KANCELÁRIA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
P A R L A M E N T N Ý I N Š T I T Ú T  
AKTUÁLNA  
EKONOMICKÁ  
A SOCIÁLNA SITUÁCIA  
V SLOVENSKEJ  
REPUBLIKE  
Vypracoval: Ing. Martina Hogenová, Odbor parlamentný inštitút  
Schválil: JUDr. Ľubomír Fajták, riaditeľ Parlamentného inštitútu Kancelárie NR SR  
September 2016  
Materiál slúži výlučne pre poslancov a zamestnancov Národnej rady SR a Kancelárie NR  
SR a nemôže v plnej miere nahrádzať právne, alebo odborné poradenstvo v danej oblasti.  
Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie materiálu  
je možné iba so súhlasom Parlamentného inštitútu a autora.  
2
Predkladaný materiál má za úlohu informovať poslancov o aktuálnej úrovni ukazovateľov  
ekonomického vývoja SR. Je založený na prvom publikovaní vybraných ukazovateľov  
sledovaných na Štatistickom úrade SR. Reaguje na prognózy ekonomického vývoja SR  
vypracované na Ministerstve financií SR, polročné prognózy Európskej komisie, štvrťročné  
správy o eurozóne a ďalšie relevantné analytické pramene, medzi ktorými sú na prvom mieste  
informácie o vývoji verejných financií zverejňované Ministerstvom financií SR a štatistické  
prehľady a analýzy Národnej banky Slovenska.  
The aim of the submitted overview is to provide Members of Parliament with data on the  
current development of Slovak economy. It is based on the first release of selected indicators  
followed at the Statistical Office of the Slovak Republic. It responds to prognoses of  
development of Slovak economy prepared by the Ministry of Finance of the Slovak Republic,  
six-month prognoses issued by the European Commission, quarterly reports on the Euro  
area and other relevant analytical sources, most prominent of which being primarily  
information on development of public finance released by the Ministry of Finance of the  
Slovak Republic and statistical overviews and analyses by the National Bank of Slovakia.  
3
VII. volebné obdobie  
Obsah  
1. Základné ukazovatele vývoja ekonomiky SR (súhrnná tabuľka)  
2. Hrubý domáci produkt  
3. Vývoj cien (Inflácia)  
5
6
7
4. Zamestnanosť  
9
5. Nezamestnanosť  
11  
12  
13  
15  
16  
17  
18  
20  
22  
6. Zahraničný obchod  
7. Saldo štátneho rozpočtu  
8. Priemyselná produkcia  
9. Stavebná produkcia  
10. Maloobchod  
11. Vývoj miezd  
12. Hrubý zahraničný dlh  
13. Ďalšie ekonomické informácie  
4
1. Základné ukazovatele vývoja ekonomiky SR (súhrnná tabuľka)  
Hrubý domáci produkt  
V stálych cenách  
v bežných cenách  
+ 3,7 %  
+3,2 %  
2. štvrťrok 2016 / 2. štvrťrok 2015  
Harmonizovaný index  
spotrebiteľských cien  
(medzimesačný)  
99,6 %  
júl 2016  
júl 2016  
Miera evidovanej  
nezamestnanosti  
9,44 %.  
Saldo zahraničného obchodu  
Saldo štátneho rozpočtu  
515 mil. Eur  
jún 2016  
-
611 067 tis.  
Eur  
k 31. 8. 2016  
k 31. 8. 2015  
-
1 080 363  
tis. Eur  
Priemyselná produkcia  
(medziročný rast)  
+ 2,2 %  
jún 2016 / jún 2015  
Stavebná produkcia  
(medziročný rast)  
- 8,5 %  
- 0,6  
jún 2016 / jún 2015  
jún 2016 / jún 2015  
Maloobchodný obrat  
Priemerná nominálna  
mesačná mzda zamestnanca  
hospodárstva SR  
901 €  
2. štvrťrok 2016  
Hrubý zahraničný dlh  
65, 911  
1. štvrťrok 2016  
mld. USD  
5
2. Hrubý domáci produkt  
Hrubý domáci produkt v 2. štvrťroku 2016  
Objem hrubého domáceho produktu (HDP) sa v 2. štvrťroku 2016 medziročne zvýšil v  
bežných cenách o 3,2 % na 20 053,2 mil. Eur. V stálych cenách sa zrýchlila dynamika  
jeho rastu oproti 2. štvrťroku 2015 o 0,3 p. b. na 3,7 %. V medzikvartálnom porovnaní  
(2. Štvrťrok 2016 oproti 1. štvrťroku 2016) po sezónnom očistení tvorba HDP reálne  
vzrástla o 0,9 %.  
V štruktúre úhrnného dopytu sa zvýšil zahraničný dopyt o 7,7 % a domáci dopyt o 1,9 %  
(bol to najnižší medziročný rast od 4. štvrťroka 2014). Rozhodujúcim faktorom spomalenia  
rastu domáceho dopytu bol pokles tvorby hrubého kapitálu o 1,3 % (z toho tvorba  
hrubého fixného kapitálu ostala na rovnakej medziročnej úrovni). Jej dynamika  
medziročne poklesla o 12,2 p. b. (tvorba hrubého fixného kapitálu o 9,5 p. b.). Konečná  
spotreba domácností sa zvýšila o 3 % a konečná spotreba verejnej správy o 2,2 %.  
Vzrástla aj spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich prevažne domácnostiam o 3 %  
(tvorila 1 % HDP). Rast vonkajšieho dopytu sa zvýšil o 1,6 p. b. na 7,7 % pri raste dovozu  
výrobkov a služieb o 5,9 %.  
Výkonnosť národohospodárskych odvetví meraná hrubou pridanou hodnotou vzrástla v 2.  
štvrťroku 2016 medziročne o 4,1 %. Vývoj ovplyvnil rast vo všetkých odvetviach, z toho  
najmä v pôdohospodárstve o 7,9 %, priemysle o 7 %, finančných a poisťovacích  
činnostiach o 5,5 %, veľkoobchode a maloobchode, oprave motorových vozidiel a  
motocyklov; doprave a skladovaní; ubytovaní a stravovaní o 4,5 % a v činnostiach v  
oblasti nehnuteľností o 4,4 %. Vyššiu pridanú hodnotu vytvorili aj odvetvia verejná  
správa; vzdelávanie; zdravotníctvo a sociálna pomoc o 2,5 %, umenie, zábava a  
rekreácia; ostatné činnosti o 1,3 %, informačné a komunikačné činnosti o 1 %, odborné,  
vedecké a technické činnosti o 0,8 % a stavebníctvo o 0,4 %. Rastúci trend sa udržal aj  
pri výbere čistých daní z produktov o 0,5 %.  
