Podmienky nároku na štátnu prémiu za prvý rok sporenia sa vôbec neodvíjajú od dĺžky obdobia platnosti zmluvy o stavebnom sporení v tomto prvom roku sporenia. Podľa súčasnej právnej úpravy je totiž možné na získanie plnej ročnej štátnej prémie uzavrieť zmluvu o stavebnom sporení a vložiť celý požadovaný ročný vklad až v decembri kalendárneho roka, pričom štátna prémia za tento kalendárny rok je v plnej výške pripísaná na účet stavebného sporiteľa takmer hneď na začiatku nasledujúceho kalendárneho roka. To znamená, že ak zoberieme do úvahy skutočnosť, že štátna prémia má charakter úrokovej prémie, súčasný systém nezohľadňuje potrebu adekvátnej platnosti zmluvy ani časovej viazanosti vkladov v prvom roku sporenia s cieľom získania maximálnej štátnej prémie. Preto sa navrhuje osobitné limitovanie nároku na štátnu prémiu zo zmluvy o stavebnom sporení uzavretej v priebehu kalendárneho roka v tom zmysle, že ak stavebný sporiteľ uzavrie takúto zmluvu až v druhom polroku, jeho nárok na štátnu prémiu z tejto zmluvy nesmie presiahnuť ½ maximálnej sumy štátnej prémie ustanovenej zákonom.
Percentuálna výška štátnej prémie na stavebné sporenie výrazne prevyšuje súčasné priemerné trhové úrokové sadzby na vkladových produktoch v komerčných bankách. Percentuálna výška štátnej prémie sa síce určuje na základe výpočtu podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona, ktorý vychádza z referenčnej sadzby odvíjajúcej sa od priemerných výnosov štátnych dlhopisov, zákon však zároveň ustanovuje, že nemôže byť nižšia ako 5 % z ročného vkladu a vyššia ako 15 % z ročného vkladu. V súčasnej situácii to znamená, že aj keď percentuálna výška štátnej prémie vychádza podľa vzorca aktuálne na 0,5 % z ročného vkladu, musí sa určiť vo výške 5 % z ročného vkladu, čo je 10-násobne viac. Preto sa navrhuje znížiť spodnú hranicu percentuálnej výšky štátnej prémie z 5 % na 2,5 % z ročného vkladu. Vzhľadom na to, že touto zmenou sa vstupuje do ustanovenia, ktorým je upravená aj maximálna suma ročnej štátnej prémie a ktorá je ešte stále vyjadrená v slovenských korunách (2 000 Sk; v prepočte konverzným kurzom 66,39 eura), navrhuje sa zároveň ustanoviť maximálnu sumu štátnej prémie na 70 eur ročne (zaokrúhlením na celé desiatky nahor v prospech stavebných sporiteľov).
Vyššie uvedenými opatreniami na zvýšenie účelovosti, adresnosti a efektívnosti štátnej podpory stavebného sporenia predložený návrh novely zákona o stavebnom sporení reaguje na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda v rámci využívania nástrojov finančnej politiky zaviazala zvýšiť efektívnosť alokovania verejných výdavkov.
Čo sa týka úpravy samotnej definície stavebného sporenia, táto reaguje na skutočnosť, že podľa platného znenia zákona sa stavebným sporením rozumie prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov a poskytovanie úverov stavebným sporiteľom, čo de facto znamená, že ide o činnosti stavebnej sporiteľne. Z ďalších, nosných častí zákona, ktorými sa upravuje zmluva o stavebnom sporení, druhy stavebného sporenia, podmienky stavebného sporenia atď. však vyplýva, že stavebné sporenie je bankový sporiaci produkt, ku ktorému sa za podmienok ustanovených zákonom môže poskytovať štátna prémia. Preto sa navrhuje zadefinovať stavebné sporenie ako bankový produkt, v rámci ktorého môže stavebný sporiteľ sporiť finančné prostriedky na stavebné účely a na základe ktorého môže za podmienok ustanovených týmto zákonom získať nárok na štátnu prémiu a nárok na stavebný úver. Stavebné sporenie bude môcť poskytovať len stavebná sporiteľa, ktorej predmetom činnosti sú prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov a poskytovanie stavebných úverov.
Vzhľadom na to, že základným cieľom právnej úpravy je už spomínané zvýšenie účelovosti, adresnosti a efektívnosti štátnej podpory stavebného sporenia, návrh novely zákona o stavebnom sporení predpokladá pozitívny finančný vplyv na rozpočet verejnej