1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Hlavným cieľom návrhu zákona je prostredníctvom benefitu zníženia dôchodkového veku v trvaní najviac jeden rok oceniť všetkých poistencov, ktorí sa podieľali na starostlivosti o dieťa, ktoré (úspešne) ukončilo strednú školu. Možnosť zníženia dôchodkového veku o jeden rok za každé dieťa si budú uplatňovať najmä ženy - poistenkyne, ktoré dieťa porodili, ak sa oň starali do dosiahnutia jeho dospelosti a ak dieťa (úspešne) ukončilo strednú školu.
Návrhom zákona sa priznáva právo na zníženie dôchodkového veku aj pre ďalšie osoby, ktoré sa o dieťa starali do dosiahnutia plnoletosti, ak dieťa (úspešne) ukončilo strednú školu. V praxi môže byť takouto osobou otec dieťaťa, ak mu bolo zverené do osobnej starostlivosti alebo ak matka dieťaťa zomrela, prípade osvojiteľ, poručník, pestún a podobne, a to pomerne podľa počtu ukončených dní starostlivosti jednotlivých osôb – poistencov. S výnimkou, ak je poistencom rodič, podmienkou pre získanie nároku je starostlivosť o dieťa v trvaní aspoň tri roky.
Pre deti s ťažkým zdravotným postihnutím sa splnenie podmienky ukončenia strednej školy dieťaťom nevyžaduje, vyžaduje sa však vykonávanie rodičovských práv a povinností.
Navrhovateľ sa odchýlil od koncepcie zvolenej v minulom období, keď skracovanie dôchodkového veku záviselo od počtu vychovaných detí. Namiesto výchovy v súčasnom ponímaní zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa zníženie veku podmieňuje starostlivosťou v zmysle zákona o rodine. Prijatím návrhu zákona sa bude dôchodkový vek znižovať primárne poistenkyni v závislosti od počtu jej detí, ktoré (úspešne) ukončili strednú školu, a to vždy o jeden rok za každé jej dieťa, o ktoré sa starala. Okrem obnovenia zásady zásluhovosti sa zároveň predpokladá priaznivý vplyv navrhovanej úpravy na demokratický vývoj obyvateľstva, ktorý je na výraznom zostupe.
Z analýzy Eurostatu vyplýva, že na Slovensku sa ženy dožívajú v plnom zdraví veku vo výške 54,6 rokov, čo je najmenej zo všetkých členských štátov Európskej únie. Do dôchodku by preto nemali odchádzať ženy „zodraté a staré“, ale v čase, kedy zaslúžený oddych môžu ešte primerane využiť. Z toho dôvodu sa návrh zákona uplatňuje predovšetkým na ženy - matky, ktoré sú v spoločnosti extrémne dôležité. Bez matiek a ich výchovy krajina „neprežije“. Rovnako sa pravidlo uplatní aj na ženu, ktorá si dieťa osvojila, a tak vykonala službu pre spoločnosť.
Návrh zákona taktiež smeruje k motivácii žien a následne i ďalších osôb starať sa o deti a výchovou ich nabádať k zvyšovaniu ich vzdelania nielen dokončením povinnej školskej dochádzky, ale aj strednej školy, ktorá predstavuje získanie kvalifikovanejšieho a odbornejšieho vzdelania. Ukončenie strednej školy je v súčasnosti takmer nevyhnutnou podmienkou na získanie kvalifikovaného zamestnania. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva pri uvedomení si dôležitosti tzv. vedomostnej spoločnosti, ku ktorej inklinuje čoraz viacej štátov, zohráva stredoškolské vzdelávanie stále dôležitejšiu úlohu v oblasti úspešného osobného rozvoja, ako aj v spoločenskej a odbornej integrácii jednotlivcov (Ponomoryovi proti Bulharsku, rozsudok z 21. 6. 2011, sťažnosť č. 5335/05, bod 57). I takýmto druhom motivácie žien viesť ich deti ku vzdelaniu sa navrhovatelia pokúšajú vyzdvihnúť vzdelanostnú úroveň na Slovensku.
2
Predkladaný návrh zákona má dopad na rozpočet verejnej správy. Nemá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti, avšak vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
3
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodom 1, 2, 6 a 7
Vzhľadom na úpravu zníženia dôchodkového veku u časti poistencov sa navrhuje zohľadniť uvedené zníženie aj úpravou obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré sa bude považovať aj obdobie, ktoré by poistenec získal, ak by mu dôchodkový vek nebol podľa § 65a ods. 4 a 5 návrhu zákona znížený, ako i podmienky trvania obdobia dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov, a to z dôvodu predchádzania prípadom straty nároku na starobný dôchodok uplatnením zníženého dôchodkového veku podľa § 65a ods. 4 a 5 návrhu zákona. To isté platí aj v prípadoch nároku na predčasný starobný dôchodok podľa § 67 zákona (body 6 a 7 návrhu zákona).
K bodu 3
Reforma dôchodkového systému sa začala realizovať nadobudnutím účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Zákon kládol dôraz na prvky zásluhovosti v systéme dôchodkového poistenia, čo predstavovala aj úprava § 65 a 274 zákona stanovujúca dôchodkový vek a zaradenie zamestnania občana do pracovnej kategórie.
Dosiahnutie dôchodkového veku je okrem doby dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov druhou z podmienok, po splnení ktorých vzniká poistencovi nárok na starobný dôchodok. Účinnosťou zákona sa určil jednotný dôchodkový vek pre mužov a ženy hranicou 62 rokov, avšak začal sa uplatňovať až postupne. Predlžovanie dôchodkového veku sa u mužov realizovalo v roku 2004 a 2005 (podľa § 65 ods. 3 zákona) a v prípade žien, ak v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2014 dovŕšili dôchodkový vek, a to v závislosti od počtu vychovaných detí (podľa § 65 ods. 4 až 8 zákona). Naplnenie kritéria výchovy stanovoval zrušený zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení (v zmysle § 258 zákona). Pre všetky ženy jednotne sa dôchodkový vek 62 rokov začne uplatňovať až od roku 2023. Toto obdobie možno nazvať ako tzv. prechodné obdobie.
Novelou zákona č. 252/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorou sa pokračovalo v reforme dôchodkového systému, sa od 1. januára 2017 v § 65a zákona stanovuje mechanizmus postupnej automatickej úpravy dôchodkového veku v závislosti od dynamiky vývoja priemernej strednej dĺžky života spoločnej pre mužov a ženy v aktuálnom dôchodkovom veku vyjadrenom v celých rokoch (tzv. referenčný vek). Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vydá každoročne opatrenie, v ktorom určí počet dní, o ktorý sa upravuje dôchodkový vek, dôchodkový vek vyjadrený v rokoch a dňoch na príslušný kalendárny rok a referenčný vek.
S ohľadom na zámer reformy dôchodkového systému ide zvyšovanie dôchodkového veku v línií zvolenej koncepcie, ako i v súlade s implementáciou zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami obsiahnutej v smernici Rady Európskych spoločenstiev č. 7/1979. Úplne vypustenie zásady zásluhovosti však s prihliadnutím na postavenie mužov a žien v spoločnosti a na prínos žien v rodinných vzťahoch možno hodnotiť negatívne.
Z toho dôvodu návrh zákona obnovuje zásadu zásluhovosti, avšak za podmienky starostlivosti o dieťa a až na výnimky aj (úspešného) ukončenia strednej školy dieťaťa.
4
Podmienka starostlivosti o dieťa - zníženie dôchodkového veku o jeden rok za dieťa, ktoré ukončilo strednú školu sa vo väčšine prípadov uplatní u poistenkyne - matky dieťaťa, ak sa oň starala. Výkon rodičovských práv a povinností prináleží obom rodičov dieťaťa, avšak nárok na zníženie dôchodkového veku, ktorý podmieňuje nárok na starobný dôchodok, si môže uplatniť len jeden poistenec. Vzhľadom na to, že žena dieťa porodila a zabezpečuje jeho výchovu a starostlivosť spravidla vo väčšej miere, nárok sa v prvom rade priznáva jej. Ak by však matka dieťaťa zomrela, nárok na zníženie dôchodkového veku si môže uplatniť poistenec - otec dieťaťa. V prípadoch, ak sú rodičia rozvedení a dieťa je zverené do osobnej starostlivosti jedného rodiča, nárok na zníženie si uplatňuje tento rodič; v prípadoch striedavej osobnej starostlivosti má nárok opäť poistenkyňa – matka dieťaťa. Analogicky sa postupuje aj v prípadoch osvojenia dieťaťa. Tu sa však uplatňuje podmienka vykonávania rodičovských práv a povinností alebo osobnej starostlivosti aspoň tri roky, a to z dôvodu predchádzania možným špekuláciám. Ide o obdobie, ktoré bolo stanovené s ohľadom na možnosť výrazného vplyvu poistenca na vývoj dieťaťa.
Návrh zákona upravuje aj ďalšie osoby, ktoré môžu nahradiť výkon rodičovských práv alebo ich nahradiť čiastočne, a to na základe rozhodnutia súdu. Ide o prípady vyplývajúce zo zákona o rodine – náhradná osobná starostlivosť, pestúnstvo, poručníctvo a opatrovníctvo. Podmienkou nároku je zverenie dieťaťa do starostlivosti poistenca aspoň na tri roky.
Podmienka ukončenia strednej školy je naplnená, ak osoba ukončí strednú školu v zmysle § 32 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 440/2015 Z. z., teda gymnázium, strednú odbornú školu, konzervatórium a s účinnosťou zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 354/2016 Z. z. a od 1. januára 2019 aj strednú športovú školu. Pre deti s ťažkým zdravotným postihnutím sa nevyžaduje splnenie podmienky ukončenia strednej školy dieťaťom. Čo sa rozumie ukončením strednej školy definuje školský zákon v § 72.
Návrh zákona v časti stanovenia podmienky ukončenia stredoškolského vzdelania dieťaťa ako podmienky pre zníženie dôchodkového veku je v súlade s Ústavou SR. Návrh zákona priznáva právo na zníženie dôchodkového veku všetkým poistenkyniam a poistencom bez rozdielu. Rovnako neskracuje ich práva, ale priznáva právo navyše. Pri výklade ustanovenia je potrebné prihliadať na úmysel zákonodarcu v oblasti vzťahov dôchodkového poistenia, ktorým je možnosť zníženia dôchodkového veku u poistencov, ktorých dieťa ukončilo strednú školu a o ktoré sa starali (úmysel zákonodarcu uznal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č. 9So/195/2014 z 25. mája 2016, ktorý možno použiť analogicky).
Určenie doby zníženia dôchodkového veku - starostlivosť o dieťa mohol od jeho narodenia do dosiahnutia plnoletosti vykonávať jeden poistenec (matka dieťaťa) alebo viacero poistencov (napr. ak sa o dieťa starala matka, ktorá ho v 5 rokoch umiestnila do detského domova a v 10 rokoch veku dieťaťa si ho osvojili). V prípade ak sa o dieťa, ktoré ukončilo strednú školu staral len jeden poistenec, dôchodkový vek sa zníži o jeden rok. Ak sa však o to isté dieťa starali viacerí poistenci v rôznom čase, dôchodkový vek sa každému z týchto poistencov zníži o príslušný počet dní, ktoré sa určia ako podiel súčtu ukončených dní takejto starostlivosti o toto dieťa a počtu dní dôchodkového poistenia do dosiahnutia plnoletosti tohto dieťaťa (počet dní od narodenia do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa, pričom rok dôchodkového poistenia je 365 dní) zaokrúhlený na dve desatinné miesta a výsledné číslo sa vynásobí počtom dní dôchodkového poistenia (365 dní) a zaokrúhli sa na celé dni nadol.
Účelom navrhnutej úpravy je oceniť všetkých, ktorí sa podieľali na výchove, vývoji a starostlivosti o dieťa, primárne však matku dieťaťa. Obdobie 1 roka sa tak pomerne zníži každému poistencovi a Sociálna poisťovňa ho posúdi na základe žiadosti podľa § 184 zákona v spojení s § 184 ods. 12 návrhu zákona.
5
Čl. 39 ods. 1 Ústavy SR zaručuje všetkým občanom sociálne práva, ktorými sa rozumie aj právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Základné práva a slobody musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky (
čl. 13 ods. 3
 Ústavy SR), s čím je návrh zákona v súlade. Rovnako tak návrh zákona nepredstavuje zásah do čl. 12 ods. 2 Ústavy SR (zákaz diskriminácie), pretože podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS 11/2013-94 zo dňa 22. októbra 2014: „Ústavný súd sa vo svojej doterajšej judikatúre pokúsil aj o pojmové vymedzenie priamej diskriminácie, o ktorú ide vtedy, ak právna úprava určuje, že „s určitou skupinou osôb sa zaobchádza v porovnateľnej situácii menej výhodným spôsobom ako s inou skupinou osôb, ak sa tak deje na základe tzv. kvalifikovaného kritéria (napr.
PL. ÚS 13/09
, PL. ÚS 7/2013), t. j. v posudzovanom prípade ide o rovnaké alebo objektívne porovnateľné subjekty (prvý krok), nerovnaké zaobchádzanie sa opiera o ústavne prípustný dôvod nerovnakého zaobchádzania (druhý krok), porušenie rovnosti spôsobuje ujmu (tretí krok) a zásah možno alebo nemožno ospravedlniť [štvrtý krok (porovnaj m. m. PL. ÚS 7/2013)].“. Podľa názoru predkladateľov návrh zákona možno primerane a objektívne zdôvodniť, sleduje legitímny cieľ a má akceptovateľný racionálny základ. Navrhovanú právnu úpravu preto nemožno považovať za svojvoľnú a obstojí v tzv. diskriminačnom teste.
Pre úplnosť je potrebné dodať, že starostlivosť o dieťa sa posudzuje do nadobudnutia plnoletosti dieťaťa, avšak strednú školu ukončuje spravila plnoletá osoba. Z toho dôvodu v texte návrhu zákona predkladatelia zvolili jednotný termín „osoba“, i keď vo väčšine prípadov pôjde o dieťa.
K bodom 4 a 5
Navrhuje sa zakotviť pravidlo, že suma starobného dôchodku nemôže byť nižšia ako suma, ktorá by poistencovi patrila, ak by sa na neho nevzťahovali ustanovenia § 65a ods. 4 a 5 návrhu zákona. Dôvodom je pokrytie obdobia, o ktoré poistenec odíde do dôchodku skôr (dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona je 62 rokov, ktorý je podľa § 65a ods. 3 upravený o príslušný počet dní ustanovený v opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky). Keďže sumu dôchodku nemožno do budúcnosti presne vypočítať, spresňuje sa, že ide o predpokladanú sumu starobného dôchodku, ktorej výpočet ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR všeobecne záväzným právnym predpisom. Takáto predpokladaná suma sa môže ustanoviť rôznym spôsobom, napr. pri priemernom osobnom mzdovom bode možno použiť koeficient 0,3, s ktorým zákon počíta v prípade špecifických situácií podľa § 63 ods. 8; podobný vhodný parameter bude potrebné použiť aj pri výpočte predpokladanej aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
Sociálna poisťovňa pri posudzovaní nároku poistenca na starobný dôchodok a jeho výšky vychádza z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, ktoré sú platné ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky a obdobia dôchodkového poistenia, ktoré by poistenec získal, ak by mu dôchodkový vek nebol znížený (podľa § 65a ods. 4 a 5 návrhu zákona). Ak je takto vypočítaná suma dôchodku nižšia ako predpokladaná suma dôchodku vypočítaná v zmysle všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, dôchodok sa musí vyplatiť aspoň vo výške predpokladanej sumy dôchodku (t.j. nemôže byť nižší).
Z dôvodu zachovania právnej istoty oprávnených osôb a tzv. prechodného obdobia, sa uvedený postup neuplatní v prípadoch podľa § 65 ods. 6 zákona.
K bodu 8
Dávkové konanie sa začína na žiadosť fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Podľa § 184 ods. 5 zákona žiadateľ preukazuje skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom
6
určeným Sociálnou poisťovňou. Na uplatnenie nároku oprávneného poistenca podľa bodu 1 (§ 65a ods. 5 návrhu zákona) je potrebné doložiť dôkaz o starostlivosti – v prípade výkonu rodičovských práv a povinností napr. rodný list dieťaťa, v prípade osobnej starostlivosti napr. rozhodnutie súdu o zverení do osobnej starostlivosti, o osvojení, o náhradnej osobnej starostlivosti a pod. a doklad o ukončení strednej školy dieťaťa. V praxi môžu nastať situácie, kedy starostlivosť o dieťa nebude možné preukázať napr. rozhodnutím súdu. Z toho dôvodu sa žiadateľovi umožňuje predložiť čestné prehlásenie v zmysle § 197 zákona. Podľa § 197 ods. 3 zákona v čestnom vyhlásení je účastník konania povinný uviesť pravdivé údaje. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná upozorniť účastníka konania na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia.
Zároveň sa zavádza kompetencia Sociálnej poisťovne na účely posúdenia nároku podľa § 65a ods. 4 a 5 návrhu zákona vyžadovať od dotknutých orgánov potrebnú súčinnosť.
K bodu 9
Zákon už v súčasnosti ukladá povinnosť vybraným subjektom poskytovať Sociálnej poisťovni súčinnosť, potrebné informácie a dokumenty. S ohľadom na znenie bodu 1 návrhu zákona sa upravuje povinnosť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny poskytovať Sociálnej poisťovni údaje o poskytovaní prídavku na dieťa. V dávkovom konaní o dôchodkových dávkach môžu tieto údaje pomôcť Sociálnej poisťovni pri vyhodnocovaní dokumentov predložených žiadateľom o priznanie nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu (resp. zníženie dôchodkového veku) podľa Čl. I bodu 8 návrhu zákona a prípadne aj na posúdenie pravdivosti čestného prehlásenia, ak ho žiadateľ predložil.
Kompetencia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je upravená už v platnom znení zákona, a to v § 4 ods. 6 písm. m) zákona c. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nie je potrebné ju rozširovať.
K bodu 10
Prechodné ustanovenia upravujú časovú hranicu rozhodnú pre začiatok uplatňovania si zníženého dôchodkového veku, ako i vzťah návrhu zákona na prebiehajúce konania o dôchodkových dávkach. Prechodné ustanovenia majú za cieľ zabrániť retroaktivite právnych predpisov a upraviť vzťahy vznikajúce pri nadobudnutí účinnosti predkladaného návrhu zákona s dôrazom na jednoznačnosť právnej úpravy a odstránenie prípadných nejasností. Z toho dôvodu sa konania o dôchodkových dávkach začaté a právoplatne neskončené do nadobudnutia účinnosti návrhu zákona dokončia podľa doterajších predpisov (t. j. platných a účinných do 31. júla 2018).
Prechodné ustanovenia odstraňujú niektoré zo situácií, ktoré môžu nastať v aplikačnej praxi, preto vylučujú spätné uznávanie zníženého dôchodkového veku, resp. nároku na starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok a jeho výplatu v čase pred účinnosťou zákona. Návrh zákona pre všetkých dotknutých poistencov zjednocuje dobu, od ktorej sa začne uplatňovať zníženie dôchodkového veku počnúc dňom 1. augusta 2018.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. augusta 2018.
7
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 151, 153 (sociálna politika) a 288 (právne akty únie) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 83, 30. 3. 2010) a v čl. 34 (sociálne zabezpečenie a sociálna pomoc) Charty základných práv Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391 – 407),
b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v:
•smernici Rady
79/7/EHS
 z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 1; Ú. v. ES L 6, 10. 1. 1979, s. 215-216) v platnom znení v čl. 1 a 7,
•smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádza s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ, L 204, 26.7.2006, s. 23-36) v platnom znení v čl. 6, 7 a 9,
c)je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:
-rozsudku ESD C-92/94 Secretary of State for Social Security and Chief Adjudication Officer v Rose Graham, Mary Connell and Margaret Nicholas - Článok 7 ods. 1 písm. a) smernice 79/7 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením sa má vykladať v tom zmysle, že povoľuje nielen stanovenie rozdielneho veku pre mužov a ženy na účely poskytovania starobného a starobného dôchodku, ale aj na formy diskriminácie existujúce v rámci iných systémov dávok, ktoré sú nevyhnutne a objektívne spojené s rozdielom v dôchodkovom veku. V dôsledku toho v prípade, ak podľa tohto ustanovenia členský štát stanovil dôchodkový vek pre ženy vo výške 60 rokov a pre mužov vo veku 65 rokov je povolené na jednej strane stanoviť, že výška invalidného dôchodku vyplácaného osobám, ktoré sa stali práceneschopnými pred dosiahnutím dôchodkového veku sa obmedzí na skutočnú dobu starobného dôchodku od veku 60 rokov v prípade žien a od veku 65 rokov v prípade mužov a na druhej strane na vyhradenie nároku na podporu v invalidite, na invalidný dôchodok osobám, ktoré majú menej ako 55 rokov v prípade žien a menej ako 60 rokov v prípade mužov v čase, keď sa najskôr stali práceneschopnými. Takéto formy diskriminácie sú nevyhnutne a objektívne spojené s rozdielom v dôchodkovom veku a zakázať ich by narúšali súdržnosť medzi systémom starobného dôchodku a systémom dávok v invalidite,
8
-rozsudku ESD C-154/96 Louis Wolfs v Office national des pensions (ONP)- Článok 7 ods. 1 písm. a) smernice 79/7 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením sa má vykladať v tom zmysle, že ak vnútroštátna právna úprava zachováva odlišný dôchodkový vek pre mužov a zamestnankyne, dotknutý členský štát je oprávnený vypočítať výšku dôchodku inak v závislosti od pohlavia pracovníka. Určenie veku na priznanie starobného dôchodku určuje skutočne dĺžku obdobia, počas ktorého môžu osoby prispievať do systému dôchodkového zabezpečenia. Ak by bol rozdiel vo veku odchodu do dôchodku zachovaný, čo je skutková otázka, ktorú má určiť vnútroštátny súd, forma diskriminácie v metóde výpočtu dôchodkov je nevyhnutne a objektívne spojená s týmto rozdielom, a teda spadá pod výnimku povolenú Článok 7 ods. 1 písm. a),
-uznesenia ESD C-172/02 Robert Bourgard proti Institut national d'assurances sociales pour travailleurs indépendants (Inasti) - Článok 4 ods. 1 smernice 79/7 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. a) smernice sa má vykladať tak, že ak vnútroštátne právne predpisy členského štátu zachovali rozdiel v dôchodkovom veku medzi mužmi a ženami, nebráni to tomu, aby tento členský štát za takých okolností, ako sú okolnosti vo veci samej, vypočítal výšku starobného dôchodku rozdielne podľa pohlavia pracovníka alebo pri uplatnení nároku na starobný dôchodok v prípade mužov, ktorí majú nárok na poberanie starobného dôchodku vopred v priebehu piatich rokov pred bežným vekom odchodu do dôchodku, zníženie o 5% za každý rok, ktorým je dôchodok stanovený skôr.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)lehota na transpozíciu:
•smernice Rady
79/7/EHS
 z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením uplynula 1. mája 2004,
•smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádza s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) uplynula 15. mája 2008,
b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
c)smernice boli prebraté do týchto právnych predpisov:
•smernica Rady
79/7/EHS
 z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením do:
1.zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície v znení neskorších predpisov,
2.zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,
9
3.zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
4.zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
5.zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
6.zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
7.zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
8.zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov,
•smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádza s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) do:
1.zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov,
2.zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,
3.zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov.
4.zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,
5.zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov,
6.zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,
7.zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov,
8.zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
9.zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
10.zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
11.zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
12.zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov,
13.zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
14.zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
10
15.zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov,
16.zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
17.zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
18.zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
19.zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
20.zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
21.zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
22.zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie
- je len čiastočne zlučiteľný, keďže preferencia odchodu do dôchodku výlučne v prospech žien v niektorých prípadoch nie je v súlade s pravidlami o rovnakom zaobchádzaní mužov a žien, ako sú vymedzené vo vyššie uvedených smerniciach.
11
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy bude negatívny z dôvodu skoršieho dosiahnutia dôchodkového veku časti poistencov. Pokiaľ ide o konkrétny dopad, tento nie je možné presne vyčísliť jednak z dôvodu, že nie je jasné, aké budú hodnoty priemerného osobného mzdového bodu a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, ktoré ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom na vykonanie tohto zákona, ako aj z dôvodu, že z verejne prístupných údajov nie je zrejmé, aký je počet žien a ďalších osôb, na ktoré by sa mal tento zákon vzťahovať. Napriek tomu možno vychádzať z určitých kvalifikovaných odhadov, ktoré sú založené na týchto údajoch:
➢počet dôchodcov k 31.12.2017 bol 1.390.405, z toho starobných 1.064.393,
➢počet novopriznaných dôchodkov za rok 2016 bol 110.071, z toho starobných dôchodkov 39.154 a vdovských 19.800,
➢priemerná výška starobného dôchodku k 31.12.2017 bola 428 €,
➢od roku 1993 do 2017 sa ročne narodí 57.430 detí,
12
➢od roku 1993 do roku 2017 je 46 % detí narodených ako 1. v poradí, 33 % detí ako 2. v poradí, len 12 % detí narodených ako 3. v poradí, 5 % detí narodených ako 4. v poradí a 5 % detí narodených ako 5. v poradí,
➢počet absolventov stredných odborných škôl a gymnázií za rok 2017 bol 43.534.
S prihliadnutím na tieto údaje a na počet vdovských dôchodkov, ako aj na počet nových žiadostí o starobný dôchodok za rok 2017 v počte 39.154, z čoho len žien je približne 19.800 (najmä na ne sa vzťahuje navrhovaná právna úprava) by dopad návrhu zákona na rozpočet verejnej správy predstavoval najmenej sumu vo výške 195.250.176 €. Táto suma by sa mala v roku 2018, ako aj v ďalších rozpočtových rokoch pokryť tak z efektívnejšieho výberu dane z pridanej hodnoty (medzera vo výbere vytýkaná Európskou komisiou je vo výške cca 2 mld. eur), ako aj z výdavkov na politiku trhu práce a sociálne politiky, kde bola revíziou identifikovaná možná úspora až vo výške cca 49 mil. eur.
Návrh zákona vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy, najmä čo sa týka možnosti skoršieho odchodu do dôchodku poistencov, ktorých dieťa ukončilo strednú školu. Zvyšovanie vzdelanostnej úrovne má zároveň pozitívny dopad na zamestnanosť. Nepredpokladá sa dopad návrhu zákona na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.