Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Mihál a Miroslav Beblavý.

Cieľom návrhu zákona je umožniť spravodlivejšie financovanie územných samospráv vo vzťahu k rozpočtovému určeniu výnosu dane z príjmov. Nástrojom pre dosiahnutie tohto cieľa je zavedenie inštitútu daňovej rezidencie občanov podľa toho, ktoré miesto považujú oni sami za stredisko svojich životných záujmov.

Súčasný systém viazaný predovšetkým na trvalý pobyt je zo všeobecne známych dôvodov statický a reálne neodzrkadľuje každodennú prítomnosť obyvateľov v danej samospráve. Či už je to chýbajúce vlastníctvo nehnuteľnosti, prílišnú zdržanlivosť vlastníkov pri vydávaní súhlasu s prihlásením sa na trvalý pobyt alebo jednoducho zaťažujúca nutnosť zmien všetkých relevantných dokladov, nastavenie trvalého pobytu dnes zväzuje ruky tým občanom, ktorí by mali záujem svojou osobou prispieť k lepšiemu financovaniu územnej samosprávy tam, kde reálne žijú.

Navrhovanou možnosťou ohlásenia daňovej rezidencie bez nutnosti formálnej zmeny trvalého pobytu sa dá občanom do rúk nástroj na to, aby rozhodli, ktorá samospráva by z ich stálej prítomnosti mala mať prospech. Občan ale bude musieť preukázať, že daná samospráva môže byť za jeho daňovú rezidenciu považovaná, a to z dôvodu reálnej väzby k nej. Za takúto väzbu predkladatelia považujú (i) prechodný pobyt, (ii) prácu, (iii) podnikanie, (iv) prenájom nehnuteľnosti, (v) ubytovanie, (vi) vlastníctvo nehnuteľnosti, (vii) prítomnosť detí v jasliach, škôlke, základnej škole či strednej škole, (viii) štúdium na vysokej škole, (ix) platenie poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, alebo (x) prítomnosť všeobecného lekára daného občana alebo jeho detí. Občan teda nebude môcť za svoju daňovú rezidenciu určiť svojvoľne akúkoľvek samosprávu, ale len takú, pri ktorej možno legitímne predpokladať jeho stálejšiu prítomnosť.

Inými slovami, kým dnes sa daňová rezidencia zhoduje s trvalým pobytom, podľa návrhu bude môcť byť trvalý pobyt v samospráve A a daňová rezidencia v samospráve B. Občan však vždy bude mať iba jednu daňovú rezidenciu.

Predkladatelia navyše zdôrazňujú, že navrhovaná daňová rezidencia nebude môcť byť automaticky uplatnená v každej územnej samospráve, hoci by aj k nej bola preukázaná reálna väzba. Rešpektuje sa totiž samosprávny princíp a ohlásenie daňovej rezidencie s preukázanou väzbou bude možné len vtedy, ak s tým konkrétna územná samospráva vyjadrí predchádzajúci súhlas. V praxi by teda existovali samosprávy, ktoré nebudú mať záujem o zvýšený príjem do rozpočtu na základe nových daňových rezidentov (napríklad preto, lebo podľa ich názoru ich to bude administratívne zaťažovať), no rovnako predkladatelia predpokladajú využitie tohto inštitútu tam, kde bude záujem. Rozhodnutie sa už ponecháva na demokraticky zvolených predstaviteľov územných samospráv. Ak ale samospráva urobí kladné rozhodnutie, nebude môcť pri poskytovaní verejných služieb znevýhodňovať daňových rezidentov oproti obyvateľom s trvalým pobytom. Jedinou výnimkou bude absencia volebného práva pri voľbe do orgánov danej územnej samosprávy a pri voľbe v miestnom referende, t. j. toto volebné

právo nebude daňovým rezidentom prislúchať. Napríklad ale pri zvýhodnenom parkovnom alebo zľavách v miestnej hromadnej doprave už budú musieť mať daňoví rezidenti rovnaké postavenie ako obyvatelia.

Záverom predkladatelia dodávajú, že pokiaľ inštitút trvalého pobytu neodzrkadľuje skutočnosť, je potrebné pracovať s modelom, ktorý ju bude predstavovať. Opatrenia je nevyhnutné nastavovať na základe reálnych čísel, pokiaľ existuje vedomosť o tom, že mnoho občanov sa v mieste svojho trvalého pobytu nezdržiava. Bez toho nie je možné správne nastaviť napríklad hromadnú dopravu, parkovanie, škôlky, školy, či novú výstavbu.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 a 2

Predmet zákona sa rozširuje o daňovú rezidenciu a jej evidenciu.

