Predkladacia správa

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladá do Národnej rady Slovenskej republiky poslanec Richard Vašečka.

Zhodnotenie spoločenského a právneho stavu

Téma umelého potratu je citlivou spoločenskou témou. Za 60 rokov legislatívy umožňujúcej umelé potraty bolo na Slovensku podľa oficiálnych štatistík zabitých 1,4 milióna nenarodených detí. Týmto problémom je priamo i nepriamo zasiahnutá veľká časť populácie. Niet divu, že táto téma vzbudzuje silné a emotívne reakcie na oboch názorových stranách.

Ľudia sa však nelíšia len vo svojom názore na legálnosť umelého potratu, ale aj v spôsobe, ako o tejto téme uvažujú a v akom hodnotovom rámci vidia spor o legálnosť umelého potratu.

Zástancovia ochrany života vidia spor v tom, či štát má chrániť život nenarodených detí, alebo nie. Vychádzajú z presvedčenia, že všetci ľudia sú si rovní v dôstojnosti a právach. A keď hovoria „všetci“, tak myslia naozaj všetkých ľudí, vrátane tých najmenších a najzraniteľnejších členov našej spoločnosti, nenarodených detí. Naša ústava a tradícia ľudských práv sa hlásia k ideálu, že všetci ľudia sú si rovní v dôstojnosti a právach (pozri čl. 12 ods. 1 Ústavy SR), a že všetci máme tieto neodňateľné práva nie z titulu toho, akí sme, ale z titulu toho, že sme ľudia. Ak tento ideál platí, potom základné ľudské práva a slobody musíme priznať všetkým ľuďom bez akejkoľvek diskriminácie. Kým v minulosti boli takýmito diskriminačnými kritériami, na základe ktorých sme odmietali uznať práva všetkým ľuďom, najmä farba pleti, príslušnosť k určitému etniku, národu, či spoločenskej vrstve, dnes je takýmto diskriminačným kritériom to, že človek sa zatiaľ nenarodil. Kým neodstránime aj túto formu diskriminácie, zostávajú naše oficiálne deklarácie o rovnosti všetkých ľudí iba prázdnymi rečami.

Zástancovia „možnosti voľby“ prezentujú problém umelého potratu v inom hodnotovom kontexte. Snahy o ochranu života považujú za neprimerané miešanie sa štátu do života ľudí, za neprípustné obmedzovanie súkromia a autonómie človeka. Nechcú, aby štát svojou donucovacou mocou nútil matky donosiť svoje dieťa až do pôrodu, ak si to ony sami neželajú. Chcú, aby štát rešpektoval ich autonómiu a právo rozhodovať o svojom živote.

Tento pro-choice pohľad je však zavádzajúci. Samozrejme, nikto z nás nechce, aby sa štát miešal do života ľudí tam, kde to nie je vhodné. No súčasne platí, že štát sa veľmi intenzívne „mieša“ do našich životov, pokiaľ ide o ochranu samotného ľudského života. Aj väčšina zástancov pro-choice názoru odmieta možnosť voľby zabiť dieťa, ak by šlo o dvojročného chlapčeka, alebo dievčatko. Naša spoločnosť uznáva, že súčasťou práva na súkromie nie je žiadne právo zabiť iného nevinného človeka. A ak toto platí v prípade narodeného človeka, musí to platiť aj v prípade nenarodeného dieťaťa. Inak sa dopúšťame diskriminácie. Jadrom sporu nie je to, či štát môže ľudí obmedzovať v tom, aby sa vzájomne zabíjali – samozrejme, že môže, dokonca musí, lebo je to jeho úloha. Spor o legálnosť umelého potratu je v tom, či to má štát robiť konzistentne, a teda či má chrániť úplne každého človeka. Princíp rovnosti všetkých ľudí bez akejkoľvek diskriminácie hovorí, že áno. A to je cieľ, ku ktorému sa hlási aj predkladateľ tohto návrhu zákona.

Súčasný právny stav má veľmi ďaleko od tohto ideálu. Od roku 1987 je u nás účinný zákon

č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva, ktorý umožňuje umelý potrat do 12. týždňa tehotenstva z akéhokoľvek dôvodu. Osobitne potom diskriminuje tie nenarodené deti, ktoré sú ťažko postihnuté. Tento zákon zásadným spôsobom protirečí princípu rovnosti všetkých ľudí a je potrebné ho zrušiť. Žiaľ, opakované legislatívne návrhy predkladané od pádu totality, ktoré sledovali takýto cieľ, boli zatiaľ vždy neúspešné. V tejto situácii je preto potrebné hľadať také legislatívne zlepšenia, ktoré síce ešte nezavedú ideálny stav v jeho plnom rozsahu, ale nás k žiadanému ideálu priblížia. S ohľadom na súčasnú politickú situáciu je zrejmé, že k požadovanému ideálu sa nedostaneme jedným veľkým skokom, ale skôr sériou menších krokov, podľa toho, ako to umožní aktuálna politická situácia a citlivosť verejnosti i politikov na porušovanie práv nenarodených detí.

