DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milan KRAJNIAK, Boris KOLLÁR, Peter PČOLINSKÝ, Adriana PČOLINSKÁ, Ľudovít GOGA.
Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je zaviesť rovnú daň vo výške 18 percent pre právnické osoby - podnikateľov, 33 percentnú daň pre oblasť poisťovníctva a zaisťovníctva, verejného zdravotného poistenia, elektronických komunikácií, farmácie, verejných vodovodov a verejných kanalizácií, leteckej dopravy, poskytovania zdravotnej starostlivosti,banky alebo pobočky zahraničných bánk (tzv. oligopoly) a 50 percentná daň pre výrobcov energetiky a prevádzkovateľov mýta v Slovenskej republike (tzv. monopoly).
Návrhom zákona sa zavedie spravodlivé prenesenie bremena konsolidácie verejných prostriedkov z bežných spotrebiteľov na vysokoziskové subjekty podnikajúce v regulovanom podnikateľskom prostredí.
Súčasne sa návrhom zákona zakazuje týmto regulovaným subjektom zvyšovať regulované ceny z dôvodu zvýšenia dane z príjmu, takže nebude mať negatívny dopad voči bežným ľuďom v podobe zvýšenia cien, napríklad za energie.
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny dopad na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, bude mať pozitívne sociálne vplyvy (hospodárenie obyvateľstva), ale nebude mať vplyv na životné prostredia ani na informatizáciu spoločnosti. Pozitívny dopad na rozpočet verejnej správy je vyčíslený v doložke vplyvov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1 až 4
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozdelením právnických osôb do dvoch skupín, na ktoré sa bude vzťahovať rozdielna sadzba dane z príjmu.
Okruh právnických osôb je špecificky zvolený z toho dôvodu, že práve tieto spoločnosti dosahujú rekordné príjmy.
Návrh zákona teda zavádza zvýšenú daň z príjmu pre nasledujúci okruh právnických osôb, a to pre:
a) osoby alebo organizačné zložky zahraničnej osoby, ktoré majú oprávnenie na výkon činnosti v oblasti
1. elektronických komunikácií
2. verejného zdravotného poistenia
3. poisťovníctva a zaisťovníctva
4. farmácie
5. verejných vodovodov a verejných kanalizácií
6. leteckej dopravy
7. poskytovania zdravotnej starostlivosti
b) banky alebo pobočky zahraničných bánk,
c) osoby alebo organizačné zložky zahraničnej osoby, ktoré majú oprávnenie na výkon činnosti v oblasti energetiky,
d) osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá oprávnenie na výkon činnosti v oblasti elektronického výberu mýta na základe vydaného oprávnenia.
Aby sa návrhom zákona súčasne nepoškodili malé spoločnosti pôsobiace vo vyššie uvedených regulovaných oblastiach, ktoré dosahujú nízke príjmy, navrhuje sa na uplatnenie zvýšenej sadzby dane súčasne splnenie podmienky dosiahnutia základu dane zisteného podľa § 17 až 29 zákona aspoň na úrovni 1 000 000 eur.
Vyššie uvedený okruh právnických osôb bude povinný príslušnému správcovi dane v zákonom stanovenej lehote nahlásiť, že je právnickou osobou podnikajúcou v regulovanom odvetví, pričom všetky ostatné ustanovenia zákona o dani z príjmov vzťahujúce sa na právnickú osobu, sa okrem zvýšenej sadzby dane z príjmu, použijú aj na právnickú osobu s regulovaným predmetom činnosti.
K bodu 5
Zavádza sa spoločné ustanovenie, ktorým sa zakazuje právnickým osobám s
regulovaným predmetom činnosti zvyšovať regulované ceny z dôvodu zvýšenia dane z príjmu, takže nebude mať negatívny dopad voči bežným ľuďom v podobe zvýšenia cien, napríklad za energie.
Súčasne sa navrhuje prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa návrh zákona a zvýšená sadzba dane z príjmu pre právnické osoby podnikajúce v regulovaných oblastiach prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2019.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty na 1. januára 2019.