostiach v oblasti nehnuteľností o 4,8 %, priemysle o 4,7 %,  
veľkoobchode a maloobchode, oprave motorových vozidiel a motocyklov; doprave a  
skladovaní; ubytovaní a stravovaní o 3,8 %, verejnej správe; vzdelávaní; zdravotníctve a  
sociálnej pomoci o 2,9 %, v umení, zábave a rekreácii; ostatných činnostiach o 0,1 %.  
Pridaná hodnota klesla vo finančných a poisťovacích činnostiach o 11,5 %, stavebníctve o  
3,3 %, odborných, vedeckých a technických činnostiach o 0,6 %. Pozitívne pôsobil aj vyšší  
výber čistých daní z produktov o 0,9 %.  
Z vytvoreného HDP dôchodkovou metódou 1) tvoril hrubý prevádzkový prebytok a  
zmiešané dôchodky 10 029,4 mil. Eur. Oproti 4. štvrťroku 2015 vzrástol o 1,5 %. Odmeny  
zamestnancov 2) sa zvýšili o 5,6 % na 8 800,8 mil. Eur. Hodnota vybraných daní z  
produkcie a dovozu vzrástla o 0,2 % na 2 336,3 mil. Eur. Hodnota subvencií bola vyššia o  
12,8 % a dosiahla 230,4 mil. Eur.  
V roku 2016 dosiahla tvorba hrubého domáceho produktu 80 958 mil. Eur. V bežných  
cenách sa oproti roku 2015 zvýšila o 2,9 %. V stálych cenách vzrástla o 3,3 %, čo bolo o  
3. Vývoj cien (inflácia)  
a) Vývoj jadrovej a čistej inflácie v marci 2017  
V marci 2017 miera medziročnej inflácie v úhrne dosiahla hodnotu 1 %. Jadrová inflácia  
dosiahla hodnotu 1,7 % a čistá inflácia hodnotu 1,5 %.  
V marci oproti februáru úhrnnú infláciu jadrová inflácia ovplyvnila -0,11 percentuálneho  
bodu (p. b.), regulované ceny úhrnnú infláciu ovplyvnili -0,05 p.b. a nepriame dane  
6
úhrnnú infláciu ovplyvnili 0,04 p.b. Ceny potravín jadrovú infláciu ovplyvnili -0,10 p. b.,  
čistá inflácia jadrovú infláciu ovplyvnila -0,01 p. b.  
b) Harmonizované indexy spotrebiteľských cien v marci 2017  
Priemerná ročná miera inflácie (vyjadrená zmenou priemerného harmonizovaného indexu  
spotrebiteľských cien za posledných 12 mesiacov oproti priemeru predchádzajúcich 12  
mesiacov) dosiahla v marci 2017 hodnotu -0,1%.  
V
marci 2017 medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom  
spotrebiteľských cien dosiahla hodnotu 1,0 %.  
Medzimesačný harmonizovaný index spotrebiteľských cien 99,9 % bol ovplyvnený najmä  
znížením a zvýšením cien v nasledovných odboroch klasifikácie COICOP: potraviny a  
nealkoholické nápoje (záporný príspevok -0,12 percentuálneho bodu), zdravie (záporný  
príspevok -0,05 p. b.), doprava (záporný príspevok -0,04 p. b.), nábytok, bytové  
zariadenie a bežná údržba domácností (záporný príspevok -0,01 p. b.), bývanie, voda,  
elektrina, plyn a iné palivá (kladný príspevok 0,01 p. b.), odevy a obuv (kladný príspevok  
0,01 p. b.), rekreácia a kultúra (kladný príspevok 0,02 p. b.), alkoholické nápoje a tabak  
c) Vývoj spotrebiteľských cien v marci 2017  
Spotrebiteľské ceny sa v marci v porovnaní s februárom v úhrne znížili o 0,1 %. Klesli ceny  
v odboroch zdravotníctvo o 1,6 %; potraviny a nealkoholické nápoje o 0,6 %; doprava o  
0,4 %; nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domácnosti o 0,2 %. Zvýšili sa ceny  
alkoholických nápojov a tabaku o 0,9 %; odevov a obuvi o 0,3 %; rekreácie a kultúry o  
0,2 %; za reštaurácie a hotely o 0,1 %. Na februárovej úrovni zostali ceny v odboroch  
bývanie, voda, elektrina, plyn a ostatné palivá; pošty a spoje; vzdelávanie; rozličné tovary  
a služby.  
Pokles cien potravín o 0,6 % ovplyvnili nižšie ceny zeleniny (vrátane zemiakov) o 3,5 %,  
cukru, džemu, medu, sirupov, čokolády a cukroviniek o 1,2 %, olejov a tukov o 1,1 %,  
chleba a obilnín o 0,7 %, mäsa o 0,5 %, rýb o 0,3 %. Vzrástli ceny ovocia o 2,6 %,  
mlieka, syrov a vajec o 0,2 %. Znížili sa ceny nealkoholických nápojov o 0,9 %  
(minerálnych vôd, nealkoholických nápojov a štiav o 1 %, kávy, čaju a kakaa o 0,6 %).  
Na zníženie cien zeleniny vplývali nižšie ceny paradajok o 26,5 %, karfiolu o 17,7 %,  
šalátových uhoriek o 2,4 %. Vzrástli ceny karotky o 9,5 %, cibule o 7,8 %, zemiakov o 6,3  
%, bielej kapusty o 5,4 %, petržlenu o 4,4 %, papriky o 3 %, zeleru o 1,5 %, cesnaku o  
0,4 %. Nižšie ceny mäsa ovplyvnilo zníženie cien hydiny o 1,6 %, bravčového mäsa o 0,8  
%, hovädzieho mäsa o 0,4 %, údenín o 0,1 %. Zvýšenie cien ovocia ovplyvnil rast cien  
kiwi o 10,9 %, mandarínok o 9,7 %, banánov o 6,3 %, citrónov o 5,7 %, pomarančov o  
1,5 %, jabĺk o 0,9 %. Klesli ceny stolového hrozna o 4,7 %.  
Na rast cien v odbore alkoholické nápoje a tabak vplývali vyššie ceny tabaku o 1,6 %;  
alkoholických nápojov o 0,2 % (zvýšili sa ceny destilátov, piva zhodne o 0,4 %, klesli ceny  
vína o 0,3 %).  
Vyššie ceny v odbore odevy a obuv ovplyvnil rast cien odievania o 0,6 %; klesli ceny obuvi  
o 0,4 %.  
7
V odbore bývanie, voda, elektrina, plyn a ostatné palivá na úrovni predchádzajúceho  
mesiaca zostali ceny skutočného n ájomného plateného nájomníkmi; imputovaného  
nájomného bývajúcich vlastníkov; materiálov na údržbu a opravu obydlia; dodávky vody;  
zberu smetí; odvádzania odpadových vôd; elektriny; plynu; tepelnej energie. Zvýšili sa  
ceny pevných palív o 0,7 %; služieb na údržbu a opravu obydlia o 0,5 %; ostatných  
služieb týkajúcich sa obydlia o 0,2 %.  
Nižšie ceny v odbore nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domácnosti ovplyvnilo  
zníženie cien tovarov a služieb na bežnú údržbu domácnosti o 0,5 %; nábytku, bytového  
zariadenia, kobercov a iných podlahových krytín; domácich spotrebičov; výrobkov zo skla,  
stolového riadu a potrieb pre domácnosť zhodne o 0,1 %. Vzrástli ceny bytových textílií;  
nástrojov a náradia pre dom a záhradu zhodne o 0,2 %.  
Zníženie cien v odbore zdravotníctvo ovplyvnili nižšie ceny zdravotníckych výrobkov,  
zdravotníckych potrieb a zariadení o 2,2 % (klesli ceny farmaceutických výrobkov o 2,4 %,  
vzrástli ceny ostatných zdravotníckych výrobkov o 0,2 %, terapeutických pomôcok a  
zariadení o 0,1 %). Zvýšili sa ceny ambulantných služieb o 0,9 % (služieb zubných lekárov  
o 1,2 %, nezmenili sa ceny lekárskych služieb, služieb stredného zdravotníckeho personálu  
– kúpeľná liečba). Nezmenili sa ceny nemocničných služieb.  
Pokles cien v doprave ovplyvnilo zníženie cien prevádzky prostriedkov osobnej dopravy o  
1,1 % (klesli ceny palív a mazadiel pre prostriedky osobnej dopravy o 1,9 %, náhradných  
dielov a príslušenstva o 0,2 %, vzrástli ceny ostatných služieb spojených s prostriedkami  
osobnej dopravy o 0,2 %, nezmenili sa ceny údržby a opráv). Vzrástli ceny dopravných  
služieb o 0,2 % (leteckej osobnej dopravy o 9,2 %, nezmenili sa ceny cestnej osobnej  
dopravy, ostatných zakúpených dopravných služieb). Na úrovni minulého mesiaca zostali  
ceny nákupu dopravných prostriedkov (nezmenili sa ceny nových  
a
ojazdených  
motorových vozidiel, klesli ceny bicyklov o 0,2 %).  
V odbore pošty a spoje na úrovni predchádzajúceho mesiaca zostali ceny poštových  
služieb; telefónnych služieb. Vzrástli ceny mobilných telefónnych zariadení o 0,6 %.  
Rast cien v odbore rekreácia a kultúra ovplyvnili vyššie ceny audiovizuálnej a fotografickej  
techniky o 0,4 %; novín, kníh a kancelárskych potrieb o 0,3 %; rekreačných služieb a  
kultúry o 0,2 %; ostatných významnejších tovarov dlhodobej spotreby na rekreáciu a  
kultúru – hudobné nástroje o 0,1 %. Klesli ceny ostatných potrieb a zariadení na  
rekreáciu, do záhrady a pre domáce zvieratá o 0,1 %. Na februárovej úrovni zostali ceny  
organizovaných dovolenkových zájazdov.  
V odbore vzdelávanie sa nezmenili ceny predprimárneho a primárneho vzdelania;  
sekundárneho, terciárneho vzdelávania. Zvýšili sa ceny vzdelávania nedefinovateľného  
podľa úrovne o 0,2 % (poplatok za jazykový kurz o 0,3 %, poplatok v jazykovej škole o  
0,2 %).  
Zvýšenie cien v odbore reštaurácie a hotely ovplyvnili vyššie ceny stravovacích služieb o  
0,1 % (v reštauráciách, v kaviarňach o 0,2 %, nezmenili sa ceny v závodných jedálňach).  
Klesli ceny ubytovacích služieb o 0,1 %.  
V odbore rozličné tovary a služby na úrovni minulého mesiaca zostali ceny osobnej  
starostlivosti; finančných služieb inde neklasifikovaných; ostatných služieb inde  
neklasifikovaných. Zvýšili sa ceny sociálnej ochrany o 0,4 % (úhrada v zariadení  
sociálnych služieb, úhrada za denný stacionár zhodne o 0,5 %, úhrada za poskytovanie  
opatrovateľskej služby o 0,4 %); osobných doplnkov inde neklasifikovaných; poistenia  
zhodne o 0,2 % (zvýšili sa ceny poistenia v súvislosti so zdravím, havarijného poistenia  
motorového vozidla zhodne o 0,3 %, klesli ceny povinného zmluvného poistenia  
motorového vozidla o 0,1 %).  
8
V marci 2017 v porovnaní s marcom 2016 sa spotrebiteľské ceny v úhrne zvýšili o 1 %.  
Vzrástli ceny v odboroch doprava o 6,2 %; alkoholické nápoje a tabak o 3,2 %;  
zdravotníctvo o 3 %; reštaurácie a hotely o 2 %; potraviny a nealkoholické nápoje;  
vzdelávanie zhodne o 1,9 %; rekreácia a kultúra o 1,3 %; rozličné tovary a služby o 1,1  
%; pošty a spoje o 0,4 %. Klesli ceny za bývanie, vodu, elektrinu, plyn a ostatné palivá o  
1,8 %; za nábytok, bytové zariadenie a bežnú údržbu domácnosti o 0,4 %; odevov a  
obuvi o 0,1 %.  
V priemere za tri mesiace roku 2017 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2016 sa  
spotrebiteľské ceny v úhrne zvýšili o 0,9 %.  
Index spotrebiteľských cien sa  
v
marci oproti februáru znížil  
v
domácnostiach  
zamestnancov a v nízkopríjmových domácnostiach zhodne o 0,1 %, v domácnostiach  
dôchodcov o 0,2 %.Index spotrebiteľských cien sa v marci 2017 medziročne zvýšil za  
domácnosti zamestnancov o 1 %, za domácnosti dôchodcov o 0,7 % a za nízkopríjmové  
domácnosti o 0,9 %.V priemere za tri mesiace ruku 2017 v porovnaní s rovnakým  
obdobím roku 2016 sa index spotrebiteľských cien zvýšil za domácnosti zamestnancov o 1  
%, za domácnosti dôchodcov o 0,7 % a za nízkopríjmové domácnosti o 0,8 %.  
4. Zamestnanosť  
Zamestnanosť v 4. štvrťroku 2016  
Rast ekonomiky prispel k udržaniu pozitívnych trendov na trhu práce počas celého roka  
2016. Zamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) sa v porovnaní so  
4. štvrťrokom 2015 zvýšila o 2,5 % na 2 512,6 tis. osôb. V absolútnom vyjadrení tak  
počet pracujúcich 2) vzrástol o 60,2 tis. osôb. Sezónne očistená celková zamestnanosť sa  
oproti 3. štvrťroku 2016 zvýšila o 0,6 %, resp. o 13,7 tis. osôb na 2 512,5 tis. osôb.  
Nárast celkovej zamestnanosti ovplyvnili všetky hlavné skupiny pracujúcich,  
najvýraznejšie zamestnanci s medziročným rastom o 34,2 tis. osôb (o 1,6 %) na 2 115 tis.  
osôb. Zvýšil sa aj počet pracujúcich podnikateľov 3) o 26,9 tis. osôb (o 7,3 %) na 395,2  
tis. osôb z dôvodu nárastu počtu podnikateľov bez zamestnancov o 17,2 tis. osôb (o 5,9  
%) na 307,8 tis. osôb a podnikateľov so zamestnancami o 9,7 tis. osôb (o 12,5 %) na  
87,4 tis. osôb.  
Podľa odvetvovej klasifikácie sa počet pracujúcich v sektore služieb zvýšil o 34,1 tis. osôb  
na 1 524,4 tis. osôb. Z jednotlivých odvetví zamestnanosť rástla najmä vďaka prírastkom  
v odborných, vedeckých a technických činnostiach o 21,7 tis. osôb a finančných a  
poisťovacích činnostiach o 11,9 tis. osôb. Zamestnanosť v priemysle vzrástla o 9,5 tis. na  
679,9 tis. osôb predovšetkým zásluhou rastu v dodávke elektriny, plynu a studeného  
vzduchu o 7,3 tis. osôb. Počet pracujúcich sa medziročne zvýšil aj v odvetví stavebníctva o  
18,3 tis. na 238,8 tis. osôb. V pôdohospodárstve zamestnanosť naďalej klesala, oproti 4.  
štvrťroku 2015 došlo k poklesu o 1,3 tis. na 69,2 tis. osôb.  
Miera zamestnanosti osôb vo veku 20 - 64 rokov 4) v porovnaní so 4. štvrťrokom 2015  
vzrástla o 1,9 p. b. na 70,3 %. Miera zamestnanosti mužov sa zvýšila o 1,5 p. b. na 77,2  
% a žien o 2,2 p. b. na 63,3 %.  
Dlhodobý trend zvyšovania vzdelanostnej úrovne pracujúcich pokračoval aj v poslednom  
štvrťroku 2016. Medziročne na trhu práce pribudlo najviac osôb s vysokoškolským  
vzdelaním (o 20,8 tis. osôb) a s úplným stredným odborným vzdelaním s maturitou (o  
16,4 tis. osôb). Zamestnanosť klesla len v kategórii pracujúcich so stredným odborným  
(učňovským) vzdelaním bez maturity o 15,1 tis. osôb.  
9
Vekové zloženie trhu práce sa zmenilo vďaka prírastkom pracujúcich v štyroch vekových  
kategóriách. Najviac v prospech pracujúcich vo veku 60 a viac rokov o 27,1 tis., vo veku  
15 - 24 rokov o 16,2 tis. a vo veku 35 - 49 rokov o 14,4 tis. osôb. Počet pracujúcich sa  
znížil hlavne vo vekovej kategórii 55 - 59 rokov o 4 tis. osôb. Najpočetnejšiu vekovú  
skupinu tvorili pracujúci vo veku 35 – 49 rokov s podielom 40,6 %.  
Rast počtu pracujúcich osôb  
a
miery zamestnanosti zaznamenali všetky kraje.  
Zamestnanosť relatívne najviac vzrástla v Nitrianskom (o 4,6 %), Bratislavskom (o 3,9 %)  
a Prešovskom kraji (o 3,8 %). Najvýraznejší rast miery zamestnanosti vo vekovej skupine  
20 - 64 ročných bol v Nitrianskom, Prešovskom a Bratislavskom kraji. Rozdiel medzi  
najvyššou mierou zamestnanosti v Bratislavskom kraji (78,6 %) a najnižšou v Košickom  
kraji (63,8 %) sa medziročne zvýšil o 1,6 p. b.  
V priemere za rok 2016 vzrástla celková zamestnanosť o 2,8 % na 2 492,1 tis. osôb.  
V zahraničí pracovalo krátkodobo podľa VZPS 5) 153,5 tis. osôb. V porovnaní so 4.  
štvrťrokom 2015 ich počet klesol o 7,1 tis. osôb (o 4,4 %). Medzi migrantmi prevládali  
pracujúci v stavebníctve (45 tis. osôb), zdravotníctve a sociálnej pomoci (37,1 tis.) a v  
priemysle (30,4 tis.). Z hľadiska vekovej štruktúry prevládala kategória pracujúcich od 35  
do 44 rokov, ktorých podiel na zamestnanosti za hranicami tvoril 30 %. Z európskych  
krajín najviac Slovákov pracovalo v Rakúsku (48,8 tis.) a v Českej republike (40,4 tis.).  
Prácu v zahraničí nachádzali predovšetkým pracujúci z Prešovského (42,6 tis.), Košického  
(24,6 tis.) a Žilinského kraja (24 tis.). Počet pracujúcich v zahraničí sa znížil v Nitrianskom  
(o 26,6 %), Žilinskom (o 19,5 %) a Banskobystrickom kraji (o 18,2 %), naopak najviac  
ich počet relatívne vzrástol v Trnavskom kraji (o 23,3 %).  
