2
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie
1.Navrhovateľ zákona: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
2.Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
a)v primárnom práve
Čl. 114 a čl. 191 až 193 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
b) v sekundárnom práve
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (Ú. v. L 197 24.7.2012) v platnom znení - gestor: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1257/2013 o recyklácií lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES (Ú. v. L 330/1, 10.12.2013) - gestor: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
Smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (Mimoriadne vydanie Ú. v. kap. 15/zv. 4; Ú.v. ES L 182, 16.7.1999) v platnom znení Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. L 312, 22.11.2008) v platnom znení - gestor: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (desiata komora) z 25. apríla 2013 vo veci C-331/11 Európska komisia proti Slovenskej republike. Výrok rozsudku: Slovenská republika tým, že povolila prevádzkovanie skládky odpadov Žilina Považský Chlmec bez plánu úpravy skládky a bez toho, že by bolo prijaté konečné rozhodnutie o tom, či táto skládka môže pokračovať vo svojej prevádzke na základe schváleného plánu úpravy, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 14 písm. a) c) smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov. Slovenská republika je povinná nahradiť trovy konania. Relevantné právne vety:
19 Komisia tvrdí, že integrované povolenie neobsahuje schválený plán úpravy skládky v zmysle smernice 1999/31. Napriek tomu, že integrované povolenie stanovuje určité povinnosti prevádzkovateľa týkajúce sa technických úprav skládky Žilina-Považský Chlmec a že v prípade nesplnenia týchto opatrení platí zákaz ukladania odpadov na existujúcu skládku odpadov od 16. júla 2009, tieto opatrenia sa nedajú chápať ako konečné rozhodnutie o tom, či prevádzka skládky môže pokračovať v zmysle článku 14 písm. b) tejto smernice. Zákaz ďalšieho ukladania odpadov na časť skládky totiž nie je to isté ako uzavretie skládky Žilina-Považský Chlmec.
3
20 Podľa Slovenskej republiky boli všetky vecné požiadavky smernice 1999/31 v stanovených lehotách riadne splnené. Plán úpravy tejto skládky, ktorý predložil jej prevádzkovateľ, aby mu bolo vydané integrované povolenie, spĺňal všetky požiadavky tejto smernice.
21 Slovenská republika zdôrazňuje, že v súlade s cieľom sledovaným článkom 14 smernice 1999/31 príslušné orgány uložili všetky potrebné opatrenia na prispôsobenie skládky odpadov požiadavkám tejto smernice. Zo strany príslušných orgánov Slovenskej republiky bol ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku vydaný právoplatný zákaz ďalšieho ukladania odpadov na starú časť skládky odpadov Žilina-Považský Chlmec, keďže nevyhovovala požiadavkám smernice. Ukladanie odpadu bolo povolené iba na novovybudovanú kazetu, ktorá spĺňala všetky technické požiadavky podľa smernice 1999/31.
22 Komisia konštatuje, že Slovenská republika jej nepredložila nijaký dokument, ktorý by sa dal považovať za plán úpravy skládky, a že zmienku o pláne úpravy skládky Žilina-Považský Chlmec neobsahuje ani integrované povolenie. Je však zrejmé, že stará časť tejto skládky odpadov nespĺňa požiadavky uvedené v smernici 1999/31, a preto bolo jej prevádzkovanie ukončené. Okrem toho slovenské orgány neprijali ani rozhodnutie o povolení ďalšieho prevádzkovania uvedenej skládky na základe schváleného plánu úpravy skládky, ani rozhodnutie o jej uzatvorení tak, aby spĺňala požiadavky článku 14 písm. b) smernice 1999/31.
Treba zdôrazniť, že Komisia žiada, aby Súdny dvor určil nesplnenie si povinnosti týkajúce sa povolenia prevádzkovať skládku odpadov Žilina-Považský Chlmec, len z dôvodu neexistencie schváleného plánu úpravy, ktorý stanovuje článok 14 smernice 1999/31, a nie z dôvodu porušenia jej materiálnych alebo technických požiadaviek, ktoré upravené konkrétne v článku 8 tejto smernice a jej prílohách.
24 Treba zdôrazniť, že Komisia žiada, aby Súdny dvor určil nesplnenie si povinnosti týkajúce sa povolenia prevádzkovať skládku odpadov Žilina-Považský Chlmec, len z dôvodu neexistencie schváleného plánu úpravy, ktorý stanovuje článok 14 smernice 1999/31, a nie z dôvodu porušenia jej materiálnych alebo technických požiadaviek, ktoré upravené konkrétne v článku 8 tejto smernice a jej prílohách.
