Správa o hodnotení plnenia  
pravidiel rozpočtovej  
zodpovednosti a pravidiel  
rozpočtovej transparentnosti za  
rok 2017  
august 2018  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, 2018  
Táto správa prezentuje oficiálne stanoviská Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v súlade s jej mandátom  
stanoveným v zákone č. 493/2011 Z.z. o rozpočtovej zodpovednosti.  
Táto publikácia je dostupná na internetovej stránke RRZ (http://www.rozpoctovarada.sk).  
Copyright ©  
Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť rešpektuje všetky práva tretích strán, najmä práva  
chránené autorským právom (informácie alebo údaje, štylistika a znenie textov do tej miery, ak majú  
individuálny charakter). Publikácie Kancelárie RRZ s odkazom na autorské práva (©Kancelária Rady pre  
rozpočtovú zodpovednosť, Kancelária RRZ, Secretariat of the Council for Budget  
Responsibility/Secretariat of the CBR, Slovakia/year, alebo podobne) smú byť použité (reprodukované,  
odkaz na internete, a pod.) len za podmienky, že bude správne uvedený zdroj. Všeobecné informácie  
a údaje publikované bez odkazu na autorské práva smú byť publikované bez uvedenia zdroja. Pokiaľ sú  
informácie a údaje jednoznačne získané zo zdrojov tretích strán, používateľ takýchto informácií a údajov  
je povinný rešpektovať existujúce práva, prípadne je povinný si získať povolenie na použitie samostatne.  
Pripomienky alebo komentáre k správe sú vítané na e-mailovej adrese sekretariat@rrz.sk.  
2
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Obsah  
3
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Zoznam boxov, tabuliek, schém a grafov  
4
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Zhrnutie  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti každoročne  
do 31. augusta posudzuje plnenie pravidiel vyplývajúcich z ústavného zákona o rozpočtovej  
zodpovednosti1 za predchádzajúci rok. Okrem hodnotenia najdôležitejšieho pravidla –  
ústavného limitu na dlh, prináša pohľad na ďalšie zákonom stanovené povinnosti, najmä  
v oblasti poskytovania a zverejňovania údajov, dlhu samospráv a financovania ich kompetencií.  
Pravidlá rozpočtovej zodpovednosti  
Podobne ako v rokoch 2014 až 2016, aj v roku 2017 pokračoval pozitívny trend poklesu pomeru  
hrubého dlhu verejnej správy k HDP. V apríli 2018 Eurostat zverejnil údaje o hrubom dlhu  
ku koncu roka 2017 na úrovni 50,9 % HDP, čo znamená, že dlh sa nachádza v prvom  
sankčnom pásme ústavného zákona (graf 1)2.  
Keďže dlh je v sankčných pásmach ústavného zákona nepretržite od roku 2012, vláda každoročne  
predstavovala opatrenia na jeho zníženie v súlade so zákonom3. Od najvyššej hodnoty  
54,7 % HDP na konci roku 2013 klesol už štvrtý rok po sebe, celkovo o 3,9 p.b. Predstavené  
opatrenia však zatiaľ neviedli k jeho zníženiu mimo sankčných pásiem. V roku 2017  
na rozdiel od predchádzajúcich rokov prispelo k zníženiu dlhu aj saldo hospodárenia verejnej  
správy bez jednorazových vplyvov (graf 2)4.  
Vláda v roku 2019 očakáva zníženie dlhu na úroveň 46,5 % HDP, čo znamená, že po prvýkrát  
od roku 2012 by klesol pod spodnú hranicu prvého sankčného pásma5. RRZ konštatuje, že  
pretrvávajúci priaznivý ekonomický vývoj a jeho dodatočné vplyvy na rozpočet  
vytvárajú podmienky pre rýchlejšie znižovanie podielu dlhu na HDP tak, aby klesol  
pod úroveň sankčných pásiem už v roku 20186. K nevyužitiu možností rýchlejšej  
konsolidácie a odkladu zníženia úrovne dlhu mimo sankčných pásiem prispieva aj nízka  
záväznosť trojročného rozpočtu, ktorá umožňuje posúvanie rozpočtových cieľov v oblasti salda  
verejnej správy do neskorších rokov7.  
1
Zákon č. 493/2011 Z.z. o rozpočtovej zodpovednosti.  
Vznikla tým povinnosť ministerstvu financií zaslať Národnej rade SR (NR SR) písomné zdôvodnenie výšky dlhu  
2
vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie, pričom zákon nestanovuje termín na jeho predloženie. Zdôvodnenie  
zatiaľ nebolo predložené. Ministerstvo financií ho zvykne predkladať do NR SR po jesennej notifikácii.  
Zníženie dlhu malo byť zabezpečené splnením cieľov schválených rozpočtov v oblasti salda verejnej správy.  
3
4
V rokoch 2014 až 2016 mali na znižovanie dlhu významný vplyv jednorazové opatrenia a faktory, napríklad príjmy  
z privatizácie, príjmy zo súkromných dôchodkových fondov, dividendy zo štátnych podnikov nad rámec bežného  
zisku alebo preddavky k čerpaniu EÚ fondov nezahrnutých do rozpočtu.  
Od roku 2018 sankčné hranice budú klesať o 1 p. b. ročne. V roku 2018 bude spodná hranica prvého sankčného  
5
RRZ pri hodnotení pravidla o vyrovnanom rozpočte za rok 2017 skonštatovala, že na dosiahnutie plného súladu  
6
s pravidlom by v roku 2018 bolo potrebné dosiahnuť štrukturálny deficit maximálne vo výške 0,5 % HDP (na úrovni  
strednodobého cieľa), čo je o 0,5 % HDP lepšia hodnota ako odhad MF SR z programu stability. Premietnutie  
tohto zlepšenia do prognózy dlhu prezentovaného v programe stability (49,3 % HDP na konci roku 2018) by znížilo  
podiel dlhu na HDP na konci roku 2018 pod sankčné pásma ústavného zákona.  
7
Vláda si v programe stability z apríla 2014 stanovila termín dosiahnutia strednodobého rozpočtového cieľa  
(štrukturálny deficit do výšky 0,5 % HDP) do roku 2017. V roku 2016 došlo k prehodnoteniu termínu na rok 2019  
pri nezmenenej výške cieľa.  
5
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Pokles podielu hrubého dlhu na HDP v roku 2017 prispel v nadväznosti na pozitívny  
ekonomický vývoj k zlepšeniu čistého bohatstva Slovenska. Hodnota čistého bohatstva  
sa zlepšuje každoročne od roku 20148, v predchádzajúcich rokoch však k tomu prispeli iné zložky  
súvahy verejného sektora (najmä pokles implicitných záväzkov v dôsledku aktualizácie  
daňových prognóz, dlhodobých makroekonomických a demografických predpokladov  
a skvalitňovanie uplatňovanej metodiky). Hrubý dlh v rokoch 2014 až 2016 klesal najmä  
v dôsledku zníženia aktív verejného sektora a nárastu implicitných záväzkov v dôchodkovom  
systéme, čo neprispievalo k zlepšeniu čistého bohatstva.  
Záväzné výdavkové limity v zmysle zákona o rozpočtovej zodpovednosti ministerstvo  
financií zatiaľ nezaviedlo napriek tomu, že ich zavedenie predpokladá uvedený zákon. Vláda  
však v aktuálnom programe stability z apríla 2018 deklarovala zámer realizovať  
testovanie výdavkových stropov v rámci nastavenia aj monitorovania plnenia rozpočtu  
v roku 2019. Výdavkové limity sú dôležitým operatívnym nástrojom riadenia rozpočtu, pričom  
v čase silného ekonomického rastu vedú k rýchlejšiemu znižovaniu deficitu rozpočtu a naopak  
v čase ekonomického spomalenia alebo recesie vytvárajú priestor pre fiškálnu expanziu. Potrebu  
zavedenia záväzných výdavkových limitov zvýrazňuje aj aktuálne hodnotenie pravidla  
o vyrovnanom rozpočte za rok 20179, kedy RRZ skonštatovala, že približovanie k strednodobému  
cieľu malo byť po zohľadnení neočakávaných príjmov a poklesu úrokových nákladov rýchlejšie,  
aby nenastala odchýlka od stanovenej trajektórie.  
V prípade pravidiel týkajúcich sa samospráv sa sledujú tri oblasti: 1/ či štát finančne kryl  
straty samospráv; 2/ či došlo k presunutiu nových úloh a kompetencií na samosprávy  
bez finančného krytia a 3/ výška dlhu samospráv.  
RRZ konštatuje, že štát finančne nekryl straty samospráv. Na druhej strane, štát  
pokračoval v zlepšovaní hospodárenia vybraných samospráv10 poskytovaním  
úverov za veľmi výhodných podmienok (neúročené, bez zabezpečenia) a ich  
čiastočným odpustením. RRZ preto odporúča stanoviť podmienky pre poskytovanie  
návratných prostriedkov zo štátnych finančných aktív samosprávam, ktoré by zabránili  
ich selektívnemu zvýhodňovaniu a prípadnému predchádzaniu platobnej neschopnosti.  
RRZ každoročne vo svojom hodnotení uvádza, že objektívne hodnotenie vplyvu  
presunutých kompetencií na rozpočty samospráv nie je možné kvôli chýbajúcej  
porovnávacej základni. Na to, aby sa ústavný zákon v tejto oblasti stal účinným, by  
bolo potrebné uskutočniť audit, ktorý by zhodnotil aktuálny stav kompetencií samospráv  
a ich finančné krytie zo strany štátu.  
Samosprávam s nadmerným dlhom11 bola uložená pokuta. Kým všetky VÚC mali dlh  
za rok 2016 pod stanoveným limitom, zo 78 prvotne identifikovaných obcí bola  
po zohľadnení zákonných výnimiek (v prípade štyroch obcí) a kontrole  
vykázaných hodnôt pokuta uložená siedmim. To svedčí o vysokej chybovosti  
a vytvára neistotu ohľadom kvality vykazovania údajov na účely vyhodnotenia dlhového  
8
Koncom roku 2017 vláda schválila poskytnutie úveru mestskej časti Bratislava – Staré mesto ako aj odloženie  
a rozdelenie splatností dvoch výpomocí mestu Bratislava. Zároveň bol začiatkom roku 2018 schválený  
a poskytnutý úver mestu Košice.  
Prekročenie limitu dlhu vo výške 60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka. Presná definícia ukazovateľa  
je uvedená v prílohe 5.  
9
10  
11  
6
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
pravidla pri ostatných obciach, ktoré vykázali dlh pod úrovňou 60 % bežných príjmov  
predchádzajúceho roka. Za rok 2017 hrozí pokuta predbežne 31 obciam, v súčasnosti  
prebieha overovanie vykázaných hodnôt. Všetky VÚC mali aj za rok 2017 dlh pod  
zákonom stanoveným limitom.  
Pravidlá rozpočtovej transparentnosti  
Makroekonomické a daňové prognózy boli schválené príslušnými nezávislými výbormi v súlade  
s termínmi, ktoré ukladá ústavný zákon. Pre zvýšenie transparentnosti by bolo prínosné,  
ak by Výbor pre daňové prognózy (VpDP) posudzoval všetky príjmy, ktoré sú  
považované za dane v metodike ESA2010. Zároveň by bolo potrebné uzákoniť povinnosť  
používania prognózy VpDP v celom rozpočtovom procese, keďže v Rozpočte verejnej  
správy na roky 2018 2020 došlo k úprave prognózy daňových a odvodových príjmov  
schválených nezávislým VpDP12 (podobne ako v rokoch 2013 až 2015). Z príslušných  
rozpočtových dokumentov nie je zrejmé, s akou prognózou daňových a odvodových príjmov  
uvažuje Rozpočet verejnej správy na roky 2018 2020.  
Z pohľadu transparentnosti Rozpočet verejnej správy na roky 2018 2020 naplnil  
požiadavky zákona. Pozitívne možno vnímať pokračovanie revízie výdavkov (projekt Hodnota  
za peniaze) v nových oblastiach a zahrnutie odpočtu plnenia opatrení identifikovaných v rámci  
revízie výdavkov, ktoré boli súčasťou Rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019. K zvýšeniu  
zrozumiteľnosti informácií uvedených v dokumentoch rozpočtu by prispelo prehľadnejšie  
informovanie o očakávanom vývoji verejných financií v danom roku13, prezentovanie  
všetkých rozpočtovaných daňových a odvodových príjmov verejnej správy14 na jednom  
mieste a doplnenie chýbajúcich údajov (podniky MH Manažment a nemocnice v kapitole  
ministerstva zdravotníctva) a sprievodných informácií (zdôvodnenie predpokladov  
o vzťahoch s rozpočtom verejnej správy) o štátnych podnikoch. Silnejšie previazanie rozpočtu  
s výsledkami získanými z revízie výdavkov a jednoznačné informovanie o vplyvoch opatrení  
zapracovaných do rozpočtu by významne zvýšilo jeho transparentnosť a skvalitnilo diskusiu  
o prioritách vlády.  
Významným nedostatkom, ktorý sa prejavil pri schvaľovaní Rozpočtu verejnej správy na  
roky 2018 až 2020, sú chýbajúce pravidlá o tom, ktoré opatrenia vyžadujúce zmenu  
legislatívy a v akej fáze legislatívneho procesu, by sa mali do rozpočtu zapracovať15.  
V rozpočte neboli zapracované niektoré zmeny, ktoré boli schválené resp. boli v procese  
schvaľovania NR SR v čase, keď NR SR schválila zákon o štátnom rozpočte na rok 2018. Na druhej  
strane rozpočet obsahuje vplyvy opatrení, u ktorých v čase jeho schválenia nebolo zverejnené  
legislatívne znenie. Zníženie transparentnosti v oblasti rozhodovania o zahrnutí opatrení  
do rozpočtu verejnej správy sťažuje vyhodnotenie rozpočtu z pohľadu reálnosti dosiahnutia  
12  
Nad rámec prognózy VpDP boli do rozpočtu zapracované vplyvy dodatočne prijatých opatrení a metodickej  
zmeny ovplyvňujúcej daňové príjmy, ktoré pri schvaľovaní rozpočtu neboli posudzované VpDP.  
Ide najmä o lepšie vysvetlenie rozdielov v odhade MF SR v porovnaní so schváleným rozpočtom.  
Zahŕňa to prognózu VpDP, dodatočné úpravy vrátane metodických zmien a ostatné daňové a odvodové príjmy,  
13  
14  
ktoré VpDP v súčasnosti neprognózuje.  
Podobné pravidlá existujú v rámci Výboru pre daňové prognózy, ktorého štatút špecifikuje, aké legislatívne  
15  
opatrenia môžu byť predmetom prognózy výboru (legislatívne znenie opatrenia schválené vládou a opatrenia,  
ktorých návrh je v čase konania výboru minimálne v druhom čítaní v NR SR, pokiaľ nebol schválený vládou).  
7
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
deklarovaných cieľov v oblasti salda rozpočtu, vývoja štrukturálneho salda a upravených  
výdavkov. V prípade zapracovaných opatrení, ktoré ešte nemajú legislatívnu podobu, sa vytvára  
riziko nenaplnenia ich predpokladaných vplyvov16.  
Z hľadiska transparentnosti je dôležité aj používanie metodiky ESA2010 konzistentne s tým, ako  
vykazuje údaje Štatistický úrad SR po overení Eurostatom. RRZ opakovane poukazuje na to,  
že rozpočet v niektorých položkách (príjmy z aukcií emisných kvót, úrokové náklady dlhu)  
nie je zostavený v zmysle metodiky ESA2010, čo zároveň potvrdzujú aj skutočné údaje  
notifikované Eurostatom.  
Z hľadiska transparentnosti je okrem samotného zlepšovania obsahu dokumentov dôležitý  
aj proces ich tvorby a schvaľovania. Súčasný legislatívny rámec schvaľovania rozpočtu  
v NR SR nie je z pohľadu predmetu a obsahu schvaľovaných dokumentov vyhovujúci.  
Schvaľovanie hotovostného štátneho rozpočtu NR SR na najbližší rok je dané historicky a už  
nepostačuje na zachytenie kľúčových sledovaných parametrov verejných financií a všetkých  
zmien vo verejných financiách v súlade s európskymi štandardmi definovanými metodikou  
ESA2010. Zároveň by bolo vhodné legislatívny rámec upraviť tak, aby sa posilnila  
záväznosť schváleného rozpočtu, vrátane stanovenia transparentných pravidiel pre  
tvorbu, použitie a zverejňovanie informácií o všetkých rezervách rozpočtu17. Veľký objem  
rezerv znižuje kontrolu parlamentu nad výdavkami rozpočtu, najmä v tom prípade, ak nie sú  
dostatočne špecifikované.  
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2016 naplnila požiadavky zákona.  
K lepšej vypovedacej hodnote čistého bohatstva by mohlo napomôcť ocenenie zatiaľ  
nevyčíslených zložiek čistého bohatstva a odstránenie zostávajúcich metodických nezrovnalostí  
pri jeho vykazovaní. Z pohľadu hlbšej analýzy vplyvov opatrení vlády na čisté bohatstvo  
je potrebné vytvoriť technické predpoklady pre zber údajov a v spolupráci s RRZ definovať  
metodiku previazania zmeny čistého bohatstva so saldom rozpočtu.  
16  
Toto riziko sa už potvrdilo v prípade spotrebnej dane z poistného a zmien v zdanení hazardu v roku 2018, keďže  
v súčasnosti vláda uvažuje s platnosťou týchto opatrení od roku 2019.  
Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy uvádza len tri konkrétne rezervy (rezerva vlády SR, rezerva  
17  
predsedu vlády SR a rezerva na prostriedky EÚ a odvody do EÚ), o použití ktorých je NR SR informovaná.  
V súčasnosti však tvoria iba približne 20 % všetkých rezerv.  
8
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Limit dlhu verejnej správy  
Vývoj hrubého dlhu od roku 2011  
Dlh verejnej správy, v % HDP  
56,0  
54,0  
52,0  
50,0  
48,0  
46,0  
44,0  
42,0  
54,7  
Dlh verejnej správy dosiahol v roku 2017 úroveň 50,9% HDP,  
čo znamená jeho zotrvanie v prvom sankčnom pásme dlhovej brzdy.  
53,5  
52,3  
52,2  
51,8  
50,9  
Sankcia: MF SR zasiela list do NR SR so zdôvodnením výšky dlhu  
a návrhom opatrení na jeho zníženie.  
49,3  
účinnosť  
ústavného  
zákona  
46,5  
Dlh by mal podľa MF SR klesnúť pod dolnú hranicu prvého  
sankčného pásma v roku 2019.  
43,3  
2011  
43,3  
2021  
44,9  
2012  
skutočnosť  
2013  
2014  
2015  
2016  
2017  
2018  
2019  
2020  
prognóza MF SR  
Zmena dlhu bez jednorazových vplyvov  
V roku 2017 k poklesu dlhu prvýkrát od roku 2013  
prispelo hospodárenie vlády po zohľadnení  
jednorazových vplyvov.  
medziročné zmeny, v perc. bodoch HDP  
4,0  
3,0  
3,3  
Dlh bez jednorazových vplyvov  
Hrubý dlh  
2,0  
Čistý dlh  
2,0  
k poklesu dlhu prvýkrát prispelo  
Pokles hrubého dlhu v rokoch 2014 až 2016  
nezlepšil čisté bohatstvo Slovenska - bol  
financovaný poklesom aktív verejného sektora a  
viedol k nárastu implicitných záväzkov.  
0,7  
1,0  
hospodárenie vlády bez jednorazových vplyvov  
0,2  
0,0  
-1,0  
-2,0  
-3,0  
-4,0  
-1,2  
-1,6  
-1,5  
-1,8  
-1,9  
Jednorazové vplyvy sú najmä príjmy z privatizácie,  
príjmy zo súkromných dôchodkových fondov, či  
dividendy zo štátnych podnikov nad rámec  
bežného zisku.  
hrubý dlh klesá v dôsledku  
jednorazových opatrení  
2013  
2014  
2015  
2016  
2017  
2018  
2019  
2020  
2021  
skutočnosť  
prognóza MF SR  
Príspevky k zmene dlhu v rokoch 2012-2017  
kumulatívne príspevky, v perc. bodoch HDP  
V porovnaní s rokom 2012, kedy dlh prvýkrát presiahol hranicu  
sankčných pásiem dlhovej brzdy, je úroveň dlhu v pomere na HDP  
v roku 2017 nižšia o 1,3 p.b.  
Úrokové náklady  
Primárne saldo  
8,6  
3,2  
(bez jednorazových vplyvov)  
0,6  
Iné faktory  
Jednorazové opatrenia vlády tvorili spolu s priaznivým  
ekonomickým vývojom najväčšie vplyvy napomáhajúce tomuto  
poklesu.  
-0,4  
Likvidné finančné aktíva  
Jednorazové vplyvy  
-5,1  
Hospodárenie vlády po zohľadnení jednorazových vplyvov  
(vyjadrené cez príspevok primárneho salda) spolu s úrokovými  
nákladmi navyšovalo úroveň dlhu na danom horizonte.  
-8,1  
Rast nominálneho HDP  
-1,3  
Zmena dlhu spolu  
-3,0  
0,0  
3,0  
6,0  
9,0  
12,0  
15,0  
Zdroj: MF SR, ŠÚ SR, RRZ  
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Dlhový limit pre obce a VÚC  
Vyhodnotenie roku 2016  
Dodržiavanie dlhového limitu bolo ministerstvom financií  
prvýkrát vyhodnotené za rok 2015. Limit je definovaný ako  
60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka a pri jeho  
nedodržaní hrozia samosprávam pokuty.  
