Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
☐
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
☐
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
☒
na všetky kategórie podnikov
3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Navrhovanou právnou úpravou budú ovplyvnené podnikateľské subjekty, ktoré zamestnávajú zamestnancov, ktorých vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie prevyšuje maximálny mesačný vymeriavací základ, ktorý je v súčasnosti na úrovni 7-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve z pred dvoch rokov. Tieto podnikateľské subjekty budú vplyvom zavedenia maximálneho ročného vymeriavacieho základu na platenie preddavkov poistného na povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie, povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, povinné poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity platiť vyššie poistné (k predmetnému vplyvu dôjde v praxi v roku 2021). Počet týchto podnikateľských subjektov sa odhaduje na úrovni cca 6,3 tis. subjektov ročne. Rovnako budú uvedenou právnou úpravou ovplyvnené aj podnikateľské subjekty, ktoré zamestnávajú študentov vykonávajúcich dohodu o brigádnickej práci študentov a dôchodcov pracujúcich na dohodu, ktorí si budú douplatňovať odvodovú úľavu na dôchodkové poistenie (k predmetnému vplyvu dôjde v praxi v roku 2022). Počet týchto podnikateľských subjektov sa odhaduje na úrovni približne 32 tis. subjektov. Dôjde taktiež k výraznému zníženiu administratívnej záťaže zmenou nastavenia odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) v prípade zamestnávania študentov a dôchodcov na dohody (k predmetnému vplyvu dôjde v praxi v roku 2021). Naopak k zvýšeniu administratívnej záťaže dôjde z dôvodu zavedenia povinnosti poskytovať Sociálnej poisťovni v pravidelných mesačných výkazoch údaje potrebné na hodnotenie vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a tvorbu a hodnotenia efektívnosti a účinnosti verejných politík napr. miesto výkonu práce zamestnanca, veľkosť pracovného úväzku a druh práce vykonávanej zamestnancom (predmetné údaje sa začnú zbierať až v roku 2021). Samostatne zárobkovo činným osôb (ďalej len „SZČO“) zostáva zachovaný súčasný model vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, budú však platiť preddavky na poistnom, ktoré budú zúčtované na základe príjmov vykázaných v daňovom priznaní za obdobie, za ktoré SZČO platila preddavky na poistnom. V rámci ročného zúčtovania v roku 2022 teda môže dôjsť k preplatku aj nedoplatku na poistnom. Predpokladá sa, že predmetné opatrenie sa dotkne cca 71 tisíc SZČO na preplatku/nedoplatku na poistnom (preplatok cca 31 tisíc SZČO a nedoplatok cca 40 tisíc SZČO).
3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Základné zásady pripravovaného zavedenia ročného zúčtovania v sociálnom poistení boli konzultované so zástupcami podnikateľského prostredia na pôde Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR) dňa 5. januára 2018. Zasadnutia sa zúčastnili zástupcovia predmetných združení: Republiková únia zamestnávateľov SR, Klub 500, Slovenská asociácia malých a stredných podnikov a živnostníkov a Slovak Business Agency. Predstavitelia MPSVR SR odprezentovali podrobnejšie jednotlivé zásady ročného zúčtovania v sociálnom poistení a v rámci diskusie následne odpovedali na otázky položené zo strany zástupcov podnikateľského prostredia. Prítomní zástupcovia podnikateľského prostredia sa zhodli, že konzultácie s podnikateľským prostredím je možné považovať za ukončené, pričom počkajú na konkrétny návrh zákona predložený do medzirezortného pripomienkového konania, kde uplatnia svoje prípadné pripomienky.
3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Očakáva sa, že zavedenie ročného zúčtovania v sociálnom poistení bude v roku 2021 pre podnikateľské subjekty (zamestnávateľov) predstavovať priame finančné náklady vo výške približne 45,7 mil. eur. Zvýšené finančné náklady vyplývajú z vyššieho zaplateného poistného, ktoré niektoré podnikateľské subjekty odvedú do
2
Sociálnej poisťovne za svojich zamestnancov vplyvom zavedenia ročného stropu na platenie povinného starobného poistenia, povinného invalidného poistenia, povinného nemocenského poistenia, povinného poistenia v nezamestnanosti, povinného garančného poistenia a do rezervného fondu solidarity.
Vplyvom ročného zúčtovania sociálneho poistenia najmä uplatnením alikvotného ročného maximálneho základu na platenie poistného sa očakáva v roku 2022 preplatok na poistnom u zamestnávateľov, t. j. predpokladá sa, že určitá suma poistného bude vrátená zamestnávateľom.
Vplyvom douplatnenia OOP sa očakáva pri zúčtovaní preddavkov v roku 2022 preplatok na poistnom na strane zamestnávateľov na starobnom poistení, invalidnom poistení a do rezervného fondu solidarity, t. j. predpokladá sa, že určitá suma poistného bude vrátená zamestnávateľom.
Predpokladá sa, že sumárom ročného zúčtovania SZČO v roku 2022 bude celkový nedoplatok na poistnom.
Kvantifikácia finančných dopadov vychádza z mikroúdajov o poistencoch a ich mesačných vymeriavacích základoch na platenie poistného v sociálnom poistení.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Nedochádza k nepriamym finančným nákladom.
Samotné ročné zúčtovanie preddavkov na poistné za zamestnanca, zamestnávateľa a SZČO vykoná Sociálna poisťovňa a nepredpokladajú sa nepriame náklady súvisiace s aktualizáciou softvéru pre mzdové účtovníctvo. Tieto aktualizácie tzv. upgrady vrátane technickej podpory sú súčasťou zakúpených licencií a nepredpokladá sa zvýšenie cien za zakúpenie/prenajatie licencie z titulu zmien vyplývajúcich z vládneho návrhu zákona.
