KANCELÁRIA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
P A R L A M E N T N Ý I N Š T I T Ú T  
AKTUÁLNA EKONOMICKÁ  
A SOCIÁLNA SITUÁCIA  
V SLOVENSKEJ REPUBLIKE  
Vypracoval: Ing. Martina Hogenová, Odbor parlamentný inštitút  
Schválil: JUDr. Ľubomír Fajták, riaditeľ Parlamentného inštitútu Kancelárie NR SR  
Apríl 2016  
Materiál slúži výlučne pre poslancov a zamestnancov Národnej rady SR a Kancelárie NR  
SR a nemôže v plnej miere nahrádzať právne, alebo odborné poradenstvo v danej oblasti.  
Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie materiálu  
je možné iba so súhlasom Parlamentného inštitútu a autora.  
Predkladaný materiál má za úlohu informovať poslancov o aktuálnej úrovni ukazovateľov  
ekonomického vývoja SR. Je založený na prvom publikovaní vybraných ukazovateľov  
sledovaných na Štatistickom úrade SR. Reaguje na prognózy ekonomického vývoja SR  
vypracované na Ministerstve financií SR, polročné prognózy Európskej komisie, štvrťročné  
správy o eurozóne a ďalšie relevantné analytické pramene, medzi ktorými sú na prvom mieste  
informácie o vývoji verejných financií zverejňované Ministerstvom financií SR a štatistické  
prehľady a analýzy Národnej banky Slovenska.  
The aim of the submitted overview is to provide Members of Parliament with data on the  
current development of Slovak economy. It is based on the first release of selected indicators  
followed at the Statistical Office of the Slovak Republic. It responds to prognoses of  
development of Slovak economy prepared by the Ministry of Finance of the Slovak Republic,  
six-month prognoses issued by the European Commission, quarterly reports on the Euro  
area and other relevant analytical sources, most prominent of which being primarily  
information on development of public finance released by the Ministry of Finance of the  
Slovak Republic and statistical overviews and analyses by the National Bank of Slovakia.  
VII. volebné obdobie  
Obsah  
1. Základné ukazovatele vývoja ekonomiky SR (súhrnná tabuľka)  
2. Hrubý domáci produkt  
3. Vývoj cien (Inflácia)  
5
6
7
4. Zamestnanosť  
10  
13  
13  
15  
16  
16  
17  
19  
22  
5. Zahraničný obchod  
6. Saldo štátneho rozpočtu  
7. Priemyselná produkcia  
8. Stavebná produkcia  
9. Maloobchod  
10. Vývoj miezd  
11. Hrubý zahraničný dlh  
12. Ďalšie ekonomické informácie  
1. Základné ukazovatele vývoja ekonomiky SR (súhrnná tabuľka)  
Hrubý domáci produkt  
V stálych cenách  
v bežných cenách  
4,3 %  
4,2 %  
4. štvrťrok 2016 / 4. štvrťrok 2015  
Harmonizovaný index  
spotrebiteľských cien  
(medzimesačný)  
100,1 %  
február 2016  
Miera evidovanej  
nezamestnanosti  
10,39 %.  
január 2016  
Saldo zahraničného obchodu  
Saldo štátneho rozpočtu  
279,4 mil. Eur  
január 2016  
k 31. 3. 2016  
k 31. 3. 2015  
-
-
878 883 tis.  
Eur  
951 679  
tis. Eur  
Priemyselná produkcia  
(medziročný rast)  
+ 1,6 %  
január 2016 / január 2015  
Stavebná produkcia  
(medziročný rast)  
+ 16,4 %  
+ 0,5  
január 2016 / január 2015  
február 2016 / február 2015  
Maloobchodný obrat  
Priemerná nominálna  
mesačná mzda zamestnanca  
hospodárstva SR  
956 €  
+ 4,1%  
4. štvrťrok 2015  
4. štvrťrok 2015  
Hrubý zahraničný dlh  
67, 225  
mld. USD  
5
2. Hrubý domáci produkt  
Hrubý domáci produkt v 4. štvrťroku 2015  
Medziročný rast výkonnosti slovenskej ekonomiky sa v priebehu roka 2015 postupne  
zrýchľoval. V 4. štvrťroku 2015 sa objem hrubého domáceho produktu (HDP) zvýšil v  
stálych cenách o 4,3 %, čo bolo o 1,5 p. b. viac ako v 4. štvrťroku 2014. Bol to najvyšší  
medziročný rast za posledných päť rokov. V medzikvartálnom porovnaní (4. štvrťrok 2015  
oproti 3. štvrťroku 2015) sa objem HDP po sezónnom očistení zvýšil reálne o 1 %. V  
bežných cenách objem HDP medziročne vzrástol o 4,2 % na 20 168,9 mil. Eur.  
K posilneniu ekonomického rastu prispel zahraničný aj domáci dopyt, ktoré sa v  
jednotlivých štvrťrokoch 2015 neustále zrýchľovali. V 4. štvrťroku sa zvýšil vývoz výrobkov  
a služieb  
o 9,1 % a domáci dopyt o 6,5 % (bol to jeho najvyšší rast od 3. štvrťroka  
2010). Rozhodujúcim faktorom rastu domáceho dopytu bola vyššia tvorba hrubého  
kapitálu o 19,7 % (z toho tvorba hrubého fixného kapitálu o 19,4 %). Výdaje na konečnú  
spotrebu vzrástli medziročne v úhrne o 2,9 %, v tom na konečnú spotrebu verejnej správy  
o 3,2 %, na konečnú spotrebu domácností o 2,9 % a na konečnú spotrebu neziskových  
inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 1,9 %.  
Produkčná výkonnosť ekonomiky, meraná objemom pridanej hodnoty, sa zvýšila vo  
väčšine odvetví. V informačných a komunikačných činnostiach vzrástla o 13,8 %,  
stavebníctve o 8,3 %, priemysle o 5,6 %, finančných a poisťovacích činnostiach o 2,2 %,  
verejnej správe; vzdelávaní; zdravotníctve a sociálnej pomoci o 2,1 %, odborných,  
vedeckých a technických činnostiach o 1,7 %, činnostiach v oblasti nehnuteľností o 1,2 %,  
veľkoobchode a maloobchode, oprave motorových vozidiel a motocyklov; doprave a  
skladovaní; ubytovaní a stravovaní o 0,7 %, v umení, zábave a rekreácii; ostatných  
činnostiach o 0,3 %. Pridaná hodnota sa znížila len v pôdohospodárstve o 1,8 %. Pozitívne  
pôsobil aj vyšší výber čistých daní z produktov o 9,2 %.  
Z vytvoreného HDP dôchodkovou metódou 1) tvoril hrubý prevádzkový prebytok a  
zmiešané dôchodky 9 851 mil. Eur. V porovnaní so 4. štvrťrokom 2014 vzrástol ich objem  
o 1,9 %. Odmeny zamestnancov 2) v hodnote 8 258 mil. Eur vzrástli o 6,3 %. Objem  
vybraných daní z produkcie a dovozu vzrástol o 6,9 % na 2 330 mil. Eur. Hodnota  
subvencií bola vyššia o 9,1 % a dosiahla 270,2 mil. Eur.  
V roku 2015 dosiahla tvorba hrubého domáceho produktu 78 070,8 mil. Eur. V bežných  
cenách sa oproti roku 2014 zvýšila o 3,3 %. V stálych cenách sa tempo medziročného  
rastu HDP zrýchlilo o 1,1 p. b. na 3,6 %.  
6
3. Vývoj cien (inflácia)  
a) Vývoj jadrovej a čistej inflácie vo februári 2016  
Vo februári 2016 sa medziročná inflácia v úhrne znížila o 0,4 %. Jadrová inflácia a čistá  
inflácia sa zvýšila zhodne o 0,2 %.  
Vo februári oproti januáru úhrnnú infláciu jadrová inflácia ovplyvnila 0,06 percentuálnymi  
bodmi (p. b.), regulované ceny 0,01 p. b. a nepriame dane úhrnnú infláciu neovplyvnili.  
Ceny potravín jadrovú infláciu ovplyvnili 0,06 p. b., čistá inflácia jadrovú infláciu  
neovplyvnila.  
b) Harmonizované indexy spotrebiteľských cien vo februári 2016  
Priemerná ročná miera inflácie (vyjadrená zmenou priemerného harmonizovaného indexu  
spotrebiteľských cien za posledných 12 mesiacov oproti priemeru predchádzajúcich 12  
mesiacov) dosiahla vo februári 2016 hodnotu -0,3 %.  
Vo februári 2016 medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom  
spotrebiteľských cien dosiahla hodnotu -0,3 %.  
Medzimesačný harmonizovaný index spotrebiteľských cien 100,1 % bol ovplyvnený  
najmä zvýšením a znížením cien v nasledovných odboroch klasifikácie COICOP: potraviny  
a nealkoholické nápoje (kladný príspevok 0,06 percentuálneho bodu), rozličné tovary a  
služby (kladný príspevok 0,03 p. b.), nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domu  
(kladný príspevok 0,03 p. b.), rekreácia a kultúra (kladný príspevok 0,02 p. b.),  
alkoholické nápoje a tabak (kladný príspevok 0,02 p. b.), zdravie (kladný príspevok 0,02  
p. b.), bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá (kladný príspevok 0,02 p. b.), hotely,  
kaviarne a reštaurácie (kladný príspevok 0,01 p. b.), doprava (záporný príspevok -0,03 p.  
b.), odevy a obuv (záporný príspevok -0,06 p. b.).  
c) Vývoj spotrebiteľských cien vo februári 2016  
Spotrebiteľské ceny sa vo februári v porovnaní s januárom v úhrne zvýšili o 0,1 %.  
Vzrástli ceny v odboroch alkoholické nápoje a tabak; nábytok, bytové zariadenie a bežná  
údržba domu; zdravie zhodne o 0,4 %, potraviny a nealkoholické nápoje; rozličné tovary  
a služby zhodne o 0,3 %, poštové a telekomunikačné služby o 0,2 %, rekreácia a kultúra;  
vzdelávanie; hotely, kaviarne a reštaurácie zhodne o 0,1 %. Klesli ceny odevov a obuvi  
o 1,2 %, v doprave o 0,4 %, za bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá o 0,1 %.  
Rast cien potravín o 0,4 % ovplyvnili vyššie ceny ovocia o 5,1 %, zeleniny (vrátane  
zemiakov) o 2,4 %, cukru, džemu, medu, sirupov, čokolády a cukroviniek o 0,9 % a rýb  
o 0,6 %. Znížili sa ceny mlieka, syrov a vajec o 0,9 %, olejov a tukov o 0,6 % a mäsa  
o 0,1 %. Nezmenili sa ceny chleba a obilnín. Znížili sa ceny nealkoholických nápojov  
o 0,2 % (klesli ceny minerálnych vôd, nealkoholických nápojov a štiav o 1,7 %, vzrástli  
ceny kávy, čaju a kakaa o 2,2 %).  
7
Na vyššie ceny ovocia vplývalo zvýšenie cien banánov o 12,1 %, stolového hrozna  
o 6,5 %, citrónov o 5,6 %, mandarínok o 5,5 %, jabĺk o 2,2 % a pomarančov o 1,5 %.  
Klesli ceny kivi o 4,7 %. Zvýšenie cien zeleniny (vrátane zemiakov) spôsobili vyššie ceny  
šalátových uhoriek o 17,2 %, papriky o 16,5 %, bielej kapusty o 8,7 %, cibule o 7,8 %,  
cesnaku o 7,1 %, zemiakov o 6,1 %, karotky o 5,9 % a zeleru o 3,2 %. Znížili sa ceny  
paradajok o 13,8 %, karfiolu o 0,6 % a petržlenu o 0,1 %. Zníženie cien mäsa ovplyvnili  
nižšie ceny bravčového mäsa o 1,2 % a hovädzieho mäsa o 1 %. Vzrástli ceny hydiny  
o 0,8 % a údenín o 0,2 %.  
Zvýšenie cien v odbore alkoholické nápoje a tabak ovplyvnil rast cien alkoholických  
nápojov o 0,7 % (vína o 1,6 %, destilátov o 0,4 %, piva o 0,2 %). Nezmenili sa ceny  
tabaku.  
Pokles cien v odbore odevy a obuv ovplyvnili nižšie ceny obuvi o 1,5 % a odevov  
o 1,1 %.  
Nižšie ceny v odbore bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá ovplyvnilo zníženie  
cien imputovaného nájomného bývajúcich vlastníkov o 0,3 %, tovarov pre pravidelnú  
údržbu a opravy obydlia o 0,2 %. Zvýšili sa ceny služieb pre pravidelnú údržbu a opravy  
obydlia o 0,6 %, iných služieb vzťahujúcich sa na bývanie o 0,5 %, skutočného  
nájomného plateného nájomníkmi; odvozu a likvidácie odpadu zhodne o 0,2 %. Na úrovni  
minulého mesiaca zostali ceny vodného; stočného; elektriny; plynu; pevných palív;  
tepelnej energie.  
