DÔVODOVÁ SPRÁVA
A.Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky konania vládny návrh zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,návrh zákona“).
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016-2020 ako iniciatívny materiál, pričom nadväzuje aj na súčasne predkladanú novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky.
Základy právnej úpravy Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) obsahujú najmä čl. 124 140 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej „ústava“). Ak by slovenský právny poriadok poznal kategóriu tzv. organických zákonov, jedným z nich by bol zákon o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého návrh sa predkladá na ústavné prerokovanie. Čl. 140 ústavy výslovne predpokladá prijatie zákona, ktorý upraví podrobnosti o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“), o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov sa koncepčne osvedčil. Na jeho základe vznikol a vyše 24 rokov pôsobí ústavný súd. Upravuje organizáciu ústavného súdu, konanie pred ústavným súdom a postavenie sudcov ústavného súdu. Tento zákon bol viackrát novelizovaný. Zmeny jeho znenia reagovali hlavne na novelizácie ústavy a na skúsenosti z fungovania ústavného súdu. Ich nevyhnutným dôsledkom je zníženie prehľadnosti normatívneho textu a následne aj interpretačná náročnosť, ktorú iba čiastočne mohla odstrániť judikatúra a zaužívané postupy ústavného súdu.
Doterajšie skúsenosti umožňujú identifikovať niekoľko problémov súčasnej právnej úpravy. Uvedená situácia si vyžaduje buď ďalšiu veľkú novelu zákona o ústavnom súde alebo prijatie nového zákona. Navrhovateľ i samotný ústavný súd sa prikláňajú k druhej možnosti. Potrebné a vhodné zásahy do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov príliš početné, rôznorodé a rozsiahle na to, aby bolo primerané ich upraviť formou novelizácie tohto zákona.
Predložený návrh zákona vychádza z textu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov a mení ho vtedy, keď je k zmene nejaký dôvod. Zachovanie pôvodného textu je dôležité vzhľadom na ustálenú prax jeho aplikácie. Navrhovaná právna úprava vo väčšej či menšej miere zasahuje do väčšiny ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov a mení i jeho systematiku.
Systematika návrhu nového zákona nadväzuje na znenie ústavy a rešpektuje ho.
Účelom navrhovanej právnej úpravy je posilniť ochranu základných práv zefektívnením práce ústavného súdu. K tomu prispieť väčšia prehľadnosť a jednoznačnosť
2
normatívneho textu a niektoré obsahové zmeny reagujúce na doterajšie skúsenosti ústavného súdu.
Návrh zákona nadväzuje na súčasne predkladanú novelizáciu ústavy (čl. 134 ods. 3 v spojení s čl. 140), a to tým, že v § 14, kde upravuje ustanovenie sudcov ústavného súdu do funkcie upravuje, čo treba chápať pod pojmom bezúhonnosť. V nadväznosti na navrhované ústavné zmeny sa pristupuje tiež k novelizácii zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov s cieľom posilniť transparentnosť výberu kandidátov na funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky. V rámci navrhovanej zmeny zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (čl. III) sa navrhuje zohľadniť ústavnú zmenu v podobe zániku funkcie sudcu ex constitutione, ak sudca dosiahne vek 70 rokov a vypúšťa sa jeden z dôvodov, na základe ktorých bol prezident Slovenskej republiky oprávnený na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky odvolať sudcu, in concreto dôvod spočívajúci v dosiahnutí veku 65 rokov.
Návrh zákona bol vypracovaný v spolupráci s Kanceláriou Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie, ako aj s nálezmi ústavného súdu.
Návrh zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti a nebude mať sociálny vplyv, ani vplyv životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a berúc do úvahy potrebnú legisvakanciu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. novembra 2018, okrem čl. I § 1 13, § 16 až 28 a § 32 až 251, čl. II, čl. V až čl. VII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. marca 2019.
Materiál bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, dňa 20. augusta 2018 predmetom rokovania Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky, dňa 21. augusta 2018 predmetom rokovania Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky a dňa 22. augusta bol materiál prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky.
3
Doložka vybraných vplyvov
1. Základné údaje
Názov materiálu
Vládny návrh zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Vláda Slovenskej republiky
Materiál nelegislatívnej povahy
💧 Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
Transpozícia práva EÚ
Termín začiatku a ukončenia PPK
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
jún 2018
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
august 2018
2. Definícia problému
Súčasná právna úprava, na ktorej základe vznikol a vyše 24 rokov pôsobí Ústavný súd Slovenskej republiky a ktorá upravuje organizáciu ústavného súdu, konanie pred ústavným súdom a postavenie sudcov ústavného súdu bola viackrát novelizovaná. Zmeny jej znenia reagovali hlavne na novelizácie ústavy a na skúsenosti z fungovania Ústavného súdu Slovenskej republiky. Nevyhnutným dôsledkom predmetných zmien je zníženie prehľadnosti normatívneho textu a následne aj interpretačná náročnosť, ktorú iba čiastočne mohla odstrániť judikatúra a zaužívané postupy ústavného súdu. V nadväznosti na simultánne predkladanú novelu ústavy je potrebné v zákone zohľadniť aj zmeny, ktoré táto novela ústavy prináša, pričom v nadväznosti na uvedené je tak prostredníctvom návrhu zákona potrebné zvýšiť kvórum požadované pre hlasovanie o voľbe kandidáta na funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, taktiež je potrebné upraviť dôvod zániku funkcie sudcu v prípade ak sudca dosiahne vek 70 rokov a ďalej vypustiť jeden z dôvodov, na základe ktorých bol prezident Slovenskej republiky oprávnený na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky odvolať sudcu, in concreto dôvod spočívajúci v dosiahnutí veku 65 rokov.
3. Ciele a výsledný stav
Cieľom návrhu zákona je v nadväznosti na skutočnosti uvedené vyššie prijatie novej komplexnej a prehľadnej právnej úpravy, ktorá odstráni súčasný nevyhovujúci stav spočívajúci v zníženej prehľadnosti normatívneho textu a následne aj s tým spojenej interpretačnej náročnosti súčasnej právnej úpravy a súčasne je cieľom návrhu zákona taktiež zavedenie ostatných nevyhnutných legislatívnych úprav nadväzujúcich na návrh ústavného zákona.
