Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o správe daní (daňový poriadok), predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ondrej Dostál a Peter Osuský.

Navrhuje stanoviť primerané lehoty pre možnosť penalizovania neplnenia si zákonom stanovených povinností za predpokladu, že povinnosť bola daňovníkom dodatočne splnená. Cieľom tohto návrhu je, aby nedochádzalo k tomu, že je daňovník penalizovaný daňovým úradom s oneskorením niekoľkých rokov napr. vo veci nedoplatku, ktorý už medzičasom priznal a riadne uhradil alebo vo veci zmeškania lehoty pre podanie daňového priznania.

Daňový poriadok rieši zodpovednosť za porušenie povinností definovaním porušenia povinností (§ 154) a určením sankcií vo forme pokút (§ 155) a úrokov z omeškania (§ 156).

Zákon obsahuje lehotu päť rokov od dopustenia sa správneho deliktu, po uplynutí ktorej nemožno uložiť pokutu za niektoré správne delikty (§ 155 ods. 2), a lehotu päť rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom mala byť splnená určitá povinnosť, po uplynutí ktorej nemožno vyrubiť úrok z omeškania (§ 156 ods. 8).

Pre oba prípady sa navrhuje stanoviť pre menej závažné porušenia povinností aj kratšia lehota pre uloženie pokuty a vyrubenie úroku z omeškania, ktorá sa však nebude odvíjať od termínu, kedy mala byť povinnosť splnená, ale od termínu, kedy bola takáto povinnosť dodatočne splnená.

Konkrétne sa navrhuje:

1. lehota jeden rok od dodatočného splnenia povinnosti pre uloženie pokuty v prípade oneskoreného podania daňového priznania a v prípade oneskoreného splnenia oznamovacej povinnosti (§ 155 doplnenie ods. 16),

2. lehota jeden rok od dodatočného zaplatenia preddavku na daň, ide aj o situácie, keď daňový subjekt neplatí preddavok na daň, ale svoju daňovú povinnosť si splní zaplatením dane na základe daňového priznania za príslušný kalendárny rok (§ 156 doplnenie ods. 10 – písm. a)),

3. lehota dva roky od dodatočného zaplatenia dane, rozdielu dane, splátky dane alebo sumy na zabezpečenie dane alebo dodatočného odvedenia vybraného preddavku na daň, vybranej dane alebo zrazenej dane (§ 156 doplnenie ods. 10 – písm. b)).

Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty. Skrátenie lehoty pre ukladanie pokút a vyrubovanie úrokov z omeškania síce môže zabrániť tomu, aby boli niektoré porušenia zákonom stanovených povinností sankcionované, zároveň však vytvorí tlak na to, aby daňové úrady postihovali porušovanie povinností daňovníkmi rýchlejšie a neodkladali sankcionovanie daňovníkov neprimerane dlho.

Návrh zákona neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, ani na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ návrhu právneho predpisu: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ondrej Dostál a Peter Osuský.

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 563/2009 Z.

z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie.

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.

DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*

Žiadne*

Negatívne*

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

X

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

X

3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie

X

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

X

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

V § 155 zákona sú stanovené pokuty za správne delikty (§ 154) spočívajúce v porušení povinností stanovených zákonom. Zákon stanovuje lehotu, po uplynutí ktorej nemožno pokutu vo vzťahu k niektorým správnym deliktom uložiť. Touto lehotou je päť rokov od konca roka, v ktorom sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) až d), i) a j), alebo nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správcu dane, ak sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. e) až h).

Navrhuje sa túto lehotu vo vzťahu k dvom správnym deliktom skrátiť. Ide o správne delikty podľa § 154 ods. 1 písm. a) bod 1 (nepodanie daňového priznania v ustanovenej lehote) a písm. c) (nesplnenie oznamovacej povinnosti v ustanovenej lehote). Návrh predpokladá, že ak daňový subjekt túto povinnosť dodatočne splní, pokutu bude možné udeliť v lehote jedného roka od dodatočného splnenia povinnosti. Ide o menej vážne porušenia povinností a k ich porušeniu môže dôjsť aj neúmyselne alebo z nevedomosti. Daňový úrad sa o tom, že došlo k porušeniu povinnosti daňovým subjektom dozvie najneskôr vtedy, keď si daňový subjekt svoju povinnosť dodatočne (často dobrovoľne) splní. V takom prípade je primerané očakávať, že bude daňový subjekt sankcionovať pokutou bezprostredne po tom, čo sa daňový úrad dozvedel o tom, že sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu. Nemal by rozhodnutie o pokute neprimerane odkladať. Vzhľadom na uvedené sa lehota jedného roka od dodatočného splnenia takejto povinnosti javí ako dostatočná.

K bodu 2

V § 156 je upravené vyrubovanie úrokov z omeškania, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane, vybraný preddavok na daň, daň vybranú zrážkou, zrazenú sumu na zabezpečenie dane (§ 156 ods. 1). Aj vo vzťahu k úrokom z omeškania je stanovená päťročná lehota na možnosť ich vyrubenia. Úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane, odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň. (§ 156 ods. 8).

Navrhuje sa doplniť túto lehotu o dvojročnú lehotu, ktorá by sa však neodvíjala od roku, v ktorom si daňový subjekt nesplnil uvedenú povinnosť, ale od okamihu jej dodatočného splnenia (zaplatenia dlžnej sumy). Vo vzťahu k oneskorenému zaplateniu preddavkov na daň, kde obvykle býva táto povinnosť splnená najneskôr zaplatením dane na základe daňového priznania podaného v nasledujúcom kalendárnom roku, sa navrhuje, aby táto lehota bola len jeden rok od dodatočného splnenia povinnosti.

K čl. II

Navrhuje sa stanoviť účinnosť zákona 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka.