DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Adriana PČOLINSKÁ, Boris KOLLÁR, Milan KRAJNIAK, Peter PČOLINSKÝ
2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravená v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOVA.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
A.3. Poznámky
Podľa získaných informácií počet náhradných bytov, ktoré boli obstarané rekonštrukciou alebo kúpou podľa zákona 261/2011 Z. z. v mestách Slovenska okrem Bratislavy je nasledovné:
1 izbové byty (počet/celková výmera v m2)
2 izbové byty (počet/celková výmera v m2)
3 izbové byty (počet/celková výmera v m2)
4 izbové byty (počet/celková výmera v m2)
Z uvedeného prehľadu vyplýva, že v regiónoch Slovenska, okrem Bratislavy, bolo kúpou obstaraných 76 náhradných nájomných bytov. Podľa sčítania nájomníkov, ktorí sa v roku 2008 prihlásili na výzvu Ministerstva dopravy a výstavby SR bol počet domácností v reštituovaných a privatizovaných domoch mimo Bratislavu 211. Podľa Ministerstva dopravy a výstavby SR sú takmer všetci žiadatelia mimo Bratislavy vyriešení. Podľa našich zistení stále však nie sú vyriešení všetci nájomníci. Nevyriešené domácnosti sú v Trenčíne, v Banskej Štiavnici, v Poprade a v Trnave. Najvypuklejší problém je nevyriešených 502 žiadateľov v Bratislave.
Potreba obytnej plochy náhradných nájomných bytov podľa nárokov priznaných v Bratislave je nasledovná:
1 izbové byty (počet/celková výmera v m2)
2 izbové byty (počet/celková výmera v m2)
3 izbové byty (počet/celková výmera v m2)
4 izbové byty (počet/celková výmera v m2)
Spolu byty (počet/celková výmera v m2)
Celková výmera bytovej plochy podľa priznaných nárokov je 28 485 m2. Celková potreba finančných zdrojov je 28 485 x 1 000 eur na m 2 obytnej plochy bez nákladov na pozemky a infraštruktúru spolu 28 485 000. Odhad na celkové náklady - náklady na obytnú plochu + náklady na pozemky a infraštruktúru je 36 818 200 eur. Magistrát hl. mesta SR Bratislavy uviedol orientačne celkovú sumu plôch bytov, ktoré budú musieť žiadatelia vypratať v celkovej ploche 33 000 m2. Ak by sa použil vzorec prepočtu finančnej náhrady, t.j. plocha vypratávaného bytu x priemernej ceny nehnuteľnosti na bývanie v danom kraji uvedená Národnou bankou Slovenska x koeficient 0,7 náklady súvisiace s finančnou náhradou by náklady v Bratislave predstavovali čiastku 45 761 100 eur. Treba však poznamenať, že výstavba náhradných nájomných bytov bude v konečnom dôsledku stáť viac, pretože ich výstavba mešká. Podľa odhadov magistrátu hl. mesta SR Bratislavy budú náklady na doplatky za trhové nájomné vo výške cca 3 - 4 mil. eur/rok. Ak odhadujeme, že náhradné nájomné byty budú postavené najskôr o 4 roky a možno aj neskôr, je finančná náhrada stále lacnejším riešením, nehovoriac o tom, že ide o riešenie, ktoré dlhodobo požadujú dotknutí nájomníci. Naopak zotrvávanie na výstavbe bytových náhrad nielenže nerieši základný problém - krivdu na nájomníkoch, ale zároveň prinesie aj ďalšie „vedľajšie účinky,“ ktorými sú záťaž na životné prostredie vyplývajúca zo zahusťovania, nespokojnosť občanov v lokalitách, kde sa majú stavať náhradné nájomné byty a pod. V neposlednom rade treba do nákladov započítať aj administratívu magistrátu hl. mesta SR Bratislavy, pretože na riešenie otázok súvisiacich s bytovými náhradami vzniklo na magistráte hl. mesta SR Bratislavy oddelenie, ktoré tu pôsobí viac ako 4 roky. Toto oddelenie bude potrebné doplniť ďalšími zamestnancami, ktorí musia riešiť vyplácanie doplatkov vlastníkov bytov na trhovom nájomnom.
A.4. Alternatívne riešenia
Bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.