4. Dotknuté subjekty
fyzické osoby, právnické osoby, štátne orgány
5. Alternatívne riešenia
Na účely odstránenia súčasného nežiaduceho stavu, spočívajúceho v zníženej prehľadnosti normatívneho textu a s tým spojenej interpretačnej náročnosti dotknutej právnej úpravy regulujúcej organizáciu ústavného súdu, konanie pred ústavným súdom a postavenie sudcov ústavného súdu nebolo možné, spôsobenú početnými čiastkovými novelami je žiaduce prijať úplne novú novej komplexnú a prehľadnú právnu úpravu, ktorá takýto nevyhovujúci stav odstráni. Iné alternatívne riešenia neboli posudzované.
6. Vykonávacie predpisy
4
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? Áno 💧 Nie
7. Transpozícia práva EÚ
Nie
8. Preskúmanie účelnosti**
Preskúmanie účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti.
9. Vplyvy navrhovaného materiálu
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
Áno
Nie
Čiastočne
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Sociálne vplyvy
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
10. Poznámky
Prípadné výdavky súvisiace s realizáciou návrhu budú zabezpečené v rámci schválených limitov dotknutej kapitoly na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.
11. Kontakt na spracovateľa
Mgr. Simona Kočišová, odbor legislatívy trestného práva, sekcia legislatívy, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, simona.kocisova@justice.sk
12. Zdroje
Návrh zákona bol vypracovaný v spolupráci s Kanceláriou Ústavného súdu Slovenskej republiky.
13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
5
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: Vládny návrh zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3. Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie
c)nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5. doložky zlučiteľnosti.
6
B.Osobitná časť
K čl. I
(návrh zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
K § 1
Navrhovaná právna úprava vymedzuje predmet úpravy, ktorým je zákonná úprava:
a)organizácie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“),
b)postavenie jeho sudcov,
c)postavenie Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária ústavného súdu“),
d)konanie pred ústavným súdom.
Takto vymedzený predmet navrhovanej právnej úpravy sa opiera o čl. 140 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorý ustanovuje, že: „Podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.“.
K § 2
Ústavný súd je definovaný ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti (odsek 1). Táto definícia vychádza z postavenia ústavného súdu vymedzeného v čl. 124 ústavy. Ústava zaraďuje ústavný súd do siedmej hlavy, ktorá upravuje súdnu moc. V rámci súdnej moci ústavný súd osobitné postavenie a pôsobnosť - je oddelený od sústavy všeobecných súdov a do jeho pôsobnosti patrí ochrana právneho predpisu najvyššej právnej sily - Ústavy Slovenskej republiky.
Navrhuje sa, aby naďalej sídlom ústavného súdu bolo mesto Košice (odsek 2). Odčlenenie ústavného súdu od centra politického diania zvýrazňuje jeho nezávislosť a prispieva k pokojnej pracovnej atmosfére sudcov ústavného súdu a zamestnancov kancelárie ústavného súdu.
K § 3
Počet sudcov ústavného súdu určuje ústava v čl. 134 ods. 1, podľa ktorého ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov. Navrhovaná právna úprava ustanovuje zloženie ústavného súdu. Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov ústavného súdu, z ktorých jeden je predsedom ústavného súdu a jeden podpredsedom ústavného súdu (odsek 1). V nadväznosti na právnu úpravu ustanovenú v čl. 102 ods. 1 písm. s) a v čl. 135 druhej vete ústavy navrhovaná právna úprava ustanovuje, že predsedu ústavného súdu a podpredsedu ústavného súdu vymenúva prezident Slovenskej republiky (odsek 2).
K § 4
Navrhovaná právna úprava vymedzuje postavenie, pôsobnosť a zastupovanie predsedu ústavného súdu.
Právne postavenie predsedu ústavného súdu a jeho právomoci (odseky 1 a 2) vyplývajú z čl. 135 ods. 1 prvej vety ústavy.
7
Ďalšia pôsobnosť predsedu ústavného súdu vyplýva z čl. 101 ods. 7 ústavy a čl. 103 ods. 7 ústavy.
Navrhovaná právna úprava uvedená v odseku 3 rieši situáciu, ktorá by mohla nastať v prípade, ak na ústavnom súde nie je prítomný predseda ani podpredseda ústavného súdu alebo ak nie je obsadená funkcia predsedu ústavného súdu ani podpredsedu ústavného súdu. Navrhuje sa, aby v takom prípade smel neodkladné úkony vykonať ten zo služobne najstarších sudcov ústavného súdu, ktorý je vekom najstarší. Ide o právnu úpravu, ktorá je nevyhnutná v záujme zabezpečenia nepretržitého fungovania ústavného súdu.
Právna úprava uvedená v odseku 4 umožňuje, aby predseda ústavného súdu bol oprávnený poveriť plnením niektorých úloh v oblasti organizácie a riadenia ústavného súdu aj niektorého z ďalších sudcov ústavného súdu. V takom prípade však musí určiť aj rozsah svojho poverenia. Poverenie musí mať písomnú formu.
K § 5
Navrhovaná právna úprava vymedzuje postavenie a pôsobnosť podpredsedu ústavného súdu.
Právna úprava v odseku 1 vymedzuje, v ktorých prípadoch je podpredseda ústavného súdu oprávnený zastupovať predsedu ústavného súdu v plnom rozsahu jeho práv a povinností. Ide o inštitút tzv. zákonného zastúpenia, ktorý sa uplatní v prípade, ak predseda ústavného súdu nie je vymenovaný.
Právna úprava v odseku 2 vymedzuje, že podpredseda ústavného súdu je oprávnený zastupovať predsedu ústavného súdu aj v prípade, ak ho predseda ústavného súdu poverí zastupovaním. Podpredseda je oprávnený zastupovať predsedu ústavného súdu aj v prípade, ak predseda ústavného súdu nebude môcť svoju funkciu vykonávať. V takomto prípade o zastupovaní rozhodne plénum ústavného súdu na návrh podpredsedu ústavného súdu.
