KANCELÁRIA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
P A R L A M E N T N Ý I N Š T I T Ú T  
O d d e l e n i e p a r l a m e n t n é h o v ý s k u m u a v z d e l á v a n i a  
Bratislava, 16.3.2017  
AKTUÁLNA EKONOMICKÁ  
A SOCIÁLNA SITUÁCIA  
V SLOVENSKEJ REPUBLIKE  
Vypracovala: Ing. Martina Hogenová, Odbor Parlamentný inštitút K NR SR  
Supervízor: RNDr. Katarína Kubišová, vedúca Oddelenia parlamentného výskumu a  
vzdelávania  
Schválil: JUDr. Milan Hodás, PhD., riaditeľ Odboru Parlamentný inštitút K NR SR  
Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky,  
Odbor Parlamentný inštitút, Nám. A. Dubčeka 1, 812 80 Bratislava,  
Materiál slúži výlučne pre poslancov a zamestnancov Národnej rady SR a Kancelárie NR  
SR a nemôže v plnej miere nahrádzať právne, alebo odborné poradenstvo v danej oblasti.  
Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie materiálu  
je možné iba so súhlasom Parlamentného inštitútu a autora.  
Predkladaný materiál má za úlohu informovať poslancov o aktuálnej úrovni ukazovateľov  
ekonomického vývoja SR. Je založený na prvom publikovaní vybraných ukazovateľov  
sledovaných na Štatistickom úrade SR. Reaguje na prognózy ekonomického vývoja SR  
vypracované na Ministerstve financií SR, polročné prognózy Európskej komisie, štvrťročné  
správy o eurozóne a ďalšie relevantné analytické pramene, medzi ktorými sú na prvom mieste  
informácie o vývoji verejných financií zverejňované Ministerstvom financií SR a štatistické  
prehľady a analýzy Národnej banky Slovenska.  
The aim of the submitted overview is to provide Members of Parliament with data on the  
current development of Slovak economy. It is based on the first release of selected indicators  
followed at the Statistical Office of the Slovak Republic. It responds to prognoses of  
development of Slovak economy prepared by the Ministry of Finance of the Slovak Republic,  
six-month prognoses issued by the European Commission, quarterly reports on the Euro  
area and other relevant analytical sources, most prominent of which being primarily  
information on development of public finance released by the Ministry of Finance of the  
Slovak Republic and statistical overviews and analyses by the National Bank of Slovakia.  
VII. volebné obdobie  
Obsah  
1. Základné ukazovatele vývoja ekonomiky SR (súhrnná tabuľka)  
2. Hrubý domáci produkt  
3. Vývoj cien (Inflácia)  
5
6
6
4. Zamestnanosť  
9
5. Nezamestnanosť  
10  
12  
12  
15  
16  
16  
17  
18  
21  
6. Zahraničný obchod  
7. Saldo štátneho rozpočtu  
8. Priemyselná produkcia  
9. Stavebná produkcia  
10. Maloobchod  
11. Vývoj miezd  
12. Hrubý zahraničný dlh  
13. Ďalšie ekonomické informácie  
4
1. Základné ukazovatele vývoja ekonomiky SR (súhrnná tabuľka)  
Hrubý domáci produkt  
V stálych cenách  
v bežných cenách  
+ 3,0 %  
+2,9 %  
4. štvrťrok 2016 / 4. štvrťrok 2015  
Harmonizovaný index  
spotrebiteľských cien  
(medzimesačný)  
100,3 %  
8,64 %.  
január 2017  
Miera evidovanej  
nezamestnanosti  
január 2017  
Saldo zahraničného obchodu  
Celkový vývoz tovaru  
152,0 mil. Eur  
3 789,9 mil. Eur  
január 2017  
k 29. 2. 2017  
k 29. 2. 2017  
-
407 694 tis.  
Eur  
Saldo štátneho rozpočtu  
-
834 070 tis.  
Eur  
Priemyselná produkcia  
(medziročný rast)  
+ 7,6 %  
január 2017 / január 2016  
Stavebná produkcia  
(medziročný rast)  
- 17,2 %  
+ 7,4  
január 2017 / január 2016  
január 2017 / január 2016  
Maloobchodný obrat  
Priemerná nominálna  
mesačná mzda zamestnanca  
hospodárstva SR  
912 €  
4. štvrťrok 2016  
Hrubý zahraničný dlh  
72, 365  
3. štvrťrok 2016  
mld. USD  
5
2. Hrubý domáci produkt  
Hrubý domáci produkt v 4. štvrťroku 2016  
Slovenská ekonomika pokračovala v medziročnom raste aj vo 4. štvrťroku 2016. Tempo  
rastu hrubého domáceho produktu (HDP) sa však oproti 4. štvrťroku predchádzajúceho  
roka spomalilo v stálych cenách o 1,6 p. b. na 3 %. V medzikvartálnom porovnaní (4.  
štvrťrok 2016 oproti 3. štvrťroku 2016) sa objem HDP po sezónnom očistení zvýšil reálne  
o 0,8 %. V bežných cenách objem HDP medziročne vzrástol o 2,9 % na 20 936,1 mil. Eur.  
K posilneniu ekonomického rastu prispel vo 4. štvrťroku zahraničný dopyt, vývoz výrobkov  
a služieb sa medziročne zvýšil o 6,3 %. Domáci dopyt klesol o 0,1 %. Rozhodujúcim  
faktorom zníženia domáceho dopytu bola nižšia tvorba hrubého kapitálu o 7,3 % (z toho  
tvorba hrubého fixného kapitálu o 15 %). Výdaje na konečnú spotrebu vzrástli medziročne  
v úhrne o 2 %, v tom na konečnú spotrebu domácností o 3,3 % a na konečnú spotrebu  
neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 2,6 %. Konečná spotreba verejnej správy  
klesla o 1 %.  
Produkčná výkonnosť ekonomiky, meraná objemom pridanej hodnoty, vzrástla vo väčšine  
odvetví. V pôdohospodárstve sa zvýšila o 21,4 %, informačných a komunikačných  
činnostiach o 14,9 %, činnostiach v oblasti nehnuteľností o 4,8 %, priemysle o 4,7 %,  
veľkoobchode a maloobchode, oprave motorových vozidiel a motocyklov; doprave a  
skladovaní; ubytovaní a stravovaní o 3,8 %, verejnej správe; vzdelávaní; zdravotníctve a  
sociálnej pomoci o 2,9 %, v umení, zábave a rekreácii; ostatných činnostiach o 0,1 %.  
Pridaná hodnota klesla vo finančných a poisťovacích činnostiach o 11,5 %, stavebníctve o  
3,3 %, odborných, vedeckých a technických činnostiach o 0,6 %. Pozitívne pôsobil aj vyšší  
výber čistých daní z produktov o 0,9 %.  
Z vytvoreného HDP dôchodkovou metódou 1) tvoril hrubý prevádzkový prebytok a  
zmiešané dôchodky 10 029,4 mil. Eur. Oproti 4. štvrťroku 2015 vzrástol o 1,5 %. Odmeny  
zamestnancov 2) sa zvýšili o 5,6 % na 8 800,8 mil. Eur. Hodnota vybraných daní z  
produkcie a dovozu vzrástla o 0,2 % na 2 336,3 mil. Eur. Hodnota subvencií bola vyššia o  
12,8 % a dosiahla 230,4 mil. Eur.  
V roku 2016 dosiahla tvorba hrubého domáceho produktu 80 958 mil. Eur. V bežných  
cenách sa oproti roku 2015 zvýšila o 2,9 %. V stálych cenách vzrástla o 3,3 %, čo bolo o  
3. Vývoj cien (inflácia)  
a) Vývoj jadrovej a čistej inflácie vo februári 2017  
Vo februári 2017 miera medziročnej inflácie v úhrne dosiahla hodnotu 1,2 %. Jadrová  
inflácia dosiahla hodnotu 1,9 % a čistá inflácia hodnotu 1,6 %.  
Vo februári oproti januáru úhrnnú infláciu jadrová inflácia ovplyvnila 0,46 percentuálneho  
bodu (p. b.), regulované ceny úhrnnú infláciu neovplyvnili a nepriame dane úhrnnú infláciu  
6
ovplyvnili 0,02 p. b. Ceny potravín jadrovú infláciu ovplyvnili 0,27 p. b., čistá inflácia  
jadrovú infláciu ovplyvnila 0,19 p. b.  
b) Harmonizované indexy spotrebiteľských cien v januári 2017  
Priemerná ročná miera inflácie (vyjadrená zmenou priemerného harmonizovaného indexu  
spotrebiteľských cien za posledných 12 mesiacov oproti priemeru predchádzajúcich 12  
mesiacov) dosiahla v januári 2017 hodnotu -0,4 %.  
V
januári 2017 medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom  
spotrebiteľských cien dosiahla hodnotu 0,9 %.  
Medzimesačný harmonizovaný index spotrebiteľských cien 100,3 % bol ovplyvnený najmä  
zvýšením a znížením cien v nasledovných odboroch klasifikácie COICOP: potraviny a  
nealkoholické nápoje (kladný príspevok 0,39 percentuálneho bodu), doprava (kladný  
príspevok 0,13 p. b.), zdravotníctvo (kladný príspevok 0,07 p. b.), alkoholické nápoje a  
tabak (kladný príspevok 0,07 p. b.), rekreácia a kultúra (kladný príspevok 0,05 p. b.),  
rozličné tovary a služby (kladný príspevok 0,04 p. b.), reštaurácie a hotely (kladný  
príspevok 0,04 p. b.), nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domácností (kladný  
príspevok 0,02 p. b.), odevy a obuv (záporný príspevok -0,11 p. b.), bývanie, voda,  
c) Vývoj spotrebiteľských cien vo februári 2016  
Spotrebiteľské ceny vo februári v porovnaní s januárom v úhrne vzrástli o 0,5 %. Zvýšili sa  
ceny v odboroch doprava o 1,8 %; potraviny a nealkoholické nápoje o 1,3 %;  
zdravotníctvo o 0,6 %; alkoholické nápoje a tabak; rozličné tovary a služby zhodne o 0,4  
%; rekreácia a kultúra; reštaurácie a hotely zhodne o 0,2 %; bývanie, voda, elektrina,  
plyn a ostatné palivá; vzdelávanie zhodne o 0,1 %. Klesli ceny odevov a obuvi o 0,7 %. Na  
januárovej úrovni zostali ceny za nábytok, bytové zariadenie a bežnú údržbu domácnosti;  
za pošty a spoje.  
Rast cien potravín o 1,6 % ovplyvnili vyššie ceny zeleniny (vrátane zemiakov) o 9,9 %,  
ovocia o 6 %, mlieka, syrov a vajec o 0,8 %, mäsa o 0,7 %, rýb o 0,6 %, chleba a obilnín  
o 0,3 %, olejov a tukov o 0,2 %. Klesli ceny cukru, džemu, medu, sirupov, čokolády a  
cukroviniek o 0,2 %. Znížili sa ceny nealkoholických nápojov o 1,6 % (klesli ceny  
minerálnych vôd, nealkoholických nápojov a štiav o 2,8 %, vzrástli ceny kávy, čaju a  
kakaa o 0,7 %).  
Na zvýšenie cien zeleniny vplývali vyššie ceny papriky o 23,1 %, zemiakov o 21,2 %,  
paradajok o 17,4 %, šalátových uhoriek o 8,3 %, karfiolu o 7,4 %, zeleru o 7,3 %, bielej  
kapusty o 6,9 %, cesnaku o 4,4 %, karotky o 2,2 %, petržlenu o 1,8 %, cibule o 0,2 %.  
Vyššie ceny ovocia ovplyvnil rast cien mandarínok o 24 %, stolového hrozna o 7,1 %,  
jabĺk o 6,6 %, banánov o 5,1 %, citrónov o 1,8 %. Klesli ceny pomarančov o 3,6 %, kiwi o  
3,5 %. Rast cien mäsa ovplyvnili vyššie ceny hydiny o 1,3 %, údenín o 0,8 %, hovädzieho  
mäsa o 0,6 %, bravčového mäsa o 0,3 %.  
Rast cien v odbore alkoholické nápoje a tabak ovplyvnilo zvýšenie cien tabaku o 1 %.  
Znížili sa ceny alkoholických nápojov o 0,2 % (klesli ceny piva o 1,5 %, zvýšili sa ceny  
vína o 0,6 %, destilátov o 0,2 %).  
7
Na zníženie cien v odbore odevy a obuv vplývali nižšie ceny obuvi o 1,4 %; odievania o  
0,4 %.  
Zvýšenie cien v odbore bývanie, voda, elektrina, plyn a ostatné palivá ovplyvnili vyššie  
ceny ostatných služieb týkajúcich sa obydlia o 1,3 %; služieb na údržbu a opravu obydlia o  
0,5 %; skutočného  
n ájomného plateného nájomníkmi; imputovaného nájomného  
bývajúcich vlastníkov; pevných palív zhodne o 0,1 %. Klesli ceny zberu smetí o 1 %. Na  
úrovni predchádzajúceho mesiaca zostali ceny materiálov na údržbu a opravu obydlia;  
dodávky vody; odvádzania odpadových vôd; elektriny; plynu; tepelnej energie.  
V odbore nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domácnosti vzrástli cenybytových  
textílií o 0,5 %; nástrojov a náradia pre dom a záhradu o 0,4 %; tovarov a služieb na  
bežnú údržbu domácnosti o 0,3 %; domácich spotrebičov o 0,1 %. Klesli ceny výrobkov zo  
skla, stolového riadu a potrieb pre domácnosť o 0,6 %; nábytku, bytového zariadenia,  
kobercov a iných podlahových krytín o 0,4 %.  
