N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D  
S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
S T A N O V I S K O  
Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky  
k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2017  
____________________________________________________________________________________________  
Bratislava máj 2018  
Zoznam skratiek  
ARDAL  
b. c.  
Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity  
bežné ceny  
DPH  
daň z pridanej hodnoty  
DPPO  
ECB  
EFSF  
EK  
daň z príjmov právnických osôb  
Európska centrálna banka  
Európsky nástroj finančnej stability  
Európska komisia  
ES  
Európske spoločenstvo  
ESA 2010  
EPFRV  
EÚ  
Európsky systém účtov  
Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka  
Európska únia  
EÚS  
EŠIF  
FNM SR  
FR SR  
HDP  
Európska územná spolupráca  
Európske štrukturálne a investičné fondy  
Fond národného majetku SR  
Finančné riaditeľstvo SR  
hrubý domáci produkt  
HND  
hrubý národný dôchodok  
IFP  
Inštitút finančnej politiky  
JAVYS  
MDV SR  
MF SR  
MH SR  
MPRV SR  
MPSVR SR  
MRK  
Jadrová a vyraďovacia spoločnosť a. s.  
Ministerstvo dopravy a výstavby SR  
Ministerstvo financií SR  
Ministerstvo hospodárstva SR  
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR  
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR  
marginalizované rómske komunity  
Ministerstvo spravodlivosti SR  
malé a stredné podnikanie  
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR  
Ministerstvo vnútra SR  
Ministerstvo zdravotníctva SR  
Ministerstvo životného prostredia SR  
Národná banka Slovenska  
Národná diaľničná spoločnosť, a. s.  
nenávratný finančný príspevok  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Národná rada SR  
MS SR  
MSP  
MŠVVS SR  
MV SR  
MZ SR  
MŽP SR  
NBS  
NDS, a. s.  
NFP  
NKÚ SR  
NR SR  
OP  
operačný program  
p. b.  
percentuálny bod  
PRV  
Program rozvoja vidieka  
RIS  
RVS  
Rozpočtový informačný systém  
rozpočet verejnej správy  
s. c.  
stále ceny  
SR  
Slovenská republika  
ŠCP  
štátne cenné papiere  
ŠD  
štátne dlhopisy  
ŠP  
Štátna pokladnica  
ŠPP  
ŠÚ SR  
ŠR  
štátne pokladničné poukážky  
Štatistický úrad SR  
štátny rozpočet  
ŠZÚ SR  
V 4 + 2  
VpDP  
VPS  
štátny záverečný účet SR  
Slovenská republika, Česká republika, Poľsko, Maďarsko + Rakúsko, Slovinsko  
Výbor pre daňové prognózy  
Všeobecná pokladničná správa  
vyšší územný celok  
VÚC  
VS  
verejná správa  
ZÚ  
záverečný účet  
ŽSSK  
ŽSR  
Železničná spoločnosť Slovensko, a. s.  
Železnice SR  
1
 
2
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho záverečného účtu SR za rok 2017  
Stanovisko NKÚ SR k návrhu ŠZÚ SR za rok 2017 je vypracované v súlade s ustanovením § 5 ods. 1 zákona  
o NKÚ SR a vychádza z kontrol vykonaných NKÚ SR v roku 2017 v kapitolách štátneho rozpočtu a ostatných  
subjektoch VS.  
NKÚ SR na základe výsledkov týchto kontrol dospel k týmto záverom.  
Návrh ŠZÚ SR za rok 2017 v súlade s ustanovením § 29 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách obsahuje:  
a) údaje o príjmoch, výdavkoch a výsledku rozpočtového hospodárenia subjektov VS a o stave dlhu VS k 31.12.2017  
v metodike ESA 2010, vykázané Európskej komisii do 1. 4. 2018 v zmysle čl. 1 ods. 5 nariadenia  
Rady (ES) č. 479/2009 z 25. 5. 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí  
prílohu Zmluvy o založení ES v platnom znení,  
b) vyhodnotenie zamerania a opatrení rozpočtovej politiky,  
c) údaje o príjmoch, výdavkoch a výsledku rozpočtového hospodárenia ŠR,  
d) iné údaje o plnení rozpočtu VS.  
Slovenská ekonomika vzrástla za rok 2017 o 3,4 %, čo je o 0,1 p. b. viac ako v roku 2016. K rastu prispel domáci aj  
zahraničný dopyt. Pozitívnym javom je najmä skutočnosť, že spotreba domácností vzrástla medziročne o 3,7 %.  
Druhým zdrojom rastu slovenskej ekonomiky bolo saldo zahraničného obchodu, ktoré dosiahlo svoje historické  
maximum, a to aj napriek miernejšiemu rastu exportu tovarov a služieb, než očakávala prognóza Výboru pre  
makroekonomické prognózy. Vládna spotreba sa medziročne takmer nezmenila, jej rast stagnoval na úrovni 0,2 %.  
Tento makroekonomický vývoj zhodnotil NKÚ SR ako pozitívne východisko pre príjmovú stránku verejných rozpočtov  
v roku 2017 a zároveň vytváral predpoklady na dosiahnutie cieľov týkajúcich sa schodku a dlhu VS.  
Saldo rozpočtu VS na HDP v metodike ESA 2010 dosiahlo za rok 2017 podľa predbežných výsledkov hospodárenia  
úroveň -1,04 % HDP, čo bolo v porovnaní s kľúčovým cieľom rozpočtu VS na rok 2017 menej o 0,25 p. b.  
Najvýraznejšie sa na znížení schodku verejnej správy podieľal štátny rozpočet. Vysoký pozitívny rozdiel medzi  
skutočnosťou a rozpočtom bol spôsobený nižším čerpaním výdavkov.  
Konsolidovaný dlh VS v metodike ESA 2010 dosiahol k 31.12.2017 sumu 43 226 mil. eur, čo predstavuje 50,9 % HDP.  
Aj napriek opatreniam na jeho zníženie, ktoré MF SR zasiela NR SR, zostáva dlh VS od roku 2012 v sankčnom pásme  
podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti.  
Podľa akruálnych výsledkov hospodárenia dosiahli v roku 2017 príjmy VS výšku 33 359 mil. eur a výdavky VS  
34 243 mil. eur. Najrýchlejší medziročný rast zaznamenali odvodové príjmy (o 9,1 %), dane z produkcie a dovozu,  
(o 7,8 %), najpomalšie rástli bežné dane z dôchodkov a majetku, ktoré zaznamenali 1,7 % rast. Rast výberu odvodov  
na sociálne a zdravotné zabezpečenie bol hlavnou príčinou pozitívneho vývoja príjmov VS.  
Daňové príjmy nenaplnili predpoklad rozpočtu a zaznamenali 1,6 % pokles oproti očakávaniam. Vývoj výberu dane  
z príjmov právnických osôb nezodpovedal vývoju rastu ekonomiky SR, ktorá dva roky po sebe rástla viac ako 3 %  
tempom a výber dane napriek tomu stagnoval. Ročný výber dane na DPH sa približuje k hranici 6 mld. eur, čo je  
najväčší výnos zo všetkých daní. Preto by mal štát aj naďalej bojovať s daňovými únikmi a zvyšovať efektivitu výberu  
tejto dane. Daňová medzera v roku 2017 predstavovala 26,3 % z potenciálnej DPH, čo znamená, že výber DPH mohol  
byť reálne vyšší o 2 126 mil. eur.  
Hospodárenie ŠR vykázané na hotovostnom princípe v roku 2017 dosiahlo príjmy 14 014 mil. eur, výdavky  
15 234 mil. eur a schodok 1 220 mil. eur. Skutočný schodok ŠR bol v porovnaní so zákonom rozpočtovanou sumou  
nižší o 773,1 mil. eur a pri zachovaní pozitívneho tempa makroekonomického vývoja a konsolidačného úsilia je možné  
dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2020.  
NKÚ SR z pohľadu hodnotenia rozpočtových kapitol a výdavkov ŠR na realizáciu programov za rok 2017  
kontrolnou a analytickou činnosťou zistil, že zámery rozpočtovej politiky vo vybraných oblastiach sa podarilo naplniť  
mimo zámerov v oblasti zdrojov EÚ a spolufinancovania zo ŠR. Negatívne sa prejavil/a:  
vývoj nákladov na správu okresných úradov, ktoré medziročne stúpli o 5 833 tis. eur a rastú už tri roky po sebe  
a nedochádza tak k úsporám na ich správu, ktoré boli jedným z cieľov reformy ESO;  
priemerný počet vybavených vecí v sledovaných agendách pripadajúcich na jedného sudcu bol 281. Skutočnosť  
výrazne zaostala za stanoveným plánom 525 vybavených vecí. MS SR sa nepodarilo dosiahnuť ani cieľ v počte  
vymožených pohľadávok, keď sa skutočne dosiahlo 41,6 %, namiesto plánovaných 61 % vymožených pohľadávok  
3
 
nedostatok kvalitného a aktuálneho učebného materiálu pre základné a stredné školy. MŠVVŠ SR si stanovilo pre  
rok 2017 plán zabezpečiť nákup 50 nových titulov učebníc pre všetky druhy a typy základných a stredných škôl.  
V skutočnosti sa nepodarilo nakúpiť ani jeden nový titul a rezort školstva iba aktualizoval existujúce učebnice  
v počte 14 titulov;  
nedostatočná účinnosť čerpania prostriedkov na zvyšovanie vzdelanostnej úrovne príslušníkov MRK, kde bolo od  
roku 2009 použitých viac ako 58 mil. eur z OP Vzdelávanie a deti z MRK dosahujú stále nelichotivé štatistiky a to  
nielen vo výsledkoch testovania vedomostnej úrovne žiakov, ale aj v predčasnom ukončovaní školskej dochádzky;  
veľmi nízky záujem študentov, stredných škôl a zamestnávateľov o vstup do systému duálneho vzdelávania.  
Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti je do duálneho vzdelávania zapojených len približne 2 700 študentov a cieľom  
do roku 2020 je zapojenie 12 000 študentov, NKÚ SR upozorňuje na riziko nedodržania stanoveného cieľa  
a následnej nutnosti vrátiť finančné prostriedky EÚ;  
celkový stav záväzkov spolu na úrovni istiny dosiahol kumulatívne za sledované kategórie zdravotníckych  
zariadení a zdravotných poisťovní k 31.12.2017 sumu 1,46 mld. eur a medziročne sa zvýšil o 81,34 mil. eur.  
Najvyšší rast záväzkov zaznamenali zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti MZ SR (131,56 mil. eur). Tieto  
zariadenia zaznamenali aj najvyšší medziročný rast záväzkov po lehote splatnosti (132,08 mil. eur) na úroveň  
679,24 mil. eur;  
stav implementácie projektu e-zdravie, ktorého plná funkcionalita patrí medzi najdôležitejšie ciele z pohľadu rastu  
kvality v poskytovaní zdravotnej starostlivosti a fungovania systému. Celkové náklady na elektronizáciu  
slovenského zdravotníctva dosiahli 87,8 mil. eur k 31.12.2017. V priebehu roka 2017 dochádzalo k postupnému  
pripájaniu lekárov do prostredia e-zdravie. K 1.1.2018 bolo do systému e-zdravie aktívne pripojených  
1 510 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti;  
výška bežných výdavkov štátu na IT vo výške 301 mil. eur, ktoré boli prvýkrát vyššie ako kapitálové výdavky  
(125 mil. eur). Oproti roku 2016 vzrástli bežné IT výdavky o vyše 95 mil. eur, pričom najvýraznejší nárast bežných  
výdavkov zaznamenalo MF SR (36 mil. eur), nasledované MŠVVŠ SR (13 mil. eur) a ÚV SR (9 mil. eur).  
Naopak, pozitívne sa prejavila:  
dosiahnutá miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia, ktorá v roku 2017 dosiahla 18,1 %, čo je pod  
priemerom EÚ (23,5 %). SR sa tým výrazne priblížila k cieľu, ktorý si stanovila v rámci stratégie Európa 2020  
„Znížiť podiel populácie ohrozenej chudobou a sociálnym vylúčením na 17,2 % do roku 2020;  
účinnosť opatrení na riešenie dlhodobej nezamestnanosti stanovených v akčnom pláne na integráciu dlhodobo  
nezamestnaných. Aj keď sa opatrenia zavádzajú veľmi pomaly, miera dlhodobej nezamestnanosti v SR (5,1 %)  
postupne klesala a bola o 1,7 p. b. nad priemerom EÚ (3,4 %). Slovensko však patrí medzi krajiny EÚ s najvyšším  
podielom dlhodobo nezamestnaných na celkovom počte nezamestnaných. V rámci EÚ vyšší podiel dlhodobo  
nezamestnaných má len Grécko.  
Čistá finančná pozícia ako rozdiel medzi celkovým objemom príjmov, ktoré SR v roku 2017 z rozpočtu EÚ skutočne  
získala a finančnými prostriedkami, ktoré SR do rozpočtu EÚ odviedla, dosiahla sumu 682,9 mil. eur. V porovnaní  
s rokom 2016 to predstavuje medziročný pokles o viac ako 40 % a v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2017  
je to pokles o viac ako 60 %. Znamená to teda, že očakávania SR na čistú finančnú pozíciu, vyjadrené v schválenom  
rozpočte na rok 2017, sa naplnili len na 37 %.  
Napriek zapojeniu značného objemu prostriedkov alokácie do implementácie EŠIF (viac ako 80 %) sa tieto premietli  
do čerpania len v malej miere (10 %). Hlavným dôvodom je zdĺhavý a administratívne náročný proces, ktorý  
predchádza samotnému čerpaniu, a to počnúc od prípravy a vyhlásenia výziev/vyzvaní, hodnotiaceho procesu  
predložených žiadostí o nenávratný finančný príspevok, až po podpisy zmlúv s úspešnými uchádzačmi. Ide najmä  
o neprimerane časovo náročný proces verejného obstarávania.  
Hospodárenie územnej samosprávy dosiahlo na hotovostnej báze, podobne ako v roku 2016, tak aj v roku 2017,  
výrazný prebytok 457,3 mil. eur. Štruktúra tohto prebytku však bola odlišná. Kým v roku 2016 dosiahli prebytok nízkym  
čerpaním kapitálových výdavkov, v roku 2017 sa na prebytku podieľali finančné operácie. Plnenie finančných operácií  
na strane príjmov bolo oproti schválenému rozpočtu vyššie (najmä vďaka navýšeniu prostriedkov z predchádzajúcich  
rokov). Na strane výdavkových finančných operácií došlo oproti rozpočtu k nižšiemu čerpaniu výdavkov najmä na  
splácanie úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí domácim veriteľom. V metodike ESA 2010, v ktorej sa  
finančné operácie nevykazujú, dosiahli spolu obce a VÚC schodok 23,5 mil. eur.  
4
Ekonomický vývoj a rast zamestnanosti v roku 2017 mal pozitívny vplyv na rast príjmov obcí a VÚC z výnosu dane  
z príjmov fyzických osôb. V prípade obcí došlo aj k vyšším príjmom z jednotlivých kapitol ŠR v podobe grantov  
a transferov oproti schválenému rozpočtu.  
NKÚ SR po zohľadnení ekonomického rámca rozpočtového hospodárenia SR, hospodárenia VS v metodike  
ESA 2010, zámerov, cieľov a opatrení rozpočtovej politiky, vybraných štrukturálnych politík a hospodárenia územnej  
samosprávy  
nemá zásadné pripomienky  
k návrhu ŠZÚ SR za rok 2017, podľa ktorého:  
a) podiel schodku VS SR na HDP v metodike ESA 2010 podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 23.4.2018  
dosiahol 1,04 %;  
b) konsolidovaný dlh VS v metodike ESA 2010 podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 23.4.2018 dosiahol  
k 31.12.2017 sumu 43 226 mil. eur, čo predstavuje 50,9 % HDP;  
c) príjmy ŠR na hotovostnej báze dosiahli k 31. 12. 2017 sumu 14 014 mil. eur, výdavky 15 234 mil. eur a schodok  
1 220 mil. eur.  
Príjmy štátneho rozpočtu SR na hotovostnej báze dosiahli 14 014 mil. eur, výdavky 15 234 mil. eur a schodok  
1 220 mil. eur.  
Zároveň odporúča NR SR zobrať na vedomie, že schodok ŠR SR vykázaný v ŠZÚ SR za rok 2017 v sume  
1 220 mil. eur bol k 31.12.2017 krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov v hodnote  
1 145 mil. eur a finančnými zdrojmi z čerpania vládnych úverov v celkovej hodnote 75 mil. eur.  
5
1
Stanovisko k ekonomickému rámcu rozpočtového hospodárenia SR  
1.1 Ekonomický vývoj SR v kontexte vývoja európskej a globálnej ekonomiky  
Rok 2017 priniesol výrazné zrýchlenie rastu vo vyspelých ekonomikách. Globálna ekonomika vzrástla reálne  
o 3,8 %, čo v porovnaní s rokom 2016 predstavuje akceleráciu o 0,6 p. b. Ekonomický rast bol sprevádzaný aj rastom  
cien ropy, medziročne v priemere o 24 %, ale ich vývoj bol počas roka volatilný. Vývoj v eurozóne kopíroval globálny  
vývoj z hľadiska ekonomického rastu, keď reálny HDP eurozóny vzrástol o 2,4 % v roku 2017, čo predstavovalo  
zrýchlenie tiež o 0,6 p. b. v porovnaní s rokom 2016. Rast eurozóny prekonal pôvodné očakávania vďaka vývoju  
domáceho dopytu aj zahraničného obchodu, čo pramenilo jednak zo silnejúceho globálneho dopytu a tiež  
z monetárnych stimulov, v ktorých pokračovala ECB. Lepší ako očakávaný vývoj ekonomického rastu v eurozóne  
a rast cien komodít na svetových trhoch sa prejavil aj v náraste inflácie, ktorá dosiahla 1,5 % a priblížila sa tak k svojmu  
strednodobému cieľu.  
Napriek zrýchleniu rastu v eurozóne si výkonnosť slovenskej ekonomiky v roku 2017 udržala približne rovnaké  
tempo rastu ako v roku 2016. Reálny HDP vzrástol za rok 2017 o 3,4 %, čo je len o 0,1 p. b. viac ako v roku 2016.  
Rozpočtové hospodárenie SR sa tak vyvíjalo v podmienkach stabilného rastu slovenskej ekonomiky. Situácia na trhu  
práce prekonala očakávania, keď sa počet nezamestnaných za rok 2017 znížil na nové historické minimum.  
V porovnaní s rokom 2016 počet nezamestnaných poklesol o približne 42 tis. osôb na 224 tis. osôb a miera  
nezamestnanosti tým klesla na 8,1 %. Zrýchlil sa aj rast miezd na 4,6 % medziročne a aj vďaka priaznivému vývoju na  
trhu práce bola spotreba domácností najsilnejším prispievateľom k rastu ekonomiky. V roku 2017 nastal v nadväznosti  
na vývoj externého prostredia aj obrat vo vývoji spotrebiteľských cien. Po troch rokoch, v ktorých dominovala deflácia,  
sa obnovil inflačný charakter domáceho makroekonomického prostredia. Hladina spotrebiteľských cien medziročne  
stúpla o 1,3 % a to predovšetkým v dôsledku rastu cien potravín, keďže primárnym zdrojom tlaku na rast cien boli  
nákladové faktory.  
1.2 Základné ekonomické ukazovatele SR  
Makroekonomické predpoklady rozpočtu VS na rok 2017 vychádzali z prognózy Výboru pre  
makroekonomické prognózy zo 14.9.2016.  
Ukazovateľ (rast v %, ak nie je uvedené inak)  
a
2016  
1
Skutočnosť 2017 Prognóza 2017  
Rozdiel  
4=2-3  
2
3
Hrubý domáci produkt  
HDP, s.c. (Y o Y zmena)  
HDP, b.c. (mld. eur)  
Súkromná spotreba  
Súkromná spotreba, b.c  
Vládna Spotreba  
Fixné investície  
Export tovarov a služieb  
Import tovarov a služieb  
3,32  
80,96  
2,65  
2,30  
1,60  
-8,30  
6,24  
3,73  
3,41  
84,99  
3,72  
5,10  
0,20  
3,20  
4,30  
3,90  
3,53  
83,99  
2,50  
3,41  
1,70  
4,00  
5,77  
4,90  
-0,12  
0,99  
1,22  
1,69  
-1,50  
-0,80  
-1,47  
-1,00  
Trh práce  
Zamestnanosť (podľa podnikového výkazníctva)  
Priemerná mesačná nominálna mzda  
Priemerná mesačná reálna mzda  
Miera nezamestnanosti (VZPS)  
Zamestnanosť celková tis. osôb  
Inflácia  
2,80  
3,28  
3,82  
9,65  
2 492,10  
1,50  
4,61  
3,30  
8,16  
2 530,70  
1,47  
3,52  
2,57  
8,51  
n
0,03  
1,08  
0,73  
-0,36  
n
Index spotrebiteľských cien (CPI)  
Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP)  
-0,52  
-0,50  
1,31  
1,70  
0,90  
n
0,41  
n
Zdroj: ŠZÚ, Zasadnutie výboru pre makroekonomické prognózy september 2016, ŠÚ SR  
Jedným z faktorov odchýlok skutočného vývoja reálnych ukazovateľov oproti prognóze Výboru bol aj  
podhodnotený odhad rastu cenovej hladiny, keďže inflácia vzrástla oproti predpokladom rýchlejšie o 0,4 p. b.  
Najvýraznejšie rozdiely v porovnaní s očakávaniami sa prejavili vo vývoji vládnej spotreby a v zahraničnom obchode.  
Vládna spotreba sa medziročne takmer nezmenila, jej rast stagnoval na 0,2 %, pričom Výbor prognózoval rast na  
úrovni 1,7 %. Nadhodnotený bol aj vývoj oboch zložiek zahraničného obchodu, z toho odhad exportu bol nadhodnotený  
výraznejšie. Export vzrástol pomalšie v porovnaní s prognózou o takmer 1,5 p. b., import o 1 p. b., čo sa v konečnom  
dôsledku premietlo do nižšieho príspevku čistého exportu k rastu HDP. Na druhej strane, podobne ako  
6
 
 
 
v predchádzajúcom roku, sa miera nezamestnanosti znížila výraznejšie než predpokladala prognóza. Súvisiaci rast  
nominálnych a reálnych miezd tiež prekročil očakávania Výboru pre makroekonomické prognózy. Lepší než očakávaný  
vývoj na trhu práce vyústil do rýchlejšieho rastu súkromnej spotreby ako sa pôvodne očakávalo. Okrem pozitívneho  
vplyvu trhu práce na vývoj spotreby domácností k rastu HDP prispeli aj fixné investície, ktoré však nedosiahli pôvodné  
očakávania.  
Porovnanie prognózy Výboru pre makroekonomického prognózy a skutočnosti za rok 2017  
Skutočnosť 2017  
Zasad. Sep.2016 odhad 2017  
-0,12  
1,22  
% medziročné tempá rastu  
HDP, s.c. (YoY zmena)  
Súkromná spotreba, s.c.  
Súkromná spotreba, b.c  
1,69  
-1,50  
Vládna Spotreba, s.c.  
Fixné investície, s.c.  
-0,80  
-1,47  
Export tovarov a služieb, s.c.  
Import tovarov a služieb, s.c.  
Zamestnanosť (podnikové výkazníctvo)  
Priem. mesač. nominálna mzda  
Priem. mesač. reálna mzda  
Miera nezamestnanosti (VZPS)  
Index spotrebiteľských cien (CPI)  
-1,0  
1,08  
0,03  
0,73  
-0,36  
0,41  
2,00  
Zdroj: ŠZÚ, Zasadnutie výboru pre makroekonomické prognózy september 2016, ŠÚ SR  
0,00  
4,00  
6,00  
8,00  
Slovenská ekonomika vzrástla za rok 2017 reálne o 3,4 %, čo je prírastok o 0,1 p. b vyšší než  
v roku 2016. K rastu HDP v roku 2017 prispel domáci aj zahraničný dopyt. Dynamika rastu domáceho dopytu sa  
zrýchlila zásluhou spotrebiteľského a investičného dopytu, dopyt verejného sektora totiž rast domáceho dopytu tlmil.  
Pozitívnym javom je najmä skutočnosť, že rast spotrebiteľského dopytu sa vlani zrýchlil (spotreba domácností vzrástla  
medziročne o 3,7 %), a to napriek obnoveniu rastu cien na spotrebiteľskom trhu. Pokiaľ ide o investičný dopyt, jeho  
rast sa síce oživil, ale za očakávaniami značne zaostal. K oživeniu investičného dopytu pomohla najmä veľmi nízka  
báza pre medziročné porovnávanie, keďže čerpanie eurofondov je stále slabé. Tlmiaci vplyv na jeho rast pramenil totiž  
vo verejnom sektore, v ktorom tvorba hrubého fixného kapitálu v b. c. medziročne klesla o 1,3 %. Vo všetkých ostatných  
sektoroch medziročne vzrástla – napr. vo finančných korporáciách až o 13,9 %, v nefinančných korporáciách o 6,1 %.  
Spomalenie rastu vládnej spotreby bolo výsledkom jej pretrvávajúceho medziročného poklesu, ktorý začal už  
vo 4. štvrťroku 2016 a trval štyri štvrťroky po sebe. Zopakoval sa teda aj v 1. - 3. štvrťroku 2017, kedy úroveň dopytu  
verejného sektora medziročne poklesla v priemere o 1,0 %. Vo 4. štvrťroku 2017 sa však jeho rast oživil, vďaka čomu  
zaznamenala vládna spotreba celoročne nepatrný rast. Faktorom, ktorý tlmil rast vládnej spotreby v priebehu minulého  
roka, boli naturálne sociálne transfery. Ich úroveň v bežných cenách sa totiž oproti roku 2016 nezmenila. Druhým  
zdrojom rastu výkonnosti slovenskej ekonomiky bolo saldo zahraničného obchodu, ktoré dosiahlo svoje historické  
maximum v s. c., a to aj napriek miernejšiemu rastu exportu tovarov a služieb než očakávala prognóza Výboru pre  
makroekonomické prognózy.  
Medzinárodné porovnanie HDP merané na základe parity kúpnej sily v roku 2017 (na 1 obyvateľa v eur)  
92 800  
100 000  
80 000  
60 000  
42 000  
32 700  
40 000  
21 000  
18 100  
15 600  
12 600  
12 100  
20 000  
7 100  
0
LU IE DK SE NL AT FI DE BE UK FR EU EU IT ES MT CY SI PT CZ EE EL SK LV LT HU PL HR RO BG  
19 28  
Zdroj: Eurostat,  
Z hľadiska medzinárodného porovnania výkonnosti ekonomík meranej na základe parity kúpnej sily  
v roku 2017 sa Slovensko v rámci krajín V4+2 umiestnilo za Rakúskom, Slovinskom a Českou republikou, ale pred  
Maďarskom a Poľskom.  
7
V roku 2017 nastal očakávaný obrat vo vývoji úhrnnej cenovej hladiny. Potvrdili sa tak tendencie  
z decembra 2016, kedy ceny medziročne vzrástli po 35 mesiacoch poklesu alebo stagnácie. Počas roka 2017 sa  
úroveň spotrebiteľských cien na medziročnej báze zvýšila v priemere o 1,3 %. K návratu inflácie prispeli  
v roku 2017 najmä ceny potravín, ktoré boli oproti predchádzajúcemu roku drahšie v priemere až o 4,2 %. Regulované  
ceny totiž rast celkovej inflácie tlmili, pretože opäť poklesli (štvrtý rok po sebe). Tlak na rast cien vytvárali predovšetkým  
nákladové faktory, ktoré súviseli s rastom cien dovozu, aj vo vzťahu k rastu cien potravinárskych komodít a pohonných  
látok, ale aj silnejší spotrebiteľský dopyt, ktorý súvisel s priaznivým vývojom na trhu práce.  
Pozitívny vývoj na trhu práce pokračoval aj v roku 2017. Zásluhou silného rastu dopytu na trhu práce stúpla  
celková zamestnanosť v hospodárstve na novú, historicky najvyššiu úroveň. V metodike ESA 2010 vzrástla  
zamestnanosť v SR medziročne o 2,2 % na približne 2 372 tis. osôb. S rastom počtu zamestnaných osôb poklesol  
aj počet nezamestnaných, ktorý sa v priemere za rok 2017 znížil na 224 tis. osôb, čo predstavovalo medziročné  
zníženie o 15,8 %. To vyústilo do zníženia miery nezamestnanosti o 1,5 p. b. na úroveň 8,1 %. Miera nezamestnanosti  
sa tak udržala pod priemernou úrovňou krajín eurozóny (9,1 %). Napriek priaznivému vývoju ukazovateľov  
zamestnanosti a nezamestnanosti na úrovni celej SR, na úrovni regiónov stále pretrvávajú značné rozdiely. Regionálne  
rozdiely sú charakteristické aj pre vývoj miezd. Priemerná mesačná nominálna mzda v hospodárstve vzrástla  
v minulom roku o 4,6 % a dosiahla v priemere 954 eur. Rast priemernej mesačnej nominálnej mzdy v hospodárstve sa  
tak oproti roku 2016 zrýchlil o 1,4 p. b.  
Vyššie uvedené charakteristiky makroekonomického vývoja hodnotí NKÚ SR ako pozitívne východiská pre  
príjmovú stránku verejných rozpočtov v roku 2017. Zároveň sú predpokladom dosiahnutia cieľov týkajúcich sa schodku  
verejnej správy, dlhu verejnej správy a hotovostného schodku štátneho rozpočtu.  
2
Stanovisko k hospodáreniu verejnej správy v metodike ESA 2010  
Podľa metodiky ESA 2010 sa predbežné výsledky hospodárenia VS za predchádzajúci rok predkladajú  
Eurostatu vždy do 1. apríla bežného roka a definitívne vždy do 1. októbra bežného roka. Vysvetlením je nevyhnutnosť  
vykonania auditov finančných výkazov a získanie definitívnych údajov o časovom rozlíšení daní a poistných odvodov  
predovšetkým zo strany FR SR, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Pre definitívne výsledky hospodárenia  
VS za predchádzajúci rok je rozhodujúce stanovisko a notifikácia Eurostatu k výsledkom zaslaným do 1. októbra  
bežného roka.  
2.1 Saldo verejnej správy v metodike ESA 2010  
Saldo rozpočtu VS na HDP v metodike ESA 2010 dosiahlo za rok 2017 podľa predbežných výsledkov  
hospodárenia VS úroveň -1,04 % HDP, čo je o 0,25 % HDP menej oproti rozpočtovanému schodku na úrovni  
1,29 % HDP. Skutočný schodok rozpočtu VS bol v porovnaní so zákonom rozpočtovanou sumou nižší o 199 mil. eur  
a v porovnaní s rokom 2016 prišlo k jeho zníženiu o 907 mil. eur, t. j. o 50,64 %. NKÚ SR konštatuje, že na základe  
predbežných výsledkov bol hlavný cieľ rozpočtu VS splnený.  
Podľa akruálnych výsledkov hospodárenia dosiahli v roku 2017 príjmy VS výšku 33 359 mil. eur, výdavky VS  
predstavovali 34 243 mil. eur.  
Vývoj schodku VS na akruálnej báze v rokoch 2016 a 2017:  
Ukazovateľ  
(v mil. eur, ak nie je uvedené inak)  
2016  
2017  
2017  
Index  
(v %)  
5=3/1*100  
105,7  
102,7  
49,4  
Podiel  
(v %)  
6=3/2*100  
100,1  
99,5  
Rozdiel  
Skutočnosť Rozpočet Skutočnosť  
1
2
3
4=3-2  
36  
-163  
199  
0,25  
0,49  
0,00  
994  
-0,57  
-0,82  
Príjmy spolu  
Výdavky spolu  
Schodok  
31 566  
33 357  
-1 791  
-2,21  
-1 557  
-1,93  
80 958  
38,99  
41,20  
33 323  
34 406  
-1 083  
-1,29  
-1 083  
-1,29  
83 991  
39,67  
40,96  
33 359  
34 243  
-884  
-1,04  
-1 083  
-1,29  
84 985  
39,25  
40,29  
81,6  
80,7  
100,0  
100,0  
101,2  
98,9  
Schodok k HDP (v%)  
Cieľový schodok RVS v mil. eur  
Cieľový schodok RVS v % HDP  
HDP v b.c.  
Príjmy spolu (% HDP)  
Výdavky spolu (% HDP)  
Zdroj: MF SR, Eurostat, Návrh ŠZÚ 2017  
47,1  
69,6  
66,8  
105,0  
100,7  
97,8  
98,0  
8
 