25 Hoci existencia plánu úpravy a jeho zohľadnenie príslušnými orgánmi vplyv na rozhodnutie, či sa povolí alebo sa nepovolí ďalšie prevádzkovanie skládky odpadov, predmet nesplnenia si povinnosti namietaného Komisiou má procesnú povahu.
30 Slovenská republika pripúšťa, že žiadosť prevádzkovateľa skládky odpadov Žilina-Považský Chlmec o vydanie povolenia na jej prevádzku, ktorá bola podaná v súlade s vnútroštátnym zákonom, ktorým sa prebrala smernica 96/61, neobsahovala dokument s označením „plán úpravy“. Slovenská republika sa však domnieva, že táto žiadosť plnila tiež funkciu tohto plánu úpravy a mohla sa za taký plán považovať. Integrované povolenie sa teda mohlo považovať za schválený plán úpravy. Podľa Slovenskej republiky by odmietnutie tohto riešenia bolo znakom čisto formalistického prístupu.
31 Toto tvrdenie nemôže uspieť.
35 Vzhľadom na to, že predmet tohto konania sa nevzťahuje na preskúmanie otázky, či skládka odpadov Žilina-Považský Chlmec spĺňa materiálne alebo technické požiadavky, pričom ide o výslovný postoj Slovenskej republiky, tento členský štát nie je schopný preukázať, že žiadosť o vydanie integrovaného povolenia a samotné povolenie spĺňali všetky požiadavky smernice 1999/31 a boli v súlade s vnútroštátnym zákonom preberajúcim smernicu 96/61.
37 Komisia tiež navrhuje určiť, že povolením prevádzkovania skládky odpadov Žilina-Považský Chlmec bez toho, aby bolo prijaté konečné rozhodnutie o tom, či táto skládka môže pokračovať vo svojej prevádzke na základe schváleného plánu úpravy, si Slovenská republika nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 14 písm. a) až c) smernice 1999/31.
38 Keďže bolo konštatované, že plán úpravy neexistoval, je vylúčené, že príslušné orgány Slovenskej republiky mohli vydať konečné rozhodnutie o tom, či predmetná skládka môže pokračovať vo svojej prevádzke, ktoré by bolo v súlade s požiadavkami článku 14 písm. b) smernice 1999/31.
39 Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že Slovenská republika si tým, že povolila prevádzkovanie skládky odpadov Žilina-Považský Chlmec bez plánu úpravy skládky a bez toho, aby bolo prijaté konečné rozhodnutie o tom, či táto skládka môže pokračovať vo svojej prevádzke na základe schváleného plánu úpravy, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 14 písm. a) až c) smernice 1999/31.
Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (štvrtá komora) z 4. júla 2018 vo veci C-626/2016
4
Európska komisia proti Slovenskej republike - nesplnenie povinnosti podľa článku 260 ods. 2 ZFEÚ:
1
Európska komisia svojou žalobou navrhuje, aby Súdny dvor:
určil, že Slovenská republika si tým, že neprijala opatrenia na to, aby vyhovela rozsudku Súdneho dvora z 25. apríla 2013, Komisia/Slovensko (C-331/11, neuverejnený, ďalej len „rozsudok C-331/11“,
EU:C:2013:271
), v ktorom Súdny dvor určil, že Slovenská republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 14 písm. a) c) smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (
Ú. v. ES L 182, 1999, s. 1
; Mim. vyd. 15/004, s. 228), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 260 ods. 1 ZFEÚ,
47
Je dôležité pripomenúť, že vykonanie rozsudku C-331/11 vyžadovalo, aby príslušné slovenské orgány v súlade s článkom 14 písm. b) smernice 1999/31 buď povolili pokračovanie v prevádzke predmetnej skládky na základe plánu úpravy skládky, ktorý spĺňa požiadavky tejto smernice, alebo nariadili ukončenie prevádzky a pristúpili k definitívnemu uzatvoreniu tejto skládky v súlade s článkom 13 uvedenej smernice.
48
Je preto potrebné overiť, či slovenské orgány prijali v požadovanej lehote konečné rozhodnutie týkajúce sa pokračovania prevádzky tejto skládky alebo jej uzatvorenia, a prípadne, či opatrenia prijaté týmito orgánmi na účely skutočného uzatvorenia skládky treba považovať za dostatočné, čo spochybňuje Komisia vo svojej prvej a druhej výhrade.
