DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) Martin Poliačik a Marek Maďarič predkladajú návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Cieľom navrhovaného právneho predpisu je vylúčiť akékoľvek politické vplyvy na voľbu a odvolávanie generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (ďalej len „RTVS“), a to zmenou mechanizmu voľby generálneho riaditeľa a presunom kompetencie odvolávať generálneho riaditeľa z Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) na radu RTVS.

Z dôvodu formálnej aj materiálnej garancie nezávislosti RTVS, ktorá je zákonom zriadená ako verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, sa navrhuje zmena procesu voľby generálneho riaditeľa, ktorý je jej štatutárnym orgánom, riadi jej činnosť, koná v jej mene a rozhoduje o všetkých otázkach týkajúcich sa RTVS, ktoré nie sú zákonom vyhradené do výlučnej pôsobnosti rady. Aj keď zákon garantuje nezávislosť RTVS, voľbu jej štatutárneho orgánu zveruje v súčasnosti do pôsobnosti NR SR, ktorá nepochybne je politickým orgánom, v dôsledku čoho nemožno politické vplyvy v procese voľby generálneho riaditeľa úplne vylúčiť. Verejnoprávny vysielateľ má byť garantom nezávislosti, plurality a objektivity vysielania, preto sa navrhuje zveriť voľbu generálneho riaditeľa nezávislému orgánu, ktorý bude pri jeho výbere prihliadať primárne na odbornosť kandidáta a reprezentáciu záujmov adresátov služby verejnosti v oblasti vysielania.

Navrhuje sa, aby bol proces ustanovovania do funkcie rozdelený do dvoch štádií – zvolenie a vymenovanie. Voliť generálneho riaditeľa bude osobitný na to určený orgán – zbor voliteľov a vymenúvať do funkcie ho bude orgán dohľadu – rada RTVS. Tak ako doteraz bude kandidát prezentovať svoj projekt riadenia a rozvoja RTVS na verejnom vypočutí, ktoré bude vysielané naživo. Po prezentácii projektu bude kandidát odpovedať na otázky zboru voliteľov. Pre zvolenie kandidáta za generálneho riaditeľa je potrebné získať najmenej dve tretiny hlasov všetkých členov zboru voliteľov, to znamená najmenej osem hlasov. Návrh zákona upravuje aj proces opakovanej voľby a novej voľby.

Oprávnená odvolať generálneho riaditeľa bude rada RTVS, pričom obligatórne aj fakultatívne dôvody na jeho odvolanie ostávajú nezmenené.

Navrhuje sa vytvorenie zboru voliteľov ako nového orgánu, ktorého úlohou bude voľba generálneho riaditeľa a bude sa ustanovovať nanovo zakaždým, keď generálnemu riaditeľovi skončí výkon funkcie, či už uplynutím funkčného obdobia alebo iným spôsobom. Personálne zloženie zboru voliteľov sa navrhuje tak, aby garantovalo jeho apolitickosť a súčasne, aby v ňom boli zastúpené záujmy adresátov služby verejnosti v oblasti vysielania. Záujmy umeleckej obce budú reprezentovať riaditelia Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a riaditeľ Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, ktorý bude zároveň reprezentovať aj záujmy

národnostných menšín. Navrhuje sa, aby svoje zastúpenie v zbore voliteľov mala aj novinárska obec, akademická obec (prostredníctvom prezidenta Slovenskej rektorskej konferencie), cirkvi (prostredníctvom zástupcu cirkví a náboženských spoločností), šport (prostredníctvom prezidenta Slovenského olympijského výboru), mestá a obce Slovenska (prostredníctvom predsedu Združenia miest a obcí Slovenska), zamestnávatelia, odbory a osoby so zdravotným postihnutím. Svojho zástupcu v zbore voliteľov budú mať aj zamestnanci RTVS.

Časť členov zboru voliteľov sa ustanoví priamo titulom funkcie, ktorú tieto osoby zastávajú. Druhú časť budú tvoriť členovia vybraní tými, ktorých záujmy majú reprezentovať. Člena zboru voliteľov zastupujúceho novinársku obec a člena zboru voliteľov, ktorý zastupuje osoby so zdravotným postihnutím navrhnú subjekty preukázateľne pôsobiace v príslušnej oblasti najmenej tri roky. Zástupcu cirkví a náboženských spoločností navrhnú cirkvi a náboženské spoločnosti registrované v Slovenskej republike.

Zákon preferuje situáciu, ak sa subjekty, ktoré navrhujú člena zboru voliteľov z novinárskej obce, z oblasti ochrany záujmov osôb so zdravotným postihnutím, registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, zamestnávatelia a odbory zhodnú na jednom spoločnom kandidátovi. V tom prípade je predseda rady ich návrhom viazaný. Ak by však k zhode nedošlo a na jedno miesto člena zboru voliteľov by bolo navrhnutých viacero kandidátov, člena zboru voliteľov zvolí z nominovaných kandidátov rada.

V prípade, ak v zákonom stanovenej lehote nebude na príslušné miesto člena zboru voliteľov navrhnutý alebo vymenovaný žiaden kandidát, okrem člena zboru voliteľov voleného zamestnancami RTVS, vymenuje predseda rady člena zboru voliteľov aj bez návrhu. Predseda rady bude v tomto prípade povinný vymenovať člena zboru voliteľov z oblasti, ktorú má tento člen zastupovať.

Zbor voliteľov si volí spomedzi seba svojho predsedu, ktorý vedie verejné vypočutie kandidátov a hlasovanie o voľbe generálneho riaditeľa. Na to, aby bol zbor voliteľov uznášaniaschopný je potrebné, aby boli prítomné aspoň dve tretiny jeho členov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom EÚ.

Predkladaný návrh zákona nemá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, žiadny vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Rade Rozhlasu a televízie Slovenska (ďalej len „RTVS“) sa menia kompetencie vo vzťahu ku

generálnemu riaditeľovi RTVS. Navrhuje sa, aby generálneho riaditeľa RTVS (ďalej len „generálny riaditeľ“) nevolila Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“), ale novovytvorený orgán - zbor voliteľov, pričom ním zvoleného kandidáta vymenuje do funkcie rada. Rada je zároveň tým orgánom, ktorý bude generálneho riaditeľa odvolávať.

K bodom 2, 4 a 5

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s doplnením odseku 3 v § 15.

K bodu 3

Ďalšou novou navrhovanou kompetenciou rady je schvaľovanie volebného poriadku RTVS. Ide o vnútorný predpis RTVS, ktorý upraví podrobnosti o voľbe člena zboru voliteľov, ktorého si zvolia spomedzi seba zamestnanci RTVS, aby pri voľbe generálneho riaditeľa reprezentoval ich záujmy.

K bodu 6

V nadväznosti na bod 1, ktorým došlo k vypusteniu legislatívnej skratky pre Národnú radu Slovenskej republiky, sa táto opätovne zavádza na tom mieste zákona, kde je použitá prvýkrát.

K bodu 7

Navrhovaná úprava súvisí s prechodom kompetencie odvolávať generálneho riaditeľa z národnej rady na radu.

K bodu 8

Navrhuje sa rozšíriť nezlučiteľnosť funkcie člena rady a generálneho riaditeľa o funkciu poslanca Európskeho parlamentu. Návrh vychádza zo skutočnosti, že ak je obsadenie orgánov RTVS nezlučiteľné s inými politickými funkciami, malo by rovnaké pravidlo platiť aj vo vzťahu k funkcii poslanca Európskeho parlamentu, ktorá má tiež politický charakter.

K bodu 9

Keďže od prijatia zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o RTVS“) vznikli dva nové podporné fondy v oblasti umenia a kultúry – Fond na podporu umenia a Fond na podporu kultúry národnostných menšín, navrhuje sa doplniť, aby sa analogicky, ako pri členoch rady Audiovizuálneho fondu, vzťahovala nezlučiteľnosť funkcie člena rady a generálneho riaditeľa aj na funkciu člena rady Fondu na podporu umenia a člena správnej rady Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.