Počet voľných pracovných miest 6) vo 4. štvrťroku medziročne vzrástol v priemere o 1 430  
(o 7,7 %) na 19 885 miest. Absolútne najviac sa zvýšil v priemyselnej výrobe (o 1 046  
miest), doprave a skladovaní (o 693), stavebníctve (o 517) a vo finančných a poisťovacích  
činnostiach (o 428). Ponuka voľných pracovných miest sa medziročne znížila iba vo  
verejnej správe, sociálnom zabezpečení (o 1 959) a v zdravotníctve a sociálnej pomoci (o  
251).  
5. Nezamestnanosť  
Nezamestnanosť v 4. štvrťroku 2016  
Trend poklesu nezamestnanosti pokračoval  
v
priebehu celého roka 2016. Počet  
nezamestnaných osôb v metodike VZPS sa vo 4. štvrťroku medziročne znížil o 50,3 tis. (o  
16,6 %) na 252,4 tis. osôb. Pokles nezamestnanosti sa prejavil viac u žien (o 35,5 tis.)  
než u mužov (o 14,8 tis.). Miera nezamestnanosti sa znížila o 1,9 p. b. na 9,1 %. U mužov  
klesla o 1 p. b. na 8,6 % a u žien o 2,9 p. b. na 9,8 %. V medzikvartálnom porovnaní (4.  
štvrťrok 2016 oproti 3. štvrťroku 2016) klesla sezónne očistená nezamestnanosť o 14,8 tis.  
(o 5,6 %) na 247,9 tis. osôb.  
Z hľadiska vekovej štruktúry tvorili najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných osoby vo veku  
35 - 49 rokov s počtom 84,9 tis. osôb a podielom 33,6 % na celkovej nezamestnanosti.  
Medziročne klesol počet nezamestnaných vo všetkých vekových kategóriách,  
najvýraznejšie vo vekovej skupine 25 - 34 ročných (o 14,1 tis. osôb).  
Nezamestnaní, ktorí ešte nikdy nemali zamestnanie, tvorili 23,5  
%
z
celkovej  
nezamestnanosti. Z hľadiska ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa najviac  
osôb naposledy pracovalo  
v
priemysle (18,6 %).  
V
tomto odvetví bol zároveň  
najvýraznejší pokles nezamestnanosti (o 18,3 tis. osôb).  
10  
Najvyšší počet nezamestnaných bol v Prešovskom (55,2 tis.) a Košickom kraji (43,7 tis.).  
Nezamestnanosť klesla vo všetkých krajoch, relatívne najviac Bratislavskom  
v
a
Trenčianskom kraji zhodne o 23,9 % a Nitrianskom kraji o 23,1 %. Najvyššia regionálna  
miera nezamestnanosti (13,7 %) bola v Prešovskom kraji. Miera nezamestnanosti sa  
znížila vo všetkých krajoch, najvýraznejšie v Nitrianskom a Prešovskom kraji (zhodne o  
2,5 p. b.).  
V roku 2016 nezamestnanosť medziročne klesla o 15,4 % na 266 tis. osôb. Miera  
Evidovaná nezamestnanosť v marci 2017  
V marci 2017 miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla hodnotu 8,04 %. Medzimesačne,  
v porovnaní s februárom 2017 (8,39 %) poklesla o 0,35 percentuálneho bodu (p. b.).  
Medziročne poklesla o 1,85 p. b. (v marci 2016 9,89 %).  
Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie (UoZ) v marci 2017 dosiahol 219149 osôb.  
Medzimesačne, v porovnaní s februárom 2017 (228 665 osôb), poklesol o 9 516 osôb (o  
4,16 %). Medziročne poklesol o 49 410 osôb, čo je o 18,40 % menej (v marci 2016 – 268  
559 osôb).  
Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu UoZ dosiahla v marci 2017 9,45 %.  
Medzimesačne, v porovnaní s februárom 2017 (9,80 %) poklesla o 0,35 p. b.. Medziročne  
poklesla o 2,24 p. b. (v marci 2016 11,69 %).  
Stav celkového počtu UoZ v marci 2017 dosiahol 257 558 osôb. Medzimesačne, v  
porovnaní s februárom 2017 (267 219 osôb), poklesol o 9 661 osôb (o 3,62 %).  
Medziročne poklesol o 60 123 osôb, čo je o 18,93 % menej (v marci 2016 stav 317 681  
osôb).  
V
marci 2017 bol vo všetkých krajoch dosiahnutý pokles miery evidovanej  
nezamestnanosti (MEN). Najvýraznejší pokles (o 0,43 p. b.) bol dosiahnutý  
v
Banskobystrickom kraji.  
Z
regionálneho pohľadu  
v
sledovanom mesiaci najvyššiu mieru evidovanej  
nezamestnanosti  
zaznamenal Prešovský kraj (13,06 %). Úroveň miery evidovanej  
nezamestnanosti nad slovenský priemer (8,04 %) zaznamenal ešte Banskobystrický kraj s  
12,14 % a Košický kraj s 12,61 %.  
Na okresnej úrovni bol v marci 2017 v 78 okresoch dosiahnutý pokles miery evidovanej  
nezamestnanosti a v jednom okrese bol nárast miery evidovanej nezamestnanosti.  
V sledovanom mesiaci najvyššia miera evidovanej nezamestnanosti bola zaznamenaná v  
okrese Rimavská Sobota (24,65 %). Najnižšiu mieru evidovanej nezamestnanosti (2,74  
%) dosiahol okres Piešťany.  
Ku koncu marca 2017 úrady práce evidovali 44 821 voľných pracovných miest (VPM). V  
medzimesačnom porovnaní to predstavovalo nárast o 4 012 VPM. Najviac VPM bolo v  
Bratislavskom kraji, a to 9 910 miest (podiel 22,1 %), najmenej voľných pracovných  
miest bolo v Košickom kraji 2 710 (podiel 6,0 %).  
11  
Tabuľka č.1  
Miera evidovanej nezamestnanosti SR 2017  
mesiac  
Evidovaná  
Nezamest.  
%
1
8,64  
2
8,39  
3
8,04  
4
5
6
7
8
9
10  
11  
12  
Miera evidovanej nezamestnanosti SR 2016  
mesiac  
Evidovaná  
Nezamest.  
1
2
3
9,98  
4
9,64  
5
9,45  
6
9,45  
7
9,44  
8
9,43  
9
9,42  
10  
9,08  
11  
8,78  
12  
8,76  
10,39  
10,09  
6. Vývoj zahraničného obchodu vo februári a za dva mesiace roku 2017  
Vo februári 2017 dosiahol celkový vývoz tovaru hodnotu 986,5 mil. Eur, pri  
5
medziročnom raste o 4,3 %. Celkový dovoz tovaru sa zvýšil o 5,4 % na 5 643 mil. Eur.  
Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 343,5 mil. Eur (o 46,1 mil. Eur nižšie  
ako vo februári 2016).  
Za január a február 2017 sa v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2016 zvýšil celkový  
vývoz tovaru o 7,1 % na 11 561,1 mil. Eur a celkový dovoz o 8,9 % na 10 976,3 mil. Eur.  
Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 584,9 mil. Eur (o 131 mil. Eur nižšie  
ako za rovnaké obdobie roku 2016).  
Podrobné údaje zahraničného obchodu za január 2017  
Saldo zahraničného obchodu v januári 2017 bolo aktívne v objeme 241,3 mil. Eur (o 84,9  
mil. Eur nižšie ako v januári 2016).  
Najvyššie aktívne saldo mala Slovenská republika s Nemeckom (408,1 mil. Eur), Poľskom  
(243,4 mil. Eur), Francúzskom (241,7 mil. Eur), Spojeným kráľovstvom (216 mil. Eur),  
Českou republikou (207,8 mil. Eur), Rakúskom (204,1 mil. Eur), Talianskom (142,5 mil.  
Eur) a Španielskom (129,2 mil. Eur).  
Najväčšie pasívne saldo bolo s Čínou (369,4 mil. Eur), Kórejskou republikou (300,8 mil.  
Eur), Ruskou federáciou (178,8 mil. Eur), Japonskom (39,7 mil. Eur), Taiwanom (39,2 mil.  
Eur), Malajziou (24,4 mil. Eur), Ukrajinou (20,5 mil. Eur) a Indiou (18,7 mil. Eur).  
Vývoz  
Zo Slovenskej republiky sa vyviezol tovar v hodnote 5 574,6 mil. Eur. V porovnaní s  
januárom 2016 vzrástol celkový vývoz o 10,4 %.  
Z tovarového hľadiska vzrástol vývoz ropných plynov a iných plynných uhľovodíkov o 93,7  
mil. Eur, ropných olejov a olejov získaných z bitúmenových nerastov, iných ako surových o  
72,1 mil. Eur, telefónnych súprav, vrátane telefónov pre celulárnu sieť o 65,5 mil. Eur,  
častí, súčastí a príslušenstva motorových vozidiel o 57 mil. Eur a plochých valcovaných  
výrobkov zo železa alebo nelegovanej ocele, valcovaných za tepla o 44,7 mil. Eur.  
Najviac klesol vývoz karosérií motorových vozidiel o 54,8 mil. Eur, osobných automobilov  
a iných motorových vozidiel konštruovaných hlavne na prepravu osôb o 33,8 mil. Eur,  
12  
monitorov a projektorov, televíznych prijímačov o 21,2 mil. Eur, liekov o 19,6 mil. Eur a  
plochých valcovaných výrobkov zo železa alebo z nelegovanej ocele, plátovaných o 13,3  
mil. Eur.  
