N A J V Y Š Š Í K O N T R O L N Ý Ú R A D  
S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y  
S T A N O V I S K O  
Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky  
k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2017  
____________________________________________________________________________________________  
Bratislava máj 2018  
Zoznam skratiek  
ARDAL  
b. c.  
Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity  
bežné ceny  
DPH  
daň z pridanej hodnoty  
DPPO  
ECB  
EFSF  
EK  
daň z príjmov právnických osôb  
Európska centrálna banka  
Európsky nástroj finančnej stability  
Európska komisia  
ES  
Európske spoločenstvo  
ESA 2010  
EPFRV  
EÚ  
Európsky systém účtov  
Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka  
Európska únia  
EÚS  
EŠIF  
FNM SR  
FR SR  
HDP  
Európska územná spolupráca  
Európske štrukturálne a investičné fondy  
Fond národného majetku SR  
Finančné riaditeľstvo SR  
hrubý domáci produkt  
HND  
hrubý národný dôchodok  
IFP  
Inštitút finančnej politiky  
JAVYS  
MDV SR  
MF SR  
MH SR  
MPRV SR  
MPSVR SR  
MRK  
Jadrová a vyraďovacia spoločnosť a. s.  
Ministerstvo dopravy a výstavby SR  
Ministerstvo financií SR  
Ministerstvo hospodárstva SR  
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR  
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR  
marginalizované rómske komunity  
Ministerstvo spravodlivosti SR  
malé a stredné podnikanie  
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR  
Ministerstvo vnútra SR  
Ministerstvo zdravotníctva SR  
Ministerstvo životného prostredia SR  
Národná banka Slovenska  
Národná diaľničná spoločnosť, a. s.  
nenávratný finančný príspevok  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Národná rada SR  
MS SR  
MSP  
MŠVVS SR  
MV SR  
MZ SR  
MŽP SR  
NBS  
NDS, a. s.  
NFP  
NKÚ SR  
NR SR  
OP  
operačný program  
p. b.  
percentuálny bod  
PRV  
Program rozvoja vidieka  
RIS  
RVS  
Rozpočtový informačný systém  
rozpočet verejnej správy  
s. c.  
stále ceny  
SR  
Slovenská republika  
ŠCP  
štátne cenné papiere  
ŠD  
štátne dlhopisy  
ŠP  
Štátna pokladnica  
ŠPP  
ŠÚ SR  
ŠR  
štátne pokladničné poukážky  
Štatistický úrad SR  
štátny rozpočet  
ŠZÚ SR  
V 4 + 2  
VpDP  
VPS  
štátny záverečný účet SR  
Slovenská republika, Česká republika, Poľsko, Maďarsko + Rakúsko, Slovinsko  
Výbor pre daňové prognózy  
Všeobecná pokladničná správa  
vyšší územný celok  
VÚC  
VS  
verejná správa  
ZÚ  
záverečný účet  
ŽSSK  
ŽSR  
Železničná spoločnosť Slovensko, a. s.  
Železnice SR  
1
 
2
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho záverečného účtu SR za rok 2017  
Stanovisko NKÚ SR k návrhu ŠZÚ SR za rok 2017 je vypracované v súlade s ustanovením § 5 ods. 1 zákona  
o NKÚ SR a vychádza z kontrol vykonaných NKÚ SR v roku 2017 v kapitolách štátneho rozpočtu a ostatných  
subjektoch VS.  
NKÚ SR na základe výsledkov týchto kontrol dospel k týmto záverom.  
Návrh ŠZÚ SR za rok 2017 v súlade s ustanovením § 29 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách obsahuje:  
a) údaje o príjmoch, výdavkoch a výsledku rozpočtového hospodárenia subjektov VS a o stave dlhu VS k 31.12.2017  
v metodike ESA 2010, vykázané Európskej komisii do 1. 4. 2018 v zmysle čl. 1 ods. 5 nariadenia  
Rady (ES) č. 479/2009 z 25. 5. 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí  
prílohu Zmluvy o založení ES v platnom znení,  
b) vyhodnotenie zamerania a opatrení rozpočtovej politiky,  
c) údaje o príjmoch, výdavkoch a výsledku rozpočtového hospodárenia ŠR,  
d) iné údaje o plnení rozpočtu VS.  
Slovenská ekonomika vzrástla za rok 2017 o 3,4 %, čo je o 0,1 p. b. viac ako v roku 2016. K rastu prispel domáci aj  
zahraničný dopyt. Pozitívnym javom je najmä skutočnosť, že spotreba domácností vzrástla medziročne o 3,7 %.  
Druhým zdrojom rastu slovenskej ekonomiky bolo saldo zahraničného obchodu, ktoré dosiahlo svoje historické  
maximum, a to aj napriek miernejšiemu rastu exportu tovarov a služieb, než očakávala prognóza Výboru pre  
makroekonomické prognózy. Vládna spotreba sa medziročne takmer nezmenila, jej rast stagnoval na úrovni 0,2 %.  
Tento makroekonomický vývoj zhodnotil NKÚ SR ako pozitívne východisko pre príjmovú stránku verejných rozpočtov  
v roku 2017 a zároveň vytváral predpoklady na dosiahnutie cieľov týkajúcich sa schodku a dlhu VS.  
Saldo rozpočtu VS na HDP v metodike ESA 2010 dosiahlo za rok 2017 podľa predbežných výsledkov hospodárenia  
úroveň -1,04 % HDP, čo bolo v porovnaní s kľúčovým cieľom rozpočtu VS na rok 2017 menej o 0,25 p. b.  
Najvýraznejšie sa na znížení schodku verejnej správy podieľal štátny rozpočet. Vysoký pozitívny rozdiel medzi  
skutočnosťou a rozpočtom bol spôsobený nižším čerpaním výdavkov.  
Konsolidovaný dlh VS v metodike ESA 2010 dosiahol k 31.12.2017 sumu 43 226 mil. eur, čo predstavuje 50,9 % HDP.  
Aj napriek opatreniam na jeho zníženie, ktoré MF SR zasiela NR SR, zostáva dlh VS od roku 2012 v sankčnom pásme  
podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti.  
Podľa akruálnych výsledkov hospodárenia dosiahli v roku 2017 príjmy VS výšku 33 359 mil. eur a výdavky VS  
34 243 mil. eur. Najrýchlejší medziročný rast zaznamenali odvodové príjmy (o 9,1 %), dane z produkcie a dovozu,  
(o 7,8 %), najpomalšie rástli bežné dane z dôchodkov a majetku, ktoré zaznamenali 1,7 % rast. Rast výberu odvodov  
na sociálne a zdravotné zabezpečenie bol hlavnou príčinou pozitívneho vývoja príjmov VS.  
Daňové príjmy nenaplnili predpoklad rozpočtu a zaznamenali 1,6 % pokles oproti očakávaniam. Vývoj výberu dane  
z príjmov právnických osôb nezodpovedal vývoju rastu ekonomiky SR, ktorá dva roky po sebe rástla viac ako 3 %  
tempom a výber dane napriek tomu stagnoval. Ročný výber dane na DPH sa približuje k hranici 6 mld. eur, čo je  
najväčší výnos zo všetkých daní. Preto by mal štát aj naďalej bojovať s daňovými únikmi a zvyšovať efektivitu výberu  
tejto dane. Daňová medzera v roku 2017 predstavovala 26,3 % z potenciálnej DPH, čo znamená, že výber DPH mohol  
byť reálne vyšší o 2 126 mil. eur.  
Hospodárenie ŠR vykázané na hotovostnom princípe v roku 2017 dosiahlo príjmy 14 014 mil. eur, výdavky  
15 234 mil. eur a schodok 1 220 mil. eur. Skutočný schodok ŠR bol v porovnaní so zákonom rozpočtovanou sumou  
nižší o 773,1 mil. eur a pri zachovaní pozitívneho tempa makroekonomického vývoja a konsolidačného úsilia je možné  
dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2020.  