K bodu 10

Navrhovaná úprava súvisí s úpravou konania o spôsobilosti na právne úkony podľa Civilného mimosporového poriadku účinného od 1. júla 2016, podľa ktorého fyzickú osobu nemožno pozbaviť spôsobilosti na právne úkony úplne, spôsobilosť na právne úkony možno len obmedziť.

K bodu 11

Z dôvodu, že národná rada už nebude podľa navrhovanej úpravy odvolávať generálneho riaditeľa, vypúšťa sa aj právomoc národnej rady odvolať všetkých členov rady z dôvodu, že neodvolala generálneho riaditeľa na podnet rady.

K bodu 12

Ustanovuje sa, že rada o odvolaní generálneho riaditeľa rozhoduje dvojtretinovou väčšinou všetkých svojich členov.

K bodom 13 a 14

Legislatívno-technická úprava. Doterajšiu poslednú vetu § 15 ods. 2 navrhujeme z dôvodu prehľadnosti uvádzať ako samostatné ustanovenie. V súvislosti so zmenou procesu ustanovovania generálneho riaditeľa sa návrhom zároveň upravuje obdobie, počas ktorého výkon funkcie generálneho riaditeľa vykonávajú ním menovaní zástupcovia, resp. jeden zástupca, a to v čase od skončenia výkonu funkcie generálneho riaditeľa až do vymenovania nového generálneho riaditeľa.

K bodu 15

Navrhovaná úprava nadväzuje na návrh zrušiť kompetenciu národnej rady voliť generálneho riaditeľa.

K bodu 16

Navrhuje sa, aby výzvu na prihlásenie kandidátov na generálneho riaditeľa RTVS zverejňovala rada. Oproti predchádzajúcej úprave sa zároveň požiadavka na bezúhonnosť kandidáta uvádza samostatne.

K bodom 17 a 18

Navrhovaná zmena súvisí so zmeneným procesom ustanovovania generálneho riaditeľa, kedy po jeho zvolení nasleduje ešte vymenovanie do funkcie. Navrhuje sa tiež, aby z dôvodu, že generálneho riaditeľa nebude voliť národná rada, skutočnosti odôvodňujúce odvolanie generálneho riaditeľa spočívajúce v jeho obmedzenej spôsobilosti na právne úkony, strate bezúhonnosti alebo nezlučiteľnosti s výkonom funkcie generálneho riaditeľa, bol generálny riaditeľ povinný oznamovať predsedovi rady.

K bodu 19

Z dôvodu formálnej aj materiálnej garancie nezávislosti RTVS ako verejnoprávneho vysielateľa ustanovenej v § 2 ods. 1 zákona o RTVS, ktorý RTVS vymedzuje ako verejnoprávnu, národnú, nezávislú, informačnú, kultúrnu a vzdelávaciu inštitúciu, poskytujúcu službu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, sa navrhuje zmena procesu voľby generálneho

riaditeľa, ktorý je jej štatutárnym orgánom, riadi jej činnosť, koná v jej mene a rozhoduje o všetkých otázkach týkajúcich sa RTVS, ktoré nie sú zákonom vyhradené do výlučnej pôsobnosti rady. Aj keď zákon garantuje nezávislosť RTVS, voľbu jej štatutárneho orgánu zveruje v súčasnosti do pôsobnosti národnej rady, ktorá nepochybne je politickým orgánom, v dôsledku čoho nemožno politické vplyvy v procese voľby generálneho riaditeľa úplne vylúčiť. Verejnoprávny vysielateľ však má byť garantom nezávislosti, plurality a objektivity vysielania, preto navrhujeme nový mechanizmus voľby generálneho riaditeľa, ktorý má za cieľ klásť prvoradý záujem na odbornosť kandidáta a reprezentáciu záujmov adresátov služby verejnosti v oblasti vysielania.

Nové kompetencie a povinnosti v súvislosti s voľbou generálneho riaditeľa pribudnú aj rade. Jednou z nich je aj zverejnenie výzvy na prihlásenie kandidátov na generálneho riaditeľa v zákonom stanovenej lehote. Rada bude ďalej posudzovať, či kandidát spĺňa zákonom požadované podmienky, či jeho prihláška obsahuje požadované prílohy a kandidátom, ktorí budú spĺňať zákonom ustanovené podmienky, bude zasielať pozvánky na verejné vypočutie.

