1
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
na všetky kategórie podnikov
3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Najvýznamnejší vplyv bude mať navrhovaný zákon o poplatkoch na podnikateľov produkujúcich inertné odpady.
Významný negatívny vplyv sa očakáva pri podnikateľoch produkujúcich priemyselné ostatné odpady ako aj priemyselné nebezpečné odpady.
Menej významný negatívny vplyv možno očakávať aj na podnikateľov produkujúcich výkopové zeminy a stavebné odpady t. j. tých, ktorí vykonávajú nejaké stavebné práce.
Návrhom zákona sa predpokladá čiastočný negatívny vplyv na podnikateľov, ktorí produkujú komunálny odpad. Vzhľadom na nízku produkciu komunálnych odpadov v priemyselnej sfére hodnotíme tento vplyv ako zanedbateľný.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Prebehli konzultácie z odbornou verejnosťou vo vzťahu na podnikateľské prostredie. Návrh zákona bol predmetom konzultácií, ktoré sa uskutočnili v dňoch 5, 13., 21., októbra 2016 v budove Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Konzultácií sa zúčastnili zástupcovia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Združení miest a obcí Slovenska, Únia miest Slovenska, Marius Pedersen, Brantner Slovakia, Priatelia Zeme Slovensko, Asociácia podnikateľov odpadového hospodárstva. V úvode stretnutí informovala pani Mgr. Eleonóra Šuplatová, riaditeľka odboru odpadového hospodárstva, o dôvodoch prípravy návrhu zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, medzi ktoré patrí hlavne zabezpečenie cieľov definovaných na úrovni EÚ. Ďalej vysvetlila a zdôvodnila koncepciu a filozofiu návrhu zákona a hlavné zmeny oprosti súčasnému platnému zákonu o poplatkoch a jeho prerozdelenie. Zároveň informovala, že príprava zákona sa uskutočňuje v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR na roky 2016-2020 a Plánom legislatívnych úloh MŽP SR na rok 2016, kde je stanovený termín na odovzdanie návrhu zákona do porady vedenia na koniec septembra 2017.
3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Najvýznamnejší vplyv bude mať navrhovaný zákon o poplatkoch na podnikateľov produkujúcich inertné odpady. Podľa odborného odhadu na základe posledných štatistických údajov je ročná produkcia inertných odpadov cca 580 tis. ton. Zvýšením sadzby z 0,33 EUR na 3 EUR dôjde k medziročnému nárastu poplatkov v rokoch 2019 a 2020 o 1,5 mil. EUR. V roku 2021 dôjde pri sadzbe 5 EUR/tonu k navýšeniu poplatkov o 2,7 mil. EUR. V rokoch 2022-2025 pri sadzbe 7 EUR/tonu bude zvýšená sadzba za inertný odpad znamenať navýšenie o 3,9 mil. EUR a v rokoch 2026-2030 bude výber poplatkov pri sadzbe 9 EUR/tonu znamenať navýšenie o 5 mil. EUR. Zákon o poplatkoch však viesť k tlaku na znižovanie množstiev odpadov ukladaných na skládky odpadov pre všetky odpady, t. j. aj odpady inertné, nie je však možné odhadnúť, aký bude trend v oblasti znižovania skládkovania inertných odpadov, preto sa v analýze uvažuje s rovnakom úrovňou skládkovania za celé obdobie, t. j. 580 tis. ton.
Navrhované nové sadzby za skládkovanie odpadov budú mať možný negatívny vplyv aj na podnikateľov, ktorým
2
v dôsledku stavebnej činnosti vzniknú výkopové zeminy. Pri analýze sa použili posledné štatistické údaje o vzniku odpadu za rok 2016, kedy vzniklo 260 tis. ton výkopových zemín. V roku 2019 sa predpokladá zvýšený výber poplatkov pri nezmenenej úrovni skládkovania výkopových zemín o 700 tis. EUR. V roku 2020 bude výber poplatkov vyšší o 1,2 mil. EUR, v roku 2021 o 1,7 mil. EUR, v rokoch 2022-2015 o 2,3 mil. EUR a v rokoch 2026-2030 o 2,7 mil. EUR. Keďže výkopové zeminy je však možné využívať aj iným spôsobom, napr. na povrchovú úpravu odpadov (tzv. „BACKFILLING“), predpokladáme že pri výkopových zeminách uvedených v položke č. 1 dôjde k zásadnému obmedzeniu skládkovania odpadov bez väčšieho vplyvu na podnikateľskú sféru.
V oblasti stavebných odpadov je navrhované zásadné zvýšenie poplatkov z dôvodu nevyhnutného odklonenia stavebných odpadov od skládkovania k ich recyklácii, keďže SR záväzok dosiahnuť do roku 2020 70%nú úroveň recyklácie stavebných odpadov. V roku 2016 sa uložilo na skládky odpadov (okrem výkopových zemín) 260 tis. ton ostatných stavebných odpadov. Keďže je ťažké odhadnúť, ako dnes zaraďované stavebné odpady z hľadiska kategorizácie poplatkov, uvažujeme, že spoplatňované sadzbou za inertné odpady t. j. 0,33 EUR/tonu. Pri nezmenenej úrovne skládkovania stavebných odpadov dôjde v roku 2019 k zvýšeniu poplatkov za skládkovanie stavebných odpadov o 1,2 mil. EUR, v roku 2020 o 1,6 mil. EUR, v roku 2021 o 2 mil. EUR, v rokoch 2022-2025 o 2,4 mil. EUR v rokoch 2026-2030 o 2,8 mil. EUR. V prípade stavebného odpadu však dôjde s určitosťou k zmene nakladania s odpadmi a ich presmerovaniu zo skládkovania k recyklácii. SR navyše dostatok (až nadbytok) recyklačných kapacít na stavebné odpady, ktoré nie v súčasnosti dostatočne využité.
Návrh zákona predpokladá čiastočné zvýšenie sadzieb za priemyselný odpad zo súčasných 6,64 EUR na 7 EUR v období rokov 2019-2021. Toto navýšenie sa premietne zvýšením ročného výberu poplatkov o 500 tis. EUR. V rokoch 2022-2025 v dôsledku zavedenia sadzby 9 EUR/tonu dôjde k zvýšeniu výberu poplatkov o 3,3 mil. EUR v rokoch 2026-2030 sa pri sadzbe 11 EUR/tonu zvýšia poplatky o 6 mil. EUR oproti súčasnému stavu. Počas celého obdobia sa pritom uvažuje s nezmenenou ročnou úrovňou skládkovania ostatných priemyselných odpadov (položka č. 4) na úrovni 1,4 mil. ton.
Keďže v súčasnosti za nebezpečné odpady stanovené 2 sadzby: 33,19 EUR/tonu a 60 EUR/tonu, je ťažké odhadnúť aký vplyv bude mať zavedenie jednotnej sadzby na úrovni 40 EUR do roku 2021. Odhadujeme, že by malo dôjsť k nárastu výberu poplatkov o 470 tis. EUR. V rokoch 2022-2025 odhadujeme zvýšenie výberu poplatkov v dôsledku sadzby 50 EUR/tonu na úrovni 1,2 mil. EUR a v rokoch 2026-2030 pri sadzbe 60 EUR/tonu sa poplatky zvýšia o 1,8 mil. EUR.
Návrh zákona môže mať čiastočný vplyv na zvýšenie priamych finančných nákladov na odpadové hospodárstvo, ak sa jedná o podnikateľa, ktorý produkuje komunálny odpad. Výška finančných nákladov závisí od množstva produkcie komunálnych odpadov. Náklady na komunálne odpady predstavujú v podnikateľskom prostredí spravidla len minimálnu časť nákladov na odpadové hospodárstvo, pričom aj samotná cena za skládkovanie odpadov je len časťou celkových nákladov na zber, odvoz a zneškodnenie odpadov. Upravuje sa sadzba za nebezpečné odpady, na základe čoho môže dôjsť u podnikateľov produkujúcich nebezpečné odpady k čiastočnej úspore. Z toho dôvodu priame finančné náklady nie je možné kvantifikovať.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Bez vplyvu.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Bez vplyvu.
3
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
0
0
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
0
0
Celkové náklady regulácie
0
0
3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Bez vplyvu.
3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Bez vplyvu.