KANCELÁRIA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
P A R L A M E N T N Ý I N Š T I T Ú T  
AKTUÁLNA EKONOMICKÁ  
A SOCIÁLNA SITUÁCIA  
V SLOVENSKEJ REPUBLIKE  
Vypracoval: Ing. Martina Hogenová, Odbor parlamentný inštitút  
Schválil: JUDr. Ľubomír Fajták, riaditeľ Parlamentného inštitútu Kancelárie NR SR  
Máj 2016  
Materiál slúži výlučne pre poslancov a zamestnancov Národnej rady SR a Kancelárie NR  
SR a nemôže v plnej miere nahrádzať právne, alebo odborné poradenstvo v danej oblasti.  
Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie materiálu  
je možné iba so súhlasom Parlamentného inštitútu a autora.  
2
Predkladaný materiál má za úlohu informovať poslancov o aktuálnej úrovni ukazovateľov  
ekonomického vývoja SR. Je založený na prvom publikovaní vybraných ukazovateľov  
sledovaných na Štatistickom úrade SR. Reaguje na prognózy ekonomického vývoja SR  
vypracované na Ministerstve financií SR, polročné prognózy Európskej komisie, štvrťročné  
správy o eurozóne a ďalšie relevantné analytické pramene, medzi ktorými sú na prvom mieste  
informácie o vývoji verejných financií zverejňované Ministerstvom financií SR a štatistické  
prehľady a analýzy Národnej banky Slovenska.  
The aim of the submitted overview is to provide Members of Parliament with data on the  
current development of Slovak economy. It is based on the first release of selected indicators  
followed at the Statistical Office of the Slovak Republic. It responds to prognoses of  
development of Slovak economy prepared by the Ministry of Finance of the Slovak Republic,  
six-month prognoses issued by the European Commission, quarterly reports on the Euro  
area and other relevant analytical sources, most prominent of which being primarily  
information on development of public finance released by the Ministry of Finance of the  
Slovak Republic and statistical overviews and analyses by the National Bank of Slovakia.  
3
VII. volebné obdobie  
Obsah  
1. Základné ukazovatele vývoja ekonomiky SR (súhrnná tabuľka)  
2. Hrubý domáci produkt  
3. Vývoj cien (Inflácia)  
5
6
7
4. Zamestnanosť  
10  
10  
13  
13  
15  
16  
16  
18  
20  
22  
5. Nezamestnanosť  
6. Zahraničný obchod  
7. Saldo štátneho rozpočtu  
8. Priemyselná produkcia  
9. Stavebná produkcia  
10. Maloobchod  
11. Vývoj miezd  
12. Hrubý zahraničný dlh  
13. Ďalšie ekonomické informácie  
4
1. Základné ukazovatele vývoja ekonomiky SR (súhrnná tabuľka)  
Hrubý domáci produkt  
V stálych cenách  
v bežných cenách  
4,3 %  
4,2 %  
4. štvrťrok 2016 / 4. štvrťrok 2015  
Harmonizovaný index  
spotrebiteľských cien  
(medzimesačný)  
100,0 %  
marec 2016  
Miera evidovanej  
nezamestnanosti  
9,98 %.  
marec 2016  
Saldo zahraničného obchodu  
Saldo štátneho rozpočtu  
308 mil. Eur  
marec 2016  
k 31. 4. 2016  
k 31. 4. 2015  
-
646 096 tis.  
Eur  
990 779 tis.  
Eur  
Priemyselná produkcia  
(medziročný rast)  
- 1,4 %  
marec 2016 / marec 2015  
Stavebná produkcia  
(medziročný rast)  
- 0,4 %  
+ 0,2  
marec 2016 / marec 2015  
marec 2016 / marec 2015  
Maloobchodný obrat  
Priemerná nominálna  
mesačná mzda zamestnanca  
hospodárstva SR  
956 €  
+ 4,1%  
4. štvrťrok 2015  
4. štvrťrok 2015  
Hrubý zahraničný dlh  
67, 225  
mld. USD  
5
2. Hrubý domáci produkt  
Hrubý domáci produkt v 4. štvrťroku 2015  
Medziročný rast výkonnosti slovenskej ekonomiky sa v priebehu roka 2015 postupne  
zrýchľoval. V 4. štvrťroku 2015 sa objem hrubého domáceho produktu (HDP) zvýšil v  
stálych cenách o 4,3 %, čo bolo o 1,5 p. b. viac ako v 4. štvrťroku 2014. Bol to najvyšší  
medziročný rast za posledných päť rokov. V medzikvartálnom porovnaní (4. štvrťrok 2015  
oproti 3. štvrťroku 2015) sa objem HDP po sezónnom očistení zvýšil reálne o 1 %. V  
bežných cenách objem HDP medziročne vzrástol o 4,2 % na 20 168,9 mil. Eur.  
K posilneniu ekonomického rastu prispel zahraničný aj domáci dopyt, ktoré sa v  
jednotlivých štvrťrokoch 2015 neustále zrýchľovali. V 4. štvrťroku sa zvýšil vývoz výrobkov  
a služieb  
o 9,1 % a domáci dopyt o 6,5 % (bol to jeho najvyšší rast od 3. štvrťroka  
2010). Rozhodujúcim faktorom rastu domáceho dopytu bola vyššia tvorba hrubého  
kapitálu o 19,7 % (z toho tvorba hrubého fixného kapitálu o 19,4 %). Výdaje na konečnú  
spotrebu vzrástli medziročne v úhrne o 2,9 %, v tom na konečnú spotrebu verejnej správy  
o 3,2 %, na konečnú spotrebu domácností o 2,9 % a na konečnú spotrebu neziskových  
inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 1,9 %.  
Produkčná výkonnosť ekonomiky, meraná objemom pridanej hodnoty, sa zvýšila vo  
väčšine odvetví. V informačných a komunikačných činnostiach vzrástla o 13,8 %,  
stavebníctve o 8,3 %, priemysle o 5,6 %, finančných a poisťovacích činnostiach o 2,2 %,  
verejnej správe; vzdelávaní; zdravotníctve a sociálnej pomoci o 2,1 %, odborných,  
vedeckých a technických činnostiach o 1,7 %, činnostiach v oblasti nehnuteľností o 1,2 %,  
veľkoobchode a maloobchode, oprave motorových vozidiel a motocyklov; doprave a  
skladovaní; ubytovaní a stravovaní o 0,7 %, v umení, zábave a rekreácii; ostatných  
činnostiach o 0,3 %. Pridaná hodnota sa znížila len v pôdohospodárstve o 1,8 %. Pozitívne  
pôsobil aj vyšší výber čistých daní z produktov o 9,2 %.  
Z vytvoreného HDP dôchodkovou metódou 1) tvoril hrubý prevádzkový prebytok a  
zmiešané dôchodky 9 851 mil. Eur. V porovnaní so 4. štvrťrokom 2014 vzrástol ich objem  
o 1,9 %. Odmeny zamestnancov 2) v hodnote 8 258 mil. Eur vzrástli o 6,3 %. Objem  
vybraných daní z produkcie a dovozu vzrástol o 6,9 % na 2 330 mil. Eur. Hodnota  
subvencií bola vyššia o 9,1 % a dosiahla 270,2 mil. Eur.  
