1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Účelom sociálnych podnikov je vytvárať pracovné miesta v lokalitách a odvetviach, kde ich nedokáže vytvoriť, prípadne udržať trh, teda nedokážu vygenerovať pridanú hodnotu, potrebnú na uhradenie vstupov, najmä nákladov na pracovné sily, priestory a energie. Ich význam spočíva v tom, že vytvárajú podporované pracovné miesta, ktoré pre sociálne znevýhodnených občanov prípravou na vstup na trh práce, ktorá im umožní získať pracovné návyky, disciplínu, zručnosti a schopnosti, ktoré im chýbajú, aby sa na trhu práce uplatnili. Prínosom na jednej strane je uchopenie sociálne znevýhodnených občanov, aby sa presadili na trhu práce, na druhej strane aj vytvorenie pracovných príležitostí v ekonomicky slabších regiónoch, ako aj vytváranie produktov a služieb, ktoré by inak v danom regióne alebo odvetví nevznikli, prípadne by sa museli doviezť. Sociálne podniky na svoj vstup na trh potrebujú podporu štátu zvyčajne v podobe úhrady časti financií potrebných na mzdy zamestnancov, ktorí spĺňajú určené podmienky zvyčajne počas časovo obmedzeného obdobia. Po skončení tohto obdobia sa zamestnanci zvyčajne presunú na trh práce a nájdu si zamestnanie, dokážu si udržať pracovné miesto v sociálnom podniku aj bez finančnej podpory štátu alebo sa ich sociálne zamestnávanie skončí.
Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch“) nadobudol účinnosť 1. mája 2018, avšak v čase jeho schvaľovania sa ukázala potreba spresniť a upraviť niektoré inštitúty s cieľom zlepšiť postavenie sociálnych podnikov a najmä uplatnenie znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb na trhu práce. Uvedený zámer možno dosiahnuť zavedením štvrťročných správ, upravením množiny zamestnancov na meranie pozitívneho sociálneho vplyvu, rozšírením údajov zapisovaných v registri sociálnych podnikov a deklarovaním jeho právnej záväznosti a nakoniec úpravou zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) vo forme spresnenia vyhradených zákaziek, povinného používania sociálneho hľadiska vo verejných obstarávaniach a uloženia sankcie za jeho nedodržanie.
Predkladaný návrh zákona nemá dopad na rozpočet verejnej správy. Nemá vplyv na podnikateľské prostredie ani na životné prostredie, avšak vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy a vplyvy na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
2
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodom 1 a 2
Súčasná právna úprava nereflektuje variabilnosť zamestnaneckého prostredia, t. j. polovičné úväzky, materské, práce neschopnosti jednotlivých zamestnancov a pod. Z toho dôvodu sa navrhuje zmeniť množinu potrebnú na výpočet podielu, a to z celkového počtu zamestnancov na priemerný prepočítaný počet zamestnancov, navyše za kalendárny štvrťrok. Definícia priemerného prepočítaného počtu zamestnancov nie je v právnom poriadku výslovne upravená, avšak tento termín sa v legislatíve používa.
Priemerný prepočítaný počet zamestnancov je objektívny ukazovateľ vychádzajúci zo štatistických metód. V zmysle vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 358/2011 Z. z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2012 2014 v znení neskorších predpisov (v súčasnosti ide o vyhlášku Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 250/2017 Z. z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2018 2020), spravodajské jednotky poskytujú Štatistickému úradu SR, okrem iného, údaje o priemernom prepočítanom počte zamestnancov vo štvrťročnom výkaze o práci. Metodické vysvetlivky k obsahu výkazu o práci upravujú postup na výpočet priemerného prepočítaného počtu zamestnancov, ktorý použije aj účtovná jednotka, ktorá nie je spravodajskou jednotkou podľa § 2 písm. b) zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov.
Zisťovanie priemerného prepočítaného počtu zamestnancov za kalendárny štvrťrok je odôvodnené spomínanou fluktuáciou zamestnancov, ako i zľahčením podmienok pre sociálny podnik pri strate znevýhodnených alebo zraniteľných zamestnancov, keďže sa ich počet bude vykazovať v štvrťročných intervaloch (v súvislosti s bodom 3 - § 14a ods. 2 tohto návrhu zákona). S cieľom dosiahnuť ešte výraznejší pozitívny sociálny vplyv, fikcia zavedená v odseku 4 zostáva zachovaná, čo ešte zmierňuje následky odchodu znevýhodneného alebo zraniteľného zamestnanca.
K bodu 3
Navrhujú sa povinnosti registrovaného sociálneho podniku v súvislosti so štvrťročnou správou a určuje sa obsah štvrťročnej správy. z názvu vyplýva, že ide o opakované vypracovávanie správy v štvrťročnej periodicite a jej zasielanie Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR do 30 dní po skončení príslušného kalendárneho štvrťroka. Podrobnosti o štvrťročnej správe vrátane vzoru takejto správy upraví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vyhláškou.
