KANCELÁRIA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
P A R L A M E N T N Ý I N Š T I T Ú T  
AKTUÁLNA  
EKONOMICKÁ  
A SOCIÁLNA SITUÁCIA  
V SLOVENSKEJ  
REPUBLIKE  
Vypracoval: Ing. Martina Hogenová, Odbor parlamentný inštitút  
Schválil: JUDr. Ľubomír Fajták, riaditeľ Parlamentného inštitútu Kancelárie NR SR  
November 2016  
Materiál slúži výlučne pre poslancov a zamestnancov Národnej rady SR a Kancelárie NR  
SR a nemôže v plnej miere nahrádzať právne, alebo odborné poradenstvo v danej oblasti.  
Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie materiálu  
je možné iba so súhlasom Parlamentného inštitútu a autora.  
2
Predkladaný materiál má za úlohu informovať poslancov o aktuálnej úrovni ukazovateľov  
ekonomického vývoja SR. Je založený na prvom publikovaní vybraných ukazovateľov  
sledovaných na Štatistickom úrade SR. Reaguje na prognózy ekonomického vývoja SR  
vypracované na Ministerstve financií SR, polročné prognózy Európskej komisie, štvrťročné  
správy o eurozóne a ďalšie relevantné analytické pramene, medzi ktorými sú na prvom mieste  
informácie o vývoji verejných financií zverejňované Ministerstvom financií SR a štatistické  
prehľady a analýzy Národnej banky Slovenska.  
The aim of the submitted overview is to provide Members of Parliament with data on the  
current development of Slovak economy. It is based on the first release of selected indicators  
followed at the Statistical Office of the Slovak Republic. It responds to prognoses of  
development of Slovak economy prepared by the Ministry of Finance of the Slovak Republic,  
six-month prognoses issued by the European Commission, quarterly reports on the Euro  
area and other relevant analytical sources, most prominent of which being primarily  
information on development of public finance released by the Ministry of Finance of the  
Slovak Republic and statistical overviews and analyses by the National Bank of Slovakia.  
3
VII. volebné obdobie  
Obsah  
1. Základné ukazovatele vývoja ekonomiky SR (súhrnná tabuľka)  
2. Hrubý domáci produkt  
3. Vývoj cien (Inflácia)  
5
6
7
4. Zamestnanosť  
9
5. Nezamestnanosť  
11  
13  
13  
16  
17  
17  
18  
20  
22  
6. Zahraničný obchod  
7. Saldo štátneho rozpočtu  
8. Priemyselná produkcia  
9. Stavebná produkcia  
10. Maloobchod  
11. Vývoj miezd  
12. Hrubý zahraničný dlh  
13. Ďalšie ekonomické informácie  
4
1. Základné ukazovatele vývoja ekonomiky SR (súhrnná tabuľka)  
Hrubý domáci produkt  
V stálych cenách  
v bežných cenách  
+ 3,7 %  
+3,2 %  
2. štvrťrok 2016 / 2. štvrťrok 2015  
september 2016  
Harmonizovaný index  
spotrebiteľských cien  
(medzimesačný)  
100,0 %  
Miera evidovanej  
nezamestnanosti  
9,42 %.  
september 2016  
Saldo zahraničného obchodu  
Saldo štátneho rozpočtu  
456,6 mil. Eur  
september 2016  
k 30. 9. 2016  
k 31. 9. 2015  
-
644 271 tis.  
Eur  
-
1 176 446  
tis. Eur  
Priemyselná produkcia  
(medziročný rast)  
+ 3,9 %  
september 2016 / september 2015  
Stavebná produkcia  
(medziročný rast)  
- 17,9 %  
- 1,8  
september 2016 / september 2015  
september 2016 / september 2015  
Maloobchodný obrat  
Priemerná nominálna  
mesačná mzda zamestnanca  
hospodárstva SR  
901 €  
2. štvrťrok 2016  
2. štvrťrok 2016  
Hrubý zahraničný dlh  
69, 676  
mld. USD  
5
2. Hrubý domáci produkt  
Hrubý domáci produkt v 2. štvrťroku 2016  
Objem hrubého domáceho produktu (HDP) sa v 2. štvrťroku 2016 medziročne zvýšil v  
bežných cenách o 3,2 % na 20 053,2 mil. Eur. V stálych cenách sa zrýchlila dynamika  
jeho rastu oproti 2. štvrťroku 2015 o 0,3 p. b. na 3,7 %. V medzikvartálnom porovnaní  
(2. Štvrťrok 2016 oproti 1. štvrťroku 2016) po sezónnom očistení tvorba HDP reálne  
vzrástla o 0,9 %.  
V štruktúre úhrnného dopytu sa zvýšil zahraničný dopyt o 7,7 % a domáci dopyt o 1,9 %  
(bol to najnižší medziročný rast od 4. štvrťroka 2014). Rozhodujúcim faktorom spomalenia  
rastu domáceho dopytu bol pokles tvorby hrubého kapitálu o 1,3 % (z toho tvorba  
hrubého fixného kapitálu ostala na rovnakej medziročnej úrovni). Jej dynamika  
medziročne poklesla o 12,2 p. b. (tvorba hrubého fixného kapitálu o 9,5 p. b.). Konečná  
spotreba domácností sa zvýšila o 3 % a konečná spotreba verejnej správy o 2,2 %.  
Vzrástla aj spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich prevažne domácnostiam o 3 %  
(tvorila 1 % HDP). Rast vonkajšieho dopytu sa zvýšil o 1,6 p. b. na 7,7 % pri raste dovozu  
výrobkov a služieb o 5,9 %.  
Výkonnosť národohospodárskych odvetví meraná hrubou pridanou hodnotou vzrástla v 2.  
štvrťroku 2016 medziročne o 4,1 %. Vývoj ovplyvnil rast vo všetkých odvetviach, z toho  
najmä v pôdohospodárstve o 7,9 %, priemysle o 7 %, finančných a poisťovacích  
činnostiach o 5,5 %, veľkoobchode a maloobchode, oprave motorových vozidiel a  
motocyklov; doprave a skladovaní; ubytovaní a stravovaní o 4,5 % a v činnostiach v  
oblasti nehnuteľností o 4,4 %. Vyššiu pridanú hodnotu vytvorili aj odvetvia verejná  
správa; vzdelávanie; zdravotníctvo a sociálna pomoc o 2,5 %, umenie, zábava a  
rekreácia; ostatné činnosti o 1,3 %, informačné a komunikačné činnosti o 1 %, odborné,  
vedecké a technické činnosti o 0,8 % a stavebníctvo o 0,4 %. Rastúci trend sa udržal aj  
pri výbere čistých daní z produktov o 0,5 %.  
Z vytvoreného HDP dôchodkovou metódou 1) tvoril hrubý prevádzkový prebytok a  
zmiešané dôchodky 10 347,4 mil. Eur. V porovnaní s 2. štvrťrokom 2015 vzrástol ich  
objem o 2,8 %. Odmeny zamestnancov 2) v hodnote 7 755,7 mil. Eur vzrástli o 4,8 %.  