Z vytvoreného HDP dôchodkovou metódou 1) tvoril hrubý prevádzkový prebytok a  
zmiešané dôchodky 10 347,4 mil. Eur. V porovnaní s 2. štvrťrokom 2015 vzrástol ich  
objem o 2,8 %. Odmeny zamestnancov 2) v hodnote 7 755,7 mil. Eur vzrástli o 4,8 %.  
Objem vybraných daní z produkcie a dovozu vzrástol o 1,5 % na 2 258 mil. Eur. Hodnota  
subvencií bola vyššia o 16,5 % a dosiahla 307,9 mil. Eur.  
Nominálny objem vytvoreného HDP v 1. polroku 2016 predstavoval 38 455,8 mil. Eur. V  
bežných cenách sa zvýšil medziročne o 3,1 %. V stálych cenách vzrástol o 3,6 %, čo bolo  
6
3. Vývoj cien (inflácia)  
a) Vývoj jadrovej a čistej inflácie v júli 2016  
V júli 2016 miera medziročnej inflácie v úhrne dosiahla hodnotu -0,9 %. Jadrová inflácia  
dosiahla hodnotu -0,3 % a čistá inflácia sa nezmenila.  
V júli oproti júnu úhrnnú infláciu jadrová inflácia ovplyvnila -0,21 percentuálneho bodu (p.  
b.), regulované ceny úhrnnú infláciu ovplyvnili -0,16 p. b. a nepriame dane úhrnnú infláciu  
neovplyvnili. Ceny potravín jadrovú infláciu ovplyvnili -0,08 p. b., čistá inflácia jadrovú  
b) Harmonizované indexy spotrebiteľských cien v júli 2016  
Priemerná ročná miera inflácie (vyjadrená zmenou priemerného harmonizovaného indexu  
spotrebiteľských cien za posledných 12 mesiacov oproti priemeru predchá­dzajúcich 12  
mesiacov) dosiahla v júli 2016 hodnotu -0,5 %.  
V júli 2016 medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských  
cien dosiahla hodnotu -0,9 %.  
Medzimesačný harmonizovaný index spotrebiteľských cien 99,6 % bol ovplyvnený najmä  
znížením a zvýšením cien v nasledovných odboroch klasifikácie COICOP: bývanie, voda,  
plyn a iné palivá (záporný príspevok -0,15 percentuálneho bodu) potraviny a  
nealkoholické nápoje (záporný príspevok -0,11 p. b.), doprava (záporný príspevok -0,09  
p. b.), odevy a obuv (záporný príspevok -0,06 p. b.), rekreácia a kultúra (záporný  
príspevok -0,02 p. b.), nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domu (záporný  
príspevok -0,01 p. b.), hotely, kaviarne a reštaurácie (kladný príspevok 0,01 p. b.),  
c) Vývoj spotrebiteľských cien v júli 2016  
Spotrebiteľské ceny v júli v porovnaní s júnom v úhrne znížili o 0,4 %. Klesli ceny v  
odboroch odevy a obuv o 1,3 %; doprava o 1,1 %; potraviny a nealkoholické nápoje o 0,6  
%; bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá o 0,5 %; rekreácia a kultúra o 0,2 %;  
nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domu o 0,1 %. Zvýšili sa ceny rozličných  
tovarov a služieb o 0,3 %; za hotely, kaviarne a reštaurácie o 0,1 %. Na úrovni minulého  
mesiaca zostali ceny alkoholických nápojov a tabaku; za zdravie; poštových a te  
lekomunikačných služieb; za vzdelávanie.  
Pokles cien potravín o 0,6 % ovplyvnili nižšie ceny zeleniny (vrátane zemiakov) o 8,5 %,  
mlieka, syrov a vajec o 0,7 %, cukru, džemu, medu, sirupov, čokolády a cukroviniek o 0,6  
%, rýb o 0,2 %. Vzrástli ceny olejov a tukov, ovocia zhodne o 1,5 %, mäsa o 0,6 %,  
chleba a obilnín o 0,1 %. Znížili sa ceny nealkoholických nápojov o 0,9 % (kávy, čaju a  
kakaa o 1,7 %, minerálnych vôd, nealkoholických nápojov a štiav o 0,5 %).  
7
Na zníženie cien zeleniny (vrátane zemiakov) vplývali nižšie ceny papriky o 22,9 %,  
karfiolu 21,5 %, zemiakov o 18,8 %, šalátových uhoriek o 16,6 %, bielej kapusty o 15,4  
%, cibule o 6,4 %, paradajok o 5,3 %, karotky o 2,5 %, cesnaku o 0,8 %. Zvýšili sa ceny  
zeleru o 5,4 %, petržlenu o 0,6 %. Rast cien ovocia ovplyvnilo zvýšenie cien mandarínok o  
32,9 %, citrónov o 14,3 %, kiwi o 6,4 %, jabĺk o 5,9 %, pomarančov o 5,8 %. Klesli ceny  
vodových červených melónov o 23,3 %, stolového hrozna o 17,2 %, banánov o 2,4 %.  
Zvýšenie cien mäsa ovplyvnili vyššie ceny bravčového mäsa o 2,7 %, hydiny o 0,7 %.  
Znížili sa ceny údenín o 0,3 %, hovädzieho mäsa o 0,1 %.  
V odbore alkoholické nápoje a tabak sa nezmenili ceny alkoholických nápojov (zvýšili sa  
ceny destilátov o 0,7 %, vína o 0,2 %, klesli ceny piva o 1,2 %); tabaku.  
Nižšie ceny v odbore odevy a obuv ovplyvnil pokles cien obuvi o 1,5 %; odevov o 1,2 %.  
Zníženie cien v odbore bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá ovplyvnili nižšie ceny  
plynu o 4,8 %. Zvýšili sa ceny iných služieb vzťahujúcich sa na bývanie o 0,9 %; tovarov  
pre pravidelnú údržbu a opravy obydlia; odvozu a likvidácie odpadu zhodne o 0,2 %;  
imputovaného nájomného bývajúcich vlastníkov; služieb pre pravidelnú údržbu a opravy  
obydlia zhodne o 0,1 %. Na úrovni predchádzajúceho mesiaca zostali ceny skutočného n  
ájomného plateného nájomníkmi; vodného; stočného; elektriny; pevných palív; tepelnej  
energie.  
Na pokles cien v odbore nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domu pôsobili nižšie  
ceny tovarov a služieb pre bežnú údržbu domácnosti o 0,3 %; bytového textilu o 0,2 %;  
nábytku, zariadenia, kobercov, podlahových krytín; domácich spotrebičov; skla, stolového  
riadu, potrieb pre domácnosť zhodne o 0,1 %. Vzrástli ceny nástrojov a zariadení pre dom  
a záhradu o 0,4 %.  
V odbore zdravie sa nezmenili ceny zdravotníckych služieb iných ako nemocničných;  
nemocničných služieb. Vzrástli ceny zdravotníckych a farmaceutických výrobkov,  
terapeutických prístrojov a zariadení o 0,1 % (zvýšili sa ceny iných zdravotníckych  
produktov o 0,2 %, farmaceutických prípravkov a produktov o 0,1 %, klesli ceny  
terapeutických prístrojov a zariadení o 0,1 %).  