Návrh zákona ustanovuje, na čo má zbor voliteľov pri voľbe generálneho riaditeľa primárne prihliadať. Pri hodnotení je nevyhnutné aby bola braná do úvahy kvalita a profesionalita kandidátov a ich projektov, aby sa zbor voliteľov zaoberal aj otázkou ich plánov poskytovania služby verejnosti v oblasti vysielania, a to v strednodobom ako aj dlhodobom meradle a aby prihliadol tiež na skutočnosť, aký dôraz kladie kandidát na zastúpenie záujmov všetkých skupín, ktorým je služba verejnosti v oblasti vysielania určená, nie len na záujem tzv. väčšinového diváka. Generálny riaditeľ tejto verejnoprávnej inštitúcie by ju mal viesť tak, aby boli uspokojené informačné a kultúrne potreby čo najširšieho okruhu poslucháčov a divákov. Služba verejnosti v oblasti vysielania by mala ponúkať programy aj pre tých, na ktorých nie sú primárne zameraní iní vysielatelia - pre maloletých, seniorov, veriacich, sociálne menšiny, nepočujúcich a iné osoby so zdravotným postihnutím, národnostné menšiny. Mala by prinášať informácie z regiónov, ponúknuť aj umelecky náročnejšie diela, či pokrývať dôležité udalosti politického, kultúrneho, náboženského, umeleckého a športového života.

Zákon bližšie popisuje proces voľby generálneho riaditeľa, pričom na jeho zvolenie je potrebné získať najmenej dve tretiny hlasov všetkých členov zboru voliteľov, to znamená najmenej osem hlasov. Návrh zákona upravuje aj proces opakovanej voľby a novej voľby.

Generálneho riaditeľa zvoleného zborom voliteľov vymenuje do funkcie rada v zákonom stanovenej lehote okrem prípadu, keď sa preukáže, že nespĺňa zákonom požadované podmienky na funkciu generálneho riaditeľa.

K bodu 20

Zbor voliteľov je ad hoc orgán ustanovený zákonom, ktorého jedinou úlohou je voľba

generálneho riaditeľa. Zbor voliteľov sa bude kreovať nanovo vždy, keď generálnemu riaditeľovi skončí výkon funkcie, či už uplynutím funkčného obdobia alebo iným spôsobom. Návrh zákona upravuje, že zasadnutie zboru voliteľov zvoláva predseda rady v zákonom stanovenej lehote. Subjektom, vo vzťahu ku ktorým je presne určené, ktorá osoba ich zastupuje v zbore voliteľov (riaditeľ, prezident alebo predseda) sa zašle oznámenie o zvolaní zasadnutia zboru voliteľov. Subjekty, ktoré sú oprávnené navrhovať alebo voliť kandidátov na člena zboru voliteľov sa o tom dozvedia prostredníctvom výzvy zverejnenej na webovom sídle a vo vysielaní RTVS.

Zloženie zboru voliteľov sa navrhuje tak, aby garantovalo nezasahovanie politických vplyvov do procesu voľby generálneho riaditeľa a súčasne, aby v ňom boli zastúpené záujmy adresátov služby verejnosti v oblasti vysielania. Záujmy umeleckej obce budú reprezentovať riaditelia Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a riaditeľ Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, ktorý bude zároveň reprezentovať aj záujmy národnostných menšín. Navrhuje sa, aby svoje zastúpenie v zbore voliteľov mala aj novinárska obec, akademická obec (prostredníctvom prezidenta Slovenskej rektorskej konferencie), cirkvi (prostredníctvom zástupcu cirkví a náboženských spoločností), šport (prostredníctvom prezidenta Slovenského olympijského výboru), mestá a obce Slovenska (prostredníctvom predsedu Združenia miest a obcí Slovenska), zamestnávatelia, odbory a osoby so zdravotným postihnutím. Svojho zástupcu v zbore voliteľov budú mať aj zamestnanci RTVS.