V rámci najvýznamnejších obchodných partnerov vzrástol vývoz do Nemecka o 0,5 %,  
Českej republiky o 11,9 %, Poľska o 5,2 %, Spojeného kráľovstva o 22,2 %, Francúzska o  
13,1 %, Rakúska o 20,9 %, Maďarska o 17,2 %, Talianska o 18,1 %, Španielska o 25,7  
%, Holandska o 18,2 %, Rumunska o 33,9 % a Ruskej federácie o 75,3 %.  
Z pohľadu hlavných ekonomických zoskupení sa zvýšil vývoz do krajín EÚ o 11,1 % (tvoril  
87,6 % celkového vývozu SR) a do krajín OECD o 10,2 % (na celkovom vývoze SR sa  
podieľal 89,3 %).  
Dovoz  
Do Slovenskej republiky sa doviezol tovar v hodnote 5 333,3 mil. Eur, pri medziročnom  
raste o 12,9 %.  
Z tovarového hľadiska vzrástol dovoz ropných plynov a iných plynných uhľovodíkov o  
124,7 mil. Eur, ropných olejov a olejov získaných z bitúmenových nerastov, surových o  
97,6 mil. Eur, telefónnych súprav, vrátane telefónov pre celulárnu sieť o 84,2 mil. Eur a  
osobných automobilov a iných motorových vozidiel konštruovaných hlavne na prepravu  
osôb o 51,6 mil. Eur.  
Významne klesol dovoz častí, súčastí a príslušenstva motorových vozidiel o 58,7 mil. Eur,  
elektronických integrovaných obvodov a mikrozostáv o 16,1 mil. Eur, častí a súčastí  
vhodných pre vysielacie prístroje pre rádiotelefóniu, rozhlasové a televízne vysielanie o 14  
mil. Eur, motorových vozidiel na nákladnú dopravu o 11,7 mil. Eur a vratných alebo  
rotačných zážihových spaľovacích piestových motorov o 10,7 mil. Eur.  
Vo vzťahu k najvýznamnejším obchodným partnerom vzrástol dovoz z Kórejskej republiky  
o 4,4 %, Ruskej federácie o 28,3 %, Maďarska o 2,6 % a Spojeného kráľovstva o 143,3  
%. Poklesol dovoz z Nemecka o 5,7 %, Českej republiky a Francúzska zhodne o 8 %, Číny  
o 9,1 %, Poľska o 10 %, Talianska o 5,1 % a Rakúska o 5 %.  
Z hľadiska hlavných ekonomických zoskupení sa oproti januáru 2016 zvýšil dovoz z krajín  
EÚ o 15,2 % (tvoril 66,1 % z celkového dovozu) a z krajín OECD dosiahol rovnakú úroveň  
(na celkovom dovoze SR sa podieľal 58,4 %).  
7. Saldo štátneho rozpočtu  
a) Stav na účtoch štátneho rozpočtu  
Schodok štátneho rozpočtu, ktorý k 30.4.2017 dosiahol výšku 635 123 tis. eur je  
o 10 973 tis. eur nižší ako saldo v apríly roku 2016 (- 646 096tis. eur) a dosiahlo úroveň  
31,86 % salda rozpočtovaného na rok 2017, kým príjmy resp. výdavky sú na úrovni  
25,47 % resp. 26,20 % rozpočtovaného objemu.  
Príjmy štátneho rozpočtu boli 30.4.2017 (3 920 118 tis. Eur) o 106 322 tis. Eur nižšie  
ako v apríly minulého roku (4 026 440 tis. eur), kým aprílové výdavky (4 555 241 tis.  
Eur) sú v porovnaní s vlaňajšími aprílovými výdavkami (4 672 536 tis. eur) o 117 295 tis.  
13  
Vývoj príjmov, výdavkov a salda štátneho rozpočtu v roku 2017  
(kumulatívne údaje)  
Tabuľka č. 2  
2017  
Príjmy  
%
plnenia  
Výdavky  
%
plnenia  
Schodok/Prebytok  
tis. eur % plnenia  
Ukazovateľ  
tis. eur  
tis. eur  
31. 1.  
1 077 808  
7,0032  
11,6865  
19,5208  
25,4716  
985 477  
5,6690  
12,6918  
19,2210  
26,2045  
92 331  
-
4,6322  
20,4540  
16,9057  
31,8641  
-
-
-
407 694  
28. 2.  
31.3.  
30.4.  
31.5.  
30.6.  
31.7.  
31.8.  
30.9  
1 798 576  
3 004 293  
3 920 118  
2 206 270  
3 341 262  
4 555 241  
336 969  
635 123  
31.10  
30.11  
31.12  
Štátny  
rozpočet 15 390 147  
17 383 366  
-1 993 219  
roku 2017  
Tabuľka č. 3  
2016  
Príjmy  
tis. eur % plnenia  
Výdavky  
tis. eur % plnenia  
Schodok/Prebytok  
Ukazovateľ  
tis. eur  
8 851  
% plnenia  
31. 1.  
910 530  
1 560877  
2 655 846  
4 026 440  
5 094 364  
6 564 081  
7 744 569  
8 859 626  
9 794 303  
6,37768  
10,93295  
18,60252  
28,2026  
35,6827  
45,9772  
54,2458  
62,0560  
68,6029  
901 949  
2 394 947  
3 534 729  
4 672 536  
6 205 875  
7 300 462  
8 368 772  
9 470 693  
10 438 574  
5,55141  
14,74067  
21,75592  
28,75902  
38,1965  
44,9336  
51,5090  
58,2912  
64,2484  
-0,43549  
-
-
-
834 070  
878 883  
646 096  
1 111 511  
736 381  
624 203  
611 067  
644 271  
420 550  
28. 2.  
31.3.  
30.4.  
31.5.  
30.6.  
31.7.  
31.8.  
30.9  
42,33009  
44,60440  
32,79017  
56,4105  
37,3722  
31,6790  
31,0124  
32,6975  
-
-
-
-
-
-
31.10  
30.11  
11 131 180  
12 327 298  
77,9668  
86,3449  
11 551 730  
12 949 455  
71,0989  
79,7026  
21,3434  
31,5752  
- 622 157  
980 255  
-
31.12  
Štátny  
rozpočet  
14 275 917  
14 276 806  
99,9937  
15 256 172  
16 247 201  
93,9003  
49,7491  
-1 970 395  
roku 2016  
Poznámka: Údaje o plnení rozpočtu sú prevzaté zo štátneho výkazníctva Ministerstva financií SR a sú priebežné,  
spracované na základe bankových účtov k poslednému dňu príslušného mesiaca  
.
14  
15  
8. Priemyselná produkcia vo februári 2017  
Priemyselná produkcia (PP) vo februári medziročne vzrástla o 2,6 %. Vývoj podľa sekcií  
SK NACE Rev. 2 ovplyvnil rast v ťažbe a dobývaní o 7,4 %, dodávke elektriny, plynu, pary  
a studeného vzduchu o 5 % a v priemyselnej výrobe o 2,2 %.  
Zo špeciálnych zoskupení priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom  
raste produkcie,  
najvýznamnejšie zvýšenie zaznamenali výroba kovov a kovových  
konštrukcií okrem strojov a zariadení o 13,7 %, výroba potravín, nápojov a tabakových  
výrobkov o 16,6 %, dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 5 %, výroba  
výrobkov z gumy a plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov o 6,4 % a  
výroba strojov a zariadení inde nezaradených o 6,7 %. Celkovú produkciu ovplyvnil pokles  
najmä vo výrobe dopravných prostriedkov o 2,3 %, ostatnej výrobe, oprave a inštalácií  
strojov a zariadení o 10,1 %, výrobe drevených a papierových výrobkov, tlače o 4,7 %,  
výrobe textilu, odevov, kože a kožených výrobkov o 4,3 % a vo výrobe chemikálií a  
chemických produktov o 4,7 %.  
Podľa hlavných priemyselných zoskupení sa v porovnaní s februárom 2016 zvýšila výroba  
pre medzispotrebu o 8,6 %, produkcia predmetov krátkodobej spotreby o 6,6 %,  
produkcia súvisiaca s energetikou o 4,3 %. Nižšia bola výroba predmetov dlhodobej  
spotreby o 3,5 % a produkcia investičných prostriedkov o 2 %.  
Po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia vo februári 2017 oproti  
januáru 2017 znížila o 0,9 %.  
Od začiatku roka 2017 vzrástla priemyselná produkcia medziročne o 4,9 %, v tom v ťažbe  
a dobývaní o 13,2 %, dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 9,8 % a v  
priemyselnej výrobe o 4,1 %.  
Zo špeciálnych zoskupení priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom  
raste produkcie, bolo najvýznamnejšie zvýšenie vo výrobe kovov a kovových konštrukcií  
okrem strojov a zariadení o 14,9 %, dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o  
16  
9,8 %, výrobe potravín, nápojov a tabakových výrobkov o 17 %, výrobe strojov a  
zariadení inde nezaradených o 11,6 % a vo výrobe výrobkov z gumy a plastu a ostatných  
nekovových minerálnych výrobkov o 8 %. Produkcia klesla vo výrobe počítačových,  
elektronických a optických výrobkov o 10,5 %, ostatnej výrobe, oprave a inštalácií strojov  
a zariadení o 5,1 %, výrobe drevených a papierových výrobkov, tlače o 4,7 % a vo výrobe  
chemikálií a chemických produktov o 3,8 %.  
