B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1
Navrhuje sa doplniť výnimku podľa § 1 ods. 12 písm. c) zákona a vyňať z jeho pôsobnosti podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou, ktoré slúžia na zabezpečenie logistickej podpory zahraničných ozbrojených síl prítomných na území Slovenskej republiky. Verejný obstarávateľ na úseku obrany zabezpečuje logistickú podporu zahraničných vojsk spravidla na základe medzinárodných záväzkov, ktoré ho zaväzujú na obstaranie potrebného materiálneho vybavenia v primeranom časovom horizonte. Cieľom navrhovanej úpravy je poskytnúť verejným obstarávateľom flexibilitu pri plnení predmetných záväzkov.
K bodu 2
Výnimka uvedená v § 1 ods. 12 písm. l) zákona sa navrhuje aktualizovať a zovšeobecniť tak, že sa bude vzťahovať na zabezpečenie predsedníctva v akejkoľvek medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení, ktorých je Slovenská republika členom. Príprava každého predsedníctva v medzinárodnej organizácii sa vyznačuje vysokou organizačnou a časovou náročnosťou, ako aj potrebou zabezpečiť dôstojnú prezentáciu Slovenskej republiky, často aj v ad-hoc prípadoch. To ovplyvňuje schopnosť verejného obstarávateľa plánovať zadávanie zákaziek podľa zákona, čo potvrdzujú aj skúsenosti so zabezpečovaním takýchto predsedníctiev v iných krajinách EÚ. Súčasne sa vzhľadom na navrhované znenie § 108 ods. 1 navrhujú vypustiť odkazy na § 109 a 110.
K bodu 3
Navrhuje sa upraviť výnimku uvedenú v § 1 ods. 12 písm. q) zákona tak, aby ju mohli uplatňovať všetci verejní obstarávatelia. Vytvoria sa tým podmienky pre širšiu spoluprácu medzi subjektmi územnej samosprávy, ako aj pre zapojenie vysokých škôl alebo verejných výskumných inštitúcií. Navrhovaná úprava taktiež reviduje výnimku upravenú v § 1 ods. 12 písm. s), nakoľko nie všetky lesnícke služby v pestovateľskej činnosti a ťažbovej činnosti, ktoré sa realizujú uvedené priamo v programe starostlivosti o lesy, ale niektoré z nich vyplývajú priamo zo zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, resp. súvisia s hospodárením v lesoch.
K bodu 4
Predmetným novelizačným bodom sa navrhuje doplnenie doterajšieho katalógu výnimiek uplatniteľných pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou.
Zabezpečovanie služieb pravidelnej leteckej prepravy prostredníctvom verejného obstarávania je v praxi vnímané ako problematické, a to z dôvodu neustálej premenlivosti cien vyplývajúcej z rôznych trhových faktorov nesúvisiacich s verejným obstarávaním a skutočnosti, že častokrát nie je možné predvídať potrebu zabezpečenia konkrétnej služby tak, aby bolo možné jednoznačne špecifikovať predmet zákazky (destinácia, čas prepravy, mená cestujúcich a pod.) v dostatočnom časovom predstihu potrebnom pre realizáciu verejného obstarávania. Navyše je možné poukázať na to, že relevantný trh pre konkrétnu
2
zákazku je určovaný aktuálnou ponukou prepravcov pôsobiacich na letisku (letiskách), na ktorých sa vykonať nástup na prepravu (t. j. na letiskách, ktoré verejnému obstarávateľovi vyhovujú napr. z hľadiska vzdialenosti). Vzhľadom na danú obmedzenosť reálneho konkurenčného prostredia, ktoré zákazky s hodnotami nedosahujúcimi výšku finančných limitov nadlimitných zákaziek v zásade nie spôsobilé ovplyvniť, navrhuje sa, aby zmluvy uzatvárané priamo s leteckým dopravcami (t. j. nie prostredníctvom sprostredkovateľských subjektov), boli vyňaté spod pôsobnosti zákona.
Vzhľadom na to, že zviera je živý tvor, pričom každý jedinec sa vyznačuje individuálnymi vlastnosťami, v zásade nie je možné pri obstarávaní zvierat slúžiacich na osobitné účely (bezpečnostné, záchranné, vedecké, výskumné a pod...) postupovať pri opise predmetu zákazky plne v súlade s požiadavkami podľa § 42 zákona. V praxi napríklad býva často potrebné, aby za účelom predchádzania príbuzenskej plemenitbe išlo o jedincov s vhodnou genetickou líniou, a teda, aby zviera pochádzalo z konkrétneho chovu alebo aby zviera disponovalo predpokladmi na výcvik pre ozbrojené alebo záchranné zložky. Z tohto dôvodu sa navrhuje vyňať spod pôsobnosti zákona obstarávanie živých zvierat v intenciách dotknutých finančných limitov. Navrhovaná úprava ďalej zavádza exempciu v ustanovených finančných limitoch, ktorá umožní zefektívniť nákup krmív určených pre zvieratá v zoologických záhradách a tým pružnejšie a adekvátnejšie reagovať na nutričné potreby jednotlivých zvierat, nakoľko individuálna spotreba krmiva u jednotlivých zvierat je daná rozličnou potrebou živín, ktorá sa neustále mení vzhľadom na hmotnosť, vek, pohlavie, sezónnosť, fázu reprodukčného cyklu, typ metabolizmu, temperament, spôsob ustajnenia, nárokov na tepelný režim alebo stres zvierat chovaných v zoologických záhradách. Pod pojmom krmivo je potrebné rozumieť akékoľvek látky alebo výrobky, vrátane doplnkových látok, spracované, čiastočne spracované alebo nespracované, určené na používanie na kŕmenie zvierat orálnou cestou. Výnimku je pritom potrebné chápať tak, že sa uplatňuje na krmivo ako celok, t. j. kumulatívne sa zohľadňujú všetky druhy krmív, a teda nebudú sa uplatňovať „osobitné finančné limity“ napríklad na objemové krmivo, jadrové krmivo, ovocie a zeleninu, vedľajšie živočíšne produkty a pod..
Osobitné požiadavky, ktoré častokrát nezlučiteľné s požiadavkami opisu predmetu zákazky v intenciách § 42 si vyžaduje aj obstarávanie špecifických tovarov (prístroj, zariadenie, chemikália, enzým, protilátka a pod.) alebo služieb (analýzy, sekvenovanie a pod.) priamo určených pre potreby vedy a výskumu. Moderné experimentálne protokoly pritom založené na použití konkrétneho výrobku (prístroja, chemikálie, protilátky) a použitie iného výrobku (s formálne identickými parametrami) môže viesť k neúspechu celého experimentu (škoda rádovo prevyšujúca potenciálnu úsporu pri použití lacnejšieho komponentu). Analogické riziko je reálne aj pri špecifických službách pre výskumné účely. Použitie zákona je v daných prípadoch komplikované a hospodárska súťaž je podstatne zúžená, a preto sa navrhovanou úpravou sleduje výrazné zníženie administratívnej záťaže, ak sa použitie pravidiel verejného obstarávania považuje za neúčelné.
