D ô v o d o v á s p r á v a

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Sloboda a Solidarita Alojz Baránik.

Cieľom predloženého návrhu je zaviesť sadu opatrení v exekučnej oblasti v prospech exekuovaných osôb bez toho, aby došlo k tzv. exekučnej amnestii.

Problém dlhodobo nevymožiteľných pohľadávok voči fyzickým osobám narástol do rozmeru, ktorý má objektívne rozsiahle dopady na pracovný trh, deformuje sociálne prostredie a zaťažuje justičný systém. Časť dlžníkov z nízkopríjmových skupín sa v snahe o vyhnutie sa exekúcii zrážkami zo mzdy vyhýbajú vstupu na legálny trh práce a pohybujú sa v čiernej ekonomike. Zamestnávatelia naopak začínajú pociťovať nedostatok pracovnej sily na obsadenie nižších pracovných pozícií.

Súdy v súčasnosti evidujú približne 3,7 milióna nedokončených starých exekučných konaní. Exekúciou je zaťažených takmer 20% populácie. Z veľkej časti je príčinou vzniku tejto situácie nedostatočná a navyše v prospech záujmových skupín nevynucovaná minulá legislatíva, čím sa umožňovalo zneužívanie nízkej finančnej gramotnosti niektorých skupín obyvateľstva. Dlhodobo nevymožiteľné sú ale aj pohľadávky z daní a odvodov, čo svedčí o ich neefektívnej správe. Za zlou situáciou dlžníkov je však predovšetkým ich vedomé opakované nezodpovedné správanie. Podľa štatistiky Národnej banky Slovenska sa rozsah nesplácania spotrebiteľských úverov za predchádzajúce štyri roky viac ako zdvojnásobil a dlžníci riadne neuhrádzajú 8,8 percenta úverov. Podľa údajov z Centrálneho registra exekúcií zverejnených Slovenskou komorou exekútorov sa exekúcie v súčasnosti týkajú spolu 968 986 fyzických osôb.3 Z toho voči 517 908 fyzickým osobám sa vedie jedna exekúcia, voči 152 154 fyzickým osobám sa vedú súčasne dve exekúcie a voči 79 243 fyzickým osobám sa vedú súčasne tri exekúcie. Sedem a viac exekúcií sa vedie voči 107 141 fyzickým osobám.

Osobná zodpovednosť je neoddeliteľnou súčasťou osobnej slobody. V súlade s tým je vzniknutý problém potrebné riešiť tak, aby sme na jednej strane umožnili ľuďom v dlhovej pasci návrat do ekonomiky, na druhej strane však musíme primerane rešpektovať práva veriteľov. Tam, kde to je efektívne, uprednostňujeme individuálne posúdenie každého prípadu. Nesmieme dopustiť, aby zvolené paušálne riešenie nabádalo k nezodpovednému a podvodnému správaniu pre očakávanie paušálneho odpúšťania dlhov. Plošná exekučná amnestia by bola nespravodlivá voči osobám splácajúcim svoje záväzky ako aj voči veriteľom vrátane štátu, ktorý ako veriteľ de facto zastupuje všetkých daňovníkov.

Exekučná amnestia v žiadnom prípade nesmie byť trvalým nástrojom na opakované oddlženie akéhokoľvek dlžníka a rozhodne by nemala bez rozdielu postihovať všetkých veriteľov starých pohľadávok. Prípadná exekučná amnestia by mala postihovať výlučne príslušenstvo exekučne vymáhaných pohľadávok. Exekučná amnestia by sa nemala týkať

niektorých pohľadávok ako napr. pohľadávka zo zodpovednosti za škodu na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním, pohľadávka dieťaťa na výživné, pracovnoprávne nároky, peňažné tresty uložené podľa Trestného zákona. Exekučná amnestia v akejkoľvek podobe má veľké ekonomické a sociálne úskalia a z pohľadu práva predstavuje exces zo strany štátu, ktorý zasahuje do vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom.

Za štandardné systémové riešenie insolventnosti považujeme osobný bankrot, ktorý predstavuje individuálne posúdenie každého prípadu a vyžaduje iniciatívu na strane dlžníka. Od zavedenia inštitútu oddlženia a osobného bankrotu sa zvyšuje počet dlžníkov, ktorí vyhlásili úpadok. Prax ukazuje, že inštitút osobného bankrotu je v zásade vhodným nástrojom. Súčasnú právnu úpravu osobného bankrotu ale bude nutné podrobiť revízii vzhľadom na celkový počet osôb, ktoré by tento inštitút mohli využiť v budúcnosti. Túto agendu v súčasnosti zabezpečujú Centrá právnej pomoci, ktoré sú v tomto ohľade kapacitne poddimenzované. Tieto kapacity bude nutné posilniť. Súčasný systém prideľovania exekúcií jednotlivým exekútorom náhodným výberom považujeme za krok späť. V prípade pohľadávok štátu či verejnoprávnych inštitúcií má svoje opodstatnenie. Z pohľadu bežného občana resp. súkromného podnikateľského subjektu ako veriteľa ale obmedzenie slobody voľby exekútora prináša zníženie efektívnosti vymoženia pohľadávok. Exekučný poriadok už bol doplnený o nové inštitúty, ktoré mali pôsobiť ako prevencia pred nárastom nevybavených exekúcií v budúcnosti. Podľa nášho názoru však nie sú postačujúce. Aby sa predišlo opakovaniu vzniknutej situácie v budúcnosti, navrhujeme prijať legislatívne zmeny, ktoré by obsahovali nasledovné pravidlá a princípy:

1) Tam, kde veriteľ vstúpi do záväzkového vzťahu s dlžníkom - fyzickou osobou nepodnikateľom, voči ktorej v čase menej ako 5 rokov pred vznikom takého záväzku exekúcia

a) bola zastavená pre nedostatok majetku alebo

b) prebehla riadne a úspešne,

bude veriteľ sám v celosti znášať všetky náklady na exekúciu pohľadávok z takého vzťahu.

2) Striktné zachovávanie hospodárnosti exekučného konania zo strany veriteľa voči dlžníkovi. Exekúcie v ktorých sa uspokojujú nároky rovnakého veriteľa voči rovnakému dlžníkovi budú spojené do jedného konania. Pokiaľ veriteľ voči dlžníkovi v období 6 mesiacov vymáha pohľadávky vyplývajúce z totožného titulu samostatnými návrhmi na vykonanie exekúcie, bude mať nárok na náhradu trov exekúcie voči dlžníkovi iba v jednom konaní.

3) Navrhujeme redukciu uplatnenia inštitútu prideľovania vecí exekútorom náhodným výberom na prípady, kedy je v postavení oprávneného štátna organizácia alebo štátom väčšinovo vlastnený subjekt.

4) Navrhujeme zmenu v tzv. osobnom bankrote, ktorá dlžníkom umožní tento inštitút využiť aj mimo povinného zastúpenia Centrom právnej pomoci pri zachovaní povinného zastúpenia advokátom. Zároveň navrhujeme odstrániť tvrdosť zákona a chceme umožniť, aby v prípadoch hodných osobitného zreteľa na strane dlžníka centrum mohlo predĺžiť lehotu splatnosti preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu na 5 rokov, prípadne tento dlh dlžníkovi odpustiť. Osobný bankrot tak bude prijateľnejším pre dlžníkov v ťažkej životnej situácii.

Na tieto opatrenia nadväzuje ďalšie opatrenie, ktorým je zavedenie princípu, že prístup do Centrálneho registra exekúcií bude bezplatný, pokiaľ objem prístupov neprekročí 50 ročne.

Podľa súčasnej úpravy Slovenskej komore exekútorov patrí za každý prístup do registra exekúcií odmena, ktorej výška sa určuje v závislosti od počtu prístupov jedného používateľa v období kalendárneho roka, pričom dnes sa za pásmo od 0 do 500 prístupov ročne platí úhrada 2 eurá za každý prístup. Toto opatrenie však už nie je predmetom tohto návrh zákona, ale predmetom novely vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 355/2014 Z. z. o centrálnom registri exekúcií, návrh ktorej sa predkladá ako informatívna príloha tejto dôvodovej správy

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie životné prostredie a nebude mať ani negatívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv.

B. Osobitná časť

K čl. I:

K bodu 1

Upravujú sa podstatné náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie, kde bude potrebné okrem súdu označiť aj exekútora, ktorý má byť poverený výkonom exekúcie.

K bodu 2

V záujme hospodárnosti konania sa upravuje ustanovenie týkajúce sa poverenia na vykonanie exekúcie a prideľovanie vecí. Ustanovuje sa, že každá ďalšia vec toho istého oprávneného voči tomu istému povinnému pridelená exekútorovi podľa predchádzajúcej vety sa spojí na spoločné exekučné konanie s výnimkou prípadov, že by to to vzhľadom na okolnosti zlučovaných vecí nebolo účelné. Proti uzneseniu o spojení vecí môže oprávnený aj povinný podať námietku v lehote 15 dní od jeho doručenia.

K bodu 3

Upravujú sa nové pravidlá týkajúce sa poverenia na vykonanie exekúcie a prideľovania vecí. Navrhuje sa zrušenie inštitútu prideľovania vecí exekútorom náhodným výberom okrem prípadov, kedy je v postavení oprávneného štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia, štátny fond, štátny orgán bez právnej subjektivity spravujúci majetok štátu, právnická osoba, ktorej väčšinovým vlastníkom alebo ovládajúcou osobou je štát alebo ktorá je zriadená osobitným právnym predpisom, alebo právny nástupca takýchto organizácií, fondov a osôb.

K bodu 4

Dopĺňajú sa nové pravidlá týkajúce sa trov konania.

V odseku 2 sa stanovuje pravidlo, že tam, kde veriteľ vstúpi do záväzkového vzťahu s dlžníkom - fyzickou osobou nepodnikateľom, pričom exekúcia voči takémuto dlžníkovi bola v čase menej ako 5 rokov pred vznikom takého záväzku zastavená pre nedostatok majetku alebo v čase menej ako 5 rokov pred vznikom takého záväzku exekúcia voči nemu prebehla riadne a úspešne, veriteľ bude sám v celosti znášať všetky náklady na exekúciu pohľadávok voči dlžníkovi.

V odseku 3 sa stanovuje pravidlo podľa ktorého ak veriteľ voči dlžníkovi v období 6 mesiacov vymáha pohľadávky vyplývajúce z totožného titulu samostatnými návrhmi na vykonanie exekúcie, bude mať nárok na náhradu trov exekúcie voči dlžníkovi iba v jednom konaní.

K bodu 5

Navrhuje sa doplnenie ustanovenia týkajúceho sa výmazu z registra exekúcií v prípade zastavenia exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) (nedostatok majetku) alebo ukončenia

exekúcie podľa § 61o (vymoženie) tým spôsobom, že exekútor vymaže z registra všetky údaje najskôr po uplynutí 5 rokov od jej zastavenia.

K bodu 6

Zakotvuje sa zásada, že do 50 prístupov za jeden kalendárny rok má bezplatný prístup do registra exekúcií každý subjekt, pričom sa udeľuje zákonné splnomocnenie Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky vykonávacím predpisom ustanoviť aj vyšší rozsah týchto prístupov.

K čl. II

K bodu 1

Upravuje sa ustanovenie týkajúce sa povinného zastúpenia dlžníka tak, aby ním mohol byť aj advokát.

K bodu 2

V novele zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa dopĺňajú sa procesné postupy súdu pri vyhlasovaní konkurzu o skutočnosť, že preddavok nebude podľa novej úpravy skladať len Centrum právnej pomoci, ale aj oprávnená osoba.

K čl. III

Navrhuje sa doplnenie zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi ustanovenia týkajúceho sa spôsobu úhrady preddavku tak, aby splátkový kalendár bolo možné v prípadoch hodných osobitného zreteľa predĺžiť na 5 rokov alebo odpustiť.

K čl. IV

Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti novely zákona na 1. december 2018.

Príloha

Informatívny návrh podzákonnej normy

Vyhláška

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

z .............. 2018,

ktorou sa mení a dopĺňa Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 355/2014 Z. z. o centrálnom registri exekúcií

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ustanovuje:

Čl. I

Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 355/2014 Z. z. o centrálnom registri exekúcií sa mení a dopĺňa takto:

1.V § 3 ods. 2 písmeno a) znie:

„a) do 50 prístupov.....................................bezplatne,“.

2.V § 3 ods. 2 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:

„b) od 51 do 500 prístupov..................................... 2 eurá,“.

Doterajšie písmená b) až e) sa označujú ako c) až f) .

Čl. II

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. decembra 2018.

Poznámka:

Predložený návrh vyhlášky nadväzuje na samotný poslanecký návrh, ktorým sa navrhuje sada opatrení na zlepšenie právneho postavenia exekuovaných osôb bez toho, aby došlo k exekučnej amnestii. Informatívny charakter navrhovanej vyhlášky spočíva v tom, že kompetentným subjektom na jej vydanie je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a nie Národná rada Slovenskej republiky.