Objem vybraných daní z produkcie a dovozu vzrástol o 1,5 % na 2 258 mil. Eur. Hodnota  
subvencií bola vyššia o 16,5 % a dosiahla 307,9 mil. Eur.  
Nominálny objem vytvoreného HDP v 1. polroku 2016 predstavoval 38 455,8 mil. Eur. V  
bežných cenách sa zvýšil medziročne o 3,1 %. V stálych cenách vzrástol o 3,6 %, čo bolo  
6
3. Vývoj cien (inflácia)  
a) Vývoj jadrovej a čistej inflácie v septembri 2016  
V septembri 2016 miera medziročnej inflácie v úhrne dosiahla hodnotu -0,5 %. Jadrová  
inflácia dosiahla hodnotu 0,1 % a čistá inflácia hodnotu 0,5 %.  
V septembri oproti augustu úhrnnú infláciu jadrová inflácia ovplyvnila 0,06 percentuálneho  
bodu (p. b.), regulované ceny úhrnnú infláciu ovplyvnili 0,01 p. b., nepriame dane úhrnnú  
infláciu neovplyvnili. Ceny po­tra­vín jadrovú infláciu ovplyvnili -0,02 p. b., čistá inflácia  
b) Harmonizované indexy spotrebiteľských cien v septembri 2016  
Priemerná ročná miera inflácie (vyjadrená zmenou priemerného harmonizovaného indexu  
spotrebiteľských cien za posledných 12 mesiacov oproti priemeru predchádzajúcich 12  
mesiacov) dosiahla v septembri 2016 hodnotu -0,6 %.V septembri 2016 medziročná miera  
inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien dosiahla hodnotu -0,5 %.  
Medzimesačný harmonizovaný index spotrebiteľských cien 100,0 % bol ovplyvne-  
ný najmä znížením a zvýšením cien v nasledovných odboroch klasifikácie COICOP:  
potraviny a nealkoholické nápoje (záporný príspevok -0,07 percentuálneho bodu),  
bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá (záporný príspevok -0,01 p. b.), hotely,  
kaviarne a reštaurácie (záporný príspevok -0,01 p. b.), rekreácia a kultúra (záporný  
príspevok -0,01 p. b.), alkoholické nápoje a tabak (kladný príspevok 0,01 p. b.), nábytok,  
bytové vybavenie a bežná údržba bytu (kladný príspevok 0,01 p. b.), rozličné tovary  
a služby (kladný príspevok 0,01 p. b.), vzdelávanie (kladný príspevok 0,02 p. b.), doprava  
(kladný príspevok 0,05 p. b.).  
c) Vývoj spotrebiteľských cien v septembri 2016  
Spotrebiteľské ceny sa v septembri v porovnaní s augustom v úhrne zvýšili o 0,1 %.  
Vzrástli ceny v odboroch vzdelávanie o 1,1 %; doprava o 0,7 %; alkoholické nápoje a  
tabak; nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domu; rozličné tovary a služby zhodne  
o 0,2 %; odevy a obuv; bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá zhodne o 0,1 %. Klesli  
ceny potravín a nealkoholických nápojov o 0,4 %; rekreácie a kultúry; za hotely, kaviarne  
a reštaurácie zhodne o 0,1 %. Na úrovni minulého mesiaca zostali ceny v odboroch  
zdravie; poštové a telekomunikačné služby.  
Na zníženie cien potravín o 0,2 % vplývali nižšie ceny ovocia o 3,1 %, cukru, džemu,  
medu, sirupov, čokolády a cukroviniek o 1,3 %, rýb o 0,6 %, chleba a obilnín o 0,2 %,  
zeleniny (vrátane zemiakov) o 0,1 %. Zvýšili sa ceny olejov a tukov o 1,8 %, mlieka,  
syrov a vajec o 0,8 %, mäsa o 0,1 %. Klesli ceny nealkoholických nápojov o 2,1 %  
(minerálnych vôd, nealkoholických nápojov a štiav o 2,9 %, kávy, čaju a kakaa o 0,8 %).  
Pokles cien ovocia ovplyvnilo zníženie cien stolového hrozna o 20,3 %, banánov o 11,7 %,  
citrónov o 7,8 %. Vzrástli ceny kiwi o 11,6 %, vodových červených melónov o 6,9 %,  
mandarínok o 5,6 %, jabĺk o 4,1 %. Nezmenili sa ceny pomarančov. Nižšie ceny zeleniny  
7
(vrátane zemiakov) ovplyvnilo zníženie cien zeleru o 20,2 %, petržlenu o 19 %, papriky o  
12,1 %, zemiakov o 8,7 %, karotky o 7,1 %, bielej kapusty o 5,7 %, cibule o 1,1 %.  
Zvýšili sa ceny paradajok o 25,7 %, šalátových uhoriek o 16,9 %, cesnaku o 3,9 %,  
karfiolu 2,5 %. Rast cien mäsa ovplyvnili vyššie ceny bravčového mäsa o 1,5 %. Znížili sa  
ceny údenín o 0,4 %, hydiny o 0,2 %. Nezmenili sa ceny hovädzieho mäsa.  
Zvýšenie cien v odbore alkoholické nápoje a tabak ovplyvnili vyššie ceny alkoholických  
nápojov o 0,3 % (vína o 0,7 %, piva o 0,5 %, nezmenili sa ceny destilátov). Nezmenené  
zostali ceny tabaku.  
Vyššie ceny v odbore odevy a obuv ovplyvnil rast cien odevov o 0,2 %. Klesli ceny obuvi o  
0,2 %. Na zvýšenie cien v odbore bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá vplývali  
vyššie ceny imputovaného nájomného bývajúcich vlastníkov o 0,4 %. Znížili sa ceny  
pevných palív o 0,1 %. Na augustovej úrovni zostali ceny skutočného nájomného  
plateného nájomníkmi; tovarov pre pravidelnú údržbu a opravy obydlia; služieb pre  
pravidelnú údržbu a opravy obydlia; vodného; odvozu a likvidácie odpadu; stočného;  
iných služieb vzťahujúcich sa na bývanie; elektriny; plynu; tepelnej energie.  
Rast cien v odbore nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domu ovplyvnilo zvýšenie  
cien skla, stolového riadu, potrieb pre domácnosť o 0,4 %; bytového textilu o 0,3 %;  
nábytku, zariadenia, kobercov, podlahových krytín; tovarov a služieb pre bežnú údržbu  
domácnosti zhodne o 0,2 %; domácich spotrebičov o 0,1 %. Klesli ceny nástrojov a  
zariadení pre dom a záhradu o 0,5 %.  
V odbore zdravie sa nezmenili ceny zdravotníckych a farmaceutických výrobkov,  
terapeutických prístrojov a zariadení (zvýšili sa ceny terapeutických prístrojov a zariadení  
o 0,4 %, klesli ceny farmaceutických prípravkov a produktov, iných zdravotníckych  
produktov zhodne o 0,1 %); nemocničných služieb. Zvýšili sa ceny zdravotníckych služieb  
iných ako nemocničných o 0,1 % (služieb zubných lekárov o 0,4 %, nezmenili sa ceny  
služieb lekárov a ostatných služieb mimo nemocníc).  