Podľa hlavných priemyselných zoskupení sa zvýšila výroba predmetov krátkodobej  
spotreby o 9,5 %, výroba pre medzispotrebu o 9,3 %, produkcia súvisiaca s energetikou o  
9 % a produkcia investičných prostriedkov o 1,1 %. Nižšia bola výroba predmetov  
dlhodobej spotreby o 7,1 %.  
Priemyselná produkcia (PP) 1) vo februári oproti februáru 2016 vzrástla o 2,6 %. Vývoj  
podľa sekcií SK NACE Rev. 2 ovplyvnil rast v ťažbe a dobývaní o 7,4 %, dodávke elektriny,  
plynu, pary a studeného vzduchu 2) o 5 % a v priemyselnej výrobe o 2,2 %.  
Zo špeciálnych zoskupení priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom  
raste produkcie, najvýznamnejšie zvýšenie zaznamenala výroba kovov a kovových  
konštrukcií okrem strojov a zariadení o 13,7 %, výroba potravín, nápojov a tabakových  
výrobkov o 16,6 %, dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 5 %, výroba  
výrobkov z gumy a plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov o 6,4 % a  
výroba strojov a zariadení i. n. 3) o 6,7 %. Produkciu ovplyvnil pokles najmä vo výrobe  
dopravných prostriedkov o 2,3 %, ostatnej výrobe, oprave a inštalácii strojov a zariadení o  
10,1 %, výrobe drevených a papierových výrobkov, tlače o 4,7 %, výrobe textilu, odevov,  
kože a kožených výrobkov o 4,3 % a vo výrobe chemikálií a chemických produktov o 4,7  
%.  
Podľa hlavných priemyselných zoskupení sa v porovnaní s februárom 2016 zvýšil objem  
produkcie pre medzispotrebu o 8,6 %, výroby predmetov krátkodobej spotreby o 6,6 % a  
produkcie súvisiacej s energetikou o 4,3 %. Nižšia bola výroba predmetov dlhodobej  
spotreby o 3,5 % a produkcia investičných prostriedkov o 2 %.  
Po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia vo februári oproti januáru  
znížila o 0,9 %.  
Za dva mesiace oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka vzrástla priemyselná  
produkcia o 4,9 %, v tom v ťažbe a dobývaní o 13,2 %, dodávke elektriny, plynu pary a  
studeného vzduchu o 9,8 % a v priemyselnej výrobe o 4,1 %.  
Tržby za vlastné výkony a tovar 4) v priemysle vo februári v porovnaní s januárom 5)  
klesli v stálych cenách o 1 %. Vo februári v porovnaní s februárom 2016 sa tržby zvýšili o  
2,1 % a od začiatku roku o 4,6 %.  
Stavebná produkcia vo februári objemom 268,1 mil. Eur oproti februáru 2016 klesla v  
stálych cenách o 10,7 %. Stavebná produkcia realizovaná stavebnými firmami v tuzemsku  
dosiahla 253,6 mil. Eur a medziročne bola nižšia o 9,9 %. Vývoj tuzemskej produkcie  
ovplyvnil medziročný pokles stavebných prác na novej výstavbe, vrátane modernizácií a  
rekonštrukcií o 15 % na 175,3 mil. Eur. Opravy a údržba sa zvýšili o 5 % na 74,7 mil. Eur.  
V štruktúre tuzemskej produkcie nová výstavba tvorila 69,1 % (o 4,2 percentuálneho bodu  
menej ako vo februári 2016), podiel prác na opravách a údržbe sa zvýšil o 4,2 p. b. a  
tvoril 29,4 %. Priemerná denná produkcia klesla o 6,2 %. Z pohľadu výrobného zamerania  
sa produkcia realizovaná na inžinierskych stavbách znížila o 23,9 % na 55,9 mil. Eur a na  
budovách o 4,9 % na 197,8 mil. Eur. Produkcia v zahraničí medziročne klesla o 23,4 %,  
dosiahla 14,5 mil. Eur a z celkového objemu tvorila 5,4 %.  
Po zohľadnení sezónnych vplyvov bola stavebná produkcia vo februári o 2,7 % vyššia ako  
v januári.  
Stavebná produkcia za dva mesiace v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2016 klesla o  
13,7 % na 485,7 mil. Eur.  
17  
V stavebných podnikoch vo februári oproti januáru 5) tržby za vlastné výkony a tovar sa  
zvýšili o 2,2 %. V porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka boli nižšie vo  
februári o 7,2 % a od začiatku roka o 9,5 %.  
Tržby za vlastné výkony a tovar v predaji a oprave motorových vozidiel a motocyklov 6)  
vo februári v porovnaní s januárom 5) klesli v stálych cenách o 4,1 %. Vo februári v  
porovnaní s februárom 2016 vzrástli o 3,7 %. Tržby sa zvýšili v predaji motorových  
vozidiel o 1,7 %, predaji dielov a príslušenstva motorových vozidiel o 11,8 % a v oprave a  
údržbe motorových vozidiel o 8 %. Od začiatku roka tržby v predaji a oprave motorových  
vozidiel a motocyklov medziročne vzrástli o 10,8 %.  
Vo veľkoobchode 7) boli tržby za vlastné výkony a tovar vo februári oproti januáru 5)  
vyššie v bežných cenách o 1,1 %. Oproti februáru 2016 vzrástli o 3,1 %. Vyššie tržby boli  
v ostatnom špecializovanom veľkoobchode o 13,9 %, veľkoobchode s potravinami,  
nápojmi a tabakom o 5,9 %, veľkoobchode s poľnohospodárskymi surovinami a živými  
zvieratami o 21,5 %, nešpecializovanom veľkoobchode o 3,2 % a vo veľkoobchode so  
strojmi a zariadeniami o 7,1 %. Nižšie tržby boli v sprostredkovaní veľkoobchodu o 9,3 %,  
veľkoobchode so zariadeniami pre informačné a komunikačné technológie o 11,9 % a vo  
veľkoobchode s tovarom pre domácnosť o 2,8 %. Za dva mesiace boli tržby medziročne  
vyššie o 3,7 %.  
Vo februári v porovnaní s januárom 5) klesli tržby za vlastné výkony a tovar v  
maloobchode 8) v stálych cenách o 0,4 %. Medziročne boli vyššie o 5,6 %. Vývoj súvisel s  
rastom tržieb v maloobchode mimo predajní stánkov a trhov o 25,5 %, maloobchode s  
pohonnými látkami  
v
špecializovaných predajniach  
o
16,1 %, maloobchode  
v
nešpecializovaných predajniach  
o
1,7 %, maloobchode ostatného tovaru  
v
špecializovaných predajniach o 4,3 %, maloobchode so zariadeniami pre informačné a  
komunikačné technológie o 31,6 %, maloobchode ostatným tovarom pre domácnosť v  
špecializovaných predajniach o 1,5 % a v maloobchode s potravinami nápojmi a tabakom  
v špecializovaných predajniach o 3,3 %. Pokles tržieb bol v maloobchode s tovarom pre  
kultúru a rekreáciu o 3,9 % a v maloobchode v stánkoch a na trhoch o 1,4 %. V priemere  
za dva mesiace v porovnaní s dvoma mesiacmi roka 2016 tržby vzrástli o 6,5 %.  
Tržby za vlastné výkony a tovar v ubytovaní boli vo februári oproti januáru 5) nižšie v  
stálych cenách o 2,7 %. Vo februári oproti februáru 2016 vzrástli o 3,4 %. Za dva mesiace  
v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa tržby zvýšili o 7,3 %.  
V činnostiach reštaurácií a pohostinstiev boli tržby za vlastné výkony a tovar vo februári  
oproti januáru 5) nižšie v stálych cenách o 1,9 %. Medziročne vzrástli v stálych cenách o 5  
%. Za dva mesiace v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2016 boli tržby vyššie o 7,7 %.  
V doprave a skladovaní, vrátane poštových služieb a služieb kuriérov tržby za vlastné  
výkony a tovar vo februári oproti januáru 5) vzrástli v bežných cenách o 0,6 %. Vo  
februári v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka sa zvýšili o 6,1 % z  
dôvodu rastu tržieb v skladových a pomocných činnostiach v doprave o 13 %, pozemnej  
doprave a doprave potrubím o 3 %, leteckej doprave o 19 % a vo vodnej doprave o 2,3  
%. Pokles tržieb bol iba v poštových službách a službách kuriérov o 1,8 %. Za dva mesiace  
oproti rovnakému obdobiu minulého roka tržby vzrástli o 7,1 %.  
Vo februári sa nákladnou dopravou prepravilo 18,8 mil. ton tovaru. Oproti rovnakému  
obdobiu roku 2016 sa preprava tovaru zvýšila o 2,4 %. Preprava tovaru vo verejnej  
doprave vzrástla o 1,6 % a v cestnej neverejnej doprave o 4,8 %. Podiel dopravných  
organizácií na celkovej preprave tovaru klesol v porovnaní s februárom 2016 o 0,6 p. b.  
Výkony v tonokilometroch sa medziročne znížili o 5,4 %.  
Osobnou dopravou prepravili dopravné podniky 56,8 mil. osôb. Medziročne preprava osôb  
klesla o 1,6 %. Výkony v osobokilometroch boli nižšie o 0,4 %.  