 
Medzinárodné porovnanie sáld VS v roku 2017 (% HDP)  
6,0  
4,0  
1,6  
2,0  
0,0  
0,0  
-0,7  
-2,0  
-4,0  
-1,0 -1,0  
-0,9  
-1,7  
-2,0  
MT CY CZ LU DE SE NL DK BG HR EL LT SI IE EE LV FI AT EU BE EU SK PL UK HU IT FR RO PT ES  
% HDP  
19  
28  
Zdroj: Eurostat  
Z hľadiska medzinárodného porovnania vývoja salda VS v roku 2017 sa Slovensko nachádzalo približne  
na priemernej úrovni EÚ. V rámci krajín V 4+2 lepšie hospodárila Česká republika, Slovinsko a Rakúsko.  
Hodnotenie strednodobého rozpočtového cieľa  
Fiškálna politika SR podlieha od roku 2014 pravidlám preventívnej časti Paktu stability a rastu, ktorá  
požaduje postupné znižovanie štrukturálneho salda až do dosiahnutia strednodobého rozpočtového cieľa  
(MTO).  
MF SR odhaduje štrukturálny deficit SR v roku 2017 na úrovni 1,1 % HDP. Medziročná konsolidácia tak  
prekročila požadované konsolidačné úsilie (0,5 % HDP). Požadované medziročné konsolidačné úsilie v tomto roku sa  
tým znižuje len na 0,1 %. Tento vývoj dáva predpoklady pre dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa v rokoch  
2019 a 2020.  
Vývoj konsolidačného úsilia v rokoch 2016 až 2020 (ESA 2010, % HDP):  
Konsolidačné úsilie  
1. Saldo VS  
2. Cyklická zložka  
3. Jednorazové efekty  
4. Štrukturálne saldo (1-2-3)  
5. Konsolidačné úsilie  
p.m. požadovaná konsolidácia podľa EK  
Zdroj: MF SR  
2016  
-2,21  
2017  
-1,04  
2018  
-0,80  
2019  
-0,32  
2020  
0,0  
0,4  
0,0  
-0,1  
0,0  
-2,0  
0,75  
0,25  
0,0  
0,0  
-1,1  
1,0  
0,5  
0,2  
0,0  
-1,0  
0,1  
0,4  
0,0  
-0,75  
0,3  
-0,4  
0,3  
(MTO)  
0,5 0,5 (MTO)  
Štruktúra salda verejnej správy  
Podľa metodiky ESA 2010 sú subjekty, ktoré ovplyvňujú saldo VS, právnické osoby zapísané v registri  
organizácií, ktorý je vedený ŠÚ SR.  
Prehľad o štruktúre deficitu na akruálnej báze podľa jednotlivých subjektov verejnej správy za roky 2015 až 2017  
a rozdiel skutočnosti s rozpočtom na rok 2017:  
Skutočnosť  
Rozpočet  
2017  
Rozdiel  
(S R)  
423 095  
Subjekt verejnej správy (v tis. eur)  
2015  
2016  
2017  
Štátny rozpočet1)  
-1 487 767 -2 251 062 -1 299 214 -1 722 309  
Príspevkové organizácie ústrednej správy  
Štátne fondy  
Eximbanka SR  
526  
232 756  
-2 033  
34 299  
188 250  
9 344  
32 968  
191 964  
1 075  
-14 146  
255 572  
100  
47 114  
-63 608  
975  
Obchodné spoločnosti štátu  
z toho:  
-755 226  
78 967  
-94 655  
46 346  
-141 001  
MH Manažment, a.s.  
MH Invest, s.r.o.  
MH Invest II, s.r.o.  
JAVYS, a.s.  
Železnice SR  
-849 265  
-
-47 029  
10 372  
-20 533  
12 150  
47 650  
-17 018  
98 481  
47 302  
-27 569  
24 959  
23 455  
5 008  
-94 644  
10 483  
-37 261  
21 381  
-3 950  
-23 619  
24 959  
23 455  
5 008  
-94 644  
14 739  
-90 270  
21 203  
0
0
0
-
17 419  
-16 044  
22 777  
16 518  
-3 324  
0
Železničná spoločnosť Slovensko, a. s.  
Národná diaľničná spoločnosť, a. s.  
Verejné vysoké školy  
-4 256  
53 009  
178  
9
Skutočnosť  
2016  
Rozpočet  
2017  
Rozdiel  
(S R)  
Subjekt verejnej správy (v tis. eur)  
2015  
2017  
Zdravotnícke zariadenia ústrednej správy  
Ostatné subjekty ústrednej správy  
Územná samospráva  
-70 877  
-15 796  
-74 645  
-29 466  
-33 393  
68 508  
-1 450  
60 649  
-31 943  
7 859  
Obce a ich rozpočtové organizácie  
Vyššie územné celky a ich rozpočtové organizácie  
Príspevkové organizácie obcí  
Príspevkové organizácie VÚC  
Dopravné podniky  
64 558  
58 123  
4 568  
5 082  
-11 672  
3 146  
348 274  
84 308  
11 906  
931  
12 612  
3 971  
-7 722  
-15 735  
7 756  
-5  
-4 634  
-1 883  
3 937  
123 515  
109 903  
1 035  
1 963  
3 420  
281  
-131 237  
-125 638  
6 721  
-1 968  
-8 054  
-2 164  
3 937  
Zdravotnícke zariadenia miestnej samosprávy  
Ostatné subjekty miestnej samosprávy  
Fondy sociálneho zabezpečenia  
Sociálna poisťovňa  
Verejné zdravotné poistenie  
Schodok verejnej správy spolu  
% z HDP  
-2 553  
-2 523  
0
-224 034  
53 664  
-2 150 859 -1 790 659  
-2,73 -2,21  
-180 428  
-72 699  
84 935  
160 253  
-884 464 -1 083 488  
-1,04 -1,29  
36 889  
14 566  
48 046  
145 687  
199 024  
0,25  
Zdroj: MF SR  
1) Vrátane štátnych finančných aktív, mimorozpočtových účtov a salda účtu štátneho dlhu  
Z prehľadu hospodárenia jednotlivých subjektov verejnej správy je zrejmé, že najvýraznejšie sa na znížení  
schodku verejnej správy podieľal ŠR. Vysoký pozitívny rozdiel medzi skutočnosťou a rozpočtom bol spôsobený  
výrazne nižším čerpaním výdavkov oproti rozpočtu. Okrem štátneho rozpočtu došlo k zníženiu schodku verejnej správy  
oproti rozpočtu najmä vďaka fondom sociálneho zabezpečenia. Predovšetkým vďaka nárastu počtu ekonomicky  
aktívnych obyvateľov a prijatým opatreniam v systéme verejného zdravotného poistenia došlo k nárastu príjmov  
a následnému zníženiu schodku oproti rozpočtu o 145 687 tis. eur.  
K schodku najviac prispeli v roku 2017 obchodné spoločnosti štátu. Predovšetkým ŽSR z dôvodu poklesu  
pohľadávok (inkaso pohľadávky voči MDV SR ako kompenzácie finančných dopadov pre nákladných dopravcov)  
a NDS, a. s. z dôvodu nižšieho čerpania dotácií.  
Územná samospráva sa na zvýšení salda podieľala sumou 18 286 tis. eur. Najmä obce a VÚC vykázali  
značný rozdiel medzi schváleným rozpočtom a skutočnosťou a spolu dosiahli schodok 23 457 tis. eur. Pri vykazovaní  
na hotovostnej báze dosiahli spolu obce a VÚC prebytok 457 345 tis. eur. Veľký rozdiel bol spôsobený vylúčením  
finančných operácií a časového rozlíšenia, ktoré sa v metodike ESA 2010 nevykazuje.  
2.2 Príjmy a výdavky verejnej správy  
2.2.1 Príjmy verejnej správy  
Celkové príjmy VS boli v roku 2017 rozpočtované vo výške 33 322,9 mil. eur. Skutočné príjmy dosiahli výšku  
33 359 mil. eur, čo bolo o 36 mil. eur viac oproti plánovanému rozpočtu, t. j. o 0,1 %. Medziročne celkové príjmy rástli  
o 1 790 mil. eur (o 5,7 %). Pozitívny vplyv na rast príjmov mal vývoj vo výbere daňových a odvodových príjmov.  
Naopak, negatívne sa prejavil pokles čerpania grantov a transferov, ktoré dosiahli úroveň 796,1 mil. eur, čo je  
nižšie o 265,2 mil. eur oproti plánovanému rozpočtu. Pokles čerpania grantov a transferov súvisí  
s pomalým čerpaním prostriedkov z európskych fondov. Príjem z grantov a transferov poklesol aj oproti  
predchádzajúcemu roku, o 81,9 mil. eur. V roku 2015 príjem z grantov a transferov predstavoval objem 5 530 mil. eur  
najmä v dôsledku ukončovania 2. programového obdobia.  
Výnos z nedaňových príjmov bol ovplyvnený najmä poklesom príjmov z predaja emisných kvót, nenaplnili sa  
rozpočtované príjmy z poplatku za udržiavanie núdzových zásob ropy. Pokles príjmov nastal aj pri výnose z predaja  
kapitálového majetku, ktorý dosiahol úroveň 12 mil. eur, čo je o 39,1 mil. eur menej ako predpokladal rozpočet.  
Výpadok bol tvorený najmä nerealizovaním predaja majetku MV SR (výpadok 32,4 mil. eur).  
Vývoj daňových a odvodových príjmov VS v rokoch 2016 až 2017:  
Rozpočet Skutočnosť  
Podiel  
(v %)  
Skutočnosť  
Rozdiel  
Príjmy VS (ESA 2010, v tis. eur)  
Rozdiel  
2016  
2017  
2017  
5=3/1*100  
a
Príjmy spolu*  
Daňové príjmy  
1
2
3
4=3-1  
6=3-2  
36 053  
-250 041  
31 566 369 33 322 979  
14 573 651 15 594 230  
33 359 032 1 792 663  
15 344 189 770 538  
105,7  
105,3  
10  
 
 
Rozpočet Skutočnosť  
Podiel  
(v %)  
5=3/1*100  
101,7  
107,4  
108,1  
94,9  
Skutočnosť  
Rozdiel  
Príjmy VS (ESA 2010, v tis. eur)  
Rozdiel  
2016  
2017  
2017  
a
1
2
3
4=3-1  
98 427  
6=3-2  
Bežné dane z dôchodkov a majetku  
Daň z príjmov fyzických osôb  
DPFO zo závislej činnosti  
DPFO z podnikania  
5 953 803 6 455 789  
2 678 999 2 802 818  
2 541 925 2 668 252  
6 052 230  
2 876 845 197 846  
2 746 625 204 700  
-403 559  
74 027  
78 373  
-4 500  
137 074  
134 566  
130 066  
-7 008  
Daň z príjmov právnických osôb  
Odvod z reg. odvetví  
Daň z príjmov vyberaná zrážkou  
Dane z majetku a iné  
2 706 070 2 984 287  
2 559 866 -146 204  
94,6  
135,2  
99,6  
-424 421  
-45 265  
-11 593  
3 446  
123 000  
179 211  
111 006  
155 517  
211 600  
190 024  
111 367  
155 693  
166 335  
178 431  
114 813  
155 940  
43 335  
-780  
3 807  
423  
103,4  
100,3  
107,8  
109,9  
103,5  
103,0  
105,7  
103,8  
105,9  
109,1  
107,9  
111,7  
106,8  
Ostatné dane a poplatky  
Dane z produkcie a dovozu  
Daň z pridanej hodnoty  
Spotrebné dane  
Z minerálnych olejov  
Z tabaku a tabakových výrobkov  
Dane z majetku a iné  
Ostatné dane a poplatky  
FSZP spolu  
247  
8 619 848 9 138 441  
5 418 761 5 759 704  
2 173 885 2 259 753  
1 194 246 1 215 702  
9 291 959 672 111  
5 957 889 539 128  
153 518  
198 185  
-8 865  
13 840  
-21 831  
4 151  
-39 953  
294 819  
169 203  
125 616  
44 778  
2 250 888  
1 229 542  
710 688  
245 895  
837 287  
77 003  
35 296  
38 607  
9 000  
672 081  
236 895  
790 307  
732 519  
241 744  
877 240  
46 980  
9 565 583 10 138 137  
6 584 340 6 934 675  
2 981 243 3 203 462  
24 139 233 25 732 367  
10 432 956 867 373  
7 103 878 519 538  
3 329 078 347 835  
25 777 145 1 637 912  
Sociálna poisťovňa  
Zdravotné poisťovne  
Spolu daňové a odvodové príjmy  
Zdroj: MF SR, Strednodobá prognóza daňových príjmov, feb.2018, RVS 2016, Návrh ŠZÚ 2017  
*na akruálnej báze  
Hlavným dôvodom rastu daňových a odvodových príjmov bol rast ekonomiky a rýchle tempo tvorby nových  
pracovných miest. Najrýchlejší medziročný rast zaznamenali odvodové príjmy (o 9,1 %), dane z produkcie a dovozu  
(o 7,8 %), najpomalšie rástli bežné dane z dôchodkov a majetku, ktoré zaznamenali len 1,7 % rast.  
Príspevky na sociálne zabezpečenie dosiahli úroveň 10 432,9 mil. eur, čo predstavuje rast oproti  
plánovanému rozpočtu o 294,8 mil. eur. V medziročnom porovnaní sa vybralo na odvodoch o 867,3 mil. eur viac ako  
v roku 2016. Na rast príjmov z odvodov prispelo aj zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu pri sociálnych  
odvodoch, resp. jeho zrušenie pri zdravotných odvodoch. NKÚ SR konštatuje, že rast výberu odvodov na sociálne  
a zdravotné zabezpečenie mal rozhodujúci vplyv na pozitívny vývoj príjmov VS.  
V rozpočte verejnej správy na roky 2017 až 2019 je nad rámec prognózy schválenej VpDP zapracovaná aj  
legislatívna zmena týkajúca sa zrušenia maximálnych vymeriavacích základov pre zdravotné odvody. Uvedené  
opatrenie zvyšuje výnos zdravotných odvodov v rokoch 2017 až 2019 o 90 až 100 mil. eur. Zároveň znamená nižší  
výnos dane z príjmov právnických a fyzických osôb v celkovej sume 17 až 19 mil. eur.  
Daňové príjmy VS dosiahli úroveň 15 344,1 mil. eur, čo predstavuje pokles oproti plánovanému rozpočtu  
o 250 mil. eur. Vývoj bol ovplyvnený hlavne poklesom výberu dane z príjmov právnických osôb o 5,4 % oproti  
predchádzajúcemu roku. Daňové príjmy tak nenaplnili predpoklad rozpočtu a zaznamenali 1,6 % pokles oproti  
očakávaniam.  
Dane z produkcie a dovozu dosiahli úroveň 9 291,9 mil. eur, čo predstavuje rast oproti plánovanému rozpočtu  
o 153,5 mil. eur. V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli vyššie o 672 mil. eur. Vývoj ovplyvnil hlavne výnos dane  
z pridanej hodnoty v objeme 5 957 mil. eur, ktorý bol oproti plánovanému rozpočtu vyšší o 198,1 mil. eur, v porovnaní  
s predchádzajúcim rokom o 539,1 mil. eur. Rast zaznamenal aj výber dane z minerálnych olejov. Naopak, pokles nastal  
vo výbere dane z tabaku a tabakových výrobkov, ktorý dosiahol 710,6 mil. eur, čo je pokles o 21,8 mil. eur oproti  
plánovanému rozpočtu. (Výpadok výberu dane bol ovplyvnený zmenou legislatívy, ktorá upravila prechod  
zo zdaňovania množstva na zdaňovanie hmotnosti).  
Rast bežných daní z dôchodkov a majetku sa spomalil, dosiahli úroveň 6 052 mil. eur, čo je o 403 mil. eur  
menej oproti plánovanému rozpočtu. Výber daní ovplyvnil hlavne negatívny vývoj výberu dane z príjmov právnických  
osôb, ktoré dosiahli 2 559,8 mil. eur, prepadli sa tak oproti plánovanému rozpočtu o 424 mil. eur. (Podľa stanoviska  
MF SR výpadok spôsobilo spresnenie výsledkov za rok 2016 zaznamenané po schválení rozpočtu, ktoré tak neboli  
zapracované do návrhu RVS). V porovnaní s predchádzajúcim rokom ide takisto o pokles, keďže v roku 2017 sa na  
11  
dani vybralo o 146,2 mil. eur menej než v roku 2016. Vývoj výberu dane ovplyvnilo aj zníženie sadzby dane z príjmov  
pre právnické osoby z 22 % na 21 % platné od 1.1.2017. NKÚ SR konštatuje, že vývoj výberu dane z príjmov  
právnických osôb nezodpovedá vývoju rastu ekonomiky SR, ktorá dva roky po sebe rastie vyše 3 % tempom  
a výber dane napriek tomu stagnuje.  
Porovnanie vývoja príjmov podľa schváleného rozpočtu a skutočnosti za rok 2017 ( v tis. eur)  
Daňové príjmy spolu  
Dane z príjmov, ziskov a kap. majetku  
Daň z príjmov fyzických osôb  
Daň z príjmov právnických osôb  
Daň z pridanej hodnoty  
Spotrebné dane  
98,4 %  
93,7 %  
102,6 %  
85,3 %  
103,4 %  
99,6 %  
102,9 %  
FSZP spolu  
102,4 %  
Sociálna poisťovňa  
103,9 %  
Zdravotné poisťovne  
0
5 000 000  
10 000 000  
% medziročné tempá rastu  
15 000 000  
2017 RVS  
2017 Skutočnosť  
Zdroj: MF SR, Strednodobá prognóza daňových príjmov, feb.2018, RVS 2016, Návrh ŠZÚ 2017  
V porovnaní s RVS 2017 bol vybraný vyšší objem prostriedkov do Sociálnej poisťovne aj do zdravotných  
poisťovní, pričom spolu príspevky na sociálne zabezpečenie vzrástli o 2,9 %. Vyšší výber bol aj pri DPH (3,4 %)  
a dani z príjmov fyzických osôb (2,6 %). Daň z príjmov právnických osôb zaznamenala 14,7 % pokles oproti  
predpokladom RVS 2017.  
Rast príjmov z výberu DPH pokračuje, ovplyvňuje tak dva roky po sebe pozitívny vývoj na strane daní  
z produkcií a dovozu. Za vyšším výberom stojí hlavne vplyv rastúcej spotreby domácností (spotreba domácností rástla  
najrýchlejšie od krízy v roku 2008) a priaznivá situácia na trhu práce. Na rast efektívnej daňovej sadzby pozitívne  
vplývala aj kontrolná činnosť Finančnej správy a legislatívne zmeny (právna úprava pre zlučovanie obchodných  
spoločností).  
Vývoj efektívnej daňovej sadzby pri DPH v rokoch 2008 až 2017  
16,50%  
15,50%  
14,50%  
13,50%  
12,50%  
11,50%  
15,80%  
15,30%  
13,97%  
14,83%  
11,92%  
1Q2Q3Q4Q1Q2Q3Q4Q1Q2Q3Q4Q1Q2Q3Q4Q1Q2Q3Q4Q1Q2Q3Q4Q1Q2Q3Q4Q1Q2Q3Q4Q1Q2Q3Q4Q1Q2Q3Q4Q  
08 08 08 08 09 09 09 09 10 10 10 10 11 11 11 11 12 12 12 12 13 13 13 13 14 14 14 14 15 15 15 15 16 16 16 16 17 17 17 17  
EDS  
Dolny interval  
Horny interval  
EDS  
Zdroj: MFSR, IFP, NPR 2018  
Efektívna daňová sadzba v prípade DPH predstavuje podiel výnosu dane z pridanej hodnoty na daňovej  
základni. Hodnoty za rok 2017 indikujú, že efektivita výberu DPH prevýšila úroveň rokov 2008 a 2009 a priblížila sa  
k hranici 16 %. Ročný výber dane na DPH sa približuje k hranici 6 mld. eur, čo je najväčší výnos zo všetkých daní  
a v roku 2017 predstavoval 7,0 % na HDP. Preto by mal štát aj naďalej bojovať s daňovými únikmi a zvyšovať efektivitu  
výberu tejto dane.  
12  
Vývoj daňovej medzery na DPH v rokoch 2003 až 2017 ( % potenciálneho výnosu)  
45,0  
41,0  
38,2  
37,2  
40,0  
35,0  
30,0  
25,0  
20,0  
15,0  
35,6  
34,9  
32,3  
31,6  
31,4  
31,3  
28,3  
26,3  
26,6  
23,5  
21,5  
15,8  
2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017*  
% z potenciálnej DPH  
Zdroj: MFSR, IFP, PS 2018, *odhad  
Daňová medzera na DPH je definovaná ako rozdiel medzi potenciálnou DPH, ktorá by sa vybrala, ak by sa  
všetky ekonomické subjekty správali v súlade so zákonom a jeho výkladom vo forme, v akej bol prijatý a skutočne  
vybranou daňou. Vývoj daňovej medzery od roku 2012 klesá. V zmysle Programu stability na rok 2018 - 2020  
dodatočný prínos zlepšenej úspešnosti výberu DPH predstavoval 1,35 % HDP v roku 2017 oproti roku 2012. Daňová  
medzera v roku 2017 predstavovala 26,3 % z potenciálnej DPH, čo znamená, že výber DPH mohol byť reálne  
vyšší o 2 126 mil. eur.  
Medzinárodné porovnanie príjmov VS v roku 2017 (v % HDP)  
60,0  
48,4  
44,5  
50,0  
40,0  
30,0  
20,0  
10,0  
0,0  
43,1  
40,4  
39,6  
39,4  
FR FI DK BE SE EL AT IT EU HR DE HU LU NL SI PT MT CZ CY EE PL SK UK ES LT BG LV RO IE  
(19) (28)  
Zdroj: Eurostat  
Z hľadiska porovnania podielu príjmov VS v % HDP, v rámci krajín V 4+2, Slovensko sa s podielom 39,4 %  
nachádzalo na poslednej priečke, tesne pred Poľskom. Najvyšší podiel (48,4 %) dosiahlo Rakúsko, ktoré bolo  
nasledované Maďarskom, Slovinskom a Českou republikou.  
V roku 2017 NKÚ SR vykonal kontrolu zameranú na preverenie účinnosti opatrení politiky boja s podvodmi na DPH, ktorej  
účelom bolo získať primerané uistenie, že vybrané opatrenia, ktoré sú obsiahnuté v Akčnom pláne na efektívnejší boj EÚ proti  
daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, boli v rokoch 2012 - 2016 v Slovenskej republike účinne aplikované  
v boji proti podvodom na DPH a prispeli tak k postupnému zlepšovaniu efektívnej daňovej sadzby. Samostatnou časťou bola  
komplexná analýza jedného z opatrení – Národnej bločkovej lotérie a jej prínosov v rokoch 2013 až 2016.  
MF SR a ani FR SR nevyhodnocovalo účinnosť opatrení vyplývajúcich z Akčného plánu a nekvantifikovalo náklady zavedených  
opatrení.  
NKÚ SR konštatuje, že výpočet daňovej medzery, prezentovaný v strategických materiáloch MF SR, zodpovedá daňovej  
medzere v zmysle medzinárodnej metodiky. Existuje však nesúlad v názvosloví medzi touto aplikovanou metodikou a  
poslednou zverejnenou slovenskou verziou výpočtu daňovej medzery. NKÚ SR odporúča zverejniť aktualizovanú slovenskú  
verziu metodiky vykazovania daňovej medzery, aby obsahovo aj formálne korešpondovala s údajmi prezentovanými v  
strategických materiáloch.  
NKÚ SR v rámci kontroly vykonalo kvantifikáciu jedného z opatrení v boji proti daňovým podvodom a to účinnosti kontrol  
elektronických registračných pokladníc (ERP). Na základe výsledkov odhadu pomocou metódy panelovej regresie  
kvantifikovalo, že zvýšená efektivita kontrol ERP priniesla navyše na vlastnej daňovej povinnosti približne 3,5 mil. eur ročne v  
priemere za obdobie rokov 2012 2016.  
13  
2.2.2 Výdavky verejnej správy  
Celkové skutočné výdavky rozpočtu verejnej správy dosiahli v roku 2017 hodnotu 34 243 mil. eur, čo  
predstavuje pokles oproti plánovanému rozpočtu o 162,9 mil. eur. V porovnaní s predchádzajúcim rokom celkové  
výdavky vzrástli o 886 mil. eur (o 2,7 %). Podiel bežných výdavkov na celkových výdavkoch predstavuje 92,2 %  
a zvyšných len 7,8 % pripadá na kapitálové výdavky. Rast v čerpaní celkových výdavkov oproti roku 2016 súvisí  
s rastom kapitálových výdavkov, ktoré rástli o 2 354 mil. eur oproti roku 2016 a boli použité ako investičné prostriedky  
z predchádzajúcich rokov. Pomalšie tempo rastu výdavkov pozitívne ovplyvnilo aj nižšie čerpanie prostriedkov  
z európskych fondov vďaka čomu klesli výdavky na spolufinancovanie.  
Celkovo možno konštatovať, že výdavky rástli pomalším tempom než príjmy rozpočtu. Vývoj výdavkov tak  
viac prispel k zníženiu deficitu verejných financií.  
Vývoj výdavkov VS na akruálnej báze v rokoch 2016 až 2017:  
Výdavky VS (v tis. eur) Skutočnosť 2016  
RVS 2017 Skutočnosť 2017  
Rozdiel  
Podiel (v %) Rozdiel  
5=3/1*100 6=3-2  
a
1
2
3
4=3-1  
33 357 028 34 406 467  
33 026 579 31 150 947  
330 449 3 255 520  
34 243 496  
31 558 844  
2 684 652  
886 468  
-1 467 735  
2 354 203  
102,7 -162 971  
95,6 407 897  
812,4 -570 868  
Výdavky spolu:  
Bežné výdavky  
Kapitálové výdavky  
Zdroj: ŠZÚ 2017  
Medzinárodné porovnanie výdavkov VS v roku 2017 (% HDP)  
60,0  
40,0  
20,0  
0,0  
49,1  
46,5  
43,1  
41,2  
40,4  
38,8  
FR FI BE DK AT SE IT EL EU HU PT HR DE SI LU NL PL UK ES SK EE CZ CY LT MT BG RO LV IE  
(19) (28)  
Zdroj: Eurostat  
Z hľadiska porovnania podielu výdavkov VS na HDP v rámci krajín V 4+2 sa Slovensko s podielom  
40,4 % HDP umiestnilo za Poľskom, Slovinskom, Maďarskom a Rakúskom, ale pred Českou republikou. Najvyšší  
podiel dosiahlo Rakúsko – 49,1 % HDP.  
2.3 Stanovisko k dlhu verejnej správy  
Ku koncu roka 2017 dosiahol hrubý dlh verejnej správy výšku 50,86 % HDP. Medziročne sa dlh v pomere  
k HDP znížil o 0,96 %, a to najmä pozitívnym vplyvom hospodárskeho rastu (rast HDP spôsobil medziročne zníženie  
dlhu VS o 2,4 p. b.), nižšej potrebe financovať hotovostný deficit dosiahnutím primárneho prebytku a spätným  
odkúpením štátnych dlhopisov. Maastrichtský dlh verejnej správy dosiahol k 31.12.2017 hodnotu 43 226 498 tis. eur,  
čo predstavuje medziročné zvýšenie konsolidovaného dlhu o 1 173 255 tis. eur.  
Dlh verejnej správy v rokoch 2006 až 2017 (v mil. eur a % HDP)  
45 968  
50 000  
40 000  
30 000  
20 000  
10 000  
65,0  
55,0  
45,0  
35,0  
25,0  
43 226  
42 053  
17 431  
2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020  
RVS RVS RVS  
Hrubý dlh verejnej správy mil. eur  
Hrubý dlh verejnej správy % HDP  
mil.eur  
% HDP  
Zdroj: ŠZÚ SR  
Údaje o dlhu verejnej správy SR sú konsolidované, t. j. znížené o záväzky ARDAL voči ŠP a o vzájomné  
záväzky jednotlivých subjektov verejnej správy. Najvyšší podiel na financovaní dlhu k 31.12.2017 mali ŠD v sume  
14  
 