Na rast cien v doprave vplývalo zvýšenie cien prevádzky prostriedkov osobnej dopravy o  
1,5 % (zvýšili sa ceny iných služieb spojených s prostriedkami osobnej dopravy o 2,5 %,  
pohonných látok a mazív o 2,1 %, údržby a opráv o 0,1 %, klesli ceny náhradných dielov  
a príslušenstva o 0,1 %); dopravných služieb o 0,5 % (leteckej osobnej dopravy o 15,1  
%, iných dopravných služieb o 0,2 %, nezmenili sa ceny cestnej osobnej dopravy). Klesli  
ceny nákupu dopravných prostriedkov o 0,9 % (ojazdených motorových vozidiel o 1,5 %,  
nových motorových vozidiel o 0,1 %).  
V odbore pošta a telekomunikácie nezmenené zostali ceny poštových, telefónnych služieb.  
Klesli ceny telefónnych prístrojov o 0,3 %.  
Nižšie ceny v odbore rekreácia a kultúra ovplyvnilo zníženie cien dovoleniek s programom  
o 0,4 %; rekreačných a kultúrnych služieb o 0,1 %. Vzrástli ceny audiovizuálnej a  
fotografickej techniky; iného vybavenia pre rekreáciu, záhradu a domáce zvieratá zhodne  
o 0,1 %. Na úrovni predchádzajúceho mesiaca zostali ceny iných veľkých zariadení  
dlhodobej spotreby pre rekreáciu; novín, kníh a kancelárskych potrieb.  
Zvýšenie cien v odbore vzdelávanie spôsobili vyššie ceny predškolského a základného  
vzdelania o 2,5 % (školné v materskej škole o 2,7 %, poplatok za školský klub detí –  
družina o 2 %); vzdelania, ktoré nie je definované úrovňou o 1,2 % (poplatok za jazykový  
kurz o 1,6 %, poplatok v základnej umeleckej škole o 1,1 %, poplatok v jazykovej škole o  
8
0,6 %). Klesli ceny stredoškolského vzdelania o 0,3 %. Nezmenili sa ceny  
vysokoškolského vzdelania.  
Zníženie cien v odbore hotely, kaviarne a reštaurácie ovplyvnili nižšie ceny ubytovacích  
služieb o 0,9 %. Nezmenili sa ceny stravovania (vzrástli ceny v reštauráciách, v  
kaviarňach o 0,4 %, klesli ceny v jedálňach o 0,5 %).  
Vyššie ceny v odbore rozličné tovary a služby ovplyvnil rast cien finančných služieb inde  
neklasifikovaných o 0,4 % (finančné služby poskytované bankami o 0,5 %); osobnej  
starostlivosti o 0,2 %. Na úrovni minulého mesiaca zostali ceny osobných predmetov inde  
neklasifikovaných; sociálnych služieb (vzrástla úhrada za stravu v jedálňach pre  
dôchodcov o 0,1 %); poistenia; iných služieb inde neklasifikovaných.  
V septembri v porovnaní so septembrom 2015 sa spotrebiteľské ceny v úhrne znížili o 0,5  
%. Klesli ceny potravín a nealkoholických nápojov o 3,4 %; za bývanie, vodu, elektrinu,  
plyn a iné palivá o 1,1 %; v doprave o 1 %; odevov a obuvi o 0,1 %. Vzrástli ceny v  
odboroch hotely, kaviarne a reštaurácie o 2 %; vzdelávanie o 1,8 %; rozličné tovary a  
služby o 1,4 %; rekreácia a kultúra o 1,1 %; zdravie o 0,9 %; alkoholické nápoje a tabak  
o 0,7 %; poštové a telekomunikačné služby o 0,3 %; nábytok, bytové zariadenie a bežná  
údržba domu o 0,1 %.  
V priemere za deväť mesiacov v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2015 sa  
spotrebiteľské ceny v úhrne znížili o 0,6 %.  
Index spotrebiteľských cien sa v septembri oproti augustu zvýšil v domácnostiach  
zamestnancov, v domácnostiach dôchodcov a v domácnostiach nízkopríjmových  
domácností zhodne o 0,1 %.  
Index spotrebiteľských cien sa v septembri 2016 medziročne znížil za domácnosti  
zamestnancov o 0,4 %, za domácnosti dôchodcov o 0,7 % a za nízkopríjmové domácnosti  
o 0,6 %.  
V priemere za deväť mesiacov v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2015 sa index  
spotrebiteľských cien znížil za domácnosti zamestnancov o 0,5 %, za domácnosti  
4. Zamestnanosť  
Zamestnanosť v v 2. štvrťroku 2016  
Medziročný rast zamestnanosti podľa Výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) sa  
oproti 2. štvrťroku 2015 zrýchlil o 0,4 p. b. na 3,1 %. Počet pracujúcich 2) sa tak v  
absolútnom vyjadrení zvýšil o 74 tis. osôb na 2 490,8 tis. osôb. Sezónne očistená celková  
zamestnanosť oproti 1. štvrťroku 2016 vzrástla o 0,8 %, resp. o 19 tis. osôb na 2 488,8  
tis. pracujúcich.  
9
Medziročné zvýšenie počtu pracujúcich ovplyvnil najmä sektor služieb. V úhrne za celý  
sektor zamestnanosť vzrástla o 45,3 tis. na 1 511 tis. osôb. Z jednotlivých odvetví  
trhových služieb vzrástol počet pracujúcich najmä vo veľkoobchode a maloobchode o 20,2  
tis. Počet pracujúcich významne vzrástol aj v priemysle o 20,5 tis. na 681,9 tis. (z toho v  
priemyselnej výrobe o 13,8 tis. osôb) a v stavebníctve o 12,9 tis. na 224,9 tis. Klesajúci  
trend vývoja zamestnanosti pretrvával v pôdohospodárstve, kde počet pracujúcich  
medziročne klesol o 4,9 tis. na 72,5 tis. osôb.  
Miera zamestnanosti osôb vo veku 20 - 64 rokov 3) v porovnaní s 2. štvrťrokom 2015  
vzrástla o 2,4 p. b. na 69,9 %. Miera zamestnanosti mužov sa zvýšila o 2,2 p. b. na 77,2  
% a žien o 2,6 p. b. na 62,5 %.  
Z hľadiska vzdelanostnej úrovne na trhu práce pribudlo najviac osôb s vysokoškolským  
vzdelaním (o 32,3 tis.) a s úplným stredným odborným vzdelaním s maturitou (o 29,3  
tis.). Najviac zastúpenou vzdelanostnou kategóriou na trhu práce boli pracujúci s úplným  
stredným odborným vzdelaním s maturitou s podielom 34,5 % (860 tis. osôb).  
