B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa doplniť výnimku podľa § 1 ods. 12 písm. c) zákona a vyňať z jeho pôsobnosti podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou, ktoré slúžia na zabezpečenie logistickej podpory zahraničných ozbrojených síl prítomných na území Slovenskej republiky. Verejný obstarávateľ na úseku obrany zabezpečuje logistickú podporu zahraničných vojsk spravidla na základe medzinárodných záväzkov, ktoré ho zaväzujú na obstaranie potrebného materiálneho vybavenia v primeranom časovom horizonte. Cieľom navrhovanej úpravy je poskytnúť verejným obstarávateľom flexibilitu pri plnení predmetných záväzkov.

K bodu 2

Výnimka uvedená v § 1 ods. 12 písm. l) zákona sa navrhuje aktualizovať a zovšeobecniť tak, že sa bude vzťahovať na zabezpečenie predsedníctva v akejkoľvek medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení, ktorých je Slovenská republika členom. Príprava každého predsedníctva v medzinárodnej organizácii sa vyznačuje vysokou organizačnou a časovou náročnosťou, ako aj potrebou zabezpečiť dôstojnú prezentáciu Slovenskej republiky, často aj v ad-hoc prípadoch. To ovplyvňuje schopnosť verejného obstarávateľa plánovať zadávanie zákaziek podľa zákona, čo potvrdzujú aj skúsenosti so zabezpečovaním takýchto predsedníctiev v iných krajinách EÚ. Súčasne sa vzhľadom na navrhované znenie § 108 ods. 1 navrhujú vypustiť odkazy na § 109 a 110.

K bodu 3

Navrhuje sa upraviť výnimku uvedenú v § 1 ods. 12 písm. q) zákona tak, aby ju mohli uplatňovať všetci verejní obstarávatelia. Vytvoria sa tým podmienky pre širšiu spoluprácu medzi subjektmi územnej samosprávy, ako aj pre zapojenie vysokých škôl alebo verejných výskumných inštitúcií. Navrhovaná úprava taktiež reviduje výnimku upravenú v § 1 ods. 12 písm. s), nakoľko nie všetky lesnícke služby v pestovateľskej činnosti a ťažbovej činnosti, ktoré sa realizujú sú uvedené priamo v programe starostlivosti o lesy, ale niektoré z nich vyplývajú priamo zo zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, resp. súvisia s hospodárením v lesoch.

K bodu 4

Predmetným novelizačným bodom sa navrhuje doplnenie doterajšieho katalógu výnimiek uplatniteľných pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou.

Zabezpečovanie služieb pravidelnej leteckej prepravy prostredníctvom verejného obstarávania je v praxi vnímané ako problematické, a to z dôvodu neustálej premenlivosti cien vyplývajúcej z rôznych trhových faktorov nesúvisiacich s verejným obstarávaním a skutočnosti, že častokrát nie je možné predvídať potrebu zabezpečenia konkrétnej služby tak, aby bolo možné jednoznačne špecifikovať predmet zákazky (destinácia, čas prepravy, mená cestujúcich a pod.) v dostatočnom časovom predstihu potrebnom pre realizáciu verejného obstarávania. Navyše je možné poukázať na to, že relevantný trh pre konkrétnu

zákazku je určovaný aktuálnou ponukou prepravcov pôsobiacich na letisku (letiskách), na ktorých sa má vykonať nástup na prepravu (t. j. na letiskách, ktoré verejnému obstarávateľovi vyhovujú napr. z hľadiska vzdialenosti). Vzhľadom na danú obmedzenosť reálneho konkurenčného prostredia, ktoré zákazky s hodnotami nedosahujúcimi výšku finančných limitov nadlimitných zákaziek v zásade nie sú spôsobilé ovplyvniť, navrhuje sa, aby zmluvy uzatvárané priamo s leteckým dopravcami (t. j. nie prostredníctvom sprostredkovateľských subjektov), boli vyňaté spod pôsobnosti zákona.

Vzhľadom na to, že zviera je živý tvor, pričom každý jedinec sa vyznačuje individuálnymi vlastnosťami, v zásade nie je možné pri obstarávaní zvierat slúžiacich na osobitné účely (bezpečnostné, záchranné, vedecké, výskumné a pod...) postupovať pri opise predmetu zákazky plne v súlade s požiadavkami podľa § 42 zákona. V praxi napríklad býva často potrebné, aby za účelom predchádzania príbuzenskej plemenitbe išlo o jedincov s vhodnou genetickou líniou, a teda, aby zviera pochádzalo z konkrétneho chovu alebo aby zviera disponovalo predpokladmi na výcvik pre ozbrojené alebo záchranné zložky. Z tohto dôvodu sa navrhuje vyňať spod pôsobnosti zákona obstarávanie živých zvierat v intenciách dotknutých finančných limitov. Navrhovaná úprava ďalej zavádza exempciu v ustanovených finančných limitoch, ktorá umožní zefektívniť nákup krmív určených pre zvieratá v zoologických záhradách a tým pružnejšie a adekvátnejšie reagovať na nutričné potreby jednotlivých zvierat, nakoľko individuálna spotreba krmiva u jednotlivých zvierat je daná rozličnou potrebou živín, ktorá sa neustále mení vzhľadom na hmotnosť, vek, pohlavie, sezónnosť, fázu reprodukčného cyklu, typ metabolizmu, temperament, spôsob ustajnenia, nárokov na tepelný režim alebo stres zvierat chovaných v zoologických záhradách. Pod pojmom krmivo je potrebné rozumieť akékoľvek látky alebo výrobky, vrátane doplnkových látok, spracované, čiastočne spracované alebo nespracované, určené na používanie na kŕmenie zvierat orálnou cestou. Výnimku je pritom potrebné chápať tak, že sa uplatňuje na krmivo ako celok, t. j. kumulatívne sa zohľadňujú všetky druhy krmív, a teda nebudú sa uplatňovať „osobitné finančné limity“ napríklad na objemové krmivo, jadrové krmivo, ovocie a zeleninu, vedľajšie živočíšne produkty a pod..

Osobitné požiadavky, ktoré sú častokrát nezlučiteľné s požiadavkami opisu predmetu zákazky v intenciách § 42 si vyžaduje aj obstarávanie špecifických tovarov (prístroj, zariadenie, chemikália, enzým, protilátka a pod.) alebo služieb (analýzy, sekvenovanie a pod.) priamo určených pre potreby vedy a výskumu. Moderné experimentálne protokoly sú pritom založené na použití konkrétneho výrobku (prístroja, chemikálie, protilátky) a použitie iného výrobku (s formálne identickými parametrami) môže viesť k neúspechu celého experimentu (škoda rádovo prevyšujúca potenciálnu úsporu pri použití lacnejšieho komponentu). Analogické riziko je reálne aj pri špecifických službách pre výskumné účely. Použitie zákona je v daných prípadoch komplikované a hospodárska súťaž je podstatne zúžená, a preto sa navrhovanou úpravou sleduje výrazné zníženie administratívnej záťaže, ak sa použitie pravidiel verejného obstarávania považuje za neúčelné.

V súvislosti s navrhovanou výnimkou týkajúcou sa prípravy a zabezpečenia medzinárodného podujatia významného charakteru na úrovni prezidenta Slovenskej republiky, predsedu

Národnej rady Slovenskej republiky alebo člena vlády Slovenskej republiky vychádza z predpokladu, že zabezpečenie medzinárodného podujatia za účasti vysokých štátnych predstaviteľov Slovenskej republiky a iných štátov sa vyznačuje vysokou organizačnou a časovou náročnosťou, ako aj potrebou zabezpečiť takéto významné podujatie na zodpovedajúcej dôstojnej úrovni s pozitívnou reprezentáciou Slovenskej republiky navonok. Medzinárodné podujatia významného charakteru na úrovni uvedených štátnych predstaviteľov si vyžadujú bezpečnostné opatrenia nielen pri presune, príchode a odchode jednotlivých štátnych predstaviteľov a delegácií, ale aj pri zabezpečení objektovej bezpečnosti samotného miesta, kde bude podujatie prebiehať. Potreba vykonania všetkých úkonov na zaistenie bezpečnosti a zabezpečenie požiadaviek zúčastňujúcich sa krajín má vplyv na samotné organizačno-technické zabezpečenie takéhoto podujatia, pričom ich zverejnenie v prípadoch poskytnutia opisu predmetu zákazky zverejnením v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní by predstavovalo neúmerné zvýšenie bezpečnostného rizika samotného podujatia.

K bodu 5

Navrhuje sa zaviesť výnimka spod pôsobnosti zákona pre zákazky, ktorých predpokladaná hodnota je nižšia ako 5 000 eur v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok. Uvedeným sa sleduje zefektívnenie a spružnenie nákupov pri zákazkách, ktoré z pohľadu ich hodnoty nie je proporčné regulovať pravidlami verejného obstarávania.

K bodu 6

V súlade s európskymi smernicami (2014/24/EÚ v platnom znení, 2014/25/EÚ v platnom znení) sa navrhuje upraviť definíciu rámcovej dohody. Rámcová dohoda predstavuje pomerne flexibilný nástroj na obstarávanie bežných tovarov, služieb alebo stavebných prác prevažne prevádzkového charakteru (napr. kancelárske potreby, papier, deratizačné alebo dezinsekčné služby, opravárske práce). Ide o opakované plnenia, ktorých množstvá nie sú celkom presne známe. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje ustanoviť pravidlo, podľa ktorého rámcová dohoda nemusí upravovať množstvo predmetu zákazky, ktorý sa na jej základe plánuje obstarať, ak toto množstvo reálne nie je možné vopred určiť. Ak je však možné predpokladané množstvo určiť aspoň rámcovo, je verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinný toto množstvo uviesť v rámcovej dohode, aby tak potenciálnym uchádzačom a záujemcom poskytol čo možno najviac informácií, ktoré sú potrebné na vypracovanie relevantnej ponuky. Okrem toho naďalej platí, že aj pri rámcových dohodách sú verejní obstarávatelia a obstarávatelia povinní určiť predpokladanú hodnotu zákazky a zahrnúť do nej maximálnu predpokladanú hodnotu všetkých zmlúv plánovaných počas trvania rámcovej dohody. Súčasne naďalej platí i povinnosť uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž buď predpokladanú hodnotu rámcovej dohody, množstvo alebo rozsah obstarávaného predmetu zákazky. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ určuje podmienky účasti v spojení s predpokladanou hodnotou alebo ak vyžaduje zábezpeku, naďalej má povinnosť uviesť predpokladanú hodnotu rámcovej dohody v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, resp. v oznámení použitom ako výzva na súťaž.

K bodom 7 a 8

V rámci úpravy finančných limitov pre podlimitné civilné zákazky sa navrhuje jednotne upraviť finančné limity bez ohľadu na skutočnosť, či predmet obstarávania spĺňa definičné znaky bežnej dostupnosti, čím sa má odstrániť dichotómia úpravy finančných limitov pre bežne a nie bežne dostupné tovary a služby.

Taktiež sa navrhuje zvýšiť hornú hranicu finančných limitov pre zákazky s nízkou hodnotou, pričom pri zákazkách na dodanie tovaru, ktorým sú potraviny bude hraničiť s dolnou hranicou finančných limitov pre nadlimitné zákazky. Zákon tak pri obstarávaní potravín nebude zakotvovať „kategóriu“ podlimitných zákaziek.

V súvislosti s uvedeným je pritom potrebné zdôrazniť, že pojem potraviny je potrebné chápať ako celok, t. j. kumulatívne bude v sebe zahŕňať všetky druhy potravín.

K bodu 9

V § 6 ods. 1 sa v prvom rade navrhuje zdôrazniť, že inštitút predpokladanej hodnoty primárne slúži na určenie „správneho“ postupu verejného obstarávania v závislosti od výšky finančných limitov určenej zákonom, resp. jeho vykonávacím predpisom.

Súčasne sa navrhuje upresniť, že predpokladanú hodnotu možno určiť aj na základe prípravných trhových konzultácií. Tým má dôjsť k rozlíšeniu pojmov prieskum trhu a prípravná konzultácia, nakoľko nemožno každé vykonanie prieskumu trhu súčasne považovať aj za prípravnú trhovú konzultáciou. To platí v zásade len, ak v rámci komunikácie s hospodárskym subjektom, ktorej primárnym cieľom síce je ustanovenie predpokladanej hodnoty zákazky alebo koncesie dochádza zároveň aj k výmene podrobných informácií napr. o predmete zákazky alebo súťažných podmienkach a následne zo strany verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa dôjde k ich upresneniu alebo zmene. Naopak, prieskum trhu, ktorým dochádza k vyžiadaniu cenníkov, resp. cenových ponúk výlučne za účelom určenia predpokladanej hodnoty v zásade nie je prípravnou trhovou konzultáciou, nakoľko uvedené informácie by nemali byť považované za radu v zmysle § 25 ods. 1. Výnimkou by v tomto smere mohol byť prípad, pokiaľ by žiadosť o cenovú ponuku bola schopná podstatným spôsobom ovplyvniť hospodársku súťaž tým, že ako informácia o plánovanom nákupe poskytne určitým subjektom neprimeranú výhodu.

K bodu 10

Jedným z cieľov novelizácie zákona o verejnom obstarávaní je revidovať právnu úpravu pre takzvané dotované subjekty. Zohľadňuje sa vyňatie tých subjektov spod pôsobnosti zákona, ktoré nákup tovarov, služieb a stavebných prác financujú z väčšej časti z vlastných zdrojov a taktiež dochádza k úprave výšky hranice finančných limitov určujúcich povinnosť postupovať prostredníctvom postupov zadávania podlimitných zákaziek alebo zákaziek s nízkou hodnotou. Ustanovenie predmetných prahových hodnôt vychádza z predpokladu, aby úprava povinností pre dotované subjekty bola menej prísna ako tá, ktorá sa uplatňuje na verejných obstarávateľov.

