Zhrnutie

▪Schodok verejnej správy podľa metodiky ESA 2010 dosiahol v roku 2017 hodnotu884 464 tis. eur a v pomere k HDP išlo o historicky najnižšiu úroveň 1,04 %. Dosiahnutý schodok v pomere k HDP bol oproti rozpočtovanej hodnote na rok 2017 nižší o 0,25 p. b. a oproti výsledku za rok 2016 bol nižší až o 1,16 p. b..

▪Plnenie rozpočtu verejnej správy v roku 2017 bolo ovplyvnené viacerými faktormi. Na príjmy rozpočtu pozitívne vplýval rast ekonomiky SR, s tým súvisiaci rast zamestnanosti a lepší výber odvodov. V rámci ekonomiky SR sa medziročne vytvorilo viac ako 51 tis. nových pracovných miest (v roku 2016: 54 tis.), čo pozitívne ovplyvnilo nielen príjmy verejnej správy, ale aj výdavky, keďže bola napríklad nižšia potreba financovania príspevkov nezamestnaným. Daňové a odvodové príjmy verejnej správy za rok 2017 boli oproti schválenému rozpočtu vyššie o 249 961 tis. eur. Pozitívne sa skončilo hospodárenie Sociálnej poisťovne a oblasti verejného zdravotného poistenia, na ktoré mali vplyv najmä vývoj zamestnanosti a rast miezd.

▪Dlh verejnej správy podľa metodiky ESA 2010 dosiahol k 31.12.2017 výšku 43 226 tis. eur (50,9 % HDP). Dlh verejnej správy sa v roku 2017 oproti predchádzajúcemu roku 2016 znížil v pomere k HDP o 1 p. b., pričom klesá už štvrtý rok v rade. V rámci Európskej únie (28 krajín) v roku 2017 dosiahlo 8 krajín vyšší schodok a 16 krajín dosiahlo vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika. Za rok 2017 bol priemerný schodok EÚ 28 vo výške 1,0 % HDP a priemerný dlh verejnej správy EÚ 28 dosiahol 81,6 % HDP.

▪Na dosiahnutie nižšieho schodku ako aj dlhu verejnej správy oproti rozpočtovanému mal pozitívny vplyv aj nižší hotovostný schodok štátneho rozpočtu o 773 087 tis. eur a tým aj nižšia potreba jeho refinancovania.

▪Hotovostné príjmy štátneho rozpočtu dosiahli v roku 2017 výšku 14 014 129 tis. eur, čo znamená medziročný pokles o 1,9 %. Hotovostné výdavky boli vo výške 15 234 261 tis. eur, čo predstavuje medziročný pokles o 0,1 %. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu dosiahol výšku 1 220 132 tis. eur, a oproti minulému roku vzrástol o 239 877 tis. eur.

1 Ekonomický rámec rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky

Slovenská ekonomika vlani vzrástla o 3,4 %. Hlavným zdrojom rastu bola spotreba domácností, ktorá reagovala na pozitívny vývoj na trhu práce. Export rástol pomalšie oproti fundamentom v zahraničnom dopyte, čo je dôsledkom viacerých dočasných faktorov, napr. končiaci sa životný cyklus niektorých modelov áut vyrábaných na Slovensku. Z pohľadu makroekonomických základní pre daňové a odvodové príjmy makroekonomický vývoj v roku 2017 predbehol očakávania rozpočtovej prognózy Ministerstva financií SR1.

1.1Vonkajšie ekonomické prostredie

Externé prostredie slovenskej ekonomiky pokračovalo v roku 2017 v expanzii a predstihlo očakávania. Ekonomika eurozóny vzrástla o 2,4 %, ťažiac predovšetkým z domácej spotreby a investícií, ale aj zo zahraničného dopytu. Oživenie bolo podporené silným trhom práce, zintenzívnením globálnej aktivity a optimistickými očakávaniami spotrebiteľov aj firiem. Miera nezamestnanosti v eurozóne poklesla v roku 2017 na úroveň 9,1 %.

Rovnako aj ekonomiky regionálnych partnerov Slovenska rástli nad očakávania. Dynamicky rástla najmä poľská ekonomika, a to vďaka spotrebe domácností a zahraničnému dopytu. Avšak aj česká a maďarská ekonomika zrýchlila tempo rastu nad 4 %. Rýchly rast spotreby domácností a pnutie na trhoch práce signalizujú v celom regióne mierne prehrievanie ekonomík.

Akcelerácia externého prostredia bola mohutná aj napriek pretrvávajúcej politickej neistote. Nejasná politická situácia po parlamentných voľbách v Nemecku, zdĺhavé rokovania o Brexite, ako aj zvýšenie politickej neistoty v Španielsku a Taliansku, kumulovali potenciálne riziká, ktoré sa však výraznejšie vo výkonoch ekonomík neprejavili.

Akciové trhy boli naďalej stimulované pokračujúcim hospodárskym rastom v kombinácii s očakávanými fiškálnymi stimulmi a stabilnými výsledkami trhu práce v USA. V dlhšom horizonte však môžu byť tieto krátkodobé benefity vyvážené negatívnym efektom novej vlny protekcionizmu. Výnosy na vládnych dlhopisoch rástli, najviac sa darilo americkým. FED zvýšil v roku 2017 úrokové sadzby 3-krát na úroveň 1,5 % a ďalšia normalizácia monetárnej politiky je očakávaná aj v roku 2018. To, čo investori zarobili na vyšších výnosoch amerických dlhopisov, prerobili na oslabení dolára. Euru sa darilo najmä kvôli robustnému ekonomickému rastu. Pozícia britskej libry voči ostatným zahraničným menám bola ovplyvnená najmä vývojom rokovaní o Brexit-e. Rast cien ropy v druhom polroku prispel k stabilnému vývoju na komoditnom trhu. Dohoda o obmedzení ťažby v krajinách OPEC znamenala pre cenu ropy prekročenie hranice 70 USD za barel, čím sa dosiahol jej strop.

Monetárna politika ECB pokračovala v podpore ekonomiky, aj vzhľadom na nie príliš presvedčivý vývoj inflácie. Výnosy na vládnych dlhopisoch rástli len mierne, čo spôsobuje pozvoľný rast inflačných očakávaní. Referenčná úroková sadzba zostala na 0 % a jej zvýšenie sa očakáva najskôr až v prvej polovici roku 2019. Mesačný objem nákupov aktív bol ponechaný na úrovni 60 mld. eur mesačne až do konca roku 2017, aby následne klesol na polovicu.

1 Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2017 – 2019 (http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11224)

Vývoj vybraných ukazovateľov eurozóny

2015

2016

2017

Hrubý domáci produkt (% rast)

2,0

1,7

2,4

Zamestnanosť (ESA, % rast)

1,9

1,3

1,6

Miera nezamestnanosti (VZPS, %)

10,9

10,0

9,1

Kompenzácie na zamestnanca* (% rast)

1,4

1,2

1,6

Miera inflácie (HICP, %)

0,0

0,2

1,5

10 ročný nemecký dlhopis (% výnos)

0,53

0,14

0,39

Kurz USD/EUR (priemer roka)

1,11

1,13

Cena ropy Brent (USD/bl)

53,6

45,0

54,8

Zdroj: Eurostat, Bloomberg

* suma všetkých miezd a odvodov na jedného zamestnanca v ekonomike („superhrubá“ mzda), podľa EK z AMECO

1.2Makroekonomický vývoj SR

1.2.1Hrubý domáci produkt

Slovenská ekonomika vlani vzrástla o 3,4 %. Hlavným zdrojom rastu bola spotreba domácností, ktorá reagovala na pozitívny vývoj na trhu práce. Export rástol pomalšie oproti fundamentom v zahraničnom dopyte, čo je dôsledkom viacerých dočasných faktorov, napr. končiaci sa životný cyklus niektorých modelov áut vyrábaných na Slovensku. Investície rástli pozvoľne pod vplyvom silného bázického efektu, najmä v prvej polovici roka. Ten súvisí s dočerpávaním eurofondov v rovnakom období predchádzajúceho roka. V druhej polovici roka začali investície postupne zrýchľovať a pridal sa k nim aj export. Vládna spotreba ekonomiku tlmila a v reálnom vyjadrení stagnovala.

Vývoj HDP a jeho hlavných zložiek

reálny rast v %

2015

2016

2017

HDP

3,9

3,3

3,4

z toho:

Konečná spotreba domácností

2,3

2,6

3,7

Konečná spotreba ver. správy

5,4

1,6

0,2

Tvorba hrubého fixného kapitálu

19,8

-8,3

3,2

Vývoz výrobkov a služieb

6,4

6,2

4,3

Dovoz výrobkov a služieb

8,4

3,7

3,9

Zdroj: ŠÚ SR

Zo sektorového pohľadu k reálnemu rastu HDP v roku 2017 najviac prispela pridaná hodnota v službách s rastom o 5,3 % (príspevok k rastu HDP 2,2 p.b.). Pridaná hodnota v stavebníctve stúpla o 2,8 % (príspevok k rastu HDP 0,1 p.b.), čo je dané obnovením rastu investícií v súlade s fázou ekonomickým cyklom. Pridaná hodnota v priemysle vzrástla o 3,3 % (príspevok k rastu HDP 1 p.b.).

1.2.2Trh práce

Trh práce v roku 2017 opäť zaznamenal jeden z najlepších rokov. Počet pracujúcich sa zvýšil o 51 tisíc (podľa metodiky ESA). Pracovné miesta sa tvorili vo všetkých sektoroch domácej ekonomiky, najvýraznejšie však v priemysle. Rástol aj počet cudzincov pracujúcich na Slovensku (nárast o 12 tisíc), ktorí obsadili každé štvrté novovytvorené pracovné miesto. Odrazom tohto priaznivého vývoja bol pokles miery nezamestnanosti, ktorá sa znížila na 8,1 % podľa výberových zisťovaní pracovných síl (VZPS) pri medziročnom znížení o 1,5 p. b.

Rast miezd v minulom roku zrýchlil na 4,6 %. Priemerná nominálna mesačná mzda sa dostala na úroveň 954 eur (v 2016: 912 eur). Zrýchlenie inflácie však znamenalo, že rast reálnych miezd spomalil na 3,3 %. Už štvrtý rok po sebe rastú mzdy rýchlejšie ako produktivita práce. Čiastočne však ide o dobiehanie vývoja z predchádzajúcich rokov, kedy vývoj miezd za produktivitou výrazne zaostával. K vyšším mzdám v ekonomike najviac prispeli služby a verejná správa, rast zaznamenali aj mzdy v priemysle.

Príspevky sektorov k vývoju zamestnanosti (ESA, v p. b.)

Rast nominálnej produktivity práce a mzdy (v %)

Zdroj: ŠÚ SR, MF SR

1.2.3Vývoj cien

Inflácia sa v roku 2017 po troch rokoch poklesu vrátila k pozitívnym číslam s priemerným ročným rastom na úrovni 1,3 %. Za otočením vývoja stál najmä nárast cien potravín, pomáhali však aj pohonné látky, reagujúce na rast ceny ropy, a služby. Rast cien služieb poukazuje na obnovenie väzby medzi trhom práce a vývojom cien. Ceny obchodovateľných tovarov rástli pomalšie, tlmené silnejším kurzom eura. Ku koncu roka sa inflácia priblížila k hranici 2 %.

1.2.4Platobná bilancia

Deficit bežného účtu platobnej bilancie sa v roku 2017 prehĺbil na 1,8 % HDP z 1,5 % HDP v roku 2016. Zvýšenie dovozu investičných tovarov viedlo k poklesu prebytku bilancie tovarov na 1,0 %. Ani najvyšší prebytok bilancie služieb za posledných 11 rokov (rovnako 1,0 %), ani mierne

zlepšenie deficitov primárnych aj sekundárnych výnosov tento pokles nevykompenzovali. História platobnej bilancie bola ovplyvnená revíziou údajov Národnej banky Slovenka od roku 2013.

Štruktúra spotrebiteľskej inflácie – medziročné príspevky zložiek CPI (p. b.)

Vývoj bežného účtu platobnej bilancie podľa jeho zložiek (% HDP)

Zdroj: ŠÚ SR, MF SR

Zdroj: NBS, MF SR

1.2.5Porovnanie makroekonomických predpokladov rozpočtu a skutočnosti

Reálny rast ekonomiky bol mierne nižší ako prognóza Ministerstva financií SR použitá pri zostavovaní rozpočtu verejnej správy pre rok 2017. Pozitívne rast HDP ovplyvnili najmä výrazne vyšší rast súkromnej spotreby. Pomalšie oproti prognóze rástli vládna spotreba aj investície. Najvýraznejšie však rast HDP smerom nadol ovplyvnil zahraničný obchod. Export aj import rástli pomalšie ako čakala prognóza, export však spomalil výraznejšie. Nominálnemu HDP však pomohol rýchlejší návrat inflácie.

Porovnanie skutočnosti za rok 2017 s predpokladmi pre tvorbu rozpočtu na roky 2017-2020

v %, ak nie je uvedené inak

Rozpočet 2017

Skutočnosť

Rozdiel v p.b.

Hrubý domáci produkt, reálny rast

3,5

3,4

-0,1

Hrubý domáci produkt v bežných cenách mld. Eur

84,0

85,0

+1,0

Konečná spotreba domácností a NISD, reálny rast

2,5

3,6

+1,1

Konečná spotreba domácností a NISD, nominálny rast

3,4

5,0

+1,6

Priemerná mesačná mzda, reálny rast

3,5

3,3

-0,2

Priemerná mesačná mzda, nominálny rast

2,6

4,6

+2,0

Zamestnanosť (ESA)

1,5

2,2

+0,7

Miera nezamestnanosti (VZPS)

8,5

8,1

-0,4

Index spotrebiteľských cien, priemerný rast

0,9

1,7

+0,8

Saldo bežného účtu platobnej bilancie (% HDP)

-0,3

-1,8

-1,5

Zdroj: MF SR, ŠÚ SR

Rok 2017 si polepšil oproti rozpočtu aj z pohľadu makroekonomických základní pre dane a odvody. Výrazne rýchlejšie rástla mzdová báza, ktorá je najvýznamnejšou základňou pre daň z príjmu fyzických osôb a odvodov. Očakávania predbehli najmä rast miezd, prognózu však prekonal aj rast zamestnanosti. Rýchlejší než očakávaný rast cien podporil nominálnu spotrebu domácností a HDP, čo sú základne pre DPH a daň z príjmu právnických osôb. Celkovo tak makroekonomický vývoj vytvoril pozitívne riziká pre rozpočtované príjmy verejnej správy v 2017.

2 Hospodárenie verejnej správy v metodike ESA 2010

Výsledky hospodárenia verejnej správy sa predkladajú Eurostatu dvakrát ročne na základe nariadenia o nadmernom schodku prvýkrát do 1. apríla bežného roka a druhýkrát do 1. októbra bežného roka. Do 1. apríla bežného roka sa predkladá odhad schodku za predchádzajúci rozpočtový rok a do 1. októbra bežného roka sa predkladá aktualizovaný schodok za predchádzajúci rozpočtový rok. V zmysle uvedeného pravidla je potrebné všetky údaje v nasledujúcom texte chápať ako predbežné, ktoré môžu byť v období do 1. októbra tohto roka revidované. Základnou databázou o hospodárení jednotlivých subjektov verejnej správy sú údaje z finančných výkazov za rok 2017, avšak nie všetky boli verifikované schvaľovacím procesom. Definitívne údaje o hospodárení verejnej správy za rok 2017 budú prezentované po skončení schvaľovacieho procesu, na základe vykonaných auditov finančných výkazov a po získaní definitívnych údajov pre časové rozlíšenie daní a poistného z Finančnej správy SR, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Z hľadiska definitívnych výsledkov hospodárenia verejnej správy za rok 2017 bude preto rozhodujúce stanovisko Eurostatu pri notifikácii výsledkov predložených do 1. októbra 2018.

2.1 Saldo verejnej správy

Rozpočet verejnej správy na rok 2017, ktorý bol schválený vládou SR uznesením č. 461/2016 a uznesením NR SR č. 341/2016 vzatým na vedomie, predpokladal podiel schodku k HDP vo výške 1,29 %. Slovenská republika odoslala do Eurostatu dňa 29. 3. 2018 predbežné výsledky hospodárenia verejných financií za rok 2017, pričom deficit bol deklarovaný vo výške 1,04 % HDP. Ten už obsahoval aj nevyhnutné korekcie EÚ fondov, ktoré boli mimo dosahu rozpočtovej politiky vlády.

V roku 2017 dosiahlo celkové hospodárenie s verejnými financiami podľa metodiky ESA 2010 schodok vo výške 884 464 tis. eur (1,04 % z HDP). Schodok verejnej správy bol nižší oproti rozpočtovanej hodnote na rok 2017 o 199 024 tis. eur (0,25 % HDP), čo bolo spôsobené pozitívnym vývojom slovenskej ekonomiky, ako aj lepším hospodárením subjektov verejnej správy.

Plnenie príjmov a výdavkov verejnej správy (na akruálnej báze)

v tis. eur

2015

2016

2017

Skutočnosť

Rozpočet

(S -R)

Príjmy spolu, v tom:

35 646 275

31 566 369

33 359 032

33 322 979

36 053

Daňové a poistné príjmy

25 330 990

25 798 164

27 877 861

27 627 900

249 961

Nedaňové príjmy

4 784 478

4 890 137

4 685 008

4 633 622

52 386

Granty a transfery

5 530 807

878 068

796 163

1 061 457

-265 294

Výdavky spolu, v tom:

37 797 134

33 357 028

34 243 496

34 406 467

-162 971

Bežné výdavky

31 729 100

33 026 579

31 558 844

31 150 947

407 897

Kapitálové výdavky

6 068 034

330 449

2 684 652

3 255 520

-570 868

Saldo podľa ESA 2010

-2 150 859

-1 790 659

-884 464

- 1 083 488

199 024

% z HDP

-2,73

-2,21

-1,04

-1,29

0,25

Zdroj: MF SR

1) Údaje nezahŕňajú príjmy a výdavky spoločnosti JAVYS a. s. v roku 2015.

Príjmy verejnej správy boli oproti rozpočtovanej hodnote v roku 2017 úhrnom vyššie o 36 053 tis. eur, z toho najvyšší nárast oproti rozpočtovaným príjmom mali daňové a poistné príjmy o 249 185 tis. eur. V roku 2017 boli výdavky verejnej správy nižšie oproti rozpočtovanej hodnote o 162 971 tis. eur, z toho najvyšší pokles oproti rozpočtovaným výdavkom mali kapitálové výdavky o 570 868 tis. eur.

Daňové a odvodové príjmy verejnej správy v roku 2017 podľa ESA 2010 v tis. eur

kód ESA 2010

2017

Skutočnosť

2017

Rozpočet

2017 (S - R)

Rozdiel (% HDP)

Daňové príjmy

D.2+D.5+D.91

15 344 189

15 594 230

-250 041

-0,29

Dane z produkcie a dovozu

D.2

9 291 959

9 138 441

153 518

0,18

- Daň z pridanej hodnoty

D.211

5 957 889

5 759 704

198 185

0,23

- Spotrebné dane

D.214A + D.2122C

2 250 888

2 259 753

-8 865

-0,01

- z toho: minerálny olej

1 229 542

1 215 702

13 840

0,02

- z toho: tabak a tabakové výrobky

710 688

732 519

-21 831

-0,03

- Dane z majetku a iné

D.29A

245 895

241 744

4 151

0,00

- Ostatné dane a poplatky

D.214 (B-L) + D29 (B,E,F,H)

837 287

877 240

-39 953

-0,05

- z toho: OO z finančných inštitúcií

D29H

127 284

126 692

592

0,00

Bežné dane z dôchodkov, majetku

D.5

6 052 230

6 455 789

-403 559

-0,47

- Daň z príjmov fyzických osôb

D.51A

2 876 845

2 802 818

74 027

0,09

- zo závislej činnosti

2 746 625

2 668 252

78 373

0,09

- z podnikania a inej sam. zár. činnosti

130 066

134 566

-4 500

-0,01

- Daň z príjmov právnických osôb

D.51B

2 726 201

3 195 887

-469 686

-0,55

- z toho: OO z regulovaných odvetví

166 335

211 600

-45 265

-0,05

- Daň z príjmov vyberaná zrážkou

D.51E

178 431

190 024

-11 593

-0,01

- Dane z majetku a iné

D.59A

114 813

111 367

3 446

0,00

- Ostatné dane a poplatky

D.59D

155 940

155 693

247

0,00

Dane z kapitálu

D.91

0,00

Príspevky na sociálne zabezpečenie (odvody)

D.61

10 432 957

10 138 137

294 820

0,35

Sociálne odvody1)

7 103 878

6 934 675

169 203

0,20

Zdravotné odvody 2)

3 329 078

3 203 462

125 616

0,15

Spolu daňové a odvodové príjmy

25 777 146

25 732 367

44 779

0,05

VPÚ + daňové kredity

329 740

317 043

12 697

0,01

1) Príspevky na sociálne zabezpečenie, neobsahujú okrem štátom plateného poistného aj príjmy z odvodov za ozbrojené zložky, penále a imputované poistné.

Zdroj: IFP, MF SR

2) Zdravotné odvody neobsahujú štátom platené poistné

Daňové a odvodové príjmy verejnej správy za rok 2017 boli oproti schválenému rozpočtu vyššie o 249 961 tis. eur2. Lepší vývoj na trhu práce pozitívne vplýval na vyšší výnos sociálnych a zdravotných odvodov (o 294 820 tis. eur) aj na vyšší výnos dane z príjmov fyzických osôb (o 74 027 tis. eur). Vyššia úspešnosť výberu dane prispela najmä k vyššiemu výberu DPH

2 V rozpočte verejnej správy (RVS) na roky 2017 až 2019 je nad rámec prognózy schválenej Výborom pre daňové prognózy (VpDP) zapracovaná aj legislatívna zmena týkajúca sa zrušenia maximálnych vymeriavacích základov pre zdravotné odvody. Uvedené opatrenie zvyšuje výnos zdravotných odvodov v rokoch 2017 až 2019 o 90 až 100 mil. eur. Zároveň znamená nižší výnos dane z príjmov právnických a fyzických osôb v celkovej sume 17 až 19 mil. eur.

(o 198 185 tis. eur). Naopak rozpočet sa nenaplnil pri dani z príjmov právnických osôb (o 469 686 tis. eur).

Za vyšším akruálnym výnosom sociálnych aj zdravotných odvodov je najmä rastúca mzdová báza, s čím sú spojené tak vyššie mzdy ako aj rast zamestnanosti. V slovenskej ekonomike sa v uplynulom roku vytvorilo 51 000 nových pracovných miest (2016: 54 000). Výnos sociálnych odvodov za ekonomicky aktívne osoby oproti rozpočtu vzrástol o 169 203 tis. eur. Skutočný výnos zdravotných odvodov od ekonomicky aktívnych osôb je lepší ako rozpočtovaný o 125 616 tis. eur. Vplyv odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) zo zdravotných odvodov, ktorá je v platnosti od roku 2015, bol oproti rozpočtovanej hodnote nižší o 14 962 tis. eur. Od roku 2018 sa OOP na zdravotné odvody čiastočne ruší, po novom sa OOP vzťahuje iba na odvody zamestnanca.

V prípade dane z príjmov fyzických osôb (DPFO) sa na celkovom rozdiele oproti rozpočtu vo výške 73 873 tis. eur podieľal najmä výber DPFO zo závislej činnosti v sume 78 373 tis. eur. K vyššiemu výnosu prispel pozitívny vývoj na trhu práce aj vyššia úspešnosť výberu dane. Výnos DPFO z podnikania3 bol oproti rozpočtu nižší o 4 500 tis. eur.

Výnos dane z príjmov právnických osôb (DPPO4) za rok 2017 je oproti rozpočtu nižší o 424 424 tis. eur. Pri tvorbe rozpočtu na rok 2017 nebola ešte známa skutočnosť za rok 2016. Vyrovnanie dane za rok 2016 bolo výrazne nižšie ako sa očakávalo, a to sa následne prenieslo aj do roku 2017.

Výnos dane z pridanej hodnoty5 (DPH) je oproti rozpočtu vyšší o 198 098 tis. eur, k čomu prispela vyššia ako očakávaná úspešnosť výberu dane a priaznivý vývoj makroekonomického prostredia, najmä konečnej spotreby domácností.

Výnos spotrebných daní pozostáva najmä zo spotrebnej dane z minerálnych olejov a spotrebnej dane z tabaku a tabakových výrobkov. Výnos spotrebnej dane z minerálnych olejov bol oproti rozpočtovanej hodnote vyšší o 13 840 tis. eur. Vyšší výnos súvisí s rastúcou spotrebou pohonných hmôt, najmä motorovej nafty, ktorá bola v roku 2017 podporená rastom ekonomiky, naopak príjem zo spotrebnej dane z tabakových výrobkov bol v skutočnosti nižší oproti rozpočtu o 21 831 tis. eur. Výpadok tvorí z prevažnej časti aktualizácia vplyvu legislatívnych zmien (-16 600 tis. eur). Tie sa týkali úpravy zdanenia cigár a cigariek (prechod zo zdaňovania množstva na zdaňovanie hmotnosti) a zvýšenia počtu kusov cigariet v spotrebiteľskom balení z 19 na 20.

Osobitný odvod z regulovaných odvetví6 je oproti rozpočtu nižší o 37 671 tis. eur. Jedným z dôvodov nenaplnenia rozpočtu je vplyv legislatívnej zmeny zavedenej od roku 2017, ktorá zmenila spôsob výpočtu odvodu. Subjekty zmenili správanie a efektívne si znížili daňové zaťaženie, ktoré premietli do nižších preddavkov osobitného odvodu za rok 2017. Ďalším dôvodom je fakt, že pri tvorbe rozpočtu na rok 2017 nebola známa skutočnosť za rok 2016. Vplyv skutočného nižšieho zúčtovania odvodu za rok 2016 sa preniesol aj do roku 2017.

Saldo verejnej správy v roku 2017 podľa ESA2010

v tis. eur

2017

(S - R)

Rozdiel(% HDP)

1. Saldo verejnej správy - rozpočet

- 1 083 488

-1,29

1. Daňové a odvodové príjmy verejnej správy

249 961

0,29

z toho: daňové príjmy

-250 041

-0,29

Odvodové príjmy SP a ZP

395 086

0,46

Odvodové príjmy MRÚ

104 916

0,12

2. Vplyv iných ako daňových vybraných príjmov verejnej správy

-568 872

-0,67

- Príjmy z dividend a z odvodov zo zisku ŠR a MH Manažment, a.s. (vrátane časového rozlíšenia)

-77 643

-0,09

- Príjmy z predaja emisných kvót

-61 315

-0,07

- Príjmy nedaňové ŠR a ŠFA

57 237

0,07

- Príjmy EÚ

-487 151

-0,57

3. Vplyv vybraných výdavkov štátneho rozpočtu, z toho:

1 247 453

1,47

- Výdavky EÚ

487 151

0,57

- Spolufinancovanie

297 359

0,35

- Prenesené výdavky štátneho rozpočtu

388 297

0,46

- Preklasifikovanie vkladu do zákl. imania MH Invest I na KT

17 100

0,02

- Kapitálový transfer do Leteckých opravovní Trenčín, a.s.

-20 000

-0,02

- Kapitálový transfer do NDS, a.s.

-19 506

-0,02

- Kapitálové transfery do MH Invest II na priemyselné parky

-28 026

-0,03

4. Vplyv hospodárenia mimorozpočtových účtov

-69 455

-0,08

5. Vplyv akruálnych príjmov a výdavkov súvisiacich s obsluhou štátneho dlhu

-134 629

-0,16

6. Zmena stavu pohľadávok a záväzkov štátneho rozpočtu

-83 422

-0,10

- Zmena stavu pohľadávok

-3 713

0,00

- Zmena stavu záväzkov

-79 709

-0,09

7. Vybrané transakcie súvisiace s EÚ

81 702

0,10

- Odvod do rozpočtu EÚ

71 085

0,08

- Upravujúca položka na elimináciu vplyvov EU tokov na saldo verejnej správy

7 741

0,01

- Korekcie k fondom EÚ

-26 175

-0,03

- Upravujúca položka-očistenie vplyvu príjmov PJ za prostriedky EU z uhradených korekcií nahlásených v roku rozhodnutia

29 051

0,03

8. Výdavky sociálneho a zdravotného poistenia

-91 685

-0,11

- Výdavky sociálneho poistenia

-29 605

-0,03

- Výdavky verejného zdravotného poistenia

-62 080

-0,07

9. Rozdiel v hospodárení fondov sociálneho zabezpečenia (okrem odvodových príjmov a výdavkov poistenia verejného zdravotného poistenia a sociálneho poistenia)

-108 892

-0,13

10. Rozdiel v hospodárení subjektov ústrednej správy bez daňových príjmov

-56 301

-0,07

- z toho obchodné spoločnosti štátu

-141 001

-0,17

- z toho zdravotnícke zariadenia

-31 943

-0,04

3 Výnos DPFO z podnikania za rok 2017 je len odhad, pretože daňové priznania za rok 2017 sa podávajú v roku 2018 a skutočný výnos dane bude známy až na začiatku roka 2019.

4 Výnos DPPO za rok 2017 je len odhad, pretože daňové priznania za rok 2017 sa podávajú v roku 2018 a skutočný výnos dane bude známy až na začiatku roka 2019. Komentovaná hodnota je bez osobitného odvodu regulovaných odvetví.

5 Výnos DPH za rok 2017 je len odhad. Skutočnosť bude známa v apríli 2018.

6 Výnos osobitného odvodu z regulovaných odvetví za rok 2017 je len odhad, pretože daňové priznania za rok 2017 sa podávajú v roku 2018 a skutočný výnos dane bude známy až na začiatku roka 2019.

- z toho PO štátu

47 114

0,06

- z toho VVŠ

21 203

0,02

- z toho štátne fondy bez vplyvu príjmov z emisných kvót

-2 293

0,00

- z toho Slovenský pozemkový fond

20 825

0,02

- z toho ostatné subjekty ústrednej správy

30 718

0,04

11. Rozdiel v hospodárení územnej samosprávy bez daňových príjmov

-266 060

-0,31

- z toho obce

-131 237

-0,15

- z toho VUC

-125 638

-0,15

- z toho dopravné podniky

-8 054

-0,01

- z toho príspevkové organizácie obcí a VUC

4 753

0,01

- z toho ostatné subjekty miestnej samosprávy

-5 884

-0,01

2. Saldo verejnej správy - skutočnosť

-884 464

-1,04

Pozn.: (+) znamená pozitívny vplyv a (-) negatívny vplyv na saldo VS

Skutočný objem prijatých dividend vrátane časového rozlíšenia bol v porovnaní s predpokladaným výnosom z dividend nižší o 77 643 tis. eur. Dôvodom vzniku rozdielov v prekročení, prípadne neplnení rozpočtovaného objemu dividend, boli odlišné výsledky hospodárenia dosiahnuté obchodnými spoločnosťami za rok 2016. Objemovo najvyšší negatívny vplyv zaznamenal Slovenský plynárenský priemysel, a.s. a vplyvom vyššieho podielu precenenia majetku skupiny na výnosoch spoločnosti.

V roku 2017 došlo k horšiemu hospodáreniu Envirofondu oproti rozpočtu o 66 738 tis. eur. Rozpočtovaný príjem z emisných kvót bol 116 659 tis. eur, skutočné príjmy boli 86 977 tis. eur a teda nižšie o 29 682 tis. eur, z toho akruálne zaznamenanie príjmov z emisných kvót má negatívny vplyv v sume 31 633 tis. eur. Podľa metodiky ESA 2010 sú príjmom len tie príjmy z predaja emisií, ktoré sú spotrebované v ekonomike.

Prenesené výdavky štátneho rozpočtu. Podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách“) je možné kapitálové výdavky a vybrané bežné výdavky štátneho rozpočtu použiť na určený účel aj v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po rozpočtovom roku, na ktorý boli rozpočtované. Prostriedky Európskej únie, prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov SR a EÚ a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi SR a inými štátmi možno použiť aj v nasledujúcich rozpočtových rokoch až do ich vyčerpania na určený účel. Toto pravidlo na jednej strane zefektívňuje použitie verejných prostriedkov tým, že kapitoly rozpočtu nie sú motivované čerpať prostriedky v danom roku „za každú cenu“, na druhej strane vytvára neistotu pri vyhodnocovaní salda v súlade so schváleným štátnym rozpočtom. Viazané a prenášané výdavky do ďalšieho rozpočtového roka pôsobia v smere zníženia skutočného salda oproti schválenému rozpočtu v danom rozpočtovom roku; prenesené výdavky z predchádzajúceho rozpočtového roka naopak saldo v tom rozpočtovom roku, v ktorom sa použijú. Čistý dopad na saldo verejnej správy závisí od celkového výsledného efektu presunov. Ak sú prenesené výdavky do ďalšieho rozpočtového roka vyššie ako použité z predchádzajúceho rozpočtového roka, saldo sa oproti schválenému rozpočtu zníži, v opačnom prípade sa zvýši.

Do roku 2017 boli prenesené bežné a kapitálové výdavky štátneho rozpočtu (s výnimkou prostriedkov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov SR) z rokov 2015 a 2016 (131F, 131G) celkovo v sume 746 378 tis. eur, pričom z toho v skutočnosti v roku 2017 bolo použitých celkovo 346 116 tis. eur. V roku 2017 boli zaviazané prostriedky s predpokladaným presunom do roku 2018 v sume 1 090 603 tis. eur, z toho rozpočtované prostriedky na rok 2017 boli 734 413 tis. eur.

Pre analytický odhad vplyvu prenášaných výdavkov štátneho rozpočtu na saldo verejnej správy v danom roku sú dôležité len reálne použité výdavky z prenesených prostriedkov predchádzajúcich období (346 116 tis. eur) a na druhej strane len tá časť prenesených výdavkov do nasledujúcich období, ktorá bola súčasťou rozpočtovaných výdavkov roku 2017 (734 413 tis. eur).

Odvody do rozpočtu EÚ boli na hotovostnej báze nižšie oproti rozpočtu o 38 872 tis. eur. Tento výsledok bol ešte pozitívne ovplyvnený vplyvom akruálneho zaznamenania výdavkov súvisiacich s novelami rozpočtu EÚ vo výške 32 213 tis. eur. Celková úspora na akruálnej báze predstavovala 71 085 tis. eur.

Pod korekciou k fondom EÚ sa rozumie porušenie uplatniteľného práva Únie alebo vnútroštátneho práva v súvislosti s výdavkami, ktoré boli vykázané Európskej komisii alebo v súvislosti s výdavkami schvaľovanými na národnej úrovni, v dôsledku čoho Slovenskej republike nie sú preplatené výdavky, ktoré potom musí pokryť štátny rozpočet. Negatívny vplyv na saldo verejnej správy 2017 mali finančné korekcie vo výške 26 175 tis. eur, z toho v dôsledku zníženia pohľadávky voči EU z dôvodu systémových korekcií7 v sume 7 250 tis. eur a individuálnych korekcií8 v sume 18 925 tis. eur.

V prípade, ak boli korekcie nahradené novými výdavkami, realizujú sa aj príjmy na príjmovom účte platobných jednotiek a zároveň bola v minulosti zaznamenaná programová (systémová) korekcia podľa požiadaviek Eurostatu v čase, keď bolo o nej rozhodnuté, išlo by o duplicitné zaznamenanie zníženia pohľadávky EÚ, jednak prostredníctvom nahlásenia korekcií v roku rozhodnutia a potom aj zmenou stavu pohľadávky vypočítanej ako rozdielu príjmov a výdavkov zo zdroja EÚ na rozpočtovom účte štátnych rozpočtových organizácií. Z tohto dôvodu je duplicitný negatívny vplyv na schodok eliminovaný. Uvedené zohľadnila upravujúca položka očistenie vplyvu príjmov za prostriedky EÚ z dôvodu úhrady korekcií na náklady štátu vo výške 29 051 tis. eur.

Podľa Rozhodnutia Eurostatu č. 22/2005 o zaznamenávaní transferov z EU do členských krajín má byť celkový vplyv EU tokov podľa metodiky ESA 2010 na schodok verejnej správy nulový. Upravujúca položka, ktorou sa eliminuje vplyv EU fondov na saldo verejnej správy mala negatívny vplyv na rozpočet vo výške 7 741 tis. eur.

Vplyv akruálnych príjmov a výdavkov na obsluhu štátneho dlhu predstavoval v roku 2017 40 798 tis. eur a úspora oproti rozpočtovanými príjmami a výdavkami bola 134 629 tis. eur.

7 Systémová korekcia vzniká v dôsledku opakujúceho sa nedostatku zisteného v rámci viacerých projektov, je dôsledkom závažného nedostatku účinného fungovania systémov riadenia a kontroly, a to vrátane nestanovenia vhodných postupov.

8 Individuálna nezrovnalosť je zistený nedostatok (jednorazová chyba), ktorý sa viaže k jednej operácii, resp. k jednému projektu a je nezávislý od iných chýb alebo nedostatkov v systéme riadenia a kontroly.

Rozdiel medzi rozpočtovaným a skutočným hotovostným transferom zo štátneho rozpočtu na saldo účet kapitoly štátny dlh bol vo výške 143 481 tis. eur. Úspora bola dosiahnutá vplyvom monetárnej politiky Európskej centrálnej banky a domácimi makroekonomickými fundamentami. V roku 2017 ARDAL emitoval o 573 612 tis. eur menej dlhopisov oproti uvažovanému emisnému plánu v čase zostavovania rozpočtu. Nižšie zaplatené poplatky súvisiace s emitovaním cenných papierov mali pozitívny vplyv na celkovú úsporu v hodnote 8 089 tis. eur.

Schválený rozpočet výdavkov na sociálne poistenie bol vo výške 7 518 035 tis. eur, dosiahnutá skutočnosť predstavovala sumu 7 547 383 tis. eur. Výdavky na sociálne poistenie boli očistené o vplyv poistného zaplateného v roku 2016, ktoré súviselo s rokom 2017 o 257 tis. eur. Výsledkom boli zvýšené výdavky na sociálnom poistení o 29 605 tis. eur oproti schválenému rozpočtu.

Výdavky verejného zdravotného poistenia boli rozpočtované v sume 4 461 557 tis. eur, skutočnosť však bola o 62 080 tis. eur vyššia. Celkový prebytok bol oproti rozpočtu vyšší o 145 687 tis. eur.

Na hospodárenie Národnej diaľničnej spoločnosti malo negatívny vplyv vo výške 90 270 tis. eur oproti rozpočtu hlavne nižšie čerpanie dotácií a s tým súvisiace nižšie realizovanie výdavkov na obstarávanie kapitálových aktív vo výške 83 404 tis. eur vplyvom časového posunu realizácie investičných projektov do nasledujúceho obdobia.

Železnice Slovenskej republiky hospodárili oproti rozpočtu verejnej správy horšie o 94 644 tis. eur a to predovšetkým z dôvodu poklesu pohľadávok o 69 752 tis. eur (odchýlka bola spôsobená inkasom pohľadávky voči MDV SR ako kompenzácie finančných dopadov pre nákladných dopravcov).

Príspevkové organizácie ústrednej správy dosiahli hospodárenie o 47 114 tis. eur lepšie oproti rozpočtu, čo bolo spôsobené najmä pridelením väčšieho objemu grantov ako predpokladal rozpočet.

Na pozitívne hospodárenie Slovenského pozemkového fondu o 20 825 tis. eur oproti rozpočtu mal vplyv pokles záväzku voči MPRV SR uhradením dividendy z výsledku hospodárenia za rok 2015 vo výške 11 596 tis. eur.

Hospodárenie Verejných vysokých škôl bolo lepšie oproti rozpočtu o 21 203 tis. eur, čo bolo spôsobené vyšším príjmom z administratívnych poplatkov najmä školné za zahraničných študentov, externé štúdium a štipendiá.

Zdravotnícke zariadenia zaradené do verejnej správy dosiahli schodok 35 276 tis. eur, čo predstavuje zhoršenie hospodárenia oproti rozpočtu o 34 107 tis. eur. Z toho zdravotnícke zariadenia zaradené do ústrednej správy hospodárili so schodkom 33 393 tis. eur a zdravotnícke zariadenia zaradené do miestnej samosprávy hospodárili so schodkom 1 883 tis. eur. Rozdiel oproti rozpočtu je spôsobený najmä nárastom záväzkov voči zamestnancom a zvýšením záväzkov z dodávateľských faktúr.

Zhoršenie hospodárenia územnej samosprávy oproti rozpočtu malo vplyv na schodok vo výške 258 403 tis. eur, z čoho obce v sume 131 237 tis. eur. Výšku schodku sčasti pozitívne ovplyvnilo nižšie čerpanie výdavkov oproti rozpočtu v sume 366 826 tis. eur, hlavne na položke tovarov

a služieb v bežných výdavkoch a na položke obstarávania kapitálových aktív v kapitálových výdavkoch. Naopak v príjmovej časti bolo zaznamenané nižšie čerpanie na položke granty a transfery. VÚC negatívne vplývali na schodok sumou 125 638 tis. eur. Mierny prebytok zaznamenali príspevkové organizácie obcí a ostatné subjekty miestnej samosprávy. Za územnú samosprávu sa v tomto prípade považujú samotné obce, vyššie územné celky a ich rozpočtové a príspevkové organizácie, dopravné podniky samosprávy a ostatné subjekty miestnej samosprávy.

Saldo verejnej správy podľa jednotlivých subjektov v roku 2017 obsahuje nasledovná tabuľka.

Schodok verejnej správy podľa jednotlivých subjektov

v tis. eur

2015

2016

2017

Skutočnosť

Rozpočet

(S -R)

Ústredná správa

z toho:

Štátny rozpočet1)

-1 487 767

-2 251 062

-1 299 214

-1 722 309

423 095

Príspevkové organizácie ústrednej správy

526

34 299

32 968

-14 146

47 114

Štátne fondy

232 756

188 250

191 964

255 572

-63 608

Eximbanka SR

-2 033

9 344

1 075

100

975

Obchodné spoločnosti štátu

-755 226

78 967

-94 655

46 346

-141 001

z toho:

MH Manažment, a.s.

-849 265

-47 029

-27 569

-3 950

-23 619

MH Invest, s.r.o.

10 372

24 959

MH Invest II, s.r.o.

-20 533

23 455

JAVYS, a.s.

17 419

12 150

5 008

Železnice Slovenskej republiky

-16 044

47 650

-94 644

Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.

22 777

-17 018

10 483

-4 256

14 739

Národná diaľničná spoločnosť, a.s.

16 518

98 481

-37 261

53 009

-90 270

Verejné vysoké školy

-3 324

47 302

21 381

178

21 203

Zdravotnícke zariadenia ústrednej správy

-70 877

-74 645

-33 393

-1 450

-31 943

Ostatné subjekty ústrednej správy

-15 796

-29 466

68 508

60 649

7 859

Územná samospráva

Obce a ich rozpočtové organizácie

64 558

348 274

-7 722

123 515

-131 237

Vyššie územné celky a ich rozpočtové organizácie

58 123

84 308

-15 735

109 903

-125 638

Príspevkové organizácie obcí

4 568

11 906

7 756

1 035

6 721

Príspevkové organizácie VÚC

5 082

931

-5

1 963

-1 968

Dopravné podniky

-11 672

12 612

-4 634

3 420

-8 054

Zdravotnícke zariadenia miestnej samosprávy

3 146

3 971

-1 883

281

-2 164

Ostatné subjekty miestnej samosprávy

-2 553

-2 523

3 937

Fondy sociálneho zabezpečenia

Sociálna poisťovňa

-224 034

-180 428

84 935

36 889

48 046

Verejné zdravotné poistenie

53 664

-72 699

160 253

14 566

145 687

Schodok verejnej správy spolu

-2 150 859

-1 790 659

-884 464

-1 083 488

199 024

% z HDP

-2,73

-2,21

-1,04

-1,29

0,25

1) Vrátane štátnych finančných aktív, mimorozpočtových účtov a salda účtu štátneho dlhu

Zdroj: MF SR

2.2. Dlh verejnej správy

Maastrichtský dlh verejnej správy dosiahol k 31.12.2017 hodnotu 43 226 498 tis. eur, čo predstavuje 50,86 % HDP. V porovnaní s východiskami rozpočtu na rok 2017 je dosiahnutý dlh nižší o 1,8 p. b. Oproti stavu maastrichtského dlhu v roku 2016 vzrástol maastrichtský dlh v roku 2017 o 1 173 255 tis. eur, avšak jeho pomer k HDP klesol o 0,96 p. b. Zmena rastu HDP spôsobila zníženie dlhu verejnej správy medziročne o 2,4 p. b.

Maastrichtský dlh verejnej správy je koncipovaný ako konsolidovaný, to znamená, že vzťahy medzi jednotlivými subjektmi verejnej správy sú vylúčené. Skupiny subjektov verejnej správy uvedené v tabuľke nižšie sú vnútorne skonsolidované o vzájomné vzťahy v rámci danej skupiny (napríklad územná samospráva). Hodnota konsolidácie vo výške 1 482 132 tis. eur predstavuje len pôžičky medzi skupinami verejnej správy, napríklad pôžičky Štátneho fondu rozvoja bývania poskytnuté subjektom územnej samosprávy.

Okrem týchto vzťahov sa pri výpočte maastrichtského dlhu v rámci zložky ,,štátny dlh“ abstrahuje od záväzkov Ministerstva financií SR voči Štátnej pokladnici z tzv. refinančného systému (8 249 269 tis. eur) a od záväzkov z vkladov subjektov verejnej správy v Štátnej pokladnici (3 040 092 tis. eur). Z pohľadu výšky vzájomných pôžičiek a výpožičiek vo verejnej správe tvorí najvýznamnejšiu položku konsolidácie Štátny fond rozvoja bývania (715 340 tis. eur), ktorý poskytuje návratné finančné prostriedky najmä subjektom územnej samosprávy v oblasti podpory bývania.

Ďalšou významnou položkou konsolidácie je návratná finančná výpomoc poskytnutá zo štátneho rozpočtu Agentúre pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (460 000 tis. eur) a imputovaná pôžička Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (261 917 tis. eur). Ostatnú časť konsolidácie tvoria najmä návratné finančné výpomoci poskytnuté zo štátneho rozpočtu mestám, obciam a ostatným subjektom verejnej správy (40 745 tis. eur).

Maastrichtský dlh verejnej správy podľa jednotlivých subjektov

tis. eur

k 31.12.2015

k 31.12.2016

k 31.12.2017

Zmena

4=(3-2)

Ústredná správa

z toho:

Štátny dlh 1)

39 808 670

40 643 814

41 765 506

1 121 692

Príspevkové organizácie ústrednej správy

2 012

2 704

2 005

-699

Exportno-importná banka Slovenskej republiky

22 725

25 644

9 542

-16 102

Obchodné spoločnosti štátu

656 791

648 656

621 864

-26 792

z toho:

MH Manažment, a. s.

15 313

15 223

15 216

-7

MH Invest, s. r. o.

2 730

-40

MH Invest II., s. r. o.

2 737

2 762

JAVYS, a. s.

307

1 160

853

Železnice Slovenskej republiky

63 222

62 944

63 383

439

Železničná spoločnosť, a. s.

311 938

343 945

351 871

7 926

Národná diaľničná spoločnosť, a. s.

263 587

223 430

187 442

-35 988

Verejné vysoké školy

3 666

7 731

7 343

-388

Zdravotnícke zariadenia ústrednej správy

24 508

21 771

22 543

772

Ostatné subjekty ústrednej správy

521 111

521 300

461 331

-59 969

Územná samospráva

Obce a ich rozpočtové organizácie

1 374 885

1 334 719

1 362 979

28 260

Vyššie územné celky a ich rozpočtové organizácie

369 159

347 635

369 508

21 873

Príspevkové organizácie obcí

932

936

1 292

356

Príspevkové organizácie VÚC

1 040

684

-356

Dopravné podniky

105 165

82 153

78 244

-3 909

Zdravotnícke zariadenia miestnej samosprávy

2 404

1 257

1 097

-160

Ostatné subjekty miestnej samosprávy

2 705

5 082

3 794

-1 288

Fondy sociálneho zabezpečenia

Sociálna poisťovňa

422

146

162

Verejné zdravotné poistenie

368

265

736

471

Verejná správa spolu

42 895 558

43 644 853

44 708 630

1 063 777

Konsolidácia

1 600 578

1 591 610

1 482 132

-109 478

z toho: konsolidácia v skupine miestnej samosprávy

693 234

744 036

751 583

7 547

Verejná správa spolu konsolidovaná

41 294 980

42 053 243

43 226 498

1 173 255

% z HDP

52,3

51,8

50,9

-1,0

Zdroj: MF SR

Na náraste nominálneho dlhu v roku 2017 sa v najvyššej miere podieľal hotovostný schodok štátneho rozpočtu vo výške 1 220 132 tis. eur. Zvýšenie maastrichtského dlhu oproti roku 2016 negatívne ovplyvnili najmä nasledovné skutočnosti:

▪schodok štátneho rozpočtu na hotovostnej báze a ďalšie požiadavky na cudzie zdroje vyplývajúce z riadenia dlhu a likvidity v priebehu uplynulého roka, ktoré vyvolali potrebu emitovať štátne pokladničné poukážky v menovitej hodnote 800 000 tis. eur a štátne dlhopisy v menovitej hodnote 6 065 000 tis. eur,

▪prijaté bankové úvery od medzinárodných finančných inštitúcií do štátneho dlhu vo výške 75 000 tis. eur,

▪nárast dlhu vyšších územných celkov o 21 928 tis. eur,

▪zvýšenie konsolidovaného dlhu obcí o 20 667 tis. eur,

▪nárast dlhu Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. o 7 926 tis. eur.

Pozitívny vplyv na vývoj maastrichtského dlhu oproti jeho stavu v roku 2016 mali najmä tieto skutočnosti:

▪splátky záväzkov zo štátnych pokladničných poukážok v menovitej hodnote 1 200 000 tis. eur,

▪splátky záväzkov zo štátnych dlhopisov v menovitej hodnote 4 495 894 tis. eur,

▪splátky úverov v štátnom dlhu v hodnote 15 354 tis. eur,

▪pokles zadlženosti Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. o 35 988 tis. eur z dôvodu splácania úverov,

▪zníženie dlhu Exportno-importnej banky o 16 102 tis. eur,

▪pokles zadlženosti dopravných podnikov územnej samosprávy 3 909 tis. eur.

Maastrichtský dlh verejnej správy bol k 31.12.2017 financovaný predovšetkým cennými papiermi v menovitej hodnote 37 055 887 tis. eur (85,7 %). Z toho podstatnú časť tvorili štátne dlhopisy v menovitej hodnote 37 037 655 tis. eur. Bankové úvery a iné záväzky dosiahli hodnotu 5 969 984 tis. eur (13,8 %), z čoho 1 880 640 tis. eur predstavuje záväzok pripadajúci na Slovenskú republiku z EFSF. Výška záväzku sa oproti stavu v predchádzajúcom roku nezmenila. Osobitnou súčasťou maastrichtského dlhu sú záväzky z vkladov peňažných prostriedkov v Štátnej pokladnici tých klientov, ktorí nie sú súčasťou verejnej správy; tieto záväzky dosiahli hodnotu 197 977 tis. eur (0,5 %).

Z pohľadu meny bol maastrichtský dlh v roku 2017 tvorený z 94,2 % dlhom v eurách a 5,8 % dlhu pripadlo na iné meny, ktoré sú najmä v štátnom dlhu pri emitovaných dlhopisoch denominovaných v amerických dolároch, japonských jenoch, švajčiarskych frankoch a nórskych korunách.

Z hľadiska pôvodnej splatnosti (dohodnutej pri vzniku dlhu) je maastrichtský dlh tvorený z 0,9 % (373 536 tis. eur) krátkodobým dlhom, 99,1 % (42 852 962 tis. eur) predstavuje dlh s pôvodnou splatnosťou vyššou ako jeden rok.

Z hľadiska teritoriálnej štruktúry majú v držbe väčšinu maastrichtského dlhu verejnej správy SR zahraniční veritelia, a to - 57,5 % (24 850 333 tis. eur). V portfóliu tuzemských veriteľov je 42,5 % (18 376 165 tis. eur) maastrichtského dlhu, pričom ide o tuzemské bankové inštitúcie a obchodníkov s cennými papiermi.

2.2.1 Maastrichtský dlh štátnych rozpočtových organizácií

Štátny dlh, ktorého nositeľom sú štátne rozpočtové organizácie, a ktorý je v správe Ministerstva financií SR, dosiahol v menovitej hodnote ku koncu roka 2017 výšku 41 765 506 tis. eur. V porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástol o 1 121 692 tis. eur (o 2,7 %). Hlavnou príčinou zvyšovania štátneho dlhu je v prípade deficitného hospodárenia hotovostný schodok štátneho rozpočtu, ktorý je nutné v priebehu roka financovať externými zdrojmi.

Štátny dlh je v rozhodujúcej miere tvorený záväzkami z emisie štátnych dlhopisov (88,7 %), úverov (5,5 %) a záväzkami z EFSF (4,5 %).

Štátny dlh podľa dlhových nástrojov

v tis. eur

31.12.2015

31.12.2016

31.12.2017

Zmena

4=(3-2)

Štátne dlhopisy

35 177 328

35 468 549

37 037 655

1 569 106

Štátne pokladničné poukážky

400 000

-400 000

Bankové úvery a iné pôžičky

1 919 567

2 236 407

2 293 234

56 827

Záväzky z vkladov v Štátnej pokladnici

192 586

104 564

197 977

93 413

Zábezpeky

257 882

235 271

94 083

-141 188

Záväzky z EFSF

1 880 640

Imput pôžičky z EOSA

380 667

318 383

261 917

-56 466

Spolu dlh

39 808 670

40 643 814

41 765 506

1 121 692

Zdroj: MF SR, ARDAL

Ministerstvo financií SR v mene Slovenskej republiky prijíma úvery od medzinárodných finančných inštitúcií, a to na podporu národných projektov v oblasti budovania cestnej infraštruktúry, životného prostredia, poľnohospodárstva, informatizácie a podobne. Z prostriedkov sa spolufinancujú aj projekty financované európskymi štrukturálnymi fondmi a Kohéznym fondom. Z hodnoty týchto úverov predstavujú úvery od Európskej investičnej banky sumu 1 979 916 tis. eur, a úvery od Rozvojovej banky Rady Európy 302 711 tis. eur. V roku 2017 boli prijaté prostriedky z ďalších úverových tranží od Európskej investičnej banky v hodnote 75 000 tis. eur.

Z hľadiska pôvodnej splatnosti je štátny dlh z 99,3 % dlhodobý (41 473 446 tis. eur). Krátkodobý štátny dlh, ktorý predstavuje len 0,7 % je tvorený zábezpekami vo výške 94 083 tis. eur (z toho 2 650 tis. eur tvorí pasívny kolaterál z derivátových operácií uskutočnených na zabezpečenie dlhu v cudzej mene proti kurzovému riziku) a záväzkami z vkladov tých klientov Štátnej pokladnice, ktorí nie sú zaradení v sektore verejnej správy, v hodnote 197 977 tis. eur. Podrobnú štruktúru štátneho dlhu podľa pôvodnej splatnosti poskytuje nasledujúci prehľad v percentách.

Štátny dlh podľa pôvodnej splatnosti

v %

Štátne dlhopisy a ŠPP

Bankové úvery a iné pôžičky

Ostatné záväzky

Spolu

Do 1 roka

0,0

100,0

0,7

Do 5 rokov

0,0

5,9

0,0

0,6

Do 7 rokov

9,5

1,7

0,0

8,6

Do 10 rokov

7,4

0,0

6,6

Do 15 rokov

36,5

8,2

0,0

33,2

Do 29 rokov

43,8

41,7

0,0

43,3

30 rokov a viac

2,7

42,4

0,0

6,9

Spolu

100,0

Zdroj: MF SR, ARDAL

2.2.2 Maastrichtský dlh ostatných subjektov verejnej správy

Konsolidovaná hodnota maastrichtského dlhu ostatných subjektov verejnej správy k 31.12.2017 dosiahla 1 460 992 tis. eur. Bez akýchkoľvek úverov a pôžičiek boli ku koncu roka 2017 štátne fondy, Slovenský pozemkový fond, Slovenská konsolidačná, a. s., Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Audiovizuálny fond, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Úrad pre dohľad nad výkonom auditu, Tlačová agentúra Slovenskej republiky, Danubiana, Recyklačný fond, Fond pre podporu vzdelávania, Fond na podporu umenia, Rada pre riešenie krízových situácií, Úrad komisára pre deti, Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, Fond na podporu kultúry národnostných menšín a Slovenská reštrukturalizačná, s. r. o. Nasledujúci opis dlhu zložiek verejnej správy je na nekonsolidovanej báze.

Dlh štátnych príspevkových organizácií dosiahol v roku 2017 hodnotu 2 005 tis. eur. Podstatnú časť dlhu tvoria návratné finančné výpomoci, ktoré poskytlo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Agentúre pre rozvoj vidieka (260 tis. eur) a Národnému lesníckemu centru (800 tis. eur). Ďalej je dlh štátnych príspevkových organizácií tvorený krátkodobými zábezpekami vo výške 679 tis. eur a finančným lízingom v hodnote 275 tis. eur. Dlh štátnych príspevkových organizácií klesol oproti roku 2016 o 699 tis. eur.

Exportno-importná banka Slovenskej republiky prispela k zvýšeniu maastrichtského dlhu v roku 2017 sumou 9 542 tis. eur. Dlh subjektu je tvorený záväzkami voči klientom, ktorých stav sa oproti roku 2016 znížil o 11 132 tis. eur na 9 512 tis. eur a zábezpekami vo výške 30 tis. eur. Záväzky voči bankám klesli oproti roku 2016 na nulovú hodnotu.

Obchodné spoločnosti štátu (patriace do ústrednej správy) majú po štátnom dlhu najväčší podiel na konsolidovanom dlhu verejnej správy (1,44 %). Do skupiny obchodných spoločností štátu sú zaradené spoločnosti MH Manažment, a. s., MH Invest, s. r. o., MH Invest II, s. r. o., Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s., Železnice Slovenskej republiky, Železničná spoločnosť, a. s. a Národná diaľničná spoločnosť, a. s.

Dlh Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. (ŽSSK), ktorý dosiahol v roku 2017 hodnotu 351 871 tis. eur, medziročne vzrástol o 7 926 tis. eur Dlh ŽSSK tvoria v prevažnej miere tuzemské a zahraničné bankové úvery vo výške 327 658 tis. eur, dlhodobé finančné výpomoci od medzinárodnej spoločnosti EUROFIMA, ktorých výška sa prostredníctvom splátok postupne znížila na hodnotu 24 106 tis. eur a krátkodobé zábezpeky v hodnote 107 tis. eur.

Vývoj dlhu Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. mal pozitívny vplyv na maastrichtský dlh verejnej správy. Medziročný pokles dlhu o 35 988 tis. eur na úroveň 187 442 tis. eur bol spôsobený splácaním bankových úverov, ktoré tvoria podstatnú časť dlhu tohto subjektu. Dosiahli výšku 185 887 tis. eur. Zvyšných 1 555 tis. eur pripadá na krátkodobé zábezpeky.

Dlh Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) dosiahol v roku 2017 hodnotu 63 383 tis. eur, čo je o 439 tis. eur viac ako v roku 2016. Tvoria ho prevažne dlhodobé bankové úvery od tuzemských bánk vo výške 62 746 tis. eur, ktorých výška sa oproti minulému roku zmenila len minimálne, zábezpeky s dobou splatnosti vyššou ako jeden rok vo výške 636 tis. eur a domáci finančný prenájom v hodnote 1 tis. eur.

Dlh spoločnosti MH Manažment, a. s., ktorý vznikol z emisie dlhopisov Fondu národného majetku v roku 1996, predstavuje 15 216 tis. eur. Oproti roku 2016 sa dlh znížil o 7 tis. eur v dôsledku vyplatenia časti záväzkov vyplývajúcich dlhopisov.

Dlh spoločnosti MH Invest II, s. r. o. tvorí v prevažnej miere návratná finančná výpomoc poskytnutá zo štátneho rozpočtu vo výške 2 720 tis. eur, ktorá bola prevedená zo spoločnosti MH Invest, s. r. o. Krátkodobé zábezpeky v hodnote 42 tis. eur predstavujú zvyšnú časť dlhu.

Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s., spôsobila zvýšenie maastrichtského dlhu verejnej správy o 1 160 tis. eur, z čoho 1 158 tis. eur predstavujú zábezpeky, zvyšné 2 tis. eur tvorí bankový úver.

Dlh verejných vysokých škôl sa oproti predchádzajúcemu roku znížil o 388 tis. eur. Z celkovej výšky 7 343 tis. eur, 2 086 tis. eur pripadá na bankové úvery poskytnuté tuzemskými bankami, 2 226 tis. eur tvoria prevažne krátkodobé zábezpeky, 31 tis. eur predstavuje dlhodobý finančný prenájom a 3 000 tis. eur bolo poskytnutých zo štátneho rozpočtu ako návratná finančná výpomoc.

Dlh ústredných zdravotníckych zariadení medziročne vzrástol o 772 tis. eur. Dlh vo výške 22 543 tis. eur z rozhodujúcej časti tvoria bankové úvery, ktorých stav medziročne klesol o 873 tis. eur na úroveň 18 438 tis. eur. Významnú časť dlhu ústredných zdravotníckych zariadení tvoria prevažne krátkodobé zábezpeky vo výške 2 050 tis. eur a návratné finančné výpomoci, ktorých výška sa prostredníctvom splácania znížila na súčasných 1 810 tis. eur. Finančný lízing dosiahol výšku 106 tis. eur a pôžičky od nebankových subjektov zvýšili zadlženie o 139 tis. eur.

Ostatné subjekty ústrednej správy vykazujú dlh vo výške 461 331 tis. eur, pričom takmer celú časť tejto hodnoty tvorí dlh Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov v podobe návratnej finančnej výpomoci zo štátnych finančných aktív vo výške 460 000 tis. eur. Jej úroveň oproti stavu v roku 2016 klesla o 60 000 tis. eur, z dôvodu úhrady mimoriadnej splátky. Finančná výpomoc je na úrovni celej verejnej správy predmetom konsolidácie.

Dlh obcí (vrátane ich rozpočtových organizácií) dosiahol v roku 2017 výšku 1 362 979 tis. eur. Oproti stavu v roku 2016 bol vyšší o 28 260 tis. eur. Rozhodujúcu časť dlhu obcí tvoria bankové úvery a iné pôžičky vo výške 1 359 965 tis. eur, pričom 715 340 tis. eur poskytol Štátny fond rozvoja bývania a 1 276 tis. eur Environmentálny fond. Mestám Košice (18 500 tis. eur), Bratislava (10 000 tis. eur), Martin (2 250 tis. eur) a Ľubotice (35 tis. eur) boli v predchádzajúcich rokoch poskytnuté návratné finančné výpomoci zo štátnych finančných aktív. Úvery poskytnuté zo Štátneho fondu rozvoja bývania, z Environmentálneho fondu, zo štátneho rozpočtu a návratné finančné výpomoci podliehajú konsolidácii. Z hľadiska splatnosti má dlh obcí prevažne dlhodobý charakter (98,0 %) a prevažná časť dlhu obcí je v rukách domácich veriteľov (97,0 %) v podobe bankových inštitúcií.

Dlh obcí podľa dlhového nástroja

v tis. eur

31.12.2015

31.12.2016

31.12.2017

Zmena

4=(3-2)

Cenné papiere

7 945

2 846

3 014

168

Bankové úvery

629 201

560 969

575 211

14 242

Pôžičky zo ŠFRB (konsoliduje sa)

647 994

707 506

715 340

7 834

Pôžičky z ENVF (konsoliduje sa)

1 217

1 441

1 276

-165

Finančné výpomoci

53 404

35 762

34 221

-1 541

z toho: NFV Žiline (konsoliduje sa)

11 733

od ostat. subj. verejnej správy (konsoliduje sa)

31 953

34 759

33 313

-1 446

Investičné dodávateľské úvery a dodávateľské úvery

11 804

5 040

9 542

4 502

Finančný prenájom

5 444

6 236

5 701

-535

Zábezpeky

3 638

11 739

15 323

3 584

Ostatné nebankové pôžičky

14 238

3 180

3 351

171

Spolu nekonsolidovaný dlh obcí

1 374 885

1 334 719

1 362 979

28 260

Konsolidovaný príspevok obcí do konsolidovaného dlhu verejnej správy

681 988

591 013

613 050

22 037

Zdroj: MF SR

Vyššie územné celky (vrátane ich rozpočtových organizácií) sa podieľajú na dlhu verejnej správy hodnotou 369 508 tis. eur, čo je o 21 873 tis. eur viac ako v predchádzajúcom roku. Dlh VÚC tvoria najmä bankové úvery vo výške 368 329 tis. eur a prijaté zábezpeky v hodnote 1 179 tis. eur. Z celkového dlhu predstavujú záväzky voči domácim veriteľom 209 692 tis. eur (56,7 %) a voči zahraničným veriteľom 159 816 tis. eur (43,3 %). Úvermi od zahraničných veriteľov disponuje Bratislavský (19 401 tis. eur), Trnavský (19 000 tis. eur), Žilinský (31 500 tis. eur), Prešovský (58 733 tis. eur) a Košický samosprávny kraj (31 182 tis. eur). Z hľadiska pôvodnej splatnosti je dlh vyšších územných celkov takmer v celej hodnote tvorený dlhodobými záväzkami (99,7 %).

Dlh VÚC podľa samosprávnych krajov k 31.12.2017

v tis. eur

Samosprávny kraj

Bankové úvery

Ostatné dlhové nástroje

Spolu

Bratislavský

44 469

461

44 930

Trnavský

55 259

Trenčiansky

46 371

414

46 785

Nitriansky

22 294

204

22 498

Žilinský

67 306

Banskobystrický

32 422

32 450

Prešovský

62 922

62 989

Košický

37 286

37 291

Spolu VÚC

368 329

1 179

369 508

Zdroj: MF SR

Dopravné podniky miestnej samosprávy mali v roku 2017 dlh vo výške 78 244 tis. eur. Väčšinu dlhu tvoria domáce a zahraničné bankové úvery v hodnote 78 240 tis. eur. Zvyšok predstavuje finančný prenájom (4 tis. eur). Dlh dopravných podnikov majoritne tvoria záväzky so splatnosťou dlhšou ako jeden rok (62,2 %). Dlh dopravných podnikov poklesol oproti predchádzajúcemu roku o 3 909 tis. eur z dôvodu splácania predchádzajúcich úverov.

Dlh zdravotníckych zariadení miestnej samosprávy klesol oproti stavu v roku 2016 o 160 tis. eur na súčasných 1 097 tis. eur. Dlh týchto subjektov v rozhodujúcej miere tvoria bankové úvery (609 tis. eur) pôžičky poskytnuté nemocniciam z Environmentálneho fondu podliehajúce konsolidácii (221 tis. eur).

Dlh ostatných subjektov miestnej samosprávy, ktoré tvoria napríklad neziskové organizácie, dosiahol v roku 2017 hodnotu 3 794 tis. eur. Oproti predchádzajúcemu roku klesol o 1 288 tis. eur. Dlh týchto subjektov v rozhodujúcej miere tvoria bankové úvery (1 955 tis. eur), ostatné nebankové pôžičky (922 tis. eur) a finančný prenájom (625 tis. eur).

Dlh Sociálnej poisťovne a dlh verejnej časti zdravotného poistenia dosiahol úhrnnom 898 tis. eur, z toho Sociálna poisťovňa vykázala 162 tis. eur. Z pohľadu dlhového nástroja ide len o finančné zábezpeky.

2.3 Porovnanie salda a dlhu verejnej správy v Európskej únii

V rámci Európskej únie (28 krajín) v roku 2017 dosiahlo 9 krajín vyšší schodok a 16 krajín dosiahlo vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika. Priemerný schodok EÚ 28 bol 1,0 % HDP (Slovensko 1,0 % HDP) a priemerný dlh verejnej správy EÚ 28 bol 81,6 % HDP (Slovensko 50,9 % HDP) v roku 2017.

Najvyššie schodky verejnej správy v rámci EÚ 28 v roku 2017 vykázali krajiny ako Španielsko 3,1 % HDP, Portugalsko 3,0 % HDP, Rumunsko 2,9 % HDP, Francúzsko 2,6 % HDP a Taliansko 2,3 % HDP.

12 krajín vykázalo prebytok a Slovinsko hospodárilo s vyrovnaným rozpočtom. Najväčší prebytok vykázala Malta (3,9 % HDP), Cyprus (1,8 % HDP), Česká republika (1,6 % HDP) a Luxembursko (1,5 % HDP). Pohľad na najvyšší dlh verejnej správy ukazuje podobný výsledok ako pohľad na schodky, teda najvyššie dlhy vykázali krajiny najviac postihnuté ekonomickou a finančnou krízou

z minulosti, pričom sa medzi nimi nachádzajú aj krajiny s dlhodobo vysokými dlhmi ako Taliansko, Portugalsko a Belgicko.

Najvyšší dlh verejnej správy v roku 2017 vykázalo opäť Grécko 178,6 % HDP, Taliansko 131,8 % HDP a Portugalsko 125,7 % HDP. Najnižší dlh vykázalo Estónsko vo výške 9,0 % HDP. Slovensko so svojím dlhom 50,9 % HDP patrí medzi krajiny s nižším dlhom, čo je dôležité z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

Saldo a dlh verejnej správy v EÚ 28 (% HDP)

Saldo verejnej správy

Hrubý dlh verejnej správy

2015

2016

2017

2015

2016

2017

EÚ (28 krajín)

-2,3

-1,6

-1,0

84,5

83,3

81,6

Euro zóna

-2,0

-1,5

-0,9

89,9

89,0

86,7

Belgicko

-2,5

-1,0

106,1

105,9

103,1

Bulharsko

-1,6

0,2

0,9

26,0

29,0

25,4

Česká republika

-0,6

0,7

1,6

40,0

36,8

34,6

Dánsko

-1,5

-0,4

1,0

39,9

37,9

36,4

Nemecko

0,8

1,0

1,3

71,0

68,2

64,1

Estónsko

0,1

-0,3

10,0

9,4

9,0

Írsko

-1,9

-0,5

-0,3

76,9

72,8

68,0

Grécko

-5,7

0,6

0,8

176,8

180,8

178,6

Španielsko

-5,3

-4,5

-3,1

99,4

99,0

98,3

Francúzsko

-3,6

-3,4

-2,6

95,6

96,6

97,0

Chorvátsko

-3,4

-0,9

0,8

83,8

80,6

78,0

Taliansko

-2,6

-2,5

-2,3

131,5

132,0

131,8

Cyprus

-1,3

0,3

1,8

107,5

106,6

97,5

Lotyšsko

-1,4

0,1

-0,5

36,8

40,5

40,1

Litva

-0,2

0,3

0,5

42,6

40,1

39,7

Luxembursko

1,4

1,6

1,5

22,0

20,8

23,0

Maďarsko

-1,9

-1,7

-2,0

76,7

76,0

73,6

Malta

-1,1

1,0

3,9

58,7

56,2

50,8

Holandsko

-2,1

0,4

1,1

64,6

61,8

56,7

Rakúsko

-1,0

-1,6

-0,7

84,6

83,6

78,4

Poľsko

-2,6

-2,3

-1,7

51,1

54,2

50,6

Portugalsko

-4,4

-2,0

-3,0

128,8

129,9

125,7

Rumunsko

-0,8

-3,0

-2,9

37,7

37,4

35,0

Slovinsko

-2,9

-1,9

0,0

82,6

78,6

73,6

Slovensko

-2,7

-2,2

-1,0

52,3

51,8

50,9

Fínsko

-2,8

-1,8

-0,6

63,5

63,0

61,4

Švédsko

0,2

1,2

1,3

44,2

42,1

40,6

Veľká Británia

-4,3

-3,0

-1,9

88,2

87,7

Zdroj: Eurostat

3 Hospodárenie štátneho rozpočtu na hotovostnej báze

Štátny rozpočet je základnou súčasťou rozpočtu verejnej správy a zabezpečuje sa ním financovanie hlavných funkcií štátu v príslušnom rozpočtovom roku. Štátny rozpočet schvaľuje parlament zákonom o štátnom rozpočte, ktorým sa určuje najmä výška príjmov štátneho rozpočtu, limit výdavkov štátneho rozpočtu, maximálna výška rozpočtovaného schodku alebo minimálna výška rozpočtovaného prebytku štátneho rozpočtu, ak nie sú príjmy a výdavky vyrovnané.

Základné rozpočtové ukazovatele štátneho rozpočtu pre rok 2017 boli stanovené zákonom č. 357/2016 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2017, ktorý určil celkové príjmy štátneho rozpočtu v hotovostnom vyjadrení sumou 15 390 147 tis. eur a celkové výdavky sumou 17 383 366 tis. eur. Schodok štátneho rozpočtu sa tým určil vo výške 1 993 219 tis. eur.

Skutočne dosiahnuté príjmy štátneho rozpočtu vo výške 14 014 129 tis. eur boli oproti schválenému rozpočtu nižšie o 1 376 018 tis. eur a oproti skutočnosti roku 2016 boli nižšie o 2 261 788 tis. eur. Plnenie celkových príjmov štátneho rozpočtu tak dosiahlo 91 %. Skutočne dosiahnuté výdavky štátneho rozpočtu vo výške 15 234 261 tis. eur boli nižšie ako v schválenom rozpočte, a to o 2 149 105 tis. eur, pričom medziročne sa znížili o 21 911 tis. eur. Plnenie celkových výdavkov štátneho rozpočtu tak dosiahlo 87,6 % ich pôvodne rozpočtovanej hodnoty.

Schodok štátneho rozpočtu na hotovostnej báze vo výške 1 220 132 tis. eur je vo vzťahu k pôvodne schválenému rozpočtu nižší o 773 087 tis. eur a vo vzťahu k upravenému rozpočtu je vykázaný schodok nižší o 110 633 tis. eur.

Súhrnný prehľad o rozpočtovaných a skutočne dosiahnutých základných rozpočtových ukazovateľoch v roku 2017 a za predchádzajúce dva roky na hotovostnej báze poskytujú nasledovné údaje:

Štátny rozpočet na hotovostnej báze v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet 2017

Skutočnosť

Rozdiel

2015

2016

Schválený

Upravený

2017

6=5-3

Príjmy spolu

16 233 795

14 275 917

15 390 147

14 079 600

14 014 129

-1 376 018

v tom: daňové príjmy

10 612 712

11 068 156

11 530 095

11 152 310

-377 785

nedaňové príjmy

1 278 721

1 222 973

1 161 474

1 088 240

1 385 457

223 983

granty a transfery

4 342 362

1 984 788

2 698 578

1 461 265

1 476 362

-1 222 216

Výdavky spolu

18 166 391

15 256 172

17 383 366

15 410 365

15 234 261

-2 149 105

v tom: bežné výdavky

13 498 303

13 353 916

14 644 347

13 854 652

13 681 468

-962 879

kapitálové výdavky

4 668 088

1 902 256

2 739 019

1 555 713

1 552 793

-1 186 226

Schodok (-)

-1 932 596

-980 255

-1 993 219

- 1 330 765

-1 220 132

773 087

Zdroj: MF SR

Schválené príjmy9 štátneho rozpočtu na rok 2017 boli oproti schváleným príjmom na rok 2016 vyššie úhrnom o 1 113 341 tis. eur, pričom sa predpokladali vyššie daňové príjmy o 536 258 tis. eur, vyššie príjmy z grantov a transferov o 523 234 tis. eur ako aj vyššie nedaňové

9 Rozpočet verejnej správy na roky 2017 až 2019;

www.finance.gov.sk

príjmy o 53 849 tis. eur. Vyššie hotovostné príjmy mal odzrkadľovať pozitívny hospodársky rast SR (očakávaný na úrovni 3,5 %), s tým súvisiaca rastúca zamestnanosť (očakávaná hodnota rastu o 1,5 % resp. 34 tis. pracovných miest), pokračujúci boj s daňovými únikmi a zvyšovanie efektívnosti výberu daní, ako aj vyššie čerpanie prostriedkov zo spoločných programov EÚ.

Z daňových príjmov bola medziročne rozpočtovaná vyššia daň z príjmov právnickej osoby o 318 127 tis. eur, daň z pridanej hodnoty o 101 364 tis. eur a spotrebné dane o 95 057 tis. eur. Rozpočet reflektoval aj na legislatívne zmeny v daniach, napríklad zavedenie dane z dividend, zníženie sadzby korporátnej dane o 1 p. b., dvojkrokové zvýšenie sadzby spotrebnej dane z tabakových výrobkov a ďalšie.

Príjmy z grantov a transferov sú takmer z 98 % tvorené transfermi z rozpočtu Európskej únie. V porovnaní s rokom 2016 sa rozpočtovali vyššie o 512 768 tis. eur. V rámci tuzemských transferov sa rozpočtoval medziročne vyšší transfer zo Slovenského pozemkového fondu, a to o 10 096 tis. eur.

Z nedaňových príjmov sa medziročne vyššie rozpočtovali najmä príjmy z odvodov z hazardných hier a iných podobných hier o 42 900 tis. eur a príjmy z náhrad poistného plnenia o 18 330 tis. eur, naopak medziročne nižšie sa rozpočtovali príjmy z podnikania o 18 378 tis. eur, z toho najmä z dividend (o 13 158 tis. eur).

V medziročnom porovnaní schválených výdavkov štátneho rozpočtu na roky 2017 a 2016 sa predpokladalo ich zvýšenie o 1 136 165 tis. eur. Bežné výdavky sa rozpočtovali medziročne vyššie o 291 460 tis. eur a kapitálové výdavky vyššie o 844 705 tis. eur. Výdavky štátneho rozpočtu mali okrem štandardných úloh zabezpečovať finančné krytie aj napr. pre zákonnú valorizáciu jednotlivých sociálnych dávok, dopočet valorizácie pre pedagogických a odborných zamestnancov a učiteľov vysokých škôl od 1. septembra 2016, budovanie nových projektov cestnej infraštruktúry (priemyselné parky, bratislavský obchvat D4/R7, rekonštrukcie ciest prvej triedy a pod.), zvýšené požiadavky na obranu, budovanie športovej infraštruktúry a ďalšie.

Z bežných výdavkov boli predpokladané vyššie mzdy, platy, služobné príjmy a s tým súvisiace príspevky na poistné odvody a príspevky do poisťovní o 164 370 tis. eur. Výdavky na tovary a služby sa rozpočtovali medziročne vyššie o 334 903 tis. eur, z toho najmä na materiál, údržbu zariadení, budov a ostatného majetku štátu a poskytované služby (v rámci nich aj spolufinancovanie k EÚ projektom).

Výdavky na bežné transfery boli rozpočtované medziročne nižšie o 207 812 tis. eur, pričom tuzemské bežné transfery v rámci verejnej správy boli vyššie o 295 491 tis. eur a transfery jednotlivcom a neziskovým organizáciám nižšie o 372 647 tis. eur.

Z kapitálových výdavkov sa medziročne vyššie rozpočtovalo obstaranie kapitálových aktív (napr. nákup strojov, prístrojov a zariadení o 92 056 tis. eur, realizácia nových stavieb a technické zhodnotenie existujúcich o 181 392 tis. eur, ostatné kapitálové výdavky o 62 863 tis. eur). Vyššie sa rozpočtovali aj výdavky na kapitálové transfery o 518 132 tis. eur, a to najmä na transfery nefinančným subjektom o 470 080 tis. eur.

V priebehu rozpočtového roka 2017 sa vykonali v súlade s rozpočtovými pravidlami rozpočtové opatrenia, ktoré znížili celkovo schválené príjmy na rok 2017 o 1 310 548 tis. eur na 14 079 600 tis. eur a celkové schválené výdavky o 1 973 001 tis. eur na 15 410 365 tis. eur. Plánovaný schodok štátneho rozpočtu po úpravách počas roka 2017 mal byť tak k ultimu roka nižší oproti schválenému o 662 454 tis. eur, vo výške 1 330 765 tis. eur.

Úpravy rozpočtu sa realizujú na základe aktualizovaných informácií o plnení úloh a požiadaviek jednotlivých kapitol ŠR počas rozpočtového roku, legislatívnych zmien, ktoré môžu priniesť zmenu v príjmoch alebo výdavkoch, ako aj na základe aktuálneho vývoja ekonomiky a verejných financií. V roku 2017 vykonalo Ministerstvo financií SR spolu 1 787 rozpočtových opatrení.

V rámci úpravy rozpočtu príjmov bolo zohľadnené najmä nižšie plnenie zahraničných transferov, a to konkrétne prostriedkov z rozpočtu Európskej únie o 1 233 439 tis. eur. Príjmy z predaja kapitálových aktív sa úpravami znížili o 42 043 tis. eur a administratívne poplatky a platby o 32 300 tis. eur. Rozpočet bežných výdavkov sa znížili úpravami o 789 695 tis. eur a kapitálové výdavky o 1 183 306 tis. eur. Z bežných výdavkov tvorili zníženie najmä služby, v rámci ktorých sa rozpočtujú zálohové platby na projekty EÚ a prostriedky štátneho rozpočtu na spolufinancovanie projektov v súlade s koncepciou finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu o 373 849 tis. eur a zálohy na projekty EU o 316 401 tis. eur. Po schválení projektov investičného charakteru sa príslušné prostriedky vykazujú v čerpaní kapitálových výdavkov jednotlivých kapitol ŠR. Bežné transfery sa úpravami znížili o 306 204 tis. eur. Vo vyšších mzdových výdavkov sa počas roka premietli nároky vyplývajúce z Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na rok 2017, ktorá nadobudla platnosť 1. decembra 2016 (po schválení zákona o štátnom rozpočte).

Úpravy rozpočtovaných príjmov a rozpočtovaných výdavkov, tak ako v roku 2016, boli vykonané najmä v súlade s §8 zákona o rozpočtových pravidlách, na základe ktorého kapitálové výdavky možno použiť na určený účel aj v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po rozpočtovom roku, na ktorý boli rozpočtované a vybrané bežné výdavky v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch. Týka sa to najmä prostriedkov z EÚ fondov a tým aj prostriedkov určených na ich spolufinancovanie.

Denný stav štátneho rozpočtu v priebehu roka bol riadený v súlade so zákonom č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a v súlade so zákonom č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pri priebežnom prebytku štátneho rozpočtu zhodnocovala Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ďalej len „ARDAL“) v mene Ministerstva financií SR finančné zdroje na finančnom trhu v súlade so schválenými kreditnými limitmi, naopak, v prípade priebežného schodku zabezpečovala jeho krytie finančnými zdrojmi získanými z emisií štátnych dlhopisov a voľnými finančnými zdrojmi Štátnej pokladnice.

Schodok štátneho rozpočtu vykázaný k 31. 12. 2017 v sume 1 220 132 tis. eur bol krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych cenných papierov v hodnote 1 145 132 tis. eur a finančnými zdrojmi z čerpania vládnych úverov v celkovej hodnote 75 000 tis. eur10.

10 Ide o čerpanie ďalšej tranže úverov od Európskej investičnej banky (EIB), prostredníctvom ktorých sa spolufinancujú národné projekty v oblasti cestnej dopravy, životného prostredia, priemyslu, informatizácie a podobne.

Nasledujúce informácie o príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu popisujú ich hotovostné plnenie tak, ako sa prejavili na príjmových a výdavkových účtoch štátnych rozpočtových organizácií v priebehu roka 2017. Komentár k jednotlivým položkám príjmov a výdavkov sa sústredí na opis faktorov majúcich vplyv na ich hotovostné plnenie, pričom porovnanie sa realizuje voči schválenému rozpočtu a skutočnosti predchádzajúceho obdobia.

Prípadné číselné rozdiely medzi tabuľkovou prílohou a údajmi v textovej časti záverečného účtu sú spôsobené automatickým zaokrúhľovaním. Súčasťou Štátneho záverečného účtu SR je aj tabuľková príloha, ktorá dopĺňa opisnú časť hotovostných príjmov a výdavkov, v členení podľa ekonomickej a organizačnej klasifikácie. Podrobnejšie informácie o príjmoch a výdavkoch jednotlivých kapitol ŠR sú uvedené aj v záverečných účtoch kapitol, ktoré sa zverejňujú na ich webovom sídle.

3.1 Príjmy štátneho rozpočtu

3.1.1 Daňové príjmy

Pre rok 2017 boli daňové príjmy rozpočtované vo výške 11 530 095 tis. eur, čo bolo oproti rozpočtu 2016 viac o 536 258 tis. eur. Od roku 2014 sa príjmy z daní rozpočtovali každoročne vyššie oproti predchádzajúcemu roku, a to najmä na základe predpokladaného pozitívneho vývoja hospodárstva SR. Rast HDP sa predpokladal na úrovni 3,5 %, v skutočnosti dosiahol podľa predbežných výsledkov 3,4 % HDP. Daňové príjmy za rok 2017 dosiahli skutočnú hodnotu 11 152 310 tis. eur. Celkový rozdiel skutočnosti oproti rozpočtu bol v sume - 377 785 tis. eur, čo predstavuje plnenie rozpočtu na 96,7 %.

Celkové daňové príjmy štátneho rozpočtu na hotovostnej báze boli v porovnaní so skutočnosťou v roku 2016 vyššie o 84 154 tis. eur, čo zodpovedá medziročnému rastu na úrovni 0,8 %. Pokles pri dani z príjmov právnických osôb (-585 207 tis. eur) bol kompenzovaný medziročným rastom pri dani z pridanej hodnoty (+ 552 668 tis. eur).

Dane z príjmov a kapitálového majetku boli oproti rozpočtu nižšie o 554 673 tis. eur a dane za tovary a služby boli v skutočnosti vyššie ako rozpočtovaná suma o 173 660 tis. eur, čo vyplýva z výsledku nárastu príjmov na DPH o 164 574 tis. eur, poklesu príjmov zo spotrebných daní o 2 994 tis. eur, poklesu príjmov dane z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti o 859 tis. eur a nárastu príjmov z iných daní za tovary a služby v podobe nového osobitného odvodu časti poistného z odvetví neživotného poistenia.

Prehľad o plnení daňových príjmov štátneho rozpočtu poskytujú nasledovné údaje:

Daňové príjmy štátneho rozpočtu

v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2015

2016

2017

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

Dane za tovary a služby

7 739 273

7 671 330

8 154 986

8 328 646

173 660

2,1

v tom:

DPH

5 501 499

5 360 699

5 748 794

5 913 368

164 574

2,9

spotrebné dane

2 096 600

2 170 497

2 255 390

2 252 396

-2 994

-0,1

dane z použív. tovarov a z povolenia na výkon činnosti

141 173

140 134

150 802

149 943

-859

-0,6

iné dane za tovary a služby

12 939

Dane z príjmov a kapitálového majetku

2 826 349

3 354 795

3 339 144

2 784 471

-554 673

-16,6

v tom:

daň z príjmov PO

2 603 932

3 187 063

3 143 755

2 601 856

-541 899

-17,2

daň z príjmov vyberaná zrážkou

162 005

179 211

190 024

178 432

-11 593

-6,1

daň z príjmov FO

60 413

-11 479

5 365

4 183

-1 182

-22,0

Dane z medzinárodného obchodu a transakcií

28 893

28 887

24 487

22 432

-2 055

-8,4

Dane z majetku

Sankcie uložené v daňovom konaní a ostatné dane

18 197

13 144

11 478

16 741

5 263

Spolu

10 612 712

11 068 156

11 530 095

11 152 310

-377 785

-3,3

Zdroj: MF SR

Tak ako v predchádzajúcich rokoch najvyšší podiel z daňových príjmov pripadá na dane za tovary a služby (74,7 %) a na dane z príjmov a kapitálového majetku (25 %).

Dane za tovary a služby sa rozpočtovali vo výške 8 154 986 tis. eur, pričom skutočný výnos vo výške 8 328 646 tis. eur je oproti rozpočtu o 173 660 tis. eur vyšší a predstavuje plnenie rozpočtu na 102,1 %. Nárast bol spôsobený najmä vyšším výberom DPH oproti predpokladanému o 164 574 tis. eur. V porovnaní s rokom 2016 došlo k nárastu hotovostného výnosu za dane za tovary a služby o 657 316 tis. eur, ktorý bol spôsobený najme medziročným nárastom výberu DPH o 552 669 tis. eur. V porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami sú súčasťou daní za tovary a služby aj iné dane za tovary a služby v sume 12 939 tis. eur, ktoré predstavujú odvod časti poistného z odvetví neživotného poistenia v súlade s §68a zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s účinnosťou od 1. 1. 2017.

Daň z pridanej hodnoty (DPH) sa rozpočtovala sumou 5 748 794 tis. eur a jej skutočný výber vo výške 5 913 368 tis. eur predstavuje plnenie rozpočtu na úrovni 102,9 %. Skutočný výnos tejto dane bol vyšší oproti rozpočtovanej hodnote o 164 574 tis. eur a v porovnaní s výnosom v roku 2016 bol vyšší o 552 668 tis. eur. K vyššiemu výnosu prispela vyššia úspešnosť výberu dane a priaznivý vývoj makroekonomického prostredia najmä konečnej spotreby domácností. Zároveň bol zaznamenaný jednorazový pozitívny vplyv z vyššej kontrolnej činnosti v oblasti nadmerných odpočtov DPH.

Spotrebné dane sa rozpočtovali sumou 2 255 390 tis. eur, pričom príjmy z nich sú tvorené hlavne spotrebnou daňou z minerálnych olejov (1 231 774 tis. eur) a spotrebnou daňou z tabaku a tabakových výrobkov (708 641 tis. eur). Vyšší ako rozpočtovaný príjem bol zaznamenaný pri spotrebnej dani z minerálnych olejov (o 18 514 tis. eur). Súvisí to s rastúcou spotrebou pohonných hmôt, najmä motorovej nafty, ktorá bola v roku 2017 podporená rastom ekonomiky. Naopak, príjem spotrebnej dane z tabakových výrobkov bol oproti rozpočtu nižší o 22 207 tis. eur. Výpadok tvorí z prevažnej časti aktualizácia vplyvu legislatívnych zmien, ktoré sa týkali úpravy zdanenia cigár a cigariek (prechod zo zdaňovania množstva na zdaňovanie hmotnosti) a zvýšenia počtu kusov cigariet v spotrebiteľskom balení z 19 na 20. V porovnaní s rokom 2016 bol však celkový výnos spotrebných daní vyšší o 81 899 tis. eur, t. j. o 3,8 %.

Dane z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti boli rozpočtované vo výške 150 802 tis. eur. V skutočnosti dosiahli výnos 149 943 tis. eur. Najväčšiu časť týchto daní tvorí daň z motorových vozidiel11, ktorá bola rozpočtovaná v sume 150 697 tis. eur, v skutočnosti bola len o 852 tis. eur nižšia a dosiahla výšku 149 851 tis. eur.

Dane z príjmov a kapitálového majetku sa rozpočtovali sumou 3 339 144 tis. eur. Skutočný výnos dosiahol 2 784 471 tis. eur, resp. 2 787 249 tis. eur po premietnutí 2 778 tis. eur zo sankcií. Oproti rozpočtu boli nižšie o 554 673 tis. eur (resp. o 551 895 tis. eur).

Daň z príjmov právnických osôb sa rozpočtovala vo výške 3 143 755 tis. eur. Skutočný výnos dosiahol 2 601 856 tis. eur, čo predstavuje plnenie rozpočtu na 82,8 %. Plnenie bolo oproti rozpočtu nižšie o 541 899 tis. eur. Za nižším výnosom je nižšie ako očakávané vyrovnanie dane za rok 2016, ktoré sa realizovalo v roku 2017. Medziročne klesol hotovostný výnos tejto dane o 585 207 tis. eur. Pri tvorbe rozpočtu na rok 2017 nebola ešte známa skutočnosť za rok 2016. Vyrovnanie dane za rok 2016 bolo výrazne nižšie ako sa očakávalo, a to sa následne prenieslo aj do roku 2017.

Celkový výnos podielovej dane z príjmov fyzických osôb, vrátane prevodov do obcí a VÚC sa rozpočtoval vo výške 2 522 349 tis. eur. Skutočný výnos dane z príjmov fyzických osôb vrátane prevodov do obcí a VÚC dosiahol 2 574 877 tis. eur. Z toho výnos dane zo závislej činnosti predstavuje 2 512 108 tis. eur a výnos dane z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu 92 942 tis. eur. Prevod do obcí a VÚC predstavoval za rok 2017 spolu 2 570 694 tis. eur, resp. 2 567 916 tis. eur po presune časti sankcií uložených v daňovom konaní. Na celkový výnos dane z príjmov fyzických osôb mal vplyv aj prevod podielu zaplatenej dane na osobitné účely v zmysle § 50 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý dosiahol sumu 30 173 tis. eur.

Od roku 2005 je daň z príjmov fyzických osôb podielovou daňou. V zmysle zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa výnos dane prerozdeľuje stanoveným mechanizmom medzi obce a vyššie územné celky. Od roku 2016 sa celý výnos dane prerozdeľuje medzi obce a vyššie územné celky. Podiel obcí na výnose dane z príjmov fyzických osôb sa od roku 2016 zvýšil na 70 % a podiel vyšších územných celkov na 30 % z výnosu.

11 Zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Na účte štátneho rozpočtu zostávajú priebežne len časti výnosu dane z dôvodu posunu medzi pripísaním dane na účet ŠR a jej prevedením na obce a vyššie územné celky.

Príjem štátneho rozpočtu z dane z príjmov fyzických osôb sa s ohľadom na uvedené pravidlá fiškálnej decentralizácie rozpočtoval sumou 5 365 tis. eur a skutočné plnenie dosiahlo hodnotu 4 183 tis. eur, resp. 6 961 tis. eur po presune časti sankcií.

V roku 2017 mali fyzické a právnické osoby možnosť poukázať 2 % (v špecifických prípadoch právnické osoby len 1,5 % a fyzické osoby až 3 %) z odvedenej dane na verejnoprospešný účel12. V priebehu roka 2017 bolo týmto spôsobom prevedených 63 429 tis. eur, čo je v porovnaní s minulým rokom nárast o 1 797 tis. eur. Fyzické osoby poukázali 30 173 tis. eur a právnické osoby 33 256 tis. eur.

Zdroj: MF SR

Daň z príjmov vyberaná zrážkou sa rozpočtovala sumou 190 024 tis. eur a v skutočnosti dosiahla výnos 178 432 tis. eur, rozpočtovaný výnos sa tak naplnil na 93,9 %. Plnenie tejto dane je v porovnaní s rokom 2016 nižšie o 780 tis. eur. Výnos v roku 2017 bol negatívne ovplyvnený vývojom priemernej úrokovej miery z vkladov. Pozitívne na vývoj dane vplývali licenčné poplatky, ktorých výška nemusí priamo súvisieť s ekonomickým vývojom.

Výnos daní z medzinárodného obchodu a transakcií sa rozpočtoval v celkovej výške 24 487 tis. eur. V skutočnosti dosiahol 22 432 tis. eur, čo predstavuje plnenie štátneho rozpočtu na 91,6 %. V porovnaní s rokom 2016 bol výnos o 6 455 tis. eur nižší.

Najväčšiu časť na daniach z medzinárodného obchodu a transakcií tvorí výnos z podielu na vybratých finančných prostriedkoch, ktorého skutočný výnos vo výške 22 420 tis. eur predstavuje plnenie rozpočtu na 91,6 %. V porovnaní s predchádzajúcim rokom je výnos o 6 425 tis. eur nižší. Súčasťou daní z medzinárodného obchodu a transakcií je aj výnos z dovozného cla, ktoré bolo vymerané pred 1.5.2004. Dobeh dovozného cla dosiahol v roku 2017 výšku 9 tis. eur. Dobeh zrušenej dovoznej prirážky dosiahol hodnotu 3 tis. eur.

Sankcie uložené v daňovom konaní a sankcie súvisiace s úhradou dane sa rozpočtovali v sume 11 478 tis. eur. Ich skutočná výška dosiahla sumu 16 741 tis. eur, resp. 13 963 tis. eur po presune podielu sankcií do dane z príjmov fyzických osôb, z ktorých bol poukázaný výnos územnej samospráve. Plnenie rozpočtu tak dosiahlo 127,6 % (resp. 137,3 %).

Finančné orgány v sledovanom roku 2017 na žiadosť daňového subjektu povolili úľavu na dani alebo odpustili daňový nedoplatok na dani v zmysle § 70 daňového poriadku v 3 prípadoch v celkovej výške 37 tis. eur. Úľavy zo sankcie alebo odpustenie sankcie, v zmysle § 157 daňového

12 § 50 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

Prevod podielu dane na verejnoprospešný účel v tis. eur

Skutočnosť

2015

2016

2017

Prevod podielu dane z príjmov FO na osobitný účel

24 231

27 175

30 173

Prevod podielu dane z príjmov PO na osobitný účel

32 719

34 456

33 256

Spolu

56 950

61 631

63 429

poriadku, boli povolené v 376 prípadoch v celkovej výške 636 tis. eur. V roku 2016 bolo povolených 426 prípadov v úhrnnej výške 290 tis. eur.

Povolené úľavy na dani / odpustenie daňového nedoplatku na dani / úľavy zo sankcie / odpustenie sankcie

v tis. eur

Úľavy na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku na dani

Úľavy zo sankcie alebo odpustenie sankcie

Finančný orgán

počet

suma

počet

suma

Daňové úrady

374

604

Colné úrady /*

FR SR

Spolu

376

636

*Colné úrady neposkytujú úľavy a odpustenie dane v zmysle § 70 daňového poriadkuZdroj: FR SR

Podrobné údaje o plnení daňových príjmov štátneho rozpočtu v roku 2017 sú uvedené v tab. č. 2 tabuľkovej prílohy štátneho záverečného účtu.

3.1.2 Nedaňové príjmy

Nedaňové príjmy do štátneho rozpočtu plynú najmä z podnikania a vlastníctva majetku (z dividend, z prenájmu pozemkov, budov, strojov), poplatkov a platieb, kapitálových príjmov a úrokov. Tieto príjmy dosiahli za rok 2017 sumu 1 385 457 tis. eur, čo bolo približne 10,0 % z celkovo dosiahnutých príjmov štátneho rozpočtu. V porovnaní s rokom 2016 sa skutočne vyinkasovaná suma nedaňových príjmov zvýšila o 162 484 tis. eur.

Súhrnný prehľad o plnení nedaňových príjmov poskytuje nasledovná tabuľka:

Zdroj: MF SR

Príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku, ktoré dosiahli sumu 612 030 tis. eur sú svojou výškou najdôležitejšou časťou nedaňových príjmov. Z tejto sumy najpodstatnejšiu časť tvorili prijaté dividendy z obchodných spoločností štátu (rozdelené v prechádzajúcom období) v objeme 599 068 tis. eur, ktoré vyinkasovali vybrané kapitoly štátneho rozpočtu v roku 2017. Najvyšší príjem z dividend bol v kapitole Všeobecná pokladničná správa v sume 524 244 tis. eur, a to najmä

od Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. a energetických spoločností, v ktorých má podiel štát. Druhý najvyšší príjem dosiahlo Ministerstvo financií SR, ktoré získalo z dividend sumu 69 130 tis. eur, z toho najviac od Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a.s. (57 000 tis. eur). Rozdiel medzi rozpočtovanou a skutočne prijatou sumou u Ministerstva financií SR predstavoval pri prijatých dividendách sumu 46 541 tis. eur, z toho najväčší rozdiel bol u Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a.s. (40 375 tis. eur) vplyvom zmeny dividendovej politiky a vyšších výnosov z cezhraničnej spolupráce a súčasne nižšími nákladmi na služby. Ministerstvo hospodárstva SR malo rozpočtované dividendy aj od spoločnosti Transpetrol, a. s. vo výške 7 000 tis. eur, no tieto neboli vyplatené v súvislosti s poklesom hospodárskeho výsledku spoločnosti za rok 2017. Súhrnný prehľad prijatých dividend podľa kapitol ŠR poskytuje nasledujúca tabuľka:

Príjem dividend podľa kapitol ŠR v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2015

2016

2017

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

Ministerstvo zahr. vecí a európskych záležitostí SR

202

205

210

0,0

Správa služieb diplomatického zboru, a.s.

202

205

210

0,0

Ministerstvo financií SR

78 279

62 572

22 589

69 130

46 541

206,0

Tipos, národná lotériová spoločnosť, a.s. Bratislava

8 500

5 000

3 000

8 000

5 000

166,7

Slovenská konsolidačná, a.s. Bratislava

2 644

2 221

1 964

2 130

166

8,5

Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s.

1 000

2 000

1 000

2 000

1 000

100,0

Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.

66 135

53 351

16 625

57 000

40 375

242,9

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

11,9

Technická inšpekcia, a.s. Bratislava

11,9

Ministerstvo hospodárstva SR

23 065

11 939

9 859

5 000

-4 859

-49,3

Transpetrol, a.s.

7 000

6 939

7 000

-7 000

-100,0

Slovak Telekom, a.s.

11 065

JAVYS, a.s.

5 000

2 859

5 000

2 141

74,9

Ministerstvo dopravy a výstavby SR

736

856

782

437

-345

-44,1

Letisko Košice - Airport Košice, a.s.

458

589

432

433

0,2

Verejné prístavy, a.s.

269

255

350

-350

-100,0

Poštová banka, a.s.

Všeobecná pokladničná správa

377 349

401 840

394 395

524 244

129 849

32,9

Slovenský plynárenský priemysel, a.s.

288 547

303 000

300 000

430 000

130 000

43,3

Západoslovenská energetika, a. s.

31 089

29 361

34 710

25 737

-8 973

-25,9

Stredoslovenská energetika, a s.

26 413

33 479

29 289

39 785

10 496

35,8

Východoslovenská energetika HOLDING, a.s.

31 300

36 000

30 396

28 722

-1 674

-5,5

Spolu

479 663

477 439

427 877

599 068

171 191

40,0

Zdroj: MF SR

V rámci iných príjmov z podnikania prijalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR čiastku 5 000 tis. eur ako osobitný odvod zo zisku po zdanení od štátneho podniku LESY SR, š. p., Ministerstvo životného prostredia SR sumu 2 000 tis. eur od Vodohospodárskej výstavby, š. p. Bratislava a Ministerstvo dopravy a výstavby SR získalo čiastku 131 tis. eur z prenájmu odpočívadiel od spoločnosti Granvia, a.s. Ministerstvo financií SR malo rozpočtovanú sumu 300 tis. eur od Exportno-importnej banky SR, avšak z dôvodu dosiahnutia záporného hospodárskeho výsledku banky nebol odvod zo zisku zrealizovaný.

Príjmy z vlastníctva prenajatých budov, priestorov a objektov dosiahli v roku 2017 sumu 5 831 tis. eur, z toho najviac Ministerstvo vnútra SR 1 136 tis. eur, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR 795 tis. eur, Ministerstvo zdravotníctva SR 683 tis. eur a Ministerstvo spravodlivosti SR 594 tis. eur.

Príjem z administratívnych poplatkov a iných poplatkov a platieb závisí od počtu jednotlivých konaní v priebehu roka. Schválený rozpočet vo výške 328 837 tis. eur dosiahol k 31. 12. 2017 plnenie v sume 365 884 tis. eur, čo je viac o 37 047 tis. eur a v porovnaní s rokom 2016 viac o 28 490 tis. eur. Medziročný rozdiel v skutočnom plnení bol spôsobený vyšším výberom prostriedkov z pokút, penále a iných sankcií v roku 2017 oproti roku 2016, a to najmä u Protimonopolného úradu, ktorý vyinkasoval sumu 20 801 tis. eur za pokuty, z toho najviac od spoločnosti Slovak Telecom, a.s. (17 453 tis. eur).

Súhrnný prehľad o plnení administratívnych poplatkov a iných poplatkov a platieb poskytuje nasledovná tabuľka:

Administratívne poplatky a iné poplatky a platby v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2015

2016

2017

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

Administratívne poplatky

203 095

219 894

204 509

217 375

12 866

6,3

Súdne a ostatné poplatky

41 292

219 145

203 809

216 578

12 779

6,3

Tržby z predaja kolkových známok

161 006

Puncové poplatky

600

622

600

640

6,7

Licencie

197

127

100

147

47,0

Pokuty, penále a iné sankcie

53 944

51 862

71 719

81 535

9 816

13,7

Poplatky a platby z nepriemyselného a náhod. predaja

66 495

65 638

52 609

66 974

14 365

27,3

Spolu

323 534

337 394

328 837

365 884

37 047

11,3

Zdroj: MF SR

V rámci tejto kategórie dosiahli najvyšší príjem administratívne poplatky, a to čiastku 217 375 tis. eur. Z nich súdne a ostatné poplatky boli vyinkasované v objeme 216 578 tis. eur (z toho Všeobecná pokladničná správa 204 096 tis. eur). Patria sem napr. súdne poplatky (31 363 tis. eur) a ostatné správne poplatky, paušálne náhrady za udeľovanie víz, udržiavacie poplatky za patent (172 642 tis. eur).

Puncové poplatky boli dosiahnuté len v kapitole Ministerstva hospodárstva SR v celkovej čiastke 640 tis. eur.

Príjem z licencií (v zmysle § 16 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov) bol v kapitole Všeobecná pokladničná správa v sume 147 tis. eur.

Okrem administratívnych poplatkov patria do tejto kategórie príjmov aj pokuty, penále a iné sankcie. Vznikajú v súvislosti s porušením zákona o rozpočtových pravidlách, z porušenia daňových, cenových, colných a ostatných predpisov. Tieto dosiahli k 31. 12. 2017 sumu 81 535 tis. eur.

Najväčší podiel v rámci položky pokuty, penále a iné sankcie pripadol na kapitolu Ministerstva vnútra SR (35 124 tis. eur), kde išlo o príjmy od fyzických a právnických osôb najmä za uložené pokuty, a to za dopravné priestupky, za pokuty z objektívnej zodpovednosti – za dopravné priestupky, za diaľničné známky, za mýto, za emisnú a technickú kontrolu. Tieto pokuty uložili najmä krajské riaditeľstvá policajného zboru (26 793 tis. eur) a okresné úrady (7 161 tis. eur).

Protimonopolný úrad SR vyinkasoval sumu 20 801 tis. eur za pokuty, z toho najviac od spoločnosti Slovak Telecom, a.s. (17 453 tis. eur), Ministerstvo financií SR získalo príjem z pokút vo výške 8 310 tis. eur od platobnej jednotky MF SR a od Úradu vládneho auditu. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR dosiahlo príjem 7 228 tis. eur najmä z blokových pokút a pokút za porušovanie pracovnoprávnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, odvody za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 65 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a pokuty ukladané úradmi práce.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR prijalo sumu 2 673 tis. eur vo forme pokút, penále a iných sankcií za veterinárne úkony, ktoré v rámci svojej pôsobnosti vykonáva Štátna veterinárna a potravinová správa SR. Ďalšie príjmy plynuli za fytosanitárne úkony13, ktoré zabezpečuje Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky SR.

Ostatné príjmy boli za porušenie predpisov vyrubené v súlade s platnou legislatívou kontrolnými orgánmi (Plemenárska inšpekcia, Pôdohospodárska platobná agentúra a aparát ministerstva) a ostatnými subjektami verejnej správy.

Poplatky a platby z nepriemyselného a náhodného predaja prijali kapitoly v celkovej čiastke 66 974 tis. eur, z toho najviac za predaj výrobkov, tovarov a služieb (51 157 tis. eur). Ministerstvo dopravy a výstavby SR získalo sumu 19 322 tis. eur najmä za správu frekvencií, technickú reguláciu, z výnosov z mýta na koncesných cestách NDS, a.s., za údržbu a opravu vozoviek a iné.

Ministerstvo vnútra SR prijalo čiastku 17 015 tis. eur, z toho suma 11 091 tis. eur predstavovala prostriedky za stravu poskytovanú zamestnávateľom hradenú zamestnancami alebo bývalými

13 Fytosanitárne úkony zahŕňajú činnosti súvisiace s kontrolou rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov pri ich výrobe, dovoze a preprave za účelom zistenia výskytu karanténnych škodlivých organizmov, ktoré predstavujú významné hospodárske riziko pre pestovanie a biodiverzitu v rámci krajiny. Okrem toho, sa kontrola zameriava aj na hospodársky významné škodlivé organizmy, ktoré sa bežne vyskytujú v poľnohospodárskej krajine a spôsobujú zníženie množstva alebo kvality úrody. Ďalej sem patria aj kontroly používania a skladovania prípravkov na ochranu rastlín a pomocných prípravkov, ktoré sa používajú na ochranu proti škodlivým organizmom a na zníženie ich škodlivosti. Výsledkom týchto kontrol sú opatrenia na minimalizovanie rizika pri výskyte škodlivých organizmov alebo na eliminovanie škôd pri nesprávnom použití prípravkov na ochranu rastlín.

zamestnancami Ministerstva vnútra SR (v zmysle Zákonníka práce alebo kolektívnej zmluvy) a taktiež sú tu vedené príspevky na stravovanie zamestnancov zo sociálneho fondu. Ďalšia suma vo výške 5 924 tis. eur predstavovala príjmy za napojenie na pulty centrálnej ochrany, príjmy za fyzickú ochranu prevozu rádioaktívneho odpadu, príjmy za policajný doprovod, príjmy za znalecké posudky a iné.

Ministerstvo spravodlivosti SR prijalo sumu 15 030 tis. eur najmä za právne služby, náhrady trov preddavkované zo štátneho rozpočtu (svedočné, znalecké a tlmočnícke úkony), príjmy za lekárske výkony Zboru väzenskej a justičnej stráže a iné.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR získalo sumu 4 733 tis. eur najmä za fytosanitárne úkony realizované Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym v Bratislave. Ďalšie príjmy plynuli z realizácie veterinárnych výkonov, inšpekcie a kontrol, ktoré realizovala Štátna veterinárna a potravinová správa SR.

Kapitálové príjmy sú príjmy z predaja pozemkov a nehmotných aktív v správe jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu, z kapitálových aktív a z vratiek. Táto objemovo najmenšia časť nedaňových príjmov dosiahla za rok 2017 skutočné plnenie vo výške 11 748 tis. eur a zaznamenala výpadok oproti schválenému rozpočtu o 39 138 tis. eur. Neplnenie ročného rozpočtu bolo vo viacerých položkách kapitálových príjmov, najviac v príjmoch z predaja kapitálových aktív, napr. z dôvodu vysporiadania majetkovo – právnych vzťahov a zdĺhavého procesu odpredaja prebytočného majetku štátu.

Najväčšiu časť kapitálových príjmov tvorili príjmy z predaja pozemkov a nehmotných aktív, ktoré dosiahli sumu 7 413 tis. eur. Z tejto čiastky dosiahlo Ministerstvo vnútra SR sumu 6 190 tis. eur. Išlo o finančné prostriedky za odpredané pozemky, doplatky z titulu zámenných zmlúv a prevedené zábezpeky od fyzických osôb, právnických osôb, miest a obcí.

Príjmy z predaja kapitálových aktív dosiahli 3 595 tis. eur, z ktorých najviac bolo prijatých v kapitole Ministerstva vnútra SR, a to 1 424 tis. eur. Išlo najmä o splátky od zamestnancov za odpredané služobné byty, úhrady kúpnych cien za nehnuteľnosti na základe kúpnych zmlúv, doplatky na základe zámenných zmlúv, prepadnuté zábezpeky a iné.

Úroky z tuzemských úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí dosiahli v roku 2017 sumu 28 618 tis. eur a v rámci nedaňových príjmov dosiahla táto kategória príjmov najvyššie plnenie schváleného rozpočtu. Prekročenie príjmov bolo dosiahnuté v kapitole Všeobecná pokladničná správa, z dôvodu úrokov z účtov finančného hospodárenia so Štátnou pokladnicou, ktoré dosiahli sumu 23 127 tis. eur, čo znamenalo prekročenie rozpočtovanej úrovne o 20 856 tis. eur. Uvedené príjmy boli vyššie oproti rozpočtovaným z dôvodu, že Štátna pokladnica previedla do príjmov štátneho rozpočtu prostriedky z výsledkov hospodárenia z minulých rokov v celkovej sume 20 000 tis. eur (nerozpočtovaný jednorazový prevod) a ďalej z dôvodu nárastu priemerných zostatkov na účtoch prostriedkov Európskej únie a na účtoch dobrovoľných klientov.

Úroky z návratných finančných výpomocí boli rozpočtované v sume 6 003 tis. eur, a to za obec Ľubotice a Agentúru pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov. V skutočnosti dosiahli sumu

5 490 tis. eur. Nenaplnenie rozpočtovaných príjmov bolo spôsobené skutočnosťou, že obci Ľubotice bola odpustená časť návratnej finančnej výpomoci a súčasne klesla úroková sadzba použitá pre výpočet úrokov. Zároveň Nemocnica s poliklinikou Považská Bystrica a Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava splatili úroky z návratnej finančnej výpomoci poskytnutej zdravotníckym zariadeniam v roku 2009 v sume 218 tis. eur, ktoré pôvodne rozpočtované neboli.

Úroky zo zahraničných úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí a vkladov vo výške 1 tis. eur tvorili úroky kapitoly Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Ministerstva obrany SR. Išlo o kreditné úroky účtov zastupiteľských úradov SR v zahraničí.

Iné nedaňové príjmy tvoria príjmy z náhrad z poistného plnenia, z odvodov z hazardných hier a iných podobných hier, odvody, vratky a vrátené neoprávnene použité alebo zadržané finančné prostriedky od neziskových organizácií, rozpočtových organizácií, obcí a pod. Za rok 2017 dosiahla táto kategória sumu 367 176 tis. eur, čo predstavuje prekročenie schváleného rozpočtu o 35 180 tis. eur.

Príjem z odvodu z hazardných hier bol dosiahnutý v kapitole Všeobecná pokladničná správa v celkovej výške 208 178 tis. eur, čo predstavuje takmer 111 % schváleného rozpočtu. Prekročenie uvedených príjmov súvisí najmä so zvýšením sadzieb odvodov vybraných druhov hazardných hier od 1. januára 2017 na základe novely zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a tiež s pokračovaním dynamického rastu kurzových stávok a zvýšením ich podielu na celkovej štruktúre hazardných hier.

Vrátené neoprávnene použité alebo zadržané finančné prostriedky sa rozpočtovali vo výške 6 431 tis. eur a v skutočnosti dosiahli 18 081 tis. eur. Tento rozdiel bol spôsobený najmä nezrovnalosťami a inými vratkami za prostriedky Európskej únie, ktoré z pôvodne schváleného rozpočtu v objeme 25 tis. eur dosiahli skutočnosť až 12 711 tis. eur. Vrátenia za nezrovnalosti vznikli väčšinou nedodržaním zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na projekty EÚ zo strany prijímateľov, vratky sú vrátenia nevyčerpaných záloh na financovanie projektov EÚ. Tieto príjmy boli dosiahnuté najmä v kapitolách Ministerstva financií SR (5 755 tis. eur), Ministerstva hospodárstva SR (2 572 tis. eur), Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (1 236 tis. eur) a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (1 176 tis. eur). Okrem nezrovnalostí a vratiek za prostriedky EÚ sa významnejšou sumou na tejto kategórii príjmov podieľali aj vrátené neoprávnene použité alebo zadržané finančné prostriedky od fyzických osôb (4 438 tis. eur).

Príjmy z odvodu tvorili finančné prostriedky zo zúčtovania vzťahov podnikateľských subjektov, príspevkových a rozpočtových organizácií, ústredných orgánov, neziskových organizácií, obcí a vyšších územných celkov so štátnym rozpočtom. V roku 2017 ich objem dosiahol 12 963 tis. eur, z toho 12 952 tis. eur v kapitole Všeobecná pokladničná správa. Najväčší podiel na tejto sume predstavoval príjem z finančného zúčtovania s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR v sume 5 151 tis. eur, Ministerstvom dopravy a výstavby SR v sume 2 430 tis. eur a Ministerstvom zdravotníctva SR v sume 1 164 tis. eur.

Príjmy z vratiek sa rozpočtovali v objeme 11 877 tis. eur a v skutočnosti dosiahli 24 684 tis. eur. Najvyššiu hodnotu v objeme 20 272 tis. eur prijala Všeobecná pokladničná správa. Išlo najmä o vrátenie predfinancovania za Švajčiarsky finančný mechanizmus vo výške 10 639 tis. eur a vrátenie prostriedkov z operačného programu Cezhraničná spolupráca SR-ČR 2007-2013 poskytnutých pre operačný program z dôvodu preklenutia nedostatočnej likvidity na bankovom účte certifikačného orgánu v sume 8 720 tis. eur. Ministerstvo zdravotníctva SR získalo sumu 942 tis. eur a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR 868 tis. eur. Ostatné kapitoly dosiahli menšie sumy.

Iné príjmy dosiahli plnenie 97 938 tis. eur, z čoho 77 987 tis. eur predstavovali príjmy od prevádzkovateľov distribučných sústav a prenosovej sústavy, ktorí sú povinní odvádzať do štátneho rozpočtu odvod z množstva elektriny dodanej koncovým odberateľom elektriny.14 Ďalšie prostriedky vo výške 8 471 tis. eur plynuli najmä z úhrad trov konania a výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody, z úhrad pohľadávok obvinených a odsúdených, z prepadnutých kaucií, zábezpek, z prepísaných mánk a škôd a iných. Ministerstvo vnútra SR získalo iné príjmy v čiastke 4 442 tis. eur. V nej najvyšší podiel majú odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, príjmy z predpísaných mánk a škôd, príjmy z trov konania, príjmy z dedičského konania, príjmy z poplatkov za obnovu evidencie pozemkov a iné.

Podrobné údaje o plnení nedaňových príjmov štátneho rozpočtu v roku 2017 sú uvedené v tab. č. 3 tabuľkovej prílohy štátneho záverečného účtu.

14 Nakoľko sú finančné prostriedky poukázané Národnému jadrovému fondu na úhradu výdavkov na nakladanie s jadrovými materiálmi a rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy, vyskytujú sa tieto aj na strane výdavkov v rámci bežných a kapitálových transferov.

3.1.3 Granty a transfery

Granty a transfery boli na rok 2017 rozpočtované v celkovej výške 2 698 578 tis. eur (v tom zahraničné v sume 2 655 927 tis. eur a tuzemské v čiastke 42 651 tis. eur), čo je oproti roku 2016 viac o 523 234 tis. eur. Rozpočtovali sa iba transfery, nakoľko výšku grantov, ktoré tvoria príspevky od dobrovoľných darcov, prispievateľov a pod. nie je možné vopred odhadnúť. Skutočné príjmy štátneho rozpočtu z grantov a transferov dosiahli sumu 1 476 362 tis. eur a v porovnaní s minulým rokom je to menej o 508 426 tis. eur.

Súhrnný prehľad o plnení grantov a transferov poskytuje nasledovná tabuľka:

Granty a transfery

v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2015

2016

2017

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

Tuzemské granty a transfery

49 027

35 242

42 651

43 128

477

1,1

Zahraničné granty a transfery

4 293 335

1 949 546

2 655 927

1 433 234

-1 222 693

-46,0

z toho: prostriedky z rozpočtu EÚ

4 280 041

1 939 787

2 655 927

1 422 488

-1 233 430

-46,4

Spolu

4 342 362

1 984 788

2 698 578

1 476 362

-1 222 216

-45,3

Zdroj: MF SR

Tuzemské granty a transfery v sume 43 128 tis. eur tvorili najmä bežné granty a transfery vo výške 42 710 tis. eur. Objemovo najdôležitejšou časťou v rámci bežných grantov boli príjmy z príspevkov zdravotných poisťovní na činnosť operačných stredísk záchrannej zdravotnej služby a na činnosť Národného centra zdravotníckych informácií vo výške 27 086 tis. eur v kapitole Ministerstva zdravotníctva SR.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR prijalo sumu 11 596 tis. eur od Slovenského pozemkového fondu v súvislosti s uznesením vlády SR č. 565 zo 7.12.2016 k Účtovnej závierke Slovenského pozemkového fondu ku dňu 31.12.2015 a návrh rozdelenia hospodárskeho výsledku za rok 2015. Z celkovej čiastky bola suma 10 096 tis. eur účelovo určená na plnenie ostatných úloh rezortu. Suma 1 500 tis. eur bola účelovo vyčlenená pre kapitolu na financovanie zabezpečenia projektov pozemkových úprav vykonávaných podľa zákona č. 330/1991 Zb. a obnovy evidencie pozemkov v zmysle zákona č.180/1995 Z. z.

Slovenská akadémia vied dosiahla príjem v objeme 2 498 tis. eur, z toho sumu 2 257 tis. eur od Agentúry na podporu výskumu a vývoja.

Z tuzemských kapitálových grantov najviac prostriedkov získala Slovenská akadémia vied, a to 361 tis. eur. Tieto prostriedky prijali rozpočtové organizácie kapitoly v rámci spolupráce s výskumnými inštitúciami. Najväčšiu čiastku v objeme 347 tis. eur získal Neurobiologický ústav SAV ako partner od hlavného riešiteľa projektu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika Košice na nákup vedeckých prístrojov na riešenie druhej fázy projektu MediPark II. Tento projekt je zameraný na vybudovanie medicínskeho univerzitného vedeckého parku v Košiciach.

Zahraničné granty a transfery boli rozpočtované na rok 2017 vo výške 2 655 927 tis. eur. Skutočné plnenie týchto príjmov bolo vo výške 1 433 234 tis. eur, v tom transfery v sume 1 422 488 tis. eur a granty v sume 10 746 tis. eur.

Zahraničné transfery dosiahli k 31. 12. 2017 sumu 1 422 488 tis. eur, čo predstavuje oproti schválenému rozpočtu nižší skutočný príjem o 1 233 430 tis. eur. K úpravám schváleného rozpočtu došlo v nadväznosti na vysporiadanie finančných prostriedkov za finančné opravy v zmysle § 15 zákona o rozpočtových pravidlách, v nadväznosti na prijaté oznámenia o výške prostriedkov, ktoré budú použité v nasledujúcich rokoch v zmysle § 8 zákona o rozpočtových pravidlách a v nadväznosti na ostatné viazania prostriedkov v zmysle § 18 zákona o rozpočtových pravidlách.

Celú sumu zahraničných transferov tvorili prostriedky z rozpočtu Európskej únie, ktoré sa v Slovenskej republike poskytujú prostredníctvom certifikačného orgánu (Ministerstvo financií SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR) alebo Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Príjmy zo zahraničných transferov sa rozpočtovali v rámci jednotlivých kapitol na úrovni platobných jednotiek, Pôdohospodárskej platobnej agentúry a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. K príjmom boli rozpočtované aj výdavky, ktoré sú uvedené v časti 3.4.2.

Najvyšší príjem zo zahraničných transferov bol v kapitole Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v celkovej čiastke 631 473 tis. eur. Z toho v rámci Priamych platieb 2014-2020 bola prijatá suma 402 201 tis. eur. Priame platby predstavujú podporu poľnohospodárov podľa vopred stanovených podmienok a realizujú sa formou bežných transferov subjektom priamo hospodáriacim na pôde15. V rámci Programu rozvoja vidieka SR 2014-2020 získala kapitola čiastku 172 327 tis. eur, v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu 2014-2020 sumu 44 796 tis. eur určenú najmä na zvýšenie energetickej efektívnosti bytových domov a v rámci Trhovo orientovaných výdavkov sumu 12 149 tis. eur určenú na stabilizáciu a podporu poľnohospodárskych trhov (podpora vinohradnícko-vinárskeho sektora a sektora ovocia a zeleniny, podpora spotreby vybraných komodít – školské mlieko a školské ovocie).

Ministerstvo dopravy a výstavby SR prijalo sumu 321 088 tis. eur z Európskych fondov v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR získalo sumu 165 697 tis. eur. Z toho v rámci Operačného programu Ľudské zdroje čiastku 153 438 tis. eur, v rámci Operačného programu potravinovej a základnej materiálnej pomoci sumu 9 123 tis. eur a v rámci Operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia sumu 3 136 tis. eur.

15 Pravidlá poskytovania priamych platieb upravuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 v platnom znení.

Ministerstvo životného prostredia SR prijalo sumu 142 731 tis. eur určenú na spolufinancovanie Operačného programu Kvalita životného prostredia. V rámci tohto operačného programu sa spolufinancovali projekty zamerané na zvýšenie miery zhodnocovania odpadov, zlepšenie odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd, zlepšenie stavu ochrany druhov a biotopov a ďalšie.

Bližšie informácie o príjmoch z rozpočtu EÚ sú uvedené v samostatnej kapitole 3.4. vzťahy štátneho rozpočtu k Európskej únii.

Zahraničné granty, ktoré neboli rozpočtované, dosiahli celkovú výšku 10 737 tis. eur. Išlo hlavne o príjmy poskytnuté zo zahraničia mimo rozpočtu EÚ na základe medzinárodných zmlúv v sume 7 653 tis. eur. Ide napr. o prostriedky Finančného mechanizmu EHP, Nórskeho finančného mechanizmu a Švajčiarskeho finančného mechanizmu. Ďalej sem patria aj príjmy poskytnuté z rozpočtu Európskej únie (3 084 tis. eur), ktorých poskytovanie riadi EÚ centralizovaným spôsobom. Tieto príjmy boli použité najmä na programy cezhraničnej spolupráce, programy v oblasti vzdelávania, výskumu, zdravia a ochrany spotrebiteľa a v oblasti bezpečnosti, migrácie osôb a ochrany hraníc.

Najväčší objem príjmov zo zahraničných grantov dosiahlo Ministerstvo vnútra SR, a to 2 493 tis. eur. Tieto prostriedky boli prijaté najmä od Európskeho podporného úradu pre azyl, Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex), Európskej komisie, a to z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu a z Fondu pre vnútornú bezpečnosť, Európskej komisie v rámci projektov Rómskej platformy. Prostriedky boli určené na napĺňanie cieľov azylovej politiky, na výdavky súvisiace s vysielaním príslušníkov zahraničných jednotiek policajného zboru na výkon hraničného dozoru, výdavky na spoluprácu európskych špeciálnych jednotiek, vzdelávanie príslušníkov hraničnej a cudzineckej polície v cudzích jazykoch, právnu poradňu pre azyl, výdavky v oblasti podpory integrácie rómskej mládeže v SR.

Ministerstvo dopravy a výstavby SR dosiahlo príjem 2 228 tis. eur, z toho Dopravný úrad prijal sumu 1 457 tis. eur od medzinárodnej organizácie na základe leteckého zákona najmä za letecké kalibračné merania a overovania v rámci projektu jednotného európskeho neba. Slovenská správa ciest prijala zahraničný grant vo výške 561 tis. eur v rámci projektu CEF s názvom „Prepojenie elementov základnej siete v odvetví dopravy: Koridor Rýn – Dunaj Komárom – Komárno cezhraničný most (Projekt vnútrozemských vodných ciest)“.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR prijalo čiastku 1 317 tis. eur, z čoho Štátna veterinárna a potravinová správa SR získala sumu 698 tis. eur na monitorovanie určitých chorôb zvierat.

Štatistický úrad SR prijal formou bežného grantu sumu 1 143 tis. eur od Európskej komisie s cieľom zaviesť nové štatistické zisťovania.

Podrobné údaje o príjmoch štátneho rozpočtu podľa kapitol, kategórií rozpočtovej klasifikácie a podľa zdrojov za rok 2017 sú uvedené v tab. č. 4 až 6 tabuľkovej prílohy štátneho záverečného účtu.

3.2 Výdavky štátneho rozpočtu

Schválený rozpočet výdavkov bol vo výraznej miere ovplyvnený opatreniami vyplývajúcimi z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a zabezpečovaním efektívnych a dlhodobo udržateľných verejných financií. Pri rozpočtovaní výdavkov na rok 2017 sa taktiež zohľadnili aktuálne legislatívne zmeny a dodržali sa pravidlá rozpočtového hospodárenia v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách

▪možnosť použitia kapitálových výdavkov na určený účel aj v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po rozpočtovom roku, na ktorý boli rozpočtované,

▪možnosť použitia prostriedkov Európskej únie vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu aj v nasledujúcich rozpočtových rokoch až do ich vyčerpania na určený účel,

▪pri bežných transferoch s výnimkou miezd, poskytnutých príjemcom po 1. auguste rozpočtového roka, možnosť ich použitia do konca prvého štvrťroka nasledujúceho roka,

▪viacročné rozpočtovanie na tri rozpočtové roky,

▪rozpočtovanie formou bežných a kapitálových výdavkov pri uplatňovaní rozpočtovej klasifikácie,

▪využívanie programového rozpočtovania, aby bolo možné transparentné hodnotenie formulovaných zámerov,

▪poskytovanie dotácií v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Podrobný prehľad o výdavkoch štátneho rozpočtu v roku 2017 podľa kategórií rozpočtovej klasifikácie a kapitol štátneho rozpočtu, o bežných transferoch a kapitálových výdavkoch je uvedený v tab. 7 až 9 tabuľkovej prílohy štátneho záverečného účtu.

3.2.1 Výdavky štátneho rozpočtu podľa ekonomickej klasifikácie

Pre rok 2017 boli celkové výdavky štátneho rozpočtu plánované vo výške 17 383 367 tis. eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom pre rok 2016 predstavovalo nárast 7,0 %. Skutočne bolo vynaložených 15 234 261 tis. eur, na čom sa bežné výdavky podieľali objemom 13 681 468 tis. eur a kapitálové výdavky objemom 1 552 793 tis. eur. Celkové výdavky boli oproti schválenému rozpočtu nižšie o 2 149 106 tis. eur a v medziročnom porovnaní klesli o 21 911 tis. eur

3.2.1.1 Bežné výdavky

Schváleným rozpočtom boli stanovené bežné výdavky vo výške 14 644 347 tis. eur. V ich skutočnom čerpaní 13 681 468 tis. eur sa odráža aj pokračujúca optimalizácia činností ústrednej správy. Nižšie čerpanie plánovaných výdavkov dosiahlo 6,6 % a prejavilo sa najmä v kategórii tovarov a služieb a v kategórii bežných transferov.

Prehľad bežných výdavkov v štruktúre ekonomickej klasifikácie je uvedený v nasledovnej tabuľke:

Bežné výdavky podľa ekonomickej klasifikácie v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2015

2016

2017

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania

1 677 390

1 776 555

1 745 017

1 869 049

124 032

7,1

Poistné a príspevok do poisťovní

604 645

632 010

612 554

675 515

62 962

10,3

Tovary a služby

1 590 167

1 459 354

2 150 137

1 483 704

-666 433

-31,0

Bežné transfery

9 625 831

9 485 727

10 136 370

9 652 930

-483 440

-4,8

v tom:

v rámci verejnej správy

4 405 975

4 344 119

4 567 662

4 600 132

32 470

0,7

jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám

3 691 591

3 809 874

3 777 541

3 696 261

-81 280

-2,2

nefin. subjektom a transfery PO nezaradeným vo verejnej správe

859 603

618 022

1 037 722

643 405

-394 317

-38,7

do tuzemských finančných inštitúcií

2 023

2 127

2 710

1 774

-936

-34,5

do zahraničia

666 639

711 585

750 735

711 358

-39 377

-5,2

Splácanie úrokov a platby súvisiace s úverom

270

0,0

Spolu

13 498 303

13 353 916

14 644 347

13 681 468

-962 879

-6,6

Zdroj: MF SR

Výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania

Zákon č. 357/2016 o štátnom rozpočte na rok 2017 stanovil pre zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu limit výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania ako záväzný ukazovateľ z kódu 111 (zdroj štátneho rozpočtu) a 11H (transfery od ostatných subjektov verejnej správy) v súhrnnej sume 1 745 017 tis. eur. V priebehu roka bol tento limit rozpočtovými opatreniami zvýšený na 1 813 448 tis. eur. Z upraveného limitu výdavkov na mzdy a platy na tomto zdroji sa skutočne použilo 1 813 060 tis. eur, čo je o 90 174 tis. eur viac než v predchádzajúcom kalendárnom roku. Medziročný nárast výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania ovplyvnilo predovšetkým zvýšenie platov štátnych zamestnancov (v štátnozamestnaneckom aj služobnom pomere) a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme o 4 % s účinnosťou od 1. januára 2017 a zvýšenie platov na úrovni 2 % funkčných platov v zmysle Memoranda o úprave platových pomerov zamestnancov v štátnej službe a niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktoré tvorí prílohu kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, v termíne od 1. septembra do 31. decembra 2017 súhrnne v sume 58 322 tis. eur. Ďalším dôvodom medziročného nárastu výdavkov na mzdy a platy bolo tiež zvýšenie platových taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a osobitnej stupnice platových taríf učiteľov vysokých škôl od 1. septembra 2017 o 6 % v sume 2 347 tis. eur. V nadväznosti na zverejnenie priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2016 Štatistickým úradom SR boli od 1. januára 2017 upravené aj platy sudcov (o 2 068 tis. eur), prokurátorov (o 1 266 tis. eur) a ústavných sudcov (o 29 tis. eur). Úroveň čerpania výdavkov na mzdy a platy zamestnancov v roku 2017 čiastočne ovplyvnilo aj čerpanie výdavkov na mzdy zamestnancov, ktorí vykonávali činnosti v rámci SK PRES (1 476 tis. eur) a na mzdy zamestnancov, ktorí zabezpečovali udržateľnosť projektov (1 422 tis. eur).

V súvislosti s prijatými uzneseniami vlády SR a s novou legislatívou bolo potrebné od roku 2017 v niektorých kapitolách štátneho rozpočtu zabezpečiť financovanie odmeňovania nových zamestnancov (napr. o 923 tis. na Najvyššom súde SR na mzdy 55 nových zamestnancov), resp. bolo nutné posilniť odmeňovanie niektorých vybraných kategórií zamestnancov (napr. mzdy policajtov v kapitole Ministerstva vnútra SR o 25 000 tis.). Saldo medziročného zvýšenia výdavkov na mzdy a platy bolo súčasne ovplyvnené viazaním výdavkov na mzdy a platy súvisiacim so zmenou formy hospodárenia rozpočtových organizácií, čo sa najvýraznejšie prejavilo v kapitole Slovenskej akadémie vied, v ktorej z tohto dôvodu došlo k zníženiu miezd o 5 739 tis. eur.

V skutočnosti bolo na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu za všetky zdroje vynaložených 1 869 049 tis. eur, čo je o 92 494 tis. eur viac než v roku 2016. Z prostriedkov štátneho rozpočtu zo zdroja 111 a 11H boli na mzdy a platy zamestnancov vyčerpané finančné prostriedky v sume 1 813 060 tis. eur. Okrem toho boli čerpané aj finančné prostriedky z rozpočtu EÚ a zo spolufinancovania zo štátneho rozpočtu v sume 51 988 tis. eur, čo je medziročne o 10 288 tis. eur viac. V súlade s ustanovením § 23 zákona o rozpočtových pravidlách boli na mzdy a platy čerpané prostriedky z mimorozpočtových zdrojov v sume 4 001 tis. eur, čo je v porovnaní s rokom 2016 o 7 968 tis. eur menej. Limit výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania bol ako záväzný ukazovateľ na zdroji 111 a 11H dodržaný vo všetkých kapitolách štátneho rozpočtu.

Limit počtu zamestnancov pre rozpočtové organizácie kapitol štátneho rozpočtu bol schválený uznesením vlády SR č. 461/2016 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019 v počte 128 523 osôb (2016: 127 531). Na medziročné zvýšenie schváleného limitu počtu zamestnancov rozpočtových organizácií (o 992 osôb) malo vplyv predovšetkým zvýšenie o 1 140 osôb v kapitole Ministerstva vnútra SR (UV SR č. 600/2015 a 707/2015), o 254 osôb v kapitole Ministerstva spravodlivosti SR (protiteroristická legislatíva, zákon o upomínacom konaní, zákon o registri partnerov verejného sektora, zmena zákona o konkurze a reštrukturalizácii a zmena zákona o súdnych exekútoroch), o 56 osôb v kapitole Najvyššieho súdu SR (personálne posilnenie a zákon č. 357/2015 o finančnej kontrole a audite), o 39 osôb v kapitole Ministerstva zdravotníctva SR na organizačné zmeny a o 35 osôb v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na posilnenie Národného inšpektorátu práce. Mierne zvýšenie limitu počtu zamestnancov v niektorých ostatných kapitolách súviselo predovšetkým so zabezpečením novej legislatívy a s plnením prijatých uznesení vlády SR. V Slovenskej akadémii vied súčasne došlo k zníženiu limitu počtu zamestnancov o 688 osôb v súvislosti s transformáciou organizácií na budúce verejné výskumné inštitúcie.

V rámci schváleného limitu počtu zamestnancov rozpočtových organizácií kapitoly štátneho rozpočtu a aparátu ústredného orgánu boli osobitne schválené administratívne kapacity osobitne sledované v počte 1 047. Administratívne kapacity osobitne sledované sú osobitnou skupinou zamestnancov, ktorá je v zmysle uznesenia vlády SR č. 181/201716 bez nárokov na dodatočné finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu zapojená do implementácie európskych štrukturálnych

16 Uznesenie vlády SR č. 181/2017 k Analýze stavu a určenie počtu administratívnych kapacít pre európske štrukturálne a investičné fondy v programovom období 2014 - 2020

a investičných fondov v programovom období 2014 – 2020 od roku 2017 (v rozpočtových organizáciách v maximálnom počte 1 568 osôb).

V priebehu roka 2017 bol limit počtu zamestnancov rozpočtových organizácií rozpočtovými opatreniami zvýšený o 1 050 osôb na 129 573 osôb. Administratívne kapacity osobitne sledované schválené na rok 2017 UV SR č. 461/2016 boli zvýšené o 444 na počet 1 491, pričom ich zvýšenie bolo realizované v rámci neplnenia limitu počtu zamestnancov kapitoly a v prípade naplnenia rozpočtovaného počtu zamestnancov aj absolútnym navýšením limitu počtu osôb kapitoly v súlade s prijatým uznesením vlády SR č. 181/2017. Ich skutočná obsadenosť dosiahla stav 1 269.

Skutočné plnenie počtu zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu dosiahlo úroveň 123 015 osôb, čo je v porovnaní s ich skutočným plnením v roku 2016 o 143 osôb menej a v porovnaní s pôvodne schváleným limitom o 5 508 zamestnancov menej. V porovnaní s upraveným limitom počtu osôb je skutočnosť nižšia o 6 558 osôb. Z porovnania skutočného plnenia počtu zamestnancov so schváleným limitom vyplýva, že z počtu 33 kapitol štátneho rozpočtu a 3 organizácií (Kancelária verejného ochrancu práv, Rada pre vysielanie a retransmisiu a Úrad na ochranu osobných údajov) počet zamestnancov schválený uznesením vlády SR č. 461/2016 nenaplnilo 28 kapitol a ani jedna z 3 organizácií.

Pre samotné aparáty ústredných orgánov boli schválené výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania v sume 208 493 tis. eur. V priebehu roka bol tento limit rozpočtovými opatreniami zvýšený na 224 208 tis. eur. Zamestnancom aparátov ústredných orgánov boli spolu vyplatené mzdy a platy v sume 258 271 tis. eur vrátane zdrojov Európskej únie, spolufinancovania zo štátneho rozpočtu a mimorozpočtových zdrojov. Výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania zamestnancov aparátu ústredného orgánu medziročne vzrástli o 9 901 tis. eur predovšetkým v súvislosti s valorizáciou platov zamestnancov na úrovni 4 % od 1. 1. 2017, zvýšením platov na úrovni 2 % funkčných platov v termíne od 1. septembra do 31. decembra 2017 v zmysle podpísaného Memoranda (6 291 tis. eur súhrnne) a zvýšením platov sudcov, prokurátorov a ústavných sudcov (o 413 tis. eur) od 1. januára 2017. Záväzný limit miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní aparátov ústredných orgánov bol dodržaný.

Pre aparáty ústredných orgánov bol na rok 2017 schválený záväzný limit počtu zamestnancov 12 075 osôb, z toho boli schválené administratívne kapacity osobitne sledované v počte 624. Schválený limit počtu zamestnancov bol v priebehu roka zvýšený o 400 osôb na 12 475 osôb. V skutočnosti bolo v aparátoch ústredných orgánov v roku 2017 zamestnaných 11 539 osôb, čo je v porovnaní s rokom 2016 o 78 zamestnancov viac. Medziročné zvýšenie ovplyvnil najmä vyšší počet administratívnych kapacít osobitne sledovaných. Administratívne kapacity osobitne sledované boli v aparátoch ústredných orgánov zvýšené o 429 na počet 1 053, ich skutočné plnenie dosiahlo stav 931 administratívnych kapacít osobitne sledovaných.

Uznesením vlády SR č. 461/2016 bola v prílohe č. 2 na rok 2017 schválená systemizácia colníkov v štátnej službe, systemizácia policajtov v štátnej službe, systemizácia príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby v štátnej službe a systemizácia

profesionálnych vojakov v štátnej službe. Záväzné ukazovatele systemizácie v jednotlivých kategóriách zamestnancov na zdroji 111 boli vo všetkých kapitolách dodržané.

Prehľad o plnení limitu počtu zamestnancov, miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní v kapitolách štátneho rozpočtu na rok 2017 vrátane vyhodnotenia systemizácie je uvedený v tabuľkách 22, 24, 25, 26 tabuľkovej časti štátneho záverečného účtu.

Poistné a príspevok do poisťovní

Kapitoly štátneho rozpočtu rozpísali v roku 2017 výdavky na poistné a príspevok do poisťovní v sume 612 554 tis. eur. V priebehu roka bola táto suma upravená na 674 135 tis. eur v súhrne za všetky zdroje. Skutočné výdavky na poistné a príspevok do poisťovní súhrnne za všetky zdroje medziročne vzrástli o 43 505 tis. eur (6,9 %) a dosiahli sumu 675 515 tis. eur. Vyššie čerpanie výdavkov na poistné nadväzuje na zvýšené čerpanie výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania a súvisí predovšetkým s valorizáciou platov zamestnancov. Výdavky na poistné a príspevok do poisťovní boli čerpané v tejto štruktúre:

Výdavky na poistné do Sociálnej poisťovne v sume 265 227 tis. eur dosiahli medziročný nárast 8,0 % (2016: 245 665 tis. eur), z toho najvyšší objem tvorilo poistné na starobné poistenie 151 773 tis. eur, poistné do rezervného fondu solidarity predstavovalo 51 479 tis. eur a poistné na invalidné poistenie sumu 30 084 tis. eur.

Poistné na osobitné účty v kapitolách štátneho rozpočtu, do pôsobnosti ktorých patrí riadenie ozbrojených, bezpečnostných a záchranných zložiek medziročne vzrástlo o 4,6 % a dosiahlo sumu 200 318 tis. eur (2016: 191 546 tis. eur), z toho rozhodujúci podiel predstavovalo poistné na výsluhový dôchodok v sume 155 506 tis. eur. Dôvodom nárastu poistného na osobitné účty je najmä nárast výdavkov na mzdy a platy štátnych zamestnancov v služobnom pomere súvisiaci s ich valorizáciou, na ktorú poistné nadväzuje. Poistné na invalidný výsluhový dôchodok dosiahlo sumu 23 460 tis. eur a na nemocenské zabezpečenie 10 837 tis. eur.

Poistné do zdravotných poisťovní medziročne vzrástlo o 7,7 % a dosiahlo sumu 196 494 tis. eur (2016: 182 467 tis. eur); v tom do Všeobecnej zdravotnej poisťovne bolo odvedených 153 423 tis. eur a do ostatných zdravotných poisťovní 43 071 tis. eur.

Príspevok do doplnkových dôchodkových poisťovní bol odvedený v sume 13 319 tis. eur (2016: 12 135 tis. eur) a medziročne vzrástol o 9,8 %.

Príspevky na starobné dôchodkové sporenie boli odvedené v sume 156 tis. eur (2016: 197 tis. eur) a medziročne poklesli o 20,8 %.

Tovary a služby

V štátnom rozpočte boli formou tovarov a služieb rozpočtované výdavky v sume 2 150 137 tis. eur. V skutočnom čerpaní 1 483 704 tis. eur, ktoré vo vzťahu k schválenému rozpočtu predstavuje pokles o 31,0 %, sa odrazila najmä skutočnosť, že v rámci služieb sa rozpočtujú aj zálohové platby na projekty EÚ a prostriedky štátneho rozpočtu na spolufinancovanie projektov v súlade s koncepciou finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Zúčtovanie poskytnutých zálohových platieb sa však vykonáva na príslušných položkách rozpočtovej

klasifikácie podľa skutočne realizovaných výdavkov. Úprava rozpočtových výdavkov súvisí s celkovým očakávaným príjmom z prostriedkov EÚ v konkrétnom roku.

Z výdavkov vyčlenených na tovary a služby sa financovali nákupy štandardných tovarov a služieb, ktoré si vyžaduje prevádzka jednotlivých úradov (energie, cestovné, dopravné, údržba a opravy, prenájom hnuteľných a nehnuteľných vecí, poštové a telekomunikačné služby a pod). Ich štruktúra je obsiahnutá v nasledovnom prehľade:

Tovary a služby v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2015

2016

2017

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

Služby

728 269

603 117

1 260 781

554 882

-705 899

-56,0

Rutinná a štandardná údržba

233 025

233 491

221 761

287 430

65 669

29,6

Materiál

186 366

176 356

226 953

202 716

-24 237

-10,7

Energie, voda a komunikácie

183 302

176 436

174 172

175 935

1 763

1,0

Nájomné za nájom nehnuteľných a hnuteľných vecí

163 946

163 352

164 131

164 733

602

0,4

Dopravné

61 810

69 369

70 444

62 949

-7 495

-10,6

Cestovné náhrady

33 449

37 233

31 895

35 059

3 164

9,9

Tovary a služby spolu

1 590 167

1 459 354

2 150 137

1 483 704

-666 433

-31,0

Zdroj: MF SR

Z celkových výdavkov za služby realizovaných vo výške 554 882 tis. eur boli najvyššie výdavky orientované na špeciálne služby, vo výške 110 467 tis. eur, pričom najviac prostriedkov na tento účel vyčerpalo Ministerstvo obrany SR (56 286 tis. eur) najmä na zabezpečenie obrany štátu a ďalšie výdavky v súvislosti s realizáciou modernizačných projektov rezortu obrany (viacúčelové vrtuľníky a lietadlá SPARTAN). Významnými položkami tejto výdavkovej skupiny boli ďalej stravné za zamestnancov podľa platných predpisov 58 660 tis. eur, všeobecné služby 57 217 tis. eur a služby v oblasti informačno-komunikačných technológií 48 745 tis. eur, najmä na zabezpečenie aplikačnej podpory informačného systému, licenčné poplatky, štúdie uskutočniteľnosti, na podpornú infraštruktúru pre informačné systémy riadenia verejných financií. Na celkovej výške výdavkov na štúdie, expertízy a posudky (33 464 tis. eur) sa v najvyššej miere podieľala kapitola Ministerstva vnútra SR (23 217 tis. eur), ktorá ich použila najmä v súvislosti s objasňovaním trestných činov. Prídel do sociálneho fondu (21 041 tis. eur) realizovali všetky kapitoly štátneho rozpočtu v súlade so zákonom č.152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, kde je stanovená hranica minimálnej výšky tvorby sociálneho fondu, ktorá je pre každého zamestnávateľa záväzná. Na nezrovnalosti a iné vratky za prostriedky EÚ zaradené do štátneho rozpočtu sa použilo 17 676 tis. eur vo väčšine prípadov išlo o vrátenie finančných prostriedkov pri zúčtovaní nevyčerpanej zálohy, alebo na základe zistení po vykonanej kontrole. Schválený rozpočet a následné plnenie výdavkov v kategórii služby sú ovplyvnené očakávanými platbami prostriedkov z rozpočtu EÚ.

Rutinná a štandardná údržba zahŕňa výdavky na práce a služby, ktorými sa zabezpečuje bežné fungovanie majetku, napr. budov, prevádzkového zariadenia, kancelárskeho vybavenia, softvéru a pod. Objemovo najväčšie čerpanie si vyžiadala údržba softvéru 109 730 tis. eur, predovšetkým v nadväznosti na informatizáciu spoločnosti, informačnú bezpečnosť, poradenskú činnosť, analýzy,

zavádzanie a update systémov. Na financovanie údržby budov a objektov sa použilo 79 057 tis. eur, z toho najviac v kapitole Ministerstva dopravy a výstavby SR (46 077 tis. eur) na údržbu a opravu ciest I. triedy a v kapitole Ministerstva vnútra SR (18 678 tis. eur), ktoré ich použilo najmä na opravu, údržbu a odstránenie havarijných stavov objektov Policajného zboru, vlastných objektov, ako aj objektov škôl a školských zariadení. Výdavky spojené s údržbou špeciálnych strojov a prístrojov boli vynaložené vo výške 54 989 tis. eur, z toho najvyššie výdavky malo Ministerstvo obrany SR 47 032 tis. eur na opravy leteckej techniky a zabezpečenie plnenia úloh obrany štátu.

V položke materiál bolo z rozpočtových zdrojov najviac použitých na všeobecný materiál vo výške 49 237 tis. eur, z toho najmä v kapitole Ministerstva vnútra SR 22 882 tis. eur. Tieto prostriedky okrem bežných kancelárskych potrieb a spotrebného materiálu k výpočtovej technike boli použité napr. aj na nákup tabuliek EČ vozidiel, chemikálií pre expertíznu činnosť, očkovacích sér, materiálu pre zvieratá (najmä krmivo). Na potraviny sa vynaložilo 29 895 tis. eur, najmä v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (14 591 tis. eur) na úhradu potravinových balíčkov pre najodkázanejšie osoby v súlade s Operačným programom európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) a pre štátne detské domovy. Na nárast skutočného čerpania o 3 647 tis. eur mal vplyv presun prostriedkov EÚ a spolufinancovania z minulých rokov až v rámci upraveného rozpočtu. Výdavky na potraviny v rezorte Ministerstva spravodlivosti SR (9 318 tis. eur) boli použité na stravu obvinených a odsúdených. Na ich nárast oproti rozpočtu o 437 tis. eur vplýval hlavne nárast priemerného denného počtu stravovaných o 211 osôb. Výdavky na pracovné odevy, obuv a pracovné pomôcky (26 625 tis. eur) boli realizované predovšetkým v rezortoch Ministerstva vnútra SR 13 913 tis. eur (modernizácia výstrojných súčiastok pre príslušníkov policajného zboru, hasičského a záchranného zboru a horskej záchrannej služby, nákup pracovnej obuvi hasičského a záchranného zboru) a Ministerstva obrany SR 7 859 tis. eur (odevy, obuv, ochranné pracovné odevy pre profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR). Výdavky na špeciálne stroje, prístroje, zariadenia, techniku a náradia boli vynaložené vo výške 23 415 tis. eur s rozhodujúcim podielom kapitoly Ministerstva obrany SR (19 974 tis. eur) hlavne na realizáciu modernizačných projektov rezortu obrany a modernizáciu bojových vozidiel pechoty. Na špeciálny materiál sa vynaložilo 18 309 tis. eur. Rozhodujúci podiel malo Ministerstvo vnútra SR (10 126 tis. eur), pričom prostriedky boli použité najmä na platby za osobné doklady (napr. vodičské preukazy formátu EÚ, občianske preukazy formátu EÚ, cestovné pasy s biometriou, osvedčenia o evidencii vozidla, povolenia na pobyt), platby za výzbrojný materiál a obmenu zbraní a nákup streliva. Za tlač, knihy, učebnice a učebné pomôcky sa vynaložilo 18 268 tis. eur, rozhodujúci podiel malo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (14 963 tis. eur).

V položke energie, voda a komunikácie sú skumulované výdavky na všetky druhy energií, poštové a telekomunikačné služby a taktiež na komunikačnú infraštruktúru. V rozhodujúcej miere sa na nich podieľajú úhrady energií 78 358 tis. eur (z toho najviac Ministerstvo vnútra SR 27 220 tis. eur a Ministerstvo obrany SR 18 819 tis. eur). Od roku 2017 sa výdavky na poštové a telekomunikačné služby vykazujú v samostatne: poštové služby (25 112 tis. eur) a telekomunikačné služby (14 251 tis. eur). Čerpanie výdavkov na poštové služby bolo nižšie oproti rozpočtu, čo súvisí s elektronickou komunikáciou medzi orgánmi verejnej moci podľa

zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, ako aj so spracovaním záznamov, dokumentov elektronickou formou. Elektronická evidencia doručených záznamov, príprava odoslaných záznamov, vnútorná korešpondencia v rámci Ministerstva vnútra SR znižuje zasielanie poštových zásielok cez Slovenskú poštu, a. s. Z výdavkov na komunikačnú infraštruktúru 47 194 tis. eur sa v prevažnej miere uhrádzali služby týkajúce sa diaľkových telekomunikačných okruhov, dátových sietí, pevných sietí, server housingu, on-line podpory a pod.

Z položky nájomné za nájom bolo na úhrady za prenájom budov, objektov alebo ich častí vynaložených 160 357 tis. eur, na čom sa v rozhodujúcej miere podieľala kapitola Ministerstva dopravy a výstavby SR, a to sumou 125 422 tis. eur. Podstatná časť (124 184 tis. eur) bola použitá na platbu za dostupnosť pre 2. balík PPP - na úhradu nerozporovaných častí mesačných jednotkových platieb fakturovaných v súlade s koncesnou zmluvou.

V dopravnom sú zahrnuté výdavky na dopravu ľudí a tovaru za prevádzkovým účelom, vrátane služobných a prenajatých dopravných prostriedkov, ďalej výdavky na servis, údržbu a opravy služobných dopravných prostriedkov. Za rok 2017 pripadlo najviac na platby za palivo, mazivá, oleje, špeciálne kvapaliny 27 363 tis. eur a boli čerpané najmä v rozpočtovej kapitole Ministerstva vnútra SR 16 423 tis. eur na nákup paliva pre služobné vozidlá Policajného zboru, špeciálnych automobilov hasičskej a záchrannej techniky a leteckého benzínu. Na zabezpečenie servisu, údržby a opráv služobných dopravných prostriedkov boli vynaložené prostriedky vo výške 26 245 tis. eur, z toho rozhodujúci podiel v kapitole Ministerstve vnútra SR (18 682 tis. eur) najmä na servis, údržbu a opravy služobných cestných vozidiel Policajného zboru, špeciálnych automobilov hasičskej a záchrannej techniky, ako aj opravy a údržbu leteckej techniky.

Z cestovných náhrad boli uhradené výdavky súvisiace s pracovnými cestami zamestnancov. Viac ako 64,7 % v tejto výdavkovej kategórii (22 674 tis. eur) bolo vynaložených na zahraničné náhrady, z toho najvyšší objem pripadá na kapitolu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (7 065 tis. eur), Ministerstva obrany SR (4 628 tis. eur) a Ministerstva vnútra SR (3 287 tis. eur). Išlo o zahraničné aktivity realizované najmä v rámci plánu spolupráce s NATO, plánu mierových misií, operácií na podporu mieru a boja proti terorizmu, plánu dvojstrannej spolupráce s ozbrojenými silami jednotlivých členských krajín NATO, plánu ostatných medzinárodných podujatí a spolupráce s EÚ. Náhrady pri tuzemských pracovných cestách boli vyčerpané v objeme 10 446 tis. eur predovšetkým v kapitole Ministerstva obrany SR 3 559 tis. eur a Ministerstva vnútra SR 2 458 tis. eur.

Bežné transfery

Najväčšiu časť bežných výdavkov tvoria transfery. Tieto výdavky sú uskutočňované bez toho, aby za ne ich príjemcovia poskytovali nejaké protislužby alebo tovary. Transferová platba všeobecného charakteru určená pre rôzne alebo neurčené ciele sa považuje vždy za bežný transfer. Triedia sa podľa príjemcu alebo druhu poskytovanej platby. Transfer môže byť len finančný vo forme príspevkov, dotácií a iných finančných vzťahov.

Bežné transfery boli realizované zo zdroja štátneho rozpočtu vo výške 8 799 365 tis. eur, z toho na spolufinancovanie projektov EÚ vo výške 100 731 tis. eur a zo zdroja Európskej únie vo výške

750 166 tis. eur a z ostatných zdrojov 2 665 tis. eur. Rozpočet v danej výdavkovej kategórii bol schválený vo výške 10 136 370 tis. eur, čo zodpovedalo 69,2 % podielu z celkových bežných výdavkov. Skutočné výdavky dosiahli 9 652 930 tis. eur, (2016: 9 485 727 tis. eur) a boli nižšie oproti rozpočtu o 483 440 tis. eur.

Bežné transfery v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2015

2016

2017

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

Transfery v rámci verejnej správy

4 405 975

4 344 120

4 567 662

4 600 132

32 470

0,7

Transfery jednotlivcom a nezisk. právnickým osobám

3 691 591

3 809 873

3 777 541

3 696 261

-81 280

-2,2

Transfery do zahraničia

666 639

711 585

750 735

711 358

-39 377

-5,2

Transfery nefinančným subjektom

859 603

618 022

1 037 722

643 405

-394 317

-38,0

Transfery do tuzemských finančných inštitúcií

2 023

2 127

2 710

1 774

-936

-34,5

Spolu

9 625 831

9 485 727

10 136 370

9 652 930

-483 440

-4,8

Zdroj: MF SR

V položke transferov v rámci verejnej správy boli vynaložené finančné prostriedky pre tieto okruhy príjemcov:

Na vyrovnanie mimorozpočtového účtu štátneho dlhu, ktoré boli uhradené v objeme 1 166 299 tis. eur (1 174 727 tis. eur) z kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Ide o účet s povoleným debetným zostatkom, prostredníctvom ktorého ARDAL od roku 2012 realizuje transakcie súvisiace s uhrádzanými úrokmi a poplatkami, a na ktorý ARDAL priebežne prevádza a smeruje prijaté úroky a poplatky súvisiace s finančnými operáciami vykonávanými v mene a na účet Ministerstva financií SR. Vzniknuté saldo prijatých a uhrádzaných úrokov a poplatkov je mesačne vyrovnané z výdavkového rozpočtového účtu kapitoly VPS a ku koncu roka má nulový zostatok.

Verejným vysokým školám boli poskytnuté v sume 505 349 tis. eur (2016: 514 004 tis. eur), a to realizované predovšetkým rezortom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (503 405 tis. eur) hlavne prostredníctvom dotačných zmlúv v zmysle zákona č. 131/2002 Z. z. o verejných vysokých školách v sume 480 106 tis. eur. Tieto dotácie sa poskytujú na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov, na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť, na rozvoj vysokej školy a na sociálnu podporu študentov – štipendiá, na zabezpečenie ubytovania študentov a na ich stravovanie. Finančné prostriedky v sume 19 144 tis. eur boli poskytnuté Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na národný program rozvoja vedy a techniky a platobnou jednotkou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR v sume 4 154 tis. eur na operačný program Výskum a inovácie.

Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam v sume 415 342 tis. eur (2016: 365 341 tis. eur) a to najmä Sociálnej poisťovni vo výške 415 325 tis. eur v súvislosti s krytím deficitov základného fondu starobného poistenia. Medziročný nárast v použití prostriedkov (výdavkov na dôchodky) bol najmä v dôsledku prijatej právnej normy, ktorou sa ustanovilo, že percento určujúce pevnú sumu zvýšenia dôchodkov bude minimálne vo výške 2 %.

Na transfery obciam na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy sa vyčerpalo 851 764 tis. eur (2016: 805 781 tis. eur), finančné toky boli v rozhodujúcej miere poskytnuté kapitolou Ministerstva vnútra SR 845 299 tis. eur, a to hlavne na zabezpečenie výchovy a vzdelávania mládeže (829 021 tis. eur) financovaním normatívnych a nenormatívnych výdavkov škôl a školských zariadení (z toho najmä na príspevok na vzdelávacie poukazy, na asistentov učiteľa, príspevok na výchovu a vzdelávanie detí MŠ, na lyžiarske kurzy a školy v prírode) a na valorizáciu platov pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov. Prostredníctvom Ministerstva vnútra SR bol financovaný prenesený výkon štátnej správy na matričnú činnosť (6 541 tis. eur), hlásenia, evidencia pobytu a register občanov a register adries (1 791 tis. eur), register adries (641 tis. eur), starostlivosť o životné prostredie (499 tis. eur), zabezpečenie miestnej štátnej správy (3 253 tis. eur), voľby do samospráv obcí a vyšších územných celkov (3 439 tis. eur).

Ostatné transfery obciam okrem transferu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy dosiahli 77 043 tis. eur (2016: 76 773 tis. eur), na čom sa podieľala v rozhodujúcej miere kapitola Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (66 227 tis. eur). Výdavky boli smerované, tak ako v minulom období, predovšetkým na spolufinancovanie sociálnych služieb pre verejných poskytovateľov týchto služieb (41 895 tis. eur), na národné projekty Operačného programu Ľudské zdroje (14 369 tis. eur), na zabezpečenie výkonu osobitného príjemcu, podporu výchovy k stravovacím návykom a plnenie školských povinností detí ohrozených sociálnym vylúčením (9 656 tis. eur) a ďalšie dotácie.

Vyšším územným celkom na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy, čiže na finančné, personálne, materiálno- technické a priestorové zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu, prevádzky škôl a riešenie havarijných situácií škôl boli poskytnuté transfery vo výške 424 272 tis. eur (2016: 410 791 tis. eur) nasledovne: Bratislavský 42 673 tis. eur, Trnavský 40 519 tis. eur, Trenčiansky 45 203 tis. eur, Nitriansky 51 755 tis. eur, Žilinský 60 634 tis. eur, Banskobystrický 47 413 tis. eur, Prešovský 66 855 tis. eur a Košický 69 219 tis. eur. Výdavky realizované z kapitoly Ministerstva vnútra SR (159 tis. eur) boli použité na úhradu činnosti volebných komisií samosprávnych krajov.

Transferové platby vyšším územným celkom okrem transferu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy boli realizované v objeme 4 965 tis. eur. Na týchto transferových platbách sa v rozhodujúcej miere podieľali výdavky poskytnuté na základe žiadostí o nenávratný finančný príspevok z Integrovaného regionálneho operačného programu 2014-2020 na technickú pomoc (2 090 tis. eur).

Kapitolou Ministerstva dopravy a výstavby SR boli poskytnuté transfery Železniciam SR (348 300 tis. eur), na zabezpečenie zmluvy o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry, na zabezpečenie kompenzácie finančných dopadov zo zníženia úhrad za prístup k železničnej infraštruktúre pre železničných nákladných dopravcov, na vysporiadanie záväzku voči Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. v zmysle Zmluvy o kompenzácii finančných dopadov za rok 2010 pre nákladných železničných dopravcov vyplývajúcej zo zavedenia nových pravidiel regulácie úhrad za prístup k železničnej infraštruktúre, na plnenie cieľov medzirezortného podprogramu - Dopravná a telekomunikačná podpora. Ďalej boli poskytnuté bežné transfery Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s., na základe Zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme

pri prevádzkovaní osobnej železničnej dopravy vo výške 253 929 tis. eur. Neinvestičné výdavky pre Národnú diaľničnú spoločnosť, a. s., boli poskytnuté na základe Zmluvy o poskytnutí dotácií z rozpočtovej kapitoly Ministerstva dopravy a výstavby SR vo výške 16 055 tis. eur na údržbu, prípravu a realizáciu diaľnic a rýchlostných ciest.

Príspevkovým organizáciám sa poukázali rozpočtové prostriedky vo výške 333 946 tis. eur (2016: 275 102 tis. eur), na čom sa významne podieľala kapitola Ministerstva kultúry SR (79 689 tis. eur), ktorá použila prostriedky najmä na činnosť 23 príspevkových organizácií vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, konkrétne na podporu hlavnej činnosti v divadlách, v hudbe, koncertnej činnosti a umeleckých súboroch, výtvarnom umení, fotografiách, architektúre a dizajne, v múzeách a galériách, knižničnej činnosti, v osvetovej činnosti a tradičnej ľudovej kultúre, v literatúre a knižničnej kultúre a financovanie audiovizuálneho dedičstva, udržateľnosti projektov po skončení ich financovania z Operačného programu Informatizácia spoločnosti. Na zvýšenie výdavkov kapitoly Ministerstva kultúry SR oproti rozpočtu o 7 869 tis. eur malo vplyv hlavne financovanie prioritných projektov zameraných na podporu kultúrnych aktivít príspevkových organizácií, kultúrnych aktivít v zahraničí, projekty informatizácie kultúry, akvizície zbierkových predmetov a knižničných fondov (3 500 tis. eur), valorizácia miezd, platov, služobných príjmov a osobných vyrovnaní vrátane zákonných odvodov (1 178 tis. eur), delimitácia príspevkovej organizácie Ifjú Szívek (651 tis. eur), vynaloženie výdavkov na zabezpečenie Bratislavských hudobných slávností pre Slovenskú filharmóniu (200 tis. eur).

Ďalej sa na čerpaní transferov príspevkovým organizáciám významne podieľala kapitola Ministerstva životného prostredia SR (57 851 tis. eur), a to na činnosť ôsmych príspevkových organizácií v jej pôsobnosti. Tieto prostriedky boli vyčerpané predovšetkým na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania, poistné a príspevky do poisťovní, ako aj na tovary a služby v zmysle plánov hlavných úloh na rok 2017, ktoré boli schválené pre jednotlivé príspevkové organizácie. Zvýšenie výdavkov oproti schválenému rozpočtu na rok 2017 (o 31 864 tis. eur) súviselo najmä s poskytovaním finančných prostriedkov podľa harmonogramu žiadostí v rámci jednotlivých projektov a s prideľovaním finančných prostriedkov na udržateľnosť projektov a na valorizáciu miezd. Transfery príspevkovým organizáciám boli poskytnuté vo významnej výške aj v rezorte Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (44 022 tis. eur). Tieto boli použité na činnosť príspevkových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti na základe uzavretých kontraktov na mzdy, odvody a prevádzku (15 187 tis. eur), prostredníctvom Agentúry na projekty štátnym príspevkovým organizáciám (2 309 tis. eur) a príspevkovým organizáciám Slovenskej akadémie vied (7 737 tis. eur) a platobnou jednotkou na projekty napríklad NISPEZ IV - informačný systém výskumu a vývoja zabezpečujúci prístupy do databáz pre potreby výskumných inštitúcií, IT Akadémia - vzdelávanie pre 21. storočie (17 982 tis. eur).

Na transfery štátnym účelovým fondom sa vyčerpalo 120 478 tis. eur (2016: 86 809 tis. eur). Ministerstvo hospodárstva SR poukázalo pre Národný jadrový fond sumu 57 315 tis. eur z odvodov od prevádzkovateľov prenosových a distribučných sústav a sumu 353 tis. eur na úhradu výdavkov na nakladanie s jadrovými materiálmi a rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy. Ďalšie transfery boli poskytnuté Štátnemu fondu rozvoja bývania v celkovej výške 59 812 tis. eur, a to Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (34 812 tis. eur) v rámci Integrovaného

regionálneho operačného programu 2014-2020 ako intervencia projektu „Zlepšenie kvality života v regiónoch s dôrazom na životné prostredie“ a Ministerstvom dopravy a výstavby SR (25 000 tis. eur) na financovanie obstarania nájomných bytov pre obce. Nárast oproti rozpočtu bol v podstatnej miere ovplyvnený tým, že finančné prostriedky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR neboli rozpočtované v schválenom rozpočte, nakoľko sa počítalo s prevodom zostatku nevyčerpaných finančných prostriedkov z roku 2016 a ich následným použitím.

Ostatným subjektom verejnej správy boli poskytnuté rozpočtové prostriedky v celkovej výške 53 524 tis. eur (2016: 262 712 tis. eur), z toho TASR (2 300 tis. eur), RTVS (23 269 tis. eur), Audiovizuálnemu fondu (5 468 tis. eur). Na úspore výdavkov smerovaným ostatným subjektom verejnej správy oproti schválenému rozpočtu malo hlavný vplyv nečerpanie transferu na tejto podpoložke kapitolou Ministerstva dopravy a výstavby SR (209 559 tis. eur).

Pre položku transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám bolo rozpočtovaných 3 777 541 tis. eur, a to napr. na platby vo forme príspevkov, dávok, dôchodkov, odstupného, členského, štipendií. Ich skutočné čerpanie sa na celkovej výške bežných transferov podieľalo 25,8 %, čo v absolútnom vyjadrení predstavovalo 3 696 261 tis. eur (2016: 3 809 874 tis. eur). Predmetné transfery boli poskytnuté na tieto účely:

Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2015

2016

2017

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

Transfery na platené poistné za skupiny osôb ustanovené zákonom17

1 579 384

1 623 596

1 430 507

1 543 050

112 543

7,9

Sociálne dávky

1 334 336

1 319 098

1 374 388

1 316 774

-57 614

-4,2

Transfery OZ, nadáciám, neziskovým organizáciám, polit. stranám a hnutiam, odborovým organizáciám, cirkev. a súkrom.školám, cirkvám, náboženským spoločnostiam...

352 183

331 797

334 555

372 296

37 741

11,3

Príspevok na osobitný účet

96 074

94 158

97 922

93 713

-4 209

-4,3

Jednotlivcom

88 186

114 898

74 309

71 607

-2 702

-3,6

Na aktívne opatrenia trhu práce

134 371

171 594

194 303

165 085

-29 218

-15,0

Ostatné transfery

107 057

154 733

271 557

133 736

-137 821

-50,8

Spolu

3 691 591

3 809 874

3 777 541

3 696 261

-81 282

-2,2

Zdroj: MF SR

Transfery na platené poistné za skupiny osôb ustanovené zákonom 1 543 050 tis. eur (2016: 1 623 596 tis. eur), z toho poskytované Ministerstvom zdravotníctva SR 1 300 135 tis. eur, na úhradu zdravotnej starostlivosti za poistencov štátu, pričom výška skutočne zaplatených preddavkov na poistné platené štátom vychádza z priemeru skutočného počtu poistencov štátu (celkový počet týchto poistencov za rok 2017 bol v priemere 2 917 535 osôb) a poskytované Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR (242 915 tis. eur) na úhradu štátom plateného poistného na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.

17 Napríklad zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

Sociálne dávky (1 316 774 tis. eur), ktoré dosiahli úsporu oproti rozpočtu vo výške o 57 614 tis. eur. Na tejto úspore sa podieľali najmä Dávka v hmotnej núdzi a Kompenzácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Medziročný pokles výdavkov o 28 880 tis. eur na dávke v hmotnej núdzi, vyplácanej na základe zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi bol ovplyvnený vývojom počtu poberateľov dávky, ktorých pokles súvisí najmä s odmietnutím aktivácie cez aktivačné centrá, každoročnou valorizáciou dôchodkových dávok, ale aj odchodom zo systému z dôvodu vykonávania pracovnej činnosti. Najväčší objem výdavkov v rámci kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia predstavuje čerpanie prostriedkov na peňažný príspevok na opatrovanie (243 811 tis. eur). Výdavky v porovnaní s rokom 2016 vzrástli z dôvodu zákonného zvýšenia súm peňažného príspevku na opatrovanie, nedosiahli však výšku schváleného rozpočtu hlavne z dôvodu prirodzeného úbytku opatrovaných. V skupine transferov tvoriacich sociálne dávky sa významne podieľali výdavky na rodičovský príspevok realizované kapitolou Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR (361 299 tis. eur), ktoré boli v porovnaní s rokom 2016 vyššie o 8 855 tis. eur. Dôvodom bola úprava sumy rodičovského príspevku s účinnosťou od 1. mája 2017 a to, že rodičia sa majú právo rozhodnúť, či budú poberať rodičovský príspevok, alebo dajú dieťa napr. do jasličiek a budú poberať príspevok na starostlivosť o dieťa, čo sa prejaví v čerpaní výdavkov ostatných sociálnych dávok. Ďalšou významnou položkou sociálnych dávok je prídavok na dieťa čerpaný kapitolou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (311 062 tis. eur), ktorý bola vyplatený v sume o 3 656 tis. eur nižšej ako bolo rozpočtované, nakoľko medziročne poklesol priemerný mesačný počet detí o 3 790. Výdavky na ostatné dávky poskytované štátom boli čerpané v sume 166 470 tis. eur, pričom najvýznamnejšie boli na kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (164 634 tis. eur), z toho na nesystémové dávky sociálneho poistenia 84 563 tis. eur a na vianočný príspevok dôchodcom 80 071 tis. eur.

Transfery obč. združeniam, nadáciám, neziskovým organizáciám, polit. stranám a hnutiam, odborovým organizáciám, cirkevným a súkromným školám, cirkvám, náboženským spoločnostiam a cirkevnej charite boli poskytnuté vo výške 372 296 tis. eur, čo je o 37 741 tis. eur viac ako bolo rozpočtované. Z celkovej výšky transferov poskytnutých občianskemu združeniu, nadácii a neinvestičnému fondu vo výške 92 420 tis. eur bolo vyčerpaných najviac v kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (54 430 tis. eur). Tieto boli použité najmä Slovenským futbalovým zväzom (21 099 tis. eur), Slovenským zväzom ľadového hokeja (10 868 tis. eur), na účasť na multišportových podujatiach (Svetová deaflympiáda, Svetové hry neolympijských športov), na zabezpečenie činnosti Slovenského olympijského výboru a Slovenského paralympijského výboru, na zabezpečenie účasti reprezentácie SR na vrcholových športových podujatiach konaných v zahraničí, na ocenenie športovcov za výsledky dosiahnuté v roku 2016 a trénerov mládeže. Nárast výdavkov bol spôsobený najmä v súvislosti so zabezpečením financovania športovej prípravy športovcov TOP tímu, organizovania významných športových podujatí na Slovensku (1 190 tis. eur) a na účasť výprav SR na Zimných olympijských hrách a Zimných paralympijských hrách 2018 v Pjongčangu (1 510 tis. eur), nakoľko tieto prostriedky boli pôvodne rozpočtované ako kapitálové výdavky. Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR (15 152 tis. eur) boli uvedené transfery poskytnuté

na spolufinancovanie sociálnych služieb a formou dotácií podľa zákona 544/2010 Z. z. a na ústavnú starostlivosť v neštátnych zariadeniach a na prevenciu a sanáciu (Starostlivosť o ohrozené deti) a dotáciu na stravu a školské potreby pre dieťa v hmotnej núdzi (Pomoc v hmotnej núdzi).

Transfery cirkevnej škole (88 347 tis. eur) a súkromnej škole (74 725 tis. eur) boli poskytnuté takmer výlučne Ministerstvom vnútra SR na zabezpečenie výchovy a vzdelávania mládeže v základných a stredných školách, na zabezpečenie prevádzky škôl, na financovanie normatívnych výdavkov a na úhradu nenormatívnych výdavkov škôl a školských zariadení (najmä príspevok na vzdelávacie poukazy, príspevok na asistentov učiteľa, na lyžiarske kurzy a školy v prírode, na dopravné, príspevok na výchovu a vzdelávanie detí materských škôl).

Z transferu neziskovej organizácii poskytujúcej všeobecne prospešné služby boli poskytnuté žiadateľom (občianske združenia, cirkevné organizácie, obce, organizácie cestovného ruchu) prostriedky v celkovej výške 60 785 tis. eur, v prevažnej miere Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR (49 762 tis. eur), a to na spolufinancovanie sociálnych služieb a formou dotácií podľa zákona 544/2010 Z. z. a na ústavnú starostlivosť v neštátnych zariadeniach a na prevenciu a sanáciu (Starostlivosť o ohrozené deti). Z celkovej výšky transferu cirkvi, náboženskej spoločnosti a cirkevnej charite (54 651 tis. eur) boli v najväčšej miere poukázané prostriedky prostredníctvom kapitoly Ministerstva kultúry SR (43 798 tis. eur) na platy duchovných a zákonné odvody a prevádzku cirkví a náboženských spoločností a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR (10 481 tis. eur).

Výdavky na aktívne opatrenia trhu práce boli čerpané v sume 165 085 tis. eur, z toho zo štátneho rozpočtu 34 674 tis. eur a prostriedky EÚ a spolufinancovania OP Ľudské zdroje a Iniciatívy na podporu zamestnávania mladých v sume 130 411 tis. eur. Ide výlučne o výdavky úradov práce, sociálnych vecí a rodiny poskytované formou príspevkov v súlade so zákonom o službách zamestnanosti. Nižšie čerpanie voči schválenému rozpočtu vyplýva zo spôsobu rozpočtovania výdavkov a nevyčerpané prostriedky EU a spolufinancovania boli viazané v prospech roku 2018.

Na celkovú výšku ostatných transferov (133 735 tis. eur) mali podstatný vplyv transfery na peňažné náležitosti v ozbrojených silách (48 599 tis. eur) čerpané najmä Ministerstvom obrany SR (39 232 tis. eur) na aktivačný príspevok, stabilizačný príspevok a osobitný stabilizačný príspevok profesionálnym vojakom a Ministerstvom vnútra SR (8 473 tis. eur) na príspevok na bývanie policajtov.18 Na výšku ostatných transferov vplývalo aj odchodné (21 391 tis. eur) realizované v prevažnej miere Ministerstvom vnútra SR (16 634 tis. eur) za účelom vyplatenia odchodného zamestnancom resp. príslušníkom policajného zboru pri prvom skončení pracovného alebo služobného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný resp. výsluhový dôchodok podľa príslušných predpisov. Transfer na príspevok na osobitný účet (93 713 tis. eur) je príspevok na úhradu rozdielov medzi príjmami a výdavkami osobitného účtu v zmysle § 94 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov

18 v súlade s Nariadením Ministerstva vnútra SR č. 64/2017, o vybraných platových náležitostiach príslušníkov. Novelou tohto nariadenia účinnou od 1. júla 2017 sa rozšíril okruh policajtov, ktorým sa priznáva peňažný príspevok na bývanie.

vyplácaný Ministerstvom obrany SR (89 136 tis. eur), Ministerstvom spravodlivosti SR (4 150 tis. eur) a Ministerstvom vnútra SR 428 tis. eur.

Transfery jednotlivcom dosiahli sumu 71 607 tis. eur, pričom ide najmä o štátnu prémiu k stavebnému sporeniu a štátny príspevok k hypotekárnym úverom (58 274 tis. eur).

Transfery nefinančným subjektom a transfery príspevkovým organizáciám nezaradeným vo verejnej správe SR boli rozpočtované vo výške 1 037 722 tis. eur a ich realizované čerpanie dosiahlo úroveň 643 405 tis. eur, pričom použitie poskytuje nasledovný prehľad:

Transfery nef. subjektom a transfery príspevkovým organizáciám nezaradeným vo verejnej správe SR v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2015

2016

2017

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

Ostatnej právnickej osobe

471 279

479 633

998 745

476 207

-522 538

-52,3

Fyzickej osobe podnikateľovi

85 975

90 528

5 075

90 998

85 923

1693,1

Právnickej osobe založenej štátom, obcou alebo vyšším územným celkom

293 303

46 935

31 447

75 915

44 468

141,4

Príspevkovej organizácii nezaradenej do VS

9 046

926

2 455

285

-2 170

-88,4

Spolu

859 603

618 022

1 037 722

643 405

-394 317

-48,1

Zdroj: MF SR

Najvyšší podiel tvorili transfery ostatným právnickým osobám, ktoré boli v rozhodujúcej miere hradené rezortom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (458 742 tis. eur). V rámci uvedenej sumy predstavovala podpora vyplatená v rámci priamych platieb z Európskeho poľnohospodárskeho a záručného fondu sumu 333 550 tis. eur, projektové podpory poskytnuté v rámci Programu rozvoja vidieka SR 2014-2020 sumu 107 103 tis. eur, podpora vyplatená v rámci trhovo-orientovaných výdavkov z Európskeho poľnohospodárskeho a záručného fondu sumu 15 172 tis. eur. Nižšie čerpanie rozpočtu bolo spôsobené povolenými vnútornými úpravami rozpočtu medzi jednotlivými ekonomickými klasifikáciami (vo výzvach boli úspešné iné subjekty ako pôvodne zadefinovaná ostatná právnická osoba – napr. fyzické osoby) ale najmä viazaním rozpočtových prostriedkov v sume 414 629 tis. eur do roku 2018 v súlade s § 8 zákona o rozpočtových pravidlách, nakoľko ide o prostriedky Európskej únie a príslušného spolufinancovania EÚ.

Transfery fyzickej osobe podnikateľovi (90 998 tis. eur) boli poskytnuté v rozhodujúcej miere Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v sume 90 657 tis. eur. V uvedenej sume bola vyplatená podpora v rámci priamych platieb z Európskeho poľnohospodárskeho a záručného fondu (74 382 tis. eur) a projektové podpory poskytnuté v rámci Programu rozvoja vidieka SR 2014-2020 (15 196 tis. eur).

Najvyššie výdavky v transferoch právnickým osobám založeným štátom, obcou alebo vyšším územným celkom (75 914 tis. eur) čerpala kapitola Ministerstva životného prostredia SR (37 218 tis. eur), hlavne Slovenskému vodohospodárskemu podniku, š. p. Banská Štiavnica na neregulované platby, na povodňové zabezpečovacie práce, na protipovodňové opatrenia na rieke Nitra.

Ministerstvo hospodárstva SR čerpalo prostriedky (19 460 tis. eur) v prospech spoločnosti SZRB ASSET MANAGEMENT, a.s. Bratislava. Účelom platby boli finančné nástroje (návratná forma pomoci za zvýhodnených podmienok oproti štandardným trhovým podmienkam).

Transfery do tuzemských finančných inštitúcií boli použité na činnosť Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť 1 057 tis. eur a na úhradu majetkovej ujmy 717 tis. eur.

Do výdavkovej položky transfery do zahraničia sa zahŕňajú platby iným vládam, medzinárodným organizáciám, neziskovým právnickým osobám a iným subjektom do zahraničia. V schválenom rozpočte boli na ne vyčlenené zdroje 750 735 tis. eur, skutočne realizované výdavky predstavovali 711 358 tis. eur (2016: 711 585 tis. eur). Rozhodujúcou položkou boli odvody Slovenskej republiky do rozpočtu Európskej únie (634 172 tis. eur), ktoré sú následné použité na financovanie rôznych programov a politík EÚ. Výška odvodov SR do rozpočtu EÚ závisí najmä od výšky rozpočtu EÚ pre daný rok (SR momentálne prispieva približne 0,6 % zo všetkých členských štátov EÚ). V roku 2017 sa ukázalo, že pôvodne odhadovaná suma príspevkov jednotlivých štátov sa môže znížiť (kombináciou vyšších iných príjmov EÚ a nižších výdavkov EÚ). Európska komisia preto v priebehu roku predložila viacero noviel rozpočtu, ktoré po schválení Radou EÚ a Európskym parlamentom mali za následok zníženie odvodov členských štátov, a to aj vrátane SR. Celkovo išlo o úsporu na odvodoch SR vo výške 38 872 tis. eur.

Medzinárodným organizáciám sa poukázalo 74 088 tis. eur, na čom sa podieľali najmä kapitoly Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR 28 177 tis. eur, Všeobecnej pokladničnej správy 16 778 tis. eur, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR 10 460 tis. eur. Na ostatné transferové platby do zahraničia sa vynaložilo 18 674 tis. eur. Platby boli určené na príspevky jednotlivým medzinárodným organizáciám napríklad Mierové operácie OSN (5 536 tis. eur), Nástroj EÚ pre utečencov v Turecku (4 620 tis. eur), OSN riadny rozpočet (3 747 tis. eur), OECD (3 140 tis. eur), V4-Medzinárodný Vyšehradský Fond (2 000 tis. eur), EU pre Afriku - Núdzový zverenecký fond Európskej únie pre stabilitu a riešenie príčin nelegálnej migrácie a vysídlených osôb v Afrike (1 250 tis. eur), Rada Európy (1 330 tis. eur), NATO (1 788 tis. eur), na úhradu príspevku Slovenskej republiky do Európskeho rozvojového fondu, príspevok do Fondu technickej pomoci SR a Medzinárodnej investičnej banky (12 603 tis. eur) a príspevok do Rozvojovej banky pre obnovu a rozvoj (444 tis. eur). Najvýznamnejšie sumy transferov do zahraničia realizované Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR boli poskytnuté ako pravidelné príspevky na členstvo v medzinárodných organizáciách, a to CERN (5 488 tis. eur), JOINT INSTITUTE, (1 978 tis. eur), EUROPEAN SPACE AGENCY (1 347 tis. eur), EUROPEAN XFEL GMBH (1 279 tis. eur).

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami, návratnými finančnými výpomocami a finančným prenájmom

Schválený rozpočet v tejto kategórii bol vyčerpaný v plnom rozsahu 270 tis. eur (2016: 270 tis. eur) na manipulačné poplatky v kapitole Všeobecná pokladničná správa.19

19Od roku 2012 je saldo príjmových a výdavkových transakcií vzťahujúcich sa k finančným operáciám ARDAL - u presunuté do výdavkovej rozpočtovej položky transfer rozpočtovej organizácii

Na celkové výdavky spojené so správou štátneho dlhu vrátane vyššie uvedených manipulačných poplatkov boli v rozpočte vyčlenené zdroje 1 310 049 tis. eur, skutočne realizované výdavky dosiahli 1 166 569 tis. eur.

Výdavky štátneho dlhu v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2015

2016

2017

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

dlhová služba - transfer

1 159 664

1 174 727

1 309 779

1 166 299

-143 480

-11,0

manipulačné poplatky

270

0,0

Celkom štátny dlh

1 159 934

1 174 997

1 310 049

1 166 569

-143 480

-11,0

Zdroj: MF SR

Mimorozpočtové prostriedky

V zmysle zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení v znení neskorších predpisov pre efektívne fungovanie obsluhy Štátneho dlhu je zriadený samostatný mimorozpočtový účet (tzv. saldo účet Štátneho dlhu). Uvedený saldo účet slúži pre príjmové aj výdavkové transakcie vykonávané ARDAL v mene MF SR. Stav účtu sa vyrovnáva transferom z výdavkového rozpočtového účtu Štátneho dlhu mesačne a ku koncu roka má nulový zostatok.

Príjmové operácie saldo účtu Štátneho dlhu tvoria príjmy Štátneho dlhu (ARDAL) zo zhodnocovania dočasne voľných finančných prostriedkov na peňažnom trhu formou medzibankových depozít, repo-obchodov a iných finančných nástrojov. Ostatné príjmy sú transfery zo štátneho rozpočtu.

Výdavkové operácie pozostávajú hlavne z výplaty výnosov z kupónov majiteľom štátnych dlhopisov vydaných na domácom aj zahraničnom finančnom trhu, úhrada alikvotného úrokového výnosu a prémií pri spätnom nákupe štátnych cenných papierov, úhrada diskontu splatných štátnych cenných papierov, splácanie úrokov v rámci refinančného systému Ministerstva financií SR Štátnej pokladnici, náklady spojené s finančnými operáciami súvisiace s peňažnými transakciami, splátky úrokov z úverov a poplatky spojené so správou Štátneho dlhu.

Čerpanie výdavkov v priebehu roka prebiehalo podľa splátkových kalendárov a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Prehľad príjmov a výdavkov na saldo účte Štátneho dlhu v tis. eur

Skutočnosť

2015

2016

2017

Príjmy

421 486

382 116

294 253

Výdavky spolu

1 581 150

1 556 843

1 460 552

v tom:

úroky zo štátnych dlhopisov + obchodov +úverov

1 442 417

1 437 878

1 342 029

úroky z refinančného systému - ŠP

46 916

48 459

48 259

disážio (diskont CP)

87 349

65 028

61 413

poplatky

4 468

5 478

8 851

Spolu saldo

1 159 664

1 174 727

1 166 299

Zdroj: MF SR

V hotovostnom rozpočte štátneho dlhu v roku 2017 sa podarilo ušetriť 143 480 tis. eur. Pozitívnym vplyvom bolo zotrvávanie úrokových sadzieb na nízkych úrovniach. Významným faktorom boli aj nákupy slovenských štátnych dlhopisov zo strany ECB (NBS) v rámci kvantitatívneho uvoľňovania (program PSPP – The Public Sector Purchase Programme) a špekulácie o jeho možnom postupnom ukončovaní. Pokles úrokových sadzieb v situácii, kedy sa predávajú dlhopisy s vysokými úrokovými sadzbami kupónov v porovnaní s výnosom do splatnosti, spôsobil vysoké prijaté prémie a teda zodpovedajúce úspory na nákladoch dlhu. Vývoj úrokových sadzieb na finančných trhoch a aktívna správa portfólia sa prejavili v poklese priemernej váženej úrokovej sadzby záväzkov štátu z úrovne 2,58 % p. a. v roku 2016 na úroveň 2,31 % p. a. na konci roka 2017. Na správu Štátneho dlhu výrazne vplýval aj vývoj štátneho rozpočtu v priebehu roka. Zákonom bol schválený hotovostný deficit na rok 2017 v hodnote 1 993 219 tis. eur, v skutočnosti dosiahol k 31.12.2017 hodnotu 1 220 132 tis. eur, t. j. 61,2 % schváleného rozpočtového deficitu pre rok 2017. Priaznivý vplyv na vývoj výdavkov mal aj fungujúci systém Štátnej pokladnice, ktorý zabezpečil okrem centralizácie finančných zdrojov verejného sektora aj zlepšenú pozíciu štátu voči medzibankovému trhu.

3.2.1.2 Kapitálové výdavky

Kapitálové výdavky zahrňujú výdavky na obstaranie hmotného a nehmotného majetku, vrátane výdavkov súvisiacich s obstaraním tohto majetku (napr. montážne práce, dopravné) a transfery, teda platby vykonané s cieľom umožniť príjemcovi nadobudnúť kapitálové aktíva alebo kompenzovať ich poškodenie alebo zničenie. Rozpočet kapitálových výdavkov na rok 2017 predstavoval sumu 2 739 019 tis. eur, ktorá sa rozpočtovými opatreniami znížila na 1 555 713 tis. eur. V skutočnosti sa čerpalo 1 552 793 tis. eur (2016: 1 902 256 tis. eur). Podstatné zmeny v upravenom rozpočte vznikli v dôsledku realizácie § 8 zákona o rozpočtových pravidlách. V zmysle uvedeného paragrafu môže Ministerstvo financií SR na konci bežného rozpočtového roka viazať výdavky (znížiť upravený rozpočet) o nevyčerpané prostriedky, ktoré budú v nasledujúcom rozpočtovom roku použité a týmto spôsobom navýšia upravený rozpočet nasledujúceho rozpočtového roka. O sumu viazaných prostriedkov Ministerstvo financií SR môže povoliť prekročenie limitu výdavkov v nasledujúcom rozpočtovom roku.

V roku 2017 sa spolu použili kapitálové výdavky rozpočtované pred rokom 2017 v sume 346 116 tis. eur. V roku 2017 sa zaviazali kapitálové výdavky rozpočtované v rokoch 2016 a 2017 v sume 1 090 603 tis. eur. Saldo kapitálových výdavkov rozpočtovaných pred rokom 2017 a použitých v roku 2017 a výdavkov zaviazaných v roku 2017 podľa § 8 zákona č. 523/2004 Z. z. predstavuje hodnotu -744 487 tis. eur.

Prehľad o kapitálových výdavkoch poskytuje nasledovná tabuľka:

Kapitálové výdavky v základnej ekonomickej štruktúre v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2015

2016

2017

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

Obstarávanie kapitálových aktív

1 289 260

692 400

899 937

605 629

-294 308

-32,70

realizácia stavieb a ich technického zhodnotenia

415 862

164 432

309 140

263 801

-45 339

-14,67

nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky

286 033

139 930

208 758

93 353

-115 405

-55,28

nákup dopr. prostriedkov

236 566

178 983

78 631

83 439

4 808

6,11

nákup pozemkov a nehmotných aktív

272 243

111 123

14 095

41 532

27 437

194,66

nákup budov, objektov a ich častí

4 539

4 630

2 670

10 587

7 917

296,52

ost. kapitálové výdavky (dokumentácia, rekonštrukcia a modernizácia strojov a ost.)

74 017

93 302

286 643

112 917

-173 726

-60,61

Kapitálové transfery

3 378 828

1 209 856

1 839 082

947 164

-891 918

-48,50

v rámci verejnej správy

2 321 559

810 993

1 040 889

734 040

-306 849

-29,48

nefin. subjektom a PO, nezaradeným vo verejnej správe

987 438

350 655

718 973

177 324

-541 649

-75,34

transfery finančným inštitúciám

35 000

31 080

jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám

31 684

15 570

79 220

35 049

-44 171

-55,76

do zahraničia

3 147

1 558

751

Spolu

4 668 088

1 902 256

2 739 019

1 552 793

-1 186 226

-43,31

Zdroj: MF SR

Obstarávanie kapitálových aktív

Rozpočet na obstarávanie kapitálových aktív, t. j. hmotného a nehmotného majetku bol pre rok 2017 stanovený sumou 899 937 tis. eur, ktorá sa rozpočtovými opatreniami znížila na 608 539 tis. eur. Skutočné čerpanie predstavovalo sumu 605 629 tis. eur.

Realizácia stavieb a ich technického zhodnotenia predstavovala výdavky v hodnote 263 801 tis. eur. V porovnaní s rokom 2016 došlo k zvýšeniu výdavkov o 99 369 tis. eur. Najvyšší podiel na výdavkoch mala kapitola Ministerstva dopravy a výstavby SR (190 045 tis. eur), ďalej Ministerstvo obrany SR (27 459 tis. eur), Ministerstvo spravodlivosti SR (13 611 tis. eur) a Ministerstvo vnútra SR (9 450 tis. eur).

Výdavky Ministerstva dopravy a výstavby SR na realizáciu nových stavieb predstavovali sumu 137 090 tis. eur. Takmer celú sumu tvoria výdavky Slovenskej správy ciest na výstavbu verejných účelových komunikácií v regióne Nitra. Výdavky na rekonštrukciu a modernizáciu stavieb v sume 52 903 tis. eur boli použité na výdavky Slovenskej správy ciest na rekonštrukcie a modernizácie ciest I. triedy, mostov, vozoviek, prechodov pre chodcov a pod.

Výdavky Ministerstva obrany SR na realizáciu nových stavieb boli vo výške 20 001 tis. eur, na rekonštrukciu a modernizáciu v sume 7 458 tis. eur. Išlo o prostriedky, ktoré boli použité najmä na zabezpečenie plnenia úloh obrany štátu.

Kapitola Ministerstva spravodlivosti SR čerpala výdavky na rekonštrukciu a modernizáciu v sume 12 022 tis. eur, a to najmä v rámci programu Väzenstvo, kde išlo o investičné akcie v podobe rekonštrukcií ústavov na výkon trestu odňatia slobody. V programe Financovanie systému súdnictva išlo o rekonštrukcie a modernizácie okresných súdov.

Správa štátnych hmotných rezerv SR čerpala na rekonštrukciu a modernizáciu stavieb v skutočnosti výdavky v sume 4 833 tis. eur na kompletnú rekonštrukciu vnútroareálových komunikácií závodov a objektov, na vybudovanie automaticky riadenej decentralizovanej vzduchotechniky skladov a pod.

Ministerstva vnútra SR čerpalo na rekonštrukciu a modernizáciu budov alebo ich častí 7 242 tis. eur, napr. na rekonštrukciu Kriminalisticko expertízneho ústavu Policajného zboru, rekonštrukciu zariadení okresných riaditeľstiev PZ, hasičských staníc, obvodných úradov a škôl.

Výdavky na prístavby, nadstavby, stavebné úpravy boli čerpané v sume 1 548 tis. eur na stavebné úpravy budov, napríklad klientskych centier v Trenčíne, Poprade, Sobranciach, Kysuckom Novom meste a na prestavbu a dostavbu hasičskej stanice v Dolnom Kubíne.

Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia dosiahol skutočnosť 93 353 tis. eur. Najväčší podiel na znížení skutočnosti oproti schválenému rozpočtu malo Ministerstvo zdravotníctva SR (o 69 611 tis. eur), z dôvodu presunu týchto prostriedkov pri ich čerpaní na bežný alebo kapitálový transfer príspevkovým organizáciám.

Ministerstvo obrany SR čerpalo prostriedky na nákup špeciálnych strojov, prístrojov a techniky v sume 56 331 tis. eur, ktoré použilo na zabezpečenie plnenia úloh obrany štátu.

Ministerstvo financií SR v tejto položke kapitálových výdavkov najviac čerpalo výdavky na nákup výpočtovej techniky v skutočnej hodnote 4 968 tis. eur. Išlo predovšetkým o nákup výpočtovej techniky pre informačné systémy riadenia verejných financií pre Datacentrum.

Výdavky Ministerstva vnútra SR na nákup špeciálnych strojov, prístrojov, zariadení a techniky dosiahli hodnotu 4 097 tis. a boli použité na nákup výzbrojnej techniky a špeciálnej techniky, zariadení a náradia (napr. záchranárske nosidlá, protipovodňové vozíky, mobilné zariadenie na čistenie pitnej vody, evakuačná sieť, kontajnerový mobilný generátor, bezpečnostný systém, mobilný spektrometer a pod.).

Nákup dopravných prostriedkov všetkých druhov dosiahol 83 439 tis. eur, z toho najväčší podiel výdavkov tvorila kapitola Ministerstva obrany SR vo výške 40 920 tis. eur a Ministerstvo vnútra SR s výdavkami vo výške 35 315 tis. eur. V porovnaní s rokom 2016 bol v tejto kategórii zaznamenaný pokles výdavkov o 95 544 tis. eur.

Ministerstvo obrany SR vykázalo v rámci tejto položky prostriedky v hodnote 40 920 tis. eur, z toho na nákup dopravných lietadiel v hodnote 22 451 tis. eur, na nákup nákladných vozidiel, ťahačov, prípojných vozidiel v hodnote 17 296 tis. eur, pričom nárast oproti schválenému rozpočtu o 5 112 tis. eur súvisel so zabezpečovaním ťažkých nákladných automobilov na plnenie úloh obrany štátu.

Výdavky Ministerstva vnútra SR tvorili v prevažnej miere výdavky na nákup osobných automobilov v hodnote 18 327 tis. eur a boli použité na nákup osobných automobilov, príslušenstva, polepov a výstražných zvukových a rozhlasových zariadení. Výdavky na nákup dopravných lietadiel v hodnote 8 131 tis. eur, boli použité na úhradu dane z pridanej hodnoty a cla v súvislosti s dodaním lietadla Airbus čerpané v rámci programu Efektívna a spoľahlivá štátna správa.

Výdavky na nákup špeciálnych automobilov dosiahli sumu 5 918 tis. eur, tieto výdavky boli použité na nákup snežných skútrov a technických automobilov. Výdavky na obstaranie nákladných vozidiel, ťahačov, prípojných vozidiel, dopravných pracovných strojov, traktorov v sume 2 933 tis. eur boli použité na nákup automobilových nosičov kontajnerov, súprav na prevoz kontajnerov, vysokozdvižných vozíkov, prípojných vozidiel, kosačiek a malotraktora.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR vykazovalo na nákup osobných automobilov sumu 1 136 tis. eur v súvislosti s obstaraním služobných motorových vozidiel pre samotné ústredie a pre zahraničné úrady.

Nákup pozemkov a nehmotných aktív predstavoval sumu 41 532 tis. eur, schválený rozpočet na tejto položke bol prekročený o 27 437 tis. eur. Najväčšia časť výdavkov prislúchala kapitole Ministerstva dopravy a výstavby SR (11 525 tis. eur), kapitole Ministerstva spravodlivosti SR (7 120 tis. eur) a kapitole Ministerstva financií SR (6 532 tis. eur).

Z uvedenej položky výdavkov boli najvyššie výdavky na nákup softvéru 31 827 tis. eur (2016: 105 754 tis. eur). Najväčšou mierou sa na prekročení schváleného rozpočtu podieľal Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu SR (o 6 428 tis. eur) Ministerstvo financií SR (o 6 258 tis. eur), Ministerstvo spravodlivosti SR (5 310 tis. eur).

Výdavky Ministerstva dopravy a výstavby SR čerpala predovšetkým Slovenská správa ciest na správu, prevádzku a výstavbu cestnej siete.

Ministerstvo spravodlivosti SR čerpalo kapitálové výdavky na softvér v sume 7 097 tis. eur, najmä v rámci programu Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu Ministerstva spravodlivosti SR na roky 2017 až 2019, v dôsledku úloh vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády SR, a to navrhovanými legislatívnymi zmenami (zmena zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zmena zákona o súdnych exekútoroch, protischránkový zákon, zákon o upomínacom konaní).

Výdavky, ktoré čerpal Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu SR (6 429 tis. eur) boli použité najmä na aktualizáciu a rozšírenie funkcionalít ITMS 2014.

Na rekonštrukciu a modernizáciu strojov a zariadení, výpočtovej a telekomunikačnej techniky, softvéru a komunikačnej infraštruktúry boli použité kapitálové výdavky v hodnote 80 343 tis. eur. Z toho najvýznamnejšie sumy predstavovala kapitola Ministerstva financií SR (46 341 tis. eur), Ministerstvo obrany SR (20 945 tis. eur), Národný bezpečnostný úrad (3 600 tis. eur) a Ministerstvo vnútra SR (3 353 tis. eur).

Výdavky Ministerstva obrany SR na rekonštrukciu a modernizáciu špeciálnych strojov, prístrojov, zariadení a techniky predstavovali sumu 20 925 tis. eur, išlo o modernizáciu bojových vozidiel pechoty v rámci programu Rozvoj obrany.

Finančné prostriedky Ministerstva vnútra SR na rekonštrukciu a modernizáciu softvéru (3 346 tis. eur) boli čerpané najmä na úpravu, nasadenie a modernizáciu systémov, napríklad Národná evidencia vozidiel, IS Fabasoft, Cloud MV SR a elektronické služby.

Výdavky Národného bezpečnostného úradu na rekonštrukciu a modernizáciu komunikačnej infraštruktúry (2 935 tis. eur) boli čerpané na špecializované systémy v rámci investičnej akcie Vybudovanie slovenskej národnej certifikačnej autority.

Finančné prostriedky na obstarávanie prípravnej a projektovej dokumentácie boli v celkovej sume 26 761 tis. eur. Takmer celú hodnotu tvorili výdavky Ministerstva dopravy a výstavby SR (22 912 tis. eur), z toho najviac výdavky Slovenskej správy ciest na projektové dokumentácie v rámci projektov výstavby cestnej siete, na projekty realizované v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra, výdavky na dofinancovanie projektov financovaných OPII a výdavky na prípravu projektov plánovaných na financovanie z fondov EÚ, výdavky na projekt CEF (Nástroj na prepájanie Európy) a na projekt výstavby účelových komunikácií v regióne Nitra.

Nárast čerpaných výdavkov medzi schváleným rozpočtom a skutočnosťou predstavoval sumu 25 343 tis. eur, z toho najviac na Ministerstve dopravy a výstavby SR (o 22 912 tis. eur) bol spôsobený presunom prostriedkov.

Pri obstaraní budov, objektov a ich častí výdavky dosiahli hodnotu 10 587 tis. eur. Najvyššiu sumu vykazovali kapitola Ministerstva vnútra SR (8 591 tis. eur) a Ministerstvo financií SR (1 538 tis. eur).

Výdavky Ministerstva vnútra SR použité na nákup budov, objektov a ich častí boli použité na obstaranie klientskeho centra v Žiline. Tieto prostriedky boli čerpané v rámci programu Efektívna a spoľahlivá štátna správa.

Finančné riaditeľstvo SR pod kapitolou Ministerstva financií SR čerpalo výdavky v celej hodnote (1 538 tis. eur) na nákup budovy daňového úradu v Michalovciach.

Kapitálové transfery

Kapitálové transfery zahŕňajú platby vykonávané s cieľom umožniť príjemcovi nadobudnúť kapitálové aktíva alebo kompenzovať ich poškodenie alebo zničenie. Schválený rozpočet pre rok 2017 bol stanovený sumou 1 839 082 tis. eur. V skutočnosti kapitálové transfery boli vo výške 947 164 tis. eur (2016: 1 209 856 tis. eur) a tvoria takmer 61,0 % z celkových kapitálových výdavkov. Z celkovej sumy kapitálových transferov bolo zo zdrojov EÚ prostriedkov použitých 515 306 tis. eur a zo zdroja ŠR 336 969 tis. eur (spolufinancovanie v sume 94 889 tis. eur).

Transfery v rámci verejnej správy tvorili 734 040 tis. eur, z toho Ministerstvo dopravy a výstavby SR poskytlo 514 909 tis. eur, a to Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. v hodnote 350 338 tis. eur, ktorá ich použila v rámci programu Integrovaná infraštruktúra (232 410 tis. eur) na prvky D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka, II. fáza, D3 Žilina Strážov - Žilina Brodno (2. fáza), a D3 Svrčinovec-Skalité (2. fáza), v rámci programu Cestná infraštruktúra na prípravu, výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest (117 928 tis. eur) a ďalej Železniciam SR 63 469 tis. eur na použitie v rámci prvku železničná infraštruktúra a obnova mobilných prostriedkov (43 325 tis. eur) na dostavbu zriaďovacej stanice Žilina Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina, modernizácia trate Púchov-Žilina, pre rýchlosť do 160 km/hod a v rámci programov dopravná a telekomunikačná podpora (7 267 tis. eur), železničná doprava (19 896 tis. eur).

Dopravným podnikom boli poskytnuté transfery v sume 38 378 tis. eur, z toho Ministerstvo dopravy a výstavby SR 27 069 tis. eur dopravnému podniku Košice, na obnovu vozidlového parku električiek v Košiciach, na modernizáciu vozového parku trolejbusov v Prešove, na nízkopodlažné a energeticky úsporné trolejbusy a trolejbusy s pomocným pohonom pre Žilinu.

Príspevkovým organizáciám bolo poskytnutých 49 748 tis. eur. Najviac poskytlo Ministerstvo kultúry SR (17 053 tis. eur), Ministerstvo zdravotníctva SR (13 434 tis. eur) a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (10 802 tis. eur).

Kapitola Ministerstva kultúry SR poskytla transfery v celkovej sume 17 053 tis. eur, kde najvýznamnejšie sumy boli poskytnuté na rekonštrukciu, modernizáciu a dostavbu Slovenskej národnej galérii (12 000 tis. eur), na dostavbu Múzea Holokaustu v Seredi (2 206 tis. eur), na nákup hudobných nástrojov a pod.

Ministerstvo zdravotníctva SR poskytlo transfery Národnému centru zdravotníckych informácií v sume 3 505 tis. eur, predovšetkým na financovanie zdravotníckeho systému e-Health - rozšírenie funkcionality a rozsahu elektronických služieb. Kapitálové transfery pre nemocnice boli zamerané na rekonštrukciu, stavebné úpravy a modernizáciu priestorov a budov zdravotníckych zariadení, na obstaranie nového prístrojového vybavenia. Najvyššie sumy čerpali Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava (3 996 tis. eur), Univerzitná nemocnica Bratislava (2 535 tis. eur) a Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina (1 855 tis. eur).

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR poskytlo transfer Centru vedecko – technických informácií SR v sume 10 233 tis. eur. Išlo o rozšírenie služieb dátového centra pre výskum a vývoj o zodpovedajúcu infraštruktúru – vybudovanie vedeckého cloudu v rámci národného projektu Dátové centrum pre vedu a výskum II.

Obciam bolo poskytnutých 168 930 tis. eur (2016: 177 169 tis. eur). Najvyššou sumou sa na transferoch obciam podieľalo Ministerstvo dopravy a výstavby SR (66 550 tis. eur), Ministerstvo životného prostredia SR (59 434 tis. eur), Ministerstvo vnútra SR (16 955 tis. eur) a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (14 927 tis. eur).

Ministerstvo dopravy a výstavby SR poskytlo obciam transfery predovšetkým v rámci programu podpora rozvoja bývania na obstaranie nájomných bytov na účel sociálneho bývania a obstaranie technickej vybavenosti. V rámci programu Integrovaná infraštruktúra bol poskytnutý transfer na modernizáciu električkových tratí v Košiciach.

Ministerstvo životného prostredia SR poskytlo transfery obciam predovšetkým na dobudovanie, rekonštrukciu a modernizáciu kanalizačných sietí a čističiek odpadových vôd, na zníženie energetickej náročnosti budov a pod.

Ministerstvo vnútra SR poskytlo obciam transfery najmä na aktivity zamerané na prevenciu kriminality na regionálnej úrovni prostredníctvom okresných úradov (6 740 tis. eur), na riešenie havarijných situácií škôl na dostavby, výstavby a rekonštrukcie telocviční, na debariérizáciu škôl a školských zariadení (4 100 tis. eur), na vojnové hroby a pamätné tabule (49 tis. eur) a pod.

Transfery Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR boli poskytnuté obciam v rámci Programu rozvoja vidieka SR 2014-2020 (14 160 tis. eur) na investície do infraštruktúry súvisiacej s vývojom, modernizáciou alebo prispôsobením poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, na obnovu lesov, poškodených lesnými požiarmi a prírodnými katastrofami a katastrofickými udalosťami a pod.

Verejným vysokým školám bolo poskytnutých 22 401 tis. eur (2016: 13 673 tis. eur), predovšetkým Univerzite P. J. Šafárika (7 401 tis. eur), Slovenskej technickej univerzite (2 977 tis. eur). Transfery boli poskytnuté aj na podporu projektu v rámci rusko-slovenskej vedecko-technickej spolupráce a na dobudovanie diagnostického centra prof. Dušana Hamara – FTVŠ UK.

Transfery ostatným subjektom verejnej správy boli poskytnuté v sume 17 508 tis. eur, z toho najviac poskytlo Ministerstvo životného prostredia SR (11 339 tis. eur) na vybudovanie kanalizácie a Čističky odpadových vôd v aglomerácii Hronovce a Intenzifikáciu triedeného zberu združenia obcí Púchovskej Doliny. Ministerstvo kultúry SR poskytlo transfer RTVS (5 400 tis. eur) na televíznu a rozhlasovú štúdiovú techniku, prenosovú techniku, mediálne systémy, IT technológie, autodopravu a obnovu televíznych a rozhlasových produkčných štúdií.

Vyšším územným celkom boli poskytnuté transfery v celkovej výške 4 252 tis. eur. Všeobecná pokladničná správa poskytla najmä transfer (2 000 tis. eur) Bratislavskému samosprávnemu kraju na rekonštrukciu divadla Aréna v Bratislave.

Transfery nefinančným subjektom a príspevkovým organizáciám nezaradeným vo verejnej správe tvorili 177 324 tis. eur, čo predstavuje 8,7 % z celkovej výšky kapitálových transferov. Najvyššiu hodnotu vykazovali kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (86 201 tis. eur), Ministerstva životného prostredia SR (50 922 tis. eur), Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (28 192 tis. eur) a Ministerstva hospodárstva SR (10 852 tis. eur).

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR poskytlo ostatnej právnickej osobe transfery v sume 53 631 tis. eur. Išlo o projektové výdavky v rámci Programu rozvoja vidieka SR 2014-2020. Finančné prostriedky boli poskytnuté na investície do poľnohospodárskych podnikov, na spracovanie/uvádzanie na trh/vývoj poľnohospodárskych výrobkov, na investície do infraštruktúry súvisiacej s vývojom, modernizáciou alebo prispôsobením poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a ďalšiu podporu.

Ministerstvo životného prostredia SR poskytlo transfery na podpoložke ostatnej právnickej osobe v sume 42 713 tis. eur, z toho v rámci programu Kvalita životného prostredia 23 895 tis. eur Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s. na čistiareň odpadových vôd Sever, 13 980 tis. eur Regionálnej vodárenskej spoločnosti Vlára – Váh, s. r. o. na odkanalizovanie mikroregiónu Vlára - Váh a intenzifikácia Čističky odpadových vôd Nemšová.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR poskytlo transfery ostatnej právnickej osobe (28 142 tis. eur) na výstavbu národného futbalového štadióna a na rekonštrukcie futbalových štadiónov.

Transfery Ministerstva hospodárstva SR ostatnej právnickej osobe vo výške 10 852 tis. eur boli poskytnuté ako investičné stimuly v rámci podpory rozvoja strategických investícií (4 979 tis. eur) a v rámci programu podpora výskumu, vývoja a inovácií (5 673 tis. eur).

V rámci tejto položky boli poskytnuté transfery právnickej osobe založenej štátom, obcou alebo vyšším územným celkom v celkovej výške 38 363 tis. eur, z toho 29 146 tis. eur štátnemu podniku Lesy SR na investície do infraštruktúry súvisiacej s vývojom, modernizáciou alebo prispôsobením poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, na prevenciu škôd v lesoch spôsobených lesnými požiarmi a prírodnými katastrofami a katastrofickými udalosťami.

Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám boli poskytnuté vo výške 35 048 tis. eur (2016: 15 570 tis. eur), z toho občianskym združeniam, nadáciám a neinvestičným fondom 27 332 tis. eur (2016: 5 120 tis. eur), pričom najviac prostriedkov poskytlo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (26 574 tis. eur) na rekonštrukcie telocviční pri základných a stredných školách, na účasť výprav SR na Zimných olympijských hrách a Zimných paraolympijských hrách 2018 v Pjongčangu, na zabezpečenie organizovania významných podujatí na Slovensku a pod. Cirkvi sa poskytlo celkovo 4 507 tis. eur (2016: 997 tis. eur), z toho najviac z kapitoly Ministerstva kultúry SR (2 827 tis. eur).

Transfery do zahraničia tvorili 751 tis. eur (2015: 1 558 tis. eur), celú sumu predstavoval príspevok Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR do medzinárodnej organizácie na stavbu novej budovy NATO v Bruseli.

3.2.2 Výdavky podľa funkčnej klasifikácie

Výdavky štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie sa triedia v súlade s vyhláškou Štatistického úradu SR č. 257/2014 Z. z. (tzv. COFOG). Táto klasifikácia predstavuje rozdelenie výdavkov podľa funkcie, pričom funkciou sa rozumie určitá oblasť činností, ktorú daná organizácia financuje napr. oblasť školstva, zdravotníctva a podobne. Výdavky sa triedia do tej funkcie, s ktorou súvisia, bez ohľadu na hlavný predmet činnosti samotnej organizácie.

Celkové výdavky podľa funkčnej klasifikácie sú zhodné s výdavkami podľa ekonomickej klasifikácie, len sú opisované z pohľadu činnosti, ktoré financujú rozpočtové organizácie štátnej správy. V prípade metodicky správneho uplatňovania tejto klasifikácie sú zdôvodnenia plnenia alebo prekročenia schváleného rozpočtu totožné s tými, ktoré sú uvedené v kapitole 3.2.1.

Výdavky štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2015

2016

2017

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

Všeobecné verejné služby

3 611 678

3 107 621

3 820 374

3 065 266

-755 108

-19,77

Obrana

757 132

800 328

890 552

835 442

-55 110

-6,19

Verejný poriadok a bezpečnosť

1 773 727

1 801 271

1 685 793

1 743 624

57 831

3,43

Ekonomická oblasť

4 889 969

2 791 762

3 826 976

2 815 990

-1 010 986

-26,42

Ochrana životného prostredia

621 309

322 540

485 596

276 449

-209 147

-43,07

Bývanie a občianska vybavenosť

173 317

185 914

136 108

126 359

-9 749

-7,16

Zdravotníctvo

127 082

134 124

167 809

119 451

-48 358

-28,82

Rekreácia, kultúra a náboženstvo

336 886

332 321

362 542

383 921

21 379

5,90

Vzdelávanie

2 082 010

1 995 694

2 212 553

2 085 399

-127 154

-5,75

Sociálne zabezpečenie

3 793 281

3 784 597

3 795 063

3 782 359

-12 704

-0,33

Spolu

18 166 391

15 256 172

17 383 366

15 234 260

-2 149 106

-12,36

Zdroj: MF SR

Všeobecné verejné služby

Výdavky na všeobecné verejné služby tvorili 20,1 % podiel z celkových výdavkov štátneho rozpočtu. Tieto výdavky zahrňujú prostriedky verejnej správy na činnosť vymedzeného okruhu ústredných orgánov štátnej správy, výdavky na správu štátneho dlhu, na základný výskum, na zahraničnú hospodársku pomoc. V porovnaní s minulým rokom došlo k zníženiu výdavkov o 42 355 tis. eur.

Najviac finančných prostriedkov bolo čerpaných v oblasti Výkonné a zákonodarné orgány, finančné a rozpočtové záležitosti, zahraničné vzťahy (1 415 098 tis. eur), kde odvody do rozpočtu Európskej únie založené na dani z pridanej hodnoty a hrubom národnom produkte dosiahli v kapitole Všeobecná pokladničná správa 634 172 tis. eur. Výdavky Ministerstva financií SR predstavovali 388 354 tis. eur.

Ekonomická oblasť

Výdavky v tomto oddiele tvorili 18,5 % z celkových výdavkov. V rámci ekonomickej oblasti sa triedia výdavky súvisiace s rôznymi druhmi dopravy a budovaním dopravnej infraštruktúry, s poľnohospodárstvom, lesníctvom, odvetviami palív a energií, ťažbou nerastných surovín a pod. Najvyššie výdavky v tejto oblasti malo Ministerstvo dopravy a výstavby SR (1 603 191 tis. eur) a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (825 750 tis. eur).

V skupine Doprava dosiahli skutočné výdavky 1 548 824 tis. eur (2016: 1 311 722 tis. eur), a v porovnaní so schváleným rozpočtom došlo k poklesu o 397 525 tis. eur. Zníženie výdavkov na Ministerstve dopravy a výstavby SR ovplyvnilo najmä zaviazanie prostriedkov, išlo o uvoľnenie nevyčerpaných prostriedkov ŠR minulých z rokov v zmysle § 8 zákona 523/2004 Z. z.

V skupine Poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybárstvo a poľovníctvo bola dosiahnutá skutočnosť 804 237 tis. eur (2016: 754 832 tis. eur), pričom ide najmä o financovanie operačných programov v oblasti poľnohospodárstva zo zdrojov EÚ.

V skupine Všeobecná ekonomická, obchodná a pracovná oblasť došlo k zníženiu skutočnosti (354 233 tis. eur) v porovnaní so schváleným rozpočtom o 244 076 tis. eur. Najväčšie zníženie nastalo v kapitole Ministerstva hospodárstva SR vo výške 105 097 tis. eur.

Sociálne zabezpečenie

Výdavky v oddiele sociálne zabezpečenie tvorili 24,8 % z celkových výdavkov. Ide o prostriedky štátneho rozpočtu, ktoré sa vynakladajú na poskytovanie sociálnej ochrany v starobe, na podporu rodiny a detí, na sociálnu pomoc občanom v hmotnej a sociálnej núdzi, na chorobu, invaliditu a ťažké zdravotné postihnutie a pod. Najväčšia úspora vo výške 88 464 tis. eur bola v skupine Staroba (zariadenia sociálnych služieb, ďalšie sociálne služby, príspevky neštátnym subjektom, kde k predmetnej úspore došlo z dôvodu zlepšeného výberu poistného od ekonomicky aktívneho obyvateľstva oproti plánovaným predpokladom.

Druhou najvyššou úsporou v sume 48 165 tis. eur boli výdavky v skupine Sociálna pomoc občanom v hmotnej a sociálnej núdzi. Nižšie výdavky ako plánované boli z dôvodu poklesu počtu poberateľov najmä dávky v hmotnej núdzi.

Naopak, vyššie výdavky ako boli plánované vykázala skupina sociálne zabezpečenie inde neklasifikované o 134 855 tis. eur, na ktorých sa najvyššou mierou podieľalo Ministerstvo zdravotníctva SR (o 94 543 tis. eur).

Vzdelávanie

Výdavky na vzdelávanie v roku 2017 predstavovali 13,7 % z celkových výdavkov. Okrem financovania všetkých stupňov vzdelávania sa výdavky vynaložili aj na služby v školstve, napr. v oblasti stravovania, dopravy, lekárskej starostlivosti a na činnosť orgánov a organizácií, ktoré vzdelávanie zabezpečujú. Oproti minulému roku výdavky vzrástli o 89 705 tis. eur. Najvyššie výdavky boli na kapitole Ministerstva vnútra SR (1 220 847 tis. eur) a kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (849 507 tis. eur). Najvyššie výdavky boli v oblasti vzdelávanie inde neklasifikované vo výške 1 108 936 tis. eur, na sekundárne vzdelávanie vo výške 500 825 tis. eur a na terciárne vzdelávanie vo výške 306 367 tis. eur.

Ministerstvo vnútra SR v rámci skupiny vzdelávanie inde neklasifikované vykázalo transfery obci na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy v sume 829 136 tis. eur, transfery cirkevnej škole v sume 87 929 tis. eur, transfery súkromnej škole v sume 73 958 tis. eur a kapitálové transfery obci v sume 8 713 tis. eur.

Verejný poriadok a bezpečnosť

Výdavky predstavovali 11,5 % z celkových výdavkov. Ide o oblasť činností štátnej polície, súdov, potreby väzenstva, ochranu pred požiarmi ako aj financovanie ústredných orgánov, ktoré tieto činnosti kompetenčne zabezpečujú. Výdavky oproti minulému roku poklesli o 57 647 tis. eur. Najpodstatnejší vplyv na prekročení schváleného rozpočtu tvorili výdavky na ochranu pred požiarmi, (o 35 256 tis. eur) a verejný poriadok a bezpečnosť inde neklasifikované (o 19 508 tis. eur).

Obrana

Výdavky v oddiele Obrana tvoria 5,5 % z celkových výdavkov. Ide hlavne o výdavky na vojenskú a civilnú ochranu a zahraničnú vojenskú pomoc. Výdavky na vojenskú obranu dosiahli 793 915 tis. eur, z toho výdavky Ministerstva obrany SR boli v celkovej hodnote 788 390 tis. eur, z toho na obstaranie tovarov a služieb sa použilo 269 418 tis. eur a na mzdové prostriedky 256 287 tis. eur.

Ochrana životného prostredia

Výdavky v tomto oddiele tvoria 1,8 % z celkových výdavkov. V tomto odvetví boli výdavky v hodnote 276 449 tis. eur rovnako ako v predchádzajúcich rozpočtových obdobiach vynaložené najmä na nakladanie s odpadovými vodami (85 069 tis. eur) a nakladanie s odpadmi (71 924 tis. eur). Výdavky poklesli oproti minulému roku o 46 091 tis. eur.

Rekreácia, kultúra a náboženstvo

Výdavky na rekreáciu, kultúru a náboženstvo boli realizované vo výške 383 921 tis. eur, čo predstavovalo nárast skutočnosti o 21 379 tis. eur v porovnaní so schváleným rozpočtom. Najväčšia časť výdavkov bola v kapitole Ministerstva kultúry SR (242 566 tis. eur). Najvyššie výdavky boli v oblasti kultúrnych služieb v celkovej výške 159 523 tis. eur.

Bývanie a občianska vybavenosť

Výdavky v tomto oddiele dosiahli výšku 126 359 tis. eur a v rozhodujúcej miere sa na nich podieľalo Ministerstvo dopravy a výstavby SR (118 574 tis. eur). Výdavky boli použité na výstavbu a obnovu bytového fondu, na poskytnutie príspevku na zateplenie rodinného domu, pre Štátny fond rozvoja bývania, na štátnu prémiu k stavebnému sporeniu, na poskytnutie štátneho príspevku a štátneho príspevku pre mladých k hypotekárnym úverom, na náhradné nájomné byty.

Zdravotníctvo

Výdavky v tomto oddiele tvorili len 0,8 % z celkových výdavkov. Do tohto oddielu patria výdavky, ktoré zahŕňajú činnosti ako je ústavná a ambulantná zdravotná starostlivosť, verejné zdravotné služby (prevádzka krvnej banky, zisťovanie chorôb, zber epidemiologických údajov). Na výdavkoch sa najväčšou mierou podieľalo Ministerstvo zdravotníctva SR (98 925 tis. eur), ktoré v skupine zdravotníctvo inde neklasifikované realizovalo výdavky vo výške 55 120 tis. eur najmä v oblasti dotácií, drogovej problematiky, farmácie, informatiky, na činnosť Inšpektorátu kúpeľov a žriediel Ministerstva zdravotníctva SR, Národné monitorovacie centrum pre drogy a finančné prostriedky na výdavky poskytnuté na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti v zmysle § 9 zákona NR SR č. 580/2004 Z. z. (bezdomovci). V skupine Ochrana, podpora a rozvoj verejného zdravia čerpalo Ministerstvo zdravotníctva SR výdavky vo výške 33 595 tis. eur určené pre regionálne úrady verejného zdravotníctva a Úrad verejného zdravotníctva SR.

Podrobný prehľad o výdavkov štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie je uvedený v tab. č. 11 tabuľkovej prílohy štátneho záverečného účtu.

3.2.3 Vzťahy štátneho rozpočtu k obciam

V roku 2017 bolo z rozpočtov jednotlivých kapitol do rozpočtov obcí poskytnutých 1 097 737 tis. eur vo forme bežných a kapitálových grantov a transferov, z toho bežné granty a transfery tvorili sumu 928 807 tis. eur a kapitálové granty a transfery čiastku 168 930 tis. eur. V porovnaní so skutočnosťou 2016 je to v úhrne za všetky zdroje výdavkov (vrátane EÚ a mimorozpočtových zdrojov) viac o 38 013 tis. eur a zo štátneho rozpočtu až o 55 582 tis. eur viac.

Granty a transfery zo zdroja 111 - štátny rozpočet boli poskytnuté v sume 961 387 tis. eur. Z toho bežné granty a transfery tvorili čiastku 911 959 tis. eur a kapitálové granty a transfery sumu 49 428 tis. eur. Na financovanie kompetencií preneseného výkonu štátnej správy bolo poskytnutých 851 764 tis. eur len v rámci bežných transferov, a to v kapitolách Ministerstva vnútra SR (845 299 tis. eur), Ministerstva dopravy a výstavby SR (6 442 tis. eur) a Úradu vlády SR (23 tis. eur). Z celkovej sumy najviac prostriedkov smerovalo do oblasti školstva (829 136 tis. eur), ostatné na všeobecné verejné služby (matrika, register obyvateľov) a do ekonomickej oblasti na výstavbu a cestnú dopravu. Na ostatné činnosti zabezpečované obcami v rámci ich samosprávnej pôsobnosti, napr. na podporu regionálneho rozvoja, cestovného ruchu, rozvoja bývania, obnovy infraštruktúry a podobne sa vynaložila zo zdroja štátny rozpočet suma 109 623 tis. eur.

Súhrnný prehľad grantov a transferov poskytnutých obciam podľa jednotlivých oddielov funkčnej klasifikácie poskytujú údaje v nasledujúcej tabuľke:

Granty a transfery poskytnuté obciam podľa oddielov funkčnej klasifikácie

v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2015

2016

2017

z toho: zdroj 111*

v tis. eur

v %

6=4-3

7=4-3

Všeobecné verejné služby

31 643

19 325

19 111

22 150

20 707

3 039

15,9

Verejný poriadok a bezpečnosť

3 200

1 509

355

7 566

826

7 211

2 031,3

Ekonomická oblasť

292 166

55 056

29 296

56 909

7 343

27 613

94,3

Ochrana životného prostredia

107 704

26 397

59 563

Bývanie a občianska vybavenosť

53 858

94 869

4 200

38 523

37 080

34 323

817,2

Zdravotníctvo

3 340

868

Rekreácia, kultúra a náboženstvo

6 410

5 103

2 400

6 857

5 357

4 457

185,7

Vzdelávanie

760 683

796 447

783 900

839 651

837 899

55 751

7,1

Sociálne zabezpečenie

52 573

60 150

55 645

66 518

52 175

10 873

19,5

Spolu

1 311 577

1 059 724

894 907

1 097 737

961 387

202 830

22,7

Poznámka: * len prostriedky štátneho rozpočtu Zdroj: MF SR

Najväčšie rozdiely medzi schváleným rozpočtom a skutočnosťou boli zaznamenané v ochrane životného prostredia o 59 563 tis. eur u Ministerstva životného prostredia SR a vzdelávaní o 55 751 tis. eur u Ministerstva vnútra SR a sú vysvetlené nižšie pod príslušnými kapitolami.

Do rozpočtov obcí boli poskytnuté granty a transfery z jednotlivých rozpočtových kapitol v nasledovnom členení:

Granty a transfery poskytnuté obciam podľa kapitol ŠR v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2015

2016

2017

z toho: zdroj 111*

v tis. eur

v %

6=4-3

7=4-3

Ministerstvo vnútra SR

771 199

814 307

788 789

867 007

857 469

78 218

9,9

Ministerstvo dopravy a výstavby SR

133 883

42 990

8 614

73 566

39 353

64 952

754,0

Ministerstvo práce, soc.vecí a rodiny SR

68 692

61 946

55 639

66 541

52 199

10 902

19,6

Ministerstvo životného prostredia SR

127 089

30 390

59 563

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

134 400

32 084

22 183

15 353

-6 830

-30,8

Všeobecná pokladničná správa

17 293

8 324

5 100

9 562

8 062

4 462

87,5

Ministerstvo kultúry SR

3 154

1 717

2 957

Úrad vlády SR

8 477

1 761

2 686

1 287

2 636

5 272,0

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR

11 231

232

14 532

492

-14 040

-96,6

Ministerstvo spravodlivosti SR

Ministerstvo hospodárstva SR

28 917

64 328

Ministerstvo zdravotníctva SR

3 340

868

Ministerstvo financií SR

3 902

735

Ministerstvo zahranič. vecí a európskych záležitostí SR

0,0

Spolu

1 311 577

1 059 724

894 907

1 097 737

961 387

202 830

22,7

Poznámka: * len prostriedky štátneho rozpočtu Zdroj: MF SR

Na celkovom objeme poskytnutých grantov a transferov obciam sa najväčšou sumou podieľalo Ministerstvo vnútra SR, ktoré na tento účel vynaložilo 867 007 tis. eur, čo je oproti schválenému rozpočtu viac o 78 218 tis. eur. Z celkovej sumy bolo v rámci bežných výdavkov vynaložených 845 299 tis. eur na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy na úseku školstva najmä v rámci programu Výchova a vzdelávanie mládeže na úhradu nákladov na poskytovanie výchovy, na vzdelávacie poukazy, na asistentov učiteľa, na úhradu nákladov na havárie, na dopravné, na príspevok pre materské školy, na lyžiarske kurzy a iné. V rámci programu Efektívna a spoľahlivá štátna správa boli prostriedky poskytnuté na matriky, na register obyvateľstva, na zabezpečenie volieb do orgánov samosprávy krajov a ďalšie. Veľký rozdiel medzi schváleným rozpočtom a skutočnosťou spôsobilo, že išlo o účelové prostriedky na úseku školstva, ktoré nie sú pri rozpise rozpočtu známe a poskytujú sa na základe skutočnosti. Ďalšie bežné výdavky v sume 4 752 tis. eur boli poskytnuté v rámci programov Integrácia marginalizovaných rómskych komunít, Všeobecná vnútorná správa (na mimoriadne udalosti v súvislosti s povodňami – na povodňové, záchranné a zabezpečovacie práce), Prevencia kriminality, Boj proti obchodovaniu s ľuďmi a ďalšie. Kapitálové prostriedky boli poskytnuté obciam v čiastke 16 956 tis. eur najmä na aktivity zamerané na prevenciu kriminality na regionálnej úrovni, na riešenie havarijných situácií škôl, na dostavby, výstavby a rekonštrukcie telocviční, na debariérizáciu škôl a školských zariadení a iné. Kapitálové prostriedky pôvodne rozpočtované neboli a úprava rozpočtu súvisela najmä s navýšením finančných prostriedkov z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR na programe Výchova a vzdelávanie v súvislosti s rozvojovými projektmi na rozvoj výchovy

a vzdelávania žiakov škôl v oblasti telesnej a športovej výchovy formou dostavby, rekonštrukcie a výstavby telocviční, ich vybavenia a s riešením havarijných situácií škôl, na výstavbu, prístavbu, modernizáciu, rekonštrukciu školských objektov. Ďalšia úprava rozpočtu bola na programe Efektívna a spoľahlivá štátna správa a súvisela najmä s presunom finančných prostriedkov podľa § 8 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách a na programe Ľudské zdroje v súvislosti s projektmi EÚ na zabezpečenie technickej vybavenosti v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít.

V kapitole Ministerstva dopravy a výstavby SR boli vo forme bežných a kapitálových grantov a transferov pre obce poukázané prostriedky v celkovej sume 73 566 tis. eur. Kapitálové výdavky v sume 66 550 tis. eur mali výrazne navýšený upravený rozpočet oproti schválenému z dôvodu realizovaných presunov medzi jednotlivými investičnými akciami. Z nich čiastka 32 337 tis. eur bola poskytnutá v rámci programu Podpora rozvoja bývania na podprogram Výstavba a obnova bytového fondu (obstaranie nájomných bytov na účel sociálneho bývania 1 524 bytových jednotiek, obstaranie ich technickej vybavenosti) a na podprogram Náhradné nájomné byty 2017, kde bolo uzavretých 16 zmlúv o poskytnutí podpory na obstaranie 84 náhradných nájomných bytov formou kúpy a rekonštrukcie. Čiastka 34 212 tis. eur predstavuje prostriedky EÚ a spolufinancovanie k nim a boli poskytnuté mestu Košice na projekt: Modernizácia električkových tratí v Košiciach – 2. etapa – 1. časť. V rámci bežných výdavkov boli poskytnuté prostriedky v sume 6 442 tis. eur na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného poriadku, na úseku bývania a na úseku dopravy. Čiastka 574 tis. eur bola poukázaná osemdesiatim obciam ako dotácia na spracovanie ich územnoplánovacej dokumentácie.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR poskytlo celkovú sumu 66 541 tis. eur. Z toho čiastka 41 895 tis. eur bola určená na úhradu ekonomicky oprávnených nákladov mestám a obciam na spolufinancovanie sociálnych služieb pre zariadenia sociálnych služieb (najmä zariadenia pre seniorov, zariadenia opatrovateľskej služby, denné stacionáre, domovy sociálnych služieb, útulky, nocľahárne a ďalšie) v zmysle § 72 ods. 5 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Suma 9 883 tis. eur tvorila dotáciu poskytovanú úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny na podporu výchovy k stravovacím návykom a k plneniu školských povinností dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením a na zabezpečenie výkonu osobitného príjemcu. Zo zdrojov EÚ a spolufinancovania bola poskytnutá čiastka 14 342 tis. eur na národné projekty operačného programu Ľudské zdroje.

Z kapitoly Ministerstva životného prostredia SR smerovala obciam suma 59 563 tis. eur, ktorá bola použitá na úhradu výdavkov projektov v rámci operačného programu Kvalita životného prostredia. Išlo najmä o budovanie kanalizácií a čističiek odpadových vôd, znižovanie energetickej náročnosti budov, budovanie zberných dvorov a iné. Schválený rozpočet, prípadne rozpis uvoľnených zdrojov z minulých rokov sa nerozpisuje na konkrétne položky rozpočtu ale presun prostriedkov na základe reálne predložených žiadostí o platbu sa zohľadňuje v upravenom rozpočte. Uvedené malo za následok zvýšenie rozpočtu oproti schválenému rozpočtu v celkovej sume skutočného čerpania.

V rozpočtovej kapitole Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR bol pôvodne schválený rozpočet vo výške 22 183 tis. eur úpravou znížený na 15 353 tis. eur a v tejto výške aj boli poukázané obciam finančné prostriedky vo forme grantov a transferov.

Kapitálové transfery boli obciam poskytnuté v celkovej sume 14 926 tis. eur v rámci projektových podpôr Programu rozvoja vidieka SR 2014-2020 na opatrenia Podpora na investície do infraštruktúry súvisiacej s vývojom, modernizáciou alebo prispôsobením poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a Podpora na obnovu lesov poškodených lesnými požiarmi a prírodnými katastrofami a katastrofickými udalosťami. Ďalšie prostriedky boli poukázané ako nenávratný finančný príspevok v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Kapitálové transfery obciam boli oproti schválenému rozpočtu navýšené o 5 220 tis. eur. Dôvodom bolo, že išlo o prednostné vyplácanie finančných podpôr z prevodových rozpočtových prostriedkov roku 2016 (§ 8 zákona o rozpočtových pravidlách) zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry pre oblasť Programu rozvoja vidieka SR a Platobnej jednotky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pre štrukturálne fondy, ktoré nefigurujú v schválenom, ale až v upravenom rozpočte. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné rozpočtovať finančné prostriedky pre obce v schválenom rozpočte kapitoly, lebo sa počítalo s použitím uvoľnených prevodových prostriedkov.

Bežné transfery poskytla kapitola obciam v čiastke 427 tis. eur v rámci projektových podpôr Programu rozvoja vidieka SR 2014-2020 na opatrenie „Platba na lesnícko-environmentálne a klimatické záväzky“. Ďalšie prostriedky boli poskytnuté v rámci priamych platieb z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu 2014-2020 a taktiež bol poskytnutý nenávratný finančný príspevok v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Skutočné plnenie bežných transferov bolo oproti schválenému rozpočtu nižšie až 12 049 tis. eur vzhľadom na to, že pre veľký časový predstih odhadov čerpania finančných prostriedkov z programov EÚ vo vzťahu k zostaveniu rozpočtu na ďalšie obdobie nebolo možné presne stanoviť ich reálne časové vyplácanie. Administrácia procesu výziev, hodnotenia projektov, verejného obstarávania, zazmluvňovania a vlastného finančného vyplácania si vyžadovala dlhšie časové obdobie, ktoré sa prelínalo často aj medziročne.

Z kapitoly Všeobecná pokladničná správa boli obciam poskytnuté dotácie v celkovej sume 9 562 tis. eur. Z toho na základe zákona o štátnom rozpočte na individuálne potreby obcí v objeme 4 743 tis. eur a na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok v sume 2 400 tis. eur. Ďalej na základe uznesenia vlády č. 183/2017 boli uvoľnené finančné prostriedky mestu Topoľčany na rozšírenie športovej haly v čiastke 1 500 tis. eur, na základe uznesenia vlády č. 394/2017 na výstavbu mosta v mestskej časti Dlhá Lúka v meste Bardejov boli uvoľnené finančné prostriedky v sume 300 tis. eur a na základe uznesenia vlády č. 565/2017 boli uvoľnené finančné prostriedky na infraštruktúru obcí okresu Revúca v čiastke 620 tis. eur. Do 31. 12. 2017 obce vrátili na výdavkový účet sumu 1 tis. eur ako nepoužité prostriedky v roku, v ktorom boli poskytnuté.

Podľa zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve bolo v roku 2017 z celkového výnosu dane z príjmov fyzických osôb príjmom rozpočtov obcí 70,0 % rovnako ako aj v roku 2016. Skutočný prevod dane z príjmov fyzických osôb do rozpočtov obcí daňovými úradmi bol vykonaný vo výške 1 799 482 tis. eur vrátane zúčtovania

za predchádzajúci rok (1 671 614 tis. eur v roku 2016). V roku 2017 nebolo možné pre nefungujúce orgány samosprávy v obci Ondavka previesť sumu 4 tis. eur, ktorá bude prevedená obci po obnovení orgánov samosprávy.

Prehľad záväzných limitov dotácií obciam za rok 2017 je uvedený v tabuľkovej časti štátneho záverečného účtu SR, v tabuľke č. 20.

3.2.4 Vzťahy štátneho rozpočtu k vyšším územným celkom

V roku 2017 bolo z rozpočtov jednotlivých kapitol do rozpočtov vyšších územných celkov poskytnutých 433 648 tis. eur vo forme bežných a kapitálových grantov a transferov, z toho bežné granty a transfery tvorili sumu 429 396 tis. eur a kapitálové granty a transfery čiastku 4 252 tis. eur. V porovnaní s predchádzajúcimi dvoma rokmi je objem poskytnutých transferov najnižší, pričom oproti roku 2016 bol zaznamenaný pokles o 12 532 tis. eur.

Granty a transfery zo zdroja 111 - štátny rozpočet boli poskytnuté z jednotlivých kapitol v celkovej sume 431 330 tis. eur, z toho bežné granty a transfery v čiastke 427 287 tis. eur a kapitálové granty a transfery v čiastke 4 043 tis. eur. Takmer celá suma transferov poskytnutá zo zdroja štátny rozpočet (424 431 tis. eur) bola určená na financovanie kompetencií preneseného výkonu štátnej správy v rámci bežných výdavkov, a to najmä v kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a v kapitole Ministerstva vnútra SR. Tieto prostriedky boli určené na financovanie kompetencií preneseného výkonu štátnej správy na úseku školstva a na niektoré činnosti zabezpečované VÚC v rámci ich samosprávnej pôsobnosti.

Súhrnný prehľad grantov a transferov poskytnutých VÚC podľa jednotlivých oddielov funkčnej klasifikácie poskytujú údaje v nasledujúcej tabuľke:

Granty a transfery poskytnuté VÚC podľa oddielov funkčnej klasifikácie v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2015

2016

2017

z toho: zdroj 111*

v tis. eur

v %

6=4-3

7=4-3

Všeobecné verejné služby

1 860

4 379

215

725

510

237,2

Verejný poriadok a bezpečnosť

Ekonomická oblasť

55 997

24 420

2 662

344

2 662

Zdravotníctvo

500

Rekreácia, kultúra a náboženstvo

5 204

3 465

2 650

Vzdelávanie

417 266

412 059

481 844

425 600

-56 244

-11,7

Sociálne zabezpečenie

1 925

1 834

2 002

Spolu

482 760

446 180

482 059

433 648

431 330

-48 411

-10,0

Poznámka: * len prostriedky štátneho rozpočtu Zdroj: MF SR

Do rozpočtov VÚC boli poskytnuté granty a transfery z jednotlivých rozpočtových kapitol v nasledovnom členení:

Granty a transfery poskytnuté VÚC podľa kapitol ŠR

v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2015

2016

2017

z toho: zdroj 111*

v tis. eur

v %

6=4-3

7=4-3

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR

416 767

412 067

481 844

425 608

-56 236

-11,7

Všeobecná pokladničná správa

6 850

2 778

2 750

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

49 833

23 907

2 322

Ministerstvo práce, soc.vecí a rodiny SR

2 224

1 838

2 002

Ministerstvo kultúry SR

3 045

690

639

Ministerstvo vnútra SR

205

169

-36

Úrad vlády SR

333

133

158

148

1 480,0

Ministerstvo financií SR

3 546

4 244

Ministerstvo dopravy a výstavby SR

147

500

Ministerstvo zahranič. vecí a európskych záležitostí SR

Ministerstvo zdravotníctva SR

Spolu

482 760

446 180

482 059

433 648

431 330

-48 411

-10,0

Poznámka: * len prostriedky štátneho rozpočtu Zdroj: MF SR

Na celkovom objeme poskytnutých grantov a transferov VÚC sa najväčšou sumou podieľalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktoré na tento účel vynaložilo 425 608 tis. eur. Z tejto sumy smerovala čiastka 424 272 tis. eur v rámci bežných výdavkov na financovanie kompetencií preneseného výkonu štátnej správy pre všetky samosprávne kraje (starostlivosť o pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca, poskytovanie výchovy a vzdelávania v základných a stredných školách a zabezpečenie ich prevádzky). Pokles na tejto podpoložke v sume 48 411 tis. eur oproti schválenému rozpočtu bol spôsobený najmä presunmi finančných prostriedkov z kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR do rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra SR. V prípade transferov okrem transferov na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy bola v rámci bežných výdavkov v pôvodnom rozpočte schválená čiastka 15 284 tis. eur, ktorá bola v celej výške zaviazaná do roku 2018. Po úprave rozpočtu bolo aj skutočné plnenie len vo výške 8 tis. eur. Finančné prostriedky boli poskytnuté Banskobystrickému samosprávnemu kraju na pokrytie nákladov odbornej praxe študentov odboru učiteľstva národnostných menšín Pedagogickej fakulty Vysokej školy Ferenca Gála v Szarvasi v maďarskej republike, ktorú absolvovali na Pedagogickej sociálnej akadémii v Lučenci. Suma 1 328 tis. eur bola použitá v rámci kapitálových výdavkov na rozvojový projekt zameraný na rozvoj výchovy a vzdelávania žiakov v oblasti telesnej a športovej výchovy formou dostavby rekonštrukcie alebo výstavby novej telocvične a na odstránenie havárií v školách v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC. Pôvodne schválený rozpočet bol znížený najmä presunmi finančných prostriedkov v prospech kapitoly Ministerstva vnútra SR na financovanie havarijných situácií škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a okresných úradov v sídle kraja.

Z kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR smerovala pre vyššie územné celky čiastka 2 322 tis. eur, ktorá v schválenom rozpočte nebola rozpočtovaná. Išlo o čerpanie rozpočtových finančných prostriedkov podľa § 8 zákona o rozpočtových pravidlách, ktoré nie sú rozpočtované v schválenom rozpočte, ale po ich uvoľnení vstupujú tieto prostriedky do upraveného rozpočtu a následne dochádza k ich čerpaniu.

Najvyšší podiel na čerpaní majú bežné transfery vyplatené vyšším územným celkom na základe žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z Integrovaného regionálneho operačného programu 2014-2020 v sume 2 090 tis. eur v rámci prioritnej osi 6. Technická pomoc. Čiastka 19 tis. eur bola poskytnutá z Operačného programu cezhraničnej spolupráce INTERREG V-A PL-SK 2014-2020, z toho v sume 16 tis. eur v rámci prioritnej osi 1. Ochrana a rozvoj prírodného prostredia a kultúrneho dedičstva cezhraničného územia a v sume 3 tis. eur v rámci prioritnej osi 3. Rozvoj cezhraničného vzdelávania a celoživotného vzdelávania. Finančné prostriedky v objeme 4 tis. eur boli poukázané Trenčianskemu samosprávnemu kraju v rámci oprávnených výdavkov vyplývajúcich z projektu Mobilné prihraničie v nadväznosti na Operačný program cezhraničnej spolupráce SR-ČR 2007-2013. Kapitola poskytla k 31.12.2017 kapitálové transfery vyšším územným celkom v celkovej sume 209 tis. eur na základe žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z Integrovaného regionálneho operačného programu 2014-2020, a to v rámci prioritnej osi 1. Bezpečná a ekologická doprava v regiónoch.

Z kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR smerovala vyšším územným celkom suma 2 002 tis. eur, z toho čiastka 1 391 tis. eur bola určená na ústavnú starostlivosť v neštátnych zariadeniach v rámci podprogramu Starostlivosť o ohrozené deti. Ďalšia suma v objeme 611 tis. eur smerovala právnickým osobám vo forme dotácií v súlade so zákonom č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Tieto výdavky v pôvodnom rozpočte neboli rozpočtované, nakoľko až po schválení dotácie prišlo k úprave rozpočtu na konkrétnej podpoložke.

V kapitole Všeobecná pokladničná správa na rok 2017 neboli schválené žiadne dotácie pre vyššie územné celky. V skutočnosti boli vyšším územným celkom poskytnuté finančné prostriedky v celkovej sume 2 750 tis. eur, z toho na základe Uznesenia vlády č. 705/2015 k návrhu na uvoľnenie finančných prostriedkov na rekonštrukciu Divadla Aréna v Bratislave bola poskytnutá dotácia Bratislavskému samosprávnemu kraju v sume 2 000 tis. eur. Na základe uznesení vlády č. 235/2017 a 541/2017 k správam o priebehu a následkoch povodní na území Slovenskej republiky boli uvoľnené finančné prostriedky na úhradu výdavkov vynaložených na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác pri ochrane dopravnej infraštruktúry v čiastkach 198 tis. eur a 146 tis. eur. Na základe uznesenia vlády č. 565/2017 k návrhu na uvoľnenie finančných prostriedkov z rezervy vlády Slovenskej republiky boli poskytnuté finančné prostriedky na opravu ciest Banskobystrického samosprávneho kraja v sume 400 tis. eur. Do 31. 12. 2017 vyššie územné celky vrátili na výdavkový účet ministerstva sumu 5 tis. eur ako nepoužité prostriedky v roku, v ktorom boli poskytnuté.

Podľa zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve bolo v roku 2017 z celkového výnosu dane z príjmov fyzických osôb príjmom rozpočtov vyšších

územných celkov 30,0 % (rovnako ako v roku 2016). Skutočný prevod dane z príjmov fyzických osôb do rozpočtov vyšších územných celkov daňovými úradmi bol vykonaný vo výške 771 208 tis. eur vrátane zúčtovania za predchádzajúci rok (716 364 tis. eur v roku 2016).

Prehľad záväzných limitov dotácií VÚC za rok 2017 je uvedený v tabuľkovej časti štátneho záverečného účtu SR, v tabuľke č. 21.

3.2.5 Čerpanie rezerv štátneho rozpočtu

V zmysle § 10 zákona o rozpočtových pravidlách sa na krytie nepredvídaných výdavkov nevyhnutných na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia alebo na krytie zníženia rozpočtovaných príjmov vytvárajú v štátnom rozpočte rozpočtové rezervy.

Národná rada SR zákonom č. 357 zo dňa 29. novembra 2016 o štátnom rozpočte na rok 2017 schválila výšku zákonných rezerv nasledovne:

Zákonné rezervy uvoľnené platobným príkazom

v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2015

2016

2017

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

Rezerva vlády SR

5 000

2 186

-2 814

-56,3

Rezerva predsedu vlády SR

5 620

3 060

1 500

1 575

5,0

Rezerva na prostriedky Európskej únie a odvody EÚ

1 809

11 109

189 570

-189 570

-100,0

Spolu

7 429

14 188

196 070

3 761

-192 309

-98,1

Zdroj: MF SR

Rezerva vlády Slovenskej republiky

Rezerva vlády SR je rozpočtovaná na krytie nepredvídaných a mimoriadnych potrieb súvisiacich so zabezpečením plnenia vnútorných a zahraničných úloh Slovenskej republiky. O jej použití rozhoduje vláda SR na návrh ministra financií. Z rezervy vlády SR bola uvoľnená celková suma 2 466 tis. eur, z toho prostredníctvom platobných príkazov čiastka 2 186 tis. eur a formou rozpočtových opatrení suma 280 tis. eur.

V zmysle uznesenia vlády SR č. 203/2017 zo dňa 26. apríla 2017 na riešenie finančnej situácie bezpečných ženských domov a poradenských centier sa čerpalo 1 034 tis. eur formou platobného príkazu pre jednotlivé poradenské centrá a bezpečné ženské domovy.

V zmysle uznesenia vlády č. 565/2017 zo dňa 6. decembra 2017 k Návrhu dodatku č. 2 k Akčnému plánu rozvoja okresu Revúca a k Návrhu na uvoľnenie finančných prostriedkov z rezervy vlády SR sa formou platobných príkazov čerpalo 1 045 tis. eur.

V zmysle uznesenia vlády SR č. 286/2017 zo dňa 7. júna 2017 na zabezpečenie koordinácie systému prevencie násilia na ženách a domáceho násilia a prevádzky zariadení poskytujúcich pomoc obetiam domáceho násilia sa uvoľnilo platobným príkazom 107 tis. eur pre jednotlivé neziskové organizácie a formou rozpočtového opatrenia 280 tis. eur pre Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Rezerva predsedu vlády Slovenskej republiky

Rezerva predsedu vlády SR sa v súlade s § 10 odsek 3 zákona o rozpočtových pravidlách rozpočtuje a vykazuje v rozpočtovej kapitole Úradu vlády SR. O použití prostriedkov rozhoduje predseda vlády.

Schválený rozpočet rezervy predsedu vlády SR v sume 1 500 tis. eur bol úpravami zvýšený na čiastku 1 576 tis. eur. Celkovo sa príjemcom, ktorými boli najmä neziskové organizácie, obce a mestá poskytlo 1 837 tis. eur, a to platobným príkazom 1 575 tis. eur a rozpočtovými opatreniami 262 tis. eur.

Rezerva na prostriedky EÚ a odvody EÚ

Rezerva na prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únie bola rozpočtovaná na rok 2017 v sume 189 570 tis. eur. Uvedená rezerva sa vytvorila na zabezpečenie plynulého financovania spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie. Prostriedky z rezervy v roku 2017 boli určené na rýchlejšiu realizáciu a väčší počet projektov, ďalšie výdavky súvisiace s financovaním spoločných programov a na zefektívnenie systému finančného riadenia fondov EÚ a iných finančných nástrojov.

V priebehu roka bola rezerva na prostriedky EÚ a odvody EÚ navýšená o prostriedky minulých rokov v sume 700 tis. eur. V roku 2017 nedošlo k čerpaniu rezervy prostredníctvom platobných príkazov, avšak došlo k čerpaniu rozpočtovými opatreniami v sume 118 261 tis. eur. Časť rezervy vo výške 15 000 tis. eur bola rozpočtovým opatrením presunutá na novovytvorený výdavkový titul „Výdavky na vybrané investície“. Zostatok rezervy z roku 2017 vo výške 57 009 tis. eur spolu s rozviazanými finančnými prostriedkami z predchádzajúcich rokov vo výške 52 026 tis. eur bol v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách viazaný na použitie v nasledujúcich rokoch v celkovej výške 109 035 tis. eur.

3.3 Štátne finančné aktíva

Štátne finančné aktíva rovnako ako aj štátne finančné pasíva20 sú súčasťou návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rok. Finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami a iné operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív, nie sú súčasťou príjmov štátneho rozpočtu a výdavkov štátneho rozpočtu. Správu štátnych finančných aktív vykonáva Ministerstvo financií SR, v rozsahu zákona o rozpočtových pravidlách, pričom na niektoré transakcie sa vyžaduje súhlas vlády a na niektoré aj súhlas národnej rady SR21.

Podľa zákona o rozpočtových pravidlách sú štátnymi finančnými aktívami:

-peňažné prostriedky štátu vytvorené z výsledkov rozpočtového hospodárenia štátneho rozpočtu z minulých rokov,

-peňažné prostriedky štátu zo splácania istín poskytnutých návratných výpomocí a úverov a pôžičiek,

-majetkové účasti štátu,

-peňažné prostriedky v pokladnici a na bežných účtoch štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií a odvod za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní so štátnymi finančnými aktívami,

-cenné papiere vo vlastníctve štátu,

-pohľadávky štátu z poskytnutých návratných finančných výpomocí a úverov a pôžičiek,

-ďalšie peňažné prostriedky na základe rozhodnutia vlády alebo národnej rady.

Štátne finančné aktíva sú vedené na samostatných (mimorozpočtových) účtoch v Štátnej pokladnici a ich zostatok prechádza vždy do nasledujúceho rozpočtového roka. Okrem prostriedkov, ktoré vznikajú z operácií súvisiacich so správou štátneho dlhu, sú rozhodujúcimi položkami dividendy od obchodných spoločností štátu, príjem z predaja majetkových podielov v obchodných spoločnostiach štátu, osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií22 a osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach23.

Medzi príjmové finančné operácie štátnych finančných aktív patria splátky istín z poskytnutých návratných finančných výpomocí. Medzi finančné operácie na strane výdavkov štátnych finančných aktív sa zaraďuje poskytovanie návratných finančných výpomocí, úhrada podielov na základnom imaní zahraničných finančných inštitúcií (napríklad Európskej investičnej banky) a ďalšie transakcie. Výdavky predstavujú najmä prevod prostriedkov do príjmov štátneho rozpočtu na realizáciu rozpočtových výdavkov, pričom ich vplyv na bilanciu štátnych finančných aktív je neutrálny.

Nasledovný prehľad štátnych finančných aktív abstrahuje od účtov, ktoré slúžia na operácie so štátnym dlhom z dôvodu komentovania dlhu rozpočtových organizácií ústrednej správy v časti 2.1 Dlh verejnej správy.

20 Štátne finančné pasíva, ktorými sú najmä záväzky z vydaných štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok, záväzky z prijatých vládnych úverov sú bližšie hodnotené v Súhrnnej účtovnej závierke, keďže ide o stavovú veličinu. Výdavky na splátky istín a úrokov z týchto záväzkov sú predmetom hotovostného plnenie štátneho rozpočtu opisovaného v tomto Štátnom záverečnom účte.

21 § 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.

22 Zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v z.n.p.

23 Zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.

Vybrané účty štátnych finančných aktív v tis. eur

Skutočnosť

2015

2016

2017

Stav k 1.1.

1 006 865

2 123 062

1 958 451

Príjmy ŠFA

1 320 393

224 597

348 988

Zdroj: MF SR

Príjmy štátnych finančných aktív pre rok 2017 sa rozpočtovali v sume 339 604 tis. eur, z čoho príjmové finančné operácie tvorili 1 tis. eur. Oproti roku 2016 sa príjmy (spolu s príjmovými finančnými operáciami) rozpočtovali úhrnom vyššie o 114 781 tis. eur, a to najmä z osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach o 135 153 tis. eur a osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií o 12 886 tis. eur. Naopak, nižšie príjmy ako v roku 2016 sa rozpočtovali príjmy zo splátok návratných finančných výpomocí o 33 228 tis. eur.

Výdavky štátnych finančných aktív pre rok 2017 sa rozpočtovali v sume 137 133 tis. eur, z čoho výdavkové finančné operácie tvorili 1 tis. eur. Oproti roku 2016 sa výdavky (spolu s výdavkovými finančnými operáciami) rozpočtovali úhrnom vyššie o 125 006 tis. eur, a to najmä z dôvodu kapitálového transferu do základného imania spoločnosti MH Invest vo výške 136 035 tis. eur. V roku 2016 sa nerozpočtovali žiadne vklady do základného imania obchodných spoločností štátu. Ďalej boli medziročne nižšie rozpočtované výdavky na poskytovanie návratných finančných výpomocí, a to o 8 000 tis. eur a ostatné výdavkové finančné operácie nižšie o 3 000 tis. eur.

Celkové saldo príjmov a výdavkov štátnych finančných aktív v roku 2017 sa rozpočtovalo vo výške 202 471 tis. eur a po vylúčení finančných operácií vo výške 202 176 tis. eur.

Účelové prostriedky FNM/MH Manažment, a.s. boli v minulosti tvorené najmä prevodom dividend obchodných spoločností, v ktorých podiely spravoval už zrušený Fond národného majetku. V jeho činnosti od 1.1.2016 pokračuje spoločnosť MH Manažment, a.s. V príjmoch sa realizovali rozpočtované prostriedky vo výške 17 tis. eur, ako dividendy z MH Manažment, a.s. a ďalšie príjmy tvorili splátky z pohľadávok za realizované záruky za odvodové úvery vo výške 12 tis. eur.

Na strane výdavkov sa uskutočnil prevod 17 tis. eur do príjmov štátneho rozpočtu, vklad do medzinárodnej finančnej inštitúcie IDA vo výške 80 tis. eur, poukázanie finančných prostriedkov SZRB, a.s. za dlžníkov v hodnote 136 tis. eur. Rozhodujúcimi výdavkami v roku 2017 bolo poukázanie finančných prostriedkov Ministerstvu hospodárstva SR na zvýšenie základného imania spoločnosti MH Invest II, s.r.o. vo výške 28 025 tis. eur v súvislosti s realizáciou investičných

z toho:

účelové prostriedky z FNM/MH Manažment, a.s.

808 872

5 107

splátky istín návratných finančných výpomocí

117 372

9 141

61 270

osobitný odvod finančných inštitúcií

110 289

119 772

127 284

osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach

283 713

82 252

159 121

anonymné vklady

113

ostatné

8 295

1 284

Výdavky ŠFA

204 196

389 208

190 990

z toho:

účelové prostriedky z FNM/ MH Manažment, a.s.

134 490

36 483

32 003

poskytnutie návratných finančných výpomocí

49 700

2 500

osobitný odvod finančných inštitúcií

20 000

osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach

350 000

158 643

anonymné vklady

127

ostatné

217

Stav k 31.12.

2 123 062

1 958 451

2 116 449

parkov a usporiadaním vlastníckych vzťahov pre tieto stavby, a poukázanie prostriedkov SZRB Asset Management vo výške 3 330 tis. eur na úhradu investície do Stredoeurópskeho fondu fondov na podporu investičných projektov.

Splátky návratných finančných výpomocí (NFV) zaznamenali v roku 2017 príjem vo výške 61 270 tis. eur, z čoho takmer celú hodnotu tvorí splátka NFV od Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (EOSA) vo výške 60 000 tis. eur. Vláda SR poskytla agentúre v roku 2014 NFV vo výške 520 000 tis. eur, s dohodnutou splatnosťou v decembri 2024, pričom dlžnú sumu je možné splatiť jednorazovo alebo aj po častiach. V roku 2017 bolo vrátených z tejto finančnej výpomoci 60 000 tis. eur. Ďalšie splátky NFV predstavovala suma 1 000 tis. eur od Mesta Košice, 250 tis. eur od Mesta Martin a 20 tis. eur od obce Ľubotice, ktorej celková istina NFV sa znížila v roku 2017 o 100 tis. eur na základe uznesenia vlády č. 361/2016 odpustením tejto dlžnej čiastky. Oproti rozpočtu bolo plnenie týchto príjmov lepšie o 60 000 tis. eur. Na strane výdavkov neboli v roku 2017 poskytnuté žiadne návratné finančné výpomoci.

Osobitný odvod finančných inštitúcií prispieva k vytvoreniu mechanizmov podieľania sa týchto finančných inštitúcií na nákladoch budúcich finančných kríz v bankovom sektore, k zabezpečeniu spravodlivého rozdelenia záťaže a k predchádzaniu vzniku rozsiahlych výdavkov pre daňových poplatníkov, vládu a hospodárstvo v prípade riešenia finančných kríz, k stimulovaniu vybraných finančných inštitúcií obmedzovať systémové riziká a k ochrane stability finančného sektora Slovenskej republiky. Rozpočet na rok 2017 predpokladal s príjmami z tohto odvodu vo výške 126 692 tis. eur, čo je o 12 886 tis. eur viac ako v roku 2016. V skutočnosti boli prijaté odvody vo výške 127 284 tis. eur. Medziročne vyššie príjmy z odvodu, a to v plánovanom rozpočte ako aj skutočnosti je možné pripísať rastu efektívnej daňovej sadzby. Výdavky z týchto prostriedkov neboli v roku 2017 realizované.

Prostriedky osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach, v zmysle zákona č. 235/2012 Z. z., slúžia na perspektívne vytvorenie účelovo určenej osobitnej časti štátnych finančných aktív, z ktorých sa budú financovať prioritné projekty vlády. Rozpočet na rok 2017 predpokladal príjem vo výške 211 600 tis. eur, čo je o 135 153 tis. eur viac ako na rok 2016. Skutočné vyinkasované príjmy na účet štátnych finančných aktív z tohto osobitného odvodu boli v hodnote 159 121 tis. eur. Nenaplnenie rozpočtovaných príjmov bolo spôsobené najmä nižšími preddavkami osobitného odvodu platených v roku 2017 a preplatkami zo zúčtovania odvodu za predchádzajúce obdobie, ktoré boli buď vrátené alebo započítané s aktuálnou povinnosťou platiť odvod v roku 2017. Na strane výdavkov bolo z týchto štátnych finančných aktív použitých úhrnom 158 643 tis. eur, a to najmä vo forme kapitálového transferu príslušným kapitolám ŠR na zvýšenie základného imania dcérskych spoločností, a to MH Invest, s.r.o. (118 936 tis. eur), Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. (19 506 tis. eur), Leteckým opravovniam Trenčín (20 000 tis. eur), Letiskovej spoločnosti Žilina (199 tis. eur) a Letisku M.R. Štefánika (2 tis. eur).

Rozpočtované výdavky z prostriedkov osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach boli vo výške 136 035 tis. eur, a to na zvýšenie základného imania v spoločnosti MH Invest, s.r.o.

Zníženie prostriedkov anonymných vkladov o 127 tis. eur predstavovalo v roku 2017 precenenie

prostriedkov v cudzej mene.

3.4 Vzťahy štátneho rozpočtu k Európskej únii

Príjmy Slovenskej republiky z rozpočtu EÚ tvoria zahraničné transfery a zahraničné granty poskytnuté z rozpočtu EÚ. Príjmy zo zahraničných transferov boli rozpočtované v ŠR na rok 2017 vo výške 2 655 927 tis. eur. Rozpočet zahraničných transferov bol upravený na úroveň 1 422 488 tis. eur. Skutočné plnenie príjmov SR z rozpočtu EÚ bolo vo výške 1 425 572 tis. eur, z toho príjmy za zahraničné transfery sú vo výške 1 422 488 tis. eur príjmy za zahraničné granty poskytnuté z rozpočtu EÚ sú vo výške 3 084 tis. eur.

Odvody a príspevky do všeobecného rozpočtu EÚ tvoria odvody do rozpočtu EÚ, príspevky do Európskeho rozvojového fondu a príspevok do nástroja pre utečencov v Turecku. Odvody a príspevky SR do všeobecného rozpočtu EÚ boli rozpočtované na rok 2017 v sume 792 269 tis. eur.

Odvody za tradičné vlastné zdroje (80 % z výberu cla a odvodov a poplatkov v sektore cukru) boli rozpočtované v sume 102 000 tis. eur. V priebehu roka 2017 Slovenská republika odviedla 91 270 tis. eur.

Ostatné odvody do rozpočtu EÚ (zdroj založený na DPH, zdroj založený na HND, podiel SR na korekcii Veľkej Británie, podiel SR na korekciách pre Dánsko, Holandsko a Švédsko) boli rozpočtované v sume 673 044 tis. eur, v priebehu roka boli znížené na sumu 634 342 tis. eur. Konečný odvod vlastných zdrojov predstavoval sumu 634 172 tis. eur.

Príspevky Slovenskej republiky do Európskeho rozvojového fondu (ERF) boli rozpočtované v sume 12 604 tis. eur, pričom realizácia dosiahla 12 603 tis. eur. Skutočná výška príspevku SR závisí od absorpčnej kapacity rozvojovej pomoci EÚ v oprávnených štátoch Afriky, Karibiku a Tichomoria, zámorských štátov a území.

Príspevok Slovenskej republiky do nástroja pre utečencov v Turecku bol rozpočtovaný v kapitole Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v sume 4 621 tis. eur, pričom realizácia dosiahla 4 620 tis. eur.

Prehľad o odvodoch a príspevkoch SR do všeobecného rozpočtu EÚ za rok 2017 je uvedený v nasledovnej tabuľke:

Príjmy z rozpočtu EÚ a odvody a príspevky do všeobecného rozpočtu EÚ

v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2015

2016

2017

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

Tradičné vlastné zdroje

88 910

94 602

102 000

91 270

-10 730

-10,5

Odvody SR do rozpočtu EÚ bez tradičných vlastných zdrojov

599 458

634 796

673 044

634 172

-38 872

-5,8

Odvody do rozpočtu EÚ spolu

688 368

729 398

775 044

725 442

-49 602

-6,4

Príspevky SR do Európskeho rozvojového fondu

7 140

10 505

12 604

12 603

-1

0,0

Príspevok SR do nástroja pre utečencov v Turecku*

3 113

4 621

4 620

-1

0,0

Odvody a príspevky SR spolu

695 508

743 016

792 269

742 665

-49 604

-6,3

Zahraničné transfery

4 280 041

1 939 785

2 655 927

1 422 488

-1 233 439

-46,4

Zahraničné granty z rozpočtu EÚ

8 832

7 696

3 084

Spolu príjmy z rozpočtu EÚ

4 288 873

1 947 481

2 655 927

1 425 572

-1 230 355

-46,3

Čistá finančná pozícia

3 593 365

1 204 465

1 863 658

682 907

-1 180 751

-63,4

*Rozpočtované a hradené z kapitoly Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Zdroj: MF SR

Na základe realizovaných príjmov z rozpočtu EÚ v roku 2017 vo výške 1 425 572 tis. eur a odvodov a príspevkov do všeobecného rozpočtu EÚ vo výške 742 665 tis. eur predstavuje čistá finančná pozícia Slovenskej republiky voči rozpočtu EÚ za rok 2017 sumu 682 907 tis. eur, čo predstavuje medziročný pokles o 521 558 tis. eur.

Prehľad o ročných príjmoch z rozpočtu EÚ a odvodoch a príspevkoch Slovenskej republiky do všeobecného rozpočtu EÚ je uvedený v nasledovnej tabuľke:

Prehľad o ročných príjmoch z rozpočtu EÚ a odvodoch a príspevkoch SR do všeobecného rozpočtu EÚ

v tis. eur

Rok

Celkové príjmy

Celkové odvody a príspevky

Čistá finančná pozícia

2004

303 990

290 689

13 301

2005

704 993

485 614

219 379

2006

893 623

526 326

367 297

2007

910 838

589 800

321 038

2008

893 497

643 374

250 123

2009

1 119 659

695 726

423 933

2010

1 672 483

627 529

1 044 954

2011

2 041 093

704 656

1 336 437

2012

2 137 849

722 831

1 415 018

2013

2 185 358

825 098

1 360 260

2014

1 265 091

785 366

479 725

2015

4 288 873

695 508

3 593 365

2016

1 947 481

743 016

1 204 465

2017

1 425 572

742 665

682 907

Spolu

21 790 400

9 078 198

12 712 202

Zdroj: MF SR

Za obdobie od vstupu Slovenskej republiky do EÚ boli celkovo do rozpočtu Slovenskej republiky prijaté príjmy z EÚ vo výške 21 790 400 tis. eur a Slovenská republika odviedla do všeobecného rozpočtu EÚ sumu vo výške 9 078 198 tis. eur, na základe čoho čistá finančná pozícia voči EÚ dosiahla 12 712 202 tis. eur. Od roku 2004 Slovenská republika prijala z rozpočtu EÚ 2,4 násobok prostriedkov, ktoré do rozpočtu odviedla.

3.4.1 Príjmy z rozpočtu Európskej únie

Príjmy z rozpočtu EÚ sa rozpočtujú pod ekonomickou klasifikáciou zahraničné transfery – 341 Prostriedky z rozpočtu Európskej únie pre programy, ktoré sa v Slovenskej republike poskytujú prostredníctvom certifikačného orgánu (Ministerstva financií SR a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR) alebo Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Príjmy zo zahraničných transferov sa rozpočtujú v rámci jednotlivých kapitol na úrovni platobných jednotiek, Pôdohospodárskej platobnej agentúry a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Prostriedky za štrukturálne operácie boli v roku 2017 rozpočtované za programy 3. programového obdobia 2014-2020, a to za fondy - Európsky fond regionálneho rozvoja (vrátane programov európskej územnej spolupráce pre ktoré je Ministerstvo financií SR certifikačným orgánom - Interreg V-A SK-AT 2014-2020, Interreg V-A SK-CZ 2014-2020), Európsky sociálny fond, Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí, Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond a Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby.

Prostriedky za poľnohospodárske fondy boli v roku 2017 rozpočtované za Európsky poľnohospodársky záručný fond (Priame platby a Trhovo orientované výdavky) a za Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (Program rozvoja vidieka).

Schválený rozpočet príjmov zo zahraničných transferov na rok 2017 bol vo výške 2 655 927 tis. eur. Do skutočnosti príjmov z rozpočtu EÚ vstupujú aj príjmy zo zahraničných grantov, ktoré sa nerozpočtujú, nakoľko nie je možné predpokladať ich výšku od jednotlivých poskytovateľov. Skutočné plnenie príjmov SR z rozpočtu EÚ je vo výške 1 425 572 tis. eur, z toho príjmy zo zahraničných transferov sú vo výške 1 422 488 tis. eur a príjmy zo zahraničných grantov sú vo výške 3 084 tis. eur.

Rozpočet príjmov za prostriedky EÚ bol v roku 2017 upravený na úroveň 1 422 488 tis. eur. K úpravám došlo v nadväznosti na vysporiadanie finančných prostriedkov za finančné opravy v zmysle § 15 zákona o rozpočtových pravidlách, v nadväznosti na prijaté oznámenia o výške prostriedkov, ktoré budú použité v nasledujúcich rokoch v zmysle § 8 zákona o rozpočtových pravidlách a v nadväznosti na ostatné viazania prostriedkov v zmysle § 18 zákona o rozpočtových pravidlách.

Skutočné plnenie príjmov zo zahraničných transferov vo výške 1 422 488 tis. eur predstavuje plnenie na úrovni 100 % z upraveného rozpočtu. Príjmy za štrukturálne operácie, pri ktorých plní úlohu certifikačného orgánu Ministerstvo financií SR sú vo výške 826 687 tis. eur (z toho štrukturálne fondy 2. programového obdobia v sume 25 255 tis. eur, štrukturálne fondy 3. programového obdobia v sume 437 559 tis. eur, Kohézny fond 3. programového obdobia v sume 363 873 tis. eur). Príjmy za štrukturálne operácie, pri ktorých plní úlohu certifikačného orgánu Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR sú v sume 9 123 tis. eur. Príjmy za poľnohospodárske fondy boli vo výške 586 678 tis. eur (z toho za Európsky poľnohospodársky fond rozvoja vidieka v sume 172 327 tis. eur a za Európsky poľnohospodársky záručný fond v sume 414 351 tis. eur).

Skutočné plnenie príjmov zo zahraničných grantov poskytnutých z rozpočtu EÚ v roku 2017 bolo vo výške 3 084 tis. eur. V rámci zahraničných grantov sú uvedené výlučne zahraničné granty poskytnuté z rozpočtu EÚ, ktorých poskytovanie riadi EÚ centralizovaným spôsobom. Tieto príjmy zo zahraničných grantov z prostriedkov EÚ boli použité najmä na programy cezhraničnej spolupráce, programy v oblasti vzdelávania, výskumu, zdravia a ochrany spotrebiteľa a v oblasti bezpečnosti, migrácie osôb a ochrany hraníc.

Prehľad je uvedený v nasledovnej tabuľke:

Plnenie príjmov z rozpočtu EÚ v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2015

2016

2017

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

Poľnohospodárske fondy 2. programové obdobie

194 265

Poľnohospodárske fondy 3. programové obdobie

427 555

528 585

810 960

586 678

-224 282

-27,7

Poľnohospodárske fondy spolu - MPRV SR

621 820

528 585

810 960

586 678

-224 282

-27,7

Kohézny fond 1. programové obdobie

9 209

Štrukturálne fondy, Kohézny fond, Európsky fond pre rybné hospodárstvo 2. programové obdobie

3 649 012

853 742

25 255

Štrukturálne fondy, Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond 3. programové obdobie

557 231

1 830 526

801 432

-1 029 094

-56,2

Programy EÚS 3. programové obdobie (CO MF SR)*

2 946

-2 946

-100,0

Štrukturálne operácie - MF SR

3 658 221

1 410 973

1 833 472

826 687

-1 006 785

-54,9

OP Sociálneho začlenenia najodkázanejších osôb - MPSVR SR

227

11 495

9 123

-2 372

-20,6

Štrukturálne operácie - MPSVR SR

227

11 495

9 123

-2 372

-20,6

Spolu zahraničné transfery

4 280 041

1 939 785

2 655 927

1 422 488

-1 233 439

-46,4

Zahraničné granty z rozpočtu EÚ

8 832

7 696

3 084

Spolu príjmy z rozpočtu EÚ

4 288 873

1 947 481

2 655 927

1 425 572

-1 230 355

-46,3

*Do kategórie programov Európskej územnej spolupráce, t.j. EÚS (CO MF SR) sú zaradené programy Interreg V-A SK-AT 2014-2020 a Interreg V-A SK-CZ 2014-2020. Zdroj: MF SR

3.4.2 Výdavky štátneho rozpočtu rozpočtované vo väzbe na príjmy z Európskej únie

Vo väzbe na príjmy z Európskej únie sa v štátnom rozpočte rozpočtujú výdavky za prostriedky EÚ, k nim zodpovedajúce výdavky na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu.

Výdavky za prostriedky EÚ

Výdavky za prostriedky EÚ boli na rok 2017 rozpočtované vo výške 2 655 927 tis. eur, teda v rovnakej výške ako príjmy z rozpočtu EÚ. Skutočné plnenie výdavkov EÚ je vo výške 1 432 122 tis. eur.

Na rozdiel od schváleného rozpočtu výdavkov z prostriedkov EÚ, ktoré boli zákonom o štátnom rozpočte na rok 2017 vyčlenené pre kapitoly, v ktorých sa nachádzajú platobné jednotky, Pôdohospodárska platobná agentúra a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR za Fond pre najodkázanejšie osoby, skutočné čerpanie výdavkov sa prejavuje tiež v rozpočtových kapitolách, v ktorých sa realizujú projekty na úrovni konečných prijímateľov. Na základe uvedeného, sa v niektorých kapitolách prejavuje negatívne saldo príjmov a výdavkov za prostriedky EÚ.

Rozpočet výdavkov za prostriedky EÚ bol v roku 2017 upravený v nadväznosti na vysporiadanie finančných prostriedkov za finančné opravy v zmysle § 15 zákona o rozpočtových pravidlách, v nadväznosti na prijaté oznámenia o výške prostriedkov, ktoré budú použité v nasledujúcich rokoch v zmysle § 8 zákona o rozpočtových pravidlách a v nadväznosti na ostatné viazania prostriedkov v zmysle § 18 zákona o rozpočtových pravidlách.

Po úpravách dosiahol rozpočet úroveň 1 431 494 tis. eur, pričom celkové čerpanie výdavkov za prostriedky EÚ v roku 2017 je mierne vyššie, a to vo výške 1 432 122 tis. eur.

Čerpanie výdavkov za prostriedky EÚ v roku 2017 za štrukturálne operácie 2. a 3. programového obdobia je mierne vyššie ako upravený rozpočet a predstavuje sumu 846 396 tis. eur. Vyššie čerpanie oproti upravenému rozpočtu sa prejavilo v kapitolách Ministerstva financií SR, Ministerstva kultúry SR, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Slovenskej akadémie vied vzhľadom k tomu, že jednotlivé rozpočtové organizácie prijali finančné prostriedky od hlavných partnerov projektov na mimorozpočtový účet v zmysle § 23 ods.1 písm. c) zákona o rozpočtových pravidlách.

Skutočné plnenie výdavkov za prostriedky EÚ vo výške 1 432 122 tis. eur predstavuje plnenie na úrovni 100 % z upraveného rozpočtu. Výdavky za štrukturálne operácie, pri ktorých plní úlohu certifikačného orgánu Ministerstvo financií SR sú vo výške 834 461 tis. eur (z toho štrukturálne fondy 2. programového obdobia v sume 320 tis. eur, štrukturálne fondy 3. programového obdobia v sume 452 298 tis. eur, Kohézny fond 3. programového obdobia v sume 381 843 tis. eur). Výdavky za štrukturálne operácie, pri ktorých plní úlohu certifikačného orgánu Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR sú v sume 11 935 tis. eur. Výdavky za poľnohospodárske fondy boli vo výške 585 726 tis. eur (z toho za Európsky poľnohospodársky fond rozvoja vidieka v sume 171 437 tis. eur a za Európsky poľnohospodársky záručný fond v sume 414 289 tis. eur).

Výdavky za prostriedky EÚ

v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2015

2016

2017

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

Poľnohospodárske fondy 2. programové obdobie

236 487

Poľnohospodárske fondy 3. programové obdobie

431 864

528 321

810 960

585 726

-225 234

-27,8

Poľnohospodárske fondy spolu - MPRV SR

668 351

528 343

810 960

585 726

-225 234

-27,8

Štrukturálne fondy, Kohézny fond, Európsky fond pre rybné hospodárstvo 2. programové obdobie

3 612 939

663 243

320

Štrukturálne fondy, Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond 3. programové obdobie

39 076

555 159

1 830 526

834 141

-996 385

-54,4

Programy EÚS 3. programové obdobie (CO MF SR)

2 946

-2 946

-100,0

Štrukturálne operácie - MF SR

3 652 015

1 218 402

1 833 472

834 461

-999 011

-54,5

OP Sociálneho začlenenia najodkázanejších osôb

6 539

11 495

11 935

440

3,8

Štrukturálne operácie - MPSVR SR

6 539

11 495

11 935

440

3,8

Spolu výdavky za prostriedky EÚ

4 320 366

1 753 284

2 655 927

1 432 122

-1 223 805

-46,1

Zdroj: MF SR

Výdavky na spolufinancovanie zo ŠR

boli rozpočtované vo výške 530 859 tis. eur, z toho prostriedky na spolufinancovanie zo ŠR k prostriedkom EÚ vo výške 523 390 tis. eur, prostriedky na spolufinancovanie k zahraničným grantom a prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv vo výške 4 647 tis. eur a prostriedky na spolufinancovanie vnútorných politík v sume 2 822 tis. eur. Skutočné plnenie výdavkov na spolufinancovanie zo ŠR je vo výške 231 143 tis. eur, z toho prostriedky na spolufinancovanie zo ŠR k prostriedkom EÚ vo výške 227 034 tis. eur, prostriedky na spolufinancovanie k zahraničným grantom a prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv vo výške 2 613 tis. eur a prostriedky na spolufinancovanie vnútorných politík v sume 1 496 tis. eur.

Spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k prostriedkom EÚ

Z rovnakého dôvodu ako pri úprave výdavkov z prostriedkov EÚ došlo k úprave rozpočtu na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu na sumu vo výške 226 986 tis. eur.

Čerpanie výdavkov na spolufinancovanie zo ŠR k prostriedkom EÚ v roku 2017 za štrukturálne operácie 2. a 3. programového obdobia je mierne vyššie ako upravený rozpočet a predstavuje sumu 227 034 tis. eur. Vyššie čerpanie oproti upravenému rozpočtu sa prejavilo v kapitole Slovenskej akadémie vied z rovnakého dôvodu, ako pri výdavkoch EÚ.

Skutočné plnenie výdavkov na spolufinancovanie zo ŠR vo výške 227 034 tis. eur predstavuje plnenie na úrovni 100 % z upraveného rozpočtu. Výdavky za štrukturálne operácie, pri ktorých plní úlohu certifikačného orgánu Ministerstvo financií SR sú vo výške 150 885 tis. eur (z toho štrukturálne fondy 2. programového obdobia v sume 12 tis. eur, štrukturálne fondy 3. programového obdobia v sume 94 181 tis. eur, Kohézny fond 3. programového obdobia v sume 56 692 tis. eur). Výdavky za štrukturálne operácie, pri ktorých plní úlohu certifikačného orgánu

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR sú v sume 2 106 tis. eur. Výdavky za poľnohospodárske fondy boli vo výške 74 043 tis. eur (z toho za Európsky poľnohospodársky fond rozvoja vidieka v sume 60 514 tis. eur a za Európsky poľnohospodársky záručný fond v sume 13 529 tis. eur).

Výdavky spolufinancovania zo ŠR k prostriedkom EÚ v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2015

2016

2017

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

Poľnohospodárske fondy 2. programové obdobie

77 283

Poľnohospodárske fondy 3. programové obdobie

26 829

53 592

149 882

74 043

-75 839

-50,6

Poľnohospodárske fondy spolu - MPRV SR

104 112

53 592

149 882

74 043

-75 839

-50,6

Štrukturálne fondy, Kohézny fond, Európsky fond pre rybné hospodárstvo 2. programové obdobie

636 690

111 652

Štrukturálne fondy, Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond 3. programové obdobie

7 102

102 923

371 479

150 873

-220 606

-59,4

Programy EÚS 3. programové obdobie (CO MF SR)

Štrukturálne operácie - MF SR

643 792

214 575

371 479

150 885

-220 594

-59,4

OP Sociálneho začlenenia najodkázanejších osôb

1 154

2 029

2 106

3,8

Štrukturálne operácie - MPSVR SR

1 154

2 029

2 106

3,8

Spolu výdavky za prostriedky EÚ

747 904

269 321

523 390

227 034

-296 356

-56,6

Zdroj: MF SR

Spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k zahraničným grantom z EÚ a k prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv

Okrem výdavkov na spolufinancovanie zo ŠR k prostriedkom EÚ sú rozpočtované aj výdavky na spolufinancovanie zo ŠR k zahraničným grantom (finančný nástroj pre životné prostredie LIFE+ a programy európskej územnej spolupráce), k prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv (Finančný mechanizmus EHP a Nórsky finančný mechanizmus) a k prostriedkom na spolufinancovanie fondov pre oblasť vnútorných záležitostí na roky 2014 - 2020.

Čerpanie výdavkov na spolufinancovanie k zahraničným grantom z prostriedkov EÚ v roku 2017 predstavovalo sumu 1 454 tis. eur. Čerpanie výdavkov k prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv v roku 2017 predstavovalo sumu 1 159 tis. eur.

Prehľad výdavkov na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k zahraničným grantom z EÚ a k prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv je uvedený v nasledovnej tabuľke:

Spolufinancovanie zo ŠR k zahraničným grantom/k prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv

v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2015

2016

2017

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

Finančný nástroj pre životné prostredie LIFE + (2. a 3. programové obdobie)

2 576

1 501

3 500

958

-2 542

-72,6

Programy EÚS (2. a 3. programové obdobie)

5 682

3 556

496

408

463,6

Spolu spolufinancovanie k zahraničným grantom z prostriedkov EÚ

8 258

5 057

3 588

1 454

-2 134

-59,5

Finančný mechanizmus EHP

1 007

997

477

519

8,8

Nórsky finančný mechanizmus

2 832

738

582

640

10,0

Spolu spolufinancovanie k prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv

3 839

1 735

1 059

1 159

100

9,4

Spolu

12 097

6 792

4 647

2 613

-2 034

-43,8

Zdroj: MF SR

Celkový prehľad výdavkov na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k prostriedkom EÚ, k zahraničným grantom z prostriedkov EÚ a k prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv vrátane vnútorných politík EÚ je uvedený v nasledovnej tabuľke:

Celkový prehľad spolufinancovania zo ŠR vrátane vnútorných politík EÚ

v tis. eur

Skutočnosť

Rozpočet

Skutočnosť

Rozdiel

2015

2016

2017

v tis. eur

v %

5=4-3

6=4-3

Spolufinancovanie k prostriedkom EÚ (štrukturálne operácie, poľnohospodárske fondy)

747 904

269 321

523 390

227 034

-296 356

-56,6

Spolufinancovanie k zahraničným grantom z prostriedkov EÚ (EÚS, LIFE +)

8 258

5 057

3 588

1 454

-2 134

-59,5

Spolufinancovanie k prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv (EHP, NFM)

3 839

1 735

1 059

1 159

100

9,4

Spolu

760 001

276 113

528 037

229 647

-298 390

-56,5

Vnútorné politiky EÚ

2 236

919

2 822

1 496

-1 326

-47,0

Spolu (vrátane vnútorných politík EÚ)

762 237

277 032

530 859

231 143

-299 716

-56,5

Zdroj: MF SR

Plnenie príjmov z prostriedkov EÚ a čerpanie výdavkov z prostriedkov EÚ je uvedené v tabuľke č. 16. Čerpanie výdavkov na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k prostriedkom EÚ, k zahraničným grantom z prostriedkov EÚ a k prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv bez vnútorných politík EÚ je uvedené v tabuľke č. 17.

3.4.3 Prostriedky poskytnuté SR a používané prostredníctvom mimorozpočtových účtov

Časť finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ a prostriedkov poskytnutých Slovenskej republike na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, používajú štátne rozpočtové organizácie prostredníctvom mimorozpočtových účtov:

V rámci programov Európskej územnej spolupráce prijala Slovenská republika prostredníctvom certifikačného orgánu MF SR príspevky EÚ vo výške 3 703 tis. eur a prispievajúcich členských

štátov EÚ vo výške 679 tis. eur na financovanie Operačných programov INTERACT II 2007 – 2013 a OP INTERACT III 2014-2020. Na financovanie programov bolo použitých 4 879 tis. eur za prostriedky EÚ a 861 tis. eur za spolufinancovanie z príspevkov členských štátov EÚ.

Z Úradu pre finančné mechanizmy v Bruseli boli Slovenskej republike v rámci programového obdobia 2009 - 2014 poukázané prostriedky z Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu vo výške 4 936 tis. eur. Správcom programu boli prevedené prostriedky vo výške 4 936 tis. eur.

Slovenskej republike boli v roku 2017 v rámci finančnej obálky poskytnuté prostriedky na úhradu cestovných výdavkov súvisiacich s účasťou zástupcov Slovenskej republiky na zasadaniach výborov a pracovných skupín Rady EÚ vo výške 931 tis. eur, finančné prostriedky na finančnú obálku, vrátane zdrojov z predchádzajúcich rokov, boli z mimorozpočtového účtu Ministerstva financií SR použité vo výške 797 tis. eur na úhradu oprávnených výdavkov zamestnancov ústredných orgánov štátnej správy a iných oprávnených inštitúcií.

3.5 Zhrnutie čerpania záväzkov programových období po vstupe SR do EÚ

Slovenská republika čerpá prostriedky z rozpočtu EÚ v rámci troch nadväzujúcich programových období:

V rámci 1. programového obdobia 2004 - 2006 sa osobitnými programovými dokumentmi realizovali programy štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Celkové čerpanie k 31.12.2017 za programy štrukturálnych fondov dosiahlo 1 164 053 tis. eur, čo predstavuje 99,6 % zo záväzku 2004 – 2006 a za programy Kohézneho fondu 405 035 tis. eur, čo predstavuje 100 % záväzku. Z pohľadu čerpania výdavkov a plnenia príjmov štátneho rozpočtu sa dané programové obdobie považuje za uzatvorené.

V rámci 2. programového obdobia 2007 – 2013 bolo k 31.12.2015 ukončené oprávnené obdobie pre realizáciu výdavkov na úrovni prijímateľov. V roku 2016 prebiehalo dočerpanie prostriedkov a zaslaním záverečnej dokumentácie k 31. marcu 2017 začal s EK proces uzatvárania tohto programového obdobia. Z celkového záväzku 2. programového obdobia 2007 - 2013 v rámci 14 operačných programov vyčerpala SR k 31.12.2017 prostriedky vo výške 11 253 273 tis. eur, čo predstavuje čerpanie na úrovni 96,9 % záväzku, pričom výsledné čerpanie bude známe po uzavretí obdobia zo strany EK.

V rámci 3. programového obdobia 2014 – 2020 z celkového záväzku 11 operačných programov vyčerpala SR k 31.12.2017 prostriedky vo výške 1 357 060 tis. eur, čo predstavuje čerpanie na úrovni 9,7 % záväzku.

4 Tabuľková príloha

Návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2017

Tab. 1

Bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu za rok 2017

Tab. 2

Daňové príjmy štátneho rozpočtu za rok 2017

Tab. 3

Nedaňové príjmy štátneho rozpočtu, granty a transfery za rok 2017

Tab. 4

Príjmy kapitol ŠR za rok 2017 – záväzné ukazovatele

Tab. 5

Príjmy štátneho rozpočtu podľa kategórií a kapitol ŠR za rok 2017

Tab. 6

Príjmy štátneho rozpočtu podľa zdrojov v roku 2017

Tab. 7

Výdavky štátneho rozpočtu podľa kategórií a kapitol ŠR za rok 2017

Tab. 8

Bežné transfery za rok 2017

Tab. 9

Kapitálové výdavky za rok 2017

Tab. 10

Finančné operácie na mimorozpočtových účtoch štátnych rozpočtových organizácií za rok 2017

Tab. 11

Výdavky štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie za rok 2017

Tab. 12

Výdavky štátneho rozpočtu podľa kapitol ŠR a zdrojov v roku 2017

Tab. 13

Výdavky štátneho rozpočtu na vedu a techniku podľa kapitol ŠR za rok 2017

Tab. 14

Výdavky štátneho rozpočtu na vedu a techniku podľa funkčnej klasifikácie za rok 2017

Tab. 15

Prehľad výdavkov štátneho rozpočtu na realizáciu programov za rok 2017

Tab. 16

Prehľad príjmov a výdavkov z rozpočtu Európskej únie zaradených do príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu podľa kapitol ŠR

Tab. 17

Prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a EÚ podľa kapitol ŠR

Tab. 18

Prehľad vzťahu jednotlivých kapitol ŠR k štátnemu rozpočtu za rok 2017

Tab. 19

Vývoj príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu v rokoch 2017 a 2016

Tab. 20

Záväzné limity dotácií zo ŠR obciam za rok 2017

Tab. 21

Záväzné limity dotácií zo ŠR vyšším územným celkom za rok 2017

Tab. 22

Prehľad o plnení limitu počtu zamestnancov, miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní v kapitolách ŠR za rok 2017

Tab. 23

Prehľad o čerpaní miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní v kapitolách ŠR za rok 2017

Tab. 24

Systemizácia colníkov v štátnej službe za rok 2017

Tab. 25

Systemizácia príslušníkov Hasičského záchranného zboru a príslušníkov Hasičskej záchrannej služby v štátnej službe za rok 2017

Tab. 26

Systemizácia policajtov v štátnej službe za rok 2017

Tab. 27

Systemizácia profesionálnych vojakov v štátnej službe za rok 2017

Tab. 28

Príjmy štátnych príspevkových organizácií podľa kategórií a kapitol ŠR za rok 2017

Tab. 29

Výdavky štátnych príspevkových organizácií podľa funkčnej klasifikácie za rok 2017

Tab. 30

Výdavky štátnych príspevkových organizácií podľa kategórií a kapitol ŠR za rok 2017

Tab. 31

Finančné operácie štátnych príspevkových organizácií za rok 2017