Podľa vekového zloženia sa zamestnanosť zvýšila vo väčšine vekových kategórií. Najviac v  
prospech pracujúcich vo veku 35 - 49 rokov o 38,9 tis. osôb. Súčasne v tejto vekovej  
kategórii najviac pracujúcich pribudlo aj z hľadiska pohlavia u žien o 20,1 tis a u mužov o  
18,9 tis. Počet pracujúcich sa znížil v prípade žien vo vekových kategóriách 15 - 24 rokov  
o 5 tis. a vo veku 55 - 59 rokov o 2 tis. osôb. V prípade mužov klesla zamestnanosť vo  
vekových kategóriách 25 - 34 rokov o 1,3 tis. a 55 - 59 rokov o 0,4 tis. osôb.  
Počet pracujúcich osôb aj miera zamestnanosti vo vekovej skupine 20 - 64 ročných sa  
medziročne zvýšili vo všetkých krajoch. Zamestnanosť relatívne najviac vzrástla v  
Bratislavskom (o 5,9 %) a Trnavskom kraji (o 5,1 %). Zároveň v týchto krajoch bol aj  
najvýraznejší rast jej miery, a to v Bratislavskom o 4,7 p. b. a Trnavskom kraji o 4 p. b.  
V priemere za 1. polrok 2016 vzrástla celková zamestnanosť o 3 % na 2 476,2 tis. osôb.  
Rast počtu pracujúcich v zahraničí do 1 roka podľa VZPS 4) pretrvával aj v 2. štvrťroku  
2016, medziročne sa ich počet zvýšil o 23,2 tis. (o 16,3 %) na 165,1 tis. osôb. Medzi  
migrantmi prevládali pracujúci v stavebníctve (47,9 tis.), zdravotníctve a sociálnej pomoci  
(39,6 tis.) a v priemysle (32,7 tis.). Z európskych krajín najviac slovenských občanov  
pracovalo v Rakúsku (53,1 tis.) a v Českej republike (40,2 tis.). Z regionálneho hľadiska  
najviac osôb, ktoré si našli prácu v zahraničí, bolo z Prešovského kraja (41,5 tis.).  
Počet ponúkaných voľných pracovných miest 5)medziročne vzrástol v priemere o 4 208 (o  
26,1 %) na 20 320 miest. Absolútne najviac vo veľkoobchode a maloobchode (o 1 215) a  
v priemyselnej výrobe (o 940 miest). Výraznejšie zvýšenie bolo aj v doprave a skladovaní,  
stavebníctve, administratívnych službách a v ubytovacích a stravovacích službách. Ponuka  
voľných pracovných miest sa medziročne znížila v dodávke elektriny, plynu, pary (o 18,1  
%); verejnej správe, sociálnom zabezpečení (o 16,9 %) a v zdravotníctve a sociálnej  
10  
5. Nezamestnanosť  
Nezamestnanosť v 2. štvrťroku 2016  
V 2. štvrťroku 2016 klesol počet nezamestnaných podľa VZPS medziročne o 40,7 tis. (o  
13,3 %) na 264,8 tis. osôb. Miera nezamestnanosti oproti 2. štvrťroku 2015 klesla o 1,6 p.  
b. na 9,6 %. U mužov klesla o 1,5 p. b. na 8,5 % a u žien o 1,8 p. b. na 10,9 %. V  
medzikvartálnom porovnaní (2. štvrťrok 2016 oproti 1. štvrťroku 2016) klesla sezónne  
očistená nezamestnanosť o 3,9 tis. (o 1,4 %) na 275,5 tis. osôb.  
Vývoj na trhu práce bol ovplyvnený aj znížením počtu osôb nezamestnaných dlhšie ako 1  
rok na 153,5 tis. osôb. Podiel tejto kategórie nezamestnaných na celkovej  
nezamestnanosti tvoril 58 %, čo bolo o 7,9 p. b. menej ako v 2. štvrťroku 2015. Počet  
krátkodobo nezamestnaných (do 1 roka) sa zvýšil o 7,2 tis. na 111,3 tis. osôb.  
Z hľadiska vekovej štruktúry tvorili najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných osoby vo  
veku 35 - 49 rokov s počtom 80,6 tis. osôb a podielom 30,4 % na celkovej  
nezamestnanosti. Táto veková kategória zároveň zaznamenala najvýraznejší medziročný  
úbytok nezamestnaných (o 26,2 tis. osôb). Počet nezamestnaných sa zvýšil iba vo  
vekovej kategórii od 55 do 59 rokov o 4,7 tis. a nad 60 rokov o 6,2 tis. osôb.  
Nezamestnaní, ktorí ešte nikdy nemali zamestnanie, tvorili 18,2 % z celkovej  
nezamestnanosti. Z hľadiska ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa najviac  
osôb naposledy pracovalo v priemysle (20,4 %). V tomto odvetví sa nezamestnanosť  
znížila najvýraznejšie, a to o 9,8 tis. osôb. Najviac vzrástla nezamestnanosť vo vzdelávaní  
o 4,3 tis. osôb.  
Najvyšší počet nezamestnaných bol v Prešovskom (57,6 tis.) a Banskobystrickom kraji  
(45,2 tis.). Nezamestnanosť klesla vo všetkých krajoch, relatívne najviac v Trnavskom (o  
19,4 %) a Banskobystrickom kraji (o 16,5 %). Najvyššia regionálna miera  
nezamestnanosti (14,4 %) bola v Prešovskom kraji. Miera nezamestnanosti sa znížila vo  
všetkých krajoch, najvýraznejšie v Trnavskom kraji (o 2,5 p. b.).  
V 1. polroku 2016 nezamestnanosť medziročne klesla o 14,8 % na 274,7 tis. osôb. Miera  
Evidovaná nezamestnanosť v septembri  
V septembri 2016 miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla hodnotu 9,42 %.  
Medzimesačne, v porovnaní s augustom 2016 (9,43 %) poklesla o 0,01 percentuálneho  
bodu (p. b.). Medziročne poklesla o 1,96 p. b. (v septembri 2015 11,38 %).  
Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie (UoZ) v septembri 2016 dosiahol 255 919  
osôb. Medzimesačne, v porovnaní s augustom 2016 (256 271 osôb), poklesol o 352 osôb  
(o 0,14 %). Medziročne poklesol o 51 135 osôb, čo je o 16,65 % menej (v septembri  
2015 307 054 osôb).  
Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu UoZ dosiahla v septembri 2016  
10,83 %. Medzimesačne, v porovnaní s augustom 2016 (10,85 %) poklesla o 0,02 p. b..  
Medziročne poklesla o 2,12 p. b. (v septembri 2015 12,95 %).  
11  
Stav celkového počtu UoZ v septembri 2016 dosiahol 294 095 osôb. Medzimesačne,  
v porovnaní s augustom 2016 (294 721 osôb), poklesol o 626 osôb (o 0,21 %).  
Medziročne poklesol o 55 042 osôb, čo je o 15,77 % menej (v septembri 2015 stav 349  
137 osôb).  
