ČASŤ I.

STAV A ZABEZPEČENIE PLNENIA ÚLOH

1. Úvod

Správu generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2017 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike predkladá generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) podľa § 2 ods. 2 písm. k) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a § 13 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 401/2015 Z. z. (ďalej len „zákon o prokuratúre“).

Správa je vypracovaná na základe podkladov spracovaných okresnými prokuratúrami a krajskými prokuratúrami, ako aj na základe zistených poznatkov a analýz vykonaných Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) a Registrom trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „register trestov“). Predstavuje informáciu o poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike tak, ako sú dostupné prostriedkami prokurátorského dozoru podľa zákona o prokuratúre.

2. Plnenie úloh prokuratúry v roku 2017

Činnosť prokuratúry v predchádzajúcom kalendárnom roku a vyhodnotenie plnenia úloh vyplývajúcich z uznesení Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky a jej orgánov

Národná rada uznesením č. 752 z 21. júna 2017 zobrala na vedomie Správu generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2016 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike.

Na základe odporúčaní vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) generálny prokurátor počas roku 2017 plnil tieto úlohy:

1.Uznesením č. 87 z 22. februára 2017 k Aktualizovaným akčným plánom Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 na roky 2016 - 2018 pre oblasti: D.2.1 Oblasť vzdelávania, D.2.2 Oblasť zamestnanosti, D.2.3 Oblasť zdravia, D.2.4 Oblasť bývania a nový akčný plán pre oblasť D.2.5 Oblasť finančného začlenenia, vláda

-v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať pri plnení úloh vyplývajúcich z aktualizovaných akčných plánov stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 na roky 2016 – 2018 pre oblasti: D.2.1 Oblasť vzdelávania, D.2.2 Oblasť zamestnanosti, D.2.3 Oblasť zdravia, D.2.4 Oblasť bývania a nového akčného plánu pre oblasť D.2.5 Oblasť finančného začlenenia.

2.Uznesením č. 424 z 13. septembra 2017 k Akčným plánom Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 na roky 2017 – 2020 pre oblasti: D.2.6 Oblasť nediskriminácie a D.2.7 Oblasť prístupov smerom k väčšinovej spoločnosti - Iniciatíva integrácie Rómov prostredníctvom komunikácie vláda

-v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať pri plnení úloh vyplývajúcich z akčných plánov.

Úlohy sa plnia priebežne. Orgány prokuratúry sú pripravené na požiadanie gestora poskytnúť súčinnosť pri plnení úloh vyplývajúcich z akčných plánov stratégie. Nakoľko vo vzťahu k vecnej pôsobnosti generálnej prokuratúre z akčných plánov stratégie nevyplývajú žiadne úlohy, generálny prokurátor predložil podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra návrh na jeho vypustenie zo subjektov, ktoré majú spolupracovať pri plnení tohto uznesenia vlády. Ku dňu predloženia tejto správy vláda o návrhu nerozhodla.

3.Z uznesenia č. 104 z 1. marca 2017 k návrhu akčného plánu Iniciatívy pre otvorené vládnutie v Slovenskej republike na roky 2017 – 2019 vyplýva pre generálneho prokurátora participácia na nasledovných úlohách, ktorými vláda

-v bode B.58 uložila podpredsedníčke vlády a ministerke spravodlivosti v spolupráci s generálnym prokurátorom pripraviť a predložiť na rokovanie vlády návrh zákona, ktorým sa doplní zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry a ktorým sa zabezpečí zverejnenie miesta pôsobenia jednotlivých prokurátorov

Termín: do 31. júla 2018

-v bode B.59 uložila podpredsedníčke vlády a ministerke spravodlivosti v spolupráci s generálnym prokurátorom vytvoriť legislatívne predpoklady, ktorými sa rozšíri právo odporúčať kandidátov na funkciu generálneho prokurátora

Termín: do 31. júla 2018

-v bode B.60 uložila podpredsedníčke vlády a ministerke spravodlivosti v spolupráci s generálnym prokurátorom participatívnym spôsobom vypracovať analýzu disciplinárnych konaní vo veciach prokurátorov vrátane návrhu legislatívnych zmien v záujme zvýšenia ich transparentnosti

Termín: do 31. júla 2018

-v bode B.61 uložila podpredsedníčke vlády a ministerke spravodlivosti v spolupráci s generálnym prokurátorom participatívnym spôsobom vypracovať analýzu výberových konaní na funkciu prokurátora vrátane návrhu legislatívnych zmien v záujme zvýšenia ich transparentnosti

Termín: do 31. júla 2018

Úlohy sa plnia priebežne. Generálna prokuratúra je pripravená poskytnúť súčinnosť gestorovi úlohy pri jej plnení. Doposiaľ však nebola oslovená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“), ktoré je hlavným gestorom uvedených legislatívnych zmien.

4.Uznesením č. 124 z 15. marca 2017 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci, zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc vláda

-v bode C.2. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať s podpredsedníčkou vlády a ministerkou spravodlivosti a podpredsedom vlády a ministrom vnútra pri preberaní smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači.

Úloha je splnená. Generálna prokuratúra poskytla pri preberaní smernice zákonom, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), koordinovanú spoluprácu. Návrh zákona bol v mesiaci marec 2018 zaradený do programu rokovania národnej rady, pričom jeho schválenie v treťom čítaní sa predpokladá v mesiaci máj 2018 tak, aby účinnosť zákona nastala k 1. júlu 2018.

5.Uznesením č. 307 z 21. júna 2017 k návrhu na určenie zodpovednosti ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam Európskej únie a rozhodnutiam Európskej únie vláda

-v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi prijať opatrenia na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam Európskej únie a rozhodnutiam Európskej únie podľa gescie určenej v prílohe I a II predloženého materiálu.

Generálna prokuratúra je uvedená ako jeden z gestorov zodpovedných za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni pre nasledovné právne akty Európskej únie (ďalej len „EÚ“):

Por. č. 28 prílohy č. II

-Rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/2220 z 2. decembra 2016 o uzavretí v mene Európskej únie Dohody medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou o ochrane osobných informácií v súvislosti s predchádzaním trestným činom, ich vyšetrovaním, odhaľovaním a stíhaním

Gestor: MV SR, MS SR, GP SR, ÚOOÚ SR

Úloha je dlhodobého charakteru a priebežne sa plní. Generálna prokuratúra účinne spolupracovala s gestormi úlohy v procese tzv. „Umbrela Agreement“, ktorého obsahom bolo stanoviť komplexný rámec zásad a záruk ochrany údajov pre prípady ich prenosu medzi Spojenými štátmi americkými a EÚ alebo jej členskými štátmi. Ukončenie procesu uzatvorenia Dohody s USA prebehlo ešte počas SK PRES, pričom samotná dohoda je účinná od 1. februára 2017.

Por. č. 58 prílohy č. II

-Rozhodnutie Rady (SZBP) 2016/2384 z 22. decembra 2016, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3

a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, a ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2016/1136

Gestor: MH SR, MF SR, MV SR, MZVEZ SR, MS SR, GP SR, NBS, SIS

Por. č. 72 prílohy č. II

-Rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/154 z 27. januára 2017, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie (SZBP) 2016/1136

Gestor: MH SR, MF SR, MV SR, MZVEZ SR, MS SR, GP SR, NBS, SIS

Úlohy sú dlhodobého charakteru a priebežne sa plnia Úradom špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“). Predmetné zoznamy sú zasielané všetkým krajským prokuratúram s usmernením, aby okamžite postúpili úradu špeciálnej prokuratúry všetky informácie o akejkoľvek forme podpory subjektom uvedeným v zoznamoch, ktorú by v rámci svojej činnosti zistili.

6.Uznesením č. 340 z 24. júla 2017 k návrhu Správy o plnení úloh vyplývajúcich z Národného akčného plánu pre deti na roky 2013 – 2017 za rok 2016 a návrh na jeho aktualizáciu vláda

-v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny a s Výborom pre deti a mládež pri príprave návrhu Národného akčného plánu pre deti.

Úloha je splnená. Generálny prokurátor predložil ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny aktualizáciu Národného akčného plánu, ktorého súčasťou bol prehľad plnenia jeho jednotlivých bodov.

7.Uznesením č. 344 z 24. júla 2017 k Plánu obnovy relevantných budov 2017 vláda

-v bode B.3. uložila ministrom, predsedom ostatných ústredných orgánov štátnej správy a vedúcim ďalších orgánov štátnej správy pri príprave návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 zohľadniť podmienky obnovy budov v ich vlastníctve a vyčleniť s tým súvisiace finančné prostriedky

Termín: do 31. decembra 2017

-v bode B.4. uložila ministrom, predsedom ostatných ústredných orgánov štátnej správy a vedúcim ďalších orgánov štátnej správy poskytnúť prevádzkovateľovi monitorovacieho systému údaj o celkovej spotrebe energie za tri predchádzajúce roky budov vo vlastníctve a správe podľa prílohy č. 1 materiálu

Termín: do 31. augusta 2017

Napriek skutočnosti, že generálny prokurátor nie je uvedený ako subjekt zodpovedný za realizáciu uvedených úloh, v prílohe č. 1 - Zoznam budov ÚŠO, ktoré nespĺňajú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť

budov, sú uvedené aj budovy generálnej prokuratúry - na Štúrovej ulici č. 2 a na Kvetnej ulici č. 13.

Úlohy sú splnené. V etape tvorby návrhu rozpočtu na roky 2018-2020 generálna prokuratúra vyčlenila zo svojho rozpočtu finančné prostriedky potrebné na obnovu budov, ktoré rezort má vo svojej správe a poskytla požadované podklady Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre do monitorovacieho systému energetickej efektívnosti.

8.Uznesením č. 346 z 24. júla 2017 k návrhu Stratégie a akčnému plánu sprístupnenia a používania otvorených údajov verejnej správy vláda

-v bode B.3. uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu zabezpečiť ochranu dôverných štatistických údajov v datasetoch v súlade s platnou legislatívou

Termín: do 31. decembra 2017 a priebežne

Úloha sa priebežne plní, ochrana dôverných štatistických údajov v datasetoch je zabezpečená v súlade s platnou legislatívou.

-v bode B.4. uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu v sporných prípadoch konzultovať nutnú mieru ochrany dôverných štatistických údajov a osobných údajov s Úradom na ochranu osobných údajov SR a Štatistickým úradom SR

Termín: priebežne

Úloha sa priebežne plní. Doposiaľ nebolo potrebné konzultovať nutnú mieru ochrany dôverných štatistických údajov a osobných údajov s Úradom na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky a Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

-v bode B.10. uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu pri dátových identifikátoroch povinnosť využívať údaje a jednoznačné referencovateľné identifikátory referenčných údajov a základných číselníkov registrovaných v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy za účelom zvyšovania kvality údajov

Termín: do 31. decembra 2017 a priebežne

Úloha sa priebežne plní využívaním referenčných registrov – RFO, RPO a RA Registra štátov OSN (ŠÚSR), registra okresov (ŠÚSR), číselníka obcí (ŠÚSR) a označovaním trestných činov podľa medzinárodnej klasifikácie ECRIS. Referenčné údaje a základné číselníky sú na prokuratúre využívané pre interné potreby identifikácie a stotožnenia páchateľov, poškodených, svedkov a iných účastníkov trestného konania a trestnej činnosti. Tieto údaje sú z dôvodu citlivosti nezverejniteľné.

-v bode B.11. uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu zabezpečiť vytvorenie informácie o každom datasete a zaznamenať ich podľa požiadaviek štandardného formátu metadát národného portálu pre otvorené údaje, ktorý je rozšírený oproti štandardom IT

Termín: do 31. decembra 2017 a priebežne

Úloha sa priebežne plní, základné datasety sú zverejňované na portáli generálnej prokuratúry a tiež na portáli data.gov.sk, kde sú umiestnené aj ich metadáta podľa požiadaviek štandardného formátu metadát národného portálu pre otvorené údaje.

-v bode B.13. uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu v spolupráci s podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu a vedúcim Úradu vlády SR vypracovať časový harmonogram vytvárania a sprístupňovania datasetov

Termín: do 31. decembra každoročne

Úloha sa priebežne plní, časový harmonogram vytvárania a sprístupňovania datasetov za rok 2017 bol vypracovaný a zaslaný na Úrad vlády Slovenskej republiky.

-v bode B.16. uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu vytvoriť rolu „dátového kurátora“, ktorý bude v inštitúcii kontaktným zamestnancom a bude koordinovať a zabezpečovať činnosti súvisiace s otvorenými údajmi a vystavovaním datasetov; V rámci samosprávy sa odporúča vytvoriť rolu dátového kurátora pre samosprávy v rámci združenia ZMOS a/alebo združenia DEUS; V rámci ostatných ústredných orgánov štátnej správy s obmedzenými kapacitami a finančnými zdrojmi sa odporúča využiť možnosť zabezpečenia dátového kurátora prostredníctvom externých zdrojov, financovaných z príslušných operačných programov EŠIF alebo prostredníctvom zdieľaných kapacít iného ústredného orgánu štátnej správy v súlade so závermi analýzy v oblasti dátových kurátorov v rámci inštitúcií verejnej správy

Termín: do 31. marca 2018

Úloha sa priebežne plní, bude zrealizovaná prostredníctvom výberového konanie na pozíciu dátového kurátora.

-v bode B.18. uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu v spolupráci s vedúcim Úradu vlády SR vytvoriť dátový inventár a vytvoriť katalóg otvorených údajov podľa metodiky

Termín: do 30. júna 2018

Úloha sa priebežne plní. V súčasnej dobe prebieha príprava legislatívneho procesu vo vzťahu k právnemu predpisu, ktorý je nevyhnutný pre vytvorenie predmetného katalógu otvorených údajov prokuratúry.

-v bode B.20. uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu v spolupráci s vedúcim Úradu vlády SR vytvoriť katalóg, ktorý bude obsahovať metadáta o všetkých existujúcich údajoch inštitúcie, vrátane tých, ktoré nie sú publikované, s výnimkou tých údajov, ktoré sú utajené alebo inak chránené alebo ich publikovanie alebo sprístupnenie je obmedzené osobitnými predpismi

Termín: do 30. júna 2018

Úloha sa priebežne plní. Pri obsahu plnenia úlohy poukazujeme na súvis s plnením úloh uvedených v bodoch B.11. a B.13. uznesenia vlády.

-v bode B.27. uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu popisovať metadátami vysokej kvality každý publikovaný dataset otvorených údajov

Termín: do 31. marca 2018 a priebežne

-v bode B.28. uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu sprístupňovať datasety s otvorenými údajmi v minimálnej kvalite úrovne 4 v zmysle štandardov ISVS

Termín: do 31. marca 2018 a priebežne

Úlohy sa priebežne plnia. Vzhľadom na špecifické postavenie prokuratúry je neprípustné, aby dáta, ktoré sú obsahom činnosti prokuratúry, vrátane údajov o osobách evidovaných v registri trestov, podliehali manažmentu údajov alebo boli odovzdané a prevádzkované v dátovom centre štátu, pričom rovnako tam nemôže byť prevádzkovaný elektronický vyšetrovací spis polície. Z toho vyplývajú aj obmedzenia na uplatňovanie zásad platných pre informačné systémy verejnej správy v zmysle predmetného uznesenia. Na základe toho požiadal generálny prokurátor podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu spoločnosti, aby nebolo požadované plnenie dotknutých uznesení vlády k plneniu Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky.

9.Uznesením č. 351 z 24. júla 2017 k návrhu Správy o priebehu a výsledkoch posudzovania štvrtej periodickej správy Slovenskej republiky k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach vláda

-v bode D.1. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať pri realizácii odporúčaní Výboru OSN pre ľudské práva.

Úloha je splnená. Generálna prokuratúra predložila Ministerstvu práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo práce“) súhrnnú informáciu k Záverečným odporúčaniam Výboru OSN pre ľudské práva za rezort prokuratúry. Súčasne na vyžiadanie podpredsedníčky vlády a ministerky spravodlivosti jej generálny prokurátor predložil informáciu o opatreniach prijatých v oblasti prevencie a eliminácie domáceho násilia. Za účelom lepšieho odhaľovania, objasnenia a zefektívnenia postihu páchateľov tzv. „domáceho násilia“ bola na generálnej prokuratúre už v roku 2013 vytvorená špecializácia prokurátorov na trestnú činnosť mladistvých a osôb, ktoré pre nedostatok veku nie sú trestne zodpovedné, pre trestné činy spáchané na deťoch a násilie v rodinách. Táto špecializácia sa osvedčila a trvá na všetkých stupňoch orgánov prokuratúry. Generálna prokuratúra pravidelne organizuje vzdelávacie aktivity pre hore uvedených špecialistov, pričom v ostatnom období boli uskutočnené takéto podujatia aj v spolupráci s Prezídiom Policajného zboru a Najvyšším štátnym zastupiteľstvom Českej republiky, kde prokurátori aktívne participovali prednáškovou činnosťou. Na generálnej prokuratúre bola v roku 2015 zriadená bezplatná linka pre týrané osoby a taktiež je k dispozícii e-mailová adresa tyranie@genpro.gov.sk.

Prokurátori generálnej prokuratúry sa zúčastňujú na činnosti pracovnej

skupiny zriadenej rozkazom prezidenta Policajného zboru zameranej na problematiku domáceho násilia. Generálna prokuratúra sa aktívne zapája aj do legislatívno-vecných aktivít, ako sú napr. rôzne národné akčné plány, správy, odborné materiály a nemožno tiež opomenúť participáciu prokurátorov generálnej prokuratúry na príprave zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

10.Uznesením č. 427 z 13. septembra 2017 k Návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci, zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc vláda

-v bode C.2. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať s podpredsedníčkou vlády a ministerkou spravodlivosti a podpredsedom vlády a ministrom vnútra pri preberaní smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV.

Úloha je splnená. Generálna prokuratúra poskytla koordinovanú spoluprácu pri preberaní smernice do návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon. Uvedená problematika úzko súvisí aj s procesmi v rámci Moneyval-u a odporúčaniami FATF, ako aj s úplnou implementáciou Dodatkového protokolu k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu z 22.10.2015 (CETS 217), do ktorých sa aktívne zapojili prokurátori generálnej prokuratúry. Návrh novely Trestného zákona bol v mesiaci marec 2018 zaradený do programu rokovania národnej rady, pričom jeho schválenie v treťom čítaní sa predpokladá v mesiaci máj 2018 tak, aby účinnosť zákona nastala k 1. júlu 2018.

11.Uznesením č. 471 z 11. októbra 2017 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 vláda

-v bode C.12. uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu predložiť do príslušného výboru Národnej rady SR návrh rozpočtu kapitoly štátneho rozpočtu na roky 2018 až 2020, vrátane rozpočtu na samostatných účtoch a návrh rozpočtu štátneho fondu, ktorého je správcom, na roky 2018 až 2020 v súlade s vládnym návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020

Termín: do 16. októbra 2017

Úloha je splnená.

-v bode C.13. uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu predložiť Ministerstvu financií SR v elektronickej forme prostredníctvom Rozpočtového informačného systému rozpis zmien schválených vládou podľa funkčnej a ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie platnej na rok 2018, vrátane rozpisu podľa programov vlády

Termín: do 24. novembra 2017

Úloha je splnená.

-v bode C.14. uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu predložiť Ministerstvu financií SR v elektronickej forme prostredníctvom Rozpočtového informačného systému podrobný rozpis zmien schválených Národnou radou SR podľa funkčnej a ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie platnej na rok 2018, vrátane rozpisu podľa programov vlády

Termín: do 28. decembra 2017

Úloha je splnená.

-v bode C.15. uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu zabezpečiť začínanie obstarávania stavieb financovaných z kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu a aktualizáciu údajov Registra investícií Ministerstva financií SR podľa postupu uvedeného v prílohe č. 3 tohto uznesenia

Termín: v termínoch uvedených v prílohe č. 3 tohto uznesenia

Úloha je dlhodobého charakteru s termínmi plnenia v roku 2018 a 2019 a priebežne sa plní. Generálna prokuratúra ako správca kapitoly priebežne udeľuje súhlas so začatím obstarávaní pri podmienkach uvedených v prílohe č. 3 uznesenia vlády. Súčasne oznamuje Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) realizáciu stavieb do 665 000,- eur.

-v bode C.16. uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu predložiť Ministerstvu financií SR na ekonomické hodnotenie navrhované investície s predpokladanými nákladmi vyššími ako 10 miliónov eur v informatizácii alebo 40 miliónov eur v iných oblastiach v súlade s Rámcom na hodnotenie verejných investičných projektov v SR

Termín: do 31. decembra 2018

Úloha je dlhodobého charakteru s termínom plnenia do 31. decembra 2018 a priebežne sa plní.

-v bode C.17. uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu nepredkladať v roku 2018 návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú finančné nároky na zvýšenie počtu zamestnancov a zvýšenie výdavkov alebo úbytok príjmov schválených v štátnom rozpočte na rok 2018 s rozpočtovými dôsledkami na štátny rozpočet alebo na iné rozpočty tvoriace rozpočet verejnej správy

Termín: do 31. decembra 2018

Úloha je dlhodobého charakteru s termínom plnenia do 31. decembra 2018 a priebežne sa plní.

12.Uznesením č. 473 z 11. októbra 2017 k Správe o priebehu a výsledkoch prerokovania Konsolidovanej tretej, štvrtej a piatej periodickej správy Slovenskej republiky o implementácii Dohovoru o právach dieťaťa pred Výborom OSN pre práva dieťaťa a návrh gescie k Záverečným odporúčaniam Výboru OSN pre práva dieťaťa vláda

-v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať pri implementácii Záverečných odporúčaní Výboru OSN pre práva dieťaťa.

Úloha je dlhodobého charakteru a priebežne sa plní. Orgány prokuratúry sa na základe svojich právomocí spoločne s ostatnými orgánmi činnými v trestnom konaní aktívne podieľajú na účinnom prešetrovaní a sankcionovaní vo všetkých prípadoch používania proti rómskej a proti moslimskej rétoriky zo strany politických osobností a náboženských autorít, ako aj iných prejavov ohľadne sexuálnej orientácie, ktoré majú charakter trestnej činnosti. Od roku 2013 je zavedená špecializácia prokurátorov na trestnú činnosť mladistvých, trestné činy spáchané na deťoch a násilie v rodinách. Bezplatná telefónna linka pre týrané osoby, kde je možné nahlásiť, okrem iného akékoľvek neadekvátne zaobchádzanie s deťmi, bola zriadená ešte v roku 2015. Tiež je k dispozícii e-mailová adresa

tyranie@genpro.gov.sk

, ktorá je určená na

zjednodušené podávanie elektronických oznámení o domácom násilí. Generálna prokuratúra poskytuje potrebnú súčinnosť ministerstvám, ktoré sú poverené gestorstvom v uvedenej problematike a podieľa sa na legislatívnej činnosti v rámci trestnoprávnej ochrany práv dieťaťa a zohľadnenia jeho najlepšieho záujmu.

13.Uznesením č. 474 z 11. októbra 2017 k Informácii o napĺňaní strategických cieľov Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím a o činnosti Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch a návrhu aktualizácie Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím vláda

-v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať pri plnení úloh vyplývajúcich z Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím a s Národným koordinačným strediskom pre riešenie problematiky násilia na deťoch.

Úloha je dlhodobého charakteru s termínmi plnenia do roku 2022 a priebežne sa plní. Generálna prokuratúra poskytuje súčinnosť Národnému koordinačnému stredisku pri riešení problematiky násilia na deťoch.

14.Uznesením č. 540 z 22. novembra 2017 k návrhu správy o prerokovaní piatej a šiestej periodickej správy Slovenskej republiky k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) vo Výbore pre odstránenie diskriminácie žien a o Záverečných zisteniach Výboru pre odstránenie diskriminácie žien vláda

-v bode D.1. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať pri realizácii odporúčaní obsiahnutých v Záverečných zisteniach Výboru pre odstránenie diskriminácie žien.

Úloha je dlhodobého charakteru a priebežne sa plní. Problematika domáceho násilia, teda aj násilia na ženách, je od roku 2013 jednou z priorít činnosti prokuratúry. Zvýšená pozornosť sa rovnako venuje trestnej činnosti obchodovania s ľuďmi a so súvisiacou problematikou sexuálneho vykorisťovania žien, nútenej prostitúcie a nútených sobášov. Vo vzťahu k odporúčaniam obsiahnutých v Záverečných zisteniach Výboru na odstránenie diskriminácie žien generálna prokuratúra poskytuje súčinnosť ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny ako aj Koordinačno-metodickému

centru pre rodovo podmienené domáce násilie, a to aj pri formulovaní vhodných štatistických databáz o výskyte násilia na ženách.

15.Uznesením č. 572 z 13. decembra 2017 k Návrhu smernice vlády Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje spôsob vyrozumenia o vypovedaní vojny, o vyhlásení vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu, mimoriadnej situácie alebo stupňa teroristického ohrozenia na území Slovenskej republiky vláda

-v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi aktualizovať dokumentáciu vo vlastnej pôsobnosti za účelom zabezpečenia jednotného postupu pri vyrozumení o vypovedaní vojny, o vyhlásení vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu, mimoriadnej situácie alebo stupňa teroristického ohrozenia na území Slovenskej republiky

Termín: do 31. marca 2018

Úloha je splnená. Generálna prokuratúra aktualizovala príslušnú dokumentáciu vo svojej pôsobnosti a súčasne preškolila zamestnancov za účelom zabezpečenia jednotného postupu.

16.Uznesením č. 573 z 13. decembra 2017 k Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018 vláda

-v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať s príslušnými ministerstvami pri príprave návrhov právnych predpisov týkajúcich sa ich pôsobnosti.

Generálna prokuratúra vystupuje v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018 ako spolugestor v jednej úlohe:

-por. č. 7 (apríl 2018) - Návrh zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Európskej prokuratúre.

Úloha je dlhodobého charakteru s termínom plnenia apríl 2018 a priebežne sa plní. Generálna prokuratúra po dohode s ministerstvom spravodlivosti pripravila prvotný návrh zákona, ktorý zohľadňoval kreovanie úradu Európskej prokuratúry tým, že upravoval postup orgánov Slovenskej republiky pri výbere kandidátov na funkciu európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora. Ministerstvom spravodlivosti bol vypracovaný vlastný návrh zákona, ktorý bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania.

17.Uznesením č. 596 z 13. decembra 2017 k Návrhu na zvýšenie počtu osôb určených na plnenie úloh úradu špeciálnej prokuratúry a ich funkčné zaradenie vláda schválila predložený návrh.

Úloha sa priebežne plní. Vláda schválila návrh generálneho prokurátora o zvýšení počtu osôb určených na plnenie úloh úradu špeciálnej prokuratúry o 5 prokurátorov, 2 zamestnancov v štátnej službe a 2 zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme. Vzhľadom na to, že vláda v tejto veci

rozhodla až v decembri 2017, realizácia vo vzťahu k personálnemu doplneniu úradu špeciálnej prokuratúry sa uskutoční v priebehu roka 2018 prostredníctvom výberových konaní.

Vyhodnotenie plnenia opatrení uvedených v Správe generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry za rok 2016 a Plánu hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2017

V roku 2017 sa generálna prokuratúra zamerala aj na plnenie opatrení na zlepšenie činnosti prokuratúry, ktoré boli prijaté v Správe generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry za rok 2016 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike.

V personálnej oblasti boli vypísané výberové konania na funkciu právnych čakateľov, na základe ktorých bolo prijatých 37 právnych čakateľov. Ich vzdelávaniu sa venovali najmä školitelia, určení na jednotlivých okresoch a krajoch. Školitelia boli vyberaní z odborne najzdatnejších prokurátorov. Zároveň boli pre čakateľov organizované vzdelávacie aktivity v spolupráci s Justičnou akadémiou Slovenskej republiky (ďalej len „justičná akadémia“).

V riadiacej oblasti generálny prokurátor pravidelne vykonal pracovné porady s krajskými prokurátormi, ktoré boli zamerané na skvalitnenie riadiacej činnosti a tým aj činnosti celého rezortu prokuratúry. Taktiež riaditelia jednotlivých odborov vykonali pracovné porady s prokurátormi - špecialistami na príslušnú oblasť.

Trestný odbor sa zameral na odstránenie zásadných pochybení v postupoch prokurátorov v trestnom konaní. Na pravidelných poradách riaditeľky trestného odboru s námestníkmi krajských prokurátorov pre trestný úsek a okresnými prokurátormi boli zovšeobecňované problémy a nedostatky, ktoré sa vyskytli v práci prokurátorov. Boli vykonané previerky na podriadených prokuratúrach, a to tak prokurátormi generálnej prokuratúry, ako aj prokurátormi krajských prokuratúr. Pri zistení závažných nedostatkov bola, v niektorých prípadoch, vyvodená aj disciplinárna zodpovednosť. V trestnoprávnej oblasti naďalej fungovala telefónna linka pre týrané osoby, ktorá bola od 1. novembra 2015 presmerovaná na krajské prokuratúry.

V priebehu roku 2017 sa generálna prokuratúra podieľala na uplatňovaní Memoranda o spolupráci medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky a Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky z 15. mája 2015 pri ochrane verejných financií v boji proti závažnej ekonomickej kriminalite (ďalej len „memorandum“). Na pracovnom stretnutí konanom dňa 24. novembra 2017 bolo memorandum vyhodnotené zástupcami jednotlivých zmluvných strán.

Generálna prokuratúra sa podieľala v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti, ministerstvom vnútra a ministerstvom zdravotníctva na vypracovaní návrhu zákona, ktorým sa ustanovujú množstvá omamných látok a psychotropných látok, rastlín a húb obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné látky a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Uvedený návrh zákona bol predložený do legislatívneho procesu.

Generálna prokuratúra má pripravené komplexné podkladové materiály, potrebné pre legislatívne vytvorenie Prírodnej polície v podobe legislatívneho návrhu novely zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Disponuje 56 špecialistami na trestné činy proti životnému prostrediu, ktorí môžu participovať na edukácii príslušníkov Policajného zboru SR a odborne ich pripraviť na výkon tejto špecializovanej agendy. V roku 2017 intenzívne spolupracovala s Odborom odhaľovania nebezpečných materiálov a enviromentálnej polície Prezídia Policajného zboru s cieľom personálneho zabezpečenia vznikajúceho špecializovaného útvaru – Prírodnej polície.

V legislatívnej oblasti sa prokuratúra naďalej podieľala na novelizáciách zákonov, ktoré sa týkajú na činnosť prokuratúry.

V medzinárodnej oblasti začali práce na príprave implementácie nariadenia rady EÚ č. 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry. Prokurátori medzinárodného odboru tiež efektívne využívali Európsky vyšetrovací príkaz (ďalej len „EVP“).

Pri tvorbe európskej legislatívy, prokuratúra dôsledne presadzovala dôraz na praktické aspekty efektívnosti fungovania budúceho Úradu Európskej prokuratúry. Následne, v úzkej súčinnosti s ministerstvom spravodlivosti, aktívne participuje na príslušných a implementačných opatreniach a transpozičných nástrojoch. Uvedená oblasť ostáva pre prokuratúru trvalou výzvou. Zástupcovia prokuratúry tiež významne pôsobili v rámci tvorby nadstavby Európskeho registra trestov k problematike odsúdených príslušníkov tretích štátov a súvisiacich otázok budovania interoperability veľkých európskych informačných systémov s dopadom na oblasť trestného práva a oblasť bezpečnosti.

Experti prokuratúry sa výrazne podieľali na súvisiacich európskych procesoch v oblasti e-Evidence, v oblasti uchovávania údajov elektronických dôkazov, šifrovania a ich dopadov na trestné konanie. Premostenie pôsobenia Európskej justičnej siete (ďalej len „EJS“) pre boj proti počítačovej kriminalite na vnútroštátne procesy v podobe rozvinutia pôsobenia vnútroštátnej siete prokurátorov je významnou kvalitatívnou zmenou.

Prokuratúra aktívne participovala na procese Národného hodnotenia rizika v oblasti prania špinavých peňazí, financovania terorizmu a proliferácie.

V oblasti materiálno-technického zabezpečenia sa stále nepodarilo zabezpečiť vhodnú budovu pre potreby generálnej prokuratúry, a tak generálna prokuratúra sústavne sídli na dvoch adresách - vo vlastnej budove na Štúrovej ulici č. 2 a v prenajatej budove na Špitálskej ulici č. 22. Od roku 2014 začala postupná obmena vozového parku na prokuratúrach a došlo tiež k obmene výpočtovej techniky.

Podstatné úlohy rezortu prokuratúry na rok 2017 stanovil generálny prokurátor v Pláne hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2017 (ďalej len „plán hlavných úloh“). Medzinárodný odbor v spolupráci s trestným odborom a v súčinnosti s okresnými a krajskými prokuratúrami spracovali zhodnotenie vykonávania tzv. finančného vyšetrovania v trestných veciach, v ktorých Trestný zákon ustanovuje

ukladanie trestu prepadnutia majetku ako obligatórneho trestu. Hodnoteným obdobím boli roky 2015 a 2016. Medzinárodný odbor v súčinnosti s krajskými prokuratúrami plnil tiež úlohu č.12 - „Zhodnotenie plnenia informačnej povinnosti prokurátora vo vzťahu k Národnému členovi SR v Eurojuste, podávania správ Národnému členovi v Eurojuste za obdobie október 2015 až december 2016. Netrestný odbor plnil úlohu č. 9, ktorou bolo „Zhodnotenie stavu zákonnosti rozhodovania podľa zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov. Organizačno-kontrolné oddelenie v spolupráci s trestným odborom vykonalo komplexné previerky práce na okresných prokuratúrach Nitra, Poprad a Humenné a na Krajskej prokuratúre Prešov. Všetky úlohy boli v roku 2017 splnené.

Personálny stav

Limit počtu zamestnancov na rok 2017 bol podľa prílohy č. 1 k uzneseniu vlády č. 461 z 5. októbra 2016 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019 pre rezort prokuratúry stanovený v počte 1 981 osôb, z toho aparát ústredného orgánu v počte 301 osôb. Ministerstvo financií rozpočtovým opatrením č. 5/2017 zo 16. marca 2017 povolilo generálnej prokuratúre prekročiť záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu na rok 2017 a zvýšilo počet osôb v rezorte prokuratúry na ústrednom orgáne o 2 osoby na zabezpečenie vykonávania vnútorného auditu v intenciách zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Z celkového počtu 1 983 osôb bol plánovaný počet štátnozamestnaneckých miest 732 a plánovaný počet miest pri výkone práce vo verejnom záujme 188. Počet štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere k 31. decembru 2017 bol 717 a zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme v pracovnom pomere bol 186. Na materskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke bolo 50 štátnych zamestnankýň a 3 zamestnankyne pri výkone práce vo verejnom záujme.

Plánovaný počet prokurátorov v rezorte prokuratúry v roku 2017 bol 1 063. V služobnom pomere prokurátora k 31. decembru 2017 bolo 880 prokurátorov. Funkciu prokurátora nevykonávalo 44 prokurátoriek z dôvodu materskej dovolenky alebo ďalšej materskej dovolenky a ďalších 9 prokurátorov z nasledovných dôvodov: 2 prokurátori boli podľa § 9b zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch“) dočasne pridelení k orgánu EÚ, a to na výkon práv a povinností národného člena zastupujúceho Slovenskú republiku v Eurojuste a na výkon funkcie zástupcu národného člena Slovenskej republiky v Eurojuste, 2 prokurátori boli podľa § 9a zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry dočasne pridelení do justičnej akadémie, 3 prokurátorom bol dočasne pozastavený výkon funkcie prokurátora do právoplatného skončenia trestného konania a 2 prokurátorom generálny prokurátor prerušil výkon funkcie prokurátora na základe ich žiadosti z vážnych osobných alebo rodinných dôvodov.

V služobnom pomere právneho čakateľa prokuratúry bolo k 31. decembru 2017 celkom 74 právnych čakateľov, z toho 2 právne čakateľky boli na rodičovskej dovolenke.

V priebehu roka 2017 bolo do funkcie prokurátora po vykonaní odbornej justičnej skúšky vymenovaných 28 právnych čakateľov prokuratúry.

V roku 2017 sa uskutočnilo výberové konanie na funkciu právneho čakateľa prokuratúry vyhlásené na všetkých 37 neobsadených miest prokurátorov v rezorte prokuratúry na úrovni okresných prokuratúr. Vybraných 37 úspešných uchádzačov generálny prokurátor vymenoval do funkcie právneho čakateľa prokuratúry v roku 2018.

V priebehu roka 2017 bol podľa § 12 ods. 5 zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch z dôvodu vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok prerušený výkon funkcie prokurátora 5 prokurátorom. Služobný pomer prokurátora zanikol 17 prokurátorom, a to 10 prokurátorom vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodu vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, 5 prokurátorom z dôvodu vymenovania do funkcie sudcu, v 1 prípade pomer smrťou prokurátora a 1 prokurátora odvolal z funkcie generálny prokurátor z dôvodu dosiahnutia veku 65 rokov.

V súvislosti s neobsadenými miestami prokurátorov možno očakávať zlepšenie personálneho stavu na okresných prokuratúrach v priebehu roka 2018, nakoľko 70 právnych čakateľov prokuratúry vykoná odbornú justičnú skúšku a v prípade jej úspešného vykonania, budú vymenovaní do funkcie prokurátora okresnej prokuratúry.

Vyhodnotenie odbornej prípravy a vzdelávania

Podľa zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry vzdelávanie prokurátorov zabezpečuje justičná akadémia a generálna prokuratúra.

Prokurátori využívali vzdelávacie aktivity organizované justičnou akadémiou ako aj generálnou prokuratúrou aktívnejšie ako v predošlom kalendárnom roku.

Na 69 vzdelávacích podujatiach organizovaných justičnou akadémiou (v roku 2016 na 51 podujatiach) sa zúčastnilo 581 prokurátorov (v roku 2016 to bolo 516 prokurátorov), pričom tieto podujatia svojím zameraním a obsahom súviseli s výkonom pôsobnosti prokurátora. Z uvedeného počtu sa 241 prokurátorov zúčastnilo vzdelávania v trestnej oblasti, 244 prokurátorov sa zúčastnilo vzdelávania v netrestnej oblasti a 96 prokurátorov sa vzdelávalo v inej oblasti (išlo najmä o kurzy cudzích jazykov so zameraním na právnickú terminológiu a kultiváciu osobnosti).

Popri prokurátoroch využívali vzdelávania organizované justičnou akadémiu aj právni čakatelia prokuratúry. Vzdelávacích podujatí v počte 10, určených výlučne pre túto cieľovú skupinu, sa zúčastnilo 271 právnych čakateľov prokuratúry. Okrem toho sa 88 právnych čakateľov zúčastnilo vzdelávacích podujatí určených pre prokurátorov.

Vzdelávanie organizované generálnou prokuratúrou sa uskutočňovalo v súlade s Plánom odbornej prípravy a vzdelávania prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2017 (ďalej len „plán vzdelávania“), ktorý je tematicky rozdelený na vzdelávanie prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry, štátnych zamestnancov

a zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme. Plán vzdelávania sa každoročne tvorí v priamej súčinnosti s organizačnými zložkami generálnej prokuratúry, krajskými a okresnými prokuratúrami a zohľadňuje potreby a požiadavky kladené na vzdelávanie najmä v nadväznosti na legislatívne zmeny a aplikačné problémy.

Podľa plánu vzdelávania sa uskutočnilo celkom 65 podujatí, z toho v 35 prípadoch pod gesciou jednotlivých organizačných zložiek generálnej prokuratúry a v 30 prípadoch pod gesciou krajských prokuratúr.

Pokiaľ ide o tematické zameranie aktivít pre prokurátorov, tieto zahŕňali oblasť trestnú v počte 13 podujatí, ktorých sa zúčastnilo 451 prokurátorov a netrestnú oblasť v počte 2 pracovných porád, ktorých sa zúčastnilo 120 prokurátorov. Prínosom je organizovanie podujatí za účasti zástupcov Policajného zboru, ktorí za zúčastnili rôznych aktivít organizovaných prokuratúrou v počte 116.

Popri prokurátoroch boli cieľovou skupinou pri vzdelávacích podujatiach právni čakatelia prokuratúry, ktorí sa v počte 195 osôb zúčastnil 4 seminárov organizovaných osobným úradom.

Vzdelávanie štátnych zamestnancov a zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme zabezpečovali organizačné zložky generálnej prokuratúry. Ekonomický odbor organizoval 3 pracovné porady, ktorých sa zúčastnilo 80 štátnych zamestnancov. Odbor informatiky organizoval 5 podujatí, z ktorých 2 podujatia boli organizované v súčinnosti s organizačno-kontrolným oddelením a zúčastnilo sa ich celkovo 67 prokurátorov a 136 štátnych zamestnancov. V oblasti správy registratúry a agendy disciplinárneho konania organizačno-kontrolný odbor organizoval 3 podujatia, na ktorých sa zúčastnilo 52 prokurátorov a 60 štátnych zamestnancov. Referát ochrany utajovaných skutočností realizoval 1 pracovné stretnutie, ktorého sa zúčastnilo 17 štátnych zamestnancov. Osobný úrad zorganizoval 1 podujatie určené prokurátorom a štátnym zamestnancom vybavujúcim personálnu agendu na generálnej prokuratúre a krajských prokuratúrach, ktorého sa zúčastnilo 10 prokurátorov a 18 štátnych zamestnancov.

Účelom vzdelávacích aktivít, pokiaľ ide o prokurátorov, je prehlbovanie odbornej kvalifikácie s cieľom udržiavať, zdokonaľovať a dopĺňať požadované vedomosti a schopnosti potrebné na výkon funkcie prokurátora na príslušnom úseku jeho činnosti. S týmto zameraním boli tvorené programy jednotlivých podujatí s prihliadnutím na meniacu sa legislatívu a v tej súvislosti vznikajúce aplikačné problémy.

Odborný seminár určený pre právnych čakateľov prokuratúry bol zameraný na získanie a zdokonalenie odborných prokurátorských zručností.

U štátnych zamestnancov bolo odborné vzdelávanie zamerané na priebežné udržiavanie, zdokonaľovanie a dopĺňanie požadovaných vedomostí a schopností potrebných na výkon štátnej služby.

Ekonomické zabezpečenie činnosti prokuratúry za rok 2017

Na zabezpečenie činnosti prokuratúry v roku 2017 ministerstvo financií pridelilo rozpočtové prostriedky v sume 95 273 918,- eur. Rozpočtovými opatreniami ministerstva financií bol tento limit v priebehu roka upravený na 97 666 837,- eur.

Ministerstvo financií povolilo kapitole Generálna prokuratúra Slovenskej republiky prekročiť záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu na rok 2017 v hlavnej kategórii 700 - Kapitálové výdavky o finančnú čiastku 1 949 211,55 eur a následne povolilo prekročenie limitu výdavkov v ekonomickej kategórii 600 - Bežné výdavky v sume 1 949 211,55 eur. O uvedenú sumu sa zvýšil limit výdavkov v kategórii „Tovary a služby“. Finančné prostriedky boli použité na zabezpečenie vysporiadania nezúčtovaných zálohových platieb projektu Elektronické služby GP SR, zaistenie informačnej bezpečnosti a zabezpečenie udržateľnosti projektu Elektronické služby GP SR na úrovni HIGH a servisná podpora uvedeného projektu.

Ministerstvo financií v súlade s § 8 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povolilo kapitole Generálna prokuratúra Slovenskej republiky prekročenie limitu výdavkov hlavnej kategórii 700 - Kapitálové výdavky o 438 321,- eur. Finančné prostriedky boli použité na rekonštrukciu a modernizáciu kancelárskych priestorov a budov okresných prokuratúr, krajských prokuratúr a generálnej prokuratúry.

Ministerstvo financií kapitole Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v rámci hlavnej kategórie 700 - Kapitálové výdavky na programe 06R Presadzovanie zákonnosti v zmysle ustanovení § 17 a § 18 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zaviazalo rozpočtové prostriedky v celkovej sume 3 054 827,- eur. Súčasne povolilo v rovnakej výške prekročenie limitu výdavkov na podprograme 0EK06 Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Realizácia tohto rozpočtového opatrenia nemala vplyv na celkový limit výdavkov upraveného rozpočtu kapitoly.

Ministerstvo financií upravilo kapitole Generálna prokuratúra Slovenskej republiky záväzný ukazovateľ limitu počtu zamestnancov. Predmetnou úpravou sa zabezpečilo zvýšenie limitu počtu zamestnancov aparátu ústredného orgánu o 2 osoby v súvislosti so zabezpečením vykonávania vnútorného auditu v intenciách zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ministerstvo financií povolilo kapitole Generálna prokuratúra Slovenskej republiky prekročenie limitu výdavkov v hlavnej kategórii 600 - Bežné výdavky o 12 650,- eur a následne zaviazalo uvedené finančné prostriedky v prospech kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) na úhradu prvej polovice poplatku pre Svetovú banku v súvislosti s realizáciou projektu Národného hodnotenia rizika z legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu v podmienkach Slovenskej republiky.

Ministerstvo financií povolilo kapitole Generálna prokuratúra Slovenskej republiky prekročenie limitu výdavkov v hlavnej kategórii 600 - Bežné výdavky o 2 291 046,- eur, z toho limit miezd o 1 725 197,- eur a poistného o 565 849,- eur. Finančné prostriedky boli určené na valorizáciu platov prokurátorov, valorizáciu platov štátnych a verejných zamestnancov o 4% a na valorizáciu platov štátnych a verejných zamestnancov o 2% od 1. septembra 2017 do 31. decembra 2017 podľa Memoranda o úprave platových pomerov zamestnancov v štátnej službe a niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

Ministerstvo financií zaviazalo kapitole Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v rámci ekonomickej kategórie 630 - Tovary a služby rozpočtové prostriedky v sume 880 000,- eur na programe 06R Presadzovanie zákonnosti. Súčasne povolilo prekročenie limitu výdavkov v sume 880 000,- eur na podprograme 0EK06 Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu.

V nadväznosti na ustanovenie § 8 ods. 6 a § 18 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ministerstvo financií zaviazalo finančné prostriedky v hlavnej kategórii 700 - Kapitálové výdavky vo výške 2 285 660,- eur.

Generálna prokuratúra v rámci vlastných rozpočtových opatrení presunula ušetrené finančné prostriedky z kategórie „Tovary a služby“ vo výške 721 086,- eur a z kategórie „Bežné transfery“ vo výške 410 650,- eur do kategórie „Poistné a príspevok do poisťovní“ vo výške 1 131 736,- eur. Presun finančných prostriedkov bol nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia úhrad poistných odvodov.

Rozpočtovými opatreniami vykonanými generálnou prokuratúrou nedošlo k zmene záväzných ukazovateľov rozpočtu na rok 2017.

Plnenie ukazovateľov rozpočtu za rok 2017 bolo nasledovné (v eurách):

Ukazovateľ

Upravený rozpočet

Skutočnosť

% z uprav. rozpočtu

Príjmy

500 000

560 143

112,0

Nedaňové príjmy

500 000

112,0

Výdavky kapitoly spolu

97 666 837

97 201 749

99,5

v tom:

výdavky na protidrogovú politiku

399

výdavky na civilný krízový manažment

20 000

698

3,5

výdavky na informačné technológie

3 553 911

3 552 427

100,0

Bežné výdavky

95 147 639

94 684 158

99,5

v tom:

výdavky na protidrogovú politiku

399

výdavky na civilný krízový manažment

20 000

698

3,5

výdavky na informačné technológie

2 763 471

2 763 255

100,0

- mzdy, platy, služobné príjmy a OOV

58 596 445

58 553 180

99,9

- poistné a príspevok do poisťovní

19 419 937

19 419 900

100,0

- tovary a služby

13 333 470

13 311 782

99,8

z toho:

výdavky na protidrogovú politiku

399

výdavky na civilný krízový manažment

20 000

698

3,5

výdavky na informačné technológie

2 763 471

2 763 255

100,0

- bežné transfery

3 797 787

3 399 296

89,5

Kapitálové výdavky

2 519 198

2 517 591

100,0

v tom:

výdavky na informačné technológie

790 440

789 172

99,8

Plnenie príjmov ovplyvnili najmä tržby zo vzdelávacích a rehabilitačných centier prokuratúry, príjmy z prenájmu priestorov v budovách prokuratúry, príjmy z dobropisov, príjmy z poistných plnení a iné.

Čerpanie v kategórii 610 - Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania v porovnaní s rokom 2016 vzrástlo o 3 269 325,- eur, t. j. o 5,9%. Nárast bol spôsobený valorizáciou platov prokurátorov, vyšším výkonom práce nadčas a práce v sobotu, v nedeľu, vo sviatok a nárastom funkčných platov v dôsledku nárastu započítateľnej praxe u štátnych zamestnancov.

V kategórii 620 - Poistné a príspevok do poisťovní sa prostriedky použili na odvod poistného do zdravotných poisťovní, do Sociálnej poisťovne a do doplnkových dôchodkových poisťovní. V porovnaní s rokom 2016 čerpanie vzrástlo o 2 314 208,- eur, t. j. o 13,5%. Odvod poistného do poisťovní vzrástol v dôsledku zvýšenia objemu vyplatených miezd.

V kategórii 630 - Tovary a služby sa znížilo čerpanie výdavkov oproti roku 2016 o 2 028 496,- eur, t. j. o 13,2%. Pokles bol spôsobený prijatím a dodržiavaním prísnych úsporných opatrení v roku 2017. V roku 2017 sa oproti roku 2016 dosiahla úspora na niektorých položkách výdavkov. Napríklad náklady za materiál sa znížili oproti roku 2016 o 13,9%, náklady za cestovné náhrady sa znížili o 5,3% a náklady za služby sa znížili o 24,6%.

V kategórii 640 - Bežné transfery došlo k zníženiu čerpania oproti roku 2016 o 145 669,- eur, t. j. o 4,1%. Pokles bol spôsobený nižším objemom vyplatených nákladov na odchodné prokurátorov.

Kapitálové výdavky zo štátneho rozpočtu vo výške 2 517 591,- eur boli v roku 2017 použité na nasledovné účely:

- nákup multifunkčných zariadení, kopírovacích strojov, rámových detektorov kovov

kamerových systémov vo výške 394 579,- eur,

- nákup služobných motorových vozidiel vo výške 231 185,- eur,

- zabezpečenie prípravnej a projektovej dokumentácie vo výške 73 854,- eur,

- rekonštrukciu stavieb a ich technické zhodnotenie vo výške 1 212 435,- eur,

- rekonštrukciu a modernizáciu softvéru a hardvéru vo výške 605 538,- eur.

Zo stavebných investícií sa na celkovom čerpaní najviac podieľala rekonštrukcia vonkajších a vnútorných priestorov Okresnej prokuratúry Martin, rekonštrukcia strechy, vonkajších a vnútorných priestorov Okresnej prokuratúry Čadca, zateplenie budovy Vzdelávacieho a rehabilitačného centra Stará Lesná,

rekonštrukcia chaty ALPINA - Vzdelávacieho a rehabilitačného centra Stará Lesná, rekonštrukcia strechy, stavebné úpravy a výmena okien v budove Okresnej prokuratúry Levice, rekonštrukcia stúpačiek na vodu, odpad a ventiláciu v budove Krajskej prokuratúry Bratislava, rekonštrukcia a modernizácia sociálnych zariadení v priestoroch Okresnej prokuratúry Ružomberok.

Záväzné ukazovatele rozpočtu kapitoly Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky boli v roku 2017 dodržané. Rozpočtové prostriedky boli vynakladané hospodárne a účelne na zabezpečenie mzdových, materiálnych, prevádzkových a investičných potrieb prokuratúry.

ČASŤ II.

ČINNOSŤ PROKURATÚRY V TRESTNEJ OBLASTI A POZNATKY PROKURATÚRY O STAVE ZÁKONNOSTI V TEJTO OBLASTI

1. Základné informácie

Generálna prokuratúra predstavuje univerzálny orgán ochrany práva, ktorý koná vo verejnom záujme, pričom spoločne s podriadenými krajskými prokuratúrami a okresnými prokuratúrami, uskutočňovala aj v roku 2017 v trestnej oblasti právnou úpravou ustanovené oprávnenia a povinnosti, a to prijímaním a vybavovaním trestných oznámení fyzických a právnických osôb, dozorom nad dodržiavaním zákonnosti v predsúdnom konaní, činnosťou v súdnom konaní, činnosťou v prieskumnej agende, dozorom v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody a v celách policajného zaistenia, medzinárodnou justičnou spoluprácou a účasťou na prevencii a potláčaní kriminality, ako aj plnením ďalších úloh, ak tak ustanovuje osobitný zákon alebo medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.

Podstatné úlohy prokuratúry ako štátneho orgánu na rok 2017 určil generálny prokurátor v pláne hlavných úloh a v pláne vzdelávania. Všetky prokuratúry v obvode krajských prokuratúr Bratislava, Trnava, Nitra, Trenčín, Banská Bystrica, Žilina, Košice a Prešov okrem tohto plnili úlohy z plánov hlavných úloh týchto krajských prokuratúr a úlohy vyplývajúce z opatrení prijímaných generálnym prokurátorom na poradách s krajskými prokurátormi a z opatrení prijímaných vedúcimi prokurátormi organizačných zložiek generálnej prokuratúry.

V súlade so základnými prioritami generálneho prokurátora sa činnosť prokuratúry aj v roku 2017 dlhodobo zameriava predovšetkým na problematiku zlepšenia rýchlosti a kvality prípravného konania, najmä na zníženie počtu tzv. starých trestných vecí a na skvalitnenie výkonu dozoru prokurátora. Tento cieľ sa realizoval metódami vo forme previerok trestných vecí, v ktorých prípravné konanie trvalo dlhšie ako 2 roky od začatia trestného stíhania, previerok trestných vecí neskončených v prípravnom konaní v lehote do 1 roka od vznesenia obvinenia, vo forme previerok rýchlosti konania na vybraných okresných prokuratúrach, najmä rýchlosti konania vo väzobných trestných veciach. V roku 2017 prokurátori generálnej prokuratúry vykonali komplexné previerky na Krajskej prokuratúre Prešov a okresných prokuratúrach Poprad a Humenné.

Z hľadiska druhu kriminality sa prokuratúra v roku 2017 zamerala na odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov daňových, trestných činov hospodárskeho a majetkového charakteru, ako i na problematiku finančného vyšetrovania.

V súlade s týmito prioritami sa uskutočňovala aj edukačná činnosť na prokuratúre. Trestný odbor generálnej prokuratúry zorganizoval pracovnú poradu na tému „Aplikačné problémy na úseku majetkových trestných činov so zameraním na uplatnenie práv poškodených v trestnom konaní“. Na porade bola analyzovaná problematika zneužitia účasti na hospodárskej súťaži, porušovanie práv k predmetom duševného vlastníctva, možnosť uplatňovania nárokov poškodených pri daňových trestných veciach a ochrana práv poškodených v trestnom konaní podľa rozhodovacej praxe ústavného súdu.

Generálna prokuratúra v roku 2017 zorganizovala so zástupcami finančnej správy a policajného zboru pracovnú poradu k otázkam trestných činov daňových, so zameraním na tému „Spotrebné dane versus DPH“. Na porade bola analyzovaná legislatívna úprava tzv. nepriamych daní na území Slovenskej republiky s osobitným zameraním na úpravu nakladania s minerálnymi olejmi, v súvislosti s ktorými dochádza najčastejšie ku kráteniu spotrebných daní a cla.

Efektívne a transparentné odoberanie výnosov z trestnej činnosti bolo predmetom spoločnej pracovnej porady organizovanej generálnou prokuratúrou s názvom „Aplikačné problémy vo finančnom vyšetrovaní a kazuistika“. Okrem prokurátorov generálnej prokuratúry, úradu špeciálnej prokuratúry a krajských prokuratúr sa jej zúčastnili aj zástupcovia Kriminálneho úradu finančnej správy, ministerstva spravodlivosti, policajného zboru a krajských riaditeľstiev Policajného zboru. Na porade boli analyzované prípady finančného vyšetrovania, súvisiace aplikačné problémy a významné legislatívne zmeny trestnoprávnych predpisov a Obchodného zákonníka.

Osobitná pozornosť zo strany prokuratúry je venovaná boju proti legalizácii príjmov (výnosov) z trestnej činnosti. V tejto súvislosti vedú všetky krajské prokuratúry a úrad špeciálnej prokuratúry evidenčný prehľad konkrétnych trestných vecí tohto druhu trestnej činnosti, vrátane zaisťovania výnosov z trestnej činnosti a nárokov poškodených na náhradu škody. Generálnou prokuratúrou sú tak plnené záväzky z procesov Výboru expertov Rady Európy na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu – MONEYVAL a zo súvisiacich štandardov FATF, ako aj z procesov patriacich do pôsobnosti Konferencie zmluvných strán Varšavského dohovoru Rady Európy, OECD, OSN a vzájomného hodnotenia členských štátov EÚ.

V súvislosti so zákonom č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb“) generálna prokuratúra pravidelne vyhodnocuje jeho uplatňovanie podriadenými krajskými a okresnými prokuratúrami. Aktuálne nízky počet trestných stíhaní vedených proti konkrétnym právnickým osobám je determinovaný krátkou lehotou jeho uplatňovania v praxi od nadobudnutia účinnosti (zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb nadobudol účinnosť 1.1.2016), nakoľko prevažná väčšina trestných činov, ktorých sa právnické osoby

môžu dopustiť, vychádzala najavo (po podaní trestných oznámení, vykonaní daňových kontrol) s istým časovým odstupom.

Prokuratúra sa na základe memoranda zúčastňuje efektívnej spolupráce pri odhaľovaní a ochrane verejných finančných prostriedkov, a to analýzou aplikačných problémov odhaľovania trestnej činnosti najmä na základe medzitímnych výsledkov kontrolnej činnosti.

Za účelom zvýšenia efektivity v boji proti počítačovej kriminalite bola v podmienkach prokuratúry vytvorená neformálna sieť prokurátorov – „Vnútroštátna sieť prokurátorov na boj proti počítačovej kriminalite“. Táto sieť prokurátorov sa zameriava na vzájomnú výmenu informácií a praktických poznatkov týkajúcich sa počítačovej kriminality v rámci vnútroštátneho konania a medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach. Jej neformálny charakter zabezpečuje možnosť flexibilného reagovania na rýchly vývoj v technologickej aj právnej oblasti, ako aj na potreby prenosu informácií.

Osobitným úsekom činnosti prokuratúry je výkon dozoru prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená. V roku 2017 bola zorganizovaná pracovná porada prokurátorov vykonávajúcich dozor nad dodržiavaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody za účasti zástupcov Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže a riaditeľov ústavov na výkon väzby a ústavov na výkon trestu odňatia slobody. Predmetom porady boli aplikačné problémy vznikajúce pri uplatňovaní zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby a zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody.

Ďalšou prioritou v činnosti prokuratúry bolo aj v roku 2017 odhaľovanie a účinný postih páchateľov trestných činov tzv. domáceho násilia.

V súlade s touto prioritou trestný odbor generálnej prokuratúry zorganizoval pracovnú poradu k problematike tzv. domáceho násilia, trestnej činnosti mladistvých osôb, so zameraním na aplikačné problémy v súvislosti s uplatňovaním ustanovenia § 208 Trestného zákona. Na porade boli analyzované nedostatky zistené v postupe a rozhodovaní podriadených prokuratúr a nedostatky zistené pri vykonaných previerkach prokurátormi generálnej prokuratúry. V roku 2017 trestný odbor generálnej prokuratúry zorganizoval aj seminár pre prokurátorov - špecialistov na tému „Znalecké dokazovanie pri trestnom čine týrania blízkej a zverenej osoby“. Seminár bol zameraný na analýzu psychologických aspektov tzv. domáceho násilia a jednotlivých kazuistík z praxe.

V podmienkach prokuratúry je možné pozitívne hodnotiť vytvorenie špecializácie prokurátorov na trestnú činnosť mladistvých a osôb, ktoré pre nedostatok veku nie sú trestne zodpovedné, na trestné činy spáchané na deťoch a násilie v rodinách (pokynom generálneho prokurátora por. č. 1/2013) a zriadenie Linky pre týrané osoby. Špecializácia prokurátorov umožňuje dôsledné vyhodnocovanie trestných oznámení podaných pre podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona a ich zákonné vybavovanie bez zbytočných prieťahov. Títo prokurátori sa priamo zúčastňujú výsluchov maloletých osôb, pričom ich úzka spolupráca s konajúcimi

policajtmi pri objasňovaní tohto druhu trestnej činnosti je nevyhnutná. V oblasti postihu trestnej činnosti súvisiacej s tzv. domácim násilím dôležitú úlohu zohráva zabezpečenie a realizácia práv poškodených osôb v trestnom konaní. Z tohto dôvodu v konkrétnych trestných veciach prokuratúra spolupracuje s úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny pri ochrane práv maloletých za účelom poskytovania komplexných poznatkov zo šetrenia v rodinách. V legislatívnej oblasti sa prokuratúra aktívne zúčastnila prípravy zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o obetiach“).

V záujme predchádzania tohto druhu trestnej činnosti sa prokurátori aj v roku 2017 aktívne zapájali do aktivít iných rezortov formou účasti na vypracovaní a plnení Národných akčných plánov (Národný akčný plán pre deti na roky 2013 - 2017, Národný akčný plán na prevenciu a elimináciu násilia na ženách na roky 2014 - 2019, Konsolidovaná tretia, štvrtá a piata periodická správa Slovenskej republiky o implementácii Dohovoru OSN o právach dieťaťa). V súvislosti s ochranou detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním prostredníctvom informačno-komunikačných technológií zabezpečovala generálna prokuratúra plnenie úloh uložených tzv. Lanzarotským výborom (Výbor zmluvných strán k Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním). Za významnú aktivitu považujeme aj účasť prokurátorov – špecialistov na zasadnutiach Medzirezortného Expertného koordinačného orgánu pre boj so zločinnosťou (MEKO).

Prokurátori sa v roku 2017 podieľali na riešení viacerých aplikačných problémov, ktoré boli signalizované generálnej prokuratúre zo strany podriadených prokuratúr, policajtov alebo na základe jej vlastných poznatkov, a to vydávaním záväzných právnych stanovísk generálneho prokurátora. Išlo o právne problémy týkajúce sa trestného stíhania sudcov všeobecných súdov po zrušení právnej úpravy, ktorá podmieňovala ich trestné stíhanie súhlasom ústavného súdu, vylúčenia prokurátorov z rozhodovania o sťažnosti v trestnom konaní a zrušovania právoplatných uznesení policajtov o vznesení obvinenia v prípravnom konaní. V súvislosti s trestným činom výroby detskej pornografie podľa § 368 Trestného zákona bolo spracované usmernenie generálnej prokuratúry. Na základe zistených nedostatkov v postupe podriadených prokuratúr v konaní o dohode o vine a treste uzatvorených v prípravnom konaní bol spracovaný písomný pokyn generálneho prokurátora k dohode o vine a treste.

Prokuratúra aktívne uplatňovala pripomienky k návrhom na zjednocujúce stanoviská Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). V plnom súlade s nimi došlo zo strany trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu k vydaniu stanoviska k zjednoteniu výkladu a aplikácie ustanovení § 237 a § 238 Trestného zákona v súvislosti s povinnosťami správcu v konkurznom konaní, k vydaniu stanoviska k zjednoteniu výkladu a aplikácie § 46 ods. 3, § 256 ods. 3 Trestného poriadku vo vzťahu k uplatňovaniu nárokov na náhradu škody v tzv. adhéznom konaní pri trestných činoch daňových a trestných činoch proti životnému prostrediu.

Orgány činné v trestnom konaní sa aj v roku 2017 stretávajú s problémom oneskoreného vypracovávania posudkov Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru. K výraznejšej zmene tohto stavu nedochádza, čo sa nepochybne,

odráža na rýchlosti a celkovej dĺžke trestného konania. Je potrebné zdôrazniť, že postup vo vyšetrovaní je mnohokrát závislý od obsahu a záverov znaleckého skúmania.

Plnenie úloh na väčšine prokuratúr sťažoval aj v roku 2017 nevyhovujúci personálny stav spôsobený hlavne materskými a rodičovskými dovolenkami prokurátoriek, dlhodobou práceneschopnosťou prokurátorov a odchodom prokurátorov do starobného dôchodku. Vzhľadom na zvyšovanie náročnosti na služobnú činnosť prokurátorov, ktorí sa aj využívaním tzv. odklonov v trestnom konaní snažia odbremeniť súdy, napriek miernemu poklesu kriminality, ide o faktory, ktoré zvyšujú inak značnú zaťaženosť prokurátorov. Zlepšeniu tohto stavu by mohlo pomôcť aj praktické využívanie asistentov prokurátorov. Len vďaka mimoriadnemu nasadeniu a aktivite prokurátorov vo všetkých článkoch prokuratúry možno prezentovať výsledky uvedené v tejto správe.

2. Stav a vývoj kriminality

V roku 2017 bolo evidovaných na prokuratúre v trestných registroch (registre Pv, Kv, Gv) celkovo 69 773 nových trestných vecí a v registroch Pn, Kn, Pnm a Knm bolo celkovo evidovaných 66 913 spisov. V porovnaní s rokom 2016 je zaznamenaný pokles nápadu spisov v trestných registroch (registre Pv, Kv, Gv) o 3 616 trestných spisov a v registroch Pn, Kn, Pnm a Knm ide o nevýrazný pokles nápadu spisov (v roku 2016 bol evidovaný nápad spisov v uvedených registroch v počte 66 917). Na generálnej prokuratúre bolo z tohto počtu evidovaných 10 041 trestných vecí v trestných registroch (registre GPt, GPtm, Gv, Gn, Gnm, Pz trestné).

Ide opätovne o mierny pokles nápadu trestných vecí na všetkých prokuratúrach v rámci Slovenskej republiky oproti roku 2016 (v roku 2016 bol nápad 73 389 trestných vecí). Významný pokles nápadu trestných vecí v registroch Pv, Kv, a to o 2 010 trestných vecí, zaznamenala Krajská prokuratúra Bratislava (v roku 2017 na Krajskú prokuratúru Bratislava napadlo 12 591 trestných vecí, pričom v roku 2016 14 601 trestných vecí). Napriek klesajúcej tendencii trestných vecí v rámci jednotlivých krajských prokuratúr, v obvode Krajskej prokuratúry Bratislava je už niekoľko rokov nápad trestných vecí najvyšší v rámci Slovenskej republiky.

Celkovo bolo v roku 2017 vybavených prokurátormi 77 192 trestných vecí (v roku 2016 bolo vybavených 81 925 trestných vecí), čo je pokles o 4 733 trestných vecí. Generálnou prokuratúrou bolo v roku 2017 z tohto počtu v trestných registroch (registre GPt, GPtm, Gv, Gn, Gnm, Pz trestné) vybavených 9 136 trestných vecí (v roku 2016 bolo vybavených 10 208 trestných vecí). Z toho bolo 5 956 trestných podaní (register Gn, Gnm). V roku 2016 bolo vybavených 5 909 trestných podaní. Ukončené trestné stíhanie v roku 2017 bolo proti 37 707 obvineným, čo predstavuje pokles o 1 432 osôb v porovnaní s rokom 2016.

Z konštatovaných štatistických údajov vyplýva, že pokles počtu vybavených trestných vecí súvisí s poklesom nápadu trestných vecí do trestných registrov. Rozhodujúcim je fakt, že aj v roku 2017, v porovnaní s rokom 2016, bolo vybavených viac trestných vecí, ako ich do trestných registrov napadlo. Svedčí to o pozitívnom trende znižovania počtu rozpracovaných trestných vecí.

Z hľadiska spôsobu skončenia prípravného konania bol v roku 2017 zaznamenaný pokles počtu podaných návrhov na súd na schválenie dohody o vine a treste (o 795 trestných vecí v porovnaní s rokom 2016). Tento štatistický

ukazovateľ je výsledkom vyhodnotenia časovej hospodárnosti a nákladov na trestné konanie, keď porovnaním spôsobu dosiahnutia rovnakého výsledku (účelu trestného konania) je efektívnejšie podanie obžaloby bez uvedenia odôvodnenia obžalobného návrhu (tzv. skrátená obžaloba). Pri využívaní ďalších tzv. odklonov v trestnom konaní (podmienečné zastavenie trestného stíhania a zmier) nie sú v porovnaní s predchádzajúcim rokom zaznamenané výrazné zmeny.

V roku 2017 bolo zaznamenané zníženie počtu zrušených uznesení policajtov o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia príslušnými prokurátormi (v roku 2016 ich bolo 3 314, v roku 2017 ich bolo 2 295). Pokles zrušených rozhodnutí prokurátormi má súvislosť s poklesom nápadu trestných vecí a zároveň so zvýšením odbornosti v rozhodovacej právomoci policajtov.

Z prehľadu počtu a štruktúry stíhaných osôb za rok 2017 vyplýva, že poklesol počet stíhaných mužov o 1 467 a mierne stúpol počet trestne stíhaných žien (o 35 osôb), v porovnaní s rokom 2016. Od roku 2013 je tiež zreteľná klesajúca tendencia páchania trestnej činnosti mladistvými osobami. V posledných dvoch rokoch však zaznamenávame nárast trestne stíhaných osôb, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky. V roku 2017 došlo k zníženiu poštu osôb, ktoré spáchali trestný čin pod vplyvom alkoholu (v porovnaní s rokom 2016 o 160 osôb) a k miernemu zvýšeniu počtu osôb, ktoré spáchali trestný čin pod vplyvom inej návykovej látky. Celkovo v porovnaní s rokom 2016 poklesol počet stíhaných osôb, ktoré boli už v minulosti trestané (recidivisti). Len v obvodoch krajských prokuratúr Trenčín, Trnava, Košice a Žilina bol zaznamenaný mierny nárast trestných stíhaní recidivistov.

Z hľadiska štruktúry kriminality, rozhodujúci podiel na trestnej činnosti aj v roku 2017 predstavujú trestné činy proti majetku zaradené do IV. Hlavy osobitnej časti Trestného zákona účinného od 1. januára 2006, resp. IX. Hlavy osobitnej časti Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005.

Aj v roku 2017 bola činnosť prokuratúry zameraná predovšetkým na postih daňovej trestnej činnosti, elimináciu organizovanej kriminality, ochranu rodiny, detí a mládeže a na účinný postih páchateľov tzv. domáceho násilia. V roku 2017 bol zaznamenaný výrazný nárast trestných stíhaní osôb za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, a to o 72 trestných vecí v porovnaní s rokom 2016.

Rozsah a charakter trestnej činnosti na území Slovenskej republiky si vyžiadal v roku 2016 prijatie zákonnej úpravy, na základe ktorej sú trestnoprávne významným spôsobom postihované aj právnické osoby. Zatiaľ čo v roku 2016, kedy dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb, nebola trestne stíhaná žiadna právnická osoba, v roku 2017 je evidovaných 18 trestných stíhaní právnických osôb. Konkrétne štatistické údaje sú uvedené v Štatistickej ročenke o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2017, zverejnenej na webovom sídle generálnej prokuratúry.

3. Skladba kriminality

Kriminalita mladistvých

V roku 2017 bolo začaté trestné stíhanie proti 2 373 mladistvým páchateľom, z toho voči 899 osobám, ktoré dovŕšili štrnásty rok veku. V porovnaní s rokom 2016, kedy bolo začaté trestné stíhanie proti 2 262 mladistvým osobám, je počet trestne stíhaných mladistvých páchateľov mierne vyšší (o 111 osôb). Zároveň je zaznamenaný výrazne vyšší podiel páchateľov, ktorí dovŕšili štrnásty rok veku, a to o 45%. V roku 2016 bolo začaté trestné stíhanie proti 494 mladistvým páchateľom tejto vekovej kategórie.

Z celkového počtu 37 707 osôb, proti ktorým bolo v roku 2017 trestné stíhanie skončené, bolo 1 980 mladistvých. V porovnaní s rokom 2016, kedy bolo skončené trestné stíhanie proti 39 139 osobám a z toho proti 2 085 mladistvým, ide o klesajúci stav vo vzťahu k mladistvým páchateľom, čo však je odrazom celkového nižšieho počtu skončených trestných stíhaní proti známym osobám v roku 2017.

Aj v roku 2017 najviac skončených trestných stíhaní proti mladistvým páchateľom bolo v obvodoch krajských prokuratúr Košice a Prešov. V obvode Krajskej prokuratúry Košice bolo takto skončené trestné stíhanie proti 555 osobám, z toho proti 233 mladistvým, ktorí dovŕšili štrnásty rok veku. V obvode Krajskej prokuratúry Prešov to bolo proti 464 mladistvým, z toho proti 195 mladistvým, ktorí dovŕšili štrnásty rok veku. Najmenej skončených trestných stíhaní proti mladistvým bolo v obvode Krajskej prokuratúry Trnava (110 osôb). V roku 2017 sa na trestnej činnosti mladistvých podieľalo 10% dievčat, ktorý údaj je porovnateľný s rokom 2016.

V roku 2017 z celkového počtu 28 351 obžalovaných bolo 1 341 mladistvých, z toho 493 osôb, ktoré dovŕšili štrnásty rok veku. V porovnaní s rokom 2016, kedy z celkového počtu 28 628 obžalovaných bolo 1 318 mladistvých (ide o takmer rovnaký percentuálny stav). U mladistvých obžalovaných bol zaznamenaný mierny pokles počtu páchateľov, ktorí sa dopustili trestného činu pod vplyvom alkoholu. V rokoch 2016 aj 2017 bol približne rovnaký počet mladistvých recidivistov (276 v roku 2016 a 280 v roku 2017). Najviac mladistvých obžalovaných bolo evidovaných v obvode Krajskej prokuratúry Košice (372 osôb), z ktorých 152 obžalovaných dovŕšilo štrnásty rok veku. Najmenší počet 66 mladistvých obžalovaných bol evidovaný v obvode Krajskej prokuratúry Trenčín.

V rámci skončenia trestného stíhania proti mladistvým osobám prokurátori aj v roku 2017 využili tzv. odklony. Tento inštitút bol aplikovaný až v 34% zo všetkých ukončených trestných stíhaní proti osobám mladistvým. Tento stav je nižší v porovnaní s odklonmi, ktoré využili prokurátori v roku 2016. Využívanie tzv. odklonov v prípravnom konaní je pozitívnym signálom vo vzťahu k mladistvým páchateľom. Z hľadiska možného dosiahnutia nápravy a preventívneho účinku, páchateľ preberá už v tomto štádiu trestného konania zodpovednosť za svoje protiprávne konanie a súčasne sa môže vyhnúť zbytočnej stigmatizácii. V roku 2017 bolo uzavretých 258 dohôd o vine a treste s mladistvými obvinenými. Najvyšší počet dohôd o vine a treste bol zaznamenaný v obvode Krajskej prokuratúry Prešov (66 trestných vecí) a najmenší v obvode Krajskej prokuratúre Bratislava (5 trestných vecí). V porovnaní s rokom 2016, kedy bolo uzavretých 382 dohôd, je zaznamenaný

pokles o 32%. Podmienečne zastavené trestné stíhanie bolo v roku 2017 proti 162 mladistvým, v roku 2016 to bolo proti 146 mladistvým páchateľom. Tento inštitút najviac využili prokurátori v obvode Krajskej prokuratúry Košice (72 osôb) a najmenej v obvode Krajskej prokuratúry Nitra (8 osôb). V roku 2017 bolo ukončené trestné stíhanie postúpením veci v 26 trestných veciach mladistvých obvinených. U 45 osôb skončilo trestné stíhanie schválením zmieru a zastavením trestného stíhania. V porovnaní s rokom 2016 bol zaznamenaný len mierny pokles takto skončených vecí mladistvých páchateľov.

Z celkového počtu 1 980 trestných vecí mladistvých, v ktorých bolo v roku 2017 skončené trestné stíhanie, bolo zastavené trestné stíhanie proti 96 mladistvým, čo je menej v porovnaní s rokom 2016, kedy bolo zastavené trestné stíhanie proti 117 mladistvým páchateľom. Najväčší počet takto skončených trestných vecí eviduje Krajská prokuratúra Košice (30 trestných vecí) a najmenší Krajská prokuratúra Trenčín (1 trestnú vec).

V trestných veciach mladistvých páchateľov, v ktorých bolo trestné stíhanie prerušené, bol zaznamenaný nárast. Pokiaľ v roku 2016 bolo prerušené trestné stíhanie v 56 trestných veciach, v roku 2017 to bolo v 67 trestných veciach, pričom najväčší počet takto skončených vecí eviduje Krajská prokuratúra Košice (27 trestných vecí). Najmenej týchto trestných vecí eviduje Krajská prokuratúra Trenčín (2 trestné veci) a Krajská prokuratúra Trnava (žiadna trestná vec).

Osobitnú kategóriu mladistvých páchateľov tvorí veková kategória osôb, ktoré dovŕšili štrnásty rok veku a neprekročili pätnásty rok veku. V roku 2016 bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie 494 týmto mladistvým a skončené bolo proti 745 mladistvým. Z hľadiska spôsobu skončenia trestných stíhaní bola obžaloba podaná na 470 mladistvých, ktorí dovŕšili štrnásty rok veku a neprekročili pätnásty rok veku. V roku 2017 bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie proti 899 páchateľom tejto vekovej kategórie a skončené bolo trestné stíhanie proti 721 páchateľom, z toho podaním obžaloby na 493 obvinených.

Súdy v roku 2017 odsúdili celkom 972 mladistvých obžalovaných, čo je menej o 15% obžalovaných oproti roku 2016 (o 1 146 osôb). Tento pokles je zaznamenaný aj v počte rozhodnutí súdov o podmienečnom zastavení trestného stíhania. Kým v roku 2016 takto súd rozhodol v 33 trestných veciach, v roku 2017 v 15 trestných veciach. Inštitút schválenia zmieru súdom bol v roku 2017 využitý v 6 trestných veciach, v obvode Krajskej prokuratúry Žilina (1 trestná vec), Banská Bystrica (2 trestné veci), Košice (3 trestné veci). Stav je porovnateľný s rokom 2016.

Významná je úspešnosť schválených dohôd o vine a treste medzi prokurátorom a obvineným. V roku 2017 bolo podaných 258 návrhov dohôd. Súdy v sledovanom období schválili 292 dohôd, pričom sa jednalo aj o návrhy, ktoré boli podané na súd v roku 2016, avšak neboli v danom roku rozhodnuté. Najviac dohôd o vine a treste bolo uzavretých v obvode Krajskej prokuratúry Prešov (66) a Krajskej prokuratúry Žilina (53).

Skladba trestnej činnosti mladistvých osôb sa ani v roku 2017 nezmenila. Mladiství páchatelia sa naďalej dopúšťajú prevažne trestného činu krádeže (§ 212 Trestného zákona). V štatistickom prehľade odsúdených mladistvých páchateľov

bolo evidovaných 675 trestných vecí, v ktorých bolo vedené trestné stíhanie za trestný čin krádeže. S týmto trestným činom súvisí aj trestný čin porušovania domovej slobody (§ 194 Trestného zákona), za ktorý boli odsúdení mladiství v 190 trestných veciach. V poradí ďalším najviac sa vyskytujúcim trestným činom u mladistvých odsúdených bol trestný čin výtržníctva (§ 364 Trestného zákona) v 122 trestných veciach a trestný čin sexuálneho zneužívania (§ 201 Trestného zákona) v 120 trestných veciach. Mladiství páchatelia boli uznaní vinnými aj za trestný čin lúpeže (§ 188 Trestného zákona) v 103 trestných veciach, za trestný čin ublíženia na zdraví (§ 156 Trestného zákona) v 73 trestných veciach a za trestný čin poškodzovania cudzej veci (§ 245 Trestného zákona) v 83 trestných veciach. Z ďalších trestných činov boli zaznamenané odsúdenia mladistvých páchateľov aj za trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 a § 172 Trestného zákona, avšak v oveľa menšom rozsahu, ako je uvedené v predchádzajúcich trestných činoch.

Z praxe jednotlivých prokuratúr vyplýva, že príčiny páchania trestnej činnosti mladistvými osobami možno vidieť v negatívnom správaní sa rodín, ktoré sú motivované túžbou po konzumnom spôsobe života. Ďalšou príčinou sú narušené vzťahy medzi rodičmi a deťmi, ktoré vyplývajú najmä z nezáujmu rodičov o zodpovednú a sústavnú výchovu detí. Negatívne rodinné prostredie vytvára priestor pre sebarealizáciu detí podľa požiadaviek ich najbližšieho okolia, ku ktorým patria aj nesprávne príklady ich rovesníkov. S tým súvisí aj túžba po ľahkom získaní hodnotných vecí a finančných prostriedkov, či iných výhod, ktorá túžba vedie mladistvých k páchaniu najmä majetkovej trestnej činnosti.

S mladistvými páchateľmi sa v niektorých prípadoch trestnej činnosti dopúšťajú aj osoby maloleté, ktoré nie sú trestne zodpovedné. Voči týmto osobám prokurátori v odôvodnených prípadoch využívajú prostriedky ochrannej výchovy podľa § 105 Trestného zákona.

Trestné činy súvisiace s tzv. domácim násilím

Odhaľovanie a účinný postih páchateľov trestných činov tzv. domáceho násilia je už od roku 2013 jednou z najvýznamnejších priorít činnosti prokuratúry. Význam problematiky odhaľovania a postihu trestných činov tzv. domáceho násilia je v rámci prokuratúry zvýraznený vytvorením špecializácie prokurátorov na trestnú činnosť mladistvých a osôb, ktoré pre nedostatok veku nie sú trestne zodpovedné, trestné činy spáchané na deťoch a násilie v rodinách. Prokurátori - špecialisti pôsobia od roku 2013 na všetkých stupňoch prokuratúry. Na každej okresnej a krajskej prokuratúre pôsobí aspoň jeden prokurátor - špecialista na túto trestnú činnosť, pričom v dôsledku zvyšovania významu a nárastu trestných konaní vedených pre trestné činy tzv. domáceho násilia sa počet prokurátorov – špecialistov prispôsobuje tak, že na niektorých okresných prokuratúrach v roku 2017 pôsobili aj traja a na krajských prokuratúrach dvaja prokurátori – špecialisti; na generálnej prokuratúre sú to traja prokurátori – špecialisti. Špecializácia umožňuje prokurátorom – špecialistom pravidelne a kontinuálne sa vzdelávať a z odborného hľadiska sa dôslednejšie venovať tomuto špecifickému, na dokazovanie náročnému druhu trestnej činnosti.

Trestný zákon neustanovuje trestný čin tzv. domáceho násilia ako samostatnú skutkovú podstatu. V rámci Slovenskej republiky bola až do nadobudnutia účinnosti zákona o obetiach prijatá a na účely vyhodnocovania štatistických ukazovateľov používaná definícia „domáceho násilia“ vyplývajúca z Národného akčného plánu pre elimináciu a prevenciu násilia na ženách na roky 2014-2019, ktorá vychádza z definície Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu. Zákon o obetiach prvýkrát prináša legálnu definíciu trestného činu tzv. domáceho násilia tak, že ide o trestný čin spáchaný násilím alebo hrozbou násilia na príbuznom v priamom rade, osvojiteľovi, osvojencovi, súrodencovi, manželovi, bývalom manželovi, druhovi, bývalom druhovi, rodičovi spoločného dieťaťa alebo inej osobe, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti. Prokurátori však aj do prijatia tejto legálnej definície vykladali tento pojem čo najširšie tak, aby sa na účely vyhodnocovania ich činnosti za trestné činy tzv. domáceho násilia považovali všetky trestné činy, v ktorých bol prítomný prvok násilia medzi blízkymi osobami.

Domáce násilie je významným sociálnym fenoménom, ktorý je celosvetovo rozšírený, bez ohľadu na geografické, ekonomické, sociálne, kultúrne, náboženské, etnické, či iné hranice. Trestné činy patriace do kategórie tzv. domáceho násilia sa v porovnaní s inými druhmi trestnej činnosti násilného charakteru vyznačujú viacerými špecifikami, ktoré podstatnou mierou determinujú postup orgánov činných v trestnom konaní pri dokazovaní. Tieto trestné činy charakterizuje špecifické miesto spáchania (tieto trestné činy sú páchané prevažne v súkromí za „zatvorenými dverami“), špecifický okruh osôb (medzi páchateľom a obeťou ide o blízky vzťah), vo väčšine prípadov absencia priamych svedkov, špecifický spôsob ich páchania (rôznorodé formy násilia - fyzické, verbálne, psychické, sexuálne, sociálne, ekonomické, ktoré sú často ich vzájomnou kombináciou), pričom charakteristické pre toto násilie je jeho opakovanie (striedanie fázy násilia s fázou odprosovania a uzmierovania), stupňovanie intenzity a spravidla aj dlhšia doba. Okolnosti, ktoré charakterizujú tento druh trestnej činnosti, sú dlhodobo totožné. Ide najmä o predchádzajúce spory v partnerskom vzťahu, ktoré sa vystupňujú až do dlhodobého, resp. intenzívneho násilného konania jedného z partnerov, vplyv alkoholu, žiarlivosť, horšia sociálna situácia v rodine spôsobená najmä nezamestnanosťou a podobne. Nezriedka sa u páchateľov znaleckým psychologickým alebo psychiatrickým skúmaním zistí porucha správania alebo duševná porucha. Domáce násilie sa pritom vyznačuje vysokou latenciou, ktorá je ovplyvnená ekonomickou, sociálnou a psychickou závislosťou poškodených osôb na domácom agresorovi, pocitmi hanby, nátlakom okolia, ale tiež nedôverou v potrestanie agresora. Z tohto dôvodu pretrvávajú problémy spojené s odhaľovaním a dokazovaním tohto druhu trestnej činnosti, pretože obete domáceho násilia aj napriek podanému trestnému oznámeniu (ktoré nepochádza vždy od poškodenej osoby), často svoje výpovede menia, bagatelizujú konanie páchateľa, odmietajú v ďalšom priebehu trestného stíhania vypovedať, čo sťažuje dôkaznú situáciu najmä v konaní pred súdom. Zmeny v obsahu výpovedí, resp. v postoji obetí k trestnému konaniu sú spôsobené najmä psychickou, ale tiež ekonomickou väzbou obete na osobu páchateľa. Nezriedka sa vyskytujú aj zmeny výpovedí v prospech obvineného v dôsledku vplyvu okolia, najmä rodinných príslušníkov.

Všeobecne sa trestné činy tzv. domáceho násilia najvýraznejšie vnímajú ako trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona,

ktorý je aj jeho najzávažnejším prejavom. V praxi orgánov činných v trestnom konaní a súdov sú však prejavy tzv. domáceho násilia právne kvalifikované aj ako trestné činy nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 Trestného zákona, vydierania podľa § 189 Trestného zákona a menej často ako trestné činy znásilnenia podľa § 199 Trestného zákona, sexuálneho násilia podľa § 200 Trestného zákona, sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona, pozbavenia osobnej slobody podľa § 182 Trestného zákona alebo obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 Trestného zákona, ak sú spáchané na blízkej osobe ako chránenej osobe podľa § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Ako už bolo uvedené, problematike trestného postihu tzv. domáceho násilia a osobitne trestným stíhaniam vedeným za trestné činy týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, venuje prokuratúra dlhodobo zvýšenú pozornosť. Ako pozitívny výsledok tohto úsilia možno hodnotiť zlomový stav, ku ktorému došlo už v roku 2015, kedy sa podarilo napriek dlhodobo vysokej latencii tzv. domáceho násilia nielen zastaviť dovtedy neustále klesajúci počet odhalených trestných činov, ale naopak, výrazne zvýšiť ich odhalenie. Štatistické ukazovatele z roku 2017 nasvedčujú tomuto trendu a výsledky, ktoré sa v boji s trestnými činmi tzv. domáceho násilia podarilo doposiaľ dosiahnuť, je možné považovať za pozitívny signál pre spoločnosť všeobecne, ale aj pre obete domáceho násilia.

V porovnaní s rokom 2016, kedy bolo vedených 245 trestných stíhaní proti konkrétnym osobám, došlo v roku 2017 k ďalšiemu výraznému nárastu tohto ukazovateľa. Za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona voči konkrétnej osobe bolo vedených 317 obvinených osôb, čo v porovnaní s rokom 2016 znamená nárast až o takmer 30%. Počet obvinených osôb za tento trestný čin kontinuálne narastá, pričom v porovnaní s rokom 2014, v ktorom bolo evidovaných 175 obvinených osôb, ide o nárast až o 81% (317 obvinených osôb). Najviac páchateľov tohto trestného činu bolo v roku 2017 evidovaných v banskobystrickom, nitrianskom a bratislavskom kraji, v prípade ostatných krajov ide približne o rovnaký počet páchateľov ako v predchádzajúcom období. Žiadny z krajov neeviduje extrémne nízky počet stíhaných osôb. Takmer všetky kraje zaznamenali nárast počtu trestných stíhaní obvinených za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona. Najzaujímavejšie v tejto súvislosti sú údaje za banskobystrický kraj, ktorý zaznamenal až 103% nárast počtu obvinených v porovnaní s rokom 2016, v nitrianskom kraji bol nárast o 92% a v trenčianskom kraji o 56% stíhaných osôb. Aj napriek všeobecnému nárastu počtu trestných stíhaní za trestné činy týrania blízkej osoby a zverenej osoby možno predpokladať, že evidovaná trestná činnosť súvisiaca s tzv. domácim násilím zostáva výrazne menšia ako jej latentná časť.

Z celkového počtu 317 trestne stíhaných obvinených bola proti 231 osobám podaná obžaloba, odsúdených bolo 192 obžalovaných. Súdy v 75 trestných veciach uložili páchateľom nepodmienečný trest odňatia slobody. Popri trestoch odňatia slobody boli ukladané aj iné tresty - napr. tresty prepadnutia veci a zákazu činnosti. Súdy oslobodili 19 obžalovaných.

S účinnosťou od 1. januára 2016 došlo k legislatívnej zmene ustanovenia § 208 Trestného zákona, a to jeho doplnením novým odsekom 2. Jeho účelom malo

byť zavedenie trestnoprávneho postihu páchateľov v prípade protiprávnych konaní, ktoré boli opakovane vyhodnocované ako priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“). Uvedené ustanovenie sa v roku 2016 ukázalo v praxi orgánov činných v trestnom konaní ako neaplikovateľné. S účinnosťou od 1. januára 2017 došlo k ďalšej legislatívnej zmene, avšak vzhľadom na pretrvávajúcu nejednoznačnosť a neúplnosť definície zákonných znakov tejto samostatnej skutkovej podstaty trestného činu sa toto zákonné ustanovenie ukázalo ako neaplikovateľné aj v roku 2017.

Pokiaľ ide o ďalšie druhy trestnej činnosti patriacej do kategórie tzv. domáceho násilia, zber štatistických údajov je možné považovať za neúplný najmä z dôvodu, že tieto iné trestné činy môžu byť páchané aj na iných ako blízkych osobách. V tejto súvislosti na účely vytvorenia prehľadu foriem trestnej činnosti tzv. domáceho násilia a jej číselného vyjadrenia boli porovnané aj štatistiky za trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona a trestný čin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona. Štatistické údaje sú na tento účel značne nepresné. Páchanie týchto trestných činov je možné bez ohľadu na prostredie. Nejde preto len o trestné činy prezentujúce sa výlučne ako tzv. domáce násilie. Všeobecne je možné skonštatovať mierny nárast v počte trestných stíhaní vedených proti konkrétnym osobám za obidva tieto trestné činy, najvýraznejšie v trenčianskom a banskobystrickom kraji. V prípade ostatných trestných činov, ktoré je možné vnímať ako súčasť tzv. domáceho násilia v prípade, že boli spáchané na blízkej osobe, je vyhodnotenie štatistických údajov rovnako zložité, nakoľko počty trestných konaní vedených za tieto trestné činy voči konkrétnym osobám sú evidované ako celok, bez ohľadu na charakter obete. Vo všeobecnosti je však možné uviesť, že počet trestných činov, ktorých následkom je ujma na zdraví, ako aj trestných činov sexuálneho charakteru, ktoré sú často súčasťou tzv. domáceho násilia, zostáva v porovnaní s rokom 2016 na približne rovnakej úrovni.

Analýzou jednotlivých trestných vecí týkajúcich sa tzv. domáceho násilia je možné dospieť k záveru, že v roku 2017 bol najčastejším páchateľom týchto trestných činov muž v produktívnom veku s priemernou, resp. nižšou vzdelanostnou úrovňou. Prevažne išlo o manžela, druha, bývalého manžela alebo bývalého druha, v mnohých prípadoch alkoholika, príp. drogovo závislú osobu. Ženy boli páchateľkami v 15 trestných veciach, traja páchatelia boli mladiství (obeťami ich konania boli súrodenci). Aj napriek osvete a zmenám v nahliadaní spoločnosti na tzv. domáce násilie a postavenie žien v partnerskom vzťahu sú páchateľmi trestných činov tzv. domáceho násilia najčastejšie mladší muži vo veku 22 – 40 rokov (spolu až 132 obžalovaných v tejto vekovej kategórii). Až takmer v jednej tretine páchateľov išlo o osoby, ktoré už boli odsúdené za spáchanie trestného činu. Až tretina trestných činov týrania blízkej osoby a zverenej osoby bola spáchaná pod vplyvom alkoholu, príp. inej návykovej látky (v tejto súvislosti súdy popri trestoch často ako ochranné opatrenia ukladali aj ochranné liečenia).

Obeťami trestných činov tzv. domáceho násilia sú najmä partnerky, resp. bývalé partnerky páchateľov (manželky, družky), ale tiež deti, a v menšej miere rodičia či súrodenci páchateľov. Trestné činy tzv. domáceho násilia sa vzhľadom na ich vysokú nebezpečnosť, opakujúci sa charakter a na prostredie, v ktorom k nim dochádza (páchateľ a poškodený spravidla žijú v spoločnej domácnosti), riešia vo

zvýšenej miere väzobným stíhaním obvinených. Sociologicko-preventívnym problémom naďalej zostáva, že po prepustení obvineného z väzby, resp. odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, sa páchatelia vracajú späť do rodiny, nakoľko riešenie bytovej otázky iným spôsobom je (nielen v sociálne slabších rodinách) neriešiteľným problémom.

Mylnou a dnes už prekonanou je predstava o tzv. typickej týranej žene, ktorá už na prvý pohľad vykazuje známky násilia, najmä v podobe viditeľných zranení. Na druhej strane je zo strany obete tzv. domáceho násilia často veľmi ťažké pripustiť, že je na nej páchané tzv. domáce násilie, a to najmä z dôvodu, že násilie na nej pácha najbližší človek. Obzvlášť zložité je to pre obete psychologického, citového alebo sexuálneho násilia, ktoré keď si to aj vnútorne priznajú, obávajú sa oznámenia tohto konania práve z dôvodu, že následky nemajú ako preukázať. Aj z tohto dôvodu je od januára 2017 policajtmi najmä prvého kontaktu používaný tzv. dotazník na odhad rizika ohrozenia, ktorý je súborom otázok kladených ohrozenej osobe zažívajúcej násilie, pri preverovaní oznámení, z ktorých vyplýva, že môže ísť o podozrenie z tzv. domáceho násilia a na základe, ktorého má policajt vyhodnocovať mieru jednotlivých stupňov ohrozenia osoby oznamujúcej toto podozrenie. Efektivita tohto nástroja bude predmetom vyhodnocovania v rámci spolupráce prokuratúry s Policajným zborom.

Nárast počtu objasneného trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona súvisí aj so zriadením Linky pre týrané osoby na generálnej prokuratúre, ktorá umožňuje zvýšenie operatívnosti v prijímaní súvisiacich zákonných opatrení a zároveň poskytnutie možnosti nielen poškodeným osobám, ale aj príbuzným, známym, či najbližšiemu okoliu oznámiť, že v ich bezprostrednej blízkosti sa odohráva tzv. domáce násilie. Prijímanie informácií prebieha v dvojakej forme. Bola zriadená bezplatná Linka pre týrané osoby s telefónnym číslom 0800 300 700 (funguje na krajských prokuratúrach) a zároveň na tieto účely vznikla aj e-mailová adresa „

tyranie@genpro.gov.sk

“ (oznámenia

prijímajú prokurátori trestného odboru generálnej prokuratúry). V roku 2017 bolo na telefonickej linke prijatých 531 oznámení, najviac na Krajských prokuratúrach Nitra a Bratislava, a na e-mailovej linke 271 elektronických správ. Po vyhodnotení ich obsahu je možné skonštatovať, že približne 11% z celkového počtu bolo možné považovať za oznámenie o možnom podozrení z domáceho násilia.

Na základe vyhodnotenia zistených skutočností je možné konštatovať, že počet trestných vecí vzťahujúcich sa na trestné činy s prvkom tzv. domáceho násilia kontinuálne narastá. Uvedený stav môže súvisieť s viacerými faktormi, akými sú napr. medializácia trestných vecí, množstvo a rozmanitosť zdrojov informácií o príčinách a formách tzv. domáceho násilia, celkový dôraz spoločnosti na boj a odstraňovanie rôznych foriem násilia páchaného na blízkych osobách, najmä ženách, deťoch a senioroch, ale najmä prísnejšie posudzovanie prejavov násilia orgánmi činnými v trestnom konaní. Dokazovanie trestných činov tzv. domáceho násilia je zložité, vyžadujúce si zvýšené nároky na odbornosť a prístup prokurátorov a policajtov. Generálna prokuratúra v tejto súvislosti pravidelne organizuje vzdelávacie aktivity za účelom zvyšovania odbornosti prokurátorov - špecialistov, pričom v roku 2017 sa uskutočnilo viacero aktivít aj v spolupráci s Prezídiom Policajného zboru. V tomto trende sa bude pokračovať.

Generálna prokuratúra v roku 2017 spolupracovala na konkrétnych úlohách aj s Koordinačno–metodickým centrom pre rodovo podmienené a domáce násilie, a to najmä v súvislosti so zadefinovaním okruhu trestných činov, ktoré je možné považovať za trestné činy tzv. domáceho násilia v záujme čo najobjektívnejšieho vykazovania s ohľadom na prax polície, prokuratúry a súdov. Uvedené vychádzalo z požiadaviek EÚ na harmonizáciu zberu administratívnych dát podľa odporúčaní Európskeho inštitútu rodovej rovnosti (EIGE). Spolupráca s uvedeným subjektom bude aj naďalej pokračovať.

Trestné činy páchané na deťoch

Deti sú všeobecne považované za najzraniteľnejšie obete trestných činov, a to

najmä z dôvodu, že vzhľadom na svoju prirodzenú neskúsenosť a sociálnu a morálnu

nevyspelosť determinovanú ich vekom, sú dôverčivé, ľahšie manipulovateľné,

ovplyvniteľné, ale tiež fyzicky slabšie než páchateľ.

Ochrana detí pred dôsledkami trestnej činnosti na nich páchanej si vyžaduje pozornosť a súčinnosť všetkých subjektov, ktoré s dieťaťom prichádzajú do kontaktu. Ide nielen o rodičov a iných rodinných príslušníkov, ale aj o učiteľov, resp. iných zamestnancov škôl, lekárov, zdravotníckych pracovníkov, pracovníkov orgánov sociálnoprávnej ochrany detí, ale tiež susedov, ktorí všetci by mali akékoľvek podozrenie z trestnej činnosti páchanej na deťoch oznamovať prokurátorovi alebo polícii. Osobitne ochrana detí pred násilím a okamžité konanie zo strany kompetentných orgánov v prípade podozrenia z násilia páchaného na dieťati sú nesmierne dôležité, a to aj z hľadiska budúceho vývoja dieťaťa. Osoby, ktoré boli obeťami násilia v detstve (priameho alebo nepriameho, ako svedkovia násilia páchaného napr. na ich matke zo strany otca), najmä zo strany blízkych osôb, sú v dospelosti samé agresormi (najmä muži) alebo naopak obeťami agresora (najmä ženy).

Okruh trestných činov, ktorých obeťami sú deti, je veľmi široký, čomu zodpovedajú aj štatistické údaje a poznatky prokuratúry. Deti sú častými obeťami trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, i obeťami rôznych iných druhov násilnej či majetkovej trestnej činnosti, a predovšetkým trestných činov sexuálneho charakteru. V tretej hlave osobitnej časti Trestného zákona sú ustanovené trestné činy proti rodine a mládeži, ktoré je možné považovať za najtypickejší okruh trestných činov, ktorých obeťami sú najčastejšie deti.

Štatisticky najčastejším trestným činom páchaným na dieťati je trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. V roku 2017 bolo za tento trestný čin vedených 3 788 trestných konaní proti konkrétnemu obvinenému. Najčastejším páchateľom tohto trestného činu bol muž - otec dieťaťa, voči ktorému mal tento zákonnú vyživovaciu povinnosť. Druhým štatisticky najčastejším trestným činom bol v roku 2017 trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Trestného zákona, za ktorý bolo vedených 2 433 trestných konaní proti konkrétnej osobe. V prípade tohto trestného činu bola naopak najčastejšou páchateľkou žena - matka (v 61% trestných vecí), najčastejšie bolo konanie majúce za následok zanedbanie, resp. neplnenie povinnej školskej dochádzky. Z ostatných trestných činov proti rodine a mládeži, popri trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej

osoby podľa § 208 Trestného zákona, ktorý je štatisticky analyzovaný v časti trestných činov tzv. domáceho násilia, sa v roku 2017 v menšej miere vyskytovali aj trestné činy odloženia dieťaťa podľa § 205 Trestného zákona (5 trestných vecí), opustenia dieťaťa podľa § 206 Trestného zákona (1 trestná vec), únosu podľa § 209 Trestného zákona (1 trestná vec) a § 210 Trestného zákona (4 trestné veci).

V roku 2017 boli štatisticky významné aj trestné konania vedené za trestné činy sexuálneho charakteru. Až 299 trestných konaní proti konkrétnej osobe bolo vedených za trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona, ktorý je aj najtypickejším trestným činom tohto charakteru, ktorého obeťou sú deti mladšie ako 15 rokov. Až takmer polovica trestných konaní bola vedená proti mladistvému. V 6 trestných veciach bolo vedené trestné konanie za prečin sexuálneho zneužívania podľa § 201a Trestného zákona a v 11 veciach za trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 202 Trestného zákona.

Deti boli obeťami aj trestných činov znásilnenia podľa § 199 Trestného zákona a sexuálneho násilia podľa § 200 Trestného zákona. Štatistiky v prípade týchto trestných činov sú nepresné, nakoľko tieto trestné činy sú páchané aj na dospelých obetiach.

Nemenej významnými trestnými činmi, v prípade ktorých sa dá hovoriť o detských obetiach, a to tak z hľadiska štatistiky ako aj hľadiska následku, sú trestné činy súvisiace s detskou pornografiou. Za trestný čin výroby detskej pornografie podľa § 368 Trestného zákona bolo v roku 2017 vedených 22 trestných konaní proti konkrétnej osobe, za trestný čin rozširovania detskej pornografie podľa § 369 Trestného zákona 39 trestných konaní a za trestný čin prechovávania detskej pornografie a účasti na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 Trestného zákona 28 trestných konaní. Počet trestných konaní vedených iba vo veci je však niekoľkonásobne vyšší, odhalenie konkrétneho páchateľa je často technologicky zložité, limitované možnosťami znaleckého dokazovania, ale aj dobou uchovávania relevantných údajov o telekomunikačnej prevádzke. Skutkové podstaty trestných činov súvisiacich s detskou pornografiou boli do právneho poriadku Slovenskej republiky inkorporované zákonom č. 183/1999 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 1999. V čase ich prijatia neboli technológie umožňujúce vyhotovovanie a zdieľanie obrazovo-zvukových záznamov pre deti bežne dostupné, t. j. nemalo k nim prístup každé dieťa tak, ako je tomu v súčasnosti, predovšetkým prostredníctvom smartfónov. Rovnaké konštatovanie platí aj pre sociálne siete a iné platformy umožňujúce okamžité zasielanie, resp. zdieľanie záznamov množstvu osôb súčasne. V takomto prostredí sú deti zraniteľnejšie, najmä z dôvodu zdanlivej anonymity tohto prostredia, a preto aj náchylnejšie na konanie, na ktoré by v inom – reálnom prostredí v žiadnom prípade nepristúpili.

Pri definovaní skutkovej podstaty týchto trestných činov sa zrejme nepočítalo so širokým spektrom možností, ktoré sú deťom dnes dostupné, a ktoré prirodzene využívajú aj sexuálni predátori. V súvislosti s masívnym nástupom sociálnych sietí, ktoré trestnú činnosť tohto charakteru značne zjednodušujú, je preto namieste uvažovať o koncepcii preventívnych a osvetových opatrení vo vzťahu k deťom a mládeži aj v súvislosti s tým, aby vyhotovenie, odoslanie, či iné sprístupnenie fotografie alebo videa s obsahom detskej pornografie nepovažovali za istú formu

„zábavy“ alebo „vtipu“, ale aby sa takého konania vyvarovali tak z morálneho hľadiska, ako aj hľadiska následkov trestnej zodpovednosti za také konanie.

Z iných druhov trestnej činnosti je nevyhnutné spomenúť aj zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 2 Trestného zákona, pri ktorom sú v roku 2017 evidované 4 trestné konania, alebo trestný čin podávania alkoholických nápojov mládeži podľa § 175 Trestného zákona, pri ktorom sú v roku 2017 evidované 2 trestné konania vedené proti konkrétnym osobám.

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že trestná činnosť páchaná na deťoch je charakterovo rôznorodá.

Trestné činy, ktorých obeťami sú deti, sú často páchané ich rodinnými príslušníkmi - najmä ich najbližšími - rodičmi, súrodencami. V prípadoch trestných činov tzv. domáceho násilia na deťoch najčastejšou príčinou spáchania trestného činu na dieťati blízkou osobou boli narušené vzťahy v rodine, často poznačené alkoholom, nezáujem o výchovu detí alebo nezvládnutie ich výchovy. Aj napriek tomu, že vo všeobecnosti väčšie riziko toho, že dieťa sa stane obeťou trestného činu, je v prípade, ak dieťa vyrastá v nefunkčnej rodine a prostredí s nižším sociálnym štandardom, čomu zodpovedaná aj väčšinové vnímanie spoločnosti, obeťami trestných činov sú často aj deti vyrastajúce v usporiadanom, podnetnom prostredí, s dobrým sociálnym a ekonomickým zázemím.

V súvislosti s trestnými konaniami vedenými za trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona, evidujú prokurátori v každom kraji podávanie účelových trestných oznámení jedným z rodičov, obsahom ktorých je podozrenie zo spáchania uvedeného trestného činu na dieťati druhým rodičom, pričom rodičia sú buď v rozvodovom konaní alebo po rozchode, t. j. nežijú v spoločnej domácnosti. Podanie trestného oznámenia nastáva najmä v prípade nezhôd rodičov o starostlivosť o dieťa a s tým súvisiacou snahou o zamedzenie prístupu druhého rodiča k dieťaťu, ktorá je určitou formou pomsty alebo vytrestania za rozpadnutý vzťah. Ide o nebezpečný fenomén, pri ktorom si rodič - oznamovateľ zrejme neuvedomuje, že tým poškodzuje svoje dieťa a jeho práva, a to aj do budúcnosti, pričom dieťa sa stáva nevedomou zbraňou v rukách oznamujúceho rodiča. Po podaní trestného oznámenia súdy v civilnom konaní spravidla neodkladným opatrením zakážu styk rodiča, ktorý sa mal podľa trestného oznámenia údajného týrania alebo sexuálneho zneužívania na dieťati dopustiť, a to až do právoplatného skončenia trestného konania. V prípadoch, v ktorých po vykonaní dokazovania dochádza k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu, že je nepochybné, že sa skutok nestal, je obnovenie vzťahu rodiča s dieťaťom veľmi zložité, a to nielen vzhľadom na čas, ktorý neboli v kontakte, ale aj z dôvodu častého ovplyvňovania dieťaťa rodičom, v ktorého starostlivosti dieťa bolo. Prokuratúra venuje vysokú pozornosť všetkým oznámeným podozreniam zo sexuálneho zneužívania dieťaťa, bez ohľadu na to, či sa takéto oznámenie môže javiť ako účelové (takéto oznámenia majú spravidla viacero spoločných čŕt a formulácií popisujúcich údajné konanie druhého rodiča), v žiadnom prípade takéto oznámenia nepodceňuje ani nebagatelizuje, naopak, vždy sa bezodkladne začne trestné stíhanie, v rámci ktorého sa vykonáva rozsiahle dokazovanie, ktoré však z objektívnych príčin (potreba znaleckého dokazovania vo vzťahu k údajnému páchateľovi ale aj dieťaťu) trvá niekedy aj viac ako 1 rok.

Z hľadiska poškodených osôb je možné zovšeobecniť, že dievčatá sú častejšie obeťami sexuálne motivovaných trestných činov, chlapci častejšie násilnej trestnej činnosti. Páchatelia trestných činov na deťoch si často vyberajú obete aj podľa toho, že veria, že tieto vzhľadom na ich vek nebudú vypovedať, resp. nebudú schopné dostatočným spôsobom popísať skutok a osobu páchateľa. Toto je tiež možné v prípadoch, kedy si páchateľ z tohto dôvodu trúfa na obeť, ktorú pozná a ktorá pozná páchateľa (tzv. domáce násilie, sexuálne zneužívanie blízkej osoby), ale tiež v prípade takých trestných činov, pri ktorých síce nie sú deti priamou obeťou trestného činu, ale skôr nástrojom páchateľa (napr. v prípadoch trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona). Z uvedeného dôvodu je veľmi dôležité venovať zvýšenú pozornosť problematike výsluchov detí ako poškodených v trestnom konaní, ktoré by mala vždy viesť osoba na to odborne pripravená. Prokurátori v roku 2017 absolvovali dve pracovné aktivity, v rámci ktorých bola táto problematika prezentovaná; jedna pracovná aktivita v roku 2017 s týmto zameraním bola určená právnym čakateľom prokuratúry. S výsluchmi detí úzko súvisí aj aktivita Prezídia Policajného zboru na vytváraní tzv. detských výsluchových miestností, na ktorej spolupracuje aj generálna prokuratúra.

Nakoľko trestná činnosť páchaná na deťoch nebola v predchádzajúcom období v správach o činnosti prokuratúry osobitne vyhodnocovaná, zistené údaje a poznatky nie je možné konkrétne porovnať s predchádzajúcim obdobím. Vo všeobecnosti je však možné skonštatovať, že výrazne stúpa počet trestných činov spáchaných na deťoch s použitím elektronických prostriedkov, najmä sociálnych sietí, aplikácií, resp. iných elektronických komunikačných nástrojov. Nejde pritom len o trestné činy súvisiace s detskou pornografiou. Prokurátori sa pri svojej činnosti čoraz častejšie stretávajú s novými fenoménmi, ktoré výrazným spôsobom poškodzujú práva detí a ich zdravý psychický vývoj. Tie je jednoznačne možné považovať za konanie, ktoré má, vychádzajúc z právnych úprav v zahraničí, trestnoprávny rozmer, Trestný zákon však takéto trestné činy spravidla neupravuje. Príkladom je tzv. kyberšikana, ktorá môže mať veľmi závažné následky, vyústiac až v samovraždu šikanovanej obete, tzv. kyberšikana sa od bežného šikanovania líši tým, že vďaka informačným technológiám so širokým záberom je oveľa účinnejšia pri porušovaní práv jej obete, pričom dieťa sa vo virtuálnom svete vie len veľmi obmedzene brániť. Tzv. kyberšikanu je možné v niektorých prípadoch, v závislosti od konania páchateľa, posúdiť ako trestné činy vydierania, ohovárania, nebezpečného vyhrážania alebo nebezpečného prenasledovania, nie vždy je však takéto konanie trestnoprávne postihnuteľné, hoci jeho následok by si trestný postih určite vyžadoval.

Ďalšími príkladmi nových fenoménov súvisiacich s rozvojom informačných technológií, ktorých obeťou sú takmer výlučne deti, sú tzv. sexting, grooming a sexual solicitation. Prirodzenou súčasťou vývoja detí je, že s pribúdajúcim vekom sa čoraz častejšie zaujímajú o otázky vzťahov, vrátane sexuálnej oblasti. Zvedavosť u detí je prirodzená, technológie však umožňujú potenciálne nebezpečné spôsoby objavovania vlastnej sexuality. Zraniteľnosť detí je vo virtuálnom svete zvýraznená. Sexting predstavuje prijímanie alebo výmenu sexuálne explicitných správ prostredníctvom mobilných telefónov, súčasťou ktorých sú neraz záznamy obsahujúce zábery na intímne časti tiel, príp. obrazové záznamy sexuálnych aktivít. Často ide o nevyžiadané, obťažujúce správy, proti ktorým sa deti nevedia účinne brániť, či už z pocitu hanby, ale tiež z dôvodu tlaku rovesníkov za účelom zapadnutia do kolektívu takéto správy akceptujú, prípadne sa na nich podieľajú a šíria ich ďalej.

Na druhej strane, tzv. sexual solicitation alebo grooming, čo je možné preložiť ako navádzanie na sexuálne aktivity a istú formu sexuálneho zneužívania detí na internete, spočíva v nevhodných, nevyžiadaných návrhoch na sexuálne aktivity alebo komunikáciu so sexuálnym podtónom, ktoré dieťaťu adresuje dospelá osoba. Uvedené konanie môže prerásť do snahy o reálne stretnutie s dieťaťom, čo sa považuje už za agresívnu formu navádzania na sexuálne aktivity. Táto forma je často využívaná tzv. sexuálnymi predátormi, ktorí zneužívajú zraniteľnosť a slabšiu psychickú vyspelosť detí tým, že ich v anonymnom virtuálnom svete zahŕňajú predstieranou náklonnosťou a pozornosťou, aby ich manipulovali v záujme dosiahnutia vlastného sexuálneho uspokojenia.

Na takúto formu páchania trestnej činnosti preto bude v ďalšom období potrebné zamerať zvýšenú pozornosť a jej odhaľovaniu a postihovaniu prispôsobiť aj spôsob vykonávania dokazovania, technické vybavenie, ako aj odbornosť orgánov činných v trestnom konaní.

Trestné činy legalizácie príjmu z trestnej činnosti a podielnictvo

Trestné činy legalizácie príjmu z trestnej činnosti a podielnictva tvoria už štandardne len malú časť z celkového počtu spáchaných trestných činov, hoci ich odhaľovanie a postihovanie spolu so súvisiacim efektívnym odoberaním výnosov z trestnej činnosti je naplnením jedného z primárnych cieľov trestného konania. Táto trestná činnosť je závažná najmä tým, že prichádza k legalizácii príjmov z predikatívnej trestnej činnosti. Výrazným limitom generovania skutočne závažných trestných vecí je len postupné zameranie orgánov operatívneho preverovania na vyhľadávanie a monitorovanie pohybu výnosov z trestnej činnosti a vykonávania proaktívneho finančného vyšetrovania v najskorších štádiách protiprávnej činnosti, čo nie je v rámci pôsobnosti prokuratúry, pričom práve táto skutočnosť je základným predpokladom pre efektívnosť celého systému.

Prokuratúra eviduje za trestný čin podielnictva za rok 2017 celkovo 86 stíhaných osôb a za trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti celkovo 40 osôb. V porovnaní s rokom 2016 ide pri trestnom čine podielnictva o pokles o 36 osôb a pri trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti ide o pokles o 37 osôb.

Prokurátori v roku 2017 pre trestný čin podielnictva obžalovali 63 osôb a pre trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti obžalovali 29 osôb, čo je pri trestnom čine podielnictva v porovnaní s rokom 2016 pokles o 15 osôb a pri trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti pokles o 7 osôb.

V roku 2017 bolo odsúdených za trestný čin podielnictva 54 osôb a za trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti 17 osôb, pričom v roku 2016 bolo za trestný čin podielnictva odsúdených 86 osôb a za trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti bolo odsúdených 14 osôb.

K vedeniu trestného stíhania za trestný čin podielnictva dochádza zväčša na základe vlastných poznatkov a podnetov príslušníkov Policajného zboru. Uvedené vychádza z výsledkov iných trestných konaní vedených pre rôznu majetkovú a násilnú trestnú činnosť, keď na základe vykonaných šetrení sa zaisťujú veci pochádzajúce z pôvodnej trestnej činnosti, prípadne sa jedná o veci nájdené

u podozrivého. Väčšina vecí pochádza z krádeží, kedy sa páchatelia prvotných (tzv. predikatívnych) trestných činov zbavujú ukradnutých vecí za minimálnu časť ich reálnej hodnoty, s cieľom získať finančné prostriedky pre osobnú potrebu. Častým javom býva predaj nezákonne nadobudnutých vecí prostredníctvom nastrčených asociálnych a drogovo závislých osôb, čiže nie vždy sa práve ďalším predajom musí zaoberať páchateľ pôvodného trestného činu, čo opäť sťažuje objasňovanie tohto druhu trestnej činnosti. Avšak podielnikmi sa bežne stávajú aj obyčajní ľudia, ktorí kupujú takéto veci od rôznych pochybných osôb z dôvodu výhodnej ceny a teda ušetrenia finančných prostriedkov. Takéto rozhodnutie je často determinované nepriaznivou finančnou situáciou, prípadne inými pohnútkami majetkového charakteru.

V rámci dokazovania tohto trestného činu je veľmi problematické preukázať, že páchateľ mal vedomosť o pravom pôvode vecí. Pri úmyselnej forme tejto trestnej činnosti preukázanie zavinenia je v mnohých prípadoch závislé od výpovede samotného potenciálneho páchateľa podielnictva a výpovede páchateľa tzv. predikatívneho trestného činu, ktorý získal vec, ktorá má byť predmetom trestného činu podielnictva, prípadne od výpovedí osôb zúčastnených na predikatívnej trestnej činnosti. Výpovede týchto osôb často nepostačujú na preukázanie úmyselného zavinenia.

Aj pri nedbanlivostnej forme trestného činu podielnictva je problematické preukázanie subjektívnej stránky trestného činu. Zo strany páchateľov je často používaná obhajoba, že sa im okolnosti predaja a kúpy veci ani jej cena nezdali obzvlášť neobvyklé alebo neprimerané, navyše svoju obhajobu majú podloženú aj listinnými dôkazmi (kúpnou zmluvou, výdavkovými dokladmi a podobne).

Vo vzťahu k formám spáchania trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti nemôžeme byť spokojní so závažnosťou postihovanej trestnej činnosti. Vplyvom prijatých opatrení sa nad rámec postihovania tzv. samoprania (self-laundering), pri ktorom je páchateľom tohto trestného činu osoba, ktorá sa podieľala aj na spáchaní tzv. predikatívneho trestného činu, postupne darí zameriavať úsilie príslušných orgánov na spáchanie tohto trestného činu buď treťou stranou (third party money laundering), pri ktorom je páchateľom osoba nezainteresovaná na spáchaní tzv. predikatívneho trestného činu a na autonómne pranie špinavých peňazí (stand-alone money laudering), pri ktorom ide o samostatné stíhanie trestných činov spáchaných v súvislosti s legalizáciou príjmov z trestnej činnosti bez toho, aby bolo zároveň nutné trestné stíhanie za tzv. predikatívny trestný čin za predpokladu, že neexistujú dostatočné dôkazy o konkrétnom tzv. predikatívnom trestnom čine, ktorý viedol k výnosom z trestnej činnosti alebo v situáciách, keď je nedostatok teritoriálnej jurisdikcie vzťahujúcej sa na tzv. predikatívny trestný čin. Len ojedinele sa darí odhaľovanie profesionálnej legalizácii príjmov z trestnej činnosti.

Základnou podmienkou na efektívne postihovanie tohto trestného činu je zákonne prípustným spôsobom identifikovanie spôsobu vygenerovania príjmu z tzv. predikatívneho trestného činu, ktorého základné (zákonné) znaky musia byť dostatočne známe v čase predchádzajúcom začatiu trestného stíhania za trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti a súčasné preukázanie kvalifikovaného konania za účelom zakrytia jeho nelegálnej povahy, resp. zmeny jeho charakteru. Závažné

spôsoby páchania legalizácie príjmov z trestnej činnosti sú prepojené s najzávažnejšími formami trestnej činnosti páchanými rôznymi sofistikovanými formami, ktorých odhalenie, dokumentácia a samotné vyšetrovanie je časovo, ale i obsahovo veľmi náročné. Orgány činné v trestnom konaní majú v takýchto prípadoch len obmedzené personálne a technické možnosti dokumentovať súčasne spôsob legalizácie príjmov z trestnej činnosti, pričom preukázanie objektívnych a najmä subjektívnych znakov trestného činu je v mnohých prípadoch založené na nepriamych dôkazoch. V tomto kontexte je potrebná aj zjednotená rozhodovacia činnosť súdov.

Predovšetkým v prípadoch týkajúcich sa tzv. samoprania je potrebné dôsledne odlišovať konanie napĺňajúce znaky tzv. predikatívneho trestného činu od následného konania, napĺňajúceho zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Za tzv. samopranie je možné považovať až následné konanie, ktoré nie je súčasťou tzv. predikatívneho trestného činu, ktorým sa osoba na spáchaní tohto tzv. predikatívneho trestného činu podieľala a ktorým sa snaží zatajiť existenciu príjmu alebo veci získanej týmto tzv. predikatívnym trestným činom, prípadne zatajiť, že boli získané tzv. predikatívnym trestným činom alebo boli na jeho spáchanie určené či použité, prípadne sa snaží vyhnúť ich zaisteniu, zhabaniu, či prepadnutiu (konaním opísaným v písmenách a) a b) ustanovenia § 233 ods. 1 Trestného zákona), možno za takéto tzv. samopranie považovať. Preukazovanie tzv. samoprania je z vyššie uvedených dôvodov náročnejšie ako pri spáchaní tohto trestného činu treťou stranou, a to práve z dôvodu potreby dostatočného preukázania toho, že dispozícia s majetkom pochádzajúcim z tzv. predikatívneho trestného činu zo strany osoby, ktorá sa na jeho spáchaní podieľala, nie je súčasťou tohto tzv. predikatívneho trestného činu.

V prípade vedenia trestného stíhania za trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti dochádza k iniciovaniu trestného konania aj Finančnou spravodajskou jednotkou, ktorá odovzdá informáciu orgánom činným v trestnom konaní o tzv. neobvyklej obchodnej operácii podľa zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to v súvislosti s operáciami vykonávanými na bankových účtoch. Osobitne významným nástrojom je zdržanie neobvyklej obchodnej operácie v banke podľa uvedeného zákona s predpokladom zaistenia peňažných prostriedkov na bankovom účte v trestnom konaní. Prepojenie uvedených mechanizmov sa postupne skvalitňuje. Problematickým pri týchto podnetoch je to, že sa často jedná o prevody peňažných prostriedkov z účtov v cudzine a informácie k samotnej bankovej operácii, resp. pôvodu finančných prostriedkov a právneho alebo iného dôvodu pohybu s nimi, sú nedostatočné a neumožňujú bez ich doplnenia vôbec ustáliť naplnenie znakov skutkovej podstaty akéhokoľvek trestného činu v miere odôvodňujúcej začatie trestného stíhania a formuláciu skutku tak, aby tento nebol prejavom svojvôle a neobsahoval len všeobecné domnienky nahrádzajúce chýbajúce rozhodujúce skutkové okolnosti. Zásah do práv a slobôd spočívajúci v realizácii zaistenia takýchto prostriedkov v trestnom konaní tak vzhľadom na pochybnosti o existencii konkrétneho (z trestnoprávneho hľadiska relevantného) skutku a vzhľadom na potrebu rešpektovať zásadu zdržanlivosti a proporcionality, možno považovať za neopodstatnený a svojvoľný.

Trestnoprávnu zodpovednosť za trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti možno určiť až po dokázaní jednotlivých znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu, a v tejto súvislosti je potrebné rozlišovať prospech získaný už predchádzajúcim (tzv. predikatívnym) trestným činom, od prospechu získaného samotnou legalizáciou. V prípade, ak majetok legalizuje samotný páchateľ pôvodného (tzv. predikatívneho) trestného činu, prostredníctvom ktorého bol majetok získaný alebo ho pre takého páchateľa legalizuje iná osoba, tento prvotný páchateľ už samotnou jeho legalizáciou spravidla žiadny nový prospech nezískava, pretože tento bol už nadobudnutý získaním majetku pôvodným trestným činom.

Vyšetrovanie tohto trestného činu komplikuje a predlžuje aj časté vykonávanie úkonov prostredníctvom medzinárodnej justičnej spolupráce aj do viacerých štátov, vrátane štátov mimo EÚ.

Nižšia objasnenosť tejto trestnej činnosti je taktiež ovplyvnená tým, že legalizácia príjmov z trestnej činnosti je nesmierne dynamický proces, ktorý sa neustále prispôsobuje novým podmienkam tak, aby čo najviac eliminoval možnosť odhalenia, čo determinuje aj úspešnosť odhaľovania tejto kriminality zo strany orgánov činných v trestnom konaní a rovnako tak inštitúcií pôsobiacich v boji proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti. Aj z týchto dôvodov sú výsledky boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti, i napriek iniciatíve všetkých zainteresovaných štátnych orgánov, málo priaznivé (z globálneho hľadiska).

Primárne nie sú vytvorené dostatočné podmienky na identifikáciu výnosov pochádzajúcich z trestnej činnosti. Policajti nemajú dostatok odborných vedomostí ani praktických skúseností, aby boli spôsobilí identifikovať majetok páchateľov alebo jeho časť, ktorá by mohla pochádzať z konkrétneho trestného činu, najmä ak je jeho pôvod sofistikovane krytý. Navyše sú enormne zaťažení množstvom trestnej agendy, preto nemajú objektívnu možnosť náležite sa tejto otázke venovať. Prínosom by bolo zriadenie špeciálneho útvaru, ktorý by sa zaoberal len odhaľovaním a zaisťovaním nelegálne nadobudnutého majetku, resp. jeho následnou správou.

Prokuratúra v uvedenej problematike je aj naďalej aktívnym účastníkom zhromažďovania poznatkov, ktorými disponujú jednotlivé rezorty v rámci činnosti Národnej expertnej skupiny na prevenciu a boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu.

V záujme požiadavky na vykonanie analýzy v oblasti legalizácie príjmov z trestnej činnosti, financovania terorizmu, zaisťovania a konečného odoberania výnosov z trestnej činnosti v podmienkach prokuratúry, ako aj vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z:

a)procesov patriacich do pôsobnosti Výboru expertov Rady Európy na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu – MONEYVAL a súvisiacich štandardov FATF,

b)procesov patriacich do pôsobnosti Konferencie zmluvných strán Varšavského dohovoru (Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu zo dňa 16. mája 2005),

c)procesov patriacich do oblasti vzájomného hodnotenia členských štátov EÚ, ako aj

d)procesov v rámci ďalších hodnotiacich mechanizmov Rady Európy, OECD a OSN a

e)povinnosti vyplývajúcej z § 27 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

prihliadajúc na metodiku Svetovej banky a na skúsenosti z historicky prvého procesu Národného hodnotenia rizika v oblasti legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, po vyhodnotení doterajšej praxe, pôsobenia už prijatých opatrení, vydal generálny prokurátor podriadeným prokurátorom dňa 11. decembra 2017 usmernenie (s účinnosťou od 1. januára 2018) na zabezpečenie systematického zberu kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov, predmetom ktorého je vedenie aj základného funkčného prehľadu konkrétnych trestných vecí legalizácie príjmov z trestnej činnosti podľa určených kritérií podielnictva vo zvýšenej miere ich závažnosti, ako aj na vypracovávanie súhrnných prehľadov o nápade trestnej činnosti legalizácie príjmov z trestnej činnosti za príslušný kalendárny rok podľa určených ukazovateľov k 31. decembru kalendárneho roka.

Predmetné usmernenie nadväzuje na opatrenie č. 6 generálneho prokurátora zo 7. decembra 2017, ktorým sa uložilo všetkým krajským prokurátorom viesť evidenčný prehľad trestných vecí legalizácie príjmov z trestnej činnosti a podielnictva, ktoré sú vo zvýšenej miere závažnosti (vysoká škoda, organizovaná skupina, zločinecká skupina, terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme...) a prehľad zaisťovania výnosov z trestnej činnosti a nárokov poškodených (pri týchto trestných činoch).

V súlade s uvedeným opatrením generálneho prokurátora, krajské prokuratúry predložili generálnej prokuratúre požadované prehľady, z ktorých je možné konštatovať, že aj v trestných veciach týkajúcich sa legalizácie príjmov z trestnej činnosti a podielnictva sa v roku 2017 aktívne využíval inštitút zaistenia finančných prostriedkov podľa § 95 ods. 1 Trestného poriadku. Z celkového počtu 82 trestných vecí bol tento inštitút využitý v 31 trestných veciach, pričom celková výška zaistených finančných prostriedkov predstavovala 3 004 395,52 eur a 8 560,65 USD. V 2 trestných veciach došlo k využitiu inštitútu zaistenia majetku obvineného na zaistenie výkonu trestu prepadnutia majetku podľa § 425 ods. 1 Trestného poriadku, pričom bol zaistený majetok obvineného v celkovej výške 189 765,82 eur.

Prokurátori naďalej zabezpečujú vykonávanie tzv. finančného vyšetrovania v súvislosti s plnením opatrenia generálneho prokurátora č. 39 z 10. decembra 2015, ktorým s účinnosťou od 1. januára 2016 generálny prokurátor uložil zabezpečiť vykonávanie tzv. finančného vyšetrovania (§ 119 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku) vo všetkých trestných veciach, v ktorých Trestný zákon ustanovuje ukladanie trestu prepadnutia majetku ako obligatórneho trestu (§ 58 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona), vo všetkých trestných veciach, ktoré sa vedú pre trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti, ak tzv. predikatívnymi trestnými činmi sú zneužívanie právomoci verejného činiteľa, závažné podvody, finančná kriminalita, trestné činy daňové, závažná majetková trestná činnosť, trestná činnosť páchaná organizovanými skupinami a pod. Plnenie opatrenia je vyhodnocované periodicky každý rok. Na základe analýzy plnenia opatrenia boli prijaté ďalšie opatrenia, najmä medzirezortného a legislatívneho charakteru.

Trestné činy daňové

V roku 2017 sa pri trestných činoch daňových, tak ako v minulom roku, najčastejšie vyskytoval trestný čin nezaplatenia dane a poistného. Významne sa na tejto trestnej činnosti opätovne podieľali trestné činy neodvedenia dane a poistného a skrátenia dane a poistného. O mnoho menší počet z celkového nápadu daňových trestných činov predstavovali, rovnako ako v roku 2016, trestné činy daňového podvodu. Pre daňové trestné činy bolo v roku 2017 stíhaných 1 459 osôb a obžalovaných 901 osôb.

V roku 2017 bola skladba daňových trestných činov obdobná ako v roku 2016. V roku 2017 nebola žiadna osoba stíhaná za trestný čin marenia výkonu správy daní podľa § 278a Trestného zákona, rovnako ako v roku 2016. Pre daňové trestné činy bolo v roku 2016 stíhaných 1 423 osôb a obžalovaných 791 osôb.

Vo vzťahu k uvedeným trestným činom je potrebné konštatovať, že v roku 2017 došlo k nepatrnému nárastu celkového počtu stíhaných osôb a k miernemu nárastu počtu obžalovaných za trestné činy daňové. V tejto súvislosti, k výraznejšiemu nárastu daňovej trestnej činnosti v porovnaní s rokom 2016 došlo najmä v obvode Krajskej prokuratúry Trenčín, zatiaľ čo významný pokles v počte obvinených osôb zaznamenala v roku 2017 Krajská prokuratúra Trnava. Konkrétny pokles počtu stíhaných a obžalovaných osôb za trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona je viditeľný najviac v územnom obvode Krajskej prokuratúry Prešov.

Uplatnenie inštitútu účinnej ľútosti (§ 86 ods. 1 písm. e) Trestného zákona) páchateľmi predstavuje, rovnako ako v predchádzajúcom období, dôvody na zníženie počtu daňovej trestnej činnosti. Týmto spôsobom bolo ukončených pomerne veľké množstvo trestných vecí ešte pred začatím trestného stíhania, z čoho vyplýva, že už samotné iniciovanie trestného konania a poučenie subjektu daňovej a odvodovej povinnosti o možnosti uplatnenia inštitútu účinnej ľútosti má veľký význam a následne aj pozitívny ekonomický efekt. V obvode Krajskej prokuratúry Bratislava (v rámci pôsobnosti Okresných prokuratúr Bratislava I a II) bolo využitie uvedeného procesného inštitútu evidované v trestných veciach oznamovaných Sociálnou poisťovňou pre podozrenie z naplnenia zákonných znakov trestného činu neodvedenia dane a poistného a nezaplatenia dane a poistného.

Aj v roku 2017 bola dokumentovaná existencia organizovanej formy daňovej trestnej činnosti. Napríklad v obvode Krajskej prokuratúry Trnava bola v roku 2016 evidovaná 1 takáto trestná vec, rovnako aj v roku 2017, kedy boli trestne stíhané 4 osoby, z ktorých 2 väzobným spôsobom.

Naplnenie cieľov a priorít rezortu prokuratúry pri odhaľovaní daňovej trestnej činnosti a celkovej eliminácii trestnej činnosti na úseku štátneho rozpočtu naďalej dokumentuje intenzívna spolupráca generálnej prokuratúry s Národnou jednotkou finančnej polície, Národnou kriminálnou agentúrou Prezídia Policajného zboru (ďalej len „národnou kriminálnou agentúrou“) a finančným riaditeľstvom. Výsledkom tejto spolupráce je zlepšenie koordinácie uvedených subjektov pri odhaľovaní, objasňovaní a vyšetrovaní daňových trestných činov aj v rámci projektu tzv. daňovej kobry.

Aj v roku 2017 sa úspešne realizoval projekt tzv. daňovej kobry. V rámci tohto projektu bolo kontrolovaných 224 daňových subjektov, vykonaných bolo 265 daňových kontrol za 987 zdaňovacích období. Dosiahnutý finančný nález z ukončených daňových kontrol za obdobie od 1. januára 2012 (vznik tzv. daňovej kobry) do 31. decembra 2017 predstavuje celkovú sumu 807 631 282,96 eur, z ktorej nevyplatený nadmerný odpočet DPH bol v sume 82 372 425,17 eur.

Dosiahnutý finančný nález za obdobie roku 2016 predstavoval celkovú sumu 125 852 169,10 eur, z ktorej nevyplatený nadmerný odpočet DPH bol v sume 10 197 272,20 eur a za obdobie roku 2017 predstavoval celkovú sumu 97 178 496,63 eur, z ktorej nevyplatený nadmerný odpočet DPH bol v sume 5 640 895,66 eur. Očakávaný nález predstavuje sumu 78,4 miliónov eur a zadržiavaný nadmerný odpočet DPH sumu 4 913 427,97 eur.

Výsledky projektu tzv. daňovej kobry prezentujú jeho opodstatnenosť a vysokú efektívnosť a úspešnosť v realizovaných prípadoch, dosahujúc až 87,17% efektivitu daňových kontrol.

V roku 2017 boli v prípravnom konaní v súvislosti s daňovou trestnou činnosťou prokurátormi zaistené finančné prostriedky postupom podľa § 95 ods. 1 Trestného poriadku v celkovej sume 196 155,- eur, zatiaľ čo v roku 2016 v celkovej sume 229 659,27 eur.

Priebeh dokazovania daňovej trestnej činnosti opätovne ovplyvňujú sofistikované spôsoby jej páchania a napriek tomu, že je flagrantné postupné zdokonaľovanie odhaľovania a následného určovania trestnoprávnej zodpovednosti za tento druh trestnej činnosti kvalifikovanými vyšetrovateľmi policajného zboru a kriminálneho úradu finančnej správy, pretrvávajú v súvislosti s reálnou efektivitou trestného postihu problémy, ktoré vedú k tomu, že značná časť podozrení zo spáchania týchto protiprávnych konaní zostáva nepreukázaných. Súvisí to s komplikáciami v dokazovaní, ktoré je obvykle spojené s potrebou nákladných a dlhotrvajúcich znaleckých skúmaní a tiež nepriaznivou dôkaznou situáciou spôsobenou absenciou účtovných dokladov, bez preskúmania ktorých nie je často možné objasniť subjektívnu stránku konkrétneho trestného činu. Nemalé problémy v dokazovaní daňovej trestnej činnosti boli v roku 2017 zaznamenané pri objasňovaní trestnej činnosti samostatne zárobkovo činných osôb vedúcich zjednodušené účtovníctvo a uplatňujúcich paušálne výdavky, v dôsledku čoho nebolo možné analýzou takto vedeného účtovníctva objektívne zistiť schopnosť (solventnosť) takejto osoby uhradiť splatnú daň, resp. poistné. Za predpokladu, že samostatne zárobkovo činná osoba nemá vedený účet v banke, eventuálne výpisy z účtov nasvedčujú insolventnosti v relevantnom období, dostávajú sa orgány činné v trestnom konaní do dôkaznej núdze neumožňujúcej vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Vo väčšine prípadov absencie účtovnej dokumentácie je z uvedených dôvodov trestné stíhanie ukončené vydaním uznesenia o prerušení trestného stíhania podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku.

Nemožno nespomenúť ani nadnárodný charakter daňovej trestnej činnosti, keď organizátormi najmä karuselových podvodov, súvisiacich s neoprávneným uplatnením nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za fiktívne vývozy tovaru

cez viaceré štáty, sú často cudzí štátni príslušníci, ktorých výsluch vyžaduje medzinárodnú justičnú spoluprácu, čo značne ovplyvňuje dĺžku trestného konania.

Finančné vyšetrovanie, zaisťovanie peňažných prostriedkov (§ 95 Trestného poriadku)

Vykonávanie tzv. finančného vyšetrovania realizovaného orgánmi činnými v trestnom konaní na základe povinnosti vyjadrenej v § 119 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku, ktorú možno pre presnejšiu obsahovú náplň tohto pojmu nazvať skúmaním finančného profilu páchateľov, bolo aj v roku 2017 podriadené pod plnenie trvalého opatrenia generálneho prokurátora s účinnosťou od 1. januára 2016, uloženého krajským prokurátorom. Generálnou prokuratúrou bolo v roku 2017, na základe poznatkov krajských prokuratúr, spracované zhodnotenie finančného vyšetrovania v trestných veciach, v ktorých Trestný zákon ustanovuje ukladanie trestu prepadnutia majetku ako obligatórneho trestu v zmysle § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona za roky 2015 - 2016. Taktiež bolo vypracované zhodnotenie zaistenia peňažných prostriedkov podľa § 95 Trestného poriadku za roky 2015 - 2016.

Aj na základe výsledkov uvedených zhodnotení prijali krajskí prokurátori pre obvody svojej pôsobnosti usmernenia, v ktorých uložili podriadeným prokurátorom zamerať dokazovanie v trestných veciach, v ktorých je vedené trestné stíhanie za trestný čin, ktorým mohol, resp. mal byť získaný majetkový prospech, už od začiatku trestného stíhania na aspekt uvedený v § 119 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, teda na osobné pomery páchateľa v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu a uloženie ochranného opatrenia a iné rozhodnutia. V prípade zistenia výnosu a jeho umiestnenia sa majú dôsledne aplikovať všetky inštitúty Trestného poriadku smerujúce k jeho zaisteniu a následnej konfiškácii. V prípade zistenia nakladania s výnosom predpokladaným v § 233 Trestného zákona majú povinnosť dôsledne dbať na určovanie trestnej zodpovednosti voči páchateľovi aj za trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti, a to bez ohľadu na to, či ide o dispozíciu s výnosom samotným páchateľom tzv. predikatívneho trestného činu alebo inou osobou. V trestných veciach vedených za trestné činy uvedené v § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona bola uložená povinnosť zabezpečiť transparentným spôsobom, aby boli vo vyšetrovacom spise zadokumentované majetkové pomery obvineného s výhľadom na možnosť uloženia trestu prepadnutia majetku a v prípade splnenia zákonných podmienok uvedených v § 425 Trestného poriadku, aplikovať príslušný zaisťovací inštitút.

Podľa plánu vzdelávania sa na generálnej prokuratúre konala v mesiaci september 2017 pracovná porada k aplikačným problémom v tzv. finančnom vyšetrovaní a kazuistike, za účasti prokurátorov krajských prokuratúr, pracovníkov ministerstva spravodlivosti, Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky, kriminálneho úradu Finančnej správy a krajských riaditeľstiev Policajného zboru, kde boli prijaté vykonávacie opatrenia na efektívne využívanie výsledkov realizovaného tzv. finančného vyšetrovania s predstavením navrhovaného legislatívneho rámca pre odstránenie prekážok výkonu zaisťovania a výnosov z trestnej činnosti. Inštitút tzv. finančného vyšetrovania je predmetom rokovania pravidelných pracovných porád na jednotlivých prokuratúrach a tiež medzirezortných porád s vedúcimi pracovníkmi okresných riaditeľstiev Policajného zboru, pričom vyšetrovatelia Policajného zboru

postupujú podľa Metodickej pomôcky k finančnému vyšetrovaniu služobnej činnosti odborov kriminálnej polície vydanej ministerstvom vnútra.

V roku 2017 bolo tzv. finančné vyšetrovanie realizované v 192 trestných veciach, v ktorých dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní vykonávali prokurátori krajských a okresných prokuratúr. Najväčšiu skupinu tvoria trestné činy daňové (skrátenie dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona, neodvedenie dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona, daňový podvod podľa § 277a Trestného zákona) s celkovým počtom 95 trestných vecí, trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 Trestného zákona (35 trestných vecí), trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 Trestného zákona (10 trestných vecí), podvodu, resp. úverového podvodu podľa § 221, § 222 Trestného zákona (15 trestných vecí) a po 1 prípade za trestný čin prevádzačstva podľa § 355 Trestného zákona, vydierania podľa § 189 Trestného zákona, krádeže podľa § 212 Trestného zákona a sprenevery podľa § 213 Trestného zákona. Vo zvyšných trestných veciach vyšetrovanie skončené nebolo.

Využívanie jednotlivých inštitútov tzv. finančného vyšetrovania bolo prokurátormi uplatňované najmä zaistením peňažných prostriedkov podľa § 95 Trestného poriadku, zaistením nároku poškodeného podľa § 50 Trestného poriadku, ako aj inštitútom vydania veci podľa § 89 Trestného poriadku. Vykonávanie úkonov smerujúcich na zaistenie majetku obvineného sa uskutočňuje na základe využívania dozorových oprávnení prokurátorov, a to vyžadovaním správ z bankových inštitúcií, dožiadaniami na príslušné katastrálne úrady, ako aj lustráciou v jednotlivých evidenciách vecí (napr. motorové vozidlá). V konkrétnych trestných veciach na tento účel v rámci vyšetrovania boli vykonané domové prehliadky, prehliadky nebytových priestorov, ako aj vydanie a uschovávanie počítačových údajov, či iné inštitúty štvrtej hlavy Trestného poriadku.

Čo sa týka zaistenia peňažných prostriedkov podľa § 95 ods. 1 Trestného poriadku, z celkového počtu 80 vydaných príkazov sa tento inštitút využíval najmä vo veciach trestných činov legalizácie príjmu z trestnej činnosti a podielnictva (82 trestných vecí - vo zvýšenej miere závažnosti), pričom zväčša išlo o súbeh týchto trestných činov najmä s trestným činom podvodu, či iným tzv. predikatívnym trestným činom. Celková výška zaistených finančných prostriedkov predstavuje sumu 3 004 395,52 eur a 8 560,65 USD. V 2 trestných veciach bol využitý inštitút zaistenia majetku na účte obvineného, výkonu trestu prepadnutia majetku podľa § 425 ods. 1 Trestného poriadku v celkovej sume 189 765,82 eur, ktoré korešponduje hodnote jedného motorového vozidla a jedného bytu.

Napriek prijatým opatreniam a snahe orgánov činných v trestnom konaní v tejto oblasti sa nepodarilo v roku 2017 zlepšiť efektivitu a výslednosť tzv. finančného vyšetrovania spočívajúcu najmä v zaisťovaní a následnej konfiškácii prostriedkov a výnosov z trestnej činnosti. Príčiny tohto stavu vidieť v nedostatočnej legislatívnej prepojenosti uplatňujúcich inštitútov Trestného poriadku, najmä § 50, § 425 a § 428 ods. 2, z ktorých sa javí problematické prepojenie zaisťovacieho opatrenia na majetok „obvineného“ a tým možnosť uplatnenia zaisťovacieho inštitútu až vo fáze po vznesení obvinenia konkrétnej osobe. Ďalšou príčinou je nutnosť skúmania existencie dôvodnej obavy z marenia alebo sťažovania konfiškácie.

Pretrvávajúcimi legislatívnymi nedostatkami je aj neexistencia inštitútov zaistenia nehnuteľnosti a konfiškácie náhradnej hodnoty, ako aj inštitucionalizácia správy zaisteného majetku, či absencia centrálneho registra bankových účtov.

Všeobecná povinnosť vyjadrená v § 119 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku sa javí byť vo vzťahu k potrebe náležitého a včasného skúmania majetkových pomerov páchateľa ako nedostatočná. Uvedené platí najmä vo vzťahu k páchateľom závažných trestných činov proti majetku a trestných činov hospodárskych, u ktorých odborne a časovo náročné vyšetrovanie okolností spáchania skutku často bráni vedeniu súbežného a včasného skúmania majetkových pomerov páchateľa, ktoré samo o sebe predstavuje rovnako odborne a časovo náročný proces. Následkom je, že orgány činné v trestnom konaní v nízkej miere využívajú príslušné procesné inštitúty smerujúce k zaisteniu majetku páchateľa, nakoľko nedisponujú jeho reálnym súpisom, čo umožňuje páchateľom týchto trestných činov sa úspešne zbavovať majetku s cieľom vyhnúť sa riziku prepadnutia majetku v prípade odsúdenia alebo povinnosti náhrady škody (ide predovšetkým o fiktívne prevody na tretie osoby, zaťažovanie majetku právami tretích osôb - záložným právom, exekúciami vedenými na základe fiktívnych pohľadávok a pod.). Včasný a úplný súpis majetku páchateľov vykonaný v prvotnom štádiu vyšetrovania by znamenal častejšie a efektívnejšie využívanie inštitútov zaistenia a následne aj efektívnejší postih páchateľov na ich majetku. Už na samotný súpis majetku by mohli byť naviazané niektoré právne následky ohľadom možnosti páchateľa so spísaným majetkom efektívne disponovať, ako napr. neúčinnosť právnych úkonov (najmä vo vzťahu k disponovaniu s majetkom vo vzťahu k spriazneným osobám), a to priamo zo zákona alebo inštitútmi vychádzajúcimi vo všeobecnom základe z odporovateľnosti právnych úkonov upravenej v predpisoch všeobecného súkromného práva.

Návrh zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý schválila vláda a prijatím ktorého sa výrazne zmení aj Trestný zákon a Trestný poriadok, spolu s usmernením Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky účinným od 18. decembra 2017, ktorým sa ustanovuje jednotný postup okresných úradov, katastrálnych odborov pri plnení povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 1 Trestného poriadku a pri zaistení majetku v trestnom konaní, ktorého účelom je poskytnúť súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri plnení ich úloh súvisiacich s trestným konaním, sčasti eliminujú uvedené nedostatky, čo dáva nádej na zlepšenie legislatívnych nástrojov v tejto oblasti.

Odborní konzultanti

V priebehu roku 2017 bol v trestnom konaní využitý inštitút odborného konzultanta upravený v § 151 Trestného poriadku len v jednej trestnej veci, čo poukazuje na nevyužívanie využitia odborného konzultanta v trestnom konaní.

Odborný konzultant bol v roku 2017 využitý v obvode Krajskej prokuratúry Bratislava. Oproti roku 2016 ide o významné zníženie využívania inštitútu odborného konzultanta, nakoľko v roku 2016 bol odborný konzultant využitý v 9 trestných veciach.

Orgány činné v trestnom konaní v roku 2016 využili odborných konzultantov predovšetkým pri objasňovaní trestných činov daňových (odborné znalosti z oblasti

daňovníctva, účtovníctva a financií), v ktorých ako odborní konzultanti vystupovali najmä pracovníci Finančnej správy Slovenskej republiky. V roku 2017 bola ako odborný konzultant pre účely vydania stanoviska využitá Finančná správa Slovenskej republiky, a to k problematike prevodu akcií a zdanenia ich zisku. Odborný konzultant je využitý v trestnom konaní predovšetkým s cieľom podať odbornú informáciu na usmernenie ďalšieho procesného postupu.

Vzhľadom na systematické vzdelávanie orgánov činných v trestnom konaní v oblasti daňovej úpravy tieto už iba výnimočne potrebujú odbornú pomoc zo strany odborného konzultanta. Dôvodom pre väčšie nevyužitie inštitútu odborného konzultanta v trestnom konaní je predovšetkým skutočnosť, že pre zodpovedanie dôležitých odborných otázok sú v trestných veciach priberaní znalci, ktorí sú dostatočne erudovaní na to, aby vypracovali znalecké posudky. Stanoviská odborných konzultantov nenahrádzajú znalecké posudky, čo je najzávažnejší argument pre jeho doterajšie širšie nevyužitie v justičnej praxi.

Počítačová kriminalita

Pojem počítačová kriminalita nie je v trestných kódexoch definovaný, avšak pod pojmom počítačová kriminalita je možné v užšom zmysle slova rozumieť protiprávne útoky proti počítaču, teda protiprávne konania proti integrite alebo bezpečnosti počítačov, počítačových systémov alebo spracúvaných a skladovaných dát (priama počítačová kriminalita) a v širšom zmysle slova využívanie informačných technológií, najmä počítačových systémov a počítačových sietí na páchanie rôznorodej trestnej činnosti pomocou počítača (nepriama počítačová kriminalita). Nepriama počítačová kriminalita obsahuje také trestné činy, na ktorých spáchanie sa ako nástroj použil počítač alebo pri ktorých má počítač vedľajšiu príležitostnú úlohu. Počítačová kriminalita sa prelína so širokým okruhom trestnej činnosti vymedzenej v jednotlivých hlavách osobitnej časti Trestného zákona.

Slovenská trestnoprávna prax vzhľadom na absenciu legálnej definície pojmu počítačovej kriminality používa definíciu ustanovenú v Dohovore rady Európy o počítačovej kriminalite, podpísanom 23. novembra 2001 v Budapešti, ktorý bol ratifikovaný Slovenskou republikou 1. augusta 2007. V súlade s týmto dohovorom je počítačová kriminalita definovaná ako akékoľvek nelegálne, nemorálne a neoprávnené konanie, ktoré zahŕňa zneužitie údajov získaných prostredníctvom výpočtovej techniky, alebo ich zmenu.

Vzhľadom na skutočnosť, že počítačová kriminalita predstavuje nadnárodný fenomén, významným normotvorcom v tejto oblasti je aj EÚ. Jednotlivé právne akty EÚ sú tak implementované aj do právneho poriadku Slovenskej republiky v podobe novozavedených skutkových podstát trestných činov, ktorých spôsob páchania je priamo spojený s počítačovým systémom alebo počítačovými údajmi. Primárne ide teda o trestné činy, ktoré svojím charakterom sú subsumovateľné pod pojem tzv. počítačovej kriminality v užšom zmysle slova (priama počítačová kriminalita), pri ktorej boli počítače, resp. počítačové systémy, programy a v nich spravované a zhromažďované údaje primárnym objektom protiprávneho konania páchateľov. Pod pojem priamej počítačovej kriminality zaraďujeme skutkové podstaty trestných činov neoprávneného obohatenia podľa § 226 Trestného zákona, neoprávneného prístupu do počítačového systému podľa § 247 Trestného zákona, neoprávneného zásahu

do počítačového systému podľa § 247a Trestného zákona, neoprávneného zásahu do počítačového údaja podľa § 247b Trestného zákona, neoprávneného zachytávania počítačových údajov podľa § 247c Trestného zákona alebo výroby a držby prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov podľa § 247d Trestného zákona.

Novela Trestného zákona č. 398/2015 Z. z., účinná od 1. januára 2016, tak uviedla do súladu právny stav s Dohovorom o počítačovej kriminalite (v Zbierke zákonov publikované oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 137/2008 Z. z.) a Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 (o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV) v oblasti počítačových trestných činov.

Jednotlivé prokuratúry v roku 2017 evidovali aj trestné prípady majúce povahu počítačovej kriminality v širšom zmysle slova (nepriama počítačová kriminalita), pri ktorej bol použitý počítač, počítačový systém ako nástroj na spáchanie trestnej činnosti alebo v ktorých zohrával prevažne vedľajšiu a príležitostnú úlohu.

Medzi trestné činy, pri ktorých sa počítač používa ako nástroj na ich spáchanie zaraďujeme skutkové podstaty trestných činov neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 Trestného zákona, výroby detskej pornografie podľa § 368 Trestného zákona, rozširovania detskej pornografie podľa § 369 Trestného zákona, prechovávania detskej pornografie a účasti na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 Trestného zákona a porušovania autorského práva podľa § 283 Trestného zákona, výroby a držby falšovateľského náčinia podľa § 272 Trestného zákona, sexuálneho zneužívania podľa § 201a Trestného zákona.

Pri trestných činoch neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 Trestného zákona bolo zaznamenané zneužitie identifikačných a prístupových údajov k platobným kartám a bankovým účtom poškodených.

V trestnej činnosti tzv. detskej pornografie (§ 368, § 369, § 370 Trestného zákona), sú počítačové systémy najčastejšie využívanou metódou vyhotovovania, ukladania a následného šírenia nezákonného obsahu. Väčšina tejto trestnej činnosti pochádza z prostredia sociálnych sietí. Časť trestných stíhaní je vedená na podklade hlásení Národným centrom pre nezvestné a vykorisťované deti (National Center for Missing and Exploited children), v ktorých sa objavujú údaje o internetovej identite a geografickej polohe. Údaje sú zasielané prostredníctvom Europolu, ktorý ich triedi do jednotlivých štátov EÚ. Uvedenú trestnú činnosť týkajúcu sa problematiky tzv. detskej pornografie je potrebné považovať za závažnú, aj vzhľadom na skutočnosť, že obeťami trestnej činnosti sú deti.

Pri trestnom čine porušovania autorského práva podľa § 283 Trestného zákona páchatelia používajú počítačové systémy a siete na získavanie, ukladanie, ponúkanie a rozširovanie nelegálnych kópií autorsky chránených najmä filmových a hudobných diel, ktoré si zadovažovali z nelegálnych webových stránok.

Do kategórie trestných činov, pri ktorých má počítač vedľajšiu, príležitostnú úlohu, môže byť vo svojej podstate zaradený akýkoľvek trestný čin, na spáchanie ktorého môže byť (čo i len príležitostne) použitý počítač. Ide najmä o trestné činy vydierania podľa § 189 Trestného zákona, podvodu podľa § 221 Trestného zákona, úverového podvodu podľa § 222 Trestného zákona, ohovárania podľa § 373 Trestného zákona, nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona a nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona, nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 Trestného zákona, nedovoleného obchodovania so zbraňami podľa § 294 a § 295 Trestného zákona.

Pri trestných činoch vydierania podľa § 189 Trestného zákona, ohovárania podľa § 373 Trestného zákona, nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona a nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona sa s výnimkou naposledy označeného trestného činu počítačové zariadenia používali pri páchaní skutkov skôr ojedinele.

Pri drogovej trestnej činnosti (§ 172 Trestného zákona) bolo zaznamenané používanie počítačov iba výnimočne. Pomerne časté používanie počítačových systémov v roku 2017 bolo registrovaných v súvislosti s páchaním trestných činov podvodu podľa § 221 Trestného zákona resp. úverového podvodu podľa § 222 Trestného zákona. Predmetný jav je pravdepodobne ovplyvnený aj tou skutočnosťou, že predovšetkým tzv. nebankové subjekty umožňujú uzatváranie úverových zmlúv alebo zmlúv o finančnej pôžičke prostredníctvom internetových sietí a webových stránok. Častým spôsobom podvodnej trestnej činnosti býva uverejňovanie fiktívnych inzerátov. Sporadicky sa ešte objavuje aj trestná činnosť vo forme tzv. „nigérijských listov“, kedy páchatelia pod zámienkou nadobudnutia dedičstva či výhry v lotérii žiadajú od poškodených fiktívny poplatok za služby advokáta v cudzine.

V boji proti počítačovej kriminalite možno za prínosnú považovať novo zriadenú Vnútroštátnu sieť prokurátorov na boj proti počítačovej kriminalite, ktorej prvé zasadnutie sa konalo 06.11.2017 v Bratislave. Jej cieľom je zhromažďovanie a výmena praktických poznatkov týkajúcich sa počítačovej kriminality v rámci vnútroštátneho konania a medzinárodnej spolupráce, aplikačných problémov v rámci vyšetrovania počítačovej kriminality, poskytovanie praktických informácií prokurátorom v danom služobnom obvode prokuratúry, podpora spolupráce s odborom počítačovej kriminality Policajného zboru a iné.

Prokuratúra v problematike počítačovej kriminality je účastníkom zhromažďovania poznatkov, ktoré využívajú jednotlivé rezorty v rámci činnosti Multidisciplinárnej integrovanej skupiny odborníkov na riešenie problematiky v oblasti počítačovej kriminality. Informácia o činnosti tejto skupiny za rok 2017 predkladaná jej vedúcim na rokovanie medzirezortného Expertného koordinačného orgánu pre boj so zločinnosťou bola zo strany generálnej prokuratúry v potrebnom rozsahu spripomienkovaná.

Počet týchto trestných činov, ich páchateľov a spôsob skončenia trestného konania v týchto trestných veciach nie je možné presne zistiť z informačného systému prokuratúry vzhľadom na to, že uvedené prípady a ich súvis s počítačovou kriminalitou nie je špeciálne evidovaný. V rámci kategórie počítačových trestných

činov sú vykazované iba trestné činy spáchané proti počítačovým systémom a neoprávnené zásahy do duševného vlastníctva.

V roku 2017 bolo vedených voči konkrétnemu páchateľovi za trestný čin neoprávneného obohatenia podľa § 226 Trestného zákona 12 trestných stíhaní, na 9 osôb bola podaná obžaloba a 8 osôb bolo odsúdených.

Za trestný čin neoprávneného prístupu do počítačového systému podľa § 247 Trestného zákona bolo v roku 2017 vedené 1 trestné stíhanie, obžalovaný aj odsúdený bol 1 páchateľ.

Do budúcna možno už dnes predpokladať, že orgány činné v trestnom konaní budú v čoraz väčšej miere čeliť závažnému protispoločenskému konaniu, ktoré sa bude odohrávať práve vo virtuálnom prostredí počítačových sietí. Táto tendencia bude následne vyžadovať kvalitatívne zmeny v doplňovaní potrebnej kvalifikácie orgánov činných v trestnom konaní, ako aj sudcov. Je nepochybné, že účinný boj proti takýmto javom predpokladá efektívnu medzinárodnú spoluprácu v danej oblasti a kladie i zvýšené nároky na kvalitu personálneho a technického vybavenia príslušných orgánov štátu.

Vzhľadom na uvedené možno dôvodne očakávať, že v budúcich obdobiach bude podiel počítačovej kriminality oproti iným formám trestnej činnosti významne stúpať.

Trestné činy proti životnému prostrediu

V roku 2017 došlo k ďalšiemu výraznému poklesu kriminality v oblasti životného prostredia.

Za trestné činy proti životnému prostrediu bolo v roku 2017 stíhaných celkom 245 osôb, čo je oproti roku 2016 pokles o 58 osôb. Z toho obžalovaných bolo 165 osôb (pokles o 20 osôb) a 162 osôb bolo odsúdených (pokles o 30 osôb). Dohodou o vine a treste bolo ukončených 25 trestných vecí, podmienečným zastavením trestného stíhania 47 a zmierom 14 trestných vecí. Najviac stíhaných bolo za trestný čin pytliactva podľa § 310 Trestného zákona (180 osôb), čo je pokles oproti roku 2016 o 29 osôb. Druhým najpočetnejším trestným činom v tejto kategórii bol trestný čin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 Trestného zákona, za ktorý bolo trestne stíhaných celkom 44 osôb, čo je pokles oproti roku 2016 o 21 osôb. Tretím najpočetnejším trestným činom bol trestný čin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 Trestného zákona, za ktorý bolo v roku 2017 stíhaných 19 osôb, čo je oproti roku 2016 nárast o 13 osôb.

Vyššie uvedený početný stav trestnej činnosti v oblasti životného prostredia nezodpovedá reálnemu stavu kriminality v tejto oblasti. Generálna prokuratúra dlhodobo poukazuje na vysoký stupeň latencie tohto druhu trestnej činnosti a navrhuje riešenia, okrem iných, najmä v podobe nutnosti vytvoriť špecializovaný, profesionálny orgán - Prírodnú políciu, ktorá by sa v podstatne širšej miere, než je tomu doposiaľ venovala, na zodpovedajúcej odbornej, materiálnej a personálnej úrovni odhaľovaniu a trestnému postihu páchateľov tohto druhu trestnej činnosti. Závažné zistenia a závery boli v tomto smere zistené celoslovenskou previerkou

stavu zákonnosti v postupoch a rozhodnutiach orgánov činných v trestnom konaní, orgánov štátnej správy a samosprávy pri uplatňovaní zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Za najzávažnejší možno považovať poznatok, že až 78 % rozhodnutí policajtov vydaných v konkrétnych trestných veciach nebolo vydaných v súlade so zákonom. Napriek týmto zisteniam ministerstvo vnútra a Prezídium policajného zboru na aktivity generálnej prokuratúry a jej závery týkajúce sa úrovne trestného konania vo veciach ochrany životného prostredia, dostatočne nereagovali.

K rovnakým záverom dospela generálna prokuratúra aj vo vzťahu k transpozícii Smernice č. 2008/99/ES o ochrane životného prostredia s dôrazom na nakladanie s odpadmi. Transpozičný deficit konštatovala aj osobitná komisia EÚ v rámci 8. kola vzájomných hodnotení v oblasti trestnej činnosti proti životnému prostrediu, ktoré sa uskutočnilo v januári 2018. Komisia ocenila aktivity generálnej prokuratúry v tejto oblasti.

Trestná zodpovednosť právnických osôb

Hmotno - právne aspekty trestnej zodpovednosti právnických osôb

Trestná zodpovednosť právnických osôb, ako inštitút trestnoprávnej politiky, bola implementovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky zákonom o trestnej zodpovednosti právnických.

V roku 2017 bolo na území Slovenskej republiky realizovaných 18 trestných vecí, v ktorých bolo vedené trestné stíhanie proti konkrétnym právnickým osobám. V období od účinnosti zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb od 1. júla 2016 do 31. decembra 2016 nebola na území Slovenskej republiky realizovaná žiadna trestná vec, v ktorej by bolo vedené trestné stíhanie proti konkrétnej právnickej osobe.

Vo všetkých 18 trestných veciach realizovaných v roku 2017 sa jednalo o prípady, kedy bolo vedené trestné stíhanie proti obvinenej právnickej osobe a súčasne proti obvinenej fyzickej osobe (štatutárnemu zástupcovi konkrétnej právnickej osoby) pre ten istý skutok, pričom v 15 trestných veciach išlo o daňovú trestnú činnosť (trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona, trestný čin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona), v 2 trestných veciach išlo o majetkovú trestnú činnosť (trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona, trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 Trestného zákona) a v jednej trestnej veci išlo o environmentálnu trestnú činnosť (trestný čin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 Trestného zákona).

V 17 trestných veciach, v ktorých bolo v sledovanom období roku 2017 vyšetrovateľmi PZ podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie proti konkrétnym právnickým osobám, naďalej ku dňu 31. decembra 2017 prebiehalo prípravné konanie.

V 1 trestnej veci, v ktorej bolo v sledovanom období roku 2017 vyšetrovateľom PZ podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie proti konkrétnej právnickej osobe, dozorový prokurátor meritórne ukončil prípravné konanie

zastavením trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku s poukazom na § 86 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a § 8 ods. 1 písm. a) zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb o zastavení trestného stíhania vedeného proti obvinenej právnickej osobe za daňovú trestnú činnosť, nakoľko zanikla trestnosť činu.

Vyššie konkretizované stúpajúce štatistické ukazovatele týkajúce sa uplatňovania zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb zo strany orgánov

činných v trestnom konaní v sledovanom období roku 2017, svedčia o postupnom etablovaní sa predmetnej problematiky v činnosti orgánov činných v trestnom konaní, pričom možno reálne očakávať výraznejšie štatistické ukazovatele v počte vedených trestných stíhaní voči konkrétnym právnickým osobám v nasledujúcich obdobiach.

Na náraste počtu trestných vecí, v ktorých bolo v sledovanom období roku 2017 (v porovnaní s predchádzajúcim obdobím od účinnosti zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb do 31. decembra 2016) vedené trestné stíhanie voči konkrétnym právnickým osobám, mala nepochybne pozitívny vplyv tá skutočnosť, že problematike zisťovania zákonných podmienok na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb a uplatňovanie zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb je venovaná sústavná pozornosť zo strany generálnej prokuratúry, a to v rámci organizovaných pracovných porád (i v súčinnosti s policajným zborom), na ktorých je osobitne zdôrazňovaná potreba intenzívneho využívania zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb v aplikačnej praxi.

Procesno – právne aspekty trestnej zodpovednosti právnických osôb

Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb zaviedol do právneho poriadku Slovenskej republiky tzv. pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, ktorá má obdobné prvky ako trestná zodpovednosť vyvodzovaná voči fyzickým osobám s tým, že Trestný zákon, ako aj Trestný poriadok sa používajú subsidiárne, t. j. na tie inštitúty, ktoré zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb (ako lex specialis) neupravuje.

Predmetná problematika dotýkajúca sa odlišností postupu pri stíhaní právnických osôb od osôb fyzických je riešená prevažne v štvrtej časti zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, konkrétne v osobitných ustanoveniach o trestnom konaní proti právnickým osobám. Naproti tomu na kľúčové inštitúty ako na začatie konania, či vznesenie obvinenia sa podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, aplikuje výlučne ustanovenie Trestného poriadku. Trestný poriadok je tak naďalej základnou procesnoprávnou normou aj v rámci realizovania trestného stíhania právnických osôb. Uplatňovanie „pôvodných“ inštitútov v novovytvorenom systéme trestného stíhania právnických osôb so sebou prinieslo primárne procesno - právne problémy, ktoré odstráni až rozsiahlejšia aplikačná prax orgánov činných v trestnom konaní a najmä doposiaľ neexistujúca aplikačná prax súdov.

Najzákladnejším procesno - právnym problémom je otázka toho, či sa trestné konanie voči právnickej osobe začína začatím trestného stíhania „vo veci“ alebo až postupom podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku (teda vznesením obvinenia).

K tomuto procesno – právnemu problému nepochybne prispela i nejednotná terminológia zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, kedy jeho ustanovenia § 21 a § 23 používajú slovné spojenie „začatie trestného stíhania proti právnickej osobe“, ustanovenie § 24 používa slovné spojenie „proti obvinenej právnickej osobe“ a ustanovenie § 25 používa vo vzťahu ku právnickej osobe slovné spojenie „proti ktorej bolo začaté trestné konanie“.

Nejednotnú terminológiu zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb v uvedenom smere neodstránili ani prijaté legislatívne zmeny zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb zákonom č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) a zákonom č. 316/2016 Z. z. o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v EÚ a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Doterajšou aplikačnou praxou orgánov činných v trestnom konaní (a pri doposiaľ neexistujúcej aplikačnej praxi súdov) sa ako najprijateľnejší spôsob riešenia tohto procesno – právneho problému (najmä, ak je súčasne podozrivá fyzická a právnická osoba) ustálilo vydanie jedného uznesenia podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku s jedným výrokom pre konkrétny skutkový stav, a to v takej podobe, aby po vykonanom dokazovaní (a právnom vyhodnotení dôkazov realizovaných po začatí trestného stíhania a odôvodňujúcich postup podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku) mohlo byť vznesené obvinenie fyzickej osobe alebo právnickej osobe, prípadne obom subjektom (a fakultatívne vykonávané spoločné konanie podľa § 24 zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb).

4. Činnosť prokuratúry v trestnej oblasti

4.1. Činnosť prokuratúry pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v predsúdnom konaní

Na prokuratúry v Slovenskej republike v roku 2017 napadlo spolu 18 516 trestných oznámení, čo je pokles v porovnaní s rokom 2016 o 1 102 trestných oznámení.

Najviac trestných oznámení napadlo v obvode Krajskej prokuratúry Bratislava (5 168 trestných oznámení) a v obvode Krajskej prokuratúry Trnava (2 699 trestných oznámení). Najmenej trestných oznámení napadlo v obvode Krajskej prokuratúry Trenčín (1 300 trestných oznámení).

Trestné oznámenia, najmä v písomnej forme, podávali predovšetkým fyzické osoby, ktoré boli zároveň vo väčšine prípadov aj poškodenými, pričom prevažovali oznámenia o podozrení zo spáchania majetkovej trestnej činnosti, trestnej činnosti násilného charakteru a oznámenia o trestnom čine zanedbania povinnej výživy. Právnické osoby podávali trestné oznámenia predovšetkým pre podozrenie zo spáchania trestných činov podvodu, sprenevery, poškodzovania veriteľa a zvýhodňovania veriteľa. V menšom počte boli na prokuratúru doručené trestné oznámenia od iných subjektov (napríklad od kontrolných štátnych orgánov a verejnoprávnych inštitúcií - najvyššieho kontrolného úradu, Úradu pre verejné

obstarávanie, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Sociálnej poisťovne, daňových úradov, inšpektorátov práce).

Podstatná časť trestných oznámení bola podaná na vecne a miestne nepríslušné krajské prokuratúry a generálnu prokuratúru. Z uvedeného dôvodu prokurátori týchto prokuratúr postúpili trestné oznámenia príslušným prokuratúram. Prokurátori vecne a miestne príslušných prokuratúr využívali oprávnenie upravené v ustanovení § 198 ods. 1 Trestného poriadku a oznámenia odovzdávali na vybavenie vecne a miestne príslušným policajtom, a to aj s prípadným pokynom na zabezpečenie doplnenia oznámenia podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku a následného rozhodnutia o trestnom oznámení, resp. s pokynom na začatie trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku za konkrétny trestný čin (prečin, zločin, alebo obzvlášť závažný zločin).

V rámci dozoru nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania prokurátori podľa § 230 Trestného poriadku sledujú aj to, či policajt do 30 dní od prijatia trestného oznámenia začne trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku alebo postupuje podľa § 197 ods. 1 Trestného poriadku, resp. ustanovenia § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

Vecne a miestne príslušní policajti uvedení v ustanovení § 10 ods. 8 písm. a) až f) Trestného poriadku pri vybavovaní trestných oznámení často nedodržali uvedenú poriadkovú lehotu, a to z objektívnych, ale aj subjektívnych príčin. Objektívne príčiny nedodržania poriadkovej lehoty v konaní policajtov pred začatím trestného stíhania boli determinované neúplnosťou obsahu prijatých trestných oznámení (trestné oznámenia neobsahovali skutkovo-právne relevantné údaje o mieste, čase spáchania trestného činu, jeho moduse operandi a identifikácii podozrivej osoby), z ktorého dôvodu na zákonné rozhodnutie o trestnom oznámení bolo potrebné vykonanie výsluchu oznamovateľa, resp. podozrivej osoby. Subjektívne príčiny nedodržania poriadkovej lehoty mali základ v nedostatočnej odbornej schopnosti najmä poverených príslušníkov Policajného zboru správne a úplne pochopiť podstatu trestných oznámení z hľadiska príslušnosti na ďalšie konanie, ako aj určenia primárnej (predbežnej) právnej kvalifikácie skutku ako trestného činu.

Napriek ochote prokurátorov neformálne konzultovať ďalší procesný postup pri vybavení trestných oznámení, často aj pri dodržaní 30 dňovej poriadkovej lehoty od prijatia trestného oznámenia, boli rozhodnutia policajtov v niektorých prípadoch vydané bez zistenia skutkového stavu v zákonnom rozsahu. Dôsledkom takéhoto ich konania a rozhodovania bolo uplatnenie procesných oprávnení prokurátormi na odstránenie nezákonného stavu vo forme zrušenia rozhodnutí policajtov, prípadne vo forme vydania pokynov na doplnenie trestného oznámenia.

V roku 2017 prokurátori pri výkone dozorovej právomoci vo viacerých trestných veciach zistili nezákonný postup policajtov po prijatí trestných oznámení, a to vo fáze ich doplnenia, vykonávaním úkonov trestného konania nad zákonný rámec upravený v § 196 ods. 2 Trestného poriadku (rozsah a obsah dopĺňania trestných oznámení je determinovaný týmto zákonným ustanovením, pričom vykonávanie úkonov trestného konania nad jeho rámec je možné len po začatí trestného stíhania).

Rovnako ako aj v predchádzajúcom období boli nedostatky v činnosti policajtov v štádiu pred začatím trestného stíhania aj v roku 2017 predmetom rokovaní na medzirezortných poradách orgánov činných v trestnom konaní v obvode pôsobností krajských prokuratúr a generálnej prokuratúry.

Pri výkone dozoru sa prokurátori v uplynulom roku zamerali predovšetkým na urýchlené skončenie vyšetrovania a skrátenie celkovej dĺžky prípravného konania. Zvýšená pozornosť bola venovaná väzobným trestným veciam a veciam, kde vyšetrovanie trvá viac ako 2 roky.

Najčastejším využívaným prostriedkom výkonu dozoru prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní sú previerky stavu vyšetrovania a písomné pokyny prokurátora.

Previerky stavu vyšetrovania plnia dôležitú úlohu pri výkone dozoru v prípravnom konaní, a to z viacerých dôvodov. Prokurátor je oboznámený s danou trestnou vecou a o vykonaní každej previerky spíše záznam, ktorého súčasťou v prevažnej miere sú aj konkrétne pokyny policajtovi a konštatovanie, či vyšetrovanie prebieha plynule a bez zbytočných prieťahov. Záznamy o previerkach tiež obsahujú upozornenia na prípadné nedostatky a pochybenia týkajúce sa skutkových zistení, ale i formálno-právnych nedostatkov, ako aj návrhy na ich riešenie a odstránenie. Súčasťou týchto záznamov sú aj opatrenia, ktoré prokurátor prijal na urýchlené skončenie vyšetrovania. Pri vykonávaní previerok rýchlosti a plynulosti konania prokurátori na jednej strane analyzujú zákonnosť a správnosť vykonaných vyšetrovacích úkonov a na strane druhej tiež dbajú na rýchlosť konania, zisťujú prípadné dôvody prieťahov vo vyšetrovaní a vyhodnocujú, či tieto boli zavinené plicajtom alebo objektívnymi dôvodmi.

Previerková činnosť je zameraná, už na začiatku prípravného konania, na zákonnosť a opodstatnenosť uznesení o vznesení obvinenia, ale tiež na zákonnosť a dôvodnosť formálno–procesných náležitostí rozhodnutí policajtov. Nemenej dôsledná pozornosť je venovaná previerkam stavu vyšetrovania vo väzobných veciach, kde prokurátori pri výkone previerok postupujú v časových intervaloch vyplývajúcich z interných opatrení.

V roku 2017 prokurátori vykonali 87 674 previerok spisov. Zvýšená aktivita previerkovej činnosti prokurátorov je venovaná najmä trestným veciam, v ktorých vyšetrovanie trvá viac ako 2 roky. Tejto problematike prokurátori budú venovať zvýšenú pozornosť aj v nasledujúcom období.

Krajské prokurátorky a krajskí prokurátori prijali na základe previerok viaceré opatrenia smerujúce k zvýšeniu aktivity prokurátorov v prípravnom konaní - prokurátorom bolo uložené vykonávanie previerok vyšetrovacích spisov každé 3 mesiace po začatí trestného stíhania, vykonanie previerky vyšetrovacieho spisu vždy po vydaní uznesenia o vznesení obvinenia a dôsledné dodržiavanie už vydaných opatrení a pokynov vedúcich prokurátorov z predchádzajúceho obdobia (napríklad opatrenie krajskej prokurátorky v Trenčíne por. č. 2/2012 o určení lehôt na postup prokurátora v trestnom konaní, opatrenia krajského prokurátora v Bratislave z 20. októbra 2005, sp. zn. I Spr 1131/2005 z 15. novembra 2010, sp. zn.

1/1 Spr 179/2010, opatrenie krajskej prokurátorky v Bratislave z 10. apríla 2014, sp. zn. I/1 Spr 140/2014, opatrenie krajského prokurátora v Prešove por. č. 2/2014 z 31. januára 2014).

Trestné veci, v ktorých trestné stíhanie trvá viac ako 1, 2 a 3 roky, sú pravidelne vyhodnocované na pracovných poradách okresných prokurátorov, krajských prokurátorov a generálneho prokurátora.

Generálny prokurátor, krajskí prokurátori a okresní prokurátori prijali za účelom odstránenia prieťahov v prípravnom konaní opatrenia na dôsledné využívanie všetkých zákonných oprávnení prokurátora pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní so zameraním na rýchlosť konania prokurátora. Išlo o opatrenia ukladajúce:

- lehoty na spracovanie konečných opatrení a rozhodnutí,

- lehoty na rozhodovanie o sťažnostiach obvinených a iných oprávnených osôb,

o žiadostiach o prepustenie z väzby,

- úpravu postupu pri konaní o dohode o vine a treste, ak obvinený nereaguje na

výzvu prokurátora,

- lehoty na periodicitu previerok vyšetrovacích spisov, osobitne v trestných veciach

starších ako 1, 2 a 3 roky a vo väzobných veciach,

- povinnosť vyhodnocovať na medzirezortných pracovných poradách s vedením

Policajného zboru trestné veci staršie ako 1, 2 a 3 roky,

- povinnosť vykonávať pravidelné a kontrolné previerky na podriadených

prokuratúrach vo veciach starších ako 2 roky, zamerané na rýchlosť a efektívnosť

vykonávania úkonov dozorového prokurátora a dôvody brániace ukončeniu trestnej

veci,

- plnenie tzv. správovej povinnosti v trestných veciach, v ktorých nebolo prípravné

konanie skončené v lehote 6 mesiacov od vznesenia obvinenia, resp. v lehote

1 roka od začatia trestného stíhania,

- dôsledné dodržiavanie § 203 Trestného poriadku za účelom eliminovania

neodôvodnene rozsiahleho a zdĺhavého skráteného vyšetrovania zo strany

policajtov a kontroly plnenia oznamovacej povinnosti povereným príslušníkom

Policajného zboru podľa § 203 ods. 2 Trestného poriadku,

- dôsledné využívanie § 204 Trestného poriadku,

- zabezpečenie, aby vo všetkých trestných veciach, kde je známy páchateľ,

vo vzťahu, ku ktorému je odôvodnený postup podľa § 206 ods. 1 Trestného

poriadku, bolo bezodkladne vznesené obvinenie a následne vykonaná previerka

vyšetrovacieho spisu,

- zabezpečenie využívania inštitútu poriadkovej pokuty s cieľom zamedziť

neúspešnosti procesných úkonov najmä z dôvodu neúčasti obvinených a svedkov

na nich.

Základné údaje o činnosti a zaťaženosti prokurátora a o spôsobe vybavenia veci v prípravnom konaní

V roku 2017 evidovala prokuratúra v prípravnom konaní nápad 69 773 trestných vecí, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2016 pokles o 3 616 trestných vecí.

Vybavených bolo 77 192 trestných vecí. Z tohto počtu asi v jednej tretine sa vykonávalo vyšetrovanie, skrátené vyšetrovanie sa vykonávalo vo viac ako v polovici trestných vecí a postupom podľa § 204 Trestného poriadku (tzv. superskrátené vyšetrovanie) bolo v roku 2017 vybavených 6 392 trestných vecí.

Ukončené trestné stíhanie v roku 2017 voči známym osobám bolo u 37 707 osôb (v roku 2016 u 39 139 osôb), teda v roku 2017 v porovnaní s rokom 2016 došlo k poklesu ukončenia trestných stíhaní o 1 432 osôb.

Podľa štatistických ukazovateľov prokurátori uzavreli v roku 2017 dohodu o vine a treste s 3 383 obvinenými. K podmienečnému zastaveniu trestného stíhania podľa § 216 Trestného poriadku došlo v roku 2017 proti 1 484 osobám a k zmieru a následnému zastaveniu trestného stíhania podľa § 220 Trestného poriadku došlo v roku 2017 proti 464 obvineným. Postúpením veci podľa § 214 Trestného poriadku bolo v roku 2017 ukončených 3 671 trestných vecí, zastavením trestného stíhania podľa § 215 Trestného poriadku bolo skončených 13 171 trestných vecí a prerušením trestného stíhania podľa § 228 Trestného poriadku bolo skončených spolu 23 367 trestných vecí.

Z hľadiska rýchlosti konania na prokuratúre prokurátori vybavili trestnú vec od jej nápadu do 7 dní v dvoch tretinách návrhov. V ostatných veciach rozhodovali najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na konečné opatrenie. Dlhší čas na vybavenie trestnej veci v prípravnom konaní bol zaznamenaný len výnimočne, v skutkovo-právne zložitých veciach majetkovej trestnej činnosti (predĺženie lehoty na vybavenie trestnej veci bolo vždy aprobované vedúcim prokurátorom).

Podľa analýzy trestných vecí nevybavených viac ako 3 mesiace od doručenia návrhu na podanie obžaloby alebo na iné rozhodnutie, bolo v roku 2016 na všetkých prokuratúrach evidovaných celkove 38 trestných vecí. V roku 2017 len 19 trestných vecí (pokles počtu trestných vecí o 50%).

Aktivita dozoru prokurátorov nad dodržiavaním zákonnosti v trestnom konaní

Oprávnenie prokurátora vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní je kodifikované v sústave právnych predpisov ako súčasť oprávnení prokuratúry vyplývajúcich z článku 149 ústavy. Využívaním oprávnení uvedených v § 230 Trestného poriadku si prokurátori zabezpečujú prehľad o stave vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania v konkrétnych trestných veciach a ich realizáciou účinne ovplyvňujú priebeh vyšetrovania a skráteného vyšetrovania.

Zistené poznatky v roku 2017 dokumentujú, že najúčinnejšími oprávneniami prokurátora v rámci prokurátorského dozoru sú previerky vyšetrovacích spisov (86 323 previerok), písomné pokyny na ďalší priebeh vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania (20 810 pokynov), ako aj účasť prokurátorov na relevantných úkonoch prípravného konania (hlavne výsluchoch obvinených, poškodených, svedkov, účasť na rekonštrukciách trestných činov, na konfrontáciách medzi obvineným a svedkom, účasť na výsluchu znalca, účasť na úkonoch týkajúcich sa maloletých osôb) a zrušovanie nezákonných a neodôvodnených rozhodnutí policajtov (o vznesení obvinenia, o zastavení trestného stíhania a postúpení veci).

Aktívny dozor prokurátorov v predsúdnom konaní v roku 2017 sa významnou mierou podieľal na skrátení celkovej dĺžky prípravného konania. Neustále je venovaná zvýšená pozornosť trestným veciam, kde sa obvinený nachádzal vo väzbe a trestným veciam, kde vyšetrovanie trvá viac ako 2 roky. Na základe zvýšenej aktivity prokurátorov v uplynulom roku došlo k ukončeniu trestných vecí, v ktorých sa trestné stíhanie viedlo už niekoľko rokov.

Početnosť a aktivita prokurátorských opatrení v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami narastá.

Z riadiacej a kontrolnej činnosti generálnej prokuratúry, ale aj krajských prokuratúr možno trend neustáleho skvalitňovania prokurátorského dozoru odôvodniť v kontexte s nárastom kvalifikovaných návrhov na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní generálnym prokurátorom postupom podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku, najmä rozhodnutí o vznesení obvinenia. Početnosť návrhov obvinených a obhajcov na uvedený postup sa podľa štatistických údajov v roku 2017 (1 114 vecí) oproti predchádzajúcim obdobiam znížil (v roku 2014 - 1 146 vecí, v roku 2015 - 1 189 vecí, v roku 2016 - 1 361 vecí). V tejto oblasti ale možno predpokladať v nasledujúcich obdobiach opätovný nárast. Boli zaznamenané prípady zneužívania tohto mimoriadneho opravného prostriedku obvinenými a hlavne ich obhajcami, ktorí, napriek svojmu právnemu vedomiu a existujúcej dôkaznej situácii, využijú mimoriadny opravný prostriedok ako ďalší riadny opravný prostriedok, a to iba za účelom obštrukcií s následným spôsobením zbytočných prieťahov v trestnom konaní alebo v záujme dosiahnutia prepustenia obvineného z väzby. Zákonná možnosť opätovného preskúmania právoplatného rozhodnutia prokurátora alebo policajta prostredníctvom podania mimoriadneho opravného prostriedku z rovnakých dôvodov, pre ktoré už prokurátor konal a rozhodol o podanej sťažnosti, nenapĺňa účel a zmysel tohto druhu opravného prostriedku.

V roku 2017 v porovnaní s rokom 2016 došlo k zníženiu počtu trestných vecí, v ktorých trestné stíhanie trvalo viac ako 1 rok, celkove o 127 trestných vecí. Počet neskončených trestných vecí trvajúcich viac ako 2 roky klesol o 105 trestných vecí a počet trestných vecí, v ktorých trestné stíhanie trvalo viac ako 3 roky klesol o 111 trestných vecí.

Rýchlosť trestného konania je aj predmetom opatrení generálneho prokurátora č. 37/2015 a č. 38/2015.

V intenciách týchto opatrení sa analyzuje rýchlosť konania periodicky každých 6 mesiacov, a to v trestných veciach, v ktorých trestné stíhanie trvá viac ako 1 rok a menej ako 2 roky, viac ako 2 roky a menej ako 3 roky a viac ako 3 roky.

V trestných veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie a trvá viac ako 1 rok a menej ako 2 roky, došlo k 20. marcu 2018, v porovnaní so stavom k 30. septembru 2017, k poklesu ich počtu o 148 (o 5,95%).

V trestných veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie a trvá viac ako 2 roky a menej ako 3 roky, došlo k 20. marcu 2018, v porovnaní so stavom k 30. septembru 2017, k poklesu ich počtu o 37 (o 4,84%).

V trestných veciach v ktorých bolo začaté trestné stíhanie a trvá viac ako 3 roky, došlo k 20. marcu 2018, v porovnaní so stavom k 30. septembru 2017, k poklesu ich počtu o 40 (o 7,25%).

Z činnosti orgánov činných v trestnom konaní je zrejmé, že neprimeraná dĺžka prípravného konania je výsledkom pôsobenia viacerých faktorov objektívnej alebo subjektívnej povahy. Medzi najčastejšie sa opakujúce objektívne príčiny neúmernej dĺžky prípravného konania, ktoré orgány činné v trestnom konaní mohli len v minimálnom rozsahu ovplyvniť, boli:

- nedostatočná spolupráca zo strany subjektov trestného konania, ktoré sa zdržiavajú

mimo územia Slovenskej republiky, kde pracujú a do miesta trvalého bydliska

sa vracajú často raz za 3 až 4 mesiace, pričom aj počas pobytu v cudzine sa

nezdržiavajú na tom istom mieste, ale pohybujú sa po celom území EÚ,

nepreberanie zásielok na adrese trvalého pobytu, účelové obštrukcie strán

trestného konania a obhajoby,

- potreba vykonania vecne a časovo náročného znaleckého dokazovania (lehoty

na vypracovanie znaleckého posudku znalci často nedodržujú z dôvodov zložitosti

posudku, resp. ich nadmernej zaťaženosti),

- potreba vykonania rozsiahleho počtu procesných úkonov vzhľadom na skupinový

charakter trestnej činnosti alebo skutkovú početnosť trestnej činnosti,

- nutnosť vykonania procesných úkonov v zahraničí prostredníctvom inštitútu medzinárodnej justičnej spolupráce (vybavenie žiadosti o právnu pomoc v zahraničí je časovo náročné, pričom výsledky právnej pomoci neboli vždy na požadovanej úrovni).

Medzi subjektívne príčiny prieťahov v trestnom konaní patrili najmä nečinnosť policajtov alebo ich nesprávna činnosť, nesprávna organizácia ich práce, resp. výkon služobnej činnosti nesúvisiacej s činnosťou orgánu činného v trestnom konaní, nedostatočné poznanie merita veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu.

Na odstránenie prieťahov v prípravnom konaní generálna prokuratúra vykonáva aktívnu tzv. dohľadovú činnosť vo vzťahu k podriadeným prokuratúram a pravidelné previerky činnosti podriadených prokuratúr vrátane rýchlosti prípravného konania s následnou kontrolou plnenia prijatých opatrení.

Odklony v trestnom konaní

Podľa štatistických ukazovateľov prokurátori uzavreli v roku 2017 dohodu o vine a treste podľa § 232 Trestného poriadku s 3 383 obvinenými, čo je o 672 obvinených menej, než v roku 2016. K podmienečnému zastaveniu trestného stíhania podľa § 216 Trestného poriadku došlo v roku 2017 proti 1 484 obvineným, čo je o 1 obvineného menej, než v roku 2016. K schváleniu zmieru a následne k zastaveniu trestného stíhania podľa § 220 Trestného poriadku došlo v roku 2017 proti 464 obvineným, čo je o 5 obvinených menej ako v roku 2016.

U všetkých 3 druhov vyššie uvedených odklonov je možné konštatovať, že na prokuratúre došlo v porovnaní s rokom 2016 k zníženiu využívania uvedených inštitútov, a to z dôvodu, že v priebehu roku 2017 došlo k zníženiu nápadu trestných vecí. K výraznejšiemu zníženiu došlo pri uzatváraní dohody o vine a treste podľa

§ 232 Trestného poriadku. Čiastočný vplyv na to mala aj zvýšená kontrola dodržiavania pravidiel využitia inštitútu dohody o vine a treste v rámci prokuratúry tak, aby nedochádzalo k nesprávnemu a nezákonnému postupu. Generálny prokurátor vydal pokyn sp. zn. IV/1 Spr 334/17/1000 zo 6. septembra 2017, ktorým upravil pravidlá pre aplikáciu inštitútu dohody o vine a treste a určil kontrolné mechanizmy vo vzťahu k podriadeným prokuratúram zákonnosti využívania uvedeného inštitútu prvostupňovými prokuratúrami ich nadriadenými prokuratúrami tak, aby sa zamedzilo prípadnému nesprávnej aplikácii tohto inštitútu.

Prieťahy v prípravnom konaní

Z hľadiska posledného vývoja trestného konania dochádza k popretiu zamýšľaného účelu prípravného konania, a to paradoxne bez toho, aby došlo k zmene platnej právnej úpravy. Postup, ktorý zákon výslovne ustanovuje napríklad pri skrátenom vyšetrovaní v ustanovení § 203 ods. 1 Trestného poriadku, je z hľadiska vyžadovanej aplikačnej praxe nepoužiteľný. V prípravnom konaní sa tak vykonáva rozsiahle dokazovanie spojené s opakovanými výsluchmi osôb po vznesení obvinenia, pričom v praxi neexistuje rozdiel medzi skráteným vyšetrovaním a vyšetrovaním, s výnimkou rozdielu vo vecnej príslušnosti policajtov. Súčasná ideová rozpoltenosť ohľadne toho, aký charakter má mať vlastne trestné konanie, dospela do štádia, keď je na jednej strane proklamované, že o vine a treste má rozhodovať súd, pred ktorým sa má ako pred nezávislým arbitrom vykonávať dokazovanie na základe iniciatívy strán s dôrazom na dôkazné bremeno prokurátora, na strane druhej snaha o splnenie tejto požiadavky a vytvorenie predpokladu, aby sa mohla vec dostať do štádia súdneho konania, je zaťažená povinnosťou vykonať komplexné a kontradiktórne konanie a dokazovanie už v prípravnom konaní. Takýto spôsob vykonávania trestného konania je enormne zdĺhavý a neefektívny a okrem iného prispieva aj k averzii osôb – subjektov trestného konania, ktoré sa v jeho priebehu musia niekoľkonásobne dostavovať na obsahovo identické úkony trestného konania.

Neprimeraná dĺžka prípravného konania je výsledkom pôsobenia viacerých faktorov objektívnej alebo subjektívnej povahy.

Medzi najčastejšie sa opakujúce príčiny neúmernej dĺžky prípravného konania, ktoré orgány činné v trestnom konaní mohli len v minimálnom rozsahu ovplyvniť, boli:

-doba vypracovania znaleckých posudkov (najmä napr. v odboroch písmoznalectvo, účtovníctvo, v odvetví kriminalistickej analýzy DNA),

-dĺžka vybavovania žiadostí o právnu pomoc,

-účelové využívanie tzv. obštrukčných postupov umožnených aktuálnou zákonnou úpravou obvinenými a obhajcami,

-nemožnosť zabezpečiť osoby na úkonoch trestného konania,

-zložitá dôkazná situácia, resp. náročné dokazovanie veľkého rozsahu,

-preformalizovanosť prípravného konania,

-personálny stav na policajných súčastiach, kde dlhodobo funguje vysoká fluktuácia policajtov,

-prístup policajtov v trestných veciach, ktorí často nekonajú samostatne alebo konajú bez odbornej znalosti trestnej veci, ktorú vyšetrujú a spoliehajú sa na pokyny

dozorového prokurátora, absencia praktických skúseností policajtov, ich nedostatočná odborná úroveň a nesprávna organizácia práce,

-povrchne a nekvalitne vykonávané dôkazné prostriedky policajtami,

-nedostatočné zisťovanie skutkového stavu.

V porovnaní s rokom 2016 nedošlo k zlepšeniu z pohľadu eliminovania prieťahov v prípravnom konaní zo strany policajtov. Nedostatky v postupe policajtov a dôvody prieťahov boli viac menej rovnaké aj v roku 2017, pričom tieto sa opakujú napriek opatreniam zo strany prokurátorov.

Na zabránenie vzniku a odstránenie prieťahov v prípravnom konaní je potrebné:

-realizovať aktívny a kvalitný dozor prokurátora nad prípravným konaním (pravidelné previerky vyšetrovacích spisov, ukladanie pokynov s určením termínov na ich plnenie, účasť prokurátora na vykonávaní úkonov policajta, využívanie inštitútu odňatia veci policajtovi a prikázania inému),

-žiadať nadriadeného príslušného policajta, ktorý spôsobil prieťahy v prípravnom konaní, o zabezpečenie nápravy s určením lehoty na odstránenie prieťahov,

-dodržiavať určené lehoty na spracovanie konečných opatrení, na rozhodovanie o sťažnostiach, o žiadostiach o prepustenie z väzby,

-vykonávať pravidelné previerky vyšetrovacích spisov, osobitne pri veciach starších ako 1, 2 a 3 roky, väzobných veciach,

-zabezpečiť dôsledné využívanie ustanovení § 203 a § 204 Trestného poriadku zo strany konajúcich policajtov a tiež § 206 ods. 1 Trestného poriadku v prípadoch, kde je známy páchateľ,

-zabezpečiť dôsledné vyhodnocovanie potreby znaleckého dokazovania v konkrétnych trestných veciach a využívať postup podľa § 141 Trestného poriadku (odborné vyjadrenie, písomné potvrdenie),

-na pracovných poradách oboznamovať veci staršie ako 2 roky a takýmto trestným veciam venovať zvýšenú pozornosť za účelom skončenia prípravného konania,

-na medzirezortných pracovných poradách s vedením Policajného zboru klásť dôraz na vyhodnocovanie trestných vecí starších ako 1, 2 a 3 roky s tým, aby aj zo strany vedenia Policajného zboru boli prijaté opatrenia smerujúce k odstráneniu nedôvodných prieťahov v činnosti policajtov.

Generálna prokuratúra vykonáva na odstránenie prieťahov v prípravnom konaní aktívnu tzv. dohľadovú činnosť vo vzťahu k podriadeným prokuratúram, vykonáva pravidelné komplexné previerky činnosti podriadených prokuratúr zamerané okrem iného aj na rýchlosť prípravného konania, prijala tzv. trvalé opatrenia za účelom zrýchlenia prípravného konania (opatrenie generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 37/2005 a č. 38/2015) a prijíma ad hoc opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v konkrétnych trestných veciach a periodicky (polročne) vykonáva kontrolu ich plnenia.

Generálna prokuratúra bude v súvislosti s touto problematikou de lege ferenda:

-iniciovať legislatívne zmeny Trestného zákona a Trestného poriadku, resp. na nich participovať (napríklad zmena § 212 Trestného zákona, vypustenie § 200 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku, doplnenie § 228 Trestného

poriadku o dôvod prerušenia trestného stíhania počas doby vykonávania žiadosti slovenského justičného orgánu o právnu pomoc, zmena § 363 Trestného poriadku),

-vytvorí databázu vzorov písomností najčastejšie používaných v medzinárodnom styku, a to podľa osobitosti jednotlivých štátov s upozornením na požiadavky, ktoré jednotlivé štáty v právnom styku uplatňujú (výhrady k jazyku, spôsob doručovania a pod.),

-participovať na legislatívnej zmene týkajúcej sa statusu poverených príslušníkov Policajného zboru, ktorí vykonávajú skrátené vyšetrovanie

= cieľom legislatívnej zmeny bude, aby títo policajti neboli organizačne (služobne) zaradení na obvodných oddeleniach Policajného zboru (v rámci služby poriadkovej polície), ale na odboroch kriminálnej polície okresných riaditeľstiev Policajného zboru,

= účelom legislatívnej zmeny bude zníženie zaťaženosti policajtov inou služobnou činnosťou, zameranou najmä na zabezpečenie výkonu bezpečnostných opatrení (napr. na zhromaždeniach, športových zápasoch),

= výsledkom legislatívnych a organizačných opatrení bude zefektívnenie a skvalitnenie práce policajtov, stabilizácia ich personálneho stavu a zvýšenie odbornej pripravenosti.

4.2. Činnosť prokuratúry v súdnom konaní

V roku 2017 bolo súdmi na území Slovenskej republiky odsúdených 26 991 osôb, oslobodených bolo 1 113 osôb. V porovnaní s rokom 2016 došlo k miernemu poklesu odsúdených (v roku 2016 bol počet odsúdených osôb 28 510) aj oslobodených osôb (v roku 2016 počet oslobodených osôb bol 1 227). Súdy v roku 2017 podmienečne zastavili trestné stíhanie proti 127 osobám, v roku 2016 proti 160 osobám. V roku 2017 súdy schválili zmier a zastavili trestné stíhanie proti 107 obžalovaným, v roku 2016 to bolo proti 79 obžalovaným.

Dohodu o vine a treste uzatvorenú medzi prokurátorom a obvineným v roku 2017 súdy schválili u 4 133 obvinených, pričom v roku 2016 súdy takto postupovali u 4 367 obvinených.

Trestné stíhanie bolo súdmi zastavené v roku 2017 proti 235 obžalovaným, pričom v roku 2016 súdy takto postupovali proti 264 obžalovaným osobám. Počet postúpených vecí zo strany súdov orgánom príslušným na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu, resp. na prejednanie v disciplinárnom konaní v roku 2017 bol 122, pričom v roku 2016 súdy obdobným spôsobom rozhodli v 90 prípadoch.

V nepatrnom množstve súdy odmietli obžalobu a vrátili vec prokurátorovi za účelom odstránenia procesných chýb prípravného konania. V roku 2017 takto súdy postupovali v 25 trestných veciach, v roku 2016 to bolo v 28 trestných veciach.

V roku 2017 využívali prokurátori v súdnom konaní v primeranom rozsahu zákonné oprávnenie podávať riadne opravné prostriedky proti prvostupňovým rozhodnutiam súdov. Celkovo bolo podaných 1 446 odvolaní (v roku 2016 - 1 570 odvolaní). Z celkového počtu podaných odvolaní druhostupňové súdy vyhoveli 497 odvolaniam (v roku 2016 bol počet úspešných odvolaní rovnaký – 497), pričom 653

odvolaní bolo zamietnutých (v roku 2016 bolo zamietnutých 631 odvolaní). Proti rozhodnutiam súdov bolo v roku 2017 podaných 268 sťažností (v roku 2016 - 274 sťažností). Úspešných bolo 90 sťažností (v roku 2016 - 131 sťažností), neúspešných bolo 101 sťažností (v roku 2016 - 79 sťažností). Ostatné trestné veci neboli rozhodnuté.

Proti trestným rozkazom bolo v roku 2017 podaných 781 odporov prokurátora (v roku 2016 - 870 odporov).

Prieťahy v súdnom konaní (vrátane sťažností na prieťahy v súdnom konaní podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku)

Dĺžka konania na súde po podaní obžaloby je výrazne ovplyvnená postojom a aktivitou strán trestného konania, najmä disciplinovanosťou obvinených, obhajcov a svedkov. Prokuratúra, ako jedna zo strán trestného konania, nemôže jeho dĺžku zásadným spôsobom ovplyvniť.

Prokurátor, ako procesná strana, má v tomto smere len tie oprávnenia, ktoré pre neho vyplývajú zo zákonnej úpravy, a to možnosť podania sťažnosti pre nečinnosť podľa ustanovenia § 55 ods. 3 Trestného poriadku. Uplatnenie postupu podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku je v zásade posledným spôsobom na zabezpečenie nápravy, pričom prokurátori priebežne sledujú stav trestných vecí po podaní obžalôb na súdoch a v odôvodnených prípadoch s nimi komunikujú s cieľom zistenia príčin nekonania, resp. aktuálneho stavu trestnej veci, a to spravidla písomnými žiadosťami a tiež na medzirezortných pracovných poradách za účasti okresného (krajského) prokurátora a zástupcov vedenia okresného (krajského) súdu.

Sťažnosti prokurátora podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku boli v roku 2017 uplatnené v 142 prípadoch, čo v porovnaní s rokom 2016 predstavuje pokles o 41,56%. Najviac sťažností podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku bolo podaných v obvode Krajskej prokuratúry Trnava (43 sťažností), Krajskej prokuratúry Trenčín (38 sťažností), Krajskej prokuratúry Banská Bystrica (21 sťažností), Krajskej prokuratúry Prešov (13 sťažností) a Krajskej prokuratúry Bratislava (10 sťažností). Uvedený inštitút bol prokurátormi uplatnený aj v obvodoch Krajskej prokuratúry Košice (9 sťažností), Krajskej prokuratúry Žilina (5 sťažností) a Krajskej prokuratúry Nitra (3 sťažnosti).

Sťažnosti pre nečinnosť podávajú prokurátori v súlade s opatrením generálneho prokurátora č. 9, prijatým na porade generálneho prokurátora 5.- 6. decembra 2013, podľa druhu trestného činu (vo veciach, v ktorých je podaná obžaloba pre prečin a súd nevykonal v danej trestnej veci žiadny úkon po dobu viac ako 6 mesiacov alebo v trestných veciach, v ktorých je podaná obžaloba pre zločin a súd nevykonal v danej trestnej veci žiadny úkon po dobu viac ako 1 rok) a v súlade s opatrením generálneho prokurátora č. 1, prijatým na porade generálneho prokurátora 5.-7. apríla 2017 (v trestných veciach, v ktorých súd nekonal o návrhu na obnovu konania dlhšie ako 1 rok).

Nečinnosť súdov v zmysle subjektívnych prieťahov zo strany sudcu možno považovať za výnimočnú. V rozhodujúcej miere je dôsledkom niekoľkoročného nepriaznivého personálneho stavu sudcov okresných súdov. Napríklad na Okresnom súde Piešťany aj v roku 2017 pracoval jeden trestný sudca s plným nápadom trestných vecí a jeden sudca s čiastočným nápadom trestných vecí. Na Okresnom súde Trnava v roku 2017 pôsobilo celkovo 6 trestných sudcov, pričom v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi došlo na tomto súde k zvýšeniu počtu trestných sudcov, a tým aj k odstráneniu prieťahov v konaní, avšak Okresný súd Trnava, ako okresný súd v sídle krajského súdu, je nadpriemerne zaťažený nápadom a počtom trestných vecí. Na Okresnom súde Martin podstatnú časť roka 2017 vykonávalo funkciu sudcu trestného úseku v priemere iba 2,6 sudcu, čo je takmer polovičný počet oproti počtu sudcov vykonávajúcich túto funkciu na trestnom úseku v rokoch 2013 - 2014.

Dĺžka súdnych konaní, ktoré trvajú viac ako 3 roky, je prokurátormi analyzovaná v súlade s opatrením generálneho prokurátora č. 10 z porady generálneho prokurátora z 5. - 6. decembra 2013. V prípade indikovania neodôvodnených prieťahov v súdnom konaní prokurátori reagujú podaním sťažnosti podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku, prípadne zistené prieťahy signalizujú predsedovi príslušného okresného (krajského) súdu alebo prostredníctvom generálneho prokurátora ministrovi spravodlivosti.

Podkladom pre hodnotenie rýchlosti súdneho konania a aktivity prokurátorov v súdnom konaní sú aj správy ústavného súdu o priznaných finančných zadosťučineniach za prieťahy, pričom z celkového počtu 289 nálezov v roku 2017, v ktorých Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) vyslovil porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa iba 14 nálezov týkalo trestných vecí.

Neúmerná dĺžka vedenia súdneho konania je ovplyvnená aj skutočnosťou, že pri zmene samosudcu alebo zloženia senátu (pri odchode sudcu do dôchodku, pri úmrtí sudcu a pod.) obžalovaní nesúhlasia so zmenou samosudcu alebo zmenou v zložení senátu a hlavné pojednávanie sa musí vykonať znova (§ 277 ods. 5 Trestného poriadku). De lege ferenda sa javí nevyhnutná legislatívna zmena citovaného ustanovenia smerujúca k tomu, aby v prípade zmeny samosudcu alebo zloženia senátu, nebol potrebný súhlas obžalovaného so zmenou týchto osôb. Eventuálna legislatívna zmena musí rešpektovať ústavné limity, limity Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a existujúcu judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“).

Osobitným spôsobom predlžovania súdneho konania je napríklad využívanie „legálnej“ obštrukcie obvineným (obžalovaným) ustanovenej v § 34 ods. 3, § 40 ods. 2 Trestného poriadku, a to uplatňovanie práva žiadať ustanovenie obhajcu z dôvodu, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, kedy v prípade podania takej žiadosti v krátkom čase pred termínom hlavného pojednávania môže obžalovaný zmariť vykonanie tohto úkonu súdu, keďže z ustanovenia § 40 ods. 2 Trestného poriadku vyplýva povinnosť sudcu (predsedu senátu) ustanoviť mu obhajcu aj v prípade, že neexistujú dôvody povinnej obhajoby, avšak vzhľadom na časovú tieseň je následne obtiažne upovedomiť obhajcu o termíne hlavného pojednávania za súčasného zachovania procesných lehôt na vykonanie pojednávania (aspoň 5 pracovných dní) a zabezpečiť tak priestor na riadny výkon práv obhajoby. Obžalovaný, ktorému bol obhajca takto ustanovený, má až dodatočnú

povinnosť do 30 dní od doručenia opatrenia o ustanovení obhajcu preukázať nedostatok prostriedkov, pričom následne, keď nedostatok prostriedkov nepreukáže, bude obhajca zrušený. Opakované podávanie takýchto žiadostí obžalovaným aktuálna zákonná úprava nijakým spôsobom nelimituje.

K objektívnemu predĺženiu súdneho konania prispela aj zmena v právnej kvalifikácii skutkov ako trestné činy krádeže formou vlámania, za súčasného spôsobenia najmenej malej škody. Takéto skutky sa, v súlade so stanoviskom trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. Tpj 78/2011 z 12. decembra 2011 (Zbierka stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2012), právne kvalifikujú ako zločiny krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona so zákonom ustanovenou trestnou sadzbou od 3 do 10 rokov, ktoré sa musia prejednávať v senáte. Podľa predchádzajúcej justičnej praxe bolo možné vybaviť obdobné trestné veci, pri splnení ostatných zákonných podmienok, aj tzv. odklonom trestného konania - vydaním trestného rozkazu samosudcom.

K objektívnemu predĺženiu súdneho konania v dôsledku právnej úpravy dochádza aj v prípadoch, keď sa v konaní pred samosudcom v priebehu hlavného pojednávania, alebo v jeho závere zistí, že do úvahy prichádza uloženie súhrnného alebo spoločného trestu k trestu, ktorý bol uložený v konaní pred senátom (§ 349 ods. 2 Trestného poriadku). V takom prípade musí samosudca postúpiť vec senátu s dôsledkami spočívajúcimi vo vykonaní súdneho konania od začiatku.

V neposlednom rade objektívnou príčinou neskončenia trestných vecí v čo najkratšom možnom čase, je dĺžka vypracovania znaleckých posudkov, ktorých výsledky sú často zásadným dôkazom v trestných veciach, bez ktorých nie je možné v nich riadne postupovať a rozhodnúť.

S problematikou prieťahov v súdnom konaní súvisí aj osobitné postavenie okresných súdov v sídle krajských súdov pre konanie o trestných činoch uvedených v § 16 ods. 1 Trestného poriadku, u ktorých sa kumuluje v trestných veciach agenda „bežného“ okresného súdu s agendou podľa § 16 ods. 1 Trestného poriadku a u niektorých okresných súdov aj tzv. „vojenská“ agenda podľa § 16 ods. 2 Trestného poriadku.

S účinnosťou od 1. januára 2017 novela Trestného poriadku (zmena ustanovenia § 562 ods. 1 Trestného poriadku) zmenila vymedzenie „okresného súdu v sídle krajského súdu“ (§ 16 ods. 1 Trestného poriadku), ale iba vo vzťahu ku Krajskému súdu v Bratislave, kde sa takýmto okresným súdom rozumie nielen Okresný súd Bratislava I, ale aj Okresný súd Bratislava II, Okresný súd Bratislava III, Okresný súd Bratislava IV a Okresný súd Bratislava V a vo vzťahu ku Krajskému súdu v Košiciach, kde sa takýmto okresným súdom rozumie Okresný súd Košice I a Okresný súd Košice II. Táto legislatívna zmena by mala odľahčiť zaťaženosť Okresného súdu Bratislava I a Okresného súdu Košice I a pozitívne sa prejaviť aj v dĺžke trestných konaní. Časový horizont pozitívnych legislatívnych zmien je determinovaný ustanovením § 567m Trestného poriadku, podľa ktorého konanie začaté pred 1. januárom 2017 sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2016.

De lege ferenda, k rýchlosti súdneho konania by prispelo aj úplné zrušenie ustanovenia § 16 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a ustanovenie jednotného pravidla pre určovanie vecnej príslušnosti okresného súdu, ktoré by vychádzalo z ustanovenia § 15 Trestného poriadku.

4.3. Činnosť prokuratúry v prieskumnej agende

Generálny prokurátor v rámci prieskumnej činnosti zabezpečuje nápravu právoplatných rozhodnutí, ktoré boli vydané v rozpore so zákonom. Túto činnosť vykonáva na trestnom úseku na základe dvoch zákonných oprávnení.

V prípravnom konaní je oprávnený na podklade § 363 Trestného poriadku zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.

V súdnom konaní na podklade § 369 ods. 2 Trestného poriadku je oprávnený podať dovolanie proti konečnému právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa z dôvodov taxatívne ustanovených v § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku. O dovolaní rozhoduje najvyšší súd.

Poznatky o porušení zákona generálny prokurátor zisťuje na základe návrhov obvinených, poškodených a ďalších subjektov a tiež na základe vlastných informácií - výsledkov previerkovej činnosti, v rámci ktorej nadriadené prokuratúry pravidelne preskúmavajú zákonnosť rozhodovacej činnosti podriadených prokurátorov a zákonnosť súdnych rozhodnutí.

Prieskumná agenda je významná z dvoch dôvodov. V prvom rade slúži na nápravu nezákonných rozhodnutí zasahujúcich do individuálnych práv fyzických osôb a právnických osôb. V druhom rade predstavuje významný prostriedok na zjednocovanie aplikačnej praxe policajtov a prokurátorov v prípravnom konaní a prostredníctvom rozhodnutí najvyššieho súdu vydaných na základe dovolaní generálneho prokurátora aj aplikačnej praxe súdov.

Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní

Tento mimoriadny opravný prostriedok bol do Trestného poriadku implementovaný zákonom č. 301/2005 Z. z. za účelom zníženia počtu trestných vecí na najvyššom súde, pretože podľa predchádzajúcej právnej úpravy najvyšší súd v rámci konania o sťažnosti pre porušenie zákona preskúmaval aj zákonnosť rozhodnutí policajtov a prokurátorov vydaných v prípravnom konaní. Do roku 2006 pretrvával nárast počtu preskúmaných právoplatných rozhodnutí policajtov a prokurátorov, medziročne išlo o 10% až 20% trestných vecí.

V roku 2017 generálny prokurátor vybavil 466 trestných vecí (v roku 2016 608 trestných vecí), v ktorých obvinení, poškodení a ďalšie subjekty trestného konania považovali právoplatné rozhodnutia prokurátorov a policajtov za nezákonné a žiadali ich zrušenie. Dlhodobo najviac návrhov podávajú obvinení (približne 80% zo všetkých podaných návrhov), v roku 2017 to bolo 392 návrhov.

Z hľadiska rýchlosti konania o návrhoch a ich vybavenosti pretrváva trend mimoriadne vysokej vybavenosti. V uvedenom smere sa pozitívne prejavila legislatívna zmena ustanovenia § 364 Trestného poriadku zákonom č. 262/2011 Z. z., ktorým sa menil a doplnil zákon č. 301/2005 Z. z. V uvedenom smere mala pozitívny vplyv legislatívna zmena Trestného poriadku zákonom č. 401/2015 Z. z., ktorým bola okrem iného ustanovená jednotná lehota 6 mesiacov pre generálneho prokurátora na zrušenie rozhodnutia v prípravnom konaní vo všetkých trestných veciach.

Generálny prokurátor v roku 2017 zrušil 86 právoplatných uznesení, čo predstavuje akceptáciu 18,5% z celkového počtu podaných návrhov (v roku 2016 bolo zrušených 92 právoplatných uznesení). Z uvedeného počtu bolo zrušených 73 právoplatných uznesení prokurátora, 9 právoplatných uznesení policajta a v 4 prípadoch bolo zrušené uznesenie policajta a súčasne aj nadväzujúce druhostupňové uznesenie prokurátora, ktorým bolo rozhodnuté o sťažnosti oprávnenej osoby.

Počet zrušených uznesení prokurátorov podstatne prevyšuje počet zrušených uznesení policajtov preto, že podľa Trestného poriadku len prokurátor je oprávnený meritórne rozhodnúť v trestnej veci, v ktorej došlo k vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe (zastaviť trestné stíhanie, podmienečne zastaviť trestné stíhanie, postúpiť vec a pod.).

Dôvody na zrušenie právoplatných rozhodnutí prokurátorov a policajtov sú rôznorodé, hlavné nedostatky spočívajú v nesprávnom hodnotení vykonaných dôkazov, chybnej aplikácii zákonných ustanovení upravujúcich jednotlivé procesné postupy a v neúplnosti skutkových zistení.

Generálny prokurátor v roku 2017 nevyhovel 313 návrhom (v roku 2016 nevyhovel 397 návrhom) z dôvodu, že nezistil porušenie zákona právoplatným rozhodnutím alebo konaním, ktoré rozhodnutiu predchádzalo alebo preto, že uplynula zákonom ustanovená lehota 6 mesiacov na zrušenie napadnutého rozhodnutia alebo preto, že návrh podal neoprávnený subjekt trestného konania.

Dovolania

Poznatky generálnej prokuratúry nasvedčujú tomu, že zúženie zákonných dôvodov na podanie dovolania v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou (sťažnosť pre porušenie zákona) posilnilo princíp právnej istoty z hľadiska obmedzenia možností na zrušenie právoplatných súdnych rozhodnutí, na druhej strane táto skutočnosť viedla k nárastu nezákonných súdnych rozhodnutí.

Čiastočná náprava bola vykonaná zákonom č. 262/2011 Z. z., ktorým bol zmenený Trestný poriadok tak, že ministrovi spravodlivosti boli rozšírené dôvody na podanie dovolania. Minister spravodlivosti je od 1. septembra 2011 oprávnený podať dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúcemu zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci. Vecne ide o obdobnú právnu úpravu, aká bola účinná pre generálneho prokurátora do konca roku 2005.

Generálny prokurátor v rámci svojej riadiacej a zjednocovacej činnosti prostredníctvom inštitútu sťažnosti pre sťažnosti pre porušenie zákona zabezpečoval nápravu nezákonných rozhodnutí a súčasne tak prispieval k zjednocovaniu súdnej praxe. Súčasný právny stav, keď generálny prokurátor má v súdnom konaní k dispozícii dovolanie s jeho zákonom ustanovenými podmienkami a dôvodmi, obmedzil možnosti generálneho prokurátora zabezpečiť nápravu nezákonných právoplatných súdnych rozhodnutí.

Zmena právnej úpravy spočívajúca v nahradení inštitútu sťažnosti pre porušenie zákona inštitútom dovolania okrem iného viedla k tomu, že kým do konca roku 2005 v rámci prieskumnej agendy bolo ročne vybavených približne 1 000 až 1200 trestných vecí, v ktorých bolo podaných asi 100 sťažností pre porušenie zákona, v súčasnosti počet dovolaní podaných generálnym prokurátorom predstavuje len 10% až 20% z počtu podaných sťažností pre porušenie zákona.

Generálna prokuratúra v roku 2017 konala v 695 trestných veciach (v roku 2016 v 733 trestných veciach), v ktorých bol podaný podnet na podanie dovolania alebo v ktorých obvinení sami podali dovolanie na súd. Podstatnú časť podnetov na podanie dovolania, rovnako ako v minulosti, podali obvinení. V roku 2017 generálny prokurátor pre neopodstatnenosť odložil 160 takých podnetov (v roku 2016 bolo odložených 194 podnetov).

Súčasťou prieskumnej agendy je aj príprava a účasť prokurátorov na verejných zasadnutiach, na ktorých najvyšší súd rozhoduje o dovolaniach podaných obvinenými, ministrom spravodlivosti a generálnym prokurátorom.

Generálny prokurátor v roku 2017 podal 14 dovolaní - všetky v neprospech obvineného (v roku 2016 bolo podaných 16 dovolaní). Najvyšší súd zatiaľ vyhovel 7 dovolaniam generálneho prokurátora, 1 dovolanie odmietol a v ostatných prípadoch doposiaľ nebolo rozhodnuté (v roku 2016 najvyšší súd vyhovel 10 dovolaniam).

Dovolania podané generálnym prokurátorom sa opierajú predovšetkým o 2 zákonom ustanovené dôvody - ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

Generálny prokurátor v roku 2017 v 10 trestných veciach podnetom požiadal ministerku spravodlivosti o podanie dovolania v prípadoch, v ktorých sám nedisponuje oprávnením podať dovolanie (v roku 2016 v 7 trestných veciach), a ktoré sú vyhradené výlučne ministrovi spravodlivosti. Ministerka spravodlivosti v ôsmich trestných veciach podnetom vyhovela a podala dovolanie (v roku 2016 v 5 trestných veciach).

5. Základné údaje o činnosti prokuratúry v trestnej oblasti na úseku právneho styku s cudzinou

Agendu právneho styku s cudzinou vybavuje na generálnej prokuratúre 13 prokurátorov a na krajských prokuratúrach spolu 31 prokurátorov. Na väčšine

krajských prokuratúr prokurátori medzinárodných oddelení vybavujú okrem medzinárodnej agendy súčasne agendu dozoru nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní v iných trestných veciach a na Krajskej prokuratúre Trnava aj tzv. zonálnu činnosť.

Na okresných prokuratúrach vykonávajú agendu právneho styku s cudzinou prokurátori – špecialisti (v počte 1-2) v súlade s Pokynom generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 8/2015 z 20. októbra 2015 o zriadení špecializácie prokurátorov pre právny styk s cudzinou a medzinárodnú justičnú spoluprácu v trestných veciach. Špecialisti na okresných prokuratúrach vybavujú aj bežnú trestnú agendu. Špecializácia prokurátorov na výkon agendy právneho styku s cudzinou sa za 2 roky od jej zavedenia v celom rozsahu osvedčila.

V roku 2017 na medzinárodný odbor generálnej prokuratúry napadlo 1 734 trestných vecí v agende právneho styku s cudzinou (v roku 2016 – 2 110 trestných vecí).

Na Krajskú prokuratúru Bratislava napadlo 661 trestných vecí (v roku 2016 – 738 trestných vecí) a na okresné prokuratúry v jej obvode napadlo 2 134 trestných vecí (v roku 2016 – 1 875 trestných vecí), čo predstavuje nárast o 182 trestných vecí. Na Krajskú prokuratúru Trnava napadlo 501 trestných vecí (v roku 2016 – 349 trestných vecí) a na okresné prokuratúry v jej obvode 1 415 trestných vecí (v roku 2016 – 1 307 trestných vecí), čo predstavuje nárast o 260 trestných vecí. Na Krajskú prokuratúru Trenčín napadlo 1 445 trestných vecí (v roku 2016 – 1 397 trestných vecí) a na okresné prokuratúry v jej obvode 716 trestných vecí (v roku 2016 – 708 trestných vecí). Spolu je celkový nápad 2161 trestných vecí (v roku 2016 – 2 105 trestných vecí), čo predstavuje nárast o 56 trestných vecí. Na Krajskú prokuratúru Nitra napadlo 533 trestných vecí (v roku 2016 – 538 trestných vecí) a na okresné prokuratúry v jej obvode 1 061 trestných vecí (v roku 2016 – 864 trestných vecí), čo predstavuje nárast o 192 trestných vecí. Na Krajskú prokuratúru Žilina napadlo 288 trestných vecí (v roku 2016 – 341 trestných vecí) a na okresné prokuratúry v jej obvode 723 trestných vecí (v roku 2016 – 761 trestných vecí), čo predstavuje pokles o 91 trestných vecí. Na Krajskú prokuratúru Banská Bystrica napadlo 370 trestných vecí (v roku 2016 – 373 trestných vecí) a na okresné prokuratúry v jej obvode 768 trestných vecí (v roku 2016 – 730 trestných vecí), čo predstavuje nárast o 35 trestných vecí. Na Krajskú prokuratúru Prešov napadlo 361 trestných vecí (v roku 2016 - 435 trestných vecí) a na okresné prokuratúry v jej obvode 560 trestných vecí (v roku 2016 – 870 trestných vecí), čo predstavuje pokles o 384 trestných vecí. Na Krajskú prokuratúru Košice napadlo 547 trestných vecí (v roku 2016 – 608 trestných vecí) a na okresné prokuratúry v jej obvode 1586 trestných vecí (v roku 2016 – 1494 trestných vecí), čo predstavuje nárast o 31 trestných vecí.

Z uvedeného prehľadu je možné konštatovať, že v roku 2017 bol zaznamenaný najväčší nárast agendy na úseku právneho styku s cudzinou na Krajskej prokuratúre Trnava (o 260 trestných vecí), Krajskej prokuratúre Nitra (o 192 trestných vecí) a Krajskej prokuratúre Bratislava (o 182 trestných vecí). Ostatné krajské prokuratúry zaznamenali mierny nárast s výnimkou Krajskej prokuratúry Prešov, ktorá zaznamenala pokles nápadu o 384 trestných vecí a Krajskej prokuratúry Žilina, ktorá zaznamenala pokles nápadu o 91 trestných vecí.

5.1. Stav a vývoj kriminality s cudzím prvkom

Kriminalita cudzincov na našom území

V roku 2017 bolo celkom stíhaných na území Slovenskej republiky 1 308 cudzincov, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nárast o 31 osôb. Počet stíhaných cudzincov v jednotlivých obvodoch krajských prokuratúr dokumentuje tabuľka:

rok 2017

rok 2016

Bratislava

350

366

Trnava

177

153

Trenčín

Nitra

118

136

Žilina

122

129

Banská Bystrica

Prešov

142

119

Košice

197

208

GP SR

Spolu:

1 308

1 277

Obžaloba bola podaná v roku 2017 na 937 cudzincov, čo v porovnaní s rokom 2016 predstavuje nárast o 78 osôb. Právoplatne odsúdených cudzincov v roku 2017 bolo 837, čo predstavuje nárast o 29 odsúdených osôb.

Počet obžalovaných

Spolu

2016

260

159

859

2017

263

135

107

149

937

Počet odsúdených

2016

232

103

160

808

2017

238

116

139

837

Skladba štátnej príslušnosti stíhaných cudzincov na území Slovenskej republiky bola v roku 2017 takmer identická s rokom 2016. Najčastejšie stíhanými cudzincami boli občania Českej republiky v počte 309 (v roku 2016 - 275), druhú najpočetnejšiu skupinu tvorili občania Ukrajiny v počte osôb 199 (v roku 2016 - 198). Občania Maďarska boli stíhaní v počte 151 (v roku 2016 - 153 ), Srbskej republiky v počte 105 (v roku 2016 – 67), Poľskej republiky v počte 99 (v roku 2016 - 99). Ďalej nasledovali občania Rumunska v počte 93 (v roku 2016 - 88), Bulharskej republiky v počte 33 (v roku 2016 - 31), Rakúskej republiky v počte 31 (v roku 2016 – 32), Spolkovej republiky Nemecko v počte 24 (v roku 2016 - 40), Talianskej republiky v počte 24 (v roku 2016 - 24), Vietnamskej socialistickej republiky v počte 17 (v roku 2016 - 19), Ruskej federácie v počte 15 (v roku 2016 - 22), Bosny Hercegoviny a Tureckej republiky po 12 osôb, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v počte 10, Čínskej ľudovo demokratickej republiky, Francúzskej republiky,

Chorvátskej republiky a Macedónskej republiky po 9 osôb, Španielskeho kráľovstva 8 osôb, Irackej republiky, Moldavskej republiky a Sýrskej arabskej republiky po 7 osôb, Portugalskej republiky 6 osôb a po 5 osôb bolo z Albánskej republiky, Belgického kráľovstva, Kuvajtského štátu, Slovinskej republiky, Tuniskej republiky a Spojených štátov amerických. Občania ďalších 26 krajín sa podieľali na trestnej činnosti cudzincov v počte od 1 do 4 osôb.

V roku 2017 sa rovnako ako v predchádzajúcich rokoch cudzinci na území Slovenskej republiky podieľali predovšetkým na páchaní trestných činov proti majetku (podvod, krádež, poškodzovanie cudzej veci, neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty, legalizácia príjmu z trestnej činnosti), trestných činov proti životu a zdraviu (ublíženie na zdraví, nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi) a trestných činov proti rodine a mládeži (zanedbanie povinnej výživy).

Kriminalita našich občanov alebo osôb s trvalým pobytom na našom území v cudzine

Podkladmi pre vyhodnotenie kriminality slovenských občanov a osôb s trvalým pobytom na našom území sú údaje o prevzatých trestných konaniach a o prijatých trestných oznámeniach z cudziny a tiež prípady vyžiadania našich občanov cudzími štátmi na trestné stíhanie a výkon trestu odňatia slobody prostredníctvom medzinárodných zatýkacích rozkazov a európskych zatýkacích rozkazov.

V počte našich občanov alebo osôb

trvalým pobytom na našom území, ktorí sa v cudzine dopustili trestnej činnosti v roku 2017 bol zaznamenaný mierny nárast, čo súvisí so zvýšením počtu prijatých trestných oznámení a trestných stíhaní z cudziny o 32 trestných vecí oproti roku 2016.

Najväčší počet trestných vecí bol prevzatý z Českej republiky, a to 448 trestných vecí, z Rakúskej republiky 71 trestných vecí, z Maďarska 57 trestných vecí, a zo Spolkovej republiky Nemecko 9 trestných vecí.

Na základe doručených európskych zatýkacích rozkazov vydaných justičnými orgánmi štátov EÚ bolo v roku 2017 vyžiadaných na trestné stíhanie alebo na výkon trestu odňatia slobody do cudziny 124 slovenských občanov. Jedná sa o rovnaký počet, aký bol zaznamenaný v roku 2016.

5.2. Odovzdanie trestného konania do cudziny a preberanie trestného konania z cudziny (vrátane odovzdania a preberania trestných oznámení do cudziny a z cudziny)

Odovzdané trestné stíhania

V roku 2017 bolo v zmysle § 529 Trestného poriadku odovzdaných 59 trestných stíhaní do cudziny. V roku 2016 bolo odovzdaných 51 trestných stíhaní.

KP BA

KP TN

KP ZA

KP BB

KP PO

KP KE

ÚŠP

SPOLU

Počet v priamom právnom styku

Celkový počet

Odovzdané trestné oznámenia

V roku 2017 bolo do cudziny odovzdaných 359 trestných oznámení podľa článku 21 ods. 1 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20. apríla 1959, podľa § 196 ods. 4 Trestného poriadku a článku 17 ods. 1, ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV. V priamom právnom styku bolo z uvedeného počtu trestných oznámení odovzdaných do cudziny krajskými a okresnými prokuratúrami 280 trestných oznámení. V roku 2016 bolo odovzdaných do cudziny 268 trestných oznámení.

KP BA

KP TN

KP ZA

KP BB

KP PO

KP KE

ÚŠP

SPOLU

Počet odovzdaných v priamom právnom styku

280

Celkový počet

105

359

Počet trestných konaní (trestných stíhaní a trestných oznámení) odovzdaných do cudziny v roku 2017 v porovnaní s rokom 2016 sa výrazne zvýšil:

štát

rok 2016

rok 2017

Česká republika

164

182

Maďarsko

Poľská republika

Rakúska republika

Spolková republika Nemecko

Talianska republika

Francúzska republika

Chorvátska republika

Iné

Rumunsko

Ukrajina

Španielske kráľovstvo

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

Srbská republika

Bulharská republika

Lotyšská republika

Grécka republika

Portugalská republika

Belgické kráľovstvo

Turecká republika

Dánske kráľovstvo

Nórske kráľovstvo

Švajčiarska konfederácia

Cyperská republika

Slovinská republika

Čínska ľudová republika

Spolu

319

418

Skladba

trestných

činov

cudzincov,

ktorých

trestné

veci

boli

odovzdané

cudziny,

oproti

predchádzajúcemu

roku

nezmenila.

roku

2017

prevládala

majetková

trestná

činnosť

(krádež,

podvod,

sprenevera)

trestné

činy

proti

rodine

mládeži

(zanedbanie

povinnej

výživy).

Pomerne

časté

boli

trestné

činy

proti

životu

zdraviu

(ublíženie

zdraví

súvisiace

dopravnými

nehodami).

malom

počte

vyskytla

trestná

činnosť

súvisiaca

prechovávaním

drog

ďalšie

trestné

činy.

Prevzaté

trestné

stíhania

roku

2017

bolo

cudziny

prevzatých

trestných

stíhaní,

toho

priamom

právnom

styku

trestných

stíhaní.

roku

2016

bolo

prevzatých

celkom

trestných

stíhaní.

KP BA

KP TN

KP ZA

KP BB

KP PO

KP KE

SPOLU

Počet v priamom právnom styku

Celkový počet

Prijaté

trestné

oznámenia

V roku 2017 bolo od cudzozemských justičných orgánov prijatých 531 trestných oznámení na občanov Slovenskej republiky. V priamom právnom styku bolo z uvedeného počtu trestných oznámení prijatých z cudziny krajskými

a okresnými prokuratúrami 456 trestných oznámení. V roku 2016 bolo prijatých celkom 534 trestných oznámení.

KP BA

KP TN

KP ZA

KP BB

KP PO

KP KE

SPOLU

Počet v priamom právnom styku

127

456

Celkový počet

171

531

Počet trestných konaní (trestných stíhaní a trestných oznámení) prevzatých z cudziny v porovnaní s rokom 2016 sa mierne zvýšil.

štát

rok 2016

rok 2017

Česká

republika

438

448

Rakúska

republika

Poľská

republika

Maďarsko

Spolková

republika

Nemecko

Chorvátska

republika

Slovinská

republika

Francúzska

republika

Iné

Holandské

kráľovstvo

Rumunsko

Švajčiarska

konfederácia

Spojené

kráľovstvo

Veľkej

Británie

Severného

Írska

Belgické

kráľovstvo

Litovská

republika

Republika

Bosna

Hercegovina

Slovinská

republika

Spolu

577

609

Skladba trestnej činnosti spáchanej našimi občanmi v cudzine sa oproti predchádzajúcemu roku nezmenila. Najviac prevzatých trestných konaní sa týkalo trestných činov proti majetku (krádež, podvod, sprenevera, neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty) a trestných činov proti rodine a mládeži (zanedbanie povinnej výživy).

5.3. Medzinárodná právna pomoc v trestných veciach

Právna pomoc bola v roku 2017 vykonávaná buď na základe ustanovení mnohostranných alebo dvojstranných medzinárodných zmlúv alebo na základe ustanovení piatej časti Trestného poriadku. Možnosti realizácie právnej pomoci boli rozšírené o nový právny nástroj prijatím Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach, ktorá bola do

právneho poriadku Slovenskej republiky implementovaná zákonom č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o EVP“). Cieľom tohto nového právneho nástroja je urýchliť a zjednodušiť spoluprácu v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ.

Uvedeným zákonom o EVP bola novým spôsobom určená príslušnosť prokuratúry na vykonanie úkonov právnej pomoci. Podľa Trestného poriadku je príslušnou na vybavenie právnej pomoci okresná prokuratúra, v obvode ktorej sa má úkon vykonať. Krajská prokuratúra, ktorá je príslušná na vybavenie aspoň jedného požadovaného úkonu uvedeného v EVP, je zodpovedná za vybavenie celého EVP, a to v súčinnosti s tými krajskými prokuratúrami, v obvode ktorých sa má úkon vykonať. Táto krajská prokuratúra aj EVP eviduje ako svoj vlastný, čo jednak poskytuje dobrý štatistický prehľad o nápade EVP, jednak umožňuje jeho efektívnejší výkon. Vybavenie EVP sa koncentruje na jednej krajskej prokuratúre, ktorá ako kontaktný orgán komunikuje s cudzozemským orgánom, ktorý EVP vydal.

Na druhej strane za nedokonalosť nového právneho nástroja je možné považovať to, že sa nevzťahuje na všetky úkony právnej pomoci, ale len na tie, ktorých účelom je zabezpečiť dôkaz. Táto skutočnosť má za následok, že na vykonanie iných úkonov právnej pomoci (napr. samostatné doručenie, zaistenie majetku atď.) je potrebné naďalej postupovať podľa doposiaľ existujúcich zmlúv upravujúcich justičnú spoluprácu v trestných veciach. Efektívnosť tohto právneho nástroja bude možné komplexnejšie zhodnotiť až v správe za rok 2018.

Európsky vyšetrovací príkaz

Od účinnosti zákona o EVP k 31. decembru 2017 bolo vydaných celkom 241 EVP, z toho na Krajskej prokuratúre Nitra 96 EVP, na Krajskej prokuratúre Trnava 40 EVP, na Krajskej prokuratúre Bratislava 33 EVP, na Krajskej prokuratúre Banská Bystrica 29 EVP, na Krajskej prokuratúre Košice 21 EVP, na Krajskej prokuratúre Trenčín 9 EVP, na Krajskej prokuratúre Žilina 8 EVP, na úrade špeciálnej prokuratúry 4 EVP a na Krajskej prokuratúre Prešov 1 EVP.

Z uvedeného počtu bol vydaných 119 EVP vo vzťahu k Maďarsku, 40 EVP vo vzťahu k Spolkovej republiky Nemecko, 34 EVP vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska, 16 EVP vo vzťahu k Talianskej republike, po 9 EVP vo vzťahu k Francúzskej republike a Rumunsku, 5 EVP vo vzťahu k Chorvátskej republike, 4 EVP vo vzťahu k Holandskému kráľovstvu a po 1 EVP vo vzťahu ku Gréckej republike, Portugalskej republike a Švédskemu kráľovstvu.

Na základe EVP bolo žiadané o vykonanie 220 výsluchov (z toho Krajská prokuratúra Nitra žiadala o vykonanie 72 výsluchov, Krajská prokuratúra Bratislava 37 výsluchov, Krajská prokuratúra Trnava 35 výsluchov, Krajská prokuratúra Banská Bystrica 29 výsluchov, Krajská prokuratúra Košice 21 výsluchov, úrad špeciálnej prokuratúry 11 výsluchov, Krajská prokuratúra Trenčín 8 výsluchov, Krajská prokuratúra Žilina 6 výsluchov a Krajská prokuratúra Prešov 1 výsluch). Zabezpečenie informácií o bankových a iných finančných transakciách bolo žiadané celkom v 19 EVP (z toho 5 EVP Krajská prokuratúra Trenčín, 4 EVP Krajská prokuratúra Banská Bystrica, po 3 EVP Krajská prokuratúra Trnava, Krajská

prokuratúra Žilina a po 2 EVP Krajská prokuratúra Bratislava a Krajská prokuratúra Nitra. Zaistenie veci bolo žiadané v 5 EVP (z toho 3 EVP Krajská prokuratúra Trnava a po 1 EVP Krajská prokuratúra Nitra a Krajská prokuratúra Banská Bystrica).

K 31. decembru 2017 bolo vybavených celkom 90 EVP, z toho na Krajskej prokuratúre Nitra 42 EVP, na Krajskej prokuratúre Bratislava 37 EVP, na Krajskej prokuratúre Žilina 4 EVP, na Krajskej prokuratúre Košice 3 EVP a na Krajskej prokuratúre Trnava a Krajskej prokuratúre Banská Bystrica po 2 EVP.

Z uvedeného počtu napadlo 54 EVP z Maďarska, 19 EVP zo Spolkovej republiky Nemecko, po 3 EVP z Belgického kráľovstva, Francúzskej republiky, Litovskej republiky, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, 2 EVP z Lotyšskej republiky a po 1 EVP z Chorvátskej republiky, Holandského kráľovstva a Portugalskej republiky.

Medzi požadovanými úkonmi právnej pomoci na základe EVP dominovali najmä výsluchy, ktorých bolo vykonaných celkom 142 (z toho Krajská prokuratúra Bratislava 88 výsluchov a Krajská prokuratúra Nitra 41 výsluchov, ostatné krajské prokuratúry zabezpečovali vykonanie 1 až 4 výsluchov). Druhým najfrekventovanejším úkonom na základe doručeného EVP bolo zabezpečenie informácií o bankových a iných finančných transakciách - celkom bolo vykonaných 86 takýchto úkonov (z toho Krajská prokuratúra Bratislava - 82 úkonov a po 2 úkony Krajská prokuratúra Nitra a Krajská prokuratúra Žilina). Tretím požadovaným úkonom boli domové prehliadky a prehliadky nebytových priestorov - celkom bolo vykonaných 12 prehliadok (z toho 10 v obvode Krajskej prokuratúry Nitra a po 1 v obvode Krajskej prokuratúry Bratislava a Krajskej prokuratúry Košice).

Právna pomoc sa v nasledujúcej časti rozdeľuje na pasívnu právnu pomoc, ktorou sa rozumie vykonávanie úkonov v trestných veciach slovenskými orgánmi na území Slovenskej republiky na základe žiadostí cudzozemských orgánov a aktívnu právnu pomoc, ktorou sa rozumie vykonávanie takýchto úkonov v cudzine na základe žiadostí slovenských justičných orgánov. Právny styk s tými štátmi, s ktorými to mnohostranné alebo dvojstranné zmluvy umožňujú, bol v roku 2017 realizovaný priamo okresnými a krajskými prokuratúrami. Možnosti priameho právneho styku sú na základe rovnakých zmlúv využívané aj v rámci pasívnej právnej pomoci. Právny styk na základe EVP prebieha priamo.

Pasívna právna pomoc

V roku 2017 bolo na jednotlivé prokuratúry Slovenskej republiky doručených 4 057 žiadostí o poskytnutie právnej pomoci. Pri porovnaní tohto čísla s predchádzajúcim rokom 2016 (3 492 žiadostí) je tak, ako v predchádzajúcich rokoch, možné konštatovať nárast ich počtu, čo svedčí o narastajúcej kriminalite medzištátneho charakteru. Na vybavenie dožiadaní cudzozemských orgánov o právnu pomoc sú príslušné okresné prokuratúry.

Nápad žiadostí o právnu pomoc podľa jednotlivých krajov:

KP TT

KP TN

KP ZA

KP BB

KP PO

KP KE

GP SR

SPOLU

V priamom právnom styku

1 188

289

338

245

285

246

275

366

3 247

Celkom

1 766

330

405

295

300

281

289

375

4 057

Nápad žiadostí o právnu pomoc z cudziny podľa dožadujúcich štátov:

štát

počet

štát

počet

Albánska republika

Poľská republika

431

Belgické kráľovstvo

Portugalská republika

Bieloruská republika

Rakúska republika

733

Bosna a Hercegovina

Rumunsko

Bulharská republika

Ruská federácia

Cyperská republika

Slovinská republika

Česká republika

1 837

Spolková rep. Nemecko

234

Dánske kráľovstvo

Spojené kráľ. Veľkej Británie a Sever. Írska

Estónska republika

Spojené štáty americké

Fínska republika

Srbská republika

Francúzska republika

Španielske kráľovstvo

Grécka republika

Štát Izrael

Holandské kráľovstvo

Švajčiarska konfederácia

Chorvátska republika

Švédske kráľovstvo

Írsko

Talianska republika

Lichtenštajnské kniežat.

Turecká republika

Litovská republika

Ukrajina

Lotyšská republika

Iné štáty

Maďarsko

371

Na základe týchto žiadostí bolo zrealizovaných 3 622 úkonov právnej pomoci. Predmetom dožiadaní boli predovšetkým výsluchy obvinených, svedkov a poškodených a doručovanie písomností. Okrem uvedených úkonov, cudzozemské orgány najčastejšie žiadali o zadováženie listinných dokladov, zabezpečenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, zabezpečenie údajov tvoriacich bankové tajomstvo a zabezpečenie počítačových údajov. Pre porovnanie možno uviesť, že v roku 2016 bolo na základe žiadostí cudzozemských orgánov realizovaných celkom 2 954 úkonov právnej pomoci.

Prehľad požadovaných úkonov právnej pomoci z cudziny:

KP BA

KP TT

KP NR

KP TN

KP ZA

KP BB

KP PO

KP KE

GP SR

SPOLU

Výsluchy

1167

211

247

288

254

222

223

266

2878

Doručovanie

221

103

627

Domové prehliadky, prehliadky nebyt. priestorov

Zaistenie účtu

Zaistenie podľa

§ 551 Tr. por.

Zaistenie podľa

z. č. 650/2005

Sledovanie osôb a vecí

Odpočúvanie telek. prevádzky

Kontrolovaná dodávka

Použitie agenta

Cezhraničné sledovanie

Videokonferencia

Pomerne vysoký počet žiadostí cudzích justičných orgánov sa týkal vykonania úkonu vo forme zaistenia majetku. Zaistenie je možné realizovať na základe zákona č. 650/2005 Z. z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v EÚ alebo ustanovenia § 551 Trestného poriadku. Predmetom týchto žiadostí je predovšetkým zaistenie finančných prostriedkov na účtoch vedených finančnými inštitúciami na území Slovenskej republiky. Pokiaľ týmto žiadostiam nebolo v roku 2017 vyhovené, stalo sa tak z dôvodu nemožnosti stotožnenia účtu, na ktorom sa mali finančné prostriedky nachádzať, zrušenia účtu pred doručením žiadosti, prípadne doručenia žiadosti až po tom, ako boli finančné prostriedky na účte páchateľom prevedené na iný účet v cudzine. Práve v poslednom z uvedených prípadov sa javí ako najefektívnejšia spolupráca s Finančnou spravodajskou jednotkou ministerstva vnútra, ktorá má v súlade so zákonom č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov oprávnenie požiadať povinnú osobu (napr. banku alebo inú finančnú inštitúciu) o zdržanie neobvyklej obchodnej operácie, pričom toto obdobie je možné cudzím justičným orgánom využiť na doručenie žiadosti o právnu pomoc.

V roku 2017 sa na úkonoch právnej pomoci vykonávaných v Slovenskej republike so súhlasom prokurátora zúčastnilo 156 zástupcov cudzích štátov. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím účasť zástupcov cudzích štátov mierne stúpla (v roku 2016 – 147 účastí). Na úkonoch právnej pomoci sa zúčastnili predovšetkým zástupcovia okolitých štátov - Českej republiky, Maďarska, Rakúskej republiky, ale aj Belgického kráľovstva a Indickej republiky.

Žiadosti o právnu pomoc sú vybavované príslušnými prokuratúrami v celom rozsahu. Pokiaľ v roku 2017 došlo k ich čiastočnému vybaveniu, príp. vráteniu dožadujúcemu štátu bez vybavenia, stalo sa tak z dôvodu objektívnej nemožnosti

žiadosť vybaviť napr. pre neprítomnosť alebo neznáme miesto pobytu osoby, ktorej sa úkon právnej pomoci týkal, resp. pre neznáme miesto reálneho sídla právnickej osoby. Ďalším dôvodom bolo v niektorých prípadoch nedoplnenie žiadosti zo strany cudzieho justičného orgánu o údaje nevyhnutné na vybavenie žiadosti.

Aktívna právna pomoc

V roku 2017 prokuratúry v Slovenskej republike požiadali cudzozemské justičné orgány o poskytnutie právnej pomoci v 4 878 trestných veciach. Toto číslo je porovnateľné s rokom 2016, kedy slovenské prokuratúry zaslali cudzozemským orgánom žiadosti o právnu pomoc v 4 577 trestných veciach. Prokurátori medzinárodného odboru v trestných veciach, v ktorých vykonáva dozor úrad špeciálnej prokuratúry, vypracovali v roku 2017 celkom 36 žiadostí.

Nápad dožiadaní o právnu pomoc do cudziny podľa jednotlivých krajov:

KP BA

KP TT

KP TN

KP ZA

KP BB

KP PO

KP KE

ÚŠP

GP SR

SPOLU

V priamom práv. styku

459

738

564

319

278

287

623

795

4 091

Celkom

512

794

837

358

319

338

808

876

4 878

Počet dožiadaní o právnu pomoc do cudziny podľa dožiadaných štátov:

Štát

Počet

Štát

Počet

Albánska republika

Portugalská republika

Belgické kráľovstvo

Rakúska republika

325

Bosna a Hercegovina

Ruská federácia

Bulharská republika

Rumunsko

110

Cyperská republika

Slovinská republika

Česká republika

2152

Spolková rep. Nemecko

314

Dánske kráľovstvo

Spojené arabské emiráty

Francúzska republika

Spojené kráľ. Veľkej Británie a Sever. Írska

319

Grécka republika

Spojené štáty americké

127

Holandské kráľovstvo

Srbská republika

Hongkong

Španielske kráľovstvo

Chorvátska republika

Švajčiarska konfederácia

Írsko

Štát Izrael

Kanada

Švédske kráľovstvo

Litovská republika

Talianska republika

109

Lotyšská republika

Thajské kráľovstvo

Luxemburské veľkovojvodstvo

Turecká republika

Maďarsko

491

Ukrajina

Maltská republika

Iné štáty

Poľská republika

221

Prehľad požadovaných úkonov právnej pomoci do cudziny:

KP BA

KP TT

KP NR

KP TN

KP ZA

KP BB

KP PO

KP KE

ÚŠP

GPSR

SPOLU

Výsluchy

478

365

587

253

209

442

547

419

175

3 475

Doručovanie

374

103

130

416

1 249

Domové prehliadky, prehliadky nebyt. priestorov

Zaistenie účtu

Zaistenie majetku

Odpočúvanie telek. prevádzky

Cezhraničné sledovanie

Videokonferencia

Na základe týchto žiadostí bolo zrealizovaných 4755 úkonov právnej pomoci. Išlo najmä o vykonanie výsluchov obvinených, svedkov, poškodených, doručovanie rozhodnutí a iných písomností, vykonanie domových prehliadok a prehliadok iných priestorov, zaistenie účtu alebo majetku, odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky, cezhraničné sledovanie a videokonferencie. Okrem týchto úkonov bolo predmetom žiadostí aj zabezpečenie listinných dôkazov, údajov tvoriacich bankové tajomstvo, uchovanie a vydanie počítačových údajov. V roku 2016 bolo na základe žiadostí prokuratúr realizovaných celkom 4 662 úkonov právnej pomoci.

Účasť zástupcov Slovenskej republiky na úkonoch vykonávaných v cudzine v roku 2017 bola zaznamenaná v 34 trestných veciach. Zástupcovia orgánov Slovenskej republiky sa zúčastnili úkonov v Maďarsku, Českej republike a Rakúskej republike.

Žiadosti o právnu pomoc sú vybavované príslušnými cudzozemskými orgánmi v celom rozsahu. K nevybaveniu žiadostí dochádza z objektívnych dôvodov, napr. z dôvodu neznámeho miesta pobytu osoby. Vyskytujú sa však prípady, v ktorých úkony právnej pomoci sú síce cudzím orgánom vykonané, avšak bez dodržania procesných postupov požadovaných slovenskými orgánmi, čo má za následok ich procesnú nepoužiteľnosť v trestnom konaní, alebo cudzie orgány nepovolia, alebo opomenú povoliť, účasť obhajcu obvineného na úkone právnej pomoci.

Ku kladnému vybaveniu žiadostí cudzími justičnými orgánmi prispela aj nová právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 533a Trestného poriadku, ktorá na účely realizácie úkonu právnej pomoci v cudzine pre vnútroštátne trestné konanie umožňuje slovenským orgánom vydať rozhodnutie podľa Trestného poriadku (napr. príkaz na domovú prehliadku). Túto úpravu si vyžiadali praktické skúsenosti s justičnou spoluprácou s inými štátmi, ktoré vydanie takýchto rozhodnutí žiadali, ako podmienku na vykonanie úkonu s odvolaním sa na svoju vnútroštátnu úpravu alebo medzinárodnú zmluvu.

Problematickou naďalej zostáva dĺžka vybavovania žiadostí o právnu pomoc, a to predovšetkým vo vzťahu k štátom mimo EÚ. Žiadosti nie sú vybavované vôbec,

prípadne so značným časovým odstupom od ich doručenia kompetentným orgánom, čo má negatívny vplyv na dĺžku vnútroštátneho trestného konania.

Počítačová kriminalita medzištátneho charakteru

Vzrastajúcej kriminalite medzištátneho charakteru nasvedčuje aj stále narastajúci počet žiadostí o právnu pomoc, týkajúcich sa trestných činov spáchaných s použitím počítačového systému, ktoré sú zasielané slovenskými justičnými orgánmi do cudziny a taktiež tých, ktoré sú im doručené z cudziny. Trestná činnosť páchaná prostredníctvom počítačových systémov nepozná hranice a páchateľom stále poskytuje relatívne vysoký stupeň anonymity. Tejto kriminalite, často latentnej, je preto potrebné venovať zvýšenú pozornosť.

Za účelom zabezpečenia počítačových údajov má prokuratúra k dispozícii všeobecné dohovory upravujúce justičnú spoluprácu, ako aj osobitnú medzinárodnú právnu úpravu – Dohovor o počítačovej kriminalite z 23. novembra 2001. Tento dohovor možno považovať za efektívny nástroj umožňujúci urýchlené uchovanie počítačových údajov a ich následné vyžiadanie pre účely trestného konania. Prostredníctvom tohto dohovoru prebieha spolupráca predovšetkým so Spojenými štátmi americkými, na území ktorých sídlia spoločnosti spravujúce domény Facebook Inc. a Google Inc., ktoré majú potrebné údaje v dispozícii.

Žiadosti o právnu pomoc v tejto oblasti boli realizované v trestných veciach vedených pre majetkovú trestnú činnosť - podvod (kontaktovanie zástupcu poškodenej spoločnosti prostredníctvom fingovaných e-mailových správ vydávajúc sa za zástupcu spoločnosti, s ktorou poškodená spoločnosť realizuje obchodnú činnosť a zaslanie nového čísla účtu, na ktoré majú byť realizované platby), legalizácia príjmu z trestnej činnosti, ako aj pre trestný čin rozširovania detskej pornografie a porušovania autorského práva (nelegálne zadovažovanie multimediálnych súborov z externých serverov fungujúcich ako úložiská diel).

Pokiaľ ide o požadované úkony, predmetom žiadostí bolo zabezpečenie obsahových a prevádzkových počítačových údajov, bankových údajov, ale aj vykonanie výsluchu svedka, poškodeného. V rámci vnútroštátneho konania boli v trestnej veci zaistené bitcoiny, ktoré boli použité ako prostriedok výmeny pri obchodovaní s omamnými a psychotropnými látkami.

V prípade žiadostí týkajúcich sa počítačovej kriminality je problémom nedostatočne dlhá archivácia údajov zo strany poskytovateľov služieb a tak, ako v prípade ostatných žiadostí, aj celková dĺžka vybavovania žiadostí prokuratúry cudzími orgánmi.

V roku 2017 bolo zaslaných do cudziny v rámci aktívnej právnej pomoci celkom 325 žiadostí (z toho Krajská prokuratúra Trnava 106 žiadostí, Krajská prokuratúra Košice 56 žiadostí, Krajská prokuratúra Žilina 45 žiadostí, Krajská prokuratúra Prešov 34 žiadostí, Krajská prokuratúra Banská Bystrica 27 žiadostí, Krajská prokuratúra Trenčín 21 žiadostí, Krajská prokuratúra Nitra 18 žiadostí, Krajská prokuratúra Bratislava 13 žiadostí, úrad špeciálnej prokuratúry 5 žiadostí).

V rámci pasívnej právnej pomoci bolo prijatých celkom 102 žiadostí o právnu pomoc z cudziny (z toho Krajská prokuratúra Bratislava 30 žiadostí, Krajská prokuratúra Trnava 26 žiadostí, Krajská prokuratúra Košice 22 žiadostí, Krajská prokuratúra Trenčín a Krajská prokuratúra Žilina po 11 žiadostí, Krajská prokuratúra Nitra a Krajská prokuratúra Prešov po 1 žiadosti).

V rámci aktívnej právnej pomoci bolo adresovaných justičným orgánom Českej republiky 87 žiadostí, Spojených štátov amerických 81 žiadostí, Spolkovej republiky Nemecko 36 žiadostí, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska 21 žiadostí, Poľskej republiky 13 žiadostí, Maďarska 12 žiadostí a do ďalších štátov bolo zaslaných menej ako 10 žiadostí.

V rámci pasívnej právnej pomoci bolo prijatých 74 žiadostí z Českej republiky, 9 žiadostí z Poľskej republiky, 5 žiadostí z Rakúskej republiky, po 4 žiadosti zo Spolkovej republiky Nemecko a Švajčiarskej konfederácie, 2 žiadosti z Rumunska a po 1 žiadosti z Maďarska, Portugalskej republiky, Spojených štátov amerických a Španielskeho kráľovstva.

Spolupráca s Eurojustom, spoločné vyšetrovacie tímy

Spolupráca s Eurojustom sa aj v roku 2017 realizovala v intenciách § 14 ods. 3 zákona č. 383/2011 Z. z. o Eurojuste, ako aj pokynu generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 7/2015 z 27. augusta 2015, ktorým sa upravuje výmena informácií a spolupráca prokurátorov s národným členom zastupujúcim Slovenskú republiku v Eurojuste. Jednalo sa najmä o prípady vyžadujúce uľahčenie komunikácie s justičnými orgánmi iného štátu, zabezpečenie koordinácie justičnej spolupráce medzi viacerými štátmi v komplexných veciach, zisťovanie stavu vybavenia dožiadania o právnu pomoc, zisťovanie súvisiacich trestných konaní v iných štátoch, dodržanie lehôt nevyhnutných pre trestné konanie vedené v Slovenskej republike a zabezpečenie koordinačných stretnutí pre potreby uzatvárania spoločných vyšetrovacích tímov (ďalej len „SVT“).

Počet trestných vecí, ktoré boli zaregistrované v informačnom systéme Eurojustu, bol v roku 2017 celkovo 156, z toho 57 trestných vecí registrovala Slovenská republika proti iným štátom a 99 trestných vecí bolo registrovaných cudzími štátmi proti Slovenskej republike. Ide o najvyšší nápad trestných vecí od roku 2008. Od roku 2012 má nápad agendy stúpajúcu tendenciu (v roku 2012 bolo celkom registrovaných 90 vecí, z toho 32 trestných vecí proti iným štátom a 58 proti Slovenskej republike, v roku 2013 bolo registrovaných celkom 100 trestných vecí, z toho 24 trestných vecí proti iným štátom a 76 proti Slovenskej republike, v roku 2014 bolo registrovaných celkom 130 trestných vecí, z toho 37 trestných vecí proti iným štátom a 93 proti Slovenskej republike, v roku 2015 bolo registrovaných celkom 149 trestných vecí, z toho 56 trestných vecí proti iným štátom a 93 proti Slovenskej republike, v roku 2016 bolo registrovaných v porovnaní s rokom 2015 o niečo menej trestných vecí - celkom 133, z toho 50 trestných vecí proti iným štátom a 83 proti Slovenskej republike).

Eurojust poskytuje súčinnosť aj v iných než registrovaných trestných veciach, kde sa vedie osobitný register aj pre tieto ďalšie činnosti. V jeho rámci bolo zaznamenaných v roku 2017 celkovo 50 trestných vecí. Celkový nápad trestných

vecí, ktoré boli zaznamenané a vybavovali sa prostredníctvom národného zastúpenia Slovenskej republiky v Eurojuste je tak 206.

Na základe štatistických údajov a charakteru registrovaných trestných vecí za rok 2017 je možné vysloviť záver, že oproti minulým rokom je zjavný trend registrácie komplexných trestných vecí v oblasti vyšetrovania organizovanej trestnej činnosti, ktoré si vyžadujú rozsiahlu koordináciu a komunikáciu s justičnými orgánmi iných štátov. Takýchto trestných vecí pribúda čoraz viac, rovnako bola zaevidovaná zvýšená účasť slovenských prokurátorov (či už z okresných alebo krajských prokuratúr) na koordinačných stretnutiach organizovaných Eurojustom. Z hľadiska charakteru trestnej činnosti prevládajú trestné veci vedené pre podvody a drogovú trestnú činnosť.

Zvýšený nápad trestných vecí súvisí aj s nárastom žiadostí o súčinnosť zo strany súdov, pričom až na výnimky sa tieto týkajú problémov v oblasti aplikácie vybraných nástrojov vzájomného uznávania rozhodnutí.

Osobitnú pozornosť Eurojust venuje problematike SVT, kde čoraz častejšie poskytuje súčinnosť pri organizácii stretnutí medzi dotknutými štátmi za účelom zistenia splnenia podmienok na zriadenie SVT (tzv. koordinačných stretnutí), vypracovaní dohôd o SVT a dojednávaní obsahovo-formálnych náležitostí týchto dohôd.

V rámci činnosti SVT Eurojust ďalej poskytuje komplexnú súčinnosť pri spracovaní žiadostí o ich financovanie Eurojustom a pri predkladaní žiadostí o refundáciu v prípade úspešných grantov.

V roku 2017 bolo zapojených viacero slovenských orgánov do financovania činnosti SVT z iniciatívy orgánov cudzieho štátu v rámci SVT.

Samostatné žiadosti o financovanie podali v roku 2017 Krajská prokuratúra Košice a Krajská prokuratúra Prešov. V obidvoch prípadoch boli žiadosti o grant úspešné. V danej oblasti je možné skonštatovať, v porovnaní s rokom 2016, pozitívny posun smerom k úspešnosti financovaní iniciovaných orgánmi činnými v trestnom konaní v Slovenskej republike, v prospech výkonu realizovaných trestných konaní.

SVT sú nástrojom medzinárodnej justičnej spolupráce založeným na dohode medzi viacerými justičnými orgánmi (sudcovia, prokurátori, príp. vyšetrujúci sudcovia v niektorých členských štátoch EÚ) a orgánmi presadzovania práva, dvoch alebo viacerých štátov, pričom sa zriaďujú na obmedzené obdobie, určitý špecifický účel s cieľom naplnenia definovaných úloh, v rámci jedného, resp. viacerých vyšetrovaní trestných činov realizovaných v zúčastnených štátoch.

V porovnaní s tradičnými formami justičnej spolupráce majú SVT mimoriadnu pridanú hodnotu. Ide o jeden z nástrojov, ktorý je schopný zefektívniť postih cezhraničnej trestnej činnosti s priamym prínosom pre trestné konanie. Spočíva najmä v možnosti priameho získavania a výmeny informácií a dôkazov medzi zainteresovanými orgánmi dotknutých štátov bez toho, aby bolo potrebné využiť tradičné (zvyčajne zdĺhavé a neefektívne) spôsoby a formy justičnej spolupráce. SVT

vytvárajú právny základ pre spoluprácu, ktorý, za podmienok ustanovených v medzinárodných zmluvách a vnútroštátnych právnych predpisoch, umožňuje dotknutým orgánom priamo participovať na úkonoch trestného konania mimo svojej krajiny pôvodu.

V územnom obvode Krajskej prokuratúry Bratislava boli v roku 2017 vytvorené 3 SVT s Českou republikou, 2 v rozsiahlych daňových trestných veciach a 1 vo vyšetrovaní drogového trestného činu.

V obvode Krajskej prokuratúry Nitra boli v roku 2017 vytvorené 2 SVT. Obidva SVT boli zriadené v spolupráci s justičnými orgánmi Českej republiky. V jednom prípade ide o konanie vo veci trestného stíhania pre trestný čin legalizácie príjmov z trestnej činnosti a iné podľa Trestného zákonníka Českej republiky, kde Slovenská republika je len dožiadaným štátom. V druhom prípade ide o konanie súbežné na území Slovenskej republiky ako aj Českej republiky vedené pre zločin prevádzačstva.

V roku 2017 bola v obvode Krajskej prokuratúry Trenčín evidovaná 1 trestná vec, v ktorej je vyšetrovanie realizované prostredníctvom SVT. I ide o vec z roku 2016, v ktorej sa vedie vyšetrovanie pre pokračovací zločin skrátenia dane a poistného. Dohoda o zriadení SVT bola podpísaná dňa 3. mája 2016 a členmi sú Slovenská republika a Česká republika.

V roku 2017 bol v obvode Krajskej prokuratúry Prešov zriadený 1 SVT so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska. V trestnej veci sa konali viaceré koordinačné stretnutia v Haagu, Holandskom kráľovstve a v Košiciach. Vedúci SVT sa tiež zúčastnil na vyšetrovacích úkonoch vykonávaných britskou políciou v meste Manchester, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. V uvedenej trestnej veci sa na území Slovenskej republiky vedie trestné stíhanie pre trestné činy obchodovania s ľuďmi a legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Ďalší SVT bol vytvorený s Českou republikou pre trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi a iné. V trestnej veci sa uskutočnilo koordinačné stretnutie na území Českej republiky.

V obvode Krajskej prokuratúry Žilina bol v roku 2017 kreovaný 1 SVT, na ktorom participovali 3 štáty: Poľská republika, Česká republika a Slovenská republika. Tento SVT bol zriadený za účelom spoločného vyšetrovania drogovej trestnej činnosti a legalizácie príjmu z trestnej činnosti.

Za obvod Krajskej prokuratúry Banská Bystrica nebol v roku 2017, tak ako ani v predchádzajúcom období, zriadený SVT.

V obvode pôsobnosti Krajskej prokuratúry Košice v priebehu roka 2017 boli činné 4 SVT. V týchto trestných veciach Slovenská republika spolupracovala na vyšetrovaní závažných foriem trestnej činnosti s úradmi Spojeného kráľovstva, Škótska a Poľskej republiky. Prevládajúcim druhom vyšetrovanej trestnej činnosti bolo obchodovanie s ľuďmi (3 SVT so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie Severného Írska, resp. so Škótskom) a v 1 prípade išlo o ekonomickú a daňovú trestnú činnosť (SVT s Poľskou republikou).

Ako príklad úspešnej justičnej spolupráce môžeme uviesť SVT „SVANETIA“ so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska, ktorý vznikol uzavretím dohody dňa 26. septembra 2013 a úspešne ukončil svoju činnosť po tri a pol roku dňa 26. marca 2017. SVT bol zameraný na vyšetrovanie obchodovania s ľuďmi a súvisiace trestné činy (uľahčenie nelegálnej migrácie do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, znásilnenie, organizovanie prevozu osoby do Veľkej Británie za účelom zneužívania, organizovanie pomoci pri nelegálnom prisťahovalectve do Veľkej Británie, neoprávnené vlastníctvo preukazov totožnosti, marenie spravodlivosti). Účastníkmi SVT boli aj zástupcovia Eurojustu a Europolu. Výsledkom vyšetrovania SVT „SVANETIA“ boli úspešné súdne procesy vedené v rokoch 2013 až 2017 pred trestnými súdmi oboch zúčastnených krajín, pričom 3 súdne procesy sa viedli v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska a 1 v Slovenskej republike. Všetky procesy boli skončené odsudzujúcimi rozsudkami a uložením trestov páchateľom. Odsúdených v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska bolo 9 slovenských občanov a 1 Pakistanec, odsúdenými v Slovenskej republike boli 3 slovenskí občania, ktorým boli právoplatne uložené tresty odňatia slobody v rozpätí od 18 mesiacov do 8 rokov.

Ďalším SVT so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska v pôsobnosti Krajskej prokuratúry Košice, ktorý bol v roku 2017 uzavretý, je tím, ktorý vznikol uzavretím dohody dňa 30. októbra 2017 na obdobie 2 rokov. Je zameraný na vyšetrovanie trestného činu obchodovania s ľuďmi spáchaného organizovanou skupinou s väčším počtom poškodených – obetí trestných činov. V trestnej veci sa budú postupne vykonávať výsluchy svedkov, poškodených, zaisťovacie úkony, prehliadky priestorov a pozemkov a zabezpečovanie listinných dôkazov. Postup vykonávania jednotlivých úkonov za účasti členov SVT z obidvoch krajín je vopred dohodnutý na koordinačných stretnutiach.

V pôsobnosti Krajskej prokuratúry Košice sa realizuje aj SVT zriadený s Poľskou republikou, ktorý vznikol uzavretím dohody dňa 19. apríla 2017 na obdobie 2 rokov a je zameraný na vyšetrovanie daňových podvodov (neodvedenie dane a poistného). Pred podpísaním dohody o zriadení SVT sa uskutočnilo koordinačné stretnutie na pôde Eurojustu v Haagu.

Z ďalších realizovaných spoločných vyšetrovaní v roku 2017 v pôsobnosti Krajskej prokuratúry Košice je možné uviesť SVT so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska a Škótskom zameraný na vyšetrovanie obchodovania s ľuďmi, nútených sobášov a organizovania prostitúcie. SVT vznikol uzavretím dohody dňa 14. októbra 2016 na obdobie 2 rokov, svoje zastúpenie v tíme má aj Eurojust a Europol. Počas trvania SVT sa uskutočnili viaceré koordinačné stretnutia, na ktorých sa dohodol spoločný postup pri vykonávaní úkonov na území zainteresovaných krajín (hlavne zaistenie osôb a koordinované prehliadky priestorov a pozemkov). Bolo vykonaných množstvo procesných úkonov, ktorých vykonanie, bez potreby žiadať formálnym spôsobom o poskytnutie právnej pomoci, prispelo k urýchlenému vyšetreniu celej trestnej veci. Aktuálne sa trestná vec nachádza v štádiu pred ukončením vyšetrovania.

Zriadenie SVT vo vzťahu k vyšetrovaniu takých závažných foriem trestnej činnosti, ako je obchodovanie s ľuďmi (vrátane nútených sobášov), možno na

základe skúseností v tejto trestnej veci hodnotiť ako vysoko účinnú formu justičnej spolupráce. Za prínos je možné považovať predovšetkým vykonávanie procesných úkonov na území zúčastnených štátov bez potreby zasielania formálnych žiadostí o poskytnutie právnych pomocí, resp. v súčasnosti už EVP. Bonusom je rýchla a neformálna výmena informácií a dôkazov, koordinovaný postup a nadväznosť jednotlivých zaisťovacích úkonov (zaistenie osôb a vecí v zúčastnených štátoch), vzájomné informovanie o postupoch vo vyšetrovaní, čoho najvýznamnejším dôsledkom je rýchlejšie postavenie páchateľov trestných činov pred súd a teda zrýchlenie prípravného konania vedeného na území Slovenskej republiky.

Krajská prokuratúra Trnava v roku 2017 sa v trestnej veci spolupáchateľstva obzvlášť závažného zločinu falšovania liekov a zdravotníckej pomôcky dňa 6. októbra 2017 ako zmluvná strana pripojila k Dohode o vzniku SVT uzatvoreného medzi Spolkovou republikou Nemecko a Českou republikou. Efektívnosť pristúpenia k predmetnej dohode je vzhľadom pre krátkosť času od jej pripojenia predčasné hodnotiť za rok 2017, avšak v roku 2018 možno očakávať pozitívny posun vo vyšetrovaní v rámci úkonov vykonávaných SVT.

V rámci zovšeobecnenia je však možné konštatovať, že za hlavné pozitíva pri SVT možno považovať uľahčenie komunikácie a výmeny informácií, zrýchlený a zjednodušený proces poskytovania podkladov z vyšetrovacieho spisu cudzieho štátu a vykonávania úkonov právnej pomoci, lepšia súčinnosť pri ich vykonávaní a vedení vyšetrovania.

Negatívom pri zriadení SVT zostáva pretrvávajúca náročnosť a dĺžka byrokratických procesov (niekedy aj niekoľko mesiacov) spojených s ich samotným formálnym kreovaním. Zriadenie SVT si vyžaduje v každom jednom prípade primárne identifikovanie a následné zabezpečenie rokovania zainteresovaných strán. Pre úspešné dojednanie všetkých okolností (či už skutkových, vyšetrovacích alebo iných právnych aspektov dohôd o spoločnom vyšetrovaní), s ohľadom na rozdielnosť štátov vychádzajúcu z rozdielnej právnej úpravy a právnych tradícií, je potrebné zohľadniť, aby boli všetky body dohody o vytvorení SVT v súlade so všetkými dotknutými vnútroštátnymi poriadkami a spoločnými záujmami strán takéhoto vyšetrovania. Všetky dohody o vytvorení SVT sú kreované a podpisované medzi generálnou prokuratúrou, medzinárodným odborom a príslušnými partnerskými justičnými orgánmi.

Európska justičná sieť

EJS je sieť národných kontaktných bodov slúžiacich na uľahčenie justičnej spolupráce v trestných veciach, na uľahčenie výmeny informácií medzi justičnými orgánmi a na získavanie informácií o opatreniach súvisiacich s vyšetrovaním v dotknutých trestných konaniach. EJS je riadená Sekretariátom, ktorý sídli v priestoroch Eurojustu, s ktorým má úzke kontakty a efektívnu spoluprácu.

V rezorte prokuratúry sú kontaktnými bodmi EJS určení prokurátori a prokurátorky, a to spravidla 1 osoba pre obvod každej krajskej prokuratúry a 1 osoba na generálnej prokuratúre, čím je pre potreby siete efektívne obsiahnuté celé územie Slovenskej republiky. Kontaktné body EJS plnia určené úlohy v rámci

svojich iných bežných služobných povinností v rozsahu určených úloh vymedzených aplikovateľnou medzinárodnou a vnútroštátnou právnou úpravou. V priebehu roku 2017 sa prokurátori a prokurátorky, ktorí sú kontaktnými bodmi EJS, zúčastnili 2 plenárnych zasadnutí siete. Ďalej v priebehu roku 2017 Sekretariát EJS zaviedol nový systém a pravidlá pre zber štatistických ukazovateľov, s účinnosťou už za rok 2017, kedy sa zber štatistických údajov zmenil tak, že každému kontaktnému bodu siete bolo vytvorené prihlasovacie meno a heslo na zabezpečený prístup - web priestor v správe Sekretariátu EJS, kde si priebežne nahráva údaje o činnosti každý kontaktný bod sám, do cloudu - tzn. do online úložiska, kde po uzatvorení príslušného kalendárneho roku a agregácii týchto údajov, sú využívané pre potreby Sekretariátu EJS, ktorý tento informačný systém spravuje. Podrobnejšie informácie sú uvedené na web stránke v správe Sekretariátu EJS:

https://www.ejn-

crimjust.europa.eu/ejn/EJN_ Home.aspx

, kde je možné priamo alebo na podklade

relevantnej žiadosti dohľadať a zabezpečiť ďalšie podrobnosti EJS a jej činnosti, či už ohľadom štatistík o činnosti kontaktných bodov siete alebo správ k plenárnym, či iným stretnutiam kontaktných bodov siete, financovania aktuálnych a ukončených projektov siete, správ o činnosti siete ako celku v rámci EÚ a iné.

Uznávacie konanie

V roku 2017 napadlo v rámci pôsobnosti prokuratúry Slovenskej republiky spolu 196 trestných vecí v súvislosti s konaním o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia, čo v porovnaní v rokom 2016 predstavuje pokles o 30 trestných vecí. Cudzie rozhodnutia na uznanie boli zasielané v najvyššom počte z Českej republiky (91 trestných vecí), ďalej nasledovali rozhodnutia z Rakúskej republiky (32 trestných vecí), zo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (22 trestných vecí), Spolkovej republiky Nemecko (17 trestných vecí), Maďarska (11 trestných vecí), Poľskej republiky (4 trestné veci), Slovinskej republiky (3 trestné veci), Chorvátskej republiky (2 trestné veci), Rumunska (3 trestné veci), Holandského kráľovstva (3 trestné veci), Švédskeho kráľovstva (2 trestné veci), Lotyšsko (1 trestná vec), Talianskej republiky (4 trestné veci), Spojených štátov amerických (1 trestná vec).

Z celkového počtu vecí 196 trestných vecí sa 124 trestných vecí týkalo konaní o uznaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v EÚ podľa zákona č. 549/2011 Z. z. Počtom druhým najrozšírenejším konaním bolo konanie o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v EÚ podľa zákona č. 183/2011 Z. z., čo predstavovalo 58 trestných vecí. V rámci konania o uznaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné oprávnenie na účely dohľadu v EÚ podľa zákona č. 533/2011 Z. z. bolo evidovaných 13 trestných vecí a 1 trestná vec bola vybavená v rámci uznávacieho konania podľa Trestného poriadku.

V agende uznávacieho konania už „tradičné“ právne nástroje uznávania na základe medzinárodných zmlúv ustúpili nástrojom uznávania na báze transponovania príslušných rámcových rozhodnutí, resp. smerníc, ktoré do svojich právnych poriadkov transponovali už takmer všetky členské štáty EÚ. Tento trend sa naplno prejavil aj v roku 2017, kedy už všetky uznávacie konania prebehli na tomto právnom základe.

Výhodou najčastejšie využívaného právneho nástroja uznávacieho konania týkajúceho sa uznania a výkonu cudzích rozhodnutí, ktorými bol uložený trest odňatia slobody, je skutočnosť, že uznanie vo väčšine prípadov nie je podmienené súhlasom dotknutej osoby, čím je tento právny nástroj atraktívny pre členské štáty EÚ, ktoré ho využívajú na to, aby trestné konania viedli a ukončili na vlastnom území a následne pristúpili k podaniu návrhu na uznanie a výkon príslušného rozhodnutia spojeného s odňatím slobody. Tradične je tento právny nástroj vzájomného uznávania, aj vzhľadom na úzke väzby, využívaný vo vzťahu k Českej republike.

Agende uznávania a výkonu rozhodnutí spojených s odňatím osobnej slobody výrazne konkuruje agenda uznávania a výkonu rozhodnutí o peňažných sankciách, kde príslušný právny nástroj vzájomného uznávania najviac využívali Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Spolková republika Nemecko a Maďarsko. Z hľadiska počtu trestných vecí, oproti dynamickému rozmachu z predchádzajúceho obdobia, sa počet trestných vecí v ostatnom roku stabilizoval. Značný je tiež výskyt prípadov uznávania a výkonu rozhodnutí nespojených s odňatím osobnej slobody, ktorého potenciál je však podstatne vyšší ako momentálne využívaný. Hovoriť o nejakom novom trende, okrem odklonu od tradičných právnych nástrojov uznávania cudzích rozhodnutí, by bolo predčasné, keďže vzhľadom na relatívne malý počet trestných vecí sa trendy viditeľné v jednom kalendárnom roku v tom ďalšom spravidla nepotvrdili.

Problematická pri uznávacom konaní je nesystematická právna úprava, kde jednotlivé nástroje vzájomného uznávania (trestné sankcie spojené s odňatím slobody, peňažné sankcie, trestné sankcie nespojené s odňatím slobody, probačné opatrenia na účely dohľadu, resp. opatrenia dohľadu ako náhrady väzby) sú implikované v 5 osobitných právnych predpisoch s rôzne ustanovenými pravidlami. Problémom je tiež kvalita právnej úpravy, rozdielnosti v právnych úpravách jednotlivých členských štátov a právnych kultúr, ktoré je obtiažne prekonať. Najviac problémov sa vyskytuje v súvislosti s uznávaním rozhodnutí o peňažných sankciách ako sú tzv. písomné konania, doručovanie rozhodnutí dotknutým osobám pri absencii prekladu rozhodnutí alebo povinnosť osôb podať opravný prostriedok v úradnom jazyku štátu, v ktorom sa konanie vedie, ktoré oprávnene vzbudzujú pochybnosti o garancii základných procesných práv dotknutej osoby na území štátu, kde sa konanie vedie.

O tom, že sa jedná o problémové oblasti, svedčí aj pomerne bohatá judikatúra Súdneho dvora EÚ, ktorá sporné oblasti uznávania peňažných sankcií začína riešiť. Z hľadiska uznávania peňažných sankcií boli riešené aj otázky posúdenia obojstrannej trestnosti skutku pri vágnom popise skutkov v osvedčeniach. Problémom býva aj vylúčenie posudzovania obojstrannej trestnosti skutku v prípade protiprávnych konaní zakladajúcich porušenie pravidiel cestnej premávky, kde bývajú skutky často naformulované tak vágne, že je problémom identifikovať aj to, či sa vôbec jedná o porušenie pravidiel cestnej premávky. Vyskytol sa problém aj so skutkami spáchanými aspoň čiastočne na území Slovenskej republiky, kde aj skutočnosť, že len malá časť konania prebehla na území Slovenskej republiky, pomerne nepochopiteľne zakladá obligatórny dôvod na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia o peňažnej sankcii (na rozdiel od príslušného rámcového rozhodnutia, ktoré tento dôvod odmietnutia celkom logicky pokladá za fakultatívny).

Potešiteľný je narastajúci počet judikatúry všeobecných súdov v tejto oblasti, ktorá napomáha sporné oblasti aplikácie právnych predpisov riešiť.

Aktivita v oblasti uznávacieho konania:

zákon č.

549/2011 Z.z.

zákon č.

533/2011 Z.z.

zákon č.

161/2013 Z.z.

zákon č.183/2011 Z.z.

zákon č.

398/2015 Z.z.

§ 518/3 Tr.por

SPOLU

Česká rep.

Rakúska rep.

Spolková rep. Nemecko

Švédske kráľovstvo

Chorvátska rep.

Spojené štáty americké

Holandské kráľovstvo

Spojené kráľ. Veľkej Británie a Sever. Írska

Maďarsko

Poľská rep.

Lotyšská rep.

Talianska rep.

Rumunsko

Slovinská rep.

Celkom

124

196

5.4. Extradičné konanie

V rámci aktívnej extradície (vyžiadanie obvineného z cudziny) v roku 2017 podali prokurátori súdu 13 návrhov na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu (v roku 2016 – 15 návrhov), z toho súdy vyhoveli v 11 trestných veciach návrhu prokurátora a v 1 trestnej veci opakovane nevyhovel Okresný súd Martin 2 návrhom prokurátora v mediálne známej veci trestného činu vraždy, kde sa záujmová osoba zdržiavala na území Belize. Dôvodom nevyhovenia návrhom prokurátora na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu bol v tomto prípade diametrálne iný výklad uplatnenia zásady špeciality súdom. Táto trestná vec len potvrdila fakt, že postup súdov pri posudzovaní zásady špeciality a výklade dôvodov jej prelomenia je nejednotný a zjednotenie postupu nepriniesla ani zmena právnej úpravy zásady špeciality v Trestnom poriadku.

V 3 trestných veciach bol obvinený vyžiadaný z Belize (z toho v 1 z trestných vecí bol podaný prokurátorom návrh súdu opakovane), v 1 trestnej veci zo Švajčiarskej konfederácie a zo Srbska a v 7 trestných veciach krajina nebola v návrhu prokurátora presne uvedená, nakoľko sa obvinení zdržiavali v cudzine na neznámom mieste. V 1 prípade bola na základe medzinárodného zatýkacieho

rozkazu osoba zadržaná v Kanade a jej vydanie sa predpokladá v priebehu roka 2018. Občanmi Slovenskej republiky boli 8 z obvinených, 3 boli občanmi Ukrajiny, 1 bol občanom Indickej republiky a 1 občanom Bosny a Hercegoviny.

Skladbou trestnej činnosti bol v 6 trestných veciach zastúpený trestný čin vraždy, po 1 trestnej veci trestný čin lúpeže, prevádzačstva, sprenevery, krádeže, skrátenia dane a poistného, zanedbania povinnej výživy a trestný čin proti slobode a ľudskej dôstojnosti.

V rámci pasívnej extradície (vydanie páchateľa do cudziny na základe žiadosti cudzieho štátu) bola realizovaná v roku 2017 len 1 trestná vec, čo znamená výrazný pokles vecí oproti roku 2016, v ktorom bolo evidovaných 10 trestných vecí.

V obvode Krajskej prokuratúry Košice bol zadržaný v roku 2017 ukrajinský občan na základe medzinárodného zatýkacieho rozkazu vydaného ruskými justičnými orgánmi. Osoba, o vydanie ktorej ide, namietala zákonnosť trestného konania vedeného na území Ruskej federácie pre trestný čin ťažkého ublíženia na zdraví so smrteľným následkom, ktorý označila za vykonštruovaný z dôvodu, že je aktívnym členom separatistickej organizácie „Pravý sektor“ na Ukrajine. Predbežné vyšetrovanie nie je zatiaľ skončené, nakoľko boli slovenskou stranou vyžiadané od ruského centrálneho justičného orgánu dodatočné záruky vo vzťahu k vyžiadanej osobe. V trestnej veci bude rozhodnuté v priebehu roku 2018.

Extradičné konanie

KP BA

KP TT

KP TN

KP ZA

KP BB

KP PO

KP KE

ÚŠP

SPOLU

Aktívna extradícia

Pasívna extradícia

5.5. Konanie o Európskom zatýkacom rozkaze

Postup slovenských orgánov ako orgánov štátu pôvodu

V sledovanom období bolo príslušnými prokurátormi predložených 48 návrhov na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu (ďalej len „EZR“), v dvoch prípadoch súd návrhu nevyhovel (oba v služobnom obvode Krajskej prokuratúry Žilina). Dôvodom bola v jednom prípade predčasnosť. Samostatnou kategóriou je nepochopenie právnej úpravy zásady špeciality a súvisiacich zákonných korelácií, v dôsledku čoho vznikol problém pri akceptácii návrhu a vydaní EZR v druhom prípade. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že z predložených návrhov 44 súd akceptoval, 2 návrhy súd neakceptoval a EZR nevydal a o 4 návrhoch doposiaľ nerozhodol.

Z hľadiska štátnej príslušnosti osôb, na ktoré bol v sledovanom období vydaný EZR slovenskými súdmi, jednoznačne prevládajú EZR vydané na slovenských občanov (37). Z cudzincov sú to 3 občania Ukrajiny, 2 občania Ruskej federácie,

po 1 občanovi z Macedónskej republiky, Tureckej republiky, Bulharskej republiky, Maďarska, Srbskej republiky a Malajzie.

Z vydaných EZR bolo reálne vykonaných 6. Výpovedná hodnota tohto údaja je priamo závislá na tom, koľko osôb bolo v sledovanom období v EÚ lokalizovaných a zadržaných. Zaujímavou sa javí skutočnosť, že realizované EZR vydané na obvinených pre trestný čin zanedbania povinnej výživy (§ 207 Trestného zákona) boli v priebehu realizácie odvolané, lebo obvinení dlh uhradili, čo možno hodnotiť ako najefektívnejšiu aplikáciu EZR.

V súvislosti s podávaním návrhov na vydanie EZR neboli identifikované vážnejšie aplikačné problémy. Najvážnejším problémom v aplikačnej praxi je konanie, resp. nekonanie súdov vo vzťahu k návrhom prokurátora na vyžiadanie súhlasu na trestné stíhanie podľa § 32 zákona č. 154/2010 Z. z. Nečinnosť súdov pri aplikácii tohto ustanovenia môže mať vážne dôsledky pre trestné konanie, vo vzťahu ku ktorému sa súhlas žiada. Konkrétne sa konanie nedôvodne predlžuje, alebo v krajnom prípade môže byť spochybnená použiteľnosť dôkazov.

Celkovo bolo v roku 2017 podaných menej návrhov na vydanie EZR (48) ako v roku 2016 (56). Včasné vydanie EZR má vplyv na dĺžku konania a v neposlednom rade aj na zachovanie podmienok spravodlivého procesu pri zabezpečovaní dôkazov, pri zachovaní zásady primeranosti.

Postup slovenských orgánov ako vykonávajúcich justičných orgánov

Krajským prokuratúram ako slovenským vykonávajúcim justičným orgánom bolo v roku 2017 z cudziny doručených 169 EZR (v roku 2016 to bolo 182), z toho 137 EZR sa týkalo vyžiadania osôb na trestné stíhanie a 32 na výkon trestu odňatia slobody (v roku 2016 trestné stíhanie - 129, výkon trestu - 53). Zaťaženosť jednotlivých krajských prokuratúr v rámci výkonu tejto agendy je veľmi nerovnomerná. Výrazne vyšší nápad majú krajské prokuratúry Trnava (48) a Bratislava (43), nasledujú krajské prokuratúry Banská Bystrica (22), Košice (18), Nitra (15), Trenčín (10), Žilina (7) a Prešov (6).

Oproti minulým rokom sa výrazne zmenila skladba štátov žiadajúcich o vydanie osôb na základe EZR zo Slovenskej republiky. Pomerne dramaticky vzrástol počet EZR vydaných justičnými orgánmi Rakúskej republiky 77 (v roku 2016 - 46). Mierne sa zvýšil aj počet EZR vydaných justičnými orgánmi Maďarska 36 (v roku 2016 - 24). Výrazný pokles zaznamenal počet EZR vydaných justičnými orgánmi Českej republiky 30 (v roku 2016 - 60). Z ostatných štátov EZR na realizáciu do Slovenskej republiky zaslali Spolková republika Nemecko 9, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska 4, Rumunsko 4, Poľská republika 2, Belgické kráľovstvo 2, Bulharská republika 1, Slovinská republika 1, Francúzska republika 1 a Litovská republika 1. Z uvedeného je zrejmé, že sa výrazne zlepšila vzájomná spolupráca orgánov činných v trestnom konaní medzi Českou republikou a Slovenskou republikou pri využívaní neinvazívnych spôsobov zabezpečovania účasti obvinených osôb pre trestné konanie akceptujúc zásadu primeranosti. Naopak, Rakúska republika vydáva EZR mnohokrát predčasne, v štádiu trestného konania, kedy by zjavne bolo možné využiť iné (menej invazívne) prostriedky vzájomnej spolupráce medzi štátmi EÚ. Táto skutočnosť je žiaľ dlhodobo známa,

a komunikovaná aj na úrovni orgánov EÚ, čo doposiaľ v praxi neprinieslo výsledky. Spolupráca s ostatnými štátmi v tejto oblasti zostáva na rovnakej úrovni.

Doručené EZR sa z hľadiska štátnej príslušnosti vyžiadaných osôb týkali predovšetkým štátnych príslušníkov Slovenskej republiky 129 (v roku 2016 – 124), nasledujú štátni príslušníci Maďarska 11, Českej republiky 8, Ukrajiny 8, Rumunska 4, Spolkovej republiky Nemecko 4, Slovinskej republiky 1 a Sýrskej arabskej republiky 1.

Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že najviac európskych zatýkacích rozkazov je do Slovenskej republiky doručených na jej štátnych príslušníkov. I preto považuje prokuratúra za dôležitý trend najvyššieho súdu v tejto oblasti aplikácie trestného práva podporovať a judikovať postupy zabezpečujúce ochranu ľudských práv.

Na základe doručených EZR bolo rozhodnuté o vykonaní v 110 trestných veciach, v 2 bolo rozhodnuté o odmietnutí. Z uvedeného počtu prokurátori rozhodli vo vlastnej kompetencii v 78 trestných veciach, v 32 trestných veciach rozhodoval súd.

Dôvodmi na nevykonanie bolo predovšetkým odvolanie EZR štátom pôvodu a vrátenie EZR štátu jednom pôvodu bez rozhodnutia. V 2 trestných veciach súd rozhodol o odmietnutí EZR, v jednej trestnej veci z dôvodu absencie obojstrannej trestnosti, v druhej trestnej veci z humanitárnych dôvodov. Obidve rozhodnutia boli súladné s návrhom prokurátora. Možnosť odmietnuť vykonanie EZR z humanitárnych dôvodov aplikáciou Európskeho dohovoru o ľudských právach a v predmetnom prípade aj Dohovoru o právach dieťaťa bola využitá z dôvodu, že vyžiadaná osoba sa starala o šesťtýždňové dieťa, nebolo možné zabezpečiť zodpovedajúcu starostlivosť pri realizácii vydania a ujma spôsobená vydaním osoby bola úplne neprimeraná závažnosti spáchaného skutku.

Identifikované aplikačné problémy vyplývajú v prevažnej miere z rozdielnej implementácie dotknutého rámcového rozhodnutia jednotlivými štátmi EÚ (napríklad oneskorené doručovanie originálu EZR).

Počty európskych zatýkacích rozkazov:

SPOLU

EZR vydané súdmi SR na návrh prokurátora

EZR doručené

z cudziny

169

ČASŤ III.

ČINNOSŤ PROKURATÚRY V OBLASTI PÔSOBNOSTI PROKURÁTORA V CIVILNOM PROCESE, V OBLASTI DOZORU PROKURÁTORA NAD DODRŽIAVANÍM ZÁKONNOSTI ORGÁNMI VEREJNEJ SPRÁVY A POZNATKY PROKURATÚRY O STAVE ZÁKONNOSTI V TÝCHTO OBLASTIACH

1. Základné informácie

Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v článku 149 zakotvuje postavenie a úlohy prokuratúry. Pokiaľ tento článok definuje prokuratúru, ako orgán chrániaci práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu, vzťahuje sa to v plnej miere aj na činnosť prokuratúry v netrestnej oblasti. V nadväznosti na tento článok ústavy zákon o prokuratúre upravuje postavenie, pôsobnosť a právomoci prokurátorov v netrestnej oblasti.

Prokuratúra vzhľadom na postavenie v sústave orgánov štátu a tiež charakter úloh, ktoré sú jej zverené zákonom, patrí medzi orgány ochrany práva. V rámci svojej zákonom vymedzenej pôsobnosti je prokuratúra povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia, aby sa predchádzalo porušovaniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Pôsobnosť prokuratúry sa člení na dve základné oblasti činnosti, na trestnú oblasť a netrestnú oblasť. Netrestná oblasť činnosti prokuratúry sa z hľadiska zamerania člení na dozor prokuratúry nad dodržiavaním a zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, ktorého súčasťou je aj oblasť správneho súdnictva a pôsobnosť prokuratúry v civilnom procese.

Dozor prokuratúry nad dodržiavaním a zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, jeho rozsah, metódy a prostriedky, sú upravené v § 20 až 30 zákona o prokuratúre. Pôsobnosť prokuratúry vo vzťahu k orgánom verejnej správy patrí do systému záruk dodržiavania zákonnosti v oblasti verejnej správy a výkon tejto pôsobnosti nie je podmienený návrhom, podnetom fyzickej alebo právnickej osoby. Prokurátori môžu vlastnou činnosťou zisťovať prípady porušovania práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb alebo právnických osôb nezákonným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo jeho nečinnosťou. Prokurátor pri realizácii svojej pôsobnosti koná vo verejnom záujme, ochraňuje verejný záujem a slúži verejnému záujmu. Prokuratúra, ako orgán ochrany práva, pri výkone svojej pôsobnosti chráni objektívne právo. Prokurátor je teda povinný konať vždy, keď zistí, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu alebo porušeniu zákonnosti. Činnosť prokuratúra pri dozore nad zachovávaním zákonnosti v oblasti verejnej správy nevyžaduje podnet od fyzickej, či právnickej osoby, ale koná na základe zásady oficiality, a teda postupuje pri realizácii svojich zákonných úloh iniciatívne.

Podstatnou zmenou, aj pre pôsobnosť prokuratúry v tejto oblasti, bolo nadobudnutie účinnosti nových civilných procesných kódexov v roku 2016.

Samostatný procesný kódex pre správne súdnictvo – zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) - nanovo definoval vzťah medzi dozorom prokuratúry a správnym súdnictvom. Podľa § 5 ods. 11 SSP konanie pred správnym súdom a dozor prokuratúry nad zachovávaním zákonnosti v oblasti verejnej správy funkčne súvisia. Zrkadlové ustanovenie bolo inkorporované aj do § 20 ods. 1 zákona o prokuratúre.

Pri porovnaní správneho súdnictva a dozoru prokuratúry je možné nájsť spoločné aj rozdielne črty. Jednotiacim znakom je zabezpečovanie zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy, so zameraním na ochranu práv fyzických a právnických osôb.

Najpodstatnejší rozdiel je vidieť v tom, že výlučne správny súd je oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej správy, resp. toto v rámci prípadov plnej jurisdikcie nahradiť svojím rozhodnutím. Právne prostriedky dozoru prokurátora v tejto oblasti (protest, upozornenie) majú vždy voči orgánu verejnej správy návrhový charakter. Pri ich aplikácii sa totiž dáva správnym orgánom možnosť odstrániť prokurátorom namietanú nezákonnosť v rámci vlastného rozhodovania alebo postupu. Ak sa orgány verejnej správy s názorom prokurátora nestotožnia, neakceptujú ho, prokurátor má možnosť preniesť rozhodnutie o zákonnosti na správny súd.

V správnom súdnictve je predovšetkým poskytovaná ochrana subjektívnym právam žalobcu, pričom je povinnosťou žalobcu tvrdiť v správnej žalobe, že došlo k zásahu jeho subjektívnych práv. Dozorová činnosť prokuratúry je predovšetkým upriamená na poskytnutie ochrany objektívnemu právu, pričom ochrana subjektívnych práv účastníka správneho konania je sekundárna a môže prípadne aj úplne chýbať, ak bol zákon porušený v prospech účastníka.

Účelom nadväznosti správneho súdnictva a netrestného dozoru prokuratúry je najmä odbremenenie správneho súdnictva, ďalej zabezpečovanie zákonnosti vo veciach, v ktorých protiprávny stav vyhovuje všetkým účastníkom i orgánu verejnej správy, a teda absentuje ten, kto by sa so žalobou obrátil na správny súd a tiež aj zjednocovanie judikatúry správnych súdov a „vymáhanie jej akceptácie“ zo strany orgánov verejnej správy.

Pôsobnosť prokuratúry v oblasti civilného procesu je v zákone o prokuratúre vymedzená iba rámcovo (§ 19). Podrobnejšia úprava oprávnení prokurátora vyplýva z osobitných právnych predpisov, sú to najmä zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

Cieľom prokuratúry v sledovanom období bolo dôsledné a efektívne využívanie všetkých postupov, ktorými prokurátor môže realizovať pôsobnosť v netrestnej oblasti, a to sú preskúmavanie zákonnosti postupov, rozhodnutí a iných právnych aktov orgánmi verejnej správy, vykonávanie previerok zachovávania

zákonnosti, uplatňovanie poradného hlasu na zasadnutiach orgánov verejnej správy, vstupy do už začatého súdneho konania, návrhy na začatie súdneho konania.

Ciele a priority orgánov prokuratúry v netrestnej oblasti na republikovej úrovni boli premietnuté do plánu hlavných úloh. V roku 2017 sa plnila úloha v oblasti dozoru orgánov verejnej správy - „Zhodnotenie stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov ochrany ovzdušia pri výkone štátnej správy".

Zámery a priority krajských a okresných prokuratúr boli premietnuté v ich vlastných plánoch úloh. Jednalo sa o široký diapazón problémov, ktoré boli v pozornosti jednotlivých prokuratúr, ktorými reagovali najmä na poznatky získané prokurátormi – špecialistami pre netrestnú oblasť pri výkone prokurátorského dozoru v predchádzajúcom období alebo vyplynuli z momentálnej požiadavky riešiť určitý konkrétny poruchový jav.

Z hľadiska personálneho možno konštatovať, že na každej okresnej prokuratúre pôsobí samostatne prokurátor - špecialista pre netrestnú oblasť a na niektorých väčších prokuratúrach aj 2, napr. okresné prokuratúry Bratislava I, Nitra, Trenčín.

Činnosť prokuratúry v netrestnej oblasti je na krajských prokuratúrach zabezpečovaná v netrestných oddeleniach, kde pôsobia 4 a viacerí prokurátori. Personálny stav na krajských prokuratúrach možno považovať za dostatočný a stabilizovaný, umožňujúci riadny výkon agendy patriaci do pôsobnosti prokuratúry v netrestnej oblasti. Aj personálne obsadenie netrestného odboru generálnej prokuratúry je v súčasnosti stabilizované a vytvára dostatočné podmienky na plnenie zverených úloh, a to tak pri vybavovaní konkrétnej netrestnej agendy, ako i v oblasti kontrolnej, metodickej a riadiacej. Na zabezpečenie skvalitnenia činnosti na netrestnom úseku, a to hlavne na okresných prokuratúrach, slúži funkcia náhradníka. Náhradník zabezpečuje najmä zastupiteľnosť v prípade absencie alebo nemožnosti výkonu funkcie prokurátorom - špecialistom pre netrestnú oblasť. No predstavuje aj plnohodnotnú personálnu náhradu v prípade, že prokurátor - špecialista pre netrestnú oblasť prestane pôsobiť na konkrétnej prokuratúre (zánik funkcie, funkčný postup, atď.).

Treba jednoznačne skonštatovať, že personálne zabezpečenie je základnou podmienkou na to, aby prokuratúra mohla plniť zákonom zverené úlohy na požadovanej kvalitatívnej úrovni. Preto nemenej dôležitou úlohou bude udržať tento personálny stav aj v budúcom období a vyvíjať maximálnu snahu, hlavne na úrovni krajských prokuratúr a generálnej prokuratúry, na vyhľadávanie a motivovanie najmä právnych čakateľov a mladých prokurátorov pre činnosť na netrestnom úseku.

Pre realizáciu úloh, ktoré prokuratúra plní v netrestnej oblasti, je nemenej podstatné, aby sa špecialisti mali možnosť venovať tejto agende sústavne, dôsledne a aktívne, čo kladie požiadavky na ich neustále odborné vzdelávanie a štúdium, ktoré nie je možné bez vytvorenia dobrých pracovných podmienok a časového priestoru pre túto činnosť.

Sledované štatistické ukazovatele uvedené v tabuľke odrážajú rozsah agendy prokuratúry v netrestnej oblasti, činnosť a aktivitu prokurátorov – špecialistov určených na plnenie úloh prokuratúry v netrestnej oblasti.

rok/register

Pd, Kd

Pc, Kc

Celkom

2016

11 854

1 344

4 882

653

1 054

19 787

2017

11 936

1 503

4 320

385

930

19 074

Rozdiel

+82

+159

-562

-268

-124

-713

Celkovo v netrestnej oblasti došlo oproti predchádzajúcemu roku k poklesu počtu vecí vybavených v pôsobnosti prokuratúry v netrestnej oblasti. Tento pokles je zapríčinený predovšetkým výrazne zníženým nápadom podnetov na podanie dovolania generálneho prokurátora (pred účinnosťou nových procesných kódexov mimoriadneho dovolania).

V oblasti civilného procesu (registre Pc, Kc, Gc, Pz) došlo v sledovanom období k opätovnému poklesu nápadu vecí. Tu treba poukázať na skutočnosť, že kým v roku 2013 bolo na generálnej prokuratúre vedených 2 010 vecí týkajúcich sa podnetov na podanie mimoriadneho dovolania, v roku 2017 to bolo len 385 podnetov na uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý má k dispozícii generálny prokurátor.

V oblasti dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy (registre Pd, Kd, Gd) došlo k nárastu počtu evidovaných vecí. Nezávislými faktormi ovplyvňujúcimi nápad v tejto časti netrestného úseku prokuratúry je nespokojnosť podávateľov s rozhodovacou činnosťou orgánov verejnej správy premietnutá do podnetov na výkon dozoru.

V rámci vybavovania agendy prokurátori pôsobiaci na netrestnom úseku identifikovali viacero aplikačných problémov, ktoré spočívali tak v nejasnej právnej úprave umožňujúcej viacero možných výkladov, teda aj spôsobov riešenia, ako i v nedostatočnej, alebo chýbajúcej právnej úprave, čo zasa vedie ku potrebe použitia analógie, t. j. nevyhnutnosti úvahy o správnosti voľby použitia primeranej právnej úpravy na riešenie daného problému. Taktiež boli identifikované viaceré problémy, ktoré vznikli z dôvodu nepochopenia podstaty veci, ktorú mala konkrétna právna úprava riešiť a takto v podstate spôsobila právna úprava problémy, ktoré už boli predchádzajúcou úpravou vyriešené.

Rovnako, ako v minulom roku, opäť je nutné konštatovať, že aplikácia zákona č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku (ďalej len „zákon o preukazovaní pôvodu majetku“) neustále naráža na problémy. V roku 2017 začala síce legislatívna príprava zmien, na ktorých sa aktívne podieľala aj generálna prokuratúra, neboli však ku koncu roku 2017 zavŕšené prijatím príslušných právnych predpisov v národnej rade.

Je dôležité uviesť, že problémy pri aplikácii tohto zákona nemožno preklenúť dotváraním chybnej resp. chýbajúcej právnej úpravy výkladom a už vôbec nie

z pozície prokurátora. Najmä u laickej verejnosti však môže jestvujúci stav navodzovať dojem, že Slovenská republika má dostatočnú právnu úpravu postihujúcu nelegálny spôsob nadobúdania majetku, finančná polícia prešetruje majetok podozrivých osôb aj podáva prokuratúre podnety na podanie návrhov na súd, ale prokuratúra nemá záujem na naplnení účelu predmetného zákona.

2. Činnosť prokuratúry v oblasti civilného procesu

Oblasť civilného procesu prešla podstatnou zmenou v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných procesných kódexov a zmeny rámcového ustanovenia § 19 zákona o prokuratúre.

Pôsobnosť prokurátora v civilnom procese je v zákone o prokuratúre v podstate upravená odkazom na osobitné predpisy. Oprávnenia prokurátora teda vyplývajú z právnych predpisov, ktorým bol do 30. júna 2016 najmä zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) a po 1. júli 2016 CSP a CMP. Ďalšími zákonmi sú napr. Trestný zákon (§ 105 - návrh na uloženie ochrannej výchovy), zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní (§ 21 a § 29 - návrh na určenie nezákonnosti štrajku a výluky), zákon č. 221/1994 Z. z. o preukazovaní pôvodu finančných prostriedkov pri privatizácii (§ 6 - návrh na určenie neplatnosti prechodu vlastníctva, kde prokurátor pri podaní návrhu zastupuje štát), zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu (§ 12 - návrh na určenie neplatnosti prevodu vlastníctva, kde prokurátor pri podaní návrhu zastupuje štát).

Pôsobnosť prokuratúry v CSP možno rozčleniť na oprávnenie podať žalobu, ak ide o uplatnenie nároku štátu na vydanie bezdôvodného obohatenia, o určenie vlastníctva, ak boli porušené ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo to ustanovuje osobitný predpis. Prokurátor má oprávnenie vstúpiť do začatého konania v sporoch, v ktorých ako jedna zo strán vystupuje štát, právnická osoba zriadená štátom, štátny podnik, právnická osoba s majetkovou účasťou štátu, obec alebo vyšší územný celok. Vstúpiť môže aj do konania v sporoch o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Podľa CSP je generálny prokurátor oprávnený podať dovolanie generálneho prokurátora proti právoplatnému rozhodnutiu súdu (v lehote 3 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti), ak to vyžaduje ochrana práv a túto ochranu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné iba za predpokladu, že právoplatné rozhodnutie súdu porušuje právo na spravodlivý proces alebo trpí vadami, ktoré majú za následok závažné porušenie práva spočívajúce v právnych záveroch, ktoré sú svojvoľné alebo neudržateľné a ak potreba zrušiť rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty.

Generálny prokurátor má možnosť podať stanovisko na žiadosť veľkého senátu pred rozhodnutím vo veci.

Pôsobnosť prokuratúry v CMP je koncipovaná podstatne širšie. Prokurátor môže vstúpiť do každého začatého konania s výnimkou konania o rozvod

manželstva. Ak však je s konaním o rozvod manželstva spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, môže prokurátor vstúpiť do konania v tejto časti. Ďalej prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak možno konanie začať aj bez návrhu a ak to ustanovuje CMP alebo osobitný predpis.

Samostatne je podľa CMP koncipované dovolanie generálneho prokurátora. Prípustné je proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa CMP (v lehote 1 roku), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty.

Prokurátor v oblasti civilného procesu môže konať jednak na základe vlastných poznatkov (tlač, televízia, poznatky inej činnosti prokuratúry), ako aj na základe podnetov od fyzických a právnických osôb, či iných štátnych orgánov. Využitie jednotlivých oprávnení prokuratúry v tejto oblasti nie je viazané na osobu, od ktorej prokurátor získal poznatky umožňujúce využitie jeho oprávnení (netýka sa dovolania generálneho prokurátora). Prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať z úradnej povinnosti opatrenia, ktorými sa zabezpečí dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

2.1. Návrhové oprávnenia prokurátora v civilnom procese

Oprávnenie prokurátora podať žalobu je upravené § 93 ods. 1 CSP. V roku 2017 využili prokurátori oprávnenie dané CSP trikrát. Okresná prokuratúra Partizánske podala podľa § 93 ods. 1 písm. a) CSP 3 žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia štátu podľa § 456 veta druhá zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) v znení neskorších predpisov. Predmetom žalôb bolo vydanie majetkového prospechu získaného z nepoctivého zdroja – páchaním trestnej činnosti v celkovej výške 17 290,- eur. Žaloby boli podané na základe poznatkov získaných z trestného úseku činnosti prokuratúry o právoplatných súdnych rozhodnutiach, ktorými boli osoby odsúdené pre prečin neoprávneného podnikania, ktorým získali majetkový prospech a v daných veciach absentovala osoba poškodeného. Na základe podaných žalôb boli súdom vydané platobné rozkazy na zaplatenie v žalobách uvedených súm v prospech Slovenskej republiky, zastúpenej Okresným úradom Trenčín.

Návrhové oprávnenie prokurátora je v CMP zakotvené v § 13 ods. 2. V roku 2017 využili prokurátori toto oprávnenie celkom 25 krát. Ako príklady je možné uviesť návrhy podané prokurátorom v nadväznosti na § 114 CMP o uložení ochrannej výchovy osobe, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná a spáchala čin, ktorý by inak bol trestným činom. Maloletí sa opakovane dopúšťali činnosti ináč trestnej a jedným zo skutkov naplnili aj pojmové znaky zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona.

Počty podaných žalôb a návrhov svedčia o rezervách v tejto oblasti, pretože rozsah možností prokurátora iniciovať konanie na súde je značný. Bude nutné

dôslednejšie sa venovať tejto oblasti a vo väčšej miere využívať predovšetkým oprávnenie na podanie žaloby na uplatnenie nároku štátu na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 93 ods. 1 písm. a) CSP. Vyžaduje si to riadnu súčinnosť s prokurátormi vybavujúcimi trestnú agendu, ako i zvýšenú iniciatívu prokurátorov špecialistov - pre netrestnú oblasť. Bez toho nie je možné očakávať celkový nárast počtu návrhov a žalôb.

Celkové počty žalôb podľa CSP a návrhov na začatie konania podľa CMP vyplývajú z tabuľky. Porovnanie s predchádzajúcimi rokmi, vzhľadom na podstatnú zmenu právnej úpravy, by bolo skresľujúce.

Celkom

žaloba (CSP)

návrh (CMP)

2.2. Vstupové oprávnenia prokurátora v civilnom procese

Prokurátor môže vstúpiť do civilného súdneho konania v ktoromkoľvek štádiu, t. j. od začatia konania až do jeho právoplatného skončenia. Môže vstúpiť do konania aj podaním odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, resp. podaním dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu.

Formy a metódy práce, ktorými prokurátor získava vedomosť o takýchto konaniach vhodných na vstup, sú rôzne. Predovšetkým je to úzka súčinnosť prokurátora so súdom. Prameňom poznatkov pre rozhodnutie o vstupe do konania sú, ako aj pri iných oprávneniach prokuratúry v netrestnej oblasti, podnety fyzických a právnických osôb a taktiež využívanie správ z tlače, rozhlasu, televízie a z iných audiovizuálnych prostriedkov.

Postavenie prokurátora v konaní, do ktorého vstúpil, je úplne odlišné od postavenia účastníkov (strán) konania, ktorí hája svoje práva. I keď prokurátor nie je účastníkom konania, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať účastník (strana) konania, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho vzťahu.

Z postavenia prokurátora v konaní vyplýva, že nie je možné, aby vo svojom oznámení o vstupe uviedol, že do konania vstupuje v záujme alebo na strane niektorej strany sporu. Zákon však nevylučuje, aby prokurátor pri vyjadrovaní sa k prednesom účastníkov (strán), procesným a dôkazným návrhom, nemohol prehlásiť, že sa pripája k tomu, či onomu návrhu účastníka (strany).

Treba uviesť, že prokurátor má možnosť, nie povinnosť, vstupu do začatého súdneho konania. Prokurátor pri vstupe do konania prihliada na skutočnosť, či taký vstup je vo verejnom záujme. Verejný záujem je právny pojem používaný v práve od nepamäti, no patrí k tzv. neurčitým právnym pojmom, ktorého obsah možno vymedziť často len veľmi ťažko. Legálna definícia verejného záujmu so všeobecnou platnosťou v právnom poriadku Slovenskej republiky neexistuje. Možno tvrdiť, že verejný záujem vyjadruje okamžitosť stavu záujmov v danom mieste a čase a ich vzájomnú hierarchiu, inými slovami možno povedať, že verejný záujem je miestne a časovo

100

premenný stav, a preto sa musí posudzovať len v konkrétnej situácii, v konkrétnom mieste a v konkrétnom čase. Zároveň možno konštatovať, že verejným záujmom je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech, alebo iný prospech, všetkým občanom alebo mnohým občanom.

Počty vstupov do civilného konania:

KP TN

KP ZA

Celkom

vstup (CSP)

vstup (CMP)

214

252

362

267

292

275

255

247

2 164

Počty vstupov do civilného konania oproti predchádzajúcemu mierne vzrástli. V roku 2016 realizovali prokurátori 2 146, v roku 2017 to bolo celkom 2 173 vstupov. Počet vstupov prokurátorov do začatého civilného konania zostáva v dlhodobom horizonte v zásade na tej istej úrovni, okolo 2 100 vstupov ročne. Vzhľadom na počet prokurátorov, ktorí pôsobia v netrestnej oblasti a ich pracovné zaťaženie, nemožno z dlhodobejšieho horizontu výrazne zvýšiť početnosť vstupov do konaní.

Skladba vstupov do konania sa v podstatnej miere nezmenila. Nosnou, podstatnou časťou vstupovej agendy prokuratúry sú vstupy prokurátorov do konaní vo veciach spôsobilosti na právne úkony a vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Prokuratúra poskytuje takto ochranu slabšej strane sporu, ktorou sú hlavne deti a osoby so zdravotným postihnutím.

2.3. Dovolanie generálneho prokurátora

Mimoriadny opravný prostriedok, ktorý mal, či v súčasnosti má, generálny prokurátor k dispozícii, prešiel za posledné roky podstatnou zmenou. Inštitút mimoriadneho dovolania, ktorý bol upravený v OSP, bolo možné uplatniť, ak generálny prokurátor zistil (na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu), že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon a ak to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb, alebo štátu, ktorú nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Rozhodovacou činnosťou medzinárodných súdov, ústavného súdu ako aj najvyššieho súdu, napriek nezmenenej právnej úprave tohto inštitútu v OSP, došlo v predchádzajúcich rokoch k významnej zmene pri nazeraní na prípustnosť mimoriadneho dovolania.

Prípustnosťou mimoriadneho dovolania sa zaoberalo zjednocujúce stanovisko ústavného súdu z 18. marca 2015 sp. zn. PLz. ÚS 3/2015, ktoré bolo prijaté z dôvodu rozdielnej rozhodovacej činnosti jednotlivých senátov ústavného súdu. Z právnej vety tohto stanoviska je zrejmá akceptovateľnosť mimoriadneho dovolania za podmienky vyčerpania všetkých zákonom dovolených riadnych aj mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré mal účastník k dispozícii a ktoré mohol účinne využiť na ochranu svojich práv. V zmysle uvedeného stanoviska je mimoriadne dovolanie prípustné len subsidiárne. Jeho prípustnosť nie je daná proti tým rozhodnutiam, ktoré

101

nadobudli právoplatnosť bez toho, aby účastník konania využil riadne opravné prostriedky, ktoré sú mu v zmysle OSP dostupné na ochranu práv a právom chránených záujmov a mimoriadne dovolanie taktiež nie je prípustné ani vtedy, ak je účastníkovi priamo dostupný mimoriadny opravný prostriedok.

Prijatím rozsudkov ESĽP z 9. júna 2015 v prípadoch DRAFT-OVA, a. s., PSMA, spol. s r. o. a COMPCAR, s. r. o. proti Slovenskej republike sa podstatným pre posúdenie prípustnosti mimoriadneho dovolania stal fakt, či je súdne rozhodnutie zaťažené fundamentálnou chybou, ktorá má vplyv na integritu a verejnú reputáciu súdneho procesu do takej miery, že odôvodňuje odklon od princípu právnej istoty a ospravedlňuje zásah do práva na spravodlivý proces (zrušenie konečného súdneho rozhodnutia).

Podľa ESĽP odklon od princípu právnej istoty je ospravedlniteľný iba prípadoch, keď sa vyskytnú okolnosti podstatného a naliehavého charakteru. Právomoc vyšších súdov zrušovať alebo meniť záväzné a vykonateľné súdne rozhodnutia, by mala byť vykonávaná na účely nápravy fundamentálnych chýb. Táto právomoc musí byť vykonávaná tak, aby bola v čo najvyššej možnej miere dodržaná spravodlivá rovnováha medzi záujmami jednotlivca a potrebou zabezpečiť efektívnosť súdneho systému (Guiran v. Rumunsko, sťažnosť č. 24360/04).

ESĽP pripúšťa zásah do konečného súdneho rozhodnutia, ako výnimku zo zásady právnej istoty a zo zásady res judicata, ak je takýto zásah odôvodnený potrebou nápravy fundamentálnej chyby súdneho rozhodnutia. Inými slovami, zásah (teda zrušenie alebo zmena konečného súdneho rozhodnutia) musí byť legálny (spôsobom ustanoveným zákonom), musí byť legitímny (legitimita je daná potrebou nápravy fundamentálnej chyby súdneho rozhodnutia) a musí byť proporcionálny.

Proporcionalita musí existovať medzi záujmom na nezmeniteľnosti konečného súdneho rozhodnutia (na jednej strane) a legitímnym cieľom zásahu (na strane druhej). Legitímny cieľ zásahu je náprava takej fundamentálnej chyby, ktorá má vplyv na integritu a verejnú reputáciu súdneho procesu, teda v konaní alebo v rozhodnutí sa vyskytnú také vady, ktoré sú v príkrom rozpore s princípmi platiacimi v civilnom procese, pričom tieto pochybenia nie sú riešiteľné inak, než použitím mimoriadneho opravného prostriedku. Možno konštatovať, že ESĽP pristupuje k posudzovaniu otázky proporcionality medzi označenými cieľmi tak, že záujem na zachovaní (nezmeniteľnosti) konečného súdneho rozhodnutia prevažuje. ESĽP chápe pojem „fundamentálna chyba“ pomerne úzko. Musí ísť o pochybenie, ktoré má vplyv na integritu a verejnú reputáciu súdneho procesu. Fundamentálnou chybou súdneho rozhodnutia nemôže byť nesprávna interpretácia právneho predpisu v prípadoch, kedy na určitú otázku existujú viaceré právne názory.

ESĽP taktiež skonštatoval, že preskúmanie právoplatných a záväzných rozhodnutí nemôže byť považované za maskované odvolanie a že princíp právnej istoty môže byť daný bokom iba za účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov a napravenia „vád najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém”, ale nie z dôvodu právnej čistoty.

Rozhodovacia činnosť najvyššieho súdu sa premietla do spoločného stanoviska občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho

102

súdu uverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov SR pod číslom 95/2015. Podľa tohto spoločného stanoviska „Procesná prípustnosť mimoriadneho dovolania podaného na podnet účastníka je v občianskom súdnom konaní podmienená tým, že tento účastník najprv sám neúspešne využil možnosť podať všetky zákonom dovolené riadne a mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, mimoriadne dovolanie treba odmietnuť.".

Generálna prokuratúra na rozhodovaciu prax súdov primerane zareagovala. Pri vybavovaní podnetov na podanie mimoriadneho dovolania sa podmienky na podanie mimoriadneho dovolania skúmali v intenciách uvedených rozhodnutí a stanovísk. Toto malo odraz v počte podaných mimoriadnych dovolaní, ktorý oproti predchádzajúcim rokom podstatne klesol, ako aj v spôsobe, akým najvyšší súd rozhodoval o mimoriadnych dovolaniach podaných v predchádzajúcich rokoch.

Uvedené právne názory na mimoriadny opravný prostriedok dostupný generálnemu prokurátorovi boli inkorporované aj do nových civilných kódexov. CSP (§ 458 až § 456) ako aj CMP (§ 78 až § 86) majú vlastnú vyčerpávajúcu úpravu o dovolaní generálneho prokurátora. Podľa CSP je dovolanie generálneho prokurátora prípustné proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ak to vyžaduje ochrana práv, ktorú nie je možné v relevantnom čase dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Prípustnosť tohto inštitútu je možná iba pri dodržaní proporcionality, teda za situácie, že nutnosť zrušiť rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty. Inými slovami, rozhodnutie musí trpieť takou fundamentálnou vadou, že jeho ponechanie v platnosti je právne neudržateľné. Skrátenie lehoty na podanie dovolania generálneho prokurátora z 1 roka na 3 mesiace posilňuje právnu istotu v súkromnoprávnych vzťahoch. Podanie mimoriadneho dovolania v sporovom procese je možné len na základe podnetu strany.

Osobitná povaha, ako aj funkcie mimosporového konania, odôvodnili zavedenie samostatnej úpravy dovolania generálneho prokurátora. Podľa CMP, ktorého základným rysom je silný verejný záujem, generálny prokurátor, ako osobitný orgán ochrany práva, je procesne legitimovaný na uplatnenie tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Uplatní ho tam, kde to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a nápravu nemožno zjednať inak. Prípustnosť dovolania generálneho prokurátora je na posúdení hodnotového balansu nad vážnosťou zásahu do práv a právom chránených záujmov, ktoré sú predmetom konania vo vzťahu k princípu zachovania právnej istoty integrovaného v právoplatnom rozhodnutí súdu. Tieto fakty majú odraz jednak v lehote na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku, ako i v skutočnosti, že jeho podanie je možné nielen na základe podnetu účastníka konania (osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu), ale môže ho podať generálny prokurátor aj bez podnetu vo všetkých veciach, do ktorých je prokurátor oprávnený vstúpiť (a to aj vtedy ak do nich nevstúpil).

V roku 2017 napadlo 386 podnetov na podanie dovolania generálneho prokurátora. Na základe týchto podnetov bolo podaných 12 dovolaní. V roku 2016 bolo podaných 7 mimoriadnych dovolaní ešte podľa ustanovení OSP a po 1. júli 2016 generálny prokurátor podal 6 dovolaní podľa nových procesných kódexov.

103

Všetkých 12 dovolaní generálneho prokurátora bolo podaných podľa ustanovení CSP. V 1 veci bolo dovolaniu generálneho prokurátora vyhovené, v 2 prípadoch bolo dovolanie generálneho prokurátora odmietnuté a v 9 veciach najvyšší súd zatiaľ nerozhodol.

3. Činnosť prokuratúry v rámci výkonu dozoru nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy

Dozor nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy realizujú prokurátori vybavovaním podnetov fyzických a právnických osôb, vykonávaním previerok zachovávania zákonnosti v orgánoch verejnej správy a využívaním vlastných poznatkov, ktoré svedčia o porušovaní zákonnosti bez ohľadu na zdroj, z akého pochádzajú. Prokuratúra, ako orgán ochrany práva, pri výkone svojej pôsobnosti chráni objektívne právo. Prokurátor je teda povinný konať vždy, keď zistí, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu alebo porušeniu zákonnosti.

Oblasti zamerania výkonu dozoru nad zákonnosťou činnosti orgánov verejnej správy boli determinované jednak podnetmi a jednak vlastnou aktivitou okresných a krajských prokuratúr. Vlastná aktivita prokuratúr vychádza z predchádzajúcich poznatkov o stave zákonnosti na jednotlivých úsekoch verejnej správy.

Právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, sú protest prokurátora, upozornenie prokurátora, správna žaloba a žaloba na správny súd podľa SSP a vstup do konania pred správnym súdom podľa SSP.

Počet podaných protestov prokurátora:

rok/KP

KP TN

Celkom

2016

190

149

160

216

172

160

204

1425

2017

181

177

168

204

180

154

198

1372

Rozdiel

- 9

-51

+17

-12

-6

-2

-53

Počet upozornení na odstránenie porušenia zákona:

rok/KP

KP TN

Celkom

2016

204

168

324

268

136

261

184

258

1 809

2017

179

172

318

289

198

313

190

242

1 907

Rozdiel

- 25

+ 4

- 6

+ 21

+ 62

+ 52

+ 6

- 16

+ 98

104

3.1. Podnety na výkon dozoru nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy

Počty podnetov, ktoré napadli na jednotlivé stupne prokuratúry:

rok/KP

KP TN

KP ZA

Celkom

2016

1 183

365

582

601

686

782

705

637

965

6 506

2017

1 147

401

533

553

711

572

737

684

902

6 240

Rozdiel

- 36

+ 36

- 49

- 48

+ 25

- 210

+ 32

+ 47

- 63

-266

Aj v roku 2017 najviac početnými boli najmä podnety vo veciach stavebných, priestupkových a deliktuálnych, katastrálnych a pozemkových veciach, ako aj vo veciach životného prostredia, slobodného prístupu k informáciám, daňových a poplatkových veciach, veciach územnej samosprávy (prijímanie a schvaľovanie všeobecne záväzných nariadení a uznesení, rozhodovanie o daniach a poplatkoch, o nakladaní s majetkom miest a obcí, poskytovania informácií a iné) a sociálnych.

Najčastejším objektom dozoru prokurátora na základe podnetov boli aj v roku 2017 akty orgánov územnej samosprávy, konkrétne rozhodnutia starostov a primátorov v oblasti prenesenej štátnej správy na úseku územného a stavebného konania, v priestupkových veciach, ale i v iných im zverených oblastiach, ako i uznesenia a všeobecne záväzné nariadenia zastupiteľstiev. Ďalšiu najpočetnejšiu skupinu správnych aktov, ktoré boli objektom výkonu prokurátorského dozoru, tvorili akty okresných úradov, a to či už ako prvostupňových orgánov, najviac pri rozhodovaní vo veciach katastrálnych, pozemkových, životného prostredia, priestupkov a iných správnych deliktov alebo ako orgánov rozhodujúcich o opravných prostriedkoch, predovšetkým vo veciach stavebných, a tiež správne akty Policajného zboru v konaní o priestupkoch.

Naďalej napádali aj podnety od orgánov, ktoré v rámci výkonu svojej pôsobnosti v konkrétnych veciach vydali právoplatné rozhodnutia, u ktorých samé následne zistili porušenie zákona, avšak platná právna úprava im neumožňuje, aby vlastné pochybenie odstránili (okresný dopravný inšpektorát a útvary Policajného zboru v priestupkovom blokovom konaní, správa katastra) a nápravu nezákonného stavu bolo možné dosiahnuť len v konaní o proteste prokurátora.

Boli zaznamenané aj podnety podané prvostupňovými správnymi orgánmi, v ktorých sa od prokuratúry domáhajú podania protestu prokurátora proti rozhodnutiu odvolacieho správneho orgánu o zrušení prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie - obce pri prenesenom výkone štátnej správy v stavebných veciach.

Ak podania pre chýbajúce zákonné náležitosti nemohli byť vybavované v režime podnetov podľa zákona o prokuratúre, vzhľadom k platnej právnej úprave vybavovania podaní na prokuratúre, avšak z ich obsahu prokurátori zistili, že vo veci môže prichádzať do úvahy ich ingerencia, ďalej v nej konali a zisťovali všetky rozhodné skutočnosti za účelom posúdenia, či nedošlo k porušeniu zákona

105

a porušeniu resp. ohrozeniu práv a právom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

V roku 2017 pokračoval trend podávania „podnetov“ v elektronickej forme bez zaručeného elektronického podpisu. O vybavení takýchto podaní prokurátori podávateľov upovedomovali, hoci im to zákon neukladal. U niektorých podávateľov, ktorých počet neklesá (skôr naopak), ani po opakovaných poučeniach o oprávneniach prokurátora a opakovaných výzvach na doplnenie podnetov v zmysle zákona o prokuratúre, sa napriek vynaloženej snahe nepodarilo „vypátrať“, čoho sa vlastne domáhajú.

3.2. Vlastné poznatky a previerky zachovávania zákonnosti v orgánoch verejnej správy

Najpočetnejšia skupina vlastných poznatkov prokuratúry o činnosti orgánov verejnej správy vyplynula z previerkovej činnosti prokuratúry, a to najmä z previerok vykonávaných na účel plnenia úloh určených v plánoch úloh generálnej prokuratúry, krajských prokuratúr, ale i jednotlivých okresných prokuratúr, pričom tieto umožnili podrobnejšiu analýzu a zovšeobecnenie poznatkov.

Počet previerok vykonaných jednotlivými prokuratúrami:

rok/KP

KP TN

KP ZA

Celkom

2016

116

191

225

176

204

175

193

218

1 500

2017

183

230

179

205

175

198

221

1 489

Rozdiel

- 20

- 8

+ 5

+ 3

+ 1

+ 5

+ 3

-11

Prokurátori vykonávali aj kontrolné previerky, ktorými overovali účinnosť skôr prijatých opatrení a zisťovali, či v rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy nedochádza k rovnakým a opakovaným porušeniam zákona.

Prokurátori získavali poznatky o činnosti orgánov verejnej správy i z iných zdrojov, napr. materiálov kontrolných a inšpekčných orgánov, médií alebo vyťažením z iných úsekov činnosti prokuratúry (trestného úseku alebo civilno-súdneho úseku).

Všetky okresné, krajské prokuratúry a generálna prokuratúra plnili úlohu vyplývajúcu z plánu hlavných úloh s názvom „Zhodnotenie stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov ochrany ovzdušia pri výkone štátnej správy“. Predmet zhodnotenia upravuje najmä zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o ovzduší“), ktorý v § 23 až 27 zveruje príslušným obciam, okresným úradom, okresným úradom v sídle kraja, Slovenskej inšpekcii životného prostredia, inšpektorátom životného prostredia a Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky konkrétne oprávnenia na úseku starostlivosti o ovzdušie. Obciam resp. mestám pri prenesenom výkone štátnej správy v oblasti ochrany ovzdušia zákon o ovzduší zveruje najmä vydávanie súhlasov pre malé zdroje znečisťovania, ukladanie opatrení na nápravu, nariadenie obmedzenia alebo zastavenia prevádzky malého zdroja, prípadne zastavenie

106

prevádzky malého zdroja, ak sa prevádzkuje bez súhlasu podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o ovzduší a takisto ukladanie pokút prevádzkovateľom malých zdrojov. Obce a mestá zákon o vzduší taktiež splnomocňuje na vydávanie všeobecne záväzných nariadení (ďalej len „VZN“), ktorými sa ustanovujú zóny s obmedzením prevádzky mobilných zdrojov, alebo ktorými sa na území obce alebo časti obce vymedzujú nízko-emisné zóny. Obce a mestá sú na úseku starostlivosti o ovzdušie oprávnené vydávať aj VZN o poplatkoch podľa § 6 ods. 5 zákona č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia so zreteľom na ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktorých zákonnosť prijímania bola taktiež previerkovou činnosťou skúmaná.

Po preskúmaní a analýze informácií získaných previerkami okresných prokuratúr, krajských prokuratúr, ako aj generálnou prokuratúrou je možné uviesť, že v mnohých prípadoch (najmä menších obcí ale aj v prípadoch niektorých okresných úradov, odborov životného prostredia) nie je rozhodovanie na požadovanej úrovni. Celkovo je zreteľná rôzna úroveň zákonnosti v rámci jednotlivých územných celkov. V niektorých obciach a mestách boli zistené závažnejšie nedostatky a nečinnosť v tejto oblasti. Závažné nedostatky bolo možné skonštatovať najmä pri prijímaní VZN, ale aj v prípadoch rozhodovania jednotlivých obcí a miest pri ukladaní sankcií za správny delikt. Čo sa týka úrovne rozhodovacej činnosti Slovenskej inšpekcie životného prostredia a inšpektorátov životného prostredia, ako orgánov ochrany ovzdušia, bolo zistených niekoľko opakujúcich sa procesných nedostatkov, ktoré však neboli závažnej povahy.

Pravidelne opakujúcimi sa nedostatkami pri rozhodovacej činnosti obcí a miest bola v prípadoch väčšiny podávaných žiadostí o vydanie súhlasu podľa § 17 ods. 1 zákona o ovzduší, absencia údajov vymedzených v ustanovení § 17 ods. 2 zákona o ovzduší. V tejto súvislosti je nutné najmä skonštatovať nedostatočne špecifikovanú právnu úpravu práve vo vzťahu k tomuto ustanoveniu, ktoré vo svojom obsahu určuje rovnaké náležitosti pre všetky zdroje. Pri takto formulovanom znení zákonného ustanovenia zákonodarca ponecháva na úvahe orgánu ochrany ovzdušia, ktoré z náležitostí uvedených v § 17 ods. 2 zákona o ovzduší bude požadovať.

V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani nedostatok odborného administratívneho aparátu v obciach a mestách, čo je objektívna skutočnosť, ktorá má významný dopad na kvalitu a zákonnosť rozhodovania.

V niektorých spisoch orgánov ochrany ovzdušia sa nenachádzali žiadne doklady týkajúce sa samotného zdroja znečisťovania ovzdušia, z ktorých by bolo možné overiť údaje o zdroji znečisťovania ovzdušia uvedené v žiadosti, pričom ani zo žiadostí nevyplývalo, že by boli k nim priložené. Tieto orgány, aj napriek tomu, súhlasy vydali, pričom súhlasy v niektorých prípadoch vydali v ten istý deň, ako im bola doručená žiadosť. Vo viacerých prípadoch nevykonávali takmer žiadne vlastné šetrenie, zisťovanie ani dozor. Ich prístup k tejto oblasti svojej pôsobnosti je formalistický, niekedy až ľahostajný. Nasvedčuje tomu aj fakt, že v preverovanom období neukladali opatrenia, obmedzenia, nerozhodovali o zastavení prevádzky zdroja znečisťovania ovzdušia a sankčný postih uplatnili len v minimálnom rozsahu.

Na druhej strane, podávatelia žiadostí často nemohli v praxi poskytnúť požadované prílohy k žiadostiam, pretože k nim jednoducho nemali prístup, resp. ich

107

obstaranie by bolo neprimerane zaťažujúce pre účastníka konania. Jedná sa napríklad o charakteristiku stavu kvality ovzdušia, porovnanie stacionárneho zdroja s najlepšou dostupnou technikou a iné. Takýto typ údajov by mal zisťovať skôr správny orgán, ktorý je (mal by byť) spôsobilý zaistiť si k nim prístup.

Pri zakúpení jednotlivých vykurovacích telies (krby, pece a pod.) neboli predávajúcimi bežne poskytované doklady, ktoré by obsahovali aspoň základné požadované parametre (napr. výkon, príkon, druh a množstvo emisií). Získavanie relevantných údajov podávateľmi žiadostí je preto v mnohých prípadoch komplikované.

Vzhľadom na množstvo opakujúcich sa zistení tohto druhu, ktorý vyplynul z vykonaných previerok všetkými okresnými prokuratúrami, je signifikantným javom tohto zhodnotenia nedostatočne zistený skutočný stav veci. Tento jav dokumentujú opakujúce sa prípady vydania osvedčenia orgánmi ochrany ovzdušia na základe neúplnej žiadosti, ktoré boli zistené na území celej Slovenskej republiky.

Napriek tomu, že v niektorých prípadoch sa na postup orgánov ovzdušia nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (§ 31 ods. 1 zákona o ovzduší), vždy bolo potrebné uplatniť základné zásady správneho konania, najmä zásadu zákonnosti a zásadu materiálnej pravdy - § 3 ods. 1, ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“). Bez ich naplnenia nemožno hovoriť o zákonnom postupe a zákonnom rozhodovaní.

Čo sa týka samotných súhlasov - opatrení, resp. rozhodnutí v správnom konaní, po ich formálnej a obsahovej stránke neboli, okrem výnimočných prípadov, zistené závažnejšie nedostatky.

Ďalej boli zistené aj nedostatky v procesnom postupe orgánov ochrany ovzdušia ako napr. nesprávna, resp. nedostatočná identifikácia účastníkov konania (právnické osoby, BSM, podielové spoluvlastníctvo a pod.), na to nadväzujúce nedostatky alebo absencia splnomocnení, nesprávne doručovanie, nedostatočné alebo nesprávne poučenie o právach účastníkov konania a pod.

Všetky okresné prokuratúry v prípade postupov obcí a miest pri vydávaní súhlasov zhodne avizovali, že tieto boli vo veľkej miere preverovaných prípadov opatrené pečiatkou bez štátneho znaku Slovenskej republiky. Nakoľko podľa § 27 ods. 1 písm. c) zákona o ovzduší ide o prenesený výkon štátnej správy, je potrebné, aby na súhlasoch bola pečiatka obce a mesta so štátnym znakom. Omnoho závažnejším poznatkom, než nesprávne používanie pečiatky, ako formálnej náležitosti rozhodnutia je fakt, že obce a mestá nerozlišujú, že ide o prenesený výkon štátnej správy a nie o samosprávnu kompetenciu vyplývajúcu zo zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, so všetkými dôsledkami.

Závažným zistením bola i nečinnosť obcí a miest v oblasti štátnej správy ochrany ovzdušia. Na základe zisťovania podmienok pre vykonanie previerok viacerými okresnými prokuratúrami bolo zistené, že veľké množstvo obcí na túto povinnosť úplne rezignovalo. Niektoré obce a mestá vykazujú iba minimálne počty opatrení alebo rozhodnutí podľa zákona o ovzduší.

108

Najmarkantnejšie porušovanie zákona bolo zistené v súvislosti s prijatými VZN v tejto oblasti. Obce a mestá v ich obsahu v drvivej väčšine, nad rámec zmocnenia vyplývajúceho z § 6 ods. 5 zákona č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia“), upravovali mnohé ďalšie povinnosti prevádzkovateľov malých zdrojov znečisťovania ovzdušia, ako aj sankcie a pokuty, vrátane platenia penále za oneskorené platby poplatkov a oprávnenia starostov (primátorov) udeľovať výnimky pri aplikácii VZN, na úpravu ktorých neboli zákonom splnomocnené. Do nariadení preberali zákonnú právnu úpravu vrátane zákonných povinností, v dôsledku čoho vznikla možnosť dvojitého sankčného postihu, nereagovali na zmenu právnej úpravy. Pochybenia boli zisťované aj v procesnom postupe obcí, a to najmä v súvislosti so zverejňovaním návrhov nariadení a vyhlasovaním schválených VZN a dokumentovaním týchto skutočností.

Ako dôležitú skutočnosť je potrebné zdôrazniť aj to, že kontrola plnenia povinností podľa zákona o ovzduší a zákona o poplatku za znečisťovanie ovzdušia, je viac-menej náhodná, tak ako to vyplynulo zo zistení prokuratúr pri prerokovávaní protokolov o previerkach. Pracovníci uskutočňujúci výkon štátnej správy v tejto oblasti uvádzali, že táto sa odvíja v závislosti od ich počtu a od toho, či práve nemajú uloženú inú prácu. Previerkami bolo zistené, že omnoho väčšia pozornosť je orgánmi štátnej správy a preneseného výkonu štátnej správy venovaná odpadovému hospodárstvu, čo je síce pozitívne, ale nie vtedy, ak sa tak deje na úkor ochrany ovzdušia.

Efektívnosť štátnej správy na preverovanom úseku podľa názoru prokuratúry nie je dostačujúca. Je nevyhnutné uviesť, že činnosť v tejto oblasti je napojená na stavebné konanie. Preto, vzhľadom na príbuznosť so štátnou stavebnou správou, resp. zákonom nastavenú previazanosť so stavebným (územným, kolaudačným) konaním, je možné vyvodiť odôvodnený predpoklad, resp. kvalifikovaný odhad, že pôsobnosť obcí a miest v tejto oblasti sa neuplatňuje v každom prípade, v ktorom to zákon predpokladá. Vzhľadom na poznatky o množstve stavebných konaní, ktoré orgány prokuratúry z bežnej úradnej činnosti majú, je množstvo opatrení a rozhodnutí vydaných podľa zákona o ovzduší, s nimi v značnom kvantitatívnom nepomere. Tento jav môže v niektorých prípadoch naznačovať určitú byrokratickú nedôslednosť stavebných úradov pri zhromažďovaní podkladov pre rozhodnutia v stavebnom konaní. Na druhej strane, môže byť vyhodnotené ako porušovanie verejného záujmu na ochrane ovzdušia a tým životného prostredia, ako základného záujmu chráneného stavebným zákonom.

Samotným záverom treba poukázať na skutočnosť, že vzhľadom na veľký počet kompetencií prenesených na územnú samosprávu, je v mnohých prípadoch nedostatočná personálna a odborná pripravenosť obcí. Nie je možné reálne v blízkej budúcnosti očakávať vykonávanie prenesenej štátnej správy obcami (najmä tými menšími) na patričnej kvalitatívnej a odbornej úrovni. Tento poznatok je objektivizovaný i touto vykonanou previerkou. Vhodným riešením uvedeného problému je návrat k väčšej centralizácii prenesenej štátnej správy a jej výkon prostredníctvom špecializovaných, personálne a odborne vybavených orgánov miestnej štátnej správy. Obce totiž takmer vôbec nevybavujú „okrajové“ oblasti prenesenej štátnej správy, medzi ktorú musíme zaradiť i úsek ochrany ovzdušia. Často ani nemajú vedomosť o svojich povinnostiach, len formálne reagujú na

109

prokurátorom podávané upozornenia, ktoré však následne neaplikujú. Ako krok vpred by sme považovali minimálne presun agendy ochrany ovzdušia z obcí na orgány miestnej štátnej správy, resp. povinné vytváranie spoločných úradov tzv. malými obcami pre výkon vybraných úsekov prenesenej štátnej správy (so zreteľom na počet obyvateľov). Dozor prokuratúry síce významnou mierou prispieva k odstraňovaniu nezákonnosti vo VZN, rozhodnutiach a ďalších právnych aktoch, ako aj v postupe týchto orgánov, avšak bez zásadnejších zmien nemožno očakávať ani v budúcnosti výraznejšie zlepšenie stavu zákonnosti, a to osobitne v prípade menších obcí.

V rámci plnenia tejto úlohy bolo celkom vykonaných 346 previerok. Na základe výsledkov previerky bolo nutné podať 110 protestov prokurátora a 262 upozornení.

Okrem toho boli jednotlivými okresnými a krajskými prokuratúrami vykonané previerky zamerané na zhodnotenia stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní v nasledovných oblastiach:

- rozhodovanie o priestupkoch proti občianskemu spolunažívaniu so zameraním na domáce násilie,

- zhodnotenie stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní na úseku zbraní a streliva,

- zhodnotenie stavu zákonnosti pri vybavovaní žiadostí podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií),

- preskúmanie zákonnosti postupu pri odložení alebo uložení veci priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 60 ods. 3 písm. a), písm. b) zákona o priestupkoch,

- preskúmanie zákonnosti postupu podľa § 57 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „stavebný zákon“),

- zisťovanie zákonnosti postupu miest a obcí pri vedení evidencie detí a žiakov vo veku povinnej školskej dochádzky - § 6 ods. 19 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov, stavu zákonnosti postupu obcí a miest pri prejedávaní priestupkov podľa § 37 a správnych deliktov podľa § 37a zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov, stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní správnych orgánov vo veciach zanedbávania povinnej školskej dochádzky v zmysle zákona č. 569/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve,

- preverenie stavu zákonnosti postupu a rozhodovania obcí pri prejednávaní priestupkov v odpadovom hospodárstve,

- zisťovanie stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov polície pri objasňovaní a prejednávaní priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky

- zhodnotenie zákonnosti všeobecne záväzných nariadení obcí prijatých podľa zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov,

- na úseku rozhodovania orgánov verejnej správy pri priznaní jednorázovej dávky v hmotnej núdzi podľa zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi,

- na úseku z postupu a rozhodovania pri udeľovaní individuálnych licencií na prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom výherných prístrojov v zmysle zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách,

110

- rozhodovanie stavebných úradov pri povolení reklamných stavieb podľa stavebného zákona,

- postupu a rozhodovania obcí (miest) na úseku preneseného výkonu štátnej správy vo veciach ohrozovania výchovy a vzdelávania maloletých alebo zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku.

Z hľadiska preverovaných subjektov boli najčastejšie previerky prokuratúry zamerané na subjekty územnej samosprávy, t. j. obce a mestá, a to najmä z dôvodu nedostatočného personálneho zabezpečenia činnosti obecných úradov a nízkej odbornej pripravenosti jednotlivých zamestnancov. Ďalším dôvodom sú zistenia, z ktorých už dlhodobo vyplýva, že niektoré obce nemajú vedomosť o existencii právnej úpravy, z ktorej pre obec vyplývala pôsobnosť na danom úseku činnosti, resp. preverovanú činnosť nevykonávali vôbec, hoci tak boli povinné, alebo so závažnými nedostatkami. Prioritne majú obce aj v súčasnosti veľké problémy pri rozlišovaní svojej pôsobnosti, t. j. či daná oblasť výkonu verejnej správy je preneseným výkonom štátnej správy alebo realizáciou samosprávnej pôsobnosti.

Druhou skupinou subjektov orgánov verejnej správy, ktorých činnosť bola predmetom prokurátorskej previerky, boli orgány miestnej štátnej správy, t. j. okresné úrady.

3.3. Činnosť prokuratúry v oblasti správneho súdnictva

Výkon dozoru nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy funkčne súvisí s uplatnením oprávnení prokurátora v konaní pred správnym súdom. Vzájomným pôsobením oba systémy prispievajú k zvýšeniu efektivity vonkajšej kontroly fungovania verejnej správy. Prokurátorská žaloba na správny súd je pritom následným právnym prostriedkom, ktorým sa zabezpečuje dosiahnutie zákonnosti vo veciach, v ktorých prokurátor podal protest alebo upozornenie a týmto právnym prostriedkom prokurátorského dozoru nebolo príslušnými orgánmi verejnej správy vyhovené.

Počet správnych žalôb podaných prokuratúrami a vstupov do konaní pred správnymi súdmi za rok 2017:

KP BA

KP TT

KP TN

KP NR

KP ZA

KP BB

KP PO

KP KE

GP SR

Celkom

správne žaloby

vstup do konania pred spr. súdom

Z hľadiska charakteru sa správne žaloby týkali oblasti cestnej dopravy a pozemných komunikácií, stavebných vecí, katastrálnych vecí, ochrany životného prostredia, sociálnych vecí, uznesení orgánov územnej samosprávy, napr. vo veciach hospodárenia s majetkom, rokovacieho poriadku, prekročenia riadiacej právomoci zastupiteľstva, všeobecne záväzných nariadení, napr. vo veciach zákazu umiestnenia herní na území mesta, zásadách prideľovania nájomných bytov, atď.

111

Medzi oprávnenia generálneho prokurátora v oblasti správneho súdnictva patrí aj žaloba na rozpustenie politickej strany podľa § 47 ods. 1 CSP. Generálny prokurátor v jednom prípade, na základe vyše 170 evidovaných podaní a podnetov s požiadavkou na rozpustenie tejto politickej strany, využil toto oprávnenie a 24. mája 2017 podal najvyššiemu súdu žalobu s návrhom na rozpustenie politickej strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko. Vyhodnotenie rozsiahlych zadovážených podkladov ukázalo, že politická strana Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, ako extrémistická politická strana fašistickými tendenciami, svojím programom a činnosťou porušuje ústavu, zákony a medzinárodné zmluvy. Cieľom tejto politickej strany je odstránenie súčasného demokratického systému v Slovenskej republike. O tejto žalobe generálneho prokurátora najvyšší súd ešte nerozhodol.

4. Poznatky prokuratúry o stave zákonnosti v tejto oblasti

Z poznatkov prokurátorov z vybavovania podnetov i previerok už dlhšiu dobu vyplýva, že najmä malé obce nie sú schopné postupovať v súlade so zákonom najmä vo veciach prenesenej štátnej správy. Rozsah štátnej správy prenesenej na obce a mestá je veľmi široký. Najmä v obciach nie sú personálne ani materiálne podmienky na to, aby úlohy zverené na úseku prenesenej štátnej správy riadne plnili. Bez adekvátnych personálnych podmienok nemožno, najmä od malých obcí, očakávať schopnosť plniť úlohy, ktoré im vyplývajú z rôznych právnych predpisov, ktoré sú často prijímané bez potrebnej legisvakačnej lehoty nevyhnutnej na ich osvojenie a prípravu realizácie povinností. Preto opätovne poukazujeme na to, že je potrebné prehodnotiť rozsah právomocí obcí a miest najmä na úseku prenesenej štátnej správy tak, aby prioritne plnili úlohy týkajúce sa územnej samosprávy. Súčasná doba vyžaduje aj prijatie nového zákona o obecnom zriadení, do ktorého budú premietnuté poznatky z vyše dvadsaťsedemročnej aplikačnej praxe. Čiastkové novelizácie zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) - doposiaľ 47 novelizácií a ďalšia je v súčasnosti v legislatívnom procese, podľa nášho názoru určite nie sú dostatočným riešením.

Prokuratúra má záujem a snahu istým spôsobom orgánom verejnej správy, osobitne orgánom územnej samosprávy, napomôcť k tomu, aby výsledkom ich činnosti boli opatrenia, rozhodnutia, či všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré budú v súlade so zákonom. Táto aktivita prokurátora sa v drvivej väčšine u orgánov územnej samosprávy stretáva s pozitívnym ohlasom. Niektoré obce a mestá považujú najmä výkon prokurátorských previerok zachovávania zákonnosti, pri ktorých sa niektoré zistené nedostatky dajú odstrániť priamo počas výkonu previerky, ako „poskytovanie bezplatnej právnej služby“. Prokuratúra tak tým spôsobom, v rámci svojich možností, realizuje aj metodickú činnosť, ktorú zanedbávajú ústredné orgány štátnej správy, predovšetkým pri prenesenom výkone štátnej správy

Najviac poznatkov o porušovaní zákonnosti bolo zistených v súvislosti s výkonom územnej samosprávy, čo vyplýva i zo skutočnosti, že orgány realizujúce pôsobnosti subjektov územnej samosprávy, t. j. obcí a miest alebo samosprávnych krajov, nie vždy sú schopné pochopiť rozdiel medzi samosprávnou a prenesenou kompetenciou, čo sa prejavuje najmä pri tvorbe a schvaľovaní VZN.

112

Možno konštatovať, že stav zákonnosti pri prijímaní VZN sa nezlepšil ani v roku 2017. Bolo zistené, že obce pri prijímaní VZN, tak ako aj v predchádzajúcich rokoch, prekračovali rámec svojej normotvornej právomoci vymedzenej článkami 68 a 71 ods. 2 ústavy a ustanovenia § 6 ods. 1, ods. 2 zákona o obecnom zriadení a prijímali aj VZN, resp. ich časti, v rozpore so zákonom. Obce v prijatých VZN vykonávali úpravy nad rámec zákona, odkazovali na neplatné právne predpisy, nereagovali na zmeny zákonov, ktoré nastali po prijatí VZN, upravovali povinnosti právnickým a fyzickým osobám, ktoré nevyplývali zo žiadneho právneho predpisu.

K povahe zistených nedostatkov preskúmaných VZN možno predovšetkým uviesť, že obce a mestá nerozlišovali, ktorá oblasť vzťahov upravovaná vo VZN patrí do originálnej normotvornej právomoci a ktorá do odvodenej normotvornej právomoci. Z tohto dôvodu často vo VZN upravovali vzťahy patriace do prenesenej pôsobnosti, pričom na takúto úpravu im zákon neudelil splnomocnenie (napr. VZN o chove a držaní zvierat, o chove včiel, o chove psov a pod.). Orgány územnej samosprávy kopírujú úpravu VZN medzi sebou navzájom, v dôsledku čoho sú konštatované rovnaké nedostatky na viacerých obciach.

Najčastejšie sa vyskytujúcim nedostatkom bolo prenášanie nepresných citácií zákonných ustanovení do VZN a s tým súvisiaca modifikácia normatívneho textu. Samosprávy tiež nereagovali na zmenu právnej úpravy, v dôsledku čoho sa znenie VZN dostalo do rozporu s aktuálne platným a účinným zákonom. V mnohých prípadoch obce a mestá ukladali fyzickým a právnickým osobám povinnosti v rozpore s ústavným príkazom, resp. mimo zákonom vymedzeného rámca. Nezriedka boli vytvárané i vlastné skutkové podstaty priestupkov a upravené vlastné sankcie, ktoré sú odlišné od zákonnej úpravy.

Nedostatky v normotvornej činnosti sú, obdobne ako pri rozhodovaní o právach a právom chránených záujmoch, spojené najmä s nedostatočným odborným a právne zdatným personálom, dohliadajúcim na rešpektovanie zákona v procese prípravy a schválenia VZN. Prokuratúra je v tomto smere neodmysliteľným prvkom, ktorý zabezpečuje dodržiavanie zákona nielen z hľadiska rešpektovania procesných postupov v rámci prijímania noriem, ale aj z hľadiska súladu obsahu VZN so zákonom, resp. podzákonnými normami vydávanými príslušnými orgánmi štátnej správy. Prijaté prokurátorské opatrenia vykazujú na úseku normotvorby obcí a miest vysoké percento úspešnosti. Pozitívne možno hodnotiť zavedenie 90 dňovej lehoty na vybavenie protestu prokurátora podanému proti VZN. Takáto dlhšia lehota sa ukázala ako dostatočná a plne vyhovujúca praktickým požiadavkám.

Predmetom preskúmania okresnými prokuratúrami boli aj uznesenia obecných zastupiteľstiev. Opätovne sa vyskytli prípady, kedy obecné zastupiteľstvá prekročili svoju právomoc a rozhodovali o veciach, ktoré nepatrili do ich kompetencie. Veľké množstvo poznatkov bolo zistených, tak ako predchádzajúce roky, na úseku preneseného výkonu štátnej správy v stavebných veciach. Stavebné úrady, t. j. obce, porušujú zákon na úseku rozhodovania o umiestnení stavby (absencia vyjadrení dotknutých orgánov), pri vydávaní stavebných povolení (opomenutie účastníkov konania, nedostatočné podklady k rozhodnutiu o povolení stavby). Naďalej pretrvávajú problémy s legalizáciou čiernych stavieb. Orgány verejnej správy nevyužívajú zákonom zverené právomoci v potrebnom rozsahu a sú nečinné po vykonaní štátneho stavebného dohľadu podľa § 98 až § 104 stavebného zákona.

113

V mnohých prípadoch, aj keď boli zistené rozhodujúce skutočnosti pre vyvodenie priestupkovej zodpovednosti, túto zodpovednosť voči majiteľom čiernych stavieb, resp. stavieb postavených bez ohlásenia nevyvodzujú alebo s jej vyvodením čakajú až do skončenia konania o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a stavebného zákona, čím môže dôjsť k uplynutiu prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty za spáchanie priestupkov alebo správnych deliktov.

Ďalšie poznatky o porušovaní zákonnosti na tomto úseku štátnej správy boli zistené v súvislosti s vydávaním kolaudačných rozhodnutí. Bolo zistené, že v kolaudačnom rozhodnutí absentuje vymedzenie účelu, na ktorý sa stavba používa (§ 82 ods. 1 stavebného zákona). Ďalej boli zistené poznatky o nedodržiavaní procesného postupu orgánov územného plánovania pri prijímaní a schvaľovaní územných plánov, resp. zmien územných plánov (nerešpektovanie § 23, § 26, § 27 ods. 4 stavebného zákona).

Veľké množstvo nedostatkov sa zistilo i v postupe a rozhodovaní stavebných úradov o reklamných stavbách - stavebné úrady nedodržujú lehoty na vydanie rozhodnutí, konania boli zdĺhavé, a to najmä tie, ktoré sa týkali dodatočných stavebných povolení reklamných stavieb, boli neustále prerušované a opakovane začínané. Spisové materiály obcí ako aj miest sa vyznačovali vysokým stupňom chaotickosti. Stavebné úrady v mnohých prípadoch zákonným spôsobom nereagovali na neúplné žiadosti stavebníkov. Nedostatky boli zistené tak vo výrokoch, odôvodneniach, ako aj v poučeniach jednotlivých rozhodnutí. Tieto spočívali v absencii príslušného zákonného ustanovenia vo výroku, prípadne obsahovali zrušené zákonné ustanovenia. Rozhodnutia mali nedostatočné odôvodnenia, bez právnej argumentácie, ale aj archaické poučenia, ktoré odkazovali napr. ešte na krajský stavebný úrad (zrušený v roku 2013). Stavebné úrady v rozhodnutiach o povolení reklamnej stavby dokonca vôbec neuvádzali odôvodnenie rozhodnutia, odkazovali iba na ustanovenie § 47 ods. 1 správneho poriadku - odôvodnenie nie je potrebné, nakoľko účastníkom bolo vyhovené v celom rozsahu.

Veľmi výrazným nedostatkom prenosu kompetencií na obce, a to najmä na úseku stavebného poriadku, je určitá forma zaujatosti v rozhodovacom procese. Nezriedka sa vyskytujú prípady, kedy starosta, resp. primátor spôsobuje značné obštrukcie pri vydaní niektorých povolení, ak sa napríklad jedná o stavbu, ktorá je v jeho ponímaní nežiaduca alebo sa jedná o osobu žiadateľa, ku ktorej je v nepriateľskom vzťahu. Naopak v niektorých prípadoch je zrejmá snaha vyhovieť žiadateľovi i za cenu porušenia zákona. Starostovia často chápu niektoré kompetencie ako nástroj na presadzovanie svojich záujmov. Ako riešenie tohto problému sa ponúka zverenie rozhodovania orgánom štátnej správy – okresným úradom, najmä na úseku stavebnom, kde je tento problém najmarkantnejší. Prinieslo by to výrazné kvalitatívne zlepšenie ochrany všetkých spoločenských záujmov, ktoré sú sledované v procese rozhodovania o právach dotknutých subjektov. Ďalšou z možností je prenos agendy na spoločné obecné úrady, čo však negarantuje takú mieru objektívnosti, ako by tomu bolo na okresných úradoch, pretože spoločné obecné úrady sú vytvárané na základe dohody viacerých obecných úradov a sú obecnými úradmi aj financované. V tomto prípade je i naďalej starosta osobou, ktorá podpisuje rozhodnutie, a tým je fakticky posledným článkom, ktorý rozhoduje o jeho vydaní.

114

Aplikačný problém sa vyskytol v súvislosti s ustanovením § 13b) ods. 3 zákona o obecnom zriadení, spočívajúci v rozsahu poverenia zástupcu starostu obce zastupovaním starostu obce a nejasnosti vo výklade účinnosti a vykonateľnosti uznesení obecného zastupiteľstva v prípade, ak ich podpísal zástupca starostu obce nad rámec splnomocnenia.

Bolo tiež zistené, že obce pri určovaní súpisných čísel nepostupovali v súlade s platnou právnou úpravou.

Viacero pochybení bolo zistených v oblasti priestupkov, ktoré sa týkali nedostatočného zistenia priestupku konajúcim orgánom verejnej správy. Bolo zistené, že orgány verejnej správy (orgány Policajného zboru) ukladajú blokové pokuty za spáchanie priestupku aj v takých prípadoch, keď sú spôsobené zranenia druhému účastníkovi dopravnej nehody, pričom neskôr vyjde najavo, že zranenia sú vážnejšie a je začaté trestné stíhanie pre spáchanie trestného činu na tom istom skutkovom základe.

Na úseku katastra nehnuteľností prokurátori v hodnotenom období zistili opakujúce sa pochybenia, spočívajúce v nedostatočnom skúmaní oprávnenia prevodcu nakladať s nehnuteľnosťami, resp. so spoluvlastníckym podielom, ďalej v porušení princípu priority zápisov, v nedôslednom posudzovaní spôsobilosti verejnej listiny na zápis do katastra nehnuteľností, v neplnení povinnosti prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, v nedodržaní procesno-právnych ustanovení katastrálneho zákona, poprípade v nerešpektovaní zákazu drobenia pozemkov, či obmedzujúceho charakteru poznámky vyznačenej v katastri.

V tejto súvislosti je dôvodné konštatovať, že napriek aktívnej činnosti prokurátorov vo vzťahu ku katastrálnym orgánom, v ich činnosti sa opakovane vyskytujú totožné pochybenia, na ktoré prokurátori poukazujú v prijatých prostriedkoch prokurátorského dozoru.

Veľký počet poznatkov o porušovaní zákonnosti v netrestnej oblasti svedčí o tom, že dozor prokuratúry v netrestnej oblasti patrí do systému záruk dodržiavania zákonnosti v oblasti verejnej správy a tento má svoje opodstatnenie, keďže výkon tejto pôsobnosti nie je podmienený návrhom účastníka správneho konania, resp. inej fyzickej alebo právnickej osoby.

ČASŤ IV.

ČINNOSŤ PROKURATÚRY V OBLASTI LEGISLATÍVY A ÚSTAVNÉHO PRÁVA A POZNATKY PROKURATÚRY O STAVE ZÁKONNOSTI V TEJTO OBLASTI

1. Základné informácie

Odbor legislatívy a ústavného práva plní úlohy v oblasti legislatívy najmä pri príprave návrhov právnych predpisov týkajúcich sa pôsobnosti prokuratúry, vypracúva stanoviská a pripomienky generálnej prokuratúry k návrhom zákonov, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a predbežných

115

stanovísk k legislatívnym aktom EÚ v pripomienkovom konaní a prostredníctvom portálu Slov-Lex ich zasiela do legislatívneho procesu. V oblasti ústavného práva vypracúva návrhy na vyslovenie nesúladu právnych predpisov s ústavou, vypracúva stanoviská k sťažnostiam podaným podľa čl. 127 ústavy a k sťažnostiam podaným ESĽP.

Agendu odboru v hodnotenom období do 30. júna 2017 vybavovalo 6 prokurátorov a následne 5 prokurátorov generálnej prokuratúry.

2. Činnosť prokuratúry v oblasti legislatívy

Legislatívna činnosť v rámci generálnej prokuratúry bola zameraná na plnenie úloh v oblasti vonkajšej a vnútornej legislatívy, a to najmä na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017 a plánu hlavných úloh. Hlavnou náplňou vonkajšej legislatívy bolo pripomienkovanie návrhov zákonov, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, medzinárodných dokumentov a ďalších legislatívnych materiálov zverejnených a zaslaných prostredníctvom portálu Slov-Lex.

Generálna prokuratúra v roku 2017 pripomienkovala:

a) 488 materiálov legislatívnej povahy, z toho

-279 návrhov zákonov, vrátane poslaneckých návrhov zákonov a návrhov medzinárodných dohovorov, dohôd, zmlúv a predbežných stanovísk k legislatívnym aktom EÚ,

-209 návrhov ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a materiálov predložených na rokovanie vlády,

b)250 materiálov nelegislatívnej povahy predkladaných na rokovanie vlády.

Pripomienky a návrhy uplatnené k jednotlivým právnym predpisom a ostatným legislatívnym materiálom boli väčšinou akceptované. Týka sa to aj pripomienok zásadného významu, ktoré sa riešili v rámci 12 rozporových konaní na úrovni riaditeľov legislatívnych útvarov, štátnych tajomníkov rezortov a ministrov. Na príprave stanovísk a pripomienok k ťažiskovým návrhom právnych predpisov sa podieľajú tiež krajské a okresné prokuratúry.

V roku 2017 sa prokuratúra podieľala vo významnej miere najmä na tvorbe návrhov právnych predpisov súvisiacich s novelizáciou Trestného zákona a Trestného poriadku.

V oblasti vnútornej legislatívy na základe posúdenia aktuálnosti platných príkazov a pokynov, ako aj na základe zmien v organizácii a riadení práce prokuratúry, bolo v roku 2017 vypracovaných a schválených 14 služobných predpisov.

Do oblasti legislatívnej činnosti treba zahrnúť aj plnenie ďalších úloh, najmä:

a) zastúpenie prokurátorov v medzirezortných pracovných skupinách:

-v Konzultačnom zbore ministerstva vnútra pre otázky aplikácie správneho poriadku,

-v komisii pre novelizáciu Trestného zákona a Trestného poriadku,

116

-v integrovanej skupine odborníkov (MISO) zameranej na elimináciu environmentálnej kriminality zriadenej pri medzirezortnom Expertnom koordinačnom orgáne pre boj so zločinnosťou (MEKO),

- v pracovnej skupine na prípravu legislatívnych zmien k riešeniu problematiky diváckeho násilia a extrémizmu,

- v pracovnej skupine zameranej na elimináciu rasovo motivovanej trestnej činnosti a extrémizmu zriadenej pri medzirezortnom Expertnom koordinačnom orgáne pre boj so zločinnosťou (MEKO),

- v pracovnej skupine na prípravu návrhu zákona o športe,

- v pracovnej skupine ministerstva financií pre správu zaisteného majetku,

- v medzirezortnej komisii pre posúdenie stanovísk vydávaných v záujme jednotného uplatňovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov,

b) účasť prokurátorov a štátnych zamestnancov generálnej prokuratúry na medzirezortných rozporových konaniach k návrhom zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov,

c) spracovanie stanovísk k výkladovým a aplikačným problémom právnych predpisov podľa požiadaviek organizačných útvarov prokuratúry.

3. Činnosť prokuratúry v oblasti ústavného práva a vo veciach týkajúcich sa rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva

Pôsobnosť generálneho prokurátora v oblasti ústavného práva vyplýva z čl. 130 ústavy a konkrétne oprávnenia sú definované v § 15 zákona o prokuratúre.

V intenciách týchto oprávnení oddelenie ústavného práva najmä:

-vypracúva a predkladá generálnemu prokurátorovi návrhy na začatie konania pred ústavným súdom o súlade všeobecne záväzných právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a b) ústavy a zastupuje generálneho prokurátora v konaní pred ústavným súdom,

-vypracúva stanoviská generálneho prokurátora k návrhom na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy podaných iným oprávneným subjektom, ak ústavný súd pred rozhodnutím vo veci samej požiada o stanovisko generálneho prokurátora,

-vypracúva a predkladá generálnemu prokurátorovi návrhy na začatie konania pred ústavným súdom o výklad ústavy alebo ústavného zákona podľa čl. 128 ústavy a zastupuje generálneho prokurátora v konaní pred ústavným súdom,

-vypracúva a predkladá generálnemu prokurátorovi návrhy na začatie konania pred ústavným súdom o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do národnej rady, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu podľa čl. 129 ods. 2 ústavy a zastupuje generálneho prokurátora v konaní pred ústavným súdom,

-vypracúva a predkladá generálnemu prokurátorovi sťažnosti proti výsledku referenda a sťažnosti proti výsledku ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky podľa čl. 129 ods. 3 ústavy a zastupuje generálneho prokurátora v konaní pred ústavným súdom,

-vypracúva a predkladá generálnemu prokurátorovi návrhy na preskúmanie rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia podľa čl. 129 ods. 4 ústavy a zastupuje generálneho prokurátora v konaní pred ústavným súdom,

117

-vypracúva stanoviská generálneho prokurátora k návrhom na začatie konania na preskúmanie rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia podaným podľa čl. 129 ods. 4 ústavy iným oprávneným subjektom, ak ústavný súd pred rozhodnutím vo veci požiada o stanovisko generálneho prokurátora,

-vypracúva a predkladá generálnemu prokurátorovi návrhy na začatie konania o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a ďalších na neho nadväzujúcich rozhodnutí podľa čl. 129 ods. 6 ústavy a zastupuje generálneho prokurátora v konaní pred ústavným súdom,

-vypracúva a predkladá generálnemu prokurátorovi návrhy na začatie konania o neplatnosti právnych predpisov podľa čl. 152 ods. 3 ústavy a zastupuje generálneho prokurátora v konaní pred ústavným súdom.

Okrem uvedenej agendy oddelenie zabezpečuje vypracovanie vyjadrení generálnej prokuratúry k sťažnostiam fyzických a právnických osôb podaných podľa čl. 127 ústavy. Jedná sa o konkrétne porušenie základných ľudských práv garantovaných ústavou a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to tak v trestnom konaní, ako i v netrestnej oblasti, kde pôsobil prokurátor. Rozhodnutia ústavného súdu v tejto oblasti vo významnej miere zasahujú do rozhodovacej činnosti prokurátorov v trestnej oblasti.

V roku 2017 adresovalo generálnemu prokurátorovi podnet na podanie návrhu podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy o súlade zákonov 27 fyzických a právnických osôb, čo predstavuje oproti roku 2016 nárast o jedno podanie. Celkovo bolo v registri 1 GÚp vybavených 24 vecí. V hodnotenom období bolo odložených 20 podaní, nakoľko nebol zistený dôvod na podanie návrhu podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy, z toho v 13 prípadoch išlo o podania z predchádzajúceho obdobia. V 1 prípade generálny prokurátor dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Ďalšie 3 veci boli vybavené inak.

Dňa 3. marca 2017 generálny prokurátor podal pod sp. zn. 1 GÚp 2/17/1000 návrh na začatie konania podľa čl. 125 písm. a) ústavy o súlade ustanovení zákona č. 340/2016 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

120/1993 Z. z.

o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 20 ods. 1 a čl. 13 ods. 4 ústavy. Konanie nebolo doposiaľ na ústavnom súde ukončené.

V hodnotenom období ústavný súd v jednom prípade rozhodol o návrhu generálneho prokurátora podaného podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy. Ide o konanie vedené na generálnej prokuratúre pod sp. zn. 1 GÚp 58/14/1000. Ústavný súd vyhovel návrhu generálneho prokurátora nálezom sp. zn. PL.ÚS 2/2016 z 22. marca 2017.

Oddelenie ústavného práva v registri 2 GÚp eviduje všetky veci týkajúce sa porušenia základných ľudských práv a slobôd v trestnom konaní, resp. v civilnom konaní. Ide o konania vedené na ústavnom súde podľa čl. 127 ústavy a konania vedené na ESĽP, v ktorých sťažnosti smerujú voči činnosti prokurátorov. V hodnotenom období bolo v uvedenom registri zapísaných 19 vecí, čo je oproti roku 2016 nárast o 6 vecí.

118

Na požiadanie ústavného súdu oddelenie vypracovalo 7 vyjadrení k sťažnostiam podaným podľa čl. 127 ústavy. V jednom prípade bola podaná sťažnosť podľa čl. 127 ústavy v konaní, v ktorom generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie. V ďalších 6 prípadoch boli podané ústavné sťažnosti v konkrétnych trestných veciach a týkajú sa porušenia základných ľudských práv a slobôd v prípravnom konaní.

Ústavný súd v hodnotenom období pri rozhodovaní o sťažnostiach podaných podľa čl. 127 ústavy zaviazal prokuratúru v jednom prípade k zaplateniu nemajetkovej ujmy a úhrade trov konania z titulu porušenia práv v trestnom konaní a v druhom prípade k úhrade trov konania z titulu porušenia práv v trestnom konaní. Jedná sa o nález sp. zn. III. ÚS 369/2017 zo 7. novembra 2017, ktorým bola prokuratúra zaviazaná k úhrade trov konania v sume 468,51 eur. Ústavný súd v náleze vyslovil porušenie čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nálezom sp. zn. I. ÚS 446/2017 z 8. novembra 2017 bola prokuratúra zaviazaná k úhrade nemajetkovej ujmy v sume 2 500,- eur a k úhrade trov konania v sume 184,40 eur. Ústavný súd konštatoval porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 46 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Na požiadanie ministerstva spravodlivosti, Kancelárie zástupcu Slovenskej republiky pred ESĽP, oddelenie vypracovalo 9 vyjadrení k sťažnostiam podaným slovenskými občanmi na porušenie základných ľudských práv a slobôd prokurátormi. V 4 konaniach sťažnosť smerovala voči postupu orgánov činných v trestnom konaní a v 5 prípadoch ide o konania, v ktorých generálny prokurátor využil svoje oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania.

Okrem vyššie uvedených konaní oddelenie ústavného práva v roku 2017 evidovalo v registri 3 GÚp ďalších 62 podaní, ktoré sa však netýkali konkrétneho konania na ústavnom súde, resp. konania na ESĽP. Oproti predchádzajúcemu hodnotenému obdobiu ide o nárast o 28 vecí.

Vyhodnotiac doterajšiu pôsobnosť oddelenia ústavného práva je možné dospieť k záveru, že k eliminácii zásahu do základných ľudských práv a slobôd prokurátormi v prípravnom konaní najviac prispieva školiaca činnosť dozorových prokurátorov. V nadväznosti na tieto závery oddelenie zabezpečuje oboznamovanie prokurátorov s nálezmi ústavného súdu, v ktorých bolo konštatované porušenie práv orgánmi činnými v trestnom konaní. Okrem toho prokurátori oddelenia sa zúčastňujú porád prokurátorov pôsobiacich v trestnej oblasti.

4. Poznatky prokuratúry týkajúce sa právneho poriadku Slovenskej republiky

V sledovanom období musíme opätovne konštatovať, že aj napriek prijatiu zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý by mal prispieť k skvalitneniu legislatívnej činnosti, ako aj využívaniu informačných technológií v legislatívnom procese (právny a informačný portál Slov-Lex a vo vzťahu k legislatíve EÚ najmä systém Eurlex), dochádza k zníženiu kvality legislatívnej činnosti, čo má za následok zníženie právnej istoty účastníkov právnych vzťahov.

119

Z doterajších poznatkov generálna prokuratúra v sledovanom období nezaznamenala výrazný prínos v záujme zlepšenia legislatívnej činnosti. Zvyšujúca sa kvantita normotvorby sa negatívne prejavuje na jej kvalite, čím sa právny poriadok stáva neprehľadným. Opakovane upozorňujeme na neodôvodnené využívanie skrátenej formy pripomienkového konania pri dôležitých návrhoch právnych predpisov, či už z hľadiska obsahu alebo rozsahu právnej normy. Nedostatok času na prípravu právnej normy sa negatívne prejavuje na výslednej kvalite schváleného znenia právnej normy a jej následnej problémovej aplikácii.

Uvítame každú iniciatívu, ktorá by prispela k sprehľadneniu právneho poriadku Slovenskej republiky a následne aj k efektívnejšej aplikácie práva, ako aj posilneniu právneho vedomia obyvateľov Slovenskej republiky.

ČASŤ V.

ĎALŠIA ČINNOSŤ PROKURATÚRY

1. Zastupovanie štátu v konaní o náhrade škody spôsobenej pri výkone verejnej moci

Generálna prokuratúra aj v roku 2017 vykonávala činnosť ako orgán konajúci v mene štátu v agende náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Zodpovednosť štátu za škodu upravuje zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu"), ktorý ustanovuje zodpovednosť najmä za nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup. Slovenskú republiku ako subjekt zodpovedný za náhradu škody generálna prokuratúra zastupuje len v zákonom taxatívne určených prípadoch. Ide takmer výlučne o veci, v ktorých je náhrada škody uplatňovaná z dôvodu nezákonného rozhodnutia vydaného v trestnom konaní alebo nesprávneho úradného postupu v rámci trestného konania. Nároky uplatňované poškodenými spočívajú jednak v náhrade nákladov na obhajobu v trestnom konaní a jednak v náhrade nemajetkovej ujmy, ktorá im vznikla v dôsledku proti nim vedeného trestného stíhania, ktoré skončilo inak ako ich právoplatným odsúdením.

V roku 2017 bolo generálnej prokuratúre doručených celkom 180 žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 zákona o zodpovednosti za škodu. Tento počet je o 14 žiadostí nižší ako v roku 2016. Pri vybavovaní týchto žiadostí sa generálna prokuratúra, vychádzajúc z ochrany verejného záujmu, snaží dôsledne uplatňovať výlučne zákonom stanovený rozsah zodpovednosti štátu (§ 3 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu) a eliminovať tak tendencie k rozširovaniu zodpovednosti štátu nad rámec určený zákonom.

V roku 2017 napadlo na súdy celkom 129 žalôb, v ktorých je Slovenská republika žalovaná o náhradu škody z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a štát zastupuje generálna prokuratúra. Tento počet je o 41 žalôb nižší ako v roku 2016. Generálna prokuratúra dôsledne, v súlade so zmyslom a účelom zákona o zodpovednosti za škodu, aj v súdnom konaní presadzuje dodržiavanie ustanovení o zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup len v rozsahu vymedzenom zákonom. Časť judikatúry

120

však má snahu zaväzovať štát k náhrade škody v každom prípade, v ktorom trestné konanie skončilo inak, ako právoplatným odsúdením obvineného. Koná tak aj v prípadoch, keď v konaní o náhradu škody absentuje zákonom požadované nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup. Nejednotnej súdnej praxi v tomto smere čelí generálna prokuratúra podávaním riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Vzhľadom na podanie viacerých dovolaní generálnou prokuratúrou na najvyšší súd, v ktorých presadzuje uvedený názor (napriek stanoviskám niektorých súdov), je predpoklad, že v nasledujúcom období bude rozdielnosť stanovísk odstránená rozhodnutím veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu.

S poukazom na charakter a špecifické konanie a rozhodovanie o nárokoch na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, by konanie a rozhodovanie o nárokoch poškodených bolo najefektívnejšie a najracionálnejšie zveriť jednému subjektu, ktorý by Slovenskú republiku zastupoval, tak pri predbežnom prerokovaní nároku (§ 15 zákona o zodpovednosti za škodu), ako aj v súdnom konaní. Na tento účel navrhuje generálna prokuratúra vytvoriť jeden osobitný štátny orgán, ktorý by vybavoval výlučne uvedenú agendu a ktorý by mohol byť zriadený pri niektorom z ústredných orgánov štátnej správy.

2. Disciplinárna a trestná zodpovednosť prokurátorov

V roku 2017 bolo podaných 9 návrhov na začatie disciplinárnych konaní. Dňa 30. decembra 2016 bol podaný 1 návrh, avšak komisia bola vylosovaná až 3. januára 2017. V roku 2017 bolo teda do registra zapísaných 10 návrhov na začatie disciplinárnych konaní. Z tohto počtu 5 návrhov podali okresní prokurátori, 1 návrh podal námestník okresného prokurátora v zastúpení, 1 návrh podal krajský prokurátor a 3 návrhy podali námestníci generálneho prokurátora.

V príslušnom roku bolo právoplatne skončených 16 vecí, z ktorých 3 napadli v roku 2017 a 13 v predchádzajúcich rokoch. Celkovo 4 veci boli skončené pre závažné disciplinárne previnenie.

V 5 veciach bolo disciplinárne stíhanému prokurátorovi uložené zníženie platu. V 1 veci o 30% na dobu 6 mesiacov, v 1 veci o 20% na dobu 8 mesiacov, v 1 veci o 50% na dobu 6 mesiacov, v 1 veci veci o 50% na dobu 3 mesiace a v 1 veci o 15% na dobu 3 mesiacov.

V 1 veci bola uložená sankcia písomné pokarhanie. Pripojením k inému disciplinárnemu konaniu skončila 1 vec. V 1 veci bolo disciplinárne konanie prerušené z dôvodu, že sa pre tie isté skutky vedie proti prokurátorovi trestné stíhanie. V 2 veciach bol prokurátor oslobodený.

V 6 veciach bolo disciplinárne konanie zastavené. V 3 veciach z dôvodu, že skutok nie je disciplinárnym previnením, v 1 veci z dôvodu, že zanikol služobný pomer prokurátora, v 1 prípade z dôvodu, že návrh na disciplinárne konanie bol podaný oneskorene. V 1 prípade bolo disciplinárne konanie zastavené z dôvodu preklúzie. Jednalo sa o vec, ktorá napadla v roku 2012 až 2014 (boli spojené 3 návrhy na spoločné konanie) v čase, keď rozhodovali disciplinárne komisie, v ktorých bol aj tzv. „cudzí prvok“ (členmi a náhradníkmi disciplinárnych komisií boli aj notári a advokáti). Práve nečinnosťou predsedníčky disciplinárnej komisie, ktorá

121

bola notárkou, došlo k preklúzii konania vo veci, kde bol prokurátorovi pozastavený výkon funkcie. Prokurátor bol disciplinárne stíhaný pre prieťahy v konaní v 62 veciach. Nakoľko bolo disciplinárne konanie zastavené, prokurátorovi boli doplatené všetky platové náležitosti. V súčasnosti je proti tomuto prokurátorovi opäť vedené disciplinárne konanie pre prieťahy v konaní.

V disciplinárnych konaniach ešte stále pretrvávajú problémy, ktoré priniesol zákon č. 220/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (v znení uznesenia ústavného súdu č. 308/2011 Z. z. sp. zn. PL ÚS 105/2011). Na základe tohto zákona rozhodovali disciplinárne komisie, kde bol aj tzv. „cudzí prvok“, pričom v niektorých prípadoch práve z dôvodu nečinnosti takejto disciplinárnej komisie došlo k preklúzii disciplinárneho konania. O odvolaní proti rozhodnutiam disciplinárnych komisií vymenovaných generálnym prokurátorom 6. októbra 2014 rozhoduje súd, čo spôsobuje značné prieťahy v konaní. Hoci týmto komisiám od 1. decembra 2014, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 322/2014 Z. z., nebola pridelená žiadna vec, do konca roku 2017 ešte stále súd nerozhodol o 4 odvolaniach proti ich rozhodnutiam, ktoré boli podané v roku 2015.

Podľa súčasnej právnej úpravy o odvolaniach proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia, ktorá je päťčlenná, zložená z prokurátorov, čím dochádza k podstatne rýchlejšiemu rozhodovaniu o disciplinárnom previnení. Súd pritom ani za súčasného stavu nie je z konania úplne vylúčený, nakoľko je tu stále daná možnosť obrátiť sa so žalobou o preskúmanie správneho rozhodnutia na súd.

Hoci zákon č. 401/2015 Z. z. zaviedol od 1. januára 2016 opäť možnosť rozhodovať o priestupku prokurátora disciplinárnou komisiou, od účinnosti zákona nenapadla žiadna vec týkajúca sa priestupku prokurátora.

Za obdobie, odkedy bolo zákonom o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry zavedené proti prokurátorom disciplinárne konanie, najzávažnejšie zmeny priniesol zákon č. 220/2011 Z. z., nález ústavného súdu a zákony č. 322/2014 Z. z. a č. 401/2015 Z. z.

Dňa 1. októbra 2011 nadobudol účinnosť zákon č. 220/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V článku VI. tento zákon zmenil aj disciplinárne konanie. Zaviedol trojčlenné disciplinárne komisie, ktoré už obsahovali aj tzv. cudzí prvok a kandidátov navrhovala Rada prokurátorov, národná rada a minister spravodlivosti. Zákon tiež taxatívne vymenoval vedúcich prokurátorov, ktorí nemôžu byť členom alebo náhradníkom disciplinárnej komisie. Návrh na začatie disciplinárneho konania mohol okrem generálneho prokurátora a taxatívne vymenovaných vedúcich prokurátorov podať aj minister spravodlivosti a verejný ochranca práv. Zákon tiež predĺžil subjektívnu lehotu na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania z 2 mesiacov na 6 mesiacov, odkedy sa oprávnená osoba dozvedela o spáchaní skutku, ktorý by mohol byť posúdený ako disciplinárne previnenie. Objektívnu lehotu na rozhodnutie o disciplinárnom previnení zákon predĺžil z 1 roka na 2 roky, odkedy sa stal skutok. Ďalej zaviedol, že o odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie rozhoduje súd. V § 265h odsek 2 zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry bolo stanovené, že disciplinárne

122

konanie začaté pred 1. októbrom 2011 dokončí v I. stupni doterajšia disciplinárna komisia. O odvolaní proti jej rozhodnutiu podanom pred 1. októbrom 2011 rozhodne doterajšia odvolacia disciplinárna komisia.

Uznesením ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 105/2011 z 28. septembra 2011 bola pozastavená účinnosť niektorých ustanovení tohto zákona, týkajúcich sa aj disciplinárnych konaní. Na základe tohto uznesenia naďalej konali päťčlenné disciplinárne komisie, ktoré boli vymenované pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 220/2011 Z. z. Uznesenie však ponechalo v platnosti § 211 odsek 3 zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, kde sa uvádza, že o odvolaní rozhoduje súd. Keďže však zároveň bola pozastavená účinnosť § 265h zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry nebolo možné, aby odvolacia disciplinárna komisia rozhodla o odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie, ktoré bolo podané pred 1. októbrom 2011, čo jej toto prechodné ustanovenie umožňovalo. Všetky veci rozhodnuté v I. stupni, ktoré boli napadnuté odvolaním, museli byť preto predložené súdu, aj keď už o nich konala odvolacia disciplinárna komisia. Táto skutočnosť spôsobila značné prieťahy v konaní.

Aj keď sa v minulosti stalo, že z dôvodu ročnej prekluzívnej lehoty došlo k prekludovaniu niektorých disciplinárnych konaní, rozhodovanie súdov tomuto nezabránilo. Naopak, disciplinárne konania trvali niekoľko rokov. Stalo sa, že súd vrátil na ďalšie konanie vec, kde už disciplinárna komisia neexistovala a bolo potrebné celé konanie vykonať odznova. Toto potom spôsobilo preklúziu disciplinárneho konania.

Po 1. auguste 2014, teda po zverejnení nálezu, požiadal generálny prokurátor ministerstvo spravodlivosti a národnú radu o predloženie návrhov kandidátov do disciplinárnych komisií a ich náhradníkov. Dňa 6. októbra 2014 vymenoval nových členov a náhradníkov disciplinárnych komisií. Bolo vymenovaných 5 disciplinárnych komisií, z ktorých každá mala 3 členov a 3 náhradníkov, zložených nielen z prokurátorov, ale aj notárov a advokátov (tzv. „cudzí prvok“). Dňa 9. októbra 2014 si predsedovia novovymenovaných disciplinárnych komisií vylosovali disciplinárne konania, ktoré neboli do 1. augusta 2014 právoplatne ukončené. Jednalo sa nielen o veci, kde konala disciplinárna komisia, ale aj o veci, kde o odvolaní konal súd a konanie na súde ešte nebolo ukončené. Každá disciplinárna komisia si vylosovala 5 vecí, ktoré do 1. augusta 2014 neboli ukončené alebo v ktorých bol návrh na začatie disciplinárneho konania podaný po 1. auguste 2014 do 6. októbra 2014. Táto situácia spôsobila, že aj vo veciach, ktoré už boli pred ukončením, muselo byť vykonané dokazovanie odznova. Vo veciach však stále plynula dvojročná objektívna lehota. Preto sa stalo, že niektoré disciplinárne konania boli následne prekludované. Disciplinárne stíhaní prokurátori často využili plynutie objektívnej dvojročnej lehoty a rôznymi ospravedlneniami marili plynutie už spravidla krátkej lehoty na rozhodnutie. Jednalo sa pritom vo všetkých prípadoch o prokurátorov, na ktorých boli podané návrhy na disciplinárne konanie z dôvodu porušenia povinností prokurátora.

Prieťahy spôsobovalo aj konanie na súde o odvolaní niektorej zo strán konania. Súdy o odvolaní konali niekoľko mesiacov, spravidla rok a viac. Vyskytli sa aj prípady, keď súdy rozhodovali 4 až 5 rokov. Aj keď počas konania pred súdom lehoty neplynú, niekoľkoročné rozhodovanie o disciplinárnych previneniach je neúmerné.

123

Problémy, ktoré priniesol zákon č. 220/2011 Z. z., boli čiastočne napravené zákonom č. 322/2014 Z. z. S účinnosťou od 1. decembra 2014 boli zavedené nové trojčlenné disciplinárne komisie zložené opäť výlučne z prokurátorov a o odvolaniach proti ich rozhodnutiam konala jedna odvolacia disciplinárna komisia. Naďalej sa však vyskytovali problémy najmä s preklúziou konania. Niektorí disciplinárne stíhaní prokurátori sa vyhýbali konaniu podávaním návrhov na doplnenie dokazovania a ospravedlnením sa na konaní z dôvodu práceneschopnosti, čím sa snažili dosiahnuť uplynutie prekluzívnej lehoty.

Dňa 1. januára 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 401/2015 Z. z., ktorý novelizoval zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. Na základe tohto zákona boli opäť zriadené nové trojčlenné disciplinárne komisie a tiež 2 nové päťčlenné odvolacie disciplinárne komisie. Zákon priniesol tiež zmenu najmä v rozdelení disciplinárnych previnení, ukladaní trestov a plynutí a prerušení plynutia objektívnej prekluzívnej lehoty. Opätovne sa tiež zaviedlo konanie o priestupkoch prokurátorov pred disciplinárnymi komisiami, avšak už podľa nových pravidiel.

Disciplinárne konanie na prokuratúre prešlo významnými legislatívnymi zmenami. Nie všetky mu boli na prospech. Možno však konštatovať, že prokuratúra nemieni zakrývať disciplinárne previnenia svojich prokurátorov. K transparentnosti disciplinárnych konaní prispieva verejnosť pojednávaní, pričom termíny týchto pojednávaní a ich miesto sú zverejnené na webovej stránke generálnej prokuratúry. Rovnako sú zverejňované rozhodnutia disciplinárnych komisií a odvolacích disciplinárnych komisií do doby, pokiaľ disciplinárny postih nie je zahladený. K transparentnosti konaní prispieva tiež participovanie Rady prokurátorov na týchto konaniach vydávaním zásad, ktoré upravujú disciplinárne konania. Aby bolo konanie čo najrýchlejšie a plynulé, zaviedli sa do zákona poriadkové lehoty. Pre zabránenie preklúzii konania sa upravili podmienky pre prerušenie plynutia lehôt. Sprísnili sa tiež sankcie za závažné disciplinárne previnenia a tieto sa aj pri ukladaní trestov využívajú. V záujme zjednotenia praxe disciplinárnych komisií a výmeny skúseností medzi nimi, generálna prokuratúra každoročne organizuje pracovné stretnutie členov a náhradníkov disciplinárnych komisií a odvolacích disciplinárnych komisií. Táto aktivita má kladný ohlas a každoročne sa jej zúčastňuje cca 50 prokurátorov – členov a náhradníkov disciplinárnych a odvolacích disciplinárnych komisií.

Nie je možné povedať, že všetky problémy disciplinárneho konania boli odstránené. Je však potrebné poukázať na aktivity prokuratúry v tejto oblasti a jej snahu o rýchly a spravodlivý postih prokurátorov, ktorí sa disciplinárneho previnenia dopustili. To, že o ich skutkoch rozhodujú prokurátori, ktorí prácu, práva a povinnosti prokurátorov poznajú najlepšie, prispieva k rýchlosti a objektívnosti posúdenia konania prokurátora, na ktorého je podaný návrh na disciplinárne konanie. K objektívnosti prispieva aj skutočnosť, že členom disciplinárnej komisie ani odvolacej disciplinárnej komisie nemôže byť žiaden vedúci prokurátor, ktorý má právo podať návrh na disciplinárne konanie, či už vo svojom mene alebo v zastúpení vedúceho prokurátora. Je treba ďalej poukázať na to, že pri konaní o odvolaní odvolacími disciplinárnymi komisiami je konečný verdikt výrazne rýchlejší ako bol v čase, keď o odvolaní rozhodoval súd. Súd pritom ani za súčasného stavu nie je z konania úplne vylúčený, nakoľko je tu stále daná možnosť, obrátiť sa so žalobou o preskúmanie správneho rozhodnutia na súd. Ostatná novela zákona

124

o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry priniesla výrazné zmeny, ktoré v mnohých prípadoch zabránili preklúzii disciplinárneho konania a toto konanie

zrýchlili. Prax prináša niektoré problémy, avšak časté zmeny zákona tieto problémy nie vždy odstránia, ale naopak, disciplinárne konanie komplikujú a znepriehladňujú.

V roku 2017 mali v dôsledku trestného stíhania 3 prokurátori pozastavený výkon funkcie prokurátora. Z toho 2 prokurátorom bol pozastavený výkon funkcie prokurátora ešte v prechádzajúcom období a 1 prokurátorovi v januári 2017. V 2 prípadoch boli prokurátori trestne stíhaní pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a v 1 prípade pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona.

3. Spolupráca s prokuratúrami iných krajín a aktivity prokuratúry v národných a nadnárodných orgánoch a komisiách, účasť a aktivity na medzinárodných seminároch a konferenciách

V súlade so Zameraním zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky sa v rámci svojich ústavných a zákonných právomocí prokuratúra aktívne podieľala na procesoch a aktivitách medzinárodných vzťahov v priestore spravodlivosti.

Účasť zástupcov prokuratúry na medzinárodných aktivitách je praktickým naplnením európskej integrácie prokuratúry, úloh prokuratúry vyplývajúcich z členstva Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách a z pozície zmluvnej strany príslušných medzinárodných zmlúv.

Na základe systematických oparení sa zvýšil význam expertnej participácie prokuratúry za účelom podpory aktívnej európskej politiky a pôsobenia Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách. Stúpajúcu tendenciu zaznamenal aj podiel zapojenia prokurátorov z úrovne krajských a okresných prokuratúr na aktivitách v rámci medzinárodnej výmeny skúseností a prezentácie prokuratúry v medzinárodnom rámci.

V roku 2017 boli prokurátori a zamestnanci prokuratúry Slovenskej republiky vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu celkovo v 145 prípadoch, z toho v 47 prípadoch išlo o úroveň krajských a okresných prokuratúr. Na úrovni vedenia generálnej prokuratúry boli vykonané opakované prijatia najvyššieho štátneho zástupcu Českej republiky a tiež aj delegácie expertov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

Osobitný význam zohráva odborná podpora v rámci participácie Slovenskej republiky na tvorbe európskej legislatívy v oblasti trestného práva hmotného a procesného a špecificky v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach. Významnou oblasťou je pôsobenie prokurátorov v rámci mechanizmu vzájomného hodnotenia krajín. Druhú skupinu tvoria aktivity s významom pre aplikačnú prax, výmenu skúseností a odborný prínos v oblasti vecnej pôsobnosti prokuratúry. Za dôležité je potrebné označiť zahraničné aktivity spojené s vykonávaním prokurátorských činností v konkrétnych trestných veciach (napríklad v súvislosti s pôsobnosťou spoločných vyšetrovacích tímov), plnenie úloh prokurátorov v rámci EJN a Európskej justičnej siete pre boj proti počítačovej kriminalite (EJCN).

125

3.1. Európska únia a procesy vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii

Rezort prokuratúry bol zapojený do činnosti Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútro, a to primárne prostredníctvom expertnej participácie na procesoch určovaných garantmi, ktorými sú ministerstvo spravodlivosti, resp. ministerstvo vnútra. Ťažiskom a primárnym cieľom pôsobenia expertov prokuratúry bola účasť na činnosti pracovnej skupiny pre justičnú spoluprácu (COPEN) a pracovnej skupiny pre trestné právo hmotné (DROIPEN).

V tejto oblasti bol dominantný expertný podiel na príprave a zabezpečení procesov týkajúcich sa zriadenia Európskej prokuratúry, Európskeho registra trestov pre odsúdených príslušníkov tretích krajín. V oboch prípadoch ide o legislatívne nástroje, ktoré predstavujú do budúcnosti významné transpozičné a implementačné výzvy technického, administratívneho a legislatívno-právneho charakteru.

Politické rozhodnutie o účasti na rozšírenej spolupráci v prípade Európskej prokuratúry1 je potrebné považovať za prelomový aspekt v oblasti pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní. Pôsobnosť takéhoto nadnárodného orgánu v oblasti trestného konania nemá doposiaľ obdobu v našom právnom prostredí. Zabezpečenie podmienok na efektívne pôsobenie Európskej prokuratúry v kontexte Slovenskej republiky bude jedným z určujúcich procesov pre ďalšie obdobie.

Druhou skupinou činností v danej oblasti bol expertný podiel na procesoch týkajúcich sa ďalších legislatívnych návrhov, najmä: Smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva, Smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a proti ich falšovaniu, Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a konfiškáciu a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Agentúre EÚ pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust).

Za významný je potrebné považovať podiel expertnej účasti prokuratúry na procesoch mechanizmu vzájomného hodnotenia členských štátov EÚ (7. kolo - oblasť počítačovej kriminality a 8. kolo - trestné stíhanie v oblasti životného prostredia)2.

Expertný potenciál prokuratúry bol osobitne realizovaný aj v interakcii s aktivitami Európskej komisie. V tejto oblasti je pozitívne vnímaná participácia na procesoch týkajúcich sa EJS pre boj proti počítačovej kriminalite, ktorá bola zriadená za nášho aktívneho pôsobenia počas SK PRES a aj v súčasnosti zástupca prokuratúry aktívne pôsobí pri manažovaní činnosti siete.

Aktívne zameranie činnosti prokuratúry v oblasti boja proti narastajúcemu fenoménu počítačovej kriminality bolo potvrdené aj v prípade ďalších expertných

1 Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry

2 Pracovná skupina pre všeobecné záležitosti - GENVAL

126

stretnutí Komisie najmä k cezhraničnému zabezpečovaniu elektronických dôkazov, k problematike darknetu, ako aj k problematike šifrovania pri vyšetrovaní trestných činov.

Osobitná pozornosť bola venovaná participácii na procesoch transpozície a súvisiacej harmonizácie vyplývajúcej zo Smernice 2014/14/EÚ, týkajúcej sa EVP, vrátane vypracovania elektronického formulára EVP. V danej oblasti zástupca prokuratúry významne pôsobí v oblasti vytvárania rámca pre priame cezhraničné zabezpečovanie digitálnych (elektronických) dôkazov.

V tejto oblasti je nevyhnutné zvýrazniť systémový krok prijatý vedením generálnej prokuratúry, ktorý spočíva v prepojení medzinárodného a vnútroštátneho aspektu vo forme vytvorenia vnútroštátnej siete prokurátorov pre boj proti počítačovej kriminalite prokuratúry. Vytvorenie tejto siete je jednak reakciou na výsledky hodnotenia Slovenskej republiky v rámci 7. kola vzájomných hodnotení členských štátov, ale aj odpoveďou na potreby praxe. Okrem iného sa prostredníctvom siete zabezpečuje prenos poznatkov z EJCN prokurátorom v Slovenskej republike a naopak.

Prokuratúra sa pravidelne zúčastňuje na procesoch európskych konzultácií týkajúcich uplatňovania Rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, ktoré v ostatnom období primárne reagujú na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ v tejto oblasti.

Potvrdením úlohy prokuratúry v rámci SK PRES pri prijatí smernice o boji proti terorizmu je pokračovanie expertnej účasti prokurátora na príslušných formátoch Európskej komisie venovaných danej problematike.

Za významnú je potrebné označiť aj priamu nomináciu a pôsobenie prokurátorky v expertnej skupine Európskej komisie pre politiku EÚ v oblasti trestného práva, ktorá poskytuje Komisii poradenstvo v súvislosti s trestným právom v kontexte rozvoja politiky EÚ v tejto oblasti.

V kontexte ďalších aktivít EÚ prokurátori aktívne pôsobili pri hodnotení praktických aspektov nariadenia č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) alebo v rámci pôsobenia skupiny EMPACT (Europol) v oblasti tzv. finančného vyšetrovania v boji proti organizovaným skupinám, ktoré uľahčujú ilegálnu migráciu a efektívnejšieho využívania inštitútov slúžiacich pre zaistenie ziskov z predmetnej trestnej činnosti.

Osobitne významné bolo rokovanie 12. Konzultatívneho fóra generálnych prokurátorov a riaditeľov prokuratúr členských štátov EÚ, ktoré bolo venované najmä problematike počítačovej kriminality, počítačovej bezpečnosti a uchovávaniu dát a oblasti trestného stíhania nelegálneho prevádzania migrantov. Závery fóra boli distribuované Európskej komisii a jednotlivým členským štátom EÚ.

Prvýkrát v histórii prokuratúry bola zabezpečená príprava prokurátora v oblasti reformy polície, justičného systému a princípov rule of law (právneho štátu) tak, aby

127

sa zvýšili možnosti prípadného pôsobenia experta prokuratúry v aktivitách medzinárodného krízového manažmentu.

Generálna prokuratúra kontinuálne zdôrazňuje a podporuje úlohu a význam Eurojustu ako prirodzeného a efektívneho európskeho partnera v oblasti justičnej spolupráce.

Súčasne i naďalej aktívne participujeme na aktivitách EJS, s dôrazom na riešenie praktických problémov a zapojenie kontaktných bodov z úrovne okresných a krajských prokuratúr.

3.2. Rada Európy

Prokuratúra prezentovala svoj expertný potenciál v širokom rámci pôsobenia orgánov, výborov a zoskupení pôsobiacich v rámci Rady Európy.

Za ťažiskové výbory v ktorých aktívne pôsobili prokurátori je potrebné označiť: MONEYVAL - Výbor expertov pre hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, Konferenciu zmluvných strán - Varšavský dohovor, GRECO - Skupinu štátov boja proti korupcii (prokurátor pôsobil ako expert pri hodnotiacej návšteve Talianska), GRETA - Skupinu expertov boja proti obchodovaniu s ľuďmi, PC-OC - Výbor expertov na vykonávanie medzinárodných dohovorov Rady Európy v trestnej oblasti, CCPE - poradný výbor európskych prokurátorov a pracovná skupina na prípravu Akčného plánu Rady Európy vo vzťahu k nadnárodnému organizovanému zločinu a TC-Y - Výbor zmluvných strán Dohovoru o počítačovej kriminalite.

Osobitne významnou skutočnosťou bolo 53. plenárne zasadnutie, ktoré rozhodlo o neprijatí v poradí už tretej žiadosti Slovenskej republiky o vyňatie z procesu 4. kola hodnotenia (Exit Report) s tým, že Slovenská republika sa zaraďuje do prvého stupňa sankčného režimu. Tento stav zotrváva aj v zmysle rozhodnutí prijatých na 54. a najmä 55. Plenárnom zasadnutí. Aj keď oblasť primárnej zodpovednosti generálnej prokuratúry nie je indikovaná ako dôvod na prijatie prvého stupňa sankčného režimu, je problematike pôsobnosti MONEYVAL venovaná mimoriadna pozornosť, pričom v tomto smere bolo prijatých viacero opatrení.

Z hľadiska pôsobnosti GRECO prokuratúra venuje mimoriadnu pozornosť plneniu opatrení na odstránenie zistených nedostatkov. Je možné konštatovať, že aktuálne negatívne hodnotenie Slovenskej republiky nie je spôsobené deficitmi na strane prokuratúry. Aj napriek tejto skutočnosti je daná problematika v centre pozornosti vedenia prokuratúry a práve prokuratúra v procese hodnotenia zaznamenala najväčší pokrok v plnení stanovených odporúčaní.

Za ocenenie vysokej expertnej úrovne je potrebné považovať skutočnosť, že prokurátor Slovenskej republiky bol opätovne zvolený za predsedu Konferencie zmluvných strán Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu - Varšavský dohovor.

128

3.3. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

Prokurátori aktívne pôsobili v rámci aktivít pracovnej skupiny OECD proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách. Prokurátor zastupoval generálnu prokuratúru pri hodnotení Slovenskej republiky vo fáze 1bis (hodnotenie zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a jeho uplatňovanie) a prezentovaní trestných vecí korupcie zahraničných verejných činiteľov a plnenie úloh generálnej prokuratúry, ktoré vyplývajú z odporúčaní OECD pre Slovenskú republiku. Okrem tejto štandardnej úlohy však prokurátor naviac plnil aj úlohu vedúceho hodnotiteľa Argentíny, majúceho za úlohu samotné hodnotenie Argentíny, pri plnení odporúčaní pracovnej skupiny OECD z tretej hodnotiacej fázy.

3.4. Bilaterálne vzťahy a ďalšie oblasti medzinárodnej spolupráce

Pozornosť bola venovaná pravidelnému rozvoju bilaterálnych vzťahov s najbližšími partnermi V4.

Generálni prokurátori V4 vo vzájomnom dialógu v rámci tematicky zameraných aktivít potvrdili nevyhnutnosť presadzovania nezávislosti prokuratúr v krajinách V4 ako významného prvku stability demokratického a právneho štátu. Zdôraznili potrebu úzkej spolupráce medzi justičnými orgánmi krajín V4 a zároveň deklarovali potrebu zvýšenia úrovne spolupráce a vzájomnej výmeny skúseností. Osobitnými témami bola oblasť boja proti terorizmu, resp. financovania terorizmu, problematika niektorých aspektov počítačovej kriminality, ale aj postupy v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach po transpozícii smernice o EVP. Súčasne pokračoval dialóg v oblasti problematiky týkajúcej sa Európskej prokuratúry. Uspokojenie z úrovne rozvoja dialógu medzi najvyššími orgánmi prokuratúr V4 vyvrcholilo podpísaním tzv. Kroměřížskej deklarácie.

Osobitné postavenie partnerov z Českej republiky bolo zvýraznené spoločnou poradou s najvyšším štátnym zástupcom Českej republiky a jeho námestníkmi, ktoré bolo zamerané na rozšírenie spolupráce v oblasti boja proti terorizmu. Významné bolo aj expertné zapojenie námestníka generálneho prokurátora pre trestný úsek do bilaterálnej aktivity venovanej úlohe a vzťahu štátneho zástupcu, polície a súdu v prípravnom konaní.

Pozitívnym prvkom v uvedenej oblasti je rozvoj autonómnych aktívnych i pasívnych foriem medzinárodnej výmeny skúseností z úrovne krajských a okresných prokuratúr. Príkladom môže byť spoločný česko-slovenský seminár s obsahovým zameraním na justičnú spoluprácu v trestných veciach, problematiku migrácie a terorizmu v Českej republike, drogovú trestnú činnosť, trestnú činnosť policajtov, výber a prijímanie právnych čakateľov a štátnych zástupcov v Českej republike, ale najmä bilaterálne stretnutia so zástupcami partnerských prokuratúr v rámci cezhraničnej spolupráce (Česká republika, Maďarsko, Poľská republika).

V rámci vzdelávacích aktivít okrem medzinárodných aktivít justičnej akadémie (vrátane koordinácie aktivít EJS pre odbornú prípravu), ktoré výrazným spôsobom

129

prispievajú k ďalšiemu odbornému vzdelávaniu prokurátorov, je potrebné oceniť pridanú hodnotu kurzov organizovaných Medzinárodnou akadémiou orgánov vynucovania práva (ILEA) k otázkam finančného vyšetrovania, finančnej kriminality a legalizácie príjmov z trestnej činnosti, dokazovania a trestného stíhania korupcie, dokazovania a trestného stíhania obchodovania s ľuďmi, nových trendov vo finančných podvodoch – pohľad orgánov činných v trestnom konaní na virtuálne meny. Za osobitnú aktivitu v tejto oblasti je potrebné označiť seminár organizovaný pre vybraných zástupcov justičných orgánov z niektorých európskych štátov v Spojených štátoch amerických, na ktorom sa zúčastnili aj slovenskí prokurátori. Je potrebné uviesť, že v oboch týchto formách ďalšieho vzdelávania zohrávajú významnú úlohu slovenskí prokurátori aj ako lektori podujatí.

4. Činnosť prokuratúry pri prevencii kriminality

Preventívne opatrenia zamerané na predchádzanie páchaniu trestnej činnosti sú realizované na všetkých stupňoch prokuratúry, teda na úrovni okresných prokuratúr, krajských prokuratúr a tiež na úrovni generálnej prokuratúry.

Prokurátori v rámci výkonu ich pôsobnosti v trestnom konaní dbajú predovšetkým na to, aby každé trestné konanie pôsobilo na upevňovanie zákonnosti, predchádzanie a zamedzovanie páchania trestnej činnosti, výchovu občanov v duchu dôsledného zachovávania zákonov a pravidiel občianskeho spolunažívania, pričom aj v rámci tejto preventívnej činnosti sú povinní konať svedomito, nestranne, nezaujato, rešpektujúc ľudskú dôstojnosť a základné ľudské práva a slobody.

Okrem výkonu pôsobnosti prokuratúry v trestnom konaní, prokurátori participujú na preventívnej činnosti spoločnosti aj vykonávaním prednášok a besied a účasťou v komisiách a v poradných orgánoch verejnej správy (napr. v Rade vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality). Prednášky a besedy patria medzi najbežnejšie formy preventívnej činnosti prokurátorov. V roku 2017 ich bolo na základných a stredných školách realizovaných v rámci územia Slovenskej republiky niekoľko desiatok. Témy prednášok boli spravidla zamerané na mladých ľudí a dôsledky ich správania sa z hľadiska trestného práva, na xenofóbiu, extrémizmus a rasizmus. Študenti stredných škôl sa zúčastňovali hlavných pojednávaní, po skončení ktorých im sudcovia a prokurátori objasňovali základné otázky trestnoprávnej zodpovednosti a pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov. V kontexte prednášok a besied je tiež potrebné poukázať na prednášku na tzv. „Univerzite tretieho veku“, ktorá bola zameraná na finančné podvody na osobách vyššieho veku a na prednášku prokurátora, ktorá bola spojená s besedou zorganizovanou pre problematické deti v detskom domove. Prokurátori vykonávaním prednášok a účasťou na besedách motivovali žiakov a študentov k dôslednému dodržiavaniu zákonov.

Prokurátori v rámci pracovných stretnutí zamestnancov štátnych orgánov, samosprávnych orgánov, pedagógov, detských psychológov a ostatných pracovníkov v niektorých okresoch sa zamerali na páchanie trestnej činnosti na deťoch alebo deťmi. Zorganizovali prednášky zamerané na postup prokurátorov vo veciach trestných činov maloletých, boj proti agresii maloletých v rámci školského vyučovania a v rámci mimoškolskej činnosti a tiež na spoluprácu zodpovedných orgánov na odstránení týchto problémov. Niektorí prokurátori boli členmi koordinačných stretnutí,

130

týkajúcich sa problematiky násilia v rodine organizovaných úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny.

Čo sa týka účasti prokurátorov v komisiách a poradných orgánoch verejnej správy a participácii na činnosti orgánov verejnej správy, generálna prokuratúra spolupracovala na projekte Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím, ktorej súčasťou je preventívno-výchovná činnosť. V rámci tejto spolupráce poskytovala generálna prokuratúra ministerstvu práce pravidelne informácie o násilí páchanom na deťoch. Ide o trestné činy, ktoré boli páchané na deťoch v akomkoľvek prostredí, teda nielen v domácom, ale aj v rámci školy a podobne.

Prokurátori generálnej prokuratúry participovali na zasadnutiach medzirezortného Expertného koordinačného orgánu pre boj so zločinnosťou (MEKO), na ktorých sa zúčastňovali pravidelne prokurátori špecializujúci sa na konkrétne trestné činy. Prokurátori svojou účasťou na týchto zasadnutiach výrazne ovplyvnili efektivitu tohto orgánu, keďže poznatky z prokurátorskej praxe prezentovali priamo na jeho zasadnutiach.

V rámci prevencie násilnej kriminality prokurátori okresných prokuratúr pôsobili ako členovia skúšobných komisií na posúdenie odbornej spôsobilosti držať a nosiť zbraň a strelivo, zriadených na jednotlivých okresných riaditeľstvách Policajného zboru.

Nesmierne dôležitá je preventívno-výchovná činnosť, ktorá je aj súčasťou plnenia úloh vyplývajúcich z Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím, na ktorých sa vo významnej miere podieľajú aj prokurátori. Účasť prokurátorov na koordinačných stretnutiach realizovaných v rámci plnenia úloh národnej stratégie a ich aktivita na nich je vnímaná veľmi pozitívne. Prokurátori - špecialisti dlhodobo vykonávajú aj vlastné aktivity zamerané na prevenciu - predovšetkým formou prednášok na základných a stredných školách, v rámci ktorých prokurátori upozorňujú deti na hrozby rôznej trestnej činnosti, ktorej sa môžu stať obeťou, v súčasnej dobe najmä na vyššie uvedené narastajúce aktivity na sociálnych sieťach, prejavy tejto trestnej činnosti, pričom im súčasne vysvetľujú, ako na nebezpečenstvá reagovať a nebáť sa oznamovať akékoľvek podozrenie, že je na nich páchané protiprávne konanie. V roku 2017 množstvo takýchto prednášok vykonali prokurátori - špecialisti z Krajskej prokuratúry Banská Bystrica, ale tiež prokurátori - špecialisti z generálnej prokuratúry.

Niektorí prokurátori boli lektormi a prednášajúcimi v justičnej akadémii a na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Zúčastnili sa tiež vedeckých konferencií na Masarykovej univerzite v Brne a na Karlovej univerzite v Prahe.

K zvyšovaniu právneho vedomia verejnosti prispievala aj publikačná činnosť. Prokurátori pravidelne publikovali články v odborných periodikách (napr. Justičná revue, Státní zastupitelství, Trestné právo, Poľovníctvo a rybárstvo) a tiež sa podieľali na tvorbe odbornej literatúry z oblasti práva, a to vrátane tvorby komentárov k základným trestným kódexom, teda k Trestnému zákonu a Trestnému poriadku. Príspevky prokurátorov boli publikované v zborníkoch z medzinárodných konferencií konaných v rámci územia Slovenskej republiky, ale aj Českej republiky.

V neposlednom rade sa prokurátori zúčastňovali ako lektori na projektoch, ktoré boli organizované za účelom vzdelávania sudcov, prokurátorov, právnych

131

čakateľov prokuratúry, vyšších súdnych úradníkov, policajtov a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej správy.

5. Dozor prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená

5.1. Dozor prokurátora v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody

Na úseku dodržiavania zákonov v miestach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody a v celách policajného zaistenia v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky v oblasti predchádzania mučeniu a inému krutému alebo neľudskému, ponižujúcemu zaobchádzaniu, alebo trestaniu vykonávali prokurátori aj v roku 2017 prokurátorský dozor a postupovali v súlade s internými predpismi týkajúcimi sa výkonu dozoru prokurátora v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody a v celách policajného zaistenia.

V ústavoch na výkon väzby prokurátori vykonali 56 kontrolných previerok, v rámci ktorých uskutočnili 211 pohovorov a riešili 63 sťažností. V porovnaní s rokom 2016 prokurátori vykonali o 8 previerok menej, avšak riešili o 145 pohovorov viac a o 53 sťažností viac.

V ústavoch na výkon trestu odňatia slobody prokurátori vykonali 77 kontrolných previerok, v rámci ktorých uskutočnili 251 pohovorov a riešili 140 sťažností. V porovnaní s rokom 2016 vykonali o 13 previerok viac, o 5 pohovorov viac a riešili o 38 sťažností viac.

Prokurátori v rámci výkonu dozoru vykonávali individuálne pohovory s obvinenými a odsúdenými, pričom konkrétne žiadosti a podnety boli v prevažnej väčšine podľa charakteru a závažnosti vyriešené prostredníctvom riaditeľa príslušného ústavu, vedúceho oddelenia výkonu väzby alebo oddelenia výkonu trestu, prípadne formou poučenia obvinených a odsúdených o ďalšom zákonnom postupe. Predmetom pohovorov boli, obdobne ako v predchádzajúcich rokoch, skutočnosti týkajúce sa zdravotnej starostlivosti, stravovania, postupu príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, vysvetlenia podmienok na konanie o obnove konania alebo na konanie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody a na nezaradenie do práce. Žiadosti a sťažnosti podané obvinenými a odsúdenými sú prokurátormi preskúmané, pričom o ich výsledku sú obvinení a odsúdení riadne a včas upovedomení.

Obvinení a odsúdení pomerne často využívali zákonné oprávnenia dožadovať sa svojich práv prostredníctvom dozorových prokurátorov.

Poverení prokurátori v súvislosti s výkonom prokurátorského dozoru a uplatňovania výlučných dozorových oprávnení prokurátora neaplikovali v roku 2017 ani v jednom prípade písomný príkaz podľa § 18 ods. 3 písm. b), c) zákona o prokuratúre.

132

Spolupráca prokuratúry s Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže a príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže je na veľmi dobrej úrovni.

V roku 2017 boli v miestach, kde sa vykonáva väzba a výkon trestu odňatia slobody zaznamenané prípady, kedy si obvinení alebo odsúdení siahli na život. Bolo zaznamenaných 55 pokusov o samovraždu, 10 samovrážd a 8 úmrtí.

Výkon dozoru prokurátorov v celách policajného zaistenia je realizovaný pravidelne, v potrebnom rozsahu s tým, že sa dôsledne dodržiavajú príslušné ustanovenia Trestného poriadku a nariadenia ministerstva vnútra. Celkovo bolo vykonaných 338 previerok. Pri výkone previerok v celách policajného zaistenia neboli evidované žiadne sťažnosti a žiadosti. V roku 2016 bolo realizovaných 358 previerok. Previerky boli vykonávané preskúmaním podkladov, na základe ktorých boli osoby umiestnené do cely policajného zaistenia a preverením, či boli dodržané zákonom ustanovené lehoty na umiestnenie, na správnosť postupu pri hlásení mimoriadnych udalostí, včasnosť odosielania písomných podaní súdu, prokurátorovi alebo iným orgánom a ústavným činiteľom.

5.2. Dozor prokurátora v zariadeniach, v ktorých je štátny príslušník tretej krajiny umiestnený na základe rozhodnutia o zaistení podľa osobitného zákona

Podľa § 18 ods. 1 písm. b) zákona o prokuratúre prokurátor dozerá na to, aby v zariadeniach, v ktorých je štátny príslušník tretej krajiny umiestnený na základe rozhodnutia o zaistení podľa osobitného zákona, boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

V preverovaných zariadeniach sú zaisťovaní štátni príslušníci tretích krajín v zmysle § 88 zák. č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. Príslušníci Policajného zboru vykonávajú prvotné úkony s cudzincami po ich vstupe na územie Slovenskej republiky. Cudzinci sú po podaní vysvetlenia a riadneho poučenia v prítomnosti pribratého tlmočníka a po vykonaní potrebných úkonov (osobnej prehliadky, zadržaní dokladov) podľa § 4 ods. 6 zák. č. 480/2002 Z. z. o azyle považovaní za žiadateľov o udelenie azylu. Po vykonaní prvotných úkonov sú následne prevezení do príslušného zariadenia.

Previerky boli vykonané v Útvare policajného zaistenia v Medveďove, v Prijímacom centre konania o azyle, Letisko Košice ako zariadenia zriadeného Migračným úradom ministerstva vnútra a v Útvare policajného zaistenia Sečovce. Celkom bolo v roku 2017 vykonaných 8 previerok.

5.3. Dozor prokurátora v záchytných táboroch, pobytových táboroch, prijímacích centrách a humanitných centrách, ktoré sú azylovým zariadením a v zariadeniach, v ktorých sa zabezpečuje prechodné ubytovanie azylantov

Oprávnenie vykonávať dozor prokurátora v záchytných táboroch, pobytových táboroch, prijímacích centrách a humanitných centrách, ktoré sú azylovým zariadením a v zariadeniach, v ktorých sa zabezpečuje prechodné ubytovanie

133

azylantov, bolo do zákona o prokuratúre zavedené novelou vykonanou zákonom č. 401/2015 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2016. Previerkovou činnosťou, tak ako v predchádzajúcom roku, neboli zistené poznatky odôvodňujúce prijatie prokurátorského opatrenia, ani poznatky následne využiteľné pre ďalšiu činnosť prokuratúry. V roku 2017 bolo vykonaných 5 previerok (v roku 2016 ich bolo 6). Previerky boli vykonané v azylovom zariadení Migračného úradu ministerstva vnútra - Záchytný tábor Humenné a v Pobytovom zariadení Rohovce.

5.4. Dozor prokurátora v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť, neodkladné opatrenie, zabezpečovacie opatrenie, výchovné opatrenie alebo iné opatrenie súdu

Pri plnení úloh a vykonávaní dozoru v špeciálnych výchovných zariadeniach určených na výkon ochrannej výchovy a ústavnej starostlivosti a v miestach výkonu ochranných opatrení postupuje prokurátor podľa zákona o prokuratúre a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov.

Na tomto úseku pôsobnosti prokuratúry je Slovenská republika viazaná aj medzinárodnými záväzkami v oblasti predchádzania mučeniu a inému krutému alebo neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, alebo trestaniu a to Európskym dohovorom na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania z roku 1987. Na základe tohto dohovoru sa pravidelne vykonávajú návštevy v štátoch, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, preveruje sa zaobchádzanie s osobami zbavenými slobody na základe rozhodnutia štátneho orgánu, s cieľom posilniť v prípade potreby ochranu ľudských práv a základných slobôd takýchto osôb. Prílohou dohovoru sú všetky takéto zariadenia na území republiky, ako aj zoznam styčných zástupcov z príslušných rezortov včítane generálnej prokuratúry.

Pri plnení úloh a vykonávaní dozoru prokurátor dozerá najmä na to, aby sa v zariadení dôsledne dodržiavali a zachovávali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy vzťahujúce sa na vykonávanie ochrannej výchovy a ústavnej výchovy.

Prokurátor pri plnení úloh a vykonávaní dozoru osobitne dozerá na to, aby sa v zariadení držali umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu, vykonávali jeho príkazy v stanovených lehotách, sťažnosti, oznámenia a podnety umiestnených osôb bezodkladne predkladali tým orgánom alebo činiteľom, ktorým sú adresované a včas odosielali žiadosti a sťažnosti medzinárodným inštitúciám.

V rámci previerok bola predovšetkým skúmaná zákonnosť umiestnenia dieťaťa do zariadenia, ako i včasné vybavovanie prípadných sťažností a podnetov umiestnených chovancov, taktiež bolo skúmané, či boli voči chovancom uplatňované výchovné opatrenia v súlade so zákonom. Taktiež prokurátor pri previerkach skúmal platnosť vydanej akreditácie preverovaných zariadení a v prípade zistenia nedostatkov, prijímal zákonné opatrenia (napr. Resocializačné zariadenie Čistý deň, n. o. Galanta).

Prokurátori počas previerok využívali i možnosť pohovorov s chovancami, pokiaľ sa nachádzali v čase vykonávania previerky v zariadení, a to bez prítomnosti

134

tretej osoby. Viacerí prokurátori začali vykonávať previerky v zariadeniach aj mimo stanovený pracovný čas, aby mali možnosť stretnúť sa s chovancami a priamo osobne na mieste zistiť a riešiť ich prípadné problémy a sťažnosti.

Súčasťou previerok prokurátorov bola vždy vizuálna prehliadka zariadenia. Nad rámec svojích pracovných povinností prokurátori viacerých okresných prokuratúr začali vykonávať aj prednáškovú činnosť (napr. v rámci pôsobenia Krajskej prokuratúry Bratislava aj v súčinnosti s Právnickou fakultou Univerzity Komenského) zameranú na výchovu a najmä prevenciu trestnej činnosti mladistvých chovancov zariadení. Tieto interaktívne prednášky boli zamerané najmä na témy – vzťah štátu a občana, trestná a priestupková zodpovednosť, povinná školská dochádzka, ľudské práva a celkovo na potreby dodržiavania spoločenských noriem správania sa a pod. Táto aktivita prokurátorov sa stretla s veľkým záujmom nielen u chovancov, ale aj u prevádzkovateľov zariadení.

Súčasne je potrebné uviesť, že zariadenia, do ktorých sú na základe súdnych rozhodnutí maloletí umiestňovaní, majú nejednoznačné právne postavenie. Realizácia oprávnenia prokurátora vyplývajúca z § 18 ods. 3 písm. b) zákona o prokuratúre (vydanie príkazu prokurátora na okamžité prepustenie zo zariadenia) za situácie, že zariadenie nedisponuje právoplatným súdnym rozhodnutím o umiestnení maloletých do zariadenia, môže byť v mnohých prípadoch hazardom, minimálne so zdravým maloletých osôb. Ide o kvalitatívne odlišnú situáciu ako keď sa zistí, že vo väzbe je osoba, ktorej lehota väzby už uplynula. Nedalo by sa preto vytýkať zariadeniu , keby v takýchto prípadoch vytýkať prokurátorovi a ani zariadeniu, keby v takýchto prípadoch uprednostnili záujem na ochrane života a zdravia umiestnených osôb.

Opätovne možno konštatovať roztrieštenosť právnej úpravy v dôsledku čoho v súčasnosti neexistuje žiadny orgán, ktorý by mapoval reálny stav v zariadeniach, ich potreby, problémy, pripravoval a presadzoval prijatie legislatívy a zastrešoval, metodicky usmerňoval zariadenia, do ktorých sú osoby umiestňované na základe súdnych rozhodnutí.

Neexistuje ani žiadny ucelený verifikovaný zoznam týchto zariadení a prokuratúra svojou činnosťou v tejto oblasti supluje agendu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Zariadenia sú väčšinou neštátne akreditované subjekty (neziskové organizácie, občianske združenia). Zariadenia majú rôznych zriaďovateľov, resp. akreditáciu vydávajú rôzne orgány. Aspoň ohľadom zariadení na umiestňovanie maloletých a mladistvých osôb by bolo žiaduce unifikovať, sprehľadniť a jasne právne zadefinovať právne postavenie týchto zariadení.

Pri preverovaní osobných spisov detí umiestnených v zariadeniach výkonu ochrannej výchovy, ústavnej starostlivosti a v miestach výkonu ochranných opatrení nariadených súdom neboli v rozhodnutiach súdov zistené výrazné nedostatky, ktoré by zakladali potrebu využiť oprávnenie prokurátora v zmysle § 18 ods. 3, písm. b) a písm. c) zákona o prokuratúre.

Jednotlivé rozhodnutia, na základe ktorých boli deti umiestnené do príslušných zariadení, spĺňali formálne aj obsahové náležitosti vzťahujúce sa k výkonu

135

konkrétneho opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v danom zariadení.

V rámci diagnostických centier prevládali rozhodnutia o predbežnom, resp. neodkladnom opatrení. Uznesenia o predbežnom, resp. neodkladnom opatrení boli pomerne frekventované aj v prípadoch umiestnenia dieťaťa do krízových centier, a to vzhľadom k potrebe ich okamžitého odňatia z ohrozujúceho prostredia.

Vykonanými previerkami neboli zistené poznatky o porušovaní zákona v súvislosti s vydávaním opatrení smerujúcich k prepusteniu osôb z ochrannej alebo ústavnej výchovy.

Napriek signalizácii vykonávanej prokuratúrou už v roku 2016, opätovne bolo previerkami zistené, že súdy nedoručujú zariadeniam rozhodnutia o umiestnení osôb riadne a včas. V dôsledku toho zariadenie nemá o umiestňovanej osobe žiadne informácie, nevie sa adekvátne pripraviť. Súdne rozhodnutia sú zariadeniam len sprostredkovane odovzdávané kurátormi až pri fyzickom odovzdaní, resp. prevzatí osoby, v mnohých prípadoch bez doložky právoplatnosti, ktorú si následne sami zisťujú. Zariadeniu sa takýmto súdnym rozhodnutím zakladá povinnosť prijať osobu do zariadenia a poskytovať jej ubytovanie a ďalšiu starostlivosť v zmysle príslušných právnych predpisov, preto jej musí byť takého rozhodnutie riadne doručené.

Taktiež možno konštatovať, že zistená prax súdov v konaniach o výchove maloletých sa nezmenila. Po vydaní neodkladného opatrenia súdy následne rozhodujú vo veci samej so značným časovým odstupom. V dôsledku toho neodkladné opatrenie (predtým predbežné opatrenie) zostáva v platnosti pomerne dlhý čas, čo nie je účelom tohto inštitútu a je tým udržiavaný stav právnej neistoty.

V tejto súvislosti možno za príklad neúnosnej aplikácie práva označiť prípad, keď súdy viac ako pol roka iba prenášali svoju príslušnosť (medzi okresnými súdmi Bratislava 2, Michalovce a Bratislava 4), bez zaoberania sa meritom veci. O maloletého pritom mal záujem jeho otec, ktorý mal podľa šetrenia príslušného úradu práce sociálnych vecí a rodiny vytvorené pre neho aj vhodné podmienky. S manželkou otca a s ich ďalšími deťmi maloletý vychádzal dobre, no nemohol byť s nimi v domácnosti, resp. mohol k nim chodiť len na návštevy, pretože súdy sa po celý čas sporili len o príslušnosť. Stav maloletého musel byť riešený až psychiatricky, lebo nevedel pochopiť, prečo sa po návštevách u otca musel vracať do zariadenia. Krajský súd v Bratislave napokon rozhodol, že miestne príslušný na konanie je Okresný súd Bratislava 2, ktorý vydal neodkladné opatrenie v čase, ktorý maloletému umožňoval začať navštevovať školské zariadenie v meste, kde žije spolu s otcom.

Ďalším zistením je skutočnosť, že zariadenie, do ktorého je rozhodnutím súdu umiestnená neplnoletá osoba, nie je oprávnené zastupovať maloletého chovanca, hoci ho reálne má v starostlivosti a je zaň zodpovedné. Zariadenia tak musia napr. náročne hľadať a zabezpečovať od zákonného zástupcu informovaný súhlas pre lekárske účely alebo súhlas s prihláškou do škody a pod.

Opakujúcim sa zistením je situácia vzniknutá v prípade častých útekov maloletých osôb, ktoré sú následne zachytené. Najmä resocializačné strediská

136

avizujú nedostatočnú úpravu kompetencií jednotlivých zainteresovaných orgánov (zariadenie, kuratela, polícia) pri návrate maloletého do zariadenia. Absentuje totiž úprava postupu a určenie konkrétneho subjektu, ktorý má maloletého dopraviť späť do zariadenia. Pri tom je potrebné zohľadňovať časové aj finančné hľadisko ako i personálne zabezpečenie.

Okresnej prokuratúre Žiar nad Hronom boli v roku 2017 doručené žiadosti Detského domova Maurícius, Kremnica týkajúce sa poskytnutia pomoci a zaujatia stanoviska ohľadom troch chovancov. Jedná sa o maloletých, sluchovo postihnutých chovancov, ktorí sa opakovane dopúšťajú násilného konania jednak voči vychovávateľom, ako aj voči deťom. Napriek snahe detského domova o ich umiestnenie do reedukačných centier, títo naďalej zostávajú v Detskom domove, nakoľko sú sluchovo postihnutí a žiadne iné zariadenie nie je personálne vybavené na ich umiestnenie. Dvaja z chovancov boli už aj trestne stíhaní, obaja opakovane absolvovali pobyt v Psychiatrickej nemocnici v Kremnici, kde ich už odmietajú hospitalizovať.

V súčasnosti, aj na základe aktivity prokurátora vo vzťahu k príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj k vedeniu detského domova, sú vo všetkých troch prípadoch maloletých podané na súde návrhy na ich umiestnenie v reedukačných centrách.

V rámci previerkovej činnosti bolo tiež zistené, že niektorí rodičia, ktorých deti sú umiestnené v detských domovoch a ktorí vykonávajú trest odňatia slobody, deti počas výkonu trestu „zneužívajú“ na dosiahnutie podmienečného prepustenia – v listoch deťom sľubujú, že po prepustení budú s nimi bývať a volajú ich do ústavu na výkon trestu odňatia slobody na návštevy. Návštevy detí však potrebujú len k žiadosti o podmienečné prepustenie. U detí to vyvoláva psychické problémy a potom trvá určitú dobu, kým ich personál domova uvedie do psychickej pohody. Po prepustení na slobodu sa takýto rodičia o deti vôbec nezaujímajú alebo sa im iba sporadicky ozvú. Bolo by vhodné legislatívne zmeniť skutočnosť, aby v konaní o žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody bol požiadaný o písomné vyjadrenie aj detský domov k záujmu rodiča o maloleté dieťa.

Pochybenia pri ukladaní odmien a disciplinárnych opatrení sa vykonanými previerkami nezistili. Rovnako nebolo zistené, že by umiestnené osoby adresovali akékoľvek sťažnosti, oznámenia alebo podnety prokuratúre, súdom, orgánom verejnej správy, ústavným činiteľom, či medzinárodným inštitúciám.

Vykonanými previerkami v roku 2016 bolo zistené uzatváranie tzv. „medzistrediskových dohôd“ v rozpore so zákonom č. 305/20005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí v znení neskorších predpisov. Na základe iniciatívy a podnetu prokuratúry bola v roku 2017 zrušená pôvodná interná norma Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny umožňujúca takéto nezákonné presuny detí a bola nahradená s účinnosťou od 1. mája 2017 novou Internou normou č. IN-030/2017, ktorá upravuje podrobnosti na zabezpečovanie niektorých odborných činnosti prostredníctvom iných právnických osôb pre dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu v detskom domove.

137

V rámci dozoru prokurátora v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť, neodkladné opatrenie, zabezpečovacie opatrenie, výchovné opatrenie alebo iné opatrenie súdu bolo v roku 2017 vykonaných 325 previerok, čo oproti roku 2016, kedy bolo vykonaných 532 previerok, je síce pokles, avšak tento je spôsobený zmenou v periodicite previerok v prospech ich skvalitnenia.

5.5. Dozor prokurátora v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti, v ktorých sa nachádzajú v ústavnej starostlivosti osoby, od ktorých sa nevyžaduje informovaný súhlas, v zariadeniach, kde sa vykonáva ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia

V súlade s ustanovením § 18 ods. 2 zákona o prokuratúre prokuratúra vykonávala previerky dodržiavania zákonnosti v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti, v ktorých sa nachádzajú v ústavnej starostlivosti osoby, od ktorých sa nevyžaduje informovaný súhlas.

V rámci previerok boli skúmané predovšetkým doklady, na základe ktorých boli osoby umiestnené v zariadení, s dôrazom na osoby hospitalizované bez ich informovaného súhlasu, včasnosť vybavovania sťažností a podnetov osôb držaných v ochrannom alebo ústavnom liečení a dodržiavanie predpisov platných pre výkon ochranného i ústavného liečenia. Previerkovou činnosťou bolo zistené, že v prípadoch, ak zdravotný stav pacienta bezpodmienečne vyžadoval aplikáciu liečby bez jeho súhlasu, ošetrujúci lekár ohlásil prijatie pacienta príslušnému okresnému súdu do 24 hodín, v nepracovných dňoch telefonicky, faxom alebo elektronicky. Prípady, kedy nebola dodržaná lehota 24 hodín na oznámenie prevzatia osoby do zariadenia bez rozhodnutia o ochrannom liečení alebo bez svojho písomného súhlasu príslušnému súdu, sa nevyskytli. Napriek tomu, na potrebu dodržania lehoty podľa § 253 zákona CSP, boli zástupcovia označených zariadení dôrazne upozornení priamo pri previerkach.

Nedostatky zistené v roku 2016 aj vo vzťahu k nezaznamenávaniu presného času odvolania informovaného súhlasu takouto osobou sa po poučení prokurátormi už takmer odstránili a teda bolo možné lepšie preveriť dodržanie zákonnej lehoty na oznámenie príslušnému súdu po odvolaní informovaného súhlasu.

Súčasťou písomnej dokumentácie pacienta umiestneného v zariadení bez informovaného súhlasu bolo vždy rozhodnutie príslušného súdu o prípustnosti prevzatia do zariadenia, resp. o uložení ochranného ústavného liečenia. Rozhodnutia súdov však neboli vo všetkých prípadoch opatrené doložkou právoplatnosti. Na tento nedostatok a potrebu nápravy boli opakovane primári dotknutých liečební prokurátorom upozornení.

V rámci previerok vykonaných v roku 2017 neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by boli dôvodom na postup prokurátora podľa § 18 ods. 3 písm. b) a c) zákona prokuratúre. Pochybenie nebolo zistené ani pokiaľ ide o včasnosť vybavovania a predkladania sťažností umiestnených osôb, tieto sa však vyskytujú len výnimočne. Nedostatky zistené pri previerkach boli obsiahnuté v záznamoch o vykonaných previerkach, ktoré boli zaslané štatutárnym zástupcom zdravotníckych zariadení s tým, že v budúcnosti je potrebné zabezpečiť dodržiavanie príslušných ustanovení zákona.

138

Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela v Pezinku je zariadením, v ktorom sa vykonáva súdom uložené ochranné liečenie ústavnou formou, a teda nevyžaduje sa informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Konkrétne sa tu vykonáva ochranné psychiatrické, protitoxikomanické, protialkoholické a sexuologické liečenie.

Pretrvávajúcim problémom tohto zariadenia, do ktorého sú umiestňovaní pacienti na výkon ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou je, tak ako už bolo konštatované aj v minulosti, umiestňovanie dlhodobo chorých pacientov, ktorých by bolo podľa názoru lekárskeho a ošetrujúceho personálu potrebné umiestniť do špecializovaných zariadení – detenčných ústavov. Ide o nevyliečiteľných a neprepustiteľných pacientov so sklonmi k zvýšenej agresivite. U týchto pacientov zmena ochranného liečenia ústavnou formou na ambulantné pravdepodobne nikdy nebude možná. Napriek liečbe sú agresívni k lekárom, zdravotníckemu personálu, na oddelení sa snažia zaviesť „väzenské móresy“ vrátane šikanovania ostatných pacientov a taktiež poškodzujú zariadenie nemocnice.

Zriadenie detenčného ústavu, ktoré je súčasťou programového vyhlásenia vlády v časti „Trestná politika a väzenstvo“, ktoré sa doteraz nerealizovalo, je nanajvýš potrebné.

Niektorým psychiatrickým nemocniciam spôsobujú problémy aj prieťahy v konaniach o ukladaní ochranného liečenia v prípadoch, keď pacient nastúpi na výkon ochranného liečenia ústavnou formou dobrovoľne, na základe záverov psychiatrického znaleckého posudku. Súdy rozhodnú o uložení ochranného liečenia ústavnou formou so značným časovým odstupom (bežne po viac ako 2 - 3 mesiacoch od jeho nástupu), keď je už pacient preliečený a je možné jeho prepustenie do domáceho prostredia na výkon ochranného liečenia ambulantnou formou.

Previerkou bolo napríklad zistené, že Okresný súd Pezinok dôsledne nedodržiaval postup podľa § 448 ods. 2 Trestného poriadku. Osoba, ktorá vykonávala súdom nariadené ochranné liečenie nepodala žiadosť o zmenu liečby, resp. návrh na zmenu liečby a tento návrh nepodala ani psychiatrická nemocnica. Tento nedostatok bol signalizovaný predsedovi Okresného súdu Pezinok a predsedovi Krajského súdu v Bratislave. Predseda Okresného súdu Pezinok prijal príslušné opatrenia. Pri následne vykonanej ďalšej previerke bolo zistené, že ustanovenie § 448 ods. 2 Trestného poriadku Okresný súd Pezinok už dôsledne dodržiava.

V súvislosti s výkonom ochranného psychiatrického liečenia v Psychiatrickej nemocnici Hronovce bol zaznamenaný poznatok o tom, že osoba odsúdená za pokračovací prečin nebezpečného prenasledovania spáchaný závažnejším spôsobom konania (dlhodobé prenasledovanie, vyhrážanie sa ublížením na zdraví alebo inou ujmou, kontaktovanie poškodeného prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby proti jeho vôli, zneužitie osobných údajov poškodeného na účel osobného kontaktu), ktorej bolo uložené ochranné psychiatrické liečenie, sa počas jeho výkonu mala opätovne dopúšťať trestnej činnosti prostredníctvom elektronických prostriedkov. Výkon ochranného liečenia nie je v právnom poriadku Slovenskej

139

republiky dostatočne upravený, nakoľko súd, prokurátor a ani zdravotnícke zariadenie za daného stavu nedisponuje oprávnením umožňujúcim zakázať odsúdenému pacientovi komunikačné elektronické prostriedky.

Ochranné liečenie nariadené súdom, ako ochranné opatrenie, ktoré má prispieť k náprave odsúdeného, ale aj k účinnej ochrane spoločnosti, bez možnosti zabrániť odsúdenému v prístupe k elektronickým prostriedkom, prostredníctvom ktorých trestnú činnosť spáchal, nemôže dostatočne plniť sledovaný účel, pretože takýto výkon neovplyvní riziko recidívy, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Vzhľadom na to, že ochranné liečenie uložené súdom v trestnom konaní by malo plniť aspoň čiastočne rovnaký účel ako trest - ochrana spoločnosti, zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti - praktická realizácia jeho výkonu vyžaduje dôslednú právnu úpravu. Čiastočným riešením by mohla byť novelizácia - doplnenie ustanovení Trestného poriadku o výkone ochranného liečenia tak, aby už pri jeho uložení súdom bolo možné rozhodnúť o konkrétnych obmedzeniach odsúdeného (na základe znaleckého posudku, návrhu prokurátora) a v jeho priebehu aj na základe návrhu zdravotníckeho zariadenia.

Okresná prokuratúra Prešov využila svoje oprávnenie a v preverovanom období v jednom prípade vstúpila do konania pri nedobrovoľnej hospitalizácii pacientky na psychiatrickom oddelení, resp. pri nesúhlase s jej hospitalizáciou. V danom prípade bolo proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia podané právnym zástupcom umiestnenej osoby dovolanie. S rozhodnutím tak okresného, ako aj krajského súdu sa prokurátor stotožnil a dovolanie navrhol zamietnuť. Najvyšší súd dovolanie zamietol a potvrdil prípustnosť prevzatia pacientky do zdravotníckeho zariadenia.

Na základe zistení z previerok možno konštatovať, že právna úprava výkonu ochranného liečenia (§ 445 a nasl. Trestného poriadku) je len rámcová, so zameraním na rozhodovaciu činnosť súdu. Absencia komplexnej právnej úpravy, zahŕňajúcej úpravu oprávnení zariadenia vo vzťahu k osobe podrobujúcej sa ochrannému liečeniu, podmienky pre krátkodobé opustenie zariadenia takejto osoby, či udelenie mimoriadneho voľna a oznamovacia povinnosť zariadenia v takýchto prípadoch polícii a iným orgánom, má za následok, že zariadenia nemajú vedomosť, akým spôsobom v daných prípadoch postupovať, čo neprispieva k naplneniu účelu ochranného liečenia. Je pritom potrebné zdôrazniť, že ochranné liečenie je ukladané aj osobám, ktoré sa dopustili závažnejšej trestnej činnosti.

O to viac vyvstáva potreba dôslednejšej právnej úpravy tejto problematiky, aj v záujme predchádzania prípadných mimoriadnych udalostí.

Taktiež je potrebné zdôrazniť, že v niektorých prípadoch súdy pri umiestňovaní osôb, ktoré sa majú podrobiť ochrannému liečeniu, dostatočne nereflektujú na charakter konkrétneho zariadenia. Pri previerkovej činnosti bolo zistené, že niektoré súdy umiestňujú do špecializovaných zariadení aj osoby, ktoré si vyžadujú liečbu v uzavretom zariadení a ktoré nie sú spôsobilé začleniť sa do takejto komunity. Uvedená prax súdov pretrváva aj napriek upozorneniam špecializovaných zariadení, čo narúša ich bežný liečebný režim a takto umiestnené osoby majú negatívny vplyv na ostatných pacientov.

140

V rámci dozoru prokurátora v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti, v ktorých sa nachádzajú v ústavnej starostlivosti osoby, od ktorých sa nevyžaduje informovaný súhlas, bolo v roku 2016 vykonaných 69 previerok, čo je menej ako v roku 2016, avšak tento pokles je spôsobený iba zmenou periodicity vykonávaných previerok.

6. Činnosť registra trestov za rok 2017

Štatistika registra trestov za rok 2017

Celkový počet spracovaných dokumentov za rok 2017 bol 952 791, čo predstavuje oproti roku 2016 nárast o 45 537 dokumentov.

Vnútroštátna štatistika

A. Dokumenty doručené do registra trestov v roku 2017 zo súdov a prokuratúr Slovenskej republiky a oznámenia matričných úradov spolu:

Právoplatné rozhodnutia súdov a prokuratúr a oznámenia z matričných úradov – 125 609, z toho:

1. trestné listy......................................................................................................32 885

2. správy o právoplatnom podmienečnom zastavení trestného stíhania..............1 876

3. zmier.................................................................................................................... 573

4. správy zo súdov a dodatočné správy z prokuratúr .........................................46 596

5. oznámenia z matričných úradov......................................................................43 679

A1. Dokumenty doručené poštou zo súdov Slovenskej republiky a z matričných úradov:

Právoplatné rozhodnutia súdov a oznámenia z matričných úradov - 122 356, z toho:

1. trestné listy......................................................................................................32 885

2. správy o právoplatnom podmienečnom zastavení trestného stíhania.............. 394

3. zmier....................................................................................................................109

4. správy k trestným listom a dodatočné správy k právoplatným podmienečným

zastaveniam trestného stíhania zo súdov ......................................................45 289

5. oznámenia z matričných úradov......................................................................43 679

A2. Dokumenty doručené elektronicky z prokuratúr Slovenskej republiky:

Právoplatné rozhodnutia prokuratúr - 3 253, z toho:

1. správy o právoplatnom podmienečnom zastavení trestného stíhania.............1 482

2. zmier .................................................................................................................. 464

3. dodatočné správy k právoplatným podmienečným zastaveniam trestného

stíhania............................................................................................................1 307

B. Žiadosti o odpis registra trestov a výpis z registra trestov od žiadateľov zo Slovenskej republiky

141

B1. Žiadosti o odpis registra trestov spolu 306 315, z toho

- doručené poštou spolu .....................................................................................13 560 1. účel trestné stíhanie ...........................................................................................165

2. odpis pre oprávnené orgány bez spoplatnenia...............................................13 395

3. odpis pre oprávnené osoby spoplatnený..................................................................0

- doručené elektronicky spolu ...........................................................................292 755

1. účel trestné stíhanie ....................................................................................212 275

2. iný účel ...........................................................................................................46 657

3. odpis „na počkanie“ z IOM a zo Slovenskej pošty pre občanov

spoplatnený.....................................................................................................31 657

4. odpis „na počkanie“ v podateľni registra trestov spoplatnený.......................... 2 150

5. odpis pre občana cez portál Slovensko.sk spoplatnený........................................16

B2. Žiadosti o výpis z registra trestov pre fyzickú osobu spolu 427 663, z toho:

doručené poštou spolu .........................................................................................1 731

- bez spoplatnenia....................................................................................................... 1

- spoplatnenený.....................................................................................................1 730

elektronicky spolu .............................................................................................425 932

- výpis pre živnostenské úrady cez ÚPVS ........................................................141 671

- výpis pre ostatné úrady bez spoplatnenia...........................................................2 155

- výpis „na počkanie“ z IOM a zo Slovenskej pošty pre občanov

spoplatnený....................................................................................................271 666

- výpis „na počkanie“ v podateľni registra trestov pre občanov

spoplatnený........................................................................................................9 735

- výpis pre občana cez portál Slovensko.sk ........................................................... 705

B3. Žiadosti o výpis z registra trestov pre právnickú osobu bolo 32 543, z toho:

- výpis „na počkanie“ v podateľni registra trestov ....................................................775

- výpis „na počkanie“ zo Slovenskej pošty ..........................................................31 768

Z celkového počtu vybavených a spoplatnených žiadostí pre fyzické a právnické osoby bolo v podateľni registra trestov vybavených 14 390 žiadostí, z toho:

- výpisov z registra trestov .................................................................................12 240

- odpisov registra trestov .....................................................................................2 150

Spoplatnených žiadostí pre fyzické a právnické osoby doručených do registra trestov z IOM, zo Slovenskej pošty a podaných občanom cez portál Slovensko.sk v roku 2017 bolo prijatých a vybavených 335 812 žiadostí, z toho:

- výpisov z registra trestov ...............................................................................304 139

- odpisov registra trestov ...................................................................................31 673

Počet žiadostí spoplatnených sumou 2,- eurá podaných občanmi elektronicky bolo vybavených 721 kusov, čo predstavuje sumu 1 442,- eur, žiadostí spoplatnených sumou 2,- eur z IOM a zo Slovenskej pošty pre fyzickú a právnickú osobu bolo vydaných celkom 335 091 kusov, čo predstavuje sumu 670 182,- eur. Počet žiadostí pre fyzickú a právnickú osobu spoplatnených sumou v hodnote 4,- eurá bolo vydaných celkom 14 390 kusov, čo predstavuje sumu 57 560,- eur.

142

Celkový počet podaných, spoplatnených a vybavených žiadostí o výpis a odpis registra trestov pre fyzické a právnické osoby bol 350 202 kusov, čo predstavuje sumu 729 184,- eur.

Štatistika pre výmenu informácií so štátmi EÚ

1. Pri výmene informácií podľa Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Českej republiky o výmene údajov z informačných fondov obsiahnutých v registri trestov bolo zaslaných z Registra trestov Českej republiky (Ďalej len „RT ČR“) a vybavených v registri trestov 1 248 dožiadaní, z registra trestov bolo zaslaných a v RT ČR vybavených 6 407 dožiadaní.

2. V roku 2017 prebiehala výmena informácií so štátmi EÚ prostredníctvom systému ECRIS RI okrem štátov Bulharsko, Grécko, Malta, Portugalsko.

V roku 2017 boli zo štátov EÚ prostredníctvom ECRIS RI elektronicky prijaté a spracované

- notifikácie ........................................................................................................ 12 844

- žiadosti o informáciu ........................................................................................ 38 440

V roku 2017 boli z registra trestov prostredníctvom ECRIS RI odoslané

- notifikácie ...........................................................................................................1 095

- žiadosti o informáciu..............................................................................................627

(Notifikácia je nové právoplatné odsúdenie zo štátu EÚ alebo správa o priebehu odsúdenia.)

V roku 2017 neboli doručené do registra trestov prostredníctvom mailovej pošty a pošty žiadne trestné listy a žiadosti o informáciu.

II. Rozšírenie konektivity na ďalšie subjekty vynútené zmenou legislatívy a s tým súvisiace nevyhnutné investície

V priebehu roka 2017 požiadalo o poskytovanie služby výpisov a odpisov z registra trestov (ďalej len „služba“) 5 subjektov. Dva subjekty nemali vytvorený legislatívny základ nevyhnutný pre poskytovanie služby. Z uvedených dôvodov boli k službe poskytovania výpisov a odpisov z registra trestov pripojení 3 noví integrační partneri.

1. Úrad vlády Slovenskej republiky ako správca centrálneho informačného systému štátnej služby poveril Národnú agentúru pre sieťové a elektronické služby (ďalej len „NASES“) vytvorením informačného systému „Register výberových konaní“ (ďalej len RVK). Podľa § 38 ods. 5 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú služobné úrady povinné zabezpečiť výpis z registra trestov pre uchádzača o štátnozamestnanecké miesto. Následne bola medzi registrom trestov a NASES uzatvorená Dohoda o integračnom zámere v rámci ktorej bolo realizované prepojenie informačných systémov registrom trestov a RVK.

2. VÚC Trenčín, na základe § 64 ods. 2 písm. i) zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,

143

požiadal o poskytovanie služby výpisu z registra trestov. Následne bola medzi registrom trestov a VÚC Trenčín uzatvorená Dohoda o integračnom zámere, v rámci ktorej bolo realizované prepojenie informačných systémov registra trestov a IIS TSK.

3. Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Slovenskej republiky (ďalej len UPPVII) ako správca ITMS2014+ na základe § 47a zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov požiadal o poskytovanie služby výpisu z registra trestov. Následne bola medzi registrom trestov a UPPVII uzatvorená Dohoda o integračnom zámere, v rámci ktorej bolo realizované prepojenie informačných systémov registra trestov a ITMS2014+.

Pripojenie integračných partnerov NASES a VÚC Trenčín si nevyžiadalo žiadne dodatočné investície zo strany generálnej prokuratúry, nakoľko bolo vykonané v rámci predplatených hodín SLA. Integráciu s IS ITMS2014+ už nebolo možné vykonať v rámci predplatených hodín SLA a bola riešená samostatnou objednávkou vo výške 7 771,20 eur s DPH.

ČASŤ VI.

SPRÁVA O STANOVISKÁCH GENERÁLNEHO PROKURÁTORA VYDÁVANÝCH NA NÁVRH KOMISIE PRE VYDÁVANIE STANOVÍSK

ALEBO BEZ TAKÉHO NÁVRHU

Komisia pre vydávanie záväzných stanovísk nepodala v roku 2017 generálnemu prokurátorovi žiaden návrh na vydanie stanoviska podľa § 11 zákona o prokuratúre.

ČASŤ VII.

ZÁVERY A OPATRENIA

1. Závery

Pri hodnotení roku 2017 možno konštatovať, že prokuratúra úlohy, ktoré jej ukladali zákony a uznesenia vlády, splnila. Zlepšila sa rýchlosť trestného konania, podarilo sa ukončiť veľkú časť trestných vecí, kde vyšetrovanie trvalo viac ako 2 roky a zlepšila sa aj kvalita rozhodovania.

Osobitná pozornosť sa zamerala na odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov daňových, ako aj na problematiku finančného vyšetrovania, pričom vzrástol objem zaistených finančných prostriedkov z výnosov z trestnej činnosti a nárokov poškodených na náhradu škody. Ďalšou prioritou v činnosti prokuratúry bolo v roku 2017 odhaľovanie a účinný postih páchateľov trestných činov tzv. domáceho násilia. Trend a výsledky, ktoré sa v boji s trestnými činmi tzv. domáceho násilia podarilo aj v roku 2017 dosiahnuť, je možné považovať za pozitívny signál pre spoločnosť, ale aj pre obete domáceho násilia. Nárast počtu objasneného trestného činu týrania blízkej

144

osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona súvisí aj so zriadením linky pre týrané osoby na generálnej prokuratúre, ktorá umožňuje zvýšenie operatívnosti v prijímaní súvisiacich zákonných opatrení a zároveň poskytnutie možnosti nielen poškodeným osobám, ale aj príbuzným, známym, či najbližšiemu okoliu oznámiť, že v ich bezprostrednej blízkosti sa odohráva tzv. domáce násilie. Prokuratúra tiež venuje pozornosť problematike počítačovej kriminality. V boji proti počítačovej kriminalite možno za prínosnú považovať novo zriadenú Vnútroštátnu sieť prokurátorov na boj proti počítačovej kriminalite.

V medzinárodnej oblasti, pri tvorbe európskej legislatívy prokuratúra dôsledne presadzovala dôraz na praktické aspekty efektívnosti fungovania budúceho Úradu Európskej prokuratúry. Následne, v úzkej súčinnosti s ministerstvom spravodlivosti aktívne participuje na príslušných a implementačných opatreniach a transpozičných nástrojoch. Uvedená oblasť ostáva pre prokuratúru trvalou výzvou. Zástupcovia prokuratúry tiež významne pôsobili v rámci tvorby nadstavby Európskeho registra trestov v problematike odsúdených príslušníkov tretích štátov a súvisiacich otázok budovania interoperability veľkých európskych informačných systémov s dopadom na oblasť trestného práva a oblasť bezpečnosti.

Experti prokuratúry sa výrazne podieľali na súvisiacich európskych procesoch v oblasti e-Evidence, v oblasti uchovávania údajov elektronických dôkazov, šifrovania a ich dopadov na trestné konanie. Premostenie pôsobenia EJS pre boj proti počítačovej kriminalite na vnútroštátne procesy v podobe rozvinutia pôsobenia vnútroštátnej siete prokurátorov je významnou kvalitatívnou zmenou.

Prokuratúra aktívne participovala aj na procese Národného hodnotenia rizika v oblasti prania špinavých peňazí, financovania terorizmu a proliferácie.

Aj v roku 2017 pokračovali problémy v disciplinárnych konaniach, ktoré spôsobil zákon č. 220/2011 Z. z. a nález ústavného súdu o súlade ustanovení zákona č. 220/2011 Z. z. s ústavou. Stále sa nepodarilo ukončiť všetky disciplinárne stíhania prokurátorov, ktoré začali ešte v rokoch 2013 a 2014. V 1 veci došlo k preklúzii disciplinárneho konania, pričom prokurátor mal pozastavený výkon funkcie a z dôvodu preklúzie a následného zastavenia disciplinárneho konania mu bolo potrebné doplatiť platové náležitosti.

Prokuratúra v netrestnej oblasti si svoje ústavné povinnosti v ochrane práv a zákonom chránených záujmov najmä fyzických osôb dôsledne plnila. Významnou mierou aktivita prokurátorov prispievala k riešeniu problémov v rozhodovacej činnosti orgánov štátnej správy, ale najmä orgánov územnej samosprávy. V takýchto aktivitách prokurátori v tejto oblasti mienia pokračovať naďalej.

Poznatky o stave zákonnosti v oblasti verejnej správy získané v rámci výkonu dozorových oprávnení prokuratúry sa odrazili v cieľoch a prioritách na rok 2017. V oblasti dozoru orgánov verejnej správy bola v celoštátnom meradle vykonávaná previerka s názvom „Zhodnotenie stavu zákonnosti rozhodovania podľa zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov”. Jednotlivé krajské prokuratúry priebežne vyhodnocujú vlastné poznatky typické pre konkrétny región a na základe toho prijímajú vlastné úlohy vyplývajúce z aktuálnej požiadavky riešiť určitý konkrétny poruchový jav.

145

Je tiež potrebné poukázať na skutočnosť, že rozpočet rezortu prokuratúry je dlhodobo poddimenzovaný v oblasti prevádzkových výdavkov a bežných transferov. Napriek tomuto konštatovaniu však možno badať pozitívnu tendenciu zo strany ministerstva financií, spočívajúcu v snahe dofinancovať oprávnené požiadavky zo

strany generálnej prokuratúry tak, aby neboli ohrozené základné oblasti fungovania rezortu.

2. Opatrenia zamerané na zlepšenie činnosti prokuratúry

1/ OBLASŤ PERSONÁLNA

V záujme zabezpečenia plnenia úloh prokuratúry je potrebné priebežne obsadzovať uvoľnené miesta po prokurátoroch, ktorým zanikol služobný pomer prokurátora, ako aj realizovať výberové konania na miesta určené na plnenie úloh úradu špeciálnej prokuratúry.

Generálna prokuratúra, krajské prokuratúry a okresné prokuratúry budú naďalej aktívne zabezpečovať odbornú prípravu právnych čakateľov prokuratúry, vrátane vzdelávacích aktivít organizovaných generálnou prokuratúrou aj v spolupráci s justičnou akadémiou.

Generálna prokuratúra v súčinnosti s krajskými prokuratúrami bude naďalej vykonávať vzdelávanie prokurátorov predovšetkým s prihliadnutím na ich špecializácie, ako aj vzdelávanie ostaných zamestnancov prokuratúry.

Vzhľadom na pretrvávajúcu potrebu zvýšenia počtu štátnych zamestnancov súvisiacu najmä so zvýšením počtu prokurátorov v priebehu rokov 2014 a 2015, generálny prokurátor požiadal ministerstvo financií o zvýšenie počtu štátnozamestnaneckých miest o 62 pre podriadené prokuratúry. Pre efektívnu a kvalitnú prácu prokurátorov je potrebný aj dostatočný počet štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú odbornú prípravu rozhodnutí a zabezpečujú nevyhnutné podklady pre rozhodnutia prokurátora.

2/ OBLASŤ RIADIACA

Vyhodnotiť a analyzovať previerky na všetkých úsekoch činnosti prokuratúry, ktoré boli vykonané podľa plánu hlavných úloh alebo na základe rozhodnutia generálneho prokurátora. Sumarizovať zistenia z týchto previerok, vyhodnotiť príčiny nedostatkov identifikovaných pri previerkach, ako i adekvátnosť opatrení prijatých na ich odstránenie. Následne vykonať kontrolné previerky a v prípade zistenia opakovania sa nedostatkov, prijať razantnejšie opatrenia vrátane opatrení personálnych.

Naďalej dôsledne kontrolovať a striktne trvať na plnení opatrení prijatých vedením generálnej prokuratúry vo vzťahu k zefektívneniu plnenia úloh prokuratúry (urýchlenie rozhodovania prokurátorov, minimalizovanie prieťahov v trestnom konaní, odstránenie zásadných pochybení v postupoch prokurátorov v trestnom konaní, dôsledné dodržiavanie zásady legality a oficiality v konaní prokurátorov a iné). Pravidelne vykonávať pracovné porady generálneho prokurátora s krajskými prokurátormi a pracovné porady riaditeľky trestného odboru s námestníkmi krajských prokurátorov a okresnými prokurátormi za účelom zjednotenia postupu

146

a rozhodovania prokurátorov v trestnom konaní a na ostatných úsekoch práce prokuratúry. Taktiež v medzinárodnej a netrestnej oblasti prostredníctvom pracovných porád prenášať skúsenosti na nižšie stupne prokuratúry. Zvýšiť ingerenciu krajských prokurátorov na tvorbe regionálnej trestnej politiky prokuratúry a zvýšiť ich zodpovednosť za stav a vývoj kriminality v obvode ich pôsobnosti a za prijaté preventívne a represívne opatrenia v boji proti kriminalite.

3/ OBLASŤ LEGISLATÍVNA

V legislatívnej oblasti dávame na zváženie opätovnú centralizáciu štátnej správy a jej výkon prostredníctvom špecializovaných, personálne a odborne vybavených orgánov miestnej štátnej správy. Vo veciach prenesenej štátnej správy orgány samosprávy často ani nemajú vedomosť o svojich povinnostiach. V samosprávnych orgánoch nezriedka pôsobia osoby, ktoré neovládajú ani len základné ustanovenia zákona o obecnom zriadení, pričom rozsah pôsobnosti orgánov územnej samosprávy je rozsiahly a je obsiahnutý v mnohými právnych predpisoch. Skúsenosti z oblasti rozhodovania o nárokoch na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci ukazujú, že konanie a rozhodovanie o nárokoch poškodených by bolo, v záujme jednotnosti a efektivity, najracionálnejšie zveriť jednému subjektu. Ten by v mene Slovenskej republiky konal tak pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody, ako aj v súdnom konaní. Na tento účel navrhujeme vytvoriť jeden osobitný štátny orgán, ktorý by vybavoval výlučne uvedenú agendu. Považujeme za nevyhnutné dokončiť začatú novelizáciu zákona č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku tak, aby bolo možné základe tohto zákona aj reálne konať a rozhodovať.

4/ OBLASŤ MEDZINÁRODNÁ

Pri tvorbe európskej legislatívy naďalej venovať pozornosť dokumentom vzťahujúcim sa na trestné konanie, osobitne právomoci, pôsobnosti a činnosti EPPO, posilňovaniu postavenia Eurojustu a vytvoreniu nadstavby Európskeho registra trestov o problematiku odsúdených príslušníkov tretích štátov.

Aktívne pôsobiť v EJS pre boj proti počítačovej kriminalite, vrátané aktívneho prístupu k plneniu jej dvojročného programu (najmä v oblasti uchovávania údajov elektronických dôkazov, šifrovania a jeho dopadov na trestné konanie). V boji proti počítačovej kriminalite v rezorte prokuratúry je potrebné využívať potenciál siete pre potreby prokurátorov, výmenu informácií v rámci vnútroštátnej siete prokurátorov a vytvoriť a napĺňať informačnú bázu pre oblasť počítačovej kriminality. Hľadať riešenia pre zjednodušenie prístupu k užívateľským údajom, venovať sa virtuálnym menám a novým technológiám v kontexte ich dopadov na trestné konanie a medzinárodnú spoluprácu. Podieľať sa na príprave nástrojov pre efektívne a zabezpečené zasielanie EVP v rámci elektronickej platformy.

V súčinnosti s ministerstvom vnútra, ministerstvom spravodlivosti, ministerstvom financií, Národnou bankou Slovenska a Svetovou bankou pokračovať v dovŕšení komplexného procesu Národného hodnotenia rizika v oblasti prania špinavých peňazí, financovania terorizmu a proliferácie a v prijatí a následnej realizácii súvisiaceho akčného plánu.

147

5/ OBLASŤ INFORMATIKY

Zintenzívniť práce na vytvorení elektronického prepojenia pri tvorbe „elektronického spisu“ s ministerstvom vnútra a ministerstvom spravodlivosti.

V rámci projektu ECRIS pokračovať v prácach na prepojení registra trestov so všetkými členskými štátmi EÚ.

6/ OBLASŤ MATERIÁLNO-TECHNICKÉHO ZABEZPEČENIA

V súčinnosti s vládou sa i naďalej usilovať o zabezpečenie vhodnej budovy pre sídlo generálnej prokuratúry, pretože doposiaľ v tejto oblasti neprišlo k žiadnemu pokroku. Okrem toho bude potrebné v sídlach okresných a krajských prokuratúr, ktoré nesídlia vo vlastných budovách, nájsť riešenia v medziach finančných možností za účelom získania vlastných priestorov.

Materiálne vybaviť prokuratúry všetkých stupňov tak, aby boli zabezpečené vhodné pracovné podmienky pre zamestnancov rezortu prokuratúry.

7/ OBLASŤ TRESTNO-PRÁVNA

Participovať na vyhodnotení a aktualizácii Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2017-2018, na plnení úloh a opatrení v legislatívnej, edukačnej, inštitucionálnej a systémovej povahy, vyplývajúcich z akčného plánu v rámci projektu „Daňová kobra“.

Uplatňovať memorandum a Dohodu o spolupráci, uzavretú medzi generálnou prokuratúrou a Úradom pre verejné obstarávanie dňa 15. marca 2018, pri ochrane verejných financií a hospodárskej súťaže v boji proti závažnej ekonomickej a hospodárskej kriminalite a vyhodnocovať ich plnenie.

Participovať na plnení úloh vyplývajúcich z Koncepcie boja proti extrémizmu a predchádzaniu všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie so zameraním sa na formy a spôsoby páchania zločinov z nenávisti (hate crimes) a nenávistných prejavov (hate speech).

Spolupracovať s ministerstvom spravodlivosti a Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky na tvorbe progresívnych legislatívnych zmien postihu drogovej kriminality.

Participovať na vytvorení legislatívnej, inštitucionálno-medzirezortnej a edukačnej základne na ochranu osôb pred tzv. domácim násilím. Zhromažďovať poznatky a vyhodnocovať problémy pri aplikácii a interpretácii zákona o obetiach a súvisiacu kazuistiku v kontexte s uplatňovaním edukačných, kontrolných, metodických a legislatívnych opatrení.

Aktívne presadzovať, v rámci Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality, preventívno-probačné programy podľa druhu, závažnosti kriminality, jej regionálnych osobitostí, stavu a vývoja recidívy páchateľov.