V súčasnosti je v Slovenskej republike registrovaných mnoho politických strán. Každá z nich by mala mať určitý počet členov, ktorí podporujú jej politické snahy a program. Možno však konštatovať, že viaceré súčasné politické strany sa líšia len názvom a nie obsahom a programom. Často vznikli len kvôli tomu, že ich vedúci predstavitelia sa nevedeli etablovať v politických stranách s väčším počtom členov a vyššou mierou vnútornej demokracie politickej strany, preto si hľadali svoju vlastnú cestu vytvorením novej politickej strany o jednom, či zopár členoch. Navrhovaná právna úprava v žiadnom prípade nesleduje cieľ likvidovať politickú pluralitu ani nijako neobmedzuje doterajšie podmienky zakladania politických strán, nakoľko je zameraná najmä na oprávnenie politických strán navrhovať kandidátov pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a Európskeho parlamentu.
V súvislosti s oprávnením politických strán navrhovať kandidátov do konkrétnych volieb je z právneho hľadiska významná otázka, či im toto oprávnenie patrí bez splnenia ďalších podmienok, teda už tým, že sú v tom ktorom štáte oficiálne registrované, resp. evidované. V zásade možno konštatovať, že vo svete ako aj v európskych krajinách existujú dva druhy modelov. Jeden model, pri ktorom politické strany už nemusia splniť žiadne ďalšie podmienky k reálnemu uplatneniu oprávnenia navrhnúť kandidátov, teda de facto zúčastniť sa volieb. Existujú ale aj štáty, v ktorých je uplatnenie práva politickej strany navrhnúť kandidátov viazané na získanie určitej miery podpory v predchádzajúcich voľbách a to buď v podobe parlamentného zastúpenia, alebo zisku zákonom ustanoveného % hlasov, alebo je viazané na určitý počet členov politickej strany. Cieľom takýchto úprav je eliminovať účasť takých politických strán vo volebnom procese, ktoré nemajú reálne šance dosiahnuť volebný úspech a tým sprehľadniť volebný proces. Navrhovaná právna úprava má rovnako za jeden z cieľov sprehľadnenie volebného procesu. Ďalším cieľom je vyššia miera transparentnosti a vnútornej kontroly v rámci politickej strany s nakladaním s finančnými prostriedkami, ktoré politická strana dostáva od štátu podľa dosiahnutých výsledkov vo voľbách. Každú podmienku, ktorej splnenie právna regulácia vyžaduje pre účasť politických strán vo voľbách je potrebné náležite posúdiť, avšak možno povedať, že za neodôvodnené prekážky slobodných volieb je potrebné považovať len neprimerane tvrdé (zložito splniteľné) podmienky, ktoré vytvárajú pre kandidujúce subjekty reálnu prekážku pre ich účasť vo voľbách, pričom navrhovaná právna úprava regulácie účasti vo voľbách je primeranou podmienkou a pri politických stranách ľahko splniteľnou.
K regulácii právneho postavenia politických strán sa vyjadroval aj Ústavný súd SR, a to v rozhodnutí PL. ÚS 3/01 kde konštatoval, že štát má možnosť regulovať právne postavenie politických strán. Ak by sa pripustila úplná sloboda navrhovať kandidátov do volieb, a to bez akýchkoľvek formálnych a materiálnych obmedzení, došlo by dokonca k popretiu princípov pluralitnej demokracie a záujmov politických strán z hľadiska ochrany ich práv. Úlohou práva je preto upraviť nielen ústavný, ale i zákonný rámec realizácie práva združovať sa v politických stranách a tiež rámec činnosti (postavenia) politických strán s dôrazom na to, aby neboli ohrozené také princípy demokracie, ako je pluralita, princíp väčšiny a ochrany menšín, rovnosť, prípadne konsenzus. Zákonná úprava má dbať na to, aby sa dala vykladať a používať v súlade s umožnením a ochranou slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti. Významným ústavným princípom, ktorý sa musí rešpektovať pri zákonnej úprave, je aj to, že politické strany a politické hnutia sú oddelené od štátu.