NKÚ SR z pohľadu hodnotenia rozpočtových kapitol a výdavkov ŠR na realizáciu programov za rok 2017  
kontrolnou a analytickou činnosťou zistil, že zámery rozpočtovej politiky vo vybraných oblastiach sa podarilo naplniť  
mimo zámerov v oblasti zdrojov EÚ a spolufinancovania zo ŠR. Negatívne sa prejavil/a:  
vývoj nákladov na správu okresných úradov, ktoré medziročne stúpli o 5 833 tis. eur a rastú už tri roky po sebe  
a nedochádza tak k úsporám na ich správu, ktoré boli jedným z cieľov reformy ESO;  
priemerný počet vybavených vecí v sledovaných agendách pripadajúcich na jedného sudcu bol 281. Skutočnosť  
výrazne zaostala za stanoveným plánom 525 vybavených vecí. MS SR sa nepodarilo dosiahnuť ani cieľ v počte  
vymožených pohľadávok, keď sa skutočne dosiahlo 41,6 %, namiesto plánovaných 61 % vymožených pohľadávok  
3
 
nedostatok kvalitného a aktuálneho učebného materiálu pre základné a stredné školy. MŠVVŠ SR si stanovilo pre  
rok 2017 plán zabezpečiť nákup 50 nových titulov učebníc pre všetky druhy a typy základných a stredných škôl.  
V skutočnosti sa nepodarilo nakúpiť ani jeden nový titul a rezort školstva iba aktualizoval existujúce učebnice  
v počte 14 titulov;  
nedostatočná účinnosť čerpania prostriedkov na zvyšovanie vzdelanostnej úrovne príslušníkov MRK, kde bolo od  
roku 2009 použitých viac ako 58 mil. eur z OP Vzdelávanie a deti z MRK dosahujú stále nelichotivé štatistiky a to  
nielen vo výsledkoch testovania vedomostnej úrovne žiakov, ale aj v predčasnom ukončovaní školskej dochádzky;  
veľmi nízky záujem študentov, stredných škôl a zamestnávateľov o vstup do systému duálneho vzdelávania.  
Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti je do duálneho vzdelávania zapojených len približne 2 700 študentov a cieľom  
do roku 2020 je zapojenie 12 000 študentov, NKÚ SR upozorňuje na riziko nedodržania stanoveného cieľa  
a následnej nutnosti vrátiť finančné prostriedky EÚ;  
celkový stav záväzkov spolu na úrovni istiny dosiahol kumulatívne za sledované kategórie zdravotníckych  
zariadení a zdravotných poisťovní k 31.12.2017 sumu 1,46 mld. eur a medziročne sa zvýšil o 81,34 mil. eur.  
Najvyšší rast záväzkov zaznamenali zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti MZ SR (131,56 mil. eur). Tieto  
zariadenia zaznamenali aj najvyšší medziročný rast záväzkov po lehote splatnosti (132,08 mil. eur) na úroveň  
679,24 mil. eur;  
stav implementácie projektu e-zdravie, ktorého plná funkcionalita patrí medzi najdôležitejšie ciele z pohľadu rastu  
kvality v poskytovaní zdravotnej starostlivosti a fungovania systému. Celkové náklady na elektronizáciu  
slovenského zdravotníctva dosiahli 87,8 mil. eur k 31.12.2017. V priebehu roka 2017 dochádzalo k postupnému  
pripájaniu lekárov do prostredia e-zdravie. K 1.1.2018 bolo do systému e-zdravie aktívne pripojených  
1 510 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti;  
výška bežných výdavkov štátu na IT vo výške 301 mil. eur, ktoré boli prvýkrát vyššie ako kapitálové výdavky  
(125 mil. eur). Oproti roku 2016 vzrástli bežné IT výdavky o vyše 95 mil. eur, pričom najvýraznejší nárast bežných  
výdavkov zaznamenalo MF SR (36 mil. eur), nasledované MŠVVŠ SR (13 mil. eur) a ÚV SR (9 mil. eur).  
Naopak, pozitívne sa prejavila:  
dosiahnutá miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia, ktorá v roku 2017 dosiahla 18,1 %, čo je pod  
priemerom EÚ (23,5 %). SR sa tým výrazne priblížila k cieľu, ktorý si stanovila v rámci stratégie Európa 2020  
„Znížiť podiel populácie ohrozenej chudobou a sociálnym vylúčením na 17,2 % do roku 2020;  
účinnosť opatrení na riešenie dlhodobej nezamestnanosti stanovených v akčnom pláne na integráciu dlhodobo  
nezamestnaných. Aj keď sa opatrenia zavádzajú veľmi pomaly, miera dlhodobej nezamestnanosti v SR (5,1 %)  
postupne klesala a bola o 1,7 p. b. nad priemerom EÚ (3,4 %). Slovensko však patrí medzi krajiny EÚ s najvyšším  
podielom dlhodobo nezamestnaných na celkovom počte nezamestnaných. V rámci EÚ vyšší podiel dlhodobo  
nezamestnaných má len Grécko.  
Čistá finančná pozícia ako rozdiel medzi celkovým objemom príjmov, ktoré SR v roku 2017 z rozpočtu EÚ skutočne  
získala a finančnými prostriedkami, ktoré SR do rozpočtu EÚ odviedla, dosiahla sumu 682,9 mil. eur. V porovnaní  
s rokom 2016 to predstavuje medziročný pokles o viac ako 40 % a v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2017  
je to pokles o viac ako 60 %. Znamená to teda, že očakávania SR na čistú finančnú pozíciu, vyjadrené v schválenom  
rozpočte na rok 2017, sa naplnili len na 37 %.  
Napriek zapojeniu značného objemu prostriedkov alokácie do implementácie EŠIF (viac ako 80 %) sa tieto premietli  
do čerpania len v malej miere (10 %). Hlavným dôvodom je zdĺhavý a administratívne náročný proces, ktorý  
predchádza samotnému čerpaniu, a to počnúc od prípravy a vyhlásenia výziev/vyzvaní, hodnotiaceho procesu  
predložených žiadostí o nenávratný finančný príspevok, až po podpisy zmlúv s úspešnými uchádzačmi. Ide najmä  
o neprimerane časovo náročný proces verejného obstarávania.  
Hospodárenie územnej samosprávy dosiahlo na hotovostnej báze, podobne ako v roku 2016, tak aj v roku 2017,  
výrazný prebytok 457,3 mil. eur. Štruktúra tohto prebytku však bola odlišná. Kým v roku 2016 dosiahli prebytok nízkym  
čerpaním kapitálových výdavkov, v roku 2017 sa na prebytku podieľali finančné operácie. Plnenie finančných operácií  
na strane príjmov bolo oproti schválenému rozpočtu vyššie (najmä vďaka navýšeniu prostriedkov z predchádzajúcich  
rokov). Na strane výdavkových finančných operácií došlo oproti rozpočtu k nižšiemu čerpaniu výdavkov najmä na  
splácanie úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí domácim veriteľom. V metodike ESA 2010, v ktorej sa  
finančné operácie nevykazujú, dosiahli spolu obce a VÚC schodok 23,5 mil. eur.  
4
Ekonomický vývoj a rast zamestnanosti v roku 2017 mal pozitívny vplyv na rast príjmov obcí a VÚC z výnosu dane  
z príjmov fyzických osôb. V prípade obcí došlo aj k vyšším príjmom z jednotlivých kapitol ŠR v podobe grantov  
a transferov oproti schválenému rozpočtu.  
NKÚ SR po zohľadnení ekonomického rámca rozpočtového hospodárenia SR, hospodárenia VS v metodike  
ESA 2010, zámerov, cieľov a opatrení rozpočtovej politiky, vybraných štrukturálnych politík a hospodárenia územnej  
samosprávy  
nemá zásadné pripomienky  
k návrhu ŠZÚ SR za rok 2017, podľa ktorého:  
a) podiel schodku VS SR na HDP v metodike ESA 2010 podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 23.4.2018  
dosiahol 1,04 %;  
b) konsolidovaný dlh VS v metodike ESA 2010 podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 23.4.2018 dosiahol  
k 31.12.2017 sumu 43 226 mil. eur, čo predstavuje 50,9 % HDP;  
c) príjmy ŠR na hotovostnej báze dosiahli k 31. 12. 2017 sumu 14 014 mil. eur, výdavky 15 234 mil. eur a schodok  
1 220 mil. eur.  
Príjmy štátneho rozpočtu SR na hotovostnej báze dosiahli 14 014 mil. eur, výdavky 15 234 mil. eur a schodok  
1 220 mil. eur.  