Zároveň sa v odseku 2 navrhuje taktiež ustanoviť, že s výnimkou prípadu, ak pôjde o zákazku na uskutočnenie stavebných prác alebo zákazku na poskytnutie služby, ktorá súvisí s týmito stavebnými prácami, ktorej predpokladaná hodnota je vyššia ako finančný podľa § 5 ods. 2 zákona, a na ktorú verejný obstarávateľ poskytne viac ako 50% finančných prostriedkov sa za subjekt povinný postupovať podľa zákona nebude považovať osoba zapísaná v zozname podľa § 6 zákona č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej boli poskytnuté finančné prostriedky na výrobu, postprodukciu, distribúciu, prezentáciu, propagáciu a iné šírenie audiovizuálneho diela.

K bodu 11

Navrhovanou úpravou sa zdôrazňuje, že verejní obstarávatelia a obstarávatelia nesmú v súvislosti so zabezpečovaním plnenia povinností vyplývajúcich z osobitných predpisov (napr. správa a údržba majetku, vedenie a správa elektronických komunikačné systémy alebo evidencie a pod.) opomínať aj dodržiavanie pravidiel verejného obstarávania. Na základe toho sú povinní riadne viesť proces verejného obstarávania, aby nedochádzalo k umelému vytvárania stavu akejsi časovej tiesne, ktorá má legitimizovať použitie nesúťažných postupov. V praxi sa totiž vyskytujú situácie, v ktorých verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia majú snahu uzavrieť dodatok k zmluve, prípadne použiť priame rokovacie konanie alebo výnimku z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní za podmienok, keď z rôznych subjektívnych dôvodov na ich strane nedokázali uvedené obstarať prostredníctvom otvoreného súťažného postupu, ktorý predtým vyhlásili. Bezpochyby sem možno zaradiť prípady mnohonásobného predlžovania procesu verejného obstarávania zo strany verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa v dôsledku opakovaného predlžovania lehoty na predkladanie ponúk alebo návrhov z titulu opakovaných zmien súťažných podkladov alebo prípady opakovaného zrušenia verejného obstarávania na základe závažných nedostatkov opisu predmetu zákazky.

K bodom 12 a 13

Cieľom zmeny je upresniť, že postupy zadávania nadlimitných zákaziek ustanovených pre obstarávateľa použije verejný obstarávateľ vykonávajúci činnosti podľa § 9 ods. 3 až 9 len v prípadoch, pokiaľ ide o nadlimitnú zákazku súvisiacu s výkonom takýchto činností.

Obdobne sa uvedené uplatní aj v prípade koncesií.

K bodu 14

Za účelom zvýšenia transparentnosti prostredníctvom sprehľadnenia používania zákonných výnimiek sa navrhuje zaviesť povinnosť štvrťročného uverejňovania súhrnných správ o zmluvách s hodnotou vyššou ako 1 000 eur, ktoré vecne spadajú pod katalóg zákonných výnimiek podľa § 1.

Uvedená povinnosť sa však nebude vzťahovať na prípady, ak to vylučujú osobitné predpisy (ak ide napríklad o osobné údaje nad rámec § 64 alebo utajované skutočnosti a pod.) alebo ak ide o podlimitné zákazky alebo vybrané zákazky zadávané zastupiteľskými úradmi SR v zahraničí, pracovnoprávne zmluvy, zmluvy uzatvárane v pôsobnosti Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, zmluvy týkajúce sa prevozu alebo uskladnenia

vojenského materiálu, zbraní alebo streliva uzavierané v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky, akciových spoločností v jeho zakladateľskej pôsobnosti a rozpočtových organizácií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti a napokon na zákazky alebo súťaže návrhov určené na iné účely ako vykonávanie činností uvedených v § 9 ods. 3 až 9 zákona, za predpokladu, že nejde o verejného obstarávateľa.

Posledný menovaný prípad tak znamená, že navrhovaná povinnosť sa nebude týkať obstarávateľa, ktorý súčasne nenapĺňa status verejného obstarávateľa a ide o zmluvy, ktoré sa netýkajú niektorej z „core business“ činností. Taktiež je potrebné upresniť, že obstarávatelia nebudú povinní zverejňovať súhrnné správy ani v prípade podlimitných zákaziek alebo podlimitných koncesií týkajúcich sa „core business“ činností, nakoľko pri ich zadávaní nie sú povinní postupovať podľa zákona z titulu, že zákon takú povinnosť nestanovuje a za tým účelom ani neupravuje príslušné postupy. V prípade obstarávateľov, ktorí súčasne nie sú verejnými obstarávateľmi toto prirodzene platí aj pre ostatné činnosti, t. j. tzv. „non-core business“. Na druhej strane obstarávatelia, ktorí súčasne napĺňajú status verejného obstarávateľa, budú musieť takúto povinnosť plniť vo vzťahu k podlimitným zákazkám a koncesiám, ktoré sa netýkajú činností podľa § 9 ods. 3 až 9 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko pri ich zadávaní postupujú podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Navrhovaná úprava taktiež vymedzuje, že ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ zverejní zmluvu v Centrálnom registri zmlúv nie je povinný ju uvádzať v súhrnnej správe. Za uvedeným účelom Úrad vlády SR vytvorí predpoklady, aby funkcionalita centrálneho registra zmlúv zabezpečovala prenos údajov medzi centrálnym registrom zmlúv a profilom verejného obstarávania.

K bodu 15

Navrhuje sa upraviť obsahové náležitosti referencií tak, aby korešpondovali s náležitosťami potvrdení o dodaní tovaru, poskytnutí služieb alebo uskutočnení stavebných prác [§ 34 ods. 1 písm. a) a b) zákona o verejnom obstarávaní]. Tým je možné dosiahnuť využiteľnosť referencií na účely vyhodnocovania technickej alebo odbornej spôsobilosti (§ 34 ZVO), ale aj na účely osobného postavenia, konkrétne v prípade referencií s negatívnym (neuspokojivým) hodnotením na prípadné vyhodnotenie závažného porušenia profesijných povinností [§ 32 ods. 1 písm. h) ZVO], ktoré je však potrebné skúmať ad hoc v každom jednotlivom prípade. Zároveň sa navrhuje doplniť obsahové náležitosti referencie aj o označenie verejného obstarávania (vo Vestníku verejného obstarávania alebo v EKS), aby bolo možné overiť, ak je to potrebné, plnenie (v súťažných podkladoch a pod.), či je napr. rovnakého alebo obdobného charakteru ako obstarávaná zákazka. Zároveň sa v rámci obsahových náležitostí referencie navrhuje hodnotenie kvality plnenia podľa ustanovených kritérií a určovanie výslednej hodnotiacej známky nahradiť výlučne slovným hodnotením poskytnutého plnenia.

Navrhuje sa upraviť povinnosť na základe žiadosti dodávateľa vydávať referencie aj pri zákazkách, na ktoré sa nevzťahuje zákon o verejnom obstarávaní, nakoľko predovšetkým pri uplatňovaní podlimitných výnimiek môžu byť poskytnuté plnenia, ktoré môžu mať referenčný význam pri zadávaní nadlimitných zákaziek, na ktoré sa nevzťahujú podlimitné výnimky.

Súčasne sa navrhuje, aby referencie za jednotlivé opakované plnenia boli vydávané len na základe žiadosti dodávateľa, a nie v rámci polročného súhrnu vyhotovovaného verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom.

Vzhľadom na skutočnosť, že povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa vyhotoviť referenciu na žiadosť dodávateľa, ak nebola vyhotovená podľa písmena a) alebo b), je skôr procesnou okolnosťou, ktorá sa vyžaduje pre následné konanie Rady úradu o návrhu dodávateľa na vyhotovenie referencie, upravuje sa v ustanoveniach obsahujúcich procesné podmienky na konanie rady (novonavrhovaný odsek 6). Taktiež sa navrhuje jasnejšie upraviť procesné podmienky pre konanie Rady úradu o návrhu dodávateľa na vyhotovenie referencie, hlavne čo sa týka povinných lehôt.

K bodom 16 a 17

Bežná dostupnosť znamená, že v zásade by malo ísť o tovary alebo činnosti, ktoré sú vyrábané alebo dodávané neadresne, a teda bez ohľadu na to, kto je alebo bude ich objednávateľom. Stavebná práca sa naopak takmer vždy vyznačuje potrebou určitej individualizácie, a to napr. vo vzťahu k nehnuteľnosti alebo k stavebníkovi. Uvedené si tak vyžaduje, aby bolo umožnené vysvetľovanie súťažných podmienok, prípadne fyzická obhliadka alebo vysvetľovanie ponúk, čo však anonymita a automatickosť kontraktačného procesu, na ktorých je založené elektronické trhovisko neumožňujú. Taktiež pokiaľ má byť kladený dôraz na kvalitatívny aspekt, je ďalej žiadúce, aby bolo možné ustanoviť a vyhodnotiť podmienky účasti a umožniť vyhodnocovanie ponúk aj na základe iných kritérií ako je najnižšia cena, a to aj neaukčným spôsobom. Z uvedených dôvodov sa preto navrhuje zo zákona vypustiť možnosť zadávať stavebné práce cez elektronické trhovisko.

K bodu 18

Navrhuje sa vzájomne prepojiť informačné systémy elektronického trhoviska a evidencie referencií tak, aby elektronické trhovisko umožňovalo vyhotoviť a odoslať na uverejnenie aj referenciu v zmysle § 12.

K bodu 19

Legislatívno-technická úprava, ktorej cieľom je zosúladenie terminológie so zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).

K bodu 20

Návrh úpravy spojený s vypustením zadávania zákaziek na stavebné práce cez elektronické trhovisko.

K bodu 21

V súlade so znením smerníc 2014/24/EÚ v platnom znení a 2014/25/EÚ v platnom znení sa navrhuje upresniť, že je možné nadobúdať tovary, služby alebo stavebné práce prostredníctvom centralizovanej činnosti podľa § 15 ods. 1 písm. b) nielen prostredníctvom zákaziek zadaných na základe dynamického nákupného systému alebo rámcovej dohody.

K bodu 22

Vypúšťa sa povinnosť využívať centralizované činnosti vo verejnom obstarávaní poskytované Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky v súčinnosti s Ministerstvom financií Slovenskej republiky pri nadlimitných zákazkách, ktorých predmet určí vykonávací predpis Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vzhľadom na obsolentnosť ustanovenia, nakoľko vykonávací predpis nebol doteraz vydaný.

K bodu 23

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením § 15 ods. 4.

K bodu 24

V súvislosti so zmenami zmlúv „de minimis“ sa navrhuje, aby sa obmedzenie nemožnosti prekročenia finančného limitu naďalej uplatňovalo len pri nadlimitných zákazkách a nadlimitných koncesiách. V ostatných prípadoch bude maximálna prípustná hodnota všetkých zmien limitovaná len pravidlom 10%, resp. 15%. Znamená to napríklad, že maximálna hodnota zmien nadlimitnej zákazky na stavebnej práce bude naďalej obmedzovaná aj nemožnosťou prekročenia finančného limitu pre nadlimitné zákazky (t. j. 5 548 000 eur), kým hodnota zmien podlimitnej zákazky na stavebné práce bude obmedzovaná len 15% hodnotami pôvodnej zmluvy bez ohľadu na to, či je vyššia ako 180 000 eur alebo nie.

K bodu 25

Pri zmenách zmlúv z dôvodov podľa § 18 ods. 1 písm. b) alebo c) sa navrhuje odstrániť prísnejšiu transpozíciu smerníc 2014/23/EÚ v platnom znení a 2014/24/EÚ v platnom znení. Cieľom je umožniť, aby pri opakovaných zmenách zmluvy vykonávaných z uvedených dôvodov mohla hodnota každej zmeny dosiahnuť 50% hodnoty pôvodného plnenia. Zároveň sa v súlade so smernicami navrhuje upresniť, že na rozdiel od dôvodu zmeny zmluvy podľa § 18 ods. 3, obmedzenie hodnoty zmeny zmluvy sa vzťahuje len na navýšenie hodnoty pôvodného plnenia.

K bodu 26

K bodu 27

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zosúladením vnútorných odkazov.

K bodu 28

Navrhuje sa predĺžiť lehotu pre povinnú archiváciu dokumentácie z verejného obstarávania zo súčasných 5 rokov na 10 rokov a to z dôvodu potreby poskytnúť pre kontrolné orgány vrátane orgánov činných v trestnom konaní dostatočný časový priestor pre výkon kontrolných činností resp. vyšetrovania.

K bodu 29

Z dôvodov uvedených v predchádzajúcom bode sa taktiež navrhuje predĺženie archivácie u obstarávateľa v prípade odôvodnenia použitia výnimky z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní.

K bodu 30

Za účelom riadneho preverenia opodstatnenosti podnetov na preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy alebo medializovaných informácií je potrebné vychádzať z dokumentácie z príslušného verejného obstarávania. Podľa súčasného znenia zákona je potrebné na vyžiadanie originálu dokumentácie začať konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného, pričom pokiaľ sa skutočnosti uvádzané v podnete ukážu ako neopodstatnené, je potrebné takéto konanie zastaviť. Z dôvodu zníženia administratívy a dosiahnutia časových úspor sa preto navrhuje, aby v uvedených prípadoch mohol úrad ešte pred začatím konania požiadať verejného obstarávateľa, obstarávateľa a osobu podľa § 8 o predloženie kópie kompletnej dokumentácie. Ak sa podnet alebo informácie následne ukážu ako zjavne neopodstatnené, úrad v danom prípade konanie o preskúmanie úkonov nezačne a nebude žiadať ani o predloženie originálu dokumentácie.

K bodu 31

Navrhuje sa odstrániť terminologická chyba súčasného znenia zákona.

K bodu 32

Navrhuje sa nahradiť možnosť uviesť odôvodnenie nerozdelenia zákazky v správe o zákazke možnosťou jeho uvedenia v súťažných podkladoch. Tým sa v každom prípade umožní, aby odôvodnenie mohlo byť predmetom kontroly vo fáze pred vyhlásením verejného obstarávania, čo je relevantné predovšetkým pri zákazkách financovaných z fondov EÚ. Prípadné nedostatočné odôvodnenie tak bude môcť byť doplnené ešte pred vyhlásením súťaže, resp. verejný obstarávateľ bude mať ešte priestor na úpravu dokumentácie a rozdelenie zákazky na časti (v prípade, ak výsledok ex-ante kontroly alebo ex-ante posúdenia pred vyhlásením verejného obstarávania neuznal odôvodnenie nerozdelenia zákazky na časti).