Obsahom štvrťročnej správy údaje, ktoré každý registrovaný sociálny podnik k dispozícií, keďže ide o údaje, ktoré predmetom účtovníctva v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a vyplývajú z účtovnej evidencie podľa § 14 ods. 2 zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Obsah štvrťročnej správy sa môže líšiť v závislosti od druhu sociálneho podniku. Vzhľadom na to, že integračný podnik je verejnoprospešný podnik, ktorého pozitívnym sociálnym vplyvom je podpora zamestnanosti prostredníctvom zamestnávania znevýhodnených osôb alebo zraniteľných osôb, vyžadujú sa údaje o počte zamestnancov a mzdových nákladoch na zamestnancov, ktorí znevýhodnenými osobami a zraniteľnými osobami len v tomto prípade. V ostatných prípadoch ide o údaje, ktoré v štvrťročnej správe uvádzajú všetky registrované sociálne podniky, a to údaje o počte zamestnancov a mzdových nákladoch na zamestnancov, výnosoch registrovaného sociálneho podniku za kalendárny štvrťrok, nákladoch registrovaného sociálneho podniku vrátane odpisov majetku za kalendárny štvrťrok a ostatných nákladoch registrovaného sociálneho podniku za kalendárny štvrťrok.
3
Cieľom štvrťročných správ je poskytovanie údajov o registrovaných sociálnych podnikoch Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ako i verejnosti prostredníctvom zverejnenia v registri sociálnych podnikov s výnimkou údajov, ktoré majú charakter obchodného tajomstva v zmysle Obchodného zákonníka. Takouto „kontrolou“ je možné odhaliť registrované sociálne podniky, ktoré porušujú ducha zákona, príp. v určitom čase prestali spĺňať podmienky a neoznámili to (napr. pokles znevýhodnených zamestnancov v kalendárnom štvrťroku pod 30 % s prihliadnutím na fikciu stanovenú v § 12 ods. 4 zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch).
K bodu 4
Zákonom o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch sa zaviedol register sociálnych podnikov a upravil sa jeho obsah a postup sprístupňovania údajov obsiahnutých v registri orgánom štátnej správy, súdom, obciam a vyšším územným celkom, iným orgánom verejnej moci a ďalším subjektom. Zavedenie registra možno hodnotiť pozitívne s výhradou záväznosti registra a jeho využitia verejnosťou. S prihliadnutím na elektronizáciu a vývoj informačných technológií je požiadavka na právnu záväznosť registrov, nie ich využitie len na informačné účely.
Podľa súčasnej úpravy Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR zverejňuje údaje z registra sociálnych podnikov na svojom webovom sídle a poskytuje ich v elektronickej podobe, automatizovaným spôsobom vybraným subjektom. Register sociálnych podnikov sa sprístupňuje na webovom sídle Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, t. j. je dostupný každému a bezplatne. Po vzore úpravy zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje, aby register sociálnych podnikov vedený v elektronickej podobe bol právne záväzný. Právna záväznosť znamená, že údaje zverejnené v registri účinné voči všetkým a nie je potrebné ich pred orgánmi verejnej moci preukazovať, t. j. orgán verejnej moci si možnosť tieto údaje zistiť sám. Tým sa zároveň napĺňa zásada elektronického výkonu verejnej moci, vyjadrená v § 17 ods. 5 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Prístup k údajom registra sociálnych podnikov nie je neobmedzený, ale je limitovaný právnou úpravou obsiahnutou v odseku 6, ktorou sa obmedzenie vzťahuje na osobné údaje, akým je rodné číslo alebo iný identifikátor, ak ide o cudzinca.
Podľa odseku 5 návrhu zákona budú z registra sociálnych podnikov vydávané výpisy (obdobne ako v prípade obchodného registra alebo registra partnerov verejného sektora) a súčasne aj potvrdenia o tom, že určité údaje v registri sociálnych podnikoch zapísané nie sú. Z hľadiska technickej realizácie registra sociálnych podnikov sa predpokladá možnosť vygenerovania autorizovaného výpisu v elektronickej podobe priamo na webovom sídle Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR s možnosťou jeho stiahnutia a ďalšieho využitia. Ďalej návrh zákona predpokladá, že register bude sprístupnený aj v podobe datasetov, ktoré umožnia automatizované spracovanie zapísaných údajov v iných informačných systémov, resp. analytickú prácu so zapísanými údajmi, a to ako na strane štátnych orgánov, tak aj na strane verejnosti.
Navrhuje sa aj rozšírenie výpočtu údajov, ktoré sa do registra sociálnych podnikov zapisujú o kontaktné údaje registrovaného sociálneho podniku, ktorými e-mailová adresa a telefónne číslo, ako i odkaz na webovú stránku podniku, ak ju zriadenú, a to z dôvodu informovanosti a efektívnosti. Taktiež sa registrovanému sociálnemu podniku umožňuje uviesť v registri aj iné údaje, ktoré považuje za dôležité a chce ich uviesť (napr. opis činnosti, na akú cieľovú skupinu sa zameriava, ktoré typy aktivít vykonáva a pod.) a ich zverejnenie nie je v rozpore s osobitnými predpismi (napr. zákon o ochrane osobných údajov), pričom nejde o povinne zapisované údaje. V registri sociálnych podnikov sa zverejňujú aj ďalšie údaje, ak tak stanoví zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch (napr. zverejňovanie štvrťročných správ podľa bodu 3 - § 14a ods. 3 návrhu zákona).