V roku 2015 dosiahla tvorba hrubého domáceho produktu 78 070,8 mil. Eur. V bežných  
cenách sa oproti roku 2014 zvýšila o 3,3 %. V stálych cenách sa tempo medziročného  
rastu HDP zrýchlilo o 1,1 p. b. na 3,6 %.  
Rýchly odhad HDP a zamestnanosti podľa ESA 2010 v 1. štvrťroku 2016  
V 1. štvrťroku 2016 vzrástol hrubý domáci produkt (HDP) v stálych cenách 1) v porovnaní  
s 1. štvrťrokom 2015 o 3,3 %. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP zvýšil oproti  
1. štvrťroku 2015 o 3,6 % a oproti 4. štvrťroku 2015 o 0,7 %. 2)  
V bežných cenách sa v 1. štvrťroku 2016 vytvoril HDP v objeme 18 375,2 mil. Eur, čo  
predstavuje nárast o 2,9 % oproti 1. štvrťroku 2015.  
6
Celková zamestnanosť v referenčnom období dosiahla 2 293,8 tis. osôb. V porovnaní s 1.  
štvrťrokom 2015 vzrástla o 2,2 %. Po očistení o sezónne vplyvy sa celková zamestnanosť  
zvýšila oproti 1. štvrťroku 2015 o 2,2 % a oproti 4. štvrťroku 2015 o 0,5 %.  
Rýchly odhad hrubého domáceho produktu a zamestnanosti bude na základe ďalších  
dostupných štatistických a administratívnych údajov spresnený, doplnený o štruktúry  
jednotlivých ukazovateľov a publikovaný v Štatistickej správe o základných vývojových  
tendenciách v hospodárstve SR v 1. štvrťroku 2016. Spresnené výsledky budú zverejnené  
3. Vývoj cien (inflácia)  
a) Vývoj jadrovej a čistej inflácie v apríli 2016  
V apríli 2016 sa medziročná inflácia v úhrne znížila o 0,4 %. Jadrová inflácia vzrástla o 0,1  
% a čistá inflácia o 0,3 %.  
V apríli 2016 oproti marcu 2016 úhrnnú infláciu jadrová inflácia ovplyvnila 0,30  
percentuálnymi bodmi (p. b.), regulované ceny 0,01 p. b. a nepriame dane úhrnnú infláciu  
neovplyvnili. Ceny potravín jadrovú infláciu ovplyvnili 0,02 p. b., čistá inflácia jadrovú  
b) Harmonizované indexy spotrebiteľských cien v marci 2016  
Priemerná ročná miera inflácie (vyjadrená zmenou priemerného harmonizovaného indexu  
spotrebiteľských cien za posledných 12 mesiacov oproti priemeru predchá-dzajúcich 12  
mesiacov) dosiahla v marci 2016 hodnotu -0,3 %.  
V
marci 2016 medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom  
spotrebiteľských cien dosiahla hodnotu -0,5 %.  
Medzimesačný harmonizovaný index spotrebiteľských cien 100,0 % bol ovplyvnený  
najmä zvýšením a znížením cien v nasledovných odboroch klasifikácie COICOP: doprava  
(kladný príspevok 0,04 percentuálneho bodu), rekreácia a kultúra (kladný príspevok 0,02  
p. b.), hotely, kaviarne a reštaurácie (kladný príspevok 0,02 p. b.), rozličné tovary a  
služby (kladný príspevok 0,01 p. b.), zdravie (kladný príspevok 0,01 p. b.), bývanie, voda,  
elektrina, plyn a iné palivá (záporný príspevok -0,02 p. b.), alkoholické nápoje a tabak  
(záporný príspevok -0,02 p. b.), potraviny a nealkoholické nápoje (záporný príspevok -  
0,02 p. b.), nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domu (záporný príspevok -0,03 p.  
b.).  
c) Vývoj spotrebiteľských cien v apríli 2016  
Spotrebiteľské ceny sa v apríli v porovnaní s marcom v úhrne zvýšili o 0,3 %. Vzrástli ceny  
v odboroch odevy a obuv o 1,9 %, alkoholické nápoje a tabak o 1,5 %, doprava o 1,1 %,  
nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domu; zdravie zhodne o 0,4 %, potraviny a  
nealkoholické nápoje; vzdelávanie zhodne o 0,2 %, rekreácia a kultúra; hotely, kaviarne a  
7
reštaurácie zhodne o 0,1 %. Klesli ceny rozličných tovarov a služieb o 0,1 %. Na úrovni  
predchádzajúceho mesiaca zostali ceny za bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá;  
poštových a te lekomunikačných služieb.  
Rast cien potravín o 0,1 % ovplyvnili vyššie ceny zeleniny (vrátane zemiakov) o 3,3 %,  
rýb o 1 %, chleba a obilnín; cukru, džemu, medu, sirupov, čokolády a cukroviniek zhodne  
o 0,8 %, olejov a tukov o 0,2 %. Klesli ceny ovocia o 2,6 %, mäsa o 0,9 %, mlieka, syrov  
a vajec o 0,2 %. Zvýšili sa ceny nealkoholických nápojov o 0,8 % (minerálnych vôd,  
nealkoholických nápojov a štiav o 1,3 %, nezmenili sa ceny kávy, čaju a kakaa).  
Zvýšenie cien zeleniny (vrátane zemiakov) spôsobil rast cien karfiolu o 31,7 %, zemiakov  
o 8 %, papriky o 6 %, karotky o 5,6 %, cesnaku o 5,2 %, zeleru o 4,4 %, cibule o 2,6 %,  
paradajok o 1 %. Znížili sa ceny šalátových uhoriek o 11,3 %, bielej kapusty o 1,6 %,  
petržlenu o 0,7 %. Nižšie ceny ovocia ovplyvnil pokles cien stolového hrozna o 12,9 %,  
mandarínok o 3,9 % a jabĺk o 2,6 %. Vzrástli ceny citrónov o 3,9 %, pomarančov o 3,6  
%, kiwi o 1,1 % a banánov o 0,7 %. Zníženie cien mäsa ovplyvnil pokles cien hydiny o 1,7  
%, bravčového mäsa, údenín zhodne o 0,7 %, hovädzieho mäsa o 0,4 %.  
Na rast cien v odbore alkoholické nápoje a tabak vplývali vyššie ceny tabaku o 1,7 %,  
alkoholických nápojov o 1,3 % (vína o 2,1 %, piva o 1,4 %, destilátov o 0,6 %).  
Vyššie ceny v odbore odevy a obuv ovplyvnilo zvýšenie cien obuvi o 2,8 % a odevov o 1,5  
%.  
V odbore bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá na marcovej úrovni zostali ceny  
skutočného n ájomného plateného nájomníkmi; služieb pre pravidelnú údržbu a opravy  
obydlia; vodného; odvozu a likvidácie odpadu; stočného; elektriny; plynu; tepelnej  
energie. Zvýšili sa ceny iných služieb vzťahujúcich sa na bývanie o 0,9 %, tovarov pre  
pravidelnú údržbu a opravy obydlia o 0,1 %. Klesli ceny imputovaného nájomného  
bývajúcich vlastníkov o 0,2 % a pevných palív o 0,1 %.  
Na zvýšenie cien v odbore nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domu vplývali  
vyššie ceny tovarov a služieb pre bežnú údržbu domácnosti o 1,3 %, skla, stolového riadu,  
potrieb pre domácnosť o 0,4 % a domácich spotrebičov o 0,2 %. Klesli ceny bytového  
textilu o 0,2 %, nábytku, zariadenia, kobercov, podlahových krytín; nástrojov a zariadení  
pre dom a záhradu zhodne o 0,1 %.  