Na rast cien v odbore nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domu vplývali  
vyššie ceny domácich spotrebičov o 0,8 %, nábytku, zariadenia, kobercov, podlahových  
krytín; tovarov a služieb pre bežnú údržbu domácnosti zhodne o 0,4 % a bytového textilu  
o 0,2 %. Znížili sa ceny skla, stolového riadu, potrieb pre domácnosť o 0,2 %, nástrojov a  
zariadení pre dom a záhradu o 0,1 %.  
Zvýšenie cien v odbore zdravie ovplyvnili vyššie ceny zdravotníckych služieb iných ako  
nemocničných o 0,9 % (ostatných služieb mimo nemocníc o 1,2 %, služieb lekárov o 1 %,  
služieb zubného lekárstva o 0,3 %), zdravotníckych a farmaceutických výrobkov,  
terapeutických prístrojov a zariadení o 0,1 % (terapeutických prístrojov a zariadení  
o 0,6 %, nezmenili sa ceny farmaceutických prípravkov a produktov, iných zdravotníckych  
produktov). Nezmenili sa ceny nemocničných služieb.  
Zníženie cien v doprave spôsobili nižšie ceny prevádzky prostriedkov osobnej dopravy  
o 0,9 % (klesli ceny pohonných látok a mazív o 1,9 %, zvýšili sa ceny údržby a opráv  
o 0,4 %, nezmenili sa ceny náhradných dielov a príslušenstva). Vzrástli ceny dopravných  
služieb o 0,1 % (leteckej osobnej dopravy o 5,1 %, nezmenili sa ceny cestnej osobnej  
dopravy, iných dopravných služieb). Na januárovej úrovni zostali ceny nákupu dopravných  
prostriedkov.  
Vyššie ceny v odbore pošta a telekomunikácie ovplyvnilo zvýšenie cien telefónnych  
prístrojov o 0,7 % a telefónnych služieb o 0,2 % (internetových služieb o 0,9 %).  
Nezmenili sa ceny poštových služieb.  
Rast cien v odbore rekreácia a kultúra ovplyvnilo zvýšenie cien dovoleniek s programom  
0,2 %, audiovizuálnej a fotografickej techniky; novín, kníh a kancelárskych potrieb zhodne  
o 0,1 %. Znížili sa ceny iných veľkých zariadení dlhodobej spotreby pre rekreáciu o 0,9 %,  
8
iného vybavenia pre rekreáciu, záhradu a domáce zvieratá o 0,1 %. Na úrovni  
predchádzajúceho mesiaca zostali ceny rekreačných a kultúrnych služieb.  
Na zvýšenie cien v odbore vzdelávanie vplývali vyššie ceny predškolského, základného  
vzdelania o 0,2 % (vzrástol poplatok za školský klub detí - družinu o 0,6 %) a vzdelania,  
ktoré nie je definované úrovňou o 0,1 % (vzrástol poplatok v základnej umeleckej škole  
o 0,3 %). Na januárovej úrovni zostali ceny stredoškolského a vysokoškolského vzdelania.  
Vyššie ceny v odbore hotely, kaviarne a reštaurácie ovplyvnil rast cien stravovania  
o 0,1 % (v reštauráciách, v kaviarňach o 0,2 %, nezmenili sa ceny v jedálňach). Klesli  
ceny ubytovacích služieb o 0,3 %.  
Na rast cien v odbore rozličné tovary a služby vplývali vyššie ceny osobnej starostlivosti  
o 0,5 %, sociálnych služieb (vzrástla úhrada za poskytovanie opatrovateľskej služby  
o 1,2 %), poistenia zhodne o 0,1 % (vzrástli ceny zdravotného poistenia o 0,2 %,  
havarijného poistenia motorového vozidla o 0,1 %, klesli ceny povinného zmluvného  
poistenia motorového vozidla o 0,3 %). Nezmenili sa ceny osobných predmetov inde  
neklasifikovaných; finančných služieb inde neklasifikovaných; iných služieb inde  
neklasifikovaných.  
Vo februári 2016 v porovnaní s februárom 2015 sa spotrebiteľské ceny v úhrne znížili  
o 0,4 %. Klesli ceny v doprave o 3,5 %, potravín a nealkoholických nápojov o 1,7 %, za  
bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá o 1,3 %, alkoholických nápojov a tabaku;  
poštových a telekomunikačných služieb zhodne o 0,2 %. Vzrástli ceny v odboroch hotely,  
kaviarne a reštaurácie o 2,3 %, rekreácia a kultúra o 1,7 %, rozličné tovary a služby  
o 1,5 %, zdravie o 1 %, vzdelávanie; nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domu  
zhodne o 0,9 %, odevy a obuv o 0,1 %.  
V priemere za dva mesiace roka 2016 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2015 sa  
spotrebiteľské ceny v úhrne znížili o 0,5 %.  
Index spotrebiteľských cien vo februári oproti januáru vzrástol v domácnostiach  
zamestnancov a v domácnostiach dôchodcov zhodne o 0,1 %.  
Index spotrebiteľských cien sa vo februári 2016 medziročne znížil za domácnosti  
zamestnancov o 0,3 % a za domácnosti dôchodcov o 0,5 %.  
V priemere za dva mesiace roka 2016 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2015 sa  
index spotrebiteľských cien znížil za domácnosti zamestnancov o 0,4 % a za domácnosti  
dôchodcov o 0,6 %.  
9
4. Zamestnanosť  
a) Zamestnanosť v 4. štvrťroku 2015  
Silný rast ekonomiky napomohol aj udržaniu pozitívnych trendov na trhu práce počas  
celého roka 2015. Zamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) sa v  
porovnaní so 4. štvrťrokom 2014 zvýšila o 2,6 % na 2 452,4 tis. osôb. V absolútnom  
vyjadrení tak počet pracujúcich 2) vzrástol o 61,5 tis. osôb. Sezónne očistená celková  
zamestnanosť sa oproti 3. štvrťroku 2015 zvýšila o 0,9 %, resp. o 21,7 tis. osôb na 2  
450,8 tis. osôb.  
Nárast celkovej zamestnanosti ovplyvnilo najmä zvýšenie počtu zamestnancov o 52 tis.  
osôb (o 2,6 %) na 2 080,8 tis. osôb. Vzrástol aj počet podnikateľov 3) o 8,2 tis. osôb (o  
2,3 %) na 368,3 tis. osôb z dôvodu zvýšenia počtu podnikateľov pracujúcich v zahraničí.  
Počet podnikateľov bez zamestnancov sa zvýšil o 5,5 tis. osôb (o 1,9 %) na 290,6 tis.  
osôb a podnikateľov so zamestnancami o 2,7 tis. osôb (o 3,6 %) na 77,7 tis. osôb. Počet  
osôb podnikajúcich na území SR klesol o 4,3 tis. na 315,8 tis.  