Na zníženie cien v doprave vplývali nižšie ceny prevádzky prostriedkov osobnej dopravy o  
1,8 % (pohonných látok a mazív o 3,2 %, náhradných dielov a príslušenstva o 0,6 %,  
nezmenili sa ceny údržby a opráv); nákupu dopravných prostriedkov o 0,7 % (ojazdených  
motorových vozidiel o 1,2 %); dopravných služieb o 0,3 % (klesli ceny leteckej osobnej  
dopravy o 12,2 %, zvýšili sa ceny cestnej osobnej dopravy o 0,1 %, nezmenili sa ceny  
iných dopravných služieb).  
V odbore pošta a telekomunikácie nezmenené zostali ceny poštových, telefónnych služieb.  
Klesli ceny telefónnych prístrojov o 0,1 %.  
Nižšie ceny v odbore rekreácia a kultúra spôsobilo zníženie cien dovoleniek s programom o  
1,1 %; audiovizuálnej a fotografickej techniky o 0,4 %; iných veľkých zariadení dlhodobej  
spotreby pre rekreáciu o 0,2 %. Zvýšili sa ceny iného vybavenia pre rekreáciu, záhradu a  
domáce zvieratá; rekreačných a kultúrnych služieb zhodne o 0,2 %. Nezmenili sa ceny  
novín, kníh a kancelárskych potrieb.  
8
V odbore vzdelávanie na júnovej úrovni zostali ceny predškolského, základného,  
stredoškolského, vysokoškolského vzdelania a vzdelania, ktoré nie je definované úrovňou.  
Rast cien v odbore hotely, kaviarne a reštaurácie ovplyvnilo zvýšenie cien stravovania o  
0,1 % (v reštauráciách, v kaviarňach o 0,2 %, nezmenili sa ceny v jedálňach). Klesli ceny  
ubytovacích služieb o 0,1 %.  
Zvýšenie cien v odbore rozličné tovary a služby ovplyvnili vyššie ceny osobnej  
starostlivosti o 0,5 %; sociálnych služieb o 0,2 % (úhrada za poskytovanie opatrovateľskej  
služby o 0,6 %, úhrada v zariadení sociálnych služieb o 0,1 %); poistenia o 0,1 % (vzrástli  
ceny zdravotného poistenia o 0,2 %, klesli ceny havarijného poistenia motorového vozidla  
o 0,1 %, nezmenili sa ceny povinného zmluvného poistenia motorového vozidla). Klesli  
ceny osobných predmetov inde neklasifikovaných o 0,1 %. Nezmenili sa ceny finančných  
služieb inde neklasifikovaných; iných služieb inde neklasifikovaných.  
V júli v porovnaní s júlom 2015 sa spotrebiteľské ceny v úhrne znížili o 0,9 %. Klesli ceny  
v doprave o 3,9 %; potravín a nealkoholických nápojov o 3,2 %; za bývanie, vodu,  
elektrinu, plyn a iné palivá o 2 %. Vzrástli ceny v odboroch hotely, kaviarne a reštaurácie  
o 2,2 %; vzdelávanie o 1,5 %; rozličné tovary a služby o 1,4 %; rekreácia a kultúra o 1,1  
%; zdravie o 0,9 %; alkoholické nápoje a tabak o 0,8 %; odevy a obuv; poštové a  
telekomunikačné služby zhodne o 0,3 %. Nezmenili sa ceny za nábytok, bytové zariadenie  
a bežnú údržbu domu.  
V priemere za sedem mesiacov v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2015 sa  
spotrebiteľské ceny v úhrne znížili o 0,6 %.  
Index spotrebiteľských cien sa v júli oprotijúnu znížil v domácnostiach zamestnancov o 0,3  
%, v domácnostiach dôchodcov a v domácnostiach nízkopríjmových domácností zhodne o  
0,4 %.  
Index spotrebiteľských cien sa v júli 2016 medziročne znížil za domácnosti zamestnancov  
o 0,8 %, za domácnosti dôchodcov a za nízkopríjmové domácnosti zhodne o 1,1 %.  
V priemere za sedem mesiacov v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2015 sa index  
spotrebiteľských cien znížil za domácnosti zamestnancov o 0,5 %, za domácnosti  
dôchodcov a za nízkopríjmové domácnosti zhodne o 0,8 %.  
4. Zamestnanosť  
Zamestnanosť v v 2. štvrťroku 2016  
Medziročný rast zamestnanosti podľa Výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) sa  
oproti 2. štvrťroku 2015 zrýchlil o 0,4 p. b. na 3,1 %. Počet pracujúcich 2) sa tak v  
absolútnom vyjadrení zvýšil o 74 tis. osôb na 2 490,8 tis. osôb. Sezónne očistená celková  
9
zamestnanosť oproti 1. štvrťroku 2016 vzrástla o 0,8 %, resp. o 19 tis. osôb na 2 488,8  
tis. pracujúcich.  
Medziročné zvýšenie počtu pracujúcich ovplyvnil najmä sektor služieb. V úhrne za celý  
sektor zamestnanosť vzrástla o 45,3 tis. na 1 511 tis. osôb. Z jednotlivých odvetví  
trhových služieb vzrástol počet pracujúcich najmä vo veľkoobchode a maloobchode o 20,2  
tis. Počet pracujúcich významne vzrástol aj v priemysle o 20,5 tis. na 681,9 tis. (z toho v  
priemyselnej výrobe o 13,8 tis. osôb) a v stavebníctve o 12,9 tis. na 224,9 tis. Klesajúci  
trend vývoja zamestnanosti pretrvával v pôdohospodárstve, kde počet pracujúcich  
medziročne klesol o 4,9 tis. na 72,5 tis. osôb.  
Miera zamestnanosti osôb vo veku 20 - 64 rokov 3) v porovnaní s 2. štvrťrokom 2015  
vzrástla o 2,4 p. b. na 69,9 %. Miera zamestnanosti mužov sa zvýšila o 2,2 p. b. na 77,2  
% a žien o 2,6 p. b. na 62,5 %.  
Z hľadiska vzdelanostnej úrovne na trhu práce pribudlo najviac osôb s vysokoškolským  
vzdelaním (o 32,3 tis.) a s úplným stredným odborným vzdelaním s maturitou (o 29,3  
tis.). Najviac zastúpenou vzdelanostnou kategóriou na trhu práce boli pracujúci s úplným  
stredným odborným vzdelaním s maturitou s podielom 34,5 % (860 tis. osôb).  
