Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o príspevku na bývanie predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Krištúfková, Boris Kollár a Zuzana Šebová.

Zabezpečenie bývania je pre mladých ľudí základným parametrom, ak uvažujú o založení rodiny a narodení dieťaťa. Finančne dostupné bývanie pre mladých ľudí je problém, ktorý doteraz neriešila žiadna vláda. Sme presvedčení, že sa do veľkej miery podpisuje pod zlý demografický vývoj. Mladí ľudia stále odchádzajú do zahraničia za lepšími životnými podmienkami, rodí sa menej detí a vek matiek sa zvyšuje. Je to pochopiteľné, že mladí ľudia chcú mať vyriešené podmienky pre založenie rodiny. A bývanie je na prvom mieste.

Ako nedávno konštatoval vo svojich zisteniach Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Slovensko má akútny nedostatok finančne dostupných nájomných bytov, je to len 6% z celkového počtu bytov, pričom napr. v Českej republike je to 21%, v Rakúsku dokonca 42%. Nejde pritom iba o sociálne byty, ako sa to chápe u nás, ale naopak ide o dostupnú formu bývania pre široké vrstvy ľudí a najmä mladých ľudí, ak sa nechcú pri štarte do života zaťažiť hypotékou.

Prílišná koncentrácia na získanie bytov do osobného vlastníctva tak mladých ľudí doslova vháňa do pasce zadlženia a hypotekárneho otroctva. Zadlženosť mladých ľudí pritom stále stúpa. Často to nie je len hypotéka, ale aj lízing na auto, či spotrebný úver na zariadenie bytu. OECD dlhodobo sleduje tzv. ukazovateľ prílišnej ťarchy nákladov na bývanie, v ktorom sú zahrnuté všetky platby - hypotéka, nájomné, náklady na poistenie, povinné poplatky za služby, údržbu, opravy, dane a energie. Ak tieto výdavky tvoria viac ako 40%, hovorí sa už o prílišnej ťarche nákladov. Na Slovensku je to až 78 % ľudí, ktorí sú podľa týchto parametrov ohrození prílišnými výdavkami na bývanie. Najviac ohrození sú osamelí rodičia s deťmi a samozrejme mladé rodiny s deťmi. V priemere ich stojí bývanie 514 eur mesačne.

Ak mladí ľudia hradia tento náklad z dvoch platov, tak dokážu hospodáriť tak, aby pokryli aj iné potreby na spoločný život. Problém nastáva, ak jeden z príjmov vypadne, a to sa deje práve pri príchode dieťaťa. Preto mladí ľudia odkladajú narodenie dieťaťa na neskôr, kým nebudú lepšie zabezpečení.

Na Slovensku je rodičovská dovolenka prostriedkom na zabezpečenie starostlivosti o malé deti. Jej parametre majú významný vplyv na život rodičov. Od toho, čo rodičovská dovolenka poskytuje a čo nie, závisí, či sa partneri rozhodnú mať dieťa, či ich bude mať dve a viac, keď si založia rodinu, kto z dvojice bude pokračovať v kariére a podobne. Mladí ľudia

sa v súvislosti s narodením dieťaťa najviac obávajú zníženia ich životnej úrovne a zrušenia niektorých životných plánov.

Prechod z materskej na rodičovskú dovolenku sprevádza podstatné zníženie príjmov domácnosti. Kým priemerné materské dosahuje 567,00 eur, rodičovský príspevok je vo výške 214,70 eura. Z uvedenej sumy musí rodič, ktorý je poberateľom rodičovského príspevku, uhradiť všetky životné náklady súvisiace so starostlivosťou o dieťa a v prípadoch slobodnej matky aj za seba, vrátane spomínaných nákladov na bývanie.