V septembri 2016 bol v štyroch krajoch dosiahnutý pokles miery evidovanej  
nezamestnanosti (MEN). Najvýraznejší pokles (o 0,12 p. b.) bol dosiahnutý v Trnavskom  
kraji.  
Z regionálneho  
pohľadu  
v sledovanom  
mesiaci  
najvyššiu  
mieru  
evidovanej  
nezamestnanosti  
zaznamenal Prešovský kraj (14,58 %). Úroveň miery evidovanej  
nezamestnanosti nad slovenský priemer (9,42 %) zaznamenal ešte Banskobystrický kraj  
s 13,47 % a Košický kraj s 13,25 %.  
Na okresnej úrovni bol v septembri 2016 v 46 okresoch dosiahnutý pokles miery  
evidovanej nezamestnanosti, v 32 okresoch bol nárast miery evidovanej nezamestnanosti  
a v jednom okrese sa miera evidovanej nezamestnanosti nezmenila.  
V sledovanom mesiaci najvyššia miera evidovanej nezamestnanosti bola zaznamenaná v  
okrese Rimavská Sobota (25,39 %). Najnižšiu mieru evidovanej nezamestnanosti dosiahol  
okres Galanta (3,75 %).  
Ku koncu septembra 2016 úrady práce evidovali 41 150 voľných pracovných miest (VPM).  
V medzimesačnom porovnaní to predstavovalo nárast o 1 265 VPM. Najviac VPM bolo v  
Bratislavskom kraji, a to 9 623 miest (podiel 23,4 %), najmenej voľných pracovných  
miest bolo v Košickom kraji 2 592 (podiel 6,3 %).  
VPM z hľadiska ich štruktúry:  
operátori a montéri strojov a zariadení – 13 618 miest (v Trnavskom kraji 3 236  
miest)  
kvalifikovaní pracovníci a remeselníci – 8 644 miest (v Bratislavskom kraji 1 692  
miest)  
Tabuľka č.1  
Miera evidovanej nezamestnanosti SR 2016  
mesiac  
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10 11 12  
Evidovaná  
Nezamestnanosť  
10,39 10,09 9,98 9,64 9,45 9,45 9,44 9,43 9,42  
12  
6. Zahraničný obchod  
Vývoj zahraničného obchodu v septembri 2016  
V septembri dosiahol celkový vývoz tovaru hodnotu 6 122,8 mil. Eur, pri medziročnom  
raste o 2 %. Celkový dovoz tovaru sa znížil o 2,4 % na 5 666,1 mil. Eur. Saldo  
zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 456,6 mil. Eur (o 259,1 mil. Eur vyššie ako v  
septembri 2015).  
Za deväť mesiacov sa v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku zvýšil celkový  
vývoz tovaru o 3 % na 51 295 mil. Eur a celkový dovoz o 2,6 % na 48 289,3 mil. Eur.  
Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 3 005,7 mil. Eur (o 295,9 mil. Eur  
vyššie ako za rovnaké obdobie minulého roku).  
7. Saldo štátneho rozpočtu  
a) Stav na účtoch štátneho rozpočtu  
Schodok štátneho rozpočtu, ktorý k 30.9.2016 dosiahol výšku 644 271 tis. eur je o  
0,54 -krát nižší ako saldo v septembri roku 2015 (-1176 446 tis. eur) a dosiahlo úroveň  
31,01 % salda rozpočtovaného na rok 2016, kým príjmy resp. výdavky sú na úrovni  
68,60 % resp. 64,24 % rozpočtovaného objemu.  
Príjmy štátneho rozpočtu boli 30.9.2016 (9 794 303 tis. Eur) o 6,8 % nižšie ako  
v septembri minulého roku (10 518 712 tis. eur), kým septembrové výdavky (10 438  
574 tis. Eur) sú v porovnaní s vlaňajšími septembrovými výdavkami (11 695 158 tis. eur)  
o 1 256 584 tis. eur nižšie.  
13  
Vývoj príjmov, výdavkov a salda štátneho rozpočtu v roku 2016  
(kumulatívne údaje)  
Tabuľka č. 2  
2016  
Príjmy  
Výdavky  
Schodok/Prebytok  
Ukazovateľ  
31. 1.  
28. 2.  
31.3.  
tis. eur % plnenia  
tis. eur % plnenia  
tis. eur  
% plnenia  
-0,43549  
42,33009  
44,60440  
32,79017  
56,4105  
37,3722  
31,6790  
31,0124  
32,6975  
910 530  
1 560877  
2 655 846  
4 026 440  
5 094 364  
6 564 081  
7 744 569  
8 859 626  
9 794 303  
6,37768  
10,93295  
18,60252  
28,2026  
35,6827  
45,9772  
54,2458  
62,0560  
68,6029  
901 949  
2 394 947  
3 534 729  
4 672 536  
6 205 875  
7 300 462  
8 368 772  
9 470 693  
10 438 574  
5,55141  
14,74067  
21,75592  
28,75902  
38,1965  
44,9336  
51,5090  
58,2912  
64,2484  
8 851  
834 070  
878 883  
646 096  
1 111 511  
736 381  
624 203  
611 067  
644271  
-
-
-
30.4.  
31.5.  
-
30.6.  
-
-
-
31.7.  
31.8.  
30.9  
-
31.10  
30.11  
31.12  
Štátny  
rozpočet  
14 276 806  
16 247 201  
-1 970 395  
roku 2014  
Poznámka: Údaje o plnení rozpočtu sú prevzaté zo štátneho výkazníctva Ministerstva financií SR a sú priebežné,  
spracvané na základe bankových účtov k poslednému dňu príslušného mesiaca  
.
14  
15  
8. Priemyselná produkcia v septembri 2016  
Priemyselná produkcia (PP) v septembri medziročne vrástla o 3,9 %. Vývoj podľa sekcií  
SK NACE Rev. 2 ovplyvnil rast v ťažbe a dobývaní o 8,7 %, priemyselnej výrobe o 4,2 %  
a v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 0,5 %.  
Zo špeciálnych zoskupení priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom  
raste produkcie, najvýznamnejšie zvýšenie zaznamenali výroba dopravných prostriedkov  
(o 4,8 %), výroba kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení (o 7,6 %),  
výroba výrobkov z gumy a plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov (o 3,1  
%), výroba drevených a papierových výrobkov, tlače (o 7,4 %) a výroba strojov a  
zariadení i.n. (o 5,8 %). Celkovú produkciu ovplyvnil pokles vo výrobe počítačových,  
elektronických a optických výrobkov (o 1 %) a vo výrobe základných farmaceutických  
výrobkov a farmaceutických prípravkov (o 8 %).  
Podľa hlavných priemyselných zoskupení sa v porovnaní so septembrom 2015 zvýšila  
výroba predmetov dlhodobej spotreby o 8,9 %, výroba pre medzispotrebu o 6,1 %,  
produkcia investičných prostriedkov o 2,6 %, produkcia predmetov krátkodobej spotreby o  
2,4 % a produkcia súvisiaca s energetikou o 0,8 %.  