Podľa vekového zloženia sa zamestnanosť zvýšila vo väčšine vekových kategórií. Najviac v  
prospech pracujúcich vo veku 35 - 49 rokov o 38,9 tis. osôb. Súčasne v tejto vekovej  
kategórii najviac pracujúcich pribudlo aj z hľadiska pohlavia u žien o 20,1 tis a u mužov o  
18,9 tis. Počet pracujúcich sa znížil v prípade žien vo vekových kategóriách 15 - 24 rokov  
o 5 tis. a vo veku 55 - 59 rokov o 2 tis. osôb. V prípade mužov klesla zamestnanosť vo  
vekových kategóriách 25 - 34 rokov o 1,3 tis. a 55 - 59 rokov o 0,4 tis. osôb.  
Počet pracujúcich osôb aj miera zamestnanosti vo vekovej skupine 20 - 64 ročných sa  
medziročne zvýšili vo všetkých krajoch. Zamestnanosť relatívne najviac vzrástla v  
Bratislavskom (o 5,9 %) a Trnavskom kraji (o 5,1 %). Zároveň v týchto krajoch bol aj  
najvýraznejší rast jej miery, a to v Bratislavskom o 4,7 p. b. a Trnavskom kraji o 4 p. b.  
V priemere za 1. polrok 2016 vzrástla celková zamestnanosť o 3 % na 2 476,2 tis. osôb.  
Rast počtu pracujúcich v zahraničí do 1 roka podľa VZPS 4) pretrvával aj v 2. štvrťroku  
2016, medziročne sa ich počet zvýšil o 23,2 tis. (o 16,3 %) na 165,1 tis. osôb. Medzi  
migrantmi prevládali pracujúci v stavebníctve (47,9 tis.), zdravotníctve a sociálnej pomoci  
(39,6 tis.) a v priemysle (32,7 tis.). Z európskych krajín najviac slovenských občanov  
pracovalo v Rakúsku (53,1 tis.) a v Českej republike (40,2 tis.). Z regionálneho hľadiska  
najviac osôb, ktoré si našli prácu v zahraničí, bolo z Prešovského kraja (41,5 tis.).  
Počet ponúkaných voľných pracovných miest 5)medziročne vzrástol v priemere o 4 208 (o  
26,1 %) na 20 320 miest. Absolútne najviac vo veľkoobchode a maloobchode (o 1 215) a  
v priemyselnej výrobe (o 940 miest). Výraznejšie zvýšenie bolo aj v doprave a skladovaní,  
stavebníctve, administratívnych službách a v ubytovacích a stravovacích službách. Ponuka  
voľných pracovných miest sa medziročne znížila v dodávke elektriny, plynu, pary (o 18,1  
%); verejnej správe, sociálnom zabezpečení (o 16,9 %) a v zdravotníctve a sociálnej  
10  
5. Nezamestnanosť  
Nezamestnanosť v 2. štvrťroku 2016  
V 2. štvrťroku 2016 klesol počet nezamestnaných podľa VZPS medziročne o 40,7 tis. (o  
13,3 %) na 264,8 tis. osôb. Miera nezamestnanosti oproti 2. štvrťroku 2015 klesla o 1,6 p.  
b. na 9,6 %. U mužov klesla o 1,5 p. b. na 8,5 % a u žien o 1,8 p. b. na 10,9 %. V  
medzikvartálnom porovnaní (2. štvrťrok 2016 oproti 1. štvrťroku 2016) klesla sezónne  
očistená nezamestnanosť o 3,9 tis. (o 1,4 %) na 275,5 tis. osôb.  
Vývoj na trhu práce bol ovplyvnený aj znížením počtu osôb nezamestnaných dlhšie ako 1  
rok na 153,5 tis. osôb. Podiel tejto kategórie nezamestnaných na celkovej  
nezamestnanosti tvoril 58 %, čo bolo o 7,9 p. b. menej ako v 2. štvrťroku 2015. Počet  
krátkodobo nezamestnaných (do 1 roka) sa zvýšil o 7,2 tis. na 111,3 tis. osôb.  
Z hľadiska vekovej štruktúry tvorili najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných osoby vo  
veku 35 - 49 rokov s počtom 80,6 tis. osôb a podielom 30,4 % na celkovej  
nezamestnanosti. Táto veková kategória zároveň zaznamenala najvýraznejší medziročný  
úbytok nezamestnaných (o 26,2 tis. osôb). Počet nezamestnaných sa zvýšil iba vo  
vekovej kategórii od 55 do 59 rokov o 4,7 tis. a nad 60 rokov o 6,2 tis. osôb.  
Nezamestnaní, ktorí ešte nikdy nemali zamestnanie, tvorili 18,2 % z celkovej  
nezamestnanosti. Z hľadiska ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa najviac  
osôb naposledy pracovalo v priemysle (20,4 %). V tomto odvetví sa nezamestnanosť  
znížila najvýraznejšie, a to o 9,8 tis. osôb. Najviac vzrástla nezamestnanosť vo vzdelávaní  
o 4,3 tis. osôb.  
Najvyšší počet nezamestnaných bol v Prešovskom (57,6 tis.) a Banskobystrickom kraji  
(45,2 tis.). Nezamestnanosť klesla vo všetkých krajoch, relatívne najviac v Trnavskom (o  
19,4 %) a Banskobystrickom kraji (o 16,5 %). Najvyššia regionálna miera  
nezamestnanosti (14,4 %) bola v Prešovskom kraji. Miera nezamestnanosti sa znížila vo  
všetkých krajoch, najvýraznejšie v Trnavskom kraji (o 2,5 p. b.).  
V 1. polroku 2016 nezamestnanosť medziročne klesla o 14,8 % na 274,7 tis. osôb. Miera  
Evidovaná nezamestnanosť v júni  
V júli 2016 miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla hodnotu 9,44 %. Medzimesačne, v  
porovnaní s júnom 2016 (9,45 %) poklesla o 0,01 percentuálneho bodu (p. b.).  
Medziročne poklesla o 2,02 p. b. (v júli 2015 11,46 %).  
Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie (UoZ) v júli 2016 dosiahol 256 460 osôb.  
Medzimesačne, v porovnaní s júnom 2016 (256 615 osôb), poklesol o 155 osôb (o 0,06  
%). Medziročne poklesol o 52650 osôb, čo je o 17,03 % menej (v júli 2015 - 309 110  
osôb).  
11  
Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu UoZ dosiahla v júli 2016 10,96 %.  
Medzimesačne, v porovnaní s júnom 2016 (11,02 %) poklesla o 0,06 p. b.. Medziročne  
poklesla o 2,08 p. b. (v júli 2015 13,04 %).  
Stav celkového počtu UoZ v júli 2016 dosiahol 297 649 osôb. Medzimesačne, v porovnaní  
s júnom 2016 (299 427 osôb), poklesol o 1 778 osôb (o 0,59 %). Medziročne poklesol o  
54 172 osôb, čo je o 15,40 % menej (v júli 2015 stav 351 821 osôb).  
V júli 2016 bol v piatich krajoch dosiahnutý pokles miery evidovanej nezamestnanosti  
(MEN). Najvýraznejší pokles (o 0,16 p. b.) bol dosiahnutý v Banskobystrickom kraji.  
Z
regionálneho pohľadu  
v
sledovanom mesiaci najvyššiu mieru evidovanej  
nezamestnanosti zaznamenal Prešovský kraj (14,46 %). Úroveň miery evidovanej  
nezamestnanosti nad slovenský priemer (9,44 %) zaznamenal ešte Banskobystrický kraj  
s 13,39 % a Košický kraj s 13,19 %.  
Na okresnej úrovni bol v júli 2016 v 41 okresoch dosiahnutý pokles miery evidovanej  
nezamestnanosti a v 38 okresoch bol nárast miery evidovanej nezamestnanosti.  
V sledovanom mesiaci najvyššia miera evidovanej nezamestnanosti bola zaznamenaná v  
okrese Rimavská Sobota (25,36 %). Najnižšiu mieru evidovanej nezamestnanosti dosiahol  
okres Galanta (3,84 %).  
Ku koncu júla 2016 úrady práce evidovali 38 308 voľných pracovných miest (VPM). V  
medzimesačnom porovnaní to predstavovalo pokles o 3 621 VPM. Najviac VPM bolo v  
Bratislavskom kraji, a to 7 572 miest (podiel 19,8 %), najmenej voľných pracovných miest  
bolo v Košickom kraji 3 228 (podiel 8,4 %).  
Tabuľka č.1  
Miera evidovanej nezamestnanosti SR 2016  
mesiac  
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10 11 12  
Evidovaná  
Nezamestnanosť  
10,39 10,09 9,98 9,64 9,45 9,45  
9,44  
6. Zahraničný obchod  
Vývoj zahraničného obchodu v júni 2016  
V júni dosiahol celkový vývoz tovaru hodnotu 6 108,7 mil. Eur, pri medziročnom náraste o  
2,1 %. Celkový dovoz tovaru sa zvýšil o 0,6 % na 5 593,3 mil. Eur. Saldo zahraničného  
obchodu bolo aktívne v objeme 515,4 mil. Eur (o 92,4 mil. Eur vyššie ako v júni 2015).  
12  
Za šesť mesiacov sa v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku zvýšil celkový vývoz  
tovaru o 3,5 % na 34 667,7 mil. Eur a celkový dovoz o 3,4 % na 32 359,6 mil. Eur.  
Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 2 308,1 mil. Eur (o 129 mil. Eur vyššie  
ako za rovnaké obdobie minulého roku).  
7. Saldo štátneho rozpočtu  
a) Stav na účtoch štátneho rozpočtu  
Schodok štátneho rozpočtu, ktorý k 31.8.2016 dosiahol výšku 611 067 tis. eur je o  
0,56 -krát nižší ako saldo v máji roku 2015 (-1 080 363 tis. eur) a dosiahlo úroveň 31,01  
% salda rozpočtovaného na rok 2016, kým príjmy resp. výdavky sú na úrovni 62,05 %  
resp. 58,29 % rozpočtovaného objemu.  
Príjmy štátneho rozpočtu boli 31.8.2016 (8 859 626 tis. Eur) o 4,9 % nižšie  
ako  
v auguste minulého roku (9 318 362 tis. eur), kým augustové výdavky (9 470 693 tis.  
Eur) sú v porovnaní s vlaňajšími májovými výdavkami (10 398 725 tis. eur) o 43,43 %  
nižšie.  
Vývoj príjmov, výdavkov a salda štátneho rozpočtu v roku 2016  
(kumulatívne údaje)  
Tabuľka č. 2  
2016  
Príjmy  
Výdavky  
Schodok/Prebytok  
Ukazovateľ  
31. 1.  
28. 2.  
31.3.  
tis. eur % plnenia  
tis. eur % plnenia  
tis. eur  
% plnenia  
-0,43549  
42,33009  
44,60440  
32,79017  
56,4105  
910 530  
1 560877  
2 655 846  
4 026 440  
5 094 364  
6 564 081  
7 744 569  
8 859 626  
6,37768  
10,93295  
18,60252  
28,2026  
35,6827  
45,9772  
54,2458  
62,0560  
901 949  
2 394 947  
3 534 729  
4 672 536  
6 205 875  
7 300 462  
8 368 772  
9 470 693  
5,55141  
14,74067  
21,75592  
28,75902  
38,1965  
44,9336  
51,5090  
58,2912  
8 851  
834 070  
878 883  
646 096  
1 111 511  
736 381  
624 203  
611 067  
-
-
-
30.4.  
31.5.  
-
30.6.  
-
-
-
37,3722  
31.7.  
31,6790  
31.8.  
31,0124  
30.9  
31.10  
30.11  
31.12  
Štátny  
rozpočet  
roku 2014  
14 276 806  
16 247 201  
-1 970 395  
Poznámka: Údaje o plnení rozpočtu sú prevzaté zo štátneho výkazníctva Ministerstva financií SR a sú priebežné,  
spracvané na základe bankových účtov k poslednému dňu príslušného mesiaca  
.
13  
14  
8. Priemyselná produkcia v júni 2016  
Priemyselná produkcia (PP) v júni medziročne vzrástla o 2,2 %. Vývoj podľa sekcií SK  
NACE Rev. 2 ovplyvnil rast v priemyselnej výrobe o 2,5 % a pokles v ťažbe a dobývaní o  
4,1 % a v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 0,1 %.  
Zo špeciálnych zoskupení priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom  
raste produkcie, najvýznamnejšie zvýšenie zaznamenali výroba dopravných prostriedkov o  
9,1 %, výroba kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení o 13,5 %, výroba  
elektrických zariadení o 11,2 %, výroba drevených a papierových výrobkov, tlače o 2,6 %  
a výroba chemikálií a chemických produktov o 6,6 %. Celkovú produkciu ovplyvnil pokles  
vo výrobe výrobkov z gumy a plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov o  
16,2 %, výrobe strojov a zariadení i.n. o 5,4 %, výrobe koksu a rafinovaných ropných  
produktov o 8,5 %, ťažbe a dobývaní o 4,1 % a vo výrobe počítačových, elektronických a  
optických výrobkov o 1,5 %.  
Podľa hlavných priemyselných zoskupení sa v porovnaní s júnom 2015 zvýšila produkcia  
investičných prostriedkov o 5,1 % a výroba pre medzispotrebu o 1,6 %. Znížila sa výroba  
predmetov dlhodobej spotreby o 6,4 %, produkcia súvisiaca s energetikou o 2,1 % a  
produkcia predmetov krátkodobej spotreby o 0,8 %.  
Po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia v júni 2016 oproti máju 2016  
znížila o 0,1 %.  
Od začiatku roka vzrástla PP medziročne o 3,7 %, v tom v priemyselnej výrobe o 4,4 %.  
