KANCELÁRIA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
P A R L A M E N T N Ý I N Š T I T Ú T  
O d d e l e n i e p a r l a m e n t n é h o v ý s k u m u a v z d e l á v a n i a  
Bratislava, 30.1.2017  
AKTUÁLNA EKONOMICKÁ  
A SOCIÁLNA SITUÁCIA  
V SLOVENSKEJ REPUBLIKE  
Vypracoval: Ing. Martina Hogenová, Odbor Parlamentný inštitút K NR SR  
Supervízor: RNDr. Katarína Kubišová, vedúca Oddelenia parlamentného výskumu a  
vzdelávania  
Schválil: JUDr. Milan Hodás, PhD., riaditeľ Odboru Parlamentný inštitút K NR SR  
Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky,  
Odbor Parlamentný inštitút, Nám. A. Dubčeka 1, 812 80 Bratislava,  
Materiál slúži výlučne pre poslancov a zamestnancov Národnej rady SR a Kancelárie NR  
SR a nemôže v plnej miere nahrádzať právne, alebo odborné poradenstvo v danej oblasti.  
Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie materiálu  
je možné iba so súhlasom Parlamentného inštitútu a autora.  
2
Predkladaný materiál má za úlohu informovať poslancov o aktuálnej úrovni ukazovateľov  
ekonomického vývoja SR. Je založený na prvom publikovaní vybraných ukazovateľov  
sledovaných na Štatistickom úrade SR. Reaguje na prognózy ekonomického vývoja SR  
vypracované na Ministerstve financií SR, polročné prognózy Európskej komisie, štvrťročné  
správy o eurozóne a ďalšie relevantné analytické pramene, medzi ktorými sú na prvom mieste  
informácie o vývoji verejných financií zverejňované Ministerstvom financií SR a štatistické  
prehľady a analýzy Národnej banky Slovenska.  
The aim of the submitted overview is to provide Members of Parliament with data on the  
current development of Slovak economy. It is based on the first release of selected indicators  
followed at the Statistical Office of the Slovak Republic. It responds to prognoses of  
development of Slovak economy prepared by the Ministry of Finance of the Slovak Republic,  
six-month prognoses issued by the European Commission, quarterly reports on the Euro  
area and other relevant analytical sources, most prominent of which being primarily  
information on development of public finance released by the Ministry of Finance of the  
Slovak Republic and statistical overviews and analyses by the National Bank of Slovakia.  
3
VII. volebné obdobie  
Obsah  
1. Základné ukazovatele vývoja ekonomiky SR (súhrnná tabuľka)  
2. Hrubý domáci produkt  
3. Vývoj cien (Inflácia)  
5
6
6
4. Zamestnanosť  
9
5. Nezamestnanosť  
10  
12  
12  
15  
16  
16  
17  
19  
21  
6. Zahraničný obchod  
7. Saldo štátneho rozpočtu  
8. Priemyselná produkcia  
9. Stavebná produkcia  
10. Maloobchod  
11. Vývoj miezd  
12. Hrubý zahraničný dlh  
13. Ďalšie ekonomické informácie  
4
1. Základné ukazovatele vývoja ekonomiky SR (súhrnná tabuľka)  
Hrubý domáci produkt  
V stálych cenách  
v bežných cenách  
+ 3,0 %  
+2,4 %  
3. štvrťrok 2016 / 3. štvrťrok 2015  
december 2016  
Harmonizovaný index  
spotrebiteľských cien  
(medzimesačný)  
100,1 %  
8,76 %.  
Miera evidovanej  
nezamestnanosti  
december 2016  
Saldo zahraničného obchodu  
Saldo štátneho rozpočtu  
3 789,9 mil. Eur november 2016  
k 31. 12. 2016  
k 31. 12. 2015  
-
980 255 tis.  
Eur  
-
1 880 989  
tis. Eur  
Priemyselná produkcia  
(medziročný rast)  
- 2,4 %  
november 2016 / november 2015  
Stavebná produkcia  
(medziročný rast)  
- 11,1 %  
+ 1,9  
november 2016 / november 2015  
november 2016 / november 2015  
Maloobchodný obrat  
Priemerná nominálna  
mesačná mzda zamestnanca  
hospodárstva SR  
889 €  
3. štvrťrok 2016  
3. štvrťrok 2016  
Hrubý zahraničný dlh  
72, 365  
mld. USD  
5
2. Hrubý domáci produkt  
Hrubý domáci produkt v 3. štvrťroku 2016  
Slovenská ekonomika pokračovala v medziročnom raste aj v 3. štvrťroku tohto roka.  
Tempo rastu hrubého domáceho produktu (HDP) sa však oproti 3. štvrťroku 2015  
spomalilo v stálych cenách o 0,9 p. b. na 3 %. Po revízii údajov vzrástol HDP medziročne  
v 1. štvrťroku o 3,4 % a v 2. štvrťroku o 3,8 %. V medzikvartálnom porovnaní (3. štvrťrok  
oproti 2. štvrťroku) sa objem HDP po sezónnom očistení zvýšil reálne o 0,7 %. V  
absolútnom vyjadrení dosiahol objem HDP 21 256,1 mil. Eur a v bežných cenách  
medziročne vzrástol o 2,4 %.  
Ekonomický rast v 3. štvrťroku 2016 bol podporený zahraničným dopytom, ktorý sa  
medziročne zvýšil o 4,5 %. Domáci dopyt zaznamenal zmenu trendu a klesol o 1,1 %  
(prvýkrát od 2. štvrťroka 2013). Rozhodujúcim faktorom jeho zníženia bola nižšia tvorba  
hrubého kapitálu o 9,9 % (z toho tvorba hrubého fixného kapitálu o 17 %). Výdaje na  
konečnú spotrebu vzrástli medziročne v úhrne o 2,4 %, v tom na konečnú spotrebu  
domácností o 2,5 %, na konečnú spotrebu verejnej správy o 2,1 % a na konečnú spotrebu  
neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 1,9 %. Z pohľadu vonkajšieho dopytu sa  
oproti 3. štvrťroku 2015 spomalila dynamika rastu vývozu výrobkov a služieb o 2,7 p. b.  
na 4,5 % a dovozu výrobkov a služieb o 9 p. b. na 0,8 %.  
Reálny rast hrubého domáceho produktu bol generovaný vyššou pridanou hodnotou  
vytvorenou v pôdohospodárstve, priemysle, verejnej správe a vo vzdelávaní. Pridaná  
hodnota  
v
odborných, vedeckých  
a
technických činnostiach zostala na rovnakej  
medziročnej úrovni. Pokles bol zaznamenaný vo finančných a poisťovacích činnostiach o  
10,1 % a informačných a komunikačných činnostiach o 6,6 %. Pozitívne pôsobil aj vyšší  
výber čistých daní z produktov o 3,3 %.  
Z vytvoreného HDP dôchodkovou metódou 1) tvoril hrubý prevádzkový prebytok a  
zmiešané dôchodky 11 504,6 mil. Eur. Oproti 3. štvrťroku 2015 vzrástol ich objem o 1,6  
%. Odmeny zamestnancov 2) v hodnote 7 685,7 mil. Eur boli vyššie o 3,7 %. Objem  
vybraných daní z produkcie a dovozu vzrástol o 2,6 % na 2 279,8 mil. Eur. Hodnota  
subvencií sa zvýšila o 11,9 % a dosiahla 214 mil. Eur.  
