Dôvodová správa
I.Všeobecná časť
Poslanci za stranu Kotleba Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Ján Mora a Ján Kecskés predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Cieľom uvedenej novely zákona je obmedziť trestnoprávnu imunitu prezidenta Slovenskej republiky výlučne na výroky prednesené počas výkonu jeho funkcie. To znamená, že za všetky ostatné trestné činy bude môcť byť trestne stíhaný.
Slovenská republika funguje na princípe parlamentnej demokracie. V demokracii platí, že všetci si pred zákonom rovní a teda nemôže tu byť dôvod, aby prezident Slovenskej republiky, demokratického štátu, mal takúto neprimeranú výsadu. Ide o výsadu, ktorú panovník v niektorých monarchistických štátnych zriadeniach, nie v slobodných demokratických krajinách.
V roku 2012 prijala Slovenská republika zásadnú zmenu zrušenie trestnoprávnej imunity poslancov NR SR. Týmto ustanovením, ktoré prijalo 144 poslancov NR SR a ktoré zároveň vytvorilo z „nadľudí“ rovnocenných ľudí, sa nastavil smer akým sa Slovenská republika mala po nasledujúce roky vydať. Dnes, po šiestich rokoch od jasného signálu slovenskej verejnosti je najvyšší čas posunúť demokratické zriadenie ďalej a privilégium prezidenta SR zrušiť.
Slovenská politická kultúra niekoľko rokov ukazuje, že funkcia prezidenta je braná ako snaha utiecť pred zodpovedaním sa a stíhaním za vlastné trestné činy. Dnes vykonáva túto funkciu človek, ktorý je obvinený z krádeže pozemkov pod Tatrami, odmieta vysvetliť financovanie svojej prezidentskej kampane, telefonuje generálnemu prokurátorovi a prikazuje mu prepustiť ľudí z väzby a je usvedčeným daňovým podvodníkom.
Na príklade Andreja Kisku, ktorý často príliš evidentne presadzuje na Slovensku záujmy zahraničia, ktorý nerešpektuje výsledky demokratických volieb je jasné, že v súčasnosti neexistujú dostatočné právne nástroje na postihnutie takéhoto konania Andreja Kisku ako verejného funkcionára, ani ako fyzickej osoby. Všetky závažné obvinenia prezidenta SR v zmysle platnej legislatívy v súčasnosti nie je možné dokonca ani len začať prešetrovať. Je preto nevyhnutné, aby prezidentovi SR bola znížená imunita a bol plne zodpovedný za svoje trestné činy.
Prezident, ako formálna hlava štátu reprezentuje Slovenskú republiku dovnútra i navonok. Vyspelú demokratickú krajina, akou je Slovenská republika, by nemala navonok zastupovať osoba, ktorá pochybnú minulosť spojenú s trestnou činnosťou a financovala svoju kampaň z nezdanených peňazí zo svojej spoločnosti.
V predmetnej novele ústavného zákona sa preto navrhuje ponechať imunitu prezidentovi SR len na jeho prednesené výroky počas výkonu jeho funkcie. Za všetky ostatné trestné činy bude môcť byť trestne stíhaný. Dosiahne sa tým stav spoločnosti, kedy výkon funkcie prezidenta SR nebude motivovaný výsadami, ako je tomu dnes, ale reálnou túžbou a schopnosťou reprezentovať SR navonok i dovnútra v tom najlepšom svetle.
II.Osobitná časť
Čl. I
K bodu 1
Trestno-právna imunita prezidenta SR sa bude vzťahovať výlučne na výroky prednesené počas výkonu jeho funkcie podobne, ako je to v prípade poslancov NR SR. Za všetky ostatné trestné činy bude môcť byť trestne stíhaný.
Obžalobu na prezidenta SR za spáchanie trestného činu bude oprávnená podávať NR SR, a to trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov. O obžalobe bude rozhodovať v prvom stupni Najvyšší súd SR. Ako odvolací súd bude o obžalobe rozhodovať senát Ústavného súdu SR. Ako dovolací súd bude o obžalobe rozhodovať plénum Ústavného súdu SR.
Prezident bude môcť byť aj naďalej obžalovaný aj za úmyselné porušenie ústavy SR. V takom prípade bude o obžalobe rozhodovať plénum Ústavného súdu SR.
Trestné stíhanie prezidenta SR, ako aj obmedzenie osobnej slobody prezidenta SR vo forme zadržania a vzatia do väzby bude možné len na základe súhlasu NR SR, a to trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov.
K bodu 2
Upravuje sa pôsobnosť Ústavného súdu SR vo veci konania o obžalobe prezidenta SR za úmyselné porušenie ústavy a za spáchanie trestného činu.
Čl. II
Navrhuje sa účinnosť ústavného zákona 1. septembra 2018.