Navrhovaný zákon má byť rozhodným krokom vpred, ktorý nás výrazne priblíži k ideálu rovnosti. Začne totiž chrániť nenarodené deti a ich matky pred takými umelými potratmi, ktoré nie sú motivované závažnými dôvodmi, uznanými zákonom. Bezdôvodný potrat nebude viac možný.

Tento prístup najlepšie zohľadňuje názory verejnosti. Väčšina spoločnosti neschvaľuje, aby bol umelý potrat legálny z akéhokoľvek dôvodu,1 ako je tomu teraz. Naopak, väčšina obyvateľov si myslí, že umelý potrat by mal byť dovolený len z veľmi vážnych dôvodov, prípadne by nemal byť dovolený vôbec.

Medzi najvážnejšie dôvody, kedy by podľa verejnej mienky mal byť umelý potrat naďalej povolený, patria ohrozenie života a zdravia matky, ťažké poškodenie dieťaťa, vrátane poškodenia nezlučiteľného so životom a genetické poškodenie, znásilnenie a incest. Toto sú tiež dôvody, ktoré návrh zákona ponecháva ako výnimky zo všeobecnej ochrany života, ktorú zavádza.

Komu zákon pomôže

Umelý potrat má dve obete – nenarodené dieťa a jeho matku.

Pri umelom potrate prichádza o život nevinné nenarodené dieťa. Nejde pritom o žiadny náhodný zhluk buniek, ako si niektorí ľudia myslia. Nový ľudský jedinec vzniká splynutím dvoch pohlavných buniek – otcovej spermie a matkinho vajíčka. Tak je tomu aj u ostatných živočíchov, ktoré sa rozmnožujú pohlavne. Ako hovorí učebnica embryológie pre lekárske fakulty: „Zygota je prvé a najjednoduchšie vývojové štádium všetkých mnohobunkových organizmov vrátane človeka.“2

Embryo od momentu svojho vzniku obsahuje jedinečný a kompletný genetický kód novej ľudskej bytosti. Už pri počatí je dané pohlavie dieťaťa, jeho farba očí a mnohé iné črty.3 Mnohé z činností, ktoré vidíme u detí a dospelých, začíname robiť už v maternici, viac ako 30 týždňov pred narodením. Medzi tieto činnosti patrí štikútanie, dotýkanie sa tváre, močenie, preferovanie pravej či ľavej ruky, cmúľanie palca, prehĺtanie, zívanie, pohyby čeľusťou, rôzne reflexy, mykanie očami pri spánku, počúvanie, vnímanie chutí a iných vnemov.

V 3. týždni od počatia sa intenzívne vyvíja mozog, miecha a srdce. Srdce začína biť 22 dní po počatí, a takmer okamžite ho možno vidieť na ultrazvuku. V 4. týždni od počatia už srdce prečerpáva do mozgu a tela dieťaťa jeho vlastnú krv. Srdce má všetky štyri komory a v tomto

1Prieskumy agentúry FOCUS robené v rokoch 2007, 2011, 2016, 2018.

2Karol Kapeller, Viera Pospíšilová: Embryológia človeka, učebnica pre lekárske fakulty. Vydavateľstvo Osveta, 2001, s. 48.

3Údaje uvedené v tomto texte o vývojových štádiách nenarodeného dieťaťa boli použité zo stránky The Endowment for Human Development:

http://www.ehd.org/prenatal-summary.php

čase má za sebou už viac ako 1 milión srdcových úderov. Je vytvorená hlava, hrudná a brušná dutina, ľahko sa dajú rozpoznať základy rúk a nôh. V polovici 6. týždňa od počatia sa dieťa pri ľahkom dotyku na jeho tvári reflexívne odvráti. Koncom 7. týždňa dieťa hýbe rukami, otáča krkom a začína štikútať. V 8. týždni už dieťa veľa hýbe rukami a nohami a väčšina detí ukazuje prvé náznaky, či sú praváci alebo ľaváci. Deväť týždňov od počatia dieťa hýbe hlavou dopredu a dozadu, ústa sa otvárajú a zatvárajú, dieťa si pravidelne povzdychne a preťahuje sa. Tvár, dlane rúk a chodidlá sú citlivé na ľahký dotyk. Dieťa si začína cmúľať prst, aj prehĺtať plodovú vodu. Zívanie začína v polovici 10. týždňa. Desať týždňov od počatia sa formujú odtlačky prstov. Desaťtýždňové dieťa váži okolo 15 gramov a od hlavy po päty meria takmer 8 centimetrov.

Do tohto momentu je dnes na Slovensku možné dieťa zabiť z akéhokoľvek dôvodu.

Keď hovoríme o dôvodoch pre potrat, často sa predpokladá, že ide len o závažné dôvody, ktoré matka vopred dôkladne zvážila. No skúsenosti ľudí, ktorí pracujú s tehotnými matkami, zvažujúcimi potrat, sú často iné. Neraz matku vedú k potratu malicherné dôvody, alebo dôvody, ktoré sú ľahko riešiteľné a často o nich matky nie sú presvedčené. Niekedy stačí matku vypočuť, povzbudiť ju, alebo jej len vysvetliť, aké má práva na sociálnu podporu zo strany štátu, alebo od otca dieťaťa. Kvôli legislatíve, ktorá umožňuje potrat aj z tých najbanálnejších dôvodov, prichádza zbytočne o život množstvo nevinných detí.

