Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladá Ministerstvo hospodárstva SR v spolupráci s Ministerstvom financií SR na základe úlohy B.1. uznesenia vlády SR č. 321 z 11. júla 2018.

Cieľom návrhu zákona je v súlade s uznesením vlády SR č. 321/2018 vytvoriť podmienky na podporu rozvoja garantovaných energetických služieb vo verejnom sektore, a umožniť využívanie garantovanej energetickej služby vo verejnom sektore tak, aby nebolo potrebné navyšovanie verejného dlhu Slovenskej republiky. Tento postup umožnila nová metodika Eurostatu vydaná 8. mája 2018 o štatistickom hodnotení garantovanej energetickej služby pre verejný sektor.

Podstatou garantovanej energetickej služby je poskytovanie služby najmä v podobe garantovanej energetickej úspory pri súčasnom energetickom zhodnotení majetku vo vlastníctve subjektu verejnej správy, začo poskytovateľovi garantovanej energetickej služby prináleží dohodnutá odplata. To znamená, že poskytovateľ garantovanej energetickej služby za to, že umožní prijímateľovi služby dosiahnuť zníženie jeho spotreby energií (a nepriamo tak aj úsporu na nákladoch na tieto energie) na vopred stanovenú hodnotu, ktorá je zmluvne dohodnutá a garantovaná zo strany poskytovateľa garantovanej energetickej služby počas celej doby trvania zmluvy o energetickej efektívnosti (ďalej len „zmluvy o GES“), prináleží dohodnutá odplata.

Na zabezpečenie garantovaných energetických služieb vo verejnej správe Slovenskej republiky je nutné ustanoviť rozsah práv a povinnosti vlastníka alebo správcu majetku verejnej správy pri prenechaní majetku verejnej správy poskytovateľovi energetickej služby s garantovanou úsporou energie na základe zmluvy o energetickej efektívnosti s garantovanou úsporou energie pre verejný sektor (ďalej len „zmluva o energetickej efektívnosti“) uzavretej podľa § 18 zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetickej efektívnosti“). Zmluva o energetickej efektívnosti umožní obnovu majetku vo vlastníctve verejnej správy, najmä budov. Vzorová zmluva obsahuje všetky náležitosti metodiky Eurostatu.

Návrh zákona upravuje zmluvu o energetickej efektívnosti v rozsahu nutnom pre verejný sektor a pre plnenie požiadaviek metodiky Eurostatu tak, aby sa subjekty verejného sektora, v prípade, že sa chcú vyhnúť dopadu na limity zadlžovania, ktoré sa na ne vzťahujú, museli riadiť vzorom zmluvy zverejneným podľa tohto zákona.

Zmluvou o energetickej efektívnosti sa neprenecháva majetok verejnej správy do užívania poskytovateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie. Táto zmluva umožní realizáciu nevyhnutných zásahov na majetku verejnej správy v rámci jeho obnovy, rekonštrukcie, údržby a pod. V danom prípade teda nepôjde o dočasne prebytočný majetok verejnej správy, ktorý sa dáva do užívania inej osobe. Preto podľa návrhu zákona nebude mať poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie k dispozícii celý dotknutý majetok verejnej správy, ani nebude zabezpečovať prevádzku celej obnovovanej budovy. Poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie bude vlastníkom zariadenia len do momentu dohodnutého v zmluve o energetickej efektívnosti, najneskôr do odovzdania zariadenia do prevádzky.

V prípade zhodnotenia budovy, napr. zateplením, výmenou okien alebo strechy, nevzniká k tomuto majetku vlastnícke právo v prospech poskytovateľa energetickej služby s garantovanou úsporou energie. Takúto budovu nebude môcť poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie prevádzkovať, ale bude v rozsahu zmluvy o energetickej efektívnosti zabezpečovať údržbu a opravy v rozsahu vykonanej obnovy.

S majetkom verejnej správy, ktorý je predmetom zmluvy o energetickej efektívnosti, bude môcť vlastník alebo správca voľne nakladať, či už prevodom správy alebo prevodom vlastníctva. Na nadobúdateľa tohto majetku prechádzajú všetky práva a povinností prijímateľa garantovanej energetickej služby.

Rozvoj GES by mal predovšetkým vyplniť trh s obnovou verejných budov, ktoré nespadajú pod možnosti využívania iných finančných mechanizmov, alebo ktoré umožnia využitie kombinácie finančných mechanizmov s GES. Z tohto hľadiska je vhodné zamerať sa v najbližšom období najmä na projekty pre budovy verejnej správy, ktoré nie je možné financovať pomocou Európskych štrukturálnych a investičných fondov, a priorizovať obnovu verejných budov s čo najväčšou podlahovou plochou umiestnené v Bratislavskom kraji.

Vzhľadom na to, že v Slovenskej republike je viac ako 10 000 verejných budov, poskytuje model garantovaných energetických služieb značný potenciál modernizovať a rekonštruovať budovy a technologické zariadenia bez potreby priamej kapitálovej investície na tento účel z verejných zdrojov, potenciál znížiť náklady verejnej správy na energie, prispieť k predĺženiu životnosti verejných budov a zlepšiť kvalitu životného prostredia.

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2019 tak, aby bolo možné využívať inštitút garantovanej energetickej služby vo verejnom sektore od budúceho roka.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana a nemá ani žiadne sociálne vplyvy.