1
D ô v o d o v á s p r á v a
A. Všeobecná časť
Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za poslanecký klub Most-Híd predkladá na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 40/2015 Z. z.
Cieľom predloženého návrhu zákona je, aby národnostné divadlá - Divadlo Romathan (Prešov), Divadlo Thália Színház (Košice), Divadlo Alexandra Duchnoviča (Prešov), Jókaiho divadlo v Komárne / Komáromi Jókai Színház a národnostná hudobná inštitúcia Poddukelský umelecký ľudový súbor (PUĽS, Prešov) prešli do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Menované národnostné súbory napriek tomu, že zriadené vyššími územnými celkami, majú celoslovenskú pôsobnosť, veľkú časť svojej umelecko-interpretačnej činnosti realizujú mimo územia samosprávneho kraja. Ich činnosť z tohto aspektu je porovnateľná s činnosťou Štátnej filharmónie v Košiciach, Štátneho komorného orchestra v Žiline a Štátnej opery v Banskej Bystrici, ktoré organizáciami v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry SR. Keďže sa jedná o erbové reprezentatívne inštitúcie národnostných menšín na Slovensku, mali by mať rovnaké postavenie ako majú aj tie slovenské divadlá a slovenské hudobné inštitúcie, ktoré sídlia mimo hlavného mesta SR, ale majú celoslovenskú pôsobnosť. Preto je žiadúce, aby uvedené národnostné divadlá a hudobná inštitúcia patrili do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, to znamená, aby boli štátnymi divadlami a štátnou hudobnou inštitúciou.
Vyššie územné celky budú mať aj naďalej prínos z fungovania uvedených súborov, cieľom predmetnej legislatívnej aktivity je zintenzívniť činnosť národnostných divadiel a umeleckého súboru, aby boli umeleckými telesami modernými, otvorenými, aby prispievali k integrácii národnostných menšín, resp. aby sa podieľali na odbúravaní negatívnych stereotypov v spoločnosti. Pozdvihnutie národnostných umeleckých súborov na úroveň organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry SR bude mať aj kladný medzinárodný a bilaterálny kontext, keďže Slovensko sa môže chváliť v zahraničí s jedinečným divadlom pre rómsku národnostnú menšinu, a jedinečnými súbormi rusínskej národnostnej menšiny. V bilaterálnych vzťahoch s naším južným susedom je téma stabilizovania, financovania umeleckých súborov maďarskej národnostnej menšiny permanentne prítomná na zasadnutiach Zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre záležitosti menšín, kde sa Slovenská republika zaviazala (odporúčanie č. 11. z V. zasadnutia zmiešanej komisie, aktualizovaná na XIII. zasadnutí v r. 2016) zabezpečiť nerušené fungovanie týchto umeleckých subjektov. Národnostné divadlá a hudobná inštitúcia predurčené na hosťovanie mimo samosprávneho kraja, keďže jednotlivé národnostné menšiny sa neviažu iba ku konkrétnemu kraju zriaďovateľa, toto riešenie okrem racionálneho odkazu aj významnú symbolickú hodnotu.
Keďže skoro jedna pätina obyvateľov Slovenskej republiky je inej ako slovenskej národnosti (viac ako 19% podľa ščítania obyvateľstva v roku 2011), je eminentným štátnym záujmom, aby organizácie národnostných menšín boli kompatibilné s porovnateľnými slovenskými umeleckými telesami, aby svoju činnosť vykonávali na úrovni 21. storočia, aby ich výkony bolo možné porovnávať v širšom kontexte, ako iba na úrovni samosprávneho kraja. V zriaďovateľskej pôsobnosti MK SR majú umelecké súbory národnostných menšín najlepšie odborné, metodické a finančné zázemie k rozvoju vlastnej tvorby, zároveň je zabezpečená dostatočná úroveň kritickej reflexie a komparácie ich činnosti. Za kladný príklad predmetného
2
legislatívneho riešenia poslúži Tanečné divadlo Ifjú Szivek, ktoré ako organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti MK SR získalo vysokú medzinárodnú a domácu odbornú reputáciu.
Návrh zákona je zároveň aj nápravou chýb z obdobia decentralizácie, kedy nebolo možné do detailov predvídať následky takýchto krokov v prípade malých divadiel s celoštátnou pôsobnosťou. Predmetná legislatívna aktivita reaguje na mnohé predchádzajúce iniciatívy zdola, má podporu širšej národnostnej a celoštátnej odbornej verejnosti.
Návrh zákona nepredpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, na služby verejnej správy pre občana, na procesy služieb vo verejnej správe, sociálne vplyvy, podnikateľské prostredie, životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
Čl. I
K bodu 1.
Ustanovuje sa, že štátne divadlá a štátne hudobné inštitúcie zriaďuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky podľa § 21 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodu 2.
Ustanovuje sa, že od 1. januára 2019 prechádza zriaďovateľská pôsobnosť k národnostným divadlám Romathan, Thália Színház, Alexandra Duchnoviča, Jókaiho divadlu v Komárne Komáromi Jókai Színház a k národnostnej hudobnej inštitúcii Poddukelský umelecký ľudový súbor (PUĽS) zo samosprávnych krajov (Košice, Prešov, Nitra) na štát, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.
Ustanovujú sa oblasti, ktoré od 1. januára 2019
a)prechádzajú z vlastníctva samosprávneho kraja do vlastníctva štátu,
b)neprechádzajú z vlastníctva samosprávneho kraja do vlastníctva štátu,
a ustanovuje sa v § 15a ods. 6 návrhu aj spôsob vyššie uvedeného prechodu.
Ustanovuje sa model finančného zabezpečenia národnostných divadiel a národnostnej hudobnej inštitúcie.
Čl. II
Ustanovuje sa účinnosť návrhu zákona tak, aby termínovo napĺňala všetky lehoty procesu prerokúvania a schvaľovania zákonov Národnou radou Slovenskej republiky.
3
Doložka zlučiteľnosti
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.Navrhovateľ zákona: Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2.Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 40/2015 Z. z.
3.Problematika návrhu právneho predpisu:
a)nie je upravená v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravená v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k 4., 5. a 6. bodu doložky zlučiteľnosti.
4
Doložka vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 40/2015 Z. z.
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Negatívne
Žiadne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza ku
zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
6. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana
x
A.3. Poznámky:
Predkladaný návrh zákona nebude mať žiadne sociálne vplyvy.
Z hľadiska vplyvu na podnikateľské prostredie sa neočakáva žiadny vplyv.
Z hľadiska rozpočtu verejnej správy predkladaný návrh nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet.
Návrh zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, ani na služby verejnej správy pre občana.
A.4. Alternatívne riešenia:
Bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov:
Bezpredmetné