Ako už bolo písané, druhou obeťou potratu je samotná matka. Umelý potrat predstavuje riziko pre fyzické zdravie matky, no najmä pre jej duševné zdravie.4

Medzi riziká pre fyzické zdravie matky patrí silné krvácanie, poškodenie maternice, alebo iného vnútorného orgánu, niekedy aj šokový stav. Niektoré poranenia môžu byť tak závažné, že lekár musí odstrániť maternicu, aby zachránil život matky. Po potrate môžu nastať infekcie maternice, zápaly vajcovodov či vaječníkov. Tie potom vedú k pozápalovým zrastom a následnej neplodnosti, prípadne k vznikom mimomaternicového tehotenstva. Po umelom potrate sa zvyšuje riziko predčasných pôrodov a samovoľných potratov u ďalších detí, ako aj riziko rakoviny prsníka.

No ešte väčšie je psychické utrpenie matiek po umelom potrate. Môže mať rôzne podoby, vrátane závažných psychických problémov. V najvážnejších prípadoch môže dôjsť k posttraumatickej stresovej poruche, ktorú zažívajú obete vážnej traumy, ako je vážna dopravná nehoda, vojna či iné násilie, živelná pohroma, a podobne. Medzi jej prejavy patrí vytesnenie negatívneho zážitku (strata pamäti, vyhýbanie sa premýšľaniu či rozprávaniu o téme, vyhýbanie sa deťom, alebo priateľom, emocionálna otupenosť), alebo naopak neželané vracanie sa negatívneho zážitku (vrátane problémov s nočnými morami), a tiež podráždenie (poruchy spánku, nekontrolovateľný hnev, a podobne.)

Medzi ďalšie psychické problémy po potrate patria samovražedné myšlienky a pokusy, depresívne myšlienky a pocity viny, nadmerné užívanie drog a alkoholu, bulímia a anorexia, či iné prejavy samopoškodzovania, ktoré súvisia so stratou sebaúcty žien po potrate. Časté sú poruchy v partnerských vzťahoch a v sexuálnej oblasti, problémy vo vzťahu k iným deťom, narušenie vzťahov s ľuďmi, ktorí matke nepomohli, alebo ju k potratu nabádali, i celková citová otupenosť.

4Viac o rizikách umelého potratu pre zdravie matky v článku Prof. Evy Grey: „Psychické a fyzické dôsledky umelého potratu“, ktorý bol publikovaný v knihe Michalčík, M.: Kto uverí mi? Slovenské matky svedčia o potrate, Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov 2007, v článku Čo sa deje so psychikou ženy po potrate na stranách 8 a 9 tu:

https://www.hfi.sk/images/nova_zena_2.pdf

, alebo v článku Popotratový syndróm tu:

http://www.forumzivota.sk/umely-potrat/popotratovy-syndrom/

Ako povedala Svätá Matka Tereza z Kalkaty, držiteľka Nobelovej ceny mieru: „Umelý potrat zabíja dvakrát. Zabíja telo dieťaťa a zabíja svedomie matky. Umelý potrat je hlboko protiženský. Tri štvrtiny jeho obetí sú ženy: polovica detí a všetky matky.“ Naše zákony dovoľujú zabiť nenarodené dieťa z akéhokoľvek dôvodu. Je čas, aby sme to zmenili.

Cieľ legislatívnych zmien

K článku I

Z dôvodu potreby postupného odstraňovania diskriminácie nenarodených detí sa navrhuje najmä zrušiť legálnosť bezdôvodných potratov, resp. potratov bez vážnych dôvodov. Novelizovaný zákon o umelom prerušení tehotenstva zlepší ochranu práva na život nenarodených detí tým, že zruší možnosť umelého potratu na požiadanie, avšak súčasne ponechá z tejto ochrany výnimky, ktoré väčšina spoločnosti považuje za dôvodné.

Tieto výnimky sú vymenované v § 4 navrhovaného zákona a sú nimi:

-ochrana života matky,

-ochrana zdravia matky,

-tehotenstvo ako následok trestného činu a

-ťažké poškodenie dieťaťa, vrátane poškodenia nezlučiteľného so životom, ktoré zahŕňa tak genetické, ako aj iné formy ťažkého poškodenia.

Súčasne sa stanovujú limity, v ktorých je možné umelé potraty zo zákonom uznaných dôvodov vykonať. Medzi tieto limity patria najmä časové limity, v akom štádiu tehotenstva je umelý potrat legálny. Je to 12 týždňov v prípade tehotenstva, ktoré je následkom trestného činu a 24 týždňov tehotenstva v prípade ťažkého poškodenia dieťaťa.

