1
Obsah
2
Zhrnutie
Schodok verejnej správy podľa metodiky ESA 2010 dosiahol v roku 2017 hodnotu884 464 tis. eur a v pomere k HDP išlo o historicky najnižšiu úroveň 1,04 %. Dosiahnutý schodok v pomere k HDP bol oproti rozpočtovanej hodnote na rok 2017 nižší o 0,25 p. b. a oproti výsledku za rok 2016 bol nižší až o 1,16 p. b..
Plnenie rozpočtu verejnej správy v roku 2017 bolo ovplyvnené viacerými faktormi. Na príjmy rozpočtu pozitívne vplýval rast ekonomiky SR, s tým súvisiaci rast zamestnanosti a lepší výber odvodov. V rámci ekonomiky SR sa medziročne vytvorilo viac ako 51 tis. nových pracovných miest (v roku 2016: 54 tis.), čo pozitívne ovplyvnilo nielen príjmy verejnej správy, ale aj výdavky, keďže bola napríklad nižšia potreba financovania príspevkov nezamestnaným. Daňové a odvodové príjmy verejnej správy za rok 2017 boli oproti schválenému rozpočtu vyššie o 249 961 tis. eur. Pozitívne sa skončilo hospodárenie Sociálnej poisťovne a oblasti verejného zdravotného poistenia, na ktoré mali vplyv najmä vývoj zamestnanosti a rast miezd.
Dlh verejnej správy podľa metodiky ESA 2010 dosiahol k 31.12.2017 výšku 43 226 tis. eur (50,9 % HDP). Dlh verejnej správy sa v roku 2017 oproti predchádzajúcemu roku 2016 znížil v pomere k HDP o 1 p. b., pričom klesá štvrtý rok v rade. V rámci Európskej únie (28 krajín) v roku 2017 dosiahlo 8 krajín vyšší schodok a 16 krajín dosiahlo vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika. Za rok 2017 bol priemerný schodok EÚ 28 vo výške 1,0 % HDP a priemerný dlh verejnej správy EÚ 28 dosiahol 81,6 % HDP.
Na dosiahnutie nižšieho schodku ako aj dlhu verejnej správy oproti rozpočtovanému mal pozitívny vplyv aj nižší hotovostný schodok štátneho rozpočtu o 773 087 tis. eur a tým aj nižšia potreba jeho refinancovania.
Hotovostné príjmy štátneho rozpočtu dosiahli v roku 2017 výšku 14 014 129 tis. eur, čo znamená medziročný pokles o 1,9 %. Hotovostné výdavky boli vo výške 15 234 261 tis. eur, čo predstavuje medziročný pokles o 0,1 %. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu dosiahol výšku 1 220 132 tis. eur, a oproti minulému roku vzrástol o 239 877 tis. eur.
3
1 Ekonomický rámec rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky
Slovenská ekonomika vlani vzrástla o 3,4 %. Hlavným zdrojom rastu bola spotreba domácností, ktorá reagovala na pozitívny vývoj na trhu práce. Export rástol pomalšie oproti fundamentom v zahraničnom dopyte, čo je dôsledkom viacerých dočasných faktorov, napr. končiaci sa životný cyklus niektorých modelov áut vyrábaných na Slovensku. Z pohľadu makroekonomických základní pre daňové a odvodové príjmy makroekonomický vývoj v roku 2017 predbehol očakávania rozpočtovej prognózy Ministerstva financií SR1.
1.1Vonkajšie ekonomické prostredie
Externé prostredie slovenskej ekonomiky pokračovalo v roku 2017 v expanzii a predstihlo očakávania. Ekonomika eurozóny vzrástla o 2,4 %, ťažiac predovšetkým z domácej spotreby a investícií, ale aj zo zahraničného dopytu. Oživenie bolo podporené silným trhom práce, zintenzívnením globálnej aktivity a optimistickými očakávaniami spotrebiteľov aj firiem. Miera nezamestnanosti v eurozóne poklesla v roku 2017 na úroveň 9,1 %.
Rovnako aj ekonomiky regionálnych partnerov Slovenska rástli nad očakávania. Dynamicky rástla najmä poľská ekonomika, a to vďaka spotrebe domácností a zahraničnému dopytu. Avšak aj česká a maďarská ekonomika zrýchlila tempo rastu nad 4 %. Rýchly rast spotreby domácností a pnutie na trhoch práce signalizujú v celom regióne mierne prehrievanie ekonomík.
Akcelerácia externého prostredia bola mohutná aj napriek pretrvávajúcej politickej neistote. Nejasná politická situácia po parlamentných voľbách v Nemecku, zdĺhavé rokovania o Brexite, ako aj zvýšenie politickej neistoty v Španielsku a Taliansku, kumulovali potenciálne riziká, ktoré sa však výraznejšie vo výkonoch ekonomík neprejavili.
Akciové trhy boli naďalej stimulované pokračujúcim hospodárskym rastom v kombinácii s očakávanými fiškálnymi stimulmi a stabilnými výsledkami trhu práce v USA. V dlhšom horizonte však môžu byť tieto krátkodobé benefity vyvážené negatívnym efektom novej vlny protekcionizmu. Výnosy na vládnych dlhopisoch rástli, najviac sa darilo americkým. FED zvýšil v roku 2017 úrokové sadzby 3-krát na úroveň 1,5 % a ďalšia normalizácia monetárnej politiky je očakávaná aj v roku 2018. To, čo investori zarobili na vyšších výnosoch amerických dlhopisov, prerobili na oslabení dolára. Euru sa darilo najmä kvôli robustnému ekonomickému rastu. Pozícia britskej libry voči ostatným zahraničným menám bola ovplyvnená najmä vývojom rokovaní o Brexit-e. Rast cien ropy v druhom polroku prispel k stabilnému vývoju na komoditnom trhu. Dohoda o obmedzení ťažby v krajinách OPEC znamenala pre cenu ropy prekročenie hranice 70 USD za barel, čím sa dosiahol jej strop.
Monetárna politika ECB pokračovala v podpore ekonomiky, aj vzhľadom na nie príliš presvedčivý vývoj inflácie. Výnosy na vládnych dlhopisoch rástli len mierne, čo spôsobuje pozvoľný rast inflačných očakávaní. Referenčná úroková sadzba zostala na 0 % a jej zvýšenie sa očakáva najskôr v prvej polovici roku 2019. Mesačný objem nákupov aktív bol ponechaný na úrovni 60 mld. eur mesačne až do konca roku 2017, aby následne klesol na polovicu.
1 Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2017 – 2019 (http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11224)
4
Vývoj vybraných ukazovateľov eurozóny
2015
2016
2017
Hrubý domáci produkt (% rast)
2,0
1,7
2,4
Zamestnanosť (ESA, % rast)
1,9
1,3
1,6
Miera nezamestnanosti (VZPS, %)
10,9
10,0
9,1
Kompenzácie na zamestnanca* (% rast)
1,4
1,2
1,6
Miera inflácie (HICP, %)
0,0
0,2
1,5
10 ročný nemecký dlhopis (% výnos)
0,53
0,14
0,39
Kurz USD/EUR (priemer roka)
1,11
1,11
1,13
Cena ropy Brent (USD/bl)
53,6
45,0
54,8
Zdroj: Eurostat, Bloomberg
* suma všetkých miezd a odvodov na jedného zamestnanca v ekonomike („superhrubá“ mzda), podľa EK z AMECO
1.2Makroekonomický vývoj SR
1.2.1Hrubý domáci produkt
Slovenská ekonomika vlani vzrástla o 3,4 %. Hlavným zdrojom rastu bola spotreba domácností, ktorá reagovala na pozitívny vývoj na trhu práce. Export rástol pomalšie oproti fundamentom v zahraničnom dopyte, čo je dôsledkom viacerých dočasných faktorov, napr. končiaci sa životný cyklus niektorých modelov áut vyrábaných na Slovensku. Investície rástli pozvoľne pod vplyvom silného bázického efektu, najmä v prvej polovici roka. Ten súvisí s dočerpávaním eurofondov v rovnakom období predchádzajúceho roka. V druhej polovici roka začali investície postupne zrýchľovať a pridal sa k nim aj export. Vládna spotreba ekonomiku tlmila a v reálnom vyjadrení stagnovala.
Vývoj HDP a jeho hlavných zložiek
reálny rast v %
2015
2016
2017
HDP
3,9
3,3
3,4
z toho:
Konečná spotreba domácností
2,3
2,6
3,7
Konečná spotreba ver. správy
5,4
1,6
0,2
Tvorba hrubého fixného kapitálu
19,8
-8,3
3,2
Vývoz výrobkov a služieb
6,4
6,2
4,3
Dovoz výrobkov a služieb
8,4
3,7
3,9
Zdroj: ŠÚ SR
Zdroj: ŠÚ SR
Zo sektorového pohľadu k reálnemu rastu HDP v roku 2017 najviac prispela pridaná hodnota v službách s rastom o 5,3 % (príspevok k rastu HDP 2,2 p.b.). Pridaná hodnota v stavebníctve stúpla o 2,8 % (príspevok k rastu HDP 0,1 p.b.), čo je dané obnovením rastu investícií v súlade s fázou ekonomickým cyklom. Pridaná hodnota v priemysle vzrástla o 3,3 % (príspevok k rastu HDP 1 p.b.).
5
1.2.2Trh práce
Trh práce v roku 2017 opäť zaznamenal jeden z najlepších rokov. Počet pracujúcich sa zvýšil o 51 tisíc (podľa metodiky ESA). Pracovné miesta sa tvorili vo všetkých sektoroch domácej ekonomiky, najvýraznejšie však v priemysle. Rástol aj počet cudzincov pracujúcich na Slovensku (nárast o 12 tisíc), ktorí obsadili každé štvrté novovytvorené pracovné miesto. Odrazom tohto priaznivého vývoja bol pokles miery nezamestnanosti, ktorá sa znížila na 8,1 % podľa výberových zisťovaní pracovných síl (VZPS) pri medziročnom znížení o 1,5 p. b.
Rast miezd v minulom roku zrýchlil na 4,6 %. Priemerná nominálna mesačná mzda sa dostala na úroveň 954 eur (v 2016: 912 eur). Zrýchlenie inflácie však znamenalo, že rast reálnych miezd spomalil na 3,3 %. štvrtý rok po sebe rastú mzdy rýchlejšie ako produktivita práce. Čiastočne však ide o dobiehanie vývoja z predchádzajúcich rokov, kedy vývoj miezd za produktivitou výrazne zaostával. K vyšším mzdám v ekonomike najviac prispeli služby a verejná správa, rast zaznamenali aj mzdy v priemysle.
Príspevky sektorov k vývoju zamestnanosti (ESA, v p. b.)
Rast nominálnej produktivity práce a mzdy (v %)
Zdroj: ŠÚ SR, MF SR
Zdroj: ŠÚ SR, MF SR
1.2.3Vývoj cien
Inflácia sa v roku 2017 po troch rokoch poklesu vrátila k pozitívnym číslam s priemerným ročným rastom na úrovni 1,3 %. Za otočením vývoja stál najmä nárast cien potravín, pomáhali však aj pohonné látky, reagujúce na rast ceny ropy, a služby. Rast cien služieb poukazuje na obnovenie väzby medzi trhom práce a vývojom cien. Ceny obchodovateľných tovarov rástli pomalšie, tlmené silnejším kurzom eura. Ku koncu roka sa inflácia priblížila k hranici 2 %.
1.2.4Platobná bilancia
Deficit bežného účtu platobnej bilancie sa v roku 2017 prehĺbil na 1,8 % HDP z 1,5 % HDP v roku 2016. Zvýšenie dovozu investičných tovarov viedlo k poklesu prebytku bilancie tovarov na 1,0 %. Ani najvyšší prebytok bilancie služieb za posledných 11 rokov (rovnako 1,0 %), ani mierne
6
zlepšenie deficitov primárnych aj sekundárnych výnosov tento pokles nevykompenzovali. História platobnej bilancie bola ovplyvnená revíziou údajov Národnej banky Slovenka od roku 2013.
Štruktúra spotrebiteľskej inflácie medziročné príspevky zložiek CPI (p. b.)
Vývoj bežného účtu platobnej bilancie podľa jeho zložiek (% HDP)
Zdroj: ŠÚ SR, MF SR
Zdroj: NBS, MF SR
1.2.5Porovnanie makroekonomických predpokladov rozpočtu a skutočnosti
Reálny rast ekonomiky bol mierne nižší ako prognóza Ministerstva financií SR použitá pri zostavovaní rozpočtu verejnej správy pre rok 2017. Pozitívne rast HDP ovplyvnili najmä výrazne vyšší rast súkromnej spotreby. Pomalšie oproti prognóze rástli vládna spotreba aj investície. Najvýraznejšie však rast HDP smerom nadol ovplyvnil zahraničný obchod. Export aj import rástli pomalšie ako čakala prognóza, export však spomalil výraznejšie. Nominálnemu HDP však pomohol rýchlejší návrat inflácie.
Porovnanie skutočnosti za rok 2017 s predpokladmi pre tvorbu rozpočtu na roky 2017-2020
v %, ak nie je uvedené inak
Rozpočet 2017
Skutočnosť
Rozdiel v p.b.
Hrubý domáci produkt, reálny rast
3,5
3,4
-0,1
Hrubý domáci produkt v bežných cenách mld. Eur
84,0
85,0
+1,0
Konečná spotreba domácností a NISD, reálny rast
2,5
3,6
+1,1
Konečná spotreba domácností a NISD, nominálny rast
3,4
5,0
+1,6
Priemerná mesačná mzda, reálny rast
3,5
3,3
-0,2
Priemerná mesačná mzda, nominálny rast
2,6
4,6
+2,0
Zamestnanosť (ESA)
1,5
2,2
+0,7
Miera nezamestnanosti (VZPS)
8,5
8,1
-0,4
Index spotrebiteľských cien, priemerný rast
0,9
1,7
+0,8
Saldo bežného účtu platobnej bilancie (% HDP)
-0,3
-1,8
-1,5
Zdroj: MF SR, ŠÚ SR
Rok 2017 si polepšil oproti rozpočtu aj z pohľadu makroekonomických základní pre dane a odvody. Výrazne rýchlejšie rástla mzdová báza, ktorá je najvýznamnejšou základňou pre daň z príjmu fyzických osôb a odvodov. Očakávania predbehli najmä rast miezd, prognózu však prekonal aj rast zamestnanosti. Rýchlejší než očakávaný rast cien podporil nominálnu spotrebu domácností a HDP, čo základne pre DPH a daň z príjmu právnických osôb. Celkovo tak makroekonomický vývoj vytvoril pozitívne riziká pre rozpočtované príjmy verejnej správy v 2017.
7
2 Hospodárenie verejnej správy v metodike ESA 2010
Výsledky hospodárenia verejnej správy sa predkladajú Eurostatu dvakrát ročne na základe nariadenia o nadmernom schodku prvýkrát do 1. apríla bežného roka a druhýkrát do 1. októbra bežného roka. Do 1. apríla bežného roka sa predkladá odhad schodku za predchádzajúci rozpočtový rok a do 1. októbra bežného roka sa predkladá aktualizovaný schodok za predchádzajúci rozpočtový rok. V zmysle uvedeného pravidla je potrebné všetky údaje v nasledujúcom texte chápať ako predbežné, ktoré môžu byť v období do 1. októbra tohto roka revidované. Základnou databázou o hospodárení jednotlivých subjektov verejnej správy údaje z finančných výkazov za rok 2017, avšak nie všetky boli verifikované schvaľovacím procesom. Definitívne údaje o hospodárení verejnej správy za rok 2017 budú prezentované po skončení schvaľovacieho procesu, na základe vykonaných auditov finančných výkazov a po získaní definitívnych údajov pre časové rozlíšenie daní a poistného z Finančnej správy SR, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Z hľadiska definitívnych výsledkov hospodárenia verejnej správy za rok 2017 bude preto rozhodujúce stanovisko Eurostatu pri notifikácii výsledkov predložených do 1. októbra 2018.
2.1 Saldo verejnej správy
Rozpočet verejnej správy na rok 2017, ktorý bol schválený vládou SR uznesením č. 461/2016 a uznesením NR SR č. 341/2016 vzatým na vedomie, predpokladal podiel schodku k HDP vo výške 1,29 %. Slovenská republika odoslala do Eurostatu dňa 29. 3. 2018 predbežné výsledky hospodárenia verejných financií za rok 2017, pričom deficit bol deklarovaný vo výške 1,04 % HDP. Ten obsahoval aj nevyhnutné korekcie fondov, ktoré boli mimo dosahu rozpočtovej politiky vlády.
V roku 2017 dosiahlo celkové hospodárenie s verejnými financiami podľa metodiky ESA 2010 schodok vo výške 884 464 tis. eur (1,04 % z HDP). Schodok verejnej správy bol nižší oproti rozpočtovanej hodnote na rok 2017 o 199 024 tis. eur (0,25 % HDP), čo bolo spôsobené pozitívnym vývojom slovenskej ekonomiky, ako aj lepším hospodárením subjektov verejnej správy.
Plnenie príjmov a výdavkov verejnej správy (na akruálnej báze)
v tis. eur
2015
2016
2017
2017
2017
Skutočnosť
Skutočnosť
Skutočnosť
Rozpočet
(S -R)
Príjmy spolu, v tom:
35 646 275
31 566 369
33 359 032
33 322 979
36 053
Daňové a poistné príjmy
25 330 990
25 798 164
27 877 861
27 627 900
249 961
Nedaňové príjmy
4 784 478
4 890 137
4 685 008
4 633 622
52 386
Granty a transfery
5 530 807
878 068
796 163
1 061 457
-265 294
Výdavky spolu, v tom:
37 797 134
33 357 028
34 243 496
34 406 467
-162 971
Bežné výdavky
31 729 100
33 026 579
31 558 844
31 150 947
407 897
Kapitálové výdavky
6 068 034
330 449
2 684 652
3 255 520
-570 868
Saldo podľa ESA 2010
-2 150 859
-1 790 659
-884 464
- 1 083 488
199 024
% z HDP
-2,73
-2,21
-1,04
-1,29
0,25
Zdroj: MF SR
1) Údaje nezahŕňajú príjmy a výdavky spoločnosti JAVYS a. s. v roku 2015.
8
Príjmy verejnej správy boli oproti rozpočtovanej hodnote v roku 2017 úhrnom vyššie o 36 053 tis. eur, z toho najvyšší nárast oproti rozpočtovaným príjmom mali daňové a poistné príjmy o 249 185 tis. eur. V roku 2017 boli výdavky verejnej správy nižšie oproti rozpočtovanej hodnote o 162 971 tis. eur, z toho najvyšší pokles oproti rozpočtovaným výdavkom mali kapitálové výdavky o 570 868 tis. eur.
Daňové a odvodové príjmy verejnej správy v roku 2017 podľa ESA 2010 v tis. eur
kód ESA 2010
2017
Skutočnosť
2017
Rozpočet
2017 (S - R)
Rozdiel (% HDP)
Daňové príjmy
D.2+D.5+D.91
15 344 189
15 594 230
-250 041
-0,29
Dane z produkcie a dovozu
D.2
9 291 959
9 138 441
153 518
0,18
- Daň z pridanej hodnoty
D.211
5 957 889
5 759 704
198 185
0,23
- Spotrebné dane
D.214A + D.2122C
2 250 888
2 259 753
-8 865
-0,01
- z toho: minerálny olej
-
1 229 542
1 215 702
13 840
0,02
- z toho: tabak a tabakové výrobky
-
710 688
732 519
-21 831
-0,03
- Dane z majetku a iné
D.29A
245 895
241 744
4 151
0,00
- Ostatné dane a poplatky
D.214 (B-L) + D29 (B,E,F,H)
837 287
877 240
-39 953
-0,05
- z toho: OO z finančných inštitúcií
D29H
127 284
126 692
592
0,00
Bežné dane z dôchodkov, majetku
D.5
6 052 230
6 455 789
-403 559
-0,47
- Daň z príjmov fyzických osôb
D.51A
2 876 845
2 802 818
74 027
0,09
- zo závislej činnosti
-
2 746 625
2 668 252
78 373
0,09
- z podnikania a inej sam. zár. činnosti
-
130 066
134 566
-4 500
-0,01
- Daň z príjmov právnických osôb
D.51B
2 726 201
3 195 887
-469 686
-0,55
- z toho: OO z regulovaných odvetví
-
166 335
211 600
-45 265
-0,05
- Daň z príjmov vyberaná zrážkou
D.51E
178 431
190 024
-11 593
-0,01
- Dane z majetku a iné
D.59A
114 813
111 367
3 446
0,00
- Ostatné dane a poplatky
D.59D
155 940
155 693
247
0,00
Dane z kapitálu
D.91
0
0
0
0,00
Príspevky na sociálne zabezpečenie (odvody)
D.61
10 432 957
10 138 137
294 820
0,35
Sociálne odvody1)
-
7 103 878
6 934 675
169 203
0,20
Zdravotné odvody 2)
-
3 329 078
3 203 462
125 616
0,15
Spolu daňové a odvodové príjmy
25 777 146
25 732 367
44 779
0,05
VPÚ + daňové kredity
329 740
317 043
12 697
0,01
1) Príspevky na sociálne zabezpečenie, neobsahujú okrem štátom plateného poistného aj príjmy z odvodov za ozbrojené zložky, penále a imputované poistné.
Zdroj: IFP, MF SR
2) Zdravotné odvody neobsahujú štátom platené poistné
Daňové a odvodové príjmy verejnej správy za rok 2017 boli oproti schválenému rozpočtu vyššie o 249 961 tis. eur2. Lepší vývoj na trhu práce pozitívne vplýval na vyšší výnos sociálnych a zdravotných odvodov (o 294 820 tis. eur) aj na vyšší výnos dane z príjmov fyzických osôb (o 74 027 tis. eur). Vyššia úspešnosť výberu dane prispela najmä k vyššiemu výberu DPH
2 V rozpočte verejnej správy (RVS) na roky 2017 2019 je nad rámec prognózy schválenej Výborom pre daňové prognózy (VpDP) zapracovaná aj legislatívna zmena týkajúca sa zrušenia maximálnych vymeriavacích základov pre zdravotné odvody. Uvedené opatrenie zvyšuje výnos zdravotných odvodov v rokoch 2017 2019 o 90 100 mil. eur. Zároveň znamená nižší výnos dane z príjmov právnických a fyzických osôb v celkovej sume 17 až 19 mil. eur.
9
(o 198 185 tis. eur). Naopak rozpočet sa nenaplnil pri dani z príjmov právnických osôb (o 469 686 tis. eur).
Za vyšším akruálnym výnosom sociálnych aj zdravotných odvodov je najmä rastúca mzdová báza, s čím spojené tak vyššie mzdy ako aj rast zamestnanosti. V slovenskej ekonomike sa v uplynulom roku vytvorilo 51 000 nových pracovných miest (2016: 54 000). Výnos sociálnych odvodov za ekonomicky aktívne osoby oproti rozpočtu vzrástol o 169 203 tis. eur. Skutočný výnos zdravotných odvodov od ekonomicky aktívnych osôb je lepší ako rozpočtovaný o 125 616 tis. eur. Vplyv odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) zo zdravotných odvodov, ktorá je v platnosti od roku 2015, bol oproti rozpočtovanej hodnote nižší o 14 962 tis. eur. Od roku 2018 sa OOP na zdravotné odvody čiastočne ruší, po novom sa OOP vzťahuje iba na odvody zamestnanca.
V prípade dane z príjmov fyzických osôb (DPFO) sa na celkovom rozdiele oproti rozpočtu vo výške 73 873 tis. eur podieľal najmä výber DPFO zo závislej činnosti v sume 78 373 tis. eur. K vyššiemu výnosu prispel pozitívny vývoj na trhu práce aj vyššia úspešnosť výberu dane. Výnos DPFO z podnikania3 bol oproti rozpočtu nižší o 4 500 tis. eur.
Výnos dane z príjmov právnických osôb (DPPO4) za rok 2017 je oproti rozpočtu nižší o 424 424 tis. eur. Pri tvorbe rozpočtu na rok 2017 nebola ešte známa skutočnosť za rok 2016. Vyrovnanie dane za rok 2016 bolo výrazne nižšie ako sa očakávalo, a to sa následne prenieslo aj do roku 2017.
Výnos dane z pridanej hodnoty5 (DPH) je oproti rozpočtu vyšší o 198 098 tis. eur, k čomu prispela vyššia ako očakávaná úspešnosť výberu dane a priaznivý vývoj makroekonomického prostredia, najmä konečnej spotreby domácností.
