1
Dôvodová správa
Všeobecná časť
Návrh zákona o Národnom jadrovom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predkladá z týchto hlavných dôvodov:
Rozsiahla legislatívna úprava vyplývajúca z významných koncepčných zmien, ktoré súvisia s prerozdelením hlavných zodpovedností za činnosti v oblasti záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie, zvýšením jadrovej bezpečnosti a s aplikačnou praxou;
Podrobnejšie rozpracovaná transpozícia smernice Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom (Ú. v. L 199, 2. 8. 2011) (ďalej len „smernica 2011/70/Euratom“);
Zavedenie nových pravidiel pri stanovovaní výšky zdrojov, ktoré je potrebné zhromažďovať na činnosti v záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie (ďalej len záverečnej časti),zvýšenie transparentnosti pri spravovaní prostriedkov pre záverečnú časť a transponovanie súvisiacich odporúčaní Európskej komisie do návrhu zákona.
Návrhom nového zákona dochádza k zavedeniu zásadných zmien v oblasti rozdelenia zodpovedností za niektoré činnosti v záverečnej časti v Slovenskej republike uvedených v súvisiacej legislatíve a z dôvodu potreby zmien vyplývajúcich z aplikačnej praxe. Ide najmä o zákon č. 143/2013 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní atómovej energie (atómový zákon). Uvedenou novelou došlo okrem iného k zavedeniu nových povinností pre držiteľov povolení na prevádzku jadrových zariadení vo vzťahu k činnostiam súvisiacim so záverečnou časťou . Hlavnou zmenou vo vzťahu k týmto činnostiam bolo zavedenie novej povinnosti prevádzkovateľov jadrových elektrární odovzdávať všetky rádioaktívne odpady a vyhoreté jadrové palivo v určených lehotách právnickej osobe poverenej Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Táto zmena však nebola úplne reflektovaná aj v súvisiacom rozdelení zodpovedností za jednotlivé činnosti a vyžaduje si dodatočnú úpravu viacerých ustanovení zákona o Národnom jadrovom fonde ako i atómového zákona.
Predkladaný návrh zákona mení súčasný režim prerozdelenia zodpovedností v oblasti jadrovej energetiky takým spôsobom, že do zoznamu činností, za ktoré v súčasnej právnej úprave nesie zodpovednosť štát, pribudnú aj ostatné činnosti, súvisiace so záverečnou časťou, konkrétne vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a dlhodobé skladovanie vyhoretého jadrového paliva (VJP). Touto zmenou dôjde k vytýčeniu jasnej hranice zodpovednosti medzi prevádzkovateľmi jadrových elektrární ako pôvodcami rádioaktívnych odpadov (RAO) a vyhoretého jadrového paliva a štátom, ktorý bude vecne zodpovedný za bezpečné nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi do ich finálneho uloženia na úložisku. Finančná zodpovednosť za tieto činnosti zostáva na pôvodcoch odpadov. Takýto prístup je v súlade s ustanoveniami článku 4 smernice 2011/70/Euratom.
Prvýkrát sa v zákone explicitne vymenúvajú hlavné zásady a princípy financovania záverečnej časti, hoci väčšina princípov je zohľadnená v súčasnej právnej úprave. Tieto zásady a princípy explicitne vymenované za tým účelom, aby pôsobili prierezovo v ostatných ustanoveniach návrhu
2
zákona, a aby sa nimi museli riadiť všetky činnosti záverečnej časti a osoby, ktoré v zákone uvádzané.
V súlade s Európskym štandardom a vzhľadom na odporučenie Európskej komisie z 24.októbra2006, ako aj vzhľadom k tomu, že za dlhodobé skladovanie, vyraďovanie a ukladanie RAO a VJP bude podľa návrhu tohto zákona zodpovedať štátom kontrolovaná organizácia poverená ministerstvom, zavádza sa obdobie, počas ktorého bude držiteľ povolenia na prevádzku jadrového zariadenia odvádzať finančné prostriedky na účet Národného jadrového fondu (ďalej len „jadrový fond“), s tým, že jadrový fond je zodpovedný za stanovenie výšky finančných prostriedkov na pokrytie všetkých činností záverečnej časti. Týmto inštitútom sa v súlade s odporúčaním Európskej komisie zabezpečí, aby boli primerané prostriedky k dispozícii vtedy, keď to bude potrebné, v dôsledku čoho sa zvýši aj miera jadrovej bezpečnosti v záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie. Tiež sa dopĺňajú niektoré kompetencie a povinnosti rady správcov, dozornej rady, riaditeľa a hlavného kontrolóra. Nad rámec súčasnej právnej úpravy sa definujú kvalifikačné požiadavky a minimálna prax pre hlavného kontrolóra. V záujme vylúčenia konfliktu záujmov sa vylučuje, aby člen rady správcov bol zároveň členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorá je držiteľom povolenia alebo súhlasu vydaného Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“). Týmto inštitútom sa návrh zákona viac približuje štandardom medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu týkajúcich sa pôsobenia pracovníkov jadrového fondu v činnostiach, ktoré mimo záujmov potrebných na výkon povinností jadrového fondu.
Návrh zákona v súlade s atómovým zákonom rozširuje povinnosť odvádzať finančné prostriedky do jadrového fondu aj na iné prevádzkované jadrové zariadenia ako jadrové elektrárne vyrábajúce elektrinu, ktoré sa budú vyraďovať z prevádzky po ich odstavení, pričom vzniknutý rádioaktívny odpad sa bude následne ukladať v príslušnom úložisku. Tým sa zjednocuje prístup k finančnému zabezpečeniu likvidácie jadrových zariadení a zvyšuje miera finančného zabezpečenia záverečnej časti.
Súčasná legislatíva neupravuje pravidlá, podľa ktorých sa majú vypočítať povinné príspevky a povinné platby, pričom ich výšku stanovuje priamo Národná rada Slovenskej republiky zmenou zákona. Štandardnou medzinárodnou praxou však je, aby sa takáto výška stanovovala na základe vopred známych, verejne dostupných, objektívne stanovených a právne záväzných kritérií.
Jednou z ťažiskových zmien predkladaného návrhu zákona v porovnaní so súčasnou právnou úpravou je nová úprava spôsobu výpočtu a stanovenia výšky povinných príspevkov a povinných platieb do jadrového fondu, premietnutá do nariadenia vlády. Vzhľadom k tomu, že výrobca elektriny nebude zodpovedať za dlhodobé skladovanie a vyraďovanie (táto zodpovednosť sa prenáša na štát), výrobca elektriny nebude oprávnený žiadať jadrový fond o poskytnutie týchto prostriedkov na uvedené účely. O poskytnutie týchto prostriedkov bude oprávnený požiadať štát, t. j. právnická osoba poverená ministerstvom.
.
V záujme zvýšenia transparentnosti ako aj expertízy pri určovaní týchto výšok, vzniká preto akútna potreba, zaviesť nezávislé pravidlá, podľa ktorých sa bude určovať výška týchto povinných príspevkov a povinných platieb. Navrhuje sa, aby výšku povinných príspevkov a povinných platieb navrhovala rada správcov v spolupráci s prevádzkovateľmi jadrových zariadení podľa osobitných pravidiel. V zmysle týchto pravidiel sa bude ich výška určovať podľa medzinárodne aplikovateľných pravidiel, na základe údajov od prevádzkovateľov, ekonomických analýz a samozrejme v súlade s vnútroštátnou politikou a vnútroštátnym programom. Konečný návrh výšky povinných príspevkov a povinných platieb predloží jadrový fond ministerstvu, ktoré ho po
3
prerokovaní predloží vláde na schválenie. Samotné výšky jednotlivých príspevkov a platieb určí vláda nariadením. Zároveň sa navrhuje, že výška povinných príspevkov nebude naviazaná na aktuálnu trhovú cenu elektriny a bude obsahovať iba fixnú časť, vypočítanú na základe očakávaných budúcich nákladov a obdobia prevádzky daného jadrového zariadenia. Upresňuje sa, že povinnosť hradiť povinné príspevky a povinné platby do jadrového fondu zanikne dňom odstavenia príslušného zariadenia na účely jeho vyraďovania.
V súlade so Smernicou Rady Európskych č. 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, ako aj v súlade so zákonom číslo 87/2018 Z.z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa povinnosť zložiť zábezpeku vzťahuje iba na vydanie povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu s vysokoaktívnym rádioaktívnym žiaričom.
Na strane výdavkov sa podrobnejšie špecifikuje štruktúra a rozsah oprávnených nákladov, ktoré môžu byť hradené z prostriedkov jadrového fondu. Štruktúra a rozsah oprávnených nákladov, ako aj štruktúra a rozsah spracovania a schvaľovania kalkulácie finančných prostriedkov požadovaných z jadrového fondu budú ustanovené vyhláškou ministerstva. Zároveň sa úplne vypúšťa možnosť uhrádzania prostriedkov jadrového fondu na krytie nákladov počas obdobia ukončovania prevádzky z prostriedkov jadrového fondu, pričom zodpovednosť za tieto náklady bude niesť priamo držiteľ povolenia na prevádzku jadrového zariadenia.
Formalizuje sa súčinnosť jadrového fondu s úradom pri posudzovaní dokumentácie podľa prílohy č. 1 k atómovému zákonu, ktorá obsahovo súvisí s činnosťami záverečnej časti.
Návrhom zákona sa zároveň transponuje smernice2011/70/Euratom. Smernicou 2011/70/Euratom sa stanovujú požiadavky pri nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnymi odpadmi tak, aby sa zamedzilo zaťažovaniu budúcich generácií a aby sa zabezpečilo bezpečné nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi tak, aby boli chránení zamestnanci a široká verejnosť pred nebezpečnými účinkami ionizujúceho žiarenia. Smernicou 2011/70/Euratom sa zabezpečuje poskytovanie potrebných informácií verejnosti a jej účasť v procesoch súvisiacich s nakladaním s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi, samozrejme po zohľadnení informácií, ktoré by sa mohli zneužiť spôsobom, aby ohrozili obyvateľstvo a životné prostredie. Smernica 2011/70/Euratom zároveň ustanovuje špecifické požiadavky pri nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi od vzniku až po uloženie.
Predkladateľ pristúpil k vypracovaniu návrhu nového zákona z dôvodu rozsahu potrebných legislatívnych úprav, vyplývajúcich z významných koncepčných zmien, ktoré súvisia s prerozdelením hlavných zodpovedností za činnosti v oblasti záverečnej časti jadrovej energetiky ako aj z aplikačnej praxe.
Predkladané znenie návrhu zákona taktiež zohľadňuje zmeny v pôsobnosti zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudnutím účinnosti zákona č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov k 1. aprílu 2018.
4
Zhodnotenie platnej právnej úpravy v oblasti vyraďovania jadrových zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi
Platná právna úprava v Slovenskej republike je obsiahnutá v zákone č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Týmto zákonom bol zriadený jadrový fond, ktorý nahradil Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. Jadrový fond sa zriaďuje ako štátny fond, ktorého hlavnou úlohou je sústreďovať finančné prostriedky na záverečnú časť jadrovej energetiky a spravovať tieto prostriedky oddelene od finančných prostriedkov prevádzkovateľov jadrových zariadení takým spôsobom, aby boli tvorené v dostatočnom objeme, dostatočne rýchle disponibilné, použiteľné len na úhradu oprávnených nákladov na záverečnú časť mierového využívania jadrovej energie, na nakladanie s jadrovými materiálmi a rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy a na záverečnú časť nakladania s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi.
Jadrový fond je konštituovaný ako štátny fond. Jeho finančné prostriedky vedené v Štátnej pokladnici a súčasťou verejných financií, je zriadený zákonom, jeho správcom je ústredný orgán štátnej správy ustanovený zákonom ministerstvo, zdroje jadrového fondu, spôsob a účely použitia jeho prostriedkov ustanovuje zákon a rozpočet jadrového fondu v konečnom dôsledku schvaľuje vláda. Hlavným zdrojom príjmov však nie je štátny rozpočet, alebo od neho odvodené zdroje, ale povinné príspevky od prevádzkovateľov jadrových zariadení, ktoré účelovo viazané len na v zákone taxatívne vymedzené účely súvisiace s realizáciou záverečnej časti. Držitelia povolení na činnosti súvisiace so záverečnou časťou pritom majú právny nárok na poskytnutie prostriedkov z jadrového fondu, ktoré tam na základe tohto zákona odvedú držitelia povolení na prevádzku jadrových zariadení na výrobu elektriny, za predpokladu splnenia v zákone vymedzených podmienok pre poskytnutie týchto prostriedkov.
Finančné prostriedky v jadrovom fonde deponované len na účely plnenia záväzkov a povinností prevádzkovateľov jadrových zariadení, ktoré im vyplývajú zo zákona o mierovom využívaní jadrovej energie a z tohto zákona, a preto Slovenská republika neručí za záväzky jadrového fondu a jadrový fond neručí za záväzky Slovenskej republiky.
Strategické riadenie jadrového fondu vykonáva rada správcov. Členov rady správcov na návrh príslušného ministra a predsedu úradu vymenúva a odvoláva vláda. Za plnenie rozhodnutí rady správcov zodpovedá riaditeľ jadrového fondu.
Účelnosť, hospodárnosť a správnosť nakladania s finančnými prostriedkami kontroluje hlavný kontrolór, ktorý je nezávislým kontrolným orgánom jadrového fondu a za výkon svojej činnosti zodpovedá priamo ministrovi.
Vzhľadom na účelové viazanie prostriedkov jadrového fondu prostriedky vedené na osobitných podúčtoch a v analytickej evidencii pre každé jednotlivé jadrové zariadenie elektráreň a pre vyraďovanie každého jednotlivého jadrového zariadenia osobitne a osobitne aj pre spoločné činnosti pre všetky jadrové zariadenia (príprava, budovanie a prevádzka úložísk, uskladňovanie vyhoretého paliva, prípadne jeho vývoz a dovoz). Radu správcov, ktorú vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra, tvoria štyria správcovia podúčtov, ktorí osobne zodpovedajú za prostriedky na
5
účtoch, ktoré spravujú a ďalej dvaja podpredsedovia (jeden na návrh ministra financií a ďalší na návrh predsedu úradu) a predseda.
Dozorným a kontrolným orgánom jadrového fondu je dozorná rada. Jej pôsobnosť je v zákone taxatívne vymedzená.
Tvorba zdrojov jadrového fondu vychádza z tej základnej požiadavky, že zdroje na vyraďovanie jadrových zariadení a na ostatné činnosti záverečnej časti mierového využívanie jadrovej energie vytvárať prevádzkovateľ jadrového zariadenia, resp. pôvodca VJP a RAO. Táto požiadavka zmluvy o EUROATOM-e je premietnutá do právneho poriadku Slovenskej republiky aj v zákone o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon), zákon č. 541/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Hlavným zdrojom príjmu jadrového fondu povinné príspevky od prevádzkovateľov jadrových zariadení vyrábajúcich elektrinu. Výška príspevku sa stanovuje na základe sadzieb, uvedených priamo v zákone a skladá sa z fixnej a variabilnej zložky. Fixná zložka príspevku je odvodená od veľkosti inštalovaného elektrického výkonu jadrového zariadenia a variabilná zložka ako percentuálny podiel z výnosov z predanej elektriny. Takýto princíp zabezpečoval dostatočné príjmy jadrového fondu v období, kedy trhová cena elektrickej energie dlhodobo rástla. Pokles cien elektrickej energie môže spôsobiť nedostatočné napĺňanie príjmov jadrového fondu s ohľadom na budúce záväzky na strane výdavkov.
Súčasná právna úprava rieši aj vysporiadanie tzv. historického deficitu prostriedkov, v jadrovom fonde, ktorý predstavuje výpadok zdrojov, ktoré mali byť naakumulované počas prevádzkovania jadrových elektrární pred 1. januárom1995, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 254/1994 Z. z. Jedným zo zdrojov jadrového fondu je odvod, ktorý vyberá prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovatelia distribučných sústav. Tento zdroj je určený na úhradu dlhu, ktorý vznikol pri tvorbe zdrojov určených na krytie nákladov záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie vytváraných počas prevádzky jadrových zariadení na účely výroby elektriny, a to vo výške dlhu vytvoreného ku dňu účinnosti zákona, pričom platia ustanovenia nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 426/2010 Z. z. zo 6. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o výške odvodu z dodanej elektriny koncovým odberateľom a spôsobe jeho výberu pre jadrový fond. Odvod je súčasťou ceny dodanej elektriny koncovým odberateľom elektriny.
Zdrojmi jadrového fondu sú aj úroky a pokuty ukladané úradom za porušenie atómového zákona.
V súlade s § 21 atómového zákona náklady spojené s nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy, uhradí jadrový fond. Tieto náklady je štát povinný refundovať formou dotácie zo štátneho rozpočtu. Ide o nakladanie s jadrovým materiálom a s rádioaktívnymi odpadmi, ktoré pochádzajú z náhodných záchytov, alebo z trestnej činnosti, ktorých pôvodca podľa vyjadrenia vyšetrovateľa Policajného zboru Slovenskej republiky alebo Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky nie je známy a teda o nakladanie a likvidáciu jadrového materiálu a rádioaktívneho odpadu, za ktoré podľa atómového zákona a medzinárodných dohôd zodpovedá štát.
Dotácie zo štátneho rozpočtu môžu byť poskytnuté jadrovému fondu aj z iných dôvodov (napr. na základe medzinárodných zmlúv o jadrovej a radiačnej bezpečnosti, alebo z dôvodov predčasného ukončenia prevádzky jadrového zriadenia a pod.).
Súčasná právna úprava nerieši finančné zabezpečenie likvidácie jadrových zariadení iných ako jadrových zariadení vyrábajúcich elektrinu, ktoré v Slovenskej republike prevádzkované. Ide najmä o spracovateľské linky určené na úpravu a spracovanie rádioaktívnych odpadov a o sklady určené na skladovanie vyhoretého jadrového paliva.
6
Prostriedky jadrového fondu vedené na osobitných podúčtoch pre jednotlivé jadrové elektrárne a pre jednotlivé činnosti súvisiace so záverečnou časťou jadrovej energetiky. Je zriadený osobitný účet na krytie nákladov na výkon správy jadrového fondu a výdavkov súvisiacich so správou jadrového fondu (napr. náklady na vypracovanie stratégie vyraďovania a jej pravidelnú aktualizáciu, náklady na činnosť dozornej rady, odmeny za výkon funkcie členom rady správcov a pod.) do výšky 1% z ročných príjmov jadrového fondu, pričom na krytie nákladov súvisiacich so správou jadrového fondu je možné použiť aj finančné prostriedky naakumulované na podúčte.
Účely, na ktoré je možné použiť prostriedky jadrového fondu, v zákone taxatívne vymedzené (pozitívne i negatívne). V súlade so základnými princípmi pre použitie týchto prostriedkov vyplývajúcimi zo Spoločného dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a bezpečnosti nakladania s rádioaktívnymi odpadmi je možné tieto prostriedky použiť len na vyraďovanie jadrových zariadení a nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (všetkého druhu), nakladanie s jadrovými materiálmi a rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy, na úhradu poistného na poistenie zodpovednosti prevádzkovateľa jadrového zariadenia vo vyraďovaní za škody spôsobené jadrovou udalosťou, na investície a činnosti s tým súvisiace a na správu jadrového fondu. Prostriedky určené na prípravu a výstavbu úložísk zahŕňajú v sebe aj náklady na kúpu pozemkov na zriadenie úložísk. Ukladanie rádioaktívnych odpadov či vyhoretého paliva je z podstaty vždy lokálnym riešením celospoločenského problému potreby. Súčasný zákon však explicitne neumožňuje poskytovať prostriedky pre stimuláciu lokalít obcí, ktoré berú na seba akýkoľvek druh záťaže z implementácie a realizácie tejto celospoločenskej potreby a ktoré, v súlade s požiadavkou predmetnej smernice Európskej únie aj v súlade s praxou v iných štátoch, budú účastné na súvisiacich rozhodovacích procesoch. Skúsenosti iných štátov ukazujú, že v rámci potreby vývoja hlbinného ukladania RAO či vyhoretého paliva je vytvorenie legislatívneho rámca pre stimuláciu dotknutých obcí jedným z kľúčových.
Prostriedky jadrového fondu nie je možné použiť na podnikanie alebo na akúkoľvek inú hospodársku činnosť, alebo finančné operácie, alebo na zábezpeku na získanie finančných prostriedkov na tieto činnosti.
Zákon vymenováva podmienky pre poskytnutie prostriedkov jadrového fondu, okruh osôb, ktoré oprávnené prijímať prostriedky ako aj dokumentáciu, ktorú je žiadateľ povinný predložiť ako súčasť svojej žiadosti o poskytnutie prostriedkov. Jednou z podmienok poskytnutia finančných prostriedkov je, že účely a činnosti, na ktoré sa prostriedky požadujú, v súlade s vnútroštátnym programom.
Prostriedky z jadrového fondu sa poskytujú na základe zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov, v ktorej musí byť jednoznačne vymedzený účel poskytnutia prostriedkov, ich výška, vecné a časové čerpanie, spôsob kontroly použitia, sankcie pri neoprávnenom alebo nehospodárnom použití poskytnutých prostriedkov a zodpovedné osoby za nakladanie s prostriedkami poskytnutými z jadrového fondu, ako aj spôsob zúčtovania poskytnutých prostriedkov. Zmluva musí obsahovať aj podmienky pre vypovedanie zmluvy a prípadné odstúpenie od zmluvy v prípade neplnenia povinností zmluvných strán. Aplikačnou praxou sa identifikovala potreba definovania štruktúry a rozsahu oprávnených nákladov, ktoré by žiadatelia mali uvádzať vo svojich žiadostiach, aby bolo možné dôslednejšie posúdiť oprávnenosť a účelnosť požadovaných finančných prostriedkov. Takáto povinnosť v súčasnom zákone nie je explicitne zadefinovaná.
Na prípravu rozpočtu jadrového fondu a na hospodárenie s jeho prostriedkami sa vzťahuje zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko ide o štátny fond.
7
Jadrový fond každoročne zostavuje návrh rozpočtu, ktorý po prerokovaní s ministerstvom a s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) predloží na schválenie vláde. Rozpočet jadrového fondu sa zostavuje v termíne určenom na predloženie návrhu rozpočtov subjektov verejnej správy.
Kontrolu hospodárenia s prostriedkami jadrového fondu okrem ministerstva financií vykonáva aj hlavný kontrolór jadrového fondu. Tým nie je dotknutá pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky podľa osobitného zákona.
Súčasný zákon o jadrovom fonde je vecne previazaný s atómovým zákonom, ktorého gestorom je úrad. Zatiaľ čo atómový zákon pokrýva najmä aspekty bezpečnosti a definuje hlavné zásady a zodpovednosti pri mierovom využívaní jadrovej energie, zákon o jadrovom fonde rieši pomerne úzky aspekt finančného zabezpečenia záverečnej časti. Preberá pojmy zadefinované atómovým zákonom, najmä jednotlivé etapy existencie jadrových zariadení a s tým súvisiace typy povolení na činnosti. V súčasnosti však chýba bližšie previazanie medzi dokumentáciou žiadateľov o vydanie povolení na niektoré činnosti podľa atómového zákona, ktorá sa obsahovo venuje práve záverečnej časti mierového využívanie jadrovej energie, s jadrovým fondom a ich pôsobnosťou.
Novelou atómového zákona zákonom č. 143/2013 Z. z. boli doplnené nové povinnosti prevádzkovateľov jadrových zariadení o povinnosť odovzdávať vyhoreté jadrové palivo za účelom skladovania a rádioaktívne odpady za účelom spracovania a následného ukladania v stanovených lehotách od ich produkcie, a to právnickej osobe určenej ministerstvom. Na druhej strane však neboli adekvátne upravené hranice zodpovedností medzi prevádzkovateľmi a touto právnickou osobou, resp. štátom za odovzdané VJP a RAO. V dôsledku uvedenej novely došlo k vzniku konfliktu medzi povinnosťou prevádzkovateľa odovzdať rádioaktívny odpad ešte pred odovzdaním na úložisko a povinnosťou prevádzkovateľa zodpovedať za takýto odpad do jeho odovzdania na úložisko. Takýto stav je právne nejasný a môže vyvolať nejednoznačný výklad a aplikáciu legislatívy.
S problematikou záverečnej časti jadrovej energetiky a financovania s ňou súvisiacich činností súvisí aj problematika dodržiavania základných princípov radiačnej ochrany tak, ako upravené v zákone číslo 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Previazanosť so zákonom o jadrovom fonde je v súčasnosti najmä z pohľadu spravovania finančných zábezpek zložených na účet jadrového fondu žiadateľmi o vydanie povolení na činnosti vedúce k ožiareniu s rádioaktívnym vysokoaktívnym žiaričom, posudzovania žiadostí o poskytnutie prostriedkov z jadrového fondu aj z pohľadu radiačnej bezpečnosti a účasti Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na tvorbe a pripomienkovaní vnútroštátnej politiky a vnútroštátneho programu. Zmenou a doplnením zákona o národnom jadrovom fonde zákonom č. 87/2018 Z. z. sa taktiež upustilo od vyberania finančnej zábezpeky za činnosti vedúce k ožiareniu s rádioaktívnymi žiaričmi pre kategóriu iných ako vysokoaktívnych rádioaktívnych žiaričov v súlade s legislatívou Európskej únie.
Jadrový fond v spolupráci s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy a s držiteľmi povolení vydanými podľa atómového zákona zabezpečuje tvorbu, aktualizáciu a priebežné plnenie úloh, vyplývajúcich zo Stratégie záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie. Zákonom 143/2013 Z. z. boli do zákona o jadrovom fonde včlenené ustanovenia vyplývajúce z transpozície smernice 2011/70/Euratom.V súlade s textom smernice 2011/70/Euratom sa Stratégia záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie pretransformovala na dva dokumenty, a to Vnútroštátna politika nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnym odpadom (ďalej len „vnútroštátna politika“) a Vnútroštátny program na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnym odpadom (ďalej len „vnútroštátny program“). Súčasný zákon definuje obsah oboch
8
dokumentov. Rada správcov predkladá návrh vnútroštátnej politiky a vnútroštátneho programu ministerstvu na prerokovanie. Ministerstvo predkladá vnútroštátnu politiku a vnútroštátny program vláde na schválenie.
Záväzky SR z medzinárodných zmlúv v oblasti vyraďovania JZ, nakladania s VJP a RAO
Záväzky Slovenskej republiky z medzinárodných zmlúv v oblasti vyraďovania jadrových zariadení, nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi vyplývajú najmä zo Spoločného dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom (ďalej len „dohovor“), ktorý pre Slovensko nadobudol platnosť 18. júna 2001 a bol uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 125/2002 Z. z.
Podľa tohto dohovoru konečnú zodpovednosť za nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnymi odpadmi štát Slovenská republika. Podľa článku 7 a 9 dohovoru každá zmluvná strana urobí opatrenia na zabezpečenie toho, aby boli vypracovávané koncepčné plány a technické opatrenia na vyraďovanie jadrového zariadenia z prevádzky a na nakladanie s vyhoretým palivom, vrátane stratégie záverečnej časti palivového cyklu a aby sa tieto koncepčné plány inovovali pri využití nových informácií. Podľa čl. 17 dohovoru sa každá zmluvná strana zaviazala urobiť potrebné inštitucionálne opatrenia po uzatvorení úložiska. Podľa článku 22 dohovoru každá zmluvná strana sa zaviazala vytvoriť primerané finančné zdroje a finančné podmienky na bezpečné vyraďovanie jadrových zariadení, na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a na vykonávanie inštitucionálnej kontroly po uzatvorení úložiska.
Zo zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EUROATOM) vyplývajú určité záväzky v oblasti spolupráce pri vede a výskume zameranej na mierové využívanie jadrovej energie a určité záväzky o vzájomnom poskytovaní informácií v tejto oblasti. Problematiku tvorby zdrojov a použitia finančných prostriedkov na vyraďovanie jadrových zariadení, nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi však zmluva o založení EUROATOM neupravuje.
Z hľadiska medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky v oblasti poskytovania štátnej pomoci je rozhodujúcim článok 107 (predtým čl. 87) Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Odsek 1 článku 107 tejto Zmluvy ustanovuje:
„Ak sa touto Zmluvou neustanoví inak, podpora poskytovaná štátom, alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša súťaž, alebo hrozí narušením súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je pokiaľ to ovplyvňuje trh medzi členskými štátmi nezlučiteľná so spoločným trhom“. Teda podľa tejto Zmluvy pre posúdenie toho, či ide o štátnu pomoc, musia byť súčasne splnené tieto tri podmienky:
1. podpora je poskytovaná štátom, alebo zo štátnych prostriedkov,
2. jej poskytnutie znamená takú ekonomickú výhodu, že sa tým naruší súťaž, alebo hrozí
narušenie hospodárskej súťaže,
3. poskytnutie podpory ovplyvní trh medzi členskými štátmi.
Podpora, ktorá je poskytovaná štátom, alebo štátom kontrolovanou agentúrou, napr. Národnou atómovou agentúrou, alebo Národným jadrovým účtom, alebo štátnou spoločnosťou, ako je tomu v Českej republike, Švédsku, Fínsku, Španielsku, Taliansku, Maďarsku, Holandsku, z finančných prostriedkov, ktoré odviedol do týchto agentúr z fondov (štátnych alebo semištátnych), alebo na tieto účty na základe zákonnej povinnosti, prevádzkovateľ jadrového zariadenia, nie je teda neprípustnou štátnou pomocou. Financovanie činností súvisiacich so záverečnou časťou z fondu spravovaného štátom, ktorého hlavným zdrojom príjmov povinné príspevky od držiteľov povolení na prevádzkovanie jadrových elektrární uložené zákonom a ktoré budú poskytnuté na financovanie činností súvisiacich so záverečnou časťou pre osobitne zákonom ustanovený alebo
9
štátom zriadený subjekt, ktorý bude špeciálne zriadený na vykonávanie činností súvisiacich so záverečnou časťou(a teda nie pre držiteľa povolenia na prevádzkovanie jadrovej elektrárne) nie je považované za štátnu pomoc.
Uvedené skutočnosti vyplývajú zo Správy o využívaní finančných zdrojov určených na likvidáciu jadrových elektrární, ktorú uverejnila Komisia Európskych spoločenstiev v úplnom znení dňa 26. 10. 2004 pod č. j. KOM (2004) 719 a ktorú Komisia predložila na prerokovanie Európskemu parlamentu a Rade.
Ciele nového zákona
Vo všeobecnosti ciele navrhovanej právnej úpravy možno vymedziť nasledovne:
1.ponechať v platnosti hlavné črty existujúceho modelu finančného zabezpečenia záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie v SR a pôsobnosti jadrového fondu,
2.rozšíriť oblasť zodpovednosti štátu v záverečnej časti aj o činnosti vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky a dlhodobého skladovania vyhoretého jadrového paliva,
3.rozšíriť povinnosť odvádzať povinné platby do jadrového fondu aj na ostatné jadrové zariadenia, ktoré sa budú v budúcnosti vyraďovať z prevádzky,
4.vytvoriť nový, efektívny, transparentný a spravodlivý spôsob stanovovania výšky povinných príspevkov a povinných platieb do jadrového fondu, ktorý je nezávislý od aktuálnej situácie na trhu s elektrickou energiou,
5.bližšie špecifikovať štruktúru a rozsah oprávnených nákladov hradených z prostriedkov jadrového fondu,
6.zosúladiť zodpovednosti subjektov pôsobiacich v záverečnej časti s povinnosťami definovanými atómovým zákonom vo vzťahu k nakladaniu s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi,
7.pripraviť návrh novej právnej úpravy tak, aby jeho ustanovenia zásadným spôsobom nezasahovali do pôsobnosti dotknutých platných právnych predpisov a rozsah prípadnej novelizácie súvisiacich zákonov bol čo najmenší.
Účelom návrhu zákona je vylepšiť súčasný model prerozdelenia zodpovedností v záverečnej časti a jeho finančného zabezpečenia tak, aby sa zohľadnili nasledovné konkrétne ciele:
1.rozdeliť zodpovednosť za jednotlivé činnosti záverečnej časti tak, aby ju mali tie právnické osoby, ktoré tieto činnosti vykonávajú,
2.bližšie špecifikovať zodpovednosť štátu za všetky činnosti záverečnej časti, dlhodobé skladovanie, vyraďovanie a ukladanie a ich výkonom poveriť právnickú osobu, v ktorej 100% majetkovú účasť, pričom finančná zodpovednosť za tieto činnosti zostane na prevádzkovateľoch jadrových zariadení,
3.rozšíriť okruh povinných prispievateľov do jadrového fondu aj na prevádzkovateľov ostatných jadrových zariadení, iných ako jadrové elektrárne,
10
4.zaviesť nový spôsob výpočtu a prehodnocovania výšky povinných príspevkov prevádzkovateľov jadrových zariadení do jadrového fondu, nezávislý od aktuálnych trhových a prevádzkových podmienok,
5.vyňať obdobie ukončovania prevádzky z aktivít hradených z prostriedkov jadrového fondu,
6.explicitne špecifikovať rozsah oprávnených nákladov prijímateľov prostriedkov z jadrového fondu, ktoré je možné uhrádzať,
7.formalizovať spoluprácu jadrového fondu a úradu na posudzovaní dokumentácie podľa prílohy č. 1 k atómovému zákonu, ktorá obsahovo súvisí s činnosťami záverečnej časti.
Predkladaný návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi, ako aj s právom Európskej únie.
11
Osobitná časť
K čl. I
K § 1
Ustanovenia § 1 definujú predmet zákona a účel zákona.
Zachováva sa štátny účelový fond jadrový fond. Jadrový fond ako právnická osoba spravujúca finančné prostriedky na zabezpečenie činností v záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie bola prvýkrát v právnom poriadku Slovenskej republiky zriadená zákonom č. 254/1994 Z. z. pod pôvodným názvom Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení. Na tento zákon nadviazal zákon č. 238/2006 Z. z., ktorým sa zmenil názov účelového fondu na Národný jadrový fond na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. Predkladaný návrh zákona preberá tento názov v skrátenej forme ako „Národný jadrový fond“. Odsek 2 v stručnosti definuje spôsob spravovania finančných prostriedkov jadrovým fondom, ktorý na jednej strane je prijímateľom finančných príspevkov podľa princípov uvedených v ďalších ustanoveniach zákona, na druhej strane tieto prostriedky poskytuje oprávneným osobám, v rozsahu a za podmienok, ktoré takisto vymedzené týmto zákonom v príslušných ustanoveniach. Dôležitými atribútmi uvedenej pôsobnosti jadrového fondu je poskytovanie finančných prostriedkov v dostatočnom množstve a transparentným a nediskriminačným spôsobom, čím majú byť vytvorené základné predpoklady pre bezpečné nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a hospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami fondu.
Jadrový fond je konštituovaný ako štátny fond. Jeho finančné prostriedky vedené v Štátnej pokladnici a sú súčasťou verejných financií, je zriadený zákonom, jeho správcom je ústredný orgán štátnej správy ustanovený zákonom ministerstvo, zdroje jadrového fondu, spôsob a účely použitia jeho prostriedkov ustanovuje zákon a rozpočet jadrového fondu v konečnom dôsledku schvaľuje vláda. Hlavným zdrojom príjmov však nie je štátny rozpočet, alebo od neho odvodené zdroje, ale povinné príspevky a povinné platby od prevádzkovateľov jadrových zariadení a odvody určené na krytie historického dlhu, ktoré účelovo viazané len na v zákone taxatívne vymedzené účely súvisiace s realizáciou záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie.
Popritom jadrový fond zabezpečuje financovanie nakladania s jadrovými materiálmi a rádioaktívnymi materiálmi neznámeho pôvodu z prostriedkov štátneho rozpočtu a spravovanie finančných zábezpek určených na krytie nakladania s nepoužívanými vysokoaktívnymi žiaričmi.
Vzhľadom na účely, na ktoré majú byť prostriedky jadrového fondu použité, musia byť tieto prostriedky chránené pred komerčnými rizikami, konkurzom a oslobodené od dane z príjmov.
K § 2
Definujú sa pojmy používané na účely tohto zákona a sú vymenované hlavné činnosti, ktoré sa realizujú v oblasti záverečnej časti a zahŕňajú všetky činnosti, od ukončenia prevádzky jadrového zariadenia za účelom jeho vyradenia, cez samotné vyraďovanie jadrového zariadenia a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi z tohto vyraďovania, skladovanie vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívnych odpadov, ich prepravu a manipuláciu s nimi po ukladanie v úložisku a inštitucionálnu kontrolu nad týmto úložiskom. Ďalej sa tu definujú na účely tohto zákona činnosti súvisiace s nakladaním s jadrovými a rádioaktívnymi materiálmi neznámeho pôvodu a zavádza sa definícia povinného príspevku a povinnej platby. Uvedené činnosti korešpondujú s pojmami, ktoré
12
definuje a používa atómový zákon a zákon o radiačnej ochrane. Definícia historického dlhu je prevzatá z nariadenia vlády č 426/2010 Z. z.
K § 3
Návrh zákona explicitne uvádza štyri hlavné zásady, ktorými sa riadi financovanie činností záverečnej časti vo väzbe na zdroje finančných prostriedkov pre financovanie popísané v §10 ods. 1. Všetky činnosti vychádzajú z doterajšej praxe, z medzinárodných štandardov platných pre túto oblasť a príslušnej európskej legislatívy (najmä smernica Rady 2009/71/Euratom).
Základný princíp, ktorý finančnú zodpovednosť za záverečnú časť prenáša na toho, kto rádioaktívny odpad vyprodukoval, je jednotný pre väčšinu krajín sveta, ktoré využívajú jadrovú energiu. Povinnosť držiteľa povolenia na uvádzanie do prevádzky a prevádzku jadrového zariadenia znášať náklady na financovanie záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie sa považuje za splnenú zaplatením povinných príspevkov a povinných platieb vo výške podľa § 10 ods. 4. Držiteľ povolenia na uvádzanie do prevádzky a prevádzku jadrového zariadenia nezodpovedá za hospodárenie jadrového fondu so zaplatenými povinnými príspevkami a povinnými platbami.
Zásady sústreďovania, spravovania a rozdeľovania finančných príspevkov, nediskriminácie, transparentnosti, zhodnocovania a dostatočnosti majú za cieľ zabezpečiť trvalo udržateľné a spravodlivé financovanie všetkých činností záverečnej časti. Finančné prostriedky v jadrovom fonde deponované len na účely plnenia činností záverečnej časti a na nakladanie s jadrovými materiálmi neznámeho pôvodu a rádioaktívnymi materiálmi neznámeho pôvodu, resp. v prípade potreby na nakladanie s nepoužívanými vysokoaktívnymi žiaričmi, ktoré vykonáva Slovenská republika prostredníctvom štátom určenej právnickej osoby v súlade s atómovým zákonom a so zákonom o radiačnej ochrane a ktoré sú v súlade s týmto zákonom.
Nutnou podmienkou pre organizáciu týchto činností je dodržiavanie podmienok jadrovej bezpečnosti a radiačnej ochrany, ktoré bližšie rozpracované v samostatných právnych predpisoch.
Účelom týchto zásad je ich prierezové pôsobenie v ostatných ustanoveniach návrhu zákona, a ich nadradenosť voči týmto ustanoveniam. V prípade akýchkoľvek nejasností alebo pochybností pri akýchkoľvek činnostiach v záverečnej časti mierového využívanie jadrovej energie a pri nakladaní s jadrovými materiálmi neznámeho pôvodu, rádioaktívnymi materiálmi neznámeho pôvodu a nepoužívanými vysokoaktívnymi žiaričmi by sa mal jadrový fond a účastníci záverečnej časti mierového využívanie jadrovej energie riadiť týmito zásadami.
K § 4
Ustanovenia týkajúce sa správy a usporiadania jadrového fondu kopírujú súčasný právny stav s jedinou zmenou a to, že správca podúčtu nie je orgánom jadrového fondu. Správu jadrového fondu, a teda usmerňovanie poskytovania, používania a iného nakladania s finančnými prostriedkami vykonáva, obdobne ako je tomu u štátnych fondov, ústredný orgán štátnej správy ministerstvo. Dohľad nad nakladaním s prostriedkami vykonáva ministerstvo spolu s ministerstvom financií a spolu s úradom, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, prostredníctvom svojich zástupcov v dozornej rade jadrového fondu.
Strategické riadenie jadrového fondu teda tvorbu vnútroštátnej politiky a vnútroštátneho programu nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnym odpadom vrátane ich aktualizácie, zostavovania dlhodobého a strednodobých finančných plánov jadrového fondu a s tým súvisiacich strategických rozhodnutí vykonáva rada správcov. Členov rady správcov, ktorí boli
13
vybraní vo výberovom konaní, na návrh príslušného ministra a predsedu úradu, vymenúva a odvoláva vláda.
Rade správcov za plnenie rozhodnutí rady zodpovedá riaditeľ jadrového fondu.
Účelnosť, hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť nakladania s finančnými prostriedkami kontroluje hlavný kontrolór, ktorý je nezávislým kontrolným orgánom jadrového fondu a za výkon svojej činnosti zodpovedá priamo ministrovi.
Takto navrhnutá štruktúra orgánov jadrového fondu za cieľ zabezpečiť permanentný dohľad štátu nad hospodárnym a účelným nakladaním s finančnými prostriedkami „deponovanými“ na účte jadrového fondu prevádzkovateľmi jadrových zariadení, ako aj prostriedkami z odvodu na krytie historického dlhu a inými zdrojmi fondu, v súlade s požiadavkami na jadrovú a radiačnú bezpečnosť, životné prostredie a ochranu zdravia obyvateľstva, ale aj riadny chod a správny a úplný výkon všetkých činností, ktoré jadrový fond zabezpečuje.
K § 5
Najvyšším orgánom jadrového fondu je rada správcov. Vzhľadom na hospodárenie a účelové viazanie prostriedkov jadrového fondu prostriedky vedené na osobitných podúčtoch a analytických účtoch, ktoré zohľadňujú jednotlivé jadrové zariadenia a účel, na ktorý budú použité. Radu správcov, ktorú vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra, tvoria štyria správcovia podúčtov, ktorí osobne zodpovedajú za prostriedky na podúčtoch, ktoré spravujú a ďalej dvaja podpredsedovia (jeden na návrh ministra financií a ďalší na návrh predsedu úradu) a predseda.
Rada správcov prerokúva najmä návrh rozpočtu jadrového fondu a predkladá ho ministerstvu a vláde na schválenie, vypracúva návrh finančného plánu jadrového fondu, prerokúva správu o hospodárení jadrového fondu, prerokúva návrh individuálnej účtovnej závierky jadrového fondu, prerokúva výročnú správu a návrh záverečného účtu jadrového fondu, schvaľuje rokovací poriadok rady správcov, predkladá ministerstvu na schválenie štatút jadrového fondu, schvaľuje organizačný poriadok a iné vnútorné predpisy jadrového fondu, schvaľuje návrh zmlúv o poskytnutí prostriedkov jadrového fondu a vymenúva a odvoláva vedúcich zamestnancov jadrového fondu. Novými kompetenciami rady správcov navrhnutými v predloženom návrhu zákona vydávanie stanovísk pre úrad k ekonomickej časti koncepčného plánu vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky alebo plánu etapy vyraďovania a vypracovávanie návrhu výšky povinných príspevkov a povinných platieb, ako hlavných zdrojov príjmu jadrového fondu.
Stanoviská k ekonomickej časti koncepčného plánu vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky alebo plánu etapy vyraďovania budú vydávané na požiadanie úradu, vzhľadom k tomu, že úrad nemá kompetenciu posudzovať činnosti vyraďovania z ekonomického hľadiska. Jadrový fond naopak je orgánom určeným vykonávať správu finančných prostriedkov určených na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky. Takouto právnou úpravou sa formálne začlení jadrový fond do procesu posudzovania uvedených dokumentov úradom.
Spôsob a podmienky určovania výšky povinných príspevkov a povinných platieb bližšie uvedené v § 10 ods. 4. Musia byť vypracované v spolupráci s držiteľmi súhlasu alebo povolenia vydaného úradom. Výška povinných príspevkov a povinných platieb môže byť prehodnotená pri zmene predpokladov alebo podmienok, za ktorých bola pôvodne stanovená, a to na základe rozhodnutia samotnej rady správcov jadrového fondu alebo na žiadosť držiteľa povolenia na prevádzku jadrového zariadenia. Po vypracovaní návrhu predkladá rada správcov jadrového fondu výšku povinných príspevkov a platieb na prerokovanie ministerstvu. Viacstupňovým procesom stanovovania a schvaľovania výšky príspevkov a platieb je dosiahnutá decentralizácia príspevkov a platieb, ktoré môžu mať zásadný vplyv na podnikateľské prostredie v oblasti prevádzky jadrových zariadení v Slovenskej republike.