K bodu 33

Vzhľadom na to, že v súvislosti s preukazovaním technickej alebo odbornej spôsobilosti nebolo využívanie mechanizmov spoločnej zodpovednosti aplikačnou praxou prijaté a zároveň nejde o inštitút vyplývajúci z niektorej zo smerníc EÚ, navrhuje sa ustanovenie § 34 ods. 4 zo zákona vypustiť.

K bodu 34

V súlade s článkami 62 ods. 1 smernice 2014/24/EÚ v platnom znení a 81 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ v platnom znení sa navrhuje upresniť, že v súvislosti s preukazovaním splnenia požiadaviek technických noriem manažérstva kvality možno vyžadovať iba certifikáty vydávané na základe systémov, ktoré boli certifikované akreditovanou osobou v zmysle zák. č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov“. Zároveň bude platiť povinnosť uznať rovnocenný certifikát systému manažérstva kvality vydaný príslušným orgánom iného členského štátu EÚ.

K bodu 35 a 36

V nadväznosti na to, že vzhľadom na obmedzený počet znakov nie je vždy možné uverejniť kompletné znenie podmienok účasti v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, navrhuje sa, aby postačilo ich uvedenie v súťažných podkladoch alebo v informatívnom dokumente, a to za predpokladu, že tieto dokumenty sú zverejnené v ten istý deň ako predmetné oznámenie.

K bodu 37

Z dôvodu znižovania administratívnej záťaže v procese verejného obstarávania sa navrhuje vypustenie povinnosti odôvodňovať primeranosť každej podmienky účasti, ktorú verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ ustanovil, nakoľko predmetná povinnosť nevyplýva zo smerníc Európskej únie pre oblasť verejného obstarávania. Naďalej však platí, že všetky podmienky účasti, ktoré verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ určia na preukázanie splnenia finančného a ekonomického postavenia a technickej alebo odbornej spôsobilosti, ako aj ich minimálna požadovaná úroveň, musia súvisieť s predmetom zákazky a musia byť primerané. Pri pochybnostiach o primeranosti ustanovených podmienok účasti musia byť preto verejný obstarávateľ a obstarávateľ schopní ich primeranosť zdôvodniť a preukázať v revíznych postupoch (žiadosť o nápravu, námietky, výkon kontroly).

K bodu 38

Vzhľadom na to, že záujemca alebo uchádzač nemusí byť nevyhnutne právnická osoba, navrhuje sa v § 38 ods. 13 slovné spojenie „právnických osôb“ nahradiť obsahovo širším a presnejším spojením „hospodárskych subjektov“.

K bodu 39

V nadväznosti na to, že podmienky účasti, vrátane ich vysvetľovania, môžu byť uvedené vo viacerých dokumentoch navrhuje sa upresniť, že nesmú odporovať obsahu oznámenia, na základe ktorého bolo verejného obstarávanie vyhlásené. Znamená to napríklad, že v situácií, keď verejný obstarávateľ uvedie podmienky účasti v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania v obmedzenej miere z dôvodu limitácie obsahom opisného formulára a súčasne ich úplné znenie uvedie v súťažných podkladoch zverejnených podľa § 43 ods. 2 zákona, nesmie ísť o vecný rozpor obsahov oboch dokumentov, ale len o ich upresnenie.

K bodom 40 a 42

Pri preukazovaní splnenia podmienky účasti podľa § 34 ods. 1 písm. c) alebo g) zákona o verejnom obstarávaní bez využitia technických a odborných kapacít inej osoby sa navrhuje ustanoviť, že ak technik, technické orgány alebo osoba deklarovaná zo strany záujemcu alebo uchádzača ako osoba určená na plnenie zmluvy alebo osoba deklarovaná ako riadiaci zamestnanec nespĺňa ustanovenú podmienku účasti, tak v takom prípade nedochádza okamžite k vylúčeniu uchádzača alebo záujemcu, ale verejný obstarávateľ je povinný vyzvať uchádzača alebo záujemcu, aby túto osobu alebo orgán nahradil subjektom spĺňajúcim túto

podmienku účasti. K vylúčeniu uchádzača alebo záujemcu dochádza až v prípade, ak nedôjde z jeho strany k nahradeniu takým subjektom, ktorý ustanovenú podmienku účasti spĺňa. Identická právna úprava sa momentálne vzťahuje napríklad na preukazovanie podmienok účasti prostredníctvom tretích osôb.

K bodom 41 a 43

Cieľom navrhovanej zmeny je zmierniť tvrdosť súčasnej úpravy a ustanoviť, že ide o dôvod na vylúčenie uchádzača alebo záujemcu len vtedy, ak dané informácie alebo doklady majú vplyv na vyhodnotenie podmienok účasti. Znamená to, že ak uchádzač alebo záujemca ustanovené podmienky účasti spĺňa aj bez dokladu, resp. bez informácie, ktorá sa ukázala ako nepravdivá alebo pozmenená tak, že nezodpovedá skutočnosti, nebude z tohto dôvodu vylúčený z verejného obstarávania. Súčasne sa v súlade s dikciou čl. 57 ods. 6 smernice 2014/24/EÚ v platnom znení navrhuje, aby v danom prípade bolo možné využiť samoočisťovací mechanizmus.

K bodu 44

Obsah ustanovenia § 40 ods. 15 zákona sa navrhuje presunúť do navrhovaného ustanovenia § 40 ods. 5 zákona.

K bodu 45

Navrhuje sa, aby časti súťažných podkladov, informatívneho dokumentu, súťažných podmienok alebo koncesnej dokumentácie, ktoré je potrebné za účelom vypracovania ponuky alebo návrhu upravovať (napr. vypĺňať textové polia jednotlivých položiek vo výkaze výmer) boli uverejňovane v profile v editovateľnej podobe. Cieľom úpravy je uľahčiť prípravu ponúk alebo návrhov.

K bodu 46

V súvislosti s úpravou inštitútu zábezpeky sa navrhuje upresniť, aby v prípade, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžaduje zábezpeku, určil lehotu viazanosti ponúk, ktorá nepresiahne 12 mesiacov, pričom túto lehotu nemožno predĺžiť. Zábezpeka predstavuje pre hospodárske subjekty (obzvlášť malé a stredné podniky) finančnú záťaž, pričom za uvedené obdobie môže nastať taká zmena trhových podmienok (napr. zmena cien komodít, zmena výšky miezd, realokácia pracovnej sily a pod.), že uchádzač nebude môcť dodržať podmienky svojej ponuky. Za účelom vyváženia vzťahov medzi verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom a uchádzačom sa preto navrhuje, aby po uplynutí uvedeného obdobia neboli ponuky ďalej viazané zábezpekou. Znamená to, že po uplynutí lehoty viazanosti ponúk nastáva dôvod na vrátenie zábezpeky uchádzačom, pričom tí sú v tejto súvislosti oprávnení rozhodnúť sa, či budú v predmetnom postupe ďalej pokračovať alebo nie. Z pohľadu verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa uplynutie lehoty viazanosti ponúk automaticky nezakladá osobitný dôvod na zrušenie použitého postupu zadávania zákazky, a teda v postupe je možné ďalej pokračovať, prípadne je možné postup zrušiť v súlade s niektorým z dôvodov uvedeným v § 57 zákona o verejnom obstarávaní.

Taktiež sa navrhuje ustanoviť pravidlo pre obmedzenie výšky zábezpeky v prípadoch, ak je zákazka delená na časti.

Zo systematických dôvodov by sa úprava zábezpeky týkajúca sa podlimitných zákaziek mala presunúť do ustanovení upravujúcich podlimitné zákazky bez využitia elektronického trhoviska.

Navrhuje sa rozšíriť formy zábezpeky aj o poistenie záruky, ako poistný druh podľa § 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Hospodárskym subjektom sa tak rozšíria možnosti výberu spôsobu viazanosti svojej ponuky, ako aj subjektu, ktorý zábezpeku poskytne. Nepochybne sa tým vytvárajú predpoklady na zvýšenie konkurenčného prostredia medzi subjektmi poskytujúcimi služby zabezpečenia záväzkov.

Ak bola uchádzačovi vrátená zábezpeka, ktorú zložil vo forme bankovej záruky alebo poistenia záruky, navrhuje sa v súlade s princípom transparentnosti zaviesť povinnosť uchovať v dokumentácii k verejnému obstarávaniu kópiu záručnej listiny alebo kópiu dokladu vystaveného poisťovňou.

Vzhľadom na to, že nie je štandardom, aby banky alebo poisťovne vydávali záručné listiny doklady v elektronickej podobe, navrhuje sa ustanoviť, aby dôkazy o bankovej záruke alebo o poistení záruky mohli byť predložené aj v listinnej podobe.

K bodu 47

V praxi sa vyskytujú prípady, keď sa v tom istom verejnom obstarávaní objavia ponuky obsahujúce rovnaké chyby, formulácie, prípadne iné znaky, ktoré sa javia ako indície protisúťažného správania. V rámci prešetrovania možného protisúťažného konania sa následne zistí, že podklady pre uchádzačov pripravoval ten istý externý subjekt. Navrhuje sa preto zavedenie povinnosti uviesť údaje o takomto subjekte v ponuke.

K bodom 48 a 49

Úprava predkladania a otvárania ponúk súvisiaca so zrušením dvojobálkového systému.

K bodu 50

V súvislosti s vyhodnocovaním ponúk sa navrhuje zdôrazniť, že verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia sú povinní mať na zreteli povinnosť dodržiavania minimálnych mzdových nárokov zo strany úspešného uchádzača. Preto by predovšetkým v zákazkách, v ktorých pracovný faktor tvorí podstatnú časť plnenia a nákladov mali mať verejní obstarávatelia a obstarávatelia vedomosť o tom, aká je minimálna hodnota pracovnej zložky, ktorou bude garantované dodržiavanie povinností vyplývajúcich z pracovného práva, vrátane plnenia prináležiacich daňových a odvodových povinností za dotknutých zamestnancov. Tieto skutočnosti by následne mali verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia zohľadňovať pri vyhodnocovaní, či v konkrétnom prípade nemôže ísť o mimoriadne nízku ponuku a prípadne tomu prispôsobiť aj proces vysvetľovania ponúk.

K bodu 51

Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa navrhuje upraviť zákonom predpokladaná situácia, kedy pôjde o mimoriadne nízku ponuku.

K bodu 52

V rámci navrhovanej úpravy sa precizujú pravidlá pri uplatnení reverzného postupu vo verejnej súťaži, ktorý v § 66 ods. 7 zákona upresňuje, že ak verejný obstarávateľ nepoužije elektronickú aukciu, môže sa rozhodnúť, že najprv uskutoční vyhodnotenie ponúk na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk a potom pristúpi k vyhodnoteniu ostatných častí ponúk Obdobne to platí aj pre prípad zadávania podlimitných zákaziek bez využitia elektronického trhoviska.

K bodu 53

Cieľom navrhovanej úpravy je zosúladenie odkladných lehôt pre uzavretie zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy a výnimiek z ich uplatňovania s úpravou revíznych smerníc (smernica Rady 89/665/EHS o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác a smernica Rady 92/13/EHS o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania pravidiel Spoločenstva pre postupy verejného obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií). V kontexte úpravy revíznych smerníc sa pri využití prostriedkov elektronickej komunikácie skracuje odkladná lehota pre uzavretie zmluvy na 10 dní. Rovnako sa v nadväznosti na reglementáciu revíznych smerníc rozširuje katalóg výnimiek z uplatňovania odkladných lehôt, a to ak ide o uzavretie zmluvy verejným obstarávateľom na základe rámcovej dohody uzavretej s viacerými subjektmi a taktiež ak ide o uzavretie zmluvy v rámci dynamického nákupného systému.

K bodom 54 až 56

V rámci úpravy súčinnosti na uzavretie zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy sa navrhuje pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa možnosť vyžadovať na účely zabezpečenia riadneho plnenia zmluvných povinností preukázanie splnenia osobitných zmluvných požiadaviek. V takom prípade navrhovaná úprava vyžaduje, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ ustanovil pre úspešného uchádzača alebo uchádzačov primeranú lehotu na poskytnutie tejto súčinnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že v rámci využitia tohto nového inštitútu verejný obstarávateľ a obstarávateľ v podstate hodnotí splnenie osobitnej zmluvnej podmienky, navrhovaná úprava vytvára priestor, aby úspešných uchádzač mohol účinne využiť revízne prostriedky, ak verejný obstarávateľ dospeje k záveru, že mu pri preukazovaní osobitnej zmluvnej podmienky nebola poskytnutá riadna súčinnosť.

K bodom 57 a 58

Navrhovanou úpravou sa sleduje zosúladenie legislatívnej úpravy dynamického nákupného systému so smernicami (2014/24/EÚ v platnom znení, 2014/25/EÚ v platnom znení)

upravujúcimi oblasť verejného obstarávania. Navrhované paragrafové znenie sleduje logiku samotného procesu zriadenia a následného používania dynamického nákupného systému.

V súvislosti s dynamickým nákupným systémom komunikácia medzi verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom a hospodárskymi subjektami, záujemcami alebo uchádzačmi musí prebiehať výhradne elektronicky. Pôjde najmä o sprístupnenie dokumentov potrebných na predloženie žiadosti o účasť, súťažných podkladov, predkladanie žiadosti o účasť, predkladanie ponúk, vysvetľovanie žiadostí o účasť alebo ponúk.

Oproti súčasnej úprave sa navrhuje upustiť od možnosti uzatvárania rámcových dohôd prostredníctvom dynamického nákupného systému. Rámcová dohoda je nástroj, ktorým na určité časové obdobie dochádza k faktickému uzatvoreniu súťažného prostredia, čo je v priamom protiklade s princípom fungovania dynamického systému, ako prostriedku na opakované zadávanie zákaziek, ktorý je neustále otvorený pristúpeniu nových hospodárskych subjektov.

Navrhovaná úprava ďalej vymedzuje procesný postup, akým je možné zriadiť, predĺžiť resp. oznámiť ukončenie dynamického nákupného systému a jednotlivé náležitosti samotných oznámení a dokumentov, ktoré je potrebné sprístupniť hospodárskym subjektom a verejnosti.

V rámci navrhovanej úpravy sú vymedzené pravidlá na predloženie žiadosti o účasť, ktorej predložením prejavuje hospodársky subjekt záujem o zaradenie do vznikajúceho alebo už existujúceho dynamického nákupného systému. Minimálna lehota na predloženie žiadosti o účasť do vznikajúceho dynamického nákupného systému je 30 dní. Elektronický systém v ktorom bude prebiehať proces dynamického nákupného systému môže sprístupniť predložené žiadosti o účasť do vznikajúceho dynamického nákupného systému až po uplynutí lehoty na predloženie žiadosti o účasť.

Navrhovaná úprava taktiež vymedzuje postupnosť krokov, ktoré musí verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ urobiť pri zriaďovaní dynamického nákupného systému. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ po uplynutí lehoty na predkladanie žiadostí o účasť (počas zriaďovania dynamického nákupného systému) vyhodnotí splnenie podmienok účasti, pričom záujemcu, ktorý splnil podmienky účasti, bezodkladne zaradí do dynamického nákupného systému. O zaradení alebo nezaradení do dynamického nákupného systému musí byť záujemca okamžite informovaný.

O každom zaradení alebo nezaradení záujemcu do dynamického nákupného systému musí byť vyhotovená zápisnica (z vyhodnotenia podmienok účasti), ktorá sa nebude zverejňovať v profile.

Navrhovanou úpravou sa spresňuje okamih zriadenia dynamického nákupného systému. Zriadenie dynamického nákupného systému je naviazané na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti u všetkých záujemcov, ktorí podali žiadosť o účasť v prvotnej lehote na

predloženie žiadosti o účasť (§ 60 ods. 3) a ich informovanie o zaradení alebo nezaradení do dynamického nákupného systému.

Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ je povinný bezodkladne po zriadení dynamického nákupného systému vyhotoviť správu o zriadení dynamického nákupného systému a zverejniť ju v profile, pričom informácia o záujemcoch zaradených do dynamického nákupného systému sa v profile nezverejňuje. Cieľom tejto úpravy je nedovoliť resp. nepodporovať kolúzne – protisúťažné konanie zo strany hospodárskych subjektov. Z tohto dôvodu je nevyhnutné vyhotoviť dve verzie správy, pričom kompletná, obsahujúca všetky informácie bude dostupná pre zriaďovateľa dynamického nákupného systému a po vyžiadaní pre kontrolné orgány a jeho čiastočne anonymizovaná verzia bude verejne dostupná na profile.

Navrhovaná úprava ďalej ustanovuje pravidlá pri vyhodnocovaní žiadostí o účasť predložených po uplynutí prvotnej lehoty na predkladanie žiadosti o účasť upravenej v § 60 ods. 3. Za týmto účelom sú pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa ustanovené lehoty na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti, ktoré je potrebné považovať za maximálne. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v týchto maximálnych lehotách nerozhodne o zaradení alebo nezaradení záujemcu do dynamického nákupného systému, nebude môcť odoslať ďalšiu výzvu na predkladanie ponúk.

V nadväznosti na úpravu prechodných ustanovení navrhovaná úprava ustanovuje možnosť pokračovania v už zriadených dynamických nákupných systémoch takým spôsobom, že verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia, ktorí už majú dynamické nákupné systémy zriadené môžu pokračovať a vyhlasovať v nich jednotlivé zákazky prostredníctvom výziev na predkladanie ponúk podľa pravidiel navrhovanej úpravy.

K bodom 59 a 60

Za účelom zníženia administratívnej záťaže sa navrhuje zverejňovať suma skutočne uhradeného plnenia len po skončení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody a taktiež sa navrhuje odstrániť povinnosť osobitného zverejňovania zoznamu subdodávateľov, nakoľko údaje o subdodávateľoch sú v zmysle § 41 ods. 3 zákona povinnou zmluvnou náležitosťou.

K bodu 61

V nadväznosti na predĺženie doby uchovávania dokumentácie z procesu verejného obstarávania z 5 na 10 rokov sa rovnako navrhuje predlžiť z 5 na 10 rokov dobu, počas ktorej majú byť v profile zverejnené dokumenty.

K bodu 62

Navrhuje sa upresniť postup pri použití tzv. reverznej verejnej súťaže.

K bodu 63

Úprava nadväzujúca na zrušenie dvojobálkového systému.

K bodu 64

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zosúladením vnútorných odkazov.

K bodu 65

K bodu 66

Navrhuje sa doplnenie pravidiel pre prípady uzavretia čiastkovej zákazky na základe rámcovej dohody, ak plnenie v zmysle čiastkovej zákazky má presiahnuť platnosť rámcovej dohody. Uvedeným sa zákonne vyjadrí možnosť predpokladaná v bode 62 preambuly smernice č. 2014/24/EÚ v platnom znení.

K bodu 67

Obdobne ako pri úprave zákaziek sa navrhuje uviesť, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný ustanovené podmienky účasti uviesť v oznámení, ktorým sa vyhlasuje zadávanie koncesie alebo koncesnej dokumentácii, ak bola zverejnená podľa § 43 ods. 2 zákona.

K bodom 68 až 71

Úprava súvisiaca s vypustením možnosti zadávania stavebných prác prostredníctvom elektronického trhoviska.

Taktiež sa navrhuje, aby prostredníctvom elektronického trhoviska nebolo možné zadávať podlimitné zákazky na služby, ktorých predmetom je intelektuálne plnenie, a to z dôvodu, že obdobne ako stavebné práce, aj tento typ zákazky nie je vhodný pre anonymný a automatizovaný kontraktačný proces, ktorý navyše na vyhodnotenie ponúk neumožňuje ustanoviť iné kritérium ako je najnižšia cena. V tomto prípade pre získanie plnenia v požadovanej kvalite je naopak žiadúce, aby napríklad mohla byť hodnotená spôsobilosť uchádzača z hľadiska jeho predchádzajúcich skúseností, kvalifikácie odborných zamestnancov a pod. Taktiež môže byť žiadúce, aby súťažné podmienky mohli byť predmetom vysvetľovania.

Za uvedenú službu možno považovať predovšetkým takú, ktorej podstatou je plnenie duševného charakteru, resp. duševná tvorivá činnosť, ako je tomu pri konzultačných, architektonických, inžinierskych službách alebo službách v oblasti informačných a komunikačných technológií, ktorých výsledok je vytvorenie počítačového programu.

K bodu 72

Navrhovaná úprava súvisí so zjednotením úpravy predĺženia doby uchovávania kompletnej dokumentácie z procesu verejného obstarávania, ktorá sa predlžuje z 5 na 10 rokov.

K bodom 73 až 76

Cieľom navrhovanej úpravy je sprehľadniť postup zadávania podlimitných zákaziek bez využitia trhoviska tak, že namiesto odkazu na druhú časť zákona, následný výpočet ustanovení, ktoré sa nepoužijú a zavedenie niektorých osobitných ustanovení, dôjde k podrobnejšiemu opisu práv a povinností verejného obstarávateľa a uchádzačov alebo záujemcov.

Navrhuje sa pritom čo najlepšie zohľadniť časovú a logickú následnosť krokov v danom postupe. Preto sa navrhuje právna úprava upraviť v nasledovnej postupnosti – postup a možnosti verejného obstarávateľa pred vyhlásením verejného obstarávania (§ 112), zverejnenie výzvy na predkladanie ponúk a súťažných podkladov a ich vysvetľovanie (§ 113), predkladanie ponúk, vyhodnocovanie ponúk a uzatvorenie zmluvy (§ 114), uzatvorenie rámcovej dohody a použitie dynamického nákupného systému (§ 114a), priame rokovacie konanie ako osobitný postup (§ 115) a oznamovacie povinnosti po uzavretí zmluvy, resp. po jej zmene spolu s uverejňovaním informácií v profile (§ 116).

Oproti súčasnej úprave v návrhu dochádza napríklad k systematickému presunu úpravy výšky zábezpeky pre podlimitné zákazky z § 46 zákona do § 112, za účelom predbežného nahradenia dokladov preukazujúcich podmienky účasti sa navrhuje umožniť predloženie „jednoduchého“ čestného vyhlásenia, zriadenie komisie na vyhodnotenie ponúk sa navrhuje ako dobrovoľné a za účelom zjednotenia terminológie sa navrhuje premenovať informáciu o výsledku na oznámenie o výsledku.

V súvislosti s aplikáciou prvej časti zákona je potrebné upresniť, že z hľadiska jej názvu, ako aj systematiky zákona ide o základné ustanovenia, ktoré sú uplatniteľné na celý predpis, t. j. aj na ostatné časti zákona, pokiaľ v nich v tejto súvislosti nie je uvedená odchylná úprava alebo pokiaľ v nich prvá časť, prípadne niektoré jej ustanovenia nie sú explicitne vylúčené. Z tohto dôvodu pri podlimitných zákazkách bez využitia elektronického trhoviska nie je potrebné výslovne ustanoviť, že pri ich zadávaní je potrebné zohľadňovať aj ustanovenia prvej časti zákona, pokiaľ nie je ustanovené inak.

K bodu 77

Vo väzbe na podnety z aplikačnej praxe sa navrhuje upresniť právnu úpravu zadávania zákaziek s nízkou hodnotou.

V odseku 1 sa upravuje základná idea zadávania týchto zákaziek a jej previazanie so základnými princípmi verejného obstarávania. Verejný obstarávateľ je obdobne ako aj pri iných druhoch zákaziek v každom prípade povinný postupovať tak, aby dochádzalo k účelnému a hospodárnemu vynakladaniu finančných prostriedkov. To neznamená vynucovanie hľadania výlučne najnižšej ceny, ale snahu o to, aby sa za vynaložené náklady a úsilie dosiahol prinajmenšom primeraný a podľa možností čo najlepší výsledok, a to s ohľadom na kvalitu plnenia, reálne potreby verejného obstarávateľa, sociálne alebo environmentálne hľadiská a pod... Inak povedané, nemalo by dochádzať ku kúpe, resp. objednávaniu služieb a stavebných prác, ktoré sa bezdôvodne vymykajú rámcu bežných trhových podmienok v danom čase, a teda sú napr. neprimerane predražené, alebo ide

o zastarané technické riešenie, prípadne naopak, ide o riešenie, ktoré je v danom prípade „zbytočne prehnané“.

Vzhľadom na to, že cieľom pravidiel pri zákazkách s nízkou hodnotou nie je ustanovovať podrobný postup ich zadávania, je na samotnom verejnom obstarávateľovi, akou cestou sa v snahe o dosiahnutie hospodárnosti vyberie a aké priority si pritom nastaví. Zákon v tomto prípade nemá ambíciu ustanovovať, koľko hospodárskych subjektov má byť oslovených, koľko ponúk má byť predložených a pod., ale obdobne ako je tomu v prípade priamych rokovacích konaní, má snahu vynucovať povinnosť dodržiavania princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie vo vzťahu k hospodárskym subjektom, ktoré verejný obstarávateľ osloví za účelom predloženia ponúk. Snahou je teda vytvoriť rovnaké príležitosti pre všetky podniky, o ktoré verejný obstarávateľ prejaví záujem. V súlade s princípom transparentnosti má verejný obstarávateľ v dokumentácii zachytávať všetky „podstatné“ úkony a následne ich uchovať po dobu desiatich rokov od uzavretia zmluvy (ak zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 93/2017 Z. z. neustanovuje inak).

Vzhľadom na to, že prvú časť zákona – základné ustanovenia je potrebné aplikovať na celý zákon, pokiaľ ustanovenia ďalších častí zákona nezakotvujú odchylnú úpravu, resp. ich nevylúčia, navrhuje sa v odseku 2 uviesť výpočet ustanovení z prvej časti, ktoré sa nebudú aplikovať.

Ďalej sa v zákone navrhuje ponechať možnosť vyhradenia práva účasti vo verejnom obstarávaní pre subjekty sociálnej ekonomiky podľa zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a taktiež sa pre odstránenie možných interpretačných problémov navrhuje explicitne ustanoviť, že verejný obstarávateľ je oprávnený zákazky na bežne dostupné tovary alebo služby zadávať aj prostredníctvom „podlimitného“ elektronického trhoviska.

Aj keď naďalej nie je ambíciou formalizovať proces zadávania zákaziek s nízkou hodnotou, navrhuje sa zakotviť, aby vo vzťahu k vybranému dodávateľovi boli splnené dve elementárne požiadavky, a síce aby bol oprávnený dodávať tovar, poskytovať službu alebo uskutočňovať stavebné práce a aby zadanie zákazky nebolo výsledkom konfliktu záujmov. Ide pritom o požiadavky, ktoré možno považovať za legitímne, a to aj s ohľadom na to, že v ostatnom období došlo viackrát k zvyšovaniu hornej hranice finančných limitov pre nadlimitné zákazky (pri zákazkách na stavebné práce je horná hranica finančného limitu v súčasnosti päťnásobne vyššia oproti poslednej úprave v zmysle zák. č. 25/2006 Z . z.). Zároveň je v tejto súvislosti potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že v tomto návrhu zákona sa navrhuje, aby zákazky s hodnotami do 5 000 eur nespadali pod pôsobnosť zákona, čím predmetné povinnosti

nezaťažia všetky súčasné zákazky s nízkou hodnotou. Na základe toho tak uvedeným nedochádza k neprimeranému zvyšovaniu administratívnej záťaže.

Navrhuje sa aj naďalej ponechať povinnosť zverejňovania súhrnných správ o zákazkách s nízkou hodnotou, ako aj pravidlo, že s výnimkou prípadov uvedených v osobitných predpisoch, nie je potrebné, aby bola zmluva uzatvorená v písomnej forme.