Najvyšší absolútny medziročný prírastok v zamestnanosti dosiahol obchod (25,3 tis. osôb)  
a priemysel (25,2 tis. osôb). Počet pracujúcich v sektore služieb sa zvýšil o 40,3 tis. osôb  
na 1 490,3 tis. osôb. Z jednotlivých odvetví okrem obchodu výrazne vzrástol aj v doprave  
a skladovaní o 15,1 tis., vo vzdelávaní o 10,2 tis., v informačných a komunikačných  
činnostiach o 8,9 tis. osôb. V priemysle prispel k tomu najmä rast v priemyselnej výrobe o  
30,3 tis. osôb. Tretí štvrťrok po sebe klesala zamestnanosť v pôdohospodárstve. Oproti 4.  
štvrťroku 2014 klesla o 10,4 tis. osôb.  
Miera zamestnanosti osôb vo veku 20 - 64 rokov 4) v porovnaní so 4. štvrťrokom 2014  
vzrástla o 1,8 p. b. na 68,4 %. Bola to najvyššia hodnota za posledných sedem rokov.  
Miera zamestnanosti mužov sa zvýšila o 1,5 p. b. na 75,7 % a žien o 2,1 p. b. na 61,1 %.  
Vekové zloženie trhu práce sa zmenilo vďaka prírastkom pracujúcich vo väčšine vekových  
kategórií. Najviac v prospech pracujúcich vo veku 25 - 34 rokov o 19,5 tis. osôb a vo veku  
35 - 49 rokov o 18,2 tis. osôb. Počet pracujúcich sa znížil len vo vekovej kategórii 15 - 24  
rokov o 0,8 tis. osôb.  
Rast počtu pracujúcich osôb a miery zamestnanosti zaznamenali všetky kraje.  
Zamestnanosť relatívne najviac vzrástla v Žilinskom (o 5,2 %), Banskobystrickom (o 4,8  
%) a Trnavskom kraji (o 4,7 %). Najvýraznejší rast miery zamestnanosti vo vekovej  
skupine 20 - 64 ročných bol v Banskobystrickom, Trnavskom (zhodne o 3,6 p. b.) a  
Žilinskom kraji (o 3,4 p. b.). Bratislavský kraj dosiahol najvyššiu mieru zamestnanosti (76  
%), ale zaznamenal jej druhý najpomalší rast (o 0,6 p. b).  
V priemere za rok 2015 vzrástla celková zamestnanosť o 2,6 % na 2 424 tis. osôb.  
V zahraničí pracovalo krátkodobo podľa VZPS 5) 160,6 tis. osôb. V porovnaní so 4.  
štvrťrokom 2014 ich počet vzrástol o 24,4 tis. osôb (o 17,9 %). Medzi migrantmi  
prevládali pracujúci v stavebníctve (42,4 tis. osôb), v priemysle (36,5 tis. osôb), v  
zdravotníctve a sociálnej pomoci (35,8 tis. osôb). Z hľadiska vekovej štruktúry prevládala  
kategória pracujúcich od 25 do 34 rokov, ktorých podiel na zamestnanosti za hranicami  
tvoril 33,3 %. Z európskych krajín najviac slovenských občanov pracovalo v Rakúsku  
10  
(49,7 tis.) a v Českej republike (40,3 tis.). Prácu v zahraničí nachádzali predovšetkým  
pracujúci z Prešovského (39,3 tis.) a Žilinského kraja (29,8 tis.). Najviac ich počet vzrástol  
v Trnavskom kraji (o 53,8 %), jediný pokles zaznamenal Nitriansky kraj (o 0,9 %).  
Priemerný počet voľných pracovných miest 6) v 4. štvrťroku 2015 medziročne vzrástol o 2  
891 miest (o 18,6 %) na 18 455 miest. Absolútne najviac sa zvýšil v obchode (o 514  
miest). Výraznejšie zvýšenie bolo aj vo verejnej správe, sociálnom zabezpečení; v  
doprave a skladovaní; zdravotníctve a sociálnej pomoci. Najvýraznejší medziročný pokles  
počtu voľných miest bol v odborných, vedeckých a technických činnostiach (o 122 miest).  
Ponuka voľných pracovných miest sa znížila aj v dodávke vody; dodávke elektriny, plynu,  
pary; umení, zábave a rekreácii a v činnostiach v oblasti nehnuteľností.  
b) Nezamestnanosť v 4. štvrťroku 2015  
Trend poklesu nezamestnanosti pokračoval v priebehu celého roka 2015. Počet  
nezamestnaných osôb v metodike VZPS sa v 4. štvrťroku 2015 medziročne znížil  
o 42,1 tis. osôb (o 12,2 %) na 302,7 tis. osôb. Pokles nezamestnanosti sa prejavil viac  
u mužov (o 35,4 tis. osôb) než u žien (o 6,8 tis. osôb). Miera nezamestnanosti sa znížila  
o 1,6 p. b. na 11 %. U mužov klesla o 2,3 p. b. na 9,6 % a u žien o 0,8 p. b. na  
12,7 %. V medzikvartálnom porovnaní (4. štvrťrok 2015 oproti 3. štvrťroku 2015) klesla  
sezónne očistená nezamestnanosť o 13,8 tis. osôb (o 4,4 %) na 298,3 tis. osôb.  
Z hľadiska vekovej štruktúry tvorili najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných osoby vo  
veku 35 - 49  
rokov  
s počtom 96,9 tis. osôb a podielom 32 % na celkovej  
nezamestnanosti. Medziročný úbytok nezamestnaných zaznamenala väčšina vekových  
kategórií, z toho najvýraznejší kategória 25 - 34 ročných (o 22,1 tis. osôb). Viac  
nezamestnaných bolo len v kategórii nad 60 rokov (o 1,7 tis. osôb).  
Nezamestnaní, ktorí ešte nikdy nemali zamestnanie, tvorili 21,6 %  
z
celkovej  
nezamestnanosti. Z hľadiska ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa najviac  
osôb naposledy pracovalo v priemysle (21,6 %). V tomto odvetví sa nezamestnanosť  
znížila o 3 tis. osôb. Najviac klesla nezamestnanosť v obchode o 9,2 tis. osôb.  
Najvyšší počet nezamestnaných bol v Prešovskom (64,5 tis. osôb) a Košickom kraji  
(49,9 tis. osôb). Nezamestnanosť klesla vo všetkých krajoch, relatívne najviac  
v Trnavskom (o 24 %) a Banskobystrickom kraji (o 23,4 %). Najvyššia regionálna miera  
nezamestnanosti (16,2 %) bola v Prešovskom kraji. Miera nezamestnanosti sa znížila vo  
všetkých krajoch, najvýraznejšie v Banskobystrickom kraji (o 4,2 p. b.).  