Rast cien v odbore zdravie ovplyvnilo zvýšenie cien nemocničných služieb o 1,7 %,  
zdravotníckych a farmaceutických výrobkov, terapeutických prístrojov a zariadení o 0,4 %  
(farmaceutických prípravkov a produktov o 0,6 %, terapeutických prístrojov a zariadení o  
0,3 %, klesli ceny iných zdravotníckych produktov o 0,3 %) a zdravotníckych služieb iných  
ako nemocničných o 0,1 % (služieb lekárov o 0,2 %, ostatných služieb mimo nemocníc o  
0,1 %, nezmenili sa ceny služieb zubného lekárstva).  
Vyššie ceny v doprave ovplyvnilo zvýšenie cien prevádzky prostriedkov osobnej dopravy o  
1,9 % (pohonných látok a mazív o 3,4 %, údržby a opráv o 0,4 %, klesli ceny náhradných  
dielov a príslušenstva o 0,4 %) a dopravných služieb o 0,6 % (leteckej osobnej dopravy o  
28,3 %, nezmenili sa ceny cestnej osobnej dopravy, iných dopravných služieb). Klesli ceny  
nákupu dopravných prostriedkov o 0,2 % (nových motorových vozidiel o 0,8 %).  
8
V odbore pošta a telekomunikácie nezmenené zostali ceny poštových služieb a telefónnych  
služieb. Klesli ceny telefónnych prístrojov o 0,7 %.  
Zvýšenie cien v odbore rekreácia a kultúra ovplyvnili vyššie ceny iných veľkých zariadení  
dlhodobej spotreby pre rekreáciu o 0,6 %, iného vybavenia pre rekreáciu, záhradu a  
domáce zvieratá o 0,4 %, audiovizuálnej a fotografickej techniky; rekreačných a  
kultúrnych služieb zhodne o 0,1 %. Znížili sa ceny dovoleniek s programom o 0,3 %.  
Nezmenili sa ceny novín, kníh a kancelárskych potrieb.  
Rast cien v odbore vzdelávanie spôsobilo zvýšenie cien predškolského, základného  
vzdelania o 0,5 % (vzrástol poplatok za školský klub detí - družinu o 0,7 %, školné v  
materskej škole o 0,4 %). Na úrovni minulého mesiaca zostali ceny stredoškolského;  
vysokoškolského vzdelania; vzdelania, ktoré nie je definované úrovňou.  
Na zvýšenie cien v odbore hotely, kaviarne a reštaurácie vplývali vyššie ceny stravovania  
(v reštauráciách, v kaviarňach o 0,2 %, v jedálňach o 0,1 %), ubytovacích služieb zhodne  
o 0,1 %.  
Zníženie cien v odbore rozličné tovary a služby ovplyvnili nižšie ceny osobnej starostlivosti  
o 0,3 %. Vzrástli ceny osobných predmetov inde neklasifikovaných o 0,3 % a sociálnych  
služieb o 0,1 % (úhrada za poskytovanie opatrovateľskej služby o 0,2 %, poplatok v  
zariadení sociálnych služieb o 0,1 %, klesli ceny za stravu v jedálňach pre dôchodcov o  
0,1 %). Nezmenili sa ceny poistenia (vzrástli ceny poistenia spojeného s obydlím o 0,1 %,  
klesli ceny povinného zmluvného poistenia motorového vozidla o 0,1 %); finančných  
služieb inde neklasifikovaných; iných služieb inde neklasifikovaných.  
V apríli 2016 v porovnaní s aprílom 2015 sa spotrebiteľské ceny v úhrne znížili o 0,4 %.  
Klesli ceny v doprave o 4 %, potravín a nealkoholických nápojov o 2,5 %, za bývanie,  
vodu, elektrinu, plyn a iné palivá o 1,3 %, poštových a telekomunikačných služieb o 0,2  
%. Vzrástli ceny v odboroch hotely, kaviarne a reštaurácie o 2,4 %, rekreácia a kultúra o  
2 %, rozličné tovary a služby o 1,5 %, zdravie o 1,4 %, alkoholické nápoje a tabak o 1,3  
%, vzdelávanie o 0,8 %, nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domu o 0,7 %, odevy  
a obuv o 0,6 %.  
V priemere za štyri mesiace roka 2016 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2015 sa  
spotrebiteľské ceny v úhrne znížili o 0,5 %.  
Index spotrebiteľských cien sa v apríli oprotimarcu v domácnostiach zamestnancov a v  
domácnostiach dôchodcov zvýšil zhodne o 0,3 %.  
Index spotrebiteľských cien sa  
v
apríli 2016 medziročne znížil za domácnosti  
zamestnancov o 0,3 % a za domácnosti dôchodcov o 0,5 %.  
V priemere za štyri mesiace roka 2016 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2015 sa  
index spotrebiteľských cien znížil za domácnosti zamestnancov o 0,4 % a za domácnosti  
dôchodcov o 0,6 %.  
9
4. Zamestnanosť  
a) Zamestnanosť v 4. štvrťroku 2015  
Silný rast ekonomiky napomohol aj udržaniu pozitívnych trendov na trhu práce počas  
celého roka 2015. Zamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) sa v  
porovnaní so 4. štvrťrokom 2014 zvýšila o 2,6 % na 2 452,4 tis. osôb. V absolútnom  
vyjadrení tak počet pracujúcich 2) vzrástol o 61,5 tis. osôb. Sezónne očistená celková  
zamestnanosť sa oproti 3. štvrťroku 2015 zvýšila o 0,9 %, resp. o 21,7 tis. osôb na 2  
450,8 tis. osôb.  
Nárast celkovej zamestnanosti ovplyvnilo najmä zvýšenie počtu zamestnancov o 52 tis.  
osôb (o 2,6 %) na 2 080,8 tis. osôb. Vzrástol aj počet podnikateľov 3) o 8,2 tis. osôb (o  
2,3 %) na 368,3 tis. osôb z dôvodu zvýšenia počtu podnikateľov pracujúcich v zahraničí.  
Počet podnikateľov bez zamestnancov sa zvýšil o 5,5 tis. osôb (o 1,9 %) na 290,6 tis.  
osôb a podnikateľov so zamestnancami o 2,7 tis. osôb (o 3,6 %) na 77,7 tis. osôb. Počet  
osôb podnikajúcich na území SR klesol o 4,3 tis. na 315,8 tis.  
Najvyšší absolútny medziročný prírastok v zamestnanosti dosiahol obchod (25,3 tis. osôb)  
a priemysel (25,2 tis. osôb). Počet pracujúcich v sektore služieb sa zvýšil o 40,3 tis. osôb  
na 1 490,3 tis. osôb. Z jednotlivých odvetví okrem obchodu výrazne vzrástol aj v doprave  
a skladovaní o 15,1 tis., vo vzdelávaní o 10,2 tis., v informačných a komunikačných  
činnostiach o 8,9 tis. osôb. V priemysle prispel k tomu najmä rast v priemyselnej výrobe o  
30,3 tis. osôb. Tretí štvrťrok po sebe klesala zamestnanosť v pôdohospodárstve. Oproti 4.  
štvrťroku 2014 klesla o 10,4 tis. osôb.  