K bodu 78

Navrhuje sa odstrániť terminologická chyba súčasného znenia zákona.

K bodu 79

Cieľom navrhovaného ustanovenia je umožniť uskutočnenie viacetapovej súťaže návrhov, v ktorej na základe kritérií uvedených v súťažných podmienkach dochádza k znižovaniu počtu návrhov, a to najmenej na tri. Porota za uvedeným účelom môže pred každou nasledujúcou etapou spresniť požiadavky na rozsah, obsah alebo formu návrhu a určiť primeranú lehotu na predloženie dopracovaných návrhov. Súčasne je vyhlasovateľ povinný túto skutočnosť oznámiť vybraným účastníkom bezodkladne po uskutočnení výberu.“

K bodu 80

Navrhuje sa upresniť, že cenu možno udeliť nielen za návrh umiestnený na prvom mieste (víťazný návrh), ale aj za návrhy, ktoré sa umiestnili na vopred určených ďalších miestach. Súčasne sa navrhuje vytvoriť legislatívny predpoklad aj pre možnosť odmeniť aj niektorý z návrhov, ktorému nebola udelená cena, ale ktorému ju navrhne udeliť porota pre jeho kvalitatívny prínos.

K bodu 81

Navrhuje sa ustanoviť, že na zrušenie zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti sa použije postup podľa § 57.

K bodu 82

Navrhovanou úpravou sa sleduje vyprecizovanie postupu zadávania zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti, ktorých hodnota nedosahuje spodnú hranicu finančného limitu ustanoveného pre podlimitné zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti. Pričom sa navrhuje uplatniť rovnaké pravidlá ako je navrhované v rámci úpravy pre civilné zákazky s nízkou hodnotou.

K bodu 83

Z vyššie uvedených dôvodov sa navrhuje predĺžiť archivačnú dobu pre uchovávanie dokladov a dokumentov aj pri zákazkách v oblasti obrany a bezpečnosti.

K bodu 84

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zosúladením vnútorných odkazov.

K bodu 85

Navrhuje sa upresniť postup pri podpisovaní rozhodnutí rady.

K bodom 86 a 87

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zosúladením vnútorných odkazov.

K bodom 88 a 89

K bodu 90

Ide o opravu chybného odkazu, ktorý je uvedený v súčasnom znení zákona.

K bodu 91

Navrhovaným znením sa vymedzuje obdobie, v ktorom je hospodársky subjekt zapísaný v zozname hospodárskych subjektov oprávnený požiadať o predĺženie platnosti zápisu v zozname hospodárskych subjektov.

K bodu 92

Navrhovanou úpravou sa sleduje zjednodušenie (zostručnenie) náležitostí žiadosti o nápravu a tým aj predchádzanie zbytočnému predlžovaniu revíznych postupov, ak náležitosť podľa písm. d) – označenie porušenia postupu podľa odseku 1 – nie je v žiadosti o nápravu obsiahnutá. V takom prípade sa totiž podľa platného právneho stavu uplatňuje výzva na odstránenie nedostatkov žiadosti o nápravu.

Navrhovanou úpravou sa tiež upravuje lehota na doručenie žiadosti o nápravu verejnému obstarávateľovi, obstarávateľovi a osobe podľa § 8. V súčasnosti totiž platí 10-dňová lehota – od prevzatia dokumentov (súťažných podkladov a iných dokumentov). Táto je často príliš krátka (napr. pri zákazkách na stavebné práce) a moment prevzatia navyše mnohokrát nie je možné určiť, nakoľko súťažné podklady a iné dokumenty sa zverejňujú v profile, a teda moment ich prevzatia konkrétnym hospodárskym subjektom nie je známy. Navrhuje sa preto zjednodušiť spôsob ustanovenia lehoty na doručenie žiadosti o nápravu, ktorá bude určená konkrétnym termínom v závislosti od lehoty na predkladania ponúk, nie od momentu prevzatia dokumentov konkrétnym hospodárskym subjektom.

Súčasne sa skracuje maximálna lehota (najneskôr do 10 dní od uplynutia lehoty na predkladanie ponúk) na „najneskôr štyri pracovné dni pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk alebo návrhov,“ ak ide o nadlimitnú zákazku a „najneskôr dva pracovné dni pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk,“ ak ide o podlimitnú zákazku. Uvedené skrátenie však bude platiť len za predpokladu, že dokumenty, proti ktorým žiadosť o nápravu smeruje, neboli poskytnuté neskôr než 15 dní pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk alebo návrhov. Predmetným skrátením lehoty na doručenie žiadosti o nápravu sa vytvorí časový priestor na to, aby verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 stihli zareagovať na doručenie žiadosti o nápravu, ktorá sa javí byť opodstatnená, a mohli teda predĺžiť lehotu na predkladanie ponúk alebo návrhov pred jej uplynutím. Následne, po vykonaní nápravy, môžu verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 vo verejnom obstarávaní pokračovať. Eliminujú sa tak prípady zrušenia verejných obstarávaní

z dôvodu doručenia žiadosti o nápravu v posledný deň lehoty na predkladanie ponúk, resp. po jej uplynutí, v ktorých už túto lehotu nebolo možné predĺžiť, a teda ani odstrániť nedostatky, na ktoré navrhovateľ poukázal v žiadosti o nápravu. Súčasne sa tak eliminujú prípady účelového podávania žiadosti o nápravu po uplynutí lehoty na predkladania ponúk alebo návrhov.

Pri viackolových postupoch verejného obstarávania (napr. užšia súťaž, súťažný dialóg, rokovacie konanie so zverejnením) sa navrhuje, aby žiadosť o nápravu proti podmienkam účasti uvedeným v dokumentoch, ktoré boli poskytnuté v lehote na predloženie žiadostí o účasť, bolo možné doručiť najneskôr štyri pracovné dni pred uplynutím tejto lehoty. Rovnako však platí, že toto obmedzenie lehoty sa bude vzťahovať len na prípady, keď tieto dokumenty neboli poskytnuté neskôr než 15 dní pred uplynutím lehoty na predloženie žiadostí o účasť. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, aby sa eliminovali prípady podávania žiadosti o nápravu proti podmienkam účasti po uplynutí lehoty na predloženie žiadostí o účasť, t. j. počas vyhodnocovania žiadostí o účasť, resp. počas plynutia lehoty na predkladanie ponúk.

Vzhľadom na nástup povinnej elektronickej komunikácie v procesoch verejného obstarávania sa upravuje aj „forma“ uplatňovania revíznych postupov. Vo vzťahu k žiadosti o nápravu sa preto ustanovuje, že v procesoch verejného obstarávania, ktoré sú realizované funkcionalitou informačného systému, je možné podať žiadosť o nápravu len elektronicky, a to buď funkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa predmetné verejné obstarávanie uskutočňuje alebo v elektronickej podobe podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tomu, že zákon upravuje výnimky z povinnej elektronickej komunikácie, sa v procesoch verejného obstarávania, ktoré nie sú realizované funkcionalitou informačného systému, naďalej umožňuje podať žiadosť o nápravu v listinnej podobe. Okrem toho bude aj v procesoch verejného obstarávania nerealizovaných prostredníctvom funkcionality informačného systému možné podať žiadosť o nápravu v elektronickej podobe podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

V súvislosti s elektronickou „formou“ podávania žiadosti o nápravu podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov sa výslovne upravuje, že žiadosť o nápravu podaná takouto „formou“ sa považuje za doručenú jej vložením do elektronickej schránky adresáta. Cieľom navrhovanej úpravy je zabrániť zbytočnému predlžovaniu procesu verejného obstarávania v dôsledku oneskoreného prevzatia žiadosti o nápravu z elektronickej schránky, ako aj zabrániť zmareniu uplatnenia žiadosti o nápravu neprebratím elektronicky podanej žiadosti o nápravu, nakoľko táto musí byť v zákonom ustanovenej lehote kontrolovanému nielen odoslaná, ale aj doručená.

K bodu 93

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravy v § 164.

K bodu 94

Vzhľadom na vypustenie povinného predkladania ponúk rozdelených na časť „Ostatné“ a časť „Kritériá“ nie je potrebné, aby verejní obstarávatelia, obstarávatelia a osoby podľa § 8 posielali úradu informácie o vyhodnotení jednotlivých častí ponúk, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že od doručenia tejto informácie sa už neodvíja začatie konania o námietkach, ktoré sa bude začínať dňom doručenia námietok. Znižuje sa tým administratívna záťaž verejných obstarávateľov, obstarávateľov a osôb podľa § 8 spojená s povinnosťou vypracovať a odoslať úradu predmetné oznámenia.

K bodu 95

Navrhovanou úpravou sa precizuje povinnosť osôb vykonávajúcich dohľad nad verejným obstarávaním zachovávať mlčanlivosť. Od predmetnej povinnosti môže tieto osoby oslobodiť predseda úradu za podmienok ustanovených týmto zákonom, pričom toto oslobodenie sa nevzťahuje na utajované skutočnosti a na skutočnosti chránené podľa osobitných predpisov, medzi ktoré patrí napr. zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne ustanovenie tohto zákona upravujúce daňové tajomstvo.

K bodu 96

Úrad pre verejné obstarávanie v rámci výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním v zmysle § 167 a nasl. zákona o verejnom obstarávaní posudzuje dodržiavanie princípov transparentnosti a rovnakého zaobchádzania vo verejnom obstarávaní a zároveň posudzuje rôzne situácie prípadných konfliktov záujmov osôb zainteresovaných vo verejnom obstarávaní. Podľa § 23 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní konflikt záujmov zahŕňa najmä situáciu, ak zainteresovaná osoba, ktorá môže ovplyvniť výsledok alebo priebeh verejného obstarávania, má priamy alebo nepriamy finančný záujem, ekonomický záujem alebo iný osobný záujem, ktorý možno považovať za ohrozenie jej nestrannosti a nezávislosti v súvislosti s verejným obstarávaním. Konflikt záujmov a s tým súvisiace rôzne machinácie vo verejnom obstarávaní považuje za jeden z hlavných problémov verejného obstarávania v Slovenskej republike aj Európska komisia (napr. dokument „Správa o krajine za rok 2016 – Slovensko“ z 26. 2. 2016). Európska komisia zároveň opakovane konštatuje, cit. „kontrolné mechanizmy a mechanizmy transparentnosti pri verejnom obstarávaní nie sú plne funkčné“ (dokument „Správa o krajine za rok 2017 – Slovensko“ z 27. 2. 2017). Na efektívny (nie iba formálny) výkon dohľadu v tejto oblasti Úrad pre verejné obstarávanie potrebuje disponovať nástrojmi, ktorými dokáže reálne preveriť podozrenia o netransparentnosti, nerovnakom zaobchádzaní a konfliktoch záujmov vo verejnom obstarávaní, tak aby bol schopný zabrániť takýmto deformáciám čestnej a spravodlivej hospodárskej súťaže.

Navrhované ustanovenie upravuje prostriedok, ktorým by sa zvýšila spolupráca úradu a útvarov policajného zboru a orgánov činných v trestnom konaní pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním a zároveň by sa zvýšila efektívnosť tohto dohľadu. V praxi nastávajú situácie, keď orgány policajného zboru resp. orgány činné v trestnom konaní pri plnení svojich úloh podľa osobitných predpisov získajú podklady a informácie, ktoré sú relevantné pre účely výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním. Úrad by mal právomoc vyžiadať si od uvedených subjektov informácie nimi získané na základe osobitných predpisov a v rámci toho predovšetkým nazerať do spisov vedených v trestnom konaní, robiť si zo spisov výpisy a poznámky a zaobstarať si na vlastné trovy kópie spisov a ich častí a takto získané informácie použiť na účely výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním.

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov v § 69 ods. 4 predpokladá situáciu, že osobitné predpisy udelia štátnym orgánom právomoc nazerať do spisu vedeného v trestnom konaní. Takouto právomocou disponuje napr. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky na základe § 22 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov.

Navrhované ustanovenie výslovne špecifikuje právomoc úradu pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním použiť informácie získané podľa osobitných predpisov napríklad príslušným útvarom Policajného zboru Slovenskej republiky, pričom táto právomoc reflektuje skutočnosť vyplývajúcu zo zákona o verejnom obstarávaní a Správneho poriadku, že na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré boli získané v súlade s právnymi predpismi.

V rámci zabezpečenia riadnej spolupráce a súčinnosti medzi štátnymi orgánmi je v kontexte vyššie uvedeného taktiež potrebné, aby Úrad pre verejné obstarávanie mal prístup k informáciám o daňových subjektoch, ktoré boli získané pri správe daní (napr. kontrolné výkazy DPH, protokoly z daňovej kontroly). Na základe uvedeného sa navrhuje, aby na účely výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním orgány finančnej správy na základe individuálnej žiadosti zo strany úradu oznámili alebo sprístupnili daňové tajomstvo úradu.

K bodu 97

Navrhuje sa upraviť zverejňovanie oznámenia o ex ante posúdení dokumentov (posúdení pred vyhlásením verejného obstarávania), ktoré majú byť použité vo verejnom obstarávaní, bezodkladne po vydaní tohto oznámenia. Súčasná právna úprava ustanovuje, že predmetné oznámenie sa zverejňuje do 30 dní odo dňa uzavretia zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, ktorá je výsledkom verejného obstarávania. Skrátenie tohto časového úseku sa navrhuje z dôvodu, že zverejnené oznámenie úradu o ex ante posúdení môže slúžiť aj ako pomôcka, resp. vzor najaktuálnejších príkladov dobrej praxe odporúčanej úradom alebo, naopak, nesprávnej praxe, ktorej sa je potrebné vyvarovať, pre všetkých verejných obstarávateľov, obstarávateľov a osoby podľa § 8, čím sa súčasne významne rozšíri preventívne pôsobenie tohto oznámenia s cieľom predchádzať nedostatkom v dokumentoch používaných vo verejnom obstarávaní.

K bodom 98 a 99

Dopĺňa sa povinnosť úradu začať konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného (vykonať kontrolu postupu zadávania zákazky) aj na základe podnetu riadiaceho orgánu, ktorý je určený na realizáciu operačného programu.

Upravujú sa tiež podmienky, za ktorých je kontrolovaný povinný podať úradu podnet na výkon kontroly ním zadávanej zákazky pred uzatvorením zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody. Uvedená povinnosť sa tak bude vzťahovať na všetky nadlimitné zákazky na uskutočnenie stavebných prác a všetky nadlimitné koncesie, ktoré sú čo i len z časti financované z prostriedkov Európskej únie, ako aj na postupy zadávania nadlimitnej zákazky na dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, ktoré sú čo i len z časti financované z prostriedkov Európskej únie, avšak len za predpokladu, že predpokladaná hodnota zákazky na dodanie tovaru alebo na poskytnutie služby je rovnaká alebo vyššia ako 600 000 Eur. Uvedené znamená, že napr. pri zákazke na poskytnutie služby uvedenej v prílohe č. 1 k zákonu (Sociálne služby a iné osobitné služby) financovanej čo i len z časti z prostriedkov Európskej únie sa táto povinnosť bude vzťahovať len na zákazky, ktorých hodnota sa rovná alebo je vyššia ako 750 000 eur bez DPH.

Navrhovanou úpravou sa oproti súčasnej právnej úprave precizuje, že pri zadávaní zákaziek na základe rámcovej dohody sa povinná kontrola vzťahuje len na situáciu, ak ide o zadanie nadlimitnej zákazky na základe rámcovej dohody, ktorá bola uzavretá s viacerými hospodárskymi subjektami.

K bodu 100

Upravuje sa terminológia v nadväznosti na úpravy v § 164.

K bodu 101

V nadväznosti na doplnenie nového odseku 8 v ustanovení v § 170, ktorým sa komplexne upravuje podoba, v ktorej je možné doručiť námietky, sa vypúšťa úprava podoby na doručenie námietok, ktorá bola doteraz obsiahnutá v odseku 4.

K bodu 102

Navrhuje sa vypustenie povinnosti predkladať prílohy námietok, ktoré nie sú pre samotné konanie o námietkach nevyhnutne potrebné. Výsledok vybavenia žiadosti o nápravu, resp. samotná žiadosť o nápravu (ak ju kontrolovaný nevybavil v zákonnej lehote) je obsiahnutá v dokumentácii, ktorú predkladá kontrolovaný úradu podľa § 173. Zároveň uvedeným dochádza k zjednoteniu danej úpravy s ostatnými „sporovými“ revíznymi postupmi – žiadosťou o nápravu a odvolaním, pri ktorých takýto doklad nie je vyžadovaný.

K bodu 103

Prečíslovanie odsekov vzhľadom na vypustenie doterajšieho odseku 6, ktorý upravoval povinnosť navrhovateľa predkladať úradu prílohy námietok.

K bodu 104

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje finančná hodnota zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti, pri ktorej nie je možné podať námietky proti postupu kontrolovaného pri zadávaní takejto zákazky.

K bodu 105

V súvislosti s nástupom povinnej elektronickej komunikácie v procesoch verejného obstarávania sa upravuje aj „forma“ podávania námietok, a to odlišne pre námietky, ktoré sa doručujú kontrolovanému a odlišne pre námietky doručované úradu. Predmetná odlišnosť spočíva v tom, že námietky môžu byť i naďalej úradu vždy doručované v listinnej podobe. Námietky doručované kontrolovanému však budú môcť byť doručované v listinnej podobe len vtedy, ak sa verejné obstarávanie, ktorého sa námietky týkajú, nerealizuje funkcionalitou informačného systému. Uvedená úprava má za cieľ odbúrať administratívnu záťaž a náklady na strane kontrolovaných subjektov spojené s povinnosťou zabezpečiť prijímanie listinných zásielok a zjednodušiť im tak administráciu procesu verejného obstarávania.

Rovnako, ako aj pri žiadosti o nápravu, sa aj v súvislosti s elektronickou „formou“ podávania námietok podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov výslovne ustanovuje, že námietky podané takouto „formou“ sa považujú za doručené ich vložením do elektronickej schránky adresáta. Navrhovanou úpravou sa sleduje predchádzať zbytočnému predlžovaniu procesu verejného obstarávania v dôsledku oneskoreného prevzatia námietok z elektronickej schránky adresáta, ako aj zabrániť zmareniu uplatnenia námietok neprebratím elektronicky podaných námietok, nakoľko námietky musia byť v zákonom ustanovenej lehote kontrolovanému nielen odoslané, ale aj doručené.

Navrhovaná úprava doručovania námietok sa primerane bude vzťahovať aj na doručovanie odvolaní proti rozhodnutiam úradu vydaným v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného.

Navrhovaná úprava ustanovuje v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok tzv. koncentračnú zásadu, v zmysle ktorej dôkazy, ktoré navrhovateľ žiada v tomto konaní o námietkach vykonať, musia byť súčasťou podania námietok. Na dôkazy, ktoré budú účastníkom konania iniciatívne predložené až po uplynutí lehoty na doručenie námietok, sa nebude prihliadať, čím sa sleduje skrátenie dĺžky konania pred úradom, a tým aj jeho zefektívnenie. Úprava koncentračnej zásady samozrejme nebráni tomu, aby v prípade ak úrad nariadi v konaní ústne pojednávanie účastníci konania do ukončenia pojednávania predkladali dôkazy a svoje vyjadrenia vo veci.

K bodu 106

Uvedená úprava nadväzuje na vypustenie tzv. „dvojobálkového“ predkladania ponúk, v nadväznosti na čo dôjde k značnému zjednodušeniu úpravy začatia konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, ako aj k úprave účastníkov tohto konania. Podľa navrhovanej právnej úpravy bude konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok začínať už dňom doručenia námietok úradu.

Osobitne sa upravuje okamih začatia konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe iného podnetu, ako sú námietky (konanie o kontrole). V zásade platí, že toto konanie sa začína dňom doručenia oznámenia úradu o začatí tohto konania kontrolovanému. Výnimku z tohto pravidla však bude predstavovať konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe tzv. povinného podnetu (t. j. prípady, kedy je kontrolovaný povinný podať úradu podnet na výkon kontroly ním zadávanej zákazky pred uzatvorením zmluvy). Predmetné konanie totiž bude začínať už doručením tohto podnetu úradu, a teda úrad v týchto prípadoch nebude povinný oznamovať začatie konania kontrolovanému.

Zároveň sa upravuje lehota na zverejnenie informácie o začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného, a to vzhľadom na zdĺhavé zisťovanie (cez Slovenskú poštu, a.s.) dátumu doručenia oznámenia o začatí konania kontrolovanému, ak sa nevráti úradu doručenka. Súčasne sa navrhuje upraviť zverejňovanie informácie o začatí konania (rovnako aj informácie o vydaní predbežného opatrenia a o tom, že úrad rozhodol, že lehoty neplynú a informácie o poslednom dni lehoty na rozhodnutie) v profile kontrolovaného, a to s cieľom sústrediť na jednom mieste pri každej zákazke všetky relevantné zverejňované dokumenty. V prípade spoločného konania sa navrhuje upraviť povinnosť úradu informovať o tejto skutočnosti účastníkov konaní, ktoré boli spojené. Spojenie samostatných konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného týkajúcich sa toho istého verejného obstarávania (napr. pri doručení niekoľkých námietok, resp. podnetov na výkon kontroly) na spoločné konanie úrad realizuje formou jednoduchého oznámenia, ktoré nie je považované za rozhodnutie, a teda proti nemu nemožno uplatniť opravný prostriedok. Uvedenou úpravou sa sleduje procesná ekonómia, t. j. odformalizovanie, zjednodušenie a tým aj zrýchlenie revíznych postupov, čo je v súlade so všeobecným cieľom hospodárnosti konania úradu a zrýchlenia priebehu postupov verejného obstarávania.

Navrhovanou úpravou sa sleduje zjednodušenie pravidiel pre výpočet kaucie. Na rozdiel od aktuálne platnej právnej úpravy, ktorá rozlišuje rôzne spôsoby výpočtu kaucie z pohľadu štádia procesu verejného obstarávania (pred otváraním častí ponúk označených ako „Kritériá“, po otváraní týchto častí ponúk), z pohľadu predpokladanej hodnoty zákazky (nadlimitná, podlimitná), ako aj z pohľadu jej typu (zákazka na dodanie tovaru, na poskytnutie služby alebo na uskutočnenie stavebných prác), navrhovaná právna úprava ustanovuje jednotný spôsob výpočtu kaucie. Cieľom je predchádzať procesnému zastaveniu konania o námietkach v dôsledku aplikácie nesprávneho výpočtu kaucie navrhovateľom. Súčasne sa výrazne znižuje maximálna možná výška kaucie zo súčasných 150 000 eur na 50 000 eur, čím sa sleduje sprístupnenie konania o námietkach väčšiemu počtu hospodárskych subjektov (malým a stredným podnikom), nakoľko sprístupnenie možnosti domáhať sa nápravy v procesoch verejného obstarávania je spôsobilé podporiť záujem o účasť v procesoch verejného obstarávania a tým aj zvýšiť počet uchádzačov vo verejných obstarávaniach.

Z rovnakého dôvodu sa navrhuje aj úprava spôsobu výpočtu kaucie pri zákazke rozdelenej časti, ak sa námietky týkajú len niektorej časti alebo len niektorých častí zákazky. Základným východiskom je princíp, aby aj pri zákazke rozdelenej časti platilo, že maximálna výška kaucie je 50 000 eur a aby teda v dôsledku rozdelenia zákazky na časti nedochádzalo k zvýšeniu kaucie, ktorú je potrebné v konaní o námietkach zložiť, v porovnaní s tou istou zákazkou nerozdelenou na časti.

Aplikácia druhej a tretej vety odseku 3 prichádza do úvahy len pri zákazke rozdelenej na časti s (celkovou) predpokladanou hodnotou prevyšujúcou 50 000 000 eur bez DPH. Ako príklad možno uviesť zákazku s predpokladanou hodnotou 60 000 000 eur bez DPH. Ak by takáto zákazka nebola rozdelená na časti, navrhovateľ by výšku kaucie určil ako 0,1 % z jej predpokladanej hodnoty (60 000 eur), avšak pri aplikácii maximálnej výšky kaucie z odseku 2 by bol povinný zložiť kauciu vo výške 50 000 eur. Ak by však zákazka s rovnakou predpokladanou hodnotou bola rozdelená na dve rovnaké časti (po 30 000 000 eur), a navrhovateľ by namietal obe časti, postupom podľa odseku 2 a odseku 3 prvej vety by bol povinný zložiť kauciu vo výške 30 000 eur za každú časť, čo je v súčte 60 000 eur.

Aby sa predišlo zvyšovaniu kaucií v dôsledku delenia zákaziek na časti, zákonodarca v druhej vete odseku 3 obmedzil maximálnu výšku kaucií pre tieto prípady na 50 000 eur. Zároveň v tretej vete odseku 3 sa ustanovuje výpočet maximálnej výšky kaucie pre jednu časť. V prvom kroku je potrebné vypočítať percentuálny podiel časti zákazky na predpokladanej hodnote celej zákazky. V druhom kroku sa zo sumy 50 000 eur vypočíta rovnaký percentuálny podiel a výsledná suma predstavuje maximálnu výšku kaucie pre danú časť.

Vo vyššie uvedenom príklade zákazky s predpokladanou hodnotou 60 000 000 eur bez DPH rozdelenej na dve rovnaké časti by sa daný výpočet aplikoval nasledovne: v prvom kroku sa určí pomer jednej časti k celkovej hodnote zákazky, čo predstavuje 50 %. V druhom kroku sa vypočíta 50 % z maximálnej výšky kaucie 50 000 eur, čo je 25 000 eur. Pri tejto zákazke je teda maximálna výška kaucie pre obe časti 25 000 eur.

Ako ďalší príklad možno použiť zákazku s predpokladanou hodnotou 100 000 000 eur bez DPH rozdelenú na dve časti v predpokladaných hodnotách 20 000 000 eur a 80 000 000 eur. V prvom kroku sa určí pomer častí na celkovej hodnote zákazky (20:80). V druhom kroku sa pomocou tohto pomeru vypočíta maximálna prípustná výška kaucií pre každú časť: 10 000 eur a 40 000 eur.

Pri zákazkách s predpokladanou hodnotou nižšou ako 50 000 000 eur neprichádza aplikácia druhej a tretej vety odseku 3 do úvahy, nakoľko tam nemôže nastať situácia, že kumulatívna hodnota kaucií za všetky časti presiahne maximálnu prípustnú výšku kaucie ustanovenú v odseku 2.

K bodu 107

Navrhovaná zmena nadväzuje na zmenu začatia „námietkového konania“ – začína doručením námietok, úrad už nebude vyzývať kontrolovaného na doručenie dokumentácie a vyjadrenia k námietkam. Zjednocuje sa lehota na doručenie dokumentácie pre všetky konania (sedem dní – v aktuálnom zákone o verejnom obstarávaní je päť pracovných dní). Súčasne sa ustanovuje, že v prípade konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe tzv. povinného

podnetu (t. j. prípady, kedy je kontrolovaný povinný podať úradu podnet na výkon kontroly ním zadávanej zákazky pred uzatvorením zmluvy) je kontrolovaný povinný doručiť úradu spolu s podnetom na výkon kontroly aj kompletnú dokumentáciu z použitého postupu zadávania zákazky v origináli. Úrad teda nebude musieť vyzývať kontrolovaného na doručenie dokumentácie po začatí konania, čím sa umožní rýchlejší a efektívnejší výkon kontroly. Naďalej však platí, že pokiaľ kontrolovaný túto svoju povinnosť nesplní, a teda nedoručí úradu spolu s podnetom aj kompletnú dokumentáciu, úrad bude musieť výkon kontroly prerušiť a nariadiť kontrolovanému predložiť kompletnú dokumentáciu, resp. jej chýbajúcu časť, čím sa predĺži výkon kontroly z dôvodov na strane kontrolovaného.