 
37 037 655 tis. eur a bankové úvery a iné záväzky v sume 5 969 984 tis. eur, z čoho 1 880 640 tis. eur predstavuje  
záväzok pripadajúci na SR z EFSF. Od roku 2013 klesá podiel dlhu VS k HDP štvrtý rok po sebe, v ktorom predstavoval  
54,7 % HDP.  
NKÚ SR konštatuje, že aj napriek opatreniam na jeho zníženie, ktoré MF SR zasiela NR SR, zostáva dlh  
verejnej správy od roku 2012 v sankčnom pásme podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti.  
Medzinárodné porovnanie verejných dlhov krajín EÚ-28 v roku 2017 z HDP (v % HDP)  
178,6  
200,0  
150,0  
100,0  
50,0  
86,7  
78,4  
73,6 73,6  
50,9 50,6  
34,6  
0,0  
EL IT PT BE ES CY FR UK EU AT HR SI HU IE DE FI NL MT SK PL SE LT LV DK RO ČR BG LU EE  
(19) (28)  
Zdroj: Eurostat  
Slovensko s verejným dlhom na úrovni 50,9 % HDP patrí pod priemer EÚ 28. V porovnaní krajín V4 +2 má  
nižší dlh len Česká republika (34,6 %) a Poľsko (50,6 %), Maďarsko a Slovinsko sú tesne pod priemerom EÚ. Rakúsky  
dlh predstavuje 78,4 % HDP.  
2.3.1 Štátny dlh  
Rozhodujúci objem z dlhu verejnej správy tvorí štátny dlh, ktorý je v správe MF SR a predstavuje k 31.12.2017  
objem 41 765 506 tis. eur. Celkový štátny dlh vzrástol v roku 2017 oproti minulému roku v absolútnom vyjadrení  
o 1 121 692 tis. eur, t. j. o 2,7 %, čo spôsobilo dlhové prefinancovanie schodku ŠR a získanie peňažných prostriedkov  
z emisií cenných papierov. MF SR získalo v roku 2017 na financovanie splatných záväzkov a zabezpečovanie likvidity  
ŠR finančné zdroje v celkovej menovitej hodnote 6 940 000 tis. eur (ŠD v sume 6 065 000 tis. eur, ŠPP v sume  
800 000 tis. eur a úvery vo výške 75 000 tis. eur).  
Vývoj nákladov na obsluhu štátneho dlhu v rokoch 2009 až 2017 dokumentuje nasledujúci graf:  
Náklady na obsluhu dlhu v rokoch 2009 až 2017 (v mil. eur)  
1 400,0  
1 200,0  
1 000,0  
800,0  
600,0  
400,0  
200,0  
0,0  
1 248,5  
1 280,9  
1 175,0  
1 165,6  
1 166,6  
1 159,9  
1 006,6  
864,1  
762,7  
2009  
2010  
2011  
2012  
2013  
2014  
2015  
2016  
2017  
Zdroj: ŠZÚ SR, kapitola VPS  
Vývoj nákladov na 1 euro dlhu v rokoch 2009 až 2017, v mil. eur  
0,035  
0,030  
0,025  
0,020  
0,033  
0,033  
0,033  
0,031  
0,031  
2010  
0,029  
2013  
0,028  
2015  
0,028  
2016  
0,027  
2017  
2009  
2011  
2012  
2014  
Zdroj: ŠZÚ SR, kapitola VPS  
Vzhľadom na lepšie úverové podmienky na finančných trhoch náklady na 1 euro dlhu klesajú stabilne  
od roku 2015. V roku 2017 predstavovali 0,027 mil. eur na 1 euro dlhu.  
15  
 
Vývoj dlhu v prepočte na 1 obyvateľa SR v rokoch 2006 až 2017, v eur  
10 000  
8 131  
7 874  
7 737  
7 610  
8 000  
6 000  
4 000  
2 000  
0
3 232  
2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2 017 2018 2019 2020  
RVS RVS RVS  
Zdroj: ŠZÚ SR, kapitola VPS  
Vývoj dlhu v prepočte na 1 obyvateľa neustále rastie, v roku 2017 predstavoval 7 874 eur .  
NKÚ SR na základe posúdenia charakteristík a plnenia parametrov dlhu konštatuje priebežné  
zabezpečovanie zámerov a cieľov definovaných stratégiou riadenia štátneho dlhu.  
2.3.2 Štruktúra dlhu verejnej správy  
Verejný dlh SR na akruálnej báze je v štruktúre tvorený dlhom ústrednej vlády (ústredných orgánov štátnej  
správy) a dlhom ostatných zložiek verejnej správy, čo dokumentuje prehľad:  
Skutočnosť  
Rozdiel  
(2017 2016)  
1 121 692  
-699  
Subjekt verejnej správy (v tis. eur)  
2015  
39 808 670  
2 012  
2016  
2017  
Štátny dlh  
40 643 814 41 765 506  
Príspevkové organizácie ústrednej správy  
Exportno-importná banka Slovenskej republiky  
Obchodné spoločnosti štátu  
z toho:  
2 704  
25 644  
648 656  
2 005  
9 542  
621 864  
22 725  
656 791  
-16 102  
-26 792  
MH Manažment, a. s.  
MH Invest, s. r. o.  
15 313  
2 730  
15 223  
70  
15 216  
30  
-7  
-40  
MH Invest II., s. r. o.  
2 737  
2 762  
25  
JAVYS, a. s.  
1
63 222  
311 938  
263 587  
3 666  
307  
1 160  
853  
439  
7 926  
-35 988  
-388  
Železnice Slovenskej republiky  
Železničná spoločnosť, a. s.  
Národná diaľničná spoločnosť, a. s.  
Verejné vysoké školy  
62 944  
343 945  
223 430  
7 731  
63 383  
351 871  
187 442  
7 343  
Zdravotnícke zariadenia ústrednej správy  
Ostatné subjekty ústrednej správy  
Územná samospráva  
24 508  
521 111  
21 771  
521 300  
22 543  
461 331  
772  
-59 969  
Obce a ich rozpočtové organizácie  
Vyššie územné celky a ich rozpočtové organizácie  
Príspevkové organizácie obcí  
Príspevkové organizácie VÚC  
Dopravné podniky  
1 374 885  
369 159  
932  
35  
105 165  
2 404  
1 334 719  
347 635  
936  
1 362 979  
369 508  
1 292  
28 260  
21 873  
356  
-356  
-3 909  
-160  
1 040  
82 153  
1 257  
684  
78 244  
1 097  
Zdravotnícke zariadenia miestnej samosprávy  
Ostatné subjekty miestnej samosprávy  
Fondy sociálneho zabezpečenia  
Sociálna poisťovňa  
Verejné zdravotné poistenie  
Verejná správa spolu  
2 705  
5 082  
3 794  
-1 288  
422  
368  
146  
265  
162  
736  
16  
471  
1 063 777  
-109 478  
7 547  
42 895 558  
1 600 578  
693 234  
41 294 980  
52,3  
43 644 853 44 708 630  
1 591 610  
744 036  
42 053 243 43 226 498  
51,8 50,9  
Konsolidácia  
1 482 132  
751 583  
z toho: konsolidácia v skupine miestnej samosprávy  
Verejná správa spolu konsolidovaná  
% maastrichtského dlhu z HDP  
Zdroj: MF SR  
1 173 255  
-1,0  
Dlh ostatných subjektov verejnej správy participoval na celkovom maastrichtskom verejnom dlhu sumou  
2 943 124 tis. eur, čo predstavuje zvyšných 6,58 %. Z tejto sumy sa najviac na zvýšení dlhu ostatných subjektov  
verejnej správy podieľala územná samospráva výškou 1 817 598 tis. eur, čo medziročne znamenalo nárast dlhu  
16  
 
o 44 776 tis. eur. Dlh obcí oproti roku 2016 vzrástol o 28 260 tis. eur na úroveň 1 362 979 tis. eur, čo na celkovom dlhu  
predstavuje participáciu 3,05 %. Najväčšiu časť dlhu obcí tvoria bankové úvery a iné pôžičky (najviac zo Štátneho  
fondu rozvoja bývania – 715 340 tis. eur a Environmentálneho fondu – 1 276 tis. eur). Medziročne sa zvýšil taktiež dlh  
VÚC o 21 873 tis. eur. Naopak, dlh dopravných podnikov poklesol o 3 909 tis. eur.  
Na medziročnom znížení dlhu sa najviac podieľali ostatné subjekty ústrednej správy a obchodné spoločnosti  
štátu (najmä NDS, a. s.). V prípade ostatných subjektov ústrednej správy tvorí takmer celú časť dlhu Agentúra pre  
núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (460 000 tis. eur) a medziročný pokles dlhu bol spôsobený z dôvodu úhrady  
mimoriadnej splátky. Zníženie dlhu v prípade NDS, a. s. bolo zapríčinené splácaním bankových úverov počas roku  
2017. Práve tie tvoria podstatnú časť dlhu NDS, a. s.  
3
Stanovisko k hospodáreniu štátneho rozpočtu na hotovostnej báze  
Návrh ŠZÚ SR za rok 2017 v súlade s ustanovením § 29 ods. 2 písm. c) zákona o rozpočtových pravidlách  
VS obsahuje aj údaje o príjmoch, výdavkoch a výsledku rozpočtového hospodárenia ŠR na hotovostnom princípe.  
Rozpočet VS na roky 2017 až 2019 bol vypracovaný v intenciách Programového vyhlásenia vlády SR.  
Stratégia rozpočtovej politiky bola zameraná na ďalšie zlepšovanie rozpočtovej pozície verejnej správy s cieľom zaručiť  
dlhodobú udržateľnosť verejných financií.  
3.1  
Základné rozpočtové ukazovatele  
Základné rozpočtové ukazovatele ŠR pre rok 2017 boli schválené zákonom o ŠR na rok 2017, ktorý stanovil  
celkové príjmy ŠR v hotovostnom vyjadrení sumou 15 390 147 tis. eur a určil celkové výdavky sumou  
17 383 366 tis. eur. Schodok ŠR bol vo výške 1 993 219 tis. eur.  
Prehľad o plnení príjmov, výdavkov a schodku ŠR v rokoch 2016 a 2017  
Rozpočet 2017  
Ukazovateľ  
(v tis. eur)  
Skutočnosť  
2016  
Skutočnosť  
2017  
Rozdiel  
Podiel  
schválený  
upravený  
3
a
1
2
4
5=4-3  
6=4/1*100  
Celkové príjmy  
Daňové príjmy  
Nedaňové príjmy  
Granty a transfery  
Celkové výdavky  
Bežné výdavky  
14 275 917  
11 068 156  
1 222 973  
1 984 788  
15 256 172  
13 353 916  
1 902 256  
-980 255  
15 390 147  
11 530 095  
1 161 474  
2 698 578  
17 383 366  
14 644 347  
2 739 019  
-1 993 219  
14 079 600  
11 530 095  
1 088 240  
1 461 265  
15 410 365  
13 854 652  
1 555 713  
-1 330 765  
14 014 129  
11 152 310  
1 385 457  
1 476 362  
15 234 261  
13 681 468  
1 552 793  
-1 220 132  
-65 471  
98,2  
-377 785  
297 217  
15 097  
-176 104  
-173 184  
-2 920  
100,8  
113,3  
74,4  
99,9  
102,5  
81,6  
Kapitálové výdavky  
Schodok ŠR  
110 633  
124,5  
Zdroj: Návrh ŠZÚ za rok 2017  
Schodok ŠR dosiahol v roku 2017 výšku 1 220 132 tis. eur, čo bolo o 773 087 tis. eur menej oproti  
schválenému rozpočtu na rok 2017. NKÚ SR predpokladá, že pri zachovaní pozitívneho tempa makroekonomického  
vývoja a konsolidačného úsilia, je možné dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2020.  
Zámery rozpočtovej politiky podľa RVS na roky 2017 až 2019 a kvantifikácie výdavkov ŠR na rok 2017:  
Rozpočet  
2017  
Ukazovateľ  
(v tis. eur)  
Skutočnosť  
2016  
Skutočnosť  
2017  
Rozdiel  
Podiel  
a
1
4
5=4-3  
6=4/1*100  
Výdavky ŠR  
15 256 172  
17 383 367  
15 234 261  
-2 149 106  
99,9  
Z toho:  
Výdavky na obsluhu štátneho dlhu  
Zdroje EÚ  
Spolufinancovanie zo ŠR  
Odvod do rozpočtu EÚ (vrátane  
rezervy)  
1 174 997  
1 753 284  
276 113  
1 310 049  
2 655 927  
528 037  
1 166 569  
1 425 572  
229 647  
-143 480  
-1 230 355  
-298 390  
99,3  
81,3  
83,2  
634 796  
365 324  
673 044  
501 059  
634 172  
415 325  
-38 872  
-85 734  
99,9  
Transfer Sociálnej poisťovni  
113,7  
Zdroj: RVS na roky 2017 až 2019, Návrh ŠZÚ za rok 2017  
17  
 
 
Na celkové výdavky spojené so správou štátneho dlhu (vrátane manipulačných poplatkov) bolo v rozpočte  
vyčlenených 1 310 049 tis. eur. Skutočne realizované výdavky dosiahli výšku 1 166 569 tis. eur, čo predstavuje plnenie  
rozpočtu na 89 %.  
Zdroje EÚ sú príjmy SR z rozpočtu EÚ, ktoré tvoria zahraničné transfery a zahraničné granty. Príjmy  
zo zahraničných transferov boli rozpočtované v ŠR na rok 2017 vo výške 2 655 927 tis. eur. Rozpočtovými  
opatreniami boli znížené na úroveň 1 422 488 tis. eur. Skutočné plnenie príjmov SR z rozpočtu EÚ bolo vo výške  
1 425 572 tis. eur, z toho príjmy za zahraničné transfery boli vo výške 1 422 488 tis. eur a príjmy za zahraničné granty  
3 084 tis. eur.  
Výdavky na spolufinancovanie zo ŠR boli rozpočtované vo výške 528 037 tis. eur. Skutočnosť bola vo výške  
229 647 tis. eur, čo predstavuje plnenie na 43,5 % oproti schválenému rozpočtu.  
Odvod do rozpočtu EÚ bez tradičných vlastných zdrojov (zdroj založený na DPH, zdroj založený na HND,  
podiel SR na korekcii Veľkej Británie, podiel SR na korekciách pre Dánsko, Holandsko a Švédsko) boli rozpočtované  
vo výške 673 044 tis. eur. V priebehu roka boli rozpočtovými opatreniami znížené na sumu 634 342 tis. eur a skutočný  
odvod vlastných zdrojov dosiahol výšku 634 172 tis. eur.  
Transfer Sociálnej poisťovni, a. s. bol rozpočtovaný vo výške 501 059 tis. eur. Finančné prostriedky sa  
použili v sume 415 325 tis. eur na zabezpečenie platobnej schopnosti Sociálnej poisťovne, a. s. a to najmä v súvislosti  
s krytím deficitov základného fondu starobného poistenia. Medziročný nárast bol najmä v dôsledku prijatej právnej  
normy, ktorou sa ustanovilo, že percento určujúce pevnú sumu zvýšenia dôchodkov bude minimálne vo výške 2 %.  
Voľné finančné zdroje z transferu sa použili v prospech MDV SR v celkovej sume 73 979,6 tis. eur, z toho: v sume  
53 979,6 tis. eur na úhradu strát, ktoré vznikli ŽSR a v sume 20 000 tis. eur na základe uznesenia vlády SR č. 390/2013  
k Návrhu opatrení na konsolidáciu železničnej nákladnej dopravy SR.  
NKÚ SR konštatuje, že zámery rozpočtovej politiky vo vybraných oblastiach sa podarilo naplniť. Len zámery  
v oblasti zdrojov EÚ a spolufinancovaní zo ŠR sa nepodarilo naplniť najmä s ohľadom na vývoj ich čerpania.  
NKÚ SR na základe kontroly rozpočtovej politiky opakovane poukazoval na:  
nedodržiavanie rozpočtových pravidiel, ktoré majú vplyv na účelnosť, hospodárnosť a efektívnosť výdavkov,  
počet zmien rozpočtu – rozpočtové opatrenia,  
nízke rozpočtovanie a čerpanie kapitálových výdavkov a následné narastanie modernizačného dlhu,  
nízku funkčnosť systému programového financovania významných politík štátu s vplyvom na účinnosť plnenia  
cieľov a rozpočtov,  
problémy spojené s čerpaním rezerv ŠR z hľadiska ich účelového určenia a tiež na nejasnú špecifikáciu rezerv,  
v dôsledku ktorej nemusia byť oprávnene použité,  
veľké nedostatky v čerpaní a využívaní zdrojov poskytovaných z rozpočtu EÚ, ktoré majú vplyv na ŠR.  
3.2  
Príjmy štátneho rozpočtu  
Príjmy ŠR tvoria predovšetkým dane, pokuty a poplatky, úroky z prostriedkov získaných z úverov, príjmy  
kapitol, výnosy z majetkových účastí štátu a príjmy z prevodu správy majetku vo vlastníctve SR, odvody za porušenie  
finančnej disciplíny a úroky z kreditných zostatkov peňažných prostriedkov vedených na účtoch Štátnej pokladnice.  
Zákonom o ŠR na rok 2017 boli celkové príjmy ŠR schválené vo výške 15 390 147 tis. eur. Rozpočtovými  
opatreniami boli znížené na sumu 14 079 600 tis. eur. Skutočné príjmy dosiahli výšku 14 014 129 tis. eur, čo  
predstavuje plnenie na 99,5 % oproti upravenému rozpočtu.  
Daňové príjmy  
Daňové príjmy ŠR na rok 2017 boli rozpočtované vo výške 11 530 095 tis. eur. Skutočné daňové príjmy ŠR  
v roku 2017 boli vo výške 11 152 310 tis. eur, čo predstavuje plnenie rozpočtu na 96,7 %. Nižšie plnenie daňových  
príjmov o 377 785 tis. eur bolo spôsobené najmä nižším výnosom dane z príjmov právnických osôb o 541 898 tis. eur.  
V porovnaní so skutočnosťou roku 2016 boli celkové daňové príjmy na hotovostnej báze vyššie o 84 154 tis. eur, čo  
predstavuje medziročný rast vo výške 0,8 %. Prehľad o plnení daňových príjmov ŠR:  
18  
 
Rozpočet 2017  
schválený upravený  
Ukazovateľ  
(v tis. eur)  
Skutočnosť  
Skutočnosť  
Index  
(v %)  
Rozdiel  
2016  
2017  
a
1
2
3
4
5=4-3  
6=4/1*100  
Daňové príjmy spolu  
v tom:  
11 068 156 11 530 095 11 530 095 11 152 310  
-377 785  
100,8  
Dane z príjmov a kapitálového majetku  
Daň z príjmov fyzickej osoby  
zo závislej činnosti  
3 354 795 3 339 144 3 339 144  
2 784 471  
-554 673  
-1 182  
83,0  
-36,4  
109,6  
-11 479  
5 365  
5 138  
5 365  
5 138  
4 183  
2 291 785  
2 512 108 2 506 970  
z podnikania, z inej samostatnej  
zárobkovej činnosti a z prenájmu  
výnos dane z príjmov poukázaný územnej  
samospráve  
prevod podielu dane z príjmov fyzických  
osôb na osobitný účel  
111 893  
-2 387 982  
-27 175  
227  
0
227  
0
92 942 92 715  
83,1  
107,7  
111,0  
-2 570 694 -2 570 694  
0
0
-30 173  
-30 173  
Daň z príjmov právnickej osoby  
Daň z príjmov vyberaná zrážkou  
Dane z majetku  
3 187 063 3 143 755 3 143 755  
2 601 857  
178 431  
20  
-541 898  
-11 593  
20  
81,6  
99,6  
76,9  
179 211  
190 024  
190 024  
26  
0
0
Dane za tovary a služby  
z toho:  
7 671 331 8 154 986 8 154 986  
8 328 646  
173 660  
108,6  
daň z pridanej hodnoty  
spotrebné dane  
5 360 699 5 748 794 5 748 794  
2 170 498 2 255 390 2 255 390  
5 913 368  
2 252 396  
164 574  
-2 994  
110,3  
103,8  
dane z používania tovarov a z povolenia  
na výkon činnosti  
140 134  
150 802  
150 802  
149 943  
-859  
107,0  
Dane z medzinárodného obchodu  
a transakcií  
28 887  
24 487  
24 487  
22 432  
-2 055  
77,7  
Sankcie  
13 117  
0
11 478  
0
11 478  
0
16 741  
0
5 263  
0
127,6  
-
Iné dane (dane z emisných kvót)  
Zdroj: MF SR  
Podrobnejšie hodnotenie daňových príjmov je uvedené v časti 2.2.1 Príjmy verejnej správy.  
Nedaňové príjmy  
Prehľad o plnení nedaňových príjmov ŠR:  
Rozpočet 2017  
schválený upravený  
Ukazovateľ  
(v tis. eur)  
Skutočnosť  
Skutočnosť  
Index  
(v %)  
Rozdiel  
2016  
2017  
a
1
2
3
4
5=4-3  
6=4/1*100  
Nedaňové príjmy spolu  
1 222 973 1 161 474 1 088 240 1 385 457 297 217  
113,3  
Príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku  
Administratívne poplatky a iné poplatky a platby  
Kapitálové príjmy  
496 366  
337 389  
19 692  
441 475  
328 835  
50 886  
436 859  
296 534  
10 099  
612 032 175 173  
365 882 69 348  
123,3  
108,4  
59,7  
11 748  
1 649  
Úroky z tuzemských a zahr. úverov, pôžičiek,  
návratných finančných výpomocí, vkladov a ážio  
Iné nedaňové príjmy  
9 052  
8 279  
8 279  
28 619 20 340  
367 176 30 707  
316,2  
101,9  
360 474  
331 999  
336 469  
Zdroj: Návrh ŠZÚ za rok 2017  
Podiel nedaňových príjmov na celkových príjmoch ŠR predstavuje 9,9 %, čo je o 1,3 % viac oproti skutočnosti  
v roku 2016. Upravený rozpočet nedaňových príjmov bol naplnený na 127,3 %. V porovnaní s predchádzajúcim rokom  
príjmy tejto kategórie vzrástli o 162 484 tis. eur, t. j. o 13,3 %, z dôvodu vyšších príjmov z podnikania a vlastníctva  
majetku, ktoré boli vyššie o 115 666 tis. eur, t. j. o 23,3 %. Najväčší podiel na nedaňových príjmoch (44,2 %) majú  
príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku, ktoré zahŕňajú najmä dividendy od obchodných spoločností štátu vo výške  
599 068 tis. eur.  
Vývoj dividend od obchodných spoločností podľa jednotlivých kapitol ŠR v rokoch 2016 a 2017:  
Skutočnosť Rozpočet Skutočnosť  
Index  
(v %)  
Dividendy (v tis. eur)  
Rozdiel  
2016  
2017  
2017  
a
1
2
3
4=3-2  
5=3/1*100  
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych  
záležitostí SR  
Správa služieb diplomatického zboru, a.s.  
205  
210  
210  
0
102,4  
102,4  
205  
210  
210  
0
19  
Skutočnosť Rozpočet Skutočnosť  
Index  
(v %)  
Dividendy (v tis. eur)  
Rozdiel  
2016  
2017  
2017  
a
1
2
3
4=3-2  
5=3/1*100  
Ministerstvo financií SR  
62 572  
22 589  
69 130  
46 541  
110,5  
Tipos, národná lotériová spoločnosť, a.s.  
Slovenská konsolidačná, a.s.  
Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s.  
Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.  
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny  
SR  
5 000  
2 221  
2 000  
3 000  
1 964  
1 000  
8 000  
2 130  
2 000  
5 000  
166  
1 000  
40 375  
160,0  
95,9  
100,0  
106,8  
53 351  
16 625  
57 000  
27  
42  
47  
5
174,1  
Technická inšpekcia, a.s.  
Ministerstvo hospodárstva SR  
Transpetrol, a.s.  
27  
11 939  
6 939  
5 000  
856  
42  
9 859  
7 000  
2 859  
782  
47  
5 000  
0
5 000  
437  
5
-4 859  
-7 000  
2 141  
-345  
174,1  
41,9  
0,0  
100,0  
51,1  
73,5  
0,0  
JAVYS, a.s.  
Ministerstvo dopravy a výstavby SR  
Letisko Košice - Airport Košice, a.s.  
Verejné prístavy, a.s.  
589  
255  
432  
350  
433  
0
1
-350  
Poštová banka, a.s.  
12  
0
4
4
33,3  
130,5  
141,9  
87,7  
118,8  
79,8  
125,5  
Všeobecná pokladničná správa  
Slovenský plynárenský priemysel, a.s.  
Západoslovenská energetika, a. s.  
Stredoslovenská energetika, a s.  
Východoslovenská energetika HOLDING, a.s.  
Spolu  
401 840  
303 000  
29 361  
33 479  
36 000  
477 439  
394 395  
300 000  
34 710  
29 289  
30 396  
427 877  
524 244  
430 000  
25 737  
39 785  
28 722  
599 068  
129 849  
130 000  
-8 973  
10 496  
-1 674  
171 191  
Zdroj: Návrh ŠZÚ za rok 2017  
NKÚ SR kontrolou príjmov z odvodov, ktoré tvoria časť iných nedaňových príjmov zistil, že MF SR  
k 31.12.2017 evidovalo stav pohľadávok zo zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom v celkovej výške  
15 773 183,67 eur. Z celkového objemu najvyšší podiel tvorili pohľadávky voči MK SR (88 %), MZ SR (5,9 %) a Úradu  
vlády SR (1,2 %). Pohľadávky voči uvedeným trom kapitolám tvorili 95,1 % z celkovej výšky pohľadávok.  
Granty a transfery  
Skutočné príjmy štátneho rozpočtu z grantov a transferov boli vo výške 1 476 362 tis. eur, čo oproti minulému  
roku predstavuje pokles o 508 426 tis. eur.  
Prehľad o plnení grantov a transferov:  
Rozpočet 2017  
schválený upravený  
Skutočnosť  
2017  
Ukazovateľ  
(v tis. eur)  
Skutočnosť  
2016  
Podiel  
(v %)  
6=4/1*100  
Rozdiel  
a
1
2
3
4
5=4-3  
15 097  
4 351  
10 746  
9
Granty a transfery spolu  
Tuzemské granty a transfery  
Zahraničné granty a transfery  
Z toho: prostriedky z rozpočtu EÚ  
Zdroj: Návrh ŠZÚ za rok 2017  
1 984 788  
35 243  
1 949 545  
1 939 787  
2 698 578  
42 651  
1 461 265  
38 776  
1 476 362  
43 127  
1 433 235  
1 422 498  
74,4  
122,4  
73,5  
73,3  
2 655 927  
2 655 927  
1 422 489  
1 422 489  
Najvyšší pokles bol zaznamenaný na položke zahraničné granty a transfery, ktoré tvorili najmä prostriedky  
z rozpočtu EÚ. Pokles bol zapríčinený pomalším nábehom čerpania OP v rámci 3. programového obdobia.  
Podrobnejšie hodnotenie príjmov ŠR z prostriedkov rozpočtu EÚ a ich čerpanie je uvedené v časti 5. Stanovisko  
k vzťahom ŠR k EÚ.  
3.2  
Výdavky štátneho rozpočtu  
Z výdavkov ŠR sa hradia najmä výdavky štátnych rozpočtových organizácií a príspevky štátnym  
príspevkovým organizáciám, výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná, odvody EÚ,  
výdavky na prenesený výkon štátnej správy obciam a VÚC a úroky a poplatky spojené so správou štátneho dlhu.  
Celkové výdavky ŠR dosiahli v roku 2017 hodnotu 15 234 261 tis. eur, čo zodpovedá medziročnému poklesu  
o 21 911 tis. eur a poklesu oproti upravenému rozpočtu o 176 104 tis. eur (1,1 %). Podiel bežných výdavkov na  
celkových výdavkoch predstavuje 89,8 % a zvyšných 10,2 % pripadá na kapitálové výdavky.  
20  
 