Zákonné požiadavky na člena zboru voliteľov sa obmedzujú na plnú spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť a stanovujú funkcie a činnosti, ktoré sú nezlučiteľné s výkonom funkcie člena zboru voliteľov. Navrhuje sa nestanoviť zbytočne prísne kritériá na člena zboru voliteľov, aby mali osoby oprávnené navrhovať alebo voliť člena zboru voliteľov pri jeho výbere čo najmenej zákonných obmedzení.

Časť členov zboru voliteľov sa ustanoví priamo titulom funkcie, ktorú tieto osoby zastávajú. Druhú časť budú tvoriť členovia vybraní tými, ktorých záujmy majú reprezentovať. Ak by nastala situácia, že v čase ustanovovania zboru voliteľov nie je obsadená niektorá z funkcií, ktorej držiteľ je zo zákona členom zboru voliteľov (t.j. riaditeľ Audiovizuálneho fondu, riaditeľ Fondu na podporu umenia, riaditeľ Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, prezident Slovenskej rektorskej konferencie, prezident Slovenského olympijského výboru, predseda Združenia miest a obcí Slovenka), príslušný subjekt, ktorého vedúca funkcia je neobsadená, vymenuje v zákonom stanovenej lehote za člena zboru voliteľov inú osobu, ktorá musí spĺňať zákonné požiadavky na člena zboru voliteľov. Rovnako postupuje príslušný subjekt aj v prípade, ak osoba stojaca na jej čele nespĺňa podmienky ustanovené na výkon funkcie člena zboru voliteľov alebo vykonáva činnosť, ktorá je s členstvom v zbore voliteľov nezlučiteľná.

Člena zboru voliteľov zastupujúceho novinársku obec a člena zboru voliteľov, ktorý zastupuje osoby so zdravotným postihnutím navrhnú subjekty pôsobiace v príslušnej oblasti (napr. občianske združenia, neziskové organizácie, nadácie a pod.) najmenej tri roky. Podmienka pôsobenia v Slovenskej republike minimálne tri roky má za cieľ zabezpečiť, aby šlo o také organizácie, ktoré danú problematiku dobre poznajú, reálne vykonávajú činnosť a možno ich považovať za relevantné subjekty v oblasti ich pôsobenia.

Člena zboru voliteľov zastupujúceho cirkvi a náboženské spoločnosti navrhujú cirkvi a náboženské spoločnosti registrované v Slovenskej republike podľa zákona č. 308/1991 Zb. o

slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov.

Záujmy zamestnancov RTVS pri voľbe ich generálneho riaditeľa bude zastupovať člen zboru voliteľov zvolený z ich vlastných radov. Zákon ustanovuje, že sa má voliť v tajnom hlasovaní, nadpolovičnou väčšinou hlasov zamestnancov, ktorí sa na voľbe zúčastnia. Podrobnosti o voľbe tohto člena zboru voliteľov upraví interný predpis RTVS – volebný poriadok RTVS. Ten bližšie upraví nomináciu kandidáta na člena zboru voliteľov, organizáciu volieb, sčítavanie hlasov a podobne. Rovnako tak by mal volebný poriadok RTVS upraviť postup v prípade, ak v zákonom stanovenej lehote nebude zvolený žiadny zástupca z radov zamestnancov RTVS alebo zvolený zástupca nebude spĺňať podmienky uvedené v tomto návrhu zákona. Volebný poriadok má umožniť, aby bola možnosť kandidatúry a voľby rovnako dostupná pre všetkých zamestnancov RTVS, tak z televíznej, ako aj rozhlasovej časti, z jednotlivých regionálnych štúdií a pre všetky profesie zamestnancov RTVS.

Zákon preferuje situáciu, ak sa subjekty, ktoré navrhujú člena zboru voliteľov z novinárskej obce, z oblasti ochrany záujmov osôb so zdravotným postihnutím, cirkvi a náboženské spoločnosti, zamestnávatelia a odbory zhodnú na jednom spoločnom kandidátovi za príslušnú oblasť. V tom prípade je predseda rady týmto návrhom viazaný. Ak však k zhode nedôjde a na jedno miesto člena zboru voliteľov navrhnú príslušné subjekty viacero kandidátov, člena zboru voliteľov zvolí z nominovaných kandidátov rada nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov. Ak žiadna z navrhovaných osôb nezíska v prvej voľbe nadpolovičnú väčšinu hlasov členov rady, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postúpia dvaja kandidáti, ktorí v prvej voľbe získali najviac hlasov, prípadne aj viacero kandidátov, ak rovnaký počet hlasov získalo v prvom kole viacero z nich. V opakovanej voľbe stačí na zvolenie za člena zboru voliteľov obyčajná väčšina prítomných členov rady.