K Čl. II

K bodu 1

Už dnešné znenie zákona o obecnom zriadení ustanovuje, že na samospráve obce má právo podieľať sa aj ten, kto (i) má na území obce nehnuteľný majetok alebo v obci platí miestnu daň alebo miestny poplatok, (ii) je v obci prihlásený na prechodný pobyt, resp. (iii) kto má čestné občianstvo obce. Do tohto výpočtu sa navrhuje zaradiť aj daňových rezidentov.

K bodu 2

Zakotvuje sa pravidlo, aby obec a ňou zriadené subjekty nesmeli znevýhodňovať daňového rezidenta oproti obyvateľovi s trvalým pobytom v porovnateľnej situácii (napr. pri zľavách vo verejnej doprave).

K bodu 3

Pre účely evidencie pobytu občanov dnes zákon rozlišuje trvalý pobyt a prechodný pobyt. Navrhuje sa, aby pre účely rozdeľovania výnosu dane z príjmov existovala daňová rezidencia, ak tak o určitom mieste vyhlási občan. Podmienkou bude preukázanie, že zvolené miesto môže byť považované z dôvodu úzkych osobných a hospodárskych vzťahov za stredisko životných záujmov daného občana.

K bodu 4

Ak občan vyhlásením neurčí inak, daňová rezidencia sa bude nachádzať v mieste jeho trvalého pobytu. Ak sa rozhodne podať vyhlásenie o daňovej rezidencii, bude tak môcť učiniť každoročne do 30. júna písomne alebo elektronicky, s predpísanými náležitosťami vrátane prílohy preukazujúcej väzbu na zvolenú samosprávu. Príloha bude pozostávať z dokladu, ktoré možno členiť do troch skupín. Prvou skupinou sú doklady, za ktorých pravdivosť sa zaručil určitý orgán verejnej moci. Príkladom je potvrdenie o prechodnom pobyte. Druhou skupinou sú doklady ako pracovná zmluva alebo zmluva o nájme, kde absentuje potvrdenie zo strany určitého orgánu. Za pravdivosť údajov uvedených v dokladoch z tejto skupiny bude zodpovedať daňový rezident. Do tretej skupiny patria čestné vyhlásenia, pri ktorých bude samospráva vykonávať kontrolu za pomoci tzv. anti-byrokratického zákona. Akceptujúce samosprávy budú mať jednotne určenú lehotu na vydanie oznámenia o akceptovaní daňového rezidenta v prípade podania vyhlásenia daňovým rezidentom. Oznámenie bude verejnou listinou, čo má dôsledky predovšetkým z hľadiska trestného práva. Podľa § 352 ods. 2 Trestného zákona platí, že kto dosiahne vydanie pravej verejnej listiny na základe aj nepravých podkladov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Návrh ďalej stanovuje podrobnosti o postupe pri hlásení daňovej rezidencie občanov mladších ako 18 rokov a postupe pri zrušení záznamu o daňovej rezidencii. V neposlednom rade návrh zakotvuje, že pre účely rozdeľovania výnosu dane z príjmov územnej samospráve podľa osobitného predpisu sa daňový rezident

s oznámením o akceptovaní považuje za obyvateľa príslušnej samosprávy s trvalým pobytom na jej území. Osobitným predpisom je v tomto prípade nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov, ktoré by po schválení návrhu zákona novelizovala vláda ako právny predpis nižšej právnej sily než je zákon (pre úplnosť, zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve trvalý pobyt vôbec nespomína, v § 4 ods. 1 iba odkazuje, že kritériá pre rozdeľovanie a poukazovanie výnosu dane ustanoví vláda Slovenskej republiky v nariadení).

K bodu 5

Zavádza sa povinnosť evidencie daňovej rezidencie občanov samosprávami, s jasne vymedzenými údajmi, ktoré bude potrebné evidovať.

K bodu 6

V súvislosti s novým inštitútom daňovej rezidencie sa rozširuje evidencia údajov v registri fyzických osôb o túto novú kategóriu.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na predchádzajúci novelizačný bod.

K Čl. III

K bodom 1 a 2

Ide prakticky o totožné zmeny ako pri predchádzajúcom novelizačnom článku, avšak týkajúce sa samosprávnych krajov.

K Čl. IV

S ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu sa navrhuje nadobudnutie účinnosti 1. januára 2019.