Výnos spotrebných daní pozostáva najmä zo spotrebnej dane z minerálnych olejov a spotrebnej dane z tabaku a tabakových výrobkov. Výnos spotrebnej dane z minerálnych olejov bol oproti rozpočtovanej hodnote vyšší o 13 840 tis. eur. Vyšší výnos súvisí s rastúcou spotrebou pohonných hmôt, najmä motorovej nafty, ktorá bola v roku 2017 podporená rastom ekonomiky, naopak príjem zo spotrebnej dane z tabakových výrobkov bol v skutočnosti nižší oproti rozpočtu o 21 831 tis. eur. Výpadok tvorí z prevažnej časti aktualizácia vplyvu legislatívnych zmien (-16 600 tis. eur). Tie sa týkali úpravy zdanenia cigár a cigariek (prechod zo zdaňovania množstva na zdaňovanie hmotnosti) a zvýšenia počtu kusov cigariet v spotrebiteľskom balení z 19 na 20.
Osobitný odvod z regulovaných odvetví6 je oproti rozpočtu nižší o 37 671 tis. eur. Jedným z dôvodov nenaplnenia rozpočtu je vplyv legislatívnej zmeny zavedenej od roku 2017, ktorá zmenila spôsob výpočtu odvodu. Subjekty zmenili správanie a efektívne si znížili daňové zaťaženie, ktoré premietli do nižších preddavkov osobitného odvodu za rok 2017. Ďalším dôvodom je fakt, že pri tvorbe rozpočtu na rok 2017 nebola známa skutočnosť za rok 2016. Vplyv skutočného nižšieho zúčtovania odvodu za rok 2016 sa preniesol aj do roku 2017.
Saldo verejnej správy v roku 2017 podľa ESA2010
v tis. eur
2017
(S - R)
Rozdiel(% HDP)
10
1. Saldo verejnej správy - rozpočet
- 1 083 488
-1,29
1. Daňové a odvodové príjmy verejnej správy
249 961
0,29
z toho: daňové príjmy
-250 041
-0,29
Odvodové príjmy SP a ZP
395 086
0,46
Odvodové príjmy MRÚ
104 916
0,12
2. Vplyv iných ako daňových vybraných príjmov verejnej správy
-568 872
-0,67
- Príjmy z dividend a z odvodov zo zisku ŠR a MH Manažment, a.s. (vrátane časového rozlíšenia)
-77 643
-0,09
- Príjmy z predaja emisných kvót
-61 315
-0,07
- Príjmy nedaňové ŠR a ŠFA
57 237
0,07
- Príjmy EÚ
-487 151
-0,57
3. Vplyv vybraných výdavkov štátneho rozpočtu, z toho:
1 247 453
1,47
- Výdavky EÚ
487 151
0,57
- Spolufinancovanie
297 359
0,35
- Prenesené výdavky štátneho rozpočtu
388 297
0,46
- Preklasifikovanie vkladu do zákl. imania MH Invest I na KT
17 100
0,02
- Kapitálový transfer do Leteckých opravovní Trenčín, a.s.
-20 000
-0,02
- Kapitálový transfer do NDS, a.s.
-19 506
-0,02
- Kapitálové transfery do MH Invest II na priemyselné parky
-28 026
-0,03
4. Vplyv hospodárenia mimorozpočtových účtov
-69 455
-0,08
5. Vplyv akruálnych príjmov a výdavkov súvisiacich s obsluhou štátneho dlhu
-134 629
-0,16
6. Zmena stavu pohľadávok a záväzkov štátneho rozpočtu
-83 422
-0,10
- Zmena stavu pohľadávok
-3 713
0,00
- Zmena stavu záväzkov
-79 709
-0,09
7. Vybrané transakcie súvisiace s EÚ
81 702
0,10
- Odvod do rozpočtu EÚ
71 085
0,08
- Upravujúca položka na elimináciu vplyvov EU tokov na saldo verejnej správy
7 741
0,01
- Korekcie k fondom EÚ
-26 175
-0,03
- Upravujúca položka-očistenie vplyvu príjmov PJ za prostriedky EU z uhradených korekcií nahlásených v roku rozhodnutia
29 051
0,03
8. Výdavky sociálneho a zdravotného poistenia
-91 685
-0,11
- Výdavky sociálneho poistenia
-29 605
-0,03
- Výdavky verejného zdravotného poistenia
-62 080
-0,07
9. Rozdiel v hospodárení fondov sociálneho zabezpečenia (okrem odvodových príjmov a výdavkov poistenia verejného zdravotného poistenia a sociálneho poistenia)
-108 892
-0,13
10. Rozdiel v hospodárení subjektov ústrednej správy bez daňových príjmov
-56 301
-0,07
- z toho obchodné spoločnosti štátu
-141 001
-0,17
- z toho zdravotnícke zariadenia
-31 943
-0,04
3 Výnos DPFO z podnikania za rok 2017 je len odhad, pretože daňové priznania za rok 2017 sa podávajú v roku 2018 a skutočný výnos dane bude známy až na začiatku roka 2019.
4 Výnos DPPO za rok 2017 je len odhad, pretože daňové priznania za rok 2017 sa podávajú v roku 2018 a skutočný výnos dane bude známy na začiatku roka 2019. Komentovaná hodnota je bez osobitného odvodu regulovaných odvetví.