Na rast cien v odbore zdravotníctvo pôsobili vyššie ceny ambulantných služieb o 2,3 %  
(služieb stredného zdravotníckeho personálu – kúpeľná liečba o 4,6 %, služieb zubných  
lekárov o 2,6 %, nezmenili sa ceny lekárskych služieb); nemocničných služieb o 0,5 %;  
zdravotníckych výrobkov, zdravotníckych potrieb a zariadení o 0,3 % (terapeutických  
pomôcok a zariadení o 0,4 %, farmaceutických výrobkov o 0,3 %, nezmenili sa ceny  
ostatných zdravotníckych výrobkov).  
Vyššie ceny v doprave ovplyvnil rast cien nákupu dopravných prostriedkov o 9,4 %  
(ojazdených motorových vozidiel o 15,9 %, nezmenili sa ceny nových motorových  
vozidiel); prevádzky prostriedkov osobnej dopravy o 0,4 % (vzrástli ceny ostatných služieb  
spojených s prostriedkami osobnej dopravy o 1,2 %, palív a mazadiel pre prostriedky  
osobnej dopravy o 0,4 %, údržby a opráv o 0,2 %, klesli ceny náhradných dielov a  
príslušenstva o 0,3 %). Klesli ceny dopravných služieb o 0,7 % (leteckej osobnej dopravy  
o 20,6 %, nezmenili sa ceny cestnej osobnej dopravy, ostatných zakúpených dopravných  
služieb).  
V odbore pošty a spoje na úrovni predchádzajúceho mesiaca zostali ceny poštových  
služieb; telefónnych služieb. Klesli ceny mobilných telefónnych zariadení o 1,2 %.  
Zvýšenie cien v odbore rekreácia a kultúra ovplyvnili vyššie ceny ostatných potrieb a  
zariadení na rekreáciu, do záhrady a pre domáce zvieratá o 0,3 %; rekreačných služieb a  
kultúry; organizovaných dovolenkových zájazdov zhodne  
o
0,2 %; ostatných  
významnejších tovarov dlhodobej spotreby na rekreáciu a kultúru – hudobné nástroje;  
novín, kníh a kancelárskych potrieb zhodne o 0,1 %. Na úrovni minulého mesiaca zostali  
ceny audiovizuálnej a fotografickej techniky.  
Na vyššie ceny v odbore vzdelávanie vplývalo zvýšenie cien vzdelávania nedefinovateľného  
podľa úrovne o 0,5 % (poplatok v základnej umeleckej škole o 1,8 %); predprimárneho a  
primárneho vzdelania o 0,4 % (školné v materskej škole o 0,4 %, poplatok za školský klub  
detí – družina o 0,2 %). Na januárovej úrovni zostali ceny sekundárneho, terciárneho  
vzdelávania.  
Zvýšenie cien v odbore reštaurácie a hotely ovplyvnili vyššie ceny stravovacích služieb (v  
reštauráciách, v kaviarňach, v závodných jedálňach zhodne o 0,2 %); ubytovacích služieb  
zhodne o 0,2 %.  
Rast cien v odbore rozličné tovary a služby spôsobilo zvýšenie cien osobnej starostlivosti o  
0,7 %; sociálnej ochrany o 0,3 % (vzrástla úhrada v zariadení sociálnych služieb o 0,5 %,  
klesla úhrada za poskytovanie opatrovateľskej služby a úhrada za stravu v jedálňach pre  
dôchodcov zhodne o 0,1 %); osobných doplnkov inde neklasifikovaných; poistenia zhodne  
8
o 0,1 % (havarijného poistenia motorového vozidla o 0,9 %, poistenia v súvislosti so  
zdravím, povinného zmluvného poistenia motorového vozidla zhodne o 0,1 %). Klesli ceny  
ostatných služieb inde neklasifikovaných o 0,7 % (poplatok za prihlásenie nového  
osobného automobilu o 8,3 %, poplatok za psa o 0,2 %). Nezmenili sa ceny finančných  
služieb inde neklasifikovaných.  
Vo februári 2017 v porovnaní s februárom 2016 sa spotrebiteľské ceny v úhrne zvýšili o  
1,2 %. Vzrástli ceny v odboroch doprava o 7,2 %; zdravotníctvo o 4,8 %; potraviny a  
nealkoholické nápoje o 2,4 %; reštaurácie a hotely o 2,1 %; alkoholické nápoje a tabak o  
2 %; vzdelávanie o 1,9 %; rekreácia a kultúra o 1,3 %; rozličné tovary a služby o 1,2 %;  
pošty a spoje o 0,4 %. Klesli ceny za bývanie, vodu, elektrinu, plyn a ostatné palivá o 1,7  
%; za nábytok, bytové zariadenie a bežnú údržbu domácnosti o 0,6 %; odevov a obuvi o  
0,3 %.  
V priemere za dva mesiace roku 2017 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2016 sa  
spotrebiteľské ceny v úhrne zvýšili o 1 %.  
Index spotrebiteľských cien sa vo februári oproti januáru zvýšil v domácnostiach  
zamestnancov,  
v
domácnostiach dôchodcov  
a
v
domácnostiach nízkopríjmových  
domácností zhodne o 0,5 %.  
Index spotrebiteľských cien sa vo februári 2017 medziročne za domácnosti zamestnancov  
zvýšil o 1,2 %, za domácnosti dôchodcov o 1 % a za nízkopríjmové domácnosti o 1,1 %.  
V priemere za dva mesiace roku 2017 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2016 sa  
index spotrebiteľských cien zvýšil za domácnosti zamestnancov o 1 %, domácnosti  
dôchodcov o 0,8 % a za nízkopríjmové domácnosti o 0,9 %.  
4. Zamestnanosť  
Zamestnanosť v 4. štvrťroku 2016  
Rast ekonomiky prispel k udržaniu pozitívnych trendov na trhu práce počas celého roka  
2016. Zamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) sa v porovnaní so  
4. štvrťrokom 2015 zvýšila o 2,5 % na 2 512,6 tis. osôb. V absolútnom vyjadrení tak  
počet pracujúcich 2) vzrástol o 60,2 tis. osôb. Sezónne očistená celková zamestnanosť sa  
oproti 3. štvrťroku 2016 zvýšila o 0,6 %, resp. o 13,7 tis. osôb na 2 512,5 tis. osôb.  
Nárast celkovej zamestnanosti ovplyvnili všetky hlavné skupiny pracujúcich,  
najvýraznejšie zamestnanci s medziročným rastom o 34,2 tis. osôb (o 1,6 %) na 2 115 tis.  
osôb. Zvýšil sa aj počet pracujúcich podnikateľov 3) o 26,9 tis. osôb (o 7,3 %) na 395,2  
tis. osôb z dôvodu nárastu počtu podnikateľov bez zamestnancov o 17,2 tis. osôb (o 5,9  
%) na 307,8 tis. osôb a podnikateľov so zamestnancami o 9,7 tis. osôb (o 12,5 %) na  
87,4 tis. osôb.  