Pri umelom potrate z dôvodu ochrany života a zdravia matky síce nie je stanovený žiadny časový limit, v ktorom je možné umelý potrat vykonať, no súčasne je stanovené, že umelý potrat je možným riešením len pod podmienkou, že ochranu života alebo zdravia matky nie je možné dosiahnuť postupom chrániacim život nenarodeného dieťaťa. To znamená najmä to, že v prípade viabilného dieťaťa je potrebné zvoliť predčasný pôrod. Ak je k dispozícii viacej medicínskych postupov, ako chrániť matku, pričom súčasťou niektorého z nich je smrť dieťaťa, a iného nie, treba sa prikloniť k tomu postupu, ktorý zachová život dieťaťa. Ak je napríklad s liečbou možné počkať až do momentu, kedy bude dieťa dostatočne veľké, aby sa narodilo, bude treba s liečbou počkať, a podobne.

Dôvod, pre ktorý má byť umelý potrat vykonaný, je potrebné preukázať, a to buď lekárskymi správami v prípadoch ohrozenia matky a poškodenia dieťaťa, alebo vyjadrením prokurátora v prípade tehotenstva ako dôsledku trestného činu.

Ak by sa mal dopad zákona vyjadriť v číslach, odhaduje sa, že nová legislatíva zníži umelú potratovosť približne o 80%. V súčasnosti tri zo štyroch umelých potratov predstavujú potraty na žiadosť.5 Okrem nich sa na Slovensku robia aj potraty zo zdravotných dôvodov (ktoré zahŕňajú možné postihnutie dieťaťa i ohrozenie matky) a potraty pri mimomaternicovom tehotenstve. Tieto by v značnej miere zostali legálne aj po prijatí novej legislatívy. Celkový

5Porovnaj Potraty v SR 2017, Národné centrum zdravotníckych informácií, Bratislava 2018. Dostupné na:

http://www.nczisk.sk/Documents/publikacie/2017/zs1807.pdf

počet umelých potratov, ktoré by zostali legálne, sa však nedá presne odhadnúť, a to najmä kvôli nedostatočnému vykazovaniu dôvodov pre tzv. potrat zo zdravotných dôvodov. Až 85% lekárov tieto dôvody nevykazuje korektne.6 Odhadom by sa počet umelých potratov vykonaných na základe novej legislatívy mohol znížiť zo 7500 na 1500 ročne.7 Návrh zákona tak môže ročne pred umelým potratom zachrániť až 6000 detí a ich matiek.

Návrh zákona obsahuje celkom novú právnu úpravu ochrany matky pred umelým potratom z donútenia. Umelý potrat je spôsob, akým sa otec dieťaťa môže zbaviť rodičovskej zodpovednosti, ktorú nechce niesť, zakryť svoje otcovstvo, a podobne. Je žiaľ častou praxou, že otec dieťaťa, prípadne aj iné osoby (napríklad rodičia), vyvíjajú nátlak na matku, aby svoje dieťa dala umelo potratiť. Prínosný bol v tomto smere sociologický výskum,8 ktorý porovnával vplyv umelého potratu na posttraumatickú stresovú poruchu u Američaniek a Rusiek. Jednou z otázok tohto výskumu bolo aj to, či ženy, ktoré podstúpili umelý potrat, boli pod tlakom iných ľudí. Výskum ukázal, že pod tlakom bolo 37% Rusiek a 64% Američaniek.

V inej štúdii sa objavili podobné výsledky,9 a síce 58,3 % žien šlo na potrat preto, aby vyhoveli iným ľuďom, 73,8 % nepovažovalo svoje rozhodnutie za úplne slobodné a bez čo i len slabého nátlaku okolia, 28,4 % šlo na potrat zo strachu, že stratia svojho partnera, ak na potrat nepôjdu.

Podobné závery potvrdzujú aj skúsenosti ľudí, ktorí poskytujú poradenské služby pre tehotné matky tak na Slovensku (napríklad Poradňa Alexis, n.o.), ako aj v Čechách. Podľa skúseností Hnutí Pro život ČR z Linky pomoci „len málo žien volí potrat skutočne 'slobodne' a často konajú pod skrytým či otvoreným nátlakom zo strany svojich partnerov, rodičov, ďalších ľudí a najrôznejších okolností. V roku 2017 poskytla poradňa Linka pomoci bezplatne služby 367 klientkam. Preukázateľne pod tlakom bolo 47 % tehotných žien. Viac než 22 % žien vyhľadalo pomoc po potrate, ku ktorému boli donútené partnerom, zastrašovaním v rodine či obavami z budúcnosti. Takmer 10 % prípadov predstavovalo otvorené násilie.10

Umelý potrat sa často prezentuje ako výdobytok slobody, no realita je taká, že veľmi veľa matiek je k potratu donútených. Tieto alarmujúce fakty si žiadajú reakciu zákonodarcu. V § 3 sa preto navrhujú viaceré opatrenia, ktoré majú lepšie ochrániť tehotné matky pred núteným potratom.

Navrhuje sa tiež rozšíriť zákon o základné ustanovenia upravujúce postup pri poučení žiadateľky o umelý potrat a vyslovení informovaného súhlasu tak, aby tieto ustanovenia korešpondovali s aktuálnou úpravou v zákone o zdravotnej starostlivosti.