5 Výnos DPH za rok 2017 je len odhad. Skutočnosť bude známa v apríli 2018.
6 Výnos osobitného odvodu z regulovaných odvetví za rok 2017 je len odhad, pretože daňové priznania za rok 2017 sa podávajú v roku 2018 a skutočný výnos dane bude známy až na začiatku roka 2019.
11
- z toho PO štátu
47 114
0,06
- z toho VVŠ
21 203
0,02
- z toho štátne fondy bez vplyvu príjmov z emisných kvót
-2 293
0,00
- z toho Slovenský pozemkový fond
20 825
0,02
- z toho ostatné subjekty ústrednej správy
30 718
0,04
11. Rozdiel v hospodárení územnej samosprávy bez daňových príjmov
-266 060
-0,31
- z toho obce
-131 237
-0,15
- z toho VUC
-125 638
-0,15
- z toho dopravné podniky
-8 054
-0,01
- z toho príspevkové organizácie obcí a VUC
4 753
0,01
- z toho ostatné subjekty miestnej samosprávy
-5 884
-0,01
2. Saldo verejnej správy - skutočnosť
-884 464
-1,04
Pozn.: (+) znamená pozitívny vplyv a (-) negatívny vplyv na saldo VS
Skutočný objem prijatých dividend vrátane časového rozlíšenia bol v porovnaní s predpokladaným výnosom z dividend nižší o 77 643 tis. eur. Dôvodom vzniku rozdielov v prekročení, prípadne neplnení rozpočtovaného objemu dividend, boli odlišné výsledky hospodárenia dosiahnuté obchodnými spoločnosťami za rok 2016. Objemovo najvyšší negatívny vplyv zaznamenal Slovenský plynárenský priemysel, a.s. a vplyvom vyššieho podielu precenenia majetku skupiny na výnosoch spoločnosti.
V roku 2017 došlo k horšiemu hospodáreniu Envirofondu oproti rozpočtu o 66 738 tis. eur. Rozpočtovaný príjem z emisných kvót bol 116 659 tis. eur, skutočné príjmy boli 86 977 tis. eur a teda nižšie o 29 682 tis. eur, z toho akruálne zaznamenanie príjmov z emisných kvót negatívny vplyv v sume 31 633 tis. eur. Podľa metodiky ESA 2010 príjmom len tie príjmy z predaja emisií, ktoré sú spotrebované v ekonomike.
Prenesené výdavky štátneho rozpočtu. Podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách“) je možné kapitálové výdavky a vybrané bežné výdavky štátneho rozpočtu použiť na určený účel aj v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po rozpočtovom roku, na ktorý boli rozpočtované. Prostriedky Európskej únie, prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov SR a a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi SR a inými štátmi možno použiť aj v nasledujúcich rozpočtových rokoch do ich vyčerpania na určený účel. Toto pravidlo na jednej strane zefektívňuje použitie verejných prostriedkov tým, že kapitoly rozpočtu nie motivované čerpať prostriedky v danom roku „za každú cenu“, na druhej strane vytvára neistotu pri vyhodnocovaní salda v súlade so schváleným štátnym rozpočtom. Viazané a prenášané výdavky do ďalšieho rozpočtového roka pôsobia v smere zníženia skutočného salda oproti schválenému rozpočtu v danom rozpočtovom roku; prenesené výdavky z predchádzajúceho rozpočtového roka naopak saldo v tom rozpočtovom roku, v ktorom sa použijú. Čistý dopad na saldo verejnej správy závisí od celkového výsledného efektu presunov. Ak prenesené výdavky do ďalšieho rozpočtového roka vyššie ako použité z predchádzajúceho rozpočtového roka, saldo sa oproti schválenému rozpočtu zníži, v opačnom prípade sa zvýši.
12
Do roku 2017 boli prenesené bežné a kapitálové výdavky štátneho rozpočtu (s výnimkou prostriedkov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov SR) z rokov 2015 a 2016 (131F, 131G) celkovo v sume 746 378 tis. eur, pričom z toho v skutočnosti v roku 2017 bolo použitých celkovo 346 116 tis. eur. V roku 2017 boli zaviazané prostriedky s predpokladaným presunom do roku 2018 v sume 1 090 603 tis. eur, z toho rozpočtované prostriedky na rok 2017 boli 734 413 tis. eur.
Pre analytický odhad vplyvu prenášaných výdavkov štátneho rozpočtu na saldo verejnej správy v danom roku dôležité len reálne použité výdavky z prenesených prostriedkov predchádzajúcich období (346 116 tis. eur) a na druhej strane len časť prenesených výdavkov do nasledujúcich období, ktorá bola súčasťou rozpočtovaných výdavkov roku 2017 (734 413 tis. eur).
Odvody do rozpočtu boli na hotovostnej báze nižšie oproti rozpočtu o 38 872 tis. eur. Tento výsledok bol ešte pozitívne ovplyvnený vplyvom akruálneho zaznamenania výdavkov súvisiacich s novelami rozpočtu vo výške 32 213 tis. eur. Celková úspora na akruálnej báze predstavovala 71 085 tis. eur.
Pod korekciou k fondom sa rozumie porušenie uplatniteľného práva Únie alebo vnútroštátneho práva v súvislosti s výdavkami, ktoré boli vykázané Európskej komisii alebo v súvislosti s výdavkami schvaľovanými na národnej úrovni, v dôsledku čoho Slovenskej republike nie preplatené výdavky, ktoré potom musí pokryť štátny rozpočet. Negatívny vplyv na saldo verejnej správy 2017 mali finančné korekcie vo výške 26 175 tis. eur, z toho v dôsledku zníženia pohľadávky voči EU z dôvodu systémových korekcií7 v sume 7 250 tis. eur a individuálnych korekcií8 v sume 18 925 tis. eur.
V prípade, ak boli korekcie nahradené novými výdavkami, realizujú sa aj príjmy na príjmovom účte platobných jednotiek a zároveň bola v minulosti zaznamenaná programová (systémová) korekcia podľa požiadaviek Eurostatu v čase, keď bolo o nej rozhodnuté, išlo by o duplicitné zaznamenanie zníženia pohľadávky EÚ, jednak prostredníctvom nahlásenia korekcií v roku rozhodnutia a potom aj zmenou stavu pohľadávky vypočítanej ako rozdielu príjmov a výdavkov zo zdroja na rozpočtovom účte štátnych rozpočtových organizácií. Z tohto dôvodu je duplicitný negatívny vplyv na schodok eliminovaný. Uvedené zohľadnila upravujúca položka očistenie vplyvu príjmov za prostriedky z dôvodu úhrady korekcií na náklady štátu vo výške 29 051 tis. eur.
Podľa Rozhodnutia Eurostatu č. 22/2005 o zaznamenávaní transferov z EU do členských krajín byť celkový vplyv EU tokov podľa metodiky ESA 2010 na schodok verejnej správy nulový. Upravujúca položka, ktorou sa eliminuje vplyv EU fondov na saldo verejnej správy mala negatívny vplyv na rozpočet vo výške 7 741 tis. eur.
Vplyv akruálnych príjmov a výdavkov na obsluhu štátneho dlhu predstavoval v roku 2017 40 798 tis. eur a úspora oproti rozpočtovanými príjmami a výdavkami bola 134 629 tis. eur.
7 Systémová korekcia vzniká v dôsledku opakujúceho sa nedostatku zisteného v rámci viacerých projektov, je dôsledkom závažného nedostatku účinného fungovania systémov riadenia a kontroly, a to vrátane nestanovenia vhodných postupov.
8 Individuálna nezrovnalosť je zistený nedostatok (jednorazová chyba), ktorý sa viaže k jednej operácii, resp. k jednému projektu a je nezávislý od iných chýb alebo nedostatkov v systéme riadenia a kontroly.
13
Rozdiel medzi rozpočtovaným a skutočným hotovostným transferom zo štátneho rozpočtu na saldo účet kapitoly štátny dlh bol vo výške 143 481 tis. eur. Úspora bola dosiahnutá vplyvom monetárnej politiky Európskej centrálnej banky a domácimi makroekonomickými fundamentami. V roku 2017 ARDAL emitoval o 573 612 tis. eur menej dlhopisov oproti uvažovanému emisnému plánu v čase zostavovania rozpočtu. Nižšie zaplatené poplatky súvisiace s emitovaním cenných papierov mali pozitívny vplyv na celkovú úsporu v hodnote 8 089 tis. eur.
Schválený rozpočet výdavkov na sociálne poistenie bol vo výške 7 518 035 tis. eur, dosiahnutá skutočnosť predstavovala sumu 7 547 383 tis. eur. Výdavky na sociálne poistenie boli očistené o vplyv poistného zaplateného v roku 2016, ktoré súviselo s rokom 2017 o 257 tis. eur. Výsledkom boli zvýšené výdavky na sociálnom poistení o 29 605 tis. eur oproti schválenému rozpočtu.
Výdavky verejného zdravotného poistenia boli rozpočtované v sume 4 461 557 tis. eur, skutočnosť však bola o 62 080 tis. eur vyššia. Celkový prebytok bol oproti rozpočtu vyšší o 145 687 tis. eur.
Na hospodárenie Národnej diaľničnej spoločnosti malo negatívny vplyv vo výške 90 270 tis. eur oproti rozpočtu hlavne nižšie čerpanie dotácií a s tým súvisiace nižšie realizovanie výdavkov na obstarávanie kapitálových aktív vo výške 83 404 tis. eur vplyvom časového posunu realizácie investičných projektov do nasledujúceho obdobia.
Železnice Slovenskej republiky hospodárili oproti rozpočtu verejnej správy horšie o 94 644 tis. eur a to predovšetkým z dôvodu poklesu pohľadávok o 69 752 tis. eur (odchýlka bola spôsobená inkasom pohľadávky voči MDV SR ako kompenzácie finančných dopadov pre nákladných dopravcov).
Príspevkové organizácie ústrednej správy dosiahli hospodárenie o 47 114 tis. eur