V 1. až 3. štvrťroku 2016 dosiahla tvorba hrubého domáceho produktu hodnotu 60 021,9  
mil. Eur. V bežných cenách sa oproti 1. až 3. štvrťroku 2015 zvýšila o 2,9 %. V stálych  
cenách vzrástla o 3,4 %, čo bolo o 0,2 p. b. menej ako v 1. až 3. štvrťroku 2015.  
3. Vývoj cien (inflácia)  
a) Vývoj jadrovej a čistej inflácie v decembri 2016  
V decembri 2016 miera medziročnej inflácie v úhrne dosiahla hodnotu 0,2 %. Jadrová  
inflácia a čistá inflácia dosiahla zhodne hodnotu 0,9 %.  
V
decembri oproti novembru úhrnnú infláciu jadrová inflácia ovplyvnila 0,08  
percentuálneho bodu (p. b.), regulované ceny nepriame dane úhrnnú infláciu  
a
neovplyvnili. Ceny potravín jadrovú infláciu ovplyvnili 0,05 p. b., čistá inflácia jadrovú  
b) Harmonizované indexy spotrebiteľských cien v decembri 2016  
6
Priemerná ročná miera inflácie (vyjadrená zmenou priemerného harmonizovaného indexu  
spotrebiteľských cien za posledných 12 mesiacov oproti priemeru predchá-dzajúcich 12  
mesiacov) dosiahla v decembri 2016 hodnotu -0,5%.  
V
decembri 2016 medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom  
spotrebiteľských cien dosiahla hodnotu 0,2 %.  
Medzimesačný harmonizovaný index spotrebiteľských cien 100,1 % bol ovplyvnený  
najmä zvýšením a znížením cien v nasledovných odboroch klasifikácie COICOP: doprava  
(kladný príspevok 0,08 percentuálneho bodu), potraviny a nealkoholické nápoje (kladný  
príspevok 0,03 p. b.), rekreácia a kultúra (kladný príspevok 0,03 p. b.), zdravie (kladný  
príspevok 0,01 p. b.), odevy a obuv (kladný príspevok 0,01 p. b.), alkoholické nápoje a  
tabak (záporný príspevok -0,02 p. b.), rozličné tovary a služby (záporný príspevok -0,02  
p. b.), nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domu (záporný príspevok -0,03 p. b.).  
c) Vývoj spotrebiteľských cien v decembri 2016  
Spotrebiteľské ceny sa v decembri 2016 v porovnaní s novembrom 2016 v úhrne zvýšili o  
0,1 %. Vzrástli ceny v odboroch doprava o 1 %; zdravie; rekreácia a kultúra zhodne o 0,3  
%; potraviny a nealkoholické nápoje; odevy a obuv; hotely, kaviarne a reštaurácie zhodne  
o 0,1 %. Znížili sa ceny nábytku, bytového zariadenia a bežnej údržby domu o 0,5 %;  
alkoholických nápojov a tabaku 0,3 %; rozličných tovarov a služieb o 0,2 %. Na  
novembrovej úrovni ostali ceny v odboroch bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá;  
poštové a te lekomunikačné služby; vzdelávanie.  
Zvýšenie cien potravín o 0,3 % ovplyvnil rast cien zeleniny (vrátane zemiakov) o 3,3 %,  
ovocia o 2,5 %, mäsa o 0,4 %, mlieka, syrov a vajec o 0,2 %. Klesli ceny olejov a tukov o  
2,7 %, rýb o 1,4 %, cukru, džemu, medu, sirupov, čokolády a cukroviniek o 0,5 %.  
Nezmenili sa ceny chleba a obilnín. Znížili sa ceny nealkoholických nápojov o 1,3 % (kávy,  
čaju a kakaa o 1,5 %, minerálnych vôd, nealkoholických nápojov a štiav o 1,3 %).  
Rast cien zeleniny (vrátane zemiakov) ovplyvnili vyššie ceny šalátových uhoriek o 62,9 %,  
karfiolu o 14,8 %, cesnaku o 3,2 %, zemiakov o 2,1 %, karotky o 1,2 %, petržlenu o 1 %.  
Klesli ceny cibule o 5,8 %, zeleru o 2,2 %, paradajok o 1,4 %, bielej kapusty o 0,7 %,  
papriky o 0,5 %. Vyššie ceny ovocia ovplyvnilo zvýšenie cien stolového hrozna o 67,2 %.  
Klesli ceny pomarančov o 20,2 %, kiwi o 18,3 %, banánov o 7,6 %, citrónov o 5,6 %,  
mandarínok o 4,1 %, jabĺk o 2,5 %. Zvýšenie cien mäsa ovplyvnili vyššie ceny bravčového  
mäsa, hydiny zhodne o 0,5 %, hovädzieho mäsa o 0,3 %. Klesli ceny údenín o 0,1 %.  
Pokles cien v odbore alkoholické nápoje a tabak ovplyvnilo zníženie cien alkoholických  
nápojov o 0,6 % (vína o 0,7 %, destilátov, piva zhodne o 0,6 %). Nezmenili sa ceny  
tabaku.  
Vyššie ceny v odbore odevy a obuv ovplyvnil rast cien odevov o 0,2 %; klesli ceny obuvi o  
0,1 %.  
V odbore bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá na novembrovej úrovni ostali ceny  
skutočného n ájomného plateného nájomníkmi; vodného; odvozu a likvidácie odpadu;  
stočného; iných služieb vzťahujúcich sa na bývanie; elektriny; plynu; tepelnej energie.  
Zvýšili sa ceny služieb pre pravidelnú údržbu a opravy obydlia o 0,7 %; tovarov pre  
pravidelnú údržbu a opravy obydlia o 0,1 %. Klesli ceny imputovaného nájomného  
bývajúcich vlastníkov; pevných palív zhodne o 0,1 %.  
7
Zníženie cien v odbore nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domu ovplyvnil pokles  
cien skla, stolového riadu, potrieb pre domácnosť o 1,3 %; bytového textilu o 1,2 %;  
tovarov a služieb pre bežnú údržbu domácnosti o 0,7 %; nábytku, zariadenia, kobercov,  
podlahových krytín o 0,4 %. Vzrástli ceny domácich spotrebičov o 0,3 %. Nezmenili sa  
ceny nástrojov a zariadení pre dom a záhradu.  
Na zvýšenie cien v odbore zdravie vplývali vyššie ceny zdravotníckych služieb iných ako  
nemocničných o 0,5 % (služieb lekárov o 1 %, služieb zubných lekárov o 0,1 %, nezmenili  
sa ceny ostatných služieb mimo nemocníc); zdravotníckych a farmaceutických výrobkov,  
terapeutických prístrojov a zariadení o 0,2 % (iných zdravotníckych produktov o 0,4 %,  
farmaceutických prípravkov a produktov o 0,1 %, nezmenili sa ceny terapeutických  
prístrojov a zariadení). Nezmenené ostali ceny nemocničných služieb.  