Miera zamestnanosti osôb vo veku 20 - 64 rokov 4) v porovnaní so 4. štvrťrokom 2014  
vzrástla o 1,8 p. b. na 68,4 %. Bola to najvyššia hodnota za posledných sedem rokov.  
Miera zamestnanosti mužov sa zvýšila o 1,5 p. b. na 75,7 % a žien o 2,1 p. b. na 61,1 %.  
Vekové zloženie trhu práce sa zmenilo vďaka prírastkom pracujúcich vo väčšine vekových  
kategórií. Najviac v prospech pracujúcich vo veku 25 - 34 rokov o 19,5 tis. osôb a vo veku  
35 - 49 rokov o 18,2 tis. osôb. Počet pracujúcich sa znížil len vo vekovej kategórii 15 - 24  
rokov o 0,8 tis. osôb.  
Rast počtu pracujúcich osôb  
a
miery zamestnanosti zaznamenali všetky kraje.  
Zamestnanosť relatívne najviac vzrástla v Žilinskom (o 5,2 %), Banskobystrickom (o 4,8  
%) a Trnavskom kraji (o 4,7 %). Najvýraznejší rast miery zamestnanosti vo vekovej  
skupine 20 - 64 ročných bol v Banskobystrickom, Trnavskom (zhodne o 3,6 p. b.) a  
Žilinskom kraji (o 3,4 p. b.). Bratislavský kraj dosiahol najvyššiu mieru zamestnanosti (76  
%), ale zaznamenal jej druhý najpomalší rast (o 0,6 p. b).  
V priemere za rok 2015 vzrástla celková zamestnanosť o 2,6 % na 2 424 tis. osôb.  
V zahraničí pracovalo krátkodobo podľa VZPS 5) 160,6 tis. osôb. V porovnaní so 4.  
štvrťrokom 2014 ich počet vzrástol o 24,4 tis. osôb (o 17,9 %). Medzi migrantmi  
prevládali pracujúci v stavebníctve (42,4 tis. osôb), v priemysle (36,5 tis. osôb), v  
zdravotníctve a sociálnej pomoci (35,8 tis. osôb). Z hľadiska vekovej štruktúry prevládala  
kategória pracujúcich od 25 do 34 rokov, ktorých podiel na zamestnanosti za hranicami  
tvoril 33,3 %. Z európskych krajín najviac slovenských občanov pracovalo v Rakúsku  
10  
(49,7 tis.) a v Českej republike (40,3 tis.). Prácu v zahraničí nachádzali predovšetkým  
pracujúci z Prešovského (39,3 tis.) a Žilinského kraja (29,8 tis.). Najviac ich počet vzrástol  
v Trnavskom kraji (o 53,8 %), jediný pokles zaznamenal Nitriansky kraj (o 0,9 %).  
Priemerný počet voľných pracovných miest 6) v 4. štvrťroku 2015 medziročne vzrástol o 2  
891 miest (o 18,6 %) na 18 455 miest. Absolútne najviac sa zvýšil v obchode (o 514  
miest). Výraznejšie zvýšenie bolo aj vo verejnej správe, sociálnom zabezpečení; v  
doprave a skladovaní; zdravotníctve a sociálnej pomoci. Najvýraznejší medziročný pokles  
počtu voľných miest bol v odborných, vedeckých a technických činnostiach (o 122 miest).  
Ponuka voľných pracovných miest sa znížila aj v dodávke vody; dodávke elektriny, plynu,  
pary; umení, zábave a rekreácii a v činnostiach v oblasti nehnuteľností.  
b) Nezamestnanosť v 4. štvrťroku 2015  
Trend poklesu nezamestnanosti pokračoval v priebehu celého roka 2015. Počet  
nezamestnaných osôb  
v metodike VZPS sa v 4. štvrťroku 2015 medziročne znížil  
o 42,1 tis. osôb (o 12,2 %) na 302,7 tis. osôb. Pokles nezamestnanosti sa prejavil viac  
u mužov (o 35,4 tis. osôb) než u žien (o 6,8 tis. osôb). Miera nezamestnanosti sa znížila  
o 1,6 p. b. na 11 %. U mužov klesla o 2,3 p. b. na 9,6 % a u žien o 0,8 p. b. na  
12,7 %. V medzikvartálnom porovnaní (4. štvrťrok 2015 oproti 3. štvrťroku 2015) klesla  
sezónne očistená nezamestnanosť o 13,8 tis. osôb (o 4,4 %) na 298,3 tis. osôb.  
Z hľadiska vekovej štruktúry tvorili najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných osoby vo  
veku 35 - 49  
rokov  
s počtom 96,9 tis. osôb a podielom 32 % na celkovej  
nezamestnanosti. Medziročný úbytok nezamestnaných zaznamenala väčšina vekových  
kategórií, z toho najvýraznejší kategória 25 - 34 ročných (o 22,1 tis. osôb). Viac  
nezamestnaných bolo len v kategórii nad 60 rokov (o 1,7 tis. osôb).  
Nezamestnaní, ktorí ešte nikdy nemali zamestnanie, tvorili 21,6 %  
z
celkovej  
nezamestnanosti. Z hľadiska ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa najviac  
osôb naposledy pracovalo v priemysle (21,6 %). V tomto odvetví sa nezamestnanosť  
znížila o 3 tis. osôb. Najviac klesla nezamestnanosť v obchode o 9,2 tis. osôb.  
Najvyšší počet nezamestnaných bol v Prešovskom (64,5 tis. osôb) a Košickom kraji  
(49,9 tis. osôb). Nezamestnanosť klesla vo všetkých krajoch, relatívne najviac  
v Trnavskom (o 24 %) a Banskobystrickom kraji (o 23,4 %). Najvyššia regionálna miera  
nezamestnanosti (16,2 %) bola v Prešovskom kraji. Miera nezamestnanosti sa znížila vo  
všetkých krajoch, najvýraznejšie v Banskobystrickom kraji (o 4,2 p. b.).  
V roku 2015 nezamestnanosť medziročne klesla o 12,4 % na 314,3 tis. osôb. Miera  
nezamestnanosti sa znížila o 1,7 p. b. na 11,5 %.  
11  
-
Evidovaná nezamestnanosť  
Miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla v marci 2016  
10,39 %. Medzimesačne,  
v porovnaní s decembrom 2015 (10,63%) poklesla o 0,24 percentuálneho bodu (p.b.).  
Medziročne poklesla o 2,00 p.b. (v januári 2015 12,39 %).  
Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie (UoZ) dosiahol v januári 2016 282 339  
osôb. Medzimesačne, v porovnaní s decembrom 2015 (286 825 osôb), poklesol o 4 486  
osôb (o 1,56 %). Medziročne poklesol o 51 911 osôb, čo je o 15,53 % menej (v januári  
2015 334 250 osôb).  
Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu UoZ dosiahla v januári 2016  
12,18 %. Medzimesačne, v porovnaní s decembrom 2015 (12,40 %) poklesla o 0,22 p.b..  
Medziročne poklesla o 1,90 p.b. (v januári 2015 14,08 %).  
Stav celkového počtu UoZ dosiahol v januári 2016 330 783 osôb. Medzimesačne,  
v porovnaní s decembrom 2015 (334 379 osôb), poklesol o 3 596 osôb (o 1,08 %).  
Medziročne poklesol o 48 974 osôb, čo je o 12,90 % menej (v januári 2015 379  
757 osôb).  