Zároveň odporúča NR SR zobrať na vedomie, že schodok ŠR SR vykázaný v ŠZÚ SR za rok 2017 v sume  
1 220 mil. eur bol k 31.12.2017 krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov v hodnote  
1 145 mil. eur a finančnými zdrojmi z čerpania vládnych úverov v celkovej hodnote 75 mil. eur.  
5
1
Stanovisko k ekonomickému rámcu rozpočtového hospodárenia SR  
1.1 Ekonomický vývoj SR v kontexte vývoja európskej a globálnej ekonomiky  
Rok 2017 priniesol výrazné zrýchlenie rastu vo vyspelých ekonomikách. Globálna ekonomika vzrástla reálne  
o 3,8 %, čo v porovnaní s rokom 2016 predstavuje akceleráciu o 0,6 p. b. Ekonomický rast bol sprevádzaný aj rastom  
cien ropy, medziročne v priemere o 24 %, ale ich vývoj bol počas roka volatilný. Vývoj v eurozóne kopíroval globálny  
vývoj z hľadiska ekonomického rastu, keď reálny HDP eurozóny vzrástol o 2,4 % v roku 2017, čo predstavovalo  
zrýchlenie tiež o 0,6 p. b. v porovnaní s rokom 2016. Rast eurozóny prekonal pôvodné očakávania vďaka vývoju  
domáceho dopytu aj zahraničného obchodu, čo pramenilo jednak zo silnejúceho globálneho dopytu a tiež  
z monetárnych stimulov, v ktorých pokračovala ECB. Lepší ako očakávaný vývoj ekonomického rastu v eurozóne  
a rast cien komodít na svetových trhoch sa prejavil aj v náraste inflácie, ktorá dosiahla 1,5 % a priblížila sa tak k svojmu  
strednodobému cieľu.  
Napriek zrýchleniu rastu v eurozóne si výkonnosť slovenskej ekonomiky v roku 2017 udržala približne rovnaké  
tempo rastu ako v roku 2016. Reálny HDP vzrástol za rok 2017 o 3,4 %, čo je len o 0,1 p. b. viac ako v roku 2016.  
Rozpočtové hospodárenie SR sa tak vyvíjalo v podmienkach stabilného rastu slovenskej ekonomiky. Situácia na trhu  
práce prekonala očakávania, keď sa počet nezamestnaných za rok 2017 znížil na nové historické minimum.  
V porovnaní s rokom 2016 počet nezamestnaných poklesol o približne 42 tis. osôb na 224 tis. osôb a miera  
nezamestnanosti tým klesla na 8,1 %. Zrýchlil sa aj rast miezd na 4,6 % medziročne a aj vďaka priaznivému vývoju na  
trhu práce bola spotreba domácností najsilnejším prispievateľom k rastu ekonomiky. V roku 2017 nastal v nadväznosti  
na vývoj externého prostredia aj obrat vo vývoji spotrebiteľských cien. Po troch rokoch, v ktorých dominovala deflácia,  
sa obnovil inflačný charakter domáceho makroekonomického prostredia. Hladina spotrebiteľských cien medziročne  
stúpla o 1,3 % a to predovšetkým v dôsledku rastu cien potravín, keďže primárnym zdrojom tlaku na rast cien boli  
nákladové faktory.  
1.2 Základné ekonomické ukazovatele SR  
Makroekonomické predpoklady rozpočtu VS na rok 2017 vychádzali z prognózy Výboru pre  
makroekonomické prognózy zo 14.9.2016.  
Ukazovateľ (rast v %, ak nie je uvedené inak)  
a
2016  
1
Skutočnosť 2017 Prognóza 2017  
Rozdiel  
4=2-3  
2
3
Hrubý domáci produkt  
HDP, s.c. (Y o Y zmena)  
HDP, b.c. (mld. eur)  
Súkromná spotreba  
Súkromná spotreba, b.c  
Vládna Spotreba  
Fixné investície  
Export tovarov a služieb  
Import tovarov a služieb  
3,32  
80,96  
2,65  
2,30  
1,60  
-8,30  
6,24  
3,73  
3,41  
84,99  
3,72  
5,10  
0,20  
3,20  
4,30  
3,90  
3,53  
83,99  
2,50  
3,41  
1,70  
4,00  
5,77  
4,90  
-0,12  
0,99  
1,22  
1,69  
-1,50  
-0,80  
-1,47  
-1,00  
Trh práce  
Zamestnanosť (podľa podnikového výkazníctva)  
Priemerná mesačná nominálna mzda  
Priemerná mesačná reálna mzda  
Miera nezamestnanosti (VZPS)  
Zamestnanosť celková tis. osôb  
Inflácia  
2,80  
3,28  
3,82  
9,65  
2 492,10  
1,50  
4,61  
3,30  
8,16  
2 530,70  
1,47  
3,52  
2,57  
8,51  
n
0,03  
1,08  
0,73  
-0,36  
n
Index spotrebiteľských cien (CPI)  
Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP)  
-0,52  
-0,50  
1,31  
1,70  
0,90  
n
0,41  
n
Zdroj: ŠZÚ, Zasadnutie výboru pre makroekonomické prognózy september 2016, ŠÚ SR  
Jedným z faktorov odchýlok skutočného vývoja reálnych ukazovateľov oproti prognóze Výboru bol aj  
podhodnotený odhad rastu cenovej hladiny, keďže inflácia vzrástla oproti predpokladom rýchlejšie o 0,4 p. b.  
Najvýraznejšie rozdiely v porovnaní s očakávaniami sa prejavili vo vývoji vládnej spotreby a v zahraničnom obchode.  
Vládna spotreba sa medziročne takmer nezmenila, jej rast stagnoval na 0,2 %, pričom Výbor prognózoval rast na  
úrovni 1,7 %. Nadhodnotený bol aj vývoj oboch zložiek zahraničného obchodu, z toho odhad exportu bol nadhodnotený  
výraznejšie. Export vzrástol pomalšie v porovnaní s prognózou o takmer 1,5 p. b., import o 1 p. b., čo sa v konečnom  
dôsledku premietlo do nižšieho príspevku čistého exportu k rastu HDP. Na druhej strane, podobne ako  
6
 
 
 
v predchádzajúcom roku, sa miera nezamestnanosti znížila výraznejšie než predpokladala prognóza. Súvisiaci rast  
nominálnych a reálnych miezd tiež prekročil očakávania Výboru pre makroekonomické prognózy. Lepší než očakávaný  
vývoj na trhu práce vyústil do rýchlejšieho rastu súkromnej spotreby ako sa pôvodne očakávalo. Okrem pozitívneho  
vplyvu trhu práce na vývoj spotreby domácností k rastu HDP prispeli aj fixné investície, ktoré však nedosiahli pôvodné  
očakávania.  
Porovnanie prognózy Výboru pre makroekonomického prognózy a skutočnosti za rok 2017  
Skutočnosť 2017  
Zasad. Sep.2016 odhad 2017  
-0,12  
1,22  
% medziročné tempá rastu  
HDP, s.c. (YoY zmena)  
Súkromná spotreba, s.c.  
Súkromná spotreba, b.c  
1,69  
-1,50  
Vládna Spotreba, s.c.  
Fixné investície, s.c.  
-0,80  
-1,47  
Export tovarov a služieb, s.c.  
Import tovarov a služieb, s.c.  
Zamestnanosť (podnikové výkazníctvo)  
Priem. mesač. nominálna mzda  
Priem. mesač. reálna mzda  
Miera nezamestnanosti (VZPS)  
Index spotrebiteľských cien (CPI)  
-1,0  
1,08  
0,03  
0,73  
-0,36  
0,41  
2,00  
Zdroj: ŠZÚ, Zasadnutie výboru pre makroekonomické prognózy september 2016, ŠÚ SR  
0,00  
4,00  
6,00  
8,00  
Slovenská ekonomika vzrástla za rok 2017 reálne o 3,4 %, čo je prírastok o 0,1 p. b vyšší než  
v roku 2016. K rastu HDP v roku 2017 prispel domáci aj zahraničný dopyt. Dynamika rastu domáceho dopytu sa  
zrýchlila zásluhou spotrebiteľského a investičného dopytu, dopyt verejného sektora totiž rast domáceho dopytu tlmil.  