Po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia v septembri 2016 oproti  
augustu 2016 znížila o 3,9 %.  
Od začiatku roka vzrástla PP medziročne o 3,5 %, v tom v priemyselnej výrobe o 3,9 % a  
v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 1 %. Produkcia klesla v ťažbe a  
dobývaní o 3,6 %.  
Zo špeciálnych zoskupení priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom  
raste produkcie, bolo najvýznamnejšie zvýšenie vo výrobe dopravných prostriedkov (o 8,7  
%), výrobe kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení (o 7,5 %), výrobe  
elektrických zariadení (o 11,2 %), výrobe drevených a papierových výrobkov, tlače (o 5,6  
%) a v ostatnej výrobe, oprave a inštalácií strojov a zariadení (o 5,1 %). Produkcia klesla  
vo výrobe výrobkov z gumy a plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov (o  
7,9 %), výrobe potravín, nápojov a tabakových výrobkov (o 3,2 %), výrobe koksu a  
rafinovaných ropných produktov (o 6,6 %), ťažbe a dobývaní (o 3,6 %) a vo výrobe  
základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov (o 12,7 %).  
Podľa hlavných priemyselných zoskupení sa zvýšila produkcia investičných prostriedkov o  
5,9 %, výroba predmetov dlhodobej spotreby o 4,8 % a výroba pre medzispotrebu o 3 %.  
Nižšia bola výroba predmetov krátkodobej spotreby o 2,1 % a produkcia súvisiaca s  
16  
9. Stavebná produkcia v septembri 2016  
V stavebníctve v septembri 2016 siedmy mesiac po sebe pokračoval medziročný pokles  
produkcie. Oproti septembru 2015 sa celková stavebná produkcia znížila o 17,9 % na  
473,5 mil. Eur. Po zohľadnení sezónnych vplyvov bola o 3,1 % nižšia ako v auguste 2016.  
Produkcia realizovaná stavebnými firmami v tuzemsku v septembri 2016 oproti septembru  
2015 klesla o 18,6 % na 449,8 mil. Eur. Jej podiel na celkovej stavebnej produkcii sa  
medziročne znížil o 0,8 p. b. na 95 %. Vývoj tuzemskej produkcie ovplyvnil pokles  
stavebných prác na novej výstavbe vrátane modernizácií a rekonštrukcií o 26,5 % a  
zvýšenie opráv a údržby o 8,7 %. V štruktúre tuzemskej produkcie nová výstavba  
vrátane modernizácií a rekonštrukcií tvorila 69,4 % (o 7,4 p. b. menej ako v septembri  
2015). Podiel prác na opravách a údržbe sa zvýšil o 7,3 p. b. na 29,2 %. Z hľadiska  
výrobného zamerania výrazne klesol objem prác na inžinierskych stavbách o 31,2 % a  
prác na budovách o 10,2 %. V rámci tuzemska tvorili práce na budovách 65,8 %,  
inžinierske stavby sa podieľali 34,2 %.  
Produkcia realizovaná stavebnými firmami v zahraničí medziročne klesla o 1,2 %. Jej  
podiel na celkovom objeme produkcie tvoril 5 %.  
V priemere za deväť mesiacov roka 2016 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2015 sa  
stavebná produkcia znížila o 7,8 % a dosiahla objem 3 464,3 mil. Eur. Produkcia  
realizovaná v tuzemsku klesla o 8,7 % na 3 274,3 mil. Eur. Objem prác na novej výstavbe  
vrátane modernizácií a rekonštrukcií sa znížil o 13,8 % na 2 317,3 mil. Eur. Stavebné  
práce na opravách a údržbe sa zvýšili o 4,9 % a dosiahli 904,7 mil. Eur. V štruktúre  
tuzemskej produkcie klesol podiel novej výstavby, modernizácií a rekonštrukcií o 4,3 p. b.  
na 70,8 %, podiel prác na opravách a údržbe sa zvýšil na 27,6 %. Produkcia v zahraničí  
vzrástla o 9,8 %.  
10. Tržby za vlastné výkony a tovar vo vnútornom obchode v septembri 2016  
Vývoj v septembri 2016 v porovnaní s augustom 2016 1)  
Tržby za vlastné výkony a tovar (ďalej len tržby) medzimesačne vzrástli v predaji a oprave  
motorových vozidiel a motocyklov o 2,1 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 1,3 %  
a vo veľkoobchode o 0,2 %. V ubytovaní klesli o 3,8 % a v maloobchode ostali bez  
zmeny.  
Vývoj v septembri 2016 v porovnaní so septembrom 2015  
Tržby v predaji a oprave motorových vozidiel a motocyklov sa zvýšili o 11,5 % v dôsledku  
rastu v predaji motorových vozidiel o 19 %. Tržby v predaji dielov a príslušenstva  
motorových vozidiel klesli o 8,7 %, v oprave a údržbe motorových vozidiel ostali  
nezmenené.  
Tržby vo veľkoobchode v porovnaní so septembrom 2015 vzrástli v úhrne o 2 %. Rast bol  
takmer vo všetkých činnostiach, z toho vo veľkoobchode s poľnohospodárskymi  
surovinami a živými zvieratami o 26,6 %, veľkoobchode s potravinami, nápojmi a  
tabakom o 8,9 %, veľkoobchode s tovarom pre domácnosť o 5,4 %, veľkoobchode so  
zariadeniami pre IKT o 4,9 % a v ostatnom špecializovanom veľkoobchode o 2,7 %. Tržby  
17  
klesli vo veľkoobchode so strojmi a zariadeniami o 18,3 %, sprostredkovaní veľkoobchodu  
o 5,5 % a v nešpecializovanom veľkoobchode o 2,1 %.  
V maloobchode sa tržby zvýšili o 1,5 %. Zvýšenie súviselo s rastom tržieb najmä v  
maloobchode v nešpecializovaných predajniach o 3,3 %, maloobchode s pohonnými  
látkami v špecializovaných predajniach o 3,5 % a v maloobchode s ostatným tovarom pre  
domácnosť v špecializovaných predajniach o 1,7 %. Tržby klesli predovšetkým v  
maloobchode mimo predajní, stánkov a trhov o 8,8 % a v maloobchode ostatného tovaru  
v špecializovaných predajniach o 1 %.  
Tržby v ubytovaní boli vyššie o 7,9 %.  
Tržby v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev boli vyššie o 5,5 %.  
Vývoj za deväť mesiacov roku 2016 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého  
roku  
Tržby v predaji a oprave motorových vozidiel a motocyklov sa zvýšili o 18,8 % vplyvom  
rastu tržieb v predaji motorových vozidiel o 27,5 % a v predaji dielov a príslušenstva  
motorových vozidiel o 0,5 %. V oprave a údržbe motorových vozidiel sa tržby nezmenili.  