Tržby za vlastné výkony a tovar v informačných a komunikačných činnostiach vo februári  
oproti januáru 5) klesli v bežných cenách o 7 %. Medziročne sa znížili o 0,7 %. Podstatnou  
mierou sa na nich podieľali tržby za počítačové programovanie (40,6 %)  
a
v
telekomunikáciách (36,7 %). Pokles tržieb bol v počítačovom programovaní o 4 %,  
18  
telekomunikáciách o 1,3 % a vo výrobe filmov, videozáznamov a televíznych programov o  
8,2 %. Rast tržieb bol v informačných službách o 9,9 %, nakladateľských činnostiach o 9  
% a v činnostiach pre rozhlasové a televízne vysielanie o 20,8 %. Za dva mesiace v  
porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka boli tržby vyššie o 5,1 %.  
Vo vybraných trhových službách vo februári v porovnaní s januárom 5) tržby za vlastné  
výkony a tovar klesli v stálych cenách o 0,6 %. Vo februári oproti februáru 2016 boli  
vyššie o 8,6 %. Najvyšší podiel na tržbách bol za nehnuteľnosti, odborné a technické  
činnosti (54,2 %). Administratívne a podporné služby tvorili 24,7 %, umenie, zábava a  
rekreácia 16,6 % a ostatné činnosti 3,2 %. Vývoj ovplyvnili najmä vyššie tržby za činnosti  
herní a stávkových kancelárií o 7,3 %, administratívne a pomocné kancelárske a iné  
obchodné pomocné činnosti o 7,9 % a za činnosti v oblasti nehnuteľností o 4,2 %. Nižšie  
tržby boli iba za reklamu a prieskum trhu o 4,2 % a za bezpečnostné a pátracie služby o  
5,9 %. V priemere za dva mesiace oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka tržby  
vzrástli o 10,2 %.  
Zamestnanosť vo februári oproti februáru 2016 vzrástla v ubytovaní o 9,2 %, činnostiach  
reštaurácií a pohostinstiev o 8,2 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 6,8 %,  
vybraných trhových službách o 5,4 %, doprave a skladovaní o 4,4 %, maloobchode o 3,9  
%, priemysle o 2,5 %, informačných a komunikačných činnostiach o 2,3 % a vo  
veľkoobchode o 2,2 %. Počet zamestnaných osôb klesol iba v stavebníctve o 0,5 %.  
V porovnaní s dvoma mesiacmi roka 2016 vzrástla zamestnanosť v ubytovaní o 8,3 %,  
činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 7,7 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 7,4  
%, vybraných trhových službách o 7,1 %, doprave a skladovaní o 5,7 %, informačných a  
komunikačných činnostiach o 4,1 %, maloobchode o 4 %, priemysle o 2,7 % a vo  
veľkoobchode o 2,1 %. Zamestnanosť sa znížila len v stavebníctve o 0,2 %.  
Priemerná nominálna mesačná mzda 9) sa zvýšila vo februári oproti februáru 2016 v  
činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 8,5 %, veľkoobchode o 5,6 %, maloobchode o 5,5  
%, doprave a skladovaní o 5 %, vybraných trhových službách o 4,9 %, priemysle o 4,3 %  
a v stavebníctve o 2,2 %. Mzda sa znížila v informačných a komunikačných činnostiach o  
5,2 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 2,3 % a v ubytovaní o 2,2 %.  
Reálna mzda vo februári oproti februáru 2016 vzrástla v činnostiach reštaurácií a  
pohostinstiev o 7,3 %, veľkoobchode o 4,4 %, maloobchode o 4,3 %, doprave a  
skladovaní o 3,8 %, vybraných trhových službách o 3,7 %, priemysle o 3,1 % a v  
stavebníctve o 1 %. Klesla v informačných a komunikačných činnostiach o 6,3 %, predaji a  
oprave motorových vozidiel o 3,5 % a v ubytovaní o 3,4 %.  
V
priemere za dva mesiace mali najvyššiu priemernú nominálnu mesačnú mzdu  
zamestnanci v informačných a komunikačných činnostiach 1 704 Eur. V priemysle dosiahla  
hodnotu 978 Eur, predaji a oprave motorových vozidiel 913 Eur, vo veľkoobchode 872 Eur,  
vybraných trhových službách 867 Eur, doprave a skladovaní 852 Eur, maloobchode 641  
Eur, ubytovaní 638 Eur, stavebníctve 618 Eur, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev  
430 Eur.  
Za dva mesiace oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka sa zvýšila mzda v  
činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 10,3 %, maloobchode o 6,3 %, doprave a  
skladovaní o 5,8 %, vybraných trhových službách o 5,6 %, priemysle o 5 %, veľkoobchode  
o 4,7 %, stavebníctve o 2,1 % a v predaji a oprave motorových vozidiel o 1,1 %. Znížila  
sa v ubytovaní o 4,3 % a v informačných a komunikačných činnostiach o 3,2 %.  
Reálna priemerná mesačná mzda za dva mesiace oproti rovnakému obdobiu roka 2016  
vzrástla v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 9,3 %, maloobchode o 5,3 %, doprave  
a skladovaní o 4,8 %, vybraných trhových službách o 4,6 %, priemysle o 4 %,  
veľkoobchode o 3,7 %, v stavebníctve o 1,1 % a v predaji a oprave motorových vozidiel o  
0,1 %. Klesla v ubytovaní o 5,3 % a v informačných a komunikačných činnostiach o 4,2  
%.  
Spotrebiteľské ceny vo februári v porovnaní s januárom vzrástli o 0,5 %. Ceny  
priemyselných výrobcov v úhrne boli vyššie o 0,3 % (pre tuzemsko vzrástli o 0,5 % a pre  
19  
export o 0,2 %). Ceny stavebných prác boli vyššie o 0,3 % a ceny materiálov  
spotrebovávaných v stavebníctve o 1 %.  
Vo februári oproti februáru 2016 boli spotrebiteľské ceny vyššie o 1,2 % (regulované ceny  
dosiahli hodnotu -1,7 % a jadrová inflácia hodnotu 1,9 %). Ceny priemyselných výrobcov  
v úhrne vzrástli o 3,2 % (pre export boli vyššie o 3,6 % a pre tuzemsko o 2,6 %). Ceny  
stavebných prác boli vyššie o 0,9 % a ceny materiálov spotrebovávaných v stavebníctve o  
2 %. Ceny produktov poľnohospodárskej výroby klesli o 5,7 % v dôsledku poklesu cien  
rastlinných výrobkov o 14,6 % a rastu cien živočíšnych produktov (vrátane rýb) o 0,7 %.  
V priemere za dva mesiace v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2016 spotrebiteľské  
ceny vzrástli o 1 %. Ceny priemyselných výrobcov v úhrne boli vyššie o 2,1 % (pri raste  
cien pre export o 2,5 % cien pre tuzemsko o 1,5 %). Zvýšili sa ceny stavebných prác o 0,9  
% a ceny materiálov a výrobkov spotrebovávaných v stavebníctve o 1,8 %. Ceny  
poľnohospodárskych výrobkov klesli o 6,3 % pri poklese cien rastlinných výrobkov o 14,4  
% a cien živočíšnych výrobkov (vrátane rýb) o 0,6 %.  
V zahranično-obchodnej činnosti 10) dosiahol vo februári celkový vývoz tovaru 5 986,5  
mil. Eur, oproti februáru 2016 vzrástol o 4,3 %. Celkový dovoz tovaru sa medziročne  
zvýšil o 5,4 % na 5 643 mil. Eur. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme  
343,5 mil. Eur (o 46,1 mil. Eur nižšie ako vo februári 2016).  
Za január a február sa v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka zvýšil celkový  
vývoz tovaru o 7,1 % na 11 561,1 mil. Eur a celkový dovoz o 8,9 % na 10 976,3 mil. Eur.  
Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 584,9 mil. Eur (o 131 mil. Eur nižšie  
9. Stavebná produkcia vo februári 2017  
V
stavebníctve vo februári 2017 pokračoval medziročný pokles produkcie  
z
predchádzajúceho roka. Oproti februáru 2016 sa celková stavebná produkcia znížila o  
10,7 % na 268,1 mil. Eur. Po zohľadnení sezónnych vplyvov bola o 2,7 % vyššia ako vo  
januári 2017.  
Produkcia realizovaná stavebnými firmami v tuzemsku vo februári 2017 oproti februáru  
2016 klesla o 9,9 % na 253,6 mil. Eur. Jej podiel na celkovej stavebnej produkcii sa  
medziročne zvýšil o 0,9 p. b. na 94,6 %. Vývoj tuzemskej produkcie ovplyvnil pokles  
stavebných prác na novej výstavbe vrátane modernizácií a rekonštrukcií o 15 % a  
zvýšenie opráv a údržby o 5 %. V štruktúre tuzemskej produkcie nová výstavba vrátane  
modernizácií a rekonštrukcií tvorila 69,1 % (o 4,2 p. b. menej ako vo februári 2016).  
Podiel prác na opravách a údržbe sa zvýšil o 4,2 p. b. a tvoril 29,4 %. Z hľadiska  
výrobného zamerania klesol objem prác na inžinierskych stavbách o 23,9 % a na  
budovách o 4,9 %. V rámci tuzemska tvorili práce na budovách 78 %, inžinierske stavby  
sa podieľali 22 %.  