Nedokážeme posúdiť vplyv na zamestnávateľov, ktorí využívajú „outsourcing“ (zverenie mzdovej a personálnej agendy externej firme za poplatok). Predpokladáme však, že nakoľko tieto služby okrem iného poskytujú aj firmy ponúkajúce mzdový a personálny softvér, vplyvom vládneho návrhu zákona nedôjde k nárastu ceny na spracovanie miezd na jedného zamestnanca.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Samotné ročné zúčtovanie preddavkov na poistné za zamestnanca, zamestnávateľa a SZČO vykoná Sociálna poisťovňa, takže nedôjde k zvýšeniu administratívnej záťaže u zamestnávateľov.
Predpokladá sa zníženie administratívnej záťaže zmenou nastavenia odvodovej odpočítateľnej položky v prípade dohody o brigádnickej práci študentov, kedy študent pracujúci na tento typ pracovného vzťahu bude dôchodkovo poistený počas celého trvania dohody bez ohľadu na to, či si uplatní alebo neuplatní odvodovú odpočítateľnú položku (OOP). To znamená, že od začiatku po skončenie dohody. Uvedené bude znamenať výrazné zníženie administratívnej záťaže pre zamestnávateľa v súvislosti so zamestnávaním študenta vykonávajúceho dohodu o brigádnickej práci, keď sa dnešná povinnosť zamestnávateľa spočívajúca v povinnosti podať prihlášku a odhlášku pri každom vzniku resp. zániku dôchodkového poistenia študenta vykonávajúceho dohodu o brigádnickej práci z dôvodu prekročenia hranice príjmu (pri dohodách trvajúcich niekoľko mesiacov to môže byť aj každý mesiac) nahradí oveľa jednoduchších spôsobom, a to tým, že zamestnávateľ podá jednu prihlášku pri vzniku dohody a jednu odhlášku pri zániku dohody. Rovnaký postup sa bude vzťahovať na dôchodcov pracujúcich na dohodu.
Predpoklady pre kvantifikáciu:
Počet dotknutých zamestnávateľov sa očakáva na úrovni približne 10,7 tis. subjektov (zodpovedá približne tretine zamestnávateľov, ktorí zamestnávali dohodára-študenta alebo dohodára-dôchodcu s OOP a v priebehu roka aspoň raz presiahol dohodár hranicu príjmu 200 eur mesačne = 32 000 / 3). Počet dotknutých dohodárov sa odhaduje rovnako na úrovni jednej tretiny zo všetkých možných dotknutých dohodárov, t. j. 33,7 tisíc (101 000 / 3). Na základe uvedeného je priemerný počet dotknutých zamestnancov na jedného zamestnávateľa 3,15 zaokrúhlene nadol 3 (33 700 / 10 700). V priemere na jedného zamestnanca sa očakávajú 3 prihlásenia do registra poistencov a sporiteľov na SDS a 3 odhlásenia, t. j. spolu v priemere 6 úkonov, ktoré už nebude zamestnávateľ podľa novej právnej úpravy potrebné uskutočniť.
Kvantifikácia:
Priemerný počet ušetrených hodín na úkonoch u 1 dotknutého podnikateľa = priemerný počet dotknutých zamestnancov s OOP u jedného zamestnávateľa x počet úkonov ročne x časová náročnosť povinnosti („predloženie dokladu elektronicky“) = 3 x 6 x 0,5 = 9 hod.
Priemerné ušetrené náklady na 1 podnikateľa = celkové náklady práce na 1 hod x priemerný počet ušetrených hodín na úkonoch u 1 dotknutého zamestnávateľa = 15,0 x 9 = 135,0 eur.
3
Náklady ušetrené na celé podnikateľské prostredie = priemerné ušetrené náklady na 1 podnikateľa x počet dotknutých zamestnávateľov = 135 x 10 700 = 1,44 mil. eur.
Poznámky ku kvantifikácii:
Celkové náklady práce na 1 hod určené na základe celkových nákladov práce podľa ekonomickej činnosti (SK NACE) pre sekciu „M Administratívne a podporné služby“ a divíziu „Právne a účtovnícke činnosti“ za rok 2016 podľa Štatistického úradu SR (Úplné náklady práce v SR v roku 2016) a pre rok 2021 navýšené podľa makroekonomickej prognózy IFP z februára 2018 (12,27 x 1,046 x 1,052 x 1,054 x 1,052 = 15,0 eura).
Abstrahujeme od vplyvu na zamestnávateľov, ktorí využívajú „outsourcing“ (zverenie mzdovej a personálnej agendy externej za poplatok), nakoľko nedisponujeme ich počtom a nedokážeme posúdiť, či externé firmy znížia vplyvom nižšieho počtu úkonov ceny a ani odhadnúť o koľko.
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Rok 2021
Priemerné náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
7 254,0*
45 700 000**
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
-135,0
-1 445 000
Celkové náklady regulácie
7 119,0
44 255 000
* Udávané náklady na 1 zamestnávateľa sú priemerom jednotlivých vplyvov na jedného zamestnávateľa. Výpočet = náklady na celé podnikateľské prostredie / počet dotknutých zamestnávateľov = 45 700 000 / 6 300 = 7 254,0 eur.
** Náklady pre SZČO plynúce z ročného zúčtovania a douplatnenia OOP na zamestnávateľov v rámci ročného zúčtovania nie sú započítané do celkového vplyvu, nakoľko k nim dôjde až v roku 2022.
3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Nedochádza k vplyvu na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu.
3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Nedochádza k vplyvu na inovácie.