Porovnanie štruktúry čerpania výdavkov ŠR na hotovostnej báze za roky 2016 a 2017  
Rozpočet 2017  
Skutočnosť  
2017  
Skutočnosť  
Podiel  
(v %)  
Ukazovateľ  
Rozdiel  
2016  
schválený  
upravený  
a
1
2
3
4
5=4-3  
-173 184  
6=4/1*100  
102,5  
Bežné výdavky  
13 353 916 14 644 347 13 854 652  
13 681 468  
Mzdy, platy, služobné príjmy  
a ostatné osobné výdavky  
Poistné a príspevok do poisťovní  
Tovary a služby  
1 776 555  
1 745 017  
1 865 419  
1 869 049  
3 630  
105,2  
631 999  
1 459 360  
9 485 732 10 136 372  
612 553  
2 150 135  
674 130  
1 484 658  
9 830 174  
675 503  
1 483 709  
9 652 937  
1 373  
-950  
-177 237  
106,9  
101,7  
101,8  
Bežné transfery  
Splácanie úrokov a ostatné platby  
súvisiace s úvermi  
270  
270  
270  
270  
0
100,0  
Kapitálové výdavky  
Obstarávanie kapitálových aktív  
Kapitálové transfery  
1 902 256  
692 403  
1 209 853  
2 739 019  
899 937  
1 839 082  
1 555 713  
608 537  
947 176  
1 552 793  
605 628  
947 165  
-2 920  
-2 909  
-11  
81,6  
87,5  
78,3  
99,9  
Výdavky spolu  
15 256 172 17 383 366 15 410 365  
15 234 261  
-176 104  
Zdroj: Návrh ŠZÚ za rok 2016  
Na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania zamestnancov rozpočtových organizácií  
kapitol ŠR bolo vynaložených 1 869 049 tis. eur, čo je o 3 630 tis. eur viac oproti upravenému rozpočtu na rok 2017.  
Limit počtu zamestnancov pre rozpočtové organizácie kapitol ŠR bol schválený v počte 128 523 osôb. Počas roka bol  
počet zamestnancov rozpočtovými opatreniami zvýšený o 1 050 osôb na 129 573 osôb. Skutočné plnenie počtu  
zamestnancov dosiahlo úroveň 123 158 osôb, čo je v porovnaní s ich skutočným plnením v roku 2016 o 143 osôb  
menej a v porovnaní s pôvodne schváleným limitom o 5 508 zamestnancov menej. Naďalej pretrváva trend, že sa  
v jednotlivých rokoch stanovené limity zamestnancov nenapĺňali, pričom mzdové prostriedky sa vyčerpali.  
Rozpočet kapitálových výdavkov bol schválený vo výške 2 739 019 tis. eur. Rozpočtovými opatreniami bol  
znížený na sumu 1 555 713 tis. eur. Skutočné výdavky boli vykázané vo výške 1 552 793 tis. eur, čo predstavuje  
plnenie na 99,8 % oproti upravenému rozpočtu. V porovnaní s rokom 2016 skutočné kapitálové výdavky poklesli  
o 349 463 tis. eur. V tejto súvislosti NKÚ SR konštatuje, že pri znižovaní kapitálových výdavkov je riziko, že naďalej  
v niektorých prípadoch nebude možné začať alebo pokračovať v rozpracovaných projektoch a modernizačný dlh bude  
naďalej narastať.  
3.3  
Príjmy a výdavky rozpočtových kapitol  
Príjmy rozpočtových kapitol  
Porovnanie príjmov podľa kapitol ŠR na hotovostnej báze za roky 2016 a 2017  
Rozpočet 2017  
schválený upravený  
Skutočnosť  
Skutočnosť  
Ukazovateľ (v tis. eur)  
Rozdiel  
Podiel  
2017  
2016  
a
1
2
3
4
4-3  
4/1*100  
Kapitoly ŠR spolu  
14 275 917 15 390 147  
14 079 600 14 014 129 -65 471  
98,2  
Kancelária NR SR  
Kancelária prezidenta SR  
Úrad vlády SR  
1 443  
32  
20 089  
1 280  
10  
11 929  
1 280  
10  
23 027  
1 574  
27  
23 174  
294  
17  
147  
109,1  
84,4  
115,4  
Úrad podpredsedu vlády pre investície  
a informatizáciu  
0
15  
2
558  
35  
241  
0
10  
10  
500  
20  
130  
0
10  
10  
500  
20  
130  
5
10  
26  
560  
41  
168  
5
0
16  
60  
21  
38  
-
Kancelária Ústavného súdu SR  
Kancelária Najvyššieho súdu SR  
Generálna prokuratúra SR  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Slovenská informačná služba  
Ministerstvo zahraničných vecí  
a európskych záležitostí SR  
Ministerstvo obrany SR  
66,7  
1300,0  
100,4  
117,1  
69,7  
2 077  
5 443  
72 122  
26 125  
140 969  
272 534  
1 800  
9 000  
164 358  
23 000  
130 432  
353 374  
1 800  
3 746  
69 540  
19 840  
57 574  
144 881  
2 629  
5 268  
87 508  
24 784  
117 558  
145 247  
829  
1 522  
17 968  
4 944  
59 984  
366  
126,6  
96,8  
121,3  
94,9  
83,4  
53,3  
Ministerstvo vnútra SR  
Ministerstvo spravodlivosti SR  
Ministerstvo financií SR  
Ministerstvo životného prostredia SR  
21  
 
Rozpočet 2017  
schválený upravený  
Skutočnosť  
Skutočnosť  
Ukazovateľ (v tis. eur)  
Rozdiel  
Podiel  
2017  
2016  
a
1
2
3
4
4-3  
4/1*100  
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu  
a športu SR  
Ministerstvo zdravotníctva SR  
Ministerstvo práce, sociálnych vecí  
a rodiny SR  
107 462  
39 747  
144 272  
34 961  
52 108  
30 659  
54 280  
31 798  
2 172  
1 139  
50,5  
80,0  
150 312  
1 537  
257 341  
221 644  
1 500  
175 535  
180 547  
1 475  
126 133  
182 534  
2 539  
130 719  
1 987  
1 064  
4 586  
121,4  
165,2  
50,8  
Ministerstvo kultúry SR  
Ministerstvo hospodárstva SR  
Ministerstvo pôdohospodárstva  
a rozvoja vidieka SR  
Ministerstvo dopravy a výstavby SR  
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR  
Štatistický úrad SR  
Úrad pre verejné obstarávanie  
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví  
Úrad jadrového dozoru SR  
Úrad priemyselného vlastníctva SR  
Úrad pre normalizáciu, metrológiu  
a skúšobníctvo  
928 471  
323 715  
151  
1 370  
794  
342  
9 151  
3 222  
844 838  
896 319  
200  
120  
500  
1 000  
8 960  
3 000  
657 270  
334 510  
200  
90  
500  
250  
8 947  
3 000  
661 856  
346 202  
404  
1 246  
662  
238  
8 962  
3 252  
4 586  
11 692  
204  
1 156  
162  
71,3  
106,9  
267,5  
90,9  
83,4  
69,6  
-12  
15  
252  
97,9  
100,9  
1 163  
1 172  
47  
1 000  
200  
20  
1 000  
200  
20  
1 122  
20 805  
36  
122  
20 605  
16  
96,5  
1775,2  
76,6  
74,2  
102,1  
95,1  
Protimonopolný úrad SR  
Národný bezpečnostný úrad SR  
Správa štátnych hmotných rezerv SR  
Všeobecná pokladničná správa  
Slovenská akadémia vied  
Kancelária súdnej rady SR  
Zdroj: MF SR  
943  
600  
698  
700  
2
11 901 947 12 357 915  
12 357 915 12 153 111 -204 804  
5 344  
1
1 710  
0
1 710  
0
5 083  
1
3 373  
1
100,0  
Celkové príjmy kapitol dosiahli úroveň 14 014 129 tis. eur, čo predstavuje pokles oproti roku 2016 o 1,8 %  
a oproti upravenému rozpočtu pokles o 0,5 %. Najväčší medziročný pokles zaznamenalo MPRV SR, kde príjmy klesli  
o 266 615 tis. eur, MŽP SR o 127 287 tis. eur a MH SR 126 622 tis. eur. Naopak, na raste príjmov sa najviac podieľala  
VPS (o 251 164 tis. eur) a MPSVR SR (o 32 222 tis. eur).  
Výdavky rozpočtových kapitol  
Porovnanie výdavkov podľa kapitol ŠR na hotovostnej báze za roky 2016 a 2017:  
Rozpočet 2017  
schválený upravený  
Skutočnosť  
Ukazovateľ  
(v tis. eur)  
Skutočnosť  
Rozdiel  
Podiel  
2016  
1
2017  
4
a
2
3
4-3  
4/1*100  
Kapitoly ŠR spolu  
15 256 172 17 383 366  
15 410 365 15 234 261 -176 104  
99,9  
Kancelária Národnej rady SR  
Kancelária prezidenta SR  
Úrad vlády SR  
39 704  
4 371  
71 521  
36 506  
6 190  
40 385  
29 977  
5 940  
50 541  
29 933  
5 936  
50 557  
-44  
-4  
16  
75,4  
135,8  
70,7  
Úrad podpredsedu vlády SR pre  
investície a informatizáciu  
Kancelária Ústavného súdu SR  
Kancelária Najvyššieho súdu SR  
Generálna prokuratúra SR  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Slovenská informačná služba  
Ministerstvo zahraničných vecí  
a európskych záležitostí SR  
Ministerstvo obrany SR  
11 119  
4 692  
10 566  
93 392  
9 349  
4 354  
4 730  
11 812  
95 273  
9 991  
22 398  
4 995  
12 674  
97 667  
10 211  
52 661  
22 308  
4 867  
12 673  
97 202  
10 161  
52 659  
-90  
-128  
-1  
-465  
-50  
-2  
200,6  
103,7  
119,9  
104,1  
108,7  
112,0  
47 012  
51 511  
181 384  
904 449  
2 477 290 2 333 009  
387 497  
511 389  
112 472  
990 055  
153 078  
930 318  
2 454 819  
406 278  
464 846  
153 620  
930 641  
2 470 968  
406 912  
465 108  
542  
323  
16 149  
634  
84,7  
102,9  
99,7  
105,0  
90,9  
Ministerstvo vnútra SR  
Ministerstvo spravodlivosti SR  
Ministerstvo financií SR  
390 942  
483 858  
262  
Ministerstvo životného  
prostredia SR  
293 189  
489 633  
22  
256 171  
256 231  
60  
87,4  
Rozpočet 2017  
schválený upravený  
Skutočnosť  
Ukazovateľ  
(v tis. eur)  
Skutočnosť  
Rozdiel  
Podiel  
2016  
1
2017  
4
a
2
3
4-3  
4/1*100  
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a  
športu SR  
Ministerstvo zdravotníctva SR  
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a  
rodiny SR  
1 150 027 1 433 711  
1 518 695 1 371 174  
1 234 128  
1 411 094  
1 233 370  
1 410 439  
-758  
-655  
107,2  
92,9  
2 164 113 2 251 962  
2 186 719  
246 789  
154 784  
2 185 926  
247 163  
154 314  
-793  
374  
-470  
101,0  
106,8  
36,8  
Ministerstvo kultúry SR  
231 426  
419 540  
243 688  
250 908  
Ministerstvo hospodárstva SR  
Ministerstvo pôdohospodárstva a  
rozvoja vidieka SR  
Ministerstvo dopravy a výstavby SR  
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR  
Štatistický úrad SR  
Úrad pre verejné obstarávanie  
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví  
Úrad jadrového dozoru SR  
Úrad priemyselného vlastníctva SR  
Úrad pre normalizáciu, metrológiu a  
skúšobníctvo SR  
820 320 1 095 118  
1 489 865 2 149 835  
840 399  
1 725 801  
26 816  
23 711  
8 172  
843 575  
1 727 538  
26 575  
24 831  
8 101  
3 176  
1 737  
-241  
1 120  
-71  
-1  
-602  
-1  
102,8  
116,0  
163,6  
108,0  
93,9  
75,3  
104,6  
213,4  
16 241  
22 992  
8 626  
5 044  
8 081  
3 029  
21 854  
20 885  
7 340  
3 463  
9 122  
3 178  
3 799  
9 053  
6 466  
3 798  
8 451  
6 465  
4 404  
2 716  
4 225  
2 634  
4 548  
2 783  
4 523  
2 782  
14 990  
16 355  
-25  
-1  
-1 934  
-4  
102,7  
102,4  
124,6  
153,2  
101,0  
102,0  
121,4  
Protimonopolný úrad SR  
Národný bezpečnostný úrad  
Správa štátnych hmotných rezerv SR  
Všeobecná pokladničná správa  
Slovenská akadémia vied  
Kancelária súdnej rady SR  
Zdroj: MF SR  
12 035  
10 679  
8 794  
18 371  
16 924  
16 359  
2 471 997  
66 577  
872  
2 252 154 3 363 115  
2 274 479 -197 518  
68 543  
718  
62 667  
601  
69 938  
872  
3 361  
0
Celkové výdavky kapitol štátneho rozpočtu dosiahli 15 234 261 tis. eur, čo predstavuje pokles oproti roku 2016  
o 0,1 % a oproti upravenému rozpočtu pokles o 1,1 %. V roku 2017 malo najvyššie skutočné výdavky MV SR vo výške  
2 470 968 tis. eur, čo predstavuje pokles oproti predchádzajúcemu obdobiu o 0,3 %.  
Najväčší absolútny medziročný pokles zaznamenalo MH SR, kde výdavky klesli o 265 226 tis. eur a MZ SR  
o 108 256 tis. eur. Naopak, na raste výdavkov sa najviac podieľalo MDV SR (o 237 673 tis. eur) a MŠVVŠ SR  
(o 83 343 tis. eur).  
4
Stanovisko k vybraným politikám a kapitolám ŠR  
4.1 Ministerstvo vnútra SR  
V zmysle programovej štruktúry MV SR vyčerpalo prostriedky vo svojich dvoch nosných programoch a to  
Výchova a vzdelávanie mládeže a v programe Efektívna a spoľahlivá správa. Čerpanie prostriedkov v programe  
Výchova a vzdelávanie mládeže dosiahlo 1 207 990 tis. eur, čo predstavovalo nárast oproti plánovanému rozpočtu  
o 102 083 tis. eur. Na raste výdavkov sa podieľalo zvýšenie mzdových a prevádzkových normatívov v regionálnom  
školstve.  
Výdavky kapitoly na programy v roku 2017 (v %)  
48,9  
Výchova a vzdelávanie mládeže  
48,1  
Efektívna s spoľahlivá správa  
Ostatné  
3,0  
Zdroj ŠZÚ SR, MF SR, RIS  
23  
 
