1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o životnom minime“). Rodič je teda povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť minimálne vo výške 27,32 (od 1. júla 2017). Vzhľadom na vývoj cien, rast životných nákladov a stagnáciu výšky životného minima považujeme zákonom stanovenú vyživovaciu povinnosť za nepostačujúcu a navrhujeme upraviť stanovenú sumu, t. j. zmeniť percentuálny podiel, ktorým sa zistí minimálna vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu.
Účelom zákona je najmä ochrana najslabších skupín spoločnosti, a to detí, ktoré nezaopatrené, neplnoleté alebo sa sústavne pripravujú na povolanie a sú odkázané na pomoc svojich rodičov, ako i rodiča, ktorý sa o takéto dieťa stará sám. V prípadoch neúplných rodín tieto mnohokrát odkázané na finančnú pomoc druhého rodiča, ktorý ju zabezpečuje práve prostredníctvom tzv. minimálneho výživného. Neúplné rodiny najviac ohrozené chudobou, potvrdzujú to dlhodobo výskumy, tzn., že ohrozené samotné deti. Zákonné výživné však v mnohých prípadoch nepokrýva ani základné potreby dieťaťa, preto je potrebné výšku minimálneho výživného rodiča zvýšiť.
Tiež si dovoľujeme uviesť, že častou praxou pri rozhodnutiach súdov o neodkladných opatreniach je, najmä z dôvodu bezodkladného riešenia veci, že sa sudcovia nezaoberajú finančnou situáciou rodičov a stanovia povinnému do rozhodnutia vo veci samej iba minimálnu vyživovaciu povinnosť čo často vedie k rapídnemu zníženiu životného štandardu rodiny (neúplnej) na dlhšiu dobu.
Vzhľadom na vyššie uvedené sa navrhuje upraviť výšku vyživovacej povinnosti, a to tak, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 50% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona o životnom minime, t. j. vo výške 45,53 € mesačne.
Návrh zákona vyvoláva pozitívne a zároveň aj negatívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nemá
vplyv na informatizáciu spoločnosti a na životné prostredie. Taktiež sa nepredpokladá žiadny vplyv na
podnikateľské prostredie a na rozpočet verejnej správy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
2
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Obdobie platenia výživného nie je určené vekom, ale schopnosťami dieťaťa samo sa živiť. Takýto stav možno konštatovať, keď dieťa napr. ukončí vysokú školu. Ak sa dieťa nechce dobrovoľne
zamestnať, vyživovacia povinnosť zaniká. Rodičia teda povinní starať sa a finančne zabezpečovať
okrem neplnoletých detí aj deti, ktoré študujú dennou formou na strednej alebo vysokej škole alebo
deti, ktoré sa o seba nedokážu starať z dôvodu vážnej choroby alebo iného zdravotného postihnutia (v
prípade takýchto detí môže vyživovacia povinnosť rodičov trvať počas celého ich života).
Vzhľadom na sociálnu situáciu mnohých osamelých rodičov a ich detí a rast životných nákladov sa zvyšuje percentuálna výška pre výpočet vyživovacej povinnosti v minimálnom rozsahu. Minimálne výživné sa v súčasnosti stanovuje ako 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona o životnom minime, t. j. zo sumy 91,06 €, čomu zodpovedá suma minimálneho výživného vo výške 27,32 mesačne.
Predkladaný návrh zákona preto stanovuje percentuálnu hranicu pre určenie vyživovacej povinnosti v minimálnom rozsahu na úroveň 50% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona o životnom minime, t. j. na sumu vo výške 45,53 mesačne. Oproti súčasnej právnej úprave tak vyživovacia povinnosť rodiča na jeho dieťa vzrastie o 18,21 €.
K bodu 2
Prechodné ustanovenia majú za cieľ zabrániť retroaktivite právnych predpisov a upraviť vzťahy vznikajúce pri nadobudnutí účinnosti predkladaného návrhu zákona s dôrazom na jednoznačnosť právnej úpravy a odstránenie prípadných nejasností. Prechodné ustanovenia upravujú časovú hranicu rozhodnú pre stanovenie výšky vyživovacej povinnosti v minimálnom rozsahu a s tým spojeného prípadného omeškania s plnením danej povinnosti.
K Čl. II
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. novembra 2018, a to so zohľadnením legisvakančnej lehoty.
3
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákon v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
4
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákon v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Návrh zákona zvyšuje percento, na základe ktorého sa zisťuje suma vyživovacej povinnosti, ktorú je povinný v minimálnom rozsahu poskytovať každý rodič svojmu dieťaťu. Doterajších 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona sa zvyšuje na 50% zo sumy životného minima, čo predstavuje zvýšenie zo súčasných 27,32
mesačne na sumu 45,53 mesačne. Povinný výdavok rodiča teda vzrastie o 18,21 €, čomu zároveň
zodpovedá zvýšenie príjmu na dieťa druhému rodičovi, ak spolu rodičia nežijú. Predpokladá sa, že
výživné rodiča, s ktorým dieťa žije v spoločnej domácnosti, je vyššie ako tzv. minimálne výživné. To
predstavuje jednak pozitívny a jednak negatívny dopad na hospodárenie obyvateľstva. Návrh zákona nemá dopad na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.