1 Ekonomický rámec rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky Slovenská ekonomika vlani vzrástla o 3,4 %. Hlavným zdrojom rastu bola spotreba domácností, ktorá reagovala na pozitívny vývoj na trhu práce. Export rástol pomalšie oproti fundamentom v zahraničnom dopyte, čo je dôsledkom viacerých dočasných faktorov, napr. končiaci sa životný cyklus niektorých modelov áut vyrábaných na Slovensku. Z pohľadu makroekonomických základní pre daňové a odvodové príjmy makroekonomický vývoj v roku 2017 predbehol očakávania rozpočtovej prognózy Ministerstva financií SR1.
1.1Vonkajšie ekonomické prostredie Externé prostredie slovenskej ekonomiky pokračovalo v roku 2017 v expanzii a predstihlo očakávania. Ekonomika eurozóny vzrástla o 2,4 %, ťažiac predovšetkým z domácej spotreby a investícií, ale aj zo zahraničného dopytu. Oživenie bolo podporené silným trhom práce, zintenzívnením globálnej aktivity a optimistickými očakávaniami spotrebiteľov aj firiem. Miera nezamestnanosti v eurozóne poklesla v roku 2017 na úroveň 9,1 %.
Rovnako aj ekonomiky regionálnych partnerov Slovenska rástli nad očakávania. Dynamicky rástla najmä poľská ekonomika, a to vďaka spotrebe domácností a zahraničnému dopytu. Avšak aj česká a maďarská ekonomika zrýchlila tempo rastu nad 4 %. Rýchly rast spotreby domácností a pnutie na trhoch práce signalizujú v celom regióne mierne prehrievanie ekonomík.
Akcelerácia externého prostredia bola mohutná aj napriek pretrvávajúcej politickej neistote. Nejasná politická situácia po parlamentných voľbách v Nemecku, zdĺhavé rokovania o Brexite, ako aj zvýšenie politickej neistoty v Španielsku a Taliansku, kumulovali potenciálne riziká, ktoré sa však výraznejšie vo výkonoch ekonomík neprejavili.
Akciové trhy boli naďalej stimulované pokračujúcim hospodárskym rastom v kombinácii s očakávanými fiškálnymi stimulmi a stabilnými výsledkami trhu práce v USA. V dlhšom horizonte však môžu byť tieto krátkodobé benefity vyvážené negatívnym efektom novej vlny protekcionizmu. Výnosy na vládnych dlhopisoch rástli, najviac sa darilo americkým. FED zvýšil v roku 2017 úrokové sadzby 3-krát na úroveň 1,5 % a ďalšia normalizácia monetárnej politiky je očakávaná aj v roku 2018. To, čo investori zarobili na vyšších výnosoch amerických dlhopisov, prerobili na oslabení dolára. Euru sa darilo najmä kvôli robustnému ekonomickému rastu. Pozícia britskej libry voči ostatným zahraničným menám bola ovplyvnená najmä vývojom rokovaní o Brexit-e. Rast cien ropy v druhom polroku prispel k stabilnému vývoju na komoditnom trhu. Dohoda o obmedzení ťažby v krajinách OPEC znamenala pre cenu ropy prekročenie hranice 70 USD za barel, čím sa dosiahol jej strop.
Monetárna politika ECB pokračovala v podpore ekonomiky, aj vzhľadom na nie príliš presvedčivý vývoj inflácie. Výnosy na vládnych dlhopisoch rástli len mierne, čo spôsobuje pozvoľný rast inflačných očakávaní. Referenčná úroková sadzba zostala na 0 % a jej zvýšenie sa očakáva najskôr až v prvej polovici roku 2019. Mesačný objem nákupov aktív bol ponechaný na úrovni 60 mld. eur mesačne až do konca roku 2017, aby následne klesol na polovicu.
1 Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2017 – 2019 (http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11224)