Produkcia klesla v ťažbe a dobývaní o 7,1 % a v dodávke elektriny, plynu, pary a  
studeného vzduchu o 1 %.  
15  
Zo špeciálnych zoskupení priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom  
raste produkcie, bolo najvýznamnejšie zvýšenie vo výrobe dopravných prostriedkov o 12,5  
%, výrobe kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení o 9 %, výrobe  
elektrických zariadení o 14,2 %, ostatnej výrobe, oprave a inštalácií strojov a zariadení o  
6,2 % a vo výrobe drevených a papierových výrobkov, tlače o 6,2 %. Produkcia klesla vo  
výrobe výrobkov z gumy a plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov o 14,6  
%, výrobe potravín, nápojov a tabakových výrobkov o 5,2 %, výrobe koksu a  
rafinovaných ropných produktov o 11,1 %, ťažbe a dobývaní o 7,1 % a v dodávke  
elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 1 %.  
Podľa hlavných priemyselných zoskupení sa zvýšila produkcia investičných prostriedkov o  
9 %, výroba predmetov dlhodobej spotreby o 4,5 % a výroba pre medzispotrebu o 1 %.  
Nižšia bola výroba predmetov krátkodobej spotreby o 3,5 % a produkcia súvisiaca s  
9. Stavebná produkcia v júni 2016  
Produkcia v stavebníctve v júni štvrtý mesiac po sebe medziročne klesala.V porovnaní s  
júnom 2015 sa celková stavebná produkcia znížila o 8,5 % na 475,8 mil. Eur. Po  
zohľadnení sezónnych vplyvov bola o 1,7 % vyššia ako v máji 2016.  
Produkcia realizovaná stavebnými firmami v tuzemsku v júni 2016 oproti júnu 2015  
klesla o 9,8 % na 449,8 mil. Eur. Jej podiel na celkovej stavebnej produkcii sa medziročne  
znížil o 1,4 p. b. na 94,5 %. Vývoj tuzemskej produkcie ovplyvnil pokles stavebných prác  
na novej výstavbe vrátane modernizácií a rekonštrukcií o 14,1 % a rast prác na opravách  
a údržbe o 0,4 %. V štruktúre tuzemskej produkcie nová výstavba vrátane modernizácií a  
rekonštrukcií tvorila 72,4 % (o 3,6 p. b. menej ako v júni 2015). Podiel prác na opravách  
a údržbe sa zvýšil o 2,6 p. b. na 25,9 %. Z hľadiska výrobného zamerania klesol objem  
prác na inžinierskych stavbách o 11,7 %, na budovách o 8,6 %. V rámci tuzemska tvorili  
práce na budovách 60,8 %, inžinierske stavby sa podieľali 39,2 %.  
Produkcia realizovaná stavebnými firmami v zahraničí medziročne vzrástla o 22,1 %. Jej  
podiel na celkovom objeme produkcie tvoril 5,5 %.  
V priemere za šesť mesiacov roka 2016 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2015 sa  
stavebná produkcia znížila o 0,9 % a dosiahla objem 2 129,5 mil. Eur. Produkcia  
realizovaná v tuzemsku klesla o 1,7 % na 2 010,2 mil. Eur. Objem prác na novej výstavbe  
vrátane modernizácií a rekonštrukcií sa znížil o 4,2 % na 1 451,9 mil. Eur. Stavebné práce  
na opravách a údržbe sa zvýšili o 3,4 % a dosiahli 527,2 mil. Eur. V štruktúre tuzemskej  
produkcie klesol podiel novej výstavby, modernizácií a rekonštrukcií o 2 p. b. na 72,2 %,  
podiel prác na opravách a údržbe sa znížil na 26,2 %. Produkcia v zahraničí vzrástla o  
16  
10. Tržby za vlastné výkony a tovar vo vnútornom obchode v júli 2016  
Vývoj v júli 2016 v porovnaní s júnom 2016 1)  
Z jednotlivých činností vnútorného obchodu medzimesačne klesli tržby za vlastné výkony  
a tovar (ďalej len tržby) v predaji a oprave motorových vozidiel a motocyklov o 3,7 %,  
veľkoobchode o 2,3 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 1,6 % a v maloobchode o  
1,1 %. Vzrástli iba v ubytovaní o 7,4 %.  
Vývoj v júli 2016 v porovnaní s júlom 2015  
Tržby v predaji a oprave motorových vozidiel a motocyklov sa zvýšili o 6,3 % v dôsledku  
rastu v predaji motorových vozidiel o 12,2 % a v oprave a údržbe motorových vozidiel o 1  
%. Tržby v predaji dielov a príslušenstva motorových vozidiel klesli o 7,9 %.  
Tržby vo veľkoobchode po medziročnom raste v predchádzajúcich troch mesiacoch klesli.  
V porovnaní s júnom 2015 sa znížili v úhrne o 7,5 %. Pokles bol vo všetkých činnostiach, z  
toho vo veľkoobchode s poľnohospodárskymi surovinami a živými zvieratami o 23 %,  
sprostredkovaní veľkoobchodu o 10,3 %, veľkoobchode so zariadeniami pre IKT o 10 %,  
veľkoobchode s tovarom pre domácnosť o 8,2 %, veľkoobchode so strojmi, zariadeniami a  
príslušenstvom o 6,5 %, nešpecializovanom veľkoobchode o 6,3 % a v ostatnom  
špecializovanom veľkoobchode o 6,1 %. Najnižší pokles bol vo veľkoobchode s  
potravinami, nápojmi a tabakom o 2,6 %.  
V maloobchode sa tržby znížili o 0,6 %. Zníženie súviselo s poklesom tržieb najmä v  
maloobchode so zariadeniami pre IKT v špecializovaných predajniach o 18 % a v  
maloobchode mimo predajní, stánkov a trhov o 3 %. Tržby rástli v maloobchode s  
potravinami, nápojmi a tabakom v špecializovaných predajniach o 9 %, maloobchode s  
pohonnými látkami v špecializovaných predajniach o 1,9 %, maloobchode s ostatným  
tovarom pre domácnosť v špecializovaných predajniach o 1,8 %, maloobchode v  
nešpecializovaných predajniach o 0,2 % a v maloobchode ostatného tovaru v  
špecializovaných predajniach o 0,1 %.  
Tržby v ubytovaní boli vyššie o 19,5 %.  
Tržby v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev klesli o 2 %.  
Vývoj za sedem mesiacov roku 2016 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku  
Tržby v predaji a oprave motorových vozidiel a motocyklov sa zvýšili o 19,7 % vplyvom  
rastu tržieb v predaji motorových vozidiel o 28,6 % a v predaji dielov a príslušenstva  
motorových vozidiel o 2,4 %. V oprave a údržbe motorových vozidiel tržby klesli o 0,4 %.  