Podľa navrhovanej právnej úpravy uvedenej v odseku 3 podpredseda ústavného súdu bude zastupovať predsedu ústavného súdu vo funkcii „podpredseda Ústavného súdu Slovenskej republiky dočasne vykonávajúci právomoci predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky“ v prípade, ak do funkcie predsedu ústavného súdu nebol ešte nikto vymenovaný. V ostatných prípadoch bude zastupovať predsedu ústavného súdu vo funkcii podpredsedu ústavného súdu.
K § 6
Navrhovaná právna úprava v súlade s čl. 131 ústavy vymedzuje organizačné formy rozhodovacej činnosti ústavného súdu. To znamená, že ústavný súd môže rozhodovať v pléne alebo v senáte. Vec na rozhodnutie pléna alebo senátu pripravuje a na ich zasadnutí o veci referuje sudca spravodajca, ktorému bola vec pridelená podľa § 46 náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených plénom ústavného súdu tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci. Výnimku z tohto pravidla ustanovuje najmä § 7, ktorý zveruje do kompetencie predsedu ústavného súdu právo predkladať plénu ústavného súdu návrh na začatie disciplinárneho konania a na uloženie disciplinárneho trestu sudcovi ústavného súdu, návrh rozpočtu kancelárie ústavného súdu, rozvrh práce, spravovací a rokovací poriadok a ďalšie návrhy súvisiace s organizovaním
8
a riadením práce ústavného súdu a tiež § 13, ktorý upravuje postup pri zjednocovaní právnych názorov senátov ústavného súdu.
K § 7 až 9
Navrhovaná právna úprava upravuje problematiku plenárneho rozhodovania ústavného súdu.
Zoznam vecí, o ktorých musí ústavný súd rozhodovať v pléne, je vymedzený v čl. 131 ods. 1 ústavy. Z porovnania právnej úpravy uvedenej v čl. 125 ods. 1 ústavy (rozhodovanie o súlade právnych predpisov) a čl. 152 ods. 3 ústavy (rozhodovanie o neplatnosti právnych predpisov prijatých pred nadobudnutím účinnosti Ústavy Slovenskej republiky) vyplýva, že ústavný súd musí rozhodovať v pléne aj o neplatnosti právnych predpisov podľa čl. 152 ods. 3 ústavy. Preto navrhované znenie § 7 ods. 1 reflektuje nielen na právnu úpravu uvedenú v § 131 ods. 1 ústavy, ale aj na právnu úpravu uvedenú v čl. 152 ods. 3 ústavy. Inak by o neplatnosti právnych predpisov podľa čl. 152 ods. 3 ústavy musel rozhodovať niektorý zo senátov ústavného súdu, čo nemožno považovať za ústavné riešenie.
Konkrétne ústavný súd rozhoduje v pléne o týchto veciach:
a)o uvoľnení funkcie prezidenta Slovenskej republiky (105 ods. 2 ústavy),
b)o obžalobe Národnej rady Slovenskej republiky proti prezidentovi Slovenskej republiky vo veci úmyselného porušenia ústavy alebo vlastizrady (čl. 107 a čl. 129 ods. 5 ústavy),
c)o súlade zákonov s ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom [čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy],
d)o súlade nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a so zákonmi [čl. 125 ods. 1 písm. b) ústavy],
e)o súlade dojednaných medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo ústavným zákonom podľa čl. 125a ods. 1 ústavy,
f)o súlade predmetu referenda, ktoré sa vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo ústavným zákonom (čl. 125b ods. 1 ústavy),
g)o výklade ústavy alebo ústavného zákona, ak je vec sporná (čl. 128 ústavy),
h)o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu (čl. 129 ods. 2 ústavy),
i)o sťažnostiach proti výsledku referenda a o sťažnostiach proti výsledku ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky (čl. 129 ods. 3 ústavy),
j)o tom, či rozhodnutie o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia je v zhode s ústavnými zákonmi a inými zákonmi (čl. 129 ods. 4 ústavy),
k)o tom, či rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a na toto rozhodnutie nadväzujúce ďalšie rozhodnutia boli vydané v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom (čl. 129 ods. 6 ústavy),
l)o sťažnosti proti uzneseniu Súdnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 154d ods. 2 (čl. 129 ods. 7),
9
m)o súlade uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti s ústavou (§129a ústavy),
n)o obnove konania podľa čl. 133 ústavy, ak sa týka veci patriacej do pôsobnosti pléna ústavného súdu,
o)o súhlase na vzatie do väzby sudcu ústavného súdu, sudcu a generálneho prokurátora (čl. 136 ods. 2 a ods. 3 prvá veta ústavy),
p)o disciplinárnom previnení sudcu ústavného súdu, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálneho prokurátora [čl. 136 ods. 3 druhá veta a čl. 138 ods. 2 písm. b) ústavy],
q)o podaní oznámenia Národnej rade Slovenskej republiky, že sudca ústavného súdu sa nezúčastňuje na konaní ústavného súdu dlhšie ako jeden rok [čl. 138 ods. 2 písm. c) ústavy],
r)o neplatnosti zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných v Českej a Slovenskej Federatívnej republike (čl. 152 ods. 3 ústavy),
r)o zjednocovaní odlišných právnych názorov senátov ústavného súdu (čl. 131 ods. 1 ústavy),
s)o spojení vecí patriacich do pôsobnosti senátu, ak ide o veci prerokúvané v rôznych senátoch (čl. 131 ods. 1 ústavy),
t)o vylúčení sudcu ústavného súdu pre jeho zaujatosť, ak ide o vec patriacu do pôsobnosti pléna (čl. 131 ods. 1 ústavy),
u)o úprave svojich vnútorných pomerov (čl. 131 ods. 1 ústavy),
v)o návrhu rozpočtu kancelárie ústavného súdu (čl. 131 ods. 1 ústavy).
Navrhovaná právna úprava priznáva právo každému sudcovi ústavného súdu podať protinávrh. O protinávrhu sa hlasuje pred hlasovaním o návrhu sudcu spravodajcu alebo predsedu ústavného súdu. To znamená, že ak plénum sa nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov ústavného súdu uznesie o protinávrhu, o návrhu sudcu spravodajcu sa už nehlasuje.
Plénum ústavného súdu sa skladá zo všetkých sudcov ústavného súdu.
Zasadnutie pléna ústavného súdu zvoláva a vedie predseda ústavného súdu. Ten určuje aj jeho program. Predseda ústavného súdu musí dbať na to, aby každý sudca sa mohol k veci vyjadriť. Navrhovaná právna úprava garantuje každému sudcovi právo rozhodovať vo veci v súlade so svojím právnym názorom a svedomím.
Plénum ústavného súdu je schopné uznášať sa, ak je prítomná aspoň nadpolovičná väčšina všetkých sudcov ústavného súdu. Hlasovať musí každý sudca ústavného súdu, ktorý je prítomný na zasadnutí pléna. Na prijatie platného rozhodnutia ústavného súdu je potrebné, aby zaň hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých sudcov ústavného súdu. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne. Ak sa ústavný súd vo veci podľa čl. 129a ústavy neuznesie nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov ústavného súdu, konanie sa zastaví. Ide o právnu úpravu, podstata ktorej vyplýva z čl. 131 ods. 1 druhej až štvrtej vety ústavy.
Rokovanie pléna ústavného súdu je spravidla neverejné. Navrhovaná právna úprava v jednotlivých častiach ustanovuje výnimky z tohto pravidla: Rokovania pléna ústavného súdu sa môžu zúčastniť zamestnanci kancelárie ústavného súdu a ďalšie osoby, ktorých prítomnosť je nevyhnutná z procesných dôvodov, ak ich na rokovanie pléna prizve predseda ústavného súdu alebo o tom rozhodne plénum ústavného súdu. Na rokovaní pléna ústavného súdu alebo na časti jeho rokovania sa môžu zúčastniť aj iné osoby, ak ich na rokovanie pléna prizve predseda ústavného súdu alebo o tom rozhodne plénum ústavného súdu.
10
Porada a hlasovanie pléna vždy neverejné. Ide o právnu úpravu, ktorá garantuje vnútornú nezávislosť sudcov. Znamená, že právny názor sudcu a jeho hlasovanie v konkrétnej veci môže zverejniť len sudca sám pripojením odlišného stanoviska 67). Zápisnicu o hlasovaní nemožno sprístupniť ani do nej nahliadnuť okrem prípadu, ak je to nevyhnutné pre účely disciplinárneho konania.
Tajne sa hlasuje o veciach podľa čl. 136 ods. 2 a 3 ústavy (rozhodovanie o súhlase na vzatie do väzby sudcu ústavného súdu, sudcu a generálneho prokurátora Slovenskej republiky, rozhodovanie o disciplinárnom previnení predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálneho prokurátora Slovenskej republiky). Možnosť tajného hlasovania sa navrhuje uzákoniť aj v prípade rozhodovania o iných personálnych otázkach (napr. rozhodovanie o disciplinárnom previnení sudcu ústavného súdu), ak sa na tajnom hlasovaní uznesie nadpolovičná väčšina všetkých sudcov ústavného súdu.
K § 10 až 12
Navrhovaná právna úprava upravuje problematiku senátneho rozhodovania ústavného súdu.
V senáte rozhoduje ústavný súd vo veciach, ktoré nepatria do rozhodovacej právomoci pléna ústavného súdu. Zoznam vecí, o ktorých rozhoduje ústavný súd v pléne, je uvedený v § 7 ods. 1 a 2. Negatívne vymedzenie vecnej pôsobnosti senátneho rozhodovania ústavného súdu sa opiera o právnu úpravu ustanovenú v čl. 131 ústavy, ktorý vymedzuje organizačné formy rozhodovacej činnosti ústavného súdu.
Senát rozhoduje na základe návrhu sudcu spravodajcu. Sudcom spravodajcom sa podania prideľujú náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených plénom ústavného súdu tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci 46). Navrhovaná právna úprava priznáva každému členovi senátu právo podať protinávrh. O protinávrhu sa hlasuje pred hlasovaním o návrhu sudcu spravodajcu. Ak bude podaných viac protinávrhov, bude sa o nich hlasovať v poradí, v akom boli podané.
Senát ústavného súdu sa skladá z troch sudcov ústavného súdu, z ktorých jeden je predsedom senátu ústavného súdu. Zloženie jednotlivých senátov je určené v rozvrhu práce.
Zasadnutie senátu zvoláva a vedie predseda senátu. Ten určuje aj jeho program. Predsedu senátu volí senát zo svojich členov spravidla na ročné funkčné obdobie. Predseda senátu musí viesť rokovanie senátu tak, aby sa všetci jeho členovia mohli k veci vyjadriť. Navrhovaná právna úprava garantuje každému sudcovi právo rozhodovať vo veci v súlade so svojím právnym názorom a svedomím.
Senát je schopný uznášať sa, ak prítomní všetci členovia senátu. Hlasovať musia všetci členovia senátu. Na prijatie platného rozhodnutia ústavného súdu je potrebné, aby zaň hlasovala nadpolovičná väčšina členov senátu. Ide o právnu úpravu, podstata ktorej vyplýva z čl. 131 ods. 2 druhej vety ústavy.
Na rokovanie senátu ústavného súdu sa primerane použije § 9 ods. 1 3 upravujúci rokovanie pléna ústavného súdu.
11
K § 13
V rozhodovacej činnosti ústavného súdu môže nastať situácia, keď je potrebné zjednotiť rozhodovaciu činnosť senátov ústavného súdu.
V prípade, ak senát ústavného súdu sa mieni odchýliť od právneho názoru, ktorý je vyjadrený v rozhodnutí niektorého zo senátov ústavného súdu, musí vec najprv predložiť plénu ústavného súdu. V takom prípade o zjednotení odlišných právnych názorov rozhodne plénum a senát je v ďalšom konaní viazaný uznesením pléna. Ide o právnu úpravu, podstata ktorej spočíva v čl. 131 ods. 1 ústavy.
V praxi môže nastať aj iný prípad. Zistí sa, že právny názor v právoplatných rozhodnutiach senátov ústavného súdu je odlišný. V takom prípade sa navrhuje zveriť do právomoci predsedu súdu, aby predložil plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie odlišných právnych názorov senátov ústavného súdu. Pri rozhodovaní ďalších obdobných vecí potom všetky senáty viazané uznesením pléna ústavného súdu.
K § 14 až 16
Navrhovaná právna úprava upravuje spôsob ustanovenia sudcov ústavného súdu do funkcie.
Ide o právnu úpravu, ktorá sa opiera o čl. 134 ods. 2, 3 a 5 ústavy. V § 14 ods. 3 je v nadväznosti na navrhované znenie ústavy v čl. 134 ods. 3, v rámci ktorého na úrovni ústavy štandardným rámcovým spôsobom vymedzené predpoklady, ktorých splnenie je nevyhnutné pre vymenovanie do funkcie sudcu ústavného súdu, je obsahovo vymedzená bezúhonnosť, pričom sa bude uplatňovať tzv. nulová tolerancia na akýkoľvek úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa bude preukazovať odpisom z registra trestov. V odseku 4 návrh zákona ustanovuje po vzore súčasnej platnej právnej úpravy funkčné obdobie sudcu ústavného súdu, ktoré je 12 rokov, pričom začína plynúť dňom zloženia sľubu sudcu ústavného súdu.
V § 15 ods. 1 uvedené subjekty, ktoré budú oprávnené podať Národnej rade Slovenskej republiky kvalifikovaný návrh na voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu. V § 15 ods. 2 nad rámec náležitostí vyplývajúcich z § 116a zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vymedzené ďalšie obsahované náležitosti návrhu na voľbu kandidáta na sudcu ústavného súdu. Prostredníctvom odseku 3 sa zároveň navrhuje, aby osoby oprávnené predkladať návrhy kandidátov na funkciu sudcu svoje návrhy odôvodňovali, a to s ohľadom na všetky ústavné a zákonné predpoklady pre ustanovenie do tejto funkcie, pričom navrhovaná právna úprava zároveň požaduje aby prílohou takýchto návrhov bol aj motivačný list osoby navrhovanej na kandidáta na funkciu sudcu ústavného súdu.
V § 16 je upravená problematika týkajúca sa sľubu sudcu ústavného súdu, pričom v rámci navrhovaného ustanovenia uvedené právne následky spojené so zložením sľubu, odmietnutím zloženia sľubu a zložením sľubu s výhradou. Ide o právnu úpravu, ktorá sa opiera o čl. 134 ods. 4 a 5 ústavy.
12
K § 17 až 19
Navrhovaná právna úprava upravuje zánik funkcie sudcu ústavného súdu. Ide o právnu úpravu, ktorá sa opiera o čl. 134 ods. 2 (funkčné obdobie sudcu ústavného súdu), čl. 138 ods. 1 ústavy (vzdanie sa funkcie sudcu ústavného súdu), čl. 138 ods. 2 (odvolanie sudcu ústavného súdu z funkcie) a čl. 139 ústavy (obsadenie predčasne uvoľneného miesta sudcu ústavného súdu).
V § 17 ods. 1 je vyslovená základná zásada: funkcia sudcu zaniká uplynutím funkčného obdobia. Dvanásťročné funkčné obdobie sudcu ústavného súdu začína plynúť dňom zloženia sľubu sudcu ústavného súdu. V odseku 2 uvedené právne skutočnosti, na základe ktorých zaniká funkcia sudcu ústavného súdu pred uplynutím funkčného obdobia. V odseku 3 je upravený obligatórny postup prezidenta Slovenskej republiky a Národnej rady Slovenskej republiky nadväzujúci na zánik funkcie sudcu ústavného súdu, t.j. postup pri obsadení predčasne uvoľneného miesta sudcu ústavného súdu.
V § 18 je upravený spôsob vzdania sa funkcie sudcu ústavného súdu.
V § 19 uvedené právne skutočnosti (odsek 1), na základe ktorých prezident Slovenskej republiky obligatórne odvolá sudcu ústavného súdu z funkcie, akým spôsobom a kedy zaniká funkcia sudcu ústavného súdu (odsek 2), ako aj povinnosti predsedu ústavného súdu (odsek 3) a orgánov verejnej moci (odsek 4) spojené s odvolaním sudcu ústavného súdu. Funkcia sudcovi ústavného súdu zaniká nasledujúci deň po dni doručenia rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o jeho odvolaní z funkcie sudcu ústavného súdu. Skutočnosti odôvodňujúce obligatórne odvolanie sudcu ústavného súdu prezidentom Slovenskej republiky oznámi prezidentovi Slovenskej republiky predseda ústavného súdu.
K § 20
Ide o právnu úpravu, ktorá ústavný základ v čl. 137 ods. 2 v druhej vete ústavy a v ústavnom zákone č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov. Právna úprava inkompatibility funkcie sudcu ústavného súdu zohľadňuje princíp deľby moci v právnom štáte a je ďalšou z právnych záruk na nezávislý a nestranný výkon funkcie sudcu ústavného súdu. Navrhovaná právna úprava upravuje podrobnosti týkajúce sa porušenia zákazu vykonávať iné funkcie, zamestnanie alebo činnosti.
K § 21
Navrhovaná právna úprava nadväzuje na právnu úpravu ustanovenú v čl. 137 ods. 2 v prvej vete ústavy, podľa ktorej sudcovia ústavného súdu vykonávajú funkciu sudcu ústavného súdu ako svoje povolanie. Funkcia sudcu ústavného súdu je verejnou funkciou.
Sudcovia ústavného súdu ústavnými činiteľmi. Vymenovaním do funkcie sudcu ústavného súdu im vzniká a zánikom tejto funkcie im zaniká ich osobitný vzťah k štátu. Obsahom tohto právneho vzťahu práva a povinnosti - sudcov i štátu. Štát je povinný vytvárať sudcom podmienky na riadny výkon ich funkcie.
13
K § 22
Základným poslaním sudcu ústavného súdu je ochrana neporušiteľnosti prirodzených práv človeka, ochrana občianskych práv a ochrana princípov demokratického a právneho štátu (odsek 1).
Toto základné poslanie môže plniť len nezávislý sudca. Ústava priamo garantuje inštitucionálnu nezávislosť ústavného súdu (čl. 124). Vnútornú nezávislosť sudcov ústavného súdu možno vyvodiť z textu sľubu (čl. 134 ods. 4), ktorý sudca ústavného súdu skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky a v ktorom sľubuje, že bude rozhodovať podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne. Na tento ústavný text nadväzuje navrhovaná právna úprava (odsek 2), ktorá výslovne ustanovuje, že sudca ústavného súdu je pri výkone svojej funkcie nezávislý. Sudca v rozhodovacom procese nielenže sám musí byť nezávislým a nestranným, ale mal by byť takto vnímaný aj verejnosťou. Zákonná garancia nezávislosti sudcu nie je samoúčelná, slúži verejnosti - zabezpečuje, aby každý človek mal v konaní pred súdom reálne zaručené právo na to, aby o jeho veci rozhodoval iba nezávislý sudca. Zásada nezávislosti sudcu patrí k imanentným znakom demokratického a právneho štátu.
Odsek 3 explicitne upravuje viazanosť sudcu ústavného súdu zákonmi v špecifických prípadoch, kedy rozhoduje o zlučiteľnosti právnych predpisov nižšej právnej sily (napr. vyhláška a pod.) so zákonom.
K § 23
Odbornú spôsobilosť, nezávislosť, nestrannosť a svedomitosť pri výkone funkcie sudcu oprávnene očakáva každý človek od každého sudcu, ktorému je zverená ochrana jeho práv. Ustanovenie zákonnej povinnosti sudcov zdržať sa nielen pri výkone svojho povolania, ale aj v občianskom živote takého konania, ktoré by mohlo narušiť alebo ohroziť vážnosť ústavného súdu, dôveru k ústavnému súdu a vážnosť funkcie sudcu, patrí k systému právnych záruk, cieľom ktorých je zabezpečiť nestranné rozhodovanie sudcov a dôveru verejnosti v súdnictvo. K takýmto zárukám patrí aj povinnosť sudcu zdržať sa výkonu funkcie, zamestnania alebo činnosti nezlučiteľnej s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu, ako aj ďalšie povinnosti uložené či priamo ústavným textom (napríklad zákaz byť členom politickej strany alebo politického hnutia vyplývajúci z čl. 137 ods. 1 ústavy) alebo zákonom.
Ochrane záujmov účastníkov súdneho konania slúži právna úprava, ktorá ukladá sudcom ústavného súdu povinnosť zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej funkcie. Povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie trestného činu. Tejto povinnosti môže sudcu ústavného súdu zbaviť len predseda ústavného súdu a predsedu ústavného súdu prezident Slovenskej republiky. Sudcu ústavného súdu však nemožno zbaviť mlčanlivosti o porade a hlasovaní pri rozhodovacej činnosti ústavného súdu či v pléne alebo v senáte. Táto právna úprava je jednou zo záruk, cieľom ktorých je vytvoriť reálne predpoklady pre sudcovskú nezávislosť.
K § 24
Navrhovaná právna úprava má ústavný základ v znení čl. 136 ústavy.
14
Za rozhodovanie pri výkone funkcie sudcu nemožno sudcu ústavného súdu trestne stíhať, a to ani po zániku jeho funkcie 24 ods. 1, znenie čl. 136 ods. 1 ústavy). Ide o priznanie hmotnoprávnej exempcie, t.j. beztrestnosti sudcov ústavného súdu za rozhodovanie v pléne alebo v senáte ústavného súdu.
Zavádza sa oznamovacia povinnosť v prípade, ak bol sudca ústavného súdu pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine (§ 24 ods. 2, znenie čl. 136 ods. 2 prvá veta ústavy).
Súhlas na vzatie do väzby sudcu ústavného súdu dáva ústavný súd 24 ods. 3 a 4, znenie čl. 136 ods. 2 druhá veta ústavy). Ak ústavný súd odoprie udeliť súhlas, vzatie sudcu ústavného súdu do väzby je počas trvania funkcie sudcu ústavného súdu vylúčené.
K § 25
Navrhovaná právna úprava sa preberá z platného znenia § 17 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov.
V odseku 1 navrhovaná právna úprava vymedzuje, že platové pomery sudcov ústavného súdu ustanovuje osobitný predpis, a to zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
V odseku 2 navrhovaná právna úprava naďalej zachováva nárok sudcov ústavného súdu na náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, v prípade ak sudca ústavného súdu nevykonáva svoju funkciu z dôvodu, že bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne pracovne neschopného alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie.
V odseku 3 navrhovaná právna úprava naďalej zachováva nárok sudcov ústavného súdu na dvojtýždňovú preventívnu rehabilitáciu sudcov ústavného súdu.
K § 26
Navrhované znenie upravuje príplatok sudcov ústavného súdu k dôchodku za výkon funkcie sudcu ústavného súdu, na ktorý vznikne sudcovi ústavného súdu nárok po skončení jeho mandátu v prípade, ak mu vznikne nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku. Výnimku predstavuje prípad, ak sudcovi ústavného súdu zanikla funkcia sudcu ústavného súdu z dôvodu jeho odvolania prezidentom Slovenskej republiky podľa § 19 ods. 1 písm. a) alebo b). Stanovuje sa, že sudcovi ústavného súdu patrí iba jeden príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného súdu bez ohľadu na počet funkčných období, v ktorých vykonával túto funkciu. Ak sudca ústavného súdu zomrie, za podmienok ustanovených zákonom vznikne jeho pozostalým nárok na príspevok.
Ide o právnu úpravu, ktorá je inšpirovaná v prevažnej miere platným znením § 16a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov.
15
K § 27
Navrhovaná právna úprava upravuje disciplinárnu zodpovednosť sudcov ústavného súdu. Právomoc konať a rozhodovať o disciplinárnej zodpovednosti a ukladať disciplinárne tresty sudcom ústavného súdu sa naďalej zveruje do pôsobnosti pléna ústavného súdu. Upresňuje sa začiatok disciplinárneho konania. Návrh na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi ústavného súdu môže podať iba predseda ústavného súdu. Tým sa zvyšuje jeho zodpovednosť za riadny chod ústavného súdu. Súčasne takáto právna úprava dáva reálne záruky brániace zneužitiu disciplinárneho konania.