Skutočné čerpanie výdavkov v programe Efektívna a spoľahlivá správa bolo vo výške 1 189 482 tis. eur, čo  
predstavuje nárast o 53 638 tis. eur oproti plánovanému rozpočtu. V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo  
poklesu o 104 944 tis. eur, t. j o 8,11 %. Príčinou poklesu výdavkov bolo zníženie čerpania kapitálových výdavkov  
v oblasti ochrany verejného poriadku, centrálnej podpory a výdavkov na záchranné zložky.  
K najväčšiemu poklesu výdavkov došlo v oblasti ochrany verejného poriadku. Naopak, v správe  
okresných úradov došlo k nárastu výdavkov a to najmä v oblasti miezd, poistného a bežných transferov. Nedosiahli  
sa očakávané úspory na správu okresných úradov, ktoré boli cieľom reformy ESO. Medziročne náklady na  
správu okresných úradov stúpli o 5 833 tis. eur a rastú už tri roky po sebe. Vývoj výdavkov v programe Efektívna  
a spoľahlivá štátna správa znázorňujú grafy:  
Náklady podľa EKRK(v tis. eur)  
Náklady na správu vybraných zložiek programu ESO  
600 000  
700 000  
500 000  
400 000  
300 000  
200 000  
100 000  
0
600 000  
500 000  
400 000  
300 000  
200 000  
100 000  
0
Okresné úrady Záchranné  
zložky  
Centrálna  
podpora  
Ochrana  
verejného  
poriadku  
tis. eur  
Mzdy  
Poistné  
Tovary a  
služby  
Bežné Kapitálové  
transfery výdavky  
Skutočnosť 2016  
Sktočnosť 2017  
Skutočnosť 2016  
Sktočnosť 2017  
Zdroj ŠZÚ SR, MF SR, RIS  
NKÚ SR na základe výsledkov kontrolnej akcie Elektronické trhovisko vo verejnej správe zistil: tým, že štát nie je vlastníkom  
systému vzniká veľké množstvo rizík súvisiacich so zabezpečením prevádzky EKS v budúcnosti, resp. hospodárnosťou  
prevádzky systému. V rámci kontrol zákaziek zistil, že v podmienkach obcí nie je reálne dosiahnuť tak vysoké úspory, aké  
deklaruje EKS. Systém vykazuje úspory aj pri zákazkách, ku ktorým nikdy nedošlo, resp. došlo k odstúpeniu od zmluvy.  
Obstaranie EKS stálo 2 706 tis. eur. Celkové platby za EKS od 12/2016 do 7/2017 vrátane prevádzkových nákladov boli  
14 983 tis. eur. Projekt EKS nebol financovaný z prostriedkov EÚ.  
4.2 Ministerstvo spravodlivosti SR  
Rezort spravodlivosti vyčerpal v roku 2017 výdavky v celkovej výške 406 912 tis. eur. Výdavky medziročne  
vzrástli, k čomu prispel hlavne rast bežných výdavkov. Výdavky kapitoly boli využité primárne na oblasti väzenstva  
a súdnictva.  
Výdavky kapitoly na programy v roku 2017 (v %)  
4,6  
6,1  
Väzenstvo  
42,7  
Financovanie systému súdnictva  
Tvorba a implementácia politík  
Ostatné  
46,7  
Zdroj: ZÚ MS SR  
Hlavným zámerom, ktorý si MS SR stanovilo v oblasti súdnictva je „dostupnosť a nestrannosť  
vymožiteľnosti práva pred súdmi prostredníctvom efektívneho riadenia a správy súdov“. Na dosiahnutie tohto  
zámeru boli v roku 2017 v rámci rozpočtu, vyčlenené výdavky vo výške 192 332 tis. eur, pričom skutočnosť bola  
o 11 111 tis. eur nižšia.  
V roku 2017 bol priemerný počet vybavených vecí v sledovaných agendách (trestná, občiansko – správna,  
obchodná, opatrovníctvo a starostlivosť o maloletých) pripadajúcich na jedného sudcu 281. Skutočnosť tak výrazne  
24  
zaostala za stanoveným plánom 525 vybavených vecí. MS SR sa nepodarilo dosiahnuť ani ďalší cieľ na rok 2017,  
v počte vymožených pohľadávok, keď sa skutočne dosiahlo iba 41,6 %, namiesto plánovaných 61 % vymožených  
pohľadávok.  
V decembri 2017 sa končili prvé hromadné výberové konania na sudcov. Výsledky ukázali, že z plánovaného  
počtu 125 kandidátov testami prešlo len 35. NKÚ SR konštatuje, že aj napriek hromadným výberovým konaniam  
a skráteniu lehoty na obsadenie sudcovských pozícií z 1 roku na 2 mesiace je cieľ zvýšiť počet sudcov  
o plánovaný počet ambiciózny.  
Vývoj počtu sudcov a zamestnancov súdov v SR v rokoch 2012 – 2018  
5000  
4404  
4255  
4128  
4134  
4123  
4098  
4500  
4000  
3500  
3000  
2500  
2000  
1500  
1000  
500  
4045  
1229  
1243  
1243  
1224  
1224  
1349  
1234  
373  
340  
326  
327  
305  
2014  
282  
2013  
Ústredie MS SR  
Zdroj: RIS - výkaz Práca 02-4 2012-2017, Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2018-2020, MS SR  
268  
0
2012  
2015  
Počet zamestnancov súdov  
2016  
2017  
Počet sudcov  
2018N  
Zákon na ochranu oznamovateľov korupcie bol v roku 2017 novelizovaný. Počet odsúdených za korupciu  
v posledných dvoch rokoch klesol a takmer polovica odsúdených za korupciu sa týka úplatkov do 100 eur. Rok  
od zavedenia registra partnerov nebol súdom odhalený žiadny prípad skrytého majiteľa firiem. Pozitívom je, že  
za ostatné dva roky sa podľa Eurobarometra o polovicu znížila osobná skúsenosť s korupciou u podnikateľov  
i občanov.  
Vnímanie nezávislosti súdnictva v rámci EÚ  
100  
78  
50  
49  
48  
50  
35  
23  
0
DK FI DE AT NT IR LU SE UK CY BG FR El LI MT PL RO CZ LT HU EE PT SI HR IT ES BG SK  
Zdroj: Eurostat  
Z pohľadu vnímania nezávislosti súdnictva sa Slovenská republika nachádza zo všetkých 28 krajín EÚ na  
poslednom mieste s pomerne veľkým odstupom za ostatnými krajinami V4. NKÚ SR upozorňuje na riziká pre SR  
spojené s vnímaním nezávislosti súdnictva.  
Rozpočtové prostriedky čerpané na zabezpečenie činnosti a bežnej prevádzky väzenstva každoročne  
stúpajú. Počas roka 2017 došlo k navýšeniu výdavkov oproti rozpočtu o 10 722 tis. eur. Nárast výdavkov smeroval  
prevažne na ochranu a zabezpečovanie základných sociálnych práv väzňov. Aj vďaka tomu sa opäť medziročne  
zvýšil ukazovateľ priemerných ročných výdavkov na jednu väznenú osobu na 15 959 eur. Z pohľadu vývoja  
výdavkov na jedného väzňa v rámci EÚ je situácia veľmi rozdielna a priemer krajín EÚ 28 dlhodobo vykazuje  
až štvornásobne viac výdavkov ako SR.  
25  
NKÚ SR v roku 2017 vykonal kontrolu implementácie a využívania Elektronického systému monitoringu obvinených  
a odsúdených osôb. Kontrolóri zistili, že:  
-
v roku 2016 bol počet kontrolovaných osôb technickými prostriedkami ESMO 25, čo predstavuje 1,25 % z cieľového počtu  
2 tis. osôb ročne, náklady na vybudovanie systému predstavovali 25,8 mil. eur,  
-
-
náklady na ročnú prevádzku a údržbu podľa servisnej zmluvy v roku 2017 predstavujú 3 110 tis. eur,  
implementácia ESMO je pri súčasnom využívaní vysoko nehospodárna.  
4.3 Ministerstvo financií SR  
Kapitola zabezpečovala v roku 2017 najmä úlohy v oblasti príjmovej časti štátneho rozpočtu, realizácie  
štátneho rozpočtu, spolupráce pri hospodárnom a efektívnom využívaní rozpočtových prostriedkov prostredníctvom IS  
ŠP, budovania kontrolných orgánov, rozvoja a prevádzky informačných systémov rezortného a nadrezortného  
charakteru, funkcií platobného/certifikačného orgánu, sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom, vrátane  
činnosti platobnej jednotky, riadenia dlhu a likvidity, vládneho auditu verejných prostriedkov a pokračovania reformy  
daňovej a colnej správy, zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov,  
Výdavky kapitoly na programy v roku 2017 (v %)  
Výber daní a cla  
37,0  
50,5  
Tvorba metodiky, riadenie, kontrola,  
vládny audit a vnútorný audit  
verejných financií  
12,6  
Informačné technológie financované  
zo štátneho rozpočtu  
Zdroj: ZÚ MF SR  
Z monitorovacej správy programovej štruktúry v roku 2017 vyplýva, že sa podarilo zvýšiť efektivitu finančnej  
správy, t. j. zvýšiť podiel hrubého výnosu daní, cla a ostatných príjmov na jedného zamestnanca. Skutočnosť dosiahla  
výšku 2 218 tis. eur, t. j. cieľ vo výške 1 860 tis. eur sa podarilo prekročiť o 358 tis. eur.  
ARDAL v roku 2017 plynule zabezpečovala likviditu ŠR na dennej báze tým, že zabezpečila úhrady všetkých  
rozpočtových platieb. Hlavným problémom pri riadení likvidity a hotovostnej rezervy štátu bola v roku 2017  
nepredvídateľná výška záporných úrokových sadzieb a neexistencia štandardného medzibankového finančného trhu  
so všeobecne platnými pravidlami. V priebehu roka 2017 bol uskutočnený predaj 19 tranží ŠD v 9 aukciách, dve aukcie  
ŠPP a dva predaje ŠD prostredníctvom syndikátu. Pri celkovom dopyte, vrátane syndikátov a ŠPP (14,9 mld. eur), boli  
v roku 2017 akceptované ponuky na kúpu štátnych cenných papierov v celkovej menovitej hodnote 6,9 mld. eur.  
Vytvorenie podmienok pre modernizáciu a racionalizáciu verejnej správy IKT prostriedkami je v začiatočnom  
štádiu. V priebehu rokov 2015 až 2017 bolo vyhlásených 14 vyzvaní na predloženie žiadosti o nenávratný finančný  
príspevok. Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku boli podpísané na 12 projektov.  
V oblasti reformy daňovej a colnej správy pokračovali práce na programe UNITAS. V schválenom rozpočte  
na rok 2017 neboli rozpočtované žiadne prostriedky na program UNITAS. V priebehu roka 2017 bol rozpočet na  
program UNITAS upravený a bol financovaný z týchto zdrojov  
Rozpočet 2017  
schválený upravený  
Skutočnosť  
Zdroje financovania ( v eur )  
111 - Rozpočtové prostriedky kapitoly  
131G - Zo štátneho rozpočtu (nevyčerpané prostriedky z r. 2016)  
1303 - Výskum, vývoj a inovácie  
13R1 - Riadenie migrácie, ochrana hranie  
13S1 - Európsky fond regionálneho rozvoja  
35 - Iné zdroje zo zahraničia mimo príjmov z programov EÚ (napr. NATO)  
37 - Programy európskej územnej spolupráce programového obdobia 2007 - 2013  
Spolu  
2017  
0
0
0
0
0
0
0
0
3 776 561 3 776 561  
5 024 070 5 024 070  
102 876  
129  
29 204  
106 967  
29 833  
102 876  
129  
29 204  
106 967  
29 833  
9 069 640 9 069 640  
Zdroj: ZÚ MF SR  
26  
V rámci IS CEP bola implementovaná funkcionalita na objednávanie tovaru občanmi z tretej krajiny pre  
vlastnú potrebu v hodnote nad 22 eur, prebiehala komunikácia ohľadne integrácie s IS CEP a IS CITES a do systému  
ACIS boli doplnené ďalšie prevádzkové aktivity. V monitorovanom období neboli uskutočnené žiadne zmeny v oblasti  
legislatívy. Implementácia programu UNITAS II pokračovala postupnými krokmi s prihliadnutím na špecifické potreby  
v odvodovej oblasti. V roku 2017 sa začala realizácia Ročného zúčtovania sociálnych odvodov a bude pokračovať  
v nasledujúcom období so zavedením k 1.1.2019.  
Účelom kontroly NKÚ SR Individuálna účtovná závierka MF SR bolo overiť vecnú a formálnu správnosť individuálnej účtovnej  
závierky MF SR zostavenej k 31.12.2017, finančných výkazov, preveriť hospodárenie vybraných oblastí a nakladanie  
s majetkom štátu v jeho správ  
Individuálna účtovná závierka MF SR k 31.12.2017 bola zostavená v termíne podľa ustanovenia § 17 ods. 5 zákona  
o účtovníctve ako riadna individuálna účtovná závierka a poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré boli  
predmetom účtovníctva v roku 2017. Okrem všeobecných náležitostí určených zákonom o účtovníctve, obsahovala, všetky  
požadované súčasti, t. j. Súvahu, Výkaz ziskov a strát a Poznámky podľa § 17, ods. 3 citovaného zákona a bola uložená vo  
verejne prístupnom registri účtovných závierok www.registeruz.sk. Kontrolou neboli zistené rozdiely ani vo vykazovaní príjmov  
a výdavkov vo finančnom výkaze FIN 1 – 12, účtovníctve a v ZÚ kapitoly MF SR.  
Porovnaním údajov o plnení nedaňových príjmoch a čerpaní vybraných výdavkov vykázaných vo Finančnom výkaze FIN 1 -12  
o príjmoch, výdavkoch a finančných operáciách k 31.12.2017 s údajmi v účtovníctve a s údajmi v ZÚ kapitoly MF SR za  
rok 2017 neboli zistené rozdiely. Účtovné operácie boli podložené účtovnými dokladmi, príjmy a výdavky boli zaúčtované  
správne. Nezistilo sa neúčelné čerpanie výdavkov.  
4.4 Ministerstvo životného prostredia SR  
Výdavky na ochranu životného prostredia sú v SR relatívne porovnateľné s krajinami V4 a EÚ a možno  
konštatovať, že štát poskytuje porovnateľný podiel HDP na oblasť životného prostredia ako ostatné krajiny EÚ. Priemer  
za obdobie 2006 2015 bol 0,8% HDP. V rámci OP Kvalita životného prostredia sa v roku 2017 vyhlásilo celkovo  
11 výziev na predloženie žiadosti o NFP (z toho 2 vyzvania na národný projekt), a to v oblasti odpadového  
hospodárstva, vodného hospodárstva, ochrany ovzdušia a ochrany prírody.  
Výdavky kapitoly na programy v roku 2017 (v %)  
OP Kvalita životného prostredia  
20,4  
Ochrana vôd  
56,1  
Tvorba a implementácia politík  
Ochrana prírody a krajiny  
Ochrana geologického prostredia  
Ochrana ovzdušia  
14,7  
3,6  
Ostatné  
1,1 1,5 2,5  
Zdroj: ŠZU 2017  
V rámci hodnotenia Indexom environmentálnej výkonnosti (EPI) za rok 2017, ktorý posudzuje na základe  
24 výkonnostných indikátorov (ako napr. environmentálne zdravie, vitalita ekosystémov a pod.) až 180 krajín sveta,  
dosiahla SR najlepšie hodnotenie v rámci regiónu. Získala najlepšie EPI hodnotenie v porovnaní s krajinami V4, ako  
aj v regióne východnej Európy a Eurázie. Najnižšie EPI skóre bolo 27,4, najvyššie 87,4 a priemerná hodnota pre  
180 krajín bola 56,4. SR dosiahla hodnotenie 70,6, čo je pokles oproti roku 2016 z hodnoty 85,4 (rovnako aj v rámci  
rebríčka zaznamenala zostupný trend z 24. na 28. miesto z dôvodu metodologických zmien v hodnotení). V kvalite  
ovzdušia sa SR umiestnila na 133. mieste, čo bolo spôsobené predovšetkým ukazovateľmi znečistenia v podobe  
pevných častíc PM 2,5.  
V nadväznosti na hodnotenie vývoja ukazovateľov týkajúcich sa odpadového hospodárstva je potrebné  
zdôrazniť, že SR má mieru recyklácie komunálneho odpadu jednu z najnižších v EÚ a skládkovanie je stále základný  
spôsob nakladania s komunálnym odpadom. Skládkovanie má pritom okrem negatívnych dopadov na zdravie  
obyvateľstva a životné prostredie aj ekonomické náklady vo forme zaberania pôdy a straty zdrojov. Približne dve tretiny  
komunálneho odpadu na Slovensku končí na skládkach. Rast produkcie odpadu má za posledných desať rokov  
rastúcu tendenciu, napriek tomu SR s približne 310 kg odpadu na osobu patrí k najlepším v EÚ. Výrazne však  
27  
zaostávame v kvalite jeho spracovania. Miera recyklácie je podpriemerná a stále pretrváva možnosť nenaplnenia  
cieľov v oblasti recyklácie odpadov (minimálne 50 % miera) do roku 2020, nakoľko až takmer 70 % odpadov končí na  
skládkach. V roku 2017 na odpadové hospodárstvo neboli rozpočtované a ani čerpané žiadne prostriedky.  
Slabý progres separácie odpadov pretrváva už tretí rok, avšak štatisticky nastal nárast produkovaného  
komunálneho odpadu v prepočte na 1 obyvateľa. V roku 2017 boli vyhlásené dve výzvy zamerané na odpady v objeme  
50 mil. eur. Výzvy boli zamerané na triedený zber komunálnych odpadov, mechanicko-biologickú úpravu zmesového  
komunálneho odpadu a zhodnocovanie biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov.  
Ukazovatele vývoja kvality ovzdušia na Slovensku poukazujú taktiež na jeho nevyhovujúci stav. Koncentrácie  
látok znečisťujúcich ovzdušie neustále prekračujú limity EÚ: veľmi vysoká koncentrácia oxidu dusičitého v rámci EÚ  
(údaj za rok 2015 = priemer 5,7), koncentrácia prízemného ozónu je tretia najvyššia v EÚ (údaj za rok 2015 - percentil  
93,15 = 60,2) a viac ako 19 µg/m3 častíc PM2,5 v ovzduší, čoho dôsledkom je ročne takmer 6 tis. úmrtí kvôli  
znečisteniu ovzdušia. Od roku 2010 bolo na ochranu ovzdušia vynaložených 293 mil. eur. Doposiaľ boli výdavky  
orientované na obmedzenie priemyselných emisií, avšak na kvalitu ovzdušia vplývajú aj iné významné faktory ako  
napr. doprava, vykurovanie a pod. Najvýznamnejší podiel výdavkov pochádzal zo štrukturálnych fondov  
2. programového obdobia (101 mil. eur) vrátane spolufinancovania zo ŠR (16 mil. eur) a z Environmentálneho fondu  
bola čerpaných 35 mil. eur (podstatná časť z toho bola použitá na zatepľovanie).  
NKÚ SR v oblasti životného prostredia vykonal kontrolu orientovanú na ochranu medzinárodnej biosférickej rezervácie  
Východné Karpaty, ktorej súčasťou je Národný park Poloniny vrátane Karpatských bukových pralesov zapísaných v zozname  
prírodného dedičstva UNESCO. Bolo poukázané, že za súčasných podmienok je starostlivosť o toto územie dlhodobo  
neudržateľná, pričom môže byť ohrozené dodržiavanie pravidiel zápisu Národného parku Poloniny v zozname UNESCO. NKÚ  
SR zistil nedostatky pri vyhlasovaní chránených území, ako aj v oblasti ich členenia, neaktuálnosť strategických programových  
dokumentov v oblasti ochrany prírody a krajiny, ktoré sa nezaoberajú problematikou biosférických rezervácií a opatreniami na  
zabezpečenie ich fungovania.  
V priebehu roka 2017 boli schválené nové chránené vtáčie územia a MŽP SR dopracovalo a odsúhlasilo 5 programov  
starostlivosti/programov záchrany o chránené druhy živočíchov. Vláda SR prijala opatrenia na zlepšenie ochrany lokality  
svetového dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy. Taktiež bola prehodnotená  
a dobudovaná sústava chránených území, ktorej v roku 2017 predchádzalo doplnenie 169 nových lokalít.  
Na ochranu prírody a krajiny bol v roku 2017 schválený rozpočet vo výške 15 182 tis. eur. Skutočné výdavky dosiahli sumu  
9 336 tis. eur.  
4.5 Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR  
Rozvoj školstva prostredníctvom zvýšenia verejných zdrojov na výchovu a vzdelávanie a uskutočnenia  
zásadných vnútorných a vonkajších systémových zmien bol v Programovom vyhlásení vlády SR zaradený k najvyšším  
prioritám.  
V roku 2017 sa výdavky štátneho rozpočtu na vzdelávanie podľa funkčnej klasifikácie medziročne zvýšili  
o 89 709 tis. eur na úroveň 2 085 402 tis. eur. Mierne narástol aj podiel výdavkov na vzdelávanie k výdavkom celého  
štátneho rozpočtu. Oblasť vzdelávania je financovaná najmä prostredníctvom kapitoly MV SR a kapitoly MŠVVŠ SR.  
Výdavky rezortu školstva na vzdelávanie boli v roku 2017 na úrovni 848 511 tis. eur a medziročne sa zvýšili  
o 15 884 tis. eur, najmä normatívne a nenormatívne výdavky, ktoré kapitola poskytuje pre všetky samosprávne kraje  
na financovanie kompetencií preneseného výkonu štátnej správy.  
Výdavky štátneho rozpočtu na vzdelávanie podľa funkčnej klasifikácie za roky 2012 – 2017 (v tis. eur)  
2 300 000 €  
2 100 000 €  
1 900 000 €  
1 700 000 €  
14,0%  
13,0%  
12,0%  
11,0%  
2012  
2013  
2014  
2015  
2016  
2017  
Výdavky ŠR na vzdelávanie  
Podiel výdavkov na vzdelávanie k ŠR v %  
Zdroj: Návrh štátneho záverečného účtu SR za rok 2017  
28  
Systémové zmeny v regionálnom a vysokoškolskom vzdelávaní by sa mali začať uskutočňovať  
implementáciou Národného programu výchovy a vzdelávania. Napriek plánu, finálnu verziu dokumentu s akčnými  
plánmi MŠVVŠ SR nestihlo predstaviť do konca roka 2017.  
Jedným zo základných pilierov zlepšovania úrovne školstva je kvalitný a aktuálny učebný materiál pre  
základné a stredné školy. MŠVVŠ SR si stanovilo pre rok 2017 plán zabezpečiť nákup 50 nových titulov učebníc  
pre všetky druhy a typy základných a stredných škôl. V skutočnosti sa nepodarilo nakúpiť ani jeden nový titul a rezort  
školstva iba aktualizoval existujúce učebnice v počte 14 titulov1. Spolu od roku 2014 malo byť podľa plánov zakúpených  
už 200 nových titulov učebníc, doposiaľ sa zakúpilo len 28. Zo schváleného rozpočtu 2 700 tis. eur, ktorý bol určený  
na tento účel, bolo v roku 2017 skutočne vyčerpaných 69 tis. eur.  
Dlhodobo kritizovanou oblasťou, nielen zo strany Európskej komisie, sú priepastné regionálne rozdiely  
v slovenskom školskom systéme. Obzvlášť deti z MRK dosahujú nelichotivé štatistiky a to nielen vo výsledkoch  
testovania vedomostnej úrovne žiakov, ale aj v predčasnom ukončovaní školskej dochádzky, príp. participácie na  
predškolskom vzdelávaní. Výsledky rómskych žiakov v celoslovenskom testovaní žiakov základných škôl z roku 2016  
(testovanie prebieha v 5. a 9. ročníku) dosahujú iba zhruba polovičnú úspešnosť oproti majorite (30 % z plného počtu  
bodov).2 NKÚ SR poukazuje na skutočnosť, že od roku 2009 bolo práve na zvyšovanie vzdelanostnej úrovne  
príslušníkov MRK použitých viac ako 58 mil. eur z 2. programového obdobia v rámci OP Vzdelávanie – prioritnej osi 3  
(podpora vzdelávania osôb s osobitnými vzdelávacími potrebami).  
Z aktuálneho programového obdobia financuje MŠVVŠ SR prostredníctvom OP Vzdelávanie viacero  
projektov zameraných na podporu modelu inkluzívneho vzdelávania aj pre deti z MRK. V roku 2017 bol na tomto  
operačnom programe schválený rozpočet 47 179 tis. eur, v skutočnosti sa vyčerpalo iba 11 323 tis. eur. Účinnosť,  
adresnosť a kvalita týchto projektov by mali priniesť pozitívne efekty inkluzívneho vzdelávania v zlepšovaní prístupu  
k vzdelaniu, jeho prepojeniu s potrebami trhu práce a tým vytvárať predpoklady k znižovaniu najmä nezamestnanosti,  
ktorá je vážnym problémom SR.  
V roku 2017 naďalej pretrvával veľmi nízky záujem študentov, stredných škôl a zamestnávateľov o vstup do  
systému duálneho vzdelávania. Ten je na Slovensku implementovaný aj prostredníctvom národného projektu  
hradeného zo zdrojov EÚ, na ktorý bola alokovaná suma 33 626 tis. eur. Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti je do  
duálneho vzdelávania zapojených len približne 2 700 študentov a cieľom do roku 2020 je zapojenie 12 000 študentov,  
NKÚ SR upozorňuje na riziko nedodržania stanoveného cieľa a následnej nutnosti vrátiť finančné prostriedky EÚ.  
Potrebné zmeny vo vysokom školstve sa očakávali od prijatia reformy akreditačnej komisie a procesu  
akreditácie, ktorá by zabezpečila ich súlad s európskymi štandardmi zabezpečovania kvality vysokoškolského  
vzdelávania. V priebehu roka 2017 ministerstvo predstavilo nové znenia zákonov upravujúcich túto oblasť, avšak  
legislatívny proces bol aj v dôsledku zásadných pripomienok zo strany vysokých škôl prerušený.  
V oblasti vysokého školstva NKÚ SR zrealizoval kontrolnú akciu zameranú na preverenie hospodárenia a stavu majetku  
najvýznamnejších verejných vysokých škôl na Slovensku. Pozitívnym zistením je, že žiadna z 11 kontrolovaných vysokých škôl  
nie je dlhodobo v strate. Negatívom je však ich hlboká podfinancovanosť, najmä v oblasti investičných potrieb. Z výšky  
finančných prostriedkov, ktoré vysoké školy v rokoch 2012 – 2016 žiadali na investície do školského majetku, bolo  
ministerstvom školstva poskytnutých len približne 22 %. Na obnovu a rekonštrukciu ubytovacích zariadení bolo v tomto období  
poskytnutých ešte menej požadovaných zdrojov, a to len necelých 8 %.  
V tejto súvislosti NKÚ SR upozornil na riziko, že nedostatočné financovanie investičnej oblasti môže z dlhodobého hľadiska  
brzdiť rastový potenciál verejných vysokých škôl na Slovensku a spôsobovať nezáujem študentov získavať vzdelanie na  
slovenských vysokých školách. V rokoch 2012 – 2016 poklesol počet študentov študujúcich na kontrolovaných vysokých  
školách o takmer 21 %, pričom tento pokles nesúvisel len s demografickým vývojom, ale aj s masívnym odchodom študentov  
do zahraničia, najmä do Českej republiky.  
Strategickým dokumentom SR pre politiku výskumu, vývoja a inovácií je Stratégia výskumu a inovácií pre  
inteligentnú špecializáciu SR (RIS3 SK) z roku 2013. K tomuto dokumentu prijala Rada vlády SR pre vedu, techniku  
a inovácie v polovici roka 2017 druhý implementačný plán pre roky 2017 – 2019, ktorý obsahuje časový harmonogram  
pre jednotlivé opatrenia a mechanizmy monitorovania implementácie.  
1 V roku 2017 MŠVVŠ SR iba vyhlásilo a realizovalo verejné obstarávanie na nákup nových titulov, dodanie sa plánuje na rok 2018.  
2
MINISTERSTVO FINANCIÍ SR. (2018) Národný program reforiem Slovenskej republiky 2018. Dostupné na:  
29  
Zdĺhavý proces prijímania zmien v oblasti výskumu a inovácií možno ilustrovať dlhodobo plánovanou  
transformáciou SAV na verejné výskumné inštitúcie. Zákon, ktorým sa táto zmena mala inicializovať, bol  
pripravovaný od konca roka 2014, avšak schválený až v roku 2017. Nová právna úprava by mala SAV otvoriť nové  
možnosti pre výskum a vývoj a priniesť viaczdrojové financovanie a efektívnejšiu spoluprácu s podnikateľským  
sektorom.  
Porovnanie výdavkov v oblasti vedy od roku 2012  
800 000  
600 000  
400 000  
200 000  
0
1,5  
1,3  
1,1  
0,9  
0,7  
0,5  
1,18  
0,89  
0,79  
0,83  
0,81  
2012  
2013  
2014  
2015  
2016  
2017  
Výdavky ŠR na vedu a techniku podľa funkčnej klasifikácie v tis. eur  
Výdavky na výskum a vývoj v % HDP  
Zdroj: NPR 2018, Návrh štátneho záverečného účtu MŠVVaŠ SR za roky 2012 - 2017  
Ak chce dosiahnuť SR svoj cieľ stanovený v stratégii Európa 2020 v oblasti vedy a výskumu (výdavky na  
úrovni 1,2 % HDP), mali by výdavky do tejto oblasti kontinuálne rásť. Po roku 2015, kedy výdavky jednorazovo narástli  
z dôvodu nutnosti dočerpania prostriedkov z 2. programového obdobia, v roku 2016 výrazne poklesli. Aj v roku 2017  
výdavky podľa funkčnej klasifikácie medziročne poklesli o 5 703 tis. eur.  
Na financovaní oblasti výskumu a vývoja na Slovensku sa významne podieľajú Európske štrukturálne a investičné fondy.  
NKÚ SR v roku 2017 preveril transparentnosť procesov výziev a vyzvaní programového obdobia 2014 – 2020 aj v rámci OP  
Výskum a inovácie. Výkon procesov zabezpečuje pre OP Výskumná agentúra, kde boli zistené závažné nedostatky s výrazným  
dopadom na celkové výrazne negatívne vnímanie riadenia financovania vedy a výskumu v OP výskum a inovácie v gescii  
MŠVVŠ SR.  
4.6 Ministerstvo zdravotníctva SR  
Zdravotníctvo predstavuje jednu z najväčších výdavkových položiek. Podľa programového vyhlásenia  
vlády SR na roky 2016 – 2020 základnými programovými cieľmi v oblasti zdravotníctva sú: pacient na prvom mieste,  
transparentnosť, efektívnosť a účelnosť, dôstojnosť povolania, rozvoj, obnova a modernizácia. V súvislosti so starnutím  
populácie sa očakáva ďalší nárast výdavkov, preto je dôležité ich efektívne vynakladanie. Slovensko dáva na  
zdravotníctvo i naďalej vyšší podiel HDP ako priemer krajín V3, vo výsledkoch však výrazne zaostáva. Výdavky  
verejného zdravotného poistenia v roku 2017 dosiahli úroveň 4 577 518 tis. eur. Výdavky boli rozpočtované vo výške  
4 461 557 tis. eur, čo predstavovalo plnenie rozpočtu na 102,60 %.  
Najefektívnejším riešením ako dosiahnuť dobrý zdravotný stav obyvateľstva je prevencia. MZ SR v rámci  
svojho programového rozpočtu realizuje osvetu na podprograme „Národný program podpory zdravia“, ktorého cieľom  
je zvýšenie povedomia obyvateľstva o zdravom životnom štýle a jeho rozšírenie v bežnom živote obyvateľstva. V roku  
2017 predstavoval schválený rozpočet na tomto podprograme 916 tis. eur, v skutočnosti sa vyčerpala ani nie  
polovica týchto prostriedkov (427 tis. eur), pričom projekty boli zamerané iba na vybrané skupiny obyvateľov  
(seniori, obyvatelia z MRK, diabetici).  
Z pohľadu príjmov sa na verejnom zdravotnom poistení podieľali ekonomicky aktívni poistenci sumou  
3 367 779 tis. eur (nárast oproti návrhu rozpočtu o 108 121 tis. eur) a štát, ktorý platí poistné za zákonom  
určené skupiny osôb, sumou 1 300 135 tis. eur (vrátane ročného zúčtovania; nárast oproti návrhu rozpočtu  
o 73 837 tis. eur). Napriek nárastu sumy poistného za poistencov štátu oproti návrhu rozpočtu, došlo v medziročnom  
vyjadrení k poklesu o 91 965 tis. eur. Príčinou bol najmä úbytok poistencov zo systému (predovšetkým z dôvodu  
zamestnania sa a prechodu do skupiny ekonomicky aktívnych osôb). NKÚ SR poukazuje, že pokles poistného  
plateného štátom (pokles o 7 %) bol výraznejší ako úbytok poistencov štátu (pokles o 2 %). Po prepočítaní na jednu  
osobu, predstavoval medziročný pokles viac ako 20 eur, čo znamená, že štát v roku 2017 zaplatil za jedného poistenca  
445,6 eur. Pri ekonomicky aktívnych obyvateľoch došlo medziročne naopak k nárastu, a v priemere jeden obyvateľ  
zaplatil v roku 2017 do verejného zdravotného poistenia 1 545,4 eur.  
30  
Vývoj príjmov verejného zdravotného poistenia prepočítaného na 1 osobu od roku 2013 (v eur)  
1545,4  
1800  
1600  
1400  
1200  
1000  
800  
1428,5  
1355,2  
1318,6  
1251,2  
466,2  
2016  
445,1  
2015  
445,6  
2017  
410,4  
2013  
393,3  
2014  
600  
400  
200  
Príjem prepočítaný na 1 poistenca štátu  
Príjem prepočítaný na 1 ekonomicky aktívneho obyvateľa  
Zdroj: Návrh ZÚ MZ SR za roky 2013 2017, ŠÚ SR, vlastné výpočty  
Cieľom Revízie výdavkov na zdravotníctvo je zlepšiť dosahované výsledky, posilniť fiškálnu udržateľnosť  
a efektívnosť výdavkov. Revízia identifikovala úsporné opatrenia znižujúce výdavky verejného zdravotného poistenia  
ako aj nemocníc v roku 2017 o 174 mil. eur.  
Podľa súhrnnej implementačnej správy za rok 2017 realizovalo MZ SR v prvom roku implementácie  
42 opatrení, plnilo a čiastočne plnilo všetky opatrenia na 55 %. Dosiahlo úsporu vo výške 79,8 mil. eur, čo predstavuje  
45 % plnenie stanoveného cieľa 174 mil. eur pre rok 2017. Najvýraznejšie úspory boli realizované v nadspotrebe liekov  
(22,2 mil. eur), referencovaním špeciálneho zdravotníckeho materiálu (13,2 mil. eur) a v oblasti obstarávania  
zdravotníckej techniky (15,6 mil. eur).  
Vývoj dlhu v roku 2017 bol sledovaný v zdravotníckych zariadeniach v súlade so zoznamom subjektov  
verejnej správy v 5 kategóriách subjektov:  
Prehľad vývoja záväzkov spolu na úrovni istiny v rezorte zdravotníctva:  
Kategórie subjektov (v mil. eur)  
Príspevkové organizácie v pôsobnosti MZ SR (vrátane  
univerzitných a fakultných nemocníc)  
Zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti MV SR,  
MO SR a MS SR  
2013  
2014  
2015  
2016  
2017  
403,54  
473,69  
589,94  
702,13  
833,69  
28,34  
34,00  
31,84  
39,91  
39,72  
Zariadenia delimitované na obce, VÚC a  
transformované na neziskové organizácie  
Zariadenia transformované na akciové spoločnosti  
Zdravotné poisťovne  
162,81  
137,30  
145,14  
125,78  
131,24  
65,46  
593,61  
63,58  
533,76  
61,50  
549,40  
57,47  
457,10  
60,08  
399,00  
Záväzky na úrovni istiny spolu  
1 253,76  
1 242,33  
1 377,82  
1 382,39  
1 463,73  
Zdroj: MZ SR  
Celkový stav záväzkov spolu na úrovni istiny kumulatívne za sledované kategórie zdravotníckych zariadení  
a zdravotných poisťovní bol k 31.12.2017 vo výške 1,46 mld. eur a medziročne sa zvýšil o 81,34 mil. eur. Najvyšší rast  
záväzkov zaznamenali zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti MZ SR (131,56 mil. eur). Tieto zariadenia zaznamenali  
aj najvyšší medziročný rast záväzkov po lehote splatnosti (132,08 mil. eur) na úroveň 679,24 mil. eur k 31.12.2017.  
Štruktúra záväzkov po lehote splatnosti v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti MZ SR v roku 2017 (v %)  
Lieky a ŠZM  
Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovňe,  
daňové úrady  
Ostatné zdravotnícke zariadenia a NTS  
Dodávatelia energií  
Služby  
52,7  
30,1  
Ostatní dodávatelia  
Investiční dodávatelia  
5,4  
0,4 1,32,12,3 2,3  
3,3  
Zdroj: MZ SR  
31  
K významným faktorom zadlžovania zdravotníckych zariadení podľa zistení NKÚ SR patria:  
nedostatky v systéme cenotvorby zdravotných výkonov a v definovaní oprávnených nákladov na jednotlivé  
výkony,  
nie celá poskytnutá zdravotná starostlivosť bola poisťovňou uznaná a ani uznaná nebola vždy uhradená v plnej  
výške,  
neefektívnosť v prevádzke; Slovensko dlhodobo málo využíva lôžka; priemerná obsadenosť lôžok dosahuje  
dlhodobo úrovne pod 70 %, napríklad v Nemecku sa tento ukazovateľ blíži k 80 %,  
vysoký podiel a nárast osobných nákladov v pomere k výnosom a významný podiel nákladov na lieky  
a zdravotnícky materiál na celkových nákladoch zdravotníckych zariadení,  
odštátnenie ziskových pracovísk a činností zdravotníckych zariadení bez dôslednej analýzy.  
V rokoch 2016 a 2017 vykonal NKÚ SR v troch etapách kontrolu 38 vybraných zdravotníckych zariadení, ktorá bola zameraná  
na hospodárenie a nakladanie s majetkom týchto zariadení.  
Z kontrol NKÚ SR vo vybraných zdravotníckych zariadeniach vyplýva, že okrem netransparentných obstarávaní a neefektivite  
v hospodárení nemocníc je rizikom aj nedofinancovanie zdravotnej starostlivosti. Zdravotné poisťovne nezaplatia nemocniciam  
toľko, koľko by za realizovanú zdravotnú starostlivosť pre svojich pacientov mali. Rozsah a podmienky zazmluvnenej zdravotnej  
starostlivosti sa menia v čase, absentujú jasné pravidlá stanovovania cien, čo spôsobuje, že ceny za niektoré výkony  
nepokrývajú všetky náklady spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a ceny za iné výkony prinášajú neprimeraný zisk.  
Kontrola NKÚ SR ďalej preukázala, že sa nedostatočne plnia ciele programového vyhlásenia vlády SR v oblasti elektronizácie  
zdravotníctva, zavedenia DRG, bez ktorých nie je možné zvýšiť efektívnosť a kvalitu zdravotníckych služieb v SR.  
V nadväznosti na túto kontrolu NKÚ SR vykonal v 2. polroku 2017 štvrtú, záverečnú etapu kontroly na MZ SR a v zdravotných  
poisťovniach. Kontrola bola zameraná na zistenie, aké opatrenia na zlepšenie ekonomickej situácie prijíma ministerstvo  
od ukončenia prvej etapy kontroly v roku 2016.  
Schválený rozpočet počítal s kapitálovými výdavkami vo výške 70 736 tis. eur. Tie boli rozpočtované na prvku  
Ostatná technika zdravotníckych zariadení a boli určené najmä na obnovu technického vybavenia nemocníc.  
V skutočnosti sa na tomto prvku vyčerpalo iba 7 528 tis. eur. MZ SR v priebehu roka 2017 upravilo rozpočet  
o kapitálové výdavky vo výške 3 609 tis. eur na prvku Stavby zdravotníckych zariadení (v schválenom rozpočte neboli  
alokované žiadne výdavky). V skutočnosti sa celá táto suma aj vyčerpala. Ide o kapitálové výdavky určené na  
financovanie stavieb zdravotníckych zariadení zo štátneho rozpočtu. Podľa NKÚ SR použité výdavky v oboch  
prípadoch nereflektovali potrebnú výšku výdavkov na modernizáciu zdravotníckych pracovísk a ich technického  
zázemia v roku 2017. Nízkym čerpaním týchto výdavkov zároveň dochádza k veľmi obmedzenému znižovaniu  
modernizačného dlhu.  
Plná funkcionalita projektu e-zdravie patrí medzi najdôležitejšie ciele z pohľadu rastu kvality v poskytovaní  
zdravotnej starostlivosti a fungovania systému. Celkové náklady na elektronizáciu slovenského zdravotníctva podľa  
Národného centra zdravotníckych informácií dosiahli k 31.12.2017 úroveň 87,8 mil. eur. Termín ostrého spustenia  
elektronických služieb do praxe sa viackrát posúval. Pilotne sa elektronizáciu podarilo spustiť v roku 2015 a naostro  
od 1.1.2018 s obmedzenými funkcionalitami.  
V priebehu roka 2017 dochádzalo k postupnému pripájaniu lekárov do prostredia e-zdravie. Boli distribuované  
elektronické preukazy zdravotného poistenia (ePZP), ktoré umožňujú prístup do systému. Prijala sa legislatíva, ktorá  
zjednodušuje používanie Pacientskeho sumáru. Prebiehal postupný proces čistenia dát, aby Pacientsky sumár  
obsahoval všetky život zachraňujúce dáta potrebné pre poskytnutie kvalitnej zdravotnej starostlivosti.  
Podľa súhrnnej implementačnej správy za rok 2017, na základe podkladov od Národného centra  
zdravotníckych informácií, k 1.1.2018 bolo do systému e-zdravie aktívne pripojených 1 510 poskytovateľov zdravotnej  
starostlivosti. K uvedenému dátumu neboli zatiaľ do e-zdravia integrovaní poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby.  
4.7 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR  
Podmienky sa na trhu práce v roku 2017 neustále zlepšovali vďaka výraznej tvorbe pracovných miest, čo  
viedlo k znižovaniu nezamestnanosti a k zvyšovaniu zamestnanosti. Počas roka sa vytvorilo 51 tis. pracovných miest  
a miera nezamestnanosti poklesla na najnižšiu úroveň od roku 1993, stále však zostáva za priemerom krajín V3. Podľa  
údajov Eurostatu miera nezamestnanosti klesá od roku 2013 a v roku 2017 sa dostala na hranicu 8,1 % (priemer EÚ  
je 7,6 %). Súbežne s poklesom miery nezamestnanosti klesala aj miera dlhodobej nezamestnanosti.  
32  
Aj napriek týmto zlepšeniam stále pretrvávala dlhodobá nezamestnanosť, charakterizovaná regionálnymi  
rozdielmi na trhu práce a nízkou mobilitou pracovnej sily. Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala prijať opatrenia  
na riešenie dlhodobej nezamestnanosti s dôrazom na individuálny prístup. Jedným z týchto opatrení je akčný plán na  
integráciu dlhodobo nezamestnaných, podporený z ESF. Aj keď sa opatrenia zavádzajú veľmi pomaly, miera dlhodobej  
nezamestnanosti v SR (5,1 %) podľa údajov Eurostatu postupne klesá a v súčasnosti je o 1,7 p. b. nad priemerom EÚ  
(3,4 %). Slovensko však dlhodobo patrí medzi krajiny EÚ s najvyšším podielom dlhodobo nezamestnaných na  
celkovom počte nezamestnaných (62,4 % v roku 2017), v rámci EÚ vyšší podiel dlhodobo nezamestnaných má len  
Grécko.  
V politike odstraňovania rozdielov medzi regiónmi bol prijatý zákon na znižovanie regionálnych rozdielov.  
Vláda SR schválila akčné plány pre najmenej rozvinuté okresy (k 31.12. 2017 sa počet okresov zvýšil na 16), zaviedli  
sa miernejšie podmienky pre čerpanie investičnej pomoci v najmenej rozvinutých okresoch3. Rozdiely na trhu práce  
medzi regiónmi sa však stále viac prehlbujú a doteraz sa ich nepodarilo zastaviť. Rozdiely medzi krajmi s najnižšou  
a najvyššou mierou nezamestnanosti boli v roku 2017 viac ako 3,5 násobné.  
Výška miery evidovanej nezamestnanosti v jednotlivých krajoch v roku 2017 (v %)  
12  
9,94  
9,68  
10  
8
8,67  
6
4,7  
ZA  
4,05  
NR  
3,53  
TN  
3,05  
BA  
4
2,6  
TT  
2
0
BB  
PO  
KE  
Zdroj: UPSVR SR  
V rámci programového rozpočtovania financuje MPSVR SR politiku zamestnanosti primárne prostredníctvom  
dvoch podprogramov. Prvým je Aktívna politika trhu práce a zvýšenie zamestnanosti, pričom výdavky pochádzajú zo  
štátneho rozpočtu. V roku 2017 bolo na tomto podprograme schválených 51 682 tis. eur, skutočne sa vyčerpalo  
44 521 tis. eur. Druhým podprogramom je OP Ľudské zdroje financovaný zo zdrojov EÚ (vrátane spolufinancovania).  
V roku 2017 bolo schválených 230 295 tis. eur a skutočne sa vyčerpalo 196 947 tis eur. V roku 2017 z prostriedkov  
EÚ bolo financovanie politiky zamestnanosti takmer štvornásobne vyššie ako zo štátneho rozpočtu.  
Najvýznamnejšiu skupinu nezamestnaných (predovšetkým dlhodobo nezamestnaných) a zároveň aj  
potenciálny zdroj pracovnej sily, často však s nízkou, prípadne žiadnou kvalifikáciou, predstavuje skupina obyvateľov  
z MRK. „Miera nezamestnanosti Rómov v koncentrovaných osídleniach dosahuje 54 % ku koncu roka 2016“.4  
Zamestnávaniu Rómov na trhu práce bránia prekážky ako nedostatočné vzdelanie, predsudky, kultúrne rozdiely, zlé  
sociálne pomery a pod. V rámci boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu si špecifickú pozornosť vyžaduje práve  
integrácia Rómov. Riešenie tejto problematiky realizuje MV SR prostredníctvom financovania z fondov EÚ - OP  
Ľudské zdroje 2016 - 2020 – prioritná os 5 (Integrácia MRK) a 6 (Technická vybavenosť v obciach s prítomnosťou  
MRK). Na oboch prioritných osiach bolo z celkovej alokácie 434 713 tis. eur vyčerpaných k 31.12.2017 iba  
4 941 tis. eur.5  
NKÚ SR v roku 2017 v rámci kontrolnej akcie Účinnosť zavedenia REPASu pri uplatňovaní uchádzačov o zamestnanie, zistil:  
nedostatočné reagovanie projektu REPAS na požiadavky na danom trhu práce v regióne (požiadavky uchádzačov  
o zamestnanie vrátane znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na rekvalifikáciu takmer vôbec nekorešpondovali  
s dopytom na trhu práce, z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorí absolvovali REPAS, sa do 6 mesiacov od  
skončenia rekvalifikácie zamestnalo 48 %, viac ako polovica z nich sa na trhu práce neuplatnila),  
3 Na regionálny príspevok bolo v rámci kapitoly ÚV SR v roku 2017 vyčerpaných 2 316 tis. eur.  
4 MINISTERSTVO FINANCIÍ SR. (2018) Národný program reforiem Slovenskej republiky 2018. Dostupné na:  
5 Finančné prostriedky boli použité predovšetkým na národné projekty ako je Terénna sociálna práca a terénna práca v obciach  
s prítomnosťou MRK, Komunitné centrá v mestách a obciach s prítomnosťou MRK – I. fáza, Podpora vysporiadania pozemkov v  
MRK a pod.  
33  
ÚPSVR vyhodnocoval projekt REPAS ako jeden z nástrojov aktívnej politiky trhu práce z pohľadu hospodárnosti, nie však  
efektívnosti a účinnosti.  
Miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia v roku 2017 dosiahla 18,1 %, čo je pod priemerom EÚ  
(23,5 %). SR sa tým výrazne približuje k cieľu, ktorý si stanovila v rámci stratégie Európa 2020 „Znížiť podiel populácie  
ohrozenej chudobou a sociálnym vylúčením na 17,2 % do roku 2020“. Obavy skôr vyvoláva miera závažnej materiálnej  
deprivácie (2016: 8,2 %), ktorá je nad priemerom EÚ (2016: 7,5 %). V rámci podprogramu Pomoc v hmotnej núdzi  
bolo v roku 2017 vyplatených o 49 018 tis. eur menej ako bol schválený rozpočet. Tento pokles bol zapríčinený  
predovšetkým nižším poskytnutím dávok v hmotnej núdzi ako sa predpokladalo a to z dôvodu nižšieho počtu  
poberateľov (medziročný pokles o 17 863 poberateľov, spôsobený najmä odchodom zo systému z dôvodu začatia  
vykonávania pracovnej činnosti).  
4.8 Ministerstvo hospodárstva SR  
Výdavky kapitoly medziročne klesli o 265 226 tis. eur. Pokles bol zapríčinený znížením čerpania v oblasti  
bežných transferov a kapitálových transferov. Bežné transfery klesli o 69 547 tis. eur. Zníženie kapitálových výdavkov  
sa prejavilo v poklese čerpania kapitálových transferov o 197 897 tis. eur. Plánovaný rozpočet nebol naplnený,  
skutočné príjmy dosiahli úroveň 130 719 tis. eur. Hlavnou príčinou je nízke čerpanie prostriedkov z európskych fondov,  
položka granty a transfery poklesla o 119 729 tis. eur. Následne došlo k úprave 96 rozpočtovými opatreniami, pričom  
rozhodujúci vplyv malo viazanie rozpočtových prostriedkov vo výške 1 007 554 tis. eur.  
Výdavky kapitoly na programy v roku 2017 (v %)  
Národný jadrový fond  
OP Výskum a inovácie  
Tvorba a implement. politík  
Ostatné  
2,1  
2,9  
3,2  
7,9  
42,6  
17,0  
Investičné stimuly  
Podpora podnikania  
SARIO  
24,2  
Zdroj ŠZU SR  
Podľa programovej štruktúry kapitola vyčerpala prostriedky vo svojom hlavnom programe Rozvoj priemyslu  
a podpora podnikania v objeme 81 227 tis. eur, čo predstavovalo pokles oproti plánovanému rozpočtu  
o 36 116 tis. eur. V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo tak k výraznému poklesu o 276 840 tis. eur. t. j  
o 77,4 %. Dôvodom je, že sa nerealizoval príspevok pre domácnosti za spotrebu plynu a k poklesu došlo aj v programe  
Implementácia opatrení strategického výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu v SR.  
NKÚ SR upozorňuje na prvky programovej štruktúry, v ktorých neboli vyčlenené finančné prostriedky:  
-
-
-
-
-
-
-
poradenstvo a vzdelávanie pre MSP,  
podpora MSP prostredníctvom siete inkubátorov a metódy Research based spin off,  
podpora vzdelávania a poradenstva pre vybrané skupiny záujemcov o podnikanie,  
www stránka pre MSP,  
národný program zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky,  
posilnenie úverovej kapacity Mikropôžičkového programu,  
pomoc MSP na trhu EÚ.  
K zníženiu finančných prostriedkov o 1 460 tis. eur prišlo na prvku „Podpora startupov“, čo môže obmedziť  
záujemcov o podnikanie z radov mladých ľudí a absolventov škôl. K zníženiu rozpočtu o 878 tis. eur prišlo aj na prvku  
„Inovácie“. Podľa Správy o krajine – Slovensko 2018 údaje z európskeho prehľadu výsledkov inovácie z roku 2017  
ukazujú, že percentuálny podiel MSP, ktoré interne inovujú, bol v roku 2016 na Slovensku oveľa nižší (13,9 %) než  
v EÚ (28,8 %).  
34  
Podľa Správy o stave podnikateľského prostredia v SR v podnikateľskom prostredí SR zo strany podnikateľov  
pokračuje negatívne hodnotené fungovanie štátu vo vzťahu k legislatívnemu prostrediu. Z viacerých prieskumov, ako  
aj zo Správy o krajine – Slovensko 2018 vyplynulo, že problémom je korupcia, zložité administratívne postupy,  
nestabilita legislatívneho prostredia, často meniace sa podmienky podnikania a podpory podnikania, byrokracia,  
nedostatočná kvalita regulačných orgánov a obavy z neúčinnosti justičného systému.  
Hodnotenie Svetovej banky „Doing Business“ skúma regulačné prostredie ovplyvňujúce podnikanie  
v 190 krajinách. Vzhľadom na to, že Svetová banka hodnotí iba vybrané indikátory, rebríček komplexne nevystihuje  
celkovú kvalitu podnikateľského prostredia  
Umiestnenie SR v hodnotení jednotlivých indikátorov a v celkovom hodnotení Doing Business v rokoch 2014 2018:  
Rok hodnotenia a pozícia v rebríčku  
Indikátor  
2018  
83  
91  
57  
7
Zmena  
2017  
68  
103  
53  
7
2016  
64  
102  
47  
5
2015  
71  
78  
46  
5
2014  
108  
53  
65  
11  
Začatie podnikania  
Získavanie stavebných povolení  
Prístup k elektrickej energii  
Registrácia majetku  
15  
12  
4
-
Získanie úveru  
55  
89  
49  
1
84  
42  
39  
44  
87  
56  
1
82  
35  
33  
42  
85  
58  
1
81  
34  
30  
36  
87  
109  
63  
1
42  
11  
2
7
Ochrana minoritných investorov  
Daňové povinnosti firiem  
Cezhraničné obchodovanie  
Vymáhateľnosť zmlúv  
Riešenie platobnej neschopnosti  
Celkové umiestnenie SR  
Zdroj: Svetová banka  
115  
102  
65  
108  
38  
-
2
7
6
33  
29  
49  
SR sa umiestnila v hodnotení Doing Business 2018 na 39. mieste a v porovnaní s rokom 2017 klesla  
o 6 pozícií. SR v rámci regiónu V4 opäť obsadila tretie miesto za Poľskom a ČR. Hlavným dôvodom bolo neuznanie  
reforiem a zmien podmienok podnikania na Slovensku zo strany Svetovej banky, ktoré by s vysokou  
pravdepodobnosťou viedli k zlepšeniu postavenia SR v hodnotení; nedostatočná informovanosť podnikateľov  
o možnostiach, ktoré im slovenský právny poriadok a verejné inštitúcie poskytujú; zlepšenie podmienok podnikania  
v iných krajinách.  
Podľa pravidelného prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska sa podnikateľské prostredie v štvrtom  
kvartáli 2017 oproti predchádzajúcemu kvartálu zhoršilo. Index podnikateľského prostredia, ktorý vzniká na základe  
hodnotenia podnikateľov dosiahol úroveň 47,5 bodu a oproti predchádzajúcemu hodnoteniu klesol o 2,20 %.  
Index podnikateľského prostredia – vývoj od roku 2001 ( %)  
4%  
2%  
0%  
-2%  
-4%  
-6%  
4Q 01 4Q 02 4Q 03 4Q 04 4Q 05 4Q 06 4Q 07 4Q 08 4Q 09 4Q 10 4Q 11 4Q 12 4Q 13 4Q 14 4Q 15 4Q 16 4Q 17  
Zdroj: Podnikateľská aliancia Slovenska  
Najväčší prepad oproti predchádzajúcemu prieskumu zaznamenal indikátor „Zrozumiteľnosť, použiteľnosť  
a stálosť právnych predpisov, ktorého pokles bol najvýraznejší od 2. polovice roka 2016 (5,40 %). Celkovo  
podnikateľské prostredie najviac trápi nedostatok pracovných síl. Tento indikátor sa oproti predchádzajúcim  
prieskumom stále zhoršuje.  
4.9 Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR  
V programe Stabilizácia poľnohospodárstva a trhov s poľnohospodárskymi komoditami (financované  
prostredníctvom EPZF) došlo k čerpaniu v objeme 427 748 tis. eur, čo je o 51 520 tis. eur menej oproti plánovanému  
rozpočtu, v porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k nárastu o 8 305 tis. eur. Priame platby boli čerpané v objeme  
410 428 tis. eur, v tom prostriedky EÚ vo výške 402 094 tis. eur a prostriedky na spolufinancovanie zo ŠR v sume  
35  
8 333 tis. eur. Najvýznamnejšie boli jednotná platba na plochu (SAPS) v objeme 222 842 tis. eur a platba na  
poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie v objeme 119 477 tis eur. Trhovo orientované  
výdavky boli v skutočnosti čerpané vo výške 17 335 tis. eur, z toho z prostriedkov EÚ v sume 12 144 tis. eur  
a spolufinancovanie zo ŠR bolo vo výške 5 190 tis. eur. Bol podporený hlavne vinohradnícky sektor v objeme  
4 365 tis. eur a sektor ovocia a zeleniny vo výške 5 101 tis. eur.  
Výdavky kapitoly na realizáciu programov za rok 2017 (v %)  
1,8 1,5 1,1  
Stabilizácia poľnohospodárstva a trhov s poľnohospodárskymi komoditami  
Rozvoj vidieka SR 2014 - 2020  
5,0  
5,6  
Operačné programy regionálneho rozvoja 2014 - 2020  
Tvorba , regulácia a implementácia politík  
6,9  
50,7  
Potravinová bezpečnosť, zdravie a ochrana zvierat a rastlín  
Podpora konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a potravinárstva  
Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu  
Ostatné  
27,5  
Zdroj: ZÚ MPRV SR  
Vo svojom nosnom programe Rozvoj vidieka SR 2014-2020 boli vyčerpané prostriedky len v objeme  
231 952 tis. eur, čo predstavuje pokles oproti plánovanému rozpočtu o 250 622 tis. eur. Medziročne došlo k nárastu  
o 68 796 tis. eur, t. j o 42,1 %. Celková alokovaná suma prostriedkov určených na celé obdobie po prvej a druhej  
modifikácii programu predstavuje 2 099 199 tis. eur. Čerpanie dosiahlo k 31.12.2017 pri prostriedkoch EPFRV  
kumulatívne od začiatku programového obdobia výšku 390 773 tis. eur, čo predstavuje 25 % záväzku celého  
programového obdobia 2014 - 2020.  
Na regionálny rozvoj, ktorý je zameraný na sociálno-ekonomickú vyrovnanosť regiónov neboli v roku 2017  
rozpočtované žiadne prostriedky, rozpočtovými opatreniami boli upravené na sumu 596,5 tis. eur. Skutočné výdavky  
dosiahli výšku 596,5 tis. eur a prostriedky boli použité na cezhraničnú spoluprácu.  
Na udržateľné lesné hospodárstvo zabezpečujúce ekologickú stabilitu krajiny a posilňujúce hospodársky  
a sociálny rozvoj regiónov a vidieka bolo použitých 7 340,7 tis. eur, z toho 5 354,9 tis. eur na obnovu a rozvoj lesného  
hospodárstva a 1 985,9 tis. eur na výskum a odbornú pomoc.  
Intenzita ťažby (podiel ťažby dreva a celkového bežného prírastku), ako hlavný indikátor využívania lesov, je  
pri porovnaní s ostatnými krajinami OECD dlhodobo vyšší a za posledných 10 rokov sa jeho trend zhoršil. Do značnej  
miery k tomu prispieva napr. náhodná ťažba v dôsledku kalamít, poškodenie podkôrnym hmyzom, ako aj vplyvom  
človeka, napr. nelegálnymi výrubmi. Podľa posledných údajov za všetky krajiny OECD, sa v rokoch 2008 2012 na  
Slovensku na 1 km2 lesa priemerne ročne vyťažilo 488 ton dreva, čo je druhá najvyššia hodnota v OECD. Hoci sa  
celková výmera lesov a evidované zásoby dreva v období posledných pätnástich rokov zvýšili, vyhodnotením  
satelitného snímkovania bolo preukázané, že absentuje značná časť lesného porastu vyššieho ako 5 metrov. Lesy sú  
poškodené aj v dôsledku odlistnenia stromov, kde viac ako tretina drevín na Slovensku je vo vysokom stupni defoliácie  
(34,5 %). To je dlhodobo viac, než je celoeurópsky priemer, ktorý sa pohybuje približne na úrovni 22 %.  
NKÚ SR v oblasti pôdohospodárskej politiky vykonal kontrolu v š. p. Hydromeliorácie zameranú na výkon zakladateľskej funkcie  
a hospodárenia a nakladania s majetkovými právami štátu. Kontrolou bol zistený málo transparentný proces predaja majetku  
podniku a nedostatočná činnosť dozorných rád. Podnik hospodári so stratou priemerne 6 až 7 mil. eur ročne, ktorú rieši na úkor  
kmeňového imania, čo môže viesť v období do 5 rokov k tomu, že podnik vykáže záporné vlastné imanie. Podnik vznikol pred  
15 rokmi a hospodáril s približne 216 mil. eur. Ku koncu roka 2016 disponoval s majetkom iba 50 mil. eur.  
4.10 Ministerstvo dopravy a výstavby SR  
Aj napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády na roky 2016 – 2020 je najdôležitejšou prioritou pri  
výstavbe diaľnic prepojiť Bratislavu s Košicami, sa tento cieľ opakovane odďaľuje a nepodarí sa ho splniť ani  
do roku 2020. Rok 2017 mal byť kľúčový z pohľadu otvorenia niektorých úsekov diaľnice D1, mnoho komplikácií  
a problémov však spôsobilo ich odklad o niekoľko rokov.  
36  
Výdavky kapitoly na realizáciu programov v roku 2017 (v %)  
3,3 1,6  
Železničná doprava  
Cestná infraštruktúra  
6,8  
36,5  
22,5  
Operačný program Integrovaná  
infraštruktúra  
Podpora rozvoja bývania  
29,3  
Tvorba a implementácia politík  
Zdroj: Návrh ŠZÚ SR za rok 2017  
MDV SR vykonáva funkciu riadiaceho orgánu OP Integrovaná infraštruktúra (OPII). Čo sa objemu financií  
týka, ide o najväčší OP v rámci 3. programového obdobia. Významným spôsobom ovplyvňuje aj výšku rozpočtu  
kapitoly. Z celkového schváleného rozpočtu MDV SR na rok 2017 vo výške 2 152 944 tis. eur, predstavoval OPII  
viac ako 48 % (1 040 407 tis. eur). V januári 2017 bol tento OP rozpočtovým opatrením navýšený o nevyčerpané  
prostriedky z predchádzajúcich období vo výške 878 167 tis. eur. Spolu tak disponoval rezort dopravy prostriedkami  
vo výške 1 918 574 tis. eur. Z tejto sumy sa v roku 2017 vyčerpalo iba 20 % (388 909 tis. eur), zvyšok (viac ako  
1,5 mld. eur) bol presunutý do roku 2018.  
Ak by MVD SR plnilo schválené rozpočty na programe OPII od jeho začiatku (rok 2015) na 100 %, bolo  
by ku koncu roka 2017 vyčerpaných viac ako 2,3 mld. eur. V skutočnosti sa z tejto sumy za celé obdobie  
vyčerpalo len 31,6 %. Prostriedky OPII sú určené najmä na výstavbu a modernizáciu cestnej a železničnej  
infraštruktúry (v menších objemoch na informatizáciu spoločnosti, verejnú osobnú a vodnú dopravu). Výška čerpania,  
resp. nečerpania týchto prostriedkov tak do určitej miery dáva obraz o plnení cieľov v oblasti infraštruktúry na  
Slovensku.  
Financovanie cestnej infraštruktúry  
NDS, a. s. v roku 2017 odovzdala do užívania 24,4 km diaľnic a rýchlostných ciest. Takisto sa mala naplno  
rozbehnúť výstavba 59 km dlhého obchvatu Bratislavy – D4/R7 v rámci PPP projektu. Tá sa však oneskorila a skorší  
termín realizácie, ktorý podľa analytikov MF SR predstavoval jednu z najväčších výhod financovania formou PPP  
projektu, sa tak vytráca. V roku 2017 zaplatil štát v rámci tohto projektu 17 764 tis. eur, pričom schválený rozpočet  
počítal iba s čiastkou 851 tis. eur.  
Výdavky ŠR na údržbu a opravy ciest I. triedy sa zvýšili oproti schválenému rozpočtu o 1 521 tis. eur na  
50 455 tis. eur a medziročne vzrástli dokonca o 9 427 tis. eur. NKÚ SR hodnotí tento rast pozitívne, zároveň však  
upozorňuje, že výdavky stále nedosahujú potrebnú úroveň 64 mil. eur ročne, stanovenú v revízii výdavkov na  
dopravu. V priebehu roku 2017 boli otvorené úseky v celkovej dĺžke 7,7 km a zmodernizovalo sa 75,3 km. Za  
posledných 20 rokov sa podľa údajov z cestnej databanky zvýšil počet kilometrov ciest I. triedy o 88. Počet mostov na  
cestách I. triedy v zlom a veľmi zlom stave sa medziročne zvýšil. V roku 2017 podiel mostov v tomto stave predstavoval  
18,5 % zo všetkých mostov (16,7 % v roku 2016). V havarijnom stave bolo v roku 2017 až 15 mostov na cestách  
I. triedy. Podľa analýz revízie výdavkov na dopravu je dlhodobo lacnejšie investovať peniaze do udržiavania cestnej  
siete v dobrom stave, ako neskôr investovať do drahých rekonštrukcií ciest v havarijnom stave. Kvôli nedostatočnému  
financovaniu na údržbu a opravy sa aj cesty, ktoré sú dnes v dobrom stave, dostávajú do nevyhovujúceho stavu  
a následne vyžadujú drahú rekonštrukciu.  
Pri kontrole systému uzatvárania, registrácie, vecného a finančného plnenia zmlúv MDV SR, ktorej hlavným cieľom bolo  
zhodnotiť opodstatnenosť, kvalitu a praktické využitie dodaných služieb, najmä právnych a poradensko-konzultačných služieb,  
NKÚ SR zistil:  
viacero úloh, ktoré MVD SR zadávalo vypracovať externe, mohli zabezpečiť vlastní zamestnanci, prípadne organizácie v  
pôsobnosti úradu (NDS, a. s., SSC),  
výdavky vo výške takmer 518 tis. eur uhradil rezort dopravy za tri dokumenty, v ktorých sa opakovane vyskytovali  
obsahovo identické časti,  
37  
MDV SR na základe dvoch realizačných zmlúv uhradilo externej spoločnosti v období dvoch rokov viac ako 1,1 mil. eur  
za právne služby. Vlastným zamestnancom odboru právnych služieb vyplatilo za štyri roky mzdové prostriedky (vrátane  
odmien) vo výške 518 tis. eur.  
Financovanie vodnej dopravy  
Vo vodnej doprave bolo v roku 2017 čerpanie prostriedkov z EÚ (OPII - prioritná os 4 – Infraštruktúra  
vodnej dopravy) nulové. Schválený rozpočet bol 2 500 tis. eur. Cieľom tejto prioritnej osi je do roku 2020 zlepšiť kvalitu  
služieb poskytovaných vo verejnom prístave v Bratislave. Celková alokácia na obdobie 2014 - 2020 aj so  
spolufinancovaním predstavuje 128 006 tis. eur. K 31.12.2017 sa z tejto sumy vyčerpalo iba necelých 27 tis. eur  
(0,03%).  
Zo štátneho rozpočtu sa výdavky na rozvoj dopravy oproti schválenému rozpočtu (198 tis. eur) navýšili o 135  
tis. eur, pričom navýšenie sa týkalo iba bežných výdavkov.  
NKÚ SR vykonal kontrolu zameranú na nakladanie s finančnými prostriedkami a majetkom spoločnosti Verejné prístavy, a. s.  
Ide o obchodnú spoločnosť s majetkovou účasťou štátu v pôsobnosti MDV SR. Cieľom kontroly bola analýza hospodárenia a  
plnenia strategických cieľov v spoločnosti.  
NKÚ SR spochybnil reálnosť dlhodobej koncepcie rozvoja spoločnosti na roky 2014 – 2022, pričom navrhnuté zdroje  
financovania boli nastavené iba v teoretickej rovine, nie však reálnej.  
Ako jednu z najväčších prekážok ďalšieho rozvoja prístavov podľa výsledkov kontroly predstavovali dlhodobé nájomné zmluvy  
na využívanie pozemkov (do roku 2027 a 2031) a ich rôzne nastavené obchodné podmienky (napr. prenájom pozemkov tretím  
stranám).  
4.11 Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu  
Na informatizáciu boli v štátnom rozpočte, prostredníctvom programu IT technológie financované zo ŠR  
rozpočtované finančné prostriedky v celkovom objeme 200 410 tis. eur, ktoré boli úpravou navýšené na  
342 239 tis. eur. V skutočnosti sa vyčerpalo 341 633 tis. eur, čo predstavuje 99,8 % upraveného rozpočtu. Najväčší  
objem bol čerpaný na MF SR a to 171 649 tis. eur, MV SR v objeme 28 754 tis. eur a MŠVVŠ SR v objeme 22 511  
tis. eur. Až 72,6 % bolo čerpanie bežných výdavkov, čo predstavuje sumu 248 322 tis. eur, v menšej miere 27,3 %  
išlo o kapitálové výdavky v objeme 93 278 tis. eur. Znamená to, že prostriedky sa čerpajú prioritne na poskytovanie  
služieb v softvérovej a IT oblasti a na nákup zariadení a softvéru sa čerpajú prostriedky len v menšej miere.  
Čerpanie IT financované so štátneho rozpočtu v roku 2017 (v %)  
MF SR  
MV SR  
50,2  
8,4  
7,2  
6,6  
MS SR  
MŠVVŠ SR  
Úrad vlády SR  
MDV SR  
MPSVR SR  
MPaRV SR  
Ostatné  
6,4  
4,7  
10,5  
2,1  
3,8  
Zdroj: ŠZU SR, RIS MF SR  
V oblasti informatizácie je potrebné poukázať na skutočnosť, že Slovensko zaostáva v informatizácii  
verejného sektora za priemerom EÚ, ale aj za susednými krajinami, obzvlášť v digitálnych službách pre verejnosť  
a v dostupnosti širokopásmového pripojenia na internet. Podľa DESI - Indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti mu  
koncom roku 2017 patrilo 20. miesto z krajín EÚ 28, v digitálnych službách poskytovaných štátom dokonca až  
23. miesto.  
38  
Index digitálne služby pre verejnosť e-government 2017  
100,00  
73,10  
80,00  
52,69  
51,09  
60,00  
40,00  
20,00  
0,00  
44,40  
42,45  
35,47  
EE FI NL DK AT ES IE SE FR PT LT MT BEEU 28PL LV SI CY UK LU DE IT CZ SK EL BG HR HU RO  
Zdroj: Európska komisia Digital Public Services  
Podľa súhrnnej správy za rok 2017 - Implementačnej jednotky úradu podpredsedu vlády SR, ročné výdavky  
na IT oproti plánovanému rozpočtu naďalej rastú. V roku 2017 boli IT výdavky realizované vo výške 426 mil. eur, čo  
predstavuje 9 % nárast výdavkov na IT oproti plánovaným 393 mil. eur. Podľa kvalifikovaného odhadu ÚHP predstavuje  
vplyv prevádzky OPIS projektov približne 25 % až 30 % bežných výdavkov. Bežné výdavky (údržba, prevádzka) štátu  
na IT (301 mil. eur) boli prvýkrát vyššie ako kapitálové (investičné) výdavky (125 mil. eur). Oproti roku 2016 vzrástli  
bežné IT výdavky o vyše 95 mil. eur, pričom najvýraznejší nárast bežných výdavkov zaznamenalo MF SR (36 mil. eur),  
nasledované MŠVVŠ SR o 13 mil. eur a ÚV SR o 9 mil. eur.  
Iba viac ako tretina občanov je technicky pripravená komunikovať s verejnou správou elektronicky.  
V roku 2017 dostali orgány verejnej správy niečo vyše 12 mil. žiadostí (listinných i elektronických zásielok). Takmer  
4 mil. žiadostí (32 %) bolo realizovaných elektronicky. Odhadovaná úspora občanov a firiem na poštovnom predstavuje  
približne 2,5 mil. eur. Vyše 97 % všetkých elektronických doručení smerovalo na FS SR a MS SR, čo ovplyvnila aj  
povinnosť elektronickej komunikácie právnických osôb podľa zákona o e-Governmente.  
Napriek tomu, že už takmer dve tretiny obyvateľov s občianskym preukazom má preukaz  
s elektronickým čipom (eID), len 38 % občanov s eID disponuje aj vydaným bezpečnostným ochranným  
kódom, ktorý umožňuje občanom využívať elektronické služby na komunikáciu s verejnou správou. V roku 2017 bolo  
aktivovaných približne 341 tis. elektronických schránok, pričom 80 % z nich tvorili právnické osoby. Len vyše 19 tis.  
občanov s aktivovaným eID malo aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie komunikácie s verejnou správou.  
Od decembra 2013 tak bolo vydaných približne 2,5 mil. občianskych preukazov s elektronickým čipom  
V roku 2017 realizoval Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu 24 opatrení, plnil alebo  
čiastočne ich plnil na 54 %. Opatrenie na centralizované riadenie nákupu modifikovaných IT produktov bolo  
presunuté do roku 2018. Jedným z opatrení je aj posúdenie všetkých budúcich IT projektov nad 10 mil. eur z pohľadu  
analýz nákladov a prínosov. Toto opatrenie sa plní priebežne. V priebehu roka 2017 posúdil ÚHP päť projektov, ku  
ktorým bolo vydané finálne verejné stanovisko a šesť projektov, ku ktorým bolo vydané interné stanovisko. MDV SR  
nepredložilo dva IT projekty ŽSR na posúdenie MF SR predtým ako bolo zverejnené predbežné oznámenie o VO.  
Žiadateľ  
ÚPPVII  
ÚPPVII  
MF SR  
MS SR IS  
MDV SR  
ŽSR  
Projekt  
Dátová integrácia  
Investičné náklady (mil. eur)  
Stav posudzovania ÚHP  
publikované stanovisko  
publikované stanovisko  
publikované stanovisko  
publikované stanovisko  
publikované stanovisko  
v riešení  
15,6  
31,1  
57,7  
9,1  
28,9  
73,4  
16,9  
Migrácia IS obcí (DCOM+)  
Centrálny ekonomický systém  
Obchodný register SR  
Informačný systém výstavby  
Centralizácia riadenia SBO  
Implementácia TSI TAF/TAP  
ŽSR  
v riešení  
Zdroj: ÚHP  
4.12 Všeobecná pokladničná správa  
Kapitolu tvoria príjmy ŠR vrátane daňových príjmov a príjmov spojených so správou štátneho dlhu a výdavky  
ŠR vrátane výdavkov spojených so správou štátneho dlhu, ktoré nesúvisia s príjmami a s výdavkami ostatných kapitol.  
Podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy ju spravuje ministerstvo financií. V rámci kapitoly sú  
rozpočtované aj príjmy a výdavky súvisiace s činnosťou rozpočtových organizácií: Kancelária verejného ochrancu  
práv, Úrad na ochranu osobných údajov a Rada pre vysielanie a retransmisiu. Súčasťou kapitoly sú aj transfery na  
39  
činnosť Ústavu pamäti národa, Slovenského národného strediska pre ľudské práva, Úradu komisára pre deti a Úradu  
komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.  
Rozpočet výdavkov kapitoly VPS bol schválený na rok 2017 vo výške 3 363 115,8 tis. eur. V priebehu roka  
bol znížený 290 rozpočtovými opatreniami na sumu 2 471 997 tis. eur, čo je v porovnaní s rokom 2016 mierny pokles.  
NKÚ SR na základe zisteného stavu konštatoval, že tak ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2017 pretrvával  
rôznorodý charakter výdavkov, z ktorých bola pomerne veľká časť viazaná a bolo povolené vyššie čerpanie výdavkov  
v iných rozpočtových kapitolách, pričom niektoré výdavky mohli byť z hľadiska vecnej príslušnosti rozpočtované priamo  
v danej kapitole. Rozpočtovanie výdavkov v kapitole VPS a ich skutočné čerpanie vykazované v iných rozpočtových  
kapitolách ako je kapitola VPS, znižuje transparentné hodnotenie čerpania rozpočtových prostriedkov ŠR ako celku.  
Na krytie nepredvídaných výdavkov nevyhnutných na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia alebo na  
krytie zníženia rozpočtovaných príjmov sa vytvárajú v štátnom rozpočte zákonné rozpočtové rezervy, ktoré tvorí najmä  
rozpočtová rezerva vlády, rozpočtová rezerva predsedu vlády (rozpočtovaná na ÚV SR) a rezerva na prostriedky EÚ  
a odvody EÚ.  
Čerpanie rezerv rozpočtovaných v kapitole VPS vo vzťahu k upravenému rozpočtu:  
Rozpočet 2017  
Schválený Upravený  
Skutočnosť  
Skutočnosť  
%
Index  
plnenia 2017/16  
5=4-1 6=4/3*100 7=4/1  
Rezervy  
Rozdiel  
2016  
1
2017  
4
a
2
3
Rezerva vlády SR  
18  
5 000  
4 720  
2 186  
2 168  
46,3  
118,7  
Rezerva na zhoršený vývoj  
zdravotníckych zariadeniach  
v
0
24 258  
0
0
0
x
x
Rezerva na prípravu predsedníctva  
SR v Rade EÚ  
Rezerva na rok 2017  
0
0
11 907  
50 000  
3 893  
6 478  
0
0
0
0
0
0
x
x
Rezerva na krytie potenciálne  
negatívnych vplyvov  
zdravotníctva  
Rezerva na prostriedky Európskej  
únie a odvody Európskej únii  
v
sektore  
0
50 000  
0
0
0
x
x
x
11 109  
189 570  
0
0
0
x
4 980  
6 130  
189 570  
0
0
0
0
0
-4 980  
-6 130  
0
0
(kód zdroja 111)  
(kód zdroja 1312)  
x
x
x
Rezerva súvisiaca s financovaním  
spoločných programov  
0
0
5 717  
0
0
0
0
0
0
x
x
Rezerva na významné investície  
Rezerva na realizáciu súdnych a  
exekučných rozhodnutí a na výdavky  
súvisiace s vrátenými príjmami z  
minulých rokov  
215 152  
414  
10 000  
3 778  
1 940  
1 526  
51,3  
4,7  
Rezerva na mzdy a poistné  
Rezerva na riešenie vplyvov nových  
zákonných úprav a iných vplyvov  
Rezerva na riešenie krízových  
situácií  
0
0
104 929  
22 351  
0
0
0
0
0
x
x
x
11 761  
0
0
11 000  
5 494  
339  
339  
6,2  
x
Zdroj: ZÚ VPS  
Rezerva na prostriedky EÚ a odvody EÚ bola rozpočtovaná vo výške 189 570 tis. eur. NKÚ SR zistil, že  
v priebehu roka 2017 nevznikol dôvod uvoľniť zdroje rezervy na pôvodný účel a preto sa finančné prostriedky použili  
najmä pre kapitoly ŠR. Nevyčerpané finančné prostriedky v sume 57 008,6 tis. eur sa viazali v rámci rezervy na  
použitie v nasledujúcich rokoch a kapitálové výdavky v sume 15 000 tis. eur boli rozpočtovým opatrením presunuté  
a viazané na výdavkovom titule Výdavky na vybrané investície.  
V súvislosti s čerpaním rezerv NKÚ SR opakovane upozorňoval na viaceré problémy spojené s čerpaním  
rezerv v súlade s ich účelovým určením.  
40  
5
Stanovisko k vzťahom štátneho rozpočtu k EÚ  
Všeobecný rozpočet EÚ je určený na financovanie programov a opatrení EÚ vo všetkých oblastiach jej politík.  
V ročnom rozpočte sa určujú všetky príjmy a výdavky EÚ na obdobie jedného roku. Musí byť vždy vyrovnaný, čo  
znamená, že sa nepripúšťajú žiadne rozpočtové deficity.  
Odvody, ktoré platí členský štát EÚ do všeobecného rozpočtu EÚ sú povinne stanovené. Výška príjmov  
členského štátu EÚ zo všeobecného rozpočtu EÚ však už závisí od jeho absorpčnej kapacity. Snahou  
každého členského štátu by mala byť maximalizácia čerpania prostriedkov EÚ pri dodržiavaní všetkých stanovených  
pravidiel, zásad a princípov, vrátane riadneho finančného hospodárenia.  
Posudzovanie a analýzu finančných vzťahov súvisiacich so všeobecným rozpočtom EÚ je potrebné brať ako  
dôležitú súčasť procesu, smerujúceho k zabezpečeniu náležitej absorpčnej kapacity SR, ktorá je rozhodujúca pre  
dosiahnutie priaznivého stavu čistej finančnej pozície SR voči EÚ.  
Bilancia medzi prostriedkami, ktoré SR v roku 2017 odviedla do rozpočtu EÚ a príjmami, ktoré z rozpočtu EÚ  
získala, je čistou finančnou pozíciou SR.  
Čistá finančná pozícia SR  
Rozpočet 2017  
schválený upravený  
Ukazovateľ  
(v tis. eur)  
Skutočnosť  
2016  
Skutočnosť % plnenia  
Rozdiel  
Index (v %)  
2017  
4
742 665  
725 442  
91 270  
rozpočtu  
5=4/3*100  
98,6%  
98,5%  
89,5%  
a
1
2
3
6=4-3  
7=4/1*100  
100,0%  
99,5%  
Spolu odvody a príspevky SR  
Odvody do rozpočtu EÚ spolu  
Tradičné vlastné zdroje  
Odvody SR do rozpočtu EÚ bez  
tradičných vlastných zdrojov  
Príspevky SR do Európskeho  
rozvojového fondu  
743 016  
729 398  
94 602  
792 269  
775 044  
102 000  
753 567  
736 342  
102 000  
-10 902  
-10 900  
-10 730  
96,5%  
634 796  
10 505  
3 113  
673 044  
12 604  
4 621  
634 342  
12 604  
4 621  
634 172  
12 603  
4 620  
100,0%  
100,0%  
100,0%  
-170  
-1  
99,9%  
120,0%  
148,4%  
Príspevok SR do nástroja pre  
utečencov v Turecku  
-1  
Spolu príjmy z rozpočtu EÚ  
Zahraničné transfery  
Zahraničné granty z rozpočtu EÚ  
Čistá finančná pozícia  
1 947 481  
1 939 785  
7 696  
2 655 927 1 422 488  
2 655 927 1 422 488  
1 425 572  
1 422 488  
3 084  
100,2%  
100,0%  
-
3 084  
0
3 084  
13 986  
73,2%  
73,3%  
40,1%  
56,7%  
0
0
1 204 465  
1 863 658  
668 921  
682 907  
102,1%  
Zdroj: MF SR  
Z údajov vyplýva, že rozdiel medzi celkovým objemom príjmov, ktoré SR v roku 2017 z rozpočtu EÚ skutočne  
získala a finančnými prostriedkami, ktoré SR do rozpočtu EÚ odviedla, dosiahol sumu 682 907 tis. eur.  
V porovnaní s rokom 2016 to predstavuje medziročný pokles o viac ako 40 % a v porovnaní so schváleným rozpočtom  
na rok 2017 je to pokles o viac ako 60 %. Znamená to, že očakávania SR na čistú finančnú pozíciu, vyjadrené v  
schválenom rozpočte na rok 2017, sa naplnili len na 37 %.  
V prípade medziročného porovnania čistej finančnej pozície SR je evidentné, že v roku 2017 došlo k ďalšiemu  
poklesu, ktorý je spôsobený medziročným poklesom príjmov z EÚ o 521 909 tis. eur.  
Vývoj čistej finančnej pozície SR od roku vstupu do EÚ:  
Vývoj finančnej pozície za obdobie rokov 2004 - 2017 (v mil. eur)  
5 000  
4 000  
3 593  
3 000  
2 000  
1 000  
0
1 415  
1 336  
1 360  
1 204  
1 045  
424  
321  
480  
367  
683  
250  
219  
13  
2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017  
Celkové príjmy z EÚ  
Celkové odvody a príspevky do EÚ  
Čistá finančná pozícia  
Zdroj: MF SR  
41  
 