V roku 2015 nezamestnanosť medziročne klesla o 12,4 % na 314,3 tis. osôb. Miera  
nezamestnanosti sa znížila o 1,7 p. b. na 11,5 %.  
11  
-
Evidovaná nezamestnanosť  
Miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla v januári 2016 10,39 %. Medzimesačne,  
v porovnaní s decembrom 2015 (10,63%) poklesla o 0,24 percentuálneho bodu (p.b.).  
Medziročne poklesla o 2,00 p.b. (v januári 2015 12,39 %).  
Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie (UoZ) dosiahol v januári 2016 282 339  
osôb. Medzimesačne, v porovnaní s decembrom 2015 (286 825 osôb), poklesol o 4 486  
osôb (o 1,56 %). Medziročne poklesol o 51 911 osôb, čo je o 15,53 % menej (v januári  
2015 334 250 osôb).  
Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu UoZ dosiahla v januári 2016  
12,18 %. Medzimesačne, v porovnaní s decembrom 2015 (12,40 %) poklesla o 0,22 p.b..  
Medziročne poklesla o 1,90 p.b. (v januári 2015 14,08 %).  
Stav celkového počtu UoZ dosiahol v januári 2016 330 783 osôb. Medzimesačne,  
v porovnaní s decembrom 2015 (334 379 osôb), poklesol o 3 596 osôb (o 1,08 %).  
Medziročne poklesol o 48 974 osôb, čo je o 12,90 % menej (v januári 2015 379  
757 osôb).  
V januári 2016 bol vo všetkých krajoch dosiahnutý pokles miery evidovanej  
nezamestnanosti (MEN). Najvýraznejší pokles (o 0,54 p.b) bol dosiahnutý v Žilinskom  
kraji.  
Z regionálneho  
pohľadu  
v sledovanom  
mesiaci  
najvyššiu  
mieru  
evidovanej  
nezamestnanosti zaznamenal Prešovský kraj (15,26 %). Nadpriemernú úroveň miery  
evidovanej nezamestnanosti nad slovenský priemer (10,39 %) zaznamenal ešte  
Banskobystrický kraj s 14,79 % a Košický kraj s 14,18 %.  
Na okresnej úrovni bol v januári 2016 v 70 okresoch dosiahnutý pokles miery evidovanej  
nezamestnanosti, v 9 okresoch bol nárast miery evidovanej nezamestnanosti.  
V sledovanom mesiaci najvyššia miera evidovanej nezamestnanosti bola zaznamenaná v  
okrese Rimavská Sobota (27,41 %). Najnižšiu mieru evidovanej nezamestnanosti dosiahol  
okres Bratislava I. (4,56 %).  
Ku koncu januára 2016 bol na úradoch práce aktuálny stav voľných pracovných miest  
(VPM) v celkovom počte 31 350 miest. V medzimesačnom porovnaní to predstavovalo  
nárast o 3 738 VPM. Najviac ich bolo v Bratislavskom kraji, a to 4 914 miest (podiel  
15,87 %), najmenej miest 2 429 v Košickom kraji (podiel 7,75 %).  
1039.html?page_id=585686  
12  
5. Zahraničný obchod  
Vývoj zahraničného obchodu v januári 2016  
V januári 2016 dosiahol celkový vývoz tovaru hodnotu 5 164,3 mil. Eur pri medziročnom  
raste o 3 %. Celkový dovoz tovaru sa zvýšil o 4,7 % na 4 884,9 mil. Eur. Saldo  
zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 279,4 mil. Eur (o 68,7 mil. Eur nižšie ako v  
januári 2015).  
6. Saldo štátneho rozpočtu  
a) Stav na účtoch štátneho rozpočtu  
Schodok štátneho rozpočtu, ktorý k 31.3.2016 dosiahol výšku - 878 883 je o 0,92 -krát  
nižší ako saldo v marci roku 2015 (- 951679 tis. eur) a dosiahlo úroveň 44,60 % salda  
rozpočtovaného na rok 2016, kým príjmy resp. výdavky sú na úrovni 82,95 % resp.  
75,68 % rozpočtovaného objemu.  
Príjmy štátneho rozpočtu boli 31.3.2016 (2 655 846 tis. Eur) o 18,60 % nižšie ako  
v marci minulého roku(280 6192 tis. eur), kým marcové výdavky (3 534 729 tis. Eur) sú  
v porovnaní s vlaňajšími marcovými výdavkami (3 757871 tis. eur) o 7,6 % nižšie.  
Vývoj príjmov, výdavkov a salda štátneho rozpočtu v roku 2016  
(kumulatívne údaje)  
Tabuľka č. 1  
2016  
Príjmy  
Výdavky  
Schodok/Prebytok  
Ukazovateľ  
31. 1.  
28. 2.  
31.3.  
tis. eur % plnenia  
tis. eur % plnenia  
tis. eur  
% plnenia  
-0,43549  
42,33009  
44,60440  
910 530  
1 560877  
2 655 846  
6,37768  
10,93295  
18,60252  
901 949  
2 394 947  
3 534 729  
5,55141  
14,74067  
21,75592  
8 851  
-834 070  
-878 883  
30.4.  
31.5.  
30.6.  
31.7.  
31.8.  
30.9  
31.10  
30.11  
31.12  
Štátny  
rozpočet  
roku 2014  
14 276 806  
16 247 201  
-1 970 395  
Poznámka: Údaje o plnení rozpočtu sú prevzaté zo štátneho výkazníctva Ministerstva financií SR a sú priebežné,  
spracvané na základe bankových účtov k poslednému dňu príslušného mesiaca  
.
13  
14  
7. Priemyselná produkcia v januári 2016  
Priemyselná produkcia v januári 2016 medziročne vzrástla o 1,6 %. Vývoj podľa sekcií SK  
NACE Rev. 2 ovplyvnil rast v priemyselnej výrobe o 2,7 % a pokles v dodávke elektriny,  
plynu, pary a studeného vzduchu o 3,5 %, v ťažbe a dobývaní o 11,3 %.  
Zo špeciálnych zoskupení priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom  
raste produkcie, najvýznamnejšie zvýšenie zaznamenali výroba dopravných prostriedkov  
o 8,4 %, výroba elektrických zariadení o 17 %, výroba kovov a kovových konštrukcií  
okrem strojov a zariadení o 3,7 %, výroba počítačových, elektronických a optických  
výrobkov o 7,1 % a ostatná výroba, oprava a inštalácia strojov a zariadení o 6,9 %.  