Produkcia realizovaná stavebnými firmami v zahraničí medziročne klesla o 23,4 %. Jej  
podiel na celkovom objeme produkcie tvoril 5,4 %.  
V priemere za dva mesiace roku 2017 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2016 sa  
stavebná produkcia znížila o 13,7 % a dosiahla objem 485,7 mil. Eur. Produkcia  
realizovaná v tuzemsku klesla o 13,8 % na 457,5 mil. Eur. Objem prác na novej výstavbe  
vrátane modernizácií a rekonštrukcií sa znížil o 20,7 % na 306,8 mil. Eur. Stavebné práce  
na opravách a údržbe sa zvýšili o 5,4 % a dosiahli 144,7 mil. Eur. V štruktúre tuzemskej  
produkcie klesol podiel novej výstavby vrátane modernizácií a rekonštrukcií o 5,9 p. b. na  
67,1 %, podiel prác na opravách a údržbe sa zvýšil na 31,6 %. Produkcia v zahraničí bola  
nižšia o 12,9 %.  
20  
10. Tržby za vlastné výkony a tovar vo vnútornom obchode v marci 2017  
Vývoj v marci 2017 v porovnaní s februárom 2017 1)  
Tržby za vlastné výkony a tovar (ďalej len tržby) medzimesačne vzrástli v predaji a oprave  
motorových vozidiel a motocyklov o 4,4 %, veľkoobchode o 2,4 %, činnostiach reštaurácií  
a pohostinstiev o 2 %, ubytovaní o 1,8 % a v maloobchode o 1,5 %.  
Vývoj v marci 2017 v porovnaní s marcom 2016  
Tržby v predaji a oprave motorových vozidiel a motocyklov sa zvýšili o 12,7 % v dôsledku  
rastu v predaji motorových vozidiel o 8,2 %, predaji dielov a príslušenstva motorových  
vozidiel o 26,4 % a v oprave a údržbe motorových vozidiel o 27,2 %.  
Tržby vo veľkoobchode v porovnaní s marcom 2016 vzrástli v úhrne o 11,4 %. K rastu  
tržieb došlo takmer vo všetkých činnostiach, najvýraznejšie v ostatnom špecializovanom  
veľkoobchode o 28,1 %, veľkoobchode s poľnohospodárskymi surovinami a živými  
zvieratami o 66,3 % a v ne-špecializovanom veľkoobchode o 8,2 %. Tržby klesli vo  
veľkoobchode so zariadeniami pre IKT o 14,4 % a v sprostredkovaní veľkoobchodu o 3,2  
%.  
V maloobchode sa tržby zvýšili o 7,5 %. Rast bol vo väčšine činností, z toho  
najvýznamnejší v maloobchode mimo predajní, stánkov a trhov o 35,6 %, maloobchode s  
pohonnými látkami v špecializovaných predajniach o 27,6 %, maloobchode ostatného  
tovaru v špecializovaných predajniach o 10,2 % a v maloobchode so zariadeniami pre IKT  
v
špecializovaných predajniach o 41,3 %. Tržby klesli najmä v maloobchode v  
nešpecializovaných predajniach o 0,7 %.  
Tržby v ubytovaní boli vyššie o 7,3 %.  
Tržby v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev vzrástli o 9,1 %.  
Vývoj za tri mesiace roku 2017 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2016  
Tržby v predaji a oprave motorových vozidiel a motocyklov sa zvýšili o 11,7 % vplyvom  
rastu tržieb v predaji motorových vozidiel o 10,8 %, predaji dielov a príslušenstva  
motorových vozidiel o 17,6 % a v oprave a údržbe motorových vozidiel o 15,7 %.  
Celkové tržby vo veľkoobchode vzrástli  
o 6,6 %. Zvýšili sa najmä v ostatnom  
špecializovanom veľkoobchode o 20,5 %, veľkoobchode s poľnohospodárskymi surovinami  
a živými zvieratami o 39,9 % a v nešpecializovanom veľkoobchode o 4 %. Najvýraznejší  
pokles tržieb bol v sprostredkovaní veľkoobchodu o 5,7 %.  
V maloobchode sa tržby zvýšili o 6,9 %. Zvýšenie súviselo s rastom tržieb najmä v  
maloobchode mimo predajní, stánkov a trhov o 31,1 %, maloobchode s pohonnými  
látkami v špecializovaných predajniach o 23,5 %, maloobchode ostatného tovaru v  
špecializovaných predajniach o 5,1 % a v maloobchode so zariadeniami pre IKT v  
špecializovaných predajniach o 35,8 %. Tržby klesli hlavne v maloobchode s tovarom pre  
kultúru a rekreáciu o 5,7 %.  
Tržby v ubytovaní sa zvýšili o 7,3 %.  
21  
11. Zamestnanosť a priemerná mesačná mzda vo vybraných odvetviach vo  
februári 2017  
Zamestnanosť  
Vo februári 2017 v porovnaní s februárom 2016 vzrástla zamestnanosť v ubytovaní o 9,2  
%, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 8,2 %, predaji a oprave motorových vozidiel o  
6,8 %, vybraných trhových službách o 5,4 %, doprave a skladovaní o 4,4 %, maloobchode  
o 3,9 %, priemysle o 2,5 %, informačných a komunikačných činnostiach o 2,3 %,  
veľkoobchode o 2,2 %. Počet zamestnaných osôb klesol len v stavebníctve o 0,5 %.  
V priemere za dva mesiace roku 2017 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2016  
vzrástla zamestnanosť v ubytovaní o 8,3 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 7,7  
%, predaji a oprave motorových vozidiel o 7,4 %, vybraných trhových službách o 7,1 %,  
doprave a skladovaní o 5,7 %, informačných a komunikačných činnostiach o 4,1 %,  
maloobchode o 4 %, priemysle o 2,7 % a vo veľkoobchode o 2,1 %. Znížila sa v  
stavebníctve o 0,2 %.  
Priemerná mesačná mzda  
Priemerná nominálna mesačná mzda sa zvýšila vo februári 2017 oproti februáru 2016 v  
činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 8,5 % (dosiahla 419 Eur), veľkoobchode o 5,6 %  
(853 Eur), maloobchode o 5,5 % (633 Eur), doprave a skladovaní o 5 % (844 Eur),  
vybraných trhových službách o 4,9 % (857 Eur), priemysle o 4,3 % (971 Eur) a v  
stavebníctve o 2,2 % (606 Eur). Klesla v informačných a komunikačných činnostiach o 5,2  
% (1 724 Eur), predaji a oprave motorových vozidiel o 2,3 % (905 Eur) a v ubytovaní o  
2,2 % (634 Eur).  
Priemerná reálna mesačná mzda vo februári 2017 medziročne vzrástla v činnostiach  
reštaurácií a pohostinstiev o 7,3 %, veľkoobchode o 4,4 %, maloobchode o 4,3 %,  
doprave a skladovaní o 3,8 %, vybraných trhových službách o 3,7 %, priemysle o 3,1 % a  
v stavebníctve o 1 %. Znížila sa v informačných a komunikačných činnostiach o 6,3 %,  
predaji a oprave motorových vozidiel o 3,5 % a v ubytovaní o 3,4 %.  
V priemere za dva mesiace roku 2017 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2016 sa  
mzda zvýšila v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 10,3 % (dosiahla 430 Eur),  
maloobchode o 6,3 % (641 Eur), doprave a skladovaní o 5,8 % (852 Eur), vybraných  
trhových službách o 5,6 % (867 Eur), priemysle o 5 % (978 Eur), veľkoobchode o 4,7 %  
(872 Eur), stavebníctve o 2,1 % (618 Eur) a v predaji a oprave motorových vozidiel o 1,1  
% (913 Eur). K poklesu mzdy došlo v ubytovaní o 4,3 % (638 Eur) a v informačných a  
komunikačných činnostiach o 3,2 % (1 704 Eur).  
Reálna mesačná mzda vzrástla medziročne v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 9,3  
%, maloobchode o 5,3 %, doprave a skladovaní o 4,8 %, vybraných trhových službách o  
4,6 %, priemysle o 4 %, veľkoobchode o 3,7 %, stavebníctve o 1,1 % a v predaji a oprave  
motorových vozidiel o 0,1 %. Znížila sa v ubytovaní o 5,3 % a v informačných a  
komunikačných činnostiach o 4,2 %.  
Priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva v 4. štvrťroku 2016  
Vo 4. štvrťroku 2016 dosiahla priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v  
hospodárstve SR (vrátane odhadu za zamestnancov u živnostníkov) 990 Eur a v porovnaní  
so 4. štvrťrokom predchádzajúceho roka sa zvýšila o 3,6 %. Pokles spotrebiteľských cien v  
porovnaní s rastom nominálnej mzdy ovplyvnil vývoj reálnej mzdy, ktorá sa medziročne  
zvýšila o 3,7 %. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 3. štvrťroku 2016 vzrástla o 1  
%.  
22  
Najvyššia úroveň priemernej mesačnej mzdy bola v odvetví informácie a komunikácia (1  
892 Eur), finančné a poisťovacie činnosti (1 769 Eur) a dodávka elektriny, plynu a pary (1  
712 Eur). V desiatich odvetviach bola mzda nižšia ako v priemere za hospodárstvo SR.  
Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích  
službách (613 Eur), ostatných činnostiach (662 Eur) a v stavebníctve (689 Eur).  
