1
Dôvodová správa
Všeobecná časť
Cieľom predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o stavebnom sporení“ alebo „zákon“), je zvýšenie účelovosti, adresnosti a efektívnosti štátnej podpory stavebného sporenia. V tomto kontexte predmetom návrhu novely zákona o stavebnom sporení je úprava podmienok poskytovania štátnej prémie na stavebné sporenie a úprava podmienok stavebného sporenia vrátane terminologického vyprecizovania definície stavebného sporenia.
V rámci úpravy podmienok poskytovania štátnej prémie sa zvýšenie účelovosti, adresnosti a efektívnosti štátnej podpory stavebného sporenia navrhuje dosiahnuť prostredníctvom prijatia týchto opatrení:
zrušením inštitútu tzv. „priateľských sporiteľov“,
zúžením okruhu poberateľov štátnej prémie podľa príjmu,
obmedzením poberania štátnej prémie počas čerpania a splácania medziúveru,
osobitným limitovaním nároku na štátnu prémiu v prvom roku sporenia,
znížením minimálnej percentuálnej výšky štátnej prémie.
Zo zhodnotenia súčasného stavu právnej úpravy vyplýva, že prvým závažným problémom štátnej podpory stavebného sporenia je jej nízka účelovosť. Niektorí účastníci stavebného sporenia, tzv. „priateľskí sporitelia“, ktorí sporia viac ako šesť rokov a nebol im poskytnutý stavebný úver, nemusia nasporené prostriedky vrátane pripísanej štátnej prémie použiť na stavebné účely. Ide o jediný inštitút v celkovom spektre štátnej podpory bývania (nástroje a programy Štátneho fondu rozvoja bývania, bonifikácia úrokovej sadzby hypotekárnych úverov pre mladých, nový systém daňového bonusu na zaplatené úroky z úverov na bývanie pre mladých atď.), pri ktorom nie je povinnosť zdokladovať účelové použitie prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu. Ak štátna prémia nie je spojená s účelovým použitím, je využívaná len na zvýšenie úrokových výnosov priateľských sporiteľov. Argument, že „priateľskí sporitelia“ nevyhnutní pre zabezpečenie zdrojového krytia poskytovania zvýhodnených stavebných úverov neobstojí, pretože 90 % z celkového úverového portfólia stavebných sporiteľní tvoria komerčné medziúvery, kým zvýhodnené stavebné úvery len 10 % (viď podrobne nižšie popísaný problém nízkej efektívnosti štátnej podpory stavebného sporenia). Preto sa navrhuje viazať poskytnutie štátnej prémie na podmienku, že sa prostriedky získané stavebným sporením vrátane štátnej prémie použijú výlučne na stavebné účely, to znamená, že by sa zo zákona vylúčil tzv. „inštitút priateľských sporiteľov“.
Druhým nesystémovým prvkom štátnej podpory stavebného sporenia je jej slabá adresnosť. Z pohľadu prijímateľov štátnej podpory stavebného sporenia absentuje v rámci tejto podpory akýkoľvek prvok priamej selekcie. Štátnu prémiu na stavebné sporenie môže získať každý bez ohľadu na príjem, stačí v kalendárnom roku vložiť na účet stavebného sporiteľa požadovanú sumu finančných prostriedkov a štátna prémia sa určí percentom z ročného vkladu vypočítaným na základe vzorca uvedeného v prílohe zákona. Nastavenie sociálnych kritérií je tak v platnom zákone len nepriame, a to prostredníctvom ohraničenia výšky štátnej prémie pevnou sumou 66,39 eura za jeden kalendárny rok. To znamená, že aj napriek vyšším ročným vkladom pripísaným na účet stavebného sporenia môže stavebný
2
sporiteľ za príslušný kalendárny rok získať maximálne túto sumu štátnej prémie. Ak sa však zoberie do úvahy skutočnosť, že systém umožňuje uzavrieť zmluvu o stavebnom sporení aj v prospech maloletých detí, starých rodičov a ďalších príbuzných, ktorým môže byť tiež poskytnutá štátna prémia, rozložením ročných vkladov na viaceré zmluvy môžu výhody štátnej podpory stavebného sporenia využívať aj osoby s vyššími príjmami. Pre porovnanie uvádzame, že v prípade hypotekárneho úveru pre mladých, ako aj novozavedeného úveru na bývanie pre mladých je v zákone o bankách, ako aj v zákone o dani z príjmov nastavenie sociálnych kritérií pre získanie štátneho príspevku pre mladých, resp. daňového bonusu pre mladých poberateľov týchto úverov nielen nepriame štátny príspevok a daňový bonus sa poskytuje, resp. bude poskytovať najviac zo sumy úveru 50 000 eur, pričom daňový bonus na zaplatené úroky je navyše ohraničený sumou 400 eur ročne, ale aj priame mladý poberateľ takýchto úverov musí mať v čase podania žiadosti o tento úver vek od 18 do 35 rokov a jeho priemerný mesačný príjem nemôže byť vyšší ako je 1,3-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve SR. Preto sa navrhuje zvýšiť adresnosť štátnej podpory stavebného sporenia formou určitého sociálneho zamerania tejto podpory, a to tak, že by sa štátna prémia vyplácala plnoletým osobám iba v prípade, ak ich priemerný mesačný príjem vypočítaný zo zdaniteľných príjmov za kalendárny rok neprekročí 1,3-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve SR.