Vzhľadom na to, že štát momentálne vôbec nerieši možnosti finančne dostupného bývania pre mladé rodiny, ale naopak od 1. júla 2018 platia prísnejšie podmienky na poskytovanie úverov, čo ešte zhorší situáciu a tiež vzhľadom na pozitívny vývoj ekonomiky v Slovenskej republiky navrhujeme zavedenie príspevku na bývanie vo výške 100,00 eur mesačne, ktorý sa bude poskytovať rodičom počas čerpania rodičovského príspevku do troch rokov dieťaťa, v prípade detí s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do šesť rokov dieťaťa.

Tento návrh má za cieľ podporiť rodiny pri starostlivosti o dieťa počas poberania rodičovského príspevku a navrhuje zaviesť príspevok na bývanie. Zavedením príspevku na bývanie pre poberateľov rodičovského príspevku sa bude čiastočne kompenzovať strata príjmu jedného rodičov a pomôže sa týmto rodinám s úhradou nákladov na bývanie.

Predkladaný návrh zákona má vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý je vyčíslený v doložke vplyvov. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, má sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie, a nemá ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Upravuje poskytovanie príspevku na bývanie pre poberateľa rodičovského príspevku podľa § 3 zákona č. 571/2009 o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K § 2

Stanovuje oprávnenú osobu, ktorou je podľa navrhovaného zákona rodič dieťaťa alebo fyzická osoba, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu alebo na základe rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, alebo manžel (manželka) rodiča dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti.

K § 3

Upravuje podmienky nároku na získanie príspevku na bývanie. Tento príspevok môže získať oprávnená osoba, ktorá zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a má nárok na rodičovský príspevok

podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

alebo má nárok na obdobnú dávku ako rodičovský príspevok v členskom štáte Európskej únie alebo je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou. Oprávnená osoba musí byť pred uplatnením nároku na rodičovský príspevok najmenej 270 dní nemocensky poistená alebo je študent podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ďalšími podmienkami nároku na získanie uvedeného príspevku je povinnosť oprávnenej osoby mať na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo je cudzincom podľa zákona č.

48/2002 Z. z.

o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň oprávnená osoba musí byť vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, vlastníkom alebo spoluvlastníkom rodinného domu, ktorý domácnosť užíva na bývanie, nájomcom bytu alebo nájomcom rodinného domu) alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie, ktoré domácnosť užíva na bývanie.

Ďalej uvedené ustanovenie upravuje vek dieťaťa, ktorým je podľa návrhu zákona dieťa do troch rokov; do šiestich rokov definuje dieťa, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, alebo dieťa do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe.

Návrh zákona definuje riadnu starostlivosť o dieťa, ktorá je základnou podmienkou nároku na príspevok na bývanie. Ďalej definuje podmienky, kedy nevzniká nárok na príspevok na bývanie. Ide o oprávnené osoby, ktoré sa spolu s dieťaťom zdržiavajú v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou a počas pobytu v tomto štáte a oprávnená osoba nie je povinne verejne zdravotne poistená v Slovenskej republike. Nárok na príspevok na bývanie oprávnenej osobe nevzniká aj vtedy, ak má nárok na rodičovský príspevok alebo má nárok na obdobnú dávku ako rodičovský príspevok v členskom štáte a suma rodičovského príspevku alebo obdobnej dávky ako rodičovský príspevok v členskom štáte alebo sa jedná o štát, ktorý nie je členským štátom, vypláca jednej z nich obdobnú dávku ako rodičovský príspevok.

Uvedené ustanovenie ďalej spresňuje podmienky nároku na príspevok na bývanie oprávnenej osobe tým, že

- oprávnená osoba uhrádza náklady za služby spojené s bývaním a daň z nehnuteľnosti alebo v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov za služby spojené s bývaním, predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára, alebo

- v rodinnom dome uhrádza daň z nehnuteľnosti a poplatky za komunálny odpad, alebo

- v byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie uhrádza nájomné a náklady za služby spojené s bývaním, ak je to dohodnuté v nájomnej zmluve alebo v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov za služby spojené s bývaním, predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára.