78  
2 926  
obcí vykázalo  
dlh nad 60 %  
počet obcí  
5
obcí nepredložilo  
výkazy  
zmena starostu/primátora  
(výnimka z platenia pokuty)  
obce boli v nútenej správe  
2 (pokuta sa na ne nevzťahuje)  
73  
0
uložená pokuta za  
predchádzajúci rok a dlh  
sa nezvyšoval  
oslovenie  
hlavných  
kontrolórov  
opätovné chybné vykázanie  
prekročenia dlhu  
78  
9
2
1
vypočítaná pokuta  
nepresahuje 40 eur  
(pokuta sa vtedy neukladá)  
otvorené  
správne  
konanie  
objem záväzkov nebol  
67  
2
vykázaný správne  
nepreukázalo sa  
prekročenie 60 %  
uloženie  
pokuty*  
2
7
2
zaplatená  
pokuta  
splátkový kalendár  
5
Ostrov (SO)  
Šarišský Štiavnik (SK)  
181,66  
598,78  
Cabaj - Čápor (NR)  
Častkov (SE)  
Čavoj (PD)  
Malé Borové (LM)  
Orovnica (ZC)  
14 014,62  
6 831,35  
2 836,28  
2 211,76  
2 234,75  
*Stav k 08.08.2018. Pokuty sú uvedené v eurách.  
Všetky vyššie územné celky mali dlh pod 60 % limitom.  
Vyhodnotenie roku 2017  
Predbežne bolo identifikovaných 40 obcí s dlhom nad 60 %. Z toho po zohľadnení zákonných výnimiek hrozí pokuta  
31 obciam. Momentálne prebieha kontrola vykázaných dlhov. Ďalších 9 obcí bolo oslovených, pretože nepredložili  
potrebné finančné výkazy. Všetky VÚC mali dlh pod 60 % aj v roku 2017.  
Zdroj: MF SR, Štátna pokladnica, RRZ  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
1 Prehľad rozpočtových pravidiel týkajúcich sa Slovenska  
Slovenská republika v súčasnosti funguje v priestore štandardných fiškálnych pravidiel  
definovaných národnou legislatívou a legislatívou Európskej únie. Napriek rozdielnym  
prístupom k definícii pravidiel, ich spoločným cieľom je predovšetkým zamedziť vládam  
vytvárať vysoké deficity vedúce k neudržateľným úrovniam verejného dlhu, zvýšiť kredibilitu  
rozpočtového procesu a znížiť informačnú asymetriu prostredníctvom zverejňovania  
relevantných údajov.  
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorého pravidlá sú predmetom  
hodnotenia tejto správy, nie je jediným zdrojom fiškálnych pravidiel uplatňovaných  
na Slovensku. Nemenej dôležité sú pravidlá určené štandardnou legislatívou: rozpočtové  
pravidlá verejnej správy, územnej samosprávy a zákon o štátnom rozpočte. Okrem týchto  
pravidiel definovaných na národnej úrovni sa na Slovensko vzťahujú aj pravidlá európskeho  
spoločenstva vyplývajúce z medzinárodných zmlúv (prehľad je uvedený v schéme 1).  
Schéma 1: Prehľad rozpočtových pravidiel týkajúcich sa SR  
Národné pravidlá  
Medzinárodné pravidlá  
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti  
Pakt stability a rastu  
dlhová brzda (50-60 % HDP do roku 2017*)  
deficit < 3 % HDP, dlh < 60 % HDP  
výdavkový limit (bez špecifikácií)  
procedúra nadmerného deficitu  
pravidlá pre samosprávy, uloženie pokuty pre  
samosprávy s dlhom nad 60 % bežných príjmov  
pravidlá transparentnosti  
strednodobý cieľ, odstupňovanie tempa  
konsolidácie (výška dlhu, produkčná medzera)  
zohľadnenie štrukturálnych reforiem a investícií  
znižovanie dlhu nad 60 % HDP o 1/20 ročne  
výdavkové pravidlo  
polo-automatické sankcie  
posudzovanie návrhu rozpočtu EK (do 15.10.)  
posilnenie dohľadu nad krajinami s ťažkosťami  
Zákony o rozpočtových pravidlách  
dlh samosprávy < 60 % bežných príjmov, postup  
výpočtu pokuty pri prekročení hranice  
splátky dlhu samospráv < 25 % upravených  
bežných príjmov  
pravidlo vyrovnaného rozpočtu (z fiškálneho  
kompaktu)  
vyhodnocovanie štátneho rozpočtu  
termín predkladania návrhu rozpočtu  
súhrnná výročná správa  
Smernica 2011/85/EU (súčasť Paktu stability  
a rastu)  
Požiadavky na národné rozpočtové rámce:  
účtovníctvo, štatistika, audit  
nezávislé prognózy, citlivostné scenáre  
numerické pravidlá, strednodobé rámce  
transparentnosť  
Zákon o štátnom rozpočte  
určuje príjmy, výdavky, maximálny schodok  
výdavky môžu byť prekročené max. o 1 %  
platí vždy len na jeden rok  
„Fiškálny kompakt“  
pravidlo vyrovnaného rozpočtu  
strednodobý cieľ do národnej legislatívy  
korekčný mechanizmus  
Zákon o účtovníctve  
definuje účtovné jednotky a účtovné povinnosti  
znižovanie dlhu nad 60 % HDP o 1/20 ročne  
* Ide o dolný a horný limit dlhovej brzdy počas prechodného obdobia. Od roku 2018 začnú klesať o 1 perc. bod ročne, až kým nedosiahnu  
40 resp. 50 % HDP.  
Zdroj: RRZ  
11  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
V priebehu roku 2017 boli schválené dve novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej  
správy. Zmeny sa týkajú pravidiel pre presun rozpočtovaných prostriedkov medzi rokmi  
(umožňuje sa použitie kapitálových výdavkov poskytnutých v rámci dotácií v pôsobnosti  
ministerstva vnútra počas nasledujúcich piatich rozpočtových rokov) a stanovenia podmienok  
na prijatie úverov u novovzniknutých verejných výskumných inštitúcií (financovanie  
kapitálových výdavkov, numerické pravidlá na výšku dlhu a ročné splátky úveru). Zároveň  
Európska komisia v decembri 2017 zverejnila návrh smernice Európskej rady týkajúci sa fiškálnej  
zodpovednosti a strednodobého rozpočtového smerovania v členských štátoch EÚ (viac  
v boxe 1). V prípade schválenia by smernica znamenala nové pravidlá pre hospodárenie verejnej  
správy, najmä zahrnutie záväzného strednodobého plánu verejných výdavkov do rozpočtového  
procesu.  
Box 1: Návrh Smernice Európskej rady o posilnení fiškálnej zodpovednosti a strednodobom  
rozpočtovom smerovaní v členských štátoch EÚ  
Európska komisia v decembri 2017 zverejnila návrh Smernice Európskej rady, ktorou sa prijímajú  
ustanovenia týkajúce sa posilnenia fiškálnej zodpovednosti a strednodobého rozpočtového smerovania  
v členských štátoch (ďalej len „Smernica“). Cieľom Smernice je začlenenie základných ustanovení  
medzištátnej Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v Hospodárskej a menovej únii z roku 2013  
do právnych predpisov Európskej únie.  
Schválenie Smernice v pôvodnom znení by ovplyvnilo rozpočtové pravidlá najmä cez strednodobý  
plán verejných výdavkov naviazaný na volebný cyklus, ktorý by sa stal povinnou súčasťou  
fiškálneho plánovania v rámci záväzných a trvalých numerických fiškálnych pravidiel.  
K návrhu Smernice vydala oficiálne stanovisko sieť nezávislých fiškálnych inštitúcií EÚ (EU IFIs), ktorej  
je RRZ súčasťou. RRZ sa tiež zapojila do pripomienkového procesu na Slovensku a vydala stanovisko18  
k Riadnemu predbežnému stanovisku Slovenskej republiky k danému návrhu Smernice.  
RRZ vníma pozitívne návrh Smernice, keďže ide o krok smerom k prehodnoteniu a posilneniu  
fiškálneho rámca EÚ. Navrhované kroky prehlbujú mieru zodpovednosti na národnej úrovni týkajúcu  
sa rozpočtovej disciplíny. Strednodobý plán verejných výdavkov, ktorý je súčasťou návrhu Smernice,  
korešponduje so záväznými výdavkovými limitmi, ktorých zavedenie požaduje ústavný zákon  
o rozpočtovej zodpovednosti.  
12  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
2 Plnenie pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
Podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti sú pravidlá rozpočtovej zodpovednosti tvorené  
číselným pravidlom o výške hrubého dlhu verejnej správy (článok 5 a súvisiace prechodné  
ustanovenia v článkoch 11 až 13), osobitnými pravidlami pre územnú samosprávu (článok 6),  
ukazovateľom dlhodobej udržateľnosti a limitom na verejné výdavky (článok 7).  
2.1 Limit dlhu verejnej správy  
Skutočnú úroveň dlhu ku koncu predchádzajúceho roka zverejňuje Eurostat vždy dvakrát ročne:  
v apríli a októbri. Keďže správa RRZ z augusta 2017, vzhľadom na termín jej prípravy, zachytávala  
iba aprílové zverejnenie výšky dlhu ku koncu roku 2016, súčasťou tejto správy je aktualizácia  
hodnotenia na základe októbrového zverejnenia. Aktualizácia je potrebná aj z toho dôvodu,  
že sankčné mechanizmy ústavného zákona obsahujú opatrenia, ktoré je možné vyhodnotiť len  
s dlhším časovým odstupom. Správa takisto obsahuje predbežné hodnotenie dlhu ku koncu roku  
2017 vychádzajúce zo zverejnenia jeho výšky v apríli 2018. RRZ popri vyjadrení názoru na to,  
či boli splnené požiadavky definované zákonom, posudzuje aj účinky sankcií, t.j. či viedli  
k zamýšľaným zmenám vo verejných financiách.  
Aktualizácia hodnotenia za rok 2016  
V apríli 2017 Eurostat zverejnil, že hrubý dlh verejnej správy v pomere k HDP dosiahol ku koncu  
roku 2016 úroveň 51,9 %, čo znamenalo, že dlh sa nachádzal v prvom sankčnom pásme  
definovanom ústavným zákonom19. V októbri 2017 sa spresnil pomer hrubého dlhu k HDP  
na 51,8 %, čím sa potvrdilo, že dlh je v prvom sankčnom pásme dlhového pravidla.  
Prvé sankčné pásmo dlhu je spojené s nasledovnou sankciou:  
ministerstvo financií zasiela národnej rade písomné zdôvodnenie výšky dlhu vrátane  
návrhu opatrení na jeho zníženie. Zákon nestanovuje termín predloženia tohto návrhu.  
Dňa 15. novembra 2017 vláda schválila na svojom zasadnutí materiál s názvom  
„Zdôvodnenie výšky dlhu a návrh opatrení na jeho zníženie“. Následne bol predložený  
na rokovanie Výboru NR SR pre financie a rozpočet20, ktorý ho 20. novembra 2017 vzal  
na vedomie. Táto požiadavka bola splnená.  
Vláda v materiáli vysvetlila príčiny vývoja dlhu, poukázala na pokles pomeru hrubého  
dlhu na HDP v rokoch 2014 až 2016 a pokračujúci medziročný pokles odhadovaný pre  
rok 2017 vysvetlila rastom ekonomiky spolu s oživením inflácie a aktivitami Európskej  
centrálnej banky. Vláda následne uviedla, že naplnenie rozpočtových cieľov schváleného  
Rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020, pokračujúci pozitívny makroekonomický  
vývoj a sčasti aj využitie likvidných aktív Štátnej pokladnice by malo viesť k ďalšiemu  
poklesu pomeru dlhu na HDP na úroveň 45,4 % do konca roku 2020.  
19  
Prvé sankčné pásmo znamená, že podiel hrubého dlhu na HDP dosiahol 50 % HDP a zároveň nedosiahol  
53 % HDP.  
20  
13  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
V súlade s očakávaniami vlády klesol podiel hrubého dlhu na HDP aj v roku 2017.  
Od najvyššej hodnoty 54,7 % HDP na konci roku 2013 klesol dlh už štvrtý rok po  
sebe. Na konci roku 2017 dosiahol 50,9 % HDP, čo predstavuje zníženie celkovo  
o 3,9 p.b. (graf 4).  
V rokoch 2014 až 2016 k poklesu podielu dlhu na HDP prispievali iba jednorazové  
opatrenia vlády a dočasné vplyvy mimo jej kontroly (zoznam a sumy jednorazových  
faktorov uvedené v prílohe č. 2, tabuľka 9). Tieto faktory nezlepšovali čisté bohatstvo  
verejného sektora21, keďže pokles hrubého dlhu bol financovaný poklesom aktív a bol  
sprevádzaný nárastom implicitných záväzkov verejného sektora. V roku 2017 prvýkrát  
k poklesu dlhu prispelo hospodárenie vlády po zohľadnení jednorazových  
vplyvov. Bez zmien v hotovosti na účtoch štátu a jednorazových vplyvov by dlh v roku  
2017 klesol o 1,2 p.b. (graf 5).  
Graf 4: Vývoj dlhu a hranice stanovené  
Graf 5: Medziročná zmena dlhu (% HDP)  
zákonom o rozp. zodpovednosti (% HDP)  
60  
skutočnosť  
prognóza MF SR (apríl 2018)  
55  
50  
45  
40  
35  
účinnosť  
ústavného  
zákona  
30  
25  
20  
Pozn.: V grafe sú čiernou vyznačené jednotlivé hranice  
sankčných pásiem ústavného zákona (50 % HDP, 53 %  
HDP, 55 % HDP, 57 % HDP a 60 % HDP, od roku 2018  
Pozn.: V rokoch 2018 až 2021 ide o prognózu z Programu stability  
na roky 2018 až 2021 Zdroj: MF SR, RRZ  
klesnú o 1 perc. bod ročne)  
Zdroj: MF SR, ŠÚ SR  
V porovnaní s rokom 2012, kedy dlh prvýkrát presiahol hranicu sankčných pásiem  
dlhovej brzdy, je úroveň dlhu v pomere na HDP v roku 2017 nižšia o 1,3 p.b. Jednorazové  
opatrenia vlády tvorili spolu s priaznivým ekonomickým vývojom najväčšie  
vplyvy napomáhajúce tomuto poklesu. Naopak hospodárenie vlády po zohľadnení  
jednorazových vplyvov (vyjadrené cez príspevok primárneho salda) spolu s úrokovými  
nákladmi a zmenou likvidných finančných aktív navyšovalo úroveň dlhu na horizonte  
rokov 2012 až 2017 (graf 6 a graf 7).  
21  
RRZ v snahe priblížiť analýzu vývoja dlhu ku konceptu čistého bohatstva identifikovala také jednorazové a dočasné  
faktory ovplyvňujúce hotovosť, ktoré čisté bohatstvo nezlepšujú resp. ho ovplyvňujú iba dočasne (napríklad  
superdividendy, príjmy z privatizácie, príjmy z otvorenia II. piliera dôchodkového systému). Po úprave hrubého  
dlhu o likvidné finančné aktíva (čistý finančný dlh) a o tieto faktory získame informáciu o tom, ako sa vyvíjal dlh  
vplyvom trvalých opatrení vlády.  
14  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Graf 6: Príspevky vybraných faktorov  
k zmene dlhu v rokoch 2012-2017  
(kumulatívne, v p.b. HDP)  
Graf 7: Príspevky vybraných faktorov  
k medziročnej zmene dlhu (v p.b. HDP)  
6,0  
2,6  
3,0  
-0,5  
-1,0  
-1,2  
-1,2  
-1,6  
-1,6  
-1,7  
0,0  
-3,0  
-6,0  
-2,7  
2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021  
Iné faktory  
Likvidné finančné aktíva  
Úrokové náklady  
Jednorazové vplyvy  
Primárny deficit (bez jedn. vplyvov)  
Rast nominálneho HDP  
Zmena pomeru dlhu na HDP  
Zdroj: ŠÚ SR, MF SR, RRZ  
Pozn.: V rokoch 2018 až 2021 ide o prognózu z Programu stability  
na roky 2018 až 2021 Zdroj: ŠÚ SR, MF SR, RRZ  
RRZ konštatuje, že od prekročenia prvého sankčného pásma v roku 2012 sa zatiaľ  
nepodarilo prijať také opatrenia, ktoré by viedli k zníženiu dlhu mimo sankčných  
pásiem. Po zohľadnení aktuálnych prognóz vývoja dlhu za predpokladu naplnenia  
rozpočtových cieľov (box 2) vyplýva, že napriek očakávanému pokračovaniu poklesu  
bude pravdepodobne hrubý dlh aspoň nad jedným sankčným pásmom ústavného  
zákona minimálne sedem po sebe nasledujúcich rokov (t.j. v rokoch 2012 až 2018)22.  
Pod dolnú hranicu limitu dlhu by mal klesnúť podľa MF SR v roku 201923.  
Box 2: Očakávaný vývoj dlhu do roku 2021  
Prognózy MF SR prvýkrát v priebehu roku 2015 predpokladali zníženie dlhu pod sankčné pásma  
dlhového pravidla. Malo sa tak stať v poslednom roku prognózy, t.j. v roku 2018 (schéma vývoja prognóz  
dlhu je uvedená v prílohe č. 3). Neskôr s aktualizáciou prognóz a rozpočtových cieľov došlo k posunu  
za horizont alebo do predposledného či posledného roku prognózy. V priebehu roku 2017 očakávalo  
MF SR zníženie dlhu pod sankčné pásma v roku 2019 a tento predpoklad ostal zachovaný aj v aktuálnej  
prognóze.  
Aktuálna prognóza dlhu zverejnená v Programe stability na roky 2018 až 2021 z apríla 2018 je nižšia  
v porovnaní s prognózou schváleného Rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 a s prognózou  
uvedenou v materiáli s opatreniami na zníženie dlhu z novembra 2017. Vyplýva z nej, že podiel hrubého  
dlhu na HDP bude každoročne klesať. Na konci roku 2018 by mal dlh dosiahnuť 49,3 % HDP a klesnúť  
na úroveň 43,3 % HDP na konci roku 202124. Za predpokladu naplnenia rozpočtových cieľov dlh  
klesne pod dolnú hranicu limitu dlhu v roku 2019, kedy dosiahne úroveň 46,5 % HDP.  
Z hľadiska čistého bohatstva je dôležité, že od roku 2017 sa očakáva udržateľný pokles dlhu zlepšujúci  
čisté bohatstvo v dôsledku zvýšenia tempa rastu ekonomiky a plánovaného zníženia deficitu.  
22  
Tento vývoj bude sčasti ovplyvnený aj tým, že od roku 2018 sa začnú znižovať sankčné pásma dlhového pravidla  
o 1 percentuálny bod ročne.  
23  
24  
Ide o odhad MF SR za predpokladu naplnenia rozpočtových cieľov z Programu stability Slovenska na roky 2018 až  
2021. RRZ vzhľadom na to, že v tejto fáze rozpočtového procesu nebolo známa podoba všetkých opatrení na  
splnenie rozpočtových cieľov, nevyčíslila všetky riziká spojené s naplnením rozpočtových cieľov a prognózy dlhu.  
Táto prognóza vychádza z predpokladu naplnenia rozpočtových cieľov (deficit verejnej správy 0,80 % HDP v roku  
2018, deficit 0,32 % HDP v roku 2019 a vyrovnaný rozpočet v rokoch 2020 a 2021).  
15  
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Hodnotenie za rok 2017  
Úroveň hrubého dlhu verejnej správy ku koncu roka 2017 zverejnil Eurostat25 v apríli 2018. Jeho  
pomer k HDP dosiahol 50,9 %, čo znamená, že dlh sa nachádzal v prvom sankčnom pásme  
dlhového pravidla.  
Definitívna podoba sankcií závisí od potvrdenia výšky dlhu v októbri, pričom ich splnenie bude  
možné vyhodnotiť až po skončení roku 2018. V súčasnosti možno vyhodnotiť priebežný stav  
ich plnenia (k augustu 2018):  
ministerstvo financií zasiela národnej rade písomné zdôvodnenie výšky dlhu vrátane  
návrhu opatrení na jeho zníženie. Zákon nestanovuje termín predloženia tohto návrhu.  
Písomné zdôvodnenie ešte nebolo predložené26.  
2.2 Osobitné ustanovenia pre územnú samosprávu  
Osobitné ustanovenia pre územnú samosprávu sa týkajú oddelenia zodpovednosti za platobnú  
schopnosť samosprávy od štátu, zabezpečenia financovania ich nových úloh zo strany štátu  
a uloženia pokuty pri prekročení limitu dlhu. Za účelom získania podkladov pre hodnotenie ich  
plnenia RRZ listom oslovila Ministerstvo financií SR, Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS),  
Úniu miest Slovenska a Združenie samosprávnych krajov (SK8). V čase uzávierky materiálu  
neboli doručené odpovede od ZMOS a SK8 (prehľad odpovedí je uvedený v prílohe č. 4).  
Ministerstvo financií poskytlo aj informácie o vyhodnotení uloženia pokút za roky 2015 a 2016,  
ako aj údaje, z ktorých vychádzalo pri identifikácii obcí, ktorých dlh prekročil zákonom  
stanovený limit za rok 2017.  
Zabezpečenie platobnej schopnosti samospráv  
Na základe získaných podkladov je možné konštatovať, že štát v roku 2017 finančne  
nezabezpečoval platobnú schopnosť samospráv. Vláda však pokračovala27 v zlepšovaní  
finančnej pozície vybraných samospráv prostredníctvom poskytnutia návratných finančných  
výpomocí zo štátnych finančných aktív bez úročenia a bez zabezpečenia proti nesplateniu  
(Bratislava – Staré mesto, Košice) a odkladom splatností výpomocí (Bratislava). Prehľad nových  
výpomocí ako aj zmien týkajúcich sa existujúcich výpomocí je uvedený v boxe č. 3.  
25  
Eurostat dňa 23. apríla 2018 zverejnil výšku dlhu a salda verejnej správy členských krajín Európskej únie.  