Tretím z významných problémov štátnej podpory stavebného sporenia je jej nízka efektivita, ktorá sa prejavuje najmä v troch nižšie popísaných oblastiach.
Objem novoposkytovaných medziúverov veľmi výrazne, približne 15-násobne prevyšuje objem novoposkytovaných zvýhodnených stavebných úverov a štát tak prostredníctvom štátnej prémie prevažne podporuje poskytovanie komerčných úverov na bývanie, a to na úkor zvýhodnených stavebných úverov, ktorých poskytnutie by malo byť akoby ďalšou „prémiou“ za predchádzajúce dlhodobé sporenie. Medziúver je de facto stavebný úver poskytovaný za komerčných podmienok tým stavebným sporiteľom, ktorí ešte len začali sporiť alebo ktorí síce splnili podmienky sporenia svojich vkladov, ale ďalšie podmienky na pridelenie zvýhodneného stavebného úveru ešte nespĺňajú. Súčasná právna úprava však umožňuje čerpať štátnu prémiu aj počas splácania medziúveru, čo významne znižuje ochotu stavebných sporiteľov počkať si na pridelenie zvýhodneného stavebného úveru. Pritom motivácia k dlhodobému sporeniu by mala byť hlavným zmyslom prémiového sporenia na stavebné účely. Preto sa navrhuje prijať také opatrenie, ktoré by demotivovalo stavebného sporiteľa zobrať si komerčný medziúver, a to tým, že sa vylúči nárok na štátnu prémiu pre stavebného sporiteľa fyzickú osobu počas čerpania a splácania medziúveru. Priemerná doba splatnosti medziúverov sa pohybuje okolo 10 rokov. Toto opatrenie bude zároveň viesť sporiteľov k zodpovednému zadlžovaniu sa, pretože budú viac motivovaní k dlhodobému sporeniu, ktoré je podporované štátnou prémiou, pričom po nasporení požadovanej sumy majú možnosť získať aj zvýhodnený stavebný úver. Celkovo by toto opatrenie malo smerovať k postupnému znižovaniu objemu medziúverov, pretože sa čiastočne znevýhodnia podmienky pre stavebných sporiteľov na čerpanie takýchto úverov. Zároveň by takéto opatrenie mohlo vytvoriť aj tlak na zníženie úrokových sadzieb medziúverov, a to jednak z dôvodu zníženia dopytu po týchto úveroch, ako aj z dôvodu samotného obmedzenia možnosti poberania štátnej podpory počas čerpania a splácania medziúveru, ktorá určitým spôsobom kompenzuje zvýšenú úrokovú sadzbu týchto úverov. Toto opatrenie sa nebude týkať stavebných sporiteľov spoločenstiev vlastníkov bytov, ktorí používajú medziúvery na financovanie obnovy, rekonštrukcie, údržby, ako aj odstraňovania systémových a iných porúch spoločných častí a spoločných zariadení bytových domov.
