jednotlivé inštitúcie sú v Memorande spomenuté viaceré oblasti vzájomnej spolupráce. Z pohľadu problému, ktorý je predmetom úpravy tohto návrhu zákona, sú dôležité najmä dva body, a to:a) výmena informácií a poznatkov súvisiacich s porušovaním všeobecne záväzných právnych predpisov SR, získaných pri činnosti strán memoranda; strany memoranda si budú vymieňať informácie a poznatky na základe vlastného uváženia a iba také, ktoré považujú za potrebné pre činnosť strán memoranda,
b) súčinnosť pred začatím trestného konania (včasnosť podávania trestných oznámení, obsahové a formálne náležitosti trestných oznámení, druh a charakter listín pripojených k trestným oznámeniam) a v trestnom konaní.
Právna povaha a záväznosť memoránd je značne sporná. Vo všeobecnosti sa za záväzné považuje to ustanovenie, na ktorého záväznosti sa strany v memorande dohodli, pričom v súčasnosti podpísané Memorandum tento pojem vôbec neobsahuje.
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s Čl. I bodom 13 tohto návrhu zákona.
Viaceré kauzy v nedávnej minulosti (napr. piešťanské CT) odhalili, že zverejnenie kontrolnej správy nie je dostatočným nástrojom na vymáhanie naplnenia odporúčaní zistených na základe kontroly, ani nie sú zárukou, že nekalé aktivity nebudú pokračovať.
Okrem inštitútu poriadkovej pokuty sa zavádza možnosť sankcionovať všetky subjekty, ktoré nenaplnia odporúčania NKÚ.
Sankcie patria medzi krajné prostriedky a mnohé z kontrolných úradov v rámci EÚ túto právomoc nemajú. Napriek tomu slovenská skúsenosť poukazuje na nedostatočný výtlak zistení NKÚ, ktorý sa v praxi prejavuje prijímaním formalistických opatrení na naplnenie odporúčaní. Sankčný mechanizmus by preto mal posilniť vymáhateľnosť prijatia konkrétnych zmien tak, ako boli uvedené v protokole o výsledku kontroly.
Opakované nenaplnenie teda založí právomoc NKÚ podať návrh na začatie konania v zmysle správneho poriadku, ktorého výsledkom bude súdne preskúmateľné rozhodnutie.
Zavádzajú sa intertemporálne ustanovenia, ktoré najmä určujú lehotu, v ktorej sa zriadi komisia a lehotu na schválenie Štatútu komisie. Zároveň sa prihliada na to, že svoj Štatút si v súvislosti s novým znením § 8 zákona bude musieť primerane upraviť aj Rada vlády Slovenskej republiky pre mimovládne neziskové organizácie (schválený vládou SR v roku 2012 v znení noviel z rokov 2013 a 2014).
K Čl. II
Súčasné znenie zákona o NKÚ ukladá predsedovi NKÚ povinnosť informovať NR SR a príslušné orgány o osobitne dôležitých zisteniach a poznatkoch. V zákone však absentuje akýkoľvek kontrolný mechanizmus alebo procesný úkon NR SR vo vzťahu k zisteniam a poznatkom NKÚ.
Zámerom navrhovanej právnej úpravy je vytvorenie stáleho Výboru NR SR pre NKÚ (ďalej len „výbor pre najvyšší kontrolný úrad“), ktorý zabezpečí prerokovanie kontrolných záverov