49
Okamihom relevantným na posúdenie, či došlo k nesplneniu povinnosti podľa článku 260 ods. 1 ZFEÚ je dátum uplynutia lehoty stanovenej vo výzve vydanej na základe tohto ustanovenia (rozsudok z 13. júla 2017, Komisia/Španielsko,
C-388/16
, neuverejnený,
EU:C:2017:548
, bod
21
a citovaná judikatúra).
50
Keďže v prejednávanej veci Komisia vydala výzvu 21. novembra 2013, za relevantný dátum na posúdenie existencie nesplnenia povinnosti sa považuje deň uplynutia lehoty stanovenej v tejto výzve, teda 21. január 2014.
51
Pokiaľ ide o prvú výhradu, je potrebné pripomenúť, že Slovenská republika vo svojej odpovedi z 13. januára 2014 na výzvu z 21. novembra 2013 uviedla, že od 7. januára 2014 bolo prevádzkovanie spornej skládky zakázané a 21. októbra 2013 bolo prijaté rozhodnutie o uzatvorení a rekultivácii častí 2a a 2b predmetnej skládky.
76
Medzi účastníkmi konania je nesporné, že do posúdenia skutkových okolností Súdnym dvorom nebolo podľa článku 14 písm. b) smernice 1999/31 prijaté žiadne konečné rozhodnutie o uzatvorení časti 2c predmetnej skládky.
78
Treba však uviesť, že rozhodnutím z 9. novembra 2016, ktorým ústredie príslušného správneho orgánu potvrdilo rozhodnutie tohto orgánu z 15. augusta 2016, sa prijalo konečné rozhodnutie v súvislosti s uzatvorením a rekultiváciou častí 2a a 2b predmetnej skládky odpadov a ukončením prevádzky skládky.
81
Keďže však vykonanie rozsudku C-331/11 treba považovať za neúplné, pretože do preskúmania skutkových okolností Súdnym dvorom nebolo prijaté žiadne konečné rozhodnutie v zmysle článku 14 písm. b) smernice 1999/31 o uzatvorení časti 2c predmetnej skládky a postup uzatvárania skládky ešte nebol v súlade s článkom 13 tejto smernice ukončený, Súdny dvor usudzuje, že uloženie povinnosti Slovenskej republike zaplatiť penále je primeraným finančným prostriedkom na zabezpečenie úplného vykonania tohto rozsudku.
5
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)lehota na prebratie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitná lehota účinnosti jeho ustanovení
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1257/2013 o recyklácií lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES (Ú. v. EÚ L 330/1, 10.12.2013) a uplatňuje sa od 1. januára 2019.
b)informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie
Konanie o porušení povinnosti podľa čl. 258 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie č. 2017/2035.
Konanie sa vzťahuje k v ňom identifikovaným skládkam odpadov, ktoré boli uvedené do prevádzky do 30. júna 2001 a vzťahovala sa na ne povinnosť predložiť plán úprav skládky odpadov podľa právneho predpisu účinného do 31. decembra 2015 a sú namietané z hľadiska nesplnenia povinností podľa čl. 14 písm. a) c) smernice Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov v platnom znení (ďalej len smernica“). Fakticky ide o súčasne prevádzkované skládky odpadov, ktorých pôvodné časti uvedené do prevádzky do 30. júna 2001 mali byť postupom podľa článku 14 tejto smernice zosúladené s požiadavkami podľa smernice alebo zatvorené. Ak sa povolila prevádzka nových častí (kaziet) skládky odpadov bez prijatia konečného rozhodnutia a preukázania vykonaných prác na dosiahnutie súladu s požiadavkami smernice vo vzťahu k pôvodnej nevyhovujúcej časti tejto skládky, nie je podľa názoru Európskej komisie preukázané dodržanie postupu podľa čl. 14 pre skládku odpadov ako celok. V tejto súvislosti Európska komisia poukazuje na technické alebo fyzické prepojenie pôvodne nevyhovujúcich častí skládky odpadov s už technicky vyhovujúcimi časťami skládok odpadov.
Konanie sa vzťahuje aj k v ňom identifikovaným skládkam odpadov, vo vzťahu ku ktorým Európska komisia namieta neprijatie opatrení na čo najrýchlejšie zatvorenie v súlade s čl. 7 písm. g) a čl. 13 smernice.
c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých uvádzané právne akty Európskej únie prebraté spolu s uvedením rozsahu ich prebratia, príp. potreby prijatia ďalších úprav
- Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnené niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
- Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 366/2015 Z. z. o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti
- Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 371/2015 Z. z.,
6
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch
- Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 372/2015 Z. z. o skládkovaní odpadov a o dočasnom uskladnení kovovej ortuti v znení vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 323/2017 Z. z.
- Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov
5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
úplne