Pozitívnym javom je najmä skutočnosť, že rast spotrebiteľského dopytu sa vlani zrýchlil (spotreba domácností vzrástla  
medziročne o 3,7 %), a to napriek obnoveniu rastu cien na spotrebiteľskom trhu. Pokiaľ ide o investičný dopyt, jeho  
rast sa síce oživil, ale za očakávaniami značne zaostal. K oživeniu investičného dopytu pomohla najmä veľmi nízka  
báza pre medziročné porovnávanie, keďže čerpanie eurofondov je stále slabé. Tlmiaci vplyv na jeho rast pramenil totiž  
vo verejnom sektore, v ktorom tvorba hrubého fixného kapitálu v b. c. medziročne klesla o 1,3 %. Vo všetkých ostatných  
sektoroch medziročne vzrástla – napr. vo finančných korporáciách až o 13,9 %, v nefinančných korporáciách o 6,1 %.  
Spomalenie rastu vládnej spotreby bolo výsledkom jej pretrvávajúceho medziročného poklesu, ktorý začal už  
vo 4. štvrťroku 2016 a trval štyri štvrťroky po sebe. Zopakoval sa teda aj v 1. - 3. štvrťroku 2017, kedy úroveň dopytu  
verejného sektora medziročne poklesla v priemere o 1,0 %. Vo 4. štvrťroku 2017 sa však jeho rast oživil, vďaka čomu  
zaznamenala vládna spotreba celoročne nepatrný rast. Faktorom, ktorý tlmil rast vládnej spotreby v priebehu minulého  
roka, boli naturálne sociálne transfery. Ich úroveň v bežných cenách sa totiž oproti roku 2016 nezmenila. Druhým  
zdrojom rastu výkonnosti slovenskej ekonomiky bolo saldo zahraničného obchodu, ktoré dosiahlo svoje historické  
maximum v s. c., a to aj napriek miernejšiemu rastu exportu tovarov a služieb než očakávala prognóza Výboru pre  
makroekonomické prognózy.  
Medzinárodné porovnanie HDP merané na základe parity kúpnej sily v roku 2017 (na 1 obyvateľa v eur)  
92 800  
100 000  
80 000  
60 000  
42 000  
32 700  
40 000  
21 000  
18 100  
15 600  
12 600  
12 100  
20 000  
7 100  
0
LU IE DK SE NL AT FI DE BE UK FR EU EU IT ES MT CY SI PT CZ EE EL SK LV LT HU PL HR RO BG  
19 28  
Zdroj: Eurostat,  
Z hľadiska medzinárodného porovnania výkonnosti ekonomík meranej na základe parity kúpnej sily  
v roku 2017 sa Slovensko v rámci krajín V4+2 umiestnilo za Rakúskom, Slovinskom a Českou republikou, ale pred  
Maďarskom a Poľskom.  
7
V roku 2017 nastal očakávaný obrat vo vývoji úhrnnej cenovej hladiny. Potvrdili sa tak tendencie  
z decembra 2016, kedy ceny medziročne vzrástli po 35 mesiacoch poklesu alebo stagnácie. Počas roka 2017 sa  
úroveň spotrebiteľských cien na medziročnej báze zvýšila v priemere o 1,3 %. K návratu inflácie prispeli  
v roku 2017 najmä ceny potravín, ktoré boli oproti predchádzajúcemu roku drahšie v priemere až o 4,2 %. Regulované  
ceny totiž rast celkovej inflácie tlmili, pretože opäť poklesli (štvrtý rok po sebe). Tlak na rast cien vytvárali predovšetkým  
nákladové faktory, ktoré súviseli s rastom cien dovozu, aj vo vzťahu k rastu cien potravinárskych komodít a pohonných  
látok, ale aj silnejší spotrebiteľský dopyt, ktorý súvisel s priaznivým vývojom na trhu práce.  
Pozitívny vývoj na trhu práce pokračoval aj v roku 2017. Zásluhou silného rastu dopytu na trhu práce stúpla  
celková zamestnanosť v hospodárstve na novú, historicky najvyššiu úroveň. V metodike ESA 2010 vzrástla  
zamestnanosť v SR medziročne o 2,2 % na približne 2 372 tis. osôb. S rastom počtu zamestnaných osôb poklesol  
aj počet nezamestnaných, ktorý sa v priemere za rok 2017 znížil na 224 tis. osôb, čo predstavovalo medziročné  
zníženie o 15,8 %. To vyústilo do zníženia miery nezamestnanosti o 1,5 p. b. na úroveň 8,1 %. Miera nezamestnanosti  
sa tak udržala pod priemernou úrovňou krajín eurozóny (9,1 %). Napriek priaznivému vývoju ukazovateľov  
zamestnanosti a nezamestnanosti na úrovni celej SR, na úrovni regiónov stále pretrvávajú značné rozdiely. Regionálne  
rozdiely sú charakteristické aj pre vývoj miezd. Priemerná mesačná nominálna mzda v hospodárstve vzrástla  
v minulom roku o 4,6 % a dosiahla v priemere 954 eur. Rast priemernej mesačnej nominálnej mzdy v hospodárstve sa  
tak oproti roku 2016 zrýchlil o 1,4 p. b.  
Vyššie uvedené charakteristiky makroekonomického vývoja hodnotí NKÚ SR ako pozitívne východiská pre  
príjmovú stránku verejných rozpočtov v roku 2017. Zároveň sú predpokladom dosiahnutia cieľov týkajúcich sa schodku  
verejnej správy, dlhu verejnej správy a hotovostného schodku štátneho rozpočtu.  
2
Stanovisko k hospodáreniu verejnej správy v metodike ESA 2010  
Podľa metodiky ESA 2010 sa predbežné výsledky hospodárenia VS za predchádzajúci rok predkladajú  
Eurostatu vždy do 1. apríla bežného roka a definitívne vždy do 1. októbra bežného roka. Vysvetlením je nevyhnutnosť  
vykonania auditov finančných výkazov a získanie definitívnych údajov o časovom rozlíšení daní a poistných odvodov  
predovšetkým zo strany FR SR, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Pre definitívne výsledky hospodárenia  
VS za predchádzajúci rok je rozhodujúce stanovisko a notifikácia Eurostatu k výsledkom zaslaným do 1. októbra  
bežného roka.  
2.1 Saldo verejnej správy v metodike ESA 2010  
Saldo rozpočtu VS na HDP v metodike ESA 2010 dosiahlo za rok 2017 podľa predbežných výsledkov  
hospodárenia VS úroveň -1,04 % HDP, čo je o 0,25 % HDP menej oproti rozpočtovanému schodku na úrovni  
1,29 % HDP. Skutočný schodok rozpočtu VS bol v porovnaní so zákonom rozpočtovanou sumou nižší o 199 mil. eur  
a v porovnaní s rokom 2016 prišlo k jeho zníženiu o 907 mil. eur, t. j. o 50,64 %. NKÚ SR konštatuje, že na základe  
predbežných výsledkov bol hlavný cieľ rozpočtu VS splnený.  
Podľa akruálnych výsledkov hospodárenia dosiahli v roku 2017 príjmy VS výšku 33 359 mil. eur, výdavky VS  
predstavovali 34 243 mil. eur.  
Vývoj schodku VS na akruálnej báze v rokoch 2016 a 2017:  
Ukazovateľ  
(v mil. eur, ak nie je uvedené inak)  
2016  
2017  
2017  
Index  
(v %)  
5=3/1*100  
105,7  
102,7  
49,4  
Podiel  
(v %)  
6=3/2*100  
100,1  
99,5  
Rozdiel  
Skutočnosť Rozpočet Skutočnosť  
1
2
3
4=3-2  
36  
-163  
199  
0,25  
0,49  
0,00  
994  
-0,57  
-0,82  
Príjmy spolu  
Výdavky spolu  
Schodok  
31 566  
33 357  
-1 791  
-2,21  
-1 557  
-1,93  
80 958  
38,99  
41,20  
33 323  
34 406  
-1 083  
-1,29  
-1 083  
-1,29  
83 991  
39,67  
40,96  
33 359  
34 243  
-884  
-1,04  
-1 083  
-1,29  
84 985  
39,25  
40,29  
81,6  
80,7  
100,0  
100,0  
101,2  
98,9  
Schodok k HDP (v%)  
Cieľový schodok RVS v mil. eur  
Cieľový schodok RVS v % HDP  
HDP v b.c.  