Celkovú produkciu ovplyvnil pokles vo výrobe výrobkov z gumy a plastu a ostatných  
nekovových minerálnych výrobkov o 12,2 %, v dodávke elektriny, plynu, pary  
a studeného vzduchu o 3,5 %, ťažbe a dobývaní o 11,3 %, výrobe strojov a zariadení inde  
neklasifikovaných o 3 % a vo výrobe potravín, nápojov a tabakových výrobkov o 3,1 %.  
Podľa hlavných priemyselných zoskupení sa v porovnaní s januárom 2015 zvýšila výroba  
predmetov dlhodobej spotreby o 9,2 % a produkcia investičných prostriedkov o 4,7 %.  
Nižšia bola produkcia predmetov krátkodobej spotreby o 3,5 %, produkcia súvisiaca  
s energetikou o 1,5 % a výroba pre medzispotrebu o 0,3 %.  
Po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia v januári 2016 oproti  
15  
8. Stavebná produkcia v januári 2016  
V stavebníctve v januári 2016 pokračoval výrazný rast produkcie z predchádzajúceho  
roka. V porovnaní s januárom 2015 sa celková stavebná produkcia medziročne zvýšila  
o 16,4 % na 260,3 mil. Eur. Po zohľadnení sezónnych vplyvov bola o 6,2 % nižšia ako  
v decembri  
2015.  
Produkcia realizovaná stavebnými firmami v tuzemsku v januári 2016 oproti januáru 2015  
vzrástla o 15,8 % na 246,9 mil. Eur. Jej podiel na celkovej stavebnej produkcii sa  
medziročne znížil o 0,5 p. b. na 94,9 %. Vývoj tuzemskej produkcie ovplyvnil rast  
stavebných prác na novej výstavbe vrátane modernizácií a rekonštrukcií o 19,1 % a prác  
na opravách a údržbe o 9 %. V štruktúre tuzemskej produkcie nová výstavba vrátane  
modernizácií a rekonštrukcií tvorila 72,6 % (o 2,1 p. b. viac ako v januári 2015). Podiel  
prác na opravách a údržbe sa znížil o 1,8 p. b. na 26,5 %. Z hľadiska výrobného  
zamerania vzrástol objem prác na budovách o 25,3 %, na inžinierskych stavbách klesol  
o 13,1 %. V rámci tuzemska tvorili práce na budovách 81,2 %, inžinierske stavby sa  
podieľali 18,8 %.  
Produkcia realizovaná stavebnými firmami v zahraničí medziročne vzrástla o 28,1 %. Jej  
podiel na celkovom objeme produkcie tvoril 5,1 %.  
9. Tržby za vlastné výkony a tovar vo vnútornom obchode vo februári 2016  
-
1)  
Vývoj vo februári 2016 v porovnaní s januárom 2016  
Z jednotlivých činností vnútorného obchodu medzimesačne vzrástli tržby za vlastné  
výkony a tovar (ďalej len tržby) v ubytovaní o 3,6 %, vo veľkoobchode o 1 %  
a
v maloobchode o 0,2 %. Klesli v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 2,9 %, v predaji  
a oprave motorových vozidiel a motocyklov o 0,8 %.  
-
Vývoj vo februári 2016 v porovnaní s februárom 2015  
Tržby v predaji a oprave motorových vozidiel a motocyklov sa zvýšili o 25,4 %  
v dôsledku rastu v predaji motorových vozidiel o 33,8 %, v predaji dielov a príslušenstva  
motorových vozidiel o 10,9 %, v oprave a údržbe motorových vozidiel o 4,3 %.  
Tržby vo veľkoobchode vzrástli v úhrne o 3,3 %. Zvýšili sa vo väčšine činností, z toho  
najmä vo veľkoobchode s tovarom pre domácnosť o 11,4 %, veľkoobchode s potravinami,  
nápojmi a tabakom o 5,6 % a vo veľkoobchode so zariadeniami pre IKT o 38,7 %. Klesli v  
ostatnom špecializovanom veľkoobchode o 4,1 %, nešpecializovanom veľkoobchode  
o 2,4 % a v sprostredkovaní veľkoobchodu o 9,1 %.  
V maloobchode sa tržby zvýšili o 0,5 %. Zvýšenie súviselo s rastom tržieb najmä v  
maloobchode s pohonnými látkami v špecializovaných predajniach o 11,2 %, maloobchode  
s potravinami, nápojmi a tabakom o 34,6 % a v maloobchode ostatného tovaru  
v špecializovaných  
predajniach  
o 0,9 %.  
Tržby  
klesli  
hlavne  
v maloobchode  
16  
v nešpecializovaných predajniach o 1,5 % a v maloobchode mimo predajní, stánkov a  
trhov  
o 2,8 %.  
Tržby  
v
ubytovaní boli vyššie o 15,4 %. Tržby v činnostiach reštaurácií  
a pohostinstiev vzrástli o 3,3 %.  
-
Vývoj za dva mesiace roku 2016 v porovnaní s rovnakým obdobím  
minulého roku  
Tržby v predaji a oprave motorových vozidiel a motocyklov sa zvýšili o 24 %  
vplyvom rastu tržieb v predaji motorových vozidiel o 33,1 %, v predaji dielov  
a príslušenstva motorových vozidiel o 10,4 %. V oprave a údržbe motorových vozidiel  
tržby klesli o 1,9 %.  
Celkové tržby vo veľkoobchode vzrástli o 2,2 %. Zvýšili sa vo väčšine činností, z toho  
najmä vo veľkoobchode s tovarom pre domácnosť o 9,4 %, vo veľkoobchode  
so zariadeniami pre IKT o 23,6 % a vo veľkoobchode so strojmi, zariadeniami  
a príslušenstvom o 26,6 %. Pokles tržieb bol v sprostredkovaní veľkoobchodu o 7,6 % a  
v ostatnom  
špecializovanom  
veľkoobchode  
o 3,8 %.  
Tržby  
v nešpecializovanom  
veľkoobchode sa nezmenili.  
V maloobchode sa tržby zvýšili o 0,5 %. Zvýšenie súviselo s rastom tržieb  
v maloobchode s pohonnými látkami v špecializovaných predajniach o 10,6 %,  
maloobchode s potravinami, nápojmi a tabakom o 27,3 % maloobchode so  
a
v
zariadeniami pre IKT v špecializovaných predajniach o 11,3 %. Tržby klesli najmä  
v maloobchode s ostatným tovarom pre domácnosť v špecializovaných predajniach  
o 2,9 %  
a
v maloobchode  
mimo  
predajní,  
stánkov  
a
trhov  
o 1,4 %.  