Ruší sa možnosť úradu pred začatím „námietkového konania“ si vyžiadať fotokópiu dokumentácie – nemá opodstatnenie, nakoľko konanie začína už doručením námietok. Taktiež sa za účelom zrýchlenia revíznych postupov zavádza koncentračná zásada. Úprava koncentračnej zásady pre kontrolovaného samozrejme nebráni tomu, aby v prípade, ak úrad nariadi ústne pojednávanie účastník konania do ukončenia pojednávania predkladal dôkazy a svoje vyjadrenia vo veci.

V rámci výkonu dohľadu ex offo úrad niekedy potrebuje vyjadrenie kontrolovaného alebo doplňujúce informácie ešte predtým, než naformuluje „kontrolné zistenia“, ktoré oznámi kontrolovanému (a umožní mu sa k nim vyjadriť) podľa ods. 13. Úpravou sa sleduje zefektívnenie konania (cieľom je, aby úrad najprv mohol vyžiadať doplňujúce informácie od kontrolovaného v prípade nejasnosti – skôr než pristúpi k formulácii kontrolných zistení a ich oznámení kontrolovanému podľa ods. 13). Ruší sa poriadková pokuta ukladaná samostatným rozhodnutím v priebehu konania – dosiahne sa tým zrýchlenie a administratívne zjednodušenie konania (proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty totiž v súčasnosti je možné podať rozklad podľa správneho poriadku). Nedoručenie dokumentácie v konaní pred uzavretím zmluvy, ani v náhradnej lehote však bude sankcionované pokutou, ktorá bude uložená v rozhodnutí podľa § 175, ktoré bude výsledkom dohľadu (úrad vydá jedno rozhodnutie, v ktorom rozhodne „o zákazke“, ako aj o pokute). Proti tomuto rozhodnutiu bude možné podať odvolanie.

Pokuta za nedoručenie dokumentácie sa uloží v rozpätí od 500 eur do 30 000 eur, ak ide o konanie o preskúmanie pred uzavretím zmluvy, resp. vo výške „do 5 % zmluvnej ceny“ (do 5 % predpokladanej hodnoty zákazky alebo koncesie alebo jej časti - § 149 ods. 5), ak ide o konanie po uzavretí zmluvy. V konaní pred uzavretím zmluvy úrad totiž súčasne nariadi zrušiť súťaž, resp. nariadi zrušiť zrušenie súťaže (ods. 5). Na druhej strane v konaní po uzavretí zmluvy úrad nemá možnosť nariadiť zrušiť súťaž, resp. nariadiť zrušiť zrušenie súťaže, pričom nízka pokuta by mohla v niektorých prípadoch kontrolovaných motivovať nepredložiť úradu dokumentáciu (napr. pri nedovolenom rozdelení zákazky alebo pri neaplikovaní ZVO, pri ktorých hrozí pokuta vo výške 5 % zmluvnej ceny) a tým zmariť výkon dohľadu. Skráti sa teda konanie o čas vynaložený na ukladanie poriadkových pokút, eliminuje sa rozhodovanie o rozklade proti rozhodnutiu o poriadkovej pokute, ktoré sa momentálne vydáva v priebehu

konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného a súčasne nebude potrebné po skončení tohto konania začínať nové správne konanie o uložení pokuty (za nedoručenie dokumentácie).

Uloženie pokuty sa neuplatní, ak kontrolovaným je subjekt podľa § 8. Prerušenie konania (z dôvodu absentujúcej dokumentácie), zrušenie zákazky, zrušenie zrušenia zákazky a ani uloženie pokuty sa však neuplatní, ak kontrolovaný nedoručí dokumentáciu z objektívnych dôvodov (dokumentácia je na inom orgáne) a taktiež, ak kontrolovaný dokumentáciu doručil, nepredložil však vyjadrenie k námietkam alebo vyjadrenie a informácie podľa ods. 3.

Súčasne sa navrhuje ustanoviť, aby v prípade, ak kontrolovaný v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného úradu nedoručí kompletnú dokumentáciu ani v dodatočnej lehote na to určenej úradom, mal úrad možnosť rozhodnúť o tom, či nariadi zrušiť celý postup zadávania zákazky alebo len jeho časť, ak je zákazka rozdelená na časti, prípadne len jednotlivý úkon kontrolovaného, ktorý je v dôsledku nedoručenia kompletnej dokumentácie postihnutý nepreskúmateľnosťou. V súčasnosti je úrad povinný pri nedoručení kompletnej dokumentácie vždy nariadiť zrušenie celého postupu zadávania zákazky. Navrhovanou úpravou sa teda umožní zvážiť dôsledky nepredloženia kompletnej dokumentácie na preskúmateľnosť úkonov kontrolovaného a pristúpiť tak k najprísnejšiemu, t. j. najviac obmedzujúcemu opatreniu – k nariadeniu zrušenia celého postupu verejného obstarávania len v tých prípadoch, kedy predmetný nedostatok nie je možné odstrániť menej obmedzujúcim opatrením (nariadením zrušiť len časť zákazky, resp. len jednotlivý úkon kontrolovaného). Navrhovaná úprava tak umožní zrýchliť procesy verejného obstarávania.

Vzhľadom k tomu, že v určitých vysokošpecializovaných prípadoch, v ktorých je pre kvalifikované a odborne fundované rozhodnutie úradu nevyhnutné zadovážiť znalecký posudok alebo odborné stanovisko znalca, objektívne nie je možné zo strany úradu získať takýto posudok alebo stanovisko v 30-dňovej lehote, ktorú súčasná úprava neumožňuje prekročiť, navrhuje sa ustanoviť možnosť predĺženia tejto lehoty, a to najviac o ďalších 30 dní. Súčasne sa z dôvodu predchádzania neúčelnému predlžovaniu konania navrhuje výslovne upraviť, že proti rozhodnutiu o prerušení konania nemožno podať opravný prostriedok.

K zrýchleniu a zefektívneniu konania pred úradom prispeje aj nový inštitút, ktorý verejným obstarávateľom a obstarávateľom umožní priznať porušenie zistené úradom v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, pričom v dôsledku priznania identifikovaného porušenia verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom úrad pristúpi k uloženiu pokuty zníženej o polovicu. Takéto priznanie bude musieť byť bezpodmienečné a bude ho možné účinne urobiť len v konaní na prvom stupni. Eliminujú sa tak odvolacie konania, ako aj žaloby o preskúmanie rozhodnutí úradu súdom v prípadoch, v ktorých je zistené porušenie, ktorého sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ dopustil, nespochybniteľne preukázané a ktorých jediným cieľom je znížiť výšku uloženej pokuty. Predmetný inštitút zníženia pokuty za správny delikt je obdobou zníženej pokuty ukladanej napr. v blokovom konaní alebo inštitútu urovnania podľa zákona č. 136/2011 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky

v znení neskorších predpisov. Inštitút zníženia pokuty sa neuplatní, ak kontrolovaným subjektom je osoba podľa § 8, nakoľko úrad tieto subjekty nesankcionuje uložením pokuty.

K bodu 108

Úprava dôvodu na zastavenie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok nadväzuje na úpravu (vypustenie) príloh námietok podľa § 170 ods. 6, na základe čoho by k zastaveniu konania došlo len v prípade absentujúcich náležitostí námietok podľa § 170 ods. 5.Úprava zastavenia konania v prípadoch, pri ktorých podľa zákona nie je možné podať námietky, nadväzuje na prečíslovanie odsekov v § 170.

K bodu 109

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravy v § 164.

K bodu 110

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravy v § 170.

K bodu 111

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zosúladením vnútorných odkazov vzhľadom na úpravu § 171.

K bodu 112

Navrhovaná úprava reaguje na aplikačnú prax. Úrad totiž v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok rozhoduje o námietkach, ktoré podal uchádzač, resp. záujemca vo verejnom obstarávaní pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody (ďalej len „zmluvy“). Úrad námietky zamietne, ak nezistí porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktoré navrhovateľ napadol vo svojich námietkach a ktoré mohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania, inak nariadi odstrániť protiprávny stav, ku ktorému došlo v procese vereného obstarávania. Nariadenie odstránenia protiprávneho stavu v rozhodnutí úradu spočíva napr. v nariadení odstrániť diskriminačné podmienky a požiadavky uvedené v súťažných podkladoch, v naradení zrušiť rozhodnutie o vylúčení uchádzača, resp. záujemcu a znovu vyhodnotiť splnenie podmienok účasti, prípadne v nariadení znovu vyhodnotiť ponuky uchádzačov a pod. Proti rozhodnutiu úradu je možné podať odvolanie, o ktorom rozhoduje rada úradu a následne možno podať žalobu, o ktorej rozhoduje súd. Zatiaľ čo však o námietkach, ako aj o odvolaní, rozhoduje úrad, resp. rada úradu pred uzavretím zmluvy, rozhodnutie súdu o žalobe je vo väčšine prípadov vydané až po uzavretí zmluvy. V praxi preto opakovane dochádza k situácii, keď súd svojím rozsudkom zruší rozhodnutie úradu, resp. rady a vráti vec týmto orgánom na ďalšie konanie o rozhodnutie, pričom úrad, resp. rada sú v tomto ďalšom konaní viazaní právnym názorom súdu. Avšak v prípadoch, keď súd rozhodne až po tom, ako bola uzavretá zmluva a úrad svojím rozhodnutím vydaným v ďalšom konaní nariadi odstrániť porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ku ktorému došlo v procese verejného obstarávania, je takéto rozhodnutie úradu (rady) v praxi nevykonateľné.

Navrhuje sa preto, aby v takýchto prípadoch (t. j. keď úrad, resp. rada na základe právoplatného rozsudku súdu vydáva rozhodnutie v konaní, ktoré začalo pred uzavretím zmluvy, avšak toto rozhodnutie vydáva až po uzavretí zmluvy) úrad vydal rozhodnutie s deklaratórnym výrokom, v ktorom skonštatuje porušenia zákona o verejnom obstarávaní, ktoré zistil v tomto konaní (tak ako tomu podľa aktuálneho právneho stavu je v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného začatom po uzavretí zmluvy), a teda aby po uzavretí zmluvy úrad nenariaďoval odstrániť protiprávny stav v procese verejného obstarávania, ktorý už bol ukončený uzavretím zmluvy.

Druhá časť navrhovanej úpravy súvisí s novým inštitútom zníženia pokuty ukladanej kontrolovanému za správny delikt. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie, ktorým úrad pristúpi k uloženiu pokuty zníženej o 50 %, bude vydané len na základe priznania porušenia zákona verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, proti tomuto rozhodnutiu nebude možné podať odvolanie, a ani žalobu o jeho preskúmanie.

K bodu 113

Upravuje sa lehota na rozhodnutie úradu v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného. Ak ide o konanie, ktoré sa začína doručením námietok úradu alebo o konanie, ktoré sa začína doručením oznámenia úradu o začatí konania kontrolovanému, je táto lehota 30-dňová a plynie odo dňa doručenia kompletnej dokumentácie v origináli úradu. Ak ide o konanie na základe tzv. povinného podnetu kontrolovaného na výkon kontroly ním zadávanej zákazky pred uzatvorením zmluvy, je táto lehota 45-dňová, avšak plynie už od momentu doručenia podnetu na výkon kontroly úradu.

Vzhľadom na chýbajúcu explicitnú právnu úpravu lehoty na rozhodnutie v prípade spoločného konania sa navrhuje výslovne upraviť, že táto lehota začína plynúť od doručenia kompletnej dokumentácie ku všetkým spojeným konaniam v origináli úradu.

Môže ísť napr. o prípady, keď je úradu doručených v rovnakom alebo obdobnom čase viacero námietok proti postupu kontrolovaného v tom istom verejnom obstarávaní. Tiež môže ísť o spojenie „námietkového konania“ a konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe iného podnetu („kontrolórske konanie“), a to v prípadoch kedy úrad posúdi, že je to efektívne (napr. úrad nebude vydávať rozhodnutie o námietkach, ktorým nariadi kontrolovanému zaradiť vylúčeného uchádzača späť do VO a znovu ho vyhodnotiť alebo ktorým nariadi znovu vyhodnotiť všetky ponuky, ak súčasne vie, že zruší verejné obstarávanie na základe iných skutočností - nad rámec namietaných).

Tzv. fikcia zamietnutia námietok, ktorá nastáva v prípadoch, ak úrad nerozhodne o námietkach v zákonom ustanovenej lehote, sa dopĺňa fikciou o tom, že proti takémuto „fiktívnemu“ rozhodnutiu o námietkach bolo podané odvolanie. Dôvodom navrhovanej úpravy je jednak dosiahnuť riadne preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, nakoľko ukončenie tohto konania bez existencie riadneho rozhodnutia nemožno považovať za legitímne, ako aj zjednodušiť uplatnenie odvolania v týchto prípadoch, v ktorých je pre účastníkov konania náročné určiť lehotu na doručenie odvolania, ktorej zmeškanie nie je

možné odpustiť. Uvedená fikcia odvolania nebude brániť navrhovateľovi a ani kontrolovanému podať proti „fiktívnemu“ rozhodnutiu riadne odvolanie.

Za účelom zjednotenia miesta na uverejňovanie informácií o konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného, s cieľom sústrediť na jednom mieste pri každej zákazke všetky relevantné zverejňované dokumenty, sa navrhuje, aby informácia o poslednom dni na rozhodnutie úradu, informácia o vydaní „fiktívneho“ rozhodnutia a informácia o „fiktívnom“ odvolaní (rovnako ako informácia o začatí konania, o vydaní predbežného opatrenia, o spojení konaní na spoločné konanie, informácia o poslednom dni lehoty) boli zverejňované v profile kontrolovaného (v členení podľa jednotlivých verejných obstarávaní, ako tomu je v § 64 ods. 2).