Príjmy spolu (% HDP)  
Výdavky spolu (% HDP)  
Zdroj: MF SR, Eurostat, Návrh ŠZÚ 2017  
47,1  
69,6  
66,8  
105,0  
100,7  
97,8  
98,0  
8
 
 
Medzinárodné porovnanie sáld VS v roku 2017 (% HDP)  
6,0  
4,0  
1,6  
2,0  
0,0  
0,0  
-0,7  
-2,0  
-4,0  
-1,0 -1,0  
-0,9  
-1,7  
-2,0  
MT CY CZ LU DE SE NL DK BG HR EL LT SI IE EE LV FI AT EU BE EU SK PL UK HU IT FR RO PT ES  
% HDP  
19  
28  
Zdroj: Eurostat  
Z hľadiska medzinárodného porovnania vývoja salda VS v roku 2017 sa Slovensko nachádzalo približne  
na priemernej úrovni EÚ. V rámci krajín V 4+2 lepšie hospodárila Česká republika, Slovinsko a Rakúsko.  
Hodnotenie strednodobého rozpočtového cieľa  
Fiškálna politika SR podlieha od roku 2014 pravidlám preventívnej časti Paktu stability a rastu, ktorá  
požaduje postupné znižovanie štrukturálneho salda až do dosiahnutia strednodobého rozpočtového cieľa  
(MTO).  
MF SR odhaduje štrukturálny deficit SR v roku 2017 na úrovni 1,1 % HDP. Medziročná konsolidácia tak  
prekročila požadované konsolidačné úsilie (0,5 % HDP). Požadované medziročné konsolidačné úsilie v tomto roku sa  
tým znižuje len na 0,1 %. Tento vývoj dáva predpoklady pre dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa v rokoch  
2019 a 2020.  
Vývoj konsolidačného úsilia v rokoch 2016 až 2020 (ESA 2010, % HDP):  
Konsolidačné úsilie  
1. Saldo VS  
2. Cyklická zložka  
3. Jednorazové efekty  
4. Štrukturálne saldo (1-2-3)  
5. Konsolidačné úsilie  
p.m. požadovaná konsolidácia podľa EK  
Zdroj: MF SR  
2016  
-2,21  
2017  
-1,04  
2018  
-0,80  
2019  
-0,32  
2020  
0,0  
0,4  
0,0  
-0,1  
0,0  
-2,0  
0,75  
0,25  
0,0  
0,0  
-1,1  
1,0  
0,5  
0,2  
0,0  
-1,0  
0,1  
0,4  
0,0  
-0,75  
0,3  
-0,4  
0,3  
(MTO)  
0,5 0,5 (MTO)  
Štruktúra salda verejnej správy  
Podľa metodiky ESA 2010 sú subjekty, ktoré ovplyvňujú saldo VS, právnické osoby zapísané v registri  
organizácií, ktorý je vedený ŠÚ SR.  
Prehľad o štruktúre deficitu na akruálnej báze podľa jednotlivých subjektov verejnej správy za roky 2015 až 2017  
a rozdiel skutočnosti s rozpočtom na rok 2017:  
Skutočnosť  
Rozpočet  
2017  
Rozdiel  
(S R)  
423 095  
Subjekt verejnej správy (v tis. eur)  
2015  
2016  
2017  
Štátny rozpočet1)  
-1 487 767 -2 251 062 -1 299 214 -1 722 309  
Príspevkové organizácie ústrednej správy  
Štátne fondy  
Eximbanka SR  
526  
232 756  
-2 033  
34 299  
188 250  
9 344  
32 968  
191 964  
1 075  
-14 146  
255 572  
100  
47 114  
-63 608  
975  
Obchodné spoločnosti štátu  
z toho:  
-755 226  
78 967  
-94 655  
46 346  
-141 001  
MH Manažment, a.s.  
MH Invest, s.r.o.  
MH Invest II, s.r.o.  
JAVYS, a.s.  
Železnice SR  
-849 265  
-
-47 029  
10 372  
-20 533  
12 150  
47 650  
-17 018  
98 481  
47 302  
-27 569  
24 959  
23 455  
5 008  
-94 644  
10 483  
-37 261  
21 381  
-3 950  
-23 619  
24 959  
23 455  
5 008  
-94 644  
14 739  
-90 270  
21 203  
0
0
0
-
17 419  
-16 044  
22 777  
16 518  
-3 324  
0
Železničná spoločnosť Slovensko, a. s.  
Národná diaľničná spoločnosť, a. s.  
Verejné vysoké školy  
-4 256  
53 009  
178  
9
Skutočnosť  
2016  
Rozpočet  
2017  
Rozdiel  
(S R)  
Subjekt verejnej správy (v tis. eur)  
2015  
2017  
Zdravotnícke zariadenia ústrednej správy  
Ostatné subjekty ústrednej správy  
Územná samospráva  
-70 877  
-15 796  
-74 645  
-29 466  
-33 393  
68 508  
-1 450  
60 649  
-31 943  
7 859  
Obce a ich rozpočtové organizácie  
Vyššie územné celky a ich rozpočtové organizácie  
Príspevkové organizácie obcí  
Príspevkové organizácie VÚC  
Dopravné podniky  
64 558  
58 123  
4 568  
5 082  
-11 672  
3 146  
348 274  
84 308  
11 906  
931  
12 612  
3 971  
-7 722  
-15 735  
7 756  
-5  
-4 634  
-1 883  
3 937  
123 515  
109 903  
1 035  
1 963  
3 420  
281  
-131 237  
-125 638  
6 721  
-1 968  
-8 054  
-2 164  
3 937  
Zdravotnícke zariadenia miestnej samosprávy  
Ostatné subjekty miestnej samosprávy  
Fondy sociálneho zabezpečenia  
Sociálna poisťovňa  
Verejné zdravotné poistenie  
Schodok verejnej správy spolu  
% z HDP  
-2 553  
-2 523  
0
-224 034  
53 664  
-2 150 859 -1 790 659  
-2,73 -2,21  
-180 428  
-72 699  
84 935  
160 253  
-884 464 -1 083 488  
-1,04 -1,29  
36 889  
14 566  
48 046  
145 687  
199 024  
0,25  
Zdroj: MF SR  
1) Vrátane štátnych finančných aktív, mimorozpočtových účtov a salda účtu štátneho dlhu  
Z prehľadu hospodárenia jednotlivých subjektov verejnej správy je zrejmé, že najvýraznejšie sa na znížení  
schodku verejnej správy podieľal ŠR. Vysoký pozitívny rozdiel medzi skutočnosťou a rozpočtom bol spôsobený  
výrazne nižším čerpaním výdavkov oproti rozpočtu. Okrem štátneho rozpočtu došlo k zníženiu schodku verejnej správy  
oproti rozpočtu najmä vďaka fondom sociálneho zabezpečenia. Predovšetkým vďaka nárastu počtu ekonomicky  
aktívnych obyvateľov a prijatým opatreniam v systéme verejného zdravotného poistenia došlo k nárastu príjmov  
a následnému zníženiu schodku oproti rozpočtu o 145 687 tis. eur.  
K schodku najviac prispeli v roku 2017 obchodné spoločnosti štátu. Predovšetkým ŽSR z dôvodu poklesu  
pohľadávok (inkaso pohľadávky voči MDV SR ako kompenzácie finančných dopadov pre nákladných dopravcov)  
a NDS, a. s. z dôvodu nižšieho čerpania dotácií.  
Územná samospráva sa na zvýšení salda podieľala sumou 18 286 tis. eur. Najmä obce a VÚC vykázali  
značný rozdiel medzi schváleným rozpočtom a skutočnosťou a spolu dosiahli schodok 23 457 tis. eur. Pri vykazovaní  
na hotovostnej báze dosiahli spolu obce a VÚC prebytok 457 345 tis. eur. Veľký rozdiel bol spôsobený vylúčením  
finančných operácií a časového rozlíšenia, ktoré sa v metodike ESA 2010 nevykazuje.  