Tržby v ubytovaní sa zvýšili o 12 %. Tržby v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev  
vzrástli o 3,6 %.  
10. Zamestnanosť a priemerná mesačná mzda vo  
vybraných odvetviach v januári 2016  
-
Zamestnanosť v januári 2016  
V januári 2016 v porovnaní s januárom 2015 vzrástla zamestnanosť v ubytovaní o 6,9 %,  
vybraných trhových službách o 4,4 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 3,7 %,  
priemysle o 3,3 %, informačných a komunikačných činnostiach o 2,2 % a v stavebníctve o  
1,7 %. Počet zamestnaných osôb klesol vo veľkoobchode, v doprave a skladovaní zhodne  
o 5,5 % a v maloobchode o 1,1 %. V predaji a oprave motorových vozidiel sa nezmenil.  
-
Priemerná mesačná mzda  
Priemerná nominálna mesačná mzda sa zvýšila v januári 2016 oproti januáru 2015  
v ubytovaní  
o 7,9 %  
(dosiahla  
686 Eur), doprave  
a skladovaní  
o 7 %  
17  
(807 Eur), stavebníctve o 6,9 % (618 Eur), veľkoobchode o 6,2 % (858 Eur), činnostiach  
reštaurácií a pohostinstiev o 5,1 % (394 Eur), priemysle o 4,1 % (942 Eur), predaji  
a oprave motorových vozidiel o 3,5 % (881 Eur), maloobchode o 2,4 % (606 Eur),  
vybraných trhových službách o 1,4 % (824 Eur), v informačných a komunikačných  
činnostiach o 0,4 % (1 698 Eur).  
Priemerná reálna mesačná mzda v januári 2016 medziročne vzrástla v ubytovaní  
o 8,5 %, doprave a skladovaní o 7,7 %, stavebníctve o 7,5 %, veľkoobchode o 6,8 %,  
činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,7 %, priemysle o 4,7 %, predaji a oprave  
motorových vozidiel o 4,1 %, maloobchode o 3 %, vybraných trhových službách o 2 %, v  
informačných a komunikačných činnostiach o 1 %.  
-
Priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva v 4. štvrťroku 2015  
V 4. štvrťroku 2015 sa priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve  
SR (vrátane odhadu za zamestnancov u živnostníkov) medziročne zvýšila o 4,1 % na  
956 Eur. Mierny pokles spotrebiteľských cien v porovnaní s rastom nominálnej mzdy  
ovplyvnil vývoj reálnej mzdy, ktorá sa medziročne zvýšila o 4,6 %. Sezónne očistená  
priemerná nominálna mzda oproti 3. štvrťroku 2015 vzrástla o 1,2 %.  
Najvyššiu  
priemernú  
mesačnú  
mzdu  
dosiahli  
zamestnanci  
v informačných  
a komunikačných činnostiach (1 944 Eur), vo finančných a poisťovacích činnostiach (1 686  
Eur), dodávke elektriny, plynu a pary (1 560 Eur). V desiatich odvetviach bola mzda  
nižšia ako v priemere za hospodárstvo SR. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali  
zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách (580 Eur), ostatných činnostiach  
(661 Eur), pôdohospodárstve (692 Eur) a v stavebníctve (699 Eur).  
Oproti 4. štvrťroku 2014 priemerná nominálna mzda relatívne najrýchlejšie vzrástla  
v činnostiach v oblasti nehnuteľností (o 14,3 %), v informačných a komunikačných  
činnostiach (o 10,2 %). Klesla v odborných, vedeckých a technických činnostiach (o 8,6  
%), pôdohospodárstve (o 3,9 %), dodávke elektriny, plynu a pary (o 1,6 %)  
a v administratívnych službách (o 0,7 %).  
Z pohľadu právnej formy právnických subjektov priemerná nominálna mesačná mzda  
vzrástla v porovnaní so 4. štvrťrokom 2014 v príspevkových organizáciách o 6,2 % na  
1 023 Eur, rozpočtových organizáciách o 5,9 % na 1 013 Eur, veľkých podnikoch s 20  
a viac zamestnancami o 4,3 % na 1 118 Eur a v malých podnikoch do 19 zamestnancov  
o 4,2 % na 748 Eur.  
Z územného hľadiska vyššia ako v priemere za celé hospodárstvo SR bola priemerná  
nominálna mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji (1 185 Eur). V ostatných krajoch sa  
pohybovala od 776 Eur v Prešovskom kraji do 894 Eur v Trenčianskom kraji. Vo všetkých  
krajoch bola priemerná mzda vyššia ako v 4. štvrťroku 2014 s najvyšším prírastkom  
v Žilinskom (6,9 %) a Nitrianskom kraji (5,1 %).  
V roku 2015 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve  
hodnotu 883 Eur. Medziročne sa nominálne zvýšila o 2,9 %, reálna mzda vzrástla o 3,2 %.  
Rast nominálnej mzdy bol o 1,2 p. b. pomalší ako v roku 2014.  
18  
11. Hrubý zahraničný dlh Slovenskej republiky v roku 2015  
Celkový hrubý zahraničný dlh v štvrtom štvrťroku 2015 dosiahol úroveň 67 225,1mil.  
USD (tab. č. 2), čo v porovnaní s 4. štvrťrokom 2014 predstavuje pokles o 67 225,1 mil.  
USD.  
