Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR), predkladajú poslanci NR SR Ondrej Dostál, Zuzana Zimenová, Milan Laurenčík a Martin Klus.
Navrhuje sa, aby v rámci inštitútu hodiny otázok boli prvé dve otázky na premiéra žrebované spomedzi otázok, ktoré na danú hodinu otázok položili poslanci opozície. Ďalej sa navrhuje, aby členovia vlády boli povinní vopred informovať národnú radu o svojej prípadnej neprítomnosti na hodine otázok a aj o dôvodoch svojej neprítomnosti, a to tak, aby národná rada túto informáciu sprostredkovala poslancom parlamentu najneskôr dva dni pred hodinou otázok.
Podľa aktuálneho znenia zákona o rokovacom poriadku NR SR platí, že do programu každej riadnej schôdze parlamentu zvolanej podľa § 17 ods. 1 sa zaradí hodina otázok, v ktorej odpovedajú členovia vlády, generálny prokurátor a predseda najvyššieho kontrolného úradu na aktuálne otázky, najmä z ich pôsobnosti, a to na základe otázok, ktoré písomne položili poslanci do 12. hodiny dňa, ktorý predchádza dňu tohto bodu programu. Zároveň platí, že prvých 15 minút z hodiny otázok je venovaných otázkam položeným predsedovi vlády.
Inštitút hodiny otázok neraz predstavuje jediný možný spôsob, ako sa poslanci môžu verejne vo vzájomnej komunikácii dopytovať členov vlády a predsedu vlády na konkrétne aktuálne otázky. Keďže ide o časovo jasne ohraničený inštitút, a zväčša nie je možné v rámci jednej hodiny odpovedať na všetky položené otázky, poradie otázok sa žrebuje. Často sa tiež stáva, že sa skupina poslancov podporujúcich vládnu väčšinu dohodne na tom, že podá relatívne vysoký počet podobných totožných otázok adresovaných predsedovi vlády. Logicky sa potom stáva, že otázky opozičných poslancov nie zodpovedané vôbec. Z povahy inštitútu hodiny otázok však nepriamo vyplýva, že v pluralitnej liberálnej demokracii by mal byť doménou najmä opozičných poslancov. Navrhuje sa preto, aby v rámci inštitútu hodiny otázok boli prvé dve otázky na premiéra žrebované spomedzi otázok, ktoré na danú hodinu otázok položili poslanci opozície.
Pokiaľ ide o účasť členov vlády na hodine otázok, podľa aktuálneho znenia zákona o rokovacom poriadku platí, že na hodine otázok musia byť prítomní všetci členovia vlády. V skutočnosti sa však toto ustanovenie zákona nedodržiava, a na hodine otázok niektorí členovia vlády, na ktorých boli poslancami položené a vyžrebované otázky, zastupovaní inými členmi vlády. tak v zastúpení neprítomného kolegu či kolegyne prečítajú odpoveď poslancovi, ak je ten prítomný. Prítomný poslanec síce možnosť podať na mieste doplňujúcu otázku, tento inštitút však zväčša stráca zmysel, ak na otázku odpovedá člen vlády zodpovedný za iný rezort. Preto sa navrhuje, aby členovia vlády boli povinní vopred informovať národnú radu o svojej prípadnej neprítomnosti na hodine otázok a aj o dôvodoch svojej neprítomnosti,
a to tak, aby národná rada túto informáciu sprostredkovala poslancom parlamentu najneskôr dva dni pred hodinou otázok. Poslanci tak budú vopred vedieť nielen dôvod neprítomnosti príslušného ministra, ale budú sa tiež môcť rozhodnúť, či zmysel klásť otázku na neprítomného člena vlády.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, ani na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ návrhu právneho predpisu: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ondrej Dostál, Zuzana Zimenová, Milan Laurenčík, Martin Klus
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a)nie je upravená v práve Európskej únie.
b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.
DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV
A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
A.2. Vplyvy:
Pozitívne*
Žiadne*
Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
X
3, Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
-sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
X
4. Vplyvy na životné prostredie
X
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
X
* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1
Navrhuje sa do § 131 ods. 4 zákona doplniť ustanovenie, že prvé dve otázky na predsedu vlády sa vyžrebujú spomedzi otázok, ktoré položia opoziční poslanci. Zámerom návrhu je posilniť kontrolnú funkciu parlamentu voči vláde.
Prvých 15 minút hodiny otázok je venovaných predsedovi vlády. Člen vlády na odpoveď na položenú otázku 5 minút, poslanec môže v rozsahu dvoch minút reagovať a položiť doplňujúcu otázku ústne a člen vlády môže reagovať v rozsahu dvoch minút. Vzhľadom na to premiér v priebehu vyhradeného času zvykne zodpovedať dve tri otázky. Návrhom sa zabezpečí, že bude reagovať aj na otázky položené opozičnými poslancami.
Keďže v zákone neexistuje definícia opozičného poslanca, navrhuje sa za opozičného poslanca považovať takého poslanca, ktorý pri poslednom rokovaní o dôvere vláde nehlasoval za vyslovenie dôvery vláde. Toto kritérium možno považovať za najspoľahlivejšie pri rozlišovaní poslancov na takých, ktorí vládu podporujú a takých, ktorí patria k opozícii.
K bodu 2
Navrhuje sa do § 131 ods. 7 zákona doplniť ustanovenie, podľa ktorého budú mať členovia vlády povinnosť vopred informovať parlament o svojej neprítomnosti na hodine otázok a jej dôvodoch. Zákon síce každému členovi vlády ukladá povinnosť byť prítomný na hodine otázok a termíny zasadnutí NR SR vopred dlhodobo známe, ale v skutočnosti nebývajú vždy všetci členovia vlády na hodine otázok prítomní. Ak existujú vážne dôvody, pre ktoré si člen vlády nemôže splniť svoju zákonom stanovenú povinnosť byť prítomný na hodine otázok, mal by o tom príslušný člen vlády parlament, poslancov a verejnosť vopred informovať.
K čl. II
Navrhuje sa stanoviť účinnosť zákona na 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka.