Dôvodová správaI.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky poslanci za ĽS Naše Slovensko Marian Kotleba, Milan Uhrík, Ján Kecskés, Stanislav Mizík a Stanislav Drobný.
Cieľom legislatívneho návrhu je zlepšiť prístup detí žijúcich na národnostne zmiešaných územiach k vzdelávaniu v slovenskom jazyku. Návrh zákona zavádza povinnosť pre štát zriadiť v obci, v ktorej tvoria občania slovenskej národnosti menšinu, slovenskú základnú školu, ak o to požiadajú zákonní zástupcovia starajúci sa spolu o minimálne 5 školopovinných detí. Podmienkou pre zriadenie novej základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským je, že základná škola, ktorá by dokázala zabezpečiť plnenie povinnej školskej dochádzky pre deti slovenskej národnosti sa nenachádza v danej obci ani v jej blízkom okolí (6 kilometrov dopravnej cesty vlakom alebo autobusom).
Podľa článku 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je na území Slovenskej republiky jediným štátnym jazykom slovenský jazyk. Znalosť slovenského jazyka by preto prirodzene mala patriť k základnej intelektuálnej výbave každého občana SR, pričom povinnosťou štátu je zabezpečiť dostatočné podmienky na to, aby sa každý obyvateľ Slovenskej republiky mohol vzdelávať v štátnom slovenskom jazyku. Vzdelávanie obyvateľov v slovenskom jazyku má však nielen praktický význam súvisiaci s úradným stykom, ale je dôležité aj z pohľadu udržiavania a rozvíjania slovenského národa. Slovenský jazyk patrí k jedným zo základných atribútov definujúcich slovenský národ a pokiaľ sa nebude udržiavať a rozvíjať, tak zanikne spolu s národom.
Na väčšine územia Slovenskej republiky nepredstavuje dostupnosť vzdelávania v slovenskom jazyku problém. Situácia je však zložitejšia na národnostne zmiešaných územiach, najmä v južných oblastiach Slovenska, kde tvoria Slováci národnostnú menšinu.
V priebehu posledných rokov bolo evidovaných viacero prípadov, kedy sa slovenským rodičom na národnostne zmiešanom území nedarilo umiestniť svoje deti do slovenskej základnej školy.
S takýmto problémom zápasí napríklad čoraz viac obyvateľov slovenskej národnosti žijúcich v okrese Dunajská Streda. V tomto okrese sa v poslednom období totiž podstatne zvýšil počet obyvateľov slovenskej národnosti, najmä na trase Bratislava – Šamorín – Báč – Horný Bar, kam sa prisťahovalo množstvo mladých slovenských rodín. Prirodzene, že svoje deti chcú umiestniť do slovenských materských a základných škôl. Stretávajú sa však s odporom miestnych samospráv, tvorených prevažne predstaviteľmi maďarskej národnosti, ktorí nechcú povoliť zriadenie nových slovenských základných škôl a ani vytváranie slovenských tried v školách s vyučovacím jazykom maďarským.
Napríklad samospráva v obci Rohovce, kde by bolo najideálnejšie miesto pre školu, nechce zriadiť MŠ a ZŠ s vyučovacím jazykom slovenským, hoci v miestnej škole s vyučovacím jazykom maďarským by bol dostatok miesta aj pre slovenské triedy. Slovenskí rodičia môžu síce nosiť svoje deti do slovenskej školy v Gabčíkove, to je však na opačný smer od Bratislavy, kde sú väčšinou zamestnaní. Slovenskí rodičia tak musia umiestniť svoje dieťa buď do školy s vyučovacím jazykom maďarským, alebo musia hľadať komplikované, často až nedôstojné spôsoby, ako dostať svoje dieťa do vzdialenejšej školy s vyučovacím jazykom slovenským.
Podobne sa zachovala aj samospráva v Šamoríne, ktorá nesúhlasila so zriadením aspoň niekoľkých slovenských tried v národnostnej škole s vyučovacím jazykom maďarským, hoci táto menšinová škola je nenaplnená a miestna slovenská základná škola už nemá dostatočné priestory.
S rovnakými problémami zápasia rodičia slovenskej národnosti aj v mnohých ďalších oblastiach južného Slovenska. Svoje deti nedokážu umiestniť do slovenských škôl, pretože tie sú čoraz viac preplnené a samosprávy pod kontrolou politikov maďarskej národnosti nechcú rozširovať ich kapacity. Naopak, menšinové školy s vyučovacím jazykom maďarským, ktoré zívajú prázdnotou, často nezmyselne udržiavajú. Dôvodom tejto diskrepancie je nárast počtu Slovákov, ktorí sa do týchto oblastí prisťahovali najmä kvôli práci v okolí Bratislavy a úbytok detí a žiakov maďarskej národnosti, ktorý je primeraný všeobecnému demografickému úbytku detí na Slovensku.