V
januári 2016 bol vo všetkých krajoch dosiahnutý pokles miery evidovanej  
nezamestnanosti (MEN). Najvýraznejší pokles (o 0,54 p.b) bol dosiahnutý v Žilinskom  
kraji.  
Z regionálneho  
pohľadu  
v sledovanom  
mesiaci  
najvyššiu  
mieru  
evidovanej  
nezamestnanosti zaznamenal Prešovský kraj (15,26 %). Nadpriemernú úroveň miery  
evidovanej nezamestnanosti nad slovenský priemer (10,39 %) zaznamenal ešte  
Banskobystrický kraj s 14,79 % a Košický kraj s 14,18 %.  
Na okresnej úrovni bol v januári 2016 v 70 okresoch dosiahnutý pokles miery evidovanej  
nezamestnanosti, v 9 okresoch bol nárast miery evidovanej nezamestnanosti.  
V sledovanom mesiaci najvyššia miera evidovanej nezamestnanosti bola zaznamenaná v  
okrese Rimavská Sobota (27,41 %). Najnižšiu mieru evidovanej nezamestnanosti dosiahol  
okres Bratislava I. (4,56 %).  
Ku koncu januára 2016 bol na úradoch práce aktuálny stav voľných pracovných miest  
(VPM) v celkovom počte 31 350 miest. V medzimesačnom porovnaní to predstavovalo  
nárast o 3 738 VPM. Najviac ich bolo v Bratislavskom kraji, a to 4 914 miest (podiel  
15,87 %), najmenej miest 2 429 v Košickom kraji (podiel 7,75 %).  
Tabuľka č.1  
Miera evidovanej nezamestnanosti SR 2016  
mesiac  
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10  
11  
12  
Evidovaná  
Nezamestnanosť  
%
10.39 10.09 9.98  
1039.html?page_id=585686  
12  
5. Zahraničný obchod  
Vývoj zahraničného obchodu v marci 2016  
V marci dosiahol celkový vývoz tovaru hodnotu 5 710,4 mil. Eur pri medziročnom poklese  
o 6,3 %. Celkový dovoz tovaru sa znížil o 4,4 % na 5 402,3 mil. Eur. Saldo zahraničného  
obchodu bolo aktívne v objeme 308 mil. Eur (o 138,2 mil. Eur nižšie ako za marec roku  
2015).  
Za tri mesiace roka 2016 sa v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka znížil celkový  
vývoz tovaru o 0,1 % na 16 493,3 mil. Eur a celkový dovoz sa zvýšil o 1 % na 15 410,1  
mil. Eur. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 1 083,2 mil. Eur (o 160 mil.  
6. Saldo štátneho rozpočtu  
a) Stav na účtoch štátneho rozpočtu  
Schodok štátneho rozpočtu, ktorý k 30.4.2016 dosiahol výšku - 646 096 tis. eur je o 0,65  
-krát nižší ako saldo v apríli roku 2015 (- 990 779 tis. eur) a dosiahlo úroveň 32,75 %  
salda rozpočtovaného na rok 2016, kým príjmy resp. výdavky sú na úrovni 28,20 % resp.  
28,75 % rozpočtovaného objemu.  
Príjmy štátneho rozpočtu boli 30.4.2016 (4 026 440 tis. Eur) o 1,37 % nižšie ako  
v apríli minulého roku (4 082 391 tis. eur), kým aprílové výdavky (4 672 536 tis. Eur) sú  
v porovnaní s vlaňajšími aprílovými výdavkami (5 073 170 tis. eur) o 34,7 % nižšie.  
Vývoj príjmov, výdavkov a salda štátneho rozpočtu v roku 2016  
(kumulatívne údaje)  
Tabuľka č. 2  
2016  
Príjmy  
Výdavky  
Schodok/Prebytok  
Ukazovateľ  
31. 1.  
28. 2.  
31.3.  
tis. eur % plnenia  
tis. eur % plnenia  
tis. eur  
% plnenia  
-0,43549  
42,33009  
44,60440  
32,79017  
910 530  
1 560877  
2 655 846  
4 026 440  
6,37768  
10,93295  
18,60252  
28,2026  
901 949  
2 394 947  
3 534 729  
4 672 536  
5,55141  
14,74067  
21,75592  
28,75902  
8 851  
-834 070  
-878 883  
-646 096  
30.4.  
31.5.  
30.6.  
31.7.  
31.8.  
30.9  
31.10  
30.11  
31.12  
13  
Štátny  
rozpočet  
14 276 806  
16 247 201  
-1 970 395  
roku 2014  
Poznámka: Údaje o plnení rozpočtu sú prevzaté zo štátneho výkazníctva Ministerstva financií SR a sú priebežné,  
spracvané na základe bankových účtov k poslednému dňu príslušného mesiaca  
.
14  
15  
7. Priemyselná produkcia v marci 2016  
Priemyselná produkcia v marci po šiestich mesiacoch medziročného rastu znova klesla. V  
porovnaní s marcom 2015 sa znížila o 1,4 %. Vývoj podľa sekcií SK NACE Rev. 2 ovplyvnil  
pokles v ťažbe a dobývaní o 8,4 %, priemyselnej výrobe o 2 % a rast v dodávke elektriny,  
plynu, pary a studeného vzduchu o 4,5 %.  
Zo špeciálnych zoskupení priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom  
poklese produkcie, najvýznamnejšie zníženie zaznamenali výroba výrobkov z gumy a  
plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov o 20,7 %, výroba potravín, nápojov  
a tabakových výrobkov o 18,2 %, výroba počítačových, elektronických a optických  
výrobkov o 19,5 %, výroba koksu a rafinovaných ropných produktov o 29,2 % a výroba  
chemikálií a chemických produktov o 10,1 %. Celkovú produkciu ovplyvnil rast najmä vo  
výrobe dopravných prostriedkov o 7,4 %, výrobe kovov a kovových konštrukcií okrem  
strojov a zariadení o 5,2 %, dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 4,5 %,  
výrobe elektrických zariadení o 5,7 % a v ostatnej výrobe, oprave a inštalácií strojov a  
zariadení o 3,3 %.  
Podľa hlavných priemyselných zoskupení sa v porovnaní s marcom 2015 znížila výroba  
predmetov dlhodobej spotreby o 17,3 %, produkcia predmetov krátkodobej spotreby o  
13,8 % a výroba pre medzispotrebu o 4,2 %. Zvýšila sa produkcia investičných  
prostriedkov o 4,9 % a produkcia súvisiaca s energetikou o 0,2 %.  
Po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia v marci 2016 oproti februáru  
2016 znížila o 2,3 %.  
Od začiatku roka 2016 vzrástla priemyselná produkcia medziročne o 2,4 %, z toho v  
priemyselnej výrobe o 2,6 % a v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 2  
%. V ťažbe a dobývaní klesla o 8,6 %.  
Zo špeciálnych zoskupení priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom  
raste produkcie, bolo najvýznamnejšie zvýšenie vo výrobe dopravných prostriedkov o 9,9  
%, výrobe kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení o 7,6 %, výrobe  
elektrických zariadení o 9,6 %, ostatnej výrobe, oprave a inštalácií strojov a zariadení o  
8,5 % a vo výrobe drevených a papierových výrobkov, tlače o 6,1 %. Produkcia klesla  
najmä vo výrobe výrobkov z gumy a plastu a ostatných nekovových minerálnych  
výrobkov o 13,6 %, výrobe potravín, nápojov a tabakových výrobkov o 12,1 %, výrobe  
počítačových, elektronických a optických výrobkov o 4,1 %, ťažbe a dobývaní o 8,6 %, vo  
výrobe chemikálií a chemických produktov o 4 %.  
