Dôvodová správa
I.Všeobecná časť
Poslanci za stranu Kotleba Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Ján Mora a Ján Kecskés predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Cieľom uvedenej novely zákona je obmedziť trestnoprávnu imunitu prezidenta Slovenskej republiky výlučne na výroky prednesené počas výkonu jeho funkcie. To znamená, že za všetky ostatné trestné činy bude môcť byť trestne stíhaný.
Slovenská republika funguje na princípe parlamentnej demokracie. V demokracii platí, že všetci si pred zákonom rovní a teda nemôže tu byť dôvod, aby prezident Slovenskej republiky, demokratického štátu, mal takúto neprimeranú výsadu. Ide o výsadu, ktorú panovník v niektorých monarchistických štátnych zriadeniach, nie v slobodných demokratických krajinách.
V roku 2012 prijala Slovenská republika zásadnú zmenu zrušenie trestnoprávnej imunity poslancov NR SR. Týmto ustanovením, ktoré prijalo 144 poslancov NR SR a ktoré zároveň vytvorilo z „nadľudí“ rovnocenných ľudí, sa nastavil smer akým sa Slovenská republika mala po nasledujúce roky vydať. Dnes, po šiestich rokoch od jasného signálu slovenskej verejnosti je najvyšší čas posunúť demokratické zriadenie ďalej a privilégium prezidenta SR zrušiť.
Slovenská politická kultúra niekoľko rokov ukazuje, že funkcia prezidenta je braná ako snaha utiecť pred zodpovedaním sa a stíhaním za vlastné trestné činy. Dnes vykonáva túto funkciu človek, ktorý je obvinený z krádeže pozemkov pod Tatrami, odmieta vysvetliť financovanie svojej prezidentskej kampane, telefonuje generálnemu prokurátorovi a prikazuje mu prepustiť ľudí z väzby a je usvedčeným daňovým podvodníkom.
Na príklade Andreja Kisku, ktorý často príliš evidentne presadzuje na Slovensku záujmy zahraničia, ktorý nerešpektuje výsledky demokratických volieb je jasné, že v súčasnosti neexistujú dostatočné právne nástroje na postihnutie takéhoto konania Andreja Kisku ako verejného funkcionára, ani ako fyzickej osoby. Všetky závažné obvinenia prezidenta SR v zmysle platnej legislatívy v súčasnosti nie je možné dokonca ani len začať prešetrovať. Je preto nevyhnutné, aby prezidentovi SR bola znížená imunita a bol plne zodpovedný za svoje trestné činy.
Prezident, ako formálna hlava štátu reprezentuje Slovenskú republiku dovnútra i navonok. Vyspelú demokratickú krajina, akou je Slovenská republika, by nemala navonok zastupovať osoba, ktorá pochybnú minulosť spojenú s trestnou činnosťou a financovala svoju kampaň z nezdanených peňazí zo svojej spoločnosti.
V predmetnej novele zákona sa preto navrhuje ponechať imunitu prezidentovi SR len na jeho prednesené výroky počas výkonu jeho funkcie. Za všetky ostatné trestné činy bude môcť byť trestne stíhaný. Dosiahne sa tým stav spoločnosti, kedy výkon funkcie prezidenta SR nebude motivovaný výsadami, ako je tomu dnes, ale reálnou túžbou a schopnosťou reprezentovať SR navonok i dovnútra v tom najlepšom svetle.
II.Osobitná časť
Čl. I
K bodu 1
Upravuje sa nová vecná pôsobnosť Najvyššieho súdu SR vykonávať v prvom stupni konanie o obžalobe proti prezidentovi SR za spáchanie trestného činu. Uvedená pôsobnosť sa bude vzťahovať aj na spolupáchateľov a účastníkov trestného činu prezidenta SR.
K bodu 2
Určuje sa odvolací súd v konaní o obžalobe proti prezidentovi Slovenskej republiky za spáchanie trestného činu, ktorým bude senát Ústavného súdu SR.
K bodu 3
Určuje sa dovolací súd v konaní o obžalobe proti prezidentovi Slovenskej republiky za spáchanie trestného činu, ktorým bude plénum Ústavného súdu SR.
Čl. II
K bodu 1
Vypúšťa sa nadbytočné ustanovenie vzhľadom na to, že prezident SR bude môcť byť trestne stíhaný nielen za vlastizradu, ale aj za iné trestné činy.
Čl. III
K bodu 1 a 2
Vo vzťahu k Národnej rade SR bude generálny prokurátor SR podávať oznámenie, že prezident SR bol pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine a žiadať o vydanie súhlasu na jeho zadržanie, ako aj žiadosť o jeho vzatie do väzby.
Generálny prokurátor SR bude tiež Národnej rade SR podávať žiadosť o vydanie súhlasu na začatie trestného stíhania prezidenta SR.
K bodu 3
V trestnom konaní proti prezidentovi SR bude vykonávať pôsobnosť prokurátora osobne generálny prokurátor SR, ktorý bude súčasne vypracúvať aj obžalobu proti prezidentovi SR za spáchanie trestného činu. Samotnú obžalobu potom bude podávať na Najvyšší súd SR Národná rada SR.
Čl. IV
K bodu 1 a 2
Upravuje sa rokovací poriadok NR SR vzhľadom na vyššie uvedené zmeny.
Čl. V
Navrhuje sa účinnosť zákona 1. septembra 2018.