14
Uchádzači o členstvo v rade správcov musia spĺňať taxatívne vymenované kvalifikačné predpoklady a predpísanú prax aspoň v jednej zo špecifikovaných oblastí. Uvedené oblasti korešpondujú s kompetenciami, ktoré potrebné pri tvorbe a vyhodnocovaní legislatívy, vnútroštátnej politiky a vnútroštátneho programu ako aj pri posudzovaní žiadostí o poskytnutie príspevkov z jadrového fondu. Z tohto dôvodu je zoznam oblastí oproti súčasnej úprave rozšírený aj o oblasť radiačnej ochrany v jadrových zariadeniach. Z dôvodu zachovania nezávislosti rozhodovania o poskytnutí príspevkov z jadrového fondu je vylúčený konflikt záujmov tým, že členom rady správcov nesmie byť osoba, ktorá je zároveň členom štatutárneho orgánu alebo sa podieľa na riadení právnickej osoby, ktorá je držiteľom súhlasu alebo povolenia vydaného úradom.
V záujme splnenia požiadaviek Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu sa ustanovuje nová podmienka, ktorej účelom je zamedziť tomu, aby členovia rady správcov mohli vykonávať také funkcie, v ktorých budú povinní konať v takom záujme, ktorý by mohol byť v rozpore so záujmami jadrového fondu (napr. riadiaca funkcia v JAVYS, a. s., Slovenské elektrárne, a. s.).
Výber uchádzačov o členstvo v rade správcov sa uskutočňuje výberovým konaním obdobne ako na iné funkcie na výkon práce vo verejnom záujme. Vzhľadom na náročnosť na odbornosť a na zodpovednosť za výkon funkcie člena rady správcov zákon definuje primerané odmeňovanie pre týchto odborníkov, ktorí nie sú v zamestnaneckom pomere s jadrovým fondom.
Funkciu člena rady správcov je podľa predkladaného návrhu zákona možné vykonávať najviac počas troch po sebe nasledujúcich období, pričom jedno funkčné obdobie trvá šesť rokov. Funkčné obdobie na základe súčasného zákona sa berie do úvahy. Je teda možné, aby sa o členstvo v rade správcov podľa nového zákona uchádzali aj doterajší členovia rady správcov.
Ustanovenie, v záujme jednoznačnej zodpovednosti členov rady správcov, taxatívne vymenúva ich práva a povinnosti. Ustanovuje osobnú zodpovednosť jednotlivých správcov za nakladanie s prostriedkami podúčtov, ktoré spravujú, po povinnosť nahradiť škodu, ktorú člen rady správcov spôsobí neodborným alebo nesprávnym výkonom svojej funkcie. Zároveň upravuje i nedeliteľnú zodpovednosť rady správcov za celkové nakladanie so všetkými prostriedkami Národného jadrového fondu.
Ustanovenie zároveň taxatívne vymedzuje aj dôvody, pre ktoré je možné člena rady správcov odvolať z funkcie, ako aj okolnosti, za ktorých členstvo v rade správcov zaniká.
V záujme transparentnosti rozhodovania o poskytovaní prostriedkov jadrového fondu, zákon ukladá rade správcov uverejňovať svoje rozhodnutia na internetovej stránke jadrového fondu.
Na rozdiel od doterajšieho právneho stavu sa stanovuje niekoľko nových aspektov.
Zavádza sa povinnosť pre radu správcov, ktorá musí vydávať na požiadanie úradu stanovisko k ekonomickej (nie k technickej) časti koncepčného plánu vyraďovania, ktorý schvaľuje úrad. Toto stanovisko rady správcov záväzný charakter pre úrad a ostatné príslušné orgány štátnej správy.
Ďalej sa ustanovuje, že počas prípravy návrhu výšky povinného príspevku a povinnej platby musí jadrový fond spolupracovať s prevádzkovateľmi jadrových zariadení držiteľmi súhlasu alebo povolenia. Konečný návrh týchto príspevkov a platieb predkladá jadrový fond ministerstvu na prerokovanie, pričom vláda záväzne ustanoví výšku povinných príspevkov a povinných platieb vydaním nariadenia vlády (viď aj § 10).
K § 6
V súvislosti s transpozíciou smernice 2011/70/Euratom bol predchádzajúcou novelou zákona 238/2006 Z. z. zmenený názov a zároveň aj obsah dokumentu „Stratégia záverečnej časti
15
mierového využívania jadrovej energetiky v SR“ na „Vnútroštátnu politiku nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v SR“ a „Vnútroštátny program nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v SR“.
Navrhuje sa, aby rada správcov vypracúvala a aktualizovala oba dokumenty. Je potrebné vnútroštátnu politiku a vnútroštátny program vypracovávať v spolupráci s držiteľmi súhlasov a povolení vydaných úradom, ako aj inými účastníkmi a zainteresovanými stranami.
V súlade s požiadavkami Smernice č. 2011/70 sa presne ustanovuje, čo musí obsahovať jednak vnútroštátna politika a jednak aj vnútroštátny program. Na rozdiel od doterajšieho právneho stavu sa ustanovuje, aby vnútroštátny program obsahoval aj metodiku pre stanovenie výšky povinných príspevkov a povinných platieb, ako aj ich štruktúru. V tejto súvislosti sa zvyšuje dôraz na transparentnosť a nediskrimináciu.
Jednotlivé zásady vnútroštátneho programu v súlade so zásadami financovania záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie v Slovenskej republike popísanými v § 3 zákona, pričom povinnosť producenta vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívnych odpadov znášať náklady na nakladanie s nimi je v období prevádzkovania, resp. ukončovania prevádzky jadrového zariadenia zabezpečovaná formou vlastných alebo servisných výkonov a po ukončení prevádzky jadrového zariadenia za účelom jeho vyraďovania na krytie nákladov na vyraďovanie určené finančné prostriedky, ktoré boli vo forme povinných príspevkov a povinných platieb naakumulované v období prevádzky jadrového zariadenia.
Výška povinných príspevkov a povinných platieb je stanovená postupom popísaným v dokumente „Metodika stanovenia povinných príspevkov za reaktorové jadrové zariadenia a povinných platieb za nereaktorové jadrové zariadenia do NJF, február 2018“ schválenom radou správcov a dostupnom na internetovej stránke jadrového fondu. Do obdobia, keď metodika stanovenia výšky povinných príspevkov a povinných platieb bude súčasťou aktualizovaného vnútroštátneho programu, bude uvedený dokument slúžiť ako metodická príručka i záväzný podklad.
Vnútroštátny program musí obsahovať tiež údaje týkajúce sa celkovej predpokladanej výšky odvodov určených na krytie historického dlhu a doby ich výberu ako aj analýzy vplyvov vyberania týchto odvodov na odberateľov elektrickej energie, vplyvy povinných príspevkov na konkurencieschopnosť výrobcov elektriny v jadrových zariadeniach a vplyv vnútroštátneho programu na vyváženosť a prevádzkovú spoľahlivosť energetickej sústavy.
Zároveň sa stanovuje povinnosť aktualizovať vnútroštátny program a vnútroštátnu <