Celkové tržby vo veľkoobchode vzrástli o 1,4 %. Zvýšili sa najmä vo veľkoobchode so  
zariadeniami pre IKT o 17,1 %, veľkoobchode s tovarom pre domácnosť o 4,3 % a vo  
veľkoobchode s potravinami, nápojmi a tabakom o 3 %. Pokles tržieb bol v  
sprostredkovaní veľkoobchodu o 5,9 %, ostatnom špecializovanom veľkoobchode o 1,7 %  
a v nešpecializovanom veľkoobchode o 0,8 %.  
V maloobchode sa tržby zvýšili o 1,8 %. Zvýšenie súviselo s rastom tržieb najmä v  
maloobchode s potravinami, nápojmi a tabakom v špecializovaných predajniach o 20,3 %  
a maloobchode s pohonnými látkami v špecializovaných predajniach o 7,6 %. Tržby klesli  
hlavne v maloobchode mimo predajní stánkov a trhov o 1,7 %.  
Tržby v ubytovaní sa zvýšili o 13,1 %.  
11. Zamestnanosť a priemerná mesačná mzda vo  
vybraných odvetviach v septembri 2016  
Zamestnanosť  
V septembri 2016 v porovnaní so septembrom 2015 vzrástla zamestnanosť v  
informačných a komunikačných činnostiach o 7,8 %, vybraných trhových službách o 7,7  
%, predaji a oprave motorových vozidiel o 5,5 %, priemysle o 3,6 %, doprave a  
skladovaní o 2,9 %, stavebníctve o 1,6 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 1,1 %  
a v ubytovaní o 0,4 %. Počet zamestnaných osôb klesol vo veľkoobchode o 4,5 % a  
maloobchode o 0,8 %.  
18  
V priemere za deväť mesiacov roka 2016 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2015  
vzrástla zamestnanosť vo vybraných trhových službách o 5,7 %, informačných a  
komunikačných činnostiach o 5,6 %, priemysle o 3,6 %, predaji a oprave motorových  
vozidiel o 3 %, stavebníctve o 1,7 %, ubytovaní o 1,2 % a v činnostiach reštaurácií a  
pohostinstiev o 0,9 %. Klesla vo veľkoobchode o 5 %, maloobchode o 1,1 % a v doprave  
a skladovaní o 0,1 %.  
Priemerná mesačná mzda  
Priemerná nominálna mesačná mzda sa zvýšila v septembri 2016 oproti septembru 2015 v  
činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,8 % (404 Eur), ubytovaní o 5,6 % (678 Eur),  
veľkoobchode o 4,7 % (870 Eur), predaji a oprave motorových vozidiel o 4,4 % (899  
Eur), vybraných trhových službách o 4,4 % (864 Eur), maloobchode o 4,3 % (629 Eur),  
doprave a skladovaní o 4 % (854 Eur), priemysle o 2,5 % (972 Eur) a v stavebníctve o  
1,2 % (652 Eur). Pokles bol len v informačných a komunikačných činnostiach o 1,7 % (1  
668 Eur).  
Priemerná reálna mesačná mzda v septembri 2016 medziročne vzrástla v činnostiach  
reštaurácií a pohostinstiev o 6,3 %, ubytovaní o 6,1 %, veľkoobchode o 5,2 %, predaji a  
oprave motorových vozidiel o 4,9 %, vybraných trhových službách o 4,9 %, maloobchode  
o 4,8 %, priemysle o 3 %, stavebníctve o 1,7 %, doprave a skladovaní o 4,5 %. V  
informačných a komunikačných činnostiach došlo k poklesu o 1,2 %.  
V priemere za deväť mesiacov roka 2016 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2015 sa  
mzda zvýšila v predaji a oprave motorových vozidiel o 7,8 % (dosiahla 917 Eur),  
ubytovaní o 5,4 % (661 Eur), veľkoobchode o 5,2 % (855 Eur), vybraných trhových  
službách o 5,1 % (851 Eur), doprave a skladovaní o 5 % (834 Eur), stavebníctve o 4,8 %  
(638 Eur), činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 4,8 % (394 Eur), maloobchode o 4,7  
% (623 Eur) a v priemysle o 3,2 % (970 Eur). Klesla len v informačných a komunikačných  
činnostiach o 0,6 % (1 725 Eur).  
Reálna mesačná mzda vzrástla medziročne v predaji a oprave motorových vozidiel o 8,5  
%, ubytovaní o 6 %, veľkoobchode o 5,8 %, vybraných trhových službách o 5,7 %,  
doprave a skladovaní o 5,6 %, stavebníctve o 5,4 %, činnostiach reštaurácií a  
pohostinstiev o 5,4 %, maloobchode o 5,3 % a v priemysle o 3,8 %. V informačných a  
komunikačných činnostiach ostala na úrovni predchádzajúceho roka.  
Priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva v 2. štvrťroku 2016  
Priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve SR (vrátane odhadu za  
zamestnancov u živnostníkov) sa v 2. štvrťroku 2016 medziročne zvýšila o 2,7 %,  
dosiahla 901 eur. Tempo jej rastu sa zvýšilo o 0,4 percentuálne body (p. b.). Pokles  
spotrebiteľských cien v porovnaní s rastom nominálnej mzdy ovplyvnil vývoj reálnej mzdy,  
ktorá sa medziročne zvýšila o 3,4 %. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 1.  
štvrťroku 2016 vzrástla o 0,6 %. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR.  
Najvyššia úroveň priemernej mesačnej mzdy bola v odvetví finančné a poisťovacie činnosti  
(1836 eur), dodávka elektriny, plynu a pary (1690 eur), informačné a komunikačné  
činnosti (1647 eur). V jedenástich odvetviach bola mzda nižšia ako v priemere za  
19  
hospodárstvo SR. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali zamestnanci v ubytovacích a  
stravovacích službách (520 eur), ostatných činnostiach (580 eur), stavebníctve (651 eur)  
a v umení, zábave a rekreácii (652 eur).  
Oproti rovnakému obdobiu vlaňajška priemerná nominálna mzda relatívne najrýchlejšie  
rástla v činnostiach v oblasti nehnuteľností (o 9,2 %) a v umení, zábave a rekreácii (o 8,5  
%). Klesla v administratívnych službách (o 1,8 %) a v informáciách a komunikácii (o 1,3  
%).  
Z pohľadu právnej formy subjektov priemerná nominálna mesačná mzda vzrástla v  
porovnaní s 2. štvrťrokom 2015 v rozpočtových organizáciách o 5,4 % na 925 eur, vo  
veľkých podnikoch s 20 a viac zamestnancami o 3,7 % na 1073 eur a v príspevkových  
organizáciách o 3,5 % na 980 eur. V malých podnikoch do 19 zamestnancov priemerná  
mzda klesla o 1,4 % na 685 eur.  
