Návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky

1.Politické aspekty a medzinárodné súvislosti návrhu

Bezpečnostné hrozby, ktorým dnes členské štáty Organizácie Severoatlantickej zmluvy (ďalej len „NATO“) čelia, kladú vysoké nároky na ich komplexné riešenie. Svojím charakterom si vyžadujú spájať úsilie viacerých štátov NATO, keďže žiadny z týchto štátov nemá dnes schopnosť čeliť týmto hrozbám samostatne. Z pohľadu NATO, teda aj Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) ako jej plnohodnotného člena, je preto príprava na kolektívnu obranu v súčasnosti kľúčovou úlohou.

Základným princípom je pritom predchádzanie ozbrojenému konfliktu a s tým súvisiaca ochrana a uistenie členských štátov NATO, ako aj ochrana hodnôt, na ktorých je táto organizácia zriadená, t. j. sloboda jednotlivca, demokracia, ľudské práva a vláda zákona.

Za jeden zo základných elementov obrannej stratégie NATO sa považuje aspekt odstrašenia. Základom politiky odstrašenia NATO je Akčný plán pripravenosti (RAP), ktorý bol schválený na summite NATO vo Walese v roku 2014. Jeho cieľom bolo zabezpečiť pripravenosť NATO reagovať rýchlo a účinne na prípadné bezpečnostné hrozby. Ide o najvýznamnejšie posilnenie kolektívnej obrany NATO od konca studenej vojny. Na základe RAP bola následne počas summitu NATO vo Varšave v júli 2016 schválená posilnená zostava obrany a odstrašenia, ktorá má poskytnúť NATO široké spektrum možností na obranu územia členských štátov NATO, ich obyvateľstva, vzdušného priestoru a námorných ciest a koridorov a to pred akýmkoľvek ohrozením z akéhokoľvek smeru. Téma posilnenia obrany a odstrašenia patrila medzi kľúčové témy summitu vo Varšave. V súlade s tým členské štáty NATO prijali súhrn opatrení na posilnenie kolektívnej obrany, so zameraním sa na tzv. východné krídlo. Najzásadnejším rozhodnutím v oblasti posilnenia kolektívnej obrany bolo schválenie Posilnenej predsunutej prítomnosti (enhanced Forward Presence – ďalej len „eFP“) NATO v Poľsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku formou rozmiestnenia jednej mnohonárodnej práporovej skupiny v každom z uvedených štátov. Týmto sa jednoznačne demonštruje solidarita spojencov, ich odhodlanie, a schopnosť reagovať spustením okamžitej reakcie proti akejkoľvek agresii voči členskému štátu NATO. Bojové skupiny eFP (ďalej len “BG”) tvoria mnohonárodné sily s neustálou prítomnosťou, vedené tzv. rámcovými krajinami a ostatnými prispievajúcimi spojencami na dobrovoľnej, udržateľnej a rotačnej báze, ktoré sú schopné operovať zhodne a koordinovane s národnými silami štátov Pobaltia a Poľska s reálne uskutočniteľnou stratégiou ich posilnenia v prípade vzniku hrozby.

Hlavy štátov a vlád členských krajín NATO na svojom zasadnutí v máji 2017 v Bruseli schválili správu o výdavkoch na obranu a zdieľaní nákladov na chod Aliancie,

ktorá predpokladá aj o výraznejšiu účasť v operáciách, misiách a iných aktivitách NATO, napr. v súvislosti s opatreniami na uistenie spojencov (Assurance Measures) a posilnenej predsunutej prítomnosti (enhanced Forward Presence, tailored Forward Presence). Prezident SR na tomto zasadnutí deklaroval ponuku príspevku SR do Posilnenej predsunutej prítomnosti do štátov Pobaltia s dislokáciou v Lotyšskej republike v sektore zodpovednosti Kanady, a to s cieľom demonštrovať súdržnosť NATO a odhodlanosť podieľať sa na eliminácii prípadných hrozieb. Od deklarácie príspevku SR bolo vykonaných niekoľko rokovaní s ministrami obrany Lotyšska, Kanady, Albánska, Poľska, Talianska, Španielska, Slovinska a Českej republiky za účelom zabezpečiť plynulé pôsobenie prispievajúcich krajín v iniciatíve eFP.

2.Vojensko-odborné aspekty návrhu

Účasť príslušníkov ozbrojených síl členských štátov NATO v rámci eFP je vyjadrením ich súdržnosti a deklarovaním ich pripravenosti plniť záväzky, ktoré im z členstva v NATO vyplývajú.

V súlade s uznesením vlády SR č. 241 zo 17. mája 2017, ktorým bol schválený návrh príspevku SR do eFP na účel jeho deklarovania a následného prerokovania so zahraničnými partnermi, sa týmto materiálom navrhuje súhlasiť s:

•vyslaním do 152 príslušníkov ozbrojených síl SR v rámci eFP do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky v členení:

1)mechanizovaná rota na plnenie operačných úloh definovaných pre eFP veliteľom BG pod velením Kanady s cieľom demonštrovať vôľu a súdržnosť Aliancie pri obrane územia jej členských štátov NATO, prehĺbiť zručnosti a spoluprácu príslušníkov ozbrojených síl SR v medzinárodnom prostredí, zvýšiť úroveň interoperability a prispieť k opatreniam odstrašenia a zabezpečiť v prípade zlyhania týchto opatrení pripravenosť plniť operačné úlohy BG pod velením Kanady v rámci eFP;

2)prvok velenia a riadenia na zabezpečenie plnenia úloh príslušníkov ozbrojených síl SR počas ich pôsobenia v rámci eFP na území Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky a zabezpečenie spolupráce s veliteľstvom BG pod velením Kanady;

3)podporný prvok vo forme čaty opráv a prevádzky na zabezpečenie podpory plnenia úloh príslušníkov mechanizovanej roty ozbrojených síl SR počas ich pôsobenia v rámci eFP na území Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky;

4)tím Vojenskej polície na plnenie úloh v rámci medzinárodnej jednotky (Military Police Co-ordination Centre „MPCC“) s cieľom plnenia opatrení pre udržanie poriadku a bezpečnosti vo všetkých vojenských zariadeniach

a koordináciu úloh s miestnou civilnou políciou v priestore plnenia úloh príslušníkov ozbrojených síl SR. Zároveň budú zabezpečovať podporu pre plnenie úloh príslušníkov ozbrojených síl SR v rámci eFP.

Príslušníci ozbrojených síl SR v rámci eFP sa vysielajú:

-za účelom preukázania pripravenosti členských štátov NATO reagovať na prípadné bezpečnostné hrozby v súlade s čl. 5 Severoatlantickej zmluvy;

-do miesta pôsobenia na území Lotyšskej republiky s dislokáciou vo výcvikovom priestore Adazi v rámci bojovej skupiny pod velením veliteľa BG s možnosťou ich pôsobenia na celom území Lotyšskej republiky, ako aj na územiach Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky;

-v termíne od 1. júla 2018 na obdobie dvoch šesťmesačných rotácií. Presný termín vyslania príslušníkov ozbrojených síl je podmienený zabezpečením zodpovedajúcich podmienok v mieste dislokácie zo strany Lotyšskej republiky;

-do/z Lotyšskej republiky letecky prostredníctvom zmluvného prepravcu Ministerstva obrany SR alebo s využitím projektu MCCE/ATARES, prípadne vlastnými leteckými dopravnými prostriedkami (Alenia C-27J Spartan). Železničná preprava vojenskej techniky a materiálu bude vykonaná prostredníctvom zmluvného prepravcu Ministerstva obrany SR alebo s využitím projektu MCCE/SEOS. Cestné presuny budú vykonané s využitím pozemnej techniky zoradenej do určených vojenských kolón;

-s vojenskou výzbrojou, vojenskou technikou a vojenským materiálom uvedeným v Prílohe 1 tohto návrhu;

-so zabezpečením poskytovania služieb na národnej úrovni (SR) s výnimkou, ak na základe platného medzinárodného zmluvného dokumentu alebo naň nadväzujúceho vykonávacieho dokumentu prevezme zodpovednosť za toto zabezpečenie alebo jeho časť zahraničný partner;

-so zotrvaním pod národným velením SR, t. j. pod velením tzv. národných autorít v súlade s právnym poriadkom SR a plnením úloh pod taktickým riadením veliteľa BG;

- s tým, že spolupráca s príslušnými orgánmi NATO, ako aj zahraničnými partnermi v oblastiach riadenia, činnosti a zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl SR počas ich pôsobenia mimo územia SR bude v súlade s týmto návrhom zabezpečená prostredníctvom Ministerstva obrany SR a ozbrojených síl SR.

3. Právne aspekty návrhu

Tento návrh sa predkladá v nadväznosti na uznesenie vlády SR č. 241 zo 17. mája 2017, ktorým vláda SR schválila návrh príspevku do eFP a zároveň splnomocnila ministra obrany SR a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR prerokovať tento

návrh príspevku so zahraničnými partnermi.

Predmetný návrh podľa § 12 ods. 4 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách SR v znení neskorších predpisov umožňuje vyslať príslušníkov ozbrojených síl SR na plnenie úloh v rámci medzinárodnej spolupráce s ozbrojenými silami iných štátov v súlade s § 11 ods. 1 tohto zákona.

Pôsobenie príslušníkov ozbrojených síl SR v rámci kolektívnej obrany členských štátov NATO na základe čl. 5 Severoatlantickej zmluvy je podmienené osobitným rozhodnutím ústavného orgánu SR za podmienok stanovených právnym poriadkom SR a medzinárodným právom.

Vyslovenie súhlasu s predmetným vyslaním príslušníkov ozbrojených síl SR patrí na základe článku 86 písm. l) Ústavy SR do pôsobnosti Národnej rady SR, keďže nejde o účel vyslania vymedzený Ústavou SR do rozhodovacej právomoci vlády SR.

Status príslušníkov ozbrojených síl SR na území štátov vyslania sa riadi Zmluvou medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúcou sa na status ich ozbrojených síl, uzatvorenou v Londýne 19. júna 1951 a bilaterálnymi medzinárodnými zmluvami alebo medzinárodnými zmluvnými dokumentmi. Konkrétne podmienky pôsobenia príslušníkov ozbrojených síl SR v mieste ich vyslania budú upravené osobitnými medzinárodnými zmluvnými dokumentmi.

PRÍLOHA č. 1

k Návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky

Vojenská výzbroj, vojenská technika a vojenský materiál

Zoznam techniky:

do 36 kolesovej techniky

do 17 pásovej techniky

Zoznam materiálu (materiál mimo tabuliek počtov):

2 ks súprava COLPRO PRO RDS

6 ks špeciálny kontajner

5 ks kontajner ZT I

4 ks kontajner ZT II

1 ks kontajner ZT III

8 ks kontajner ZT IV

15 ks kontajner ZT V

Zoznam munície:

Výcviková munícia a munícia na zabezpečenie zásob (DOS).

Zoznam zbraní:

do 354 ks ručných zbraní

2 ks mínomet

1 ks granátomet

2 ks odpaľovacie zariadenie PTRS.