Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018.
Podnikanie v poisťovníctve upravuje v Slovenskej republike zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon v súčasnosti ukladá poisťovniam povinnosť platiť odvod z poistného vo výške 8 % z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (PZP) a s účinnosťou od 1. januára 2017 aj odvod z poistného vo výške 8 % z prijatého poistného z ostatných odvetví neživotného poistenia.
Dôvodom zavedenia dane z poistenia ako nepriamej dane doterajšie poznatky, ktoré ukazujú, že odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia zavedený od 1. januára 2017 je nesystémovým a neefektívnym opatrením, ktoré spôsobuje aplikačné problémy poisťovniam a nerovnaké zaobchádzanie v súvislosti s odvodom z prijatého poistenia na základe poistných zmlúv uzavretých pred 1. januárom 2017 a uzavretých od tohto dátumu. Zdanenie poistenia nepriamou daňou predstavuje štandard používaný v Európskej únii. Takúto daň v Európskej únii uplatňujú vo väčšine členských štátov, a to z dôvodu, že poisťovacie služby na základe smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty oslobodené od dane z pridanej hodnoty. Trend zavádzania dane z poistného je v posledných rokoch viditeľný najmä v strednej a východnej Európe.
Daň z poistenia budú vyberať a platiť do štátneho rozpočtu poisťovne. Návrh zákona vymedzuje základné náležitosti obdobne ako iné zákony upravujúce nepriame dane t. j. predmet dane, platiteľa dane, základ dane, sadzby dane, vznik daňovej povinnosti.
Navrhovaným zákonom sa zruší platenie odvodu z poistného a zachované ostane len platenie odvodu z prijatého poistného z PZP.
V nadväznosti na zavedenie dane z poistenia sa novelou zákona o dani z príjmov ustanovuje, že daň z poistenia, ak osobou povinnou platiť daň je sám daňovník v postavení poistníka, a tiež daň z poistenia, ktorá sa vzťahuje na preúčtované náklady poistenia, je daňovým výdavkom daňovníka. Súčasťou novely zákona o dani z príjmov je aj spresnenie zdaňovania príjmov nadobudnutých predajom virtuálnej meny. Súčasne sa do zákona o účtovníctve dopĺňa spôsob oceňovania virtuálnej meny v účtovníctve účtovnej jednotky.
Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana uvedené v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, negatívne sociálne vplyvy a nebude mať vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a ani na služby verejnej správe pre občana.
Predkladaný návrh zákona bude mať vplyv na každý subjekt verejnej správy v postavení poistníka.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Zákon z ................ 2018 o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
Materiál nelegislatívnej povahy
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
Termín začiatku a ukončenia PPK
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
2.Definovanie problému
Dôvodom zavedenia dane z poistenia ako nepriamej dane jednak doterajšie poznatky, ktoré ukazujú, že odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia zavedený od 1. januára 2017 je nesystémovým a neefektívnym opatrením, ktoré spôsobuje aplikačné problémy poisťovniam a rozdielne zaobchádzanie v súvislosti s odvodom z prijatého poistenia na základe poistných zmlúv uzatvorených pred 1. januárom 2017 a po 1. januári 2017. Ďalším dôvodom zavedenia dane z poistenia je skutočnosť, že takáto nepriama daň predstavuje štandard pre zdaňovanie poisťovacích služieb používaný v Európskej únii. Túto daň v Európskej únii uplatňujú približne ¾ členských štátov, a to z dôvodu, že poisťovacie služby v Európskej únii na základe smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty oslobodené od dane z pridanej hodnoty.
3.Ciele a výsledný stav
Uplatnenie 8 % odvodu na odvetvia neživotného poistenia sa prejavilo ako nevhodné opatrenie, ktoré spôsobuje aplikačné problémy v praxi. Cieľom návrhu zákona je nahradenie časti súčasne platného 8 % odvodu z prijatého poistného z neživotného poistenia daňou z poistenia, ktorá predstavuje ustálenú súčasť právnych poriadkov štátov v Európskej únii.
4.Dotknuté subjekty
Poistníci poistení v poistných odvetviach uvedených v návrhu zákona, ak je poistné riziko umiestnené na území Slovenskej republiky, a poisťovne.