Z dôvodu neaktuálnosti sa ruší Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 74/1986 Zb. ktorou sa vykonáva zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva. Niektoré jej ustanovenia sa z dôvodu ich zachovania vkladajú priamo do zákona. Ide o spôsob počítania tehotenstva, a o spresnenie, že

6Tak to vyplýva z údajov o diagnózach, ktoré špecifikujú zdravotný dôvod ukončenia tehotenstva potratom za rok 2016, poskytnutých Národným centrom zdravotníckych informácií na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

7Z oficiálnej štatistiky sem zarátavame umelé prerušenia tehotenstva do 12. týždňa zo zdravotných dôvodov, umelé prerušenia tehotenstva od 13. do 24. týždňa, časť tzv. iných potratov a mimomaternicové tehotenstvá.

8Rue VM, Coleman PK, Rue JJ, Reardon DC: Induced abortion and traumatic stress: A preliminary comparison of American and Russian women. Medical Science Monitor, 2004; 10(10): SR9, dostupné na:

https://www.medscimonit.com/download/index/idArt/11784

9Coleman PK, Boswell K, Etzkorn K, Turnwald R: Women Who Suffered Emotionally from Abortion: A Qualitative Synthesis of Their Experiences. Journal of American Physicians and Surgeons, 2007; 22(4): 115, dostupné na:

http://www.jpands.org/vol22no4/coleman.pdf

10Hnutí pro život ČR, Většina žen podstupuje potrat, aby uspokojilo své okolí. Hnutiprozivot.cz, 2018; dostupné na:

http://hnutiprozivot.cz/zpravy/2740-vetsina-zen-podstupuje-potrat-aby-uspokojilo-sve-okoli

umelý potrat je možné vykonať v zdravotníckom zariadení ústavnej starostlivosti.

Z dôvodu obmedzenia potratovej turistiky sa upravujú ustanovenia zákona tak, že cudzinky môžu na území Slovenskej republiky postúpiť umelý potrat len z dôvodu ochrany ich života, alebo zdravia.

K článku II

Nová právna úprava dáva možnosť podstúpiť umelý potrat v prípade, ak existuje dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu. Toto dôvodné podozrenie je potrebné preukázať písomným vyjadrením prokurátora. Navrhuje sa preto priamo do zákona o prokuratúre včleniť ustanovenie, podľa ktorého prokurátor bude v prípade takejto žiadosti postupovať, ako aj povinnosť prokurátora vypracovať toto vyjadrenie bez zbytočného odkladu.

K článku III

Účinnosť zákona sa navrhuje od 30. decembra 2018. Tento dátum v sebe nesie symboliku. Práve 30. decembra 1957, teda 61 rokov pred navrhovaným dátumom účinnosti, nadobudol účinnosť Zákon č. 68/1957 Zb. o umelom prerušení tehotnosti, ktorý legalizoval zabíjanie nenarodených detí. Symbolicky sa navrhuje, aby v ten istý deň nadobudol účinnosť zákon, ktorý ochranu nenarodených detí zvýši.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, s inými zákonmi a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Prijatie navrhovaného zákona nepredpokladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti. Predpokladajú sa pozitívne sociálne vplyvy, najmä zníženie sociálnej exklúzie nenarodených detí a pozitívny vplyv na rovnosť príležitostí, rovnosť mužov a žien a vplyvy na zamestnanosť.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Richard Vašečka.

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

bezpredmetné

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*

Žiadne*

Negatívne*

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Analýza vplyvov

A. 3. 1. Sociálne vplyvy

Predkladaný materiál má pozitívny vplyv v oblasti sociálnej exklúzie. Všetky nenarodené deti, no obzvlášť tie vo veku do 12 týždňov tehotenstva a postihnuté nenarodené deti, sú vystavené sociálnej exklúzii, pretože ich spoločnosť neuznáva za plnoprávnych členov spoločnosti s rovnakými ľudskými právami a ľudskou dôstojnosťou. Prijatím navrhovaného zákona dôjde k čiastočnému odstráneniu tejto sociálnej exklúzie.

Materiál tiež pozitívne ovplyvňuje rovnosť príležitostí a rovnosť medzi mužmi a ženami. Usmrtenie pozbavuje človeka všetkých jeho budúcich príležitostí. Ochrana nenarodených detí pred ich úmyselným usmrtením tak zásadne zvyšuje rovnosť príležitostí nenarodených detí v porovnaní s ostatnými ľuďmi. Časť umelých potratov je z globálneho hľadiska motivovaná neželaným pohlavím dieťaťa, pričom najčastejšie je neželaným ženské pohlavie. Voči tejto forme diskriminácie žien doposiaľ neexistovala žiadna ochrana, keďže umelý potrat mohol byť vykonaný na základe akéhokoľvek dôvodu. Zrušením umelých potratov z akéhokoľvek dôvodu sa efektívne zamedzuje potratom pre neželané pohlavie dieťaťa.

A.4. Alternatívne riešenia

Nepredkladajú sa.

A.5. Stanovisko gestorov

Materiál bol zaslaný na posúdenie Ministerstvu financií SR.