Ministerstvo financií zvykne predkladať písomné zdôvodnenie do NR SR po jesennej notifikácii.  
26  
z augusta 2016, str. 14.  
16  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Box 3: Poskytovanie návratných finančných výpomocí samosprávam  
V súčasnosti sú zo štátnych finančných aktív poskytnuté viaceré návratné finančné výpomoci  
samosprávam. Hlavnou motiváciou ich získania zo strany miest a obcí sú výhodnejšie podmienky  
financovania svojich aktivít v porovnaní s podmienkami na finančných trhoch. Vo väčšine prípadov ide  
o bezúročné úvery bez adekvátneho zabezpečenia istiny. Pomoc samosprávam spočíva v dotovaní  
úrokových nákladov a v prípade neplatenia zo strany prijímateľa môže dôjsť aj k relatívne  
jednoduchému predĺženiu obdobia splácania, prípadne až k odpusteniu záväzku.  
V priebehu roku 2017 vláda schválila zmeny v dvoch existujúcich finančných výpomociach, pri ktorých  
sa upravovala splatnosť záväzku samospráv. V obidvoch prípadoch išlo o návratné finančné výpomoci  
pre mesto Bratislava. V prvom prípade vláda rozhodla o odložení splatnosti úveru vo výške 2,5 mil. eur  
z 31.12.2018 na 31.12.2020 (pôvodná splatnosť pri uzatvorení zmluvy o poskytnutí návratnej finančnej  
výpomoci v roku 2014 bola do 31.12.2016). V druhom prípade išlo o zmenu termínu a počtu splátok úveru  
vo výške 7,5 mil. eur z pôvodne jedinej platby splatnej do 31.12.2018 na tri splátky v rovnakej výške  
splatné do 31.12.2021, 31.12.2022 a 31.12.2023.  
Začiatkom roku 2018 bola zo štátnych finančných aktív poskytnutá návratná finančná výpomoc  
mestskej časti Bratislava – Staré mesto28 vo výške 2 mil. eur s 5-ročnou splatnosťou bez úročenia  
a zabezpečenia na rekonštrukciu komunikácií. Mestu Košice29 bola poskytnutá návratná finančná  
výpomoc vo výške 14,5 mil. eur s jednorazovou splatnosťou do konca roku 2019 bez úročenia  
a zabezpečenia na preklenutie spolufinancovania projektu „Modernizácia električkových tratí  
v Košiciach – 2. etapa“.  
Financovanie nových úloh samospráv  
Hodnotenie toho, či úprava pôsobností samosprávy bola spojená s adekvátnym  
financovaním zo strany štátu, je možné len v obmedzenej miere. Audit kompetencií  
samospráv z mája roku 2014 nepriniesol žiadny objektívny spôsob hodnotenia ustanovení  
ústavného zákona. Chýba v ňom zhodnotenie existujúceho stavu a chýbajú odporúčania  
pre oblasť financovania kompetencií obcí a vyšších územných celkov do budúcnosti. Odvtedy  
sa v tejto oblasti neudiali žiadne zmeny. Bolo by preto potrebné uskutočniť audit, ktorý  
by vytvoril porovnávaciu základňu pre hodnotenie RRZ v tejto oblasti.  
RRZ preto v ďalšej časti iba popisuje identifikované oblasti s nedostatočným financovaním  
z podkladov oslovených subjektov bez hodnotenia súladu s ústavným zákonom.  
Ministerstvo financií neeviduje žiadnu úpravu pôsobností, ktorá by ustanovovala nové úlohy pre  
obce alebo vyššie územné celky, na ktoré by bolo potrebné zabezpečiť zo štátneho rozpočtu  
zodpovedajúce finančné prostriedky.  
Niektoré mestá identifikovali viacero zmien vrátane vyčíslenia ich vplyvov (bližšie informácie sú  
uvedené v prílohe č. 4). Zmeny súvisia najmä s bežným fungovaním samosprávy a s nárastom  
administratívnej a kontrolnej činnosti (zákonom zvýšené odmeňovanie niektorých  
zamestnancov, vrátane pedagogických zamestnancov, zavedenie elektronickej komunikácie  
s obyvateľmi, zodpovednosť za údržbu a zabezpečenie zjazdnosti chodníkov).  
28  
O poskytnutí výpomoci rozhodla vláda na svojom zasadnutí dňa 13. decembra 2017.  
O poskytnutí výpomoci rozhodla vláda na svojom zasadnutí dňa 31. januára 2018.  
29  
17  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Uloženie pokuty pri prekročení limitu dlhu za rok 2016  
Ustanovenie ústavného zákona týkajúce sa uloženia pokuty samosprávam pri prekročení limitu  
dlhu vo výške 60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka nadobudlo účinnosť v roku 2015.  
Prvýkrát bola posudzovaná výška dlhu samospráv na konci roku 201530 vykázaná v priebehu roku  
2016. Monitorovanie výšky dlhu a uloženie pokuty je v kompetencii ministerstva financií.  
Vyhodnotenie roku 2016 zatiaľ ministerstvo financií nezverejnilo, poskytlo však údaje RRZ.  
Za rok 2016 boli dlhy všetkých VÚC pod zákonom stanoveným limitom. Celková suma dlhu31  
VÚC dosiahla ku koncu roka 2016 úroveň 27,8 % bežných príjmov roka 2015. Najvyšší pomer  
dlhu evidoval Trenčiansky samosprávny kraj (38,3 %), najnižší dlh dosiahol  
Nitriansky samosprávny kraj (15,4 %).  
Ministerstvo financií z predložených finančných výkazov za rok 2016 identifikovalo prekročenie  
zákonného dlhového limitu celkovo u 78 obcí. V žiadnej obci neplatila výnimka z uloženia  
pokuty podľa čl. 6 ods. 4 ústavného zákona32. MF SR po správnych konaniach právoplatne  
uložilo pokuty 7 obciam. Dve obce pokuty už zaplatili, zvyšných 5 obcí pokuty zaplatí formou  
splátkového kalendára. Celková suma uložených pokút je 28 909,20 eur.  
Tab 1: Pokuty uložené obciam za rok 2016 (v eurách)  
Názov obce (Okres)  
Ostrov (SO)  
Uložená pokuta  
181,66  
Stav k 08.08.2018  
zaplatené  
Šarišský Štiavnik (SK)  
Cabaj - Čápor (NR)  
Častkov (SE)  
598,78  
14 014,62  
6 831,35  
2 836,28  
2 211,76  
2 234,75  
zaplatené  
splátkový kalendár  
splátkový kalendár  
splátkový kalendár  
splátkový kalendár  
splátkový kalendár  
Čavoj (PD)  
Malé Borové (LM)  
Orovnica (ZC)  
Spolu  
28 909,20  
Zdroj: MF SR  
Uloženie pokuty pri prekročení limitu dlhu za rok 2017  
Za rok 2017 boli dlhy všetkých VÚC pod zákonom stanoveným limitom. Celková suma dlhu VÚC  
dosiahla ku koncu roka 2017 úroveň 28,6 % bežných príjmov roka 2016. Najvyšší pomer dlhu  
evidoval Trnavský samosprávny kraj (43,8 %), najnižší dlh dosiahol Nitriansky samosprávny kraj  
(13,4 %).  
30  
Za rok 2015 boli uložené pokuty v celkovej výške 6408,69 eur. Išlo o obce: Dolné Lefantovce (NR) - 172,54 eur;  
Hajtovka (SL) - 180,77 eur; Palota (ML) - 511,31 eur; Petrikovce (MI) - 1195,94 eur; Výrava (ML) - 163,40 eur;  
Košice - Pereš (KE) - 4184,73 eur.  
Definovaná podľa § 17 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.  
31  
32  
Nedošlo k zmene starostu/primátora, čo znamená, že pre obce za rok 2016 neplatila výnimka z uloženia pokuty  
počas 24 mesiacov od konania ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva.  
18  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
MF SR predbežne identifikovalo 40 obcí, ktoré vykázali prekročenie 60 % limitu dlhu za rok 2017  
a za účelom zistenia reálneho stavu33 požiadalo hlavných kontrolórov 31 obcí34 o preverenie  
údajov. Deväť z identifikovaných obcí nebolo oslovených – dve obce sú v nútenej správe  
(Bratislava – Devín a Luhyňa) a šesť obcí bolo pokutovaných za predchádzajúci rok a nevykázali  
medziročné zvýšenie pomeru dlhu35 (Šarišský Štiavnik, Cabaj - Čápor, Častkov, Čavoj, Malé  
Borové a Orovnica). Obec Horná Mičiná nebola oslovená, pretože jej záväzky sa nezapočítavajú  
do celkovej sumy dlhu, keďže vznikli reštrukturalizáciou pôvodných úverov počas nútenej  
správy obce. Žiadna obec nebola z hodnotenia vylúčená na základe výnimky z uloženia pokuty  
počas 24 mesiacov od konania ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva.  
Keďže ešte nie je známa výška právoplatne uložených sankcií za rok 2017, RRZ na základe údajov  
od ministerstva financií ilustratívne vyčíslila výšku pokút pre jednotlivé obce  
(tabuľka 12 v prílohe 5). Ak by sa vykázané údaje potvrdili, celková výška pokuty 31 obcí  
by dosiahla 458 tis. eur. Keďže všetky potenciálne pokuty presahujú zákonom definovanú  
hranicu 40 eur, boli by aj uložené. Pokuty hrozia aj obciam, ktoré boli dodatočne oslovené  
zo strany MF SR z dôvodu nepodania potrebných výkazov, ak by bol ich zistený dlh nad limitom.  
V prípade, že by obec vykázala nižší dlh, ako v skutočnosti bol36, na túto skutočnosť je povinný  
upozorniť MF SR audítor.  
Samosprávy majú okrem pravidla o výške dlhu definované aj pravidlo o výške jeho ročných  
splátok. S jeho neplnením však nie sú spojené žiadne finančné sankcie. Za rok 2017 toto pravidlo  
na základe vykázaných hodnôt porušilo 63 obcí. Dlhová služba všetkých VÚC bola aj za rok 2017  
pod stanoveným limitom.  
V grafe zobrazené obce nespĺňajúce aspoň jeden numerický limit § 17 zákona č. 583/200437.  
33  
Preverovanie súvisí aj s tým, že v prípade viacerých obcí boli v rôznych typoch finančných výkazov, ktoré sú  
základným zdrojom informácií o výške ich dlhu, zaznamenané rozdielne, t.j. nesprávne údaje. Pri ich správnom  
vykázaní by mal byť výsledný dlh rovnaký bez ohľadu na použitý výkaz.  
Okrem toho MF SR oslovilo hlavných kontrolórov 9 obcí, ktoré za rok 2017 nepredložili potrebné výkazy:  
34  
Hubice (DS), Kocurany (PD), Kravany nad Dunajom (KN), Veľké Zálužie (NR), Trnovec nad Váhom (SA),  
Chrabrany (TO), Hosťovce (ZM), Sklabiňa (MT) a Spišský Štiavnik (PP). Obec Ondavka (BJ), v ktorej nefunguje  
samospráva, nemá starostu, poslancov, zamestnancov, účet a nepredkladá výkazy, oslovená nebola.  
35  
Pokuta sa opakovane ukladá len v prípade medziročného zvýšenia dlhu nad hranicou 60 % príjmov  
predchádzajúceho roku a neukladá sa, ak nepresiahne sumu 40 eur.  
MF SR preveruje obec Nižný Komárnik (SK), ktorá mala podľa výkazov k 31.12.2016 dlh 34,15 %, avšak podľa správy  
36  
audítora, ktorý posudzoval účtovnú závierku obce, bol jej dlh k 31.12.2016 na úrovni 68,77 %.  
Prvým limitom je dlhový strop na úrovni 60 %, druhým je 25 % limit dlhovej služby.  
37  
19  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Graf 8: Obce nespĺňajúce limity § 17 zákona č. 583/2004 za rok 2017  
Pozn.: Poloha bubliny reprezentujúcej obec závisí od pomeru dlhu a pomeru dlhovej služby.  
Veľkosť bubliny je daná skutočnými bežnými príjmami za rok 2016. Graf z dôvodu prehľadnosti  
nezobrazuje celý rozsah oboch osí.  
Zdroj: Štátna pokladnica, RRZ  
2.3 Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti a limit verejných výdavkov  
Článok 7 ústavného zákona ukladá RRZ, aby na svojom webovom sídle zverejnila  
metodológiu výpočtov a predpoklady, ktoré použije pri určení ukazovateľa dlhodobej  
udržateľnosti, merajúceho pokrok v dlhodobej udržateľnosti verejných financií. RRZ túto  
svoju povinnosť splnila. Pri výpočte ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti sa zohľadnili  
zákonom stanovené zdroje údajov38.  
Ústavný zákon obsahuje aj povinnosť zavedenia záväzných limitov na verejné výdavky,  
pričom postup ich určenia má stanoviť iný zákon. Nie je však špecifikované, do akého  
termínu by mala byť legislatíva schválená. Na rozdiel od limitu na dlh verejnej správy sú limity  
výdavkov dôležitým operatívnym a zároveň proticyklickým nástrojom riadenia rozpočtu. V čase  
silného ekonomického rastu vedú k rýchlejšiemu znižovaniu deficitu rozpočtu a naopak v čase  
ekonomického spomalenia alebo recesie vytvárajú priestor pre fiškálnu expanziu.  
Absencia efektívne fungujúcich výdavkových limitov je citeľná najmä v období, kedy je potrebné  
pokračovať v konsolidácii verejných financií, či už v dôsledku potreby splnenia strednodobého  
rozpočtového cieľa alebo prekročenia dolnej hranice limitu pre dlh. Potvrdzuje to aj aktuálne  
hodnotenie pravidla o vyrovnanom rozpočte za rok 2017, kedy RRZ skonštatovala, že  
Metodológia výpočtu a použité predpoklady sú zverejnené v diskusnej štúdii s názvom Ako vyhodnocovať  
v diskusnej štúdií s názvom Zostavenie základného scenára vývoja verejných financií. Výpočet ukazovateľa  
dlhodobej udržateľnosti vrátane popisu zdrojových údajov je uvedený v správach o dlhodobej udržateľnosti  
verejných financií, ktoré RRZ každoročne zverejňuje do konca apríla, resp. do 30 dní od schválenia programového  
vyhlásenia vlády.  
20  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
približovanie k strednodobému cieľu nebolo po zohľadnení neočakávaných príjmov  
a poklesu úrokových nákladov dostatočne rýchle.  
Novela zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy v rámci implementácie pravidla  
o vyrovnanom rozpočte zaviedla pojem limit výdavkov. Jeho definícia a nastavenie však  
nespĺňajú zámer ústavného zákona, na základe ktorého by limit výdavkov predstavoval  
operatívny nástroj riadenia rozpočtu. Hlavným nedostatkom súčasnej úpravy je, že ide  
o dočasný nástroj s otáznou záväznosťou a vynútiteľnosťou39. Potvrdzuje to aj hodnotenie  
výsledkov roku 2015, kedy RRZ vyhodnotila, že nastala výrazná odchýlka od smerovania  
k strednodobému cieľu40, ale ministerstvo financií nenavrhlo spustenie korekčného  
mechanizmu najmä z dôvodu zohľadnenia vybraných dodatočných faktorov a toho, že vláda  
rozhodla o posunutí termínu splnenia strednodobého rozpočtového cieľa o dva roky. Možno  
preto konštatovať, že záväzné výdavkové limity chýbajú v slovenskej legislatíve. Podobný  
názor majú aj medzinárodné inštitúcie (EK a Rada , OECD)41, ktoré odporučili  
Slovensku zaviesť záväzné a vynútiteľné výdavkové limity.  
Vláda v aktuálnom Programe stability na roky 2018 až 2021 deklarovala zámer realizovať  
testovanie výdavkových stropov v rámci nastavenia a monitorovania plnenia rozpočtu  
v roku 201942. Tieto simulácie pripravuje MF SR na základe rozpočtových údajov. V súčasnosti  
ešte nie sú známe konkrétne termíny a definícia výdavkových stropov. MF SR predpokladá, že  
podrobnosti budú špecifikované v pripravovanom návrhu rozpočtového plánu, ktorý zasiela  
Európskej komisii do 15. októbra 2018.  
2.4 Odporúčania RRZ na posilnenie rozpočtovej zodpovednosti  
Na základe hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti RRZ sformulovala  
odporúčania, ktoré by tieto pravidlá posilnili:  
Limit dlhu verejnej správy  
Legislatívne stanoviť záväzný termín na zníženie hrubého dlhu mimo sankčných pásiem.  
Osobitné ustanovenia pre územnú samosprávu  
Stanoviť podmienky pre poskytovanie návratných prostriedkov zo štátnych finančných aktív  
samosprávam, ktoré by zabránili ich selektívnemu zvýhodňovaniu a predchádzaniu  
prípadnej platobnej neschopnosti.  
Uskutočniť audit kompetencií obcí a vyšších územných celkov, ktorý by vytvoril  
porovnávaciu základňu pre vyhodnotenie toho, či úpravy pôsobností samosprávy sú spojené  
s adekvátnym financovaním zo strany štátu.  
Skvalitniť údajovú základňu pre vyčíslenie pomeru dlhu samospráv k bežným príjmom.  
39  
40  
41  
Odporúčanie Rady z 8. júla 2014, ktoré sa týka národného programu reforiem Slovenska na rok 2014 a ktorým  
sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovenska na rok 2014 a OECD, Economic Surveys: Slovak  
Republic 2017, str. 11.  
Potvrdzuje sa tým stanovisko RRZ, že záväzné výdavkové limity v slovenskej legislatíve chýbajú. MF SR v minulosti  
považovalo príslušné ustanovenie ústavného zákona za splnené tým, že v rámci pravidla o vyrovnanom rozpočte  
došlo k zavedeniu výdavkových limitov.  
42  
21  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Pravidelne zverejňovať podrobné údaje o uložených sankciách samosprávam, prebiehajúcich  
konaniach a zdôvodniť prípady, ktoré neviedli k uloženiu sankcií napriek prvotnej  
identifikácii nesplnenia záväzných pravidiel.  
Výdavkové limity  
Pokračovať v príprave záväzných viacročných výdavkových limitov a stanoviť termín ich  
zavedenia do praxe.  
22  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
3 Plnenie pravidiel rozpočtovej transparentnosti  
Pravidlá rozpočtovej transparentnosti sú v ústavnom zákone definované v článkoch 8 a 9.  
Tie sa týkajú výborov pre makroekonomické a daňové prognózy (článok 8), ako aj zverejňovania  
dôležitých informácií a údajov o verejných financiách (článok 9).  
3.1 Výbory  
Zákon stanovuje požiadavky na nezávislé posúdenie makroekonomických predpokladov  
a daňovej prognózy, nevyhnutné pre realistické zostavenie fiškálneho rámca. Realistickosť  
makroekonomických predpokladov a daňových príjmov zabezpečujú Výbor pre  
makroekonomické prognózy (VpMP) a Výbor pre daňové prognózy (VpDP), ktoré boli zriadené  
ako poradné orgány ministra financií s cieľom zvýšenia transparentnosti rozpočtového procesu.  
Výbory fungujú nezávisle a podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti sú povinné vypracovať  
a zverejniť prognózy najneskôr do 15. februára a 30. júna príslušného rozpočtového roka. Výbory  
môžu zasadať aj viackrát ako stanovuje zákon. V roku 2017 výbory zasadali trikrát.  
Tab 2: Vypracovanie makroekonomických a daňových prognóz výbormi v roku 2017  
1.  
2.  
3.  
Povinný termín do Povinný termín  
15.2.  
do 30.6.  
14.6.2017  
19.6.2017  
26.6.2017  
29.6.2017  
zasadnutie VpMP  
zverejnenie prognóz  
zasadnutie VpDP  
zverejnenie prognóz  
1.2.2017  
6.2.2017  
9.2.2017  
15.2.2017  
13.9.2017  
21.9.2017  
21.9.2017  
Výbor pre makroekonomické  
prognózy  
Výbor pre daňové prognózy  
29.9.2017  
Zdroj: MF SR  
Podľa článku 9, odseku 3 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti bola splnená  
povinnosť zverejniť najmenej dvakrát ročne prognózy vypracované výbormi v zákonom  
stanovených termínoch.  
RRZ v správe z augusta 2017 odporučila rozšíriť okruh príjmov, ktoré sú predmetom  
prognózy Výboru pre daňové prognózy (VpDP) a uzákoniť povinnosť používania  
prognózy VpDP v celom rozpočtovom procese. V týchto oblastiach nenastali žiadne  
zmeny, preto odporúčania pretrvávajú.  
VpDP prognózuje približne 90 % celkových daňových príjmov podľa metodiky ESA201043, čo  
zahŕňa takmer tri štvrtiny celkových príjmov verejnej správy (grafy 9 a 10). Rozšírenie prognózy  
výboru na všetky daňové príjmy podľa ESA2010 by znamenalo, že sa nezávisle posúdi približne  
80 % príjmov celej verejnej správy.  
V Rozpočte verejnej správy na roky 2018-2020 nebola použitá v tom čase aktuálna prognóza  
VpDP (zo septembra 2017). Prognóza bola upravená o vplyvy dodatočne prijatých opatrení  
(box 5), o čom predseda VpDP informoval členov výboru v zmysle štatútu44 a o vplyv  
43  
Daňové príjmy v metodike ESA2010 tvoria Dane z produkcie a dovozu (D.2), Bežné dane z dôchodkov, majetku  
(D.5), Príspevky na sociálne zabezpečenie (D.61) a Dane z kapitálu (D.91).  
Ide o list predsedu VpDP z októbra 2017.  
44  
23  
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
reklasifikácie odvodu z povinného zmluvného poistenia z nedaňových príjmov do daňových  
príjmov.  
Graf 9: Podiely zložiek príjmov verejnej  
správy (%, ESA2010)  
Graf 10: Podiely zložiek daňových príjmov  
v roku 2017 (%, ESA2010)  
Zdroj: ŠÚ SR  
* Ide o štátom platené poistné za vybraný okruh osôb  
a imputované poistné. Sú to transakcie medzi subjektmi verejnej  
správy, ktoré sa v zmysle metodiky ESA2010 nekonsolidujú  
a navyšujú daňové príjmy a výdavky verejnej správy o rovnakú  
sumu.  
Zdroj: RRZ, ŠÚ SR  
3.2 Zverejňovanie údajov  
Táto časť hodnotí, či materiály Rozpočet verejnej správy na roky 2018-2020 a Súhrnná výročná  
správa Slovenskej republiky za rok 2016, obsahovali všetky náležitosti vymedzené v ústavnom  
zákone.  
3.2.1 Rozpočet verejnej správy  
Proces prípravy rozpočtu ako aj schválené dokumenty by mali rešpektovať pravidlá  
transparentnosti definované v ústavnom zákone. Dátové požiadavky by mali zabezpečiť lepšiu  
informovanosť o celkovej situácii v rozpočte a realizovaných politikách. Podľa ústavného  
zákona by súčasťou návrhov rozpočtov subjektov verejnej správy mali byť údaje o skutočnom  
plnení za predchádzajúce dva rozpočtové roky, očakávaná skutočnosť a rozpočet bežného roka  
ako aj rozpočtované položky v horizonte nadchádzajúcich troch rokov. Subjekty verejnej správy  
sú povinné zverejňovať tieto údaje do 30 dní od schválenia ich rozpočtu a do 60 dní od skončenia  
rozpočtového roka. Rozpočet verejnej správy by mal obsahovať nasledujúce informácie:  
konsolidovanú bilanciu rozpočtu verejnej správy,  
stratégiu riadenia štátneho dlhu,  
daňové výdavky,  
implicitné záväzky,  
podmienené záväzky,  
jednorazové vplyvy,  
hospodárenie podnikov štátnej správy.  
24  
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 vláda schválila 11. októbra 2017, NR SR ho  
vzala na vedomie spolu so schválením zákona o štátnom rozpočte na rok 2018 na 23. schôdzi dňa  
13. decembra 2017. MF SR zverejnilo rozpočet na svojej internetovej stránke dňa 14. februára 2018.  
V rozpočte sú uvedené všetky zákonom definované údaje (popis obsahu rozpočtu je  
uvedený v boxe 4), po obsahovej stránke však neboli niektoré dostatočne vysvetlené  
a zdôvodnené, čo sťažilo jeho vyhodnotenie a identifikáciu potenciálnych rizík45.  
Box 4: Obsah dokumentov popisujúcich rozpočet verejnej správy  
Rozpočet verejnej správy na roky 2018 až 2020  
Rozpočet verejnej správy na roky 2018-2020 (RVS 2018-2020) obsahuje hlavnú knihu a 8 príloh. Tabuľky  
rozpočtu obsahujú údaje za roky 2015 až 2020 v zmysle požiadaviek ústavného zákona.  
Súčasťou hlavnej knihy rozpočtu je konsolidovaná bilancia verejnej správy a aktuálny odhad  
deficitu VS za rok 2017. Zmeny na strane príjmov a výdavkov oproti rozpočtu na rok 2017 v členení  
podľa metodiky ESA2010 dokumentuje priložená tabuľka, bližšie rozvíja text. Vzhľadom na to, že vývoj  
jednotlivých príjmových a výdavkových položiek môže byť ovplyvnený metodickými zmenami  
a navzájom sa kompenzujúcimi úpravami, na lepšie pochopenie a vyhodnotenie vývoja vo verejných  
financiách v roku 2017 sú potrebné dodatočné informácie, prípadne podrobnejšia analýza. Oproti RVS  
2017-2019 absentuje detailnejšia tabuľka, ktorá by očakávané zmeny priblížila a zosumarizovala  
a vytvorila tak lepší prehľad o najvýznamnejších zmenách v rozpočte.  
Aktualizácia stratégie riadenia štátneho dlhu (príloha č. 6) nemení ciele definované v Stratégii  
riadenia štátneho dlhu na roky 2015 až 2018. Súčasne s ohľadom na aktuálny makroekonomický vývoj  
a situáciu na finančných trhoch nepredpokladá zásadné zmeny oproti pôvodnému návrhu tejto  
stratégie.  
Zverejňovanie daňových výdavkov umožňuje presnejšie posúdiť náklady realizovaných politík vlády.  
Povinnosť zverejnenia daňových výdavkov a ich vplyvu na daňové príjmy vyplýva aj zo smernice Rady  
2011/85/EÚ o požiadavkách na rozpočtové rámce členských krajín. Vyčíslenie daňových výdavkov  
v rámci RVS 2018-2020 (v časti 3.5 hlavnej knihy) zodpovedá manuálu MF SR.  
Implicitné záväzky (príloha č. 5) predstavujú skryté zadlženie verejného sektora nad rámec  
oficiálnych štatistík o dlhu. Okruh implicitných záväzkov aktuálne zahŕňa náklady spojené  
so starnutím populácie (výdavky na dôchodky, zdravotníctvo, dlhodobá starostlivosť a školstvo),  
náklady spojené s likvidáciou jadrových zariadení, ako aj PPP projekty (obchvat D4/R7 a rýchlostná  
cesta R1).  
Podmienené záväzky verejnej správy (príloha č. 4) sú definované ako iné pasíva účtovnej jednotky  
vykazované v poznámkach v rámci individuálnej účtovnej závierky. Ich potenciálne vplyvy na verejné  
financie sú často ťažko kvantifikovateľné, a preto sú zväčša popisované len v kvalitatívnej rovine.  
Osobitá časť RVS 2018-2020 (časť 3.6 hlavnej knihy) je venovaná jednorazovým vplyvom. Jednorazové  
a dočasné opatrenia identifikované MF SR (spĺňajúce definíciu európskych fiškálnych pravidiel)  
v rokoch 2015 až 2020 sumarizuje priložená tabuľka, textová časť ich popisuje.  
45  
RRZ dodatočne požiadala o sprístupnenie dát a zodpovedanie doplňujúcich otázok. MF SR požiadavke vyhovelo  
a niektoré témy boli ďalej hlbšie konzultované.  
25  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Príloha č. 3 rozpočtu obsahuje základné informácie o hospodárení štátnych podnikov (vlastné  
imanie, hospodársky výsledok). Štátne podniky sú členené podľa vlastníckeho podielu kapitol štátneho  
rozpočtu, pričom v rámci kapitoly ministerstva zdravotníctva s výnimkou Všeobecnej zdravotnej  
poisťovne absentujú ukazovatele o hospodárení zvyšných spoločností. Predpokladané smerovanie  
štátnych podnikov nie je, podobne ako v minulých rozpočtoch, zdôvodnené, čo sťažuje vyhodnotenie  
potenciálneho rizika pre verejnú správu plynúceho z ich hospodárenia. Pre úplné vyhodnotenie rizika  
by bolo vhodné zahrnúť aj ukazovatele o hospodárení podnikov MH Manažment doplnené o stručný  
popis predpokladaného vývoja. Prehľadnosť tejto časti by zvýšila informácia o tom, ktoré z uvedených  
subjektov sú súčasťou verejnej správy a zosúladenie ich očakávaných výsledkov s predpokladmi  
hospodárenia v metodike ESA2010 zahrnutých v rozpočte verejnej správy.  
Rozpočet v rámci prílohy č. 8 prezentuje odpočet plnenia opatrení z revízie výdavkov  
(tzv. priebežná implementačná správa) na základe predchádzajúcich analýz Útvaru hodnoty za  
peniaze. Opatrenia na zníženie výdavkov boli navrhnuté za oblasť zdravotníctva, dopravy  
a informatizácie. Správa za prvý polrok 2017 konštatuje, že vybrané rezorty plnili navrhované opatrenia  
v priemere na 51 %. Aj keď rezorty vo viacerých oblastiach zaznamenali pokrok, opatrenia boli počas  
prvého polroka 2017 realizované pomaly. Kvalita dát, ich dostupnosť a validácia zostáva i naďalej  
problémom pre všetky tri rezorty.  
Nad rámec implementačnej správy boli súčasťou rozpočtu (príloha č. 7) analýzy v rámci kapitoly  
školstva, životného prostredia, práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré vykonal Útvar hodnoty za  
peniaze. Z textov rozpočtu nebolo zrejmé, či vplyvy navrhovaných opatrení na zvýšenie efektívnosti  
výdavkov v daných kapitolách boli zapracované do RVS 2018-2020. Ich nezapracovanie potvrdili až  
dodatočné odpovede MF SR.  
Návrh rozpočtového plánu na rok 2018  
V zmysle požiadaviek Európskej komisie MF SR pripravilo aj Návrh rozpočtového plánu SR na rok 2018,  
ktorý poskytuje doplňujúce informácie k Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020  
schváleného vládou. Materiál predstavuje analytický pohľad na hospodárenie verejnej správy. Definujú  
sa v ňom ciele vlády na nadchádzajúce obdobie, k dispozícii je podrobnejšia kvantifikácia opatrení na  
dosiahnutie stanovených cieľov, vyčíslenie analytických fiškálnych ukazovateľov ako štrukturálne saldo  
rozpočtu, výdavkové pravidlo, scenár nezmenených politík. Tento dokument svojím obsahom sčasti  
kompenzoval chýbajúce informácie z RVS 2018-2020.  
RRZ popri zákonom definovaných požiadavkách na obsah rozpočtu posudzuje rozpočtovú  
transparentnosť aj z hľadiska vypovedacej schopnosti a zrozumiteľnosti informácií uvedených  
v dokumentoch rozpočtu, aktuálnosti rozpočtu, konzistentného použitia metodiky ESA2010  
a miery kontroly parlamentu nad schvaľovaním a plnením rozpočtu. Do týchto oblastí smerovali  
aj odporúčania RRZ v správe z augusta 2017, pričom s výnimkou pokračovania revízie  
výdavkov nedošlo v tomto smere k žiadnemu posunu. Navyše v porovnaní s Rozpočtom  
verejnej správy na roky 2017 až 2019 došlo k prehĺbeniu rozdielov medzi opatreniami  
zapracovanými v rozpočte a schválenou legislatívou, čo znižuje transparentnosť  
aktuálneho rozpočtu. Na druhej strane pozitívom je, že súčasťou rozpočtu sa stal aj  
odpočet plnenia opatrení identifikovaných v rámci projektu Hodnota za peniaze, ktoré  
boli zapracované v Rozpočte verejnej správy na roky 2017 až 2019.  
Zrozumiteľnosť rozpočtu  
Jednou zo základných čŕt rozpočtovej transparentnosti je zrozumiteľnosť informácií uvedených  
v dokumentoch rozpočtu. Z pohľadu RRZ ide o informácie, ktoré sú kľúčové z hľadiska  
komplexného posúdenia rozpočtu (napríklad vyčíslenie rizík, posúdenie súladu s fiškálnymi  
26  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
pravidlami). Nemenej dôležité je aj odprezentovanie rozpočtu verejnosti. Z týchto dôvodov RRZ  
identifikovala oblasti, v ktorých by zmeny mohli zlepšiť vypovedaciu schopnosť rozpočtu:  
Rozpočet prezentuje informácie o aktuálnom odhade deficitu verejnej správy za rok 2017  
podľa základných príjmových a výdavkových položiek definovaných metodikou ESA2010.  
Vzhľadom na to, že ich vývoj môže byť v porovnaní s rozpočtom ovplyvnený metodickými  
zmenami a navzájom sa kompenzujúcimi úpravami, na lepšie pochopenie a vyhodnotenie  
odhadu MF SR sú potrebné dodatočné informácie. Na zlepšenie vypovedacej schopnosti  
by bola potrebné doplniť aj tabuľku s hlavnými vecnými faktormi vysvetľujúcimi  
najvýznamnejšie rozdiely voči rozpočtu, podobne ako to bolo napríklad v Rozpočte  
verejnej správy na roky 2017-2019.  
V rozpočte sú stanovené ciele v oblasti salda verejnej správy na roky 2018 až 2020, pričom  
opatrenia, ktorými by sa zabezpečilo splnenie rozpočtových cieľov oproti  
plánovaným rozpočtovaným hodnotám v rokoch 2019 a 2020, bližšie nešpecifikuje46.  
Hlavné ukazovatele fiškálnej politiky (prognóza hrubého dlhu, štrukturálne saldo, vývoj  
upravených výdavkov) sú prezentované za predpokladu dosiahnutia cieľov a nie na základe  
rozpočtovaných príjmov a výdavkov, čím navodzujú priaznivejšiu situáciu ako bola  
zapracovaná v rozpočte.  
V rozpočte chýbajú základné údaje o predpokladoch hospodárenia niektorých  
štátnych podnikov (vo vlastníctve MH Manažment, a.s., zdravotnícke zariadenia  
s majetkovou účasťou Ministerstva zdravotníctva SR). Na lepšie posúdenie plánovaných  
výsledkov hospodárenia a vzájomných vzťahov s rozpočtom verejnej správy by bolo vhodné  
doplniť aj stručný komentár k najvýznamnejším podnikom.  
Napriek tomu, že v minulosti došlo k výraznému zlepšeniu porovnateľnosti  
vykazovaných a rozpočtovaných údajov (rozpočtovanie mimorozpočtových účtov  
štátneho rozpočtu a samospráv), stále nie je zabezpečená ich úplná porovnateľnosť.  
Zo zákona sa nerozpočtujú podnikateľské príjmy a výdavky verejných vysokých škôl.  
Zároveň nie sú v rozpočte zahrnuté predpoklady vývoja príjmov a výdavkov niektorých  
subjektov ústrednej vlády (napríklad štátne podniky Rudné bane a Hydromeliorácie)  
a samospráv (niektoré podniky a neziskové spoločnosti).  
Rozpočet obsahuje informácie o opatreniach v kapitole školstva, životného prostredia,  
práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré boli identifikované v rámci revízie výdavkov.  
Z rozpočtu nie je jednoznačné, ktoré opatrenia s rozpočtovými vplyvmi boli číselne  
zapracované v rozpočte a ktoré nie.  
Rozpočet v časti o daňových príjmoch informuje len o prognóze Výboru pre daňové  
prognózy zo septembra 2017, pričom sú v ňom zapracované aj príjmy, ktoré v čase  
schvaľovania rozpočtu neboli posudzované výborom (viac v boxe 5). K zvýšeniu  
transparentnosti by napomohlo, keby sa všetky dodatočné úpravy (prijatá legislatíva,  
46  
Cieľom RVS 2018-2020 je dosiahnutie deficitu verejnej správy vo výške 0,83 % HDP v roku 2018, vo výške  
0,10 % HDP v roku 2019 a vyrovnaného rozpočtu v roku 2020. Rozpočet je však zostavený s deficitom 0,32 % HDP  
v roku 2019 a 0,27 % HDP v roku 2020.  
27  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
metodické zmeny, prípadná reklasifikácia rozpočtových položiek) nad rámec prognózy  
VpDP premietli aj do výslednej tabuľky daňovo-odvodových príjmov verejnej správy.  
Z dôvodu ucelenosti údajov by bolo vhodné, aby príslušná časť rozpočtu obsahovala  
informácie o všetkých daňových príjmoch podľa rozpočtovej klasifikácie47.  
Box 5: Daňovo-odvodové príjmy Rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020  
Východiskom pre tvorbu Rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 bola prognóza daňových  
a odvodových príjmov schválená Výborom pre daňové prognózy na jeho 47. zasadnutí dňa  
21. septembra 2017 (tabuľka 3). Nad rámec tejto prognózy boli do rozpočtu, ktorý je uvedený  
v Rozpočtovom informačnom systéme MF SR, zapracované dodatočné opatrenia (spotrebná daň  
z poistného, zmeny v zdanení hazardu, rezerva na zavedenie 13. a 14. platu a oslobodenie dohôd  
dôchodcov), o ktorých predseda výboru informoval členov v súlade so štatútom výboru listom  
v októbri 201748. Okrem tejto zmeny došlo v rozpočte k reklasifikácii odvodu z povinného  
zmluvného poistenia z nedaňových príjmov do daňových príjmov, o čom boli členovia výboru  
dodatočne informovaní v júni 2018.  
Nad rámec týchto zmien boli na 23. schôdzi NR SR49 prijaté ďalšie zmeny ovplyvňujúce daňové  
príjmy (zmeny v zákone o dani z príjmov a zrušenie odvodovej odpočítateľnej položky na zdravotné  
poistenie u zamestnávateľov). Tieto zmeny neboli do RVS 2018-2020 zapracované. Členovia výboru  
boli o nich informovaní listom predsedu výboru50 nad rámec povinností vyplývajúcich zo štatútu  
výboru v decembri 2017.  
O daňových a odvodových príjmoch verejnej správy ucelene informuje hlavná kniha rozpočtu  
v častiach 3.1 až 3.3. Tieto časti RVS 2018-2020 prezentujú schválenú prognózu VpDP, pričom  
vysvetľujúci text k tabuľke obsahuje slovnú informáciu o tom, že v rozpočte je zapracovaný aj  
odhadovaný príjem odvodu zo životného a neživotného poistenia bez ďalších podrobností. Daňovo-  
odvodové príjmy VS na roky 2018-2020 uvedené v hlavnej knihe rozpočtu nie sú totožné s tými, ktoré  
zapracované rozpočte. Z príslušných rozpočtových dokumentov teda nie je zrejmé, s akou  
prognózou daňových a odvodových príjmov uvažuje RVS 2018-2020.  
Tab 3: Prehľad jednotlivých zložiek prognózy daňových a odvodových príjmov  
Daňové a odvodové príjmy verejnej správy  
VpDP  
(september 2017)  
List - opatrenia  
(október 2017)  
List - opatrenia  
(december 2017)  
Metodická  
zmena*  
Informácia členom VpDP  
RVS 2018-2020 - tabuľky  
RVS 2018-2020 - RIS  
áno  
áno  
áno  
áno  
nie  
áno  
nie  
nie  
nie**  
nie  
áno  
áno  
* Ide o reklasifikáciu odvodu z povinného zmluvného poistenia z nedaňových do daňových príjmov.  
** Členovia VpDP boli informovaní o metodickej zmene na zasadnutí v júni 2018.  
RIS – Rozpočtový informačný systém  
Zdroj: RRZ  
Rozdiely v úrovni prognózovaných daňových príjmov verejnej správy ilustruje tabuľka 4. Nad rámec  
týchto rozdielov sú v rozpočte zapracované opatrenia ovplyvňujúce daňové príjmy na strane výdavkov  
v podobe rezerv (oslobodenie dohôd dôchodcov a zavedenie 13. a 14. platu).  
47  
Ide o daňové príjmy podľa ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie (hlavná kategória 100).  
List predsedu VpDP (október 2017).  
Na tejto schôdzi schválila NR SR aj zákon o štátnom rozpočte na rok 2018 a Rozpočet verejnej správy na roky 2018  
48  
49  
List predsedu VpDP (december 2017).  
50  
28  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Tab 4: Daňové príjmy verejnej správy (dane definované štatútom VpDP, akruálne, mil. eur)  
2018  
2019  
2020  
1. Zasadnutie Výboru pre daňové prognózy (september 2017)  
2. Zasadnutie VpDP + list predsedu VpDP (október 2017)  
3. Text v RVS 2018-2020 (hlavná kniha, časť 3.2)  
4. RVS 2018-2020 v Rozpočtovom informačnom systéme  
Rozdiel (4-2)  
26 566  
26 582  
26 566  
26 605  
23  
28 032  
28 064  
28 032  
28 087  
23  
29 596  
29 629  
29 596  
29 652  
23  
Rozdiel (4-3)  
39  
55  
55  
Zdroj: RRZ, MF SR  
Aktuálnosť rozpočtu  
Pri príprave a schvaľovaní rozpočtu nie sú stanovené pravidlá51, ktoré opatrenia  
vyžadujúce zmenu legislatívy a v akej fáze legislatívneho procesu, je potrebné do  
rozpočtu zapracovať. Tento nedostatok sa vo veľkej miere prejavil pri príprave RVS 2018-2020.  
V rozpočte neboli zapracované niektoré zmeny, ktoré boli schválené resp. boli v procese  
schvaľovania NR SR v čase, keď NR SR schválila zákon o štátnom rozpočte na rok 2018  
(tabuľka 5). Na druhej strane rozpočet obsahuje vplyvy opatrení, u ktorých v čase jeho  
schválenia nebolo zverejnené legislatívne znenie. Navyše časť opatrení ovplyvňujúcich príjmy  
verejnej správy je v rozpočte zapracovaná na strane výdavkov v podobe rezerv, čo skresľuje  
celkovú úroveň príjmov a výdavkov verejnej správy. Zníženie transparentnosti v oblasti  
rozhodovania o zahrnutí opatrení do rozpočtu verejnej správy sťažuje vyhodnotenie  
rozpočtu z pohľadu dosiahnutia deklarovaných cieľov v oblasti salda rozpočtu, vývoja  
štrukturálneho salda a upravených výdavkov. V prípade zapracovaných opatrení, ktoré ešte  
nemajú legislatívnu podobu, sa vytvára riziko nenaplnenia ich predpokladaných vplyvov52.  
Tab 5: Prehľad významných legislatívnych zmien znižujúcich transparentnosť rozpočtu  
Zapracovanie  
v RVS 2018-2020  
Stav v čase  
schvaľovania  
rozpočtu  
Vplyvy (mil. eur)  
2018 2019 2020  
Schválené  
VpDP  
Opatrenie  
áno/nie  
áno  
P/V*  
Spotrebná daň z poistného  
Zmeny v zdanení hazardu  
chýba legislatíva  
chýba legislatíva  
chýba legislatíva  
schválené NR SR  
chýba legislatíva  
NR SR - 1. čítanie  
schválené NR SR  
schválené NR SR  
nie  
-
P
16  
32  
28  
32  
28  
áno  
P
65  
Zavedenie 13. a 14. platu  
nie  
nie  
-
áno  
V, rezerva  
V, rezerva  
V
-50  
-51  
-52  
Oslobodenie dohôd dôchodcov  
Zvýšenie prísp. na opatrovanie ZŤP  
Príplatky (noc, sviatok, víkend)  
Zmeny v dani z príjmov  
áno  
áno  
-18  
-9  
-4  
21  
-56  
-19  
-9  
-56  
-20  
-32  
78  
nie  
nie  
nie  
čiast.** V, rezerva  
nie  
nie  
-
-
Zrušenie OOP u zamestnávateľov  
89  
Sociálnoprávna ochrana detí a  
sociálna kuratela  
NR SR - 1. čítanie  
-
nie  
-
0
-23  
-25  
* P/V - príjmy/výdavky, ** sú zohľadnené iba možné negatívne vplyvy v rezerve  
Zdroj: MF SR, NR SR  
Pozn.: tabuľka zobrazuje vplyvy zapracované v rozpočte. V prípade opatrení nezahrnutých do rozpočtu ide o odhady MF SR resp.  
odhady z predkladacej správy.  
51  
Podobné pravidlá existujú napríklad v rámci Výboru pre daňové prognózy, ktorého štatút špecifikuje, aké  
legislatívne opatrenia môžu byť predmetom prognózy výboru (legislatívne znenie opatrenia schválené vládou  
a opatrenia, ktorých návrh je v čase konania výboru minimálne v druhom čítaní v NR SR, pokiaľ nebol schválený  
vládou).  
Toto riziko sa už potvrdilo v prípade spotrebnej dane z poistného a zmien v zdanení hazardu v roku 2018, keďže  
v súčasnosti vláda uvažuje s platnosťou týchto opatrení od roku 2019.  
52  
29  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Použitie metodiky ESA2010  
Z hľadiska transparentnosti je dôležité aj používanie metodiky ESA2010 konzistentne s tým, ako  
vykazuje údaje Štatistický úrad SR po overení Eurostatom. RRZ opakovane poukazuje na to,  
že rozpočet v niektorých položkách nie je zostavený v zmysle metodiky ESA2010, čo  
zároveň v minulosti potvrdili aj skutočné údaje notifikované Eurostatom. V prípade RVS  
2018-2020 išlo najmä o tieto transakcie:  
Rozpočtovanie príjmov z predaja emisných kvót, ktoré zahŕňa len hotovostnú  
transakciu bez úpravy na metodiku ESA2010 zohľadňujúcu objem bezplatne pridelených  
kvót firmám na Slovensku a ich skutočnú spotrebu53, čím sa každoročne vytvárajú riziká  
v rozpočte.  
Úrokové náklady štátneho dlhu nie sú zaznamenané metodicky správne. Emitovanie  
dlhopisov s prémiou54 by malo zvyšovať úrokové výnosy namiesto znižovania úrokových  
nákladov, čím sa môžu významne znížiť rozpočtované úrokové náklady a výnosy  
v porovnaní so skutočnosťou. Zároveň dochádza k skresleniu vývoja primárneho salda  
v čase medzi údajmi za skutočnosť a rozpočtom.  
Z rozpočtu nie je zrejmé, či reflektuje metodiku zaznamenávania dividend zo štátnych  
podnikov používanú Štatistickým úradom SR55 od apríla 2016. Týka sa to najmä  
spoločnosti SPP, ktorá každoročne od roku 2014 vypláca dividendy z mimoriadnych  
ziskov svojich dcérskych spoločností a kde stále existuje priestor na mimoriadne  
dividendy. Tieto nie sú podľa metodiky ESA2010 príjmom verejnej správy. Nejasnosti  
ohľadom rozpočtovaných hodnôt potvrdzuje aktuálny odhad MF SR na rok 2018, ktorý  
uvažuje s riadnym príjmom od SPP vo výške 229 mil. eur a superdividendou 71 mil. eur  
(rozpočet uvažoval iba s riadnym príjmom vo výške 300 mil. eur).  
Rozpočet zároveň neposkytuje zdôvodnenie pri transakciách, ktoré môžu vyvolať  
pochybnosti o správnom použití metodiky ESA2010, ako je napríklad zaznamenanie  
vysporiadania technologických zariadení Cyklotrónového centra SR56 v odhade salda  
na rok 2017.  
53  
MF SR argumentuje tým, že úprava na metodiku ESA2010 je možná až po skončení roka, kedy sú k dispozícii  
skutočné údaje. Podľa názoru RRZ ide o selektívny prístup, keďže MF SR do návrhu rozpočtu zapracúva  
predpoklady o cene a množstve kvót predávaných v aukciách, ale nezahŕňa predpoklady o bezplatnom pridelení  
a spotrebe emisných kvót (údaje potrebné pre zaznamenanie podľa metodiky ESA2010). Ide o údaje, ktoré  
sa v čase výrazne nemenia a navyše, plánované údaje o bezplatnom pridelení kvót sú zverejnené.  
Ide o situáciu, kedy investori požadujú nižšie výnosy z dlhopisu ako je jeho pravidelná kupónová platba. Cena  
dlhopisu je v takomto prípade vyššia ako jeho menovitá hodnota (vzniká tzv. prémia).  
Ide o skúmanie pôvodu zisku (z riadnej alebo mimoriadnej činnosti, akou je napríklad precenenie majetku) nielen  
v materskej, ale aj v dcérskych spoločnostiach.  
Zaznamenanie tejto transakcie nemalo vplyv na saldo verejnej správy v roku 2017 tak, ako predpokladal aj odhad  
uvedený v rozpočte. V rozpočte však chýbalo zdôvodnenie tohto predpokladu.  
54  
55  
56  
30  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Kontrola parlamentu nad rozpočtom  
Dôležitú úlohu v rámci rozpočtového procesu by mala zohrávať aj NR SR, pričom RRZ  
identifikovala viaceré oblasti, v ktorých by bolo vhodné posilniť kontrolu NR SR nad rozpočtom:  
Podľa RRZ súčasný legislatívny rámec schvaľovania rozpočtu v NR SR nie je  
z pohľadu predmetu a obsahu schvaľovaných dokumentov vyhovujúci. Schvaľovanie  
hotovostného štátneho rozpočtu NR SR na najbližší rok je dané historicky a už  
nepostačuje na zachytenie kľúčových sledovaných parametrov verejných financií  
a všetkých zmien vo verejných financiách v súlade s európskymi štandardmi  
definovanými metodikou ESA2010.  
RRZ opakovane upozorňuje na veľký objem rezerv vytváraných v kapitole Všeobecnej  
pokladničnej správy, t.j. mimo rozpočtu jednotlivých ministerstiev a iných inštitúcií  
štátneho rozpočtu (graf 11). Z pohľadu transparentnosti znižuje veľký objem rezerv  
kontrolu NR SR nad výdavkami rozpočtu, keďže významná časť rezerv nie je  
dostatočne špecifikovaná a môžu byť použité na rôzne účely podľa rozhodnutia vlády  
alebo ministra financií.  
Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy uvádza len tri konkrétne rezervy  
(rezerva vlády SR, rezerva predsedu vlády SR a rezerva na prostriedky EÚ a odvody  
do EÚ), o použití ktorých je NR SR informovaná57. Tvoria však iba približne 20 %  
všetkých rezerv (graf 12). Informácie o použití ostatných rezerv sa nezverejňujú, NR SR  
o nich nie je informovaná. Zároveň nie sú stanovené transparentné pravidlá, akým  
spôsobom a na aké výdavky možno tieto rezervy použiť.  
Graf 11: Rozpočtované rezervy a ich podiel na  
celkových výdavkoch štátneho rozpočtu  
Graf 12: Rezervy štátneho rozpočtu (mil. eur)  
* Rozpočet VS na roky 2018-2020  
Zdroj: RRZ, MF SR  
R – Rozpočet VS na roky 2018-2020  
Zdroj: RRZ, MF SR  
Kontrolu NR SR nad výdavkami rozpočtu znižujú aj nepoužité a do ďalších rokov  
prenesené58 kapitálové výdavky štátneho rozpočtu, ktoré nemajú stanovený  
57  
58  
MF SR považuje právnu úpravu kontroly NR SR nad použitím rozpočtových rezerv za dostatočnú a nepripravuje  
zmeny v tejto oblasti.  
Podľa §8, ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy možno kapitálové výdavky  
použiť na určený účel aj v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po rozpočtovom roku, na ktorý boli  
rozpočtované.  
31  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
konkrétny účel použitia59 a sú k dispozícii v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy  
(VPS). Ich veľkosť sa výrazne zvýšila od roku 2015 (graf 13), pričom o ich použití  
rozhoduje vláda alebo minister financií.  
V prípade rezerv, ktoré majú všeobecne definovaný účel použitia, presuny medzi rokmi  
výrazne znižujú transparentnosť ich použitia. Časť prostriedkov presunutých z roku 2016  
do roku 2017 vo forme kapitálových výdavkov bola pôvodne tvorená rezervami  
rozpočtovanými v bežných výdavkoch (rezerva na lepší výber daní a rezerva na odvod do  
rozpočtu EÚ). Rozpočtovými opatreniami sa tieto prostriedky v roku 2017 použili na  
úhradu bežných výdavkov, čím došlo nepriamo k presunu bežných výdavkov medzi  
rokmi60.  
Graf 13: Kapitálové výdavky ŠR presunuté do  
ďalších rokov (% HDP)  
Pozn.: KV – kapitálové výdavky  
Zdroj: MF SR  
Ide o výdavky, ktoré sa rozpočtujú na daný rok (zdroj 111),  
nepoužijú sa a zaviažu sa s možnosťou použitia v ďalších  
rokoch.  
3.2.2 Súhrnná výročná správa  
Zámerom súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky je priniesť pohľad na stav a vývoj  
hospodárenia verejných financií krajiny, vrátane vyčíslenia čistého bohatstva. Ústavný zákon  
definuje nasledovné údaje (okrem údajov, ktoré ustanovuje osobitný zákon), ktoré by správa  
mala obsahovať:  
bilanciu rozpočtu verejnej správy,  
jednorazové vplyvy,  
vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu,  
výšku čistého bohatstva Slovenskej republiky,  
hospodárenie podnikov štátnej správy.  
59  
60  
Sú určené na vybrané resp. významné investície bez bližšej špecifikácie.  
Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy umožňuje priamy presun bežných výdavkov len v špecifických  
prípadoch. Do ďalších rokov možno presunúť len tie bežné výdavky (okrem mzdových), ktoré subjekt prijal po  
1. auguste a musia sa použiť do konca marca nasledujúceho roka. Účel použitia výdavkov môže zmeniť vláda  
(„Vláda môže zmeniť účel použitia výdavkov, ktoré možno použiť v nasledujúcich rozpočtových rokoch; pri zmene  
účelu použitia na bežné výdavky je tieto možné použiť len do konca rozpočtového roka, v ktorom bol zmenený  
účel použitia výdavkov.“ §8 ods. 4 zákona 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy).  
32  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Návrh súhrnnej výročnej správy SR za rok 2016 schválila vláda dňa 8. novembra 2017 a NR SR ho  
vzala na vedomie dňa 13. novembra 2017.  
V súhrnnej výročnej správe sú uvedené všetky zákonom definované údaje (popis obsahu  
správy je uvedený v boxe 6). RRZ popri zákonom definovaných požiadavkách na obsah správy  
posudzuje transparentnosť aj z hľadiska vypovedacej schopnosti a zrozumiteľnosti informácií  
uvedených v správe a možností skvalitnenia analýzy čistého bohatstva. Do týchto oblastí  
smerovali aj odporúčania RRZ v správe z augusta 2017, pričom pokrok sa dosiahol  
vo zvyšovaní vzájomnej konzistentnosti jednotlivých zložiek čistého bohatstva.  
V ostatných oblastiach nedošlo k žiadnej zmene:  
V správe naďalej absentuje informácia o schválenom rozpočte v rovnakej  
štruktúre, ktorá by v prípade porovnateľného zostavenia rozpočtu umožnila priame  
porovnanie vývoja v jednotlivých subjektoch.  
Strednodobou ambíciou by malo byť zostavenie súvahy verejného sektora, čo si  
vyžiada rozšírenie pokrytia súhrnného celku verejnej správy na celý verejný sektor  
a zabezpečenie účtovnej konsolidácie. Malo by dôjsť aj k rozšíreniu údajovej základne  
ako i zlepšeniu postupov kvantifikácie niektorých položiek.  
Ocenenie zatiaľ nevyčíslených zložiek čistého bohatstva a odstránenie  
zostávajúcich metodických nezrovnalostí pri jeho vykazovaní (odlišný prístup  
odhadu implicitných záväzkov univerzálneho dôchodkového systému v porovnaní so  
systémom ozbrojených zložiek) by mohli prispieť k zlepšeniu vypovedacej schopnosti  
čistého bohatstva.  
Z hľadiska interpretácie údajov je kľúčové zabezpečenie prepojenia zmeny čistého  
bohatstva s hospodárením vlády v metodike ESA2010, čo umožní posúdenie  
opatrení fiškálnej politiky vlády v kontexte zmien čistého bohatstva61. Súčasné  
nastavenie zberu údajov zatiaľ takéto prepojenie neumožňuje, pričom MF SR  
nešpecifikovalo, kedy by k tomu mohlo dôjsť62.  
Box 6: Obsah Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2016  
Správa obsahuje konsolidovanú bilanciu príjmov a výdavkov za celú verejnú správu na horizonte  
troch rokov (2014-2016) a bilancie jednotlivých subjektov verejnej správy63 v metodike ESA 2010.  
Naďalej však absentuje informácia o schválenom rozpočte v rovnakej štruktúre64, ktorá by v prípade  
61  
Poznanie vzájomných prepojení týchto ukazovateľov je dôležité z toho dôvodu, že niektoré transakcie  
sa z metodických dôvodov nemusia prejaviť v salde a dlhu verejnej správy, ale ovplyvňujú výšku čistého bohatstva.  
MF SR uviedlo, že bude ďalej pracovať na analýze rozdielov v jednotlivých metodikách hodnotenia výsledkov  
hospodárenia verejných financií (ESA, cash, účtovníctvo) s cieľom identifikácie vplyvov transakcií vlády na čisté  
bohatstvo (Odpovede MF SR k Správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2017, odpoveď č. 8, apríl  
2018).  
Konsolidovaná bilancia príjmov a výdavkov je súčasťou hlavného textu Súhrnnej výročnej správy SR za rok 2016.  
Detailné bilancie jednotlivých subjektov VS za rok 2016 sú súčasťou elektronickej prílohy s názvom:  
Tabulky_EDPnot_2016.  
62  
63  
64  
Porovnanie skutočnosti s rozpočtom je súčasťou štátneho záverečného účtu (ŠZÚ), v ktorom sa uvádzajú hlavné  
faktory, ktoré v danom roku prispeli k zmene salda v porovnaní s rozpočtom, pričom kvôli dostupnosti údajov  
sa analýza detailne sústreďuje na vývoj v štátnom rozpočte. SVS sa zameriava na analýzu vývoja verejných financií  
33  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
porovnateľného zostavenia rozpočtu umožnila priame porovnanie vývoja v jednotlivých subjektoch.  
Dokument obsahuje detailnejšiu štruktúru príjmov a výdavkov verejnej správy doplnenú o textovú  
informáciu o vývoji daných položiek v posledných troch rokoch, ako aj ich medziročný nárast  
v poslednom roku.  
Súčasťou správy je aj odhad štrukturálneho salda verejnej správy za rok 2016. Podľa prepočtov  
MF SR dosiahol štrukturálny deficit 2,1 % HDP, pričom cyklická zložka zodpovedá metodike  
Európskej komisie a makroekonomickej prognóze MF SR zo dňa 19. septembra 2017. Identifikované  
jednorazové opatrenia sú zverejnené v tabuľke pokrývajúcej trojročný horizont 2014-2016. Čistý dlh  
SR dosiahol k 31.12.2016 46,9 % HDP a oproti roku 2015 klesol o 1,2 p.b.  
Materiál obsahuje vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu za rok 2016  
v skrátenej podobe65, pričom viac sa zameriava na kvantitatívne ukazovatele riadenia dlhu. Cieľom  
riadenia dlhu je dosiahnutie tesného priblíženia sa k stanoveným hodnotám, resp. udržanie parametrov  
dlhu čo najbližšie k stanoveným hodnotám. Správa konštatuje, že priaznivé podmienky na finančných  
trhoch využilo Slovensko na podstatné zlepšenie rizikového profilu portfólia štátneho dlhu smerom  
k väčšej priemernej splatnosti a menšieho rizika negatívneho precenenia portfólia.  
Čisté bohatstvo verejného sektora dosiahlo k 31.12.2016 zápornú hodnotu 120 726 845 tis. eur  
(- 148,8 % HDP). Oproti predchádzajúcemu roku sa znížil negatívny podiel na HDP o 22,1 p.b., pričom  
za poklesom stálo najmä skvalitňovanie uplatňovania metodiky (očistenie implicitných záväzkov  
o výsluhové dôchodky), aktualizácia ekonomických prognóz a precenenie majetku.  
V súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti je dôraz kladený aj na popis hospodárenia  
podnikov štátnej správy. Hlavný text správy prezentuje hospodárenie vybraných štátnych podnikov,  
vrátane Národnej banky Slovenska, ktoré sa podieľajú na 91,2 % na celkovom vlastnom imaní všetkých  
podnikov štátnej správy prepočítaným na vlastnícke podiely štátu. Súčasťou je aj analýza zameraná na  
päť hlavných položiek, ktoré spôsobujú prírastok alebo úbytok vlastného imania, a to na výsledok  
hospodárenia bežného účtovného obdobia, dividendy, priame vklady spoločníkov do vlastného imania,  
zmeny majetku a záväzkov z precenenia a ostatné zmeny. Súčasťou prílohy č. 1 sú základné informácie  
o výsledku hospodárenia a vlastnom imaní všetkých podnikov štátnej správy a MH Manažmentu  
za roky 2014 až 2016, rovnako sa uvádza vlastnícky podiel štátu, ako aj medziročná zmena vyššie  
spomínaných ukazovateľov v poslednom roku.  
MF SR v správe potvrdilo zámer postupne analyzovať aj také časti bohatstva krajiny, ktoré nie sú  
vykázané v účtovných výkazoch z dôvodu náročnosti ich kvantifikácie a ocenenia (napr. nerastné  
suroviny, lesy a pod.). V tomto smere však nedošlo v správe k žiadnemu viditeľnému posunu  
v porovnaní s predchádzajúcim rokom.  
oproti predchádzajúcemu roku (medziročné zmeny). Oba materiály poskytujú detailnú analýzu príjmovej strany  
rozpočtu, rovnako majú snahu vysvetliť najväčšie vplyvy na saldo rozpočtu VS. Absentuje však dôkladnejšia  
analýza výdavkov za VS oproti rozpočtovaným hodnotám, ale aj z hľadiska medziročného vývoja.  
Kompletná, detailná Stratégia riadenia štátneho dlhu na roky 2015 až 2018 vrátane vyhodnotenia plnenia cieľov je  
súčasťou rozpočtu verejnej správy, špecifikuje cielenie číselných indikátorov rizika (refinančné riziko, riziko  
z precenenia a cudzo-menové riziko) a zostavuje sa na štvorročné obdobie.  
65  
34  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
3.3 Odporúčania RRZ na zlepšenie rozpočtovej transparentnosti  
Na základe hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej transparentnosti RRZ sformulovala  
odporúčania, ktoré by prispeli k zvýšeniu transparentnosti verejných financií:  
Výbor pre daňové prognózy  
Vo Výbore pre daňové prognózy prezentovať všetky príjmy, ktoré sú považované za dane  
a odvody v zmysle metodiky ESA2010.  
Uzákoniť používanie prognózy daňových a odvodových príjmov schválenej Výborom pre  
daňové prognózy v celom rozpočtovom procese, t.j. od prípravy programu stability až  
po schválenie rozpočtu v NR SR. Odborné otázky, medzi ktoré patrí aj prognózovanie  
príjmov, by mali byť oddelené od politických rozhodnutí vlády a národnej rady.  
Rozpočet verejnej správy  
Zvýšiť záväznosť trojročného rozpočtu a schvaľovať v parlamente celý trojročný rozpočet  
verejnej správy a pozmeňujúce návrhy k nemu v súlade s metodikou ESA2010. Súčasný  
spôsob schvaľovania (schvaľuje sa hotovostný štátny rozpočet na najbližší rok) je daný  
historicky a nepostačuje na zachytenie kľúčových sledovaných parametrov a všetkých  
zmien vo verejných financiách.  
Rozpočtovať všetky položky rozpočtu v súlade s metodikou ESA2010 a v prípade metodicky  
sporných transakcií uviesť zdôvodnenie ich zaznamenania v rozpočte.  
Upraviť legislatívny rámec tak, aby sa posilnila záväznosť rozpočtovaných výdavkov,  
vrátane stanovenia transparentných pravidiel pre tvorbu, použitie a zverejňovanie  
informácií o všetkých rezervách.  
Poskytnúť detailnejší obraz o vývoji vo verejných financiách v aktuálnom roku, najmä lepšie  
vysvetliť očakávané rozdiely v porovnaní so schváleným rozpočtom.  
Pokračovať v analýze ďalších oblastí verejných financií z hľadiska hodnoty za peniaze  
(VFM) a odpočte plnenia identifikovaných opatrení. Silnejšie previazanie rozpočtu  
s výsledkami získanými z VFM a jednoznačné informovanie o vplyvoch opatrení  
zapracovaných do rozpočtu by významne zvýšilo jeho transparentnosť a skvalitnilo  
diskusiu o prioritách vlády.  
V dokumentoch rozpočtu informovať o všetkých daňových príjmoch a odvodoch  
zapracovaných do rozpočtu.  
Zabezpečiť aktuálnosť rozpočtu v čase jeho schvaľovania. Je potrebné stanoviť pravidlá,  
ktoré opatrenia vyžadujúce zmenu legislatívy a v akej fáze legislatívneho procesu, je možné  
do rozpočtu zapracovať.  
Zverejňovať ukazovatele hospodárenia všetkých štátnych podnikov a podnikov MH  
Manažment. Hospodárenie podnikov doplniť o komentár aj v kontexte vyplácania dividend,  
vplyvu na výnos dane z príjmov právnických osôb a prípadných ďalších vzťahov  
s rozpočtom verejnej správy. Pokúsiť sa aspoň v kvalitatívnej rovine vyhodnotiť riziká  
plynúce z hospodárenia štátnych podnikov a podnikov MH Manažment.  
Súhrnná výročná správa  
Doplniť údaje o príjmoch a výdavkoch jednotlivých subjektov verejnej správy o schválený  
rozpočet.  
Ocenenie zatiaľ nevyčíslených zložiek ukazovateľa čistého bohatstva a odstránenie  
zostávajúcich metodických nezrovnalostí pri jeho vykazovaní (odlišný prístup odhadu  
35  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
implicitných záväzkov univerzálneho dôchodkového systému v porovnaní so systémom  
ozbrojených zložiek) by mohli prispieť k zlepšeniu vypovedacej schopnosti čistého  
bohatstva.  
Vytvoriť technické podmienky a v spolupráci s RRZ definovať metodiku prepojenia salda  
a dlhu verejnej správy so zmenou čistého bohatstva.  
36  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Referencie  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2014): Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2015): Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2016): Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej  
zodpovednosti a transparentnosti za rok 2015,  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2015): Hodnotenie Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2016): Hodnotenie Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky  
37  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2017): Hodnotenie strednodobých rozpočtových cieľov na  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2016): Hodnotenie plnenia pravidla o vyrovnanom rozpočte  
za rok 2015,  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2012): Ako vyhodnocovať dlhodobú udržateľnosť verejných  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2015): Zostavenie základného scenára vývoja verejných  
Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti  
Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy  
Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy  
38  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Príloha 1 – Prehľad plnenia pravidiel rozpočtovej  
zodpovednosti a transparentnosti  
Tab 6: Plnenie pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
Článok Odsek  
Znenie ústavného zákona  
Plnenie  
Poznámky  
12*  
(3)  
Nie je stanovený termín na  
predloženie materiálu. MF SR  
splnené za rok 2016, zvykne predkladať písomné  
zatiaľ nesplnené za zdôvodnenie do NR SR po  
Ak výška dlhu dosiahne 50 % podielu na HDP a zároveň  
nedosiahne 53 % podielu na HDP, ministerstvo financií zasiela  
národnej rade písomné zdôvodnenie výšky dlhu vrátane návrhu  
opatrení na jeho zníženie.  
rok 2017  
jesennej notifikácii. Splnenie za  
rok 2017 vyhodnotí RRZ v roku  
2019.  
6
(1)  
Štát  
finančne  
nezabezpečuje  
platobnú  
schopnosť  
Vo viacerých prípadoch však  
a nezodpovedá za platobnú schopnosť obce alebo vyššieho  
územného celku. Postup pri riešení platobnej neschopnosti  
obce alebo vyššieho územného celku ustanovuje zákon.  
zásahy  
vlády  
(poskytnutie  
splnené  
úveru, odpustenie) zlepšili  
finančnú pozíciu samosprávy.  
Ak zákon pri úprave pôsobnosti ustanovuje nové úlohy obci  
alebo vyššiemu územnému celku, štát na ich plnenie súčasne  
Chýba zhodnotenie súčasného  
stavu.  
(2)  
(3)  
nemožno vyhodnotiť  
zabezpečí  
obci  
alebo  
vyššiemu  
územnému  
celku  
zodpovedajúce finančné prostriedky.  
V súčasnosti  
prebieha  
Ak celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku  
dosiahne 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho  
rozpočtového roka a viac, obec alebo vyšší územný celok sú  
povinní zaplatiť pokutu, ktorú ukladá ministerstvo financií, a to  
vo výške 5 % z rozdielu medzi celkovou sumou dlhu a 60 %  
skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového  
roka. Celkovú sumu dlhu obce alebo vyššieho územného celku  
ustanovuje zákon.  
prebieha overovanie overovanie výšky dlhu za rok  
2017 u 31 obcí. Oslovených bolo  
aj 9 obcí, ktoré nepredložili  
potrebné výkazy. Po potvrdení  
výšky dlhu začne MF SR správne  
konanie o uložení pokuty.  
Povinnosť uplatňovať ustanovenie odseku 3 sa neuplatní počas  
24 mesiacov počnúc prvým dňom nasledujúcim po dni,  
v ktorom sa uskutočnilo ustanovujúce zasadnutie obecného  
zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku,  
ak nebola vo voľbách ako nový starosta, nový primátor alebo  
nový predseda vyššieho územného celku zvolená tá istá fyzická  
osoba, ako v predchádzajúcom volebnom období.  
(4)  
splnené  
Za rok 2017 sa táto výnimka pre  
žiadnu z overovaných obcí  
neuplatňuje.  
7
(1)  
splnené  
Rada pred určením ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti  
zverejní na svojom webovom sídle metodológiu výpočtov  
a predpoklady, ktoré použije pri určení ukazovateľa dlhodobej  
udržateľnosti.  
Rada pri určení ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti  
zohľadňuje  
(2)  
a) hodnotu štrukturálneho primárneho salda,  
splnené  
splnené  
prognózy demografického vývoja zverejnené  
b)  
Eurostatom,  
makroekonomické prognózy Výboru pre  
c) makroekonomické prognózy a dlhodobé  
makroekonomické prognózy EK,  
splnené  
splnené  
Využité modely RRZ na  
dlhodobé prognózy výdavkov citlivých na starnutie  
d)  
dôchodkové  
zabezpečenie  
populácie vypočítaných EK,  
a zdravotníctvo.  
e) dlhodobé prognózy kapitál. príjmov vypočítaných EK,  
f) implicitné záväzky a podmienené záväzky,  
splnené  
splnené  
39  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
g) iné ukazovatele ovplyvňujúce dlhodobú udržateľnosť.  
Postup pri určení limitu verejných výdavkov ustanoví zákon.  
-
Vláda  
testovať  
v roku 2019.  
deklarovala  
výdavkové  
zámer  
stropy  
(3)  
zatiaľ nesplnené  
* Čl. 12 je prechodným ustanovením k čl. 5 (do 31. decembra 2017).  
(-) znamená, že príslušné znenie zákona nebolo hodnotené  
Zdroj: RRZ  
Tab 7: Plnenie pravidiel rozpočtovej transparentnosti  
Článok Odsek  
Znenie ústavného zákona  
Plnenie  
Poznámky  
Za účelom zvýšenia transparentnosti v procese zostavovania  
rozpočtu verejnej správy sa zriaďujú Výbor pre daňové  
prognózy a Výbor pre makroekonomické prognózy (ďalej len  
„výbory“). Výbory sú poradnými orgánmi ministra financií.  
Výbor pre daňové prognózy najmenej dvakrát ročne vypracúva  
prognózy daňových a odvodových príjmov, a to do 15. februára  
8
(1)  
splnené  
(2)  
splnené  
splnené  
bežného rozpočtového roka  
a
do 30. júna bežného  
rozpočtového roka. Výbor pre makroekonomické prognózy  
najmenej dvakrát ročne vypracúva prognózy vývoja  
makroekonomiky, a to do 15. februára bežného rozpočtového  
roka a do 30. júna bežného rozpočtového roka.  
Subjekty verejnej správy sú povinné zostavovať svoj rozpočet  
najmenej na tri rozpočtové roky, pričom súčasťou návrhu  
rozpočtu je aj schválený rozpočet na bežný rozpočtový rok,  
údaje o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka  
a údaje o skutočnom plnení rozpočtu za predchádzajúce dva  
rozpočtové roky. Subjekty verejnej správy zohľadňujú pri  
zostavení svojho rozpočtu prognózy zverejnené ministerstvom  
financií podľa odseku 3.  
9
(1)  
Splnené za verejnú správu ako  
celok  
(rozpočet  
verejnej  
správy).  
Subjekty verejnej správy sú povinné zverejňovať údaje  
o rozpočte podľa odseku 1 do 30 dní po schválení ich rozpočtu  
a do 60 dní po skončení rozpočtového roka.  
RRZ  
zatiaľ  
z kapacitných  
(2)  
nehodnotené  
dôvodov nesledovala splnenie  
povinnosti za každý subjekt.  
Ministerstvo financií najmenej dvakrát ročne zverejňuje  
prognózy vypracované výbormi podľa čl. 8 ods. 3, a to do 15.  
februára bežného rozpočtového roka a do 30. júna bežného  
rozpočtového roka.  
(3)*  
splnené  
Rozpočet verejnej správy obsahuje okrem údajov, ktoré  
ustanovuje osobitný zákon,  
(4)  
Je  
potrebné  
detailnejšie  
členenie niektorých položiek  
a zabezpečenie  
porovnateľnosti  
(a) konsolidovanú bilanciu rozpočtu verejnej správy,  
splnené  
rozpočtovaných údajov so  
skutočnosťou.  
(b) stratégiu riadenia štátneho dlhu  
(c) údaje o daňových výdavkoch,  
splnené  
splnené  
splnené  
implicitných záväzkoch  
(d)  
Je potrebné ďalej rozširovať  
okruh subjektov poskytujúcich  
podmienených záväzkoch,  
splnené  
splnené  
splnené  
(e)  
informácie  
záväzkoch.  
o podmienených  
(f) jednorazových vplyvoch  
Chýbajú podniky s účasťou MH  
Manažment (nie sú zahrnuté  
v definícii štátnych podnikov)  
a adekvátny komentár.  
(g) o hospodárení podnikov štátnej správy;  
40  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Plánované hodnoty za podniky  
ministerstva zdravotníctva  
(s výnimkou VšZP) neboli  
príslušný správca kapitoly štátneho rozpočtu je povinný  
(h) predkladať ministerstvu financií požadované údaje za  
čiastočne splnené  
splnené  
hospodárenie podnikov štátnej správy.  
predložené.  
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky obsahuje okrem  
údajov, ktoré ustanovuje osobitný zákon,  
(5)  
Je  
potrebné  
salda  
zabezpečiť  
prepojenie  
a dlhu  
(a) aj výšku čistého bohatstva Slovenskej republiky,  
(b) bilanciu rozpočtu verejnej správy,  
verejnej správy so zmenou  
čistého bohatstva.  
Výšku rozpočtových položiek  
by bolo vhodné doplniť o údaj  
splnené  
splnené  
o rozpočtovanej  
sume  
príslušnej položky.  
vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho  
dlhu,  
(c)  
jednorazové vplyvy  
splnené  
splnené  
(d)  
(e)  
hospodárenie podnikov štátnej správy.  
* V ústavnom zákone č. 493/2011 Z. z. sa v odseku 3 čl.9 nachádza chybná odvolávka na neexistujúci odsek 3 čl. 8 (správne  
malo ísť o odsek 2 čl. 8).  
Zdroj: RRZ  
(-) znamená, že príslušné znenie zákona nebolo hodnotené  
41  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Príloha 2 – Vývoj dlhu v rokoch 2011 až 2021  
Hrubý dlh je jedným zo základných ukazovateľov vývoja zadlženia verejnej správy danej krajiny.  
Na jeho výšku sú naviazané viaceré fiškálne pravidlá, či už na európskej alebo národnej úrovni.  
Pravidelne ho zverejňuje Eurostat a je relatívne ľahko kvantifikovateľný, keďže záväzky sú  
vyjadrené v nominálnych hodnotách.  
Vývoj hrubého dlhu však neposkytuje ucelený obraz o tom, aký vplyv na jeho výšku má  
hospodárenie vlády. Zásadným nedostatkom tohto ukazovateľa je, že nezohľadňuje vývoj aktív  
verejnej správy. Vo všeobecnosti platí, že krajina je v lepšej situácii pri danej úrovni hrubého  
dlhu, ak má vyššie aktíva, keďže tieto môžu byť použité na jeho zníženie. Z tohto pohľadu je  
vhodnejším ukazovateľom čistý dlh, ktorý zverejňuje aj ministerstvo financií v súlade  
s definíciou z Paktu stability a rastu. Ide o hrubý dlh očistený o likvidné finančné aktíva, ako sú  
hotovosť na účtoch verejnej správy66, cenné papiere a kótované akcie.  
Rozdielny vývoj medzi obomi ukazovateľmi možno vidieť v roku 2014 (tabuľka 8), kde podiel  
hrubého dlhu na HDP medziročne klesol z 54,7 % na 53,5 % HDP. Čistý dlh však v rovnakom  
období vzrástol z 48,0 % HDP na 49,7 % HDP. To bolo spôsobené práve vývojom hotovosti  
na účtoch verejnej správy, keďže hrubý dlh sa znížil jej poklesom.  
Tab 8: Vývoj dlhu medzi rokmi 2011 až 2021  
2011  
2012  
2013  
2014  
2015  
2016  
2017  
2018  
2019  
2020  
2021  
(v mil. eur)  
1. Hrubý dlh  
30 847 37 926 40600 40 725 41 295 42 053 43 226 44 421 44 706 45 760 46 718  
1 708 4 780 4 986 2 886 3 357 3 995 4 552 4 815 4 318 4 866 5 182  
29 139 33 145 35 614 37 839 37 938 38 058 38 674 39 606 40 388 40 894 41 536  
2. Likvidné fin.aktíva  
3. Čistý dlh (1-2)  
(v % HDP)  
4. Hrubý dlh  
5. Likvidné fin.aktíva  
6. Čistý dlh (4-5)  
43,7  
2,4  
52,2  
6,6  
54,7  
6,7  
53,5  
3,8  
52,3  
4,3  
51,8  
4,9  
50,9  
5,4  
49,2  
5,3  
46,5  
4,5  
44,9  
4,8  
43,3  
4,8  
41,3  
45,6  
48,0  
49,7  
48,1  
46,9  
45,5  
43,9  
42,0  
40,1  
38,5  
p.m. Nom. HDP  
(mil. eur)  
70 627 72 704 74 170 76 088 78 896 81 154 84 985 90 212 96 092 102 010 107 905  
Zdroj: MF SR, ŠÚ SR  
Pozn.: prognóza na roky 2018 2021 je prevzatá z Programu stability Slovenska na roky 2018 2021  
Ukazovateľ čistý dlh má takisto svoje nedostatky, keďže nezohľadňuje vývoj ostatných aktív  
verejnej správy, ani vplyv aktuálnej fiškálnej politiky vlády na budúci vývoj aktív a záväzkov  
(napríklad implicitné a podmienené záväzky). Z tohto pohľadu by vhodným ukazovateľom bolo  
čisté bohatstvo, ktoré všetky tieto zložky bilancie zahŕňa. V súčasnosti však zatiaľ kvôli dátovým  
problémom a chýbajúcej metodike nie je možné prepojiť vývoj čistého bohatstva  
s hospodárením vlády. RRZ preto v snahe priblížiť analýzu vývoja dlhu k tomuto konceptu  
identifikovala také jednorazové a dočasné faktory ovplyvňujúce hotovosť, ktoré čisté  
bohatstvo nezlepšujú resp. ovplyvňujú ho iba dočasne (tabuľka 9). Po úprave čistého dlhu  
o tieto faktory získame informáciu o tom, ako sa vyvíjal dlh vplyvom trvalých opatrení vlády.  
66  
V prípade Slovenska tvorí hotovosť na účtoch verejnej správy vyše 95 % likvidných finančných aktív.  
42  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Prvou skupinou úprav sú jednorazové vplyvy, ktoré v metodike ESA2010 ovplyvňujú saldo  
verejnej správy v danom roku. V porovnaní so zoznamom jednorazových vplyvov, ktorý  
zverejňuje RRZ pri hodnotení rozpočtu, sa do úvahy berú iba také, ktoré majú vplyv na hotovosť.  
Druhou skupinou sú jednorazové vplyvy, ktoré neovplyvňujú saldo verejnej správy, ale  
majú vplyv na hotovosť. Ide o faktory, ktoré menia výšku hotovosti pri súčasnej zmene iných  
(nie likvidných) aktív alebo zmene takých záväzkov, ktoré nie sú súčasťou hrubého dlhu.  
V rokoch 2010 až 2020 RRZ identifikovala transakcie so štátnymi podnikmi, ako napríklad  
privatizácia podielu štátu (Slovak Telekom), vyplatenie dividend nad rámec ich zisku z riadnej  
hospodárskej činnosti (najmä SPP a ZSE), príjmy štátu zo splatených úverov, ktoré si daný  
podnik nahradil súkromnými úvermi (Vodohospodárska výstavba). Patria sem aj zmeny spojené  
s kapitalizačným pilierom dôchodkového systému. Presun naakumulovaných aktív sporiteľov  
zo súkromných dôchodkových správcovských spoločností do sektora verejnej správy síce zvyšuje  
hotovosť na účtoch verejnej správy, ale je zároveň spojený aj s budúcimi výdavkami pri výplate  
dôchodkov týchto sporiteľov (nárast implicitných záväzkov). Patria sem aj jednorazové príjmy  
z osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach z reorganizácie spoločnosti SPP.  
Ďalšou skupinou faktorov, ktoré RRZ zohľadnila, sú toky spojené s čerpaním fondov EÚ.  
Keďže dochádza k časovému nesúladu medzi skutočne vynaloženými prostriedkami zo štátneho  
rozpočtu na financovanie projektov EÚ a ich preplatením z rozpočtu EÚ, v jednotlivých rokoch  
môže dôjsť k výraznejším rozdielom medzi hotovostnými67 príjmami a výdavkami spojenými  
s čerpaním fondov EÚ. Ide o faktor mimo kontroly vlády, ovplyvňuje však stavy hotovosti  
na účtoch verejnej správy a teda aj výšku dlhu. RRZ v rámci hotovostných tokov zohľadnila  
aj finančné korekcie súvisiace s nezrovnalosťami pri čerpaní fondov EÚ, keďže sa nimi znižuje  
nárok krajiny na sumu preplatených prostriedkov z rozpočtu EÚ. Zároveň hotovostnú bilanciu  
ovplyvňujú aj preddavky (nezahrnuté do rozpočtu), ktoré sa neskôr zúčtujú.  
67  
Vplyv na saldo v metodike ESA2010 je nulový, keďže hotovostný nesúlad príjmov a výdavkov je vyrovnaný zmenou  
stavu pohľadávky voči rozpočtu EÚ. Ak sú výdavky vyššie ako príjmy, dôjde k nárastu pohľadávky a naopak.  
43  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Tab 9: Zmeny v hotovosti s nulovým alebo dočasným vplyvom na čisté bohatstvo (mil. eur)  
2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021  
279  
59  
88  
-
253  
-
22  
-
78  
-
0
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-46  
0
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
0
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
70  
-
0
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
0
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
1. Jednorazové hotovostné vplyvy na saldo VS  
- príjmy Soc. poisť. z oddlženia zdravotníctva  
- príjmy z predaja telekomunikačných licencií  
- mimoriadny odvod v bankovom sektore  
- dividendy nad rámec zisku z riadnej činnosti  
- doplatok dôchodkov ozbrojeným zložkám  
- pokuta Protimonopolného úradu SR  
-
-
-
164  
-
-
-
40  
186  
-
-
-
-
110  
-
-
-
-
-
-8  
-
-58  
12  
-87  
48  
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
- prepočet odvodu do rozpočtu EÚ  
22  
-
27  
-
30  
-
-
-
- splátka NFV Vodohospodárska výstavba  
- vratky domácnostiam za spotrebu plynu  
- licencie pre on-line hazardné hry  
-46  
-
-
-
-
-
-
70  
2. Ostatné jednorazové vplyvy  
(bez vplyvu na saldo)  
110  
147  
554 563 1890 163  
235  
71  
0
0
0
-
110  
-
44  
93  
-
240  
312  
-
-
579  
-
-
235  
-
-
71  
-
-
-
-
-
-
-
- vplyv otvorenia II. piliera dôch. systému  
- dividendy nad rámec zisku z riadnej činnosti  
- privatizácia/odkúpenie podielov  
337  
-
169 207  
800  
-
-
-
-
-
-
-
-
-
158  
20  
49  
-
-
-
-
-
- splátka NFV od Vodohospodárskej výstavby  
- splátka NFV od spoločnosti Cargo  
- osob. odvod z podnikania v reg. odvetviach  
3. Vplyvy čerpania a preplácania EÚ fondov  
- zahrnuté v rozpočte  
-
10  
-
20  
-17  
117  
224  
-
-
-
-
-
-
-
-45  
-
-
-
-
-
-492 173  
68 -423 -64 1049 -59  
19  
0
19  
-
0
0
-
0
0
-
0
0
-
-60  
-
113  
-
148 -756 -23  
125 111 243  
210  
188  
-8  
-3  
- korekcie k EÚ fondom  
-432  
60 -205 222 -284 651  
-49  
-
-
-
- nezahrnuté v rozpočte (preddavky)  
4. Zmeny v hotovosti bez vplyvu na čisté  
1826  
-102 572 644 219  
1165 175  
90  
70  
0
0
bohatstvo (1+2+3)  
- v % HDP  
-0,1 0,8 0,9 0,3 2,3 1,4 0,2 0,1 0,1 0,0 0,0  
Pozn.: (+) zvyšuje a (-) znižuje hotovosť na účtoch verejnej správy  
Zdroj: RRZ, MF SR, ŠÚ SR  
Podiel hrubého dlhu verejnej správy na HDP klesá od konca roku 2013. V období rokov 2014 až  
2017 klesol celkovo o 3,9 perc. bodov (z 54,7 % HDP na konci roku 2013 na 50,9 % HDP na konci  
roku 2017). Ak sa jeho vývoj očistí o zmeny v hotovostnej rezerve a o jednorazové faktory  
(napríklad príjmy z privatizácie Slovak Telekom, jednorazový príjem z otvorenia II. piliera  
dôchodkového systému, príjmy z dividend nad rámec riadnej činnosti štátnych podnikov, vplyv  
čerpania EÚ fondov), v rovnakom období sa zvýšil o 1,7 perc. bodov. Inými slovami, opatrenia  
vlády s trvalým vplyvom prispievali k nárastu dlhu.  
V roku 2014 k poklesu podielu dlhu na HDP prispelo najmä jednorazové zníženie úrovne  
hotovostnej rezervy štátu68 (čistý dlh69 vzrástol). V rokoch 2015 a 2016 došlo k poklesu hrubého  
68  
Zdrojom boli naakumulované prostriedky v priebehu roku 2012 v súvislosti s vyššími vnímanými rizikami  
na finančných trhoch.  
69  
Čistý dlh verejnej správy je definovaný ako hrubý dlh znížený o likvidné finančné aktíva, ktoré sú tvorené  
hotovosťou na účtoch subjektov verejnej správy, cennými papiermi a kótovanými akciami.  
44  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
aj čistého dlhu, pričom ich vývoj bol v prevažnej miere ovplyvnený jednorazovými príjmami  
(v roku 2015 išlo o príjmy z privatizácie, príjmy zo súkromných dôchodkových fondov, dividendy  
zo štátnych podnikov nad rámec riadneho zisku; v roku 2016 išlo o preddavky k čerpaniu fondov  
EÚ a dividendy zo štátnych podnikov nad rámec riadneho zisku – tabuľka 8). Tieto faktory  
nezlepšovali čisté bohatstvo verejného sektora70, keďže pokles hrubého dlhu bol financovaný  
poklesom aktív a bol sprevádzaný nárastom implicitných záväzkov verejného sektora. V roku  
2017 prvýkrát k poklesu dlhu prispelo hospodárenie vlády po zohľadnení jednorazových  
vplyvov. Bez zmien v hotovosti na účtoch štátu a jednorazových vplyvov by dlh v roku 2017  
klesol o 1,4 p.b. (tabuľka 10). Udržateľný pokles dlhu by mal pokračovať aj po roku 2017  
v dôsledku zvýšenia tempa rastu ekonomiky a plánovaného zníženia deficitu. Vývoj úrovne  
hrubého a čistého dlhu bez jednorazových vplyvov ilustruje box 7.  
Tab 10: Prehľad vývoja dlhu do roku 2021 (medziročné zmeny, % HDP)  
2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021  
1. Hrubý dlh  
8,5  
4,2  
4,3  
2,6  
0,1  
-1,2  
-2,9  
1,7  
-1,2  
0,5  
-0,5  
0,7  
-1,0  
0,4  
-1,6  
0,0  
-2,7  
-0,8  
-1,9  
-1,7  
0,3  
-1,6  
0,0  
2. Likvidné finančné aktíva  
3. Čistý dlh (1-2)  
2,4  
-1,6  
-1,2  
-1,4  
-1,6  
-1,9  
-1,6  
4. Hotovosť neovplyvňujúca čisté  
bohatstvo  
-0,8 -0,9  
-0,3  
-2,3  
-1,4  
-0,2  
-0,1  
-0,1  
0,0  
0,0  
5. Dlh bez jednorazových vplyvov (3-4) 5,1  
3,3  
0,5  
2,8  
2,0  
0,1  
1,9  
0,7  
-0,1  
0,8  
0,2  
0,0  
0,2  
-1,2  
0,0  
-1,2  
-1,5  
0,0  
-1,5  
-1,8  
0,0  
-1,8  
-1,9  
0,0  
-1,9  
-1,6  
0,0  
-1,6  
- vplyv EFSF  
1,8  
3,3  
- ostatné vplyvy  
Zdroj: RRZ, MF SR, ŠÚ SR  
Box 7: Vývoj dlhu očisteného o jednorazové vplyvy  
Hlavný text materiálu obsahuje len medziročné zmeny dlhu očisteného o jednorazové vplyvy. Súvisí to  
s tým, že nie je možné jednoznačne určiť vplyv niektorých faktorov na úroveň dlhu, ale len na jeho  
zmeny. Konkrétne ide o hotovostnú rezervu, ktorej úroveň závisí napríklad od vnímania rizika na  
finančných trhoch a výšky splátok záväzkov v najbližšom období. V danom roku je potom náročné určiť  
jej optimálnu výšku. Z toho dôvodu sa jej vplyvy na hrubý dlh odhadujú medziročnými zmenami.  
Ďalšou skupinou sú jednorazové vplyvy na hotovosť súvisiace so zmenami nelikvidných aktív a pasív,  
ktoré nie sú súčasťou hrubého dlhu. V tomto prípade nie sú k dispozícii vplyvy pred rokom 2011,  
čo znamená, že nie je možné určiť, ako ovplyvnili výšku dlhu na konci roku 2010.  
Napriek tomu však na ilustratívne účely možno ukázať hypotetický vývoj dlhu do roku 2021  
za predpokladu, že by nebol ovplyvnený jednorazovými vplyvmi. Východiskom je stav dlhu (hrubého  
a čistého) na konci roku 2010 a k nemu sa pripočítajú zmeny dlhu očisteného o jednorazové vplyvy  
v jednotlivých rokoch (tabuľka 10). Voľba východiskového roku je založená na tom, že v ďalších rokoch  
bol hrubý dlh výrazne ovplyvnený kolísaním hotovostnej rezervy.  
70  
RRZ v snahe priblížiť analýzu vývoja dlhu ku konceptu čistého bohatstva identifikovala také jednorazové a dočasné  
faktory ovplyvňujúce hotovosť, ktoré čisté bohatstvo nezlepšujú resp. ho ovplyvňujú iba dočasne (napríklad  
superdividendy, príjmy z privatizácie, príjmy z otvorenia II. piliera dôchodkového systému). Po úprave hrubého  
dlhu o likvidné finančné aktíva (čistý finančný dlh) a o tieto faktory získame informáciu o tom, ako sa vyvíjal dlh  
vplyvom trvalých opatrení vlády.  
45  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Graf 14: Vývoj hrubého dlhu verejnej správy  
v rokoch 2010-2021 (ESA2010, % HDP)  
Graf 15: Vývoj čistého dlhu verejnej správy  
v rokoch 2010-2021 (ESA2010, % HDP)  
Zdroj: ŠÚ SR, MF SR, RRZ  
Zdroj: ŠÚ SR, MF SR, RRZ  
Za predpokladu, že by hrubý dlh po roku 2010 nebol ovplyvnený jednorazovými faktormi, dlh by  
kontinuálne rástol do roku 2016 k úrovni tesne nad 56 % HDP (neuvažuje sa so zmenou fiškálnej  
politiky vplyvom prekročenia niektorých hraníc dlhu spojených so sankciami v ústavnom zákone).  
Až po tomto období by vplyvom znižovania deficitu verejnej správy a prognózovaného zrýchlenia rastu  
ekonomiky došlo k jeho postupnému poklesu. Na konci roku 2021 by hrubý dlh dosahoval 48,3 % HDP.  
Priebeh čistého dlhu bez jednorazových vplyvov je podobný, pričom dosahuje približne  
o 4 percentuálne body nižšie hodnoty ako hrubý dlh.  
46  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Príloha 3 – Prehľad zmien v prognózach hrubého dlhu VS  
Schéma 2: Prognóza dlhu v jednotlivých fázach rozpočtového procesu (% HDP)  
2016  
21.4.2016  
29.4.2016  
5.10.2016  
21.10.2016  
29.11.2016  
Eurostat -  
jarná NT  
NRVS 2017-19  
Eurostat -  
jesenná NT  
RVS 2017-2019  
(NR SR)  
PS 2016-2019  
(vláda)  
55  
53  
51  
55  
53  
51  
55  
53  
51  
53,9  
53,6  
53,9  
53,5  
53,1  
52,9 52,9  
52,2  
52,9  
52,7  
dlh VS:  
52,5  
52,3  
dlh VS:  
53,9 % HDP v  
2014 a 52,9 %  
HDP v 2015  
51,4  
49,8  
51,0  
53,6 % HDP v  
2014 a 52,5 %  
HDP v 2015  
49,1  
48,7  
47,3  
49  
47  
45  
49  
47  
45  
49  
47  
45  
2014 2015 2016 2017 2018 2019  
2014 2015 2016 2017 2018 2019  
2014 2015 2016 2017 2018 2019  
2017  
24.4.2017  
26.4.2017  
11.10.2017  
23.10.2017  
13.12.2017  
Eurostat -  
jarná NT  
NRVS 2018-20  
Eurostat -  
jesenná NT  
RVS 2018-2020  
(NR SR)  
PS 2017-2020  
(vláda)  
54  
52  
54  
52  
54  
52  
52,5  
52,5  
51,9  
52,3  
51,9  
51,8  
51,8 51,1  
dlh VS:  
dlh VS:  
51,1  
49,9  
49,9  
49,9  
47,8  
52,5 % HDP v  
2015 a 51,9 %  
HDP v 2016  
52,3 % HDP v  
2015 a 51,8 %  
HDP v 2016  
50  
48  
46  
44  
50  
48  
46  
44  
50  
48  
46  
44  
47,8  
48,0  
45,5  
46,0  
45,5  
2015 2016 2017 2018 2019 2020  
2015 2016 2017 2018 2019 2020  
2015 2016 2017 2018 2019 2020  
2018  
23.04.2018  
25.4.2018  
1. sankčné pásmo  
hodnota v 2012  
skutočnosť  
Eurostat -  
jarná NT  
PS 2018-2021  
53  
51  
51,8  
dlh VS:  
50,9  
49,3  
51,8 % HDP v  
2016 a 50,9 %  
HDP v 2017  
49  
47  
45  
43  
prognóza  
46,5  
44,9  
43,3  
2016 2017 2018 2019 2020 2021  
Pozn.: NT – notifikácia deficitu a dlhu, PS program stability, NRVS – návrh rozpočtu verejnej správy, RVS – rozpočet verejnej správy,  
NR SR – Národná rada Slovenskej republiky  
Zdroj: RRZ  
47  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Príloha 4 – Odpovede k finančnému krytiu dodatočných úloh  
samosprávy  
RRZ pri vyhodnocovaní článku 6, odseku 2 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti  
oslovila listom Ministerstvo financií SR, Združenie miest a obcí Slovenska, Úniu miest Slovenska  
a Združenie samosprávnych krajov. V tejto časti sú uvedené citácie odpovedí jednotlivých  
inštitúcií týkajúcich sa dodatočných úloh samosprávy. Otázky RRZ a kompletné odpovede  
inštitúcií sú zverejnené spolu s týmto materiálom.  
Ministerstvo financií SR:  
MF SR v nadväznosti na doložky vybraných vplyvov na rozpočet verejnej správy neeviduje  
žiadnu úpravu pôsobnosti, ktorá by ustanovovala nové úlohy pre obce alebo vyššie územné celky  
od 1. 1. 2017, na ktoré by bolo potrebné zabezpečiť zo štátneho rozpočtu zodpovedajúce finančné  
prostriedky.“  
Únia miest Slovenska:  
„V nadväznosti na uvedené Vám posielame spracované odpovede z jednotlivých miest:  
Otázky : Došlo v roku 2017:  
1) k úprave pôsobnosti, ktorá Vášmu mestu ustanovuje nové úlohy a ak áno, akým  
spôsobom, t.j. zákon, podzákonný právny predpis, alebo nelegislatívne rozhodnutie.  
Hlohovec  
Novela zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)  
a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinná od 1.7.2017 zaviedla elektronické podávanie návrhov  
na vykonanie exekúcie, ktoré sa vypĺňajú veľmi prácne. Uvedený postup vyžaduje značný pracovný čas.  
Tieto úkony robia zamestnanci popri svojich ďalších pracovných povinnostiach.  
Levoča  
- novelou č.341/2016 Z .z. k zákonu č.595/2003 Z. z. o dani z príjmov, účinnou k 1.1.2017 došlo k zníženiu  
výberu dane z príjmov fyzických osôb, čo má priamy dopad na znižovanie podielových daní pre obce  
(zvyšovanie paušálnych výdavkov pre podnikateľov, odpočítateľná položka na daňovníka a iné)  
- tlak dosahovať vyrovnané hospodárenie v územnej samospráve pri zvyšovaní zákonných povinností bez  
finančného krytia, veľmi nízka alebo žiadna tvorba likvidných finančných aktív obcí  
- tlak na maximálne čerpanie nenávratných zdrojov z fondov EÚ a tlak na spolufinancovanie projektov  
obcami, pozastavenie niektorých oblastí čerpania napr. IT znamená nemožnosť zazmluvnenia projektov  
a tým i nevyčerpanie zdrojov – od roku 2020-2023 to vyvolá tlak na investície z vlastných zdrojov obcí,  
ktoré budú musieť znášať i možné korekcie EK  
- nedostatočná tvorba zdrojov na opravu, údržbu a rozvoj infraštruktúry obcí, najmä miestnych  
komunikácií (viazanie výdavkov spôsobí v budúcnosti ich predraženie)  
- nečinnosť v oblasti zjednotenia a rastu výberu daní a poplatkov s dôrazom na zákon č.582/2004 Z.z.  
o miestnych daniach a poplatkoch (napr. podhodnotené sadzby daní z nehnuteľností, príjem  
nekorešponduje s nákladmi na zaťažovanie územia, nepomer k iným zákonným platbám vo vzťahu  
k vlastníckemu právu napr. k výške ročného zákonného poistenia motorových vozidiel)  
- absolútny nezáujem štátu o riešenia v oblasti propagácie, rozvoja turizmu a cestovného ruchu, lokality  
UNESCO, pamiatkové rezervácie a chránené územia riešiť formou % výnosu z podielových daní  
48  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
- neefektívne nakladanie s nehnuteľným majetkom štátu zaťažuje územie obcí (prevod dubiózneho  
majetku štátu na obce)  
- dlhodobo nedofinancovaný prenesený výkon štátnej správy zo štátu na obce, malé obce nemajú zdroje  
na plnenie zákonných povinností, je len otázkou času, kedy agendu odstúpia na vybavovanie Okresným  
úradom (dochádza k obmedzovaniu aktivít a presunu výdavkov do budúcna)  
- zvýšené náklady na súdne spory a korekcie EK z titulu neoprávneného čerpania EU zdrojov  
- novelou ústavného zákona č.493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti a zákona č.583/2004 Z. z.  
o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy došlo k 1.1.2017 k zmene metodiky výpočtu dlhovej  
služby, čo umožňuje samosprávam viac sa zadlžovať  
- nedofinancované zvyšovanie platov pedagogických a odborných zamestnancov v školstve na úkor fondu  
opráv a údržby budov, vybavenosti škôl a školských zariadení, nedostatok zdrojov na originálne  
kompetencie  
- novelou zákona č.448/2008 Z. z. o sociálnych službách (napr. aj tzv. jasličkový zákon) došlo k uloženiu  
povinnosti pre obce bez ich finančného krytia, čo je nekoncepčné dofinancovanie národnými projektmi  
(komunitné projekty, opatrovateľská služba, zriadenie zariadení starostlivosti o deti do 3 rokov veku  
a iné). Zákon ustanovuje prijímateľovi právo na poskytnutie sociálnej služby a obci povinnosť ju  
zabezpečiť bez adekvátneho finančného krytia. Podiel z výnosu dane z príjmov FO vo výške 5 % na krytie  
výdavkov sociálnej oblasti je nedostatočný, ani príjmy z projektov nedofinancujú skutočné výdavky.  
Industrializácia západnej časti SR spôsobuje migráciu obyvateľstva, vyľudňovanie východu a nárast  
požiadaviek na sociálnej služby  
- na riešenie sociálneho bývania, bezbariérovosti verejných priestranstiev podľa Vyhlášky MŽP SR  
č.532/2002Z.z. nedostatočné alebo žiadne zdroje v obciach  
- zabezpečenie plnenia Plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce a Akčných plánov utópiou, na  
originálne kompetencie obcí (zveľaďovanie majetku a zabezpečenie potrieb obyvateľov) nedostatočné  
finančné zdroje  
- rešpektujúc trh ďalšie regulovanie cien základných komodít spôsobí cenový šok a neúmerne zaťaží obce  
výdavkami  
- zákon č.305/2013 Z.z. o e-Governmente ukladá obciam povinnosť zabezpečiť elektronický výkon verejnej  
správy vo všetkých sférach (prenesený výkon štátnej správy i originálne povinnosti) bez finančného krytia  
na zabezpečenie technického vybavenia (riziko pre budovanie a rozvoj IT a plnenie programu ESO);  
pôsobnosť v oblasti e-Governrmentu v členení na:  
oblasť prevádzky integrovaných obslužných miest,  
oblasť elektronických služieb – formulárov,  
oblasť zaručenej konverzie.  
- pôsobnosť v oblasti správy registratúry v zmysle zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach  
a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v kontexte zákona o e-Governmente, a to  
správa elektronických dokumentov,  
recertifikácia elektronicky podpísaných dokumentov.  
- prenesenie zodpovednosti za tvorbu pracovných miest v zmysle zákona č.5/2004 Z .z. o zamestnanosti  
na obce (sociálne podniky, projekty ESF), obce nie sú personálne agentúry ani podnikateľské subjekty,  
zamestnanosť dlhodobo znevýhodnených občanov na trhu práce riešiť tzv. “pozitívnou diskrimináciou“  
(obdoba vytvárania chránených dielní)  
Lučenec  
a) zákon č. 238/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu  
pôsobnosti orgánov verejnej moci - § 31a  
b) zákon o sociálnych službách č. 448/2008, § 75 – finančná podpora neverejného poskytovateľa soc.  
služieb poskytujúceho soc. služby vo verejnom zaujme, § 32b -zariadenie starostlivosti o deti do troch  
rokov veku dieťaťa  
c) Zákon č. 135/1961 Zb – cestný zákon, § 9, ods. 2 – údržba a zabezpečenie zjazdnosti chodníkov  
Medzev  
49  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Vzhľadom na povinnosti vyplývajúce z elektronickej podoby o výkonu pôsobnosti orgánov verenej moci  
(zákon č. 305/2013 Z.z. v znení neskorších predpisov – novela č. 238/2017 Z.z.). Mesto Medzev muselo  
dokúpi ďalšie programy: DCOM – Dátové centrum obcí a miest a IOMO – Integrované obslužné miesto  
občana  
Prešov  
V súvislosti s legislatívnymi zmenami v roku 2017 patria medzi najvýznamnejšie legislatívne zmeny  
týkajúce sa činnosti mesta nasledovné:  
Zákon č. 386/2016 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene  
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré  
zákony  
Účinnosť: od 1. januára 2017  
Nariadenie vlády č. 202/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky  
č. 366/2016 Z. z., ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce  
vo verejnom záujme  
Účinnosť: od 1. septembra 2017  
Zákon č. 238/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu  
pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)  
v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.  
účinnosť od 1. novembra 2017  
Zákon č. 331/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene  
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších  
predpisov  
Účinnosť: od 30. decembra 2017  
Trnava  
Áno, v oblasti školstva: nelegislatívne rozhodnutie v oblasti zabezpečenia výdavkov na asistentov učiteľa  
v rámci predškolskej výchovy – dofinancovanie asistentov učiteľa v MŠ  
Tvrdošín  
V hodnotenom roku pokračovalo mesto Tvrdošín v plnení povinností, ktoré v roku 2016 priniesol zákon  
č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a mesto si plnilo aj povinnosti  
v oblasti vykonávania verejnej moci elektronicky (t.j. prijímanie elektronických podaní predpísaným  
spôsobom prostredníctvom elektronických schránok a zároveň vytváranie elektronických  
rozhodnutí elektronickým spôsobom ich aj doručovanie podľa zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej  
podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. zákon  
o e-Governmente). Za čiastočné odbremenenie pôsobností mesta Tvrdošín ( aj ostatných miest a obcí SR)  
možno považovať zmenu úloh voči hazardným hrám od 01.01.2017 ( a 01.01.2018), kde na úseku regulácie  
hazardných hier je pôsobnosť samosprávnou kompetenciou a nie je preneseným výkonom štátnej správy  
ako to vyplýva z generálnej klauzuly § 4 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení  
neskorších predpisov. Mesto v roku 2017 nepristúpilo k možnosti aplikovania miestneho poplatku za  
rozvoj v zmysle zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých  
zákonov v znení zákona č. 375/2016 Z. z. a o správe poplatku podľa zákona č. 563/209 Z.z. o správe daní  
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  
Zvolen  
Zákon č. 305/2013 Z.z. o e-governmente.  
2) k rozšíreniu existujúcich kompetencií a to s rozlíšením na originálne kompetencie  
alebo prenesený výkon štátnej správy. Zároveň uveďte, či ide o povinné alebo  
fakultatívne úlohy.  
50  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Lučenec  
a) k rozšíreniu kompetencií nedošlo, povinná úloha  
b) k rozšíreniu kompetencií nedošlo, fakultatívna úloha  
c) originálna kompetencia, povinná úloha  
Medzev  
Prenesený výkon štátnej správy  
Prešov  
V r. 2017 išlo predovšetkým o zmeny originálnych kompetencií samosprávy.  
Z povinných úloh je možné uviesť tieto legislatívne zmeny v roku 2017: zvýšenie platových taríf  
pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi od 1. septembra 2017, zásadné zmeny v tretej  
časti zákona o e-Governmente upravujúcej výkon verejnej moci elektronicky.  
Z fakultatívnych úloh je možné uviesť tieto legislatívne zmeny v roku 2017: podľa znenia § 10 ods. 6 zákona  
č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách účinného od 1. 1. 2017 platí, že všeobecne záväzné nariadenie podľa  
odseku 5 písm. d) môže obec vydať, ak sa obyvatelia obce petíciou sťažujú, že sa v obci narúša verejný  
poriadok v súvislosti s hraním hazardných hier, pričom takú petíciu musí podporiť najmenej 30 %  
obyvateľov obce, ktorí dovŕšili 18 rokov veku. Ustanovila sa zákonom č. 331/2017 Z. z., ktorým sa mení  
a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách sa s účinnosťou od 30.12.2017 právna možnosť  
vykonávania sociálnej posudkovej činnosti na účely posudzovania odkázanosti na sociálnu službu v rámci  
konania o odkázanosti na sociálnu službu, uskutočňovaného v rámci pôsobnosti obce alebo vyššieho  
územného celku, ako príslušného správneho orgánu, fyzickou osobou, ktorej bolo vydané Slovenskou  
komorou sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce povolenie na výkon samostatnej praxe  
sociálneho pracovníka. Ide o ďalšiu do úvahy prichádzajúcu alternatívnu možnosť personálneho  
zabezpečenia vykonávania tejto sociálnej posudkovej činnosti, a to popri možnosti jej vykonávania  
sociálnym pracovníkom obce  
Tvrdošín  
V podmienkach mesta Tvrdošín bola zaradená do siete škôl Súkromná materská škola Slniečko, Školská  
165/2, Tvrdošín (od dátumu 1.9.2016) a rok predtým, tzn. od 1.9.2015 bolo zaradené Súkromné centrum  
pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (SCPPPaP) Tvrdošín. V hodnotenom roku 2017  
nedošlo k vytvoreniu ďalšieho, resp. nového zariadenia do siete škôl, mesto si plnilo kompetencie  
u všetkých existujúcich zariadení ( tzn. mestom zriadených škôl a školských zariadení, resp. súkromných,  
ktoré boli zaradené do siete škôl ešte pred rokom 2015), a to v súlade so zákonom č. 596/2003 Z.z. o štátnej  
správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších  
predpisov.  
Zvolen  
V súlade so zákonom č. 305/2013 Z.z.  
3) Zabezpečil štát dotknutým mestám na plnenie týchto úloh zodpovedajúce finančné  
zdroje?  
Levoča  
Oblasť e-Governmentu – nefinancovaný – nekrytý.  
Oblasť správy elektronických dokumentov vrátane recertifikácie – nefinancovaný – nekrytý.  
Lučenec  
Nie, úlohy sú financované z vlastných príjmov.  
Medzev  
Financované to bolo z vlastných zdrojov.  
51  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Prešov  
Zabezpečenie finančných zdrojov nebolo dostatočné z dôvodov uvedených v 4. bode.  
Trnava  
Čiastočne.  
Tvrdošín  
Na plnenie úloh v zmysle bodu 2) boli v roku 2017 zabezpečené finančné prostriedky z tzv. podielových  
daní (z výnosov dane z príjmov fyzických osôb, podľa zákona č.564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu  
dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších  
predpisov).  
Zvolen  
Nie.  
4) V prípade chýbajúcich prostriedkov prosíme o vyčíslenie celkového vplyvu  
na rozpočty miest.  
Bratislava Staré Mesto  
Stavebný poriadok - nedofinancovanie vo výške 341 031 €,  
register obyvateľov - nedofinancovanie vo výške 22 080 €,  
školský úrad - nedofinancovanie vo výške 40 223 €,  
matričný úrad - nedofinancovanie vo výške 31 766 €,  
školstvo - nedofinancovanie vo výške 101 554 €  
Hlohovec  
V prípade vytvorenia pracovného miesta pre elektronické podávanie návrhov na vykonanie exekúcie so  
mzdou napr. 500 € btto, by ročné náklady na zamestnanca aj s odvodmi predstavovali sumu 8 097 €.  
Levoča  
Oblasť e-Governmentu - 20000,-- EUR ročne.  
Oblasť správy elektronických dokumentov vrátane recertifikácie – 5000,-- EUR ročne.  
Lučenec  
a) 20 000 € - nový server  
b) –  
c) 150 000 € - čistenie, zimná údržba chodníkov  
Medzev  
4 413 € - Využívanie informačného systému DCOM – Dátové centrum obcí a miest.  
Prešov  
Dofinancovanie originálnych kompetencií na úseku školstva v r. 2017:  
RO č. 1/Z/2017  
RO č. 2/Z/2017  
RO č. 2/Z/2017  
RO č. 2/Z/2017  
RO č. 6/P/2017  
RO č. 4/Z/2017  
RO č. 4/Z/2017  
RO č. 5/Z/2017  
Celkom  
129 046,41  
207 526,00  
1 088 312,00  
941 582,00  
9 300  
16 452  
91 926  
26 880  
2 511 024,41  
ABC z 26.4.2017  
MŠ bez P.S.  
právne subjekty  
Správa šk. obj.  
MŠ Fraňa Kráľa /z programu 11.3/  
valorizácia MŠ bez P.S.  
valorizácia Právne subj.  
MŠ bez P.S BV 23880, KV 3000  
52  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Údaje poskytol: odbor školstva, kultúry a cestovného ruchu MsÚ v Prešove  
Navyše v tejto veci uvádzame, že zásadná legislatívna zmena nastala od 13.04.2018 v ust. § 9 ods. 2 zákona  
č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), podľa ktorého Závady v schodnosti miestnych  
komunikácií určených pre chodcov alebo v schodnosti chodníkov sú bez prieťahov povinní odstraňovať  
správcovia miestnych komunikácií. Doposiaľ platilo, že: Závady v schodnosti priechodov pre chodcov na  
miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez obce, ako aj závady v schodnosti miestnych  
komunikácií určených výhradne pre chodcov, sú povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií.  
Závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území  
a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou, sú povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci,  
správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo  
snehom. Uvedená legislatívna zmena znamená navýšenú potrebu finančných prostriedkov na čistenie  
plôch chodníkov z titulu zmeny legislatívy vo výške cca 370 000 € ročne (údaj poskytol: organizačný odbor  
MsÚ v Prešove)  
Trnava  
Dopad v roku 2017 vo výške 3.012 eur, dopad v roku 2018 k 30.6. vo výške 12.800 eur  
Tvrdošín  
V hodnotenom roku 2017 bol v zmysle bodu 2), z objemu z výnosov dane z príjmov fyzických osôb  
6 ods. 12 písmena b) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov) poskytnutý transfer na činnosť  
Súkromného centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Tvrdošín na bežné výdavky  
v čiastke 16 978 EUR a na činnosť Súkromnej materskej školy Slniečko Tvrdošín vo výške 36 476 EUR  
(v zmysle Všeobecne záväzného nariadenia č.3/2016 o určení výšky dotácie na mzdy a prevádzku škôl  
a školských zariadení zriadených na území Mesta Tvrdošín).  
Zvolen  
Zatiaľ len priame výdavky na zakúpenie mandátnych certifikátov a časových pečiatok vo výške cca 856 €.  
Únia miest Slovenska dlhodobo a systematicky prezentuje názor, že treba dokončiť proces  
decentralizácie verejnej správy a v rámci toho aj územnej samosprávy. Skôr ako sa k nejakému  
kroku pristúpi, je nevyhnutné urobiť audit a následne analýzu toho, ako tá ktorá kompetencia  
je vykonávaná a či je aj primerane financovaná, resp. či by ju efektívnejšie nemohol vykonávať  
niekto iný. Pri súčasnom nastavení financovania ale mestá nemajú zdroje na rozvojové aktivity.“  
Združenie samosprávnych krajov:  
K 17. augustu 2018 neposlali žiadnu odpoveď.  
Združenie miest a obcí Slovenska:  
K 17. augustu 2018 neposlali žiadnu odpoveď.  
53  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Príloha 5 – Informácia o plnení numerických fiškálnych  
pravidiel samosprávou  
Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v § 17 definuje  
nasledovné podmienky, kedy obec a vyšší územný celok (VÚC) môžu na plnenie svojich úloh  
prijať návratné zdroje financovania:  
ak celková suma dlhu71 obce alebo VÚC neprekročí 60 % skutočných bežných príjmov  
predchádzajúceho rozpočtového roka a  
ak suma splátok návratných zdrojov financovania vrátane úhrady výnosov neprekročí  
25 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka znížených  
o prostriedky poskytnuté z rozpočtu iného subjektu verejnej správy, prostriedky  
poskytnuté z Európskej únie a iné prostriedky zo zahraničia alebo prostriedky získané  
na základe osobitného predpisu.  
Naviazaním oboch pravidiel na skutočné bežné príjmy sa sledovalo, aby obce a C boli  
schopné svoje záväzky reálne pokryť svojou bežnou prevádzkou.  
Dlhové pravidlo pre samosprávy je prísnejšie ako dlhový limit verejnej správy. Aj keď jeho  
numericky vyjadrená horná hranica bola v roku 2017 tiež na úrovni 60 %, dlh verejnej správy  
sa vyjadruje v pomere k výkonu ekonomiky a nie ku skutočným bežným príjmom.  
Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti v odseku 3 článku 6 definuje  
pokutu72 za prekročenie dlhového pravidla platného pre územné samosprávy s účinnosťou  
od 1. januára 2015. Spôsob výpočtu pokuty bližšie vymedzila novela zákona o rozpočtových  
pravidlách územnej samosprávy účinná od 1. augusta 2015:  
Do sumy dlhu na účely výpočtu pokuty sa nezapočítavajú záväzky z prijatia návratných  
zdrojov financovania na krytie záväzkov po lehote splatnosti a záväzky obce alebo  
vyššieho územného celku v nútenej správe.  
Pokuta sa opakovane uloží iba pri medziročnom náraste podielu dlhu vo výške  
5 % z tohto medziročného nárastu.  
Pokuta sa neukladá, ak nepresiahne sumu 40 eur.  
Vyhodnotenie plnenia limitu dlhu s uložením pokuty sa prvýkrát realizovalo na základe  
skutočnej výšky dlhu ku koncu roku 2015. Za vyhodnotenie a uloženie pokuty v správnom konaní  
je zodpovedné ministerstvo financií.  
71  
Súhrn záväzkov vyplývajúcich zo splácania istín návratných zdrojov financovania, záväzkov z investičných  
dodávateľských úverov a ručiteľských záväzkov obce alebo vyššieho územného celku, očistený o záväzky  
z návratných zdrojov financovania prijatých na zabezpečenie predfinancovania spoločných programov SR a EÚ,  
z Environmentálneho fondu a Fondu na podporu umenia, v prípade obcí aj o úvery zo Štátneho fondu rozvoja  
bývania na obstaranie obecných nájomných bytov vo výške splátok úveru, ktorých úhrada je zahrnutá v cene  
ročného nájomného za obecné nájomné byty a úvery z Audiovizuálneho fondu.  
72  
Výška pokuty je definovaná ako 5 % z rozdielu medzi celkovou sumou dlhu a 60 % skutočných bežných príjmov  
predchádzajúceho rozpočtového roka. Tu však treba prihliadnuť aj na ods. 4 čl. 6. ústavného zákona, ktorý  
zabezpečuje neuplatnenie pokuty počas 24 mesiacov od ustanovujúceho zasadnutia zastupiteľstva, ak nebola  
vo voľbách ako nový starosta, primátor, alebo predseda VÚC zvolená tá istá osoba, ako v predchádzajúcom  
volebnom období.  
54  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Na ilustráciu súčasného stavu plnenia pravidiel obsahuje príloha prehľad zákonom  
definovaných pomerových ukazovateľov VÚC a obcí. Nasledujúce numerické hodnoty  
sú predbežným vyhodnotením roku 2017 na základe vykázaných hodnôt.  
Vyššie územné celky  
Celková suma dlhu VÚC dosiahla ku koncu roka 2017 úroveň 28,6 % bežných príjmov roka 2016.  
K hranici 60 % bol najbližšie Trnavský samosprávny kraj s dlhom 43,8 % a medziročným  
nárastom dlhu o 8,4 percentuálneho bodu. Naopak, najnižší relatívny dlh na úrovni 13,4 %  
evidoval Nitriansky samosprávny kraj. Pomer dlhovej služby (splácanie úrokov a istín) voči  
príjmom dosiahol hodnotu 3,4 %. Limit dlhovej služby na úrovni 25 %, ani limit dlhu na úrovni  
60 % nebol v roku 2017 prekročený žiadnym samosprávnym krajom.  
Tab 11: Vyhodnotenie pravidiel pre VÚC (rok 2017, v tis. eur)  
Celková  
Splácanie  
úrokov  
(2)  
Splácanie  
istín  
Bežné príjmy  
(rok 2016)  
(4)  
Pomer  
dlhu (%)  
(1/4)  
Dlhová  
služba (%)  
((2+3)/4*)  
suma  
dlhu58  
(1)  
Názov  
(3)  
Bratislavský SK  
Trnavský SK  
Trenčiansky SK  
Nitriansky SK  
Žilinský SK  
Banskobystrický SK  
Prešovský SK  
Košický SK  
44 469  
55 259  
46 371  
22 294  
57 306  
32 422  
62 922  
33 499  
354 542  
230  
887  
720  
227  
348  
466  
347  
480  
3 705  
2 597  
131 206  
126 207  
130 476  
165 785  
165 673  
159 423  
183 071  
177 337  
1 239 178  
33,9  
43,8  
35,5  
13,4  
34,6  
20,3  
34,4  
18,9  
28,6  
3,2  
2 708  
2 242  
2 467  
2 010  
5 649  
1 720  
4,2  
3,5  
2,4  
2,3  
5,4  
1,8  
4,3  
3,4  
4 211  
23 604  
Spolu  
Pozn.: SK – samosprávny kraj  
* Pri výpočte pomeru dlhovej služby sa bežné príjmy upravujú o vybrané transfery.  
Zdroj: Štátna pokladnica, MF SR, RRZ  
Obce  
Z celkového posudzovaného počtu 2916 obcí73 malo na konci roku 2017 nulový dlh 1410 obcí.  
Početnosť obcí klesá s vyšším pásmom relatívneho zadlženia (s výnimkou tých najzadlženejších,  
graf 16). Pomer nominálneho zadlženia k celkovému nominálnemu zadlženiu všetkých  
posudzovaných obcí (graf 17) bol v roku 2017 najvyšší v pásme 20 % až 30 % a z rozdelenia dlhu  
je zrejmá snaha obcí držať svoj dlh pod zákonnou hranicou 60 %, dokonca 96 % z celkového  
nominálneho dlhu obcí je v pásmach pod 50 %.  
73  
RRZ mala na vyhodnotenie plnenia dlhového pravidla k dispozícii údaje za 2916 obcí z celkového počtu 2926.  
Pri hodnotení údajov za Bratislavu a Košice boli použité ich magistráty a jednotlivé mestské časti ako samostatné  
obce.  
55  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Graf 16: Počty obcí podľa pomeru ich dlhu  
k príjmom (ľ. os), kumulatívne (p. os)  
Graf 17: Podiely jednotlivých dlhových  
pásiem na celkovom dlhu (ľ. os),  
kumulatívne (p. os)  
Zdroj: Štátna pokladnica, MF SR, RRZ  
Zdroj: Štátna pokladnica, MF SR, RRZ  
Dlhový limit v roku 2017 prekročilo 40 obcí74 a limit dlhovej služby prekročilo 63 obcí, pričom  
5 z nich prekročilo oba limity. Celkovo tak v roku 2017 prekročilo aspoň jeden limit 98 obcí.  
Pokuta za rok 2017 môže byť v prípade, že sa kontrolami potvrdia vykázané výšky dlhov, reálne  
uložená 3175 obciam a jej celková výška dosahuje 458 596,56 eur. Z identifikovaného počtu  
40 obcí nad dlhovým limitom:  
Dve obce v nútenej správe (Bratislava – Devín a Luhyňa). Na tieto obce sa uloženie  
pokuty nevzťahuje, keďže do dlhu sa na účely výpočtu pokuty nezahŕňajú záväzky obce  
v nútenej správe.  
Záväzky obce Horná Mičiná sa nezapočítavajú do celkovej sumy dlhu, keďže vznikli  
reštrukturalizáciou pôvodných úverov počas nútenej správy obce (§17, ods. 12  
a §19, ods. 25 zákona č. 583/2004 Z.z.).  
Šesť obcí (Šarišský Štiavnik, Cabaj - Čápor, Častkov, Čavoj, Malé Borové a Orovnica) bolo  
pokutovaných za rok 2016 a za rok 2017 nevykázali medziročne zvýšený pomer dlhu.  
Pokuta sa ukladá opakovane iba v prípade medziročného rastu pomeru dlhu.  
Vo väzbe na ods. 4 Čl. 6 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti nebola vylúčená  
žiadna obec, nakoľko lehota 24 mesiacov k termínu 31.12.2017 uplynula.  
V nasledovnom prehľade sú uvedené výsledné hodnoty pomeru dlhu a z nich vyplývajúca  
vypočítaná pokuta tých obcí, ktoré za rok 2017 prekročili limit dlhu76. Sumy pokút sú iba  
ilustratívne, keďže v súčasnosti prebieha overovanie vykázaných dlhov. Až na základe overených  
údajov začne ministerstvo financií správne konania o uložení pokuty.  
74  
Hrubý počet obcí identifikovaný z finančných výkazov, ktorý nezodpovedá počtu obcí, ktorým reálne hrozí  
pokuta.  
75  
Pokuty potenciálne hrozia aj 9 obciam, ktoré boli dodatočne oslovené zo strany MF SR z dôvodu nepodania  
potrebných výkazov, ak by bol ich zistený dlh nad limitom.  
Zoznam obcí, ktoré prekročili pravidlo o splátkach dlhu, je vzhľadom na to, že sa na ne nevzťahujú žiadne  
76  
finančné sankcie vyplývajúce zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti, uvedený v dátovom súbore priloženom  
k tomuto materiálu.  
56  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017  
Tab 12: Vyhodnotenie pravidla o výške dlhu obcí (rok 2017, abecedne v %)  
Pomer  
dlhu v eurách  
Pokuta  
Pomer  
pokuty  
Pomer  
dlhu v eurách  
Pokuta  
Pomer  
pokuty  
Názov obce (Okres)  
Názov obce (Okres)  
Bertotovce (PO)  
Betliar (RV)  
95,7  
138,4  
879,4  
431,4  
3 455,7  
70,6  
6 033  
14 401  
49 522  
122 217  
27 517  
5 133  
1,8  
3,9  
Kamenín (NZ)  
Kráľová nad Váhom (SA)  
Krpeľany (MT)  
Kurov (BJ)  
79,7  
119,5  
82,8  
354  
23 725  
10 522  
10 900  
3 830  
7 093  
81  
1,0  
3,0  
1,1  
Bodiná (PB)  
41,0  
18,6  
169,8  
0,5  
Bratislava - Devín (BA) *  
Brezovec (SV)  
107,8  
161,6  
331,1  
63,3  
2,4  
5,1  
Luhyňa (TV) *  
Ľutov (BN)  
Bzovík (KA)  
13,6  
0,2  
0,0  
0,8  
2,6  
46,1  
0,7  
79,2  
4,7  
1,3  
Cabaj - Čápor (NR) ***  
Cejkov (TV)  
64,0  
4 373  
3 951  
0,2  
Malé Borové (LM) ***  
Medveďov (DS)  
Nižný Komárnik (SK)  
Obid (NZ)  
70,3  
0,5  
60,7  
92  
Čab (NR)  
115,7  
12 763  
4 783  
1 233  
2,8  
75,1  
445  
Častkov (SE) ***  
Čavoj (PD) ***  
88,9  
1,4  
112,4  
981,0  
73,2  
9 381  
31 600  
1 225  
66,7  
0,3  
Orechová (SO)  
Orovnica (ZC) ***  
Potoky (SP)  
Čermany (TO)  
124,4  
116,6  
64,4  
4 998  
9 712  
3,2  
Dlhá nad Kysucou (CA)  
Dunajský Klátov (DS)  
Ďurďové (PB)  
2,8  
1 643,8  
153,2  
85,4  
17 266  
45 649  
8 230  
11 553  
7 459  
241  
801  
0,2  
Sebedražie (PD)  
Selec (TN)  
1 498,1  
235,9  
336,2  
64,6  
30 372  
21 806  
14 148  
2 436  
4 690  
17 131  
71,9  
8,8  
13,8  
0,2  
Dvorianky (TV)  
Haláčovce (BN)  
Horná Kráľová (SA)  
Horná Mičiná (BB) **  
Hronský Beňadik (ZC)  
Stožok (DT)  
91,8  
1,6  
Svätuš (SO)  
265,5  
66,3  
10,3  
0,3  
16,8  
63,7  
Šarišský Štiavnik (SK) ***  
Vislanka (SL)  
121,1  
3,1  
395,8  
1 334,7  
24 130  
29 473  
117,8  
2,9  
Vislava (SP)  
Pozn.: Údaj Pomer pokuty vyjadruje percentuálny pomer potenciálnej pokuty voči bežným príjmom obce predchádzajúceho roka.  
Na obce zvýraznené sivou výplňou sa nevzťahuje potenciálna pokuta. Ich parametre uvedené v tabuľke sú iba informačné.  
* Obec je v nútenej správe, pričom do sumy dlhu na účely uloženia pokuty sa nezapočítavajú záväzky obcí v nútenej správe.  
** Záväzky obce sa nezapočítavajú do sumy dlhu, keďže vznikli reštrukturalizáciou pôvodných úverov počas nútenej správy.  
*** Obec už bola pokutovaná za rok 2016 a jej pomer dlhu sa medziročne nezvýšil.  
Zdroj: Štátna pokladnica, MF SR, RRZ  
57