Vyššie ceny v doprave ovplyvnilo zvýšenie cien prevádzky prostriedkov osobnej dopravy o  
2,4 % (pohonných látok a mazív o 4,1 %, iných služieb spojených s prostriedkami osobnej  
dopravy o 0,6 %, údržby a opráv o 0,2 %, náhradných dielov a príslušenstva o 0,1 %).  
Klesli ceny nákupu dopravných prostriedkov o 0,9 % (klesli ceny ojazdených motorových  
vozidiel o 1,7 %, vzrástli ceny nových motorových vozidiel o 0,4 %); dopravných služieb o  
0,4 % (klesli ceny leteckej osobnej dopravy o 21,4 %, zvýšili sa ceny iných dopravných  
služieb o 3,3 %, nezmenili sa ceny cestnej osobnej dopravy).  
V odbore pošta a telekomunikácie na novembrovej úrovni ostali ceny poštových služieb;  
telefónnych služieb. Klesli ceny telefónnych prístrojov o 0,3 %.  
Rast cien v odbore rekreácia a kultúra ovplyvnilo zvýšenie cien novín, kníh a kancelárskych  
potrieb o 0,8 %; dovoleniek s programom o 0,4 %; iného vybavenia pre rekreáciu,  
záhradu a domáce zvieratá o 0,2 %. Znížili sa ceny iných veľkých zariadení dlhodobej  
spotreby pre rekreáciu; rekreačných a kultúrnych služieb zhodne o 0,2 %. Nezmenili sa  
ceny audiovizuálnej a fotografickej techniky.  
V odbore vzdelávanie na novembrovej úrovni zostali ceny predškolského, základného,  
stredoškolského; vysokoškolského vzdelania a vzdelania, ktoré nie je definované úrovňou.  
Zvýšenie cien v odbore hotely, kaviarne a reštaurácie ovplyvnil rast cien stravovania o 0,1  
% (v reštauráciách, v kaviarňach o 0,1 %, nezmenili sa ceny v jedálňach). Nezmenené  
zostali ceny ubytovacích služieb.  
Na zníženie cien v odbore rozličné tovary a služby vplývali nižšie ceny osobnej  
starostlivosti o 0,4 %. Vzrástli ceny osobných predmetov inde neklasifikovaných o 0,1 %.  
Na novembrovej úrovni ostali ceny sociálnych služieb (vzrástla úhrada v zariadení  
sociálnych služieb o 0,1 %); poistenia (klesli ceny povinného zmluvného poistenia  
motorového vozidla o 0,2 %, vzrástli ceny zdravotného poistenia o 0,1 %, nezmenili sa  
ceny  
havarijného  
poistenia  
motorového  
vozidla);  
finančných  
služieb  
inde  
neklasifikovaných; iných služieb inde neklasifikovaných.  
V decembri 2016 v porovnaní s decembrom 2015 sa spotrebiteľské ceny v úhrne zvýšili o  
0,2 %. Vzrástli ceny v odboroch doprava o 2 %; vzdelávanie; hotely, kaviarne a  
reštaurácie zhodne o 1,9 %; zdravie o 1,6 %; rekreácia a kultúra; rozličné tovary a služby  
zhodne o 1,4 %; alkoholické nápoje a tabak o 1,3 %; poštové a telekomunikačné služby o  
0,6 %; odevov a obuvi o 0,2 %. Klesli ceny potravín a nealkoholických nápojov o 1,3 %;  
za bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá o 1,2 %; za nábytok, bytové zariadenie a  
bežnú údržbu domu o 0,1 %.  
8
V priemere za rok 2016 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2015 sa spotrebiteľské  
ceny v úhrne znížili o 0,5 %.  
Index spotrebiteľských cien sa v decembri oproti novembru zvýšil v domácnostiach  
zamestnancov,  
v
domácnostiach dôchodcov  
a
v
domácnostiach nízkopríjmových  
domácností zhodne o 0,1 %.  
Index spotrebiteľských cien sa v decembri 2016 medziročne za domácnosti zamestnancov  
zvýšil o 0,3 %, za domácnosti dôchodcov a za nízkopríjmové domácnosti sa nezmenil.  
V priemere za rok 2016 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2015 sa index  
spotrebiteľských cien znížil za domácnosti zamestnancov o 0,4 %, za domácnosti  
dôchodcov a za nízkopríjmové domácnosti zhodne o 0,7 %.  
4. Zamestnanosť  
Zamestnanosť v 3. štvrťroku 2016  
M
edziročný rast zamestnanosti podľa Výberového zisťovania pracovných síl (VZPS)  
pokračoval aj v 3. štvrťroku 2016. V porovnaní s 3. štvrťrokom 2015 sa jeho dynamika  
zrýchlila o 0,3 p. b. na 2,8 %. V absolútnom vyjadrení tak počet pracujúcich 2) vzrástol o  
68,6 tis. osôb na 2 503,4 tis. osôb. Sezónne očistená celková zamestnanosť oproti 2.  
štvrťroku 2016 sa zvýšila o 0,4 %, resp. o 10,8 tis. osôb na 2 498,3 tis. osôb.  
Priaznivý vývoj celkovej zamestnanosti ovplyvnili všetky skupiny pracujúcich, najviac rast  
počtu zamestnancov o 58,2 tis. (o 2,8 %) na 2 127,1 tis. K rastu podnikateľského  
segmentu 3) o 12,5 tis. (o 3,5 %) na 374,3 tis. prispeli podnikatelia bez zamestnancov s  
prírastkom 8,2 tis. na 298,4 tis. a tiež podnikatelia so zamestnancami s rastom o 4,5 tis.  
na 76 tis. osôb.  
Nové pracovné príležitosti vznikali najmä v priemysle a vo vybraných odvetviach služieb. V  
úhrne za celý priemysel zamestnanosť vzrástla o 22 tis. (o 3,3 %) na 690,2 tis. osôb, z  
toho  
v priemyselnej výrobe o 15 tis. osôb. Opätovne vzrástla zamestnanosť v  
stavebníctve, počet pracujúcich sa medziročne zvýšil o 19,5 tis. (o 9,2 %) na 231,1 tis.  
osôb. V rámci služieb sa počet pracujúcich zvýšil najmä v odvetví odborné, vedecké a  
technické činnosti (o 11,4 tis. osôb).  
Miera zamestnanosti osôb vo veku 20 - 64 rokov 4) sa v porovnaní s 3. štvrťrokom 2015  
zvýšila o 2,2 p. b. na 70,1 %. Miera zamestnanosti mužov sa zvýšila o 1,8 p. b. na 77,2 %  
a žien o 2,4 p. b. na 62,9 %.  
Vekové zloženie trhu práce sa menilo vďaka rastu zamestnanosti vo všetkých vekových  
skupinách s výnimkou kategórie 55-59 rokov, a to najmä kvôli poklesu o 2,8 tis.  
pracujúcich mužov. Najvyšší prírastok bol vo vekovej skupine 35-49-ročných (o 25,8 tis.).  
Rast počtu pracujúcich osôb  
a
miery zamestnanosti zaznamenali všetky kraje.  
Zamestnanosť relatívne najviac vzrástla v Trnavskom (o 4,8 %) a Bratislavskom kraji (o  
9
4,7 %). Tieto kraje zároveň dosiahli najvýraznejší rast miery zamestnanosti vo vekovej  
skupine 20 - 64 ročných, v Trnavskom o 3,9 p. b. a v Bratislavskom kraji o 3,7 p. b.  
Rozdiel medzi najvyššou mierou zamestnanosti v Bratislavskom kraji a najnižšou v  
Košickom kraji bol 14,6 p. b., medziročne sa tak zvýšil o 2,9 p. b.  
V priemere za 1. až 3. štvrťrok 2016 zamestnanosť medziročne vzrástla o 2,9 % na 2  
485,3 tis. osôb.  
V zahraničí podľa VZPS 5) krátkodobo pracovalo 160,3 tis. osôb. V porovnaní s 3.  
štvrťrokom 2015 ich počet vzrástol o 6,6 tis. osôb (o 4,3 %). Medzi migrantmi prevládali  
pracujúci v stavebníctve (46,7 tis.), zdravotníctve a sociálnej pomoci (40 tis.) a v  
priemyselných odvetviach (32,4 tis.). Z európskych krajín najviac slovenských občanov  
pracovalo v Rakúsku (51,4 tis.) a v Českej republike (39,5 tis.). Prácu v zahraničí  
nachádzali predovšetkým pracujúci z Prešovského (41,3 tis.), Košického (25,8 tis.) a  
Žilinského kraja (25,5 tis.). Pracujúcich v zahraničí pribudlo v šiestich krajoch, najviac ich  
počet vzrástol v Košickom kraji o 6,9 tis (o 36,5 %). Klesol v Nitrianskom o 4,7 tis. a  
Žilinskom kraji o 2,1 tis. osôb.  
Počty ponúkaných voľných pracovných miest 6) v 3. štvrťroku medziročne vzrástli v  
priemere o 3 142 (o 18,2 %) na 20 430 miest. Absolútne najviac v doprave a skladovaní  
(o 892), veľkoobchode a maloobchode (o 782 miest) a v priemyselnej výrobe (o 756  
miest). Výraznejšie zvýšenie bolo aj  
v stavebníctve a finančných a poisťovacích  
činnostiach. Ponuka voľných pracovných miest sa medziročne znížila iba vo verejnej  
správe, sociálnom zabezpečení (o 21 %) a v dodávke elektriny, plynu, pary (o 19,5 %).  
5. Nezamestnanosť  
Nezamestnanosť v 3. štvrťroku 2016  
Rast celkovej zamestnanosti v hospodárstve bol sprevádzaný znížením nezamestnanosti,  
ktorej tempo poklesu sa oproti 3. štvrťroku 2015 prehĺbilo o 3,7 p. b. na 15,3 %. Počet  
nezamestnaných osôb v metodike VZPS sa tak v 3. štvrťroku 2016 medziročne znížil o  
47,4 tis. a dosiahol 262,4 tis. osôb. Pokles nezamestnanosti sa prejavil viac u žien (o 28  
tis.) ako u mužov (o 19,4 tis.). Miera nezamestnanosti sa tým znížila o 1,8 p. b. na 9,5 %.  
V prípade mužov klesla o 1,3 p. b. na 8,7 % a u žien o 2,4 p. b. na 10,5 %. V  
medzikvartálnom porovnaní (3. štvrťrok 2016 oproti 2. štvrťroku 2016) klesla sezónne  
očistená nezamestnanosť o 10,4 tis. (o 3,8 %) na 263,6 tis. osôb.  
Pozitívny vývoj na trhu práce bol ovplyvnený aj poklesom dlhodobej nezamestnanosti.  
Počet osôb nezamestnaných dlhšie ako 1 rok sa medziročne znížil o 52,6 tis. osôb (o 26,6  
%) na 145,5 tis. osôb. Počet krátkodobo nezamestnaných (do 1 roka) bol 116,9 tis. osôb.  
Z hľadiska vekovej štruktúry tvorili najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných osoby vo veku  
35 -49 rokov s počtom 83,5 tis. osôb a podielom 31,8 % na celkovej nezamestnanosti. Tá  
istá veková skupina zároveň zaznamenala najvýraznejší úbytok nezamestnaných o 19,2  
tis. Nezamestnanosť klesala aj v ostatných vekových skupinách s výnimkou kategórie 55-  
59 rokov, kde došlo k miernemu rastu o 0,3 %.  
Nezamestnaní, ktorí ešte nikdy nemali zamestnanie, tvorili 23,5  
%
z
celkovej  
nezamestnanosti, ich podiel sa medziročne znížil o 2 p. b. Z hľadiska ekonomickej činnosti  
posledného zamestnávateľa najviac osôb naposledy pracovalo v priemysle (17,6 %),  
stavebníctve (9,4 %) a vo veľkoobchode a maloobchode (9,1 %).  
10  
Najvyšší počet nezamestnaných bol v Prešovskom (61,5 tis.) a Banskobystrickom kraji  
(42,6 tis.). Nezamestnanosť klesla vo všetkých krajoch, relatívne najviac v Trnavskom (o  
24,8 %) a Nitrianskom kraji (o 22,1 %). Najvyššia regionálna miera nezamestnanosti  
(15,3 %) bola v Prešovskom kraji. Miera nezamestnanosti sa znížila vo všetkých krajoch,  
najvýraznejšie v Trnavskom kraji (o 2,7 p. b.).  
V 1. až 3. štvrťroku 2016 nezamestnanosť medziročne klesla o 14,9 % na 270,6 tis. osôb.  
Evidovaná nezamestnanosť v novembri  
V
novembri 2016 miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla hodnotu 8,78 %.  
Medzimesačne, v porovnaní s októbrom 2016 (9,08 %) poklesla o 0,30 percentuálneho  
bodu (p. b.). Medziročne poklesla o 1,99 p. b. (v novembri 2015 10,77 %).  
Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie (UoZ) v novembri 2016 dosiahol 238 380  
osôb. Medzimesačne, v porovnaní s októbrom 2016 (246 594 osôb), poklesol o 8 214 osôb  
(o 3,33 %). Medziročne poklesol o 52 132 osôb, čo je o 17,94 % menej (v novembri 2015  
– 290 512 osôb).  
Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu UoZ dosiahla v novembri 2016 10,24  
%. Medzimesačne, v porovnaní s októbrom 2016 (10,50 %) poklesla o 0,26 p. b..  
Medziročne poklesla o 2,26 p. b. (v novembri 2015 12,50 %).  
Stav celkového počtu UoZ v novembri 2016 dosiahol 278 192 osôb. Medzimesačne, v  
porovnaní s októbrom 2016 (285 251 osôb), poklesol o 7 059 osôb (o 2,47 %).  
Medziročne poklesol o 58 839 osôb, čo je o 17,46 % menej (v novembri 2015 stav 337  
031 osôb).  
V
novembri 2016 bol vo všetkých krajoch dosiahnutý pokles miery evidovanej  
nezamestnanosti (MEN). Najvýraznejší pokles (o 0,47 p. b.) bol dosiahnutý  
v
Banskobystrickom kraji.  
Z
regionálneho pohľadu  
v
sledovanom mesiaci najvyššiu mieru evidovanej  
nezamestnanosti  
zaznamenal Prešovský kraj (13,93 %). Úroveň miery evidovanej  
nezamestnanosti nad slovenský priemer (8,78 %) zaznamenal ešte Banskobystrický kraj s  
12,70 % a Košický kraj s 12,72 %.  
Na okresnej úrovni bol v novembri 2016 v 71 okresoch dosiahnutý pokles miery  
evidovanej nezamestnanosti, v 6 okresoch bol nárast miery evidovanej nezamestnanosti a  
v dvoch okresoch sa miera evidovanej nezamestnanosti nezmenila.  
V sledovanom mesiaci najvyššia miera evidovanej nezamestnanosti bola zaznamenaná v  
okrese Rimavská Sobota (24,77 %). Najnižšiu mieru evidovanej nezamestnanosti (3,32  
%) dosiahli okresy Galanta, Hlohovec a Piešťany.  
Ku koncu novembra 2016 úrady práce evidovali 37 869 voľných pracovných miest (VPM).  
V medzimesačnom porovnaní to predstavovalo pokles o 2 756 VPM. Najviac VPM bolo v  
Bratislavskom kraji, a to 9 331 miest (podiel 24,6 %), najmenej voľných pracovných  
miest bolo v Košickom kraji 2 520 (podiel 6,6 %).  
VPM z hľadiska ich štruktúry:  
•operátori a montéri strojov a zariadení – 11 708 miest (v Bratislavskom kraji 2 933  
miest)  
11  
• kvalifikovaní pracovníci a remeselníci – 7 593 miest (v Prešovskom kraji 1 347 miest)  
•pracovníci v službách a obchode – 5 764 miest (v Bratislavskom kraji 1 569 miest)  
Tabuľka č.1  
Miera evidovanej nezamestnanosti SR 2016  
mesiac  
Evidovaná  
Nezamest.  
1
2
3
9,98  
4
9,64  
5
9,45  
6
9,45  
7
9,44  
8
9,43  
9
9,42  
10  
9,08  
11  
8,78  
12  
8,76  
10,39  
10,09  
6. Vývoj zahraničného obchodu v novembri 2016 a za jedenásť mesiacov roku  
2016  
V novembri 2016 dosiahol celkový vývoz tovaru hodnotu 6 655,5 mil. Eur pri medziročnom  
raste o 4 %. Celkový dovoz tovaru sa zvýšil o 5,5 % na 6 368,8 mil. Eur. Saldo  
zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 286,7 mil. Eur (o 76,4 mil. Eur nižšie ako v  
novembri 2015).  
Za jedenásť mesiacov roku 2016 sa v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2015 zvýšil  
celkový vývoz tovaru o 3,2 % na 64 576,5 mil. Eur a celkový dovoz sa zvýšil o 2,7 % na  
60 786,6 mil. Eur.  
Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 3 789,9 mil. Eur (o 387 mil. Eur  
vyššie ako za rovnaké obdobie roku 2015).  
7. Saldo štátneho rozpočtu  
a) Stav na účtoch štátneho rozpočtu  
Schodok štátneho rozpočtu, ktorý k 31.12.2016 dosiahol výšku 980 255 tis. eur je o  
0,52 -krát nižší ako saldo v decembri roku 2015 (-1 880 989 tis. eur) a dosiahlo úroveň  
49,74 % salda rozpočtovaného na rok 2016, kým príjmy resp. výdavky sú na úrovni  
99,99 % resp. 93,90 % rozpočtovaného objemu.  
Príjmy štátneho rozpočtu boli 31.12.2016 (14 275 917 tis. Eur) o 11,66 % nižšie ako  
v decembri minulého roku (16 162 015 tis. eur), kým decembrové výdavky (15 256 172  
tis. Eur) sú v porovnaní s vlaňajšími decembrovými výdavkami (18 043 004 tis. eur)  
o 2 786 832 tis. eur nižšie.  
12  
Vývoj príjmov, výdavkov a salda štátneho rozpočtu v roku 2016  
(kumulatívne údaje)  
Tabuľka č. 2  
2016  
Príjmy  
Výdavky  
Schodok/Prebytok  
Ukazovateľ  
tis. eur % plnenia  
tis. eur % plnenia  
tis. eur  
% plnenia  
31. 1.  
910 530  
1 560877  
2 655 846  
4 026 440  
5 094 364  
6 564 081  
7 744 569  
8 859 626  
9 794 303  
6,37768  
10,93295  
18,60252  
28,2026  
35,6827  
45,9772  
54,2458  
62,0560  
68,6029  
901 949  
2 394 947  
3 534 729  
4 672 536  
6 205 875  
7 300 462  
8 368 772  
9 470 693  
10 438 574  
5,55141  
14,74067  
21,75592  
28,75902  
38,1965  
44,9336  
51,5090  
58,2912  
64,2484  
8 851  
-0,43549  
-
-
-
834 070  
28. 2.  
31.3.  
30.4.  
31.5.  
30.6.  
31.7.  
31.8.  
30.9  
42,33009  
44,60440  
32,79017  
56,4105  
37,3722  
31,6790  
31,0124  
32,6975  
878 883  
646 096  
1 111 511  
736 381  
624 203  
611 067  
644 271  
420 550  
-
-
-
-
-
-
31.10  
30.11  
11 131 180  
12 327 298  
77,9668  
86,3449  
11 551 730  
12 949 455  
71,0989  
79,7026  
21,3434  
31,5752  
- 622 157  
980 255  
-
31.12  
Štátny  
rozpočet  
roku 2014  
14 275 917  
14 276 806  
99,9937  
15 256 172  
16 247 201  
93,9003  
49,7491  
-1 970 395  
Poznámka: Údaje o plnení rozpočtu sú prevzaté zo štátneho výkazníctva Ministerstva financií SR a sú priebežné,  
spracvané na základe bankových účtov k poslednému dňu príslušného mesiaca  
.
13  
14  
8. Priemyselná produkcia v novembri 2016  
Priemyselná produkcia (PP) v novembri medziročne vzrástla o 2,4 %. Vývoj podľa sekcií  
SK NACE Rev. 2 ovplyvnil rast v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 6,2  
%,  
v priemyselnej výrobe o 2,4 % a pokles v ťažbe a dobývaní o 14,5 %.  
Zo špeciálnych zoskupení priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom  
raste produkcie, najvýznamnejšie zvýšenie zaznamenali výroba kovov a kovových  
konštrukcií okrem strojov a zariadení o 16,8 %, dodávka elektriny, plynu, pary a  
studeného vzduchu o 6,2 %, výroba elektrických zariadení o 7,6 %, výroba strojov a  
zariadení inde nezaradených o 3,7 % a výroba textilu, odevov, kože a kožených výrobkov  
o 9,8 %. Celkovú produkciu ovplyvnil pokles vo výrobe výrobkov z gumy a plastu a  
ostatných nekovových minerálnych výrobkov o 4,1 %, výrobe počítačových, elektronických  
a optických výrobkov o 5,5 %, ťažbe a dobývaní o 14,5 %, výrobe chemikálií a chemických  
produktov o 18,2 % a v ostatnej výrobe, oprave a inštalácií strojov a zariadení o 1,1 %.  
Podľa hlavných priemyselných zoskupení sa v porovnaní s novembrom 2015 zvýšila výroba  
pre medzispotrebu o 5,1 %, produkcia súvisiaca s energetikou o 5 %, produkcia  
predmetov krátkodobej spotreby o 4 % a produkcia investičných prostriedkov o 0,4 %.  
Nižšia bola výroba predmetov dlhodobej spotreby o 4,8 %.  
Po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia v novembri 2016 oproti  
októbru 2016 zvýšila o 1 %.  
Od začiatku roka 2016 vzrástla PP medziročne o 3,4 %, v tom v priemyselnej výrobe o 3,7  
% a v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 2 %. Produkcia klesla v ťažbe  
a dobývaní o 3,9 %.  
Zo špeciálnych zoskupení priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom  
raste produkcie, bolo najvýznamnejšie zvýšenie vo výrobe dopravných prostriedkov o 7,6  
%, výrobe kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení o 8,3 %, výrobe  
elektrických zariadení o 10,5 %, výrobe drevených a papierových výrobkov, tlače o 4,8 %  
a v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 2 %. Produkcia klesla vo výrobe  
15  
výrobkov z gumy a plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov o 6,1 %, výrobe  
potravín, nápojov a tabakových výrobkov o 2,3 %, ťažbe a dobývaní o 3,9 %, výrobe  
koksu a rafinovaných ropných produktov o 3,6 % a vo výrobe chemikálií a chemických  
produktov o 3,9 %.  
Podľa hlavných priemyselných zoskupení sa zvýšila produkcia investičných prostriedkov o  
5 %, výroba pre medzispotrebu o 3,5 %, výroba predmetov dlhodobej spotreby o 2,3 %, a  
produkcia súvisiaca s energetikou o 0,9 %. Nižšia bola výroba predmetov krátkodobej  
spotreby o 1,3 %  
9. Stavebná produkcia v novembri 2016  
V stavebníctve v novembri 2016 pokračoval deviaty mesiac po sebe medziročný pokles  
produkcie. Oproti novembru 2015 sa celková stavebná produkcia znížila o 11,1 % na  
490,8 mil. Eur. Po zohľadnení sezónnych vplyvov bola o 5,6 % vyššia ako v októbri 2016.  
Produkcia realizovaná stavebnými firmami v tuzemsku v novembri 2016 oproti novembru  
2015 klesla o 11,1 % na 468 mil. Eur. Jej podiel na celkovej stavebnej produkcii sa  
medziročne nezmenil a ostal na úrovni 95,4 %. Vývoj tuzemskej produkcie ovplyvnil  
pokles stavebných prác na novej výstavbe vrátane modernizácií a rekonštrukcií o 15,2 % a  
zníženie opráv a údržby o 3,3 %. V štruktúre tuzemskej produkcie nová výstavba vrátane  
modernizácií a rekonštrukcií tvorila 69,1 % (o 3,4 p. b. menej ako v novembri 2015).  
Podiel prác na opravách a údržbe sa zvýšil o 2,4 p. b. a tvoril 29,2 %. Z hľadiska  
výrobného zamerania klesol objem prác na inžinierskych stavbách o 9,1 % a na budovách  
o 12,2 %. V rámci tuzemska tvorili práce na budovách 62,8 %, inžinierske stavby sa  
podieľali 37,2 %.  
Produkcia realizovaná stavebnými firmami v zahraničí medziročne klesla o 10,3 %. Jej  
podiel na celkovom objeme produkcie tvoril 4,6 %.  
V priemere za jedenásť mesiacov roka 2016 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2015  
sa stavebná produkcia znížila o 9,8 % a dosiahla objem 4 419,9 mil. Eur. Produkcia  
realizovaná v tuzemsku klesla o 10,4 % na 4 186,2 mil. Eur. Objem prác na novej  
výstavbe vrátane modernizácií a rekonštrukcií sa znížil o 15,5 % na 2 950,1 mil. Eur.  
Stavebné práce na opravách a údržbe sa zvýšili o 2,7 % a dosiahli 1 169,6 mil. Eur. V  
štruktúre tuzemskej produkcie klesol podiel novej výstavby vrátane modernizácií a  
rekonštrukcií o 4,3 p. b. na 70,5 %, podiel prác na opravách a údržbe sa zvýšil na 27,9 %.  
Produkcia v zahraničí vzrástla o 2,2 %.  
10. Tržby za vlastné výkony a tovar vo vnútornom obchode v novembri 2016  
Vývoj v novembri 2016 v porovnaní s októbrom 2016  
Tržby za vlastné výkony a tovar (ďalej len tržby) medzimesačne vzrástli vo veľkoobchode  
o 1,6 % a maloobchode o 1,2 %. Klesli v ubytovaní o 5,1 %, predaji a oprave motorových  
vozidiel a motocyklov o 1,1 % a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 0,2 %.  
Vývoj v novembri 2016 v porovnaní s novembrom 2015  
Tržby v predaji a oprave motorových vozidiel a motocyklov sa zvýšili o 11,9 % v dôsledku  
rastu v predaji motorových vozidiel o 18,4 % a v predaji dielov a príslušenstva motorových  
vozidiel o 1 %. Tržby v oprave a údržbe motorových vozidiel klesli o 1,4 %  
16  
Tržby vo veľkoobchode v porovnaní s novembrom 2015 vzrástli v úhrne o 5,6 %. Rast bol  
vo väčšine činností, z toho najvýraznejší v ostatnom špecializovanom veľkoobchode  
o 10,7 %, veľkoobchode so zariadeniami pre IKT o 25,5 % a vo veľkoobchode s tovarom  
pre domácnosť o 7,1 %. Tržby klesli v nešpecializovanom veľkoobchode o 7,6 % a v  
sprostredkovaní veľkoobchodu o 6,7 %.  
V maloobchode sa tržby zvýšili o 3,9 %. Zvýšenie súviselo s rastom tržieb najmä v  
maloobchode ostatného tovaru v špecializovaných predajniach o 8,6 %, maloobchode  
s ostatným  
tovarom  
pre  
domácnosť  
v špecializovaných  
predajniach  
o 6,5 %  
a v maloobchode  
v nešpecializovaných  
predajniach o 1,2 %.  
Tržby  
klesli len  
v maloobchode v stánkoch a na trhoch o 7 %.  
Tržby v ubytovaní boli vyššie o 3,1 %.  
Tržby v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev vzrástli o 3,3 %.  
Vývoj za jedenásť mesiacov roku 2016 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2015  
Tržby v predaji a oprave motorových vozidiel a motocyklov sa zvýšili o 17,3 % vplyvom  
rastu tržieb v predaji motorových vozidiel o 25,6 % a v predaji dielov a príslušenstva  
motorových vozidiel o 0,3 %. V oprave a údržbe motorových vozidiel sa tržby znížili  
o 0,6 %.  