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Doterajšie znenie účelu zákona, vyjadrené v § 1, sa zmieňovalo výhradne o ochrane života a zdravia ženy. Podľa Ústavy SR je však nevyhnutné chrániť aj život nenarodeného dieťaťa („Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“) Hoci existencia zákona o umelom prerušení tehotenstva je skôr popretím ochrany života nenarodeného dieťaťa, predsa tento zákon, zvlášť v znení navrhovanej novely, obsahuje určité prvky ochrany aj pre nenarodené deti. Ide najmä o zrušenie potratov bez vážneho dôvodu, povinnosť brať ohľad na život dieťaťa pri ohrození života a zdravia matky, povinnosť preukázať dôvody pre potrat, poučenie a informovaný súhlas matky, či predchádzanie potratom z donútenia.

Z § 1 sa vypúšťa zmienka o umelom potrate ako nástroji plánovaného a zodpovedného rodičovstva. Usmrtenie nenarodeného dieťaťa takýmto nástrojom rozhodne nie je, rovnako ako by ním nebolo ani usmrtenie už narodeného dieťaťa.

Súčasne sa mení terminológia, používaná v zákone. Namiesto ženy sa používa označenie tehotná matka, ktoré lepšie vystihuje aktuálny status matky nenarodeného dieťaťa. Používa sa pojem nenarodené dieťa, ktoré je humánnejším pomenovaním ako medicínsky chladné označenie plod. Žiaľ, už v názve zákona je umelý potrat označený ako umelé prerušenie tehotenstva. Vzhľadom na legislatívne pravidlá nie je možné meniť názov predpisu, tak tento zavádzajúci pojem „prerušenie“, ktorým sa označuje konečné zničenie života, zostáva kvôli jednotnosti terminológie zachovaný v celom predpise.

K bodu 2

Do zákona sa vkladá nové ustanovenie, ktoré má za cieľ chrániť matku pred umelým potratom z donútenia. V prvom rade nesmú zdravotnícki pracovníci matku k potratu nabádať. Hippokratova prísaha, ktorú lekári už po tisícročia skladajú, vyjadruje zásadný nesúhlas lekárskeho stavu s umelým potratom: „Nijakej žene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu.“ Žiaľ, táto časť prísahy je na Slovensku už viac ako 60 rokov pošliapavaná. Napriek tomu lekári neraz vyjadrujú svoj nesúhlas s potratom, a to napríklad formou odmietnutia umelého potratu pre výhradu svedomia, alebo apelovaním na matku, aby na potrat nešla, alebo aby dobre zvážila všetky negatíva. Aspoň čiastočným vyjadrením takéhoto odporu zdravotníkov k umelému potratu je aj ich povinnosť nenabádať matku k potratu, nech by k tomu videli akékoľvek dôvody, či už medicínske, alebo nemedicínske. Toto ustanovenie nemá brániť zdravotníkom, aby pravdivo informovali matku o rizikách pre jej zdravie, či život, alebo o postihnutí dieťaťa, ak má matka záujem o takéto vyšetrenia. No lekári ani žiadni iní zdravotníci by nemali vytvárať akýkoľvek nátlak, ani ten najmiernejší, aby matku nabádali k potratu. Poznámky typu „Chcete si to nechať?“, alebo „Viete, je nezodpovedné priviesť na svet postihnuté dieťa,“ a podobne, musia zo slovníka zdravotníkov vymiznúť. Sú hanbou ich váženej profesie, ktorej úlohou je život a zdravie chrániť, a nie zabíjať.

Na to nadväzujú ďalšie povinnosti, ktoré majú napomôcť tomu, aby matka nebola dotlačená do potratu proti svojej vôli. V situácii, v ktorej zdravotník (lekár, sestra, alebo ktokoľvek iný) zistí, alebo má podozrenie, že niekto matku k potratu núti, má povinnosť matku poučiť o tom, že umelý potrat nemusí podstúpiť, ak si to sama neželá. Zdravotníci by nemali byť komplicmi toho, kto matku tlačí do potratu. V takejto situácii nemôžu zostať ticho a tváriť sa, že sa nič nedeje.

Najvážnejšie formy nátlaku do potratu, akými sú násilie, hrozba násilia, alebo hrozba inej ťažkej ujmy, sú trestnými činmi. Zakladá sa výslovná povinnosť zdravotníkov oznámiť túto skutočnosť prokurátorovi alebo polícii. Keďže ide o zákonnú povinnosť, nemôže to byť považované za protiprávne porušenie lekárskeho tajomstva.

K bodu 3

Nové znenie § 4 do určitej miery odráža doterajšiu právnu úpravu, podľa ktorej je možné vykonať potrat za účelom záchrany života matky, alebo z dôvodu ťažkého postihnutia dieťaťa aj po dvanástom týždni tehotenstva. Potrat z dôvodu tehotenstva ako následku trestného činu bol zase umožnený počas prvých 12 týždňov tehotenstva ako potrat na žiadosť.

Nové znenie § 4 dáva možnosť vykonať umelý potrat len zo zákonom stanovených dôvodov.

Prvou takouto výnimkou z ochrany života nenarodených detí (písm. a)) je situácia, ak je to nevyhnutné pre zachránenie života matky. Dôležité je tu slovo „nevyhnuté“, ktoré znamená, že musí ísť o skutočné a bezprostredné ohrozenie života matky. Záchranu života pritom nie je možné zabezpečiť inak, najmä predčasným pôrodom, odložením prípadnej liečby matky na neskôr, voľbou inej liečby, ktorá dieťa zachová pri živote, a podobne.

Druhou výnimkou (písm. b)) je situácia, kedy by pretrvávajúce tehotenstvo ohrozilo matku na jej zdraví, a tomuto poškodeniu zdravia sa dá zabrániť len umelým potratom. To opäť znamená, že je v prvom rade potrebné zvoliť vždy také medicínske postupy na ochranu matkinho zdravia, ktoré sú čo najšetrnejšie voči dieťaťu, a neohrozia ho na živote. Je tiež dôležité, že musí ísť o vážne a súčasne trvalé poškodenie zdravia matky. Akékoľvek menej vážne poškodenie zdravia matky, alebo len dočasné poškodenie zdravia matky (ktoré sa časom zhojí), nie sú dôvodom pre umelý potrat. Tu je dôležité poznamenať, že takéto ustanovenia, umožňujúce potrat pre ohrozenie zdravia matky, sú v mnohých krajinách praxou alebo judikatúrou neprimerane rozširované, a to až do tej miery, že prijatý výklad a prax odporuje vôli zákonodarcu. Jedným z najčastejších problémov pri prehnanom používaní takéhoto ustanovenia je to, že sa za poškodenie zdravia začínajú považovať aj rôzne psychické ťažkosti či nepohoda matky. Takýto výklad je neprípustný. Pre vylúčenie pochybností sa má za to, že vôľa zákonodarcu vyjadrená v § 4 písm. b) nepokrýva takéto formy komplikácií, a prípadná prax, ani judikatúra, nemôže toto ustanovenie vykladať inak. Ak by zákonodarca uznával za základ pre umelý potrat psychické ťažkosti alebo psychickú nepohodu matky, vytvoril by samostatnú výnimku, v ktorej by túto skutočnosť uviedol. Keďže tak neurobil, nové znenie zákona neumožňuje potrat z týchto dôvodov.

Treťou výnimkou z ochrany života nenarodeného dieťaťa je skutočnosť, že tehotenstvo vzniklo ako následok akéhokoľvek činu, ktorý sa podľa Trestného zákona považuje za trestný čin. Časový limit pre vykonanie takéhoto potratu je 12 týždňov tehotenstva.

Štvrtou výnimkou je skutočnosť, že dieťa trpí ťažkým poškodením, alebo poškodením, pre ktoré nebude po narodení schopné života. Táto formulácia vychádza z doteraz platnej legislatívy, najmä § 2 ods. 2 vykonávacej vyhlášky č. 74/1986 Zb. a ďalej ju precizuje. Rozdiel je v určení časového limitu, ktorý sa stanovuje na 24 týždňov tehotenstva, hoci doteraz to bolo bez ohľadu na trvanie tehotenstva. Podľa oficiálnej štatistiky, ktorú vedie Národné centrum zdravotníckych informácií, sa v treťom trimestri (po 24. týždni tehotenstva) na Slovensku nevykonávajú žiadne umelé potraty. To nech (aspoň čiastočne) slúži ku cti slovenských gynekológov. Ak sa narodí dieťa po 24-tom týždni tehotenstva, je bežné, že prežije (dokonca už skôr). To je tiež dôvod, prečo sa v prípade zdravotných komplikácií matky v takomto pokročilom štádiu tehotenstva vyvoláva predčasný pôrod. Hoci toto skrátenie lehoty nebude

mať dopad na prax, pôjde o uzákonenie dôležitej myšlienky, že nehumánne potraty vo vysokom štádiu tehotenstva sa na Slovensku nerobia.

K bodu 4

Nové znenie § 5 zavádza do zákona ďalšie pravidlá, za ktorých je možné spraviť umelý potrat podľa § 4.

V odseku 1) sa zdôrazňuje, že potrat pre ohrozenie života alebo zdravia matky je možné vykonať len za predpokladu, že ochrana matky sa nedá zabezpečiť inými postupmi, ktoré by chránili život nenarodeného dieťaťa. Súčasne sa precizuje spôsob preukázania ohrozenia života alebo zdravia matky, a to tak, že toto ohrozenie musí byť podložené nezávislými lekárskymi správami dvoch gynekológov. Obe tieto lekárske správy musia potvrdiť ohrozenie života, resp. zdravia matky, a tiež fakt, že pre záchranu života alebo zdravia matky je nevyhnutné vykonať umelý potrat, teda že ochrana života alebo zdravia sa nedá dosiahnuť inými postupmi pri zachovaní života dieťaťa.

Podľa odseku 3) bude dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, dôsledkom ktorého vzniklo tehotenstvo, potrebné preukázať vyjadrením prokurátora. Bez tohto potvrdenia nebude umelý potrat možné vykonať.

V odseku 3) sa podobne ako pri odseku 1) preukazuje ťažké poškodenie dieťaťa, resp. poškodenie nezlučiteľné so životom, a to nezávislými lekárskymi správami dvoch gynekológov.

V odseku 4) sa zachováva pravidlo, že umelý potrat nie je možné vykonať, ak tomu bráni kontraindikácia na strane matky. Konkrétne ide o zdravotný stav matky, ktorý podstatne zvyšuje zdravotné riziko pre matku v prípade umelého potratu. Toto pravidlo je súčasťou doterajšej legislatívy, avšak v súvislosti so zrušením vykonávacej vyhlášky sa toto pravidlo spresňuje priamo v zákone.