Rozpočet príjmov z prostriedkov EÚ bol na rok 2017 schválený v rovnakej výške ako výdavky z prostriedkov  
EÚ, t. j. v sume 2 655 927 tis. eur.  
Prehľad plnenia príjmov z rozpočtu EÚ zaradených do príjmov ŠR:  
Príjmy  
(v tis. eur)  
Skutočnosť Rozpočet Skutočnosť % plnenia  
Index  
(v %)  
6=3/1*100  
111,0%  
111,0%  
Rozdiel  
2016  
1
528 585  
2017  
2
810 960  
2017  
3
586 678  
rozpočtu  
4=3/2*100  
72,3%  
a
5=3-2  
-224 282  
-224 282  
Poľnohospodárske fondy 3. programové obdobie  
Poľnohospodárske fondy spolu - MPRV SR  
Štrukturálne fondy a Kohézny fond, Európsky fond  
pre rybné hospodárstvo 3. programové obdobie  
Programy EÚS 3. programové obdobie (CO MF SR)*  
Štrukturálne fondy a Kohézny fond, Európsky fond  
pre rybné hospodárstvo 2. programové obdobie  
Štrukturálne operácie - MF SR  
528 585  
810 960  
586 678  
72,3%  
557 231  
0
1 830 526  
2 946  
801 432  
0
43,8%  
0,0%  
-
-1 029 094  
-2 946  
143,8%  
-
853 742  
1 410 973  
227  
0
25 255  
826 687  
9 123  
25 255  
3,0%  
58,6%  
1 833 472  
11 495  
45,1%  
79,4%  
-1 006 785  
OP Sociálneho začlenenia najodkázanejších osôb -  
MPSVaR SR  
-2 372 4018,9%  
Štrukturálne operácie - MPSVR SR  
Spolu zahraničné transfery  
Zahraničné granty z rozpočtu EÚ  
Spolu príjmy z rozpočtu EÚ  
227  
1 939 785  
7 696  
11 495  
2 655 927  
0
9 123  
1 422 488  
3 084  
79,4%  
53,6%  
-
-2 372 4 018,9%  
-1 233 439  
73,3%  
40,1%  
73,2%  
3 084  
1 947 481  
2 655 927  
1 425 572  
53,7%  
-1 230 355  
Zdroj: MF SR  
* Do kategórie programov EÚS (CO MF SR) sú zaradené programy Interreg V-A SK-AT 2014-2020 a Interreg V-A SK-CZ 2014-  
2020.  
Celkové plnenie príjmov EÚ vo výške 1 425 572 tis. eur predstavuje plnenie na úrovni 53,7 % zo schváleného  
rozpočtu. Hlavným faktorom, ktorý negatívne ovplyvnil stav skutočného plnenia príjmov z rozpočtu EÚ, bolo  
nedostatočné čerpanie EŠIF za 3. programové obdobie. Navyše bol príjem prostriedkov z rozpočtu EÚ negatívne  
poznačený nemožnosťou deklarovať na EK prostriedky schválené na národnej úrovni za Prioritnú os 7 „Informačná  
spoločnosť“ v rámci OP Integrovaná infraštruktúra počas celého roka 2017. EK odblokovala platby na relevantnú  
prioritu až vo februári roku 2018.  
SR z pohľadu objemu prijatých prostriedkov z EK na EŠIF6 nedosahuje ani priemer EÚ 28 (13,3 %)  
a k 30.4.2018 obsadila 5. najslabšiu pozíciu.  
Čerpanie členských štátov EÚ v % z alokácie (k 30.04.2018)  
40%  
35%  
30%  
25%  
20%  
15%  
10%  
5%  
32,9%  
12,8%  
12,3%  
13,3%  
11,6%  
10,7%  
10,5%  
0%  
6 Údaje bez programov EÚS. Ide o vyhodnotenie miery čerpania prostriedkov EÚ z prijatých priebežných platieb z EK voči  
alokácii.  
42  
Rozpočet výdavkov z prostriedkov EÚ bol na rok 2017 schválený vo výške 2 655 927 tis. eur. Rozpočtovými  
opatreniami bol znížený na úroveň 1 431 494 tis. eur. Skutočné čerpanie výdavkov za prostriedky EÚ bolo vo výške  
1 432 122 tis. eur, čo predstavuje plnenie na úrovni 53,9 % zo schváleného rozpočtu.  
Čerpanie prostriedkov EÚ zaradených do výdavkov ŠR a ich percentuálne plnenie vo vzťahu k schválenému rozpočtu:  
Výdavky  
(v tis. eur)  
Skutočnosť Rozpočet Skutočnosť % plnenia  
Index  
(v %)  
6=3/1*100  
Rozdiel  
2016  
1
2017  
2
2017  
3
rozpočtu  
4=3/2*100  
-
a
5=3-2  
Poľnohospodárske fondy 2. programové obdobie  
Poľnohospodárske fondy 3. programové obdobie  
Poľnohospodárske fondy spolu - MPaRV SR  
Štrukturálne fondy a Kohézny fond, Európsky fond pre  
rybné hospodárstvo 3. programové obdobie  
Programy EÚS 3. programové obdobie (CO MF SR)*  
Štrukturálne fondy a Kohézny fond, Európsky fond pre  
rybné hospodárstvo 2. programové obdobie  
Štrukturálne operácie - MF SR  
22  
0
0
0 -  
-225 234 110,9%  
-225 234 110,9%  
528 321  
528 343  
810 960  
810 960  
585 726  
585 726  
72,2%  
72,2%  
555 159  
0
1 830 526  
2 946  
834 141  
0
45,6%  
0,0%  
-
-996 385 150,3%  
-2 946  
320  
-
663 243  
1 218 402  
6 539  
0
320  
0,0%  
68,5%  
1 833 472  
11 495  
834 461  
11 935  
45,5%  
103,8%  
-999 011  
OP Sociálneho začlenenia najodkázanejších osôb -  
MPSVaR SR  
440 182,5%  
Štrukturálne operácie - MPSVaR SR  
Spolu výdavky za prostriedky EÚ  
6 539  
1 753 284  
11 495  
2 655 927  
11 935  
1 432 122  
103,8%  
53,9%  
440 182,5%  
-1 223 805  
81,7%  
Zdroj: MF SR  
* Do kategórie programov EÚS (CO MF SR) sú zaradené programy Interreg V-A SK-AT 2014-2020 a Interreg V-A SK-CZ 2014-  
2020.  
Zníženie celkových výdavkov na financovanie OP o 1 223 805 tis. eur bolo spôsobené predovšetkým  
pomalším nábehom čerpania operačných programov 3. programového obdobia než sa očakávalo.  
Na spolufinancovanie výdavkov na spoločné programy EÚ a SR v rámci poľnohospodárskych fondov,  
štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a programov EÚS v roku 2017 boli rozpočtované prostriedky ŠR vo výške  
523 390 tis. eur. Následne bol rozpočet znížený na sumu 226 986 tis eur. Skutočné čerpanie predstavovalo  
227 034 tis. eur, t. j. bolo o 296 356 tis. eur nižšie, čo predstavuje plnenie na úrovni 43,4 % oproti schválenému  
rozpočtu. Nižšie skutočné čerpanie výdavkov na spolufinancovanie zo ŠR súvisí s pomalším nábehom čerpania  
3. programového obdobia.  
Rok 2017 bol poznamenaný procesom uzatvárania programového obdobia 2007 - 2013. Po predložení  
záverečnej dokumentácie na EK do 31.3.2017 boli riadiace orgány zo strany EK požiadané o revíziu a aktualizáciu  
častí dokumentácie k ukončovaniu pomoci programového obdobia 2007 – 2013. Úprava záverečnej dokumentácie sa  
premietla aj do zníženia celkového čerpania o 16 541,1 tis. eur, čo v relatívnom vyjadrení predstavuje pokles celkového  
čerpania z 97,01 % na 96,87 %. Do konca roka 2017 sa podarilo s EK uzavrieť len jeden operačný program:  
OP Interact II, v prípade ktorého EK uhradila záverečnú platbu v objeme 891,43 tis. eur. Zvyšných 13 OP je v stave  
posudzovania zo strany EK s predpokladom uzatvorenia a vyplatenia záverečnej platby v roku 2018. V porovnaní  
s ostatnými krajinami EÚ 28 sa SR podarilo v čerpaní alokácie 2. programového obdobia obsadiť 11. miesto7.  
Stav čerpania 14 operačných programov 2. programového obdobia:  
Čerpanie k 31.12.2017  
(revidovaná záverečná  
dokumentácia)*  
Čerpanie k 31.03.2017  
(záverečná dokumentácia)  
Operačný program  
merná jednotka  
OP Doprava  
OP Konkurenc. a hosp. rast  
OP Interact II  
OP Výskum a vývoj  
OP Bratislavský kraj  
OP Informatizácia spoločnosti  
Rozdiel  
v tis. eur  
1
v %  
2
v tis. eur  
3
v %  
4
v tis. eur  
5=3-1  
v %  
6=4-2  
a
3 160 205,6 100,00%  
949 987,8 98,11%  
28 736,4 98,05%  
1 182 678,3 97,79%  
93 622,0 98,33%  
817 502,6 96,91%  
3 157 529,7  
949 601,9  
28 732,8  
1 182 235,8  
92 863,8  
813 166,9  
99,92%  
98,07%  
98,04%  
97,75%  
97,54%  
96,39%  
-2 675,9 0,08%  
-386,0 0,04%  
-3,6 0,01%  
-442,5 0,04%  
-758,2 0,80%  
-4 335,7 0,51%  
43  
Čerpanie k 31.12.2017  
(revidovaná záverečná  
dokumentácia)*  
Čerpanie k 31.03.2017  
(záverečná dokumentácia)  
Operačný program  
Rozdiel  
OP Zamestn. a soc. inklúzia  
OP Životné prostredie  
Regionálny OP  
908 461,3 96,51%  
1 741 873,8 95,71%  
1 482 221,2 95,35%  
501 952,3 92,49%  
84 751,0 91,39%  
89 537,1 91,74%  
218 636,4 87,45%  
10 375,1 80,62%  
905 409,7  
1 740 030,3  
1 480 046,3  
501 902,6  
84 747,7  
88 824,1  
218 573,5  
10 334,9  
96,19%  
95,61%  
95,21%  
92,48%  
91,38%  
91,01%  
87,43%  
80,31%  
96,87%  
-3 051,6 0,32%  
-1 843,5 0,10%  
-2 175,0 0,14%  
-49,7 0,01%  
-3,3 0,00%  
-713,0 0,73%  
-62,9 0,03%  
OP Vzdelávanie  
OP Cezhraničnej spolupráce SR-ČR  
OP Technická pomoc  
OP Zdravotníctvo  
OP Rybné hospodárstvo  
SPOLU  
-40,2 0,31%  
-16 541,1 0,14%  
11 270 540,9 97,01%  
11 253 999,9  
Zdroj: CO (MF SR)  
* v prípade OP Interact II ide o finálne čerpanie  
K 31.12.2017 dosiahlo kumulatívne čerpanie prostriedkov alokovaných na 12 OP v rámci 3. programového  
obdobia 1 747 832,6 tis. eur, čo predstavuje 11,28 % z celkovej alokácie (15 492 748,1 tis. eur).  
Miera čerpania EŠIF k 31.12.2017 (v % z celkovej alokácie na OP)  
30,0%  
25,0%  
20,0%  
15,0%  
10,0%  
5,0%  
25,1%  
18,2%  
17,0%  
13,0%  
11,3%  
10,1%  
5,8%  
4,6%  
4,6%  
4,0%  
0,0%  
0,0%  
0,0%  
0,0%  
Zdroj: CKO (ÚPVII)  
V prípade porovnania dynamiky čerpania ukončeného 2. programového obdobia s aktuálne prebiehajúcim  
3. programovým obdobím8 možno konštatovať, že síce nábeh čerpania oboch programových období bol porovnateľný,  
na začiatku piateho roku obdobia oprávnenosti však začína 3. programové obdobie oproti predchádzajúcemu  
programovému obdobiu výraznejšie zaostávať.  
Porovnanie čerpania 7-13 vs. 14-20 (v % z celkovej alokácie)  
čerpanie ŠF KF 2007-2013  
čerpanie EŠIF (bez PRV) 2014-2020  
13,5%  
15,0%  
10,0%  
5,0%  
10,0%  
1,6%  
1,4%  
0,2%  
0,0% 0,0%  
Dec_2007/2014  
0,0%  
0,0%  
Nov_2008/2015  
Sept_2009/2016  
Jan_2011/2018  
Zdroj: MF SR9  
8 údaje bez Programu rozvoja vidieka  
9 Tlačové správy MF SR (Zdroj: http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=91). Za II. programové obdobie sa, vzhľadom na  
absenciu tlačových správ s hodnotením čerpania ku koncu rokov 2008 až 2010, brali do úvahy zverejnené dáta, ktoré boli dátumom  
najbližšie ku koncu predmetných kalendárnych rokov, t.j. k 30.11.2008, k 30.09.2009 a k 31.01.2011. Následne sa pri porovnaní  
čerpania 07 - 13 vs. 14 - 20 brali za III. programové obdobie do úvahy údaje za porovnateľné obdobie oprávnenosti,  
t. j. k 30.11.2015, k 30.09.2016 a k 31.01.2018.  
44  
Z pohľadu ročnej dynamiky implementácie EŠIF6 je evidentné, že oproti roku 2016 došlo v roku 2017  
k zapojeniu ďalších prostriedkov v objeme 2,5 mld. eur do implementácie EŠIF, čo predstavuje nárast takmer o 18 %  
z celkovej alokácie EŠIF. Tento posun sa premietol do nárastu objemu prostriedkov zahrnutých do vyhlásených  
výziev/vyzvaní vo výške 0,5 mld. eur. Zároveň došlo v roku 2017 k zvýšeniu objemu zazmluvnených prostriedkov  
o 1,2 mld. eur a k nárastu čerpania finančných prostriedkov o 0,8 mld. eur.  
Naopak, objem zvyšku alokácie, ktorý ku koncu roka 2017 nebol zahrnutý do implementácie, bol vo výške  
2,6 mld. eur, čo v relatívnom vyjadrení predstavuje 19 % z celkovej alokácie.  
Vývoj implementácie EŠIF - medziročné porovnanie  
15  
13  
11  
9
2,6  
6,8  
5,1  
6,3  
7
5
3
3,2  
0,5 (3,6%)  
1,2 (8,5%)  
0,8 (5,8%)  
2,0  
0,6  
1
1,4  
-1  
-3  
stav k 31.12.2016  
stav k 31.12.2017  
ročná zmena (v mld. € a v % z celk. alokácie)  
-2,5 (-17,9%)  
zvyšok alokácie 2014 - 2020 („voľná" alokácia)  
nezakontrahované prostriedky v platných výzvach/vyzvaniach v mld. € (EÚ zdroj)  
nakontrahované prostriedky, ktoré sa zatiaľ nepremietli do čerpania v mld. € (EÚ zdroj)  
čerpanie schválené na úrovni CO v v mld. € (EÚ zdroj)  
Zdroj: CKO (ÚPVII)  
Z uvedeného grafu je zrejmé, že aj napriek zapojeniu značného objemu prostriedkov alokácie do  
implementácie EŠIF (viac ako 80 %), sa tieto premietli do čerpania len v malej miere (takmer 10 %). Hlavným  
dôvodom je zdĺhavý a administratívne náročný proces, ktorý predchádza samotnému čerpaniu, a to počnúc  
od prípravy a vyhlásenia výziev/vyzvaní, hodnotiaceho procesu predložených žiadostí o nenávratný finančný  
príspevok až po podpisy zmlúv s úspešnými uchádzačmi. Ide najmä o neprimerane časovo náročný proces  
verejného obstarávania10.  
Za účelom zjednodušenia administrácie prípravy a realizácie projektov žiadateľom a prijímateľom  
nenávratného finančného príspevku, ako aj zvýšenia transparentnosti implementácie EŠIF, centrálny koordinačný  
orgán (ÚPVII) zavádza od roku 2017 sériu opatrení, ktoré boli formulované v rámci Akčného plánu na posilnenie  
transparentnosti a zjednodušenia EŠIF11. Vzhľadom na skutočnosť, že obdobie oprávnenosti 3. programového  
obdobia sa aktuálne nachádza už vo svojej polovici, NKÚ SR hodnotí prijatie a implementáciu opatrení smerujúcich  
k zjednodušeniu a zvýšeniu transparentnosti v oblasti fondov EÚ ako nevyhnutný krok realizovaný v čase jeho  
najnaliehavejšej potreby.  
Rok 2017 bol poznamenaný potrebou splniť 1. finančný míľnik, kedy v zmysle pravidla n+3 bolo potrebné  
vyčerpať na národnej úrovni a deklarovať EK prostriedky záväzku za rok 2014 za 712 z 12 operačných programov.  
Vzhľadom na nedostatočnú úroveň čerpania sa OP Výskum a inovácie ako jedinému operačnému programu  
nepodarilo vyčerpať celý objem tohto záväzku, čo má za následok zrušenie časti alokácie v objeme 26,9 mil. eur13.  
10  
12  
OP TP, OP II, OP ĽZ, OP KŽP, OP EVS, IROP a OP VaI.  
13  
45  
V nadväznosti na definitívny prepad časti finančných prostriedkov z alokácie za OP Výskum a inovácie Správa  
o krajine z roku 201814 upozorňuje, že v prípade, ak sa neprijmú vhodné opatrenia na zrýchlenie implementácie,  
existuje možnosť straty ďalšej časti pridelených prostriedkov.  
NKÚ SR v roku 2017 pokračoval v kontrole súladu postupov riadiacich a sprostredkovateľských orgánov v oblasti vyhlásenia  
výziev a vyzvaní v programovom období 2014 – 2020 a kontrole formálnej správnosti dokumentov a procesu odborného  
hodnotenia žiadostí o NFP v rámci štyroch operačných programov programového obdobia 2014 – 2020: OP Ľudské zdroje  
(MV SR), OP Kvalita životného prostredia (Slovenská inovačná a energetická agentúra), OP Výskum a inovácie (MŠVVŠ SR  
a Výskumná agentúra) a Integrovaný regionálny OP (MPRV SR).  
Najzávažnejšie nedostatky boli zistené na sprostredkovateľskom orgáne Výskumná agentúra. Predovšetkým išlo o značne  
subjektívne postavené hodnotiace bodované kritériá, nezabezpečenie odbornosti odborných hodnotiteľov, úprava podmienok  
oprávnenosti žiadateľa/partnera z podnikateľského sektora, čím bolo umožnené podnikateľom s nedostatočnou spôsobilosťou  
vykonávať kvalitné vedecko-výskumné aktivity stať sa oprávnenými žiadateľmi. Takto nastavený proces odborného hodnotenia  
nie je v súlade s európskymi princípmi efektívnosti, účelnosti, účinnosti a zákazu konfliktu záujmov.  
Zistenia na kontrolovaných subjektoch taktiež poukázali na nedostatočný vnútorný kontrolný systém, ktorý by v prípade  
funkčnosti zachytil všetky nedostatky identifikované kontrolou NKÚ SR.  
NKÚ SR na základe výsledkov kontrolnej činnosti identifikoval riziká, ktoré môžu pretrvávať v programovom období  
2014 2020, a to: riziko, že kritériá hodnotenia a výberu projektov nebudú zohľadňovať kvalitu projektu a zásady riadneho  
finančného hospodárenia, t. j. zásady hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti, riziko nedostatočného počtu odborných  
hodnotiteľov vo vysoko odborných oblastiach, riziko neplnenia pravidla n+3 do konca roku 2018 z dôvodu pomalej dynamiky  
čerpania, čo bude mať za následok zrušenie časti záväzku operačných programov a riziko nedosahovania cieľov a výsledkov  
programov a projektov (tzv. výkonnostného rámca), s čím je spojené riziko pozastavenia platieb na operačných programoch zo  
strany EK v prípade, ak sa výrazne nedosiahli čiastkové ciele, alebo na konci programového obdobia až uplatnenia finančných  
opráv.  
6
Stanovisko k hospodáreniu územnej samosprávy  
Hospodárenie obcí a VÚC v roku 2017 vychádzalo z platného legislatívneho rámca so zohľadnením ich  
špecifík pri uplatňovaní ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.  
Obce a VÚC sú povinné podľa zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy po skončení  
rozpočtového roka spracovať údaje o rozpočtovom hospodárení do svojich ZÚ, v ktorých usporiadajú svoje  
hospodárenie, vrátane finančných vzťahov k zriadeným alebo založeným právnickým osobám a fyzickým osobám,  
t. j. podnikateľom a právnickým osobám, ktorým poskytli prostriedky svojho rozpočtu a ďalej usporiadajú svoje finančné  
vzťahy k ŠR, štátnym fondom, rozpočtom iných obcí a VÚC.  
Hospodárenie územnej samosprávy dosiahlo na hotovostnej báze v roku 2017 výrazný prebytok,  
457 345 tis. eur, čo bolo v porovnaní so schváleným rozpočtom o 34 927 tis. eur viac. Na náraste prebytku sa podieľali  
predovšetkým finančné operácie. Plnenie finančných operácií na strane príjmov bolo oproti schválenému rozpočtu  
vyššie (najmä vďaka navýšeniu prostriedkov z predchádzajúcich rokov). Naopak, na strane výdavkov bolo oproti  
schválenému rozpočtu plnenie nižšie (najmä nižšie splácanie úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí  
domácim veriteľom). Svedčí o tom aj skutočnosť, že v metodike ESA 2010, v ktorej sa finančné operácie nevykazujú,  
dosiahli spolu obce a VÚC schodok 23 457 tis. eur. V roku 2017 došlo takisto k nárastu príjmu z výnosu dane z príjmov  
fyzických osôb a v prípade obcí aj k vyšším príjmom z jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu v podobe grantov  
a transferov oproti schválenému rozpočtu.  
NKÚ SR pripomína, že údaje o hospodárení subjektov územnej samosprávy vychádzajú z finančných  
výkazov za rok 2017, ktoré ešte neprešli schvaľovacím procesom a auditom.  
6.1 Hospodárenie obcí  
Základným nástrojom finančného hospodárenia obce je podľa zákona o obecnom zriadení jej rozpočet,  
ktorým sa riadi financovanie úloh a funkcií obce v príslušnom rozpočtovom roku.  
Postavenie rozpočtu obce, jeho tvorbu a obsah, pravidlá rozpočtového hospodárenia, tvorbu a použitie  
mimorozpočtových zdrojov, spôsob vysporiadania finančných vzťahov medzi obcami a finančné vzťahy k ŠR  
ustanovuje zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.  
46  
 
 
Porovnanie skutočného bilančného zostatku obcí na hotovostnej báze za roky 2014 až 2017:  
Názov ukazovateľa  
Zmena  
2017 2016  
-57 772  
2014  
173 990  
2015  
245 230  
2016  
360 256  
2017  
302 484  
(tis. eur)  
Bilančný zostatok obcí  
z toho:  
4 388 948  
4 028 692  
4 594 449  
4 291 965  
4 029 109  
3 855 119  
4 580 016  
4 334 787  
205 501  
263 273  
príjmy obcí  
výdavky obcí  
Zdroj: Datacentrum  
Príjmy obcí sa v roku 2017 napĺňali opäť rýchlejšie ako ich dokázali minúť. Rozdiel príjmov a výdavkov  
dosiahol 302 484 tis. eur, čo bolo oproti návrhu rozpočtu vyššie o 38 969 tis. eur. V zmysle zákona o rozpočtových  
pravidlách územnej samosprávy obce návrhy svojich ZÚ prerokujú najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí  
rozpočtového roka.  
Porovnanie skutočných príjmov obcí na hotovostnej báze za roky 2014 až 2017:  
Zmena  
2017 2016  
205 501  
Názov ukazovateľa  
2014  
2015  
2016  
2017  
tis. eur)  
Príjmy obcí celkom  
z toho:  
4 029 109  
4 580 016  
4 388 948  
4 594 449  
1 797 688  
634 656  
1 198 298  
398 467  
1 973 877  
612 293  
1 528 485  
465 361  
2 191 840  
594 311  
1 285 847  
316 950  
2 341 994  
572 063  
1 266 604  
413 787  
150 154  
-22 248  
-19 243  
96 837  
daňové príjmy  
nedaňové príjmy  
granty a transfery  
finančné operácie  
z toho:  
zo splátok tuzemských úverov,  
pôžičiek a z predaja majetkových  
7 368  
7 758  
16 475  
27 833  
11 358  
účastí,  
zostatok prostriedkov z predch. rokov  
a prevod prostriedkov z peň. fondov  
a ost.  
169 282  
221 817  
143 406  
314 197  
168 566  
131 909  
228 653  
157 301  
60 087  
25 392  
z prijatých úverov  
Zdroj: Datacentrum  
Celkové príjmy obcí za rok 2017 boli o 382 552 tis. eur vyššie oproti rozpočtu verejnej správy, na úrovni  
4 594 449 tis. eur. Tento nárast bol spôsobený najmä vďaka vyšším grantom a transferom o 302 894 tis. eur (z toho  
MV SR o 78 218 tis. eur, MDV SR o 64 952 tis. eur, MŽP SR o 59 563 tis. eur) a daňovým príjmom o 43 807 tis. eur  
(z toho nárast prevodu dane z príjmov fyzických osôb o 32 456 tis. eur na úroveň 1 796 980 tis. eur)).  
NKÚ SR pozitívne hodnotí, že poskytnuté granty a transfery obciam na financovanie kompetencií  
preneseného výkonu štátnej správy na hotovostnej báze za rok 2017 boli v porovnaní s ich skutočnosťou za rok 2016  
o 38 013 tis. eur vyššie na úrovni 1 097 737 tis. eur.  
Porovnanie skutočných grantov a transferov obciam na hotovostnej báze, poskytnutých z kapitol ŠR za roky 2014 až 2017:  
Zmena  
2017 2016  
Názov ukazovateľa  
(tis. eur)  
2014  
2015  
2016  
2017  
Granty a transfery obciam spolu  
z toho:  
1 055 743  
1 311 577  
1 059 724  
1 097 737  
38 013  
0
Úrad vlády SR  
Ministerstvo financií SR  
Ministerstvo vnútra SR  
Ministerstvo životného prostredia SR  
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a  
športu SR  
2 848  
0
744 498  
76 720  
8 477  
3 902  
771 199  
127 089  
1 761  
735  
814 307  
30 390  
2 686  
0
867 007  
59 563  
925  
-735  
52 700  
29 173  
6 825  
11 231  
232  
492  
260  
Ministerstvo zdravotníctva SR  
Ministerstvo práce, soc. vecí a rodiny  
Ministerstvo hospodárstva SR  
Ministerstvo kultúry SR  
734  
63 196  
11 554  
3 583  
3 340  
68 692  
28 917  
3 154  
868  
61 946  
64 328  
1 717  
0
66 541  
0
-868  
4 595  
-64 328  
1 240  
2 957  
47  
Zmena  
2017 2016  
Názov ukazovateľa  
(tis. eur)  
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja  
vidieka SR  
2014  
72 482  
2015  
2016  
32 084  
2017  
15 353  
134 400  
- 16 731  
Ministerstvo dopravy a výstavby SR  
Ministerstvo spravodlivosti SR  
Ministerstvo zahraničných vecí a  
európskych záležitostí  
56 976  
0
133 883  
0
42 990  
0
73 566  
10  
30 576  
10  
5
0
42  
0
-42  
9 562  
1 238  
16 322  
17 293  
8 324  
Všeobecná pokladničná správa  
Zdroj: Ministerstvo financií SR, ŠZÚ SR 2017  
Najvýznamnejšiu položku predstavoval transfer z kapitoly MV SR v sume 867 007 tis. eur, z toho do oblasti  
školstva bolo vynaložených 845 299 tis. eur. Ďalšie významné položky predstavovali transfery z kapitoly MŽP SR  
v sume 59 563 tis. eur, ktoré boli určené najmä na úhradu výdavkov projektov v rámci OP Kvalita životného prostredia  
(budovanie kanalizácií a čističiek odpadových vôd, znižovanie energetickej náročnosti budov, budovanie zberných  
dvorov a iné) a transfery z kapitoly MPSVR SR v celkovej sume 66 541 tis. eur, ktoré smerovali do sociálnej oblasti,  
najmä na financovanie prevádzky zariadení sociálnych služieb.  
Z kapitoly MVD SR boli pre obce vynaložené prostriedky vo výške 73 566 tis. eur, pričom väčšinu tvorili  
kapitálové výdavky (90,4 %). Tie boli vynaložené najmä na podporu rozvoja bývania a na modernizáciu električkových  
tratí v meste Košice.  
Najväčší negatívny medziročný rozdiel pri poskytovaní grantov a transferov obciam zaznamenalo MH SR,  
kde došlo k poklesu o 64 328 tis. eur. Dôvodom poklesu bola skutočnosť, že rezort hospodárstva neposkytol  
v roku 2017 obciam žiadne granty a transfery, pričom v roku 2016 dostali obce prostriedky na rekonštrukciu  
a modernizáciu osvetlenia miest a obcí.  
Porovnanie skutočných výdavkov obcí na hotovostnej báze za roky 2014 až 2017:  
Zmena  
2017 2016  
Názov ukazovateľa  
2014  
2015  
2016  
2017  
(tis. eur)  
3 855 119  
4 334 787  
4 028 692  
4 291 965  
263 273  
Výdavky obcí celkom  
z toho:  
3 042 061  
3 187 239  
3 297 431  
3 491 758  
194 327  
bežné výdavky  
z toho  
1 525 254  
1 066 871  
425 438  
24 498  
1 637 124  
1 081 397  
446 056  
22 662  
1 683 061  
1 154 371  
440 082  
19 918  
1 818 304  
1 188 344  
467 785  
17 326  
135 243  
33 973  
27 703  
o
o
o
o
mzdy a odvody  
tovary a služby  
bežné transfery  
splácanie úrokov  
-2 592  
587 406  
225 652  
893 570  
253 977  
465 380  
265 882  
636 539  
163 667  
171 159  
-102 215  
kapitálové výdavky  
finančné operácie  
Zdroj: Datacentrum  
Celkové výdavky obcí na hotovostnej báze za rok 2017 boli v porovnaní s rozpočtom verejnej správy  
o 343 583 tis. eur vyššie. Na raste sa podieľali bežné výdavky (nárast o 243 330 tis. eur, najmä mzdy a tovary)  
a kapitálové výdavky (nárast o 136 585 tis. eur). NKÚ SR rovnako ako pri celkových príjmoch obcí v súvislosti  
s hodnotením celkových výdavkov obcí za rok 2017 poukazuje na skutočnosť, že ich skutočný vývoj nezodpovedá  
schválenému a ani upravenému indikatívnemu rozpočtu MF SR na rok 2017.  
NKÚ SR vykonal v roku 2017 niekoľko kontrol zameraných na preverenie rozpočtov miest a obcí a dodržiavanie všeobecne  
záväzných právnych predpisov pri hospodárení s verejnými prostriedkami.  
Kontrola stavu verejných financií a majetku v meste, ktoré je sídlom kraja a plnenie opatrení z predchádzajúcich kontrol,  
vykonaná v Hlavnom meste SR Bratislava a siedmich krajských mestách bola zameraná na preverenie výsledkov rozpočtového  
hospodárenia, na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov pri hospodárení s verejnými prostriedkami,  
nakladanie s majetkom, vnútorný kontrolný systém. Kontrola poukázala na nedostatky vo všetkých oblastiach. Porušenie  
finančnej disciplíny bolo zistené v siedmich kontrolovaných subjektoch v celkovej sume 1 878 485 eur. Vo všetkých mestách  
bolo zistené porušenie zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy pri poskytovaní dotácií zo svojich rozpočtov.  
Nedostatky v krajských mestách boli zistené aj v oblastiach účtovníctva, inventarizácie a majetku.  
48  
Pri kontrolnej akcii Nakladanie subjektov územnej samosprávy s majetkovými účasťami v obchodných spoločnostiach,  
ktorú NKÚ SR vykonal v 50 mestách a obciach bol preverený dlhodobý finančný majetok obcí v sume 227,03 mil. eur. Táto  
výška majetku predstavovala súčet podielov kontrolovaných obcí na základnom imaní v 168 obchodných spoločnostiach.  
Kontrola odhalila viacero nedostatkov, medzi najvážnejšie patrili: porušenie postupov a procesov stanovených všeobecne  
záväznými predpismi pri nakladaní s majetkovými podielmi obcí v obchodných spoločnostiach; nesprávne financovanie činnosti  
obchodných spoločností; vykazovanie nespoľahlivých údajov o dlhodobom finančnom majetku; nepresné vyčíslenie výsledku  
hospodárenia obce v prípadoch, keď boli finančné transakcie medzi obcami a nimi vlastnenými obchodnými spoločnosťami  
chybne účtované; obmedzená možnosť vykonávania vlastníckych práv (v prípadoch ak obec je menšinovým vlastníkom  
spoločnosti); neúčinný vnútorný kontrolný systém v oblasti dlhodobého finančného majetku a v mnohých prípadoch absencia  
kontrol zo strany hlavného kontrolóra obce.  
NKÚ SR ukončil v roku 2017 kontrolu zameranú na e-Government a informačné systémy obcí a miest, ktorej cieľom bolo  
posúdenie ich pripravenosti na poskytovanie služby e-Governmentu ako aj posúdenie efektívnosti vynaložených finančných  
prostriedkov na zabezpečenie týchto služieb. V samosprávach boli, okrem iného, preverované aj ich povinnosti v oblasti  
vytvárania, prevádzkovania, využívania, rozvoja a bezpečnosti informačných systémov. Kľúčová oblasť, na ktorú sa NKÚ SR  
pri kontrole zameral, bolo vyhodnotenie indikátorov výkonnosti e-Governmentu obcí a miest. Výsledky kontroly ukázali, že  
väčšie samosprávy dosahovali lepšie výsledky najmä z dôvodu lepšieho financovania. Takmer tretina kontrolovaných  
samospráv nebola k zákonom stanovenému termínu pripravená a dve tretiny nemali zabezpečenú autorizáciu elektronických  
dokumentov.  
Kontroly boli vykonané aj v obciach na základe podnetov od občanov, pričom sa týkali hospodárenia a nakladania  
s majetkom v obciach. Aj tieto kontroly preukázali, že v obciach opakovane dochádza k porušeniu zákona o rozpočtových  
pravidlách verejnej správy a samosprávy, zákona o majetku obcí, zákona o účtovníctve, postupov účtovania, zákona  
o verejnom obstarávaní, zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite a zákona o obecnom zriadení z pohľadu zabezpečenia  
vnútorného kontrolného systému.  
6.2 Hospodárenie VÚC  
Základným nástrojom finančného hospodárenia VÚC je podľa zákona o samosprávnych krajoch jeho  
rozpočet, ktorého tvorbu, obsah, schvaľovanie atď., vrátane pravidiel rozpočtového hospodárenia upravuje zákon  
o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.  
Porovnanie skutočného bilančného zostatku VÚC na hotovostnej báze za roky 2014 až 2017:  
Zmena  
2017 2016  
Názov ukazovateľa  
(tis. eur)  
Bilančný zostatok VÚC  
z toho:  
2014  
61 272  
2015  
94 653  
2016  
143 584  
2017  
154 861  
11 277  
1 386 337  
1 242 753  
1 519 376  
1 364 515  
1 356 423  
1 295 151  
1 364 749  
1 270 096  
133 039  
121 762  
príjmy VÚC  
výdavky VÚC  
Zdroj: Štátna pokladnica  
Bilančný zostatok VÚC na hotovostnej báze za rok 2017 bol na úrovni 154 861 tis. eur, čo v porovnaní  
s rozpočtom predstavovalo pokles o 4 042 tis. eur.  
Porovnanie skutočných príjmov VÚC na hotovostnej báze za roky 2014 až 2017:  
Názov ukazovateľa  
Zmena  
2017 2016  
133 039  
2014  
2015  
2016  
2017  
(tis. eur)  
Príjmy VÚC  
z toho:  
1 356 423  
1 364 749  
1 386 337  
1 519 376  
771 212  
106 537  
445 980  
141 368  
54 278  
577 830  
132 540  
488 624  
51 764  
640 180  
138 307  
505 295  
47 916  
716 364  
105 455  
458 483  
85 569  
54 848  
1 082  
-12 503  
55 799  
33 812  
daňové príjmy  
nedaňové príjmy  
granty a transfery  
príjmy z transakcií z FA a FP  
prijaté úvery, pôžičky a NFV  
105 665  
33 051  
20 466  
Zdroj: Štátna pokladnica  
Celkové príjmy VÚC na hotovostnej báze za rok 2017 v porovnaní s rozpočtom verejnej správy boli  
o 63 548 tis. eur vyššie. V tomto vývoji sa podľa NKÚ SR prejavilo predovšetkým vyššie plnenie daňových príjmov  
a tiež vyššie príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (predovšetkým prevod prostriedkov  
z peňažných fondov).  
49  
 