K § 4

Návrh zákona stanovuje výšku príspevku na bývanie v sume 100,00 eur mesačne. Zároveň upravuje možnosť zvýšenia príspevku na bývanie o 25% z uvedenej sumy na každé ďalšie dieťa, ktoré spĺňa podmienky uvedené v § 2 tohto zákona.

Návrh zákona ďalej upravuje podmienky zníženia príspevku na bývanie v prípadoch, keď oprávnená osoba neplní podmienky stanovené týmto zákonom pri poberaní príspevku na bývanie.

Navrhuje sa tiež, aby príspevok na bývanie bol každoročne valorizovaný a to koeficientom, ktorým sú upravené sumy životného minima podľa zákona č.

601/2003 Z. z.

o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 5

Uvedené ustanovenie upravuje vyplácanie príspevku na bývanie prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta pobytu oprávnenej osoby - platiteľa. Zároveň návrh zákona upravuje spôsob vyplácania príspevku na bývanie oprávnenej osobe platiteľom

a definuje oprávnenia platiteľa na vykonanie kontroly u oprávnenej osobe zameranej na splnenie podmienok na vyplácanie príspevku na bývanie podľa tohto zákona. Okrem toho upravuje podmienky zastavenia vyplácania príspevku na bývanie oprávnenej osoby platiteľom, ako aj obnovenie jeho výplaty po splnení stanovených podmienok podľa tohto zákona.

K § 6

Návrh zákona definuje zánik nároku na príspevok na bývanie uplynutím lehoty, počas ktorej tento zákon definoval podmienky jeho poskytovania, ako aj smrťou oprávnenej osoby.

K § 7

Týmto ustanovením sa upravujú podmienky zvýšenia, zníženia, odňatia a vrátenia príspevku na bývanie. Príspevok na bývanie sa odníme od kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa príspevok na bývanie vyplatil, ak sa zmenia alebo zaniknú skutočnosti rozhodujúce na nárok na príspevok na bývanie alebo ak sa príspevok na bývanie vyplácal neprávom alebo ak príspevok na bývanie poskytuje príslušná inštitúcia členského štátu v rovnakej sume alebo vo vyššej sume, ako je ustanovené v zákone alebo ak príslušná inštitúcia členského štátu neposkytuje príspevku na bývanie z dôvodu, že oprávnená osoba si neuplatnila nárok na príspevku na bývanie, alebo na žiadosť oprávnenej osoby.

K § 8

Návrh zákona upravuje konanie o príspevku na bývanie, ktoré začína podaním žiadosti o príspevok na bývanie. Ustanovujú sa základné požiadavky obsahu žiadosti. Zároveň sa platiteľovi zákonom umožňuje získavanie informácií o oprávnenej osobe. Návrh zákona upravuje, že o priznaní príspevku na bývanie, o zvýšení príspevku na bývanie a o zániku príspevku na bývanie sa nevyhotovuje písomné rozhodnutie. Písomné rozhodnutie sa vyhotovuje v prípade zastavenia príspevku na bývanie a o odňatí príspevku na bývanie alebo o jeho znížení, čo nemá odkladný účinok. Na uvedené konanie sa vzťahuje zákon č.

71/1967

Zb.

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

K §§ 10 a 11

Stanovuje sa povinnosť spolupracovať s platiteľom pre orgány štátnej správy, obce, zdravotnícke zariadenia, školské zariadenia a ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, ktoré sú príslušné na poskytovanie údajov na účely príspevku na bývanie.

Návrhom zákona sa stanovuje oprávnenie pre platiteľa navštíviť oprávnenú osobu v mieste jej pobytu a je oprávnený požadovať od všetkých zúčastnených právnických osôb a fyzických osôb informácie a vysvetlenia súvisiace s podmienkami trvania nároku na príspevok na bývanie. Tieto osoby sú povinné poskytnúť potrebné informácie. Platiteľ je v tejto súvislosti