Aj odsek 5) súvisí so zrušením vykonávacej vyhlášky, a zachováva pravidlo určenia trvania tehotenstva, ktoré je upravené v zanikajúcej vyhláške.

K bodu 5

Doterajšie znenie § 6 je do veľkej miery obsolentné, a to kvôli novšej právnej úprave informovaného súhlasu v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“). Nové znenie § 6 zohľadňuje tieto zmeny inštitútu informovaného súhlasu a aktualizuje zákon o umelom prerušení tehotenstva spôsobom, ktorý je kompatibilný s právnou úpravou obsiahnutou v zákone o zdravotnej starostlivosti. Cieľom nového § 6 nie je teda meniť úpravu informovaného súhlasu obsiahnutú v zákone o zdravotnej starostlivosti, ale len prevziať jeho základné ustanovenia priamo do zákona o umelom prerušení tehotenstva bez toho, aby bola právna úprava v zákone o zdravotnej starostlivosti akokoľvek dotknutá.

Zmena nastáva len v jednej parciálnej otázke, ktorá súvisí so zmenou podmienok pre umelý potrat. V § 6b ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti sa nachádza odkaz 6c), ktorý odkazuje na § 4 zákona o umelom prerušení tehotenstva. Obsah § 4 zákona o umelom prerušení tehotenstva sa však mení, a to tak, že sa zrušujú potraty na žiadosť a po novom sa v ňom uvádzajú štyri výnimky z ochrany života nenarodených detí, kedy je možné vykonať umelý potrat. Autor návrhu zákona si je odkazu na tento meniaci sa § 4 vedomý, no želá si, aby odkaz 6c i naďalej odkazoval na (už zmenený) § 4. To znamená, že povinnosti podľa § 6b ods. 3

zákona o zdravotnej starostlivosti (lehota 48 hodín na rozmyslenie, písomné poskytnutie informácií, odovzdanie zoznamu pomáhajúcich organizácií priamo do ruky tehotnej matky), je po novom potrebné zachovať vo všetkých prípadoch umelých potratov. Nové znenie § 6 (posledná veta) zákona o umelom prerušení tehotenstva z tohto pravidla však zavádza jednu výnimku, a tou je nevyhnutnosť záchrany života alebo zdravia matky. To znamená, že ak je pre záchranu života alebo zdravia matky nevyhnutný okamžitý zákrok (resp. nie je možné čakať 48 hodín od odoslania hlásenia o poučení), táto 48 hodinová lehota na premyslenie nemusí byť dodržaná. V prípadoch potratov na ochranu života a zdravia matky, v ktorých je možné počkať 48 hodín, táto lehota zostáva zachovaná, rovnako ako je tomu v prípade potratov pre trestný čin a postihnutie dieťaťa. Ostatné povinnosti § 6b ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti (odovzdanie písomnej verzie poučenia a odovzdanie zoznamu pomáhajúcich organizácií matke) zostáva zachovaná v každom prípade. Osobitné ustanovenie § 6 ods. 9 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého sa informovaný súhlas nevyžaduje v prípade neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať, týmto nie je dotknuté.

K bodom 6 a 7

Do § 7 a § 8 ods. 1 sa prenáša doterajšia právna úprava obsiahnutá v zrušovanej vykonávacej vyhláške, ktorá precizuje druh zdravotníckeho zariadenia, v ktorom sa umelý potrat vykoná. V súlade s doterajšou právnou úpravou ide o zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti.

K bodu 8

Jednoznačnejšie ako doteraz sa stanovuje, že umelý potrat nie je možné spraviť cudzinkám, a to bez ohľadu na formu ich pobytu na Slovensku. Súčasne sa ponecháva možnosť umelého potratu aj pre cudzinky, pokiaľ ide o záchranu ich života alebo zdravia podľa nového znenia § 4 písm. c) a d) zákona o umelom prerušení tehotenstva. Ustanovenie má zabrániť tomu, aby sa zo Slovenska stala destinácia neželanej potratovej turistiky.

K bodu 9

Zrušuje sa osobitná úprava úhrady za umelý potrat cudzinkám, a táto otázka zostáva riešená všeobecným pravidlom obsiahnutým v § 11.

K otázke úhrady je potrebné poznamenať, že za umelé potraty, resp. za umelé potraty len pri niektorých dôvodoch, sa poplatok platí len v prípade, že tak bude stanovené osobitným predpisom. Navrhovateľ zákona nepredpokladá, že tento poplatok bude stanovený, avšak ponecháva ministerstvu zdravotníctva priestor, aby o tejto otázke rozhodlo podľa vlastnej úvahy.

K bodom 10 a 11

Z dôvodu neaktuálnosti sa zrušuje vykonávacia vyhláška č. 74/1986 Zb. Niektoré ustanovenia zrušovanej vyhlášky boli prenesené priamo do zákona o umelom prerušení tehotenstva, a z toho dôvodu nie je nutné, aby k zákonu existovala osobitná vyhláška.

K Čl. II