V súvislosti s navrhovanou výnimkou týkajúcou sa prípravy a zabezpečenia medzinárodného podujatia významného charakteru na úrovni prezidenta Slovenskej republiky, predsedu
3
Národnej rady Slovenskej republiky alebo člena vlády Slovenskej republiky vychádza z predpokladu, že zabezpečenie medzinárodného podujatia za účasti vysokých štátnych predstaviteľov Slovenskej republiky a iných štátov sa vyznačuje vysokou organizačnou a časovou náročnosťou, ako aj potrebou zabezpečiť takéto významné podujatie na zodpovedajúcej dôstojnej úrovni s pozitívnou reprezentáciou Slovenskej republiky navonok. Medzinárodné podujatia významného charakteru na úrovni uvedených štátnych predstaviteľov si vyžadujú bezpečnostné opatrenia nielen pri presune, príchode a odchode jednotlivých štátnych predstaviteľov a delegácií, ale aj pri zabezpečení objektovej bezpečnosti samotného miesta, kde bude podujatie prebiehať. Potreba vykonania všetkých úkonov na zaistenie bezpečnosti a zabezpečenie požiadaviek zúčastňujúcich sa krajín vplyv na samotné organizačno-technické zabezpečenie takéhoto podujatia, pričom ich zverejnenie v prípadoch poskytnutia opisu predmetu zákazky zverejnením v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní by predstavovalo neúmerné zvýšenie bezpečnostného rizika samotného podujatia.
K bodu 5
Navrhuje sa zaviesť výnimka spod pôsobnosti zákona pre zákazky, ktorých predpokladaná hodnota je nižšia ako 5 000 eur v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok. Uvedeným sa sleduje zefektívnenie a spružnenie nákupov pri zákazkách, ktoré z pohľadu ich hodnoty nie je proporčné regulovať pravidlami verejného obstarávania.
K bodu 6
V súlade s európskymi smernicami (2014/24/EÚ v platnom znení, 2014/25/EÚ v platnom znení) sa navrhuje upraviť definíciu rámcovej dohody. Rámcová dohoda predstavuje pomerne flexibilný nástroj na obstarávanie bežných tovarov, služieb alebo stavebných prác prevažne prevádzkového charakteru (napr. kancelárske potreby, papier, deratizačné alebo dezinsekčné služby, opravárske práce). Ide o opakované plnenia, ktorých množstvá nie celkom presne známe. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje ustanoviť pravidlo, podľa ktorého rámcová dohoda nemusí upravovať množstvo predmetu zákazky, ktorý sa na jej základe plánuje obstarať, ak toto množstvo reálne nie je možné vopred určiť. Ak je však možné predpokladané množstvo určiť aspoň rámcovo, je verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinný toto množstvo uviesť v rámcovej dohode, aby tak potenciálnym uchádzačom a záujemcom poskytol čo možno najviac informácií, ktoré potrebné na vypracovanie relevantnej ponuky. Okrem toho naďalej platí, že aj pri rámcových dohodách verejní obstarávatelia a obstarávatelia povinní určiť predpokladanú hodnotu zákazky a zahrnúť do nej maximálnu predpokladanú hodnotu všetkých zmlúv plánovaných počas trvania rámcovej dohody. Súčasne naďalej platí i povinnosť uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž buď predpokladanú hodnotu rámcovej dohody, množstvo alebo rozsah obstarávaného predmetu zákazky. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ určuje podmienky účasti v spojení s predpokladanou hodnotou alebo ak vyžaduje zábezpeku, naďalej povinnosť uviesť predpokladanú hodnotu rámcovej dohody v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, resp. v oznámení použitom ako výzva na súťaž.
4
K bodom 7 a 8
V rámci úpravy finančných limitov pre podlimitné civilné zákazky sa navrhuje jednotne upraviť finančné limity bez ohľadu na skutočnosť, či predmet obstarávania spĺňa definičné znaky bežnej dostupnosti, čím sa odstrániť dichotómia úpravy finančných limitov pre bežne a nie bežne dostupné tovary a služby.
Taktiež sa navrhuje zvýšiť hornú hranicu finančných limitov pre zákazky s nízkou hodnotou, pričom pri zákazkách na dodanie tovaru, ktorým potraviny bude hraničiť s dolnou hranicou finančných limitov pre nadlimitné zákazky. Zákon tak pri obstarávaní potravín nebude zakotvovať „kategóriu“ podlimitných zákaziek.
V súvislosti s uvedeným je pritom potrebné zdôrazniť, že pojem potraviny je potrebné chápať ako celok, t. j. kumulatívne bude v sebe zahŕňať všetky druhy potravín.
K bodu 9
V § 6 ods. 1 sa v prvom rade navrhuje zdôrazniť, že inštitút predpokladanej hodnoty primárne slúži na určenie „správneho“ postupu verejného obstarávania v závislosti od výšky finančných limitov určenej zákonom, resp. jeho vykonávacím predpisom.
Súčasne sa navrhuje upresniť, že predpokladanú hodnotu možno určiť aj na základe prípravných trhových konzultácií. Tým dôjsť k rozlíšeniu pojmov prieskum trhu a prípravná konzultácia, nakoľko nemožno každé vykonanie prieskumu trhu súčasne považovať aj za prípravnú trhovú konzultáciou. To platí v zásade len, ak v rámci komunikácie s hospodárskym subjektom, ktorej primárnym cieľom síce je ustanovenie predpokladanej hodnoty zákazky alebo koncesie dochádza zároveň aj k výmene podrobných informácií napr. o predmete zákazky alebo súťažných podmienkach a následne zo strany verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa dôjde k ich upresneniu alebo zmene. Naopak, prieskum trhu, ktorým dochádza k vyžiadaniu cenníkov, resp. cenových ponúk výlučne za účelom určenia predpokladanej hodnoty v zásade nie je prípravnou trhovou konzultáciou, nakoľko uvedené informácie by nemali byť považované za radu v zmysle § 25 ods. 1. Výnimkou by v tomto smere mohol byť prípad, pokiaľ by žiadosť o cenovú ponuku bola schopná podstatným spôsobom ovplyvniť hospodársku súťaž tým, že ako informácia o plánovanom nákupe poskytne určitým subjektom neprimeranú výhodu.
K bodu 10
Jedným z cieľov novelizácie zákona o verejnom obstarávaní je revidovať právnu úpravu pre takzvané dotované subjekty. Zohľadňuje sa vyňatie tých subjektov spod pôsobnosti zákona, ktoré nákup tovarov, služieb a stavebných prác financujú z väčšej časti z vlastných zdrojov a taktiež dochádza k úprave výšky hranice finančných limitov určujúcich povinnosť postupovať prostredníctvom postupov zadávania podlimitných zákaziek alebo zákaziek s nízkou hodnotou. Ustanovenie predmetných prahových hodnôt vychádza z predpokladu, aby úprava povinností pre dotované subjekty bola menej prísna ako tá, ktorá sa uplatňuje na verejných obstarávateľov.
5
Zároveň sa v odseku 2 navrhuje taktiež ustanoviť, že s výnimkou prípadu, ak pôjde o zákazku na uskutočnenie stavebných prác alebo zákazku na poskytnutie služby, ktorá súvisí s týmito stavebnými prácami, ktorej predpokladaná hodnota je vyššia ako finančný podľa § 5 ods. 2 zákona, a na ktorú verejný obstarávateľ poskytne viac ako 50% finančných prostriedkov sa za subjekt povinný postupovať podľa zákona nebude považovať osoba zapísaná v zozname podľa § 6 zákona č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej boli poskytnuté finančné prostriedky na výrobu, postprodukciu, distribúciu, prezentáciu, propagáciu a iné šírenie audiovizuálneho diela.
K bodu 11
Navrhovanou úpravou sa zdôrazňuje, že verejní obstarávatelia a obstarávatelia nesmú v súvislosti so zabezpečovaním plnenia povinností vyplývajúcich z osobitných predpisov (napr. správa a údržba majetku, vedenie a správa elektronických komunikačné systémy alebo evidencie a pod.) opomínať aj dodržiavanie pravidiel verejného obstarávania. Na základe toho povinní riadne viesť proces verejného obstarávania, aby nedochádzalo k umelému vytvárania stavu akejsi časovej tiesne, ktorá legitimizovať použitie nesúťažných postupov. V praxi sa totiž vyskytujú situácie, v ktorých verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia majú snahu uzavrieť dodatok k zmluve, prípadne použiť priame rokovacie konanie alebo výnimku z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní za podmienok, keď z rôznych subjektívnych dôvodov na ich strane nedokázali uvedené obstarať prostredníctvom otvoreného súťažného postupu, ktorý predtým vyhlásili. Bezpochyby sem možno zaradiť prípady mnohonásobného predlžovania procesu verejného obstarávania zo strany verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa v dôsledku opakovaného predlžovania lehoty na predkladanie ponúk alebo návrhov z titulu opakovaných zmien súťažných podkladov alebo prípady opakovaného zrušenia verejného obstarávania na základe závažných nedostatkov opisu predmetu zákazky.
K bodom 12 a 13
Cieľom zmeny je upresniť, že postupy zadávania nadlimitných zákaziek ustanovených pre obstarávateľa použije verejný obstarávateľ vykonávajúci činnosti podľa § 9 ods. 3 9 len v prípadoch, pokiaľ ide o nadlimitnú zákazku súvisiacu s výkonom takýchto činností.
Obdobne sa uvedené uplatní aj v prípade koncesií.
K bodu 14
Za účelom zvýšenia transparentnosti prostredníctvom sprehľadnenia používania zákonných výnimiek sa navrhuje zaviesť povinnosť štvrťročného uverejňovania súhrnných správ o zmluvách s hodnotou vyššou ako 1 000 eur, ktoré vecne spadajú pod katalóg zákonných výnimiek podľa § 1.
Uvedená povinnosť sa však nebude vzťahovať na prípady, ak to vylučujú osobitné predpisy (ak ide napríklad o osobné údaje nad rámec § 64 alebo utajované skutočnosti a pod.) alebo ak ide o podlimitné zákazky alebo vybrané zákazky zadávané zastupiteľskými úradmi SR v zahraničí, pracovnoprávne zmluvy, zmluvy uzatvárane v pôsobnosti Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, zmluvy týkajúce sa prevozu alebo uskladnenia
6
vojenského materiálu, zbraní alebo streliva uzavierané v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky, akciových spoločností v jeho zakladateľskej pôsobnosti a rozpočtových organizácií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti a napokon na zákazky alebo súťaže návrhov určené na iné účely ako vykonávanie činností uvedených v § 9 ods. 3 9 zákona, za predpokladu, že nejde o verejného obstarávateľa.
Posledný menovaný prípad tak znamená, že navrhovaná povinnosť sa nebude týkať obstarávateľa, ktorý súčasne nenapĺňa status verejného obstarávateľa a ide o zmluvy, ktoré sa netýkajú niektorej z „core business“ činností. Taktiež je potrebné upresniť, že obstarávatelia nebudú povinní zverejňovať súhrnné správy ani v prípade podlimitných zákaziek alebo podlimitných koncesií týkajúcich sa „core business“ činností, nakoľko pri ich zadávaní nie povinní postupovať podľa zákona z titulu, že zákon takú povinnosť nestanovuje a za tým účelom ani neupravuje príslušné postupy. V prípade obstarávateľov, ktorí súčasne nie verejnými obstarávateľmi toto prirodzene platí aj pre ostatné činnosti, t. j. tzv. „non-core business“. Na druhej strane obstarávatelia, ktorí súčasne napĺňajú status verejného obstarávateľa, budú musieť takúto povinnosť plniť vo vzťahu k podlimitným zákazkám a koncesiám, ktoré sa netýkajú činností podľa § 9 ods. 3 9 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko pri ich zadávaní postupujú podľa zákona o verejnom obstarávaní.
Navrhovaná úprava taktiež vymedzuje, že ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ zverejní zmluvu v Centrálnom registri zmlúv nie je povinný ju uvádzať v súhrnnej správe. Za uvedeným účelom Úrad vlády SR vytvorí predpoklady, aby funkcionalita centrálneho registra zmlúv zabezpečovala prenos údajov medzi centrálnym registrom zmlúv a profilom verejného obstarávania.
K bodu 15
Navrhuje sa upraviť obsahové náležitosti referencií tak, aby korešpondovali s náležitosťami potvrdení o dodaní tovaru, poskytnutí služieb alebo uskutočnení stavebných prác 34 ods. 1 písm. a) a b) zákona o verejnom obstarávaní]. Tým je možné dosiahnuť využiteľnosť referencií na účely vyhodnocovania technickej alebo odbornej spôsobilosti 34 ZVO), ale aj na účely osobného postavenia, konkrétne v prípade referencií s negatívnym (neuspokojivým) hodnotením na prípadné vyhodnotenie závažného porušenia profesijných povinností 32 ods. 1 písm. h) ZVO], ktoré je však potrebné skúmať ad hoc v každom jednotlivom prípade. Zároveň sa navrhuje doplniť obsahové náležitosti referencie aj o označenie verejného obstarávania (vo Vestníku verejného obstarávania alebo v EKS), aby bolo možné overiť, ak je to potrebné, plnenie (v súťažných podkladoch a pod.), či je napr. rovnakého alebo obdobného charakteru ako obstarávaná zákazka. Zároveň sa v rámci obsahových náležitostí referencie navrhuje hodnotenie kvality plnenia podľa ustanovených kritérií a určovanie výslednej hodnotiacej známky nahradiť výlučne slovným hodnotením poskytnutého plnenia.
Navrhuje sa upraviť povinnosť na základe žiadosti dodávateľa vydávať referencie aj pri zákazkách, na ktoré sa nevzťahuje zákon o verejnom obstarávaní, nakoľko predovšetkým pri uplatňovaní podlimitných výnimiek môžu byť poskytnuté plnenia, ktoré môžu mať referenčný význam pri zadávaní nadlimitných zákaziek, na ktoré sa nevzťahujú podlimitné výnimky.
7
Súčasne sa navrhuje, aby referencie za jednotlivé opakované plnenia boli vydávané len na základe žiadosti dodávateľa, a nie v rámci polročného súhrnu vyhotovovaného verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom.
Vzhľadom na skutočnosť, že povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa vyhotoviť referenciu na žiadosť dodávateľa, ak nebola vyhotovená podľa písmena a) alebo b), je skôr procesnou okolnosťou, ktorá sa vyžaduje pre následné konanie Rady úradu o návrhu dodávateľa na vyhotovenie referencie, upravuje sa v ustanoveniach obsahujúcich procesné podmienky na konanie rady (novonavrhovaný odsek 6). Taktiež sa navrhuje jasnejšie upraviť procesné podmienky pre konanie Rady úradu o návrhu dodávateľa na vyhotovenie referencie, hlavne čo sa týka povinných lehôt.
K bodom 16 a 17
Bežná dostupnosť znamená, že v zásade by malo ísť o tovary alebo činnosti, ktoré vyrábané alebo dodávané neadresne, a teda bez ohľadu na to, kto je alebo bude ich objednávateľom. Stavebná práca sa naopak takmer vždy vyznačuje potrebou určitej individualizácie, a to napr. vo vzťahu k nehnuteľnosti alebo k stavebníkovi. Uvedené si tak vyžaduje, aby bolo umožnené vysvetľovanie súťažných podmienok, prípadne fyzická obhliadka alebo vysvetľovanie ponúk, čo však anonymita a automatickosť kontraktačného procesu, na ktorých je založené elektronické trhovisko neumožňujú. Taktiež pokiaľ byť kladený dôraz na kvalitatívny aspekt, je ďalej žiadúce, aby bolo možné ustanoviť a vyhodnotiť podmienky účasti a umožniť vyhodnocovanie ponúk aj na základe iných kritérií ako je najnižšia cena, a to aj neaukčným spôsobom. Z uvedených dôvodov sa preto navrhuje zo zákona vypustiť možnosť zadávať stavebné práce cez elektronické trhovisko.
K bodu 18
Navrhuje sa vzájomne prepojiť informačné systémy elektronického trhoviska a evidencie referencií tak, aby elektronické trhovisko umožňovalo vyhotoviť a odoslať na uverejnenie aj referenciu v zmysle § 12.
K bodu 19
Legislatívno-technická úprava, ktorej cieľom je zosúladenie terminológie so zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).
K bodu 20
Návrh úpravy spojený s vypustením zadávania zákaziek na stavebné práce cez elektronické trhovisko.
K bodu 21
V súlade so znením smerníc 2014/24/EÚ v platnom znení a 2014/25/EÚ v platnom znení sa navrhuje upresniť, že je možné nadobúdať tovary, služby alebo stavebné práce prostredníctvom centralizovanej činnosti podľa § 15 ods. 1 písm. b) nielen prostredníctvom zákaziek zadaných na základe dynamického nákupného systému alebo rámcovej dohody.
8
K bodu 22
Vypúšťa sa povinnosť využívať centralizované činnosti vo verejnom obstarávaní poskytované Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky v súčinnosti s Ministerstvom financií Slovenskej republiky pri nadlimitných zákazkách, ktorých predmet určí vykonávací predpis Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vzhľadom na obsolentnosť ustanovenia, nakoľko vykonávací predpis nebol doteraz vydaný.
K bodu 23
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením § 15 ods. 4.
K bodu 24
V súvislosti so zmenami zmlúv „de minimis“ sa navrhuje, aby sa obmedzenie nemožnosti prekročenia finančného limitu naďalej uplatňovalo len pri nadlimitných zákazkách a nadlimitných koncesiách. V ostatných prípadoch bude maximálna prípustná hodnota všetkých zmien limitovaná len pravidlom 10%, resp. 15%. Znamená to napríklad, že maximálna hodnota zmien nadlimitnej zákazky na stavebnej práce bude naďalej obmedzovaná aj nemožnosťou prekročenia finančného limitu pre nadlimitné zákazky (t. j. 5 548 000 eur), kým hodnota zmien podlimitnej zákazky na stavebné práce bude obmedzovaná len 15% hodnotami pôvodnej zmluvy bez ohľadu na to, či je vyššia ako 180 000 eur alebo nie.
K bodu 25
Pri zmenách zmlúv z dôvodov podľa § 18 ods. 1 písm. b) alebo c) sa navrhuje odstrániť prísnejšiu transpozíciu smerníc 2014/23/EÚ v platnom znení a 2014/24/EÚ v platnom znení. Cieľom je umožniť, aby pri opakovaných zmenách zmluvy vykonávaných z uvedených dôvodov mohla hodnota každej zmeny dosiahnuť 50% hodnoty pôvodného plnenia. Zároveň sa v súlade so smernicami navrhuje upresniť, že na rozdiel od dôvodu zmeny zmluvy podľa § 18 ods. 3, obmedzenie hodnoty zmeny zmluvy sa vzťahuje len na navýšenie hodnoty pôvodného plnenia.
K bodu 26
Legislatívno-technická úprava, ktorej cieľom je zosúladenie terminológie so zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).
K bodu 27
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zosúladením vnútorných odkazov.
K bodu 28
Navrhuje sa predĺžiť lehotu pre povinnú archiváciu dokumentácie z verejného obstarávania zo súčasných 5 rokov na 10 rokov a to z dôvodu potreby poskytnúť pre kontrolné orgány vrátane orgánov činných v trestnom konaní dostatočný časový priestor pre výkon kontrolných činností resp. vyšetrovania.
9
10
K bodu 29
Z dôvodov uvedených v predchádzajúcom bode sa taktiež navrhuje predĺženie archivácie u obstarávateľa v prípade odôvodnenia použitia výnimky z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní.
K bodu 30
Za účelom riadneho preverenia opodstatnenosti podnetov na preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy alebo medializovaných informácií je potrebné vychádzať z dokumentácie z príslušného verejného obstarávania. Podľa súčasného znenia zákona je potrebné na vyžiadanie originálu dokumentácie začať konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného, pričom pokiaľ sa skutočnosti uvádzané v podnete ukážu ako neopodstatnené, je potrebné takéto konanie zastaviť. Z dôvodu zníženia administratívy a dosiahnutia časových úspor sa preto navrhuje, aby v uvedených prípadoch mohol úrad ešte pred začatím konania požiadať verejného obstarávateľa, obstarávateľa a osobu podľa § 8 o predloženie kópie kompletnej dokumentácie. Ak sa podnet alebo informácie následne ukážu ako zjavne neopodstatnené, úrad v danom prípade konanie o preskúmanie úkonov nezačne a nebude žiadať ani o predloženie originálu dokumentácie.
K bodu 31
Navrhuje sa odstrániť terminologická chyba súčasného znenia zákona.
K bodu 32
Navrhuje sa nahradiť možnosť uviesť odôvodnenie nerozdelenia zákazky v správe o zákazke možnosťou jeho uvedenia v súťažných podkladoch. Tým sa v každom prípade umožní, aby odôvodnenie mohlo byť predmetom kontroly vo fáze pred vyhlásením verejného obstarávania, čo je relevantné predovšetkým pri zákazkách financovaných z fondov EÚ. Prípadné nedostatočné odôvodnenie tak bude môcť byť doplnené ešte pred vyhlásením súťaže, resp. verejný obstarávateľ bude mať ešte priestor na úpravu dokumentácie a rozdelenie zákazky na časti (v prípade, ak výsledok ex-ante kontroly alebo ex-ante posúdenia pred vyhlásením verejného obstarávania neuznal odôvodnenie nerozdelenia zákazky na časti).
K bodu 33
Vzhľadom na to, že v súvislosti s preukazovaním technickej alebo odbornej spôsobilosti nebolo využívanie mechanizmov spoločnej zodpovednosti aplikačnou praxou prijaté a zároveň nejde o inštitút vyplývajúci z niektorej zo smerníc EÚ, navrhuje sa ustanovenie § 34 ods. 4 zo zákona vypustiť.
K bodu 34
V súlade s článkami 62 ods. 1 smernice 2014/24/EÚ v platnom znení a 81 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ v platnom znení sa navrhuje upresniť, že v súvislosti s preukazovaním splnenia požiadaviek technických noriem manažérstva kvality možno vyžadovať iba certifikáty vydávané na základe systémov, ktoré boli certifikované akreditovanou osobou v zmysle zák. č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých
11
zákonov v znení neskorších predpisov“. Zároveň bude platiť povinnosť uznať rovnocenný certifikát systému manažérstva kvality vydaný príslušným orgánom iného členského štátu EÚ.
K bodu 35 a 36
V nadväznosti na to, že vzhľadom na obmedzený počet znakov nie je vždy možné uverejniť kompletné znenie podmienok účasti v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, navrhuje sa, aby postačilo ich uvedenie v súťažných podkladoch alebo v informatívnom dokumente, a to za predpokladu, že tieto dokumenty zverejnené v ten istý deň ako predmetné oznámenie.
K bodu 37
Z dôvodu znižovania administratívnej záťaže v procese verejného obstarávania sa navrhuje vypustenie povinnosti odôvodňovať primeranosť každej podmienky účasti, ktorú verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ ustanovil, nakoľko predmetná povinnosť nevyplýva zo smerníc Európskej únie pre oblasť verejného obstarávania. Naďalej však platí, že všetky podmienky účasti, ktoré verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ určia na preukázanie splnenia finančného a ekonomického postavenia a technickej alebo odbornej spôsobilosti, ako aj ich minimálna požadovaná úroveň, musia súvisieť s predmetom zákazky a musia byť primerané. Pri pochybnostiach o primeranosti ustanovených podmienok účasti musia byť preto verejný obstarávateľ a obstarávateľ schopní ich primeranosť zdôvodniť a preukázať v revíznych postupoch (žiadosť o nápravu, námietky, výkon kontroly).
K bodu 38
Vzhľadom na to, že záujemca alebo uchádzač nemusí byť nevyhnutne právnická osoba, navrhuje sa v § 38 ods. 13 slovné spojenie „právnických osôb“ nahradiť obsahovo širším a presnejším spojením „hospodárskych subjektov“.
K bodu 39
V nadväznosti na to, že podmienky účasti, vrátane ich vysvetľovania, môžu byť uvedené vo viacerých dokumentoch navrhuje sa upresniť, že nesmú odporovať obsahu oznámenia, na základe ktorého bolo verejného obstarávanie vyhlásené. Znamená to napríklad, že v situácií, keď verejný obstarávateľ uvedie podmienky účasti v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania v obmedzenej miere z dôvodu limitácie obsahom opisného formulára a súčasne ich úplné znenie uvedie v súťažných podkladoch zverejnených podľa § 43 ods. 2 zákona, nesmie ísť o vecný rozpor obsahov oboch dokumentov, ale len o ich upresnenie.
K bodom 40 a 42
Pri preukazovaní splnenia podmienky účasti podľa § 34 ods. 1 písm. c) alebo g) zákona o verejnom obstarávaní bez využitia technických a odborných kapacít inej osoby sa navrhuje ustanoviť, že ak technik, technické orgány alebo osoba deklarovaná zo strany záujemcu alebo uchádzača ako osoba určená na plnenie zmluvy alebo osoba deklarovaná ako riadiaci zamestnanec nespĺňa ustanovenú podmienku účasti, tak v takom prípade nedochádza okamžite k vylúčeniu uchádzača alebo záujemcu, ale verejný obstarávateľ je povinný vyzvať uchádzača alebo záujemcu, aby túto osobu alebo orgán nahradil subjektom spĺňajúcim túto
12
podmienku účasti. K vylúčeniu uchádzača alebo záujemcu dochádza v prípade, ak nedôjde z jeho strany k nahradeniu takým subjektom, ktorý ustanovenú podmienku účasti spĺňa. Identická právna úprava sa momentálne vzťahuje napríklad na preukazovanie podmienok účasti prostredníctvom tretích osôb.
K bodom 41 a 43
Cieľom navrhovanej zmeny je zmierniť tvrdosť súčasnej úpravy a ustanoviť, že ide o dôvod na vylúčenie uchádzača alebo záujemcu len vtedy, ak dané informácie alebo doklady majú vplyv na vyhodnotenie podmienok účasti. Znamená to, že ak uchádzač alebo záujemca ustanovené podmienky účasti spĺňa aj bez dokladu, resp. bez informácie, ktorá sa ukázala ako nepravdivá alebo pozmenená tak, že nezodpovedá skutočnosti, nebude z tohto dôvodu vylúčený z verejného obstarávania. Súčasne sa v súlade s dikciou čl. 57 ods. 6 smernice 2014/24/EÚ v platnom znení navrhuje, aby v danom prípade bolo možné využiť samoočisťovací mechanizmus.
K bodu 44
Obsah ustanovenia § 40 ods. 15 zákona sa navrhuje presunúť do navrhovaného ustanovenia § 40 ods. 5 zákona.
K bodu 45
Navrhuje sa, aby časti súťažných podkladov, informatívneho dokumentu, súťažných podmienok alebo koncesnej dokumentácie, ktoré je potrebné za účelom vypracovania ponuky alebo návrhu upravovať (napr. vypĺňať textové polia jednotlivých položiek vo výkaze výmer) boli uverejňovane v profile v editovateľnej podobe. Cieľom úpravy je uľahčiť prípravu ponúk alebo návrhov.
K bodu 46
V súvislosti s úpravou inštitútu zábezpeky sa navrhuje upresniť, aby v prípade, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžaduje zábezpeku, určil lehotu viazanosti ponúk, ktorá nepresiahne 12 mesiacov, pričom túto lehotu nemožno predĺžiť. Zábezpeka predstavuje pre hospodárske subjekty (obzvlášť malé a stredné podniky) finančnú záťaž, pričom za uvedené obdobie môže nastať taká zmena trhových podmienok (napr. zmena cien komodít, zmena výšky miezd, realokácia pracovnej sily a pod.), že uchádzač nebude môcť dodržať podmienky svojej ponuky. Za účelom vyváženia vzťahov medzi verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom a uchádzačom sa preto navrhuje, aby po uplynutí uvedeného obdobia neboli ponuky ďalej viazané zábezpekou. Znamená to, že po uplynutí lehoty viazanosti ponúk nastáva dôvod na vrátenie zábezpeky uchádzačom, pričom v tejto súvislosti oprávnení rozhodnúť sa, či budú v predmetnom postupe ďalej pokračovať alebo nie. Z pohľadu verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa uplynutie lehoty viazanosti ponúk automaticky nezakladá osobitný dôvod na zrušenie použitého postupu zadávania zákazky, a teda v postupe je možné ďalej pokračovať, prípadne je možné postup zrušiť v súlade s niektorým z dôvodov uvedeným v § 57 zákona o verejnom obstarávaní.
13
Taktiež sa navrhuje ustanoviť pravidlo pre obmedzenie výšky zábezpeky v prípadoch, ak je zákazka delená na časti.
Zo systematických dôvodov by sa úprava zábezpeky týkajúca sa podlimitných zákaziek mala presunúť do ustanovení upravujúcich podlimitné zákazky bez využitia elektronického trhoviska.
Navrhuje sa rozšíriť formy zábezpeky aj o poistenie záruky, ako poistný druh podľa § 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Hospodárskym subjektom sa tak rozšíria možnosti výberu spôsobu viazanosti svojej ponuky, ako aj subjektu, ktorý zábezpeku poskytne. Nepochybne sa tým vytvárajú predpoklady na zvýšenie konkurenčného prostredia medzi subjektmi poskytujúcimi služby zabezpečenia záväzkov.
Ak bola uchádzačovi vrátená zábezpeka, ktorú zložil vo forme bankovej záruky alebo poistenia záruky, navrhuje sa v súlade s princípom transparentnosti zaviesť povinnosť uchovať v dokumentácii k verejnému obstarávaniu kópiu záručnej listiny alebo kópiu dokladu vystaveného poisťovňou.
Vzhľadom na to, že nie je štandardom, aby banky alebo poisťovne vydávali záručné listiny doklady v elektronickej podobe, navrhuje sa ustanoviť, aby dôkazy o bankovej záruke alebo o poistení záruky mohli byť predložené aj v listinnej podobe.
K bodu 47
V praxi sa vyskytujú prípady, keď sa v tom istom verejnom obstarávaní objavia ponuky obsahujúce rovnaké chyby, formulácie, prípadne iné znaky, ktoré sa javia ako indície protisúťažného správania. V rámci prešetrovania možného protisúťažného konania sa následne zistí, že podklady pre uchádzačov pripravoval ten istý externý subjekt. Navrhuje sa preto zavedenie povinnosti uviesť údaje o takomto subjekte v ponuke.
K bodom 48 a 49
Úprava predkladania a otvárania ponúk súvisiaca so zrušením dvojobálkového systému.
K bodu 50
V súvislosti s vyhodnocovaním ponúk sa navrhuje zdôrazniť, že verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia povinní mať na zreteli povinnosť dodržiavania minimálnych mzdových nárokov zo strany úspešného uchádzača. Preto by predovšetkým v zákazkách, v ktorých pracovný faktor tvorí podstatnú časť plnenia a nákladov mali mať verejní obstarávatelia a obstarávatelia vedomosť o tom, aká je minimálna hodnota pracovnej zložky, ktorou bude garantované dodržiavanie povinností vyplývajúcich z pracovného práva, vrátane plnenia prináležiacich daňových a odvodových povinností za dotknutých zamestnancov. Tieto skutočnosti by následne mali verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia zohľadňovať pri vyhodnocovaní, či v konkrétnom prípade nemôže ísť o mimoriadne nízku ponuku a prípadne tomu prispôsobiť aj proces vysvetľovania ponúk.
14
K bodu 51
Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa navrhuje upraviť zákonom predpokladaná situácia, kedy pôjde o mimoriadne nízku ponuku.
K bodu 52
V rámci navrhovanej úpravy sa precizujú pravidlá pri uplatnení reverzného postupu vo verejnej súťaži, ktorý v § 66 ods. 7 zákona upresňuje, že ak verejný obstarávateľ nepoužije elektronickú aukciu, môže sa rozhodnúť, že najprv uskutoční vyhodnotenie ponúk na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk a potom pristúpi k vyhodnoteniu ostatných častí ponúk Obdobne to platí aj pre prípad zadávania podlimitných zákaziek bez využitia elektronického trhoviska.
K bodu 53
Cieľom navrhovanej úpravy je zosúladenie odkladných lehôt pre uzavretie zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy a výnimiek z ich uplatňovania s úpravou revíznych smerníc (smernica Rady 89/665/EHS o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác a smernica Rady 92/13/EHS o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania pravidiel Spoločenstva pre postupy verejného obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií). V kontexte úpravy revíznych smerníc sa pri využití prostriedkov elektronickej komunikácie skracuje odkladná lehota pre uzavretie zmluvy na 10 dní. Rovnako sa v nadväznosti na reglementáciu revíznych smerníc rozširuje katalóg výnimiek z uplatňovania odkladných lehôt, a to ak ide o uzavretie zmluvy verejným obstarávateľom na základe rámcovej dohody uzavretej s viacerými subjektmi a taktiež ak ide o uzavretie zmluvy v rámci dynamického nákupného systému.
K bodom 54 až 56
V rámci úpravy súčinnosti na uzavretie zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy sa navrhuje pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa možnosť vyžadovať na účely zabezpečenia riadneho plnenia zmluvných povinností preukázanie splnenia osobitných zmluvných požiadaviek. V takom prípade navrhovaná úprava vyžaduje, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ ustanovil pre úspešného uchádzača alebo uchádzačov primeranú lehotu na poskytnutie tejto súčinnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že v rámci využitia tohto nového inštitútu verejný obstarávateľ a obstarávateľ v podstate hodnotí splnenie osobitnej zmluvnej podmienky, navrhovaná úprava vytvára priestor, aby úspešných uchádzač mohol účinne využiť revízne prostriedky, ak verejný obstarávateľ dospeje k záveru, že mu pri preukazovaní osobitnej zmluvnej podmienky nebola poskytnutá riadna súčinnosť.
K bodom 57 a 58
Navrhovanou úpravou sa sleduje zosúladenie legislatívnej úpravy dynamického nákupného systému so smernicami (2014/24/EÚ v platnom znení, 2014/25/EÚ v platnom znení)
15
upravujúcimi oblasť verejného obstarávania. Navrhované paragrafové znenie sleduje logiku samotného procesu zriadenia a následného používania dynamického nákupného systému.
V súvislosti s dynamickým nákupným systémom komunikácia medzi verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom a hospodárskymi subjektami, záujemcami alebo uchádzačmi musí prebiehať výhradne elektronicky. Pôjde najmä o sprístupnenie dokumentov potrebných na predloženie žiadosti o účasť, súťažných podkladov, predkladanie žiadosti o účasť, predkladanie ponúk, vysvetľovanie žiadostí o účasť alebo ponúk.
Oproti súčasnej úprave sa navrhuje upustiť od možnosti uzatvárania rámcových dohôd prostredníctvom dynamického nákupného systému. Rámcová dohoda je nástroj, ktorým na určité časové obdobie dochádza k faktickému uzatvoreniu súťažného prostredia, čo je v priamom protiklade s princípom fungovania dynamického systému, ako prostriedku na opakované zadávanie zákaziek, ktorý je neustále otvorený pristúpeniu nových hospodárskych subjektov.
Navrhovaná úprava ďalej vymedzuje procesný postup, akým je možné zriadiť, predĺžiť resp. oznámiť ukončenie dynamického nákupného systému a jednotlivé náležitosti samotných oznámení a dokumentov, ktoré je potrebné sprístupniť hospodárskym subjektom a verejnosti.
V rámci navrhovanej úpravy vymedzené pravidlá na predloženie žiadosti o účasť, ktorej predložením prejavuje hospodársky subjekt záujem o zaradenie do vznikajúceho alebo existujúceho dynamického nákupného systému. Minimálna lehota na predloženie žiadosti o účasť do vznikajúceho dynamického nákupného systému je 30 dní. Elektronický systém v ktorom bude prebiehať proces dynamického nákupného systému môže sprístupniť predložené žiadosti o účasť do vznikajúceho dynamického nákupného systému po uplynutí lehoty na predloženie žiadosti o účasť.
Navrhovaná úprava taktiež vymedzuje postupnosť krokov, ktoré musí verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ urobiť pri zriaďovaní dynamického nákupného systému. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ po uplynutí lehoty na predkladanie žiadostí o účasť (počas zriaďovania dynamického nákupného systému) vyhodnotí splnenie podmienok účasti, pričom záujemcu, ktorý splnil podmienky účasti, bezodkladne zaradí do dynamického nákupného systému. O zaradení alebo nezaradení do dynamického nákupného systému musí byť záujemca okamžite informovaný.
O každom zaradení alebo nezaradení záujemcu do dynamického nákupného systému musí byť vyhotovená zápisnica (z vyhodnotenia podmienok účasti), ktorá sa nebude zverejňovať v profile.
Navrhovanou úpravou sa spresňuje okamih zriadenia dynamického nákupného systému. Zriadenie dynamického nákupného systému je naviazané na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti u všetkých záujemcov, ktorí podali žiadosť o účasť v prvotnej lehote na
16
predloženie žiadosti o účasť 60 ods. 3) a ich informovanie o zaradení alebo nezaradení do dynamického nákupného systému.
Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ je povinný bezodkladne po zriadení dynamického nákupného systému vyhotoviť správu o zriadení dynamického nákupného systému a zverejniť ju v profile, pričom informácia o záujemcoch zaradených do dynamického nákupného systému sa v profile nezverejňuje. Cieľom tejto úpravy je nedovoliť resp. nepodporovať kolúzne protisúťažné konanie zo strany hospodárskych subjektov. Z tohto dôvodu je nevyhnutné vyhotoviť dve verzie správy, pričom kompletná, obsahujúca všetky informácie bude dostupná pre zriaďovateľa dynamického nákupného systému a po vyžiadaní pre kontrolné orgány a jeho čiastočne anonymizovaná verzia bude verejne dostupná na profile.
Navrhovaná úprava ďalej ustanovuje pravidlá pri vyhodnocovaní žiadostí o účasť predložených po uplynutí prvotnej lehoty na predkladanie žiadosti o účasť upravenej v § 60 ods. 3. Za týmto účelom pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa ustanovené lehoty na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti, ktoré je potrebné považovať za maximálne. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v týchto maximálnych lehotách nerozhodne o zaradení alebo nezaradení záujemcu do dynamického nákupného systému, nebude môcť odoslať ďalšiu výzvu na predkladanie ponúk.
V nadväznosti na úpravu prechodných ustanovení navrhovaná úprava ustanovuje možnosť pokračovania v už zriadených dynamických nákupných systémoch takým spôsobom, že verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia, ktorí majú dynamické nákupné systémy zriadené môžu pokračovať a vyhlasovať v nich jednotlivé zákazky prostredníctvom výziev na predkladanie ponúk podľa pravidiel navrhovanej úpravy.
K bodom 59 a 60
Za účelom zníženia administratívnej záťaže sa navrhuje zverejňovať suma skutočne uhradeného plnenia len po skončení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody a taktiež sa navrhuje odstrániť povinnosť osobitného zverejňovania zoznamu subdodávateľov, nakoľko údaje o subdodávateľoch v zmysle § 41 ods. 3 zákona povinnou zmluvnou náležitosťou.
K bodu 61
V nadväznosti na predĺženie doby uchovávania dokumentácie z procesu verejného obstarávania z 5 na 10 rokov sa rovnako navrhuje predlžiť z 5 na 10 rokov dobu, počas ktorej majú byť v profile zverejnené dokumenty.
K bodu 62
Navrhuje sa upresniť postup pri použití tzv. reverznej verejnej súťaže.
K bodu 63
Úprava nadväzujúca na zrušenie dvojobálkového systému.
17
K bodu 64
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zosúladením vnútorných odkazov.
K bodu 65
Legislatívno-technická úprava, ktorej cieľom je zosúladenie terminológie so zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).
K bodu 66
Navrhuje sa doplnenie pravidiel pre prípady uzavretia čiastkovej zákazky na základe rámcovej dohody, ak plnenie v zmysle čiastkovej zákazky presiahnuť platnosť rámcovej dohody. Uvedeným sa zákonne vyjadrí možnosť predpokladaná v bode 62 preambuly smernice č. 2014/24/EÚ v platnom znení.
K bodu 67
Obdobne ako pri úprave zákaziek sa navrhuje uviesť, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný ustanovené podmienky účasti uviesť v oznámení, ktorým sa vyhlasuje zadávanie koncesie alebo koncesnej dokumentácii, ak bola zverejnená podľa § 43 ods. 2 zákona.
K bodom 68 až 71
Úprava súvisiaca s vypustením možnosti zadávania stavebných prác prostredníctvom elektronického trhoviska.
Taktiež sa navrhuje, aby prostredníctvom elektronického trhoviska nebolo možné zadávať podlimitné zákazky na služby, ktorých predmetom je intelektuálne plnenie, a to z dôvodu, že obdobne ako stavebné práce, aj tento typ zákazky nie je vhodný pre anonymný a automatizovaný kontraktačný proces, ktorý navyše na vyhodnotenie ponúk neumožňuje ustanoviť iné kritérium ako je najnižšia cena. V tomto prípade pre získanie plnenia v požadovanej kvalite je naopak žiadúce, aby napríklad mohla byť hodnotená spôsobilosť uchádzača z hľadiska jeho predchádzajúcich skúseností, kvalifikácie odborných zamestnancov a pod. Taktiež môže byť žiadúce, aby súťažné podmienky mohli byť predmetom vysvetľovania.
Za uvedenú službu možno považovať predovšetkým takú, ktorej podstatou je plnenie duševného charakteru, resp. duševná tvorivá činnosť, ako je tomu pri konzultačných, architektonických, inžinierskych službách alebo službách v oblasti informačných a komunikačných technológií, ktorých výsledok je vytvorenie počítačového programu.
K bodu 72
Navrhovaná úprava súvisí so zjednotením úpravy predĺženia doby uchovávania kompletnej dokumentácie z procesu verejného obstarávania, ktorá sa predlžuje z 5 na 10 rokov.
K bodom 73 až 76
18
Cieľom navrhovanej úpravy je sprehľadniť postup zadávania podlimitných zákaziek bez využitia trhoviska tak, že namiesto odkazu na druhú časť zákona, následný výpočet ustanovení, ktoré sa nepoužijú a zavedenie niektorých osobitných ustanovení, dôjde k podrobnejšiemu opisu práv a povinností verejného obstarávateľa a uchádzačov alebo záujemcov.
Navrhuje sa pritom čo najlepšie zohľadniť časovú a logickú následnosť krokov v danom postupe. Preto sa navrhuje právna úprava upraviť v nasledovnej postupnosti postup a možnosti verejného obstarávateľa pred vyhlásením verejného obstarávania 112), zverejnenie výzvy na predkladanie ponúk a súťažných podkladov a ich vysvetľovanie 113), predkladanie ponúk, vyhodnocovanie ponúk a uzatvorenie zmluvy 114), uzatvorenie rámcovej dohody a použitie dynamického nákupného systému 114a), priame rokovacie konanie ako osobitný postup 115) a oznamovacie povinnosti po uzavretí zmluvy, resp. po jej zmene spolu s uverejňovaním informácií v profile (§ 116).
Oproti súčasnej úprave v návrhu dochádza napríklad k systematickému presunu úpravy výšky zábezpeky pre podlimitné zákazky z § 46 zákona do § 112, za účelom predbežného nahradenia dokladov preukazujúcich podmienky účasti sa navrhuje umožniť predloženie „jednoduchého“ čestného vyhlásenia, zriadenie komisie na vyhodnotenie ponúk sa navrhuje ako dobrovoľné a za účelom zjednotenia terminológie sa navrhuje premenovať informáciu o výsledku na oznámenie o výsledku.
V súvislosti s aplikáciou prvej časti zákona je potrebné upresniť, že z hľadiska jej názvu, ako aj systematiky zákona ide o základné ustanovenia, ktoré uplatniteľné na celý predpis, t. j. aj na ostatné časti zákona, pokiaľ v nich v tejto súvislosti nie je uvedená odchylná úprava alebo pokiaľ v nich prvá časť, prípadne niektoré jej ustanovenia nie explicitne vylúčené. Z tohto dôvodu pri podlimitných zákazkách bez využitia elektronického trhoviska nie je potrebné výslovne ustanoviť, že pri ich zadávaní je potrebné zohľadňovať aj ustanovenia prvej časti zákona, pokiaľ nie je ustanovené inak.
K bodu 77
Vo väzbe na podnety z aplikačnej praxe sa navrhuje upresniť právnu úpravu zadávania zákaziek s nízkou hodnotou.
V odseku 1 sa upravuje základná idea zadávania týchto zákaziek a jej previazanie so základnými princípmi verejného obstarávania. Verejný obstarávateľ je obdobne ako aj pri iných druhoch zákaziek v každom prípade povinný postupovať tak, aby dochádzalo k účelnému a hospodárnemu vynakladaniu finančných prostriedkov. To neznamená vynucovanie hľadania výlučne najnižšej ceny, ale snahu o to, aby sa za vynaložené náklady a úsilie dosiahol prinajmenšom primeraný a podľa možností čo najlepší výsledok, a to s ohľadom na kvalitu plnenia, reálne potreby verejného obstarávateľa, sociálne alebo environmentálne hľadiská a pod... Inak povedané, nemalo by dochádzať ku kúpe, resp. objednávaniu služieb a stavebných prác, ktoré sa bezdôvodne vymykajú rámcu bežných trhových podmienok v danom čase, a teda napr. neprimerane predražené, alebo ide
19
o zastarané technické riešenie, prípadne naopak, ide o riešenie, ktoré je v danom prípade „zbytočne prehnané“.
Vzhľadom na to, že cieľom pravidiel pri zákazkách s nízkou hodnotou nie je ustanovovať podrobný postup ich zadávania, je na samotnom verejnom obstarávateľovi, akou cestou sa v snahe o dosiahnutie hospodárnosti vyberie a aké priority si pritom nastaví. Zákon v tomto prípade nemá ambíciu ustanovovať, koľko hospodárskych subjektov byť oslovených, koľko ponúk byť predložených a pod., ale obdobne ako je tomu v prípade priamych rokovacích konaní, snahu vynucovať povinnosť dodržiavania princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie vo vzťahu k hospodárskym subjektom, ktoré verejný obstarávateľ osloví za účelom predloženia ponúk. Snahou je teda vytvoriť rovnaké príležitosti pre všetky podniky, o ktoré verejný obstarávateľ prejaví záujem. V súlade s princípom transparentnosti verejný obstarávateľ v dokumentácii zachytávať všetky „podstatné“ úkony a následne ich uchovať po dobu desiatich rokov od uzavretia zmluvy (ak zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 93/2017 Z. z. neustanovuje inak).
Vzhľadom na to, že prvú časť zákona základné ustanovenia je potrebné aplikovať na celý zákon, pokiaľ ustanovenia ďalších častí zákona nezakotvujú odchylnú úpravu, resp. ich nevylúčia, navrhuje sa v odseku 2 uviesť výpočet ustanovení z prvej časti, ktoré sa nebudú aplikovať.
Ďalej sa v zákone navrhuje ponechať možnosť vyhradenia