DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 2 500 eur je odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období, povinný uhrádzať preddavky na daň z príjmu. Daňové preddavky sa uhrádzajú štvrťročne, alebo dokonca mesačne (ak bola povinnosť viac ako 16 600 eur).

Platenie preddavkov možno vo všeobecnosti považovať len za administratívnu nepríjemnosť spojenú s nastavením a rušením pravidelnej platby. Preddavky sa prirodzene hradia z príjmov aktuálneho roka, pričom ich výška reflektuje príjmy minulého roka. Daň sa zúčtuje a prípadný preplatok štát vráti až po podaní nasledujúceho daňového priznania. Spravidla živnostníkom spôsobuje súčasné nízke nastavenie hranice daňovej povinnosti, okrem administratívnych nepríjemností aj horší cash flow. Najmä v prípadoch, keď sú rozdiely v ročných príjmoch živnostníka výrazne odlišné, platenie preddavkov môže dočasne zhoršovať jeho platobné možnosti.

Cieľom návrhu zákona je odstránenie nadbytočnej administratívnej záťaže pre približne 30 000 podnikateľských subjektov. Účelom návrhu zákona je odbremeniť menších a stredne veľkých živnostníkov a obchodné spoločnosti od povinnosti platenia preddavkov na daň z príjmov. Starostlivo navrhnutá nová hranica dane z príjmu, znamenajúca povinnosť daňovníka uhrádzať preddavky na daň z príjmu až potom, ako jeho posledná známa daňová povinnosť prekročí sumu 10 000 eur, uľahčí podnikanie približne 30 000 subjektom, a to bez negatívnych dopadov na rozpočet verejnej správy.

Od návrhu zákona sa očakáva výrazne pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pričom sa očakávajú len mierne negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Predložený návrh zákona nemá žiaden vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona primárne nespôsobuje ani žiadne sociálne vplyvy (hospodárenie obyvateľstva).

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 až 4

Zmena výšky preddavkov na daň spôsobom, akým sa navrhuje v tomto návrhu zákona nie je novou myšlienkou, pretože už v minulosti sa s ňou stotožnilo napr. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

Podľa údajov Finstatu platí preddavky na daň z príjmu približne 46 000 obchodných spoločností. Rozpočtované príjmy z dane z príjmu právnických osôb dosiahli v roku 2017 sumu 2,56 miliardy eur, pričom 400 najväčších platcov zaplatilo 63%, 1 200 najväčších platcov zaplatilo 74% a 5 000 najväčších platcov uhradilo až 86% všetkých príjmov dane z príjmu právnických osôb. Vychádzajúc z údajov Finstatu, platcovia preddavkov na daň z príjmov s daňovou povinnosťou nižšou ako 10 000 eur, prispievajú do výnosov dane z príjmu právnických osôb (DPPO), len približne 3%. Inými slovami platcovia s daňovou povinnosťou viac ako 10 000 eur zaplatili v roku 2017 až 97% z celkových výnosov dane z príjmu právnických osôb (DPPO).

V dôsledku predloženého návrhu zákona by štátu vypadol priebežný príjem (z preddavkov). Tento výpadok štát môže financovať pokladničnými poukážkami vydanými na 3, 6 a 9 mesiacov. Ak by sme vychádzali z aktuálnych úrokov, tak tieto požičané peniaze by boli úročené záporným úrokom. Priaznivá situácia stále trvá. V praxi to znamená, že štátnemu rozpočtu nevzniknú žiadne náklady. Na druhej strane sa vytvorí priaznivejšie prostredie pre minimálne 30 000 subjektov na trhu. V súčasnosti je ideálne obdobie na túto zmenu, keďže sa dajú tieto výpadky pokryť krátkodobou pôžičkou za záporný, resp. nulový úrok.

Aj v prípade najpesimistickejších predpovedí; t.j. že by bolo zrušením preddavkov zasiahnutých až 10% výnosov DPPO, t.j. 256 mil. eur a štát by bol nútený požičať si tieto financie, pri 1% úroku možno očakávať negatívny dopad na štátny rozpočet vo výške 800 000 eur. Čo je z pohľadu verejných financií zanedbateľná čiastka.

Treba uviesť, že drvivá väčšina opatrení nasmerovaných v prospech podnikateľskej sféry, ale aj bežných občanov so sebou nesie zvýšené výdavky na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona prináša výrazné výhody pre malých a stredne veľkých podnikateľov zo zanedbateľnými negatívnymi vplyvmi na rozpočet verejnej správy.

K bodu 5

Je potrebné upraviť aj prechodné ustanovenia, aby daňovníci neboli v právnej neistote, ktorého zdaňovacieho obdobia sa nový limit na platenie preddavkov na daň týka. Obdobné prechodné ustanovenia boli do zákona vložené aj v minulosti, keď sa preddavky zavádzali, resp. keď sa menila ich právna úprava.

K Čl. II

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť predkladanej právnej úpravy navrhuje od 1. januára 2019.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovatelia zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4 a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

Od predloženého návrhu zákona sa očakáva výrazne pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, a to v súvislosti so znížením administratívneho zaťaženia najmä pre malé a stredne veľké obchodné spoločnosti, ako aj pre väčšinu samostatne zárobkovo činných osôb.

Navrhnuté opatrenie so sebou neprinesie negatívny dopad na rozpočet verejnej správy. V najpesimistickejšom scenári, ktorý sa neočakáva, by návrh priniesol len mierne zvýšené náklady na rozpočet verejnej správy. Vychádzajúc z prístupných údajov sa teoretické negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy vyčísľujú na sumu najviac 800 000 eur ročne.