NKÚ SR konštatuje, že v súlade so zákonom o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej  
samospráve, v roku 2017 bolo príjmom rozpočtov VÚC (30 % z celkového výnosu dane z príjmov fyzických osôb)  
771 208 tis. eur, čo znamená medziročný nárast o 54 844 tis. eur.  
Porovnanie skutočných grantov a transferov VÚC na hotovostnej báze, poskytnutých z kapitol ŠR za roky 2014 až 2017:  
Zmena  
2017 2016  
Názov ukazovateľa  
(tis. eur)  
Granty a transfery VÚC spolu  
z toho  
2014  
2015  
2016  
446 180  
2017  
433 648  
463 514  
482 760  
-12 532  
0
Úrad vlády SR  
Ministerstvo vnútra SR  
Ministerstvo financií SR  
Ministerstvo životného prostredia SR  
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a  
športu SR  
260  
1
4 068  
2
333  
9
3 546  
0
133  
23  
4 244  
0
158  
169  
0
25  
146  
-4 244  
0
0
409 654  
416 767  
412 067  
425 608  
13 541  
Ministerstvo zdravotníctva SR  
Ministerstvo práce, soc. vecí a rodiny  
Ministerstvo hospodárstva SR  
Ministerstvo kultúry SR  
227  
1 798  
92  
1
2 224  
0
0
1 838  
0
0
2 002  
0
0
164  
0
2 837  
3 045  
691  
639  
-52  
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja  
vidieka SR  
Ministerstvo dopravy a výstavby SR  
Ministerstvo zahraničných vecí a  
európskych záležitostí  
40 754  
0
49 833  
147  
23 907  
500  
2 322  
0
-21 585  
-500  
0
17  
5
0
0
Všeobecná pokladničná správa  
Zdroj: Ministerstvo financií SR, ŠZÚ SR 2017  
3 804  
6 850  
2 778  
2 750  
-28  
V tejto súvislosti z hľadiska úspešného fungovania VÚC je podľa NKÚ SR potrebné brať do úvahy okrem ich  
vlastných príjmov aj finančné vzťahy s inými rozpočtami, a to predovšetkým finančné vzťahy so ŠR, prostredníctvom  
ktorých vláda SR ovplyvňuje nielen plnenie preneseného výkonu štátnej správy, ale zároveň aj podporuje rozhodovanie  
VÚC pri plnení ich samosprávnych funkcií. Vo forme grantov a transferov bolo do rozpočtov VÚC  
z rozpočtov jednotlivých kapitol v roku 2017 presunutých 433 648 tis. eur, čo oproti návrhu rozpočtu predstavovalo  
pokles o 48 411 tis. eur. NKÚ SR upozorňuje, že sa jedná o najnižšiu poskytnutú sumu od roku 2010.  
Porovnanie skutočných výdavkov VÚC na hotovostnej báze za roky 2014 až 2017:  
Zmena  
2017 2016  
121 762  
Názov ukazovateľa  
2014  
2015  
2016  
2017  
(tis. eur)  
Výdavky VÚC  
z toho:  
1 295 151  
1 270 096  
1 242 753  
1 364 515  
1 076 261  
1 116 050  
1 094 684  
1 161 923  
67 239  
bežné výdavky  
z toho  
o
o
o
o
mzdy a odvody  
398 848  
222 717  
448 539  
6 157  
417 233  
236 433  
457 599  
4 785  
407 836  
229 382  
453 174  
4 292  
443 870  
239 674  
474 674  
3 705  
36 034  
10 292  
21 500  
-587  
tovary a služby  
bežné transfery  
splácanie úrokov  
90 493  
122 329  
104 322  
172 264  
67 942  
kapitálové výdavky  
výdavky z transakcií s finančnými  
aktívami a finančnými pasívami  
128 397  
31 717  
43 748  
30 327  
-13 421  
Zdroj: Štátna pokladnica  
Výdavky VÚC boli v roku 2017 vyššie o 67 590 tis. eur oproti schválenému rozpočtu, pričom na raste sa  
podieľali iba kapitálové výdavky (nárast oproti rozpočtu o 116 883 tis. eur). Naopak bežné výdavky oproti schválenému  
rozpočtu poklesli o 43 621 tis. eur (pokles na položke mzdy a odvody o 32 562 tis. eur a na položke tovary a služby  
o 10 936 tis. eur). NKÚ SR rovnako ako pri celkových príjmoch v súvislosti s hodnotením celkových výdavkov VÚC za  
rok 2017 poukazuje na skutočnosť, že ich skutočný vývoj nezodpovedá schválenému a ani upravenému indikatívnemu  
rozpočtu MF SR na rok 2017.  
50  
Dlh VÚC (vrátane ich rozpočtových organizácií) sa na dlhu verejnej správy podieľal v roku 2017 menej ako  
0,83 %. Tento dlh tvoria predovšetkým bankové úvery ako aj prijaté zábezpeky. Nasledujúci graf zobrazuje zloženie  
dlhu VÚC podľa jednotlivých krajov v roku 2017 a jeho medziročné porovnanie:  
Medziročné porovnanie dlhov jednotlivých VÚC (v tis. eur)  
70 000  
60 000  
50 000  
40 000  
30 000  
20 000  
10 000  
0
ZA  
PO  
TT  
TN  
BA  
KE  
BB  
NR  
2016  
2017  
47 915  
67 306  
58 167  
62 989  
43 979  
55 259  
49 548  
46 785  
37 203  
44 930  
47 528  
37 291  
38 325  
32 450  
24 970  
22 498  
Zdroj: ŠZÚ SR 2017  
Celkový dlh VÚC (vrátane rozpočtových organizácií) medziročne vzrástol o 21 873 tis. eur a dosiahol výšku  
369 508 tis. eur. Až 99,7 % dlhu VÚC tvoria bankové úvery. Najvýraznejšie sa na medziročnom zvýšení dlhu podieľal  
Žilinský samosprávny kraj (nárast dlhu o 19 391 tis. eur) a Trnavský samosprávny kraj (nárast dlhu o 11 280 tis. eur).  
Naopak, Košickému samosprávnemu kraju sa podarilo najvýraznejšie znížiť dlh, medziročne o 10 237 tis. eur.  
V roku 2017 vypracoval NKÚ SR odbornú štúdiu zameranú na cestné objekty na cestách II. a III. triedy. Cieľom bolo zistiť  
efektívnosť verejných prostriedkov vynaložených na výstavbu, opravu a údržbu mostov a mostných objektov na cestách  
II. a III. triedy. Množstvo finančných prostriedkov použitých na výstavbu, opravu a údržbu mostných objektov na cestách  
II. a III. triedy nebolo v období rokov 2013 – 2016 dostatočné. V sledovanom období sa do výstavby a rekonštrukcií mostov na  
cestách II. a III. triedy investovalo 15 141 tis. eur, čo predstavovalo len 3,06 % z celkových výdavkov na cesty II. a III. triedy  
(vrátane mostov). Táto oblasť dopravy nie je dostatočne zahrnutá ani v strategických materiáloch SR a tiež je problematická  
procesná oblasť zahŕňajúca diagnostiku mostov. Na základe analýzy NKÚ SR identifikoval riziko v nedostatočnom alokovaní  
výdavkov na rekonštrukcie mostov zo strany VÚC, čo má za následok ich neustále sa zhoršujúci stavebnotechnický stav.  
Zanedbávaním pravidelnej údržby mostov vznikajú havarijné stavy, ktoré si následne vyžadujú vyššie výdavky a časovo  
náročnejšie opravy.  
51