3
Podmienky nároku na štátnu prémiu za prvý rok sporenia sa vôbec neodvíjajú od dĺžky obdobia platnosti zmluvy o stavebnom sporení v tomto prvom roku sporenia. Podľa súčasnej právnej úpravy je totiž možné na získanie plnej ročnej štátnej prémie uzavrieť zmluvu o stavebnom sporení a vložiť celý požadovaný ročný vklad v decembri kalendárneho roka, pričom štátna prémia za tento kalendárny rok je v plnej výške pripísaná na účet stavebného sporiteľa takmer hneď na začiatku nasledujúceho kalendárneho roka. To znamená, že ak zoberieme do úvahy skutočnosť, že štátna prémia charakter úrokovej prémie, súčasný systém nezohľadňuje potrebu adekvátnej platnosti zmluvy ani časovej viazanosti vkladov v prvom roku sporenia s cieľom získania maximálnej štátnej prémie. Preto sa navrhuje osobitné limitovanie nároku na štátnu prémiu zo zmluvy o stavebnom sporení uzavretej v priebehu kalendárneho roka v tom zmysle, že ak stavebný sporiteľ uzavrie takúto zmluvu v druhom polroku, jeho nárok na štátnu prémiu z tejto zmluvy nesmie presiahnuť ½ maximálnej sumy štátnej prémie ustanovenej zákonom.
Percentuálna výška štátnej prémie na stavebné sporenie výrazne prevyšuje súčasné priemerné trhové úrokové sadzby na vkladových produktoch v komerčných bankách. Percentuálna výška štátnej prémie sa síce určuje na základe výpočtu podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona, ktorý vychádza z referenčnej sadzby odvíjajúcej sa od priemerných výnosov štátnych dlhopisov, zákon však zároveň ustanovuje, že nemôže byť nižšia ako 5 % z ročného vkladu a vyššia ako 15 % z ročného vkladu. V súčasnej situácii to znamená, že aj keď percentuálna výška štátnej prémie vychádza podľa vzorca aktuálne na 0,5 % z ročného vkladu, musí sa určiť vo výške 5 % z ročného vkladu, čo je 10-násobne viac. Preto sa navrhuje znížiť spodnú hranicu percentuálnej výšky štátnej prémie z 5 % na 2,5 % z ročného vkladu. Vzhľadom na to, že touto zmenou sa vstupuje do ustanovenia, ktorým je upravená aj maximálna suma ročnej štátnej prémie a ktorá je ešte stále vyjadrená v slovenských korunách (2 000 Sk; v prepočte konverzným kurzom 66,39 eura), navrhuje sa zároveň ustanoviť maximálnu sumu štátnej prémie na 70 eur ročne (zaokrúhlením na celé desiatky nahor v prospech stavebných sporiteľov).
Vyššie uvedenými opatreniami na zvýšenie účelovosti, adresnosti a efektívnosti štátnej podpory stavebného sporenia predložený návrh novely zákona o stavebnom sporení reaguje na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda v rámci využívania nástrojov finančnej politiky zaviazala zvýšiť efektívnosť alokovania verejných výdavkov.
Čo sa týka úpravy samotnej definície stavebného sporenia, táto reaguje na skutočnosť, že podľa platného znenia zákona sa stavebným sporením rozumie prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov a poskytovanie úverov stavebným sporiteľom, čo de facto znamená, že ide o činnosti stavebnej sporiteľne. Z ďalších, nosných častí zákona, ktorými sa upravuje zmluva o stavebnom sporení, druhy stavebného sporenia, podmienky stavebného sporenia atď. však vyplýva, že stavebné sporenie je bankový sporiaci produkt, ku ktorému sa za podmienok ustanovených zákonom môže poskytovať štátna prémia. Preto sa navrhuje zadefinovať stavebné sporenie ako bankový produkt, v rámci ktorého môže stavebný sporiteľ sporiť finančné prostriedky na stavebné účely a na základe ktorého môže za podmienok ustanovených týmto zákonom získať nárok na štátnu prémiu a nárok na stavebný úver. Stavebné sporenie bude môcť poskytovať len stavebná sporiteľa, ktorej predmetom činnosti prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov a poskytovanie stavebných úverov.
Vzhľadom na to, že základným cieľom právnej úpravy je spomínané zvýšenie účelovosti, adresnosti a efektívnosti štátnej podpory stavebného sporenia, návrh novely zákona o stavebnom sporení predpokladá pozitívny finančný vplyv na rozpočet verejnej
4
správy. Návrh novely zákona o stavebnom sporení bude mať čiastočne negatívne sociálne vplyvy a čiastočne negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh novely zákona o stavebnom sporení nebude mať vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana.
Návrh novely zákona o stavebnom sporení je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
5
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
Materiál nelegislatívnej povahy
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
Termín začiatku a ukončenia PPK
December 2017
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
Január 2018
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
Máj 2018
2.Definovanie problému
V súčasnom regulačnom rámci podmienok pre poberanie štátnej podpory stavebného sporenia absentujú prvky účelovosti, adresnosti a efektívnosti, a z tohto dôvodu
-štátnu prémiu je možné čerpať aj bez zdokladovania účelového použitia nasporených prostriedkov stavebného sporenia vrátane poskytnutej štátnej prémie,
-štátna podpora stavebného sporenia je adresovaná stavebným sporiteľom bez akéhokoľvek prvku selekcie,
-percentuálna výška štátnej prémie na stavebné sporenie výrazne prevyšuje súčasné priemerné trhové úrokové sadzby na vkladových produktoch v komerčných bankách.
3.Ciele a výsledný stav
Základným cieľom pripravovanej právnej úpravy je zvýšenie účelovosti, adresnosti a efektívnosti štátnej podpory stavebného sporenia.
4.Dotknuté subjekty
Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s, ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. a stavební sporitelia. Opatrenia môžu mať bližšie nešpecifikovaný negatívny vplyv aj na niektoré subjekty v sektore stavebníctva najmä z dôvodu možného poklesu objemu finančných zdrojov alokovaných prostredníctvom stavebného sporenia.
5.Alternatívne riešenia
Alternatíva č. 0 - zachovanie doterajšej právnej úpravy: Štátna podpora bývania rastie pri hypotekárnych úveroch pre mladých, v nadväznosti na každoročný nárast počtu zmlúv s nárokom na tento štátny príspevok.
Štát podporuje rozvoj bývania aj prostredníctvom zvýhodnených úverov zo ŠFRB, pri ktorých ročná úroková sadzba dosahuje 0 - 2 % a je rovnaká počas celej splatnosti úveru. Úrokové sadzby z medziúverov v stavebných sporiteľniach pri fyzických osobách sa pohybujú od 3,19 do 7,29 % a zo stavebných úverov od 2,9 do 7,0 %. Podľa štatistiky NBS v decembri 2015 sa napr. úrokové miery z nových úverov na bývanie v sektore domácností pohybovali od 2,36 do 4,62 % p. a. V prípade stavu uvedených úverov sa úrokové miery pohybovali od 3,5 – 5,01 % p. a.
Štát podporuje formou dotácií zo štátneho rozpočtu a úvermi zo ŠFRB obstarávanie nájomného bývania. V roku 2015 tieto výdavky v porovnaní s rokom 2012 boli vyššie o 39,5 mil. eur, t. j. o 77,2
6
%.
Štátna podpora stavebného sporenia nie je cielená na sociálne slabé skupiny (netestuje sa príjem alebo majetkové pomery). Taktiež je slabá podmienka využitia na stavebné účely (bezúčelné využitie po 6 rokoch sporenia). V porovnaní s ostatnými komerčnými produktmi je stavebné sporenie nízko reálne úročené po očistení o relatívne vysoké poplatky.
Alternatíva č. 1 - prijatie navrhovanej právnej úpravy: Bude to znamenať zvýšenie adresnosti, účelovosti a efektívnosti štátnej podpory stavebného sporenia.
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
Áno
Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
7.Transpozícia práva EÚ
Nie je.
8.Preskúmanie účelnosti**
Nie je.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
9.Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
Áno
Nie
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Sociálne vplyvy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
10.Poznámky
V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.
11.Kontakt na spracovateľa
Ing. Gabriel Droba, odbor správy finančného trhu, MF SR
tel. č. 02/5958 2507
7
12.Zdroje
Pri vypracovaní doložky vplyvov vrátane analýzy boli použité údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky, Národnej banky Slovenska, ako aj expertné odhady MF SR.
13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
I. Úvod: Ministerstvo financií Slovenskej republiky dňa 14. mája 2018 predložilo Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na záverečné posúdenie vybraných vplyvov materiál „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov“. Materiál predpokladá pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy; negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane negatívnych vplyvov na malé a stredné podniky a negatívne sociálne vplyvy.
II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia neuplatňuje k materiálu žiadne pripomienky ani odporúčania.
III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje
súhlasné stanovisko
s materiálom predloženým na záverečné posúdenie vybraných vplyvov.
IV. Poznámka: Stanovisko Komisie k doložke je súčasťou materiálu predkladaného na rokovanie vlády Slovenskej republiky alebo na schválenie ministrovi, vedúcemu, predsedovi alebo riaditeľovi ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo vedúcemu iného orgánu
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2018
2019
2020
2021
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
8
Výdavky verejnej správy celkom
0
0
6 300 000
3 500 000
v tom: kapitola MDV SR
017 - program podpory rozvoja bývania,
017 06 Štátna prémia v stavebnom sporení
0
0
6 300 000
3 500 000
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
6 300 000
3 500 000
Rozpočtové prostriedky
0
0
6 300 000
3 500 000
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
21 000 000
20 000 000
v tom: kapitola MDV SR
017 - program podpory rozvoja bývania,
017 06 Štátna prémia v stavebnom sporení
0
0
21 000 000
20 000 000
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
- 14 700 000
- 16 500 000
9
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Predmetom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej radyč. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov je zvýšenie adresnosti, účelovosti a efektívnosti poskytovanej štátnej podpory na stavebné sporenie formou zrušenia inštitútu tzv. „priateľských sporiteľov“, zúženia okruhu poberateľov štátnej prémie podľa príjmu, obmedzenia poberania štátnej prémie počas obdobia čerpania a splácania medziúveru, osobitným limitovaním nároku na štátnu prémiu v prvom roku sporenia a znížením minimálnej percentuálnej výšky štátnej prémie.
Opatrením na zvýšenie účelovosti poskytovania štátnej podpory je návrh na použitie prostriedkov zo stavebného sporenia výlučne na stavebné účely. Týmto opatrením sa zruší inštitút tzv. priateľských sporiteľov, t. j. stavebných sporiteľov, ktorí sporia viac ako šesť rokov, nebol im poskytnutý stavebný úver a nemusia nasporené prostriedky vrátane pripísanej štátnej prémie použiť na stavebné účely. Ide o jediný inštitút v celkovom spektre štátnej podpory bývania, pri ktorom nie je povinnosť zdokladovať účelové použitie prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu. Uvedené opatrenie sa bude týkať len zmlúv o stavebnom sporení uzatvorených po účinnosti novely zákona.
Opatrením na zvýšenie adresnosti poskytovanej štátnej podpory na stavebné sporenie je zúženie okruhu poberateľov štátnej prémie na fyzické osoby s nižším príjmom. Týmto návrhom sa podpora stavebného sporenia priblíži podmienkam podpory úverov na bývanie, kde štát poskytuje daňový bonus na zaplatené úroky za presne zadefinovaných kritérií podľa výšky príjmu a veku poberateľov podpory. Uvedená zmena sa bude týkať všetkých platných zmlúv o stavebnom sporení, pričom sa upraví ich nový režim do budúcnosti.
Opatreniami na zefektívnenie štátnej podpory na stavebné sporenie (i) obmedzenie poberania štátnej prémie počas obdobia čerpania a splácania medziúveru, (ii) osobitné limitovanie nároku na štátnu prémiu v prvom roku sporenia a (iii) zníženie minimálnej percentuálnej výšky štátnej prémie. Obmedzenie poskytovania štátnej prémie stavebnému sporiteľovi - fyzickej osobe za kalendárny rok, v ktorom čerpá stavebný úver poskytnutý za komerčných podmienok, tzv. medziúver, ako aj za každý ďalší kalendárny rok do úplného splatenia takéhoto úveru sa navrhuje z dôvodu, že objem medziúverov výrazne prevyšuje objem zvýhodnených stavebných úverov a štát tak prostredníctvom štátnej prémie prevažne podporuje poskytovanie komerčných úverov na bývanie. Osobitné limitovanie nároku na štátnu prémiu v prvom roku sporenia bude znamenať, že vyplatená štátna prémia v prípade uzatvorenia zmluvy o stavebnom sporení v druhom polroku kalendárneho roku by bola najviac vo výške polovice z jej maximálnej ročnej sumy. Tieto dve opatrenia sa budú týkať len zmlúv o stavebnom sporení a zmlúv o medziúvere uzatvorených po účinnosti novely
10
zákona. Znížením minimálnej percentuálnej výšky štátnej prémie bude efektívnejšie nastavenie parametrov poskytovania štátnej podpory stavebného sporenia. Vzhľadom na to, že sa touto zmenou vstupuje do ustanovenia, ktorým je upravená aj maximálna suma štátnej prémie a ktorá je ešte stále vyjadrená v slovenských korunách (2 000 Sk; v prepočte konverzným kurzom 66,39 eura), navrhuje sa maximálnu sumu štátnej prémie ustanoviť na 70 eur (zaokrúhlením na celé desiatky nahor v prospech stavebných sporiteľov). Toto tretie opatrenie sa bude týkať všetkých platných zmlúv o stavebnom sporení, pričom sa upraví ich nový režim do budúcnosti.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
x zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
x kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Odhadované objemy
Objem aktivít
2018
2019
2020
2021
Zníženie nároku na štátnu prémiu
0
0
14 700 000
16 500 000
*rok 2021: predpokladaná úspora pri výdavkoch rozpočtovaných na úrovni roku 2020
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
1.zrušenie inštitútu tzv. „priateľských sporiteľov“ štátna prémia by sa vyplácala iba
v prípade, ak sa prostriedky získané stavebným sporením použijú výlučne na stavebné účely;
Zrušenie priateľských sporiteľov bude mať za následok nevyplatenie štátnej prémie sporiteľom, ktorí nedokážu dokladovať stavebný účel. V praxi bude dokladovanie vyžadované pri čerpaní nasporených prostriedkov sporiteľom, ktorý si založil zmluvu po nadobudnutí účinnosti novely (1.1.2019). Keďže sporiteľ nebude môcť zrušiť zmluvu a čerpať prostriedky skôr ako dva roky po jej založení, neschopnosť dokladovať účel nebude mať priamy vplyv na výdavky ŠR v rokoch 2019 a 2020.
V súčasnosti je stavebné sporenie využívané aj ako sporiaci produkt. Očakávame, že zrušenie priateľských sporiteľov mu uberie na atraktivite. Za predpokladu, že toto opatrenie odradí 30% potenciálnych nových sporiteľov, a za predpokladu, že každoročné výdavky ŠR na štátnu prémiu ku novým zmluvám 4 mil. EUR, sa predpokladaný dopad na ŠR pohybuje okolo 1,2 mil. EUR v roku 2020 a 2,4 mil. EUR v roku 2021.
11
predpokladaný vplyv na ŠR v roku 2020: 1,2 mil. eur
predpokladaný vplyv na ŠR v roku 2021: 2,4 mil. eur
2.zúženie okruhu poberateľov štátnej prémie podľa príjmu štátna prémia by sa, s výnimkou
neplnoletých osôb, vyplácala iba osobám, ktorých priemerný mesačný zdaniteľný príjem vypočítaný z príjmu za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, za ktorý sa uplatňuje nárok na štátnu prémiu, je najviac vo výške 1,3 násobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, za ktorý sa uplatňuje nárok na štátnu prémiu;
Na základe analýzy MF SR (prepojené dáta o príjmoch, veku a výške štátnej prémie každého sporiteľa) pracuje nasledovný výpočet s viacerými expertnými predpokladmi. Analýzou údajov za predchádzajúcich 10 rokov sa odhaduje podiel sporiteľov bez nároku na štátnu prémiu po zavedení novely v rozsahu 15,4 %. Pri plánovaných výdavkoch na štátnu prémiu vo výške 24 mil. EUR v rokoch 2020 a 2021, a za predpokladu, že sa opatrenie dotkne aj existujúcich zmlúv (nepravá retroaktivita), predstavuje predpokladaný vplyv na ŠR v oboch rokoch 3,7 mil. EUR.
predpokladaný vplyv na ŠR v roku 2020: 3,7 mil. eur
predpokladaný vplyv na ŠR v roku 2021: 3,7 mil. eur
3.obmedzenie poberania štátnej prémie počas čerpania a splácania medziúveru stavebný
sporiteľ by počas rokov, v ktorých čerpá a spláca medziúver, nemal nárok na štátnu prémiu;
V roku 2016 bol podiel počtu nových medziúverov ku počtu nových zmlúv stavebného sporenia približne 13,3%. Odhad pracuje s predpokladom, že rovnaký bude podiel nových zmlúv, ktorých majitelia stratia nárok na štátnu prémiu z dôvodu založenia medziúveru. Za predpokladu, že každoročné výdavky ŠR na štátnu prémiu ku novým zmluvám 4 mil. EUR, predstavuje predpokladaný vplyv na ŠR 0,5 mil. EUR v roku 2020 a 1,1 mil. EUR v roku 2021.
predpokladaný vplyv na ŠR v roku 2020: 0,5 mil. eur
predpokladaný vplyv na ŠR v roku 2021: 1,1 mil. eur
4.osobitné limitovanie nároku na štátnu prémiu v prvom roku sporenia štátna prémia bude
najviac polovicou sumy z maximálneho ročného limitu v prípade uzatvorenia zmluvy o stavebnom sporení v druhom polroku kalendárneho roku;
Vzhľadom na neexistenciu údajov nevieme predpokladanú mieru vplyvu na ŠR kvantifikovať, pretože nie k dispozícii historické údaje týkajúce sa reakcie sporiteľov na navrhovanú zmenu, pretože takáto v minulosti ešte nebola vykonaná.
5.zníženie minimálnej percentuálnej výšky štátnej prémie a zvýšenie maximálnej sumy
štátnej prémie minimálna výška percentuálneho podielu štátnej prémie by sa upravila na
2,5 % a súčasne by sa upravila jej maximálna suma na 70 eur.
12
Uvedená zmena bude pre stavebného sporiteľa znamenať, že pri výške štátnej prémie 2,5 % v kalendárnom roku, bude musieť pre získanie maximálnej ročnej sumy štátnej prémie 70 eur vložiť na účet stavebného sporenia ročne 2 800 eur.
predpokladaný maximálny vplyv na ŠR v roku 2020: 9,3 mil. eur
predpokladaný maximálny vplyv na ŠR v roku 2021: 9,3 mil. eur
Predpoklad vychádza z kvantifikácie stavebných sporiteľov s nárokom na štátnu prémiu a priemernej vyplatenej štátnej prémie v roku 2016, ktorá bola 37,70 eur pri stanovenej výške štátnej prémie 5 %. Zvýšením maximálnej sumy zo 66,39 eura na 70 eur sa zároveň predpokladá nepatrné zvýšenie priemernej vyplatenej štátnej prémie. Predpokladaný celkový dopad vo výške 9,3 mil. eur sa dotkne približne 520 000 stavebných sporiteľov.
Vplyvy na ŠR za jednotlivé opatrenia kvantifikované samostatne, t. j. vždy len za príslušné opatrenie (abstrahuje sa od zmien v rámci iných opatrení). Pri opatreniach č. 1 4 sa vychádza z neznemenej výšky štátnej prémie (5 % z ročného vkladu, max. v sume 66,39 eur ročne). Pri opatrení č. 5 sa vychádza s predpokladu, že stavební sporitelia s nárokom na štátnu prémiu nebudú zvyšovať sumy celkových ročných vkladov na dosiahnutie maximálnej sumy štátnej prémie. V prípade zvýšenia týchto súm bude pozitívny vplyv na ŠR nižší.
13
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
na všetky kategórie podnikov
3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s a ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. Opatrenia môžu mať bližšie nešpecifikovaný negatívny vplyv aj na niektoré subjekty v sektore stavebníctva najmä z dôvodu možného poklesu objemu finančných zdrojov alokovaných prostredníctvom stavebného sporenia.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Verejnosť bola o príprave návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov, informovaná prostredníctvom predbežnej informácie č. PI/2017/224 zverejnenej v informačnom systéme verejnej správy Slov-Lex od 4. 10. 2017 s termínom ukončenia pripomienkového konania dňa 24. 10. 2017. Zo strany verejnosti sa k materiálu vyjadril jeden subjekt - Inštitút ekonomických a spoločenských analýz, s ktorým dňa 27.10.2017 prebehli na Ministerstve financií SR konzultácie k predloženým okruhom právnej úpravy. Vzhľadom na to, že z doložky vplyvov vyplýva, že dotknutými subjektami sú aj stavebné sporiteľne, dňa 27.10.2017 a 27.11.2017 prebehli na Ministerstve financií SR konzultácie so zástupcami všetkých troch stavebných sporiteľní pôsobiacich v Slovenskej republike.
Zo strany Ministerstva financií SR im na stretnutí bolo v krátkosti predstavených všetkých päť okruhov právnej úpravy.
Zástupcovia stavebných sporiteľní po oboznámení sa s okruhmi právnej úpravy mali doplňujúce otázky k prechodným ustanoveniam týkajúcim sa jednotlivých opatrení z pohľadu ich vzťahu k existujúcim alebo budúcim zmluvám o stavebnom sporení, resp. zmluvám o stavebných úveroch.
V rámci rozporových konaní prebehli aj konzultácie so všetkými stavebnými sporiteľňami, v rámci ktorých boli niektoré opatrenia modifikované na základe čiastočných akceptácií určitých zásadných pripomienok, ako aj zohľadnené niektoré technické pripomienky. Iný podnikateľský subjekt neprejavil záujem o konzultácie.
3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Priame finančné náklady regulácia nemá.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
14
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Nepriame finančné náklady regulácia nemá.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Vzhľadom k nutnosti vyhodnocovať pri nárokovaní štátnej prémie údaje o výške priemerného mesačného zdaniteľného príjmu budú stavebné sporiteľne raz za kalendárny rok porovnávať tieto údaje získané elektronicky v súbore s 1,3 násobkom priemernej mzdy v národnom hospodárstve, čím im vzniknú určité administratívne náklady.
Na základe zjednodušeného prepočtu pomocou kalkulačky nákladov uvedenej na internetovej stránke Ministerstva hospodárstva k jednotnej metodike na posudzovanie vybraných vplyvov je možné približne vyčísliť administratívne náklady stavebnej sporiteľne potrebné na ročné spracovanie uvedených údajov a to vo výške 5,73 eura na jedného stavebného sporiteľa, za ktorého sa bude porovnávať údaj o výške priemerného mesačného zdaniteľného príjmu.
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
0
0
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
5,73 eura
Nie je možné bližšie špecifikovať.
Celkové náklady regulácie
0
0
3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Nemá vplyv.
3.5 Inovácie
15
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Cieľom legislatívnej úpravy je zvýšenie účelovosti, adresnosti a efektívnosti štátnej podpory stavebného sporenia.
Analýza sociálnych vplyvov
Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?
Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Predmetom návrhu je zvýšenie adresnosti, účelovosti a efektívnosti poskytovanej štátnej podpory na stavebné sporenie formou zrušenia inštitútu tzv. „priateľských sporiteľov“, zúženia okruhu poberateľov štátnej prémie podľa príjmu, obmedzenia poberania štátnej prémie počas obdobia čerpania a splácania medziúveru, osobitným limitovaním nároku na štátnu prémiu v prvom roku sporenia a znížením minimálnej výšky štátnej prémie a zvýšením maximálnej sumy štátnej prémie.
Obmedzenie poberania štátnej prémie počas
čerpania a splácania medziúveru bude viesť
sporiteľov k zodpovednému zadlžovaniu sa, pretože budú viac motivovaní k dlhodobému sporeniu, ktoré je podporované štátnou prémiou, pričom po nasporení požadovanej sumy majú možnosť získať aj zvýhodnený stavebný úver. Celkovo by toto opatrenie malo smerovať k postupnému znižovaniu objemu medziúverov, pretože sa čiastočne znevýhodnia podmienky pre stavebných sporiteľov na čerpanie takýchto úverov. Zároveň by takéto opatrenie mohlo vytvoriť aj tlak na zníženie úrokových sadzieb medziúverov, a to jednak z dôvodu zníženia dopytu po týchto úveroch, ako aj z dôvodu samotného obmedzenia možnosti poberania štátnej podpory počas čerpania a splácania medziúveru, ktorá určitým spôsobom kompenzuje zvýšenú úrokovú sadzbu týchto úverov. Opatrenie sa pozitívne prejaví v znížení výdavkov domácností.
16
Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:
Toto opatrenie sa bude vzťahovať len na nové zmluvy o medziúvere, to znamená, že pozitívne ovplyvnenou skupinou budú domácnosti, ktoré majú uzavretú zmluvu o stavebnom sporení alebo ju uzatvoria, ale po účinnosti zákona neuzavrú zmluvu o medziúvere.
Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Zvýšenie maximálnej sumy štátnej prémie
zo 66,39 eura na 70 eur sa pozitívne prejaví v zvýšení príjmov domácností, kedy stavební sporitelia pri vložení vyššieho efektívneho vkladu na účet stavebného sporenia môžu získať vyššiu sumu štátnej prémie. Opatrenie sa pozitívne prejaví vo zvýšení príjmov domácností.
Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:
Toto opatrenie sa bude vzťahovať na nové zmluvy, ako aj na uzatvorené zmluvy o stavebnom sporení, t. j. pozitívne ovplyvnenou skupinou budú všetci stavební sporitelia.
Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Zrušenie priateľských sporiteľov bude mať za
následok nevyplatenie štátnej prémie sporiteľom, ktorí nedokážu dokladovať stavebný účel. Keďže sporiteľ nebude môcť zrušiť zmluvu a čerpať prostriedky vrátane štátnej prémie skôr ako o tri roky po jej založení, neschopnosť dokladovať účel nebude mať priamy negatívny vplyv na zníženie príjmov domácností v rokoch 2019 a 2020. Zníženie príjmov domácností prijatím tohto opatrenia sa môže prvýkrát prejaviť v roku 2021.
Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:
Toto opatrenie