K bodu 114

Ak úrad v záujme efektívnosti spojí viaceré konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného týkajúce sa toho istého verejného obstarávania (napr. konanie o námietkach proti podmienkam uvedených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania s konaním o námietkach proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch alebo konania o vylúčení viacerých uchádzačov alebo konanie o námietkach s konaním o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe iného podnetu ako námietky), úrad vydá jedno rozhodnutie, v ktorých rozhodne o všetkých námietkach, príp. aj o všetkých skutočnostiach, ktoré zistil v rámci tzv. kontroly („kontrolórske konanie“, t. j. o skutočnostiach nad rámec námietok zistených v rámci toho istého verejného obstarávania).

K bodu 115

K bodu 116

Navrhovaná úprava súvisí so zavedením inštitútu zníženia pokuty ukladanej za správny delikt vo verejnom obstarávaní. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie, ktorým úrad pristúpi k uloženiu pokuty zníženej o 50 %, bude vydané na základe priznania porušenia zákona verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, proti tomuto rozhodnutiu nebude možné podať odvolanie.

K bodu 117

Rovnako ako v prípade prvostupňového návrhového konania sa taktiež v odvolacom konaní upravuje koncentračná zásada, ktorá vyžaduje predkladať dôkazy v lehote na podanie odvolania.

K bodu 118

Ustanovuje sa výška kaucie pri podaní odvolania proti rozhodnutiu úradu vo veci konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe iného podnetu ako sú námietky (tzv.

konanie o kontrole) pri zákazke s nízkou hodnotou. Výška kaucie bude v týchto prípadoch rovnaká ako pri podlimitnej zákazke.

K bodu 119

Navrhovaná úprava súvisí s vypustením ustanovenia § 170 ods. 6.

K bodu 120

Upravuje sa koncentračná zásada v odvolacom konaní, ktorá predpokladá, že rada je viazaná obsahom podaného odvolania. Rada teda nie je povinná vyhľadávať odvolacie dôvody namiesto odvolateľa. Súčasne sa však v súlade so zásadou hospodárnosti konania ustanovuje, že, ak bolo odvolaním napadnuté rozhodnutie vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu alebo v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia, rada je povinná zistené nedostatky v rozhodnutí napraviť v odvolacom konaní. V navrhovanej úprave sa taktiež precizuje koncentračná zásada pre prípad ak rada nariadi ústne pojednávanie, v takom prípade môžu účastníci konania predkladať dôkazy a vyjadrenia vo veci do skončenia ústneho pojednávania.

K bodom 121 až 123

V nadväznosti na rozšírenie katalógu výnimiek z uplatňovania odkladných lehôt v prípade uzavretia zmluvy verejným obstarávateľom na základe rámcovej dohody uzavretej s viacerými subjektmi a taktiež pri uzavretí zmluvy v rámci dynamického nákupného systému sa rozširuje výpočet dôvodov neplatnosti zmluvy. Uvedené má v súlade s ustanoveniami smerníc 89/665/EHS, a 92/13/EHS slúžiť ako ekvivalentný prostriedok nápravy pre subjekty dotknuté postupom verejného obstarávateľa.

K bodu 124

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zosúladením vnútorných odkazov vzhľadom na úpravu § 181.

K bodom 125 až 128

V nadväznosti na navrhované zrušenie tzv. dvojobálkového systému a tým vyvolanú zmenu úpravy konania o námietkach nie je potrebné ani plnenie oznamovacích povinností v zmysle súčasného znenia § 166, ktorý sa na základe vyššie uvedeného vypúšťa. Z tohto dôvodu odpadá v zákone aj potreba zotrvania správnych deliktov súvisiacich s neplnením predmetných povinností.

V rámci úpravy správnych deliktov, pri ktorých je ustanovená sankcia rozpätím, došlo k úprave katalógu týchto správnych deliktov. Filozoficky je nový koncept postavený na tom, že správne delikty, ktoré sa týkajú priamo priebehu zadávania zákazky alebo koncesie, sú zastrešené všeobecnou skutkovou podstatou, ktorej súčasťou je materiálny znak vyjadrený vplyvom porušenia pravidiel verejného obstarávania na výsledok verejného obstarávania.

Úprava ostatných správnych deliktov sa prevažne vzťahuje na porušenia povinností, ktoré priamo nesúvisia s priebehom zadávania zákazky alebo koncesie, pričom v prípade týchto

správnych deliktov nie je znakom ich skutkovej podstaty vplyv na výsledok verejného obstarávania (napr. porušenie archivačnej povinnosti, porušenie povinnosti vystaviť referenciu).

V rámci navrhovanej právnej úpravy došlo taktiež k vypusteniu správneho deliktu upraveného v súčasnom § 182 ods. 3 písm. b) bod 1, nakoľko úprava tohto správneho deliktu je naviazaná na úpravu hodnotiacej známky, ktorá sa navrhuje vypustiť.

K bodom 129 až 131

V nadväznosti na novokoncipovanú povinnosť pre uchádzačov identifikovať v ponuke externé subjekty, ktoré uchádzač pri vypracovaní ponuky využil, sa zavádza pre prípad porušenia tejto povinnosti nová skutková podstata správneho deliktu.

Ďalej sa navrhovanou právnou úpravou umožňuje vyvodenie deliktuálnej a priestupkovej zodpovednosti voči zainteresovanej osobe, ktorá neoznámi svoj konflikt záujmov (napr. vo vzťahu k uchádzačovi) verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi.

Zainteresovanou osobou podľa § 23 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní je zamestnanec (verejného) obstarávateľa, ktorý sa podieľa na príprave alebo realizácii verejného obstarávania alebo iná osoba, ktorá poskytuje (verejnému) obstarávateľovi podpornú činnosť vo verejnom obstarávaní a ktorá sa podieľa na príprave alebo realizácii verejného obstarávania alebo osoba s rozhodovacími právomocami (verejného) obstarávateľa, ktorá môže ovplyvniť výsledok verejného obstarávania bez toho, aby sa nevyhnutne podieľala na jeho príprave alebo realizácii.

V súvislosti s konfliktom záujmov zákon o verejnom obstarávaní doposiaľ sankcionoval len (verejného) obstarávateľa za porušenie povinnosti podľa § 23 ods. 5, teda ak (verejný) obstarávateľ zistil konflikt záujmov zainteresovanej osoby a napriek tomu nevykonal nápravu, ktorou môže byť napr. vylúčenie tejto zainteresovanej osoby z procesu realizácie verejného obstarávania, tak mu úrad uložil pokutu od 500 eur do 30 000 eur.

V praxi sa však stáva, že zainteresovaná osoba neoznámi svoj konflikt záujmov (verejnému) obstarávateľovi, tak ako to od nej vyžaduje § 23 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, pričom nesplnenie tejto oznamovacej povinnosti nie je doposiaľ zákonom o verejnom obstarávaní žiadnym spôsobom sankcionované. Verejný obstarávateľa teda v takom prípade napriek všetkej odbornej starostlivosti nezistí, že došlo ku konfliktu záujmov u zainteresovanej osoby. Od (verejného) obstarávateľa často ani nie je objektívne možné vyžadovať, aby mal bez riadnej súčinnosti zainteresovanej osoby vedomosť o jej rôznych finančných, ekonomických alebo osobných záujmoch, ktoré možno považovať za ohrozenie jej nestrannosti a nezávislosti v súvislosti s verejným obstarávaním (§ 23 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní) alebo aby napríklad disponoval informáciami o všetkých blízkych osobách členov komisie na vyhodnotenie ponúk v zmysle § 51 ods. 5 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní.

Splnenie povinnosti oznámenia konfliktu záujmov zo strany zainteresovanej osoby je preto kľúčové na efektívnej fungovanie zákonného mechanizmu určeného proti konfliktom záujmov vo verejnom obstarávaní, ktorý zároveň pôsobí ako prevencia proti korupcii a machináciám vo verejnom obstarávaní.

Je teda potrebné doplnenie zákona o verejnom obstarávaní o ustanovenia, na základe ktorých bude mať úrad oprávnenie viesť správne konanie aj priamo voči zainteresovanej osobe, ktorá riadne neinformovala (verejného) obstarávateľa o svojom konflikte záujmov vo verejnom obstarávaní. Uvedená právna úprava v spojení s prístupom k bankovému a daňovému tajomstvu ako aj k spisu v trestnom konaní dáva úradu účinnejšie nástroje na odhaľovanie a sankcionovanie konfliktov záujmov vo verejnom obstarávaní pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním.

Zainteresovanou osobou môže byť jednak fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba (napr. obchodná spoločnosť realizujúca verejné obstarávanie pre verejného obstarávateľa na základe mandátnej zmluvy), a preto je potrebné zaviesť novú skutkovú podstatu správneho deliktu do § 182 zákona o verejnom obstarávaní, pričom navrhované sankcia (do 30 000 eur) reflektuje výšku pokuty ukladanú pri ostatných správnych deliktoch v zákone o verejnom obstarávaní.

Keďže však zainteresovanou osobou môže byť aj fyzická osoba – nepodnikateľ (napr. autor súťažných podkladov, člen komisie na vyhodnotenie ponúk) je potrebné rozšírenie právnej úpravy v zákone o verejnom obstarávaní o zavedenie skutkovej podstaty priestupku, ktorého prejednávanie bude uskutočňovať úrad v režime podľa všeobecného predpisu o priestupkoch t. j. podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pričom za daný priestupok úrad uloží pokutu maximálne do 10 tisíc eur. Toto rozpätie pokuty zodpovedá skutočnosti, že sankcionované nesplnenie oznamovacej povinnosti zainteresovanej osoby sa môže týkať konfliktu záujmov jednak pri nadlimitných zákazkách s plnením v stovkách miliónov eur ako aj pri zákazkách s nízkou hodnotou.

Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, cit.: „Ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní“. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) je teda vo vzťahu k zákonu o priestupkoch predpisom všeobecným a subsidiárnym (podporným). Preto je potrebné doplniť § 185 zákona o verejnom obstarávaní, ktorý upravuje vzťah správneho poriadku k zákonu o verejnom obstarávaní tak, aby zákon o verejnom obstarávaní nevylučoval aplikáciu správneho poriadku na konanie o priestupku upraveného v zákone o verejnom obstarávaní.

K bodu 132

úradu pred uzavretím zmluvy, rozhodnutie súdu o žalobe je vo väčšine prípadov vydané až po uzavretí zmluvy. V praxi preto opakovane dochádza k situácii, keď súd svojím rozsudkom zruší rozhodnutie úradu, resp. rady a vráti vec týmto orgánom na ďalšie konanie o rozhodnutie, pričom úrad, resp. rada sú v tomto ďalšom konaní viazaní právnym názorom súdu. Avšak v prípadoch, keď súd rozhodne až po tom, ako bola uzavretá zmluva a úrad svojím rozhodnutím vydaným v ďalšom konaní nariadi odstrániť porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ku ktorému došlo v procese verejného obstarávania, je takéto rozhodnutie úradu (rady) v praxi nevykonateľné.

Navrhuje sa preto, aby v prípadoch, ak súd po uzavretí zmluvy, ktorá je výsledkom verejného obstarávania, zruší rozhodnutie úradu vydané podľa predpisov účinných do 17. apríla 2016, úrad vydal rozhodnutie s deklaratórnym výrokom, v ktorom skonštatuje porušenia zákona o verejnom obstarávaní, ktoré zistil v tomto konaní (tak ako tomu podľa aktuálneho právneho stavu je v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného začatom po uzavretí zmluvy), a teda aby po uzavretí zmluvy úrad nenariaďoval odstrániť protiprávny stav v procese verejného obstarávania, ktorý už bol ukončený uzavretím zmluvy.

K bodu 133

Úprava prechodných ustanovení.

V prípade zmeny zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy uskutočňovanej podľa § 18 zákona o verejnom obstarávaní absencia osobitných prechodných ustanovení znamená, že po nadobudnutí účinnosti tohto zákona verejní obstarávatelia a obstarávatelia pri akejkoľvek zmene postupujú podľa novozavedených pravidiel, a to napríklad bez ohľadu na to, či pôvodná zmluva, rámcová dohoda alebo koncesná zmluva bola výsledkom verejného obstarávania vyhláseného alebo preukázateľne začatého pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona alebo nie.

K bodu 134

Úprava zrušovacích ustanovení.

K bodu 135

Ustanovuje sa, že stravovanie zamestnancov prostredníctvom stravných poukážok emitovaných osobou, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, nespadá do kategórie hotelových a reštauračných služieb podľa prílohy č. 1 k zákonu „Sociálne a iné osobitné služby.“

K čl. II

Vzhľadom na to, že súčasnú výšku súdnych poplatkov možno považovať za neprimerane vysokú, čo podporuje aj skutočnosť, že doposiaľ nedošlo k podaniu žiadnej takejto žaloby, navrhuje sa upraviť ich výšku.

K čl. III

Zároveň pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním dochádza k situáciám, keď uchádzač sfalšuje rôzne bankové doklady a informácie týkajúce sa jeho finančného a ekonomického postavenia, a to za účelom napr. preukázania podmienok účasti vo verejnom obstarávaní. Skutočnosť, že ide o nepravdivé alebo pozmenené doklady a informácie, ktoré nezodpovedajú skutočnosti, a teda že napr. došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 182 ods. 3 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, je možné preukázať len zabezpečením prístupu úradu k potrebným bankovým informáciám na účely výkonu dohľadu.

Na základe uvedeného sa navrhuje rozšíriť okruh subjektov, ktorým banka a pobočka zahraničnej banky bez súhlasu klienta na písomné vyžiadanie podá správu o záležitostiach týkajúcich sa klienta, ktoré sú predmetom bankového tajomstva.

K čl. IV

Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečiť poskytovanie súčinnosti zo strany zdravotných poisťovní v súvislosti s rozhodovaním úradu o vyčiarknutí zo zoznamu hospodárskych subjektov. Neexistencia nedoplatkov na zdravotnom poistení je podmienkou účasti vo verejnom obstarávaní, pričom uvedená skutočnosť sa preukazuje aj pri zápise do zoznamu hospodárskych subjektov. Úrad jej aktuálnosť preveruje, pričom zo strany zdravotných poisťovní sa stretáva s odmietnutím poskytnutia požadovaných informácií z titulu, že nie je oprávneným subjektom.