Zoznam poisťovní, ktoré vykonávajú poisťovaciu činnosť v neživotnom poistení, ako dotknutých subjektov je zverejnený na webovom sídle Národnej banky Slovenska.
Link: https://subjekty.nbs.sk/?aa=select_sector&bb=3&cc=&qq=&ll=sk
5.Alternatívne riešenia
V súčasnosti podľa § 68a zákona o poisťovníctve poisťovne povinné platiť odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia zavedený od 1. januára 2017. Výška odvodu je stanovená na 8 % z prijatého poistného. Zavedenie odvodu sa prejavilo ako málo efektívne opatrenie, ktoré spôsobuje aplikačné problémy poisťovniam a nerovnaké zaobchádzanie v súvislosti s odvodom z prijatého poistenia na základe poistných zmlúv uzavretých pred 1. januárom 2017 a uzavretých od tohto dátumu. Zdanenie poistenia nepriamou daňou predstavuje štandard používaný v Európskej únii. Takúto daň v Európskej únii uplatňujú vo väčšine členských štátov, a to z dôvodu, že poisťovacie služby na základe smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty oslobodené od dane z pridanej hodnoty. Trend zavádzania dane z poistného je v posledných rokoch viditeľný najmä v strednej a východnej Európe.
Daň z poistenia budú vyberať a platiť do štátneho rozpočtu poisťovne. Návrh zákona vymedzuje základné náležitosti obdobne ako iné zákony upravujúce nepriame dane t. j. predmet dane, platiteľa dane, základ dane, sadzby dane, vznik daňovej povinnosti.
Navrhovaným zákonom sa zruší platenie odvodu z poistného a zachované ostane len platenie odvodu z prijatého poistného z PZP.
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
Áno
Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
7.Transpozícia práva EÚ
Bezpredmetné
8.Preskúmanie účelnosti**
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
9.Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
Áno
Nie
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Sociálne vplyvy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
na občana
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
10.Poznámky
V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.
11.Kontakt na spracovateľa
JUDr. Miloš Mikloš, odbor nepriamych daní, sekcia daňová a colná MF SR;
milos.miklos@mfsr.sk
Mgr. Michal Pavlovčík, odbor nepriamych daní, sekcia daňová a colná MF SR;
michal.pavlovcik@mfsr.sk
12.Zdroje
Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.
Pri kvantifikácii vplyvov dane z poistenia sa využili dostupné údaje Národnej banky Slovenska o upísanom poistnom, údaje o zaplatenom odvode z prijatého poistného za rok 2017 poskytnuté Finančným riaditeľstvo SR a údaje o nákladoch na zmenu informačných systémov finančnej správy.
13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania
Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:
K doložke vybraných vplyvov
Doložku vybraných vplyvov je potrebné vypracovať v súlade s obsahovými požiadavkami upravenými v časti II. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov; v predloženej doložke vybraných vplyvov je potrebné uviesť aj povinné informácie v bode 5. Alternatívne riešenia a v bode 12. Zdroje.
Stanovisko predkladateľa: Akceptované. Body 5. a 12. boli doplnené.
V doložke vybraných vplyvov v bode 4. Dotknuté subjekty je potrebné uviesť aj podnikateľské subjekty, ktoré vykonávajú poisťovaciu činnosť v odvetviach neživotného poistenia.
Stanovisko predkladateľa: Akceptované.
K analýze sociálnych vplyvov
V bode 4.1 v časti týkajúcej sa opisu vplyvov na hospodárenie domácností je potrebné doplniť opis hodnotených opatrení kvalitatívny opis opatrení návrhu zákona s vplyvom na hospodárenie domácnosti, ktoré hodnotené v tomto bode a špecifikáciu dotknutých skupín (súčasní poistníci, poistníci so zmluvami pred zavedením 8% odvodu časti poistného z odvetví neživotného poistenia podľa zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a noví poistníci po účinnosti predkladaného návrhu zákona).
V časti kvantifikácie je potrebné doplniť modelové príklady na hospodárenie dotknutých domácností (jednej domácnosti) podľa špecifikovaných ovplyvnených skupín, pričom
Komisia odporúča vychádzať z predpokladov použitých pri kvantifikácii vplyvov na rozpočet verejnej správy.