4
K Čl. II
K bodu 1
Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch novelizoval aj zákon o verejnom obstarávaní a s účinnosťou od 1. januára 2020 zaviedol povinnosť pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa najmenej v 6 % z verejných obstarávaní v priebehu kalendárneho roka použiť sociálne hľadisko v opise predmetu zákazky ako osobitnú podmienku plnenia zmluvy alebo ako kritérium na vyhodnotenie ponúk, ak v kalendárnom roku začal alebo realizoval najmenej desať verejných obstarávaní okrem zákaziek s nízkou hodnotou. Zámer zákonodarcu možno hodnotiť pozitívne, avšak ak byť cieľom predovšetkým integrácia znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb a pokles ich počtu mimo trhu práce, je potrebné viazať stanovenú povinnosť okrem sociálneho hľadiska aj na vyhradenie účasti vo verejnom obstarávaní pre registrované sociálne podniky, v ktorých znevýhodnené osoby a zraniteľné osoby primárne zamestnávané, t. j. integračné podniky 12 zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch). Iné typy sociálnych aktivít podporované napr. vo forme vylúčenia z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní 1 ods. 12 písm. v) a § 1 ods. 13) alebo vyhradených zákaziek podľa § 36a, § 108 ods. 2 a § 117 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní.
K bodom 2 a 3
S poukazom na hlavný cieľ návrhu zákona, ktorým je uplatnenie znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb na trhu práce zamestnávaných predovšetkým v registrovaných integračných sociálnych podnikov, sa navrhuje zúžiť okruh účastníkov- registrovaných sociálnych podnikov pri zadávaní vyhradených podlimitných zákaziek (ako i zákaziek s nízkou hodnotou podľa § 117 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní) na registrovaný integračný sociálny podnik. Obdobná úprava sa v súčasnosti aplikuje v prípade vyhradených nadlimitných zákaziek podľa § 36a zákona o verejnom obstarávaní.
K bodu 4
Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch rieši problematiku dlhodobo nezamestnaných a možnosti ich uplatnenia na trhu práce. Dôsledné uplatnenie povinnosti stanovenej pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa podľa § 10 ods. 7 návrhu zákona bude účinné len v prípade, ak povinnosti bude zodpovedať príslušná sankcia. Dohľad nad plnením povinnosti podľa § 10 ods. 7 návrhu zákona vykonáva Úrad pre verejné obstarávanie a v zmysle § 167 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní ukladá pokuty za správne delikty - pokuta od 500 eur do 30 000 eur za porušenie povinnosti podľa § 10 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní.
K Čl. III
Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. novembra 2018. Návrh zákona stanovuje delenú účinnosť vo vzťahu k Čl. II bodom 1 a 4 návrhu zákona, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2020 (účinnosť totožná s účinnosťou Čl. XVIII piateho bodu zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch).
5
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 107 a 108 (pomoc poskytovaná štátmi) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326, 26. 10. 2012, s. 1-390),
b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v:
smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. L 94, 28.3.2014, s. 65-242) v platnom znení v čl. 23, 36, 37, 40, 92, 93 preambuly, v čl. 20 (vyhradené zákazky), čl. 43 (značky), čl. 67 (kritériá na vyhodnotenie ponúk) a čl. 70 (podmienky plnenia zákaziek),
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)lehota na transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES uplynula 18. apríla 2016 a v tejto lehote bola transponovaná do právnych predpisov uvedených v písmene c),
b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
c)smernica bola prebratá do týchto právnych predpisov:
1.zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie
- úplný.
6
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Návrh zákona vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy, najmä s ohľadom na povinnosť zapojiť do verejného obstarávania registrované integračné sociálne podniky a tiež na možnosť realizovať verejné obstarávanie ako vyhradené zákazky, pretože takáto úprava bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie dotknutých domácností v podobe zvýšenia disponibilných príjmov. Domácnosti s členom domácnosti, ktorý je nezamestnaný a zároveň znevýhodnený na trhu práce alebo patrí medzi zraniteľné skupiny obyvateľstva a zamestná sa v sociálnom podniku, ktorý sa bude môcť ľahšie zapojiť do verejného obstarávania, pocítia pozitívny vplyv návrhu zákona na ich príjmy (hospodárenie obyvateľstva). Zároveň sa eliminuje sociálna exklúzia osôb, ktoré možno označiť ako znevýhodnené alebo zraniteľné.
Predpokladá sa pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, a to z dôvodu rozšírenia údajov registra sociálnych podnikov a stanovenia jeho právnej záväznosti.
Nepredpokladá sa dopad návrhu zákona rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie ani vplyv na životné prostredie.
A.4. Alternatívne riešenia
7
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.