V prípade, ak by došlo k situácii, že v zákonom stanovenej lehote nie je na príslušné miesto člena zboru voliteľov navrhnutý alebo vymenovaný žiaden kandidát, vymenuje predseda rady člena zboru voliteľov v stanovenej lehote aj bez návrhu. K tejto situácii by mohlo dôjsť jednak v prípade, že by sa na žiadnom kandidátovi nedohodla novinárska obec, registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, zamestnávatelia, odbory alebo organizácie osôb so zdravotným postihnutím a tiež v prípade, že by nebola obsadená niektorá z funkcií podľa odseku 3 písm. a) až c), e), g) a h) alebo by osoba na čele tohto subjektu nespĺňala podmienku nezlučiteľnosti, no príslušný subjekt by napriek tomu člena zboru voliteľov nevymenoval. Predseda rady bude v tomto prípade povinný vymenovať člena zboru voliteľov z oblasti, ktorú má tento člen zastupovať. Účelom navrhovaného postupu je na jednej strane zabezpečiť, aby bol zbor voliteľov včas vytvorený a riadne funkčný, aby sa predišlo zbytočnému odďaľovaniu voľby generálneho riaditeľa a na strane druhej má pôsobiť preventívne, aby subjekty oprávnené nominovať kandidáta viedol k preferencii zhodnúť sa na jednom kandidátovi, ktorý bude reprezentovať ich záujmy v zbore voliteľov. Tento mechanizmus sa v praxi môže uplatniť na všetkých kandidátov na člena zboru voliteľov okrem toho, ktorého si spomedzi seba volia zamestnanci RTVS. Nebolo by vhodné aby predseda rady, ako orgánu dohľadu, menoval jedného zo zamestnancov RTVS za člena zboru voliteľov. To, že zamestnanci RTVS nezvolia za člena zboru voliteľov takého kandidáta, ktorý by nespĺňal zákonné predpoklady na výkon tejto funkcie, má garantovať volebný poriadok RTVS.

Zbor voliteľov si volí spomedzi seba svojho predsedu, ktorý vedie verejné vypočutie kandidátov a hlasovanie o voľbe generálneho riaditeľa. Na prijatie rozhodnutia zboru voliteľov je potrebná aspoň dvojtretinová väčšina hlasov všetkých jeho členov. Praktické organizačné úlohy pri ustanovovaní zboru voliteľov a administratívnu a technickú podporu pri výkone jeho činnosti zabezpečí zboru voliteľov rada.

K bodu 21

Navrhuje sa, aby generálny riaditeľ zaslal oznámenie o vzdaní sa funkcie predsedovi rady, nie predsedovi národnej rady, keďže sa navrhuje, aby národná rada nemala žiaden vplyv na vznik ani zánik funkcie generálneho riaditeľa.

K bodom 22 a 23

Navrhuje sa zveriť právomoc odvolať generálneho riaditeľa rade ako orgánu dohľadu RTVS. Ak národná rada nebude generálneho riaditeľa voliť, nemala by mať možnosť ho ani odvolávať. Dôvodom takéhoto návrhu je snaha o odpolitizovanie nielen procesu voľby, ale aj procesu prípadného odvolávania generálneho riaditeľa, ktoré majú byť zverené do rúk odborným orgánom.

K bodu 24

Volebný poriadok RTVS, ktorý bude upravovať postup pri voľbe člena zboru voliteľov z radov zamestnancov RTVS, predloží predseda rady na schválenie rade do 60 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

K čl. II

Navrhuje sa účinnosť od 1. decembra 2018.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) bezpredmetné,

b) v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie,

c) bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie

úplný.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov