Návrh na ukončenie platnosti bilaterálnych dohôd o ochrane a podpore investícií uzavretých s členskými štátmi Európskej únie

Dňa 6. marca 2018 vydal Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) svoje rozhodnutie vo veci C-284/16, Achmea proti Slovenskej republike (ďalej len „rozhodnutie Achmea“), ktorým rozhodol, že spôsob riešenia sporov medzi investorom a štátom prostredníctvom medzinárodnej arbitráže tak ako je zavedený prostredníctvom bilaterálnych investičných dohôd uzavretých vzájomne medzi členskými štátmi EÚ (ďalej len „intra-EÚ dohody“), je nekompatibilný s právom EÚ. Konkrétne Súdny dvor potvrdil, že „články 267 a 344 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje ustanovenie obsiahnuté v medzinárodnej dohode uzavretej medzi členskými štátmi, ako je napríklad čl. 8 Dohody medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Holandským kráľovstvom o podpore a vzájomnej ochrane investícií, na základe ktorého investor jedného z týchto členských štátov môže v prípade sporu týkajúceho sa investícií v druhom členskom štáte začať konanie proti tomuto druhému členskému štátu pred rozhodcovským súdom, ktorého právomoc sa tento členský štát zaviazal akceptovať.“

Týmto rozhodnutím Súdneho dvora sa definitívne potvrdil rozpor arbitrážnej doložky obsiahnutej v intra-EÚ dohodách s právom EÚ, čo znamená ich neaplikovateľnosť. Preto v prípade sporov investora z EÚ a členského štátu EÚ (ďalej len „členský štát“) podľa intra-EÚ dohody neexistuje všeobecná platná ponuka členského štátu na arbitráž. Podľa judikatúry Súdneho dvora má právo EÚ prednosť pred medzinárodnými dohodami uzavretými medzi členskými štátmi.1 Rozhodnutie Achmea teda len definitívne potvrdzuje dlhodobé stanovisko Slovenskej republiky a Európskej komisie (ďalej len „Komisia“), že intra-EÚ dohody sú v rozpore s právom EÚ a teda musia byť ukončené a odstránené z vnútroštátnych právnych poriadkov.

Všetky členské štáty sú povinné vyvodiť dôsledky vyplývajúce z rozhodnutia Achmea, a to na základe zásady lojálnej spolupráce podľa čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a v súlade so všeobecnými princípmi autonómie, prednosti a priameho účinku práva EÚ. Členské štáty majú povinnosť okamžite ukončiť všetky intra-EÚ dohody a prijať opatrenia za účelom zamedzenia arbitrážnych konaní podľa Zmluvy o energetickej charte v rámci EÚ2 s cieľom zabezpečiť právnu istotu tak ako to vyplýva z judikatúry.3

Slovenská republika dlhodobo vo svojich arbitrážnych sporoch s investormi z iných členských štátov4 zastávala pozíciu, že všetky intra-EÚ dohody sú z hľadiska princípov autonómie, prednosti a priameho účinku práva EÚ ako aj z Viedenského dohovoru o zmluvnom práve neplatné, resp. minimálne neaplikovateľné, v dôsledku čoho neexistovala právomoc arbitrážnych tribunálov rozhodovať o sporoch. Nedávne rozhodnutie Achmea vydané Súdnym

1 Aj keď všetky intra-EÚ dohody boli uzavreté ešte pred pristúpením jednej alebo oboch zmluvných strán do Európskej únie, rovnaký výsledok vyplýva aj z medzinárodného práva verejného, konkrétne z čl. 30 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve.

2 Nakoľko Zmluva o energetickej charte prestavuje komplexnú viacstrannú dohodu ustanovujúcu mnohostranný rámec pre cezhraničnú spoluprácu v energetickom priemysle, bude potrebné bližšie sa zaoberať, ktoré konkrétne jej ustanovenia sú v rozpore s právom EÚ, tieto by sa mali následne medzi členskými štátmi prestať uplatňovať. Platnosť smerom k tretím krajinám nemá byť nijako dotknutá.

3 Pozri napríklad spor Komisia proti Francúzsku, 167/73, body 34 až 48.

4 Slovenská republika uplatnila tzv. námietku neplatnosti/neaplikovateľnosti intra-EÚ dohôd napríklad v sporoch so spoločnosťami Achmea B. V., EURAM Bank alebo US Steel.

dvorom je výsledkom takmer 10 ročných snáh zástupcov Ministerstva financií SR prezentovaných na rôznych fórach (súdnych, politických, či akademických), na ktorých bola príležitosť presadiť túto právnu pozíciu.

Rozsudok Achmea je významný nielen pre spor Slovenskej republiky so žalujúcim zahraničným investorom Achmea B.V., ale aj pre všetky ostatné členské štáty EÚ, proti ktorým sa vedú, príp. viedli podobné investičné arbitráže v hodnote niekoľko stoviek miliónov EUR.5

Toto rozhodnutie Súdneho dvora vytvorilo zásadný precedens, ktorý postavil investičnú arbitráž vedenú podľa intra-EÚ dohôd mimo pravidiel EÚ. Rozhodnutie Achmea teda predstavuje zásadný krok k odstráneniu právnej neistoty, ktorá pretrvávala medzi investormi z EÚ a členskými štátmi únie kvôli rizikám obrovských žalôb zo strany týchto investorov. Rozhodnutie a zmeny, ktoré na základe tohto rozsudku nastanú, by mali viesť k tomu, že sa spory medzi zahraničnými investormi a štátom vrátia na súdy členských štátov, ktoré poskytujú dostatočné prostriedky právnej ochrany tak v zmysle národného práva, ako aj práva EÚ. Zároveň uvedené rozhodnutie vytvára priestor na zváženie a prijatie možných reforiem v súdnictve, ktoré by mali viesť k zvýšeniu dôveryhodnosti slovenských súdov zo strany cezhraničných investorov. V tejto súvislosti pripravuje Ministerstvo financií SR ďalšie opatrenia.

V súčasnosti prebieha diskusia medzi Komisiou a všetkými členskými štátmi o možnosti riešenia situácie na multilaterálnej úrovni, avšak možno sa domnievať, že takýto postup bude značne náročný, a to najmä z časového ako aj politického hľadiska, preto nie je možné predpokladať, že by sa v najbližšom období podarilo na celoeurópskej úrovni dosiahnuť uspokojivé výsledky.6 Nakoľko je ale skutočne žiaduce čo najskôr ukončiť Súdnym dvorom deklarovaný rozpor intra-EÚ dohôd s právom EÚ, Ministerstvo financií SR navrhuje urýchlene prijať kroky potrebné na ukončenie týchto dohôd s ostatnými členskými štátmi bilaterálnou cestou a predísť tak potenciálnym negatívnym dôsledkom spôsobených uplatňovaním práv zahraničnými investormi, ktoré im vyplývajú z týchto intra-EÚ dohôd. Takýto postup nie je prekážkou prípadného budúceho multilaterálneho ukončenia, pričom už v súčasnosti je možné identifikovať zmenu paradigmy a právne kroky viacerých členských štátov smerujúce k skorému bilaterálnu ukončeniu príslušných intra-EÚ dohôd

Navrhuje sa iniciatívne osloviť členské štáty uvedené v Prílohe s návrhom na ukončenie platnosti intra-EÚ dohôd vzájomnou dohodou. V prípade pozitívnej reakcie osloveného členského štátu možno následne prijať ďalšie kroky, v závislosti od dohody strán, smerujúce k okamžitému ukončeniu platnosti dohody. Alternatívne v prípade, ak oslovený členský štát nebude ochotný pristúpiť k bilaterálnemu ukončeniu platnosti príslušnej intra-EÚ dohody, prichádza do úvahy aj mnohostranné ukončenie, ktoré presadzuje Komisia, pričom sa odhaduje, že celý proces by mal trvať 18 mesiacov.

5

http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatId=84&NewsID=1179

6 Ministerstvo financií SR vo všeobecnosti podporuje kroky Komisie vedúce k multilaterálnemu ukončeniu intra-EÚ dohôd a dosiahnutiu politickej deklarácie všetkých členských štátov EÚ, v ktorej by akceptovali právne následky rozhodnutia Achmea.