2.2 Príjmy a výdavky verejnej správy  
2.2.1 Príjmy verejnej správy  
Celkové príjmy VS boli v roku 2017 rozpočtované vo výške 33 322,9 mil. eur. Skutočné príjmy dosiahli výšku  
33 359 mil. eur, čo bolo o 36 mil. eur viac oproti plánovanému rozpočtu, t. j. o 0,1 %. Medziročne celkové príjmy rástli  
o 1 790 mil. eur (o 5,7 %). Pozitívny vplyv na rast príjmov mal vývoj vo výbere daňových a odvodových príjmov.  
Naopak, negatívne sa prejavil pokles čerpania grantov a transferov, ktoré dosiahli úroveň 796,1 mil. eur, čo je  
nižšie o 265,2 mil. eur oproti plánovanému rozpočtu. Pokles čerpania grantov a transferov súvisí  
s pomalým čerpaním prostriedkov z európskych fondov. Príjem z grantov a transferov poklesol aj oproti  
predchádzajúcemu roku, o 81,9 mil. eur. V roku 2015 príjem z grantov a transferov predstavoval objem 5 530 mil. eur  
najmä v dôsledku ukončovania 2. programového obdobia.  
Výnos z nedaňových príjmov bol ovplyvnený najmä poklesom príjmov z predaja emisných kvót, nenaplnili sa  
rozpočtované príjmy z poplatku za udržiavanie núdzových zásob ropy. Pokles príjmov nastal aj pri výnose z predaja  
kapitálového majetku, ktorý dosiahol úroveň 12 mil. eur, čo je o 39,1 mil. eur menej ako predpokladal rozpočet.  
Výpadok bol tvorený najmä nerealizovaním predaja majetku MV SR (výpadok 32,4 mil. eur).  
Vývoj daňových a odvodových príjmov VS v rokoch 2016 až 2017:  
Rozpočet Skutočnosť  
Podiel  
(v %)  
Skutočnosť  
Rozdiel  
Príjmy VS (ESA 2010, v tis. eur)  
Rozdiel  
2016  
2017  
2017  
5=3/1*100  
a
Príjmy spolu*  
Daňové príjmy  
1
2
3
4=3-1  
6=3-2  
36 053  
-250 041  
31 566 369 33 322 979  
14 573 651 15 594 230  
33 359 032 1 792 663  
15 344 189 770 538  
105,7  
105,3  
10  
 
 
Rozpočet Skutočnosť  
Podiel  
(v %)  
5=3/1*100  
101,7  
107,4  
108,1  
94,9  
Skutočnosť  
Rozdiel  
Príjmy VS (ESA 2010, v tis. eur)  
Rozdiel  
2016  
2017  
2017  
a
1
2
3
4=3-1  
98 427  
6=3-2  
Bežné dane z dôchodkov a majetku  
Daň z príjmov fyzických osôb  
DPFO zo závislej činnosti  
DPFO z podnikania  
5 953 803 6 455 789  
2 678 999 2 802 818  
2 541 925 2 668 252  
6 052 230  
2 876 845 197 846  
2 746 625 204 700  
-403 559  
74 027  
78 373  
-4 500  
137 074  
134 566  
130 066  
-7 008  
Daň z príjmov právnických osôb  
Odvod z reg. odvetví  
Daň z príjmov vyberaná zrážkou  
Dane z majetku a iné  
2 706 070 2 984 287  
2 559 866 -146 204  
94,6  
135,2  
99,6  
-424 421  
-45 265  
-11 593  
3 446  
123 000  
179 211  
111 006  
155 517  
211 600  
190 024  
111 367  
155 693  
166 335  
178 431  
114 813  
155 940  
43 335  
-780  
3 807  
423  
103,4  
100,3  
107,8  
109,9  
103,5  
103,0  
105,7  
103,8  
105,9  
109,1  
107,9  
111,7  
106,8  
Ostatné dane a poplatky  
Dane z produkcie a dovozu  
Daň z pridanej hodnoty  
Spotrebné dane  
Z minerálnych olejov  
Z tabaku a tabakových výrobkov  
Dane z majetku a iné  
Ostatné dane a poplatky  
FSZP spolu  
247  
8 619 848 9 138 441  
5 418 761 5 759 704  
2 173 885 2 259 753  
1 194 246 1 215 702  
9 291 959 672 111  
5 957 889 539 128  
153 518  
198 185  
-8 865  
13 840  
-21 831  
4 151  
-39 953  
294 819  
169 203  
125 616  
44 778  
2 250 888  
1 229 542  
710 688  
245 895  
837 287  
77 003  
35 296  
38 607  
9 000  
672 081  
236 895  
790 307  
732 519  
241 744  
877 240  
46 980  
9 565 583 10 138 137  
6 584 340 6 934 675  
2 981 243 3 203 462  
24 139 233 25 732 367  
10 432 956 867 373  
7 103 878 519 538  
3 329 078 347 835  
25 777 145 1 637 912  
Sociálna poisťovňa  
Zdravotné poisťovne  
Spolu daňové a odvodové príjmy  
Zdroj: MF SR, Strednodobá prognóza daňových príjmov, feb.2018, RVS 2016, Návrh ŠZÚ 2017  
*na akruálnej báze  
Hlavným dôvodom rastu daňových a odvodových príjmov bol rast ekonomiky a rýchle tempo tvorby nových  
pracovných miest. Najrýchlejší medziročný rast zaznamenali odvodové príjmy (o 9,1 %), dane z produkcie a dovozu  
(o 7,8 %), najpomalšie rástli bežné dane z dôchodkov a majetku, ktoré zaznamenali len 1,7 % rast.  
Príspevky na sociálne zabezpečenie dosiahli úroveň 10 432,9 mil. eur, čo predstavuje rast oproti  
plánovanému rozpočtu o 294,8 mil. eur. V medziročnom porovnaní sa vybralo na odvodoch o 867,3 mil. eur viac ako  
v roku 2016. Na rast príjmov z odvodov prispelo aj zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu pri sociálnych  
odvodoch, resp. jeho zrušenie pri zdravotných odvodoch. NKÚ SR konštatuje, že rast výberu odvodov na sociálne  
a zdravotné zabezpečenie mal rozhodujúci vplyv na pozitívny vývoj príjmov VS.  
V rozpočte verejnej správy na roky 2017 až 2019 je nad rámec prognózy schválenej VpDP zapracovaná aj  
legislatívna zmena týkajúca sa zrušenia maximálnych vymeriavacích základov pre zdravotné odvody. Uvedené  
opatrenie zvyšuje výnos zdravotných odvodov v rokoch 2017 až 2019 o 90 až 100 mil. eur. Zároveň znamená nižší  
výnos dane z príjmov právnických a fyzických osôb v celkovej sume 17 až 19 mil. eur.  
Daňové príjmy VS dosiahli úroveň 15 344,1 mil. eur, čo predstavuje pokles oproti plánovanému rozpočtu  
o 250 mil. eur. Vývoj bol ovplyvnený hlavne poklesom výberu dane z príjmov právnických osôb o 5,4 % oproti  
predchádzajúcemu roku. Daňové príjmy tak nenaplnili predpoklad rozpočtu a zaznamenali 1,6 % pokles oproti  
očakávaniam.  
Dane z produkcie a dovozu dosiahli úroveň 9 291,9 mil. eur, čo predstavuje rast oproti plánovanému rozpočtu  
o 153,5 mil. eur. V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli vyššie o 672 mil. eur. Vývoj ovplyvnil hlavne výnos dane  
z pridanej hodnoty v objeme 5 957 mil. eur, ktorý bol oproti plánovanému rozpočtu vyšší o 198,1 mil. eur, v porovnaní  
s predchádzajúcim rokom o 539,1 mil. eur. Rast zaznamenal aj výber dane z minerálnych olejov. Naopak, pokles nastal  
vo výbere dane z tabaku a tabakových výrobkov, ktorý dosiahol 710,6 mil. eur, čo je pokles o 21,8 mil. eur oproti  
plánovanému rozpočtu. (Výpadok výberu dane bol ovplyvnený zmenou legislatívy, ktorá upravila prechod  
zo zdaňovania množstva na zdaňovanie hmotnosti).  