Podľa odvetvovej klasifikácie sa počet pracujúcich v sektore služieb zvýšil o 34,1 tis. osôb  
na 1 524,4 tis. osôb. Z jednotlivých odvetví zamestnanosť rástla najmä vďaka prírastkom  
v odborných, vedeckých a technických činnostiach o 21,7 tis. osôb a finančných a  
poisťovacích činnostiach o 11,9 tis. osôb. Zamestnanosť v priemysle vzrástla o 9,5 tis. na  
679,9 tis. osôb predovšetkým zásluhou rastu v dodávke elektriny, plynu a studeného  
vzduchu o 7,3 tis. osôb. Počet pracujúcich sa medziročne zvýšil aj v odvetví stavebníctva o  
9
18,3 tis. na 238,8 tis. osôb. V pôdohospodárstve zamestnanosť naďalej klesala, oproti 4.  
štvrťroku 2015 došlo k poklesu o 1,3 tis. na 69,2 tis. osôb.  
Miera zamestnanosti osôb vo veku 20 - 64 rokov 4) v porovnaní so 4. štvrťrokom 2015  
vzrástla o 1,9 p. b. na 70,3 %. Miera zamestnanosti mužov sa zvýšila o 1,5 p. b. na 77,2  
% a žien o 2,2 p. b. na 63,3 %.  
Dlhodobý trend zvyšovania vzdelanostnej úrovne pracujúcich pokračoval aj v poslednom  
štvrťroku 2016. Medziročne na trhu práce pribudlo najviac osôb s vysokoškolským  
vzdelaním (o 20,8 tis. osôb) a s úplným stredným odborným vzdelaním s maturitou (o  
16,4 tis. osôb). Zamestnanosť klesla len v kategórii pracujúcich so stredným odborným  
(učňovským) vzdelaním bez maturity o 15,1 tis. osôb.  
Vekové zloženie trhu práce sa zmenilo vďaka prírastkom pracujúcich v štyroch vekových  
kategóriách. Najviac v prospech pracujúcich vo veku 60 a viac rokov o 27,1 tis., vo veku  
15 - 24 rokov o 16,2 tis. a vo veku 35 - 49 rokov o 14,4 tis. osôb. Počet pracujúcich sa  
znížil hlavne vo vekovej kategórii 55 - 59 rokov o 4 tis. osôb. Najpočetnejšiu vekovú  
skupinu tvorili pracujúci vo veku 35 – 49 rokov s podielom 40,6 %.  
Rast počtu pracujúcich osôb  
a
miery zamestnanosti zaznamenali všetky kraje.  
Zamestnanosť relatívne najviac vzrástla v Nitrianskom (o 4,6 %), Bratislavskom (o 3,9 %)  
a Prešovskom kraji (o 3,8 %). Najvýraznejší rast miery zamestnanosti vo vekovej skupine  
20 - 64 ročných bol v Nitrianskom, Prešovskom a Bratislavskom kraji. Rozdiel medzi  
najvyššou mierou zamestnanosti v Bratislavskom kraji (78,6 %) a najnižšou v Košickom  
kraji (63,8 %) sa medziročne zvýšil o 1,6 p. b.  
V priemere za rok 2016 vzrástla celková zamestnanosť o 2,8 % na 2 492,1 tis. osôb.  
V zahraničí pracovalo krátkodobo podľa VZPS 5) 153,5 tis. osôb. V porovnaní so 4.  
štvrťrokom 2015 ich počet klesol o 7,1 tis. osôb (o 4,4 %). Medzi migrantmi prevládali  
pracujúci v stavebníctve (45 tis. osôb), zdravotníctve a sociálnej pomoci (37,1 tis.) a v  
priemysle (30,4 tis.). Z hľadiska vekovej štruktúry prevládala kategória pracujúcich od 35  
do 44 rokov, ktorých podiel na zamestnanosti za hranicami tvoril 30 %. Z európskych  
krajín najviac Slovákov pracovalo v Rakúsku (48,8 tis.) a v Českej republike (40,4 tis.).  
Prácu v zahraničí nachádzali predovšetkým pracujúci z Prešovského (42,6 tis.), Košického  
(24,6 tis.) a Žilinského kraja (24 tis.). Počet pracujúcich v zahraničí sa znížil v Nitrianskom  
(o 26,6 %), Žilinskom (o 19,5 %) a Banskobystrickom kraji (o 18,2 %), naopak najviac  
ich počet relatívne vzrástol v Trnavskom kraji (o 23,3 %).  
Počet voľných pracovných miest 6) vo 4. štvrťroku medziročne vzrástol v priemere o 1 430  
(o 7,7 %) na 19 885 miest. Absolútne najviac sa zvýšil v priemyselnej výrobe (o 1 046  
miest), doprave a skladovaní (o 693), stavebníctve (o 517) a vo finančných a poisťovacích  
činnostiach (o 428). Ponuka voľných pracovných miest sa medziročne znížila iba vo  
verejnej správe, sociálnom zabezpečení (o 1 959) a v zdravotníctve a sociálnej pomoci (o  
251).  
5. Nezamestnanosť  
Nezamestnanosť v 3. štvrťroku 2016  
Rast celkovej zamestnanosti v hospodárstve bol sprevádzaný znížením nezamestnanosti,  
ktorej tempo poklesu sa oproti 3. štvrťroku 2015 prehĺbilo o 3,7 p. b. na 15,3 %. Počet  
nezamestnaných osôb v metodike VZPS sa tak v 3. štvrťroku 2016 medziročne znížil o  
47,4 tis. a dosiahol 262,4 tis. osôb. Pokles nezamestnanosti sa prejavil viac u žien (o 28  
tis.) ako u mužov (o 19,4 tis.). Miera nezamestnanosti sa tým znížila o 1,8 p. b. na 9,5 %.  
V prípade mužov klesla o 1,3 p. b. na 8,7 % a u žien o 2,4 p. b. na 10,5 %. V  
medzikvartálnom porovnaní (3. štvrťrok 2016 oproti 2. štvrťroku 2016) klesla sezónne  
očistená nezamestnanosť o 10,4 tis. (o 3,8 %) na 263,6 tis. osôb.  
10  
Pozitívny vývoj na trhu práce bol ovplyvnený aj poklesom dlhodobej nezamestnanosti.  
Počet osôb nezamestnaných dlhšie ako 1 rok sa medziročne znížil o 52,6 tis. osôb (o 26,6  
%) na 145,5 tis. osôb. Počet krátkodobo nezamestnaných (do 1 roka) bol 116,9 tis. osôb.  
Z hľadiska vekovej štruktúry tvorili najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných osoby vo veku  
35 -49 rokov s počtom 83,5 tis. osôb a podielom 31,8 % na celkovej nezamestnanosti. Tá  
istá veková skupina zároveň zaznamenala najvýraznejší úbytok nezamestnaných o 19,2  
tis. Nezamestnanosť klesala aj v ostatných vekových skupinách s výnimkou kategórie 55-  
59 rokov, kde došlo k miernemu rastu o 0,3 %.  
Nezamestnaní, ktorí ešte nikdy nemali zamestnanie, tvorili 23,5  
%
z
celkovej  
nezamestnanosti, ich podiel sa medziročne znížil o 2 p. b. Z hľadiska ekonomickej činnosti  
posledného zamestnávateľa najviac osôb naposledy pracovalo v priemysle (17,6 %),  
stavebníctve (9,4 %) a vo veľkoobchode a maloobchode (9,1 %).  
Najvyšší počet nezamestnaných bol v Prešovskom (61,5 tis.) a Banskobystrickom kraji  
(42,6 tis.). Nezamestnanosť klesla vo všetkých krajoch, relatívne najviac v Trnavskom (o  
24,8 %) a Nitrianskom kraji (o 22,1 %). Najvyššia regionálna miera nezamestnanosti  
(15,3 %) bola v Prešovskom kraji. Miera nezamestnanosti sa znížila vo všetkých krajoch,  
najvýraznejšie v Trnavskom kraji (o 2,7 p. b.).  
V 1. až 3. štvrťroku 2016 nezamestnanosť medziročne klesla o 14,9 % na 270,6 tis. osôb.  
Evidovaná nezamestnanosť v januári 2017  
V
januári 2017 miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla hodnotu 8,64 %.  
Medzimesačne, v porovnaní s decembrom 2016 (8,76 %) poklesla o 0,12 percentuálneho  
bodu (p. b.). Medziročne poklesla o 1,75 p. b. (v januári 2016 10,39 %).  
Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie (UoZ) v januári 2017 dosiahol 235 455  
osôb. Medzimesačne, v porovnaní s decembrom 2016 (237 977 osôb), poklesol o 2 522  
osôb (o 1,06 %). Medziročne poklesol o 46 884 osôb, čo je o 16,61 % menej (v januári  
2016 – 282 339 osôb).  
Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu UoZ dosiahla v januári 2017 10,05  
%. Medzimesačne, v porovnaní s decembrom 2016 (10,16 %) poklesla o 0,11 p. b..  
Medziročne poklesla o 2,13 p. b. (v januári 2016 12,18 %).  
Stav celkového počtu UoZ v januári 2017 dosiahol 273 894 osôb. Medzimesačne, v  
porovnaní s decembrom 2016 (276 131 osôb), poklesol o 2 237 osôb (o 0,81 %).  
Medziročne poklesol o 56 889 osôb, čo je o 17,20 % menej (v januári 2016 stav 330 783  
osôb).  
V januári 2017 bol v piatich krajoch dosiahnutý pokles miery evidovanej nezamestnanosti  
(MEN). Najvýraznejší pokles (o 0,27 p. b.) bol dosiahnutý v Trenčianskom kraji.  
Z
regionálneho pohľadu  
v
sledovanom mesiaci najvyššiu mieru evidovanej  
nezamestnanosti zaznamenal Prešovský kraj (13,74 %). Úroveň miery evidovanej  
nezamestnanosti nad slovenský priemer (8,64 %) zaznamenal ešte Banskobystrický kraj s  
12,82 % a Košický kraj s 13,11 %.  
Na okresnej úrovni bol v januári 2017 v 51 okresoch dosiahnutý pokles miery evidovanej  
nezamestnanosti a v 28 okresoch bol nárast miery evidovanej nezamestnanosti.  
11  
V sledovanom mesiaci najvyššia miera evidovanej nezamestnanosti bola zaznamenaná v  
okrese Rimavská Sobota (24,97 %). Najnižšiu mieru evidovanej nezamestnanosti (3,19  
%) dosiahol okres Piešťany.  
Ku koncu januára 2017 úrady práce evidovali 38 363 voľných pracovných miest (VPM). V  
medzimesačnom porovnaní to predstavovalo nárast o 3 079 VPM. Najviac VPM bolo v  
Bratislavskom kraji, a to 9 180 miest (podiel 23,9 %), najmenej voľných pracovných  
miest bolo v Košickom kraji 2 383 (podiel 6,2 %).  
Tabuľka č.1  
Miera evidovanej nezamestnanosti SR 2017  
mesiac  
Evidovaná  
Nezamest.  
%
1
8,64  
2
3
4
5
6
7
8
9
10  
11  
12  
Miera evidovanej nezamestnanosti SR 2016  
mesiac  
Evidovaná  
Nezamest.  
1
2
3
9,98  
4
9,64  
5
9,45  
6
9,45  
7
9,44  
8
9,43  
9
9,42  
10  
9,08  
11  
8,78  
12  
8,76  
10,39  
10,09  
6. Vývoj zahraničného obchodu v januári 2017  
V januári dosiahol celkový vývoz tovaru hodnotu 5 652,2 mil. Eur, pri medziročnom  
náraste o 11,9 %. Celkový dovoz tovaru sa zvýšil o 16,5 % na 5 500,2 mil. Eur. Saldo  
zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 152 mil. Eur (o 174,2 mil. Eur nižšie ako v  
januári 2016).  
7. Saldo štátneho rozpočtu  
a) Stav na účtoch štátneho rozpočtu  
Schodok štátneho rozpočtu, ktorý k 28.2.2017 dosiahol výšku 407 694 tis. eur je  
o 426 376 tis. eur nižší ako saldo vo februári roku 2016 (-834 070 tis. eur) a dosiahlo  
úroveň 20,45 % salda rozpočtovaného na rok 2017, kým príjmy resp. výdavky sú na  
úrovni 11,68 % resp. 12,69 % rozpočtovaného objemu.  
Príjmy štátneho rozpočtu boli 28.2.2017 (1 077 808 tis. Eur) o 15,22 % nižšie ako vo  
februári minulého roku (1 560 877 tis. eur), kým februárové výdavky (2 206 270 tis. Eur)  
sú v porovnaní s vlaňajšími februárovými výdavkami (2 394 947 tis. eur) o 188 677 tis.  
eur nižšie.  
12  
Vývoj príjmov, výdavkov a salda štátneho rozpočtu v roku 2017  
(kumulatívne údaje)  
Tabuľka č. 2  
2017  
Príjmy  
Výdavky  
Schodok/Prebytok  
tis. eur % plnenia  
Ukazovateľ  
tis. eur % plnenia  
tis. eur % plnenia  
31. 1.  
1 077 808  
7,0032  
985 477  
5,6690  
92 331  
-
4,6322  
-
407 694  
28. 2.  
31.3.  
30.4.  
31.5.  
30.6.  
31.7.  
31.8.  
30.9  
1 798 576  
11,6865  
2 206 270  
12,6918  
20,4540  
31.10  
30.11  
31.12  
Štátny  
rozpočet  
roku 2017  
15 390 147  
17 383 366  
-1 993 219  
13  
14  
Vývoj príjmov, výdavkov a salda štátneho rozpočtu v roku 2016  
(kumulatívne údaje)  
Tabuľka č. 3  
2016  
Príjmy  
Výdavky  
Schodok/Prebytok  
Ukazovateľ  
tis. eur % plnenia  
tis. eur % plnenia  
tis. eur  
% plnenia  
31. 1.  
910 530  
1 560877  
2 655 846  
4 026 440  
5 094 364  
6 564 081  
7 744 569  
8 859 626  
9 794 303  
6,37768  
10,93295  
18,60252  
28,2026  
35,6827  
45,9772  
54,2458  
62,0560  
68,6029  
901 949  
2 394 947  
3 534 729  
4 672 536  
6 205 875  
7 300 462  
8 368 772  
9 470 693  
10 438 574  
5,55141  
14,74067  
21,75592  
28,75902  
38,1965  
44,9336  
51,5090  
58,2912  
64,2484  
8 851  
-0,43549  
-
-
-
834 070  
28. 2.  
31.3.  
30.4.  
31.5.  
30.6.  
31.7.  
31.8.  
30.9  
42,33009  
44,60440  
32,79017  
56,4105  
37,3722  
31,6790  
31,0124  
32,6975  
878 883  
646 096  
1 111 511  
736 381  
624 203  
611 067  
644 271  
420 550  
-
-
-
-
-
-
31.10  
30.11  
11 131 180  
12 327 298  
77,9668  
86,3449  
11 551 730  
12 949 455  
71,0989  
79,7026  
21,3434  
31,5752  
- 622 157  
980 255  
-
31.12  
Štátny  
rozpočet  
roku 2016  
14 275 917  
14 276 806  
99,9937  
15 256 172  
16 247 201  
93,9003  
49,7491  
-1 970 395  
Poznámka: Údaje o plnení rozpočtu sú prevzaté zo štátneho výkazníctva Ministerstva financií SR a sú priebežné,  
spracvané na základe bankových účtov k poslednému dňu príslušného mesiaca  
.
8. Priemyselná produkcia v januári 2017  
Priemyselná produkcia (PP) v januári 2017 medziročne vzrástla o 7,6 %. Vývoj podľa  
sekcií SK NACE Rev. 2 ovplyvnil rast v ťažbe a dobývaní o 19,1 %, dodávke elektriny,  
plynu, pary a studeného vzduchu o 14,2 % a v priemyselnej výrobe o 6,3 %.  
Zo špeciálnych zoskupení priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom  
raste produkcie,  
najvýznamnejšie zvýšenie zaznamenali výroba kovov a kovových  
konštrukcií okrem strojov a zariadení o 16,5 %, dodávka elektriny, plynu, pary a  
studeného vzduchu o 14,2 %, výroba strojov a zariadení inde nezaradených o 18,5 %,  
výroba dopravných prostriedkov o 3,2 % a výroba potravín, nápojov a tabakových  
výrobkov o 17,3 %. Celkovú produkciu ovplyvnil pokles vo výrobe počítačových,  
elektronických a optických výrobkov o 18,6 %, výrobe drevených a papierových výrobkov,  
tlače o 4,6 % a vo výrobe chemikálií a chemických produktov o 2,9 %.  
Podľa hlavných priemyselných zoskupení sa v porovnaní s januárom 2016 zvýšila  
produkcia súvisiaca s energetikou o 13,5 %, produkcia predmetov krátkodobej spotreby o  
12,4 %, výroba pre medzispotrebu o 10,4 % a produkcia investičných prostriedkov o 4,8  
%. Nižšia bola výroba predmetov dlhodobej spotreby o 10,6 %.  
Po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia v januári 2017 oproti  
decembru 2016 zvýšila o 0,7 %.  
15  
9. Stavebná produkcia v januári 2017  
V stavebníctve v januári 2017 pokračoval pokles produkcie z predchádzajúceho roka. V  
porovnaní s januárom 2016 sa celková stavebná produkcia medziročne znížila o 17,2 %  
na 217,6 mil. Eur. Po zohľadnení sezónnych vplyvov bola o 3,3 % vyššia ako v decembri  
2016.  
Produkcia realizovaná stavebnými firmami v tuzemsku sa v januári 2017 oproti januáru  
2016 znížila o 18,2 % na 203,9 mil. Eur. Jej podiel na celkovej stavebnej produkcii sa  
medziročne znížil o 1,2 p. b. na 93,7 %. Vývoj tuzemskej produkcie ovplyvnil pokles  
stavebných prác na novej výstavbe vrátane modernizácií a rekonštrukcií o 27,2 %. Práce  
na opravách a údržbe vzrástli o 5,9 %. V štruktúre tuzemskej produkcie nová výstavba  
vrátane modernizácií a rekonštrukcií tvorila 64,5 % (o 8,1 p. b. menej ako v januári  
2016). Podiel prác na opravách a údržbe sa zvýšil o 7,9 p. b. na 34,4 %. Z hľadiska  
výrobného zamerania sa objem prác na budovách znížil o 18,9 % a na inžinierskych  
stavbách o 15,3 %. V rámci tuzemska tvorili práce na budovách 80,7 %, inžinierske  
stavby sa podieľali 19,3 %.  
Produkcia realizovaná stavebnými firmami v zahraničí medziročne vzrástla o 1,8 %. Jej  
podiel na celkovom objeme produkcie tvoril 6,3 %.  
10. Tržby za vlastné výkony a tovar vo vnútornom obchode v januári 2017  
Vývoj v januári 2017 v porovnaní s decembrom 2016 1)  
Z jednotlivých činností vnútorného obchodu medzimesačne vzrástli tržby za vlastné  
výkony a tovar (ďalej len tržby) v predaji a oprave motorových vozidiel a motocyklov o 8,3  
% a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 1,6 %. Klesli vo veľkoobchode o 1,4 %,  
ubytovaní o 1 % a v maloobchode o 0,4 %.  
Vývoj v januári 2017 v porovnaní s januárom 2016  
Trend výrazného rastu tržieb v predaji a oprave motorových vozidiel a motocyklov z  
predchádzajúceho roka pokračoval aj na začiatku tohto roka. V januári sa celkové tržby  
zvýšili o 19 % v dôsledku rastu v predaji motorových vozidiel o 24,1 %, predaji dielov a  
príslušenstva motorových vozidiel o 12,6 % a v oprave a údržbe motorových vozidiel o  
10,1 %.  
Tržby vo veľkoobchode vzrástli v úhrne o 4,3 %. Zvýšili sa vo väčšine činností, z toho  
najmä v ostatnom špecializovanom veľkoobchode o 18 %, veľkoobchode so zariadeniami  
pre IKT o 14,2 % a vo veľkoobchode so strojmi, zariadeniami a príslušenstvom o 19 %.  
Klesli v sprostredkovaní veľkoobchodu o 5,1 %, veľkoobchode s potravinami, nápojmi a  
tabakom o 3 % a vo veľkoobchode s tovarom pre domácnosť o 2 %.  
V maloobchode sa tržby zvýšili o 7,4 %. Zvýšenie súviselo s rastom tržieb takmer vo  
všetkých činnostiach, predovšetkým v maloobchode mimo predajní, stánkov a trhov o 31,9  
%, maloobchode s pohonnými látkami v špecializovaných predajniach o 27,1 % a v  
maloobchode v nešpecializovaných predajniach o 3,6 %. Tržby klesli len v maloobchode s  
tovarom pre kultúru a rekreáciu o 9,5 % a v stánkoch a na trhoch o 7,5 %.  
Tržby v ubytovaní boli vyššie o 11,5 %.  
16  
11. Zamestnanosť a priemerná mesačná mzda vo vybraných odvetviach v  
decembri 2016 a v roku 2016  
Zamestnanosť  
V decembri 2016 v porovnaní s decembrom 2015 vzrástla zamestnanosť v predaji a  
oprave motorových vozidiel o 7 %, vybraných trhových službách o 6,6 %, ubytovaní o 5,8  
%, informačných a komunikačných činnostiach o 5,1 %, priemysle o 2,9 %, doprave a  
skladovaní a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev zhodne o 2,6 % a v maloobchode o  
0,3 %. Klesla vo veľkoobchode o 4,5 % a v stavebníctve o 0,4 %.  
V roku 2016 v porovnaní s rokom 2015 vzrástla zamestnanosť vo vybraných trhových  
službách o 6,1 %, informačných a komunikačných činnostiach o 5,8 %, predaji a oprave  
motorových vozidiel o 3,8 %, priemysle o 3,6 %, ubytovaní o 1,8 %, stavebníctve a v  
činnostiach reštaurácií a pohostinstiev zhodne o 1,2 % a v doprave a skladovaní o 0,6 %.  
Klesla vo veľkoobchode o 4,8 % a v maloobchode o 0,8 %.  
Priemerná mesačná mzda  
Priemerná nominálna mesačná mzda sa zvýšila v decembri 2016 oproti decembru 2015 v  
predaji a oprave motorových vozidiel o 17 % (1 115 Eur), ubytovaní o 12 % (727 Eur),  
vybraných trhových službách o 6,9 % (966 Eur), maloobchode o 6,1 % (674 Eur),  
činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,7 % (406 Eur), veľkoobchode o 4,9 % (1 004  
Eur), doprave a skladovaní o 4,5 % (958 Eur) a v priemysle o 1,9 % (1 065 Eur). Klesla v  
informačných a komunikačných činnostiach o 9 % (1 880 Eur) a v stavebníctve o 3,3 %  
(700 Eur).  
Priemerná reálna mesačná mzda v decembri 2016 medziročne vzrástla v predaji a oprave  
motorových vozidiel o 16,8 %, ubytovaní o 11,8 %, vybraných trhových službách o 6,7 %,  
maloobchode o 5,9 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,5 %, veľkoobchode o 4,7  
%, doprave a skladovaní o 4,3 % a v priemysle o 1,7 %. Znížila sa v informačných a  
komunikačných činnostiach o 9,2 % a v stavebníctve o 3,5 %.  
V roku 2016 v porovnaní s rokom 2015 sa mzda zvýšila v predaji a oprave motorových  
vozidiel o 7,2 % (942 Eur), ubytovaní o 6,3 % (673 Eur), veľkoobchode o 5,8 % (879  
Eur), vybraných trhových službách o 5,1 % (869 Eur), maloobchode o 5,1 % (635 Eur),  
doprave a skladovaní o 5 % (856 Eur), činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 4,2 %  
(395 Eur), priemysle o 3,1 % (995 Eur) a v stavebníctve o 3 % (651 Eur). Klesla len v  
informačných a komunikačných činnostiach o 2,1 % (1 747 Eur).  
Reálna mesačná mzda v roku 2016 vzrástla medziročne v predaji a oprave motorových  
vozidiel o 7,7 %, ubytovaní o 6,8 %, veľkoobchode o 6,3 %, vybraných trhových službách  
a v maloobchode zhodne o 5,6 %, doprave a skladovaní o 5,5 %, činnostiach reštaurácií a  
pohostinstiev o 4,7 %, priemysle o 3,6 % a v stavebníctve o 3,5 %. Pokles bol len v  
Priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva v 4. štvrťroku 2016  
Vo 4. štvrťroku 2016 dosiahla priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v  
hospodárstve SR (vrátane odhadu za zamestnancov u živnostníkov) 990 Eur a v porovnaní  
so 4. štvrťrokom predchádzajúceho roka sa zvýšila o 3,6 %. Pokles spotrebiteľských cien v  
porovnaní s rastom nominálnej mzdy ovplyvnil vývoj reálnej mzdy, ktorá sa medziročne  
zvýšila o 3,7 %. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 3. štvrťroku 2016 vzrástla o 1  
%.  
Najvyššia úroveň priemernej mesačnej mzdy bola v odvetví informácie a komunikácia (1  
892 Eur), finančné a poisťovacie činnosti (1 769 Eur) a dodávka elektriny, plynu a pary (1  
17  
712 Eur). V desiatich odvetviach bola mzda nižšia ako v priemere za hospodárstvo SR.  
Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích  
službách (613 Eur), ostatných činnostiach (662 Eur) a v stavebníctve (689 Eur).  
Oproti 4. štvrťroku 2015 priemerná nominálna mzda relatívne najrýchlejšie rástla v ťažbe a  
dobývaní (o 13,7 %) a v dodávke elektriny, plynu a pary (o 9,7 %). Klesla v činnostiach v  
oblasti nehnuteľností (o 3,7 %), informáciách a komunikácii (o 2,7 %) a v stavebníctve (o  
1,4 %).  
Z pohľadu právnej formy subjektov priemerná nominálna mesačná mzda vzrástla v  
porovnaní so 4. štvrťrokom 2015 v príspevkových organizáciách o 6,3 % na 1 087 Eur, v  
rozpočtových organizáciách o 5,9 % na 1 073 Eur, vo veľkých podnikoch s 20 a viac  
zamestnancami o 4,2 % na 1 165 Eur a v malých podnikoch do 19 zamestnancov o 0,9 %  
na 755 Eur  
Z územného hľadiska vyššia ako v priemere za celé hospodárstvo SR bola priemerná  
nominálna mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji (1 235 Eur). V ostatných krajoch sa  
pohybovala od 798 Eur v Prešovskom kraji do 922 Eur v Trenčianskom kraji. Vo všetkých  
krajoch bola priemerná mzda vyššia ako vo 4. štvrťroku 2015 s najvyšším prírastkom o  
6,4 % v Trnavskom kraji.  
V roku 2016 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve  
hodnotu 912 Eur. Medziročne sa nominálne zvýšila o 3,3 %, reálna mzda vzrástla o 3,8  
%. Rast nominálnej mzdy bol o 0,4 p. b. rýchlejší ako v roku 2015.  
12. Hrubý zahraničný dlh Slovenskej republiky v roku 2016  
Celkový hrubý zahraničný dlh v treťom štvrťroku 2016 dosiahol úroveň 72 365,5 mil.  
USD (tab. č. 3), čo v porovnaní s 3. štvrťrokom 2015 predstavuje nárast o 4 703,4 mil.  
USD (67 662,1 mil. USD ).  