Celkové tržby vo veľkoobchode vzrástli o 0,9 %. Zvýšili sa vo veľkoobchode so  
zariadeniami pre IKT o 19,8 %, veľkoobchode so strojmi, zariadeniami a príslušenstvom o  
10,6 %, veľkoobchode s tovarom pre domácnosť o 4,5 % a vo veľkoobchode s  
potravinami, nápojmi a tabakom o 1,6 %. Pokles tržieb bol hlavne v sprostredkovaní  
veľkoobchodu o 5,5 %, ostatnom špecializovanom veľkoobchode o 3,1 % a v  
nešpecializovanom veľkoobchode o 1,1 %.  
17  
V maloobchode sa tržby zvýšili o 1,8 %. Zvýšenie súviselo s rastom tržieb najmä v  
maloobchode s potravinami, nápojmi a tabakom v špecializovaných predajniach o 23,5 %,  
maloobchode s pohonnými látkami v špecializovaných predajniach o 8,9 %, maloobchode  
v nešpecializovaných predajniach o 2,2 %, maloobchode so zariadeniami pre IKT v  
špecializovaných predajniach o 1,2 % a v maloobchode ostatného tovaru v  
špecializovaných predajniach o 0,6 %. Tržby klesli hlavne v maloobchode s ostatným  
tovarom pre domácnosť v špecializovaných predajniach o 1,1 % a v maloobchode mimo  
predajní stánkov a trhov o 0,5 %.  
Tržby v ubytovaní sa zvýšili o 13,2 %.  
Tržby v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev vzrástli o 1,9 %.  
11. Zamestnanosť a priemerná mesačná mzda vo  
vybraných odvetviach v júni 2016  
Zamestnanosť  
V júni 2016 v porovnaní s júnom 2015 vzrástla zamestnanosť vo vybraných trhových  
službách o 7 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 4,7 %, informačných a  
komunikačných činnostiach o 4,3 %, priemysle o 3,3 %, doprave a skladovaní o 2,4 %,  
stavebníctve o 1,9 % a v ubytovaní o 0,5 %. Počet zamestnaných osôb klesol vo  
veľkoobchode o 4,5 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 1,2 % a v maloobchode o  
0,9 %.  
V priemere za šesť mesiacov roka 2016 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2015  
vzrástla zamestnanosť v informačných a komunikačných činnostiach o 4,9 %, vybraných  
trhových službách o 4,8 %, priemysle o 3,5 %, ubytovaní o 2,1 %, predaji a oprave  
motorových vozidiel o 2 %, stavebníctve o 1,8 %, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev  
o 0,7 %. Klesla vo veľkoobchode o 5,1 %, doprave a skladovaní o 1,7 % a v maloobchode  
o 1,1 %.  
Priemerná mesačná mzda  
Priemerná nominálna mesačná mzda sa zvýšila v júni 2016 oproti júnu 2015 v  
stavebníctve o 7,5 % (dosiahla 675 Eur), činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 6,3 %  
(402 Eur), predaji a oprave motorových vozidiel o 6,1 % (917 Eur), vybraných trhových  
službách o 5,9 % (869 Eur), veľkoobchode o 5,7 % (869 EUR), maloobchode o 4,4 %  
(623 Eur), ubytovaní o 3,5 % (644 Eur), doprave a skladovaní o 2,2 % (853 Eur) a v  
priemysle o 2 % (1 001Eur). Klesla len v informačných a komunikačných činnostiach o 1,2  
% (1 708 Eur).  
Priemerná reálna mesačná mzda v júni 2016 medziročne vzrástla v stavebníctve o 8,4 %,  
činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 7,2 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 7  
%, vybraných trhových službách o 6,8 %, veľkoobchode o 6,6 %, maloobchode o 5,2 %,  
ubytovaní o 4,3 %, doprave a skladovaní o 3 % a v priemysle o 2,8 %. Klesla len v  
informačných a komunikačných činnostiach o 0,4 %.  
V priemere za šesť mesiacov roka 2016 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2015 sa  
mzda zvýšila v predaji a oprave motorových vozidiel o 8,3 % (dosiahla 915 Eur),  
18  
stavebníctve o 5,9 % (630 Eur), doprave a skladovaní o 5,8 % (827 Eur), veľkoobchode o  
5,3 % (851 Eur), ubytovaní o 5,3 % (656 Eur), vybraných trhových službách o 4,8 %  
(845 Eur), činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 4,5 % (392 Eur), maloobchode o 4,4  
% (617 Eur) a v priemysle o 3,5 % (973 Eur). Klesla len v informačných a komunikačných  
činnostiach o 0,3 % (1 747 Eur).  
Reálna mesačná mzda vzrástla medziročne v predaji a oprave motorových vozidiel o 8,9  
%, stavebníctve o 6,5 %, doprave a skladovaní o 6,4 %, veľkoobchode a ubytovaní  
zhodne o 5,9 %, vybraných trhových službách o 5,4 %, činnostiach reštaurácií a  
pohostinstiev o 5,1 %, maloobchode o 5 %, priemysle o 4,1 % a v informačných a  
Priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva v 2. štvrťroku 2016  
Priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve SR (vrátane odhadu za  
zamestnancov u živnostníkov) sa v 2. štvrťroku 2016 medziročne zvýšila o 2,7 %,  
dosiahla 901 eur. Tempo jej rastu sa zvýšilo o 0,4 percentuálne body (p. b.). Pokles  
spotrebiteľských cien v porovnaní s rastom nominálnej mzdy ovplyvnil vývoj reálnej mzdy,  
ktorá sa medziročne zvýšila o 3,4 %. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 1.  
štvrťroku 2016 vzrástla o 0,6 %. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR.  
Najvyššia úroveň priemernej mesačnej mzdy bola v odvetví finančné a poisťovacie činnosti  
(1836 eur), dodávka elektriny, plynu a pary (1690 eur), informačné a komunikačné  
činnosti (1647 eur). V jedenástich odvetviach bola mzda nižšia ako v priemere za  
hospodárstvo SR. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali zamestnanci v ubytovacích a  
stravovacích službách (520 eur), ostatných činnostiach (580 eur), stavebníctve (651 eur)  
a v umení, zábave a rekreácii (652 eur).  
Oproti rovnakému obdobiu vlaňajška priemerná nominálna mzda relatívne najrýchlejšie  
rástla v činnostiach v oblasti nehnuteľností (o 9,2 %) a v umení, zábave a rekreácii (o 8,5  
%). Klesla v administratívnych službách (o 1,8 %) a v informáciách a komunikácii (o 1,3  
%).  
Z pohľadu právnej formy subjektov priemerná nominálna mesačná mzda vzrástla v  
porovnaní s 2. štvrťrokom 2015 v rozpočtových organizáciách o 5,4 % na 925 eur, vo  
veľkých podnikoch s 20 a viac zamestnancami o 3,7 % na 1073 eur a v príspevkových  
organizáciách o 3,5 % na 980 eur. V malých podnikoch do 19 zamestnancov priemerná  
mzda klesla o 1,4 % na 685 eur.  