Rast bežných daní z dôchodkov a majetku sa spomalil, dosiahli úroveň 6 052 mil. eur, čo je o 403 mil. eur  
menej oproti plánovanému rozpočtu. Výber daní ovplyvnil hlavne negatívny vývoj výberu dane z príjmov právnických  
osôb, ktoré dosiahli 2 559,8 mil. eur, prepadli sa tak oproti plánovanému rozpočtu o 424 mil. eur. (Podľa stanoviska  
MF SR výpadok spôsobilo spresnenie výsledkov za rok 2016 zaznamenané po schválení rozpočtu, ktoré tak neboli  
zapracované do návrhu RVS). V porovnaní s predchádzajúcim rokom ide takisto o pokles, keďže v roku 2017 sa na  
11  
dani vybralo o 146,2 mil. eur menej než v roku 2016. Vývoj výberu dane ovplyvnilo aj zníženie sadzby dane z príjmov  
pre právnické osoby z 22 % na 21 % platné od 1.1.2017. NKÚ SR konštatuje, že vývoj výberu dane z príjmov  
právnických osôb nezodpovedá vývoju rastu ekonomiky SR, ktorá dva roky po sebe rastie vyše 3 % tempom  
a výber dane napriek tomu stagnuje.  
Porovnanie vývoja príjmov podľa schváleného rozpočtu a skutočnosti za rok 2017 ( v tis. eur)  
Daňové príjmy spolu  
Dane z príjmov, ziskov a kap. majetku  
Daň z príjmov fyzických osôb  
Daň z príjmov právnických osôb  
Daň z pridanej hodnoty  
Spotrebné dane  
98,4 %  
93,7 %  
102,6 %  
85,3 %  
103,4 %  
99,6 %  
102,9 %  
FSZP spolu  
102,4 %  
Sociálna poisťovňa  
103,9 %  
Zdravotné poisťovne  
0
5 000 000  
10 000 000  
% medziročné tempá rastu  
15 000 000  
2017 RVS  
2017 Skutočnosť  
Zdroj: MF SR, Strednodobá prognóza daňových príjmov, feb.2018, RVS 2016, Návrh ŠZÚ 2017  
V porovnaní s RVS 2017 bol vybraný vyšší objem prostriedkov do Sociálnej poisťovne aj do zdravotných  
poisťovní, pričom spolu príspevky na sociálne zabezpečenie vzrástli o 2,9 %. Vyšší výber bol aj pri DPH (3,4 %)  
a dani z príjmov fyzických osôb (2,6 %). Daň z príjmov právnických osôb zaznamenala 14,7 % pokles oproti  
predpokladom RVS 2017.  
Rast príjmov z výberu DPH pokračuje, ovplyvňuje tak dva roky po sebe pozitívny vývoj na strane daní  
z produkcií a dovozu. Za vyšším výberom stojí hlavne vplyv rastúcej spotreby domácností (spotreba domácností rástla  
najrýchlejšie od krízy v roku 2008) a priaznivá situácia na trhu práce. Na rast efektívnej daňovej sadzby pozitívne  
vplývala aj kontrolná činnosť Finančnej správy a legislatívne zmeny (právna úprava pre zlučovanie obchodných  
spoločností).  
Vývoj efektívnej daňovej sadzby pri DPH v rokoch 2008 až 2017  
16,50%  
15,50%  
14,50%  
13,50%  
12,50%  
11,50%  
15,80%  
15,30%  
13,97%  
14,83%  
11,92%  
1Q2Q3Q4Q1Q2Q3Q4Q1Q2Q3Q4Q1Q2Q3Q4Q1Q2Q3Q4Q1Q2Q3Q4Q1Q2Q3Q4Q1Q2Q3Q4Q1Q2Q3Q4Q1Q2Q3Q4Q  
08 08 08 08 09 09 09 09 10 10 10 10 11 11 11 11 12 12 12 12 13 13 13 13 14 14 14 14 15 15 15 15 16 16 16 16 17 17 17 17  
EDS  
Dolny interval  
Horny interval  
EDS  
Zdroj: MFSR, IFP, NPR 2018  
Efektívna daňová sadzba v prípade DPH predstavuje podiel výnosu dane z pridanej hodnoty na daňovej  
základni. Hodnoty za rok 2017 indikujú, že efektivita výberu DPH prevýšila úroveň rokov 2008 a 2009 a priblížila sa  
k hranici 16 %. Ročný výber dane na DPH sa približuje k hranici 6 mld. eur, čo je najväčší výnos zo všetkých daní  
a v roku 2017 predstavoval 7,0 % na HDP. Preto by mal štát aj naďalej bojovať s daňovými únikmi a zvyšovať efektivitu  
výberu tejto dane.  
12  
Vývoj daňovej medzery na DPH v rokoch 2003 až 2017 ( % potenciálneho výnosu)  
45,0  
41,0  
38,2  
37,2  
40,0  
35,0  
30,0  
25,0  
20,0  
15,0  
35,6  
34,9  
32,3  
31,6  
31,4  
31,3  
28,3  
26,3  
26,6  
23,5  
21,5  
15,8  
2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017*  
% z potenciálnej DPH  
Zdroj: MFSR, IFP, PS 2018, *odhad  
Daňová medzera na DPH je definovaná ako rozdiel medzi potenciálnou DPH, ktorá by sa vybrala, ak by sa  
všetky ekonomické subjekty správali v súlade so zákonom a jeho výkladom vo forme, v akej bol prijatý a skutočne  
vybranou daňou. Vývoj daňovej medzery od roku 2012 klesá. V zmysle Programu stability na rok 2018 - 2020  
dodatočný prínos zlepšenej úspešnosti výberu DPH predstavoval 1,35 % HDP v roku 2017 oproti roku 2012. Daňová  
medzera v roku 2017 predstavovala 26,3 % z potenciálnej DPH, čo znamená, že výber DPH mohol byť reálne  
vyšší o 2 126 mil. eur.  
Medzinárodné porovnanie príjmov VS v roku 2017 (v % HDP)  
60,0  
48,4  
44,5  
50,0  
40,0  
30,0  
20,0  
10,0  
0,0  
43,1  
40,4  
39,6  
39,4  
FR FI DK BE SE EL AT IT EU HR DE HU LU NL SI PT MT CZ CY EE PL SK UK ES LT BG LV RO IE  
(19) (28)  
Zdroj: Eurostat  
Z hľadiska porovnania podielu príjmov VS v % HDP, v rámci krajín V 4+2, Slovensko sa s podielom 39,4 %  
nachádzalo na poslednej priečke, tesne pred Poľskom. Najvyšší podiel (48,4 %) dosiahlo Rakúsko, ktoré bolo  
nasledované Maďarskom, Slovinskom a Českou republikou.  
V roku 2017 NKÚ SR vykonal kontrolu zameranú na preverenie účinnosti opatrení politiky boja s podvodmi na DPH, ktorej  
účelom bolo získať primerané uistenie, že vybrané opatrenia, ktoré sú obsiahnuté v Akčnom pláne na efektívnejší boj EÚ proti  
daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, boli v rokoch 2012 - 2016 v Slovenskej republike účinne aplikované  
v boji proti podvodom na DPH a prispeli tak k postupnému zlepšovaniu efektívnej daňovej sadzby. Samostatnou časťou bola  
komplexná analýza jedného z opatrení – Národnej bločkovej lotérie a jej prínosov v rokoch 2013 až 2016.  
MF SR a ani FR SR nevyhodnocovalo účinnosť opatrení vyplývajúcich z Akčného plánu a nekvantifikovalo náklady zavedených  
opatrení.  
NKÚ SR konštatuje, že výpočet daňovej medzery, prezentovaný v strategických materiáloch MF SR, zodpovedá daňovej  
medzere v zmysle medzinárodnej metodiky. Existuje však nesúlad v názvosloví medzi touto aplikovanou metodikou a  
poslednou zverejnenou slovenskou verziou výpočtu daňovej medzery. NKÚ SR odporúča zverejniť aktualizovanú slovenskú  
verziu metodiky vykazovania daňovej medzery, aby obsahovo aj formálne korešpondovala s údajmi prezentovanými v  
strategických materiáloch.  