Tabuľka č. 3  
Hrubý zahraničný dlh SR v mil. EUR  
I. Vláda:  
1Q16  
26 184,6  
55,8  
2Q16  
26 643,8  
55,0  
3Q16  
26 833,6  
116,1  
0,0  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
0,0  
1,5  
0,0  
0,9  
0,6  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
47,1  
7,3  
50,1  
4,0  
111,8  
3,6  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
26 128,8  
21 965,6  
4 160,0  
0,0  
26 598,8  
22 416,0  
4 170,3  
0,0  
26 717,5  
22 551,7  
4 163,8  
0,0  
3,2  
2,5  
2,0  
II. Centrálna banka (NBS):  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
8 804,7  
8 272,6  
0,0  
6 147,4  
2 125,2  
0,0  
10 567,3  
10 025,0  
0,0  
5 776,8  
4 248,2  
0,0  
12 139,9  
11 714,2  
0,0  
5 921,9  
5 792,3  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
532,1  
0,0  
110,7  
542,3  
0,0  
114,0  
425,7  
0,0  
0,0  
18  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
SDR  
0,0  
0,0  
421,4  
0,0  
0,0  
428,3  
0,0  
0,0  
425,7  
III. Banky:  
7 230,7  
3 306,1  
99,5  
7 014,9  
3 089,8  
119,8  
7 412,6  
3 380,7  
121,0  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
2,6  
19,7  
55,0  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
3 066,0  
138,0  
2 917,1  
33,2  
3 162,4  
42,3  
3 924,5  
1 718,7  
1 371,7  
821,5  
3 925,1  
1 716,1  
1 355,8  
839,1  
4 031,9  
1 707,7  
1 298,6  
1 011,4  
14,3  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
12,7  
14,1  
IV. Ostatné sektory:  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Obchodné úvery  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
10 426,8  
4 507,7  
40,3  
984,4  
0,0  
10 702,9  
4 533,8  
46,4  
845,6  
0,0  
10 511,1  
4 307,4  
104,6  
704,3  
0,0  
3 474,4  
9,1  
3 620,9  
20,9  
3 487,4  
11,2  
5 919,0  
3 066,4  
2 821,1  
0,0  
29,7  
2,0  
6 169,1  
3 262,9  
2 858,3  
0,0  
46,0  
1,9  
6 203,7  
3 282,5  
2 872,7  
0,0  
46,5  
1,9  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Obchodné úvery  
Ostatné pasíva  
V. Priame investície: medzipodnikové pôžičky  
z toho: krátkodobý dlh  
15 090,6  
7 394,1  
7 696,5  
86,9  
15 271,2  
7 321,3  
7 949,9  
91,7  
15 468,3  
7 647,1  
7 821,2  
97,0  
dlhodobý dlh  
Pasíva voči podnikom priamej investície v zahraničí  
Pasíva voči priamym zahraničným investorom  
15 003,7  
15 179,5  
15 371,3  
HRUBÁ ZAHRANIČNÁ ZADLŽENOSŤ  
67 737,4  
70 200,0  
72 365,5  
19  
Hrubý zahraničný dlh SR v mil. EUR  
1Q15  
2Q15  
3Q15  
4Q15  
I. Vláda:  
30 149,9  
406,3  
404,8  
0,0  
28 033,4  
511,9  
405,0  
0,0  
27 867,1 26 487,2  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
609,5  
405,0  
0,0  
91,2  
0,0  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
1,5  
0,0  
29 743,6  
26 044,6  
3 693,0  
0,0  
106,9  
0,0  
27 521,6  
23 812,7  
3 703,5  
0,0  
204,5  
0,0  
27 257,6 26 396,0  
23 376,2 22 514,5  
3 876,7  
0,0  
91,2  
0,0  
3 877,6  
0,0  
3,9  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
6,1  
5,4  
4,7  
II. Centrálna banka (NBS):  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
8 597,4  
7 963,4  
0,0  
6 587,1  
1 376,3  
0,0  
8 511,1  
7 892,6  
0,0  
6 518,4  
1 374,2  
0,0  
9 299,3  
8 761,5  
0,0  
6 716,5  
2 045,0  
0,0  
9 573,0  
9 024,3  
0,0  
7 182,8  
1 841,5  
0,0  
634,0  
0,0  
197,2  
0,0  
0,0  
436,8  
618,5  
0,0  
190,4  
0,0  
0,0  
428,1  
537,8  
0,0  
111,5  
0,0  
0,0  
426,3  
548,7  
0,0  
115,3  
0,0  
0,0  
433,4  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
SDR  
III. Banky:  
5 826,7  
2 507,8  
7,9  
6 110,9  
2 578,0  
7,9  
5 944,0  
2 478,6  
8,0  
6 617,5  
2 742,6  
22,8  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
115,6  
39,1  
3,3  
5,6  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
2 190,6  
193,7  
2 459,2  
71,8  
2 385,8  
81,5  
2 672,9  
41,3  
3 318,9  
1 308,4  
1 269,8  
740,7  
3 532,8  
1 361,9  
1 324,1  
838,4  
8,4  
3 465,5  
1 326,7  
1 286,7  
849,5  
2,6  
3 874,9  
1 581,9  
1 500,3  
788,8  
3,9  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
0,0  
IV. Ostatné sektory:  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Obchodné úvery  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
11 202,0  
4 601,2  
8,5  
778,5  
0,0  
3 814,1  
0,0  
6 600,9  
2 957,3  
3 619,3  
0,0  
11 094,8  
4 609,6  
9,8  
744,4  
0,0  
3 855,4  
0,0  
6 485,2  
2 895,7  
3 565,0  
0,0  
10 873,7 10 837,0  
4 457,1  
13,6  
4 814,4  
34,7  
763,1  
0,0  
1 117,1  
0,0  
3 680,5  
0,0  
3 662,6  
0,0  
6 416,6  
2 918,5  
3 475,7  
0,0  
6 022,6  
2 891,3  
3 109,7  
0,0  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Obchodné úvery  
Ostatné pasíva  
24,3  
0,0  
24,6  
0,0  
22,4  
21,6  
0,0  
0,0  
V. Priame investície: medzipodnikové pôžičky 13 175,6  
13 501,8  
4 756,7  
8 745,2  
13 678,0 13 710,4  
z toho: krátkodobý dlh  
dlhodobý dlh  
5 028,4  
8 147,2  
5 155,9  
8 522,1  
4 994,7  
8 715,7  
Pasíva voči podnikom priamej investície v  
zahraničí  
60,2  
47,5  
47,4  
213,2  
20  
Pasíva voči priamym zahraničným investorom  
HRUBÁ ZAHRANIČNÁ ZADLŽENOSŤ  
*predbežné údaje  
13 115,3  
13 454,3  
13 630,6 13 497,2  
68 951,7  
67 252,0  
67 662,1 67 225,1  
13. Ďalšie ekonomické informácie  
Inštitút finančnej politiky (IFP), ktorý je analytickou kapacitou Ministerstva financií SR,  
Bratislava 16. marec 2017  
21