Celkové tržby vo veľkoobchode vzrástli o 1,7 %. Zvýšili sa najmä vo veľkoobchode  
so zariadeniami pre IKT o 17,1 %, veľkoobchode s tovarom pre domácnosť o 4,1 % a vo  
veľkoobchode s potravinami, nápojmi a tabakom o 3,5 %. Pokles tržieb bol  
sprostredkovaní veľkoobchodu o 6 % a v nešpecializovanom veľkoobchode o 2,1 %.  
v
V maloobchode sa tržby zvýšili o 1,9 %. Zvýšenie súviselo s rastom tržieb najmä v  
maloobchode v nešpecializovaných predajniach o 2 %, maloobchode s pohonnými látkami  
v špecializovaných predajniach o 6,2 % a v maloobchode s potravinami, nápojmi  
a tabakom v špecializovaných predajniach o 18,2 %. Tržby klesli hlavne v maloobchode  
mimo predajní stánkov a trhov o 1,5 %.  
Tržby v ubytovaní sa zvýšili o 11,8 %.  
11. Zamestnanosť a priemerná mesačná mzda vo vybraných odvetviach v  
novembri 2016  
Zamestnanosť  
V novembri 2016 v porovnaní s novembrom 2015 vzrástla zamestnanosť v informačných a  
komunikačných činnostiach o 7,8 %, vybraných trhových službách o 7,2 %, predaji a  
oprave motorových vozidiel o 6,4 %, priemysle o 3,7 %, ubytovaní o 3,2 %, doprave a  
skladovaní o 3,1 % a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 2,1 %. V stavebníctve  
počet zamestnaných osôb ostal nezmenený. Klesol vo veľkoobchode  
o 4,4 % a  
maloobchode o 0,2 %.  
V priemere za jedenásť mesiacov roka 2016 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2015  
vzrástla zamestnanosť vo vybraných trhových službách o 6,1 %, informačných a  
komunikačných činnostiach o 5,9 %, priemysle o 3,7 %, predaji a oprave motorových  
vozidiel o 3,5 %, stavebníctve a ubytovaní zhodne o 1,4 %, činnostiach reštaurácií a  
pohostinstiev o 1,1 % a v doprave a skladovaní o 0,5 %. Klesla vo veľkoobchode o 4,9 %  
a v maloobchode o 0,9 %.  
Priemerná mesačná mzda  
Priemerná nominálna mesačná mzda sa zvýšila v novembri 2016 oproti novembru 2015 vo  
veľkoobchode o 11 % (980 Eur), ubytovaní o 7,7 % (728 Eur), maloobchode o 6,9 % (698  
Eur), doprave a skladovaní o 6,3 % (955 Eur), priemysle o 4,1 % (1 166 Eur), vybraných  
17  
trhových službách o 2,6 % (919 Eur), činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 1,8 % (391  
Eur) a v stavebníctve o 0,4 % (717 Eur). Klesla v informačných a komunikačných  
činnostiach o 5,9 % (1 832 Eur) a v predaji a oprave motorových vozidiel o 0,2 % (1 021  
Eur).  
Priemerná reálna mesačná mzda v novembri 2016 medziročne vzrástla vo veľkoobchode o  
11,2 %, ubytovaní o 7,9 %, maloobchode o 7,1 %, doprave a skladovaní o 6,5 %,  
priemysle o 4,3 %, vybraných trhových službách o 2,8 %, činnostiach reštaurácií a  
pohostinstiev o 2 % a v stavebníctve o 0,6 %. V predaji a oprave motorových vozidiel  
ostala nezmenená. Znížila sa len v informačných a komunikačných činnostiach o 5,7 %.  
V priemere za jedenásť mesiacov roka 2016 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2015  
sa mzda zvýšila v predaji a oprave motorových vozidiel o 6,2 % (dosiahla 926 Eur),  
veľkoobchode o 5,9 % (867 Eur), ubytovaní o 5,7 % (668 Eur), doprave a skladovaní o 5  
% (846 Eur), vybraných trhových službách o 4,9 % (860 Eur), maloobchode o 4,8 % (631  
Eur), činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 4,2 % (394 Eur), stavebníctve o 3,4 % (647  
Eur) a v priemysle o 3,2 % (988 Eur). Klesla len v informačných a komunikačných  
činnostiach o 1,4 % (1 734 Eur).  
Reálna mesačná mzda vzrástla medziročne v predaji a oprave motorových vozidiel o 6,8  
%, veľkoobchode o 6,5 %, ubytovaní o 6,3 %, doprave a skladovaní o 5,6 %, vybraných  
trhových službách o 5,5 %, maloobchode o 5,4 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev  
o 4,8 %, stavebníctve o 4 % a v priemysle o 3,8 %. Pokles bol len v informačných a  
komunikačných činnostiach o 0,8 %.  
Priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva v 3. štvrťroku 2016  
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR (vrátane odhadu za  
zamestnancov u živnostníkov) sa v 3. štvrťroku 2016 oproti 3. štvrťroku 2015 zvýšila o 3,3  
% a dosiahla 889 eur. Pokles spotrebiteľských cien v porovnaní s rastom nominálnej  
mzdy ovplyvnil vývoj reálnej mzdy, ktorá sa medziročne zvýšila o 4 %. Sezónne očistená  
priemerná mzda oproti 2. štvrťroku 2016 vzrástla o 1 %. Informoval o tom dnes  
Štatistický úrad (ŠÚ) SR.  
Najvyššia úroveň priemernej mesačnej mzdy bola v odvetví informácie a komunikácia  
(1672 eur), finančné a poisťovacie činnosti (1563 eur) a dodávka elektriny, plynu a pary  
(1517 eur). V deviatich odvetviach bola mzda nižšia ako v priemere za hospodárstvo SR.  
Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích  
službách (593 eur), ostatných činnostiach (622 eur) a v stavebníctve (655 eur).  
Oproti rovnakému obdobiu vlaňajška priemerná nominálna mzda relatívne najrýchlejšie  
rástla v administratívnych službách (o 9,7 %), pôdohospodárstve (o 7,3 %), umení,  
zábave a rekreácii (o 6,8 %) a v činnostiach v oblasti nehnuteľností (o 6,6 %). Klesla v  
informáciách a komunikácii (o 0,8 %).  
Z pohľadu právnej formy subjektov priemerná nominálna mesačná mzda vzrástla v  
porovnaní s 3. štvrťrokom 2015 v rozpočtových organizáciách o 6,3 % na 898 eur, v  
príspevkových organizáciách o 4,7 % na 999 eur, vo veľkých podnikoch s 20 a viac  
zamestnancami o 3,6 % na 1048 eur a v malých podnikoch do 19 zamestnancov o 0,3 %  
na 701 eur.  
Vo všetkých krajoch bola priemerná mzda vyššia ako v 3. štvrťroku 2015 s najvyšším  
prírastkom o 6,2 % v Trnavskom kraji. Najviac zarábali zamestnanci v Bratislavskom kraji  
(1116 eur). V ostatných krajoch sa výška mzdy pohybovala od 689 eur v Prešovskom kraji  
do 834 eur v Trnavskom kraji.  
V 1. až 3. štvrťroku 2016 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v  
hospodárstve hodnotu 886 eur. Medziročne sa zvýšila o 3,1 %, reálna mzda vzrástla o 3,7  
18  
%. Rast nominálnej mzdy bol o 0,6 percentuálneho bodu rýchlejší ako v rovnakom období  
minulého roka.  
12. Hrubý zahraničný dlh Slovenskej republiky v roku 2016  
Celkový hrubý zahraničný dlh v treťom štvrťroku 2016 dosiahol úroveň 72 365,5 mil.  
USD (tab. č. 3), čo v porovnaní s 3. štvrťrokom 2015 predstavuje nárast o 4 703,4 mil.  
USD (67 662,1 mil. USD ).  
Tabuľka č. 3  
Hrubý zahraničný dlh SR v mil. EUR  
I. Vláda:  
1Q16  
26 184,6  
55,8  
2Q16  
26 643,8  
55,0  
3Q16  
26 833,6  
116,1  
0,0  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
0,0  
1,5  
0,0  
0,9  
0,6  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
47,1  
7,3  
50,1  
4,0  
111,8  
3,6  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
26 128,8  
21 965,6  
4 160,0  
0,0  
26 598,8  
22 416,0  
4 170,3  
0,0  
26 717,5  
22 551,7  
4 163,8  
0,0  
3,2  
2,5  
2,0  
II. Centrálna banka (NBS):  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
8 804,7  
8 272,6  
0,0  
6 147,4  
2 125,2  
0,0  
10 567,3  
10 025,0  
0,0  
5 776,8  
4 248,2  
0,0  
12 139,9  
11 714,2  
0,0  
5 921,9  
5 792,3  
0,0  
532,1  
0,0  
110,7  
0,0  
0,0  
421,4  
542,3  
0,0  
114,0  
0,0  
0,0  
428,3  
425,7  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
SDR  
425,7  
III. Banky:  
7 230,7  
3 306,1  
99,5  
7 014,9  
3 089,8  
119,8  
7 412,6  
3 380,7  
121,0  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
2,6  
19,7  
55,0  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
3 066,0  
138,0  
2 917,1  
33,2  
3 162,4  
42,3  
3 924,5  
1 718,7  
1 371,7  
821,5  
3 925,1  
1 716,1  
1 355,8  
839,1  
4 031,9  
1 707,7  
1 298,6  
1 011,4  
14,3  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
12,7  
14,1  
IV. Ostatné sektory:  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
10 426,8  
4 507,7  
40,3  
984,4  
0,0  
10 702,9  
4 533,8  
46,4  
845,6  
0,0  
10 511,1  
4 307,4  
104,6  
704,3  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Obchodné úvery  
3 474,4  
3 620,9  
3 487,4  
19  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Obchodné úvery  
Ostatné pasíva  
9,1  
5 919,0  
3 066,4  
2 821,1  
0,0  
20,9  
6 169,1  
3 262,9  
2 858,3  
0,0  
11,2  
6 203,7  
3 282,5  
2 872,7  
0,0  
29,7  
2,0  
46,0  
1,9  
46,5  
1,9  
V. Priame investície: medzipodnikové pôžičky  
z toho: krátkodobý dlh  
15 090,6  
7 394,1  
7 696,5  
86,9  
15 271,2  
7 321,3  
7 949,9  
91,7  
15 468,3  
7 647,1  
7 821,2  
97,0  
dlhodobý dlh  
Pasíva voči podnikom priamej investície v zahraničí  
Pasíva voči priamym zahraničným investorom  
15 003,7  
15 179,5  
15 371,3  
HRUBÁ ZAHRANIČNÁ ZADLŽENOSŤ  
67 737,4  
70 200,0  
72 365,5  
Hrubý zahraničný dlh SR v mil. EUR  
1Q15  
2Q15  
3Q15  
4Q15  
I. Vláda:  
30 149,9  
406,3  
404,8  
0,0  
28 033,4  
511,9  
405,0  
0,0  
27 867,1 26 487,2  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
609,5  
405,0  
0,0  
91,2  
0,0  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
1,5  
0,0  
29 743,6  
26 044,6  
3 693,0  
0,0  
106,9  
0,0  
27 521,6  
23 812,7  
3 703,5  
0,0  
204,5  
0,0  
27 257,6 26 396,0  
23 376,2 22 514,5  
3 876,7  
0,0  
91,2  
0,0  
3 877,6  
0,0  
3,9  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
6,1  
5,4  
4,7  
II. Centrálna banka (NBS):  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
8 597,4  
7 963,4  
0,0  
6 587,1  
1 376,3  
0,0  
8 511,1  
7 892,6  
0,0  
6 518,4  
1 374,2  
0,0  
9 299,3  
8 761,5  
0,0  
6 716,5  
2 045,0  
0,0  
9 573,0  
9 024,3  
0,0  
7 182,8  
1 841,5  
0,0  
634,0  
0,0  
197,2  
0,0  
0,0  
436,8  
618,5  
0,0  
190,4  
0,0  
0,0  
428,1  
537,8  
0,0  
111,5  
0,0  
0,0  
426,3  
548,7  
0,0  
115,3  
0,0  
0,0  
433,4  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
SDR  
III. Banky:  
5 826,7  
2 507,8  
7,9  
6 110,9  
2 578,0  
7,9  
5 944,0  
2 478,6  
8,0  
6 617,5  
2 742,6  
22,8  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
115,6  
39,1  
3,3  
5,6  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
2 190,6  
193,7  
3 318,9  
1 308,4  
1 269,8  
740,7  
2 459,2  
71,8  
2 385,8  
81,5  
2 672,9  
41,3  
3 532,8  
1 361,9  
1 324,1  
838,4  
8,4  
3 465,5  
1 326,7  
1 286,7  
849,5  
2,6  
3 874,9  
1 581,9  
1 500,3  
788,8  
3,9  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
0,0  
IV. Ostatné sektory:  
11 202,0  
4 601,2  
11 094,8  
4 609,6  
10 873,7 10 837,0  
4 457,1 4 814,4  
Krátkodobý dlh  
20  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Obchodné úvery  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Obchodné úvery  
Ostatné pasíva  
8,5  
778,5  
0,0  
3 814,1  
0,0  
9,8  
744,4  
0,0  
3 855,4  
0,0  
13,6  
763,1  
0,0  
3 680,5  
0,0  
34,7  
1 117,1  
0,0  
3 662,6  
0,0  
6 600,9  
2 957,3  
3 619,3  
0,0  
24,3  
0,0  
6 485,2  
2 895,7  
3 565,0  
0,0  
24,6  
0,0  
6 416,6  
2 918,5  
3 475,7  
0,0  
22,4  
0,0  
6 022,6  
2 891,3  
3 109,7  
0,0  
21,6  
0,0  
V. Priame investície: medzipodnikové pôžičky 13 175,6  
13 501,8  
4 756,7  
8 745,2  
13 678,0 13 710,4  
z toho: krátkodobý dlh  
dlhodobý dlh  
5 028,4  
8 147,2  
5 155,9  
8 522,1  
4 994,7  
8 715,7  
Pasíva voči podnikom priamej investície v  
zahraničí  
60,2  
47,5  
47,4  
213,2  
Pasíva voči priamym zahraničným investorom  
HRUBÁ ZAHRANIČNÁ ZADLŽENOSŤ  
*predbežné údaje  
13 115,3  
68 951,7  
13 454,3  
67 252,0  
13 630,6 13 497,2  
67 662,1 67 225,1  
13. Ďalšie ekonomické informácie  
Inštitút finančnej politiky (IFP), ktorý je analytickou kapacitou Ministerstva financií SR,  
Bratislava 30. január 2017  
21  
22