Podľa hlavných priemyselných zoskupení sa zvýšila produkcia investičných prostriedkov o  
7,5 % a produkcia súvisiaca s energetikou o 1,6 %. Nižšia bola výroba predmetov  
krátkodobej spotreby o 8,5 %, výroba predmetov dlhodobej spotreby o 1,5 % a výroba  
8. Stavebná produkcia v marci 2016  
Produkcia v stavebníctve v marci po dlhodobom medziročnom raste klesla. V porovnaní s  
marcom 2015 sa celková stavebná produkcia znížila o 0,4 % na 316,2 mil. Eur. Po  
zohľadnení sezónnych vplyvov bola o 4,8 % nižšia ako vo februári 2016.  
16  
Produkcia realizovaná stavebnými firmami v tuzemsku v marci 2016 oproti marcu 2015  
klesla o 0,5 % na 296,5 mil. Eur. Jej podiel na celkovej stavebnej produkcii sa medziročne  
znížil o 0,1 p. b. na 93,8 %. Vývoj tuzemskej produkcie ovplyvnil pokles stavebných prác  
na novej výstavbe vrátane modernizácií a rekonštrukcií o 4,3 % a rast prác na opravách a  
údržbe o 7,9 %. V štruktúre tuzemskej produkcie nová výstavba vrátane modernizácií a  
rekonštrukcií tvorila 70,8 % (o 2,8 p. b. menej ako v marci 2015). Podiel prác na  
opravách a údržbe sa zvýšil o 2,1 p. b. na 27,6 %. Z hľadiska výrobného zamerania klesol  
objem prác na inžinierskych stavbách o 31,7 %, na budovách vzrástol o 17,2 %. V rámci  
tuzemska tvorili práce na budovách 75 %, inžinierske stavby sa podieľali 25 %.  
Produkcia realizovaná stavebnými firmami v zahraničí medziročne vzrástla o 1,5 %. Jej  
podiel na celkovom objeme produkcie tvoril 6,2 %.  
V priemere za tri mesiace roka 2016 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2015 sa  
stavebná produkcia zvýšila o 10,4 % a dosiahla objem 874 mil. Eur. Produkcia realizovaná  
v tuzemsku vzrástla o 10,2 % na 822,2 mil. Eur. Objem prác na novej výstavbe vrátane  
modernizácií a rekonštrukcií sa zvýšil o 11,4 % na 593,5 mil. Eur. Stavebné práce na  
opravách a údržbe sa zvýšili o 5,9 % a dosiahli 217,5 mil. Eur. Produkcia v zahraničí  
vzrástla o 14,8 %. V štruktúre tuzemskej produkcie vzrástol podiel novej výstavby,  
modernizácií a rekonštrukcií o 0,9 p. b. na 72,2 %, podiel prác na opravách a údržbe sa  
znížil na 26,4 %  
9. Tržby za vlastné výkony a tovar vo vnútornom obchode v marci 2016  
Vývoj v marci 2016 v porovnaní s februárom 2016  
Z jednotlivých činností vnútorného obchodu medzimesačne vzrástli tržby za vlastné  
výkony a tovar (ďalej len tržby) v maloobchode o 1,3 %, v predaji a oprave motorových  
vozidiel a motocyklov o 0,2 %. Klesli vo veľkoobchode o 1,6 %, v ubytovaní o 1,5 %,  
v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 0,7 %.  
Vývoj v marci 2016 v porovnaní s marcom 2015  
Tržby v predaji a oprave motorových vozidiel a motocyklov sa zvýšili o 15,6 %  
v dôsledku rastu v predaji motorových vozidiel o 25,6 %. Klesli v predaji dielov  
a príslušenstva motorových vozidiel o 7 %, v oprave a údržbe motorových vozidiel  
o 5,9 %.  
Tržby vo veľkoobchode po dlhodobom medziročnom raste v marci klesli. V porovnaní  
s marcom 2015 sa znížili v úhrne o 1,7 %. Klesli vo väčšine činností, z toho najmä  
v ostatnom špecializovanom veľkoobchode o 10,1 %, nešpecializovanom veľkoobchode  
o 4,6 %  
so zariadeniami  
a
v sprostredkovaní veľkoobchodu o 4,2 %. Vzrástli vo veľkoobchode  
pre IKT o 36,8 %, veľkoobchode so strojmi, zariadeniami  
a príslušenstvom o 8,6 % a vo veľkoobchode s potravinami, nápojmi a tabakom o 2,6 %.  
V maloobchode sa tržby zvýšili o 2 %. Zvýšenie súviselo s rastom tržieb najmä  
v maloobchode v nešpecializovaných predajniach o 2,6 %, v maloobchode s pohonnými  
látkami v špecializovaných predajniach o 10,9 %, maloobchode s potravinami, nápojmi  
17  
a tabakom o 34,2 % a v maloobchode so zariadeniami pre IKT v špecializovaných  
predajniach o 13,5 %. Tržby klesli v maloobchode s ostatným tovarom pre domácnosť  
v špecializovaných predajniach o 5 %, maloobchode ostatného tovaru v špecializovaných  
predajniach o 0,4 % a v maloobchode mimo predajní, stánkov a trhov o 0,2 %.  
Tržby v ubytovaní boli vyššie o 13,4 %.  
Tržby v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev klesli o 0,1 %.  
Vývoj za tri mesiace roku 2016 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku  
Tržby v predaji a oprave motorových vozidiel a motocyklov sa zvýšili o 20,9 %  
vplyvom rastu tržieb v predaji motorových vozidiel o 30,8 %, v predaji dielov  
a príslušenstva motorových vozidiel o 1,3 %. V oprave a údržbe motorových vozidiel tržby  
klesli o 3,5 %.  
Celkové tržby vo veľkoobchode vzrástli o 0,7 %. Zvýšili sa vo veľkoobchode s tovarom  
pre domácnosť o 5,6 %, vo veľkoobchode so zariadeniami pre IKT o 28,7 %,  
veľkoobchode so strojmi, zariadeniami a príslušenstvom o 18,7 % a vo veľkoobchode  
s potravinami, nápojmi a tabakom o 1,7 %. Pokles tržieb bol v ostatnom špecializovanom  
veľkoobchode, v sprostredkovaní veľkoobchodu zhodne o 6,4 %, vo veľkoobchode  
poľnohospodárskymi surovinami a živými zvieratami o 3,9 % a v nešpecializovanom  
veľkoobchode o 1,7 %.  
s
V maloobchode sa tržby zvýšili o 1,1 %. Zvýšenie súviselo s rastom tržieb najmä  
v maloobchode s pohonnými látkami v špecializovaných predajniach o 10,7 %,  
maloobchode s potravinami, nápojmi a tabakom o 29,7 % maloobchode so  
a
v
zariadeniami pre IKT v špecializovaných predajniach o 12,1 %. Tržby klesli hlavne  
v maloobchode s ostatným tovarom pre domácnosť v špecializovaných predajniach  
o 3,6 % a v maloobchode mimo predajní, stánkov a trhov o 1 %.  