NKÚ SR v rámci kontroly vykonalo kvantifikáciu jedného z opatrení v boji proti daňovým podvodom a to účinnosti kontrol  
elektronických registračných pokladníc (ERP). Na základe výsledkov odhadu pomocou metódy panelovej regresie  
kvantifikovalo, že zvýšená efektivita kontrol ERP priniesla navyše na vlastnej daňovej povinnosti približne 3,5 mil. eur ročne v  
priemere za obdobie rokov 2012 2016.  
13  
2.2.2 Výdavky verejnej správy  
Celkové skutočné výdavky rozpočtu verejnej správy dosiahli v roku 2017 hodnotu 34 243 mil. eur, čo  
predstavuje pokles oproti plánovanému rozpočtu o 162,9 mil. eur. V porovnaní s predchádzajúcim rokom celkové  
výdavky vzrástli o 886 mil. eur (o 2,7 %). Podiel bežných výdavkov na celkových výdavkoch predstavuje 92,2 %  
a zvyšných len 7,8 % pripadá na kapitálové výdavky. Rast v čerpaní celkových výdavkov oproti roku 2016 súvisí  
s rastom kapitálových výdavkov, ktoré rástli o 2 354 mil. eur oproti roku 2016 a boli použité ako investičné prostriedky  
z predchádzajúcich rokov. Pomalšie tempo rastu výdavkov pozitívne ovplyvnilo aj nižšie čerpanie prostriedkov  
z európskych fondov vďaka čomu klesli výdavky na spolufinancovanie.  
Celkovo možno konštatovať, že výdavky rástli pomalším tempom než príjmy rozpočtu. Vývoj výdavkov tak  
viac prispel k zníženiu deficitu verejných financií.  
Vývoj výdavkov VS na akruálnej báze v rokoch 2016 až 2017:  
Výdavky VS (v tis. eur) Skutočnosť 2016  
RVS 2017 Skutočnosť 2017  
Rozdiel  
Podiel (v %) Rozdiel  
5=3/1*100 6=3-2  
a
1
2
3
4=3-1  
33 357 028 34 406 467  
33 026 579 31 150 947  
330 449 3 255 520  
34 243 496  
31 558 844  
2 684 652  
886 468  
-1 467 735  
2 354 203  
102,7 -162 971  
95,6 407 897  
812,4 -570 868  
Výdavky spolu:  
Bežné výdavky  
Kapitálové výdavky  
Zdroj: ŠZÚ 2017  
Medzinárodné porovnanie výdavkov VS v roku 2017 (% HDP)  
60,0  
40,0  
20,0  
0,0  
49,1  
46,5  
43,1  
41,2  
40,4  
38,8  
FR FI BE DK AT SE IT EL EU HU PT HR DE SI LU NL PL UK ES SK EE CZ CY LT MT BG RO LV IE  
(19) (28)  
Zdroj: Eurostat  
Z hľadiska porovnania podielu výdavkov VS na HDP v rámci krajín V 4+2 sa Slovensko s podielom  
40,4 % HDP umiestnilo za Poľskom, Slovinskom, Maďarskom a Rakúskom, ale pred Českou republikou. Najvyšší  
podiel dosiahlo Rakúsko – 49,1 % HDP.  
2.3 Stanovisko k dlhu verejnej správy  
Ku koncu roka 2017 dosiahol hrubý dlh verejnej správy výšku 50,86 % HDP. Medziročne sa dlh v pomere  
k HDP znížil o 0,96 %, a to najmä pozitívnym vplyvom hospodárskeho rastu (rast HDP spôsobil medziročne zníženie  
dlhu VS o 2,4 p. b.), nižšej potrebe financovať hotovostný deficit dosiahnutím primárneho prebytku a spätným  
odkúpením štátnych dlhopisov. Maastrichtský dlh verejnej správy dosiahol k 31.12.2017 hodnotu 43 226 498 tis. eur,  
čo predstavuje medziročné zvýšenie konsolidovaného dlhu o 1 173 255 tis. eur.  
Dlh verejnej správy v rokoch 2006 až 2017 (v mil. eur a % HDP)  
45 968  
50 000  
40 000  
30 000  
20 000  
10 000  
65,0  
55,0  
45,0  
35,0  
25,0  
43 226  
42 053  
17 431  
2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020  
RVS RVS RVS  
Hrubý dlh verejnej správy mil. eur  
Hrubý dlh verejnej správy % HDP  
mil.eur  
% HDP  
Zdroj: ŠZÚ SR  
Údaje o dlhu verejnej správy SR sú konsolidované, t. j. znížené o záväzky ARDAL voči ŠP a o vzájomné  
záväzky jednotlivých subjektov verejnej správy. Najvyšší podiel na financovaní dlhu k 31.12.2017 mali ŠD v sume  
14  
 
 
37 037 655 tis. eur a bankové úvery a iné záväzky v sume 5 969 984 tis. eur, z čoho 1 880 640 tis. eur predstavuje  
záväzok pripadajúci na SR z EFSF. Od roku 2013 klesá podiel dlhu VS k HDP štvrtý rok po sebe, v ktorom predstavoval  
54,7 % HDP.  
NKÚ SR konštatuje, že aj napriek opatreniam na jeho zníženie, ktoré MF SR zasiela NR SR, zostáva dlh  
verejnej správy od roku 2012 v sankčnom pásme podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti.  
Medzinárodné porovnanie verejných dlhov krajín EÚ-28 v roku 2017 z HDP (v % HDP)  
178,6  
200,0  
150,0  
100,0  
50,0  
86,7  
78,4  
73,6 73,6  
50,9 50,6  
34,6  
0,0  
EL IT PT BE ES CY FR UK EU AT HR SI HU IE DE FI NL MT SK PL SE LT LV DK RO ČR BG LU EE  
(19) (28)  
Zdroj: Eurostat  
Slovensko s verejným dlhom na úrovni 50,9 % HDP patrí pod priemer EÚ 28. V porovnaní krajín V4 +2 má  
nižší dlh len Česká republika (34,6 %) a Poľsko (50,6 %), Maďarsko a Slovinsko sú tesne pod priemerom EÚ. Rakúsky  
dlh predstavuje 78,4 % HDP.  
2.3.1 Štátny dlh  
Rozhodujúci objem z dlhu verejnej správy tvorí štátny dlh, ktorý je v správe MF SR a predstavuje k 31.12.2017  
objem 41 765 506 tis. eur. Celkový štátny dlh vzrástol v roku 2017 oproti minulému roku v absolútnom vyjadrení  
o 1 121 692 tis. eur, t. j. o 2,7 %, čo spôsobilo dlhové prefinancovanie schodku ŠR a získanie peňažných prostriedkov  
z emisií cenných papierov. MF SR získalo v roku 2017 na financovanie splatných záväzkov a zabezpečovanie likvidity  
ŠR finančné zdroje v celkovej menovitej hodnote 6 940 000 tis. eur (ŠD v sume 6 065 000 tis. eur, ŠPP v sume  
800 000 tis. eur a úvery vo výške 75 000 tis. eur).  
Vývoj nákladov na obsluhu štátneho dlhu v rokoch 2009 až 2017 dokumentuje nasledujúci graf:  
Náklady na obsluhu dlhu v rokoch 2009 až 2017 (v mil. eur)  
1 400,0  
1 200,0  
1 000,0  
800,0  
600,0  
400,0  
200,0  
0,0  
1 248,5  
1 280,9  
1 175,0  
1 165,6  
1 166,6  
1 159,9  
1 006,6  
864,1  
762,7  
2009  
2010  
2011  
2012  
2013  
2014  
2015  
2016  
2017  
Zdroj: ŠZÚ SR, kapitola VPS  
Vývoj nákladov na 1 euro dlhu v rokoch 2009 až 2017, v mil. eur  
0,035  
0,030  
0,025  
0,020  
0,033  
0,033  
0,033  
0,031  
0,031  
2010  
0,029  
2013  
0,028  
2015  
0,028  
2016  
0,027  
2017  
2009  
2011  
2012  
2014  
Zdroj: ŠZÚ SR, kapitola VPS  
Vzhľadom na lepšie úverové podmienky na finančných trhoch náklady na 1 euro dlhu klesajú stabilne  
od roku 2015. V roku 2017 predstavovali 0,027 mil. eur na 1 euro dlhu.  
15