Z územného hľadiska vyššia ako v priemere za celé hospodárstvo SR bola priemerná  
nominálna mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji (1154 eur). V ostatných krajoch sa  
pohybovala od 690 eur v Prešovskom kraji do 835 eur v Trnavskom kraji. Vo všetkých  
krajoch bola priemerná mzda vyššia ako v 2. štvrťroku 2015 s najvyšším prírastkom o 4,4  
% v Trnavskom kraji.  
V 1. polroku 2016 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v  
hospodárstve hodnotu 884 eur. Medziročne sa zvýšila o 3 %, reálna mzda vzrástla o 3,6  
%. Rast nominálnej mzdy bol o 0,7 p. b. rýchlejší ako v rovnakom období minulého roka.  
12. Hrubý zahraničný dlh Slovenskej republiky v roku 2016  
Celkový hrubý zahraničný dlh v druhom štvrťroku 2016 dosiahol úroveň 69 676,9 mil.  
USD (tab. č. 3), čo v porovnaní s 2. štvrťrokom 2015 predstavuje pokles o 2 424,9 mil.  
USD (67 252,0 mil. USD ).  
Tabuľka č. 3  
Hrubý zahraničný dlh SR v mil. EUR  
1Q16  
2Q16  
3Q16  
4Q16  
I. Vláda:  
26 167,8  
50,6  
26 654,9  
56,1  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
0,0  
1,5  
0,0  
0,9  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
47,1  
2,1  
26 117,2  
22 028,3  
4 085,7  
0,0  
50,1  
5,1  
26 598,8  
22 416,0  
4 180,3  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
3,2  
2,5  
II. Centrálna banka (NBS):  
Krátkodobý dlh  
8 804,7  
8 272,6  
0,0  
6 147,4  
2 125,2  
10 567,3  
10 025,0  
0,0  
5 776,8  
4 248,2  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
20  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
SDR  
0,0  
532,1  
0,0  
110,7  
0,0  
0,0  
542,3  
0,0  
114,0  
0,0  
0,0  
421,4  
0,0  
428,3  
III. Banky:  
7 260,7  
3 306,2  
99,5  
7 014,9  
3 089,8  
119,8  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
2,6  
2,6  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
3 066,1  
138,0  
2 934,2  
33,2  
3 954,5  
1 748,7  
1 371,7  
821,5  
3 925,1  
1 716,1  
1 355,8  
839,1  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
12,7  
14,1  
IV. Ostatné sektory:  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Obchodné úvery  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
9 850,2  
4 199,2  
40,3  
924,6  
0,0  
10 504,2  
4 346,2  
46,4  
896,6  
0,0  
3 225,2  
9,1  
3 382,3  
20,9  
5 651,0  
3 066,4  
2 561,0  
0,0  
22,8  
0,8  
6 158,0  
3 262,9  
2 849,5  
0,0  
43,8  
1,9  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Obchodné úvery  
Ostatné pasíva  
V. Priame investície: medzipodnikové pôžičky  
z toho: krátkodobý dlh  
13 828,1  
5 034,5  
8 793,6  
80,2  
14 935,6  
5 336,6  
9 599,0  
85,5  
dlhodobý dlh  
Pasíva voči podnikom priamej investície v zahraničí  
Pasíva voči priamym zahraničným investorom  
13 747,9  
14 850,1  
HRUBÁ ZAHRANIČNÁ ZADLŽENOSŤ  
65 911,4  
69 676,9  
Hrubý zahraničný dlh SR v mil. EUR  
1Q15  
2Q15  
3Q15  
4Q15  
I. Vláda:  
30 149,9  
406,3  
404,8  
0,0  
28 033,4  
511,9  
405,0  
0,0  
27 867,1 26 487,2  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
609,5  
405,0  
0,0  
91,2  
0,0  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
1,5  
0,0  
106,9  
0,0  
204,5  
0,0  
91,2  
0,0  
29 743,6  
26 044,6  
27 521,6  
23 812,7  
27 257,6 26 396,0  
23 376,2 22 514,5  
21  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
3 693,0  
0,0  
6,1  
3 703,5  
0,0  
5,4  
3 876,7  
0,0  
4,7  
3 877,6  
0,0  
3,9  
II. Centrálna banka (NBS):  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
8 597,4  
7 963,4  
0,0  
6 587,1  
1 376,3  
0,0  
634,0  
0,0  
197,2  
0,0  
8 511,1  
7 892,6  
0,0  
6 518,4  
1 374,2  
0,0  
618,5  
0,0  
190,4  
0,0  
9 299,3  
8 761,5  
0,0  
6 716,5  
2 045,0  
0,0  
537,8  
0,0  
111,5  
0,0  
9 573,0  
9 024,3  
0,0  
7 182,8  
1 841,5  
0,0  
548,7  
0,0  
115,3  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
SDR  
0,0  
436,8  
0,0  
428,1  
0,0  
426,3  
0,0  
433,4  
III. Banky:  
5 826,7  
2 507,8  
7,9  
6 110,9  
2 578,0  
7,9  
5 944,0  
2 478,6  
8,0  
6 617,5  
2 742,6  
22,8  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
115,6  
39,1  
3,3  
5,6  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
2 190,6  
193,7  
2 459,2  
71,8  
2 385,8  
81,5  
2 672,9  
41,3  
3 318,9  
1 308,4  
1 269,8  
740,7  
3 532,8  
1 361,9  
1 324,1  
838,4  
8,4  
3 465,5  
1 326,7  
1 286,7  
849,5  
2,6  
3 874,9  
1 581,9  
1 500,3  
788,8  
3,9  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
0,0  
IV. Ostatné sektory:  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Obchodné úvery  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
11 202,0  
4 601,2  
8,5  
778,5  
0,0  
11 094,8  
4 609,6  
9,8  
744,4  
0,0  
10 873,7 10 837,0  
4 457,1  
13,6  
4 814,4  
34,7  
763,1  
0,0  
1 117,1  
0,0  
3 814,1  
0,0  
3 855,4  
0,0  
3 680,5  
0,0  
3 662,6  
0,0  
6 600,9  
2 957,3  
3 619,3  
0,0  
24,3  
0,0  
6 485,2  
2 895,7  
3 565,0  
0,0  
24,6  
0,0  
6 416,6  
2 918,5  
3 475,7  
0,0  
6 022,6  
2 891,3  
3 109,7  
0,0  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Obchodné úvery  
Ostatné pasíva  
22,4  
21,6  
0,0  
0,0  
V. Priame investície: medzipodnikové pôžičky 13 175,6  
13 501,8  
4 756,7  
8 745,2  
13 678,0 13 710,4  
z toho: krátkodobý dlh  
dlhodobý dlh  
5 028,4  
8 147,2  
5 155,9  
8 522,1  
4 994,7  
8 715,7  
Pasíva voči podnikom priamej investície v  
zahraničí  
60,2  
47,5  
47,4  
213,2  
Pasíva voči priamym zahraničným investorom  
HRUBÁ ZAHRANIČNÁ ZADLŽENOSŤ  
*predbežné údaje  
13 115,3  
68 951,7  
13 454,3  
67 252,0  
13 630,6 13 497,2  
67 662,1 67 225,1  
22