Nad rámec doterajšej platnej právnej úpravy sa navrhuje výslovne upraviť možnosť iniciovania disciplinárneho konania aj proti predsedovi ústavného súdu. Rešpektujúc ústavou garantované nezávislé postavenie ústavného súdu a zároveň vychádzajúc z ústavného princípu deľby moci v spojení so systémom vzájomných bŕzd a protiváh sa navrhuje, aby podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti predsedovi ústavného súdu mohla iniciovať trojpätinová väčšina všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, pričom disciplinárne konanie proti predsedovi ústavného súdu by bolo začaté dňom doručenia návrhu ústavnému súdu.
Návrh na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi ústavného súdu alebo proti predsedovi ústavného súdu možno podať len za podmienok a v lehote ustanovenej zákonom.
Návrh na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi ústavného súdu alebo predsedovi ústavného súdu možno podať, ak sa podľa mienky subjektu oprávneného na podanie návrhu sudca ústavného súdu alebo predseda ústavného súdu dopustil disciplinárneho previnenia, ktorým sa v zmysle odseku 1 rozumie zavinené porušenie povinností, ktoré sudcovi ústavného súdu vyplývajú z funkcie. Disciplinárnym previnením je aj správanie sudcu, ktorým narušil alebo ohrozil vážnosť ústavného súdu, dôveru k ústavnému súdu alebo vážnosť funkcie sudcu ústavného súdu. Okrem uvedeného navrhovaná právna úprava umožňuje podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi ústavného súdu alebo predsedovi ústavného súdu, ak podľa mienky subjektu oprávneného na podanie návrhu u sudcu ústavného súdu alebo predsedu ústavného súdu vznikla závažná skutočnosť, ktorá dôvodne znižuje dôstojnosť funkcie sudcu ústavného súdu alebo ohrozuje dôveru v nezávislé a nestranné rozhodovanie ústavného súdu.
Návrh na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi ústavného súdu alebo predsedovi ústavného súdu musí byť odôvodnený.
Návrh na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi ústavného súdu alebo predsedovi ústavného súdu možno podať len do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa subjekt oprávnený na podanie takéhoto návrhu dozvedel o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sa sudca ústavného súdu alebo predseda ústavného súdu dopustil disciplinárneho previnenia, alebo že u neho vznikla závažná skutočnosť, ktorá dôvodne znižuje dôstojnosť funkcie sudcu ústavného súdu alebo ohrozuje dôveru v nezávislé a nestranné rozhodovanie ústavného súdu. O skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sa sudca ústavného súdu alebo predseda ústavného súdu dopustil disciplinárneho previnenia alebo že u neho vznikla závažná skutočnosť, ktorá dôvodne znižuje dôstojnosť funkcie sudcu ústavného súdu alebo ohrozuje dôveru v nezávislé a nestranné rozhodovanie ústavného súdu., sa subjekt oprávnený na podanie návrhu môže dozvedieť buď zo svojich vlastných zistení alebo na základe podnetu iných osôb.
16
Disciplinárne konanie je limitované ustanovením objektívnej trojročnej lehoty. Po jej uplynutí je začatie disciplinárneho konania neprípustné a ho nemožno začať. Na zánik práva podať návrh na začatie disciplinárneho konania uplynutím času (preklúziu) sa musí prihliadať z úradnej povinnosti, t.j. aj bez námietky účastníka konania.
V prípade, ak bol podaný návrh na začatie disciplinárneho konania proti predsedovi ústavného súdu alebo podpredsedovi ústavného súdu, majú v ďalšom priebehu disciplinárneho konania postavenie sudcu ústavného súdu, proti ktorému smeruje návrh na začatie disciplinárneho konania, a teda ak zákon v rámci právnej úpravy disciplinárneho konania používa pojem sudca ústavného súdu, proti ktorému smeruje návrh na začatie disciplinárneho konania, rozumie sa tým aj predseda ústavného súdu, resp. podpredseda ústavného súdu, proti ktorým bol podaný návrh na začatie disciplinárneho konania.
K § 28
V tomto ustanovení je upravený postup pléna ústavného súdu v disciplinárnom konaní. Ustanovuje právne skutočnosti, na základe ktorých plénum ústavného súdu návrh na začatie disciplinárneho konania odmietne (odsek 2) alebo disciplinárne konanie zastaví (odsek 3). Ak plénum ústavného súdu návrh na začatie disciplinárneho konania neodmietne ani nezastaví, ustanoví náhodným výberom trojčlenný senát, ktorý vec prešetrí a odporučí plénu, aby sudcovi uložil disciplinárny trest alebo aby sudcu oslobodil, ak sa nedopustil disciplinárneho previnenia (odseky 4 až 6).
Plénum ústavného súdu nie je viazané odporúčaním senátu (odsek 7 prvá veta). Sudcovi ústavného súdu môže plénum ústavného súdu uložiť ako disciplinárny trest napomenutie [odsek 7 druhá veta písm. a)]. Ak však dospeje k záveru, že sudca spáchal čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu, v takom prípade rozhodne o podaní návrhu prezidentovi Slovenskej republiky na odvolanie sudcu ústavného súdu z funkcie [odsek 7 druhá veta písm. d)].
Podpredsedovi ústavného súdu môže plénum ústavného súdu uložiť ako disciplinárny trest napomenutie [odsek 7 druhá veta písm. a)] alebo môže rozhodnúť o podaní návrhu prezidentovi Slovenskej republiky na odvolanie podpredsedu ústavného súdu z funkcie podpredsedu ústavného súdu [odsek 7 druhá veta písm. b)]. Ak však plénum ústavného súdu dospeje k záveru, že podpredseda ústavného súdu spáchal čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu, v takom prípade rozhodne o podaní návrhu prezidentovi Slovenskej republiky na odvolanie podpredsedu ústavného súdu z funkcie sudcu ústavného súdu [odsek 7 druhá veta písm. d)].
Predsedovi ústavného súdu môže plénum ústavného súdu uložiť ako disciplinárny trest napomenutie [odsek 7 druhá veta písm. a)] alebo môže rozhodnúť o podaní návrhu prezidentovi Slovenskej republiky na odvolanie predsedu ústavného súdu z funkcie predsedu ústavného súdu [odsek 7 druhá veta písm. c)]. Ak však plénum ústavného súdu dospeje k záveru, že predseda ústavného súdu spáchal čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu, v takom prípade rozhodne o podaní návrhu prezidentovi Slovenskej republiky na odvolanie predsedu ústavného súdu z funkcie sudcu ústavného súdu [odsek 7 druhá veta písm. d)].
17
Ak plénum ústavného súdu dospeje k záveru, že sa sudca ústavného súdu, podpredseda ústavného súdu alebo predseda ústavného súdu nedopustil disciplinárneho previnenia, oslobodí ho [odsek 7 druhá veta písm. e)].
Disciplinárny trest uložený sudcovi ústavného súdu vykoná predseda ústavného súdu napomenutím sudcu ústavného súdu alebo doručením uznesenia pléna ústavného súdu, ktorým sa navrhuje odvolanie sudcu ústavného súdu za čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu, alebo ktorým sa navrhuje odvolanie podpredsedu ústavného súdu z funkcie podpredsedu ústavného súdu, prezidentovi Slovenskej republiky.
Disciplinárny trest uložený predsedovi ústavného súdu vykoná podpredseda ústavného súdu napomenutím predsedu ústavného súdu alebo doručením uznesenia pléna ústavného súdu, ktorým sa navrhuje odvolanie predsedu ústavného súdu z funkcie predsedu ústavného súdu, alebo ktorým sa navrhuje odvolanie predsedu ústavného súdu z funkcie sudcu ústavného súdu za čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu, prezidentovi Slovenskej republiky (odsek 9).
Navrhované znenie (odsek 1 posledná veta) garantuje sudcovi, proti ktorému smeruje návrh na začatie disciplinárneho konania, právo byť prítomný na rokovaní pléna ústavného súdu. Vylúčený je len z porady pléna a hlasovania. To isté sa týka predsedu ústavného súdu ako účastníka disciplinárneho konania.
V odseku 10 navrhovaná právna úprava stanovuje, že pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti sudcu ústavného súdu sa primerane použije prvá časť
Trestného zákona
a na disciplinárne konanie sa primerane použije
Trestný poriadok
, ak zákon v § 27 a § 28 neustanovuje inak alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné.
K § 29 a 30
Plnenie úloh ochrany ústavnosti si vyžaduje podporu rozhodovacej činnosti, ktorú zabezpečuje Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Kancelária ústavného súdu nie je orgánom štátnej správy, nevykonáva štátnu správu. Kancelária ústavného súdu je štátnou rozpočtovou organizáciou zriadenou na odbornú podporu a na plnenie úloh spojených s organizačným, personálnym, ekonomickým, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti ústavného súdu.
Štatutárnym orgánom kancelárie ústavného súdu je vedúci kancelárie ústavného súdu, ktorého vymenúva a odvoláva predseda ústavného súdu. Tým sa zabezpečuje podriadenie kancelárie ústavného súdu potrebám rozhodovacej činnosti ústavného súdu.
Z personálneho hľadiska činnosť kancelárie ústavného súdu zabezpečujú súdni poradcovia a tajomníci sudcov ústavného súdu, ako aj štátni zamestnanci a zamestnanci vykonávajúci práce vo verejnom záujme, ktorí vytvárajú podmienky administratívno-technického charakteru pre rozhodovaciu činnosť ústavného súdu.
Nevyhnutná rámcovosť zákonnej úpravy kancelárie ústavného súdu musí byť doplnená o relatívne podrobný organizačný poriadok zohľadňujúci postavenie a činnosť ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti. Organizačný poriadok kancelárie ústavného súdu vydáva vedúci kancelárie ústavného súdu.
18
K § 31
V tomto ustanovení je upravená problematika, ktorá sa týka právneho postavenia súdnych poradcov, ich pôsobnosti a predpokladov pre výkon funkcie súdneho poradcu.
Ústavný súd záujem získať odborníkov na funkcie súdnych poradcov aj z akademického prostredia a zo všeobecných súdov. Preto sa vytvára možnosť pre rôzne právne formy vzťahu poradcu k ústavnému súdu. Vo vzťahu k súdnym poradcom, títo môžu byť štátnymi zamestnancami v kancelárii ústavného súdu alebo môžu činnosť súdneho poradcu vykonávať na základe zmluvného vzťahu s kanceláriou ústavného súdu podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, podľa deviatej časti Zákonníka práce, podľa § 51 a § 853 Občianskeho zákonníka alebo podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Súdni poradcovia vysoko kvalifikovaní odborníci s právnickým vzdelaním spolupracujúci s jednotlivými sudcami ústavného súdu pri príprave podkladov pre rozhodovanie a pri niektorých súvisiacich odborných prácach (napr. pri príprave Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky). Navrhovaná právna úprava podrobne vymedzuje ich podiel na rozhodovacej činnosti tak, aby umožnila ich efektívnu činnosť, a tým aj kvalifikovanú pomoc sudcom a zároveň aby vylúčila ich zasahovanie do vlastného prijímania rozhodnutí. V doterajšej praxi, ktorú nie je dôvod meniť, súdni poradcovia spracúvajú podľa pokynov sudcov najmä návrhy odôvodnení jednotlivých rozhodnutí ústavného súdu, pripravujú prehľady právnej úpravy a judikatúry relevantnej pre rozhodnutie zvlášť náročných vecí. Pre zvládnutie množstva vecí, ktoré musí ústavný súd rozhodnúť, sú súdni poradcovia nevyhnutní.
Odborné nároky na prácu súdnych poradcov vysoké. Rozdiel oproti sudcom spočíva najmä v tom, že nenesú zodpovednosť za vlastné rozhodovanie vecí. Preto je potrebné ustanoviť kvalifikačné predpoklady primerané pre výkon tejto významnej funkcie. Vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a päťročná prax minimálnymi požiadavkami, ktoré