Tabuľka č. 2  
Hrubý zahraničný dlh SR v mil. EUR  
1Q15  
2Q15  
3Q15  
4Q15  
I. Vláda:  
30 149,9  
406,3  
404,8  
0,0  
28 033,4  
511,9  
405,0  
0,0  
27 867,1 26 487,2  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
609,5  
405,0  
0,0  
91,2  
0,0  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
1,5  
0,0  
106,9  
0,0  
204,5  
0,0  
91,2  
0,0  
29 743,6  
26 044,6  
3 693,0  
0,0  
27 521,6  
23 812,7  
3 703,5  
0,0  
27 257,6 26 396,0  
23 376,2 22 514,5  
3 876,7  
0,0  
4,7  
3 877,6  
0,0  
3,9  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
6,1  
5,4  
II. Centrálna banka (NBS):  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
8 597,4  
7 963,4  
0,0  
6 587,1  
1 376,3  
0,0  
634,0  
0,0  
197,2  
0,0  
8 511,1  
7 892,6  
0,0  
6 518,4  
1 374,2  
0,0  
618,5  
0,0  
190,4  
0,0  
9 299,3  
8 761,5  
0,0  
6 716,5  
2 045,0  
0,0  
537,8  
0,0  
111,5  
0,0  
9 573,0  
9 024,3  
0,0  
7 182,8  
1 841,5  
0,0  
548,7  
0,0  
115,3  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
SDR  
0,0  
436,8  
0,0  
428,1  
0,0  
426,3  
0,0  
433,4  
III. Banky:  
5 826,7  
2 507,8  
7,9  
6 110,9  
2 578,0  
7,9  
5 944,0  
2 478,6  
8,0  
6 617,5  
2 742,6  
22,8  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
115,6  
39,1  
3,3  
5,6  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
2 190,6  
193,7  
2 459,2  
71,8  
2 385,8  
81,5  
2 672,9  
41,3  
3 318,9  
1 308,4  
1 269,8  
740,7  
3 532,8  
1 361,9  
1 324,1  
838,4  
8,4  
3 465,5  
1 326,7  
1 286,7  
849,5  
2,6  
3 874,9  
1 581,9  
1 500,3  
788,8  
3,9  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
0,0  
IV. Ostatné sektory:  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
11 202,0  
4 601,2  
8,5  
778,5  
0,0  
11 094,8  
4 609,6  
9,8  
744,4  
0,0  
10 873,7 10 837,0  
4 457,1  
13,6  
4 814,4  
34,7  
763,1  
0,0  
1 117,1  
0,0  
Hotovosť a vklady  
19  
Obchodné úvery  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Obchodné úvery  
Ostatné pasíva  
3 814,1  
0,0  
3 855,4  
0,0  
3 680,5  
0,0  
3 662,6  
0,0  
6 600,9  
2 957,3  
3 619,3  
0,0  
24,3  
0,0  
6 485,2  
2 895,7  
3 565,0  
0,0  
24,6  
0,0  
6 416,6  
2 918,5  
3 475,7  
0,0  
22,4  
0,0  
6 022,6  
2 891,3  
3 109,7  
0,0  
21,6  
0,0  
V. Priame investície: medzipodnikové pôžičky 13 175,6  
13 501,8  
4 756,7  
8 745,2  
13 678,0 13 710,4  
z toho: krátkodobý dlh  
dlhodobý dlh  
5 028,4  
8 147,2  
5 155,9  
8 522,1  
4 994,7  
8 715,7  
Pasíva voči podnikom priamej investície v  
zahraničí  
60,2  
47,5  
47,4  
213,2  
Pasíva voči priamym zahraničným investorom  
HRUBÁ ZAHRANIČNÁ ZADLŽENOSŤ  
*predbežné údaje  
13 115,3  
68 951,7  
13 454,3  
67 252,0  
13 630,6 13 497,2  
67 662,1 67 225,1  
Tabuľka č. 3  
Hrubý zahraničný dlh SR v mil. EUR  
1Q14  
2Q14  
3Q14  
4Q14  
I. Vláda:  
27 685,4  
11,4  
26 895,5  
46,7  
27 845,9 28 757,2  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
94,0  
0,0  
46,5  
0,0  
1,5  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
9,9  
0,0  
27 674,1  
23 889,4  
3 775,7  
0,0  
46,7  
0,0  
26 848,8  
23 207,4  
3 633,2  
0,0  
94,0  
0,0  
46,5  
0,0  
27 751,8 28 710,7  
24 116,9 25 080,0  
3 627,4  
0,0  
7,5  
3 623,9  
0,0  
6,8  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
8,9  
8,2  
II. Centrálna banka (NBS):  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
10 044,9  
9 511,8  
0,0  
4 765,1  
4 746,7  
0,0  
8 947,4  
8 408,4  
0,0  
3 432,4  
4 976,0  
0,0  
11 490,7 9 868,2  
10 922,4 9 288,1  
0,0  
5 906,7  
5 015,7  
0,0  
0,0  
5 577,5  
3 710,6  
0,0  
533,1  
0,0  
151,5  
0,0  
0,0  
381,6  
539,0  
0,0  
153,5  
0,0  
0,0  
385,5  
568,3  
0,0  
580,1  
0,0  
167,3  
0,0  
174,1  
0,0  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
SDR  
0,0  
0,0  
401,0  
406,0  
20  
III. Banky:  
5 678,4  
2 992,5  
0,0  
397,4  
2 447,1  
148,0  
2 685,9  
1 084,5  
1 118,5  
479,6  
5 625,0  
2 936,0  
0,0  
126,7  
2 685,0  
124,3  
2 689,0  
1 108,7  
1 096,0  
484,3  
5 703,1  
2 903,2  
0,0  
197,2  
2 620,9  
85,1  
2 799,9  
1 109,8  
1 170,0  
520,1  
0,0  
5 910,3  
2 596,3  
0,0  
176,2  
2 364,3  
55,8  
3 314,0  
1 165,2  
1 367,9  
780,9  
0,0  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Ostatné pasíva  
3,3  
0,0  
IV. Ostatné sektory:  
Krátkodobý dlh  
Nástroje peňažného trhu  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Obchodné úvery  
Ostatné pasíva  
Dlhodobý dlh  
10 839,0  
4 477,2  
2,2  
1 013,5  
0,0  
11 425,1  
4 590,0  
2,5  
859,1  
0,0  
10 905,3 10 890,5  
4 728,7  
4,9  
4 400,4  
5,1  
979,7  
0,0  
796,5  
0,0  
3 461,4  
0,0  
3 728,4  
0,0  
3 744,1  
0,0  
3 598,8  
0,0  
6 361,9  
2 241,9  
4 091,2  
0,0  
28,7  
0,0  
6 835,1  
2 754,4  
4 053,0  
0,0  
27,7  
0,0  
6 176,6  
2 801,6  
3 347,3  
0,0  
6 490,1  
2 883,3  
3 581,4  
0,0  
Dlhopisy a zmenky  
Pôžičky  
Hotovosť a vklady  
Obchodné úvery  
Ostatné pasíva  
27,7  
25,4  
0,0  
0,0  
V. Priame investície: medzipodnikové pôžičky 12 934,5  
13 260,8  
4 828,1  
8 432,7  
13 276,6 12 349,3  
z toho: krátkodobý dlh  
dlhodobý dlh  
4 816,4  
8 118,2  
5 031,7  
8 244,9  
4 670,8  
7 678,6  
Pasíva voči podnikom priamej investície v  
zahraničí  
395,5  
38,4  
39,6  
48,1  
Pasíva voči priamym zahraničným investorom  
12 539,0  
67 182,3  
13 222,4  
66 153,9  
13 237,0 12 301,2  
HRUBÁ ZAHRANIČNÁ ZADLŽENOSŤ  
69 221,5 67 775,5  
21  
12. Ďalšie ekonomické informácie  
Inštitút finančnej politiky (IFP), ktorý je analytickou kapacitou Ministerstva financií SR,  
Bratislava 7. apríl 2016  
22