Oproti 4. štvrťroku 2015 priemerná nominálna mzda relatívne najrýchlejšie rástla v ťažbe a  
dobývaní (o 13,7 %) a v dodávke elektriny, plynu a pary (o 9,7 %). Klesla v činnostiach v  
oblasti nehnuteľností (o 3,7 %), informáciách a komunikácii (o 2,7 %) a v stavebníctve (o  
1,4 %).  
Z pohľadu právnej formy subjektov priemerná nominálna mesačná mzda vzrástla v  
porovnaní so 4. štvrťrokom 2015 v príspevkových organizáciách o 6,3 % na 1 087 Eur, v  
rozpočtových organizáciách o 5,9 % na 1 073 Eur, vo veľkých podnikoch s 20 a viac  
zamestnancami o 4,2 % na 1 165 Eur a v malých podnikoch do 19 zamestnancov o 0,9 %  
na 755 Eur  
Z územného hľadiska vyššia ako v priemere za celé hospodárstvo SR bola priemerná  
nominálna mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji (1 235 Eur). V ostatných krajoch sa  
pohybovala od 798 Eur v Prešovskom kraji do 922 Eur v Trenčianskom kraji. Vo všetkých  
krajoch bola priemerná mzda vyššia ako vo 4. štvrťroku 2015 s najvyšším prírastkom o  
6,4 % v Trnavskom kraji.  
V roku 2016 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve  
hodnotu 912 Eur. Medziročne sa nominálne zvýšila o 3,3 %, reálna mzda vzrástla o 3,8  
%. Rast nominálnej mzdy bol o 0,4 p. b. rýchlejší ako v roku 2015.  
12. Hrubý zahraničný dlh Slovenskej republiky v roku 2016  
Celkový hrubý zahraničný dlh v štvrtom štvrťroku 2016 dosiahol úroveň 73 750,4 mil.  
USD (tab. č. 3), čo v porovnaní s 4. štvrťrokom 2015 predstavuje nárast o 6 525,3 mil.  
USD (mil. 67 225,1 USD ).  
Tabuľka č. 3  
Hrubý zahraničný dlh SR v mil. EUR  
1Q16  
2Q16  
3Q16  
4Q16  
I. Vláda:  
26 184,6 26 643,8 26 833,6 26 654,3  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
55,8  
0,0  
55,0  
0,0  
116,1  
0,0  
338,0  
206,5  
1,7  
1,5  
0,9  
0,6  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
47,1  
7,3  
50,1  
4,0  
111,8  
3,6  
118,9  
10,9  
26 128,8 26 588,8 26 717,5 26 316,3  
21 965,6 22 416,0 22 551,7 22 051,7  
4 160,0  
0,0  
4 170,3  
0,0  
4 163,8  
0,0  
4 263,0  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
3,2  
2,5  
2,0  
1,6  
II. Centrálna banka (NBS):  
8 804,7  
10 567,3 12 139,9 12 253,5  
23  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
8 272,6  
0,0  
10 025,0 11 714,2 11 819,3  
0,0  
5 776,8  
4 248,2  
0,0  
0,0  
5 921,9  
5 792,3  
0,0  
0,0  
5 213,1  
6 606,2  
0,0  
6 147,4  
2 125,2  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
532,1  
0,0  
542,3  
0,0  
425,7  
0,0  
434,2  
0,0  
110,7  
0,0  
114,0  
0,0  
0,0  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
SDR  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
421,4  
428,3  
425,7  
434,2  
III. Banky:  
7 230,7  
3 306,1  
99,5  
7 014,9  
3 089,8  
119,8  
7 412,6  
3 380,7  
121,0  
8 006,5  
3 794,3  
55,9  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
2,6  
19,7  
55,0  
40,1  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
3 066,0  
138,0  
2 917,1  
33,2  
3 162,4  
42,3  
3 659,7  
38,6  
3 924,5  
1 718,7  
1 371,7  
821,5  
3 925,1  
1 716,1  
1 355,8  
839,1  
4 031,9  
1 707,7  
1 298,6  
1 011,4  
14,3  
4 212,2  
1 849,3  
1 207,5  
962,7  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
12,7  
14,1  
192,6  
IV. Ostatné sektory:  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
10 330,2 10 648,5 10 475,5 10 574,9  
4 406,0  
40,3  
4 468,9  
46,4  
4 271,4  
104,6  
670,7  
0,0  
4 501,2  
94,7  
949,4  
0,0  
812,6  
0,0  
795,6  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Obchodné úvery  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
3 406,7  
9,6  
3 588,0  
21,9  
3 483,9  
12,2  
3 605,5  
5,4  
5 924,1  
3 066,4  
2 828,1  
0,0  
6 179,6  
3 262,9  
2 871,0  
0,0  
6 204,1  
3 282,5  
2 875,4  
0,0  
6 073,7  
3 294,4  
2 732,5  
0,0  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Obchodné úvery  
27,6  
43,8  
44,3  
44,7  
Ostatné pasíva  
2,0  
1,9  
1,9  
2,1  
V. Priame investície: medzipodnikové  
pôžičky  
15 091,2 15 282,5 15 477,0 16 261,1  
z toho: krátkodobý dlh  
7 115,1  
7 976,1  
7 301,1  
7 981,4  
7 653,6  
7 823,4  
8 195,1  
8 066,0  
dlhodobý dlh  
24  
Pasíva voči podnikom priamej investície  
v zahraničí  
Pasíva voči priamym zahraničným  
investorom  
81,8  
86,3  
88,0  
89,9  
15 009,4 15 196,2 15 389,0 16 171,2  
HRUBÁ ZAHRANIČNÁ ZADLŽENOSŤ  
67 641,3 70 157,0 72 338,7 73 750,4  
Hrubý zahraničný dlh SR v mil. EUR  
1Q15  
2Q15  
3Q15  
4Q15  
I. Vláda:  
30 149,9  
406,3  
404,8  
0,0  
28 033,4  
511,9  
405,0  
0,0  
27 867,1 26 487,2  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
609,5  
405,0  
0,0  
91,2  
0,0  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
1,5  
0,0  
29 743,6  
26 044,6  
3 693,0  
0,0  
106,9  
0,0  
27 521,6  
23 812,7  
3 703,5  
0,0  
204,5  
0,0  
27 257,6 26 396,0  
23 376,2 22 514,5  
3 876,7  
0,0  
91,2  
0,0  
3 877,6  
0,0  
3,9  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
6,1  
5,4  
4,7  
II. Centrálna banka (NBS):  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
8 597,4  
7 963,4  
0,0  
6 587,1  
1 376,3  
0,0  
634,0  
0,0  
197,2  
0,0  
8 511,1  
7 892,6  
0,0  
6 518,4  
1 374,2  
0,0  
618,5  
0,0  
190,4  
0,0  
9 299,3  
8 761,5  
0,0  
6 716,5  
2 045,0  
0,0  
537,8  
0,0  
111,5  
0,0  
9 573,0  
9 024,3  
0,0  
7 182,8  
1 841,5  
0,0  
548,7  
0,0  
115,3  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
SDR  
0,0  
436,8  
0,0  
428,1  
0,0  
426,3  
0,0  
433,4  
III. Banky:  
5 826,7  
2 507,8  
7,9  
6 110,9  
2 578,0  
7,9  
5 944,0  
2 478,6  
8,0  
6 617,5  
2 742,6  
22,8  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
115,6  
39,1  
3,3  
5,6  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
2 190,6  
193,7  
2 459,2  
71,8  
2 385,8  
81,5  
2 672,9  
41,3  
3 318,9  
1 308,4  
1 269,8  
740,7  
3 532,8  
1 361,9  
1 324,1  
838,4  
8,4  
3 465,5  
1 326,7  
1 286,7  
849,5  
2,6  
3 874,9  
1 581,9  
1 500,3  
788,8  
3,9  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
0,0  
IV. Ostatné sektory:  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Obchodné úvery  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
11 202,0  
4 601,2  
8,5  
778,5  
0,0  
3 814,1  
0,0  
6 600,9  
2 957,3  
3 619,3  
0,0  
11 094,8  
4 609,6  
9,8  
744,4  
0,0  
3 855,4  
0,0  
6 485,2  
2 895,7  
3 565,0  
0,0  
10 873,7 10 837,0  
4 457,1  
13,6  
4 814,4  
34,7  
763,1  
0,0  
1 117,1  
0,0  
3 680,5  
0,0  
3 662,6  
0,0  
6 416,6  
2 918,5  
3 475,7  
0,0  
6 022,6  
2 891,3  
3 109,7  
0,0  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
25  
Obchodné úvery  
Ostatné pasíva  
24,3  
0,0  
24,6  
0,0  
22,4  
0,0  
21,6  
0,0  
V. Priame investície: medzipodnikové pôžičky 13 175,6  
13 501,8  
4 756,7  
8 745,2  
13 678,0 13 710,4  
z toho: krátkodobý dlh  
dlhodobý dlh  
5 028,4  
8 147,2  
5 155,9  
8 522,1  
4 994,7  
8 715,7  
Pasíva voči podnikom priamej investície v  
zahraničí  
60,2  
47,5  
47,4  
213,2  
Pasíva voči priamym zahraničným investorom 13 115,3  
13 454,3  
67 252,0  
13 630,6 13 497,2  
HRUBÁ ZAHRANIČNÁ ZADLŽENOSŤ  
68 951,7  
67 662,1 67 225,1  
*predbežné údaje  
13. Ďalšie ekonomické informácie  
Bratislava 9. máj 2017  
26