Taktiež predložený návrh predpokladá negatívne sociálne vplyvy týkajúce sa aj bodu 4.2 analýzy sociálnych vplyvov - zhodnotenie prístupu k zdrojom, právam, tovarom a službám, ktoré je potrebné kvalitatívne a pokiaľ možno aj kvantitatívne zhodnotiť v tejto časti analýzy sociálnych vplyvov, a to osobitne aj v časti týkajúcej sa zraniteľných skupín obyvateľstva a skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, kde zvýšenie nákladov na poistenie v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou môže znamenať ďalšie finančné zaťaženie nízkopríjmových domácností a môže viesť k demotivácii týchto domácností uzatvárať komerčné poistenie, ktorým sa aktívne môžu podieľať na riešení svojej nepriaznivej sociálnej situácie v prípade vzniku poistnej udalosti. V prípade, že nastane udalosť, ktorá by mohla byť krytá poistnou zmluvou, ktorá však u nízkopríjmovej domácnosti uzavretá z vyššie uvedených dôvodov nebude, bude musieť domácnosť znášať všetky výdavky súvisiace s udalosťou, čo môže spôsobiť prehĺbenie rizika chudoby.
V častiach analýzy sociálnych vplyvov, kde sa nepredpokladá žiadny vplyv, je potrebné slovo „bezpredmetné“ nahradiť slovami „bez vplyvu“.
Stanovisko predkladateľa: Akceptované čiastočne. Do bodu 4.1. analýzy sociálnych vplyvov
bol doplnený opis hodnotených opatrení a modelové príklady. K pripomienke k bodu 4.2. predkladateľ uvádza, že zámerom zákona nie je zvýšiť ceny poistného, preto zavedenie dane nemusí mať vplyv na motiváciu uzatvárať poistné zmluvy. Toto konštatovanie sa týka aj nízkopríjmových domácností. Predkladateľ zastáva názor, že rozhodnutie o uzavretí alebo neuzavretí poistnej zmluvy v oblasti komerčného poistenia nie je založené na skutočnosti zdanenia poistného.
K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie
Predkladateľ materiálu sa ani nepokúsil vyčísliť dopady na podnikateľské prostredie v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie. Komisia za to, že Ministerstvo financií SR v spolupráci s Národnou bankou Slovenska disponuje všetkými údajmi potrebnými pre vyčíslenie priamych finančných nákladov spojených so zavedením nepriamej dane z poistenia. Komisia preto odporúča predkladateľovi, aby vyčíslil tieto finančné náklady, a tým prispel k uplatňovaniu zásad lepšej regulácie.
Stanovisko predkladateľa: Neakceptované. Predkladateľ za to, že dopady na
podnikateľské prostredie sú v rámci dostupných údajov uvedené v analýze vplyvov.
K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy
Komisia upozorňuje, že v zmysle platnej metodiky je potrebné upraviť roky v analýze vplyvov /2017 až 2020/ na 2018, 2019, 2020, 2021.
Stanovisko predkladateľa: Akceptované. Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy je
upravená.
III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje
nesúhlasné stanovisko
s materiálom, ktorý bol predložený na záverečné posúdenie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2018
2019
2020
2021
Príjmy verejnej správy celkom
8 895 000
35 580 000
35 580 000
35 580 000
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
8 895 000
35 580 000
35 580 000
35 580 000
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
276 000
0
0
0
v tom: Ministerstvo financií SR/ program 0EK0D02
276 000
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
276 000
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
276 000
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
276 000
0
0
0
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Zavedenie dane z poistenia bude mať negatívny vplyv na rozpočet FR SR v súvislosti so zmenou a rozšírením funkcií informačných systémov vo výške 276 tis. EUR s DPH. Predmetnú čiastku nemá FR SR v rozpočte zabezpečenú a bude žiadať MF SR o navýšenie záväzných ukazovateľov ŠR pre rok 2018.
Negatívny vplyv na rozpočty subjektov verejnej správy sa prejaví aj v prípade, ak je subjekt verejnej správy v postavení poistníka. Miera negatívneho vplyvu bude závisieť od spôsobu, akým poisťovne premietnu novozavedenú daň do cien poistného.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Návrh zákona nahrádza súčasne platný 8 % odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia daňou z poistenia, ktorá predstavuje štandard používaný v EÚ. Túto daň v Európskej únii uplatňuje väčšina členských štátov, a to z dôvodu, že poisťovacie služby v Európskej únii na základe smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty oslobodené od dane z pridanej hodnoty. Zavedenie dane z poistenia v Slovenskej republike za cieľ eliminovať existujúce nedostatky spojené s odvodom z prijatého poistného z neživotného poistenia.