Tržby v ubytovaní sa zvýšili o 12,5 %.  
Tržby v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev vzrástli o 2,3 %.  
10. Zamestnanosť a priemerná mesačná mzda vo  
vybraných odvetviach v marci 2016  
Zamestnanosť  
V marci 2016 v porovnaní s marcom 2015 vzrástla zamestnanosť v informačných a  
komunikačných činnostiach o 5,1 %, vybraných trhových službách o 5 %, priemysle o 2,9  
%, stavebníctve o 2,1 %, ubytovaní o 1,3 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 0,7  
18  
%, v predaji a oprave motorových vozidiel o 0,3 %. Počet zamestnaných osôb klesol vo  
veľkoobchode o 5 %, v doprave a skladovaní o 1,9 % a v maloobchode o 1,1 %.  
V priemere za tri mesiace roka 2016 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2015 vzrástla  
zamestnanosť v informačných a komunikačných činnostiach o 4,9 %, vybraných trhových  
službách o 4,7 %, priemysle o 3,2 %, ubytovaní o 3,1 %, stavebníctve o 1,9 %, v  
činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 1,5 %. Klesla vo veľkoobchode o 5,2 %, v  
doprave a skladovaní o 3,3 % a v maloobchode o 1,2 %. V predaji a oprave motorových  
vozidiel sa nezmenila.  
Priemerná mesačná mzda  
Priemerná nominálna mesačná mzda sa zvýšila v marci 2016 oproti marcu 2015 vo  
vybraných trhových službách o 9,9 % (dosiahla 889 Eur), doprave a skladovaní o 9,8 %  
(848 Eur), predaji a oprave motorových vozidiel o 9,6 % (933 Eur), ubytovaní o 8,9 %  
(676 Eur), priemysle o 8 % (1 002 Eur), maloobchode o 6,2 % (619 Eur), veľkoobchode o  
4,1 % (867 Eur), stavebníctve o 4 % (617 Eur), informačných a komunikačných  
činnostiach o 3 % (2 004 Eur), v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 1,6 % (390  
Eur).  
Priemerná reálna mesačná mzda v marci 2016 medziročne vzrástla vo vybraných trhových  
službách o 10,5 %, doprave a skladovaní o 10,4 %, predaji a oprave motorových vozidiel  
o 10,1 %, ubytovaní o 9,4 %, priemysle o 8,5 %, maloobchode o 6,7 %, veľkoobchode o  
4,6 %, stavebníctve o 4,5 %, informačných a komunikačných činnostiach o 3,5 %, v  
činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 2,1 %.  
V priemere za tri mesiace roka 2016 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2015 sa mzda  
zvýšila v doprave a skladovaní o 9,6 % (dosiahla 820 Eur), predaji a oprave motorových  
vozidiel o 9,2 % (913 Eur), ubytovaní o 6,9 % (670 Eur), priemysle o 6,2 % (963 Eur),  
stavebníctve o 5,5 % (609 Eur), veľkoobchode o 5,2 % (845 Eur), vybraných trhových  
službách o 5,2 % (844 Eur), maloobchode o 4,3 % (608 Eur), činnostiach reštaurácií a  
pohostinstiev o 4 % (390 Eur), v informačných a komunikačných činnostiach o 2,4 % (1  
842 Eur).  
Reálna mesačná mzda vzrástla medziročne v doprave a skladovaní o 10,2 %, predaji a  
oprave motorových vozidiel o 9,7 %, ubytovaní o 7,4 %, priemysle o 6,7 %, stavebníctve  
o 6 %, veľkoobchode, vybraných trhových službách zhodne o 5,7 %, maloobchode o 4,8  
%, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 4,5 %, v informačných a komunikačných  
činnostiach o 2,9 %.  
-
Priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva v 4. štvrťroku 2015  
V 4. štvrťroku 2015 sa priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve  
SR (vrátane odhadu za zamestnancov u živnostníkov) medziročne zvýšila o 4,1 % na  
956 Eur. Mierny pokles spotrebiteľských cien v porovnaní s rastom nominálnej mzdy  
ovplyvnil vývoj reálnej mzdy, ktorá sa medziročne zvýšila o 4,6 %. Sezónne očistená  
priemerná nominálna mzda oproti 3. štvrťroku 2015 vzrástla o 1,2 %.  
19  
Najvyššiu  
priemernú  
mesačnú  
mzdu  
dosiahli  
zamestnanci  
v informačných  
a komunikačných činnostiach (1 944 Eur), vo finančných a poisťovacích činnostiach (1 686  
Eur), dodávke elektriny, plynu a pary (1 560 Eur). V desiatich odvetviach bola mzda  
nižšia ako v priemere za hospodárstvo SR. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali  
zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách (580 Eur), ostatných činnostiach  
(661 Eur), pôdohospodárstve (692 Eur) a v stavebníctve (699 Eur).  
Oproti 4. štvrťroku 2014 priemerná nominálna mzda relatívne najrýchlejšie vzrástla  
v činnostiach v oblasti nehnuteľností (o 14,3 %), v informačných a komunikačných  
činnostiach (o 10,2 %). Klesla v odborných, vedeckých a technických činnostiach (o 8,6  
%), pôdohospodárstve (o 3,9 %), dodávke elektriny, plynu a pary (o 1,6 %)  
a v administratívnych službách (o 0,7 %).  
Z pohľadu právnej formy právnických subjektov priemerná nominálna mesačná mzda  
vzrástla v porovnaní so 4. štvrťrokom 2014 v príspevkových organizáciách o 6,2 % na  
1 023 Eur, rozpočtových organizáciách o 5,9 % na 1 013 Eur, veľkých podnikoch s 20  
a viac zamestnancami o 4,3 % na 1 118 Eur a v malých podnikoch do 19 zamestnancov  
o 4,2 % na 748 Eur.  
Z územného hľadiska vyššia ako v priemere za celé hospodárstvo SR bola priemerná  
nominálna mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji (1 185 Eur). V ostatných krajoch sa  
pohybovala od 776 Eur v Prešovskom kraji do 894 Eur v Trenčianskom kraji. Vo všetkých  
krajoch bola priemerná mzda vyššia ako v 4. štvrťroku 2014 s najvyšším prírastkom  
v Žilinskom (6,9 %) a Nitrianskom kraji (5,1 %).  
V roku 2015 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve  
hodnotu 883 Eur. Medziročne sa nominálne zvýšila o 2,9 %, reálna mzda vzrástla o 3,2 %.  
Rast nominálnej mzdy bol o 1,2 p. b. pomalší ako v roku 2014.  
11. Hrubý zahraničný dlh Slovenskej republiky v roku 2015  
Celkový hrubý zahraničný dlh v štvrtom štvrťroku 2015 dosiahol úroveň 67 225,1mil.  
USD (tab. č. 2), čo v porovnaní s 4. štvrťrokom 2014 predstavuje pokles o 67 225,1 mil.  
USD.  