Miestne samosprávy, zastúpené najmä predstaviteľmi maďarskej národnosti, ktoré zamietli žiadosti rodičov slovenských detí o zriadenie slovenských škôl a tried argumentujú najmä nedostatkom peňazí a nerentabilnosťou otvárať nové školy, resp. triedy pre malý počet slovenských žiakov. Takáto argumentácia je však neprijateľná, pretože podľa údajov z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ) bolo ku koncu júna 2018 na území SR zriadených až 27 menšinových základných škôl pre ročníky 1 – 4 s vyučovacím jazykom maďarským, na ktorých sa celkový počet žiakov v škole pohyboval v rozmedzí 3 – 12 žiakov. Na niektorých základných školách nebol v skúmanom období dokonca ani jeden žiak. Priemerný počet žiakov na týchto maďarských základných školách je len 7,2.
Zoznam vybraných základných škôl (I. stupeň) s vyučovacím jazykom maďarským podľa stavu počtu žiakov ku koncu júna 2018 [Zdroj: MŠVVaŠ SR]
Je absurdné, že Slovenská republika nedokáže vytvoriť pre deti Slovákov žijúcich na zmiešanom území rovnaké podmienky na vzdelávanie v materinskom jazyku, ako vytvára pre príslušníkov národnostných menšín. Je základnou povinnosťou a zodpovednosťou štátu zachovať a rozvíjať národnú identitu Slovákov v Slovenskej republike, najmä v oblastiach, kde hrozí ich asimilácia inými národnosťami.
Uvedené argumenty sú však len ilustračné, pretože Slováci nie sú povinní nikomu zdôvodňovať argumenty, aby si mohli založiť slovenskú školu vo vlastnom štáte. Pri tejto príležitosti treba pripomenúť aj podmienky Slovákov v Maďarsku. Ani zďaleka nemajú taký komfort, aký má maďarská menšina na Slovensku. Vzdelávanie v slovenskom materinskom jazyku prebieha na základných školách iba počas štyroch hodín v týždni!
V rámci predkladanej novely zákona preto navrhujeme, aby štát, zastúpený okresným úradom v sídle kraja, bol v prípade záujmu rodičov (zákonných zástupcov) o vzdelávanie svojich školopovinných detí v slovenskom jazyku povinný zriadiť v obci s menšinovou časťou obyvateľstva slovenskej národnosti základnú školu s vyučovacím jazykom slovenským. Nutnou podmienkou pre zriadenie takejto základnej školy je, aby žiadosť o zriadenie novej základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským podpísali zákonní zástupcovia detí starajúci sa spolu o minimálne 5 školopovinných detí. Štát by potom novú základnú školu s vyučovacím jazykom slovenským zriadil, avšak iba v prípade, ak by sa základná škola schopná zabezpečiť plnenie povinnej školskej dochádzky v slovenskom jazyku pre dotyčné deti nenachádzala ani v danej obci, ani v jej blízkom okolí (6 kilometrov dopravnej cesty vlakom alebo autobusom).
Návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na rozvoj slovenskej národnej identity. Očakáva sa negatívny vplyv na štátny rozpočet, ktorý však bude závisieť od počtu žiadostí o zriadenie nových slovenských základných škôl, preto ho zatiaľ nie je možné presne kvantifikovať.
II. Osobitná časťČl. I
K bodu 1
Osobitné podmienky, za ktorých okresný úrad v sídle kraja zriadi základnú školu sa rozširujú o prípad, kedy o zriadenie základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským požiadajú zákonní zástupcovia detí žijúci v obci, v ktorej tvorí slovenské obyvateľstvo národnostnú menšinu a ktorí sa starajú najmenej o 5 školopovinných detí. V takom prípade okresný úrad v sídle kraja zriadi v danej obci novú základnú školu s vyučovacím jazykom slovenským, pokiaľ sa v danej obci alebo v jej blízkom okolí už nenachádza škola, ktorá by dokázala zabezpečiť plnenie povinnej školskej dochádzky podľa tohto zákona.
Čl. II
Navrhuje sa účinnosť zákona pätnástym dňom po jeho vyhlásení v Zbierke zákonov.