miest najvýznamnejšie postavenie. Je preto legitímne nastoliť otázku zriadenia ďalšieho Národného cintorína v Bratislave.Návrhom zákona sa nenavrhuje žiadne oslabenie ani iná zmena zákona o meste Martin. Tento návrh však umožní občanom Slovenskej republiky, ako aj zahraničným návštevníkom hlavného mesta, nájsť a vzdať hold dejateľom a osobnostiam národného, kultúrneho aj politického života Slovenska, ktorých životná púť sa skončila po vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
Nie je bez významu, že už v tejto chvíli sú na Ondrejskom cintoríne hroby osobností, akou je prvý prezident Slovenskej republiky Michal Kováč, osobnosti slovenskej kultúry ako Július Satinský, ale aj osobnosti demokratického exilu, akými sú manželia Kalinovci.
K návrhu vyzdvihnúť historický Ondrejský cintorín za Národný cintorín v hlavnom meste treba dodať, že tento cintorín bol (spolu s evanjelickým cintorínom pri Kozej bráne a s Mikulášskym cintorínom) v 70. - tych rokoch 20. storočia terčom likvidačnej politiky totalitného režimu. Ten v mene dovŕšenia sovietizácie Bratislavy neváhal zlikvidovať drvivú väčšinu z približne 18 000 náhrobkov na Ondrejskom cintoríne, dôsledkom čoho mala byť úplná likvidácia cintorína s ideologickým odôvodnením, že v novej, socialistickej Bratislave, nesmú prekážať „tmárske symboly“ (rozumej - kresťanské kríže). Táto akcia totalitného režimu vyvolala protiakciu občianskych aktivistov, vďaka ktorej sa zachránil historický cintorín, aj časť náhrobkov (dnes cca 1 200 pomníkov).
To, že pokus o likvidáciu historických cintorínov privolal k životu politický odpor voči sovietizácii Slovenska, malo význam pre odpor voči totalite a budúci zrod slobodnej politiky. Najprv išlo o civilizačnú sebaobranu identity Slovenska pred definitívnou sovietizáciou, z ktorej vznikli iniciatívy žiadajúce demokratizáciu pomerov.
Od čias zápasu o bratislavské cintoríny odpor voči totalite už iba silnel, až sa spolu s kresťanským disentom zlial do demokratického hnutia, ktorého úspech si každoročne pripomíname štátnym sviatkom 17. novembra.
Dnes je Ondrejský cintorín štátom chránenou pamiatkou, ale súčasne tento pietny priestor ponúka dostatok voľnej plochy pre posledný odpočinok osobností slovenskej vedy, kultúry a politiky. Ondrejskému cintorínu môžeme dať nové poslanie: stať sa miestom posledného odpočinku pre pamätihodných predstaviteľov mesta a štátu, ale aj cirkvi a kultúry, aký nám v hlavnom meste, a vlastne aj na Slovensku, akútne chýba.
Návrh zákona bude mať mierne negatívny dopad na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie aj na hospodárenie mesta, na informatizáciu spoločnosti, na zamestnanosť a na udržateľnosť životného prostredia v hlavnom meste.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, so zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.