Z územného hľadiska vyššia ako v priemere za celé hospodárstvo SR bola priemerná  
nominálna mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji (1154 eur). V ostatných krajoch sa  
pohybovala od 690 eur v Prešovskom kraji do 835 eur v Trnavskom kraji. Vo všetkých  
krajoch bola priemerná mzda vyššia ako v 2. štvrťroku 2015 s najvyšším prírastkom o 4,4  
% v Trnavskom kraji.  
V 1. polroku 2016 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v  
hospodárstve hodnotu 884 eur. Medziročne sa zvýšila o 3 %, reálna mzda vzrástla o 3,6  
%. Rast nominálnej mzdy bol o 0,7 p. b. rýchlejší ako v rovnakom období minulého roka.  
19  
12. Hrubý zahraničný dlh Slovenskej republiky v roku 2016  
Celkový hrubý zahraničný dlh v prvom štvrťroku 2016 dosiahol úroveň 65 911,4 mil.  
USD (tab. č. 3), čo v porovnaní s 1. štvrťrokom 2015 predstavuje pokles o 3 726,6 mil.  
USD (68 951,7 mil. USD ).  
Tabuľka č. 3  
Hrubý zahraničný dlh SR v mil. EUR  
1Q16  
2Q16  
3Q16  
4Q16  
I. Vláda:  
26 167,8  
50,6  
0,0  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
1,5  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
47,1  
2,1  
26 117,2  
22 028,3  
4 085,7  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
3,2  
II. Centrálna banka (NBS):  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
8 804,7  
8 272,6  
0,0  
6 147,4  
2 125,2  
0,0  
532,1  
0,0  
110,7  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
SDR  
0,0  
421,4  
III. Banky:  
7 260,7  
3 306,2  
99,5  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
2,6  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
3 066,1  
138,0  
3 954,5  
1 748,7  
1 371,7  
821,5  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
12,7  
IV. Ostatné sektory:  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
9 850,2  
4 199,2  
40,3  
924,6  
0,0  
Hotovosť a vklady  
20  
Obchodné úvery  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
3 225,2  
9,1  
5 651,0  
3 066,4  
2 561,0  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Obchodné úvery  
Ostatné pasíva  
22,8  
0,8  
V.  
Priame  
investície:  
medzipodnikové  
pôžičky  
z toho: krátkodobý dlh  
dlhodobý dlh  
13 828,1  
5 034,5  
8 793,6  
Pasíva voči podnikom priamej investície v  
zahraničí  
Pasíva  
investorom  
80,2  
voči  
priamym  
zahraničným  
13 747,9  
HRUBÁ ZAHRANIČNÁ ZADLŽENOSŤ  
65 911,4  
Hrubý zahraničný dlh SR v mil. EUR  
1Q15  
2Q15  
3Q15  
4Q15  
I. Vláda:  
30 149,9  
406,3  
404,8  
0,0  
28 033,4  
511,9  
405,0  
0,0  
27 867,1 26 487,2  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
609,5  
405,0  
0,0  
91,2  
0,0  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
1,5  
0,0  
29 743,6  
26 044,6  
3 693,0  
0,0  
106,9  
0,0  
27 521,6  
23 812,7  
3 703,5  
0,0  
204,5  
0,0  
27 257,6 26 396,0  
23 376,2 22 514,5  
3 876,7  
0,0  
91,2  
0,0  
3 877,6  
0,0  
3,9  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
6,1  
5,4  
4,7  
II. Centrálna banka (NBS):  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
8 597,4  
7 963,4  
0,0  
6 587,1  
1 376,3  
0,0  
8 511,1  
7 892,6  
0,0  
6 518,4  
1 374,2  
0,0  
9 299,3  
8 761,5  
0,0  
6 716,5  
2 045,0  
0,0  
9 573,0  
9 024,3  
0,0  
7 182,8  
1 841,5  
0,0  
634,0  
0,0  
197,2  
0,0  
0,0  
436,8  
618,5  
0,0  
190,4  
0,0  
0,0  
428,1  
537,8  
0,0  
111,5  
0,0  
0,0  
426,3  
548,7  
0,0  
115,3  
0,0  
0,0  
433,4  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
SDR  
III. Banky:  
5 826,7  
2 507,8  
7,9  
6 110,9  
2 578,0  
7,9  
5 944,0  
2 478,6  
8,0  
6 617,5  
2 742,6  
22,8  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
115,6  
39,1  
3,3  
5,6  
Hotovosť a vklady  
2 190,6  
2 459,2  
2 385,8  
2 672,9  
21  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
193,7  
3 318,9  
1 308,4  
1 269,8  
740,7  
71,8  
3 532,8  
1 361,9  
1 324,1  
838,4  
81,5  
3 465,5  
1 326,7  
1 286,7  
849,5  
41,3  
3 874,9  
1 581,9  
1 500,3  
788,8  
0,0  
8,4  
2,6  
3,9  
IV. Ostatné sektory:  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Obchodné úvery  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
11 202,0  
4 601,2  
8,5  
778,5  
0,0  
11 094,8  
4 609,6  
9,8  
744,4  
0,0  
10 873,7 10 837,0  
4 457,1  
13,6  
4 814,4  
34,7  
763,1  
0,0  
1 117,1  
0,0  
3 814,1  
0,0  
3 855,4  
0,0  
3 680,5  
0,0  
3 662,6  
0,0  
6 600,9  
2 957,3  
3 619,3  
0,0  
24,3  
0,0  
6 485,2  
2 895,7  
3 565,0  
0,0  
24,6  
0,0  
6 416,6  
2 918,5  
3 475,7  
0,0  
6 022,6  
2 891,3  
3 109,7  
0,0  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Obchodné úvery  
Ostatné pasíva  
22,4  
21,6  
0,0  
0,0  
V. Priame investície: medzipodnikové pôžičky 13 175,6  
13 501,8  
4 756,7  
8 745,2  
13 678,0 13 710,4  
z toho: krátkodobý dlh  
dlhodobý dlh  
5 028,4  
8 147,2  
5 155,9  
8 522,1  
4 994,7  
8 715,7  
Pasíva voči podnikom priamej investície v  
zahraničí  
60,2  
47,5  
47,4  
213,2  
Pasíva voči priamym zahraničným investorom 13 115,3  
13 454,3  
67 252,0  
13 630,6 13 497,2  
HRUBÁ ZAHRANIČNÁ ZADLŽENOSŤ  
68 951,7  
67 662,1 67 225,1  
*predbežné údaje  
13. Ďalšie ekonomické informácie  
Inštitút finančnej politiky (IFP), ktorý je analytickou kapacitou Ministerstva financií SR,  
Bratislava 12. september 2016  
22