Tabuľka č. 3  
Hrubý zahraničný dlh SR v mil. EUR  
1Q15  
2Q15  
3Q15  
4Q15  
I. Vláda:  
30 149,9  
406,3  
404,8  
0,0  
28 033,4  
511,9  
405,0  
0,0  
27 867,1 26 487,2  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
609,5  
405,0  
0,0  
91,2  
0,0  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
1,5  
0,0  
106,9  
0,0  
204,5  
0,0  
91,2  
0,0  
29 743,6  
26 044,6  
3 693,0  
0,0  
27 521,6  
23 812,7  
3 703,5  
0,0  
27 257,6 26 396,0  
23 376,2 22 514,5  
3 876,7  
0,0  
4,7  
3 877,6  
0,0  
3,9  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
6,1  
5,4  
II. Centrálna banka (NBS):  
8 597,4  
8 511,1  
9 299,3  
9 573,0  
20  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
7 963,4  
0,0  
6 587,1  
1 376,3  
0,0  
634,0  
0,0  
197,2  
0,0  
7 892,6  
0,0  
6 518,4  
1 374,2  
0,0  
618,5  
0,0  
190,4  
0,0  
8 761,5  
0,0  
6 716,5  
2 045,0  
0,0  
537,8  
0,0  
111,5  
0,0  
9 024,3  
0,0  
7 182,8  
1 841,5  
0,0  
548,7  
0,0  
115,3  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
SDR  
0,0  
436,8  
0,0  
428,1  
0,0  
426,3  
0,0  
433,4  
III. Banky:  
5 826,7  
2 507,8  
7,9  
6 110,9  
2 578,0  
7,9  
5 944,0  
2 478,6  
8,0  
6 617,5  
2 742,6  
22,8  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
115,6  
39,1  
3,3  
5,6  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
2 190,6  
193,7  
2 459,2  
71,8  
2 385,8  
81,5  
2 672,9  
41,3  
3 318,9  
1 308,4  
1 269,8  
740,7  
3 532,8  
1 361,9  
1 324,1  
838,4  
8,4  
3 465,5  
1 326,7  
1 286,7  
849,5  
2,6  
3 874,9  
1 581,9  
1 500,3  
788,8  
3,9  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
0,0  
IV. Ostatné sektory:  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Obchodné úvery  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
11 202,0  
4 601,2  
8,5  
778,5  
0,0  
11 094,8  
4 609,6  
9,8  
744,4  
0,0  
10 873,7 10 837,0  
4 457,1  
13,6  
4 814,4  
34,7  
763,1  
0,0  
1 117,1  
0,0  
3 814,1  
0,0  
3 855,4  
0,0  
3 680,5  
0,0  
3 662,6  
0,0  
6 600,9  
2 957,3  
3 619,3  
0,0  
24,3  
0,0  
6 485,2  
2 895,7  
3 565,0  
0,0  
24,6  
0,0  
6 416,6  
2 918,5  
3 475,7  
0,0  
6 022,6  
2 891,3  
3 109,7  
0,0  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Obchodné úvery  
Ostatné pasíva  
22,4  
21,6  
0,0  
0,0  
V. Priame investície: medzipodnikové pôžičky 13 175,6  
13 501,8  
4 756,7  
8 745,2  
13 678,0 13 710,4  
z toho: krátkodobý dlh  
dlhodobý dlh  
5 028,4  
8 147,2  
5 155,9  
8 522,1  
4 994,7  
8 715,7  
Pasíva voči podnikom priamej investície v  
zahraničí  
60,2  
47,5  
47,4  
213,2  
Pasíva voči priamym zahraničným investorom  
HRUBÁ ZAHRANIČNÁ ZADLŽENOSŤ  
*predbežné údaje  
13 115,3  
68 951,7  
13 454,3  
67 252,0  
13 630,6 13 497,2  
67 662,1 67 225,1  
21  
Tabuľka č. 3  
Hrubý zahraničný dlh SR v mil. EUR  
1Q14  
2Q14  
3Q14  
4Q14  
I. Vláda:  
27 685,4  
11,4  
26 895,5  
46,7  
27 845,9 28 757,2  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
94,0  
0,0  
46,5  
0,0  
1,5  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
9,9  
0,0  
46,7  
0,0  
94,0  
0,0  
46,5  
0,0  
27 674,1  
23 889,4  
3 775,7  
0,0  
26 848,8  
23 207,4  
3 633,2  
0,0  
27 751,8 28 710,7  
24 116,9 25 080,0  
3 627,4  
0,0  
7,5  
3 623,9  
0,0  
6,8  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
8,9  
8,2  
II. Centrálna banka (NBS):  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
10 044,9  
9 511,8  
0,0  
4 765,1  
4 746,7  
0,0  
8 947,4  
8 408,4  
0,0  
3 432,4  
4 976,0  
0,0  
11 490,7 9 868,2  
10 922,4 9 288,1  
0,0  
5 906,7  
5 015,7  
0,0  
0,0  
5 577,5  
3 710,6  
0,0  
533,1  
0,0  
151,5  
0,0  
0,0  
381,6  
539,0  
0,0  
153,5  
0,0  
0,0  
385,5  
568,3  
0,0  
580,1  
0,0  
167,3  
0,0  
174,1  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
SDR  
0,0  
0,0  
401,0  
406,0  
III. Banky:  
5 678,4  
2 992,5  
0,0  
397,4  
2 447,1  
148,0  
2 685,9  
1 084,5  
1 118,5  
479,6  
5 625,0  
2 936,0  
0,0  
126,7  
2 685,0  
124,3  
2 689,0  
1 108,7  
1 096,0  
484,3  
5 703,1  
2 903,2  
0,0  
197,2  
2 620,9  
85,1  
2 799,9  
1 109,8  
1 170,0  
520,1  
0,0  
5 910,3  
2 596,3  
0,0  
176,2  
2 364,3  
55,8  
3 314,0  
1 165,2  
1 367,9  
780,9  
0,0  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
3,3  
0,0  
IV. Ostatné sektory:  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Obchodné úvery  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
10 839,0  
4 477,2  
2,2  
1 013,5  
0,0  
11 425,1  
4 590,0  
2,5  
859,1  
0,0  
10 905,3 10 890,5  
4 728,7  
4,9  
4 400,4  
5,1  
979,7  
0,0  
796,5  
0,0  
3 461,4  
0,0  
3 728,4  
0,0  
3 744,1  
0,0  
3 598,8  
0,0  
6 361,9  
2 241,9  
4 091,2  
0,0  
6 835,1  
2 754,4  
4 053,0  
0,0  
6 176,6  
2 801,6  
3 347,3  
0,0  
6 490,1  
2 883,3  
3 581,4  
0,0  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
22  
Obchodné úvery  
Ostatné pasíva  
28,7  
0,0  
27,7  
0,0  
27,7  
0,0  
25,4  
0,0  
V. Priame investície: medzipodnikové pôžičky 12 934,5  
13 260,8  
4 828,1  
8 432,7  
13 276,6 12 349,3  
z toho: krátkodobý dlh  
dlhodobý dlh  
4 816,4  
8 118,2  
5 031,7  
8 244,9  
4 670,8  
7 678,6  
Pasíva voči podnikom priamej investície v  
zahraničí  
395,5  
38,4  
39,6  
48,1  
Pasíva voči priamym zahraničným investorom  
12 539,0  
67 182,3  
13 222,4  
66 153,9  
13 237,0 12 301,2  
HRUBÁ ZAHRANIČNÁ ZADLŽENOSŤ  
69 221,5 67 775,5  
12. Ďalšie ekonomické informácie  
Inštitút finančnej politiky (IFP), ktorý je analytickou kapacitou Ministerstva financií SR,  
Bratislava 19. máj 2016  
23