Daň z poistenia bude mať charakter nepriamej dane. Navrhuje sa sadzba dane vo výške 8 %.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
X iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Odhadované objemy
Objem aktivít
r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Kvantifikácia opatrenia vychádza z agregovaných údajov o neživotných poisteniach z NBS za rok 2015 podľa rôznych odvetví neživotného poistenia. Na jednotlivé druhy neživotného
poistenia bola aplikovaná sadzba dane z poistenia 8 % s výnimkou PZP motorových vozidiel, kde bola aplikovaná sadzba dane 0 %. Hrubý vplyv je očistený o výnos z 8 % odvodu z neživotného poistenia, ktorý je platný do zavedenia dane z poistenia. Vychádzajúc z vyššie uvedenej informácie je netto vplyv zavedenia dane z poistenia na štátny rozpočet 35 580 tis. EUR v roku 2019. Vzhľadom na účinnosť novej dane je netto vplyv v prvom roku zavedenia (t. j. 2018) štvrtinový (8 895 tis. eur). Uvedený vplyv vychádza z akruálneho princípu. Hotovostný vplyv je od roku 2019 rovnaký ako akruálny.
Predkladateľ nekvantifikoval dopady na mestá a obce z dôvodu, že nie je možné predvídať správanie poisťovní vo vzťahu k úprave ceny poistného. Finančný dopad je teda závislý od miery premietnutia dane do ceny poistného.
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2018
2019
2020
2021
poznámka
Daňové príjmy (100)1
8 895 000
35 580 000
35 580 000
35 580 000
Nedaňové príjmy (200)1
0
0
0
0
Granty a transfery (300)1
0
0
0
0
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
0
0
0
0
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
0
0
0
0
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
8 895 000
35 580 000
35 580 000
35 580 000
Tabuľka č. 4
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2018
2019
2020
2021
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
0
0
0
0
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
276 000
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (RP 718006, program 0EK0D02)2
276 000
0
0
0
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
276 000
0
0
0
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
r
r + 1
r + 2
r + 3
poznámka
Počet zamestnancov celkom
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
z toho vplyv na ŠR
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
Na základe pripomienky Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) uplatnenej v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktorou ZMOS požiadal o doplnenie doložky vplyvov o finančné dopady na hospodárenie miest a obcí, predkladateľ uvádza kvantifikáciu finančných dopad na mestá a obce tak, ako bola predložená ZMOS-om:
Mestá a obce hospodária s majetkom v objeme cca 22,64 mld. eur, z čoho stavby, budovy, stroje a zariadenia, ktoré
bývajú vo väčšine prípadov predmetom poistenia, predstavujú hodnotu cca 13 mld. eur v obstarávacích cenách. Pri povinnosti miest a obcí chrániť a zabezpečovať tento majetok pred rôznymi vonkajšími vplyvmi práve formou poistenia tohto majetku je predpoklad, že zavedením novej dane z poistenia sa zvýši záťaž na rozpočty mies a obcí. Okrem dopadu na rozpočtové hospodárenie miest a obcí existuje obava rizika ukončovania zmluvných vzťahov, tak zo strany miest a obcí, ako aj poisťovní a zníženia motivácie uzatvárať zmluvy nové. Práve motivácia miest a obcí viac poisťovať svoj majetok v posledných rokoch vyrovnávala nepriaznivé dopady povodní a záplav. Podľa odhadu ZMOS okrem povinného zmluvného poistenia územná samospráva na slovenskom poistnom trhu uzatvorených cca 20 tis. zmlúv na majetok v hodnote cca 6 mld. eur. Poistenie majetku miest a obcí je podmienkou čerpania finančných prostriedkov z fondov EÚ. Podobne aj pri uzatváraní zmlúv v rámci dotačných programov zo štátneho rozpočtu, je jednou z povinností prijímateľa dotácie poistiť obstarávaný majetok (nájomné byty, zariadenia sociálnych služieb, školy, materské školy). Riziko prehodnocovania existujúcich poistných zmlúv zo strany poisťovní v neprospech miest a obcí hrozí v prípadoch, kedy tieto pre poisťovne začnú byť nevýhodné a obce nebudú reflektovať na zmeny v podmienkach poistenia. Podľa ZMOS sa zavedenie dane z poistenia odrazí aj cenách tovarov a služieb, ktoré musia mestá a obce obstarávať pre plnenie svojich povinností, čo bude mať ďalší negatívny dopad na ich rozpočty. Podľa názoru ZMOS bude mať negatívny dopad na rozpočty miest a obcí aj článok II návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Týmto doplnením sa upravujú daňové výdavky, ktoré znižujú čiastkový základ dane fyzických osôb, pričom môže dôjsť k úbytku príjmov na strane samospráv.
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
na všetky kategórie podnikov
3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Podnikateľské subjekty poistené v odvetviach neživotného poistenia, ak je poistné riziko umiestnené na území Slovenskej republiky, a podnikateľské subjekty, ktoré vykonávajú poisťovaciu činnosť v odvetviach neživotného poistenia.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Na základe zverejnenej predbežnej informácie sa dňa 3. novembra 2017 na pôde Ministerstva financií Slovenskej republiky
uskutočnilo v rámci konzultácií stretnutie so Slovenskou asociáciou poisťovní (ďalej len „SLASPO“) k pripravovanému návrhu zákona o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Hlavným cieľom stretnutia bolo podrobnejšie oboznámiť SLASPO s pripravovaným návrhom zákona o dani z poistenia a zároveň získať podnety z praxe k danej problematike. SLASPO pozitívne prijali zámer MF SR nahradiť súčasný odvod z neživotného poistenia daňou z poistenia. S ohľadom na ťažkosti pri realizácii odvodu uviedli, že ich pohľad na daň z poistenia je veľmi opatrný, keďže nebol predložený žiadny konkrétny návrh.
Zástupcovia SLASPO kladne prijali informáciu, že navrhovaná daň z poistenia sa bude vzťahovať iba na odvetvia neživotného poistenia. K otázke legisvakancie pripravovaného návrhu zákona uviedli, že poisťovne budú potrebovať dostatočný priestor na úpravu systémov, prípadne na prekalkulovanie poistných produktov. Za najskorší možný termín účinnosti pripravovaného zákona považujú 1. január 2019.
Z dôvodu priebežného zabezpečovania príjmu do štátneho rozpočtu MF SR navrhlo, aby zdaňovacím obdobím bol kalendárny štvrťrok. SLASPO zdôraznilo, že preferuje dlhšie zdaňovacie obdobie, nakoľko príliš časté podávanie daňového priznania predstavuje administratívnu záťaž pre poisťovne.
Vznik daňovej povinnosti by mal byť naviazaný na moment prijatia platby poistného. Zástupcovia SLASPO podotkli, že je potrebné rozlišovať deň prijatia platby poistného a deň napárovania platby poistného na konkrétnu poistnú zmluvu. V nadväznosti na diskusiu k platbe poistného sa do pozornosti dostala aj otázka uvádzania resp. neuvádzania sumy dane samostatne na predpise poistného. SLASPO uviedlo, že je predpoklad, že prevažná väčšina poisťovateľov bude uvádzať konkrétnu sumu dane samostatne. Považovali by za logické, aby to pripravovaný zákon takto upravoval z dôvodu jednotného postupu v praxi.
V diskusii k oslobodeniu od dane z poistenia, ktoré sa malo vzťahovať na diplomatické a konzulárne úrady, SLASPO vyjadrilo názor, že pre poisťovne by to predstavovalo nadmernú administratívnu záťaž zisťovať či je, alebo nie je konkrétne poistenie oslobodené
od dane, keďže ich systémy nedisponujú potrebnými údajmi. Podporujú riešenie vybratia dane z poistenia od dotknutých subjektov a tie budú následne žiadať štát o vrátenie dane.
Na záver sa MF SR a SLASPO dohodli na ďalšej komunikácii a spolupráci pri riešení podnetov k danej problematike. SLASPO zdôraznilo, že všetky návrhy MF SR bude konzultovať s členskými poisťovňami a oceňuje vôľu prerokovať jednotlivé návrhy neformálne a na expertnej úrovni ešte v prípravnej fáze, a nie až v rámci MPK.
Na základe zverejnenej predbežnej informácie sa dňa 15. novembra 2017 na pôde Ministerstva financií Slovenskej republiky uskutočnilo v rámci konzultácií stretnutie s Asociáciou leasingových spoločností Slovenskej republiky (ďalej len „ALS SR“), Slovenskou asociáciou rizikového manažmentu (ďalej len „SARM“) a Ernst & Young (ďalej len „EY“) k pripravovanému návrhu zákona o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Hlavným cieľom stretnutia bolo podrobnejšie oboznámiť zúčastnené subjekty s pripravovaným návrhom zákona o dani z poistenia a zároveň získať podnety z praxe k danej problematike.
Zástupca ALS SR na úvod poukázal na účel pripravovanej dane z poistenia resp., ako sa na novú daň pozerať. Či ako na nástroj zhromaždenia kapitálu, ktorý by slúžil na pomoc občanom SR v rozličných sociálnych situáciách alebo čisto ako na majetkovú daň. Ako významný dopad zavedenia novej dane z poistenia uviedol navýšenie cien leasingových zmlúv pri financovaní spotrebiteľov, nakoľko cena poistenia je súčasťou celkovej výšky odplaty.
Zástupca SARM zobral na vedomie informáciu, že pripravovaná daň z poistenia sa bude uplatňovať iba na poistné odvetvia neživotného poistenia. Poukázal na nejasnosť a nesystémovosť súčasného 8 % odvodu z neživotného poistenia a absenciu informácií ohľadne využitia budúcich vyzbieraných prostriedkov z pripravovanej dane z poistenia. Ďalej uviedol, že si nemyslí, že by sa poistná daň mala vzťahovať na všetky odvetvia neživotného poistenia a navrhujú začať so sadzbou dane na úrovni 2 % a následne ju zvýšiť po rokoch.
MF SR reagovalo na vyššie spomenuté postrehy nasledovne: daň z poistenia sa uplatňuje v ¾ čl. štátov EÚ, vyberá sa aj mimo územia EÚ, cieľom navrhovanej úpravy je nahradiť problematický odvod z neživotného poistenia, v súčasnosti sa neplánuje príjem z navrhovanej dane z poistenia viazať na určitý účel, návrh zákona počíta s výnimkami zo zdaňovania niektorých odvetví neživotného poistenia.
V následnej diskusii zástupca SARM poznamenal, že ľudia citliví na zvyšovanie cien a v prípade zavedenia novej dane od začiatku so sadzbou 8 % by s tým boli spojené značné náklady, ktoré by v konečnom dôsledku najviac pocítil klient a samozrejme aj poisťovňa. Zástupca SARM ďalej uviedol, že súčasný odvod z neživotného poistenia sa nevzťahoval na staré zmluvy. Zaujímali sa aj o informáciu, odkedy bude nová daň z poistenia v účinnosti. MF SR reagovalo, že prechod medzi účinnosťou odvodu a dane z poistenia bude upravený v pripravovanom návrhu zákona o dani z poistenia. Definitívne strategické rozhodnutia ohľadne prechodu ešte neboli uskutočnené. Pripravovaná daň z poistenia sa bude vzťahovať ako na staré, tak aj nové zmluvy. Zástupca ALS SR vyjadril svoje prekvapenie, že novou daňou sa sleduje predovšetkým čistý finančný efekt a nie podpora poisťovania. Zástupca SARM zdôraznil, že 8 % odvodom z neživotného poistenia sa zabrzdil trh a obmedzila konkurencia. Ďalej prejavili nevôľu, aby sa nová daň z poistenia s prípadnou sadzbou 8 % vzťahovala na poistenia právnej ochrany a asistenčných služieb.
Zástupcovia ALS SR vyjadrili požiadavku, aby ľudia vedeli, na čo bude ich uhradené poistné použité. Vyjadrili obavu, že zavedením dane z poistenia sa zvýši celková odplata pre spotrebiteľov, keďže je táto odplata určená ako násobok priemernej RPMN podľa nariadenia vlády.
Zástupca EY uviedol, že trend zavádzania dane z poistenia je evidentný. Viacej krajín v EÚ ju ako nemá. Súčasný odvod z neživotného poistenia určité úskalia napr. že ignoruje
„princíp lokácie rizika“.
Na záver MF SR uviedlo, že v rámci medzirezortného pripomienkového konania budú môcť jednotlivé subjekty, ako aj verejnosť, vyjadriť svoje pripomienky k zverejnenému návrhu zákona o dani z poistenia.
3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Zavedenie dane z poistenia môže zvýšiť finančné náklady podnikateľským subjektom poisteným v odvetviach neživotného poistenia v prípade, ak poistné riziko bude umiestnené na území Slovenskej republiky. Zvýšené finančné náklady budú závisieť od spôsobu, akým poisťovne premietnu navrhovanú daň do cien poistného. Vychádzajúc z kvantifikácie výnosov dane z poistenia podľa Inštitútu finančnej politiky môžeme očakávať, že predpokladaný výnos dane vo výške 35 580 tis. EUR v roku 2019 (8 895 tis. EUR v roku 2018) sa môže prejaviť vo zvýšených finančných nákladoch poistníkov.
Návrh zákona neustanovuje pre osoby, ktoré budú povinné platiť daň z poistenia, postup pre zahrnutie dane z poistenia do ceny poistného.
v súčasnosti majú poisťovne povinnosť platiť 8 % - odvod z prijatého poistného zo zmlúv uzatvorených od 1. januára 2017. Keďže sadzba dane z poistenia sa navrhuje vo výške 8 %, je možné predpokladať, že výška poistného dohodnutá v týchto poistných zmluvách ostane nezmenená.
V prípade tzv. starých zmlúv, t. j. zmlúv uzatvorených do 1. januára 2017, finančné náklady poistníkov, ktoré budú musieť vynaložiť na platbu poistného, závisia od spôsobu, akým poisťovňa zabezpečí splnenie zákonnej povinnosti platby dane z poistenia. V poistnom dohodnutom v týchto zmluvách nie je kalkulovaný 8 % - odvod z poistného, preto možno predpokladať, že zámerom poisťovní bude zahrnúť daň z poistenia do výšky poistného.
Výsledná suma poistenia je jednoznačne závislá od rozhodnutia poisťovne, akým spôsobom zabezpečí splnenie svojej zákonnej povinnosti platby dane z poistenia.
Ak je napr. uzatvorená poistná zmluva pred 1. januárom 2017, poistné je stanovené vo výške 100 eur a poisťovňa neplatí odvod z prijatého poistného, zavedením dane z poistenia vo výške 8 % môžu v závislosti od rozhodnutia poisťovne nastať tieto situácie:
1. poisťovňa premietne daň z poistenia v plnom rozsahu do ceny poistného, takže poistné sa zvýši na 108 eur,
2. poisťovňa nepremietne daň z poistenia do ceny poistného, poistné by sa nemalo zmeniť,
3. poisťovňa premietne daň z poistenia do ceny poistného čiastočne, poistné sa zvýši v rozsahu, v akom poisťovňa premietne daň z poistenia do poistného.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave
existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Návrh zákona o dani z poistenia ukladá povinnosť subjektom vykonávajúcim poisťovaciu činnosť v odvetviach neživotného poistenia podávať daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny štvrťrok. Ďalšie administratívne náklady týmto subjektom vzniknú so zmenou informačných systémov, s prekalkulovaním cien poistných produktov, s úpravou poistných zmlúv ako aj s vedením a uchovávaním záznamov potrebných pre správne určenie dane. Z dôvodu, že nie je možné predpokladať správanie a vnútorné procesy daňových subjektov a dotknuté daňové subjekty neposkytli odhad nákladov na zavedenie dane z poistenia, administratívne náklady nie je možné kvantifikovať.
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
0
0
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
0
0
Celkové náklady regulácie
0
0
3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Návrh zákona nebude mať vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu z pohľadu vytvárania bariér. Nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb. Navrhovaná zmena nebude mať za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov, nebude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne, nebude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií, neovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov a neovplyvní prístup k financiám.
3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Návrh zákona o dani z poistenia nemá vplyv na inovácie podnikateľov.
Analýza sociálnych vplyvov
Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?
Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
bez vplyvu
Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:
bez vplyvu
Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Negatívny vplyv sa v zásade nepredpokladá, avšak pokiaľ ide o zmluvy uzatvorené pred 1. januárom 2017, môže sa zavedenie dane prejaviť vo zvýšení výdavkov domácností v súvislosti s využívaním poistných produktov v odvetviach neživotného poistenia.
Miera prípadného negatívneho vplyvu na hospodárenie domácností bude závisieť od spôsobu, akým poisťovne premietnu daň do ceny poistného.
Vychádzajúc z kvantifikácie výnosov dane z poistenia podľa Inštitútu finančnej politiky, môžeme očakávať, že predpokladaný výnos dane vo výške 35 580 tis. EUR v roku 2019 (8 895 tis. EUR v roku 2018) sa môže prejaviť vo zvýšených finančných nákladoch poistníkov.
Návrh zákona neustanovuje pre osoby, ktoré budú povinné platiť daň z poistenia, postup pre zahrnutie dane z poistenia do ceny poistného.
v súčasnosti majú poisťovne povinnosť platiť 8 % - odvod z prijatého poistného zo zmlúv uzatvorených od 1. januára 2017. Keďže sadzba dane z poistenia sa navrhuje vo výške 8 %, je možné predpokladať, že výška poistného dohodnutá v týchto poistných zmluvách ostane nezmenená.
V prípade tzv. starých zmlúv, t. j. zmlúv uzatvorených do 1. januára 2017, finančné náklady poistníkov, ktoré budú musieť vynaložiť na platbu poistného, závisia od spôsobu, akým poisťovňa zabezpečí splnenie zákonnej povinnosti platby dane z poistenia. V poistnom dohodnutom v týchto zmluvách nie je kalkulovaný 8 % - odvod z poistného, preto možno predpokladať, že zámerom poisťovní bude zahrnúť daň z poistenia do výšky poistného.
Výsledná suma poistenia je jednoznačne
závislá od rozhodnutia poisťovne, akým spôsobom zabezpečí splnenie svojej zákonnej povinnosti platby dane z poistenia.
Ak je napr. uzatvorená poistná zmluva pred 1. januárom 2017, poistné je stanovené vo výške 100 eur a poisťovňa neplatí odvod z prijatého poistného, zavedením dane z poistenia vo výške 8 % môžu v závislosti od rozhodnutia poisťovne nastať tieto situácie:
1. poisťovňa premietne daň z poistenia v plnom rozsahu do ceny poistného, takže poistné sa zvýši na 108 eur,
2. poisťovňa nepremietne daň z poistenia do ceny poistného, poistné by sa nemalo zmeniť,
3. poisťovňa premietne daň z poistenia do ceny poistného čiastočne, poistné sa zvýši v rozsahu, v akom poisťovňa premietne daň z poistenia do poistného.
Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:
Poistníci poistení v odvetviach neživotného poistenia, ak je poistné riziko umiestnené na území Slovenskej republiky.
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:
bez vplyvu
Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.
V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.
V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.
Ovplyvnená skupina č. 1: Poistníci poistení v odvetviach neživotného poistenia
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
bez vplyvu
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
nie je možné kvantifikovať
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
nie je možné určiť
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
Zvýšené finančné náklady nie je možné kvantifikovať, nakoľko nedisponujeme detailnými informáciami o výške upísaného poistného, o poistnom odvetví a segmente klienta. Rovnako nie je možné predpokladať budúce správanie subjektov. Vychádzajúc z kvantifikácie výnosov dane z poistenia podľa Inštitútu finančnej politiky môžeme očakávať, že predpokladaný výnos vo výške 35 580 tis. EUR v roku 2019 (8 895 tis. EUR v roku 2018) sa môže prejaviť vo zvýšených finančných nákladoch poistených z radov podnikateľských subjektov, subjektov verejnej správy a občanov (nepodnikateľov) v závislosti od toho, či
poisťovne v dôsledku zavedenia dane zvýšia poistné.
V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):
bez vplyvu
4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.
Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?
Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Rozumie sa najmä na prístup k:
sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
doprave,
ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
informáciám
bez vplyvu
k iným právam (napr. politickým).
návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:
domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),
nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,
deti (0 – 17),
mladí ľudia (18 – 25 rokov),
starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,
ľudia so zdravotným postihnutím,
marginalizované rómske komunity
domácnosti s 3 a viac deťmi,
jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),
príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,
iné zraniteľné skupiny, ako napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia
bez vplyvu
4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.
Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.
Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?
bez vplyvu
Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.
Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:
podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,
